MICHAELA JOPPOVÁ MRAVNÁ PRIRODZENOSŤ A SLOBODA OPTIKOU SPINOZU A FROMMA
|
|
- Bernadette Hardy
- 5 years ago
- Views:
Transcription
1 SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY 55 MICHAELA JOPPOVÁ MRAVNÁ PRIRODZENOSŤ A SLOBODA OPTIKOU SPINOZU A FROMMA Úvod Barucha Spinozu považujem za jednu z najvýznamnejších a najvýraznejších osobností klasickej filozofie; Ericha Fromma zase za výnimočného filozofujúceho humanistu. Spinozov metafyzický systém, spolu s jeho znalosťou ľudskej psychiky, vytvoril úrodnú pôdu pre nadväzujúce etické či psychologické koncepcie, a osobne ho považujem s prihliadnutím na dobu, v ktorej žil za najdôslednejší v rámci celých dejín západnej filozofie. V tejto práci okrem iného vyjadrujem presvedčenie, že Frommova teória biofílie nadväzuje na Spinozov substančný monizmus ako na etickej, tak i na metafyzickej úrovni. Platformou mojej práce je Etika, čo sa odzrkadľuje najmä na deduktívnom usporiadaní myšlienok, ale aj v najdôležitejšej časti práce etickom výstupe, v ktorom sa na základe ideí spomínaných a iných autorov pokúsim načrtnúť povahu mravnej prirodzenosti človeka. Keďže zložitá komplexnosť ľudskej bytosti vylučuje, aby sme jednotlivé jej zložky chápali ako jednotlivé veci, domnievam sa, že aj morálka, ako neoddeliteľná súčasť ľudskej podstaty, musí byť skúmaná na pozadí celku t. j. sub specie aeternitatis. 1 Substančný monizmus; vymedzenie základných pojmov Ústredným pojmom Spinozovej filozofie je pojem substancie ako označenie metafyzického princípu, ktorý je základom reality a prvotnou príčinou všetkého, čo existuje. Substancia ako causa sui na svoju existenciu okrem samej seba nepotrebuje nič iné, pretože všetko, čo je, je už imanentne obsiahnuté vo večnej (bezčasovej) a nekonečnej (bezhraničnej) substancii (Spinoza 1986, s. 64). Svoju esenciu (prirodzenosť či podstatu) vyjadruje cez nekonečné množstvo atribútov, akýchsi kvalít, cez ktoré ju zároveň možno poznávať, pričom ľudské myslenie je schopné rozoznať dva myslenie a rozpriestranenosť (Spinoza 1986, s. 50). Substancia mysliaca i substancia rozpriestranená je však vždy jedna a tá istá substancia, ktorú chápeme raz cez jeden, raz cez druhý atribút. Atribúty vyjadrujú esenciu substancie, t. j. jej činnú, nekonečne tvorivú vôľu (obmedzenú len sebou samou), a samy o sebe nie sú jednotlivými (čiže v istom zmysle konečnými) zložkami substancie, ale tvoria jej celostnú podstatu. Spinoza zdôrazňuje, že opisované vymedzenie atribútov a jednotlivých modov, t. j. spôsobov existencie či stavov bytia, ktoré z nich vyplývajú, je len rozumovým rozdielom, čo znamená, že sa atribúty substancie rozlišujú len z hľadiska rozumu, a to tak, ako sme ním schopní ich poznávať (Spinoza, 2000, s. 119). Všetky jednotlivé veci sú (z hľadiska rozumu a poznávania) mody, vyjadrujúce určitým vymedzeným spôsobom atribúty substancie (Spinoza, 1986, s. 78). Veci, ktoré poznávame ako existujúce, napĺňajú možnosť svojej existencie výlučne v rámci jednotlivých atribútov. Skutočnosť je v istom zmysle analytická: aby vec mohla existovať v atribúte rozpriestranenosti, musí byť rozpriestranená; resp. aby sme vec poznali ako existujúcu v atribúte rozpriestranenosti, musí byť rozpriestranená. V atribúte myslenia majú jednotlivé veci bytie ideí a ich esencia i existencia sú objektívne obsiahnuté v idei substancie (Spinoza, 2000, s. 61). Termín idea Spinoza používa na označenie nenázorného stavu mysle, ktorý je jedným z modov atribútu myslenia, a ktorý sa odlišuje od názorných modov rozpriestranenosti, akými sú napr. vnemy či predstavy (Spinoza, 1986, s ). Idea v Spinozovom ponímaní však nie je totožná s myšlienkou, pretože javy, ktoré si obvykle predstavíme pod pojmom myšlienka, nazýva rozumovými súcnami (resp. skôr ne-súcnami), a ide o mody myslenia, ktoré nemôžu byť zahrnuté pod idey vecí. Skúmať ideu ako platformu esencie veci a skúmať mody, ktorými veci poznávame, sú úplne odlišné záležitosti a podľa Spinozu sa najviac mýlia tí, ktorí posudzujú veci podľa mien a nie mená podľa vecí (Spinoza, 2000, s ).
2 56 9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA Každá jednotlivá vec, ktorá existuje ako modus rozpriestranenosti, má podľa Spinozu sebe korešpondujúcu ideu v atribúte myslenia. A keďže ľudské telo je takisto jednotlivým modom rozpriestranenosti, má aj svoju ideu v atribúte myslenia, pričom táto idea je tým, čo tvorí skutočné bytie ľudskej mysle (Spinoza, 1986, s ). Predmetom tejto idey je telo, z čoho vyplýva, že ľudská bytosť sa skladá z mysle a tela a že naše telo existuje tak, ako ho pociťujeme (Spinoza, 1986, s. 115). To, že sa naša myseľ na základe pociťovania tela dokáže sebaidentifikovať a sebastotožniť s týmto rozpriestraneným objektom, je možné na základe idey tela, ktorej pomyselný princíp schopnosť mysle utvárať si idey vlastných stavov, teda stavov tela sa najviac približuje tomu, čo dnes definujeme ako vedomie (Martin, 2007, s. 278). Z toho vyplýva, že jednotlivá myseľ ako idea v atribúte myslenia je nevyhnutne individualizovaná podľa svojho objektu, t. j. tela (Steinberg, 2005, s. 46), čím sa výrazne obmedzujú a subjektivizujú jej možnosti, prinajmenšom z hľadiska ľudského potenciálu chápať a uvedomovať si myslenie. Keďže predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ, je telo, je z tohto hľadiska myseľ človeka a jeho telo jedno a to isté (Spinoza, 1986, s. 128). Táto idea čiže duša (Spinoza, 1986, s. 211) má adekvátne bytie v mysli substancie a zahŕňa esenciu jednotlivého tela i jednotlivej mysle. Človek však túto ideu uchopuje individualizovane, teda neadekvátne, čiže konfúzne (Spinoza, 1986, s. 136); vo svojom adekvátnom bytí je ale príčinou pomyselného kauzálneho vzťahu mysle a tela. 2 Afekty ako trpné stavy Mody myslenia, ktoré sú predmetom našej mysle, môžu byť ako činné, tak i trpné. Činné mody myslenia vyjadrujú v istom zmysle absolútnu činnú esenciu boha, pokiaľ ho chápeme cez atribút myslenia. Všetky idey má substancia, a pokiaľ vyjadrujú substanciu (t. j. z hľadiska večnosti), sú adekvátne; ak však vyjadrujú jednotlivú myseľ niekoho, sú neadekvátne, čiže konfúzne (Spinoza 1986, s. 136). Pre jednotlivú myseľ je teda nevyhnutné, že v sebe obsahuje ako adekvátne, tak i neadekvátne idey v niečom sme nevyhnutne trpní (Spinoza, 1986, s. 164). Prvým krokom je však pochopiť, ktoré trpné stavy pôsobia na našu myseľ, a