PODPORA RODIČOV A RODINY ZO STRANY TRETIEHO SEKTORA A OBČIANSKEJ INICIATÍVY V TEJTO OBLASTI NA SLOVENSKU A VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH #

Transcription

1 PODPORA RODIČOV A RODINY ZO STRANY TRETIEHO SEKTORA A OBČIANSKEJ INICIATÍVY V TEJTO OBLASTI NA SLOVENSKU A VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH # SUPPORT FOR PARENTS AND FAMILIES FROM THE THIRD SECTOR AND CIVIL INITIATIVES IN THIS AREA IN SLOVAKIA AND IN SELECTED COUNTRIES ĽAPINOVÁ Erika MAZUREKOVÁ Marica Abstract (AJ) This paper corresponds to the thematic focus of XIth International Scientific Conference Determinants of Social Development, which is subtitled (in line with the European Year of Citizens 2013) The social economy as a Space of European Citizenship Support. In the paper we pay attention to the importance and forms of civic engagement in Slovakia. We define the basic concepts of civic participation and the whole spectrum of forms/tools of civic activism/civic participation. In the second part of the paper we focus on the phenomenon of maternity centers/mother centers as a form of civic participation in favor of support for parents and families. Abstrakt (SJ) Príspevok korešponduje s tematickým zameraním XI. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie Determinanty sociálneho rozvoja, ktorý má podtitul (v súlade s tohtoročným Európskym rokom Európskym rokom občanov) Sociálna ekonomika ako priestor podpory európskeho občianstva. V príspevku venujeme pozornosť významu a formám občianskej angažovanosti na Slovensku. Definujeme základné pojmy z oblasti občianskej participácie a celé spektrum foriem/nástrojov občianskeho aktivizmu/občianskej participácie. V druhej časti príspevku sa zameriavame na fenomén materských centier ako formy občianskej participácie v prospech podpory rodičov a rodiny. ÚVOD V úvode príspevku uvediem definíciu občianskej gramotnosti, ktorá je prvotným predpokladom občianskej uvedomelosti a angažovanosti vo veciach verejných, tak ako je definovaná v Strategii rozvoje lidských zdrojů pro Českou republiku (2003, s. 15, 16). Občianska gramotnosť je schopnosť orientovať sa a žiť v danom spoločenskom prostredí, cítiť sa a byť jeho platným členom, využívať jeho prednosti, realisticky chápať jeho možnosti a slabiny a byť si plne vedomý svojich práv a povinností. Najmä v tejto oblasti sa všetci musíme učiť, pretože táto gramotnosť bola najsilnejšie deformovaná totalitným režimom, # Príspevok predstavuje jeden z výstupov výskumného projektu č. 1/0991/12 s názvom Determinanty využívania flexibilizácie práce v SR z pohľadu rodiny a ich implementácia do sociálneho systému podporeného Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 1

2 píše sa v Stratégii 1. Cieľom zvyšovania občianskej gramotnosti je dosiahnuť, aby pokiaľ možno celá populácia chápala zmysel, možnosti a hranice pluralitnej demokracie a jej zakotvenosť v hodnotách slobody a ľudských práv, aby sa dokázala demokraticky správať, demokraticky presadzovať svoje záujmy a pritom prijímať disciplínu demokratického rozhodovania a zodpovednosti voči spoločnosti. Potrebujeme vedieť viac o fungovaní politických mechanizmov a o možnostiach ovplyvňovania a kontroly politikov zo strany občanov. Úloha nepolitických organizácií občianskej spoločnosti v rozvíjaní demokracie sa často chápe príliš úzko, alebo sa nevhodne zľahčuje, konštatuje sa v Stratégii. Význam občianskej spoločnosti a občianskej aktivizácie si vysoko cení a podporuje aj Európska únia, čo vyjadrila okrem iného aj vyhlásením roka 2013 Európskym rokom občanov. Ako uviedol predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom prejave o stave Únie 2012: Časy európskej integrácie prostredníctvom implicitného súhlasu občanov sú za nami. Európa nemôže byť technokratická, byrokratická ba ani diplomatická. Európa musí byť ešte demokratickejšia. Vzhľadom na hospodárske a finančné výzvy, ktorým čelia členské štáty EÚ, je posilnenie práv a postavenia európskych občanov v súčasnosti dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Účasť každého jednotlivého občana EÚ na živote spoločnosti a komunity, ktorej je súčasťou (na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni), je nevyhnutná pre zdravý demokraticky život a budúcnosť Európskej únie. (pozri: Kontext Európsky rok občanov Dostupné na: /sk/about/context) 1 VÝZNAM OBČIANSKEJ PARTICIPÁCIE, JEJ CIELE A FORMY 1.1 Obsahové vymedzenie občianskej spoločnosti a občianskej participácie Občianska spoločnosť pomenúva oblasť dobrovoľného konania na báze spoločných záujmov cieľov a hodnôt. V teórii sú hranice medzi štátom, občianskou spoločnosťou, rodinou a trhom často zložité, nejasné a prekračované. Občianska spoločnosť bežne zahŕňa rozmanité oblasti, aktérov a inštitucionálne formy, ktoré sa odlišujú stupňom formálnosti, autonómie a moci. Občianske spoločnosti sú často naplnené organizáciami, ako sú registrované charity, mimovládne organizácie, komunitné skupiny, ženské organizácie, náboženské organizácie, profesijné združenia, odbory, svojpomocné skupiny, sociálne hnutia, obchodné združenia, spolky a sponzorské skupiny, takto definuje občiansku spoločnosť Plichtová (2010, s. 61, primárny zdroj ANHEIER, H. K. TOEPLER, S. LIST, R. (Eds.) International Encyclopedia of Civil Society. New York : Springer. s ). Pod kľúčovými aktérmi občianskej spoločnosti rozumieme jednotlivcov a organizácie, ktorí dlhodobo pôsobia v občianskej spoločnosti, a to buď prácou v MNO (mimovládne neziskové 1 Občianska gramotnosť zahrnuje právne vedomie, orientáciu na trhu práce, ale aj schopnosť a vôľu klásť si hlbšie otázky zmyslu a hodnoty ľudskej existencie a spolužitia, byť tolerantným k iným spoločenským skupinám, vieram a rasám, definovať a uplatňovať vlastné morálne zásady a životné hodnoty a cítiť sa spoluzodpovedným za situáciu a vývoj v užšej aj širšej komunite. Veľmi škodlivá až nebezpečná je situácia, keď sa jednotlivci zaujímajú a cítia zodpovední iba sami sa seba a svoju rodinu a za všetko ostatné považujú zodpovedné štátne alebo iné inštitúcie. Súčasný stav občianskej gramotnosti bol ovplyvnený tiež tým, že po roku 1989 nebola citlivo rozvíjaná. Občanom sa dostalo len malej pomoci a informačnej podpory v priebehu historických transformácií, ktorými spoločnosť prešla a stále prechádza. Preto sa mohli objaviť mnohé nerealistické očakávania, sklamanie či pokles dôvery verejnosti vo vyhlásenia politikov a podstatná časť občianskej verejnosti rezignovala na aktívnu politickú zodpovednosť. Názorová tolerancia zostala na nízkej úrovni. rozvoj demokratickej gramotnosti bol brzdený i nedostatkom pozitívnych vzorov pozitívneho správania a konania (Strategie rozvoje lidských zdrojů pro Českou republiku, 2003, s. 15, 16). 2

