CHÝBAJÚCE GENERÁCIE V AKADEMICKOM PROSTREDÍ NA PRÍKLADE ARCHEOLÓGIE ALEBO ZÍSKAM PHD. A ČO POTOM?

Transcription

1 CHÝBAJÚCE GENERÁCIE V AKADEMICKOM PROSTREDÍ NA PRÍKLADE ARCHEOLÓGIE ALEBO ZÍSKAM PHD. A ČO POTOM? MISSING GENERATIONS IN ACADEMIC COMMUNITIES CASE STUDY FROM ARCHAEOLOGY OR TO GET PHD AND THEN WHAT? Martin Neumann, Michal Felcan, Zuzana Litviaková Abstrakt Príspevok má za cieľ zhrnúť faktografické pozorovania pracovných možností, podmienok a problémov doktorandského štúdia na Slovensku. Problémy, na ktoré sme natrafili počas štúdia, podľa našej mienky z veľkej časti súvisia s absenciou ucelenej koncepcie doktorandského štúdia, čo má vplyv na vývoj samotnej archeologickej vedy. Doktorandom, nadmerne zaťaženým povinnosťami na konkrétnych pracoviskách, sa nedostáva dostatok priestoru na vlastnú prácu na dizertácii. Dôsledkom je neskoré odovzdávanie dizertačných prác či prerušenie štúdia. Problémom je i neexistencia postdoktorandských miest nielen v odbore archeológia na Slovensku. Čerství absolventi doktorandského štúdia tak v mnohých prípadoch nedostávajú ďalší priestor pre nasledovné rozvíjanie svojho výskumu, čo vyúsťuje do odchodu mozgov do zahraničia. Z toho dôvodu je potrebné klásť dôraz, aby kvalitné dizertačné práce dostávali väčšie možnosti pre rozvíjanie a kontinuálne pokračovanie výskumu absolventov aj po ich obhájení a získaní titulu PhD. Kľúčové slová Archeológia. Doktorandské štúdium. Univerzity. Archeologický ústav SAV. Abstract This paper aims to summarize possibilities, conditions and problems of postgraduate studies of archaeology in Slovakia. Problems, which we have observed during our studies, have resulted from absence of any concept of postgraduate study, what has its influence on the developing of archaeological science itself. PhD students, who are excessively burdened by manifold duties, have not enough time to complete their dissertations. The consequence of this is abandonment or prolongation of postgraduate study. Non-existence of postdoctoral places for archaeologists in Slovakia cannot also been disregarded. Newly graduated students do not get any place for following working on own research projects or dissertations, what results in so called brain- 61

2 drain. That is the reason, why perspective postgraduate students should get possibility to continue in their research after becoming PhD degree. Key words Archaeology. Postgraduate Study. Universities. Archaeological Institute of Slovak Academy of Science. ÚVOD Doktorandské štúdium, jeho základné náležitosti a povinnosti doktoranda sú upravené v Zákone 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Doktorandský študijný program je tu definovaný ako program tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, ktorý sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia ( 54, ods. 1, Zákon č. 131/2002 Z. z.). Pokúsime sa ukázať, že takto proklamované ciele doktorandského štúdia sú síce v legislatívnom znení ideálne podané, no realita, prinajmenšom na základe vlastných skúseností, vyzerá odlišne. 1 DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM V ŠTUDIJNOM PROGRAME ARCHEOLÓGIA V súčasnosti je tretí najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelania v študijnom programe archeológia poskytovaný na Slovensku štyrmi vedecko-vzdelávacími inštitúciami. V prvom rade sú to univerzity. Najdlhšiu tradíciu v tejto činnosti má Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá ponúka 4-ročné denné doktorandské štúdium 1. Druhou univerzitou ponúkajúcou štúdium klasickej archeológie je Trnavská univerzita. Tu je však denné doktorandské štúdium len 3-ročné 2. Rovnakou 3-ročnou dĺžkou je dotované aj denné doktorandské štúdium na Katedre archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Študijný poriadok Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2013). Popri univerzitách treba spomenúť aj jedinú externú vzdelávaciu inštitúciu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied sídliaci v Nitre (ďalej AÚ SAV), ktorý podľa zákona o vysokých školách taktiež ponúka 1 (online ) (online ) 2 (online ) 62

