FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSÉHO INFORMAČNÉ SPRÁVANIE NET-GENERÁCIE

Transcription

1 FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSÉHO KATEDRA KNIŽNIČNEJ A INFORMAČNEJ VEDY INFORMAČNÉ SPRÁVANIE NET-GENERÁCIE Diplomová práca MICHAL ČUDRNÁK BRATISLAVA 2006

2 Čudrnák, Michal. Informačné správanie net-generácie [ Diplomová práca ] Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra knižničnej a informačnej vedy. Školiteľ: Doc. PhDr. Jela Steinerová, PhD. Rok obhajoby: 2006 ABSTRAKT Informačné správanie net-generácie je jedným z teoretických a výskumných prístupov k problematike vyhľadávania v internete. Sleduje jeho premeny, na teoretickej úrovni vymedzením relevantných teórií, koncepcií a pojmov, na výskumnej analýzou rozhovorov s vzorkou členov virtuálnej komunity Kyberia.sk. Výsledok je prezentovaný prostredníctvom grafu, ktorý zvýrazňuje preferencie netgenerácie, konfrontáciou internetového a knižničného prostredia. 1

3 Úvod Rôzne úrovne informačného prostredia prešli nástupom internetu a nových foriem vyhľadávania informácií podstatnými zmenami. Jedným zo spôsobov, ako ich zachytiť je sledovať nové vzorce informačného správania. Ak sú skorí adaptéri často prvými z tých, ktorí ich vytvárajú, môžeme sa domnievať, že výskum ich informačného správania nám pomôže pochopiť, akými zmenami dnes prechádza spoločnosť na úrovni informácií a informačných technológií. Tá nie je definovaná len technologickou agendou vlád a nevládnych subjektov, výrobcami softvéru a hardvéru, sprostredkovateľmi informácií, ale v rovnakej miere aj používateľmi. Ich preferencie a správanie nakoniec určia, ktoré zdroje a nástroje vyhľadávania informácií sa stanú úspešnými. V mnohých prípadoch sú to dokonca oni, kto ich vytvárajú a stávajú sa sociálnymi aktérmi 1. Cieľom predkladanej práce je vymedziť určité charakteristiky net-generácie súvisiace s informačným správaním a prostredím, jednak všeobecne a tiež na príklade členov virtuálnej komunity Kyberia.sk. Pozostáva z teoretickej časti, prehľadu nástrojov a výskumu. Prvá časť objasňuje tému práce v svetle informačnej vedy, súvisiacich výskumov a pojmov, definuje net-generáciu, vychádzajúc z niektorých teoretických koncepcií a výpočtu charakteristík. Stavia na analyticko-syntetickej práci s literatúrou z oblasti informačnej vedy, výchovy a vzdelávania, sociológie a filozofie. Druhá časť poskytuje prehľad nástrojov, bez ktorých by nebol obraz informačného prostredia (a teda ani správania) net-generácie úplným. Tretiu časť tvorí kvalitatívny výskum, spracovaný na základe polo-štruktúrovaných rozhovorov s trinástimi respondentmi z virtuálnej komunity Kyberia.sk. Kvalitatívny výskum bol zvolený vzhľadom na šírku témy a nedostatok poznatkov o tom, ako sa netgenerácia odlišuje od predchádzajúcich generácií z pohľadu informačného správania. Počet respondentov a ich výber zo sociálnej siete, ktorá je v niektorých ohľadoch špecifická, už vopred obmedzujú reprezentatívnosť výskumu a možnosť generalizovania záverov. Takýto cieľ však nebol ani v prvotných fázach koncipovania práce. V oblasti informačnej vedy chýba na Slovensku literatúra a výskum so zameraním na 1 Na niektorých miestach v práci nahrádzam pojem používateľ pojmom aktér, inšpirovaný sociológiou (sociálni aktéri) a článkom, ktorý poukazuje na nedostatky pojmu používateľ, ktorý neodráža možnosť interakcie, či už so systémom, alebo virtuálnou komunitou (Lamb, Kling, 2002) 2

4 informačné správanie mladých ľudí (net-generácie), či na nové nástroje pre vyhľadávanie, organizáciu a prácu s informáciami. Cieľom výskumu je preto poukázať na možné oblasti ďalšieho výskumu, resp. poskytnúť východisko a základ pre ďalšie teoretické rozpracovanie, doplnené o kvantitatívny výskum. Existencia rôznych bariér medzi tradičným informačným prostredím (fixovaným na knižnicu) a pohyblivým prostredím internetu a elektronickej komunikácie vytvára dva oddelené svety, ktoré sa v súčasnosti prelínajú len minimálne, čo v našom prostredí platí dvojnásobne. Vo väčšine prípadov sa informačné nástroje knižníc odlišujú od prieskumových nástrojov a rôznych web služieb pre vytváranie, zdieľanie a organizáciu obsahu (bližšie sú charakterizované v kapitole Informačné prostredie) natoľko, že sa stávajú zastaralými a prestávajú byť pre net-generáciu prostriedkom pre získavanie informácií. Jej príslušníci napriek kritike ich postupu pri vyhľadávaní (napríklad schopností posudzovania relevancie) nachádzajú vynaliezavé cesty k informáciám. Bližšie sú popísané v kapitole charakteristiky net-generácie, resp. net-generácia a knižnice. Nové tendencie v informačnej vede ako napríklad záujem o každodenné, alebo náhodné vyhľadávanie (tretie štádium výskumov) sú výraznými prejavmi rozširovania poľa jej pôsobnosti, mimo dôraz na tradičné oblasti výskumu (prvé a druhé štádium). S ich oporou budem v práci informačné správanie net-generácie zachytávať pozorovaním pohybu vzorcov vyhľadávania informácií v elektronickom prostredí v čo najširšej podobe, bez vymedzovania na typ informácií alebo iné tradičné výskumné kategórie. 3

