PODNIKANIE V SOCIÁLNE ORIENTOVANEJ EKONOMIKE ALEBO SOCIÁLNE PODNIKANIE V EKONOMIKE? #

Transcription

1 PODNIKANIE V SOCIÁLNE ORIENTOVANEJ EKONOMIKE ALEBO SOCIÁLNE PODNIKANIE V EKONOMIKE? # ENTREPRENEURSHIP IN A SOCIALLY-ORIENTED ECONOMY, OR SOCIAL ENTREPRENEURSHIP IN ECONOMY? ČERVENÁ Karolína - ČIPKÁR Ján Abstrakt (SJ) Súčasné globalizujúce sa ekonomické prostredie intenzívne modifikuje už existujúce, a zároveň vytvára nové podmienky, pre oblasť podnikania na národnej, ako aj na nadnárodnej úrovni. Pod vplyvom dnešného intenzívneho rozvoja technického a technologického pokroku sa mení aj štruktúra potrieb jednotlivých spoločností (odvetvová a sektorová štruktúra), a taktiež výrobné, distribučné a predajné procesy. Základnou úlohou podnikania v trhovej a zmiešanej ekonomike je produkcia výrobkov a služieb, ktoré slúžia na uspokojovanie ekonomicko-sociálnych potrieb. Vlastná výkonnosť ekonomiky podmieňuje priamo jej rast a spoločensko-ekonomický rozvoj, čo zároveň spätne pôsobí na podnikateľské prostredie. Abstract (AJ) The contemporary globalizing economic environment intensively modifies the established and, at the same time, creates new conditions for business on a national and transnational level. Under the influence of the contemporary rapid development of technology, the structure of needs of particular societies, the branches and sectors structure, as well as production, distribution and marketing processes change. The basic role of entrepreneurship in a market and mixed economy is the production of articles and services that serve to accommodate economic-social needs. The economy s very own efficiency leads to its growth and socialeconomic development, which at the same time affects the entrepreneurial environment. Existencia sociálne orientovanej ekonomiky by mala vychádzať z princípov solidarity a individuálneho zapojenia sa jednotlivých subjektov do procesu aktívneho občianstva, pričom jej strategickou úlohou je vytvárať podmienky pre vznik a udržanie vysoko kvalitných pracovných miest, čím zároveň speje ku zvyšovaniu kvality života a zároveň ponúka možnosti pre formovanie nových foriem podnikania (podnikov) a pôsobenia sociálneho kapitálu (pojem sociálny kapitál 1, v zmysle systému a kvality noriem, sa začal používať v dvadsiatom storočí, pričom za mieru sociálneho kapitálu sa považuje vzájomná dôvera, čestnosť, vzájomnosť a sporivosť v celospoločenskom zmysle), taktiež by mala zohrávať dôležitú úlohu v miestnom rozvoji a sociálnej súdržnosti 2, čím by prispela k stabilite 3 a pluralite fungovania # Tento príspevok predstavuje čiastkový výstup z riešenia úloh grantového projektu Vega č. 1/0851/12 a taktiež grantového projektu Vega č. 1/0692/12. 1 v roku 1916 sa tento pojem objavuje v prácach sociologičky Hanifanovej, neskôr v prácach ekonóma Lovryho a sociológa Lighta a ďalších 2 napr. v poskytovaní sociálnych istôt nie len pre sociálne odkázaných 1

2 ekonomiky. Na vplyv (pôsobenie) sociálneho kapitálu v ekonomických procesoch (sociálnom podnikaní) sa môžeme dnes pozerať z dvoch odlišných uhlov pohľadu, a to v súvislosti s jeho vznikom a existenciou. Sociálny kapitál sa môže formovať vplyvom inštitucionálnych podmienok, kedy vzniká v podstate umelo v súlade s danými (existujúcimi) podmienkami 4 vo verejnom, trhovom a občianskom sektore, sociálny kapitál sa ale môže formovať aj na inom princípe a to princípe dobrovoľnosti, kedy vzniká prirodzene v rámci vzájomných vzťahov dôvery a spolupráce medzi uvedenými sektormi. Rozdiel medzi týmito prístupmi nachádzame v samotnej podobe existencie sociálneho kapitálu, v zmysle sociálneho kapitálu zväzujúceho a premosťujúceho (rozlíšenie podľa R. Putnama, 2000). 