3 denné doktorandské štúdium, no len výhradne v spolupráci s verejnými vysokými školami ( 54, ods. 6-7, Zákona č. 131/2002 Z. z.; Smernica AÚ SAV pre doktorandské štúdium, 2009). Z toho vyplýva, že dĺžka denného doktorandského štúdia na AÚ SAV sa svojou dĺžkou prispôsobuje konkrétnej vysokej škole. Každá z menovaných katedier archeológie rovnako ako i AÚ SAV má špecifický prístup k svojim doktorandom (najmä denným), ktorý vždy musí vychádzať z legislatívne nadriadeného zákona o vysokých školách (Zákon č. 131/2002 Z. z.) a príslušných smerníc pre doktorandské štúdium (Vnútorný predpis č. 1/2014. Smernica dekana fakulty o organizácii doktorandského štúdia na FiF UK v Bratislave, 2014; Smernica rektora TU č. 2/2013 o doktorandskom štúdiu, 2013; Zásady doktorandského štúdia na FiF UKF v Nitre, 2015). 2 ZÁKON VERZUS SKUTOČNOSŤ Z uvedeného vyplýva, že 3 až 4 roky denného štúdia by mali predstavovať adekvátny čas na naplnenie povinností doktoranda, smerujúcich predovšetkým k napísaniu dizertačnej práce, jej obhájeniu a teda úspešnému ukončeniu doktorandského štúdia. Niekoľkoročné štúdium doktoranda je podľa zákonnej úpravy rozdelené na študijnú, vedeckú a doplňujúcu pedagogickú časť ( 54, ods. 8-11, Zákona č. 131/2002 Z. z.). Študijná časť pozostáva z absolvovania prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry, ktorá je pre doktoranda nevyhnutná na napísanie dizertačnej práce. Vedeckú časť štúdia tvorí individuálna či tímová vedecká práca, ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Činnosť doktoranda je počas jeho štúdia legislatívne nastavená tak, že všetkými svojimi časťami smeruje k úspešnému a včasnému odovzdaniu dizertačnej práce. Nepochybne sa zdá, že takto nastavená dĺžka denného doktorandského štúdia je dostačujúca. Pristupuje tu však viacero činiteľov, ktoré vplývajú na individuálny harmonogram štúdia doktoranda. Nechceme sa na tomto mieste zmieňovať o publikačnej, pedagogickej či vedeckej činnosti doktoranda, ktorá predstavuje nielen jeho legislatívnu, ale i morálnu povinnosť. Činnosti ako publikácia vlastných štúdií a článkov, účasť na domácich a zahraničných konferenciách, vedenie seminárov, prednášok či školenie študentov bakalárskeho stupňa tvoria neodmysliteľnú súčasť života doktoranda. V prípade štúdia archeológie však k tomu pristupuje aj jeden špecifický prvok účasť na archeologických výskumoch. Tie sa väčšinou konajú počas letných mesiacov, kedy sa na nich zúčastňujú aj študenti bakalárskeho a magisterského stupňa a to v rámci povinnej odbornej praxe. Doktorandi archeológovia na týchto výskumoch plnia úlohu koordinátorov študentov, usmerňujú a zaúčajú ich do 63

4 jednotlivých odborných činností, prípadne zastupujú vedúceho archeologického výskumu v jeho neprítomnosti. Na tom by nebolo nič neprirodzené. Pozornosť si však zaslúži čas, ktorý doktorandi na takýchto archeologických výskumoch strávia. Kým študenti bakalárskeho a magisterského stupňa majú povinnú 3 či 4-týždňovú letnú prax, doktorandi nemajú stanovené žiadne obmedzenie dĺžky ich letnej praxe (Študijný plán, 2016/2017; Letná škola archeológie, 2016). Z toho vyplýva, že doktorand tak môže stráviť na archeologickom výskume počas letných mesiacov menej či viac týždňov (druhá možnosť nastáva častejšie). Neraz sa tak stáva, že doktorand sa zúčastňuje na výskume takmer 3 mesiace nepretržite za sebou. Počas 4-ročného štúdia sa môže teda stať, že doktorand strávi celkovo 1 rok len na letných archeologických výskumoch (započítavajúc tam aj letné mesiace pred oficiálnym zápisom do 1. ročníka doktorandského štúdia, kedy už môže študent pracovať na svojej práci). K spomenutému časovému zaťaženiu letnými