5 1. Informačné správanie Pojmom informačné správanie sa v najširšom význame označujú aktivity človeka v informačnom prostredí, ktoré sú súčasťou celkového správania človeka (Čabrunová, 1998). Špecifickejším označením v rámci informačnej vedy je informačné správanie človeka pri vyhľadávaní informácií, ktoré obsahuje interakciu človeka s informačnými zdrojmi a systémami ako na fyzickej úrovni, znamenajúcej styk človeka s technológiou a dokumentmi, tak aj na úrovni kognitívnej, predstavujúcej intelektuálny prístup k informačným zdrojom (Steinerová, 2005). Dve úrovne fyzickej a intelektuálnej interakcie s informačnými zdrojmi predstavujú dva rozdielne prístupy v rámci informačnej vedy fyzikálny a kognitívny. Prvý sa rozvíjal najmä v 50. a 70. rokoch 20. storočia, druhý rozširoval záber informačnej vedy počas 90. rokov 20. storočia. Alternatívnym rámcom pre rozlišovanie historických etáp informačnej vedy sú tri štádiá: mechanické (systémové), sociálno-psychologické a najnovšie integračné, odrážajúce vývoj v elektronickom informačnom prostredí (Steinerová, 2005). V kontexte témy je aktuálne tretie štádium, nie však izolovane dôležité sú aj teoretické východiská predchádzajúcich, keďže tie nezanikajú, sú len navrstvované novými. Tretie štádium sumarizuje črty teórií a výskumov informačného správania z posledných rokov a poskytuje tak dobrý pohľad nielen na aktuálne vývojové štádium informačnej vedy, ale aj prieskumových strojov. Spomedzi nich sú pre skúmanie informačného správania net-generácie relevantné viaceré teoretické východiská, jednotlivo ich uvediem v rámci charakteristík net-generácie a pri analýze výsledkov výskumu. Vyhľadávanie v elektronickom informačnom prostredí snáď najlepšie odráža dynamiku a premenlivosť procesu, ktorý sa síce dá teoreticky zovšeobecniť, musí však pritom brať v úvahu špecifiká konkrétnych skupín, typov používateľov a ich individuálnych prejavov. Je ovplyvňovaný rôznymi internými (kognitívnymi) a externým faktormi. Skôr ako na interné je práca orientovaná na externé faktory, a to najmä technológie (nástroje na vyhľadávanie v internete) a sociálne situácie (sociálne siete, virtuálne komunity). Aktuálny trend integrácie nástrojov informačného prieskumu so sociálnymi sieťami sa vo výskumoch z tretieho štádia prejavuje napríklad v pozorovaní vývoja poznania človeka v rámci sociálnych poznatkových sietí v systémoch (Steinerová, 2005) Sociálny rámec informačného správania je dôležitým prvkom aj vo výskumoch virtuálnych komunít, ktoré sú tak isto ako jednotlivci vždy zasadené do určitého informačného 4

6 prostredia 2 priestoru rozliehajúceho sa na pomedzí fyzického, socio-kultúrneho, politicko-ekonomického a pracovného prostredia človeka, na individuálnej, skupinovej, spoločenskej a globálnej (Wilson, 1999). Ich vzájomné prelínanie a ovplyvňovanie je v elektronickom prostredí snáď ešte viditeľnejšie ako v tradičnom. Vyhľadávanie prostredníctvom informačných systémov sa môže javiť ako sociálny akt a v základných atribútoch ako typ sociálnej komunikácie. Porovnanie dvoch rôznych podôb elektronickej komunikácie to dáva najavo jasnejšie. Textovo orientované rozhrania prieskumových (navigačných) systémov a diskusné fóra na internete stoja na základoch rovnakého modelu aktér položí v rámci systému otázku (v prípade prieskumu dotaz), na ktorú následne dostane odpoveď (alebo nie). Poznanie informačnej potreby, kontextu a iných faktorov ovplyvňujúcich podobu formulovaného dotazu je v oboch prípadoch rovnako dôležité a záleží na šírke dostupných zdrojov a inteligencii odpovedajúceho aktéra (agenta). Výrazný rozdiel predstavuje čas potrebný na odozvu (rýchlosť inteligentných agentov a kolísanie rýchlosti odpovede v prípade virtuálnej komunity) a forma odpovede (prísne formalizovaný a štruktúrovaný jazyk prieskumových strojov, odpoveď človeka na druhej strane). K príbuznosti a odlišnostiam sa ešte neskôr v práci dostanem, presnejšie vo výskumnej časti. 1.1 Modely informačnej vedy Modely sú abstrakcie zachytávajúce procesy vo formalizovanej podobe, ktoré v najvyššej možnej miere zovšeobecňujú realitu. Informačnej vede ide najmä o procesy interakcie človeka s informačnými zdrojmi a systémami v ich modelovaní na fyzikálnej aj kognitívnej úrovni má bohatú tradíciu. Výsledky vždy zodpovedali konkrétnym koncepciám, ale najmä aktuálnemu štádiu vývoja informačnej vedy. Jedným z najvýraznejších posunov v modelovaní informačného správania je pohyb smerom od lineárnych k nelineárnym a dynamickým modelom, alebo ešte všeobecnejšie: od jednoduchých ku komplexným. Prvé pokusy boli pravdepodobne ovplyvnené prácou Clauda Shannona, konkrétne jeho modelom z knihy Matematické základy teórie informácie (Shannon, 1976). Proces vyhľadávania sú v nich formalizované do miery, do akej to umožňoval vtedajší stupeň vývoja informačných systémov príklady nájdeme v kapitole Niektoré východiskové modely v knižničnej a informačnej vede knihy Teória informačného prieskumu (Steinerová, 1996). Dajú sa zhrnúť v podobe tohto meta-modelu : 2 V kontexte tejto práce sa informačné prostredie vzťahuje prevažne na elektronické informačné prostredie, sprostredkujúce zdroje, nástroje, služby a komunikáciu s inými ľuďmi. 5

7 Obr. 1 Tradičný model informačného prieskumu (podľa - Bates, 1989) Konkrétne spodobenia tohto modelu sú v prácach Gerarda Saltona (1968), alebo encyklopédii Concise Encyclopedia of Information Processing in Systems and Organizations (1990). Podobnosť so Shannonovým modelom je výrazná prinajmenšom na úrovni vizualizácie jednotlivých prvkov horeuvedeného modelu. Rozdiel je v miere abstrakcie a lineárnosti (Shannonov model je ešte lineárnejší ). Informačná potreba je v matematickej teórii informácie zdroj, dokument je cieľ správy, reprezentácia dokumentu je príjemca (resp. prijatý signál), dotaz je vysielač (resp. signál), informačná potreba je zdroj správy. Porovnaním posledného prvku sa Shannonov model stáva vtipnou analógiou pre uvedený model informačného správania zhoda (prienik) tu predstavuje zdroj poruchy (Shannon vychádzal z komunikácie medzi dvoma telefónnymi stanicami). Modely informačných procesov, kde výsledok informačného prieskumu nie je poruchou, sú až v novších teoretických koncepciách, napríklad v tých z kategórie sieťové. Skúmajú špecifické možnosti informačného správania v internete a poskytujú platformu na všeobecnejšie modelovanie prepojených súčastí poznatkov, rešpektujú zmeny a vývoj stavov poznania a postupné, mozaikovité skladanie obrazu dokumentu. (Steinerová, 2005). Z hľadiska počtu citácií a najmä adekvátnosti voči elektronickému prostrediu predstavuje úspešný pokus o zachytenie informačného správania práca Marcie Bates (1989), ako model bližšie rozkreslený na obr. 2. Prostredníctvom metafory zbierania lestných plodov vnáša do modelu informačného správania (vyhľadávania informácií v elektronických zdrojoch) aspekty, ktoré autori starších (lineárnych) modelov buď opomínali, alebo nemali možnosť pozorovať : informačná potreba sa počas prieskumu mení dotaz sa počas prieskumu postupne mení 6