3 organizácie), alebo ako občianski aktivisti. Väčšinou sú spojení s konkrétnou témou, v ktorej verejne vystupujú v pozíciách iniciátora, debatéra/diskutéra, prispievateľa, uskutočňovateľa či hodnotiteľa (pozri bližšie Koryakov a Sisk, 2003, s. 6, 7) a ovplyvňujú širšie skupiny v občianskej spoločnosti. Medzi kľúčových aktérov patria aj strešné, sieťové, reprezentatívne a koordinačné organizácie a platformy. Občiansku spoločnosť predstavujú nielen mimovládne organizácie 2. To by bolo veľmi zúžené poňatie občianskej spoločnosti. Občiansku spoločnosť predstavujú aj športové kluby, záujmové spolky, voľnočasové združenia. Tieto sami seba nevnímajú ako súčasť tretieho sektora. Občiansku spoločnosť predstavujú aj odborové a zamestnávateľské zväzy, stavovské združenia, profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti (pozri Občianska spoločnosť. Východiskový stav a podstatné trendy. Kapitola 8. Dostupné na: Na pomedzí občianskeho a trhového sektora fungujú inštitúcie ako súkromné a cirkevné školy, médiá, neštátne zariadenia v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, kultúry a pod. Bútorová a Gyárfášová (2010, s. 450) upozorňujú na hranicu medzi občianskou a spoločenskou participáciou. Aktivity zamerané na uspokojovanie potrieb na pôde vzájomne prospešných organizácií, spolkov či klubov napr. v rámci svojpomocných skupín v oblasti zdravia alebo spevokolov, klubov filatelistov či športových klubov podľa nich nesmerujú primárne k účasti na spravovaní verejných záležitostí, ale môžu do nich prerásť, napr. keď sa členovia týchto skupín domáhajú v komunikácii s verejnými inštitúciami zlepšenie podmienok na realizáciu svojich aktivít. Občianska spoločnosť nemá iba inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu. Predstavujú ju aj samotní jednotlivci, resp. neformálne skupiny/zoskupenia, ktoré spája spoločný problém/spoločná iniciatíva/spoločný záujem. Toto bol jeden z aspektov chápania občianskej spoločnosti, tzv. štrukturálne či inštitucionálne poňatie občianskej spoločnosti - najznámejšie, ale aj najužšie ponímanie (pozri bližšie Plichtová, 2010, s. 61). Ondrušek, Macháček či Dahrendorf chápu občiansku spoločnosti významovo širšie (ide o tzv. normatívne/holistické ponímanie). Ondrušek a kol. (2012, s. 10, 11) chápu občiansku spoločnosť širšie než izolované neziskové či komunitné organizácie, a to ako sféru prieniku týchto organizácií s podnikateľským i štátnym sektorom. O skutočnej občianskej spoločnosti možno podľa nich hovoriť iba v prípade, že tieto tri sféry vzájomne spolupracujú, dopĺňajú sa a vyvažujú vzájomne svoje slabé stránky prednosťami. Podobne Macháček (2002, s. 3, 4) sa stotožňuje s Bauböckovou koncepciou občianskej spoločnosti, ktorá chápe občiansku spoločnosť ako sociálny priestor alebo sociálnu sféru, vznikajúcu funkčne odlišným pôsobením štátu, trhu a rodiny. Táto koncepcia pomáha objasniť úlohu združovania v spoločenských procesoch a názorne demonštrovať komplikované súvislosti, ktoré treba rešpektovať pri posudzovaní úlohy tzv. tretieho sektora dobrovoľníckych neziskových organizácií, združení a spolkov, občianskych hnutí a iniciatív. Občianska spoločnosť podľa Macháčka predstavuje sociálnu sféru, ktorá vzniká z funkčnej odlišnosti troch inštitúcií: štátu, 2 Mimovládne organizácie majú na Slovensku najčastejšie právnu formu občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby. Pôsobia v oblastiach ako vzdelávanie, výskum (think tanky), práca s deťmi a mládežou, sociálne a charitatívne aktivity, zdravotníctvo, životné prostredie, kultúra, šport, rekreácia, ľudské práva, obhajoba verejného záujmu (občianska advokácia), stráženie demokracie (watchdogové organizácie a aktivity), menšiny, práca v lokálnych komunitách. 3

4 trhu a rodiny. Čím väčšia je vzdialenosť medzi týmito inštitúciami, tým väčší priestor vzniká pre iniciatívy občianskej spoločnosti. Podľa Dahrendorfa (bližšie pozri Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Strategické zámery rozvoja občianskej spoločnosti do roku 2020 a Akčný plán na roky , 2012, s. 4) je občianska spoločnosť tmeliacou silou v spoločnosti, podľa ďalších názorov je priestorom pre spontánnu aktivitu občanov, ale aj pre organizované aktivity mimovládnych neziskových organizácií, resp. je chápaná ako sprostredkovateľská sféra medzi sférou súkromnou a štátnou (Diamond, 2004). Podľa Putnama (1993) je občianska spoločnosť priestorom vytvárania premosťujúceho sociálneho kapitálu (siete vzťahov a dôvery medzi občanmi. Občianska spoločnosť podľa Putnama podporuje spoluprácu, a tým stimuluje ekonomický rozvoj, politickú kultúru postavenú na spolupráci a solidarite, je priestorom pre dialóg a pre formovanie verejnej mienky (Habermas). Na záver podkapitoly venovanej definovaniu pojmu uvádzame definíciu občianskej participácie a občianskej advokácie. Autorky Bútorová a Gyárfášová (2010, s. 449, 450) definujú občiansku participáciu ako aktívnu účasť jednotlivcov na riešení spoločenských problémov a na spravovaní verejných záležitostí či už v rámci lokálnej komunity, konkrétnej spoločenskej organizácie, etnického či národného spoločenstva alebo globálnej komunity. Občianska participácia je chápaná ako prejav aktívneho občianstva. Človek ako spoločenský aktér realizuje svoj občiansky potenciál. Autorky upozorňujú, že občianska participácia sa odohráva nielen vo sfére politickej (na pôde politických strán a politických inštitúcií), ale aj v sociálnej a ekonomickej sfére (napr. na pracovisku - úsilie zaviesť lepší systém odmeňovania, na pôde školy - tlak rodičov na skvalitnenie stravovania pre deti, v nemocnici či v obchode - uplatňovanie pacientských či spotrebiteľských práv). Podľa Transparency International Slovensko (pozri Participácia v samospráve (nástroj protikorupčnej politiky), 2005, s. 13): Občianska participácia je účasť občanov na verejnom rozhodovaní, t. j. na rozhodovaní s verejnými dôsledkami a o verejných zdrojoch. Participácia vedie občanov priamo i nepriamo k tom, aby sa verejné procesy stali transparentnejšími a efektívnejšími, pretože umožňuje občanom, aby do rozhodovania videli, aby mu rozumeli, aby sa na ňom podieľali, aby ho kontrolovali, a tým sa priamo stali spolumajiteľmi rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú aj ich, ktoré ovplyvňujú aj ich život. Pirošík (2004, s. 87, 88) predstavuje občiansku participáciu spolu s verejnou kontrolou ako efektívny protikorupčný nástroj. Občiansku participáciu odlišuje od watchdogových aktivít (čo je nezaujaté pozorovanie), a to kvôli aktívnej účasti, aktívneho zapájania sa a spolupracovania v rámci uvedených procesov v miestnej samospráve, pričom poznamenáva, že občianska participácia nemá len podobu účasti vo voľbách či pasívneho získavania informácií/informovanosti o problematike. V súvislosti s občianskou participáciou uvádzame aj pojem občianska advokácia. Barát a kol. (2000, s. 226) definujú pojem občianska advokácia ako organizované úsilie a akcie občanov a ich organizácií, ktorí využívajú nástroje demokracie, aby pripravili a do života uviedli normy a zákony smerujúce k vytvoreniu spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti. Nástrojmi občianskej advokácie sú informovanie a vzdelávanie občanov, petície, kampane, občianska nespokojnosť, voľby, masová občianska mobilizácia, lobovanie, vyjednávanie či súdne akcie. Štúdii trendov vývoja občianskej spoločnosti (2011, s ) sa zdôrazňuje význam nasledovných funkcií občianskej aktivizácie a činnosti tretieho sektora: 4