archeologickými výskumami treba pridať aj účasť na tzv. záchranných archeologických výskumoch, ktoré môže tá-ktorá vedeckovzdelávacia inštitúcia realizovať v akomkoľvek mesiaci (mesiacoch) v roku. Keďže z takýchto archeologických výskumov plynú pre ich realizátorov značné objemy finančných prostriedkov (v závislosti od dĺžky trvania záchranného archeologického výskumu a množstva prác), existuje snaha získať čo najväčší počet takýchto výskumov. Ponuky na vykonanie výskumov v súčasnosti ponúka Katedra archeológie FiF UK v Bratislave (Archeologické výskumy, 2016), Katedra klasickej archeológie FiF TU v Trnave (Terénne výskumy, 2016), Katedra archeológie FiF UKF v Nitre (Archeologický výskum, 2015) ako i AÚ SAV v Nitre ( Neoddeliteľnou súčasťou postexkavačnej fázy archeologického výskumu, na ktorej sa samozrejme zúčastňujú i doktorandi, je aj vypracovanie nálezovej dokumentácie, čo vyplýva z pamiatkového zákona a sprievodnej vyhlášky ( 39, ods. 9, Zákona č. 49/2002 Z. z.). Terénna časť doktorandského štúdia a s ňou spojené povinnosti sa tak pokojne môžu natiahnuť aj na vyše 1 rok. Nehovoriac o tom, že niektorí doktorandi v rámci svojich dizertačných prác či riešených grantových projektov potrebujú venovať istý čas aj vlastnému terénnemu výskumu. Vyplývajú z toho nasledujúce konsekvencie: takto pracovne zaťažený doktorand nedisponuje dostatočným časom na prácu na vlastnej dizertačnej práci, čo má výrazný vplyv na jej kvalitu a vážne ohrozuje jej včasné odovzdanie. Druhým dôsledkom je nedostatočná publikačná činnosť. To následne vplýva na hodnotenie výkonu vedeckovzdelávacích inštitúcií, keďže od roku 2012 je v tomto hodnotení zahrnutý aj výkon doktoranda (Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2016, 2015; Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2017, 2016). 64

5 V dôsledku toho je vyvíjaný tlak na doktorandov, aby sa snažili viac publikovať. Doktorand tak stojí pred dilemou, či primárne pracovať na svojej dizertačnej práci a následne publikovať čiastkové štúdie (aj z témy svojej dizertačnej práce), čím by sa zvyšovala publikačná činnosť domovskej inštitúcie, alebo sa zúčastňovať kolotoča archeologických výskumov, z ktorých plynie vedecký a, predovšetkým, finančný kapitál pre ich realizátora. V tomto prípade sa síce zvyšuje odborná spôsobilosť doktoranda na samostatnú realizáciu archeologického výskumu v budúcnosti, no zohľadnenie záujmu doktoranda na úspešnom dokončení jeho práce stojí bokom. Riešením by mohlo byť rovnomernejšie zapojenie aj iných, starších interných pracovníkov spomínaných inštitúcií do realizácie všetkých druhov archeologických výskumov a školenia študentov počas ich letnej praxe. Doktorandi by tak mohli získať viac času na prácu na svojej dizertačnej práci a zbavili by sa pocitu lacnej pracovnej sily. Otázkou však je, nakoľko týmto pracovníkom ich publikačné, vedecké a predovšetkým pedagogické aktivity dovoľujú účasť na archeologických výskumoch. Stojí preto za úvahu, či vedecko-vzdelávacie inštitúcie (jednotlivé katedry a AÚ SAV) sú vhodným subjektom uskutočňovania záchranných archeologických výskumov. Otvára sa tým otázka financovania týchto inštitúcií. Možnú cestu naznačujú príklady zo zahraničia. Katedra histórie Univerzity Palackého v Olomouci, ktorej súčasťou je i sekcia archeológie, úplne rezignovala na realizáciu záchranných výskumov. Potrebné finančné prostriedky na chod katedry, budovanie vlastnej knižnice a realizáciu vlastných archeologických výskumov získava od súkromných či regionálnych archeologických inštitúcií. Tie totiž využívajú špeciálne vybavené laboratórium katedry histórie, ktoré za určitý poplatok realizuje reštaurovanie a konzervovanie archeologických nálezov. 3 3 NITRA MILÁ, NITRA... V špecifickej situácii sa nachádzajú doktorandi AÚ SAV v Nitre. V rámci tejto vedeckovzdelávacej inštitúcie, ktorej program de iure garantuje Univerzita Komenského v Bratislave, možno uviesť hneď niekoľko rozporuplných bodov. Prvým je denná 8-hodinová prítomnosť na pracovisku, čomu pracovné podmienky zodpovedajú len individuálne a v niektorých prípadoch (Organizačný poriadok AÚ SAV, 2011). Z 31 katedier Univerzity Komenského a väčšiny ústavov SAV je takýto postup nezavedený. Doktorand má možnosť čerpania dovolenky a práce na doma, pokiaľ je na pracovisku neprítomný zo zdravotných dôvodov musí svoju absenciu 3 Za informáciu ďakujeme P. Kalábkovej a I. Vostrovskej. 65