popritom skresľujú nielen naše myslenie či poznávanie, ale najmä chápanie, ktoré je aspoň v prenesenom význame najvyššou schopnosťou našej mysle. Trpné stavy mysle, ktoré vyjadrujú stavy tela čiže stavy tela, a zároveň idey týchto stavov Spinoza nazýva afektmi (Spinoza, 1986, s. 163). Afekt je modus myslenia (resp. celkového bytia), ktorý je vyvolaný vonkajšou príčinou, teda príčinou afektu nie je jednotlivá myseľ niekoho. Dalo by sa povedať, že dôsledkom príčiny, ktorá vyvolala afekt, je zvnútornenie tejto príčiny, pričom však chýba poznanie reťazca ďalších vonkajších príčin, ktoré vyvolali túto konkrétnu príčinu, čoho výsledkom je kompletná neadekvátnosť poznania danej príčiny, a často následne aj neadekvátnosť účinku, resp. reakcie na ňu. Afekty postihujú negatívne najmä myseľ, pretože ak na ňu pôsobí idea stavu tela, t. j. modu rozpriestranenosti, a nie myslenia, čo je pre ňu prirodzené, zmenšuje sa jej schopnosť myslieť adekvátne sa orientovať v atribúte myslenia. Príčinou je, že idea stavu tela, ktorá pôsobením afektu zaujme myseľ, nikdy nemôže myť adekvátna, jasná a zreteľná, ale vždy len neadekvátna: aby totiž človek adekvátne chápal samého seba, musel by mať adekvátnu ideu samého seba v jej komplexnosti, teda by napr. musel dokonale poznať aj svoje telo. Napriek tomu je však človek aj tvorom afektívnym, čiže pociťovať afekty je pre neho do veľkej miery prirodzené, keďže ako živá bytosť bude vždy interagovať s prostredím, ktoré si uvedomuje, čo bude zároveň skresľovať jeho vnútornú adekvátnosť (ako idey). Z interakcií človeka so svetom preto nevyhnutne vyplývajú psychosomatické, emočné reakcie, ktoré svojským ľudským spôsobom reflektujú to, čo je vnímané, usudzované, či precítené. Spinoza rozdelil širokú škálu afektov na tri základné (kardinálne) afekty, z ktorých sa potom pomyselne odvodzujú všetky ostatné ide o afekty radosti, smútku a žiadostivosti. Radosť je podľa neho prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej; smútok zase prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Spinoza zdôrazňuje, že smútok samotný nie je akousi nedokonalosťou, ani menšou dokonalosťou, pretože človek nemôže byť zarmútený, ak má účasť na nejakej dokonalosti (realita a dokonalosť je pre neho to isté). Ide teda o samotný proces prechodu od väčšej dokonalosti k menšej afekt smútku je akt, ktorým sa obmedzuje schopnosť človeka myslieť a konať s ohľadom na dokonalosť, z ktorej sa inak predsa nevyhnutne musí radovať (Spinoza, 1986, s. 215).
3 SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY 57 3 Žiadostivosť ako esenciálna láska k životu Zamerajme sa bližšie na jeden zo základných afektov, ktorý je v istom zmysle človeku najvlastnejší žiadostivosť. Podľa Spinozu je žiadostivosť sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. [...] Žiadostivosť je pud, ktorý si uvedomujeme, a pud je sama esencia človeka, pokiaľ je determinovaná, aby konala to, čo slúži na jeho sebazáchovu (Spinoza, 1986, s. 214). Nevysvetľoval však žiadostivosť len pudom; zahrnul do nej všetko úsilie ľudskej prirodzenosti, všetky snahy či prejavy vôle, na ktoré je človek uspôsobený, a ktoré možno chápať buď z hľadiska atribútu myslenia, alebo atribútu rozpriestranenosti, alebo z oboch zároveň (Spinoza, 1986, s ). Všetko ľudské snaženie vychádza z esenciálnej vôle k životu, z túžby po zachovaní sa vo svojom bytí, ktorá je podstatou všetkého živého. Každá vec, pokiaľ je sama sebou, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí (Spinoza, 1986, s. 171). Aj E. Fromm hovorí o tendencii všetkých živých organizmov k životu, ktorá je inherentnou kvalitou, podstatou či esenciou všetkého živého (Fromm, 1969, s. 35). Všetky živé bytosti spája to, že cítia bezmedzné nutkanie žiť, zachovávať, zveľaďovať a predlžovať svoje bytie. Život však nie je statický, nemožno ho redukovať na snahu zachovať sa, a teda čo najdlhšie unikať smrti. Sú v ňom výrazné prvky zmeny (formou kontinuity), čo na individuálnej úrovni možno pozorovať napríklad v podobe rastu: rastlina najprv vyklíči, potom vyrastie musí, inak by bola mŕtva. Fromm tieto črty nazval láskou k životu biofíliou a vypracoval koncepciu biofilnej orientácie, ktorá, aplikovaná na človeka, nadobúda etický význam. Základným kameňom biofílie je tendencia k sebazáchove, ktorá je teda jej najjednoduchšou (i keď najpodstatnejšou) formou. Dynamický aspekt biofílie vyjadruje tendencie živých bytostí integrovať sa a štrukturálne rásť. U človeka sa plne rozvinutá biofília prejavuje najmä v tvorivej, aktívnej orientácii osoby. Biofilná osoba hľadá rast a uplatnenie v akejkoľvek oblasti záujmov, pričom aj druhým chce pomáhať rásť a ovplyvňovať ich láskou, rozumom, a najmä vlastným príkladom. Zjednodušene by sa dalo povedať, že človek s plne rozvinutou biofíliou v sebe je svätcom, akýmsi ideálom humanity (Fromm, 1969, s ). Ako nás však podľa Spinozu často ovládajú trpné afekty, ktorých neadekvátne idey sú koreňom omylov v úsudkoch, pôsobia na nás v protiklade ku tendenciám biofilným aj tendencie nekrofilné. Nekrofília ako láska k smrti je opakom biofílie, pretože vyjadruje spôsob bytia a celkovej orientácie, ktorá smeruje, resp. je priťahovaná tým, čo nejakým spôsobom smeruje k popretiu života. Priemerný človek však nie je stopercentným biofilom ani nekrofilom; prejavujú sa v nás obe tendencie a obe na nás vplývajú, a to dokonca aj zároveň (viď. morálne dilemy ). Dôležitý je stupeň biofílie či nekrofílie v danej osobe v porovnaní s protipôsobiacimi tendenciami; najdôležitejším aspektom je ale stupeň uvedomenia si ich (Fromm, 1969, s. 34). 4 Chápanie ako láska k bohu Uvedomenie si príčin, ktoré determinujú naše konanie, je prvým vyústením ako Spinozovej, tak i Frommovej etiky. Keďže medzi základné faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie človeka medzi dobrom a zlom, patrí vedomie o afektoch, Spinoza konštatuje, že myseľ podlieha afektu tým menej, čím je nám známejší (Spinoza 1986, s. 306). Prevaha, ktorú má človek nad afektmi, tkvie v jeho schopnosti chápať t. j. dospievať k adekvátnym ideám. A idea predsa nie je niečo nemé, pripomína Spinoza, ako maľba na doske; ale modus myslenia, teda samo chápanie (Spinoza 1986, s. 143). Druh poznania, ktorým dospievame k chápaniu, nazýva racionálnou intuíciou, a tá postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí, k intuitívnemu vedeniu (Spinoza, 1986, s. 141). Človek, ktorý pozná pravdivo, t. j. koho idea nejakej veci je pravdivá, zároveň vie, že poznáva pravdivo, takže má adekvátnu ideu svojho poznania a viac o ňom nemôže pochybovať (Spinoza, 1986, s. 143). Podstata intuitívneho vedenia spočíva v tom, že mať pravdivú ideu, t. j. vedieť (chápať), predchádza vedeniu o tom, že viem. Významnou črtou intuitívneho poznania (či vedenia) môže byť aj fenomén mravnej intuície. Niektorí autori sa domnievajú, že ľudia sa rodia s intuitívnou etikou, teda majú vrodenú pripravenosť cítiť súhlas či nesúhlas vzťahujúci sa na určité vzorce v udalostiach, týkajúcich sa aj ostatných (Haidt Craig, 2004, s. 57). Ľudia v takých prípadoch jednoducho vedia, či je konkrétny morálny čin správny alebo nie, a ak nie, svoje hodnotenie zakladajú len na tomto intuitívnom rozpoznaní morálne-
