Európska rada, jej história a súčasné postavenie

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Európska rada, jej história a súčasné postavenie European consil of its history and present position. Bakalárska práca Autor: Dominika Pokrývková Vedúci práce: JUDr. Marián Korytiak Banská Bystrica Máj 2015

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVS a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Ţiline dňa Dominika Pokrývková

3 Poďakovanie Touto cestou sa chcem srdečne poďakovať môjmu vedúcemu práce JUDr Mariánovi Korytiakovy za trpezlivosť, ochotu, odborný a inšpirujúci prístup pri spracovaní bakalárskej práce. V Ţiline

4 Obsah Vyhlásenie... 2 Poďakovanie... 3 Anotácia... 4 Annotation... 5 Úvod Teoretické spracovanie vzniku Európskej rady Európska rada v zmluvách Jednotný európsky akt Zmluva o Európskej únií, Maastrichtská zmluva Amsterdamská zmluva Lisabonská zmluva Hlavné zmeny v činnosti a právomoci Európskej rady Zmluvný vývoj právomoc Európskej rady Európska rada, jej postavenie a funkcie Rozhodnutia Európskej rady Zmeny v činnosti a právomoci ER Rast a zamestnanosť Európa Právomoci Európskej rady v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Dvojitá legitímnosť Jej súčasné hlavné úlohy, spôsob rozhodovania a návrhy na zlepšenie činnosti Svetová kríza Euroval ER a Ukrajina Dohody z Minska Reštriktívne opatrenia a sankcie Boj proti terorizmu Záver

5 Anotácia POKRÝVKOVÁ, Dominika: Európska rada [ BP]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce JUDr Marián Korytiak, rok obhajoby 2015, počet strán 45. Bakalárska práca sa zaoberá Európskou radou ako inštitúciou Európskej únie, ktorej vznik je výsledkom integračného procesu. Táto inštitúcia nevznikla zakladajúcimi zmluvami. Napriek tomu, ţe nebola jej existencia zakotvená v zmluve Európska rada, ako vrcholné stretnutie hláv štátov a predsedov vlád vykazovala činnosť. V prvej kapitole je spracovaný teoretický vznik a vývoj Európskej rady. Od roku 1961 aţ po súčasnosť. Druha kapitola je o hlavných zmenách v činnosti a v právomociach Európskej rady. Právomoci sme vyabstrahovali zo zmlúv v závere druhej kapitoly je všeobecný pohľad na činnosti a právomoci tejto inštitúcie. Niektoré činnosti a kompetencie sme si rozobrali aj na reálnych príkladoch. Posledná kapitola je venovaná súčasným úlohám ER, spôsobu akým rozhoduje. V kapitole sme sa venovali Eurovalu ako nástroju členských krajín na pomoc členským krajinám postihnutých krízou. Vzhľadom na nekončiace sa boje na Ukrajine sme si dovolili v práci zapracovať postupy ER pri prijímaní sankcií voči Rusku. December 2014 bol pre ER veľmi významný pretoţe na spot predsedu ER nastúpil Donald Tusk. Kľúčové slová: Európska rada, inštitúcia, integrácia, summit, zmluva, činnosti a právomoci, členské krajiny, 4

6 Annotation POKRÝVKOVÁ Dominika: European concil [BP].Bank institution of University in Prague, University of Banska Bystrica. The department of economics and measurement of social sciences and law. The mentor of Bachelor JUDr Marian Korytiak, year of defense on 2015, summary of pages 45. The Bachelor focus of Europien government as an institution of Europien Union which the birth is a result of integrity process. This institution hasn t came begin of constituent treats. The existation hasn t been contained in treat of Europion government anyway, as summit of Heads of states and Prime Ministers exhibit an activity at all. The first capitol focus at teoretically birth and evolution of Europian government. From 1961 untill the present. The second capitol contains the mains changes of activity and competence of Europien Union. The powers abstracted from treats. On the end of this second capitol is general look at activities and powers of the institution. We focused to some of these activities and competences, and analyzed at real examples. The last capitol including the work of Europien Government in present time, like it decides at least. We attended at Euroval in this capitol, as a tool of member countries for help to other member countries disabled of crisis. Considering to unending conflict in Ukraine we tried to compose some procedures of Europien Union to accept sanctions toward Rusiia. The December of 2014 was for Europien Government very interesting because Donald Tusk has gotten on to place as a chairman of Europien Government. Keywords: European concil, institute, intergation, summit, contract, activity and powers, member countries. 5