6 dokladovať, rovnako ako zamestnanci ústavu. Keďže táto externá vzdelávacia inštitúcia nevykonáva žiadnu pedagogickú činnosť, nahrádza ju denným doktorandom AÚ SAV každoročná, minimálne 20-dňová terénna prax, ktorú je možné absolvovať výhradne na systematických výskumoch AÚ SAV. 4 To opätovne predlžuje čas strávený v teréne. Rovnako treba prízvukovať, že tematická profilácia doktorandov väčšinou nie je obmedzená hranicami Slovenskej republiky a už viac ako jednu generáciu nežijeme v totalitnom zoskupení za ostnatým drôtom. Z toho vyplýva, že v rámci profilácie doktoranda by mu nemali byť kladené prekážky vo vedecko-výskumných aktivitách, ktoré úzko súvisia s jeho profiláciou a špecializáciou v danej problematike. Špeciálnou kategóriou denných doktorandov, ktorej absentuje zmysluplnosť a napĺňanie idey doktorandského štúdia ako takého, sú doktorandi na oddelení záchranných výskumov a prospekcie AÚ SAV (Organizačný poriadok AÚ SAV, 2011). Doktorandi, ktorí tu pôsobia ako lacnejšia pracovná sila oproti daňami a odvodmi zaťaženým zamestnancom 5, sú tlačení do celoročnej práce na investičných záchranných výskumoch a paralelnej tvorby ich výskumných dokumentácií, súvisiacich s podnikateľskou aktivitou archeologického ústavu, zameranou na kapitálový zisk. Je preto otázne, keď už v súlade so zákonom o Slovenskej akadémii vied je podnikateľská činnosť takýmto vedeckým inštitúciám povolená ( 15, ods. 6, Zákona č. 133/2002 Z. z.), či je morálne a etické vypisovať a prijímať doktorandov na zdanlivo vedecké témy, na oddelenie ústavu, kde im je priestor pre vedecko-výskumné aktivity odoprený. Krytie investičných záchranných výskumov s odbornou profiláciou doktoranda je v ich prípadoch náhodné, nie intencionálne. Práca bez akejkoľvek viazanosti na štúdium sa teda stáva v prípade niektorých doktorandov dennou realitou. Načrtnuté status quo doktoranda AÚ SAV v Nitre nesporne pripomína viac status zamestnanca, než študenta tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, ktorým by doktorand mal byť. Personálne by mali investičné záchranné výskumy realizovať výhradne zamestnanci AÚ SAV riadne na to prijatí, tak ako to funguje v súkromných spoločnostiach oprávnených vykonávať archeologické výskumy. Je na zváženie, či by verejná vedecká inštitúcia ako je AÚ SAV mala podnikateľské aktivity vôbec prioritne vyvíjať, resp. zvážiť aj iné možnosti financovania ako na vyššie uvedenom príklade Univerzity Palackého v Olomouci. 4 Doslovné znenie je ustanovené v individuálnom študijnom pláne doktoranda. 5 Pozícia doktoranda na AÚ SAV nie je v Organizačnom poriadku AÚ SAV dostatočne definovaná. Formulácia AÚ SAV zabezpečuje prípravu a výchovu doktorandov pre vlastné potreby a potreby iných organizácií v rámci kapacity vlastného školiaceho pracoviska otvára priestor na využitie doktoranda v záujme vedenia AÚ SAV, resp. školiteľa. 66