5 Rozdiel medzi pôsobením týchto dvoch podôb sociálneho kapitálu môžeme vidieť predovšetkým v jeho pozitívnom, resp. negatívnom vnímaní jednotlivcami, ako aj celou spoločnosťou. Je pravdepodobné, že práve premosťujúci sociálny kapitál bude pôsobiť v ekonomike ako jej pozitívne prijímaná súčasť, pričom nebude vytvárať zdroje napätých vzťahov medzi jednotlivými sektormi (podnikateľmi, verejným sektorom, štátom, občanmi). Nahradenie neformálnych pravidiel formálnymi (byrokratickými) pravidlami zvyšuje transakčné náklady celej spoločnosti (existencia sociálneho kapitálu umožňuje rôznym skupinám jedincov sa zoskupovať a obhajovať svoje záujmy). Výraznou prekážkou efektívneho fungovania sociálneho kapitálu je korupcia, či už na úrovni miestnej, národnej, nadnárodnej. Taktiež za dôležitý aspekt je možné považovať aj vzájomné pôsobenie, resp. vzájomné väzby medzi sociálnym, finančným a fyzickým kapitálom, pričom každý z nich môže pôsobiť ako pozitívne, tak aj negatívne. Z pohľadu pozitívneho fungovania by sa mala spoločnosť snažiť zabrániť akejkoľvek možnosti negatívneho pôsobenia, resp. zneužívania 6 konkrétnej formy kapitálu. Koncept sociálne orientovanej ekonomiky predstavuje moderné poňatie riešenia niektorých problémov, ktoré európske krajiny začali riešiť na začiatku 21. storočia a riešia dodnes, kde okrem problémov makroekonomického, resp. nadnárodného charakteru, ide o problémy na úrovni jednotlivých členských štátov Európskej únie, a to s dôrazom na integráciu osôb ohrozených sociálnym vylúčením z pracovného trhu 7, šetrné využitie a rozvoj miestnych zdrojov pri poskytovaní verejne prospešných služieb, realizáciu programu miestneho rozvoja (ľudské zdroje, materiálne a finančné, resp. kapitálové). Úspešná realizácia podnikateľskej činnosti je nevyhnutne spojená s hľadaním riešení, ktoré vedú k ekonomickej efektívnosti (predovšetkým určenie ekonomického optima podniku, kde rozhodujúcu úlohu zohrávajú náklady vo vzťahu k ďalším relevantným veličinám), pričom nevyhnutným prostriedkom na dosahovanie podnikateľských zámerov je existencia a využitie kapitálu (v súčasnosti sa pod pojmom kapitál stále častejšie chápe aj kapitál ľudský 8 a sociálny). Podniky pôsobiace v prostredí sociálne orientovanej ekonomiky, umožňujú bežným občanom robiť to, čo robia najväčšie zamestnávateľské subjekty od roku 1990, a to, 3 sociálnej súdržnosti, plnej zamestnanosti, boji proti chudobe a vylúčeniu zo spoločnosti, participatívnej demokracii, lepšiemu riadeniu, trvale udržateľnému rozvoju 4 existujúce právne normy, stav financií v štátnom a verejnom sektore, stav podnikateľského prostredia, atď. 5 uvádza Lubelcová, G. : Sociálny kapitál ako pridaná hodnota sociálnej ekonomiky na lokálnej úrovni. In: Sociální ekonomika. Financování a měření přidaných hodnot. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, 2011, s napr. v zmysle komercionalizácie a zneužívania sociálnych hodnôt, budovania hierarchických vzťahov, kde majetkové hodnoty sú nadradené ostatným hodnotám a pod. 7 pozri bližšie napr. Barinková, M. : Sociálna politika. In: Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012, s za prvého autora, ktorý uplatnil koncepciu ľudského kapitálu je považovaný W. Petty; podstatou ľudského kapitálu sa zaoberal aj A. Smith, ktorý ho zahrnul do kapitálu fixného a považuje ho za získané a užitočné schopnosti všetkých obyvateľov, resp. príslušníkov danej spoločnosti; W. J. Jevons chápal kapitál ako mzdový fond; analýzou ľudského kapitálu sa ďalej zoberali aj J. Minger, R. B. Freeman, T. Schultz, G. S. Becker, ktorý rozlišoval všeobecný a špecifický ľudský kapitál 2