7 Úvod Bakalárska práca je zameraná na jednu z najdôleţitejších inštitúcií Európskej Únie, Európsku radu. V prvej kapitole popisnou metódou opisujeme historický vznik a vývoj tejto inštitúcie, ktorá sa skladá z najväčších predstaviteľov štátov a ministrov. Postavenie Európskej rady nebolo od jej vzniku medzi inštitúciami Európskej Únie. V minulosti boli stretnutia najvyšších predstaviteľov len neformálnou poradou, na ktorej sa riešili problémy týkajúce sa celej Európskej Únie ako aj problémy jednotlivých štátov. Vzhľadom na rozširujúce sa územie EÚ, rôznym hospodárskym, ekonomickým problémom sa stretnutia premenili na oficiálne summity predstaviteľov najvyššej exekutívy jednotlivých členských štátov. Keďţe ER vznikla neformálnou cestou nemala táto inštitúcia právny základ v zmluve. Nakoľko boli tieto stretnutia dôleţité pre ekonomické a politické prosperovanie EÚ sa predstavitelia sa rozhodli, poloţiť právny základ ER. Prvý krát bola ER spomenutá v JEA. V tejto zmluve sa zakotvila existencia Európskej rady a jej zloţenie. V ďalších častiach prvej kapitoly sme rozoberali vývoj ER v jednotlivých zmluvách. V druhej kapitole tejto práce sme vyaobstrahovali právomoci Európskej rady zo zmlúv a vytvorili sme všeobecný pohľad na postavenie a prácu ER. Táto inštitúcia je veľmi dôleţitá pretoţe udáva politické smerovanie celej EÚ a jej rozhodnutia zasahujú do rôznych oblastí. Druhá kapitola ja zameraná na hlavné zmeny v činnosti a právomociach ER od jej začiatku aţ po súčasnosť. ER vystupuje ako kolektívny orgán, ktorý má politické postavenie a zastupuje záujmy členských štátov. V poslednej kapitole sme sa venovali hlavným ER ktorá sa zameriava na riešenie politickej situácie v Európe ale aj riešeniu problémov spojených z svetovou krízou. V súlade s cieľom a obsahom práce sme sa sústredili na hlavné úlohy od vzniku krízy v roku 2008 a jej následného prenesenia do Európy v roku 2009.Posledná kapitola práce je venovaná súčasným hlavným politikám prijatým ER v roku V rámci kapitoly sa hlavne budeme venovať popisu a hľadaniu spoločného stanoviska členov rady. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré priniesla kríza na Ukrajine a najmä prvé nepodpísanie prístupových zmlúv Janukovičom rozhodli sme sa zapracovať do tejto časti postup ER pri prijímaní sankcií a pomoci Európskej Únii Ukrajine. Cieľom našej bakalárskej práce je popísať 6

8 hlavné zmeny v činnosti a právomociach Európskej rady najmä po prijatí Lisabonskej zmluvy.lisabonská zmluva okrem iného priniesla stály post predsedu ER a post predsedu pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Od roku 2009 funkciu predsedu ER vykonával Herman van Rompuy, jeho funkčné obdobie trvalo do roku 2014 kedy ho v decembri vystriedal Donald Tusk. ER vystupuje ako kolektívny politický orgán, ktorý zastupuje záujmy členských štátov. Medzi hlavné úlohy ER patrí určovanie politického smeru únie a zabezpečenie solidárnosti medzi štátmi vo všetkých sférach. V rámci tretej kapitoly sme poukázali na dôleţitosť interpretácie rozhodnutí ER občanom členských krajín Európskej Únie aby nedošlo k narušeniu dosiahnutého stupňa integrácie. Pri spracovaní tejto bakalárskej práce som použila nasledovné metódy:metóda deskripcie: na opísanie danej problematiky, historického vývoja a celkového postavenia. Metóda abstrakcie: na vyvodenie právomocí ER zo zmlúv a následne vytvorenie všeobecného pohľadu na činnosti a právomoci ER. 7