4 58 9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA ho zla, pričom je často sprevádzané silným emočným nesúhlasom (Sauer, 2012, s. 258). Je zjavné, že intuícia vnáša nenahraditeľný a čiastočne nevysvetliteľný hodnotiaci aspekt do mravnej sféry; dalo by sa však o nej v istom zmysle hovoriť aj ako o súčasti mravnej prirodzenosti človeka? Jedným z vodítok môže byť aj pomyselná hranica medzi rozumovým a intuitívnym poznaním v Spinozovom učení, ktorou je (intuitívna) láska k bohu. Čím viac je totiž myseľ schopnejšia chápať jednotlivé veci, ako aj samu seba, vrátane afektov, ktoré na ňu pôsobia, tým viac chápe boha. A čím viac myseľ boha chápe, tým viac ho nevyhnutne miluje; a keďže ľudská myseľ je súčasťou mysle božej, toto poznanie a chápanie boha čiže prírody, táto rozumová láska k nemu, je láskou boha, ktorou miluje sám seba. Ak teda človek poznáva a chápe veci adekvátne, človek poznávajúci boha je boh poznávajúci seba samého človek je tak nástrojom sebapoznania boha (Spinoza, 1986, s. 324). Poznávať, resp. chápať svet tretím druhom poznania, t. j. intuitívne, je najvyššou schopnosťou mysle ba dokonca jej prirodzenosťou (Spinoza, 1986, s. 319). A ak je v prirodzenosti mysle uvádzať veci na pravú mieru, je takisto v jej prirodzenosti moc nad afektmi, ktorá je založená ako na ich intuitívnom poznaní, tak na oddelení samotných afektov od premýšľania o nich (Spinoza 1986, s. 316). Keďže afekty sú častým zdrojom omylov v úsudkoch, ktoré napokon často vedú aj k neadekvátnym mravným úsudkom, domnievam sa, že túto najvyššiu schopnosť človeka možno zároveň pokladať za súčasť jeho (pomyselnej) mravnej prirodzenosti. 5 Súcit ako ľudskosť Jestvuje však prinajmenšom jeden afekt, ktorý by sme nielen že mohli vyňať zo sféry negatívneho pôsobenia afektov (podobne ako afekty vyplývajúce z afektu radosti, podporujúce ľudské schopnosti), ale rovnako ho pokladať aj za súčasť mravnej prirodzenosti človeka. Týmto afektom je súcit, ktorý Spinoza definoval ako smútok sprevádzaný ideou zla, ktoré sa prihodilo niekomu inému (Spinoza 1986, s. 219). Koncepciu súcitu podrobnejšie rozpracoval A. Schopenhauer, ktorý ho dokonca pokladal za univerzálny, metafyzický základ morálky. Keďže kritériom morálne hodnotného konania je podľa neho absencia akejkoľvek egoistickej motivácie, pokúsil sa nájsť takú morálnu pružinu, ktorá by egoizmus vo svojej podstate rušila. Je ňou súcit, pretože celé mystérium okolo tohto fenoménu vlastne spočíva na náhlom zrušení rozdielu medzi egom a svetom. Súcit je teda bezprostrednou, na všetkých iných ohľadoch nezávislou spoluúčasťou na utrpení druhého (Schopenhauer, 2007, s. 505). Podľa Schopenhauera jestvujú dva stupne súcitu, v ktorých sa utrpenie druhého bezprostredne stáva motívom môjho konania: v prvom stupni sa navzdory protipôsobiacim egoistickým motívom zdržím toho, aby som druhému spôsobil utrpenie (základ cnosti spravodlivosti); v druhom stupni ma zase pozitívne pôsobiaci súcit pudí k aktívnej pomoci (základ cnosti agapé) (Schopenhauer, 2007, s ). Schopenhauer teda správne zdôrazňuje, že súcitné zmýšľanie utrpenie nielen reflektuje, ale mu aj zabraňuje. Tento pozitívny, činný aspekt súcitu vyzdvihoval aj Spinoza, podľa ktorého je dôsledkom súcitu to, že pokiaľ budeme môcť, budeme sa usilovať vec, s ktorou súcitíme, zbaviť nešťastia; budeme teda mať vôľu čiže pudenie činiť dobro (Spinoza 1986, s. 185). Súcit teda pomyselne možno odvodiť v prvom rade z afektu smútku, keďže reakciou na vonkajšiu príčinu je najskôr automatický smútok; v tomto prípade je však smútok prechodom k väčšej dokonalosti. Zlo (utrpenie, smútok) je totiž vynahradené dobrom (dojatie, dobrovoľná negácia utrpenia). Podľa Spinozu je pre človeka prirodzené, že ak si čo i len predstaví, že niekto jemu podobný je v afekte smútku, bude pociťovať smútok aj on sám (Spinoza, 1986, s. 184); špecifická schopnosť a možnosť vcítenia sa je akoby človeku vopred daná. Schopenhauer stotožnil súcit s ľudskosťou, pretože sa naň všade s dôverou apeluje ako na niečo, čo je vlastné každému človeku a je nezávislé na akýchkoľvek vonkajších faktoroch. Preto ak je pre nás nejaký čin neľudský, nemyslíme tým napokon nič iné než to, že ide o skutok natoľko nesúcitný a krutý, že nedokážeme pochopiť, ako ho mohla vykonať ľudská bytosť (Schopenhauer, 2007, s. 509). Fromm napokon konštatuje, že človek môže bojovať proti svojim nekrofilným tendenciám koľko len chce a vládze, no ak stratí schopnosť súcitiť s utrpením druhého, jeho srdce tak zatvrdne, že už preňho nezostane žiadna nádej (ani možnosť) zvoliť si dobro (Fromm, 1969, s. 123). Ak teda existuje jeden afekt, nad ktorý sa asi nič ľudskejšie nedá predstaviť, a ktorého podstatou je jeho bezpodmienečne pozitívne morálne pôsobenie, je ním práve