7 4 KDE JE PES ZAKOPANÝ Príčinou hore načrtnutých problémov je fakt, že legislatíva týkajúca sa doktorandského štúdia je veľmi voľná a jednotlivé vedecko-vzdelávacie inštitúcie si ju tak môžu ľahko prispôsobiť svojim potrebám. Na jednej strane je častým javom, že doktorandi majú na pracovisku povinnosti zamestnanca pravidelné dochádzanie do práce, pevný pracovný čas. Na druhej strane nemajú žiadne zamestnanecké benefity (napr. sociálne zabezpečenie, stravné lístky a pod.), respektíve v rôznych oblastiach ich rozsah plne závisí na vôli školiteľa a vedúcich katedier či pracovísk (podpísanie pracovnej cesty, pokrytie nákladov na výskum v rámci dizertačnej práce, hoci je doktorand spoluriešiteľom daného projektu atď.). To isté platí o činnostiach, ktoré priamo nesúvisia s témou dizertačnej práce. Ak je to pre katedru či pracovisko výhodné, môže byť doktorand poverený rôznymi aktivitami, väčšinou však nie je veľa možností odmietnuť, keďže štúdium je ukotvené na vzťahu so školiteľom, respektíve ten (a teda aj jeho doktorand) môže byť ďalej podriadený vedúcim a riaditeľom. Naopak sa vyskytujú situácie, keď doktorand nemôže vykonať činnosť, ktorá síce priamo s jeho témou nesúvisí, ale môže byť pre jeho vedecký či kariérny život prínosná napr. ak hovoríme o spolupráci s inými kolegami na rôznych projektoch. Samozrejme tu nemožno opomenúť kritiku do vlastných radov. Nie vždy je totiž možné hľadať príčinnú súvislosť medzi neukončením či prerušením doktorandského štúdia a prílišnou pracovnou vyťaženosťou doktoranda. Nízky počet dokončených a obhájených dizertačných prác úzko súvisí aj so sociálnym a spoločenským postavením doktoranda, keďže ten sa vlastne ukracuje o roky praxe a priameho zárobku, pričom ho následne čaká neistá budúcnosť. Mnoho uchádzačov o doktorandské štúdium si toto nebezpečenstvo uvedomuje, no reálne dopady pocíti až počas štúdia. Štúdium totiž neprináša len výhody a profit z možností štipendií, odborného rastu, nadväzovania kontaktov a celkového etablovania vo vedeckom svete. Jeho často opomínanou súčasťou je aj odklad náležitostí spoločenského charakteru o ďalšie roky štúdia a vzdelávania, ako sú zakladanie rodiny, tvorba a zabezpečenie sociálneho zázemia, dôchodkového sporenia a iného. Vyskytujú sa preto aj takí jedinci, ktorí si, zohľadniac spomenuté faktory, zvolia prerušenie či ukončenie doktorandského štúdia (s následným odchodom mimo Slovensko, respektíve aj mimo obor archeológie). Pre študenta bez titulu PhD. však nie je možné sa zamestnať ako vedecký pracovník či odborný asistent. Ak takýchto ľudí vedecko-výskumné pracoviská zamestnávajú a nejde pritom o doktorandov, sú to najmä zamestnanci tzv. terénneho oddelenia na AÚ SAV. Ich pozícia sa však takmer nelíši od zamestnancov v súkromných archeologických firmách. Ďalšou možnosťou zamestnania bez 67

8 doktorského titulu sú pamiatkové úrady a ochrana pamiatok, Slovenské národné múzeum, regionálne múzeá (spolu 87 archeológov) a súkromné spoločnosti (spolu 35 archeológov) (Krekovič & Staššíková-Štukovská, 2014). Vo všetkých prípadoch je vedecká činnosť daného pracovníka značne (ak nie úplne) obmedzená. Pre tých, ktorí sa chcú venovať archeologickej vede v pravom zmysle slova, ostáva preto získať titul PhD. 5 SOM DOKTOR. A ČO TERAZ? Čo však po úspešnom získaní doktorského titulu? To je otázka, na ktorú si musí položiť odpoveď každý zo 17 interných doktorandov v odbore archeológia, ktorí v súčasnosti pôsobia na univerzitách (tu stojí za zmienku, že Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity ich na svojej oficiálnej stránke ani neuvádza, uvedení sú iba učitelia, počet a mená možno nájsť na oficiálnej stránke Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity). 6 Po porovnaní tohto počtu s počtom stálych zamestnancov na univerzitách, ktorých je 22 (či už odborných asistentov alebo samostatných vedeckých pracovníkov), je jasné, že počet doktorandov je príliš vysoký, aby pokryl prípadný dopyt po obsadení pracovných miest či už ako náhrada za súčasných pracovníkov alebo na obsadenie nových miest, čo, ako sa ukazuje, je jav veľmi zriedkavý. Práve tu sa ukazuje potreba postdoktorandských miest, ktoré by boli oživením vedeckej činnosti jednotlivých pracovísk, kde sú odborní asistenti zahltení pedagogickou činnosťou a prichádza k stagnácii, resp. na vlastný výskum nemajú čas a priestor (aj preto musia doktorandi participovať na realizácii