8 informačný prieskum je aktivitou, ktorá prebieha po častiach (podobne ako zber lesných plodov), nie jednorázovo s okamžitým výsledkom (na rozdiel od zberu napr. stromových plodov) aktéri informačného prieskumu využívajú viaceré vyhľadávacie techniky aktéri informačného prieskumu využívajú širšie spektrum zdrojov (viacero kríkov s lesnými plodmi ) Berrypicking model bol v čase svojho vzniku inšpiratívny práve svojim otvoreným prístupom k týmto aspektom informačného správania. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že sa ním jeho autorka nesnaží informačné správanie hodnotiť, ale nezaujato identifikovať jeho črty zameriava sa na všeobecné charakteristiky v tradičnom prostredí a prenáša ich do elektronického prostredia tak, aby informačný prieskum zodpovedal potrebe aktéra. Výsledkom sú návrhy pre komponenty rozhrania nástrojov informačného prieskumu, ktoré podporujú konkrétne techniky vyhľadávania: prieskum priestoru, predmetové vyhľadávanie v bibliografických, abstraktových a indexačných systémoch, autorské vyhľadávanie a ďalšie. Pozornosť si zaslúži každá z nich, no v kontexte práce je najvýraznejšia technika prieskum priestoru, ako prehliadanie zdrojov fyzicky lokalizovaných v rámci určitého celku, spolu so zdrojmi, ktoré boli v nájdené počas predchádzajúceho prieskumu. (Bates, 1989). Prieskum priestoru je medzi používateľmi knižníc mimoriadne obľúbenou technikou v tradičných prostrediach. Počas prehľadávania kníh na policiach tak objavujú zdroje a oblasti, ktoré sa môžu z hľadiska danej informačnej potreby ukázať ako prepojené. Aj vďaka Batesovej sa pojem náhodného objavovania informácií opäť dostal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia do širšieho povedomia stal sa predmetom výskumu a inšpiráciou pre navrhovanie rozhraní (viď. rovnomenná podkapitola v nasledujúcej časti). 7

9 Obr. 2 Berry-picking model pohybu používateľov v informačných systémoch (podľa Morville, Rosenfeld, 2002) Ďalším príkladom modelu, ktorý informačnému správaniu priznáva príslušnú mieru otvorenosti, je nelineárny model informačného správania Allena Fostera (2004). Základom pre model bol výskum informačného správania v kontexte interdisciplinárneho bádania, metódou pre zber dát boli hĺbkové polo-štruktúrované rozhovory. Niektoré zo zistení sa približujú charakteristikám informačného správania net-generácie. Asi najvýraznejšou je značná závislosť od sociálnych sietí, kontaktov na odborníkov z rôznych oblastí a prepojení v rámci organizácií, ktoré sú prirodzenou súčasťou interakcie s informačným prostredím. Ako prostriedok pre networking boli často uvádzané diskusné skupiny a iné komunikačné kanály internetu. Rovnako je interdisciplinárne vyhľadávanie ovplyvnené náhodou a ekleticizmom pri výbere informačných zdrojov, čo zvyšuje pravdepodobnosť nachádzania nových myšlienok a pohľadov. 8

10 2. Rôzne prístupy k skúmaniu informačného správania Jednotlivé koncepcie a teórie informačného správania sa výrazne odlišujú vymedzením šírky vlastného pojmu. V počiatkoch informačnej vedy sa zameriavali najmä na povrchovú úroveň interakcie aktéra s rozhraním systému, pričom preferovanou metódou výskumu boli kvantitatívne metódy sledujúce štatistické ukazovatele. Dnes sú to skôr kvalitatívne metódy doplnené o štatistické údaje, so zameraním na hĺbkovú úroveň informačných procesov, informačné správanie človeka na kognitívnej, sociálnej a kultúrnej úrovni. Vyplýva to z troch rôznych faktorov: neúspech s kvantitatívnymi metódami pri výskume, posun k používateľsky orientovanému výskumu v informačnej vede, narastajúci záujem o kvalitatívne metódy v iných oblastiach sociálnych vied (Fidel, 1993). Oslobodenie sa od obmedzení fyzikálnej paradigmy a kvantitatívnych výskumov vyústilo v nedávnej minulosti informačnej vedy do širokého spektra prístupov k skúmaniu informačného správania. Zistilo sa napríklad, že informačné správanie je len ťažko možné skúmať na všeobecnej úrovni je nutné prihliadať napríklad na typ osobnosti, úroveň poznania, disciplínu atď. Dôležitým sa stal výskum rôznych skupín aktérov, vymedzených podľa zamestnania (napr. manažéri), sociálnej skupiny (nezamestnaní), alebo veku. Práve posledne menované určenie je pre túto prácu zásadným vymedzuje skúmanú kategóriu aktérov podľa veku. 2.1 Informačné správanie a typ osobnosti Výraznými faktormi vplyvu na informačné správanie človeka sú jeho kognitívne schopnosti. Predurčujú spôsob fungovania kognitívnych činností (vnímanie, spracovávanie vnemov, učenie sa a pod.) a postupne s rozvojom osobnosti utvárajú zaužívané vzorce kognitívne štýly, ktoré v kontexte informačnej vedy podávajú obraz o tom, ako človek získava a využíva informácie. Kognitívne štýly sú v psychologicky orientovaných výskumoch a koncepciách informačnej vedy spolu s jazykovými a pojmovými štýlmi hlavnými determinantmi typológií osobností. Na teoretickej aj výskumnej rovine je v tejto oblasti dobre rozpracovaná typológia informačného správania študentov (Heinström, 2002), ktorá vychádza z piatich prejavov rôznych typov osobnosti: neurotizmus, extraverzia, otvorenosť, príjemnosť a svedomitosť. Podľa prístupu študentov k učeniu a jeho odrazu v informačnom štýle vymedzuje tri skupiny (typy) a priraďuje im nasledovné vlastnosti: Rýchli jazdci ( fast surfers ) 9

11 problémy s hodnotením relevancie nedostatok času a snahy pri vyhľadávaní uprednostňovanie určitých typov dokumentov vyhľadávanie najmä aktuálnych zdrojov rýchly prístup povrchný prístup k štúdiu Širokí skeneri ( broad scanners ) získavanie informácií z rôznych zdrojov využívanie internetových zdrojov náhodné objavovanie informácií kritické hodnotenie informácií využitie mediálnych zdrojov (TV, rádio, noviny) využitie skupinových zdrojov (konferencie, spoločnosti) vyšší počet mierne relevantných dokumentov namiesto niekoľkých presne relevantných Hĺbkoví prieskumníci ( deep divers ) hodnotenie dôveryhodnosti autora dokumentu hodnotenie podrobnosti dokumentu preferencie smerom k vedeckým, overeným a kvalitným zdrojom V našom prostredí zastupuje aktuálnejšie prístupy k modelovaniu používateľov knižníc analytický a strategický (pragmatický) typ (Steinerová, 2OO4). Typológia bola navrhnutá ako súčasť konceptuálneho modelu a neskôr rozpracovaná podľa výsledkov empirického výskumu. Popisuje informačné správanie na základe skúmania podobných faktorov ako typológia Heinströmovej (napríklad uprednostňovanie samostatnej práce, spolupráca s kolegom, uprednostňovanie vedeckých zdrojov, kritické hodnotenie informácií atď.) a rovnako berie v ohľad vplyv procesu výučby. Objasňuje, ako každý z týchto dvoch typov postupuje pri vyhľadávaní, spracovávaní a hodnotení informácií, aké typy zdrojov používa, hľadá náväznosť na osobnostné črty, popisuje pocity počas vyhľadávania. Strategický (S)typ sa pri vyhľadávaní a práci s informáciami prejavuje povrchovým, pragmatickým a nekritickým prístupom, má jasný cieľ, ktorý chce rýchlo dosiahnuť (zavedené a ľahko dostupné informácie), často pociťuje strach a stres z neúspechu. Analytický (A) typ uprednostňuje nové myšlienky a nápady, hľadá súvislosti, vyhľadávaniu venuje dlhší čas a prekonáva pri ňom prekážky, prejavuje sa stabilitou a istotou osobnosti. 10