5 SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY 59 súcit. Aj s ohľadom na jeho metafyzickú podstatu si preto myslím, že ho takisto možno pokladať za súčasť pomyselnej mravnej prirodzenosti človeka. 6 Sloboda ako nevyhnutnosť S ohľadom na všetko doteraz napísané sa objavuje priestor na položenie bytostne etickej otázky o povahe ľudskej slobody. Ak všetko, čo je, je determinované samo sebou, a my, ako jednotliviny, sme determinovaní tým, čo je, kde v ľudskom živote možno nájsť priestor pre mravnú slobodu? Keďže človek je aj modom rozpriestranenosti, tak ako všetky ostatné mody je zahrnutý do prírody vytvorenej, teda trpnej a determinovanej. Determinuje ho kauzalita, ktorú rozoznáva v atribúte rozpriestranenosti, teda to, čo by sa dalo nazvať všeobecným prírodným poriadkom; tiež je determinovaný sám sebou, svojou esenciou a jej možnosťami, ktoré mu pevne stanovujú hranice mikrokozmu; a determinujú ho aj vonkajšie príčiny, ktoré nevyhnutne vyvolávajú afekty. Napriek tomu je však prirodzenosťou jeho mysle dospievať k adekvátnemu poznaniu chápaniu ostatných ideí, ako aj najvšeobecnejšej a najjasnejšej idey boha čiže prírody. Človek na tejto ceste k poznaniu splýva s bohom v myslení, pretože chápanie nie je trpným stavom, ale činným modom myslenia, t. j. takým, ktorý je v zhode s činnou esenciou boha chápaného cez atribút myslenia. Vždy, keď chápeme adekvátne, aj boh v istom zmysle chápe samého seba. A čo môže byť menej trpné, ako toto činné splynutie s bohom? V ňom sa nachádza horizont ľudskej slobody. Sloboda totiž nie je niečo, čo je nám nejakým spôsobom dané; veď potom by to už nebola sloboda. Na determinácii je najzvláštnejšie to, že je nám dané mať myseľ, ktorej prirodzenosťou je dospievať k absolútnej činnosti, teda k absolútnej slobode. A slobodu musíme najskôr pochopiť práve tým, že pochopíme nevyhnutnosť. Reálna sloboda podľa Fromma leží v možnosti človeka zvoliť si medzi reálne existujúcimi alternatívami, čo potom môže byť definované ako konanie na základe vedomia o alternatívach a ich dôsledkoch (Fromm, 1969, s. 117). Myslím však, že človek si vždy nejakým spôsobom uvedomuje, že možnosť, pre ktorú sa v konkrétnej situácii takto rozhodne, môže byť na základe dôsledkov vždy buď lepšia, alebo horšia ako tá druhá. Skutočná sloboda ale nemôže mať základ v tejto reálnej slobode, pretože vedomie o dôsledkoch musí byť vždy neadekvátne človek nikdy nemôže úplne vedieť, aké následky bude jeho rozhodnutie mať. O etike vo všeobecnosti nemožno hovoriť len v súvislosti s motívmi či dôsledkami konania; s ohľadom na povahu morálky možno spolu s Wittgensteinom nastoliť otázku, či vôbec má zmysel o nej hovoriť (Wittgenstein, 2003, s. 167). Ak sa však predsa len pokúšame opísať neopísateľné, aspoň na základe toho, že nemôžeme žiť aeticky, a keď pripustíme možnosť, že v ľudskej prirodzenosti jestvujú isté šifry, ktoré môžu naznačovať niečo ako mravnú prirodzenosť, je nepochybné, že jej základom musí byť samotná možnosť života vyjadrená cez biofilnú orientáciu. Život je to, čo všetky živé bytosti spája i určuje; a porozumenie životu, ktoré v sebe sám život obsahuje, zahŕňa (v rozličných stupňoch) poznanie, že život (môj, tvoj, náš, ich) je nenarušiteľný vo svojej podstate. Na začiatku sme si iba vedomí, cieľom je chápať. 7 Mravná prirodzenosť Skutočná podstata morálky, mravná prirodzenosť, je vo svojej podstate nevyjadriteľná, pretože pravá dobrota zmýšľania, nezištná cnosť [...] nevychádzajú z abstraktného poznania. Predsa však vychádzajú z poznania, a to bezprostredného a intuitívneho, o ktorom nemožno mudrovať, a ktoré práve preto, že nie je abstraktné, nemožno ani sprostredkúvať, ale každý sa k nemu musí dopracovať sám (Schopenhauer, 2010, s. 510). Podľa Spinozu myseľ poznáva adekvátne jedine vtedy, ak poznáva zvnútra, čiže sama zo seba, sebadetermináciou (Spinoza, 1986, s. 133), a najadekvátnejšie vtedy, ak zároveň postupuje od najvšeobecnejších ideí. Mravná prirodzenosť človeka je tak v podstate prirodzenosťou mysle dospievať k chápaniu, pričom to, čo má myseľ pochopiť, (už vlastne) možno chápať cez lásku k životu, cez intuitívne vedenie, cez súcit, alebo cez možnosť slobody. Všetky tieto črty sú pôvodné, teda v istom zmysle neoddeliteľné od človeka. Ak myseľ dospieva k chápaniu svojej prirodzenosti, stanovuje si tým svoj vlastný ideál možno hovoriť o ideáli ľudskej prirodzenosti. A tak sa životným cieľom ľudskej bytosti stáva to, aby sa čo najviac priblížila ideálu ľudskej prirodzenosti, ktorý si sama stanovila inými slovami, aby na zákla-
6 60 9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA de pochopenia nevyhnutnosti (a zároveň slobody) optimálne rástla podľa podmienok svojej existencie a tak naplnila to, čím potenciálne (esenciálne) je (Fromm, 1994, s. 13). Ak niečo môže byť správne alebo nesprávne, implikuje to, že niekto alebo niečo musí byť schopný zhodnotiť to adekvátne. A kto iný, ak nie každý, koho prirodzenosť zahŕňa aj prirodzenosť jeho mysle? Pokiaľ však ako ľudské bytosti máme dané isté limity, konkrétne ten, že nemôžeme žiť aeticky (ako nemôžeme myslieť alogicky), všetko, čo naša myseľ môže skutočne pochopiť, sa bezprostredne dotýka nášho života a tak je to aj bezprostredne etické. Moralitu nemožno vynútiť, ani nijakým spôsobom kodifikovať, pretože ak by to bolo možné, už dávno by tak učinila legalita. Na mravnosť a jej formy možno apelovať jedine tak, že človek adekvátne pochopí svoju mravnú prirodzenosť, a o vyplývajúcom už potom ani netreba hovoriť: možno o tom mlčať. Na záver musím súhlasiť s Lévinasovým postojom, že definíciou človeka nie je substancialita, t. j. bytie v sebe a pre seba, ale bytie pre iných, pre svet, pre ľudské bytosti a duchovné štruktúry (Lévinas 2009, s. 96). Aj etika sa vytvára až vo vzťahu k svetu ako celku, pretože ak človek pochopí boha, rozumie svetu a svojmu miestu v ňom. Spinozovský osvietenec je tak večne slobodný, pretože postupuje nie od ega, ale od sveta, keďže žije pre čo najväčší celok, aký si je človek vôbec schopný predstaviť; nazerá na svet sub specie aeternitatis a poznáva jednotu duše s celou prírodou. Literatúra: FROMM, E.: Lidské srdce jeho nadání k dobru a zlu. Praha: Mladá fronta FROMM, E.: Umění být. Praha: Naše vojsko HAIDT, J. CRAIG, J.: Intuitive Ethics: How Innately Prepared Intutions Generate Culturally Variable Virtues. In: Daedalus, 2004, roč. 133, č. 4, s LÉVINAS, E.: Etika a nekonečno. Praha: Oikoymenh MARTIN, Ch.: Consciousness in Spinoza s Philosophy of Mind. In: Southern Journal of Philosophy, 2007, roč. 45, č. 2, s SAUER, H.: Educated Intuitions. Automaticity and Rationality in Moral Judgment. In: Philosophical Explorations: An International Journal for the Philosophy of Mind and Action, 2012, roč. 15, č. 3, s SCHOPENHAUER, A.: O vůli v přírodě a jiné práce. Praha: Academia SCHOPENHAUER, A.: Svet ako vôľa a predstava I. Bratislava: Kalligram SPINOZA, B.: Etika. Bratislava: Pravda SPINOZA, B.: Metafyzické myšlenky. Praha: Filosofia STEINBERG, D.: Spinoza. Bratislava: Albert Marenčin PT WITTGENSTEIN, L.: Tractatus logico-philosophicus. Bratislava: Kalligram 2003.