5 a) kontrolnej funkcie pričom sa predpokladá nárast aktivít najmä na miestnej a v menšej miere na regionálnej úrovni, a tiež sa zdôrazňuje potreba profilácie kontrolnej funkcie MNO aj vo vzťahu k politike Európskej únie. b) advokačnej funkcie v tomto prípade sa očakáva (s nárastom diverzifikácie združení a iniciatív aj rozšírenie foriem komunikácie a práce blogy, Youtube, crowdsourcing), t. j. najmä v prospech nízkorozpočtoých, ale inovatívnych, kreatívnych a účinných kampaní, c) mienkotvornej funkcie okrem MNO zohrávajú v tomto procese významnú funkciu aj jednotlivci či účastníci neformálnych iniciatív (cez internetové diskusie, blogy a pod.). Mienkotvornú funkciu MNO oslabuje podľa autorov štúdie fakt, že zanedbávajú systematickú prácu s médiami, d) funkcie poskytovateľa služieb táto funkcia sa bude odvíjať od charakteru reforiem verejných politík (vzdelávania, zdravia, sociálnych služieb), e) inovačnej funkcie ktorej potreba bude narastať s potrebou adaptácie a sociálnych inovácií v období hospodárskej a sociálnej krízy. V Štúdii trendov vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku (2011, s. 14) identifikujú autori príčiny nedostatočnej miery občianskej participácie a tiež negatívne postoje voči nej zo strany verejných predstaviteľov v slovenských pomeroch. Sú nimi: tradičné vnímanie autority a roly voleného, resp. menovaného predstaviteľa a vnímanie práv jednotlivca, ktoré určujú charakter verejnej správy, silná viera v moc expertov a podceňovanie laikov, konfrontačne vnímaný vzťah medzi verejným, súkromným a mimovládnym sektorom, podmienený nedávnou históriou, nepochopenie princípov a zmyslu participácie, nedostatok zručností potrebných pre napĺňanie občianskej participácie, nedostatočné zmapovanie a zviditeľnenie tzv. best practice, t. j. pozitívnych príkladov uplatňovania občianskej participácie. Na záver tejto podkapitoly si dovoľujeme argumentovať v prospech podpory rozvoja občianskej spoločnosti a aktívnej občianskej participácie pre všetky zúčastnené strany nasledovnými dôvodmi (pozri Štúdia trendov vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku, 2011, s. 23, 24). Občianska participácia: vedie k lepšiemu pochopeniu rozhodovacích mechanizmov obyvateľstvom, vedie k vyššej spokojnosti občanov, podporuje vyššiu transparentnosť rozhodovacích procesov, približuje orgány miestnej samosprávy občanovi a opačne, podporuje ich vzájomné poznanie, komunikáciu, predstavitelia samosprávy poznajú názory a potreby svojich občanov na jednej strane, a majú možnosť využiť ich odborné znalosti podľa profesie, ktorú vykonávajú, prispieva k identifikácii obyvateľov s mestom/s obcou, v ktorej žijú, napomáha prelomeniu bariér medzi miestnymi skupinami vo vertikálnej i horizontálnej rovine, podporuje vyššiu toleranciu. 1.2 Nástroje občianskej participácie Pirošík (v Štúdii trendov rozvoja občianskej spoločnosti..., 2011, s ) sumarizuje zakotvenie občianskej participácie v slovenskej legislatíve, a to hneď v Ústave SR, v zákone o obecnom zriadení (upravuje verejné zhromaždenie obyvateľov obce, miestne referendum, 5

6 členstvo v orgánoch obce (obecné zastupiteľstvo, starosta/primátor) a v obecných komisiách, pripomienkovanie VZN obce/mesta. Ďalšími zákonmi upravujúce právo občianskej participácie na verejnom rozhodovaní a verejnej správe sú zákon o správnom konaní (správny poriadok), zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o petičnom práve, zákony z oblasti životného prostredia, zákon o združovaní občanov, zákon o sťažnostiach, zákon o prokuratúre či zákon o verejnom ochrancovi. Pirošík (2004, s ) hovorí v prípade participácie na úrovni miestnej samosprávy o nasledovných participačných nástrojoch verejné zhromaždenie, miestne referendum, členstvo v orgánoch obce (toto boli tri základné formy). Pirošík (Štúdia trendov rozvoja občianskej spoločnosti..., 2011, s. 42, 43) pripomína existenciu aj ďalších participačných nástrojov/techník, ako ankety, prieskumy verejnej mienky, zber pripomienok (skrinky nápadov, čierne skrinky, pracovné schránky poslancov), zapájania obyvateľov do rozhodovania obce prostredníctvom obecného rozhlasu/televízie/webových stránok, vydávanie informačných letákov, spravodajov, novín samosprávy, činnosti občianskych poradcov, občianskych rád, pravidelných stretnutí obyvateľov so starostom/primátorom a poslancami. Popularitu si na Slovensku získavajú aj tzv. verejné vypočutia (híringy), verejné diskusie. Medzi najnovšie nástroje v krajinách západnej Európy patria akčné plánovanie, participačné strategické plánovanie, komunitný posudok, riadená vizualizácia, občianska mapa, sociálny audit, občianskej poroty, ACE (konaj, vytvor, zaži), tímová synergetika a pod. (pozri bližšie Participácia funguje! 21 techník komunitnej participácie pre 21. storočie, 2002). Barát a kol. (2000, s. 185, 186) uvádzajú nasledovné formy občianskej participácie na činnosti samosprávy: 1. štandardné účasť na verejných zasadnutiach obecného/mestského zastupiteľstva (získavaní informácií o činnosti samosprávy a občiansky dohľad), práca v komisiách (čo sú stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány obecného zastupiteľstva, pozri par. 15 zákona č. 479/2010 Z. z. o obecnom zriadení (úplné znenie)), grantové komisie (rozhodujú o udeľovaní grantov od obce/mesta), verejné zhromaždenia (prediskutovanie konkrétnej témy, verejné prerokovanie napr. územného plánu). 2. menej štandardné miestne referendum, prieskumy mienky občanov, verejné vypočutie /híring (zozbieranie návrhov, resp. získanie názorov na ponúknuté riešenia), občianske poroty (pôvodom z Veľkej Británie: porota zložená z občanov získava názory odborníkov i laikov a na základe nich prijíma rozhodnutie alebo formuluje odporúčanie), fokusové skupiny (reprezentatívne, osobitne vybrané skupiny občanov, ktorí sa vyjadrujú k nastolenej otázke cieľom je odhadnúť pravdepodobnú reakciu väčšiny), poradné výbory (ad hoc), špeciálne komunikačné a participačné podujatia (projekty otvorených dverí, schránky na príjem sťažností a podnetov od občanov, diskusne zamerané prenosy lokálnej televízie a pod.). Podľa vplyvu občana na konečné rozhodnutie rozlišujú Barát a kol. (2000, s ) nasledovné formy občianskej participácie: - verejná diskusia (nejde o spoločné rozhodnutie, ide o objaviteľský proces, ktorý môže priniesť hlbšie porozumenie a zmenu postoja účastníkov diskusie); techniky individuálnych rozhovorov s cieľom informovať, oboznámiť sa s postojmi a vedomosťami občanov sú: načúvanie, individuálne interview; techniky skupinového vzdelávania a zapájania verejnosti sú: vzdelávacie skupiny, dialógy, deliberačné fóra, diskusia zameraná na hľadanie spoločných 6