12 V praxi a výskume sa ukázala potreba doplnenie typológie o medzistupeň, ktorý by určil stred medzi koncovými bodmi spektra dvoch typov osobností. Výsledky výskumu potom ukázali, že väčšina (57 percent) používateľov spadá do kategórie strategický typ, prechodný typ (P)reprezentuje 32 percent a len desatina (približne 11 percent) sú analytické typy. Korelácie medzi A, S, P typmi a vekom ukazujú, že ľudia mladší ako 30 rokov predstavujú najmenší percentuálny podiel analytických typov a najvyšší percento strategických. Možno tak povedať, že vekom sa človek pohybuje smerom k analytickému typu. Rozsiahly prehľad typológií informačného správania z hľadiska rôznych faktorov a štýlov podáva otvorená typológia informačného správania (Steinerová, 2005). Niektoré z nich spomeniem neskôr (skorí a neskorí adaptéri),v nadväznosti na nasledujúcu časť treba ešte uviesť typy osobností podľa úrovne sprostredkovania informácií (organizátor informácií, lokátor, identifikátor, poradca, konzultant, školiteľ, alebo podľa učenia v skupinách) Informačné správanie v sociálnej perspektíve V rámci analytického prehľadu literatúry rozdelila Konstantina Martzoukou výskumy informačného správania v prostredí webu do dvoch rámcov: kognitívneho a sociokultúrneho. Aktuálne vývojové štádium výskumov tak delí do dvoch línií, ktoré sú čiastočne v protiklade navzájom výskumy informačného správania na webe začali nedávno opúšťať kognitívny pohľad a zameriavajú sa na kontextuálne a sociálne faktory. (Martzoukou, 2005). Nevedno, či by autorka tento konfrontačný pohľad (kognitívny ako individualistický a sociálny ako kolektivistický prístup) preniesla aj na výskumy informačného správania vo všeobecnosti, pre elektronické prostredie je však v každom prípade príznačný pre stav, kedy sa čoraz viac teórií orientuje na spomínaný sociálny rozmer. Ich cieľom je zistiť ako je informačné správanie jednotlivca ovplyvňované jeho sociálnym prostredím a komunikáciou s inými, keďže nie je dané len jeho vnútornými kognitívnymi procesmi. (ibid.) Ide napríklad o teóriu referenčnej skupiny (Dawson, Chatman, 2001), alebo výskumy každodenného vyhľadávania informácií. Prvá rozlišuje skupiny a ich vplyv na jednotlivca podľa spôsobu akým sa referenčný rámec dotýka jeho správania: v normatívnej podobe skupina diktuje určitú konformitu, v komparatívnej slúži ako referenčný bod pri hodnotení a porovnávaní jednotlivca. U referenčných skupín sa dajú dobre pozorovať podobné postoje a správanie členov, spoločné znakové a pojmové štruktúry. V prostredí internetu sú priamymi manifestáciami virtuálne komunity, pričom je zaujímavé sledovať informačné správanie ich členov, tak ako ho formuje referenčná skupina. Pod jej vplyvom sa najčastejšie utvárajú preferencie ako napríklad voľba prvého nástroja pri vyhľadávaní 11

13 (Google), alebo určitý okruh informačných zdrojov (konkrétne blogy, časopisy, webstránky). Voľnejšou interpretáciou rovnakého javu je pojem informačného susedstva (Savolainen,1995). Označuje sociálnu sieť človeka (rodina, susedia, priatelia, alebo kolegovia v práci), kde sú informačné procesy skôr sociálnou interakciou ako cieleným vyhľadávaním informácií. Poukazuje na skutočnosť, že každodenné vyhľadávanie informácií prebieha najčastejšie v prostredí, kde jeho aktéri očakávajú vyššiu pravdepodobnosť získavania im vyhovujúcich informácií. V rámci teórie informačného prieskumu môžeme dať tento pojem do súvislosti s taktikou monitorovania, ktorá slúži ako prostriedok na zabezpečenie efektívnosti a aktuálnosti prieskumu (Steinerová, 1996). Monitorovanie v rámci informačného susedstva sa tu chápem nie ako kontrolu a dohľad, ale spoločný postup pri vyhľadávaní, učení a tvorbe informácií. Ak sú virtuálne komunity z veľkej časti utvárané výmenou informácií ako špecifickým typom komunikácie, budú v budúcnosti stále dôležitejším rozhraním medzi globálnym a miestnym informačným prostredím, ktoré si človek vyberá podľa svojich vlastných potrieb a intuície. 12

14 2.2.3 Každodenné vyhľadávanie informácií V prevažnej väčšine výskumov sa kladie dôraz na informačné správanie v rámci vedeckej komunikácie, profesijnej činnosti, alebo študijného procesu. Ako však poznamenala Mary J. Bates, informačné správanie pozostáva u väčšiny ľudí najčastejšie z prijímania a využívania informácií, ktoré sa k nim dostanú v každodennom živote (Bates, 2002). Interakcia s informačným prostredím je teda sprievodným javom aj širšej kategórie činností, preto sa začínajú čoraz častejšie objavovať aj výskumy s cieľom popísať informačné správanie v rámci menej formalizovaných komunikačných procesov. V tejto súvislosti je užitočné Wilsonovo rozlíšenie troch typov informačného správania: cieľavedomé a aktívne vyhľadávanie informácií prieskumová interakcia aktéra so systémom alebo službou informačné správanie ako sprievodný jav každodennej komunikácie a riešenia bežných problémov V poslednej kategórii je výrazný záujem o každodenné vyhľadávanie informácií ( everyday life information seeking ELIS). Savolainen (1995) definuje ELIS ako získavanie rôznych informačných (kognitívnych aj expresívnych) prvkov, využívaných pre orientáciu v bežnom živote, alebo pre riešenie problémov, ktoré nie sú priamo spojené s pracovnou činnosťou a chápe ho ako prirodzenú súčasť každodenných činností. Pre ELIS sa tak objektom skúmania stávajú aj skupiny, ktoré boli tradične v informačnej vede opomínané, napríklad tehotné ženy, členovia svojpomocných skupín a deti v predškolskom veku (Carey, 2001). Savolainen rozdelil ELIS do dvoch celkov: praktické vyhľadávanie informácií orientačné vyhľadávanie informácií Prvý predstavuje hľadanie špecifických odpovedí na jednotlivé informačné potreby, často v podobe kladenia otázky. Druhý celok zastupuje všeobecnejší typ činnosti a patrí do neho monitorovanie okolitého prostredia daného jednotlivca ( informačné susedstvo ) so zameraním na aktuálne udalosti, s cieľom identifikovať informácie užitočné pre jeho záujmy a potreby. Aj výskum každodenné vyhľadávanie informácii v prostredí internetu môže byť základom pre vypracovanie typológie aktérov. Savolainen za pomoci analýzy diskurzu 18 účastníkov výskumu vypracoval tri interpretatívne repertoáre, ktoré reprezentujú rôzne spôsoby, akými dotazovaní hovorili o Internete. 13