Databázové systémy. SQL Window functions
Databázové systémy SQL Window functions Scores Tabuľka s bodmi pre jednotlivých študentov id, name, score Chceme ku každému doplniť rozdiel voči priemeru 2 Demo data SELECT * FROM scores ORDER BY score
More informationSpájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c)
Spájanie tabuliek Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) 2011-2016 Úvod pri normalizácii rozdeľujeme databázu na viacero tabuliek prepojených cudzími kľúčmi SQL umožňuje tabuľky opäť spojiť
More informationAplikačný dizajn manuál
Aplikačný dizajn manuál Úvod Aplikačný dizajn manuál je súbor pravidiel vizuálnej komunikácie. Dodržiavaním jednotných štandardov, aplikácií loga, písma a farieb pri prezentácii sa vytvára jednotný dizajn,
More informationCopyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved.
MS Managed Service Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. Reproduction, or translation of materials without the author's written permission is prohibited. No content may be reproduced without
More informationMicrosoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia
Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing Juraj Šitina, Microsoft Slovakia m Agenda Cloud Computing Pohľad Microsoftu Predstavujeme platformu Microsoft Azure Benefity Cloud Computingu Microsoft je
More informationVYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY
VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY Typy tried class - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie je špecifikovaná inak, viditeľnosť členov je private. struct - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie
More informationZákladná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15
Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 851(01(Bra@slava Titl.: Ján(Hrčka Bohrova(11 851(01(Bra@slava V(Bra@slave(21.11.2013 Vec:(Odpoveď(na(informácie(ohľadom(mandátnej(zmluvy(na(základe(Zákona(č.(211/2000(Zb.
More informationkucharka exportu pro 9FFFIMU
požiadavky na export kodek : Xvid 1.2.1 stable (MPEG-4 ASP) // výnimočne MPEG-2 bitrate : max. 10 Mbps pixely : štvorcové (Square pixels) rozlíšenie : 1920x1080, 768x432 pre 16:9 // výnimočne 1440x1080,
More informationOCEPEK, M.: The Possibility of Metaphysics FILOZOFIA 67, 2012, No 8, p. 630
FILOZOFIA Roč. 67, 2012, č. 8 MOŽNOSŤ METAFYZIKY MIKLAVŽ OCEPEK (1963 2005) OCEPEK, M.: The Possibility of Metaphysics FILOZOFIA 67, 2012, No 8, p. 630 This text ventures into the research of the death
More informationDesatinné čísla #1a. Decimal numbers #1b. How much larger is 21,8 than 1,8? Desatinné čísla #2a. Decimal numbers #2b. 14 divided by 0,5 equals...
Desatinné čísla #1a Mravec išiel 5,5 cm presne na sever, potom 3,4 cm na východ, 1,8 cm na juh, 14,3 cm na západ, 1,3 cm na sever a 10,9 cm na východ. Najmenej koľko cm musí teraz prejsť, aby sa dostal
More informationRANÝ WITTGENSTEIN O ETIKE
FILOZOFIA Roč. 58, 2003, č. 3 RANÝ WITTGENSTEIN O ETIKE ANNA REMIŠOVÁ, Katedra kulturológie FiF UK, Bratislava REMIŠOVÁ, A.: Early Wittgenstein's on Ethics FILOZOFIA 58,2003,No 3, p. 169 The aim of the
More informationIDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY
FILOZOFIA Roč. 61,2006, C. 4 IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY BLANKA ŠULAVÍKOVÁ, Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV, Bratislava ŠULAVÍKOVÁ, B.: The Ideal of a Good Life" Seen from
More informationÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY
UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE Filozofická fakulta KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY Zuzana Palovičová Trnava 2012 Autor: Recenzenti: doc. PhDr. Zuzana Palovičová,
More informationEnvironmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy
UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE KATOLICKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA Katedra teologické etiky a spirituální teologie Andrea Labašová Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy Diplomová
More informationMILUJ SVOJ ŽIVOT GARDENIA
LOUISE L. HAYOVÁ LÁSKA SA RODÍ V TEBE V spolupráci s Lindou Carwin Tomchinovou Volné pokračovanie bestselleru MILUJ SVOJ ŽIVOT GARDENIA Publishers 1994 THE POWER IS WITHIN YOU by Louise L. Hay Copyright:
More informationAnycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator
Anycast Ľubor Jurena CEO jurena@skhosting.eu Michal Kolárik System Administrator kolarik@skhosting.eu O nás Registrátor Webhosting Serverové riešenia Správa infraštruktúry Všetko sa dá :-) Index Čo je
More informationARISTOTELES O HYBNOM PRINCÍPE KONANIA
192 ARISTOTELES O HYBNOM PRINCÍPE KONANIA Václav ČERNÍK ARISTOTLE O N MOVING PRINCIPLES O F HUMAN ACTION In this article Aristotle's conception of moving principle of human action is described. The author
More informationMIESTO HUMÁNNOSTI V ETIKE SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV
FILOZOFIA Rofi. 60, 2005, č. 8 MIESTO HUMÁNNOSTI V ETIKE SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV VASIL GLUCHMAN, Katedra filozofie FF PU, PreSov GLUCHMAN, V.: The Place of Humanity in the Ethics of Social Consequences FILOZOFIA
More informationRiešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov
Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Radovan Semančík Agenda Úvod: Identity Crisis Technológie správy používateľov Postup nasadenia Záver Súčasný stav IT Security Nekonzistentné bezpečnostné
More informationOsobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru
Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru TOMÁŠ BACKSTUBER Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava backy007[zavináč]gmail[.]com Abstrakt.
More informationSOCIÁLNE DÔSLEDKY 1 KANTOVEJ ETIKY
FILOZOFIA Roč. 60, 2005, č. 4 SOCIÁLNE DÔSLEDKY 1 KANTOVEJ ETIKY ĽUBOMÍR BELÁS, Katedra filozofie FF PU, Prešov BELÁS, Ľ.: Social Consequences of Kant's Ethic FILOZOFIA 60, 2005, No 4, p. 254 The paper
More informationDISKUSIE POLEMIKY. 379). Toto obvinenie však nie je v prípade našej state na mieste.
FILOZOFIA DISKUSIE POLEMIKY Roč. 66, 2011, č. 6 UMELECKÉ DIELO, SKÚSENOSŤ, POZNANIE (Odpoveď J. Hrkútovi) MICHAL ŠEDÍK, Katedra filozofie FHV UMB, Banská Bystrica V prvom rade ďakujem J. Hrkútovi za reakciu
More informationANDRÉ SCALA, École d art idbl intercommunale, Digne-les-Bains, France. SCALA, A.: Sport and Philosophy FILOZOFIA 71, 2016, No. 7, pp.
