TRH VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA VÝVOJ A TRENDY

Transcription

1 TRH VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA VÝVOJ A TRENDY Jana Jurková ÚVOD Meniace sa faktory prostredia vysokých škôl majú vplyv aj na zmenu a veľkosť tak ponuky ako aj dopytu na trhu vysokoškolského vzdelávania. Príspevok sa zaoberá vysokoškolským vzdelávaním na Slovensku, jeho vývojom a vybranými prvky ponuky vysokoškolského vzdelávania v podmienkach Slovenskej republiky. Pozornosť je venovaná niektorým ukazovateľom, najmä počtu vysokých škôl a počtu študentov na jednotlivých typoch vysokých škôl a v jednotlivých formách. Zhromažďovanie údajov sa uskutočnilo formou sekundárneho výskumu. Pre kvantifikovanie počtu vysokých škôl a počtu študentov na vysokých školách v rámci Slovenskej republiky boli využité najmä údaje spracovávané Ústavom informácií a prognóz školstva (ÚIPS), Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (MŠ SR) a Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Sledovaný bol časový rad od roku 2002 až 2012 v závislosti od dostupnosti údajov vybraných ukazovateľov. 1 VYSOKOŠKOLSKÉ VZDELÁVANIE NA SLOVENSKU A JEHO VÝVOJ Ponukovú stranu trhu vysokoškolského vzdelávania tvoria vysoké školy, ktoré poskytujú vzdelávanie na základe študijných odborov. Od roku 1990, po prijatí nového vysokoškolského zákona (Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov) [14], sa vysoké školy delili na štátne a neštátne vysoké školy. V tom čase existovalo spolu 13 vysokých škôl. Založením nových alebo delením existujúcich vysokých škôl ich počet v priebehu rokov neustále stúpal. V roku 1996 poskytovalo vysokoškolské vzdelávanie 14 vysokých škôl. V tom istom roku došlo k rozdeleniu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach na Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach s lekárskou, prírodovedeckou a právnickou fakultou a na Prešovskú univerzitu v Prešove s filozofickou, pedagogickou, gréckokatolíckou bohosloveckou, pravoslávnou bohosloveckou fakultou a fakultou humanitných a prírodných vied. V roku 1997 sa zriadili ďalšie tri vysoké školy, a to Trenčianska univerzita v Trenčíne, Akadémia umení v Banskej Bystrici a Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vznik prvej súkromnej vysokej školy na Slovensku sa datuje v roku 1999, bola ňou Vysoká škola manažmentu v Trenčíne, v tom čase zaradená medzi neštátne vysoké školy. V roku 2000 Slovenská biskupská konferencia založila Katolícku univerzitu v Ružomberku, ktorá bola tiež začlenená medzi neštátne vysoké školy. Vysokoškolský zákon, schválený v roku 2002 (Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, 2, ods. 2) [13], rozčlenil vysoké školy na štátne, verejné a súkromné vysoké školy. V roku 2002 na trhu vysokoškolského vzdelávania pôsobilo spolu 24 vysokých škôl. Neštátna vysoká škola Katolícka univerzita v Ružomberku bola v tomto roku začlenená medzi verejné vysoké školy. V tom istom roku vznikla nová štátna vysoká škola Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave a o dva roky neskôr (v roku 2004) sa štátna vysoká škola Vojenská letecká akadémia gen. M. R. Štefánika v Košiciach transformovala na Leteckú fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Zároveň v tomto roku vznikla aj verejná vysoká škola Univerzita J. Selyeho v Komárne. Rok 2003 bol zlomový pre vznik súkromných vysokoškolských inštitúcií, kedy bola založená Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, o rok na to, v roku 2004, už na Slovensku pôsobili štyri súkromné vysoké školy. K dvom už existujúcim súkromným vysokým školám pribudli Bratislavská vysoká škola práva a Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Od roku 2005 pôsobia na trhu vysokoškolského vzdelávania ďalšie tri súkromné vysoké školy: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove, Vysoká škola v Sládkovičove, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici. O rok neskôr, v roku 2006, sa etablovali na trhu vysokoškolského vzdelávania aj Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom a Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií. Pre sledované obdobie je typický kvantitatívny rast vysokého školstva na Slovensku, nielen čo sa počtu univerzít a fakúlt týka, ale aj počtu študentov a zvyšujúci sa záujmu o vysokoškolské vzdelanie zo strany rôznych záujmových a cieľových skupín.