záchranných archeologických výskumov). Rovnako dobre by mohli finančné prostriedky (alebo aspoň ich časť) na tieto miesta pre uplatnenie čerstvých doktorov pokryť projekty a granty, a to ako väčšie granty VEGA (z kategórie A), ale najmä tie, ktoré spadajú pod APVV. Táto alternatíva sa zatiaľ na Slovensku v rámci uplatnenia doktorandov po svojom štúdiu neuplatňuje. Takéto rozhodnutie je plne závislé na dobrej vôli vedúceho projektu. Zahraničné univerzity na rozdiel od tých slovenských dlhodobo ponúkajú miesta nielen pre domácich doktorandov, ale cielene podporujú aj tých zahraničných. Napríklad Univerzita Karlova v Prahe vytvorila v roku 2010 fond na podporu zahraničných postdoktorandov, ktorí sa prihlásia na projekt vyhlásený univerzitou či fakultou ( Podobný projekt rozbehla aj Masarykova univerzita v Brne ( Bohužiaľ, slovenské 6 Stav k podľa web stránok jednotlivých katedier a fakúlt:

9 zákonodarstvo nepozná pojem postdoktoranda, takže akákoľvek cielená podpora v tejto oblasti absentuje. Veľmi miernu snahu o zmenu badať v poslednej dobe v,,oprášenom koncepte Učiace sa Slovensko Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorého autori venujú na šiestich riadkoch pozornosť dôležitosti postdoktorandských pozícií (Cieľ ) (Burjan et al., 2017). Celkovo ide o veľmi ľahké a príjemné čítanie, ktoré však obsahuje toľko medzier v rámci systémových opatrení, že prinajmenšom nedúfame v legislatívne ukotvenie postdoktorandských pozícií v praxi. Čerstvý absolvent doktorandského štúdia si preto môže vybrať medzi viacerými možnosťami. Prvá z nich je najviac pohodlná. Čerstvému doktorovi sa podarí prihlásiť sa na vytvorené či uprázdnené pracovné miesto na pôde domácej inštitúcie. Vchádza tak do známeho prostredia, kde strávil niekoľko rokov predchádzajúceho štúdia. To je zároveň výhodou i nevýhodou. Nečakajú ho žiadne výraznejšie zmeny či prekvapenia, no zároveň existuje riziko ustrnutia odborného rastu. Druhou možnosťou je výber inej inštitúcie (štátnej, regionálnej alebo dokonca súkromnej firmy), dokonca i zahraničnej. Nový začiatok v úplne novom prostredí môže byť istým vhodením do vody, no nesporne prinesie po čase svoje plody v obohatení o nové skúsenosti, ktoré môže postdoktorand neskôr zužitkovať. Treťou možnosťou je úplné opustenie poľa archeológie a zamestnanie sa v nesúvisiacom obore, čo sa však stáva len veľmi zriedkavo. Načrtnuté možnosti predstavujú spektrum možných ciest, ktoré sa pred čerstvým doktorom otvárajú. Nie je však vždy isté, či druhá strana bude o čerstvého absolventa stáť. Ako ukazuje prieskum archeologickej komunity na Slovensku z rokov , v období pred vyše 15 rokmi (od dnes) sa nekládol veľký dôraz na prijímanie postdoktorandov na nové pracovné miesta v rámci vedecko-vzdelávacích inštitúcií. Dôsledkom je dnes absentujúca stredná generácia, ktorá by bola schopná nahradiť dosluhujúcich docentov a profesorov (Krekovič & Staššíková-Štukovská, 2014). Je to dôsledok monopolizácie moci v rukách vedeckej honorácie, ktorá ju v minulosti nebola a i v súčasnosti nie je ochotná odovzdať mladším. Tá však po istom čase musela mierne ustúpiť zo svojich pozícií, a to z rôznych príčin (napríklad aj kvôli rozvoju nových interdisciplinárnych metód, ktoré presahujú horizont spoločenských vied). Až v tomto okamžiku sa objavil dopyt po mladej generácii, ktorá by sa vedela pohybovať v novom prostredí, tak odlišnom od predrevolučného vedeckého sveta. Túto tendenciu je možné sledovať ako na troch spomínaných univerzitách, tak i na pôde AÚ SAV. Počty dvadsiatnikov (skončených bakalárov a magistrov) a tridsiatnikov (skončených doktorandov) dnes tvoria výrazný podiel na zložení týchto inštitúcií. Neznamená to však, že by staršia generácia prenechávala svoje miesto mladším. Práve naopak. V niektorých prípadoch sa snaží zviesť sa na mladej vlne. Aj preto je možné stále nájsť také inštitúcie, kde staršia 69