3 že koordinujú svoje zdroje a schopnosti, spájajú zručnosti, vedomosti, kapitál vo všetkých podobách, aby mohli dosiahnuť vhodné vyváženie výroby a služieb, ktoré by im umožnilo zapojiť sa do trhových procesov (do procesu konkurencie). Funkcie a príspevky sociálnej ekonómie a ekonomiky predstavujú základný prvok organizovanej občianskej spoločnosti, ktorý poskytuje sociálna ekonómia a ekonomika, ktorá za východiskový bod považuje pluralizmus, participáciu, demokraciu, solidaritu, občiansku zodpovednosť a zároveň podáva rozsiahle dôkazy toho, že tieto prvky sú zlučiteľné s ekonomickou konkurencieschopnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa sociálnej a ekonomickej zmene. Z pohľadu regionálneho hrá sociálna ekonomika kľúčovú úlohu na miestnej úrovni (v podobe kvalitného zamestnania, sociálneho kapitálu, posilnenej demokracie, partnerstva medzi miestnymi úradmi a aktérmi sociálnej ekonomiky). Kombinácia podnikateľského prístupu so sociálnymi cieľmi je základom postupnej eliminácie pasívnej závislosti na systéme sociálneho zabezpečenia, čo môže viest k výhodným situáciám, kedy sú výdaje verejného sektoru na verejné služby doplnené trhovými a dobrovoľnými zdrojmi. Pri hľadaní odpovede na otázku či je možné, aby reálne a zároveň efektívne fungovalo podnikanie založené na zásadách voľnej hospodárskej súťaže, resp. princípoch trhovej ekonomiky v koexistencii so sociálnou ekonomikou, sa stretávame v ekonomickej teórii a politickej ekonómii nie len v súčasnosti, ale aj v minulosti, s rozporuplnými názormi. Touto problematikou sa zaoberali niektorí ekonómovia, politici, filozofovia, sociológovia už od obdobia vzniku a uvedomovania si pozície, postavenia a pôsobenia ľudského kapitálu v ekonomických procesoch. Sociálny systém (a teda aj sociálne podnikanie) je tvorený štruktúrou pravidiel, procesov a vzťahmi realizovanými ľuďmi, čo úzko súvisí s prepojením ekonomického, sociokultúrneho, politického, psychologického (ako aj ďalších pohľadov) na túto problematiku. Napriek tomu pri hľadaní korektnej odpovede na predmetnú otázku, ktorou sa zaoberali a dodnes zaoberajú teoretici aj praktici (nie len z oblasti ekonómie), je na mieste podotknúť, že reálne fungovanie ekonomiky vždy súviselo a zrejme aj naďalej bude prioritne súvisieť s procesmi, ktorých teoretické východiská je potrebné hľadať predovšetkým vo vedách ekonomického zamerania 9. Ekonómovia klasického 10, ako aj neoklasického prúdu ekonómie (teda vo všeobecnosti ekonómovia liberálneho 11 smerovania) vnímajú podnikanie ako cieľavedomú a riadenú činnosť jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov (podnikateľov) spojenú s určitým rizikom, ktoré má byť kompenzované dosahovaním zisku 12 (maximálneho), za podmienky efektívneho využívania existujúcich zdrojov. Podľa názoru predstaviteľov 13 Ekonómie strany ponuky sociálne dávky oslabujú podnet k práci, tvorivosti, podnikavosti. J. S. Mill 14 napríklad videl perspektívu (zlepšenie v sociálnom zmysle) kapitalistickej spoločnosti procesom liberálnych 9 rozhodne tým nechceme popierať význam a nezastupiteľné miesto iných teoreticko-vedných disciplín akými sú sociológia, právo, politológia, filozofia a ďalšie 10 ako napríklad A. Smith, J. B. Say (upozornil na význam úlohy podnikateľa v ekonomike), T. R. Malthus, J. S. Mill, C. F. Bastiat (bol známy a zásadný obhajca hospodárskeho liberalizmu); predstavitelia neoklasickej ekonómie vychádzali pri analyzovaní spoločnosti zo subjektívneho prístupu a teda je možné oddeliť od seba sociálny a ekonomický aspekt spoločenských javov a procesov a skúmať tak princípy hospodárenia s obmedzenými výrobnými zdrojmi oddelene od sústavy spoločenských vzťahov 11 napríklad L. von Mises, F. A. Hayek, M. Friedman 12 napr. A. Smith považoval zisk za odmenu za výrobné služby kapitálu, resp. odmenu kapitalistovi za