7 záujmov, workshopy vytvárania spoločnej vízie, workshopy zamerané na znižovanie predsudkov, laická (občianska) porota, - účasť verejnosti na rozhodovaní (pozri tabuľku č. 1), - komunitné organizovanie je to technika aktivistov, formálnych či neformálnych skupín občanov v prípade, keď autorita s rozhodovacou kompetenciou odmieta diskusiu s verejnosťou. Ako jedná z popísaných techník je postavené na vyhrotení konfliktu. Základnými aktivitami komunitného organizovania sú: verejné zhromaždenia, bojkoty, protestné demonštrácie. Tabuľka č.1 Techniky účasti verejnosti na rozhodovaní autority Zdroj: Barát a kol., 2000, s Na obrázku č. 1 sú ďalšie typy občianskej participácie podľa úrovne vplyvu. 7

8 Obrázok č. 1 Typy a úrovne priamej občianskej participácie Zdroj: Koryakov, Sisk, 2003, s. 2 Štúdia trendov vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku (2011, s. 13, 14) rozoznáva - rovnako ako vo vyššie uvedených typológiách podľa hĺbky zapojenia (spoluúčasti) verejnosti - nasledovných päť stupňov občianskej participácie: prístup k informáciám (pasívne informovanie) od januára 2001 je účinný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon), podľa ktorého majú občania právo požadovať informácie od subjektov v oblasti verejnej správy, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, adekvátne zverejňovanie informácií (aktívne informovanie), čo je povinnosť zverejňovať informácie (bližšie pozri par. 5, 5a, 5b a 6 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám), seriózne posudzovanie pripomienok ide o včasné a nielen fiktívne, ale reálne zapájanie občanov do všetkých fáz procesu od tvorby plánov, koncepcií, až po realizáciu investičných a rozvojových zámerov, a to prostredníctvom konzultovania s občanmi, posúdenia pripomienok a ich zapracovania. V prípade nedodržania tohto postupu sú potom výsledkom protestné akcie ako petície, protestné zhromaždenia, súdne spory a pod. zdieľanie rozhodovacej právomoci ide o tzv. vynútené a nevynútené spolurozhodovanie (s. 16, 17). Ako príklad vynúteného spolurozhodovania uvádzajú experti v Štúdii... tzv. komunitné organizovanie (prístup zo 60-tych rokov v industriálnych oblastiach USA), ktorého cieľom je aktivizovať potenciál komunít tak, aby ľudia boli schopní sami riešiť svoje problémy. Príkladom nevynúteného spolurozhodovania je zapojenie verejnosti už na úrovni vytvárania plánov a koncepcií rozvoja miest či regiónov, štúdií, koncepcií či programov. Do tejto kategórie občianskeho aktivizmu patria aj komunitné nadácie, ktoré aktivizujú verejnosť prostredníctvom prerozdeľovania financií z nadačných a samosprávnych zdrojov. Tieto nadácie sú nielen nástrojom spolurozhodovania, ale aj spolupráce verejného, neziskového a súkromného sektora. Na tomto mieste je potrebné spomenúť tzv. grassroots iniciatívy 3, čo sú občianskej iniciatívy zdola, od obyčajných ľudí. 3 pozri bližšie: alebo 8

9 kontrola rozhodovania v prípade tohto stupňa máme na Slovensku značné rezervy a príkladov úplného delegovania právomoci z verejného na občiansky sektor je málo (významný prípad ani nepoznáme). Inú kategorizáciu nástrojov občianskej participácie uvádza Klimovský (2008, s. 27): dodatočné informovanie verejnosti, konzultovanie s verejnosťou, konzultovanie s reprezentatívnymi skupinami, spoločné rozhodovanie s reprezentatívnymi skupinami, delegovanie rozhodovania na verejnosť či reprezentatívne skupiny (napr. komunitné organizovanie ak politicko-administratívna autorita odmieta diskusiu s verejnosťou, vtedy zvyčajnou cestou je zvolenie lídrov a následná masová demonštratívna aktivita (petície, demonštrácie, bojkoty). Klimovský (2008, s. 30) kategorizuje jednotlivé participačné mechanizmy aj podľa fáz procesu tvorby politiky: vo fáze iniciácie patria medzi participačné nástroje: sťažnosti, petície, podnety, návrhy, demonštratívne aktivity, vo fáze estimácie politiky: návrhy, komentáre, pripomienky, protinávrhy, vo fáze selekcie politiky: iniciovanie volieb/účasť na voľbách, iniciovanie referenda/účasť na referende, účasť/vystúpenia na zasadnutiach rozhodovacích orgánov, petície, demonštratívne aktivity, vo fáze implementácie politiky účasť na implementovaní zvolených nástrojov, vo fáze evaluácie politiky: sťažnosti, podnety, pripomienky, účasť na prieskumoch, vo fáze ukončenia politiky aktívne odmietanie realizovanej politiky (štrajky/demonštrácie/petície), pasívne odmietanie realizovanej politiky (nezáujem o politiku). Bútorová, Gyárfášová (2010, s. 452, 453) rozlišujú: a) aktivity predstavujúce obvyklú či bežnú (conventional) participáciu; b) aktivity umožňujúce výnimočnú, nonkonformnú (unconventional) participáciu, ktorá sa v odbornej literatúre zvykne stotožňovať s protestným správaním; c) aktivity umožňujúce občiansku participáciu v užšom slova zmysle. Inú typológiu občianskej participácie predstavujú tieto kategórie aktivít (Bútorová, Gyárfášová, 2010, s. 455): 1. politické aktivity na báze individuálnej iniciatívy (kandidovanie do verejnej funkcie, práca pre politickú stranu, obrátenie sa na verejného činiteľa, účasť na verejných rokovaniach, diskusiách a vyjednávaniach), 2. účasť na masových občianskych aktivitách (zapojenie sa do charitatívnych zbierok, účasť na voľbách, podpísanie petície, zapojenie sa do riešenia problémov v obci či v meste), 3. protestné aktivity (účasť na demonštrácii, účasť na proteste či bojkote, účasť na politickom mítingu, aktívna práca v odboroch), 4. zapájanie sa do verejnej diskusie a do riešenia problémov (účasť na internetových diskusiách, zapojenie sa do práce mimovládnej organizácie, účasť na pripomienkovom konaní zákonov či nariadení). Ďalším uhlom pohľadu (Bútorová, Gyárfášová, 2010, s. 453), na základe ktorého možno rozlišovať občiansku participáciu je rozlišovanie tzv. deliberatívnych aktivít (verejné 9