2 V roku 2012 je na Slovensku vysokoškolské vzdelávanie poskytované 20 verejnými, 13 súkromnými a 3 štátnymi vysokými školami. Na trhu vysokoškolského vzdelávania pôsobia aj 4 zahraničné vysoké školy. Vývoj počtu vysokých škôl na Slovensku prezentuje Tabuľka 1. Tab. 1 Počet vysokých škôl na Slovensku v rokoch Rok Verejné VŠ Súkromné VŠ Štátne VŠ Spolu Zdroj: ÚIPŠ, KVANTITATÍVNY RAST VYSOKÝCH ŠKÔL A PONUKA VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA S pribúdajúcim vysokými školami narastal aj počet študentov. Vývoj počtu študujúcich na dennej a externej forme štúdia v rokoch 2002 až 2012 prezentuje Obrázok 1. Obr. 1 Študujúci podľa formy štúdia študenti_denná forma študenti_externá forma Zdroj: Štatistická ročenka SR, , Štatistická ročenka školstva Vývoj počtu študujúcich bol sledovaný aj podľa typu vysokej školy (verejná, súkromná; Obrázok 2). Obr. 2 Študujúci podľa typu vysokej školy verejné VŠ súkromné VŠ Zdroj: Štatistická ročenka SR, , Štatistická ročenka školstva Popisované trendy vo vývoji počtu študujúcich podľa typu vysokej školy a zároveň formy štúdia prezentujú Obrázok 3 a Obrázok 4.

3 Obr. 3 Študujúci podľa typu vysokej školy denná forma štúdia 100% 95% 90% 85% 80% verejné VŠ_denné štúdium súkromné VŠ_denné štúdium Zdroj: Štatistická ročenka SR, , Štatistická ročenka školstva Obr. 4 Študujúci podľa typu vysokej školy externá forma štúdia 100% 80% 60% 40% 20% 0% verejné VŠ_externé štúdium súkromné VŠ_externé štúdium Zdroj: Štatistická ročenka školstva Vývoj na základe počtu študujúcich má v sledovanom období od roku 2002 rastúcu tendenciu. V roku 2005/2006 bolo na verejných a súkromných vysokých školách spolu študentov (v prvých dvoch stupňoch vzdelávania), z toho na súkromných vysokých školách študentov, čo predstavuje cca 4,60 %. Podiel externých študentov na celkovom objeme vysokoškolákov na verejných a súkromných vysokých školách predstavuje 35,22 %. V prípade verejných vysokých škôl je podiel externých študentov na celkovom počte študentov verejných vysokých škôl 32,91 %, na súkromných vysokých školách tento podiel predstavuje 83,09 %. V akademickom roku 2006/2007 podľa štatistík ÚIPŠ študovalo spolu študentov, pričom počet študentov študujúcich na súkromných vysokých školách sa takmer zdvojnásobil. Ich podiel na celkovom objeme študentov bol 7,68 % (v minulom roku 4,60 %). Zrástol aj podiel externých študentov o približne 2 % na 37,01. Vzhľadom na podiel študentov na celkovom počte študentov v tomto roku počet študentov na externom štúdiu dosiahol svoje maximum (37,01 %) a počet študentov študujúcich dennou formou naopak svoje minimum (62,99 %). V roku 2007 v slovenskom vysokoškolskom priestore pôsobil rovnaký počet vysokých škôl. V tomto roku bolo naďalej možné sledovať rast počtu študentov. Podiel externých študentov na celkovom objeme študentov v tomto akademickom roku predstavoval 36,81 %. Menil sa aj podiel externých študentov na verejných vysokých školách na celkovom počte študentov, kde bolo možné sledovať pokles (30,63 %). Naopak na súkromných vysokých školách bol v porovnaní s predchádzajúcim akademickým rokom zaznamenaný mierny nárast (na 85,21 %). Tento trend bolo možné sledovať aj v akademickom roku 2008/2009 pri nezmenenej štruktúre trhu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Počet študentov na vysokých školách rastie. Z celkového počtu študentov na denné štúdium preferuje 85,89 % a na externom štúdiu študovalo študentov, čo predstavuje 14,11 % z celkového počtu študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Celkový počet študentov na vysokých školách v tomto akademickom roku dosiahol svoje maximum. V tomto roku študenti pribúdali naďalej na súkromných vysokých školách, zatiaľ čo na verejných vysokých školách počet študentov po prvý krát po predchádzajúcom náraste medziročne klesol o 0,39 %.