15 Prvým typom je entuziastický repertoár, ktorý Internet vyzdvihuje a oceňuje jeho rýchlosť, jednoduchosť, rôznorodosť a interaktivitu. Aktéri s výpoveďami z tohto repertoára zdôrazňujú význam celkom nových možností prístupu k informačným zdrojom, bez obmedzení tradičných zdrojov. Práve tie bývajú často predmetom kritiky aktérov z entuziastickej kategórie, pretože zaostávajú za možnosťami Internetu riešiť ich informačné potreby. Výhody rýchlosti sa prejavujú v okamžitom prístupe k informáciám (nie je treba čakať, alebo prekonávať fyzickú vzdialenosť), rôznorodosť v alternatívnych zdrojoch informácií nedostupných pred sieťovou érou, jednoduchosť sa manifestuje v univerzálnej povahe internetu, ktorý v sebe spája a poskytuje rôzne služby. Uvedené prednosti Internetu spomínajú aktéri, pre ktorých je toto médium zvyčajne prvou zastávkou pri vyhľadávaní informácií. Aktéri s entuziastickým repertóarom sa dajú porovnať s kategóriou skorých adaptérov Salvolainen ich opisuje ako jedincov adaptujúcich nové spôsoby vyhľadávania informácií a využívania nových technológií, nahrádzajúc tým zastaralé a menej efektívne zdroje a kanály. (ibid.) Realistický repertoár je na rozdiel od predchádzajúceho typický rezervovanosťou pri hodnotení Internetu ako zdroja informácií. Zdôrazňuje význam situácie, nevidí Internet nadradený iným možnostiam v akomkoľvek kontexte a uvádza jeho výhody aj nevýhody. Internet nie je nutne prvým zdrojom pri vyhľadávaní informácií Kritický repertoár je v mnohých ohľadoch protikladom entuziastického. Marginalizuje význam Internetu v prospech tradičných informačných zdrojov a kritizuje jeho nedostatky nedostatok organizácie, hodnotiacich mechanizmov, rôzniaca sa kvalita atď., ktoré zvyšujú čas potrebný pre nájdenie potrebnej informácie (v prípade, že je dostupná). Mnohé z negatívnych aspektov z kritického repertoáru sú podobné tým z realistického, no líši sa miera, aká je prikladaná ich intenzite. 2.4 Náhodné objavovanie informácií Značný podiel (cieleného aj každodenného) vyhľadávania informácií tvoria postupy a situácie, kedy ľudia (či prieskumom priestoru, alebo v rámci informačného susedstva) skôr objavujú, ako vyhľadávajú. Pojem vyhľadávanie totiž predpokladá cielenú aktivitu s viac, či menej jasnou predstavou (explicitne formulovateľnou, napríklad do podoby dotazu) o tom, akú informáciu (objekt) chce aktér získať v interakcii s informačným prostredím. Informačná veda preto kladie dôraz na teoretické rozpracovanie a vo výskume na identifikovanie konkrétnej informačnej potreby používateľov vyhľadávacích nástrojov, 14

16 ktorá sa následne prejaví v jeho informačnom správaní. Podľa Tomsovej (2001) ide však len o jednu z troch kategórií spôsobu získavania informácií: vyhľadávanie informácií, kde je objekt dobre definovaný a známy vyhľadávanie informácií, pri ktorom nie je objekt vopred úplne popísaný, no bude rozpoznaný pri prezeraní ( browsing ) výsledkov vyhľadávania náhodné objavenie objektu Prvú kategóriu vyhľadávania podporujú najmä tradičné vyhľadávacie nástroje, v knižničnom prostredí sú to predovšetkým online katalógy, v internetovom zasa v prieskumové nástroje prvej generácie. Tomsová ich v článku o základoch teoretickej koncepcie náhodného informačného prieskumu ( serendipitous information retrieval ) a prehľade existujúcich výskumov identifikuje ako systémy, ktoré od používateľa vyžadujú zadanie kľúčových slov a poskytujú možnosti pre úpravu dotazu a výsledkov. (ibid.) Druhú kategóriu zastrešujú hypermediálne, vizualizačné a na menu postavené informačné systémy, orientované skôr na prezeranie, postavené na tradičných kategorizačných, klasifikačných schémach a taxonómiách. Posledná kategória sa od predchádzajúcich odlišuje práve tým, že popisuje objavovanie objektov a snáď aj preto býva u väčšiny výskumníkov a vývojárov z oblasti informačného prieskumu prehliadaná. Samotný termín náhodné objavovanie informácií a s tým súvisiaci náhodný informačný prieskum nie je úplne výstižným prekladom pôvodného výrazu, ktorý odkazuje na pojem šťastia a nemá v slovenčine ekvivalent. V zmysle objavenia objektu, ktorého reprezentáciu aktér pred začiatkom vyhľadávania vo svojich kognitívnych štruktúrach vlastne ani nemal, a napriek tomu je preňho užitočný, sú oba slovenské termíny adekvátne a dá sa s nimi pracovať. Náhodný informačný prieskum sa teda objavuje vtedy, keď používateľ bez jasných cieľov pracuje s informačnými zdrojmi a získava užitočné informácie. (Toms, 2001) Donedávna mohol byť vývoj a využívanie systémov orientovaných na vyhľadávanie z prvej a druhej kategórie odôvodňovaný možnosťami existujúcich aplikácií a informačných technológií. Dnes už to neplatí, pretože digitálna knižnica musí podporovať zvedavosť a podporovať prehliadanie, tak aby mohol používateľ objavovať a nachádzať. (Toms, 2001) Či už to sú (budú) digitálne knižnice, alebo iné systémy (prieskumové stroje tretej generácie umožňujúce zhlukovanie, alebo zjemňovanie dotazu automatickým navrhovaním súvisiacich kľúčových slov a nadradených kategórií), už dnes je isté, že ich ocenia príslušníci netgenerácie, šírkoví skeneri a skorí adaptéri. 15