10 zvažovanie argumentov pre rôzne alternatívy riešenia tém verejného záujmu, čo je demokratickejší spôsob dospenia k politickému rozhodnutiu napr. pripomienkovanie zákona, zapájanie sa do verejných diskusií, rokovaní a vyjednávaní) a tzv. agregácie záujmov (prostredníctvom hlasovania alebo zastupovania) alebo vyjednávanie, pričom deliberatívne formy občianskej participácie predstavujú aktívny vstup do verejnej rozpravy a sú výsledkom a zároveň zárukou menšej občianskej apatie a v dlhodobej perspektíve zárukou vyššej kvality demokracie. 1.3 Sociálne podnikanie ako nástroj občianskej participácie Unikátny nástroj občianskej participácie, prostredníctvom ktorého sa môže občiansky angažovať tak podnikateľský subjekt, ako aj nezisková organizácia či fyzická osoba, predstavuje sociálne podnikanie. Korimová (2008, s. 74, 75) rozlišuje rozmer sociálnosti v jednotlivých typoch podnikania (klasické podnikanie, podnikanie so spoločenskou zodpovednosťou, sociálne podnikanie a podnikanie v sociálnej oblasti), pričom sociálne podnikanie, ktoré môže byť organizované tak podnikateľským, ako aj tretím sektorom, je založené na sociálnej pridanej hodnote, ktorou sú otázky verejného záujmu (zamestnanosť, zamestnateľnosť, sociálne služby, kvalita života marginalizovaných skupín). Sociálne podnikanie a sociálne podniky teda predstavujú sociálnu inováciu a zároveň formu občianskej participácie (či už zo strany podnikateľského alebo mimovládneho neziskového sektora). Aj Lubelcová (2010, s. 1 3) hovorí o sociálnom podnikaní ako o sociálnej inovácii, ktorá prepája donedávna oddelené sektory trhový, verejný a sektor občianskej spoločnosti (pozri aj Defourny, J., Nicholls, A. a ďalší). Zároveň pripomína, že táto aktivita sa začala rozvíjať zdola, t. j. na pozadí aktivít tretieho sektora a jeho organizácií. Podpora a rozvoj sociálneho podnikania, píše ďalej Lubelcová (2010, s. 2), sa významne opiera o stav sociability lokalít, silu a povahu sociálnych väzieb medzi ľuďmi, stav dôvery medzi nimi, schopnosť a spôsobilosť zainteresovaných aktérov vstupovať so sociálnych vzťahov, sieťovať zapojených a vyhľadávať a získavať diferencovanú podporu zdrojov (materiálnych, finančných, ale aj personálnych a sociálnych) pre udržateľnosť sociálne orientovaných podnikateľských aktivít. Lubelcová vyzdvihuje význam sociálneho podnikania pre sociálny rozvoj lokalít, a to nielen prostredníctvom riešenia sociálnych problémov, ale aj prostredníctvom rozvoja sociálneho kapitálu 4. Lubelcová (2010, s. 3, 4) približuje dva aktuálne pohľady na vplyv sociálneho kapitálu na potenciál rozvoja sociálneho podnikania: prvý prístup hovorí o vytváraní sociálneho kapitálu formou vzťahov vzájomnej dôvery medzi občiansky angažovanými jednotlivcami (tzv. dobrovoľnícky diskurz), druhý (tzv. inštitucionálny diskurz) hovorí o produkcii sociálneho kapitálu prostredníctvom meniacich sa konfigurácií medzi aktérmi a inštitúciami v troch hlavných sektoroch spoločnosti verejnom, trhovom a občianskom. Prvý diskurz zdôrazňuje úlohu neformálnych, rodinných a komunitných sietí, druhý kladie dôraz na vzťahy 4 Podľa Putnama (2001, s. 44, pozri aj Korimová, 2008, s. 57, 58) sociálny kapitál predstavujú siete vzťahov medzi ľuďmi a dobrovoľné združovanie sa ľudí, tiež solidarita a vzájomná dôvera medzi ľuďmi a normy vzájomnej pomoci a reciprocity. Sociálny kapitál je podľa Putnama viazaný na dôveru, normy správania a partnerstvá, ktoré podporujú koordináciu a kooperáciu pre vzájomný prospech. Sociálny kapitál podľa Korimovej (2008, s. 58) predstavujú aj formálne aj neformálne občianske iniciatívy pôsobiace v istej komunite či v regióne. Sociálny kapitál je teda nástrojom realizácie zámerov, pružného využívania príležitostí či čelenia hrozbám, ktoré sa v komunite môže vyskytnúť. 10

11 a medzisektorové prepojenia medzi inštitúciami. Dôraz kladený v sociálnom podnikaní na občiansku uvedomelosť a občiansku participáciu je však nesporný, a figuruje naprieč diferencovanosti náhľadov na toto prepojenie (viď vyššie spomenuté názorové diskurzy). V druhom diskurze je dôraz kladený na inštitucionálne prostredie vhodné pre rozvoj sociálnych interakcií a aktivít. Lubelcová (2010, s. 5 10) ďalej prezentuje výsledky výskumov vplyvu sociálneho kapitálu vo vzťahu k sociálnemu podnikaniu v dvoch funkciách: 1. sociálny kapitál ako predpoklad zakladania sociálnych podnikov (neinštitucionalizovaná podoba sociálneho kapitálu sociálneho podnikateľa, aj inštitucionalizovaná podoba vrátane organizačného a právneho prostredia pre sociálne podnikanie), organizačná forma a štruktúra sociálnych podnikov, princípy organizácie a riadenia sociálnych podnikov, zapojenie dobrovoľníckej práce v sociálnom podnikaní, participatívne spravovanie, integrácia rôznych zdrojov prostriedkov, 2. sociálny kapitál ako produkt fungovania a etablovania sociálneho podnikania (často aj ako kľúčová funkcia sociálnych podnikov), ktorý má formu či už noriem a hodnôt, alebo sietí a sociálnych vzťahov na úrovni podniku, alebo formu externých vzťahov medzi aktérmi a organizáciami naprieč sektormi. Lubelcová (2010, s. 10) upozorňuje na nedostatok inštitucionálneho a spontánneho sociálneho kapitálu ako na základnú brzdu rozvoja sociálneho podnikania na Slovensku. 1.4 Trendy formovania a rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku Bútorová, Gyárfášová (2010, s ) konštatujú na základe údajov z komparatívnych výskumov z polovice prvej dekády 21. storočia (ťažiskové údaje za Slovensko pochádzajú z výskumu Občianstvo a participácia na Slovensku, z novembra 2008 v rámci projektu Centra excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj občianska a participácie: Zvládanie výziev 21. storočia a ďalšie údaje pochádzajú z viacerých výskumov realizovaných agentúrou FOCUS a Inštitútom pre verejné otázky), že obyvatelia postkomunistických krajín, vrátane Slovenska, sa vyznačujú nižšou verejnou angažovanosťou, tzv. participačným deficitom. Pokiaľ ide o ďalší rozvoj a smerovanie občianskej participácie, autori Štúdie trendov vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku (2011, s. 2 4) konštatujú nárast občianskej participácie v oblasti komunitného rozvoja (v súvislostiach zlepšovania kvality života cez zveľaďovanie prostredia, rozvoj možností voľnočasových aktivít, kultúry, umenia, vzdelávania detí a mládeže, záchrany pamiatok či revitalizácie tradícií). Známe sú v oblasti komunitného občianskeho angažovania aktivity typu NIMBY (Not In My Back Yard, t. j. nie v mojom susedstve, nie za mojím domom ) či IMBY (In My Back Yard). Ten prvý typ akcií je reakciou na necitlivé a autokratické rozhodnutia verejnej správy, neraz motivované korporátnymi záujmami. Druhý typ občianskych aktivít (IMBY) je zameraný na záchranu zelene, miestnej architektúry, a častokrát sú tieto iniciatívy spojené s formovaním miestnych centier. Autori štúdie konštatujú významný rozvoj najmä hnutia materských centier, ktoré sa okrem napĺňania potrieb svojich členiek angažujú aj v otázkach miestneho rozvoja. Ale rozmach zaznamenávajú aj centrá nízkoprahové, kultúrne, komunitné či rómske. Tieto iniciatívy sú častokrát dôsledkom nespokojnosti obyvateľov, ktorí neboli dostatočne zastúpení v procese prijímania rozhodnutí verejnej správy, resp. neboli dostatočne o pripravovaných zámeroch informovaní, čo dokazuje slabú transparentnosť či nefunkčnosť procesu tvorby verejnej politiky na miestnej úrovni. Experti tiež konštatujú aktivizáciu ľudí 11