riadiacu a kontrolnú činnosť, pričom zisk premenený na kapitál je podľa jeho názoru zdrojom rozvoja spoločnosti; J. S. Mill vnímal zisk podnikateľa ako poistku proti rizikám kapitalistického podnikania a taktiež ako odmenu za organizátorskú a riadiacu činnosť; A. Marshall chápe taktiež podnikateľský zisk ako odmenu za prácu kapitalistu spojenú s organizovaním a riadením podniku a so znášaním rizika; J. A. Schumpeter nechápe zisk ako odmenu podnikateľa za podstúpenie rizika, ale len ako výsledok podnikateľskej činnosti 13 napríklad A. Laffer, M. Kemp, J. Wanniskiová, G. Gilder a ďalší 14 uvádza vo svojom diele Zásady politickej ekonómie (1848) 3

4 a sociálnych reforiem, pričom zásadnú úlohu v tomto smere pripisoval vláde (prostredníctvom realizácie daňovej a dôchodkovej politiky), ale taktiež aj všeobecnému vzdelaniu dostupnému širokým masám pracujúcich. Simonde de Sismondi poukázal na rozpor kapitalistickej výroby a spotreby v zmysle vytvárania nadhodnoty, pričom zmierňovanie vzniknutého nesúladu vidí v realizácii hospodárskej politiky (intervencie štátu), okrem iného aj v oblasti sociálneho poistenia pracujúcich (robotníkov) a ich účasti na rozdeľovaní vytvoreného zisku. V neoklasickej ekonómii sa môžeme stretnúť s relatívnym chápaním spoločenského cieľa, v zmysle maximalizácie uspokojovania potrieb všetkých jednotlivcov, v rámci ich východiskového zabezpečenia dôchodkami, čo vedie k optimálnej alokácii zdrojov 15, pričom podľa názoru neoklasických ekonómov (V. Pareto, A. C. Pigou, K. J. Arrow a ďalší) takýto optimálny stav ekonomiky zabezpečí automaticky pôsobiaci mechanizmus konkurencie. Podľa názoru neoliberálov model sociálneho trhového hospodárstva by mal vychádzať zo zodpovednosti a hospodárskej samostatnosti podnikateľov, pričom každé opatrenie štátu v sociálnej oblasti by malo byť realizované v súlade s trhom, a to tak aby neohrozovalo 16 ale naopak rozvíjalo trhové hospodárstvo (trhové hospodárstvo je vo svojej podstate sociálne keďže vedie k efektívnosti a prosperite). Výrazný záujem ekonómov o oblasť sociálnej politiky sa prejavil v období pôsobenia predstaviteľov Mladšej historickej školy (G. Schmoller 17 A. Wagner 18, M. Weber 19 a ďalší 20 ), ich vnímaní hospodárskej úlohy a sociálnej funkcie štátu, pričom zdôrazňovali etický prvok v ľudskom správaní sa. So zásadnou kritikou nedostatkov kapitalizmu sa stretávame predovšetkým v myslení predstaviteľov, tzv. socialistov (H. de Saint-Simon, Ch. Fourier, R. Owen, J, Gray, W. Tompson a ďalší 21 ), ktoré vyvrcholilo v podobe Marxistickej ekonomickej teórie. Na rozdiel od socialistov J. A. Schumpeter tvrdil, že kapitalizmus sám ničí základy svojej existencie, pričom zdroj tejto deštrukcie videl v zastarávaní funkcie podnikateľa, dematerializácii vlastníctva (zmena súkromného kapitalistického vlastníctva na účastinné), obmedzovaní voľného konania podnikateľa. J. M. Clark 22 sa zaoberal problémom sociálnej efektívnosti (rozlišoval medzi efektom súvisiacim so súkromnými a spoločenskými nákladmi), pričom tvrdil, že fakticky existuje zmiešaná ekonomika, pričom podľa jeho názoru bez kontroly by sme boli v moci tých, ktorí by využívali industriálny mechanizmus pre vlastné ciele. Ako uvádza aj Kraftová, I. a Prášilová, P. vo svojej publikácii 23 rast ekonomiky je cieľom vlád jednotlivých štátov ako aj deklarovaným cieľom Európskej únie, ktorá v súčasnosti musí hľadať nové možnosti a cesty na jeho naplnenie, pričom je potrebné brať do úvahy tri ťažiskové determinanty súčasnej reality a to globálny charakter ekonomiky, vývojové cykly, trendy a technicko-technologické zmeny (inovácie). Obsahom strategického dokumentu 15 východisko predstavovalo Paretovo optimum 16 sociálna politika štátu