17 2.6 Zhrnutie Cieľom prehľadom uvedených prístupov bolo poukázať na komplexnosť témy akou je informačné správanie, rozviesť niektoré z jej aspektov a kontext: kto vyhľadáva(typológie osobnosti), v akom prostredí (sociálna perspektíva, každodenné vyhľadávanie) a aké sú postupy (náhodné objavovanie informácií). Ani zďaleka nie je úplným a pokrýva len malú časť aktuálnych teórií a výskumov, ktoré by mohli byť uceleným rámcom pre vyhľadávanie v internete. Svoj účel však plní je úvodom k výskumnou časti, dopĺňa a objasňuje niektoré pojmy z nej. Výber konkrétnych teórií bol ovplyvnený možnosťami, ktoré ponúka informačné prostredie internetu. Náhodné objavovanie informácií a berrypicking model sú príkladmi teórií, ktoré považujem za užitočné pomôcky pri rozpoznávaní nových vzorcov informačného správania net-generácie a umožňujú nám pochopiť význam týchto nových postupov prostredníctvom informačnej vedy. 3. Informačné správanie mladších vekových skupín v prostredí internetu Črtou, ktorá sa pre definovanie net-generácie a pochopenie jej správania javí byť najvýraznejšia je vek. Informačná veda neponúkala až donedávna dostatok výskumov zameraných na mladšie vekové kategórie. Eliza T. Dresang začína prehľad výskumov informačného správania mladších vekových skupín na internete (1999) zdôrazňovaním ich nízkeho počtu a zásadného nedostatku: Tých niekoľko realizovaných výskumov vychádzalo z princípov predchádzajúcich výskumov off-line informačného správania Informačné správanie žiakov základných škôl Cieľom výskumu Net generation (Williams, 1999) bolo skúmať aktivity detí na internete, ich informačné správanie, zistiť čo od Internetu očakávajú a ako zapadá do ich života. Objektom výskumu bola trieda 10 a 11 ročných žiakov. S internetom mala skúsenosť viac ako polovica z nich, využívali ho aj pri práci na školských zadaniach (sťahovanie obrázkov, zisťovanie faktov, alebo tlač textov), alebo vo voľnom čase na sťahovanie hier a posielanie ov. Vyhľadávanie na internete bolo pre väčšinu žiakov jednoduché : na otázku ako hľadáš informácie na internete? odpovedali jednotne poviem mu, čo chcem vedieť a väčšina z nich bola s výsledkami spokojná. Zistenia z pilotného výskumu sú len indikatívne a nemôžu byť generalizované, vzhľadom na počet respondentov a neformálnosť metódy. Spolu s ďalšou citovanou literatúrou podľa autora ukazujú, že internet mladí ľudia využívajú a dostávajú sa vďaka nemu k alternatívnym zdrojom pre školu a je pre nich zaujímavejší ako bežná výučba. 16

18 Podobnú skupinu a ich informačné správanie sa pokúsili popísať Schachter, Chung, a Dorr (1998). Zistili, že deti na základnej škole mali problémy pri vyhľadávaní relevantných informácií na webe. Pri presných zadaniach dosahovali menší úspech ako pri menej striktných zadaniach a namiesto systematicko-analytických stratégií uprednostňovali techniky prezerania ( browsing ) Informačné správanie žiakov stredných škôl Informačné správanie študentov stredných škôl v prostredí internetu a využitie webu pre zadania v škole bolo zasa predmetom výskumu vedenom Rayou Fidel (1999). Cieľom bolo navrhnúť zmeny pre dizajn webu, tak aby bol lepším doplnkom pre proces výučby. Autori poznamenávajú, že cieľom väčšiny podobných výskumov bolo nasmerovať školských knihovníkov, ktorí pomáhajú študentom pri vyhľadávaní. Výsledky výskumu ukázali, že študenti oceňovali vyhľadávanie na webe pre jeho rýchlosť, jednoduchosť, dostupnosť rôznorodých zdrojov a tém, alebo pre jeho aktuálnosť. Rovnaké kvality oceňujú najmä aktéri s entuziastickým repertoárom. Študenti postupovali podľa skúseností nadobudnutých pri predchádzajúcich vyhľadávaniach (začínali napríklad na stránkach, ktoré navštívili predtým), rovnako sa nechali viesť postupmi, ktoré sa im osvedčili pri vyhľadávaní v rámci voľnočasových aktivít ako napríklad šport, alebo zábava. Do značnej miery nasledovali skúsenosti iných, určujúcim faktorom hodnotenia bola grafika a objem informácií. Výskum poukázal tiež na nedostatky študenti nemali žiadne prieskumové stratégie, resp. ich nevedeli popísať a často sa pri vyhľadávaní stratili. Zaujímavým zistením bola skutočnosť, že polovica študentov do určitej miery pripisovala zodpovednosť za obsah webu spoločnosti Microsoft. Oboznámenie sa s technologickými základmi internetu môže byť dôležitým faktorom pri využití webu ako zdroja informácií. Príkladom je uvedomenie si dôležitosti mechanizmu rangovania vo vyhľadávačoch Informačné správanie študentov vysokých škôl Informačného správania net-generácie sa priamo dotýka výskumu The Internet Goes to College, realizovaný v rámci projektu Pew Internet & Americal Life Project. Jeho cieľom bolo zistiť, aký dopad má internet na každodenný život študentov vysokých škôl, aký má vplyv na ich školské a sociálne aktivity. (Jones, 2002) Zhrnutie Väčšina výskumov orientovaných na žiakov a študentov sa orientuje na postupy. zadávané úlohy z hľadiska dospelých, čo im mohlo spôsobovať problémy, keďže sú zvyknutí na vlastné postupy. Eliza T. Dresang (1999) preto navrhuje, aby sa výskum 17

19 posunul smerom k otvoreným, ne-hierarchickým a rizomatickým informačným kontextom 21. storočia a skúmal túto skupinu aktérov v prirodzených situáciách vyhľadávania informácií. V praxi to napríklad znamená, že by nemuseli byť len objektmi výskumu, ale aj partnermi pri jeho príprave. Treba napríklad prehodnotiť pojem relevancie, ktorá môže mať pre nich iný význam, keďže majú iný postoj k neurčitosti, lepšie prispôsobený informačným zdrojom nesprostredkujúcim jednoznačné závery. 4. Net-generácia 4. 1 Historický kontext Príchod net-generácie je úzko spätý so zrýchlením rozvoja technológií počas druhej polovice 20. storočia. Bude užitočné ju vidieť v tomto časovom rámci a pokúsiť sa zachytiť transformácie, ktoré so sebou priniesol. Rovnako ako definícia samotnej net-generácie, je aj toto časové ohraničenie a jeho delenie problematické. Zavádzanie nových technológií sprevádzajú zmeny na úrovni spoločnosti a rovnako aj jednotlivca. Ich rozsah a povahu je však možné vidieť len s dostatočným historickým odstupom, v časoch prechodu od jedného stavu k druhému je dôkladnejšia analýza zložitá. Históriu síce môžeme schematicky rozdeliť na obdobia, nazerať na ňu ako na posuny v stavoch spoločnosti, no zmeny a pohyby sa dejú plynulo, nie v náhlych prechodoch aj tie, ktoré prinášajú nové technológie. Je však zjavné, že existujú obdobia, kedy sa zmeny dejú intenzívnejšie ako inokedy. Mnohí teoretici sú presvedčení, že naše historické obdobie je práve tým, v ktorom sa zmeny dejú omnoho intenzívnejšie ako predtým. Spomeňme napríklad Daniela Bella a jeho post-industrializmus, Tofflerovu tretiu vlnu, alebo nespočetné pojednania o informačne a poznatkovej spoločnosti. Vo viacerých z nich je vidno schematické nazeranie na vývoj spoločnosti, ktorého negatívnou stránkou je zjednodušovanie rozdiely v období pred a po stavajú do úzadia kontinuitu a zahmlievanú pretrvávajúce črty. Samotný termín informačná spoločnosť tak môže byť spochybnený teóriou, podľa ktorej sa nachádzame skôr v ďalšej fáze industriálnej spoločnosti. Napríklad Piore a Sabel hovoria vo svojej knihe The Second Industrial Divide o industriálnom delení: Krátke momenty, kedy sa rozhoduje o smerovaní industriálnej spoločnosti nazývame industriálne delenia. V týchto momentoch na prvý pohľad nesúvisiace sociálne konflikty predurčujú technologický vývoj v ďalšom období. Aj keď sú si industrialisti, pracovníci, politici 18