FILOZOFIA STATE Roč. 71, 2016, č. 7 ŠPORT A FILOZOFIA ANDRÉ SCALA, École d art idbl intercommunale, Digne-les-Bains, France SCALA, A.: Sport and Philosophy FILOZOFIA 71, 2016, No. 7, pp. 541-549 There
More informationMORÁLKA V ZNAMENÍ AMBIGUITY
FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 6 MORÁLKA V ZNAMENÍ AMBIGUITY (K 100. výročiu narodenia Simone de Beauvoir) DAGMAR SMREKOVÁ, Filozofický ústav SAV, Bratislava SMREKOVÁ, D.: Morals on the Background of Ambiguity
More informationKIERKEGAARD: O VÁŠNI AKO VÔLI K EXISTENCII
FILOZOFIA Roč. 68, 2013, č. 1 KIERKEGAARD: O VÁŠNI AKO VÔLI K EXISTENCII MILAN PETKANIČ, Katedra filozofie FF UCM, Trnava PETKANIČ, M.: Kierkegaard: Passion as the Will to Existence FILOZOFIA 68, 2012,
More informationTÉMA ŠŤASTIA V MORÁLNEJ FILOZOFII
FILOZOFIA Roč. 59, 2004, e. 2 TÉMA ŠŤASTIA V MORÁLNEJ FILOZOFII MILAN FULA, Detašované pracovisko Katedry filozofie RKCMBF UK, Žilina FULA, M.: The Problem of Happiness in Moral Philosophy FILOZOFIA 59,
More informationDatabázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko
Databázy (1) Prednáška 11 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Aktualizovanie štruktúry databázy Section 1 Aktualizovanie štruktúry databázy Aktualizácia štruktúry databázy Štruktúra databázy
More informationRegistrácia účtu Hik-Connect
Registrácia účtu Hik-Connect Tento návod popisuje postup registrácie účtu služby Hik-Connect prostredníctvom mobilnej aplikácie a webového rozhrania na stránke www.hik-connect.comg contents in this document
More informationSILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU
E C K H A R T T O L L E SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU PRÍRUČKA DUCHOVNÉHO OSVIETENIA e s p r i t E Z O T E R I K A P O Z N A N I E D U C H O V N Ý R O Z V O J The Power of Now Copyright 1997 Eckhart Tolle Original
More informationLUKÁŠ ŠVAŇA APLIKÁCIA TEÓRIE SPRAVODLIVEJ VOJNY NA FENOMÉN TERORIZMU
82 9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA LUKÁŠ ŠVAŇA APLIKÁCIA TEÓRIE SPRAVODLIVEJ VOJNY NA FENOMÉN TERORIZMU Problémy vojen a terorizmu sú globálnymi fenoménmi, ktoré si vyžadujú našu pozornosť a reflexiu.
More informationSTUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE
STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE Tendencie, ktoré môžeme sledovať v teoretických prístupoch k téme metafory v poslednom storočí, sa veľmi výrazne zmenili. Moderný
More informationO BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE
FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 9 O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE (Architektúra: filozofia a verejný priestor) JOZEF PAUER, Filozofický ústav SAV, Bratislava PAUER, J.: On Habitation and the Shared World (Architecture:
More informationRacionalita a ľudská kognícia
Racionalita a ľudská kognícia Reginald Adrián Slavkovský Edícia kognitívne štúdia 1 Racionalita a ľudská kognícia Reginald Adrián Slavkovský Edícia kognitívne štúdia 2 3 Recenzenti Obsah doc. Ján Rybár,
More informationSilvester Sawicki - Katarína Šoková Etické a sociálne aspekty... PREDNÁ STRANA OBÁLKY 1
PREDNÁ STRANA OBÁLKY 1 2 Silvester Sawicki - Katarína Šoková ETICKÉ A SOCIÁLNE ASPEKTY EXISTENCIÁLNEJ DIMENZIE ČLOVEKA 2017 3 Recenzenti: Doc. PhDr. Antonín Kozoň, PhD. Doc. PhDr. Viliam Končál, CSc. PhDr.
More informationMesačná kontrolná správa
Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia dec.16 nov.16 okt.16 sep.16 aug.16 júl.16 jún.16 máj.16 apr.16 mar.16 feb.16 jan.16 Internetová populácia SR 12+ 3 728 988 3 718 495 3 718 802 3 711 581 3 700
More informationKANTOVA FILOZOFIA NÁBOŽENSTVA Z HĽADISKA PRAKTICKEJ RACIONALITY
FILOZOFIA Roč. 67, 2012, č. 3 KANTOVA FILOZOFIA NÁBOŽENSTVA Z HĽADISKA PRAKTICKEJ RACIONALITY EUGEN ANDREANSKÝ, Katedra filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ, Košice ANDREANSKÝ, E.: Kant s Philosophy of
More informationKatolická církev a lidská práva
UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE Katolická teologická fakulta Katedra teologické etiky a spirituální teologie Miroslav Gál Katolická církev a lidská práva Bakalářská práce Vedoucí práce: PhDr. Libor Ovečka,
More informationTestovanie bieleho šumu
Beáta Stehlíková FMFI UK Bratislava Opakovanie z prednášky Vygenerujeme dáta Vygenerujeme dáta: N
More informationCopyright 2009 PaedDr. Vlado Zlatoš a PhDr. Ivan Mačura. Táto e-publikácia bola exkluzívne pripravená pre
Copyright 2009 PaedDr. Vlado Zlatoš a PhDr. Ivan Mačura Portréty autora nafotila: Tinka Turnerová Akčné foto: Juraj Miček Grafické ilustrácie: Štefan Farár Aktualizované vydanie číslo 5, dňa 29.10.2009
More informationŠkola ako aktér. zmeny. v životoch detí. a v komunite. Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.)
Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Vydanie publikácie bolo podporené z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP
More informationGTD DONE. Getting Things. Umenie byť produktívny bez stresu
David Allen GTD Umenie byť produktívny bez stresu Getting Things DONE Getting Things Done. Copyright 2001 David Allen All rights reserved including the right of reproduction in whole or in a part in any
More informationErving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity
Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity Sociologické nakladatelství. Praha 2003, preklad: Tomáš Prášek, 167 s. (Stigma: Notes on the Management of Spoiled Identity. Prentice-Hall,
More informationKOOS PRIESKUM O KOLENE
Knee injury and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS), Slovakian version LK1.0 KOOS PRIESKUM O KOLENE Dnešný dátum: / / Dátum narodenia: / / Meno: POKYNY: Tento prieskum sa pýta na Váš názor na Vaše koleno.
More informationNávrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach
EKONOMICKÁ FAKULTA TU V KOŠICIACH MATERIÁL NA ROKOVANIE: Vedeckej rady, dňa: 16.11.20 Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach Predkladá: prof.
More informationJednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue
Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue PREDSLOV INTRODUCTORY REMARKS História výroby valivých ložísk AKE siaha až do Rakúsko Uhorskej monarchie.
More informationHRANIČNÁ SKÚSENOSŤ ČÍTANIA: MAURICE BLANCHOT 1
FILOZOFIA Roč. 64, 2009, č. 8 HRANIČNÁ SKÚSENOSŤ ČÍTANIA: MAURICE BLANCHOT 1 PAVOL SUCHAREK, Inštitút filozofie a etiky PU, Prešov SUCHAREK, P.: Boundary Experience of Reading: Maurice Blanchot FILOZOFIA
More informationRoč. XVI. č. 60 EMPATIA BULLETIN
Roč. XVI. č. 60 EMPATIA BULLETIN Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb. Asociácia manželských a rodinných
More informationETIKA VO VEREJNEJ SLUŽBE A VEREJNÝ ZÁUJEM ETHICS IN PUBLIC SERVICE AND THE PUBLIC INTEREST
ETIKA VO VEREJNEJ SLUŽBE A VEREJNÝ ZÁUJEM ETHICS IN PUBLIC SERVICE AND THE PUBLIC INTEREST David Ivanovič Katedra filozofie FF UCM v Trnave 2.1.2. systematická filozofia, 2. rok štúdia, denná forma štúdia
More informationMesačná kontrolná správa
Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia mar.18 feb.18 jan.18 dec.17 nov.17 okt.17 sep.17 aug.17 júl.17 jún.17 máj.17 apr.17 mar.17 Internetová populácia SR 12+ 3 904 509 3 802 048 3 870 654 3 830
More informationINTEGRITA A DOBRÝ ŽIVOT
FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 4 INTEGRITA A DOBRÝ ŽIVOT BLANKA ŠULAVÍKOVÁ, Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV Centrum excelentnosti SAV pre výskum občianstva a participácie COPART, Bratislava
More informationDruhá časť práce bude vychádzať z textov Nancy Fraserovej a Axela Honnetha, v ktorých uvažujú o uznaní i prerozdeľovaní a diskutujú o svojich
Úvod Bakalárska práca sa zaoberá problematikou uznania v spoločnosti. Politická filozofia sa neustále stretáva s problémom nerovnosti, pričom možno povedať, že sa táto téma stáva čoraz aktuálnejšou v súčasnej
More informationPRÁVO A MORÁLKA - MRAVNÁ IDENTITA ČLOVEKA
PRÁVO A MORÁLKA - MRAVNÁ IDENTITA ČLOVEKA NADEŽDA VACULÍKOVÁ Univerzita Komenského, Právnická fakulta Abstract in original language N/A Key words in original language N/A Abstract N/A Key words N/A Vzťah
More informationFRANCIS BACON A METANARÁCIE INŠTRUMENTÁLNEHO POZNANIA
FILOZOFIA RoC. 58, 2003, č. 9 FRANCIS BACON A METANARÁCIE INŠTRUMENTÁLNEHO POZNANIA TOMÁŠFORRÓ, Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava 1. Francis Bacon a vedecké interpretácie. Anglického
More informationSEBEREFLEXIA A VYUŽÍVANIE VLASTNÉHO JA V KAŽDODENNEJ PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA NAJÚČINNEJŠÍ NÁSTROJ SAMOVZDELÁVANIA
SEBEREFLEXIA A VYUŽÍVANIE VLASTNÉHO JA V KAŽDODENNEJ PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA NAJÚČINNEJŠÍ NÁSTROJ SAMOVZDELÁVANIA CEHELSKÁ DANIELA Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
More informationIdea štátu v politických názoroch G. W. F. Hegela
5 Š t ú d i e a analýzy Daniel DobiÁš Soňa DobiÁšová Idea štátu v politických názoroch G. W. F. Hegela G. W. F. Hegel is one of the greatest systematic and political thinker in the history of western civilisation.