9 1.Teoretické spracovanie vzniku Európskej rady V úvode našej práce Vám chceme popísať historický vývoj k Európskej rady. Pôvod Európskej rady siaha do šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Ako jediná inštitúcia nebola zaloţená zakladajúcimi zmluvami. Jej vznik si vynútila samotná prax. Nepravidelné a neformálne stretnutia vrcholných predstaviteľov exekutívy členských štátov sa postupne transformovali a zakotvili v zmluvách. Stretnutia neboli predvídané zakladajúcimi zmluvami Európskych spoločenstiev a konali sa mimo inštitucionálneho rámca. Boli to príleţitostné viacstranné diplomatické konferencie vrcholných predstaviteľov členských štátov Európskych spoločenstiev. Závery, ku ktorým štáty dospeli počas rokovania neboli predmetom komunitárneho práva. Mali charakter slávnostných politických vyhlásení, ktoré mali významný vplyv na ďalšiu činnosť a smerovanie spoločenstiev. V Paríţi 19 a 20. februára 1957 sa zišli hlavy štátov alebo predsedovia vlád šiestich členských štátov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele aby vyriešili posledné záleţitosti pre vypracovanie budúcich Rímskych zmlúv. Prvý summit, čiţe stretnutie najvyšších predstaviteľov štátov zorganizoval prezident Charles de Gaulle. Uskutočnil po nadobudnutí platnosti Rímskych zmlúv vo februári 1961 v Paríţi. Cieľom prvého summitu bolo hľadanie vhodných prostriedkov na organizovanie uţšej politickej spolupráce. Na summite v Bonne, v júli 1961, sa šesť členských štátov ďalej zaoberalo myšlienkou uţšej politickej spolupráce a vyhlásilo, ţe: Hlavy štátov alebo predsedovia vlád [...] sa rozhodli [ ] pravidelne organizovať zasadnutia s cieľom vymieňať si názory, zosúlaďovať svoje politiky a zaujímať spoločné pozície v záujme politickej jednoty Európy [ ] ( Generálny sekretariát rady, 2012, str. 6) Francúzsko sa viac krát snaţilo o inštitucionalizáciu stretnutí, napokon v decembri 1974 k tomu došlo na summite usporiadanom Valérym Giscard d' Estaingom. Vytvorila sa Európska rada. Napriek tomu, ţe Európska rada bola postavené mimo sústavu orgánov Európskej únie, jej hlavným cieľom bolo vytyčovať politickú a ekonomickú stratégiu pre činnosť únie. (B. Pikna,2012, str. 42) 8

10 1.1 Európska rada v zmluvách Podkapitola je venovaná zmluvnému vývoju ER. Zachytáva vývoj, mandát a úlohy ER od jej prvého zakotvenia z Jednotnom Európskom akte aţ po poslednú úpravu zakladajúcich Zmlúv v Lisabone. Touto zmluvou ER získala oficiálne postavenie medzi inštitúciami EÚ Jednotný európsky akt Inštitucionálny základ Európskej rady v Zmluve poloţil Jednotný Európsky akt (JEA). Zakotvila sa v ňom jej existencia a zloţenie: Európsku radu tvoria hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov a predseda Komisie Európskych spoločenstiev. Pomáhajú im ministri zahraničných vecí a člen Komisie. Európska rada sa schádza aspoň dvakrát ročne. ( Jednotný Európsky akt, hlava I, článok 2.) Podľa JEA sú stretnutia Európskej rady zamerané na vzájomné konzultácie o koordinácií zahraničnej politiky Spoločenstiev a Únie. O spolupráci v politických, ekonomických, technologických a priemyselných aspektoch európskej bezpečnosti. Samity sú zamerané na konzultácie o spoločných postojoch na medzinárodných konferenciách a vo vzťahu k medzinárodným organizáciám. Európska rada sa schádza na rokovaniach o závaţných otázkach medzinárodnej situácie, politickej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov, rozhoduje o ich riešení a formuluje spoločné stanoviská Únie k medzinárodným otázkam. Európska rada sa stala fórom slobodnej a neformálnej výmeny názorov na otázky týkajúce sa kompetencií Zmluvy o EU. ( V. Stráţnická,2009, str. 87) Hoci právomoci neboli presne vymedzené v JEA Európska rada naďalej prispieva k najdôleţitejším udalostiam v procese Európskej integrácie. ( Generálny sekretariát rady, 2012, str. 10. ) ER je poslednou inštantiu v prípade neprekonateľných názorových rozdielov medzi podriadenými orgánmi, iniciuje reformné návrhy a vyjadruje spoločné postoje voči nečlenskému svetu. ( D. Šíbl, B. Šáková, str. 194) Zmluva o Európskej únií, Maastrichtská zmluva Úlohy Európskej rady sú presne vymedzené v článku 4, Zmluve o Európskej únii. Článok 4 Európska rada dáva únii potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery. 9