20 a intelektuáli len hmlisto vedomí skutočnosti, že stoja často pred technologickými voľbami, ich konanie výrazne ovplyvňuje budúcnosť ekonomických inštitúcií. (Piore, Sabel, 1984) Napriek materialistickému diskurzu teórie industriálnych delení je jej impulz na prehodnotenie bežného nazerania na vývoj spoločnosti z pohľadu technológií dosť silný nato, aby sme ho nemohli zamietnuť ako irelevantný a z hľadiska aktuálnych myšlienkových prúdov zastaralý. Samotné zaostrenie na technológie ako jeden z určujúcich faktorov vplývajúcich na smerovanie a stav spoločnosti je prvým krokom pre to, aby sme nalomili stereotyp povrchných diskusií o informačnej a poznatkovej spoločnosti, ktoré sú často len politickým nástrojom bez hlbších teoretických základov a kritickej reflexie. Okľukou sa tak dostávame k pozícií knižníc a príslušníkov net-generácie ako aktérov informačnej spoločnosti, ktorí majú na jej formovanie vplyv, napriek prevahe komerčných aktérov. Ako už bolo povedané v úvode, aktéri (a najmä net-generácia) majú schopnosť svojím správaním ovplyvniť vývoj a životnosť konkrétnych informačných technológií (resp. informačných nástrojov a zdrojov), či dokonca sa spolupodieľať na ich tvorbe. Knižnice by v tomto procese nemali zostať pasívnymi a byť rovnako citlivými na požiadavky aktérov s vyššími nárokmi na služby a nástroje Nástup osobných počítačov Už v sedemdesiatych rokoch, ešte pred prienikom osobných počítačov do každodenného života, predvídali niektorí autori ich dominantnú úlohu v spoločnosti. Kybernetická spoločnosť je spoločnosť, ktorej najvýraznejším znakom je interakcia človeka s počítačom a následná produkcia obrovského množstva informácii. (Arbib, 1977). Nešlo pritom len o autorov z akademického prostredia, ale aj spisovateľov. Jedným z najznámejších je William Gibson, autor románu Neuromancer a zakladateľ žánru kyberpunk, ktorý mal na vnímanie technológií net-generáciou zásadný vplyv, podobne ako kedysi Jules Verne na predchádzajúce generácie predznamenával nástup nových technológií ešte v čase, kedy boli väčšinou považované za fikciu, ktorá zostane len produktom spisovateľovej fantázie. Spočiatku boli osobné počítače pre väčšinu záujemcov len hobby. Nadšenci (skorí adaptéri) skladali svoje vlastné počítače, programovali pre ne vlastný zdrojový kód a združovali sa v rôznych kluboch. Vznikali prvé spoločnosti, napríklad Apple a Microsoft, no ich produkty sa zameriavali na úzku skupinu používateľov. Postupne sa začali počítače dostávať aj mimo prostredie expertov na verejnosť prvým príznakom bol počítač Apple Mac uvedený na trh 19

21 v roku Graficky orientované používateľské rozhrania, tabuľkové kalkulátory a textové procesory sa stali dôvodom pre záujem širšej verejnosti. V roku 1990 sa na trh dostala prvá verzia operačného systému Microsoft Windows. Tomu sa podarilo čoskoro získať dominantné postavenie na trhu a stať sa tak pre množstvo ľudí najprístupnejším nástrojom pre prácu s počítačom, ktorý sa postupne dostával mimo kancelárií a univerzít aj do domácností. V roku 1993 bola uvoľnená regulácia internetu a dovtedy len akademická a vojenská sieť sa stala verejnou informačnou diaľnicou. Pokles cien, zrýchľovanie procesorov a dostupnosť modemov umožnilo jeho celosvetové rozšírenie a prienik do každodenného života Generácia X, Generácia Y Aj v prípade vymedzovania charakteristík generácií je potrebné dbať na to, aby sme neupadli do zjednodušovania a prílišného zvýrazňovania rozdielov starej a novej (predchádzajúcej a nasledujúcej) generácie. Generáciu možno definovať podľa spoločenského, kultúrneho, ekonomického a technologického prostredia, v ktorom vyrastali (vyrastajú) jej členovia. Najčastejšie sa ako určujúce objavuje sociologické hľadisko vymedzovanie generácie podľa obľuby rovnakých filmov, televíznych programov, hudby, literatúry, prežívania rovnakých globálnych udalostí. často sa hovorí o generácii X a po nej nasledujúcej generácii Y. Termín generácia X sa rovnako ako kyberpunk stal známym vďaka beletristickej literatúre, konkrétne vďaka rovnomennému románu Douglasa Couplanda (1991), kde sa bol po prvý krát uvedený. Jeho príbeh sleduje troch mladých ľudí vo veku od 25 do 30 rokov, ktorí sa nevedia alebo nechcú zmieriť s prechodom do fázy dospelosti (zosobášiť sa, usadiť sa natrvalo a pod.) Názov románu sa tak zaužíval ako označenie pre ľudí narodených po roku 1965 (Kaimal, 2003). Postupne sa nabaľovali ďalšie charakteristiky: z psychologického hľadiska sa generácii X prisudzuje materializmus, cynizmus a pesimizmus (Miles, 1997), z ekonomického neisté vyhliadky na plat v práci, zadlžovanie ešte pred ukončením vyššieho vzdelania (Kaimal, 2003), z globálneho sa ako určujúce spomínajú problémy súvisiace s narastajúcim zločinom a zaťažovaním životného prostredia (Arnett, 2002). Postupné rozpoznanávanie spoločenských, kultúrnych, ekonomických a technologických zmien v rokoch viedlo k identifikácii a priraďovaniu charakteristík generácie Y a jej príslušníkov narodených v tomto časovom rozpätí. (Alch, 2002). Ďalším termínmi popisujúcimi v anglo-americkom diskurze tú istú generáciu sú mileniáli a echo 20