12 prostredníctvom takých nástrojov ako inštitút verejnej pripomienky na presadzovanie zmien v legislatíve, vstupovanie do územnoplánovacích procesov, hromadné mailingy zamerané na aktivizáciu občanov v určitých témach. Tiež internetový aktivizmus (cez sociálne siete či špeciálne webové komunity) zaznamenáva rozmach. Rozvoj zaznamenáva dobrovoľníctvo najmä v sociálnej, environmentálnej a v kultúrnej oblasti. Konštatujú tiež nárast verejnej podpory dobročinnosti, darcovstva a dobrovoľníctva (2011, s. 4). V prospech rozvoja občianskej spoločnosti hovoria aj iniciatívy umelcov, ľudí v slobodných povolaniach, výtvarníkov, galeristov, ľudí v kreatívnom priemysle a pod. Na druhej strane experti konštatujú ohrozenie fungovania advokačných, watchdogových, výskumných a analytických (tzv. think-tankov) MNO, a to nielen v dôsledku absencie finančnej podpory týchto organizácií, ale aj v dôsledku únavy a vyhorenia lídrov, či zlepšenia v oblasti právneho štátu a transparentnosti. V neprospech rozvoja občianskej participácie hovoria podľa expertov (pozri Štúdia trendov rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku, 2011, s. 5, 6) aj podfinancovanie zo strany štátu, slabá podpora od domácich sociálnych filantropov, nedostatočná príprava mladých lídrov, a tiež konštatujú po dvoch desaťročiach od zmeny režimu ešte stále nedosiahnutú spoločenskú zhodu o úlohe občanov pri správe vecí verejných. Radoví občania sa nedostatočne stotožnili s filozofiou občianskeho aktivizmu. Tie príčiny neúspešného či nedostatočného rozvoja občianskeho aktivizmu spočívajú jednak: 1. v politikách a v prístupoch k občianskemu sektoru zo strany štátu, 2. jednak z nedostatkov vo vnútri samotných MNO (personálna základňa, profesionálne zručnosti, skúsenosti, motivácia, perspektíva, legislatíva, financovanie MNO, komunikácia s občianskou základňou/s verejnosťou), a 3. spočívajú v postojoch, v správaní samotnej verejnosti, ktoré sú tiež podmienené vzdelávaním (vrátane občianskej gramotnosti), výchovou, ale aj presvedčením, postojmi, situáciou/pozíciou v ekonomickej i v spoločenskej sfére. Tabuľka č. 2: Vývoj foriem minulej občianskej participácie a možnej participácie v budúcnosti v období (% aktívnych v minulosti: % pripúšťajúcich participáciu v budúcnosti) Poznámka: Respondenti odpovedali na otázku, či uvedené formy verejného angažovania uplatnili za posledných približne 10 rokov a či by ich uplatnili v budúcnosti, ak by to bolo potrebné. V roku 2004 a 1994 sa aktivity v minulosti neobmedzovali na 10-ročné obdobie. Označenie znamená, že sa nesledovalo. 12

13 Zdroj: FOCUS, december 1994 a Inštitút pre verejné otázky, november 2004; COPART-KVSBK /IVO, november Sekundárny zdroj: Bútorová Gyárfášová, 2010, s. 454 V Koncepcii rozvoja občianskej spoločnosti sú naznačené priaznivé aj nepriaznivé trendy a oblasti občianskej participácie a aktivizmu (pozri Koncepcia, , s. 5, 6). Medzi priaznivé trendy rozvoja občianskej participácie a aktivizmu na Slovensku v posledných rokoch patrí podľa uvedeného dokumentu: 1. participácia občanov v komunitnom rozvoji (v tejto oblasti sa stále intenzívnejšie aktivizujú aj profesijné a sektorové organizácie). Aktivizácia má v tomto prípade formu verejnej pripomienky na presadenie zmien v legislatíve, vstupovania do územnoplánovacích procesov či posielania hromadných mailov pre aktivizáciu občanov. Došlo k sfunkčneniu pripomienkovania návrhov legislatívy a verejných politík verejnosťou prostredníctvom Portálu právnych predpisov. Rozvinul sa internetový aktivizmus, čím sa o verejné záležitosti začali zaujímať ďalšie nové skupiny občanov. 2. ako ďalšie pozitívum bol označený rozvoj formálneho a neformálneho dobrovoľníctva (najmä v sociálnej a environmentálnej sfére), tiež verejná podpora dobročinnosti, darcovstva a dobrovoľníctva. 3. poskytovanie sociálnych služieb zo strany MNO (najmä služby starostlivosti o seniorov, chorých či dlhodobo chorých, prevádzkovanie hospicov a krízových centier). Ide o služby suplujúce nedostatok verejne poskytovaných služieb, pričom ich poskytovanie je zároveň nedostatočne atraktívne aj pre podnikateľský sektor. Medzi negatívne trendy v oblasti participácie a občianskeho aktivizmu patrí jednoznačne slabá finančná podpora zo strany štátu aj zo strany domácich sociálnych filantropov pre občiansky aktivizmus a občiansku participáciu, v dôsledku čoho sú ohrozené najmä organizácie zameraná na občiansku advokáciu (obhajobu verejného záujmu) a watchdogové organizácie či analytické MNO. Nedostatočné je tiež akceptovanie názorov a návrhov MNO zo strany štátu, t. j. spolupráca medzi MNO a štátom. Účastníci expertného panelu aj členovia výskumného tímu v Štúdii... (2011, s. I VI) okrem iného vyzdvihujú význam politiky štátu v prospech podpory občianskej spoločnosti a aktívneho občianstva, konkrétne: a) potreba schválenia zákona o dobrovoľníctve a rozpracovanie mechanizmov, ktoré umožnia účinné využívanie dobrovoľníckej práce a rozvoj dobrovoľníctva, b) zadefinovanie konkrétnych podôb partnerstva štátu a neziskového sektora (delegovanie poskytovania služieb, testovanie inovácií a pilotných projektov, účasť v poradných orgánoch, účasť na legislatívnych procesoch a pod.), a to podľa jednotlivých rezortov i oblastí pôsobenia. Pre tento účel je samozrejme potrebné rozvíjanie personálnych kapacít pre partnerstvo, tiež rozvíjanie motivácie a zručností ľudí, ktorí budú viesť participatívne procesy, c) zapájanie občianskych organizácií do hodnotenia štátnych politík napr. prostredníctvom fór, ale tiež hľadanie optimálnych zmien týchto politík, ďalej partnerská spolupráca pri vytváraní regionálnych koncepcií rozvoja (cez mapovanie stavu, identifikovanie problémov, hľadanie kapacít a pod.), d) nezastupiteľná je rola tohto sektora v oblasti reprezentácie a presadzovania občianskych záujmov, kritickej analýzy verejných politík, monitorovania a kontroly verejných i súkromných inštitúcií. Pokiaľ ide o funkciu Splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, mal by vytvárať systémové predpoklady pre rozvoj partnerstva medzi štátom a MNO. Mal by by sprostredkovateľom a koordinátorom verejných programov týkajúcich sa občianskej 13