nesmie ohrozovať a obmedzovať slobodu jednotlivca, jeho tvorivosť, iniciatívu a podnikavosť 17 zakladateľ Spolku pre sociálnu politiku, ktorý vznikol v roku 1872 (na území dnešného Nemecka) 18 venoval sa ťažiskovo oblasti štátnych financií, predpokladal, že sa môžu stať efektívnym nástrojom na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti 19 na rozdiel od iných predstaviteľov tohto smeru mal liberálnejšie názory na spoločnosť, vnímal ju ako súhrn autonómnych jednotlivcov podmienený sociálnymi zákonitosťami, podčiarkoval význam osobnej slobody 20 napr. W. Sombart, ktorý rozvíjal myšlienku sociálneho pluralizmu, pričom predpokladal, že kapitalistická spoločnosť sa v procese vývoja zmení na spoločnosť zmiešanú, v ktorej budú koexistovať rozličné ekonomické systémy (kde sa budú objavovať kapitalistické podniky, družstvá, verejné podniky)...podľa názoru autora družstvá, verejné podniky, ako aj zmiešaná a sociálna ekonomika sú socialistické, napriek tomu ich fungovanie a prínos môže byť pozitívny v prípade ak absorbujú vlastnosti kapitalizmu (predovšetkým ekonomický racionalizmus) 21 napr. G. B. de Mably predpokladal, že všetci ľudia sú si rovní a akákoľvek sociálna nerovnosť vzniká v súvislosti so súkromným vlastníctvom 22 predstaviteľ inštitucionalizmu v ekonomickej teórii 23 Prosperující podnik v regionálním kontextu, vyd. v roku 2013, s. 9 4

5 Európskej únie s názvom Európa 2020 sú aj priority: 1. inteligenčný rozvoj (ekonomický rast, ktorého zdrojom sú znalosti a inovácie); 2. udržateľný rast (ekonomika smerujúca k ekologickému fungovaniu a konkurencieschopnosti s cieľom úspory vzácnych zdrojov); 3. podpora zamestnanosti (vytváranie podmienok pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť). Fiala, P. uvádza vo svojej publikácii 24, že v dnešnom svete sme ohrozovaní vlastnou pohodlnosťou a túžbou mať všetko zabezpečené prostredníctvom štátu. So vznikom sociálneho štátu (poskytujúceho široké spektrum sociálnych istôt) a jeho reálnym fungovaním je neodmysliteľne spätá ekonomická činnosť jednotlivých subjektov permanentne smerujúca k dosahovaniu udržateľného hospodárskeho rastu celej spoločnosti. V tejto súvislosti autor upozorňuje na tendenciu, ktorá je nenápadná, ale významná, a to komercionalizáciu spoločenských sektorov (kultúra, veda, vzdelávanie a ďalšie), s čím úzko súvisí taktiež problematika ich financovania 25. V súčasnom ekonomickom stave sú verejne poskytované činnosti tretieho sektora finančne zabezpečované z časti zo zdrojov pochádzajúcich zo štátneho rozpočtu a z časti zo zdrojov plynúcich v rámci realizácie podnikateľskej činnosti, resp. z iných zdrojov (dary, sponzorstvo a ďalšie). Otázkou ale naďalej ostáva, či takýto model financovania verejného sektoru je skutočne efektívny, resp. celospoločensky prospešný? Mihalik, J. vo svojej publikácii 26 konštatuje, že v súčasnosti sa v rámci Európskej únie, nevenuje dostatočná pozornosť cestám a metódam systematickej realizácie rozvojových zámerov v oblasti sociálno-ekonomickej 27, čím by sa mohli postupne eliminovať aj sociálne rozdiely v rámci jednotlivých členských krajín Európskej únie, pričom nemá ísť o cestu vedúcu k socializmu ale o realizáciu modelu sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Pod tlakom neustále sa meniacich globálnych podmienok je v súčasnosti dôležité si uvedomiť v čom spočíva šanca na úspech...je vhodné realizovať podporu ekonomického rastu úverovou expanziou, ktorá síce môže prispieť k oživeniu ekonomiky a tým aj k zlepšeniu sociálneho postavenia jednotlivcov, ale takéto riešenie zároveň prináša často len krátkodobý efekt a nevedie k dosiahnutiu strategického cieľa, a to fungovania modelu sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Komplikovanosť vzájomných vzťahov v rámci fungovania svetovej, nadnárodnej ale aj národnej ekonomiky, s rôznymi efektmi pôsobenia si vyžadujú permanentné zmeny v prístupoch jednotlivých subjektov (občanov-spotrebiteľov, výrobcovpodnikateľov, verejných a štátnych inštitúcií), čoho predpokladom je prioritne kvalitné vzdelávanie v oblasti ekonomických a im príbuzných vedách, v interakcii so zvoleným študijným zameraním, ktoré by viedlo okrem získavania vlastných odborných znalostí aj k pochopeniu súvislostí, dôsledkov a následkov vzájomného pôsobenia sociálnoekonomických procesov, čím by bolo možné dosiahnuť zodpovednejší prístup jednotlivých subjektov (občanov, podnikateľov, politikov) k riešeniu celospoločenských problémov a taktiež by mohlo viesť aj k zlepšeniu celospoločensky zodpovednejšieho správania sa a konania. V oblasti priamej regulácie sa postupne od obdobia feudalizmu regulačné mechanizmy menili na štátno-paternalistické mechanizmy. Práve technické a technologické zmeny umožnili dynamický rozvoj a využitie kapitálu ako výrobného faktora. Ekonómovia liberálneho 24 Politika jaká nemá být, vyd. v roku 2010, s napr. celkové verejné výdavky smerujúce do oblasti školstva na Slovensku predstavovali v roku ,59 % HDP, v Česku to bolo 4,08 % a priemer za EÚ-27 predstavoval hodnotu 5,07 % 26 Európska únia alebo federácia národných štátov? Formovanie európskeho modelu sociálno-ekonomického rozvoja, vyd. v roku najväčší problém s riešením problémov týkajúcich sa sociálnej sféry majú paradoxne práve postsocialistické ekonomiky (teda aj Slovensko), kde sú permanentne nestabilnými a neefektívne fungujúcimi rezortmi školstvo, zdravotníctvo, sféra sociálnych služieb 5

6 zmýšľania považujú za východisko vzniku skutočne sociálne orientovanej ekonomiky občiansku spoločnosť, pričom ekonomika by fungovala pôsobením spoločenského mechanizmu, ktorý bude hľadať prirodzené cesty (zmeny), ktoré povedú k pozitívnemu fungovaniu ekonomiky a tým aj celej spoločnosti. Napríklad predstavitelia 28 Novej inštitucionálnej ekonómie rozlišujú medzi rastom a rozvojom ekonomiky, pričom za dôležitý aspekt považujú nie len rozvoj priemyselnej výroby, ale aj dosiahnutú úroveň inštitucionálnych vzťahov, sociálnych vzťahov, politiky, pričom tvrdia, že ekonomický a sociálny rozvoj sa nezakladá výlučne na rozvoji trhov, ktoré sú síce prostriedkom vedúcim k rozvoju, ale nie sú jeho primárnym činiteľom (podľa R. M. Solowa pre tempo ekonomického rastu majú osobitný význam rozvoj školstva, zdravotníctva, vedy a výskumu). Bližšie skúmanie doterajšieho formovania (vývoja) sociálne orientovaných ekonomík a ich fungovania naznačuje, že naplniť reálne ciele takejto formy existencie spoločnosti je vždy spojené s celospoločenskými nákladmi. Otázkou naďalej ostáva ako je možné zabezpečiť efektívne fungovanie ekonomiky, ktorá má byť sociálne orientovanou ekonomikou? Je zrejmé, že samotné formálne právne normy, administratívne (politické) inštitúcie, ktoré majú kompetencie a právomoci rozhodovať, riadiť a regulovať ekonomické dianie nie sú ešte sami o sebe zárukou pozitívneho fungovania spoločenského mechanizmu. V ekonomikách fungujúcich na rýdzo liberálnych princípoch sa cesta k dosiahnutiu sociálne orientovanej ekonomiky spája predovšetkým s kultúrnymi hodnotami, výchovou, vzdelávaním, morálkou, etikou a spolupatričnosťou všetkých členov spoločnosti. Z pohľadu hospodárskeho stavu viacerých tzv. vyspelých ekonomík dnes nie je ešte stále možné hovoriť o existencii sociálnej ekonomiky, aj keď sa často môžeme stretnúť s populistickými názormi a vyjadreniami, ktoré smerujú k prezentovaniu výsledkov dosahovaných v oblastiach sociálnej, zdravotnej, kultúrnej, zdravotnej