22 boomeri (deti rodičov, ktorí sa narodili počas povojnovej populačnej explózie v rokoch ). Vzhľadom na výrazné zrýchlenie vývoja technológií je práve táto úroveň pri definovaní generácie Y najzásadnejšou jej príslušníci sa vedia vyrovnať s nastávajúcimi zmenami, sú dobre informovaní a poznajú zákonitosti médií (Alch, 2000). Hranicu medzi generáciami X a Y z tohto hľadiska určuje miera všadeprítomnosti osobných počítačov a stupeň ich vývoja. Pre Generáciu Y je jednou z najvýznamnejších udalostí nástup internetu a jeho masovejšie rozšírenie (Wikipedia, 2006). Internet ako hlavný zdroj informácii pre generácie Y je v niektorých prípadoch natoľko prevažujúci, že viedol jedného z prispievateľov do Wikipedie k tvrdeniu, že sa knižnice stávajú pre rýchle a jednoduché vyhľadávanie zastaralými. Internetové stránky ako Encarta a Wikipedia sú poprednými zdrojmi pre rešeršovanie, napriek ich odsudzovaniu zo strany učiteľov. (Wikipedia, 2006). Napriek zjednodušovaniu (generácia pred a po nástupe internetu ) je tento faktor pri skúmaní nových podôb informačného správania v práci určujúcim. Dôraz nie je na zvýrazňovanie rozdielov, ale na zachytávanie pohybu, keďže popisované zmeny ešte stále prebiehajú a nedajú sa uzavrieť do teórie, definitívneho výpočtu charakteristík; možno zachytávať len ich kontúry sledovaním v reálnom čase. Rizikom pritom zostáva technologický determinizmus a utopizmus iluzórne predstavy o tom, že nás práve táto technológia dostane na vyšší stupeň vývoja, skoncuje s chudobou, umožní participatívnu demokraciu, porazí terorizmus, zvýši pocit bezpečia ap Digitálni domorodci, digitálni prisťahovalci Generačné rozdiely možno popísať rôznym spôsobom, hoci aj pomocou metafory. Marc Pensky (2001) vychádza pri charakterizovaní dvoch rozdielnych generácií z metafor domorodca a prisťahovalca: prvá predstavuje deti a mladých ľudí, ktorí už od útleho veku vyrastajú s novými technológiami (počítačmi, videohrami, videokamerami, mobilnými telefónmi a inými digitálnymi hračkami ) a druhá tých ostatných. Po priradení metafory (mladí = digitálni domorodci; skôr narodení = digitálni prisťahovalci) pokračuje projekciou jednotlivých vlastností na obe generácie. Pre digitálnych domorodcov je prostredie nových technológií prirodzené, digitálni prisťahovalci sa v ňom ocitli až neskôr a prispôsobujú sa mu pomaly. Tak ako prisťahovalci prichádzajúci z domáceho jazykového (kultúrneho ap.) prostredia do cudzieho, tak aj oni si do určitej miery zachovávajú svoj pôvodný akcent. Akcent digitálneho prisťahovalca môžeme vidieť v postupoch, ako je čítanie manuálu k programu namiesto okamžitej práce s ním a učeniu sa za chodu, alebo 21

23 preferovanie iných zdrojov ako je internet. Skôr narodení sa socializovali inak ako ich deti a teraz sa musia naučiť nový jazyk. A ak sa jazyk učí neskôr v živote, ide podľa výskumov do inej časti mozgu. (Pensky, 2001) Naproti tomu stavia rodný jazyk digitálnych domorodcov, ktorý umožňuje prirodzenú prácu s technológiami, iné myslenie a spracovávanie informácií ako majú ich predchodcovia. Konkrétne ide o rýchly príjem informácií, multitasking a paralelné spracovávanie vnemov, uprednostňovanie grafiky pred textom a hier pred serióznou prácou, náhodný prístup k informáciám, spoluprácu v sieti, alebo okamžité uspokojenie potrieb. Skôr ako na podrobnú charakteristiku digitálnych domorodcov sa Pensky sústreďuje na ich konflikt so svetom prisťahovalcov z pohľadu výučby: učitelia hovoria zastaralým jazykom a snažia sa ho nanútiť žiakom, ktorí hovoria úplne novým jazykom. Napriek obmedzeniam vyplývajúcim z použitia metafory (resp. substitúcie darcu metafory za príjemcu v štýle A je B, adekvátnejšie by bolo poučiť sa z tzv. interakčnej teórie len niektoré vlastnosti darcovskej domény sú použité pri metaforickom prenose na príjemcu), nekritického obhajovania charakteristík digitálnych domorodcov a esejistickú formu textu (neopiera sa o výskum a precíznu prácu s faktami a teóriami, ale o vlastné dojmy a skúsenosti pri vývoji hier pre výučbu) je práca ako celok prínosná. Predstavuje síce teóriu, ktorá rovnako ako vyššie spomínané vymedzovanie historických období zjednodušuje, no je vítanou protiváhou k bežnému postoju pedagógov. Tí zmeny v práci svojich študentov často podrobujú kritike a nepripúšťajú možnosť, že môžu byť dôvodom na prehodnotenie vlastného prístupu k výučbe. Podobne je kolektívna, alebo okamžitá práca s informáciami net-generácie možno základom novej paradigmy, z ktorej by sme mohli vychádzať pri hodnotení a skúmaní informačného správania tejto skupiny. Z podobného, ak nie identického rozlíšenia aktérov na základe postoja k novým technológiám vychádzajú kategórie skorých a neskorých adaptérov. Rýchli (skorí) adaptéri radi riskujú a sú ochotní vyskúšať nové postupy, venujú im svoj čas i peniaze, uprednostňujú rýchle a najnovšie riešenia. Neskorí adaptéri neoceňujú technológiu ako takú, ale preferujú zrelé, ľahko použiteľné technológie s nízkym rizikom, pritom sa im musí oplatiť učenie a úsilie, ktoré pri adaptácii technológií vynaložia (Borgman, 2000) Charakteristiky net-generácie Pre vymedzenie generácie na základe technologického prostredia zatiaľ neexistuje jednoznačne preferovateľný termín. Na základe analýzy on-line dostupnej literatúry ich 22

24 môžeme identifikovať tieto: digitálna generácia (digitálne deti), e-generácia, on-line generácia, net-generácia (n-gen). Výskumy, ktoré definujú charakteristiky net-generácie môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: Akademické Výskumy z tejto kategórie sú väčšinou nezávislé od zadávateľa, sú utvárané rôznymi diskurzmi, metodológiami, ďalšími výskumami a aktuálnymi trendmi. Komerčné Bývajú spracované na základe objednávky komerčného subjektu, prípadne v spolupráci s ním. V niektorých prípadoch sa vďaka dodržiavaniu pravidiel a konvencií vedy odlišujú len zmienkou o finančnom príspevku od konkrétnej spoločnosti a môžeme ich považovať za nezávislé, opačný koniec spektra predstavujú výskumy zámerne skresľujúce údaje. Vzhľadom na to, že net-generácia predstavuje vďačný objekt marketingových stratégií spoločností ponúkajúcich e-produkty a e-služby je toto odlíšenie niekedy problematické (viď. Tapscott, 1996 a recenzia Cisler, 1997). Neformálne Môžeme sem zaradiť výskumy, ktoré nepodliehajú pravidlám kontroly a kritériám profesionálneho výskumu a vznikajú na základe informácií z internetu a každodenného pozorovania okolia. Patrí sem napríklad článok z Wikipedie (2006a), alebo výskumná správa Understanding Digital Kids (Jukes, Dosaj, 2004). Pojem net-generácia sa najčastejšie vyskytuje v literatúre z oblasti výchovy a vzdelávania, ktorá popisuje zmeny v procese výučby dané novými vzorcami správania študentov. Podobne ako Pensky sa ich autori snažia popísať rozdiely medzi učiteľmi (staršia generácia) a žiakmi (nastupujúca generácia), rozdiel je však v snahe zachovať si objektívnejší nadhľad. Podrobnejší obraz o net-generácii dáva zosumarizovanie jednotlivých článkov a výskumov do nasledovných charakteristík: Rýchly a okamžitý prístup k informáciám Pre deti je bežné, že majú rýchly a okamžitý prístup k informáciám. Očakávajú, že môžu komunikovať s kýmkoľvek a kedykoľvek. Jukes a Dosaj vyhlásili u detí na základe tohoto tvrdenia smrť trpezlivosti a nástup spoločnosti, ktorá vyžaduje okmamžité uspokojenie (Jukes, Dosaj, 2004). Tento radikálny posun prisudzujú najmä príchodu webu ako prístupový bod do každej knižnice, každej galérie a každého múzea vo svete. 23