4 V roku 2009/2010 na vysokých školách študovalo spolu študentov, čo bolo menej ako v minulom roku ( študentov), avšak v dennej forme štúdia študovalo študentov (66,29 %). V sledovanom období klesli aj počty denných študentov na verejných vysokých školách (o 0,59 %), aj napriek tomu, že počet študentov dennej formy dosiahol maximum. V akademickom roku 2010/2011 naďalej klesal počet študentov, a to o 4,49 %. Pokles nasledoval aj v ďalšom období. V roku 2011/2012 študovalo na vysokých školách študentov. 80,98 % študentov pritom študovalo na verejných vysokých školách a 19,02 % na súkromných vysokých školách, z toho v dennej forme 68,44 % a externej forme 31,56 % z celkového počtu študentov. Pokles je možné sledovať aj v akademickom roku 2012/2013. V súčasnosti spolu študuje na prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania študentov, z toho dennou formou (70,45 %) a externou formou (29,55 %). Z celkového počtu študentov 81,52 % študentov študuje na verejných vysokých školách a 18,48 % na súkromných vysokých školách. Vysoké školy reprezentujúce ponuku na trhu vysokoškolského vzdelávania poskytujú vzdelávanie v konkrétnych študijných odboroch. Tú ponuku je možné kvantifikovať aj prostredníctvom počtu študujúcich podľa jednotlivých skupín študijných odborov, ktorí tvoria popri iných jednou z významných cieľových skupín vysokej školy. Podľa údajov zo štatistických ročeniek v roku 2012 najviac študentov vysokých škôl študuje odbory spadajúce do kategórie sociálne, ekonomické a právne vedy. Študenti spoločenských vied, náuk a služieb tvoria približne polovicu študentov na celkovom počte študentov (51,51 %). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenali najmarkantnejší nárast v porovnaní s ostatnými vedami. Výraznejší záujem je aj o štúdium technických vied a náuk, ktorý v porovnaní so spoločenskými vedami zaznamenali nižšie tempo rastu záujmu. Na celkovom počte študentov sa študenti technických vied a náuk v roku 2012 podieľajú 19,16 %. V období rokov 2011 a 2012 je nárast počtu študentov možné sledovať aj pri lekárskych a farmaceutických vedách. Obrázok 5 prezentuje počty študujúcich podľa jednotlivých skupín študijných odborov v rokoch 2002 až Obr. 5 Študujúci podľa skupín študijných odborov Prírodné vedy 2,3 Technické vedy a náuky 4 Polnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy 5 Lekárske a farmaceutické vedy a náuky 6,7 Spoločenské vedy, náuky a služby 8 Vedy a náuky o kultúre a umení 9 Vojenské a bezpečnostné vedy a náuky Zdroj: Štatistická ročenka SR , Štatistická ročenka školstva V súčasnosti na trhu vysokoškolského vzdelávania pôsobí spolu 125 fakúlt [8, 9], ktoré poskytujú vzdelávanie v 364 študijných odboroch na základe viacrozmernej sústavy študijných odborov platnej v podmienkach Slovenskej republiky [5]. Podľa rozdelenia študijných odborov majú najväčšie zastúpenie sociálne, ekonomické a právne vedy (77 študijných odborov), po nich nasledujú študijné odbory v podskupine konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie (67 študijných odborov), prírodné vedy (60 študijných odborov), zdravotníctvo (46 študijných odborov) a humanitné vedy a umenie (44 študijných odborov). Súčasťou sústavy študijných odborov sú aj pôdohospodárske a veterinárske vedy (36 študijných odborov). Rovnaký počet študijných odborov má podskupina služby a informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné technológie (22 študijných odborov). Najmenšie zastúpenie má skupina študijných odborov výchovy a vzdelávanie (10 študijných odborov).