starostlivosti o občanov. Je zrejmé, že napriek pozitívnym čiastkovým výsledkom smerujúcim k naplneniu podstaty sociálneho štátu akosi absentuje jeho vlastná a prirodzená podstata existencie. Podľa nášho názoru už nie je v 21. storočí potrebné polemizovať o opodstatnenosti existencie sociálne orientovanej ekonomiky, ale určite je potrebné diskutovať o cieľoch, prostriedkoch, spôsoboch a možnostiach jej existencie a seriózneho apolitického zváženia všetkých hospodárskych opatrení, ktoré majú k tomu cieľu smerovať. V konečnom dôsledku sa opäť približujeme (vraciame) k modifikovanej myšlienke prirodzeného hospodárskemu poriadku, kde permanentne nezastupiteľnú úlohu zohráva vzdelávanie a výchova jednotlivcov smerujúce k zvyšovaniu nie len odborných znalostí, ale taktiež všeobecných znalostí, ktoré vedú k uvedomovaniu si celospoločenských záujmov v kontexte svojich vlastných individuálnych záujmov a cieľov, ktoré zároveň smerujú k prospechu celej spoločnosti. Neustála hromadná produkcia absolventov vysokých škôl, ktorá znižuje kvalitu vyučovacieho procesu a tým prispieva k znižovaniu celkovej úrovne vzdelávania, nás vedie k zamysleniu sa nad možnosťou dosiahnuť reálne fungovanie sociálnej ekonomiky nenásilnou, resp. neformálnou cestou...? Použitá literatúra 1. BARINKOVÁ, M Sociálna politika. In: Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012, s ISBN BARINKOVÁ, M Social protection. 2. vyd. In: Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009, s ISBN ČERVENÁ, K Sociálna ekonomika možnosti a perspektívy (vybrané aspekty). In: Determinanty sociálneho rozvoja: Sociálna ekonomika ako priestor podpory 28 napr. J. R. Stanfield, D. North, K. Pedersen, G. H. Hodgson a ďalší 6

7 európskeho občianstva. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, ISBN ČIPKÁR, J Solidarita v sociálnej politike a v sociálnej ekonomike (realita mýtus?). In: Determinanty sociálneho rozvoja: Sociálna ekonomika ako priestor podpory európskeho občianstva. Zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, ISBN DOHNALOVÁ, M., PRŮŠA, L. a kol Sociální ekonomika. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2011, 176 s. ISBN FIALA, P Politika jaká nemá být. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, s. ISBN HALUŠKA, I Budúcnosť globálnej ekonomiky. Teória a prax humanistickej ekonomiky. Bratislava: Iris, 2011, 437 s. ISBN HUNČOVÁ, M. a kol Sociální ekonomika financování a měření přidaných hodnot. Acta Universitatis Purkynianae 170, Studia Oeconomica. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, s. ISBN KORIMOVÁ, G. a kol Sociálne podnikanie. Banská Bystrica: OZ Kopernikus, ISBN KRAFTOVÁ, I., PRÁŠILOVÁ, P Posperující podnik v regionálním kontextu. Praha: Wolters Kluwer ČR, s. ISBN ĽAPINOVÁ, E., KORIMOVÁ, G. a kol Determinanty sociálneho rozvoja: Sociálna ekonomika ako priestor podpory európskeho občianstva. Zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, ISBN LISÝ, J. a kol Dejiny ekonomických teórií. Bratislava: Iura Edition, spol. s. r. o., s. ISBN MIHALIK, J Európska únia alebo federácia národných štátov? Formovanie európskeho modelu sociálno-ekonomického rozvoja. Bratislava: Iura Edition, spol. s.r.o., 2012, 383 s. ISBN PONGRÁCZOVÁ, E Sociálna ekonomika. Bratislava: Ekonóm, 2011, 158 s. ISBN SMITH, A An Inquairy into the Nature and Cause sof the Wealth of Natios. 3. vyd. Prekl. a vyd. Praha: Liberální institut, ISBN Kontaktné údaje ČERVENÁ Karolína, Ing., PhD. Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Kováčska Košice Slovenská republika karolina.cervena@upjs.sk ČIPKÁR Ján, doc., PhDr., PhD. Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Kováčska Košice Slovenská republika jan.cipkar@upjs.sk 7