14 spoločnosti, a tiež iniciátorom systémových opatrení, ktoré majú zo strany štátu podporovať rozvoj dobrovoľníctva a občianskej spoločnosti. 2 MATERSKÉ CENTRÁ FENOMÉN OBČIANSKEJ AKTIVIZÁCIE V PROSPECH PODPORY RODINY Materské centrá sú jedným zo subjektov občianskej spoločnosti. Kolínská (2011, s. 11) zároveň hovorí o materských centrách nielen ako o útočisku pre rodiny, a to bez rozdielu ekonomickej sily, sociálneho zázemia či vekovej kategórie, ale aj ako o významnom aktérovi v komunitnom živote. Podľa Kolínskej (2011, s. 5, 6) sú považované za významnú sociálnu inováciu, za hybnú silu komunitného diania. Zohrávajú úlohu iniciátora aktivít a spolupráce v komunite, a to nielen formou nápadov, inšpirácií, pripomienok, ale aj priamou účasťou na realizácii, vrátane získavania finančných zdrojov na tieto činnosti. Materské centrá sú zároveň nástrojom sociálnej inklúzie. Existuje niekoľko ďalších typov centier pôsobiacich na miestnej/lokálnej úrovni. Na tomto mieste považujeme za vhodné rozlíšiť ich od materských centier. Na Slovensku sú rozšírené komunitné centrá. Nie sú na rozdiel od materských centier zamerané výlučne na podporu rodičov a rodiny. Komunitné centrá na Slovensku sa spájajú najčastejšie so sociálnou prácou v prospech sociálne znevýhodnených, osobitne rómskych marginalizovaných obyvateľov (osobitne komunitné centrá pôsobiace v menších mestách či na vidieku, kde žije vysoké percento marginalizovanej rómskej populácie). V zahraničí však miestne komunitné centrá majú oveľa širší záber cieľovou skupinou sú veľmi rôznorodé skupiny miestneho obyvateľstva (podobne fungujú komunitné centrá aj vo väčších slovenských mestách, kde rómske obyvateľstvo je integrované). Ďalším typom centra sú denné centrá. Ide o zariadenia poskytujúce sociálne služby. Navštevujú ich dospelí aj deti so zdravotným postihnutím. Ponúkajú aktivity zamerané na rozvoj ich sebestačnosti, schopností a záujmov. Spomenieme ešte nízkoprahové centrá, poskytujúce programy, podporu a poradenstvo pre deti, dospievajúcich aj dospelých s problémovým správaním, ohrozených sociálnym vylúčením, s obmedzenou schopnosťou spoločensky sa začleniť. Materské resp. rodinné centrá sú mimovládnymi organizáciami vznikajúcimi z potrieb rodičov a poskytujúcimi priestor pre sebarealizáciu každého, kto prejaví záujem. Umožňujú komunitný život rodín vytvárajú prostredie bezpečné a priateľské k deťom, otvorené pre všetkých, poskytujúce návštevníkom možnosť individuálnych aktivít, ponúkajú ďalej organizovaný program i podporné služby, a to pre matky, resp. rodičov, pre deti, i pre celé rodiny. Rodinné centrá či komunitné centrá pre rodinu (pozri bližšie Co to jsou komunitní centra pro rodinu. Dostupné na: môžeme považovať sa synonymum označenia materských centier. Slúžia na všestrannú pomoc rodine (vytvárajú priestor pre vzájomné stretávanie, organizujú voľnočasové aktivity pre deti i pre celé rodiny, podporujú všestranný rozvoj detí a ich socializáciu, ponúkajú pomoc a priestor pre osobný rozvoj ženám i mužom na rodičovskej dovolenke). Všetky činnosti centra smerujú k podpore dobre fungujúcej rodiny. Podľa Kolínské (2007, s. 27) predstavujú materské centrá pre rodinu alternatívnu a neformálnu službu, ktorá vychádza z konkrétneho dopytu návštevníkov. Predstavujú spoločenstvo, v ktorom sa prelínajú roly poskytovateľa a príjemcu, pretože sú založené na princípe rodinnej svojpomoci a na vzájomnej službe. Materské centrá zriaďujú spravidla 14