10 generácia bádateľov (nad 50 rokov) vytvára výrazný podiel oproti mladších kolegom. Najvypuklejším príkladom je AÚ SAV. Ťažisko tohto pracoviska vytvárajú dve veľké skupiny. Na jednej strane stoja päťdesiatnici a starší pracovníci (31 osôb), na druhej strane dvadsiatnici a tridsiatnici (36 osôb). Medzi nimi je stratená stredná generácia, ktorú tvorí skupina len 7 bádateľov (Krekovič & Staššíková-Štukovská, 2014). 7 Na všetkých troch univerzitných pracoviskách dovedna vidno rovnakú tendenciu, no nie v takej ostrej podobe. Kým skupinu mladších archeológov reprezentuje dovedna 14 osôb, staršia generácia predstavuje 8 osôb. Kritickú strednú generáciu zastupujú len 2 osoby. Opísaná tendencia, aj keď v menej výraznej miere, sa dá sledovať aj na pôde archeologického ústavu a univerzít v susednej Českej republike (Frolík & Mácalová, 2014). 8 V Poľsku je stav o niečo lepší, no aj napriek tomu je počet odborných pracovníkov na pôde akadémie nad 60 rokov dosť vysoký oproti predchádzajúcim vekovým skupinám (Liibert et al., 2014). Odlišnú situáciu možno pozorovať v Rakúsku či Nemecku. Hoci sme nemali k dispozícii údaje za jednotlivé pracoviská, už len pohľad na vekové zastúpenie v archeologickom obore ako celku jasne naznačuje, že koncepcia zamestnávania jednotlivých vekových skupín je odlišná. Dominantnou je tu práve stredná generácia 40-nikov (Karl & Möller, 2014; Bentz & Wachter, 2014). Doktorand, ak chce aj naďalej zostať v obore a rozvíjať svoje schopnosti a vedeckú prax, si tak po skončení štúdia môže vybrať. Buď zostane na pôde domácej inštitúcie alebo sa vydá na cestu získavania skúseností za hranicami. V prípade prvej možnosti mu však môže hroziť ustrnutie v jeho profesionálnom vývoji, čo má aj svoje vedľajšie následky. Takto postihnutý jedinec, vedomý si svojho odborného rastu, sa snaží udržať sa na získanom mieste za každú cenu. Vie, že postupne by inde v konkurencii iných bádateľov neuspel. Aj v dôsledku toho sa môžeme dodnes stretávať s takými jedincami, ktorí, použijúc termín J. Hvoreckého, zotrvávajú na svojich pracovných miestach od promócie po pohreb (Hvorecký, 2015). Dnes sme tak svedkami hromadného a dlhodobého odchodu vysokokvalifikovaných pracovných síl zo Slovenska, alebo v lepšom prípade zo štátneho sektoru do súkromného. Tento fenomén zostáva stále mimo záujem a vedomie spoločnosti a politikov. Finančné ohodnotenie a nízke mzdové podmienky by pritom pre mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov nepredstavovali ten najväčší problém. Najväčší problém vidíme v netransparentnosti a nesystémových opatreniach, mrhaní potenciálu grantových prostriedkov a klientelizme. V rámci archeologickej obce vládne uzavretosť, informačné embargo na dôležité informácie 7 Stav k Rovnako aj ďalej v texte, ak nie je uvedené inak. 8 Ako základ na porovnávanie nám poslúžili prieskumy archeologických komunít za roky , ktoré prebehli v jednotlivých krajinách. Dostupné na 70

11 a dáta, ktoré by mali byť voľne prístupné a šíriteľné, čo spôsobuje stagnáciu až devolúciu rozvoja vednej disciplíny. Je nepochopiteľné až iracionálne, aby k informáciám a databázam, ktorých tvorba bola financovaná z nemalých zdrojov verejných peňazí, malo prístup iba úzky okruh vyvolených a spriaznených osôb. 9 ZÁVER Doktorandi ako budúci profesionálni archeológovia sa dnes na Slovensku nachádzajú v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane je ich povinnosťou plniť podmienky doktorandského štúdia, no na druhej strane sú nútení venovať svoj čas plneniu pracovných úloh, z ktorých plynie pre ich pracoviská finančný zisk. Plnia funkciu lacnej pracovnej sily, ktorá môže byť nasadená kdekoľvek a kedykoľvek. Nezáleží pritom na vedeckých záujmoch či odbornom zameraní doktoranda. Špecifické postavenie doktoranda (a postdoktoranda), ktoré nie je dnes riadne legislatívne ukotvené, poskytuje možnosť existencie tohto stavu. Niet preto