5 Podľa Michálika [3] aj napriek viacerým modifikáciám Sústava študijných odborov Slovenskej republiky nezodpovedá reálnym potrebám rozvoja odborov a vysokých škôl. Sústava podľa jeho názoru nepôsobí motivačne a inšpirujúco pre formovanie nových moderných odborov a nadväzne i študijných programov, nedostatočne akcentuje celosvetové trendy rozvoja vedných odborov, súčasné priority rozvoja vedy a spoločnosti, ale najmä perspektívne potreby spoločenskej praxe. Podľa Varcholovej [12] štruktúra študijných odborov svedčí nielen o redundancii ich názvov a o nedostatočnej profesnej vyhranenosti obsahovej náplne študijných odborov. Zaoberá sa aj otázkou obsahu študijných odborov a tým či študijné odbory zodpovedajú požiadavkám na profil absolventov fakúlt z hľadiska potrieb novej ekonomiky či už pre oblasti výskumov alebo hospodárskej praxe, ktoré reprezentujú jedny z významných záujmových skupín vysokých škôl. ZÁVER Kvantitatívne ukazovatele, medzi ktoré je možno zaradiť aj napr. analyzované počty študentov na jednotlivých vysokých školách, spolu s tlakom na kvalitatívne aspekty poskytovania vysokoškolského vzdelávania poukazujú na potreby zmeny riadenia vysokých škôl. V dôsledku neustále sa meniacich podmienok a konkurenčného prostredia sa integrálnou súčasťou manažovania týchto inštitúcií stala aj marketingová koncepcia a využívanie rôznych nástrojov marketingu pre záujmové a cieľové skupiny vysokých škôl. Príspevok je výsledkom riešenia grantovej úlohy 017PU-4/2013 Sieťovanie vybraných prvkov fakultných štruktúr. LITERATÚRA [1] BENČO, J Ekonómia vzdelávania. Bratislava : IRIS, s. ISBN [2] JURKOVÁ, J Vybrané aspekty marketingových aplikácií v špecifických podmienkach vysokoškolskej praxe. Praha : University Press, s. ISBN [3] MICHALÍK, I Niektoré názory na kreovanie študijných programov v Sústave študijných odborov. In: ACADEMIA. Bratislava : ÚIPS, roč. XIX, č. 1-2, s ISSN [4] Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [5] Sústava študijných odborov SR [elektronická verzia]. Dostupné na internete: < [6] SVĚTLÍK, J Marketing školy. Zlín : EKKA, s. ISBN [7] SVĚTLÍK, J Marketingové řízení školy. Praha : ASPI, s. ISBN [8] Štatistický úrad Slovenskej republiky Štatistická ročenka Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, [9] Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. Dostupné na internete: < [10] Ústav informácií a prognóz školstva Štatistická ročenka školstva Bratislava : [11] Ústav informácií a prognóz školstva [online]. Dostupné na internete: < [12] VARCHOLOVÁ, T Problémy akademického systému ekonomického vzdelávania. In: The Problems of national qualification system development within the scope of European higher education. Uzhgorod : Transcarpathian State University, s ISBN [13] Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike [14] Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách [15] Zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Adresa autora: Ing. Jana Jurková, PhD., Katedra marketingu a medzinárodného obchodu, Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove, jana.jurko@gmail.com

6 UNIVERSITY MARKET TRENDS Abstract The article deals with some aspects of supply of university education in Slovak Republic. The article focuses on the analysis of number of universities and students. For the market of university education is characteristic quantitative increasing. Changing factors of environment have influence on change and size of supply and also demand on the university market. Key words Students, university market, university, university education. JEL Classification I25, M30, M31