11 Európska rada zdruţuje hlavy štátov alebo predsedov vlád členských krajín, a predsedu Komisie. Pomáhajú im ministri zahraničných vecí členských štátov a jeden člen komisie. Európska rada zasadá najmenej dva razy do roka, pričom jej predsedá hlava štátu alebo predseda vlády členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo Rady. Európska rada predkladá Európskemu parlamentu správu po kaţdom svojom zasadnutí a výročnú písomnú správu o pokroku, ktorý únia dosiahla. (J. Mazák, J. Kľučka a kol. 2004,str. 517) Zoznam úloh v pomaastrichtskom období načrtáva dve dimenzie týkajúce sa formy európskej integrácie: na jednej strane posilňovanie akcieschopnosti prostredníctvom prehlbovania Únie a rozvojom existujúcich politík, a na druhej strane zvládnutie budúceho rozšírenia ES o ďalších.členov. (Drahoš Šíbl, Beáta Šáková, 1996, str. 20) Amsterdamská zmluva V tretej zmluve v poradí, ktorá menila zakladajúce zmluvy bola Amsterdamská zmluva, z roku V tejto zmluve sa presnejšie vymedzili právomoci Európskej rady. Európska rada vymedzuje zásady a všeobecné smery spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane záleţitostí, ktoré majú obranné dôsledky. Rozhoduje o spoločných stratégiách, ktoré Únia uskutočňuje v oblastiach dôleţitých spoločných záujmov členských štátov. (Generálny sekretariát rady, 2012, str. 12) Lisabonská zmluva Lisabonská zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú existujúce Zmluvy, nadobudla platnosť 1. decembra Okrem iného sa v nej stanovuje, ţe Európska rada sa stáva inštitúciou, z čoho vyplýva, ţe podlieha všetkým ustanoveniam uplatniteľným na inštitúcie Únie. Napríklad keď prijíma právne záväzné akty, musí rešpektovať právny základ ustanovený v Zmluve a jej akty môţu byť predmetom konaní pred Súdnym dvorom. Proces odstránenia neformálnej povahy samitov sa dokončil tým, ţe Európska rada ako nová inštitúcia prijala v deň nadobudnutia platnosti Zmluvy svoj rokovací poriadok. V Zmluve sa taktieţ ustanovuje, ţe Európska rada má stále predsedníctvo, konkrétne predsedu zvoleného jej členmi na funkčné obdobie dva a pol roka, ktoré sa môţe jedenkrát obnoviť. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je Európska rada pod vedením Hermana Van Rompuya, svojho prvého zvoleného predsedu. Pôvodcom všetkých hlavných rozhodnutí, ktoré Únia prijíma s cieľom čeliť vnútorným a medzinárodným výzvam v hospodárskej, 10

12 finančnej a menovej oblasti, ako aj v oblastiach azylu a prisťahovalectva, rozširovania, rozvojovej spolupráce a medzinárodných vzťahov. Európska rada teda prevzala strategickú úlohu v rámci rozvoja Únie, ktorá jej vyplynula z Maastrichtskej zmluvy a ktorá bola potvrdená v Lisabonskej zmluve. Úlohou Európskej rady je dávať Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určovať jej všeobecné politické smerovanie a priority.( Hlava III, článok 15, odsek 1, Zmluvy o Európskej Únií v znení upravenom Lisabonskou zmluvou. ) Je orgánom politickej stratégie Únie a tvorcom jej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. ( V. Stráţnická, 2009, str.152) 2. Hlavné zmeny v činnosti a právomoci Európskej rady V druhej kapitole našej práce sa budeme venovať hlavným zmenám činnosti