More informationMASARYKOVA UNIVERZITA Pedagogická fakulta POSTOJE ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNÝCH ŠKÔL K PRÍRODOVEDNÝM PREDMETOM.
MASARYKOVA UNIVERZITA Pedagogická fakulta POSTOJE ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNÝCH ŠKÔL K PRÍRODOVEDNÝM PREDMETOM Habilitačná práca Brno 2013 Milan Kubiatko Prehlasujem, že som habilitačnú prácu vypracoval
More informationPeter Šantavý OPEN SOURCE
Peter Šantavý OPEN SOURCE Sloboda Myš lienka slobodného softvéru vyviera z hlboko zakorenenej túžby v človeku po slobode - v konaní, myslení i narábaní s prostriedkami jeho každodennej potreby. Zároveň
More informationPodporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu
Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Závereč ný workshop projektu INEDU-GOV Inovatívne vzdelávanie pracovníkov
More informationETICKÉ A MORÁLNE ASPEKTY V HOSPODÁRSTVE
SEKCIA ETIKY A BIOETIKY 83 ETICKÉ A MORÁLNE ASPEKTY V HOSPODÁRSTVE MARIÁN ŠESTKO Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 2. Študijný program: etika Konzultant: Mgr. Ján Kalajtzidis, PhD. Kľúčové slová:
More informationDatabázy (1) Prednáška 08. Alexander Šimko
Databázy (1) Prednáška 08 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Subqueries (poddopyty) konštrukcia WITH Section 1 Subqueries (poddopyty) Subquery (poddopyt) Použitie SELECTu na mieste, kde sme
More informationÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH
ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH. V NEMOCNICI A MIMO NEJ Alexandra Bražinová, Veronika Rehorčíková, Mark Taylor VIII. STREDOEURÓPSKY KONGRES URGENTNEJ MEDICÍNY A MEDICÍNY KATASTROF.3-1..17
More informationTvorba plánov v softvérovom projekte, rozdelenie úloh, plnenie a aktualizácia plánov
Tvorba plánov v softvérovom projekte, rozdelenie úloh, plnenie a aktualizácia plánov MARIÁN SALAJ Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava
More informationMetodický deň Koncentratívnej pohybovej terapie
news 34 Milí priatelia! Na úvod chcem poďakovať všetkým vám, ktorí ste sa stali aktívnymi členmi Coachingplus komunity, keď ste sa rozhodli pre náš výcvik, alebo workshop. Vážime si, že si našu prácu vážite
More informationProces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite
Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kolektív Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kol. Bratislava 2006 Vydavateľ Partners
More informationConstraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami)
I2AI: Lecture 04 Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami) Lubica Benuskova Reading: AIMA 3 rd ed. chap. 6 ending with 6.3.2 1 Constraint satisfaction problems (CSP) We w
More informationStres, jeho príčiny a riešenia
Stres, jeho príčiny a riešenia MARTIN ŠOLTIS Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava Abstrakt. Výkonnosť zamestnancov je ovplyvňovaná
More informationREÁLNY SVET A JEHO POZNÁVANIE V SLOVENSKEJ FILOZOFII 40. ROKOV
FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 10 REÁLNY SVET A JEHO POZNÁVANIE V SLOVENSKEJ FILOZOFII 40. ROKOV BLANKA ŠULAVÍKOVÁ, Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV, Bratislava ŠULAVÍKOVÁ, B.: The Real World
More informationMS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník
MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník Gratex Support Center support@gratex.com Exchange 2010 o com to bude? Tato prezentacia bude pre ludi co uvazuju nad prechodom na novy Exchange zopar otazok
More informationSpôsoby zistenia ID KEP
Spôsoby zistenia ID KEP ID KEP (kvalifikovaný elektronický podpis) je možné zistiť pomocou napr. ovládacieho panela, prostredíctvom prehliadača Internet Expolrer, Google Chrome alebo Mozilla Firefox. Popstup
More informationMúdrosť v kontexte osobnosti: problémy, fakty, otázky. Imrich Ruisel, Zdena Ruiselová (Eds.)
Múdrosť v kontexte osobnosti: problémy, fakty, otázky Imrich Ruisel, Zdena Ruiselová (Eds.) Ústav experimentálnej psychológie SAV Bratislava 2011 Múdrosť v kontexte osobnosti: problémy, fakty, otázky Imrich
More informationNa ceste ku kultúre zodpovednosti v organizáciách
Pár slov na úvod V našich júlových news sa dočítate o tom, ako systémovo orientovaný organizační transakční analytici diagnostikujú a intervenujú vo firmách, o tom, že existoval a ešte stále existuje psychoterapeutický
More informationPohybová pamäť: aké sú jej vlastnosti a ako sa dá ovplyvňovať Bakalárska diplomová práca
JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ Divadelní fakulta Ateliér Tanečního a pohybového divadla a výchovy Taneční a pohybové divadlo a výchova Pohybová pamäť: aké sú jej vlastnosti a ako sa dá ovplyvňovať
More informationHľadanie Boha. Richard A. Bennett
Hľadanie Boha Richard A. Bennett MSEJK, 2010 3 Názov knihy pôvodného vydania: Your Quest for God Vydavateľ: Providence House Publishers, Franklin, Tennesse, USA amerického vydania: 1985, 1988, 1997, 1998
More informationGamifikácia ako nástroj marketingovej podpory. Martin Rončák
Gamifikácia ako nástroj marketingovej podpory Martin Rončák Diplomová práca 2015 ABSTRAKT Kľúčovou témou teoretickej časti práce je hra a jej ponímanie rôznymi vednými disciplínami: od matematiky po
More informationUNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY VÝUKOVÁ WEBOVÁ APLIKÁCIA NA PROGRAMOVANIE GPU.