15 matky na materskej dovolenke, a zároveň sa podieľajú na ich samospráve (založenie, hľadanie priestorov, hľadanie prostriedkov fundrising, koncipovanie a realizácia programov pre deti, pre rodičov i pre celé rodiny, spolupráca s miestnou samosprávou a ostatnými subjektmi na území komunity, spolupráca s odborníkmi pri poskytovaní služieb pre rodičov a rodiny, public relations a pod.). Obsahová náplň aktivít a programov na pôde materských centier je stanovená podľa potrieb a požiadaviek účastníkov s cieľom umožniť matkám s malými deťmi vyjsť z izolácie, kam sa celodennou starostlivosťou o deti dostávajú, píše sa na Poskytujú spoločenstvo, solidaritu a otvorenosť všetkým generáciám i sociálnym skupinám, pomáhajú utvárať dobré vzťahy v komunitnom živote. Ponúkajú sociálny kontakt, pomoc svojpomocou, vzájomné načúvanie, výmenu skúseností, poskytovanie informácií a laické poradenstvo. Materské centrá poskytujú spektrum aktivít pre deti, pre rodičov aj pre celú rodinu. Svojpomocné skupiny (Kolínská, 2011, s. 5, 6) patria do základného obsahového zamerania činnosti materských centier. Zameriavajú sa na zvyšovanie rodičovských kompetencií, na uľahčenie integrácie odlišných, na poradenstvo, poskytovanie informácií, vzájomnú výmenu skúseností, vzdelávanie, trénovanie praktických zručností, na spoločné akcie (pobyty, výlety). Príklady svojpomocných skupín fungujúcich v materských centrách podľa typu účastníkov i podľa charakteru činnosti: ženské skupiny, skupiny rodín so zdravotne postihnutými deťmi, skupiny krátkodobého opatrovania detí, bazáre oblečenia, manželské a rodičovské skupiny. Okrem svojpomocných skupín rodičov sú ďalšou kľúčovou kategóriou vzdelávacie programy na rodičovské a prorodinné témy a ďalšie témy 5, aktivačné programy aj voľnočasové programy (jednorazové i s určitou periodicitou opakujúce sa). Materské centrá pôsobia nielen na báze vzájomnej svojpomoci, ale svojim členkám poskytujú aj služby vlastných či externých odborníkov (informácie, vzdelávanie, sociálne a právne poradenstvo, konzultácie, aktivizačné/motivačné, tréningové, intervenčné či terapeutické služby) 6. 5 Najčastejšie tematické zameranie programov a aktivít v materských centrách: a) prorodinné a rodičovské témy: výchova detí, starostlivosť o deti a o ich rozvoj, zdravie detí a rodiny, zdravé životné prostredie, vzťahy v rodine, partnerské vzťahy, rodičovstvo, b) rodina a komunita: podmienky, ktoré vytvára pre rodinu miestna samospráva služby, infraštruktúra, programy, c) participácia na trhu práce: rovné príležitosti a rodová rovnosť, vzdelávanie dospelých a tréning praktických zručností pre potreby návratu rodičov po rodičovskej dovolenky na trh práce, podmienky a možnosti zosúlaďovania pracovného a rodinného života rodičov a pod. 6 Obsahové zameranie činnosti materských centier a typy ponúkaných programov a aktivít pre rodičov aj pre deti vychádza z potrieb a požiadaviek samotných rodín. Nižšie uvádzame dva konkrétne príklady náplne činnosti Komunitného centra pre rodinu v Zlíne a Integrovaných materských centier v znevýhodnených oblastiach Banskobystrického samosprávneho kraja: Komunitné centrum pre rodinu Zlín Ciele:: posilňovanie hodnôt rodiny, úlohy rodičov a materskej roly ženy v spoločnosti, podpora právnej ochrany rodiny, materstva a rovných príležitostí žien a mužov, umožňujú zapojenie dobrovoľníkov do práce s deťmi, s mládežou, s rodinami s deťmi, vytváranie útočišťa pre deti (organizované i neorganizované trávenie voľného času), umožňujú a podporujú aktivizáciu a sebarealizáciu rodičov pri tvorbe a príprave programov, akcií, ale aj pri napĺňaní vyššie uvedených činností na pôde centra. Komunitné centrum pre rodinu je miestom neformálneho stretávania, komunikovania a nadväzovania kontaktov medzi rodičmi i deťmi, ktoré zabezpečuje tieto činnosti a napĺňa tieto potreby rodičov: umožňuje mamám/rodičom s malými deťmi dostať sa z izolácie, kam sa po celodennej starostlivosti o deti rodič dostáva, napomáha úspešnej socializácii ako detí, tak aj osôb na materskej/rodičovskej dovolenke, posilňuje materskú rolu ženy, pomáha ženám udržať si profesijnú orientáciu, posilňuje sebavedomie žien, 15

16 2.1 História a sieťovanie materských centier Materské centrá majú svoj pôvod v Nemecku, kde prvé tri centrá vznikli v roku V Čechách vzniklo prvé materské centrum v roku 1992, a následne na Slovensku v roku Na Slovensku pôsobí v súčasnosti vyše 120 materských centier, z toho v Únii materských centier je združených polovica. Zastúpenie materských centier podľa krajov je nasledovné: v Bratislavskom kraji 31 centier (16 členov Únie materských centier), v Trnavskom 10 (z toho 6 členských), v Trenčianskom 18 (z toho 10 členských), v Nitrianskom 13 (z toho 8 členských), v Žilinskom 17 (z toho 8 členských), v Banskobystrickom 14 (z toho 6 členských), v Popradskom 11 (z toho 4 členské) a v Košickom 7 (z toho 4 členské). Únia materských centier je občianskym združením, ktoré bolo zaregistrované v roku Je celoslovenskou sieťovou organizáciou. Poslaním Únie materských centier je: dosiahnuť úctu a uznanie materstva v spoločnosti a spoluvytvárať podporujúce podmienky pre materstvo v najvyššom záujme dieťaťa, matky a rodiny. Ciele Únie materských centier sú definované nasledovne (pozri Šíri koncept materského/rodinného centra, inšpiruje a podporuje vznik nových materských a rodinných centier ako priestoru, v ktorom môžu mamy aj so svojimi malými deťmi zmysluplne prežívať obdobie, kedy sa plne venujú rodine rozvíjať sa, vzdelávať, pracovať na sebe a nachádzať vľúdnu podporu vo svojej novej životnej situácii. Vytvára fungujúcu sieť, v ktorej udržiava informovanosť materských a rodinných centier, koordinuje spoločné aktivity a pomáha materským a rodinným centrám v núdzi. Stará sa o trvalú udržateľnosť materských a rodinných centier. Komunikuje s predstaviteľmi verejného života, médiami, ostatnými mimovládnymi organizáciami na Slovensku i zahraničí. Buduje tak vážnosť a dôveryhodnosť siete poskytuje spoločenstvo a solidaritu, je miestom, kde sú deti vítané, deti tu nachádzajú prirodzené spoločenstvo rovesníkov, deti sa učia samostatnosti a zodpovednosti, matky majú možnosť sa v rodinnom/materskom centre ďalej vzdelávať, majú možnosť počas vzdelávacích kurzov využiť služby starostlivosti o deti, rodičia získavajú ale aj navzájom si odovzdávajú poznatky o výchove, zdraví, psychológii rodinného života, rodičia aj deti sa majú možnosť zúčastňovať pravidelných či jednorazových aktivít krúžkov, kurzov, seminárov, prednášok, ponúka pestré a zaujímavé možnosti zmysluplného strávenia voľného času. Integrované materské centrá na vidieku na území Banskobystického samosprávneho kraja Činnosť centier pozostáva: - zo vzdelávacích aktivít (kurzy: Základy podnikania, Zakladám si svoju firmu, Podnikanie v cestovnom ruchu na vidieku, Komunitný organizátor, Líderstvo v miestnych komunitách...), - 1x za mesiac sa uskutoční motivačné stretnutie so ženou zo Siete vidieckych líderiek VOKA na určitú tému (podnikanie v CR, prevádzka malého podniku, podnikanie doma, rozvoj remesla, vedenie MVO...), - kariérny poradca bude mať vyhradené konzultačné hodiny, kde bude poskytovať kariérne poradenstvo individuálne, alebo pre skupinu (kariérny poradca bude v kontakte s najbližším úradom práce a s okolitými zamestnávateľmi), -počas pracovných dní budú vyhradené hodiny na starostlivosť o deti do 6 rokov, kým si matky/rodičia budú hľadať prácu. Samostatné štúdium literatúry, odborných publikácií, CD, užívanie PC, ovládanie internetu. Priestory materského centra slúžia aj na individuálne stretávanie sa a vzájomnú komunikáciu. Aktivity tohto charakteru zabezpečí VOKA. Za fungovanie materských centier v ďalšom období sa zaručia vybraní partneri. 16