divu, že mnoho doktorandov preruší štúdium, či si ho naopak predlžuje, či už z príčin finančných alebo spoločenských. Ak sa aj podarí študentovi úspešne obhájiť dizertačnú prácu a získať titul, nemá zaručené, že sa bude môcť venovať vedeckej práci v rámci niektorej z vedecko-výskumných inštitúcií, kde sú pracovné pozície úzkostlivo strážené vedeckou honoráciou. Netreba sa preto čudovať, že mnoho čerstvých doktorov, ak im zostáva trocha entuziazmu a nadšenia pre vedu, odchádza do zahraničia, kde nachádzajú lepšie možnosti rozvíjania svojich vlastných možností. Ako východisko z dnešnej situácie vidíme reformu zákona o vysokých školách ako i zákona o Slovenskej akadémii vied, ktorá však bez účasti skutočných a kompetentných odborníkov bude len ďalšou fraškou z dielne politikov a,,spriaznených. Nevyhnutnou potrebou je i prehodnotenie spôsobu financovania vysokého školstva, ktorý by našiel cestu pre slobodnejšiu prácu doktorandov počas celého ich štúdia, na ktoré by mali nadväzovať postdoktorandské miesta. Literatúra Archeologické výskumy (2016). Retrieved from Archeologický výskum (2015). Retrieved from Bentz, M., & Wachter, T. (2014). Discovering the Archaeologists of Germany Ako príklad uvádzame už štvrtý rok ukončený projekt Archeologického ústavu SAV CEVNAD ( 71

12 Bonn: Universität Bonn Institut für Archäologie und Kulturanthropologie, Abteilung für Klassische Archäologie. Burjan, V., Ftáčnik, M., Juráš, I., Vantuch, J., Višňovský, E., & Vozár, L. (2017). Učiace sa Slovensko. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Retrieved from Frolík, M., & Mácalová, M. (2014). Discovering the Archaeologists Zpráva za Českou republiku. Praha: Archeologický ústav AV ČR. Hvorecký, J. (2015). Testament vedca. Kolaps školstva a cesta k oživeniu. Bratislava: Premedia Group, s.r.o. Krekovič, E., & Staššíková-Štukovská, D. (2014). Prieskum archeologickej komunity na Slovensku Bratislava: UK v Bratislave. Karl, R., & Möller, K. (2014). Discovering the Archaeologists of Austria Historica Verlag. Letná škola archeológie. (2016). Retrieved from letna-skola-archeologie-2016 Liibert, K., Malińska, M., Wachowicz, L., & Marciniak, A. (2014). Discovering the Archaeologists of Poland Poznań: Adam Mickiewicz University in Poznań. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok (2015). Retrieved from Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok (2016). Retrieved from Organizačný poriadok Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. (2011). Retrieved from Smernica Archeologického ústavu SAV pre doktorandské štúdium. (2009). Retrieved from Študijný plán, 2016/2017. (2016/2017). Retrieved from an_2016_2017.html Študijný poriadok Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2013). Retrieved from Smernica rektora TU č. 2/2013 o doktorandskom štúdiu. (2013). Retrieved from 72

13 Terénne výskumy (2016). Retrieved from Vnútorný predpis č. 1/2014. Smernica dekana fakulty o organizácii doktorandského štúdia na FiF UK v Bratislave (2014). Retrieved from ke_studium/2014_smernica_dekanaz_def_.pdf Vyhláška č. 253/2010 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v z.n.p. Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v z.n.p. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v z.n.p. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v z.n.p. Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v z.n.p. Zásady doktorandského štúdia na FiF UKF v Nitre (2015). Retrieved from Kontaktné údaje Mgr. & Mgr. Martin Neumann Katedra archeológie, Filozofická fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Gondova 2, Bratislava neumann.martin44@gmail.com Mgr. Michal Felcan Archeologický ústav SAV v Nitre Akademická 2, Nitra michal.felcan@gmail.com Mgr. Zuzana Litviaková Katedra archeológie, Filozofická fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Gondova 2, Bratislava litviakova.z@gmail.com 73