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY VÝUKOVÁ WEBOVÁ APLIKÁCIA NA PROGRAMOVANIE GPU Diplomová práca 2017 Bc. Denis Spišák UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA
More informationAbstrakt. Abstract. Key words. Kľúčové slová
Abstrakt Diplomová práca sa zaoberá problematikou motivácie a pracovnej spokojnosti zamestnancov. Hlavným cieľom je zhodnotiť súčasný stav motivácie a pracovnej spokojnosti vo vybranej organizácii pomocou
More informationNiektoré vlastnosti viery v Boha a svedectvá o jej účinkoch
Niektoré vlastnosti viery v Boha a svedectvá o jej účinkoch Prevzaté zo Seminára o uzdravovaní Božou mocou skrze vieru, v Kyjeve, 2014 (v angličtine pôvodný názov seminára: Divine Healing Technician -
More informationTextový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona
Popis textového formátu a xsd schémy na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona (formu na zaslanie údajov si zvolí odosielateľ údajov) Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm.
More informationBRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA
BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA - BAKALÁRSKA PRÁCA Bratislava, 2010 Ľuboslava Riapošová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ
More informationVYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity
VYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity Ivan Podmanický TEÓRIA A PRAX ETICKEJ VÝCHOVY 1 2012 Trnavská univerzita v Trnave Mgr. Ivan Podmanický, PhD. Recenzenti: Doc. PaedDr. Tomáš
More informationĽUBOMÍR STANČEK HOMÍLIE B
HOMÍLIE B OBSAH Prvá adventná nedeľa B Mk 13,33-37 Bdieť znamená prínos Druhá adventná nedeľa B Mk 1,1-8 Boh hovorí v tichu Tretia adventná nedeľa B Jn 1,6-8.19-28 Boh nás volá žiť radosť Štvrtá adventná
More informationnews Obsah marcových news Reflexia práce a jej zmysel
news... 28 Obsah marcových news - Úvaha na tému čo znamená reflexia prvého radu - Miniúvahy o knihách, ktoré nás zaujali - Rozhovor s Erikom de Haanom o koučovaní a supervízii koučovania + miniodkaz na
More informationUniverzita Komenského v Bratislave Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Interaktívna výuková webová aplikácia na riešenie úloh o pravdepodobnosti
Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Interaktívna výuková webová aplikácia na riešenie úloh o pravdepodobnosti Bakalárska práca 2016 Zuzana Majeríková Univerzita
More informationBRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VYMEDZENIE JEDNOTLIVCA V SKUPINE KATOLÍCKEJ A SEKULÁRNO HUMANISTICKEJ ETIKY.
BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VYMEDZENIE JEDNOTLIVCA V SKUPINE KATOLÍCKEJ A SEKULÁRNO HUMANISTICKEJ ETIKY. BAKALÁRSKA PRÁCA Michaela Dujíčková BRATISLAVA 2012 BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ
More informationVÝVINOVÁ POTENCIONALITA A WELL BEING
85 VÝVINOVÁ POTENCIONALITA A WELL BEING DEVELOPMENTAL POTENTIONALITY AND WELL-BEING Stanislav Hvozdík Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra psychológie Abstract: A
More informationPROBLÉM VEDOMIA. Čo predstavuje explanandum? Silvia GÁLIKOVÁ
S T A T E PROBLÉM VEDOMIA Silvia GÁLIKOVÁ THE PROBLEM OF CONCIOUSNESS Existential and functional dependence of consciousness on brain activity, on the body within its surroundings and evolutionary perspective
More informationBGP - duálne prepojenie AS. (primary + backup spoj), s IBGP, cez virtuální L2 linky
BGP - duálne prepojenie AS (primary + backup spoj), s IBGP, cez virtuální L2 linky Peter Jašica Abstrakt: Cieľom tohto projektu je zhotoviť a otestovať funkčnosť BGP s dvojitým prepojením Autonómnych systémov.
More informationVYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ
VYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ PEDAGOGICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY MRAVNÁ VÝCHOVA Anna Sádovská 2012 Trnavská univerzita v Trnave Mgr. Anna Sádovská, PhD. Recenzenti: doc. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.
More informationPOKROČILÉ C++ Marian Vittek
POKROČILÉ C++ Marian Vittek vittek@fmph.uniba.sk O predmete Pôvodne seminár Teraz normálna prednáška so skúškou/testom Predmetom kurzu je detailnejší pohľad na jazyk C++ a občasné porovnanie s inými programovacími
More informationRecipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP
Recipient Configuration Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Agenda Mailbox Mail Contact Distribution Groups Disconnected Mailbox Mailbox (vytvorenie nového účtu) Exchange Management Console New User Exchange
More informationREPORT DESIGNER 1 VYTVORENIE A ÚPRAVA FORMULÁRA. úprava formulárov v Money S4 / Money S Vytvorenie formulára
REPORT DESIGNER úprava formulárov v Money S4 / Money S5 Informačný systém Money S4/S5 umožňuje upraviť tlačové zostavy tak, aby plne vyhovovali potrebám používateľa. Na úpravu tlačových zostáv slúži doplnkový
More informationBYŤ ČLOVEKOM. ... to stačí PERSONA. GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika
PERSONA BYŤ ČLOVEKOM... to stačí GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika PERSONA BYŤ ČLOVEKOM... to stačí PRÍRUČKA PRE ÚČASTNÍKOV PROGRAMU GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika Venované TEBE... BYŤ ČLOVEKOM...
More informationPOJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1
STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 RICHARD SŤAHEL POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1 Nórsky filozof Arne Naess (1912 2009) zasiahol do rodiaceho sa environmentálneho diskurzu na sklonku svojej akademickej
More informationVLSM a CIDR. CCNA2 Kapitola Cisco Systems, Inc. All rights reserved. Cisco Public 1
VLSM a CIDR CCNA2 Kapitola 6 1 Trošku histórie Pred rokom 1981 IP adresy používali na špecifikáciu siete len prvých 8 bitov Rok1981, RFC 791 Zaviedol adresný priestor s tromi triedami adries Polovica 90
More informationPÁPEŽOVE AUDIENCIE ROKA MILOSRDENSTVA
PÁPEŽOVE AUDIENCIE ROKA MILOSRDENSTVA Prvá pápežova audiencia o roku milosrdenstva Pápežova audiencia o roku milosrdenstva (20. januára 2016) Pápežova jubilejná audiencia o roku milosrdenstva (30. januára
More informationVybrané etické teórie ako východiská procesu etického reflektovania v sociálnej práci KURIĽÁKOVÁ Katarína
Vybrané etické teórie ako východiská procesu etického reflektovania v sociálnej práci KURIĽÁKOVÁ Katarína Abstrakt V príspevku stručne približujeme niektoré základné etické kategórie a charakterizujeme
More informationSocioterapia a jej miesto v každodennom živote
I. ročník, číslo 1 júl 2011 EDITORIÁL Mnohé firmy a organizácie si objednávajú školenia a tréningy na rozvoj komunikačných zručností zamestnancov a očakávajú pozitívnu zmenu v priebehu dvoch-troch dní.
More informationAsociácie na tému prenos a čo s ním...
Pár slov na úvod Prepáčte, tieto news sa nebudú čítať ľahko. Sú strašne dlhé. Skoro ako dvojčíslo A navyše, komplikovaným jazykom budeme hovoriť komplikované myšlienky. V tom teple sme to nedokázali napísať
More informationnews Obsah januárových news Čo nás čaká... a vás?
news... 26 Obsah januárových news - Čo vás čaká (a možno) neminie v prvom polroku - Úvaha nad knihou Nepochopenie Freuda a rozhovor s jej autorom - Tri stručné reflexie nad knihami - Pohľady z praxe, hry
More informationAplikácia k určovaniu rastlín pre platformu ios
Mendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta Aplikácia k určovaniu rastlín pre platformu ios Bakalárska práca Vedúci práce: Ing. Dita Dlabolová Jakub Kozák Brno 2014 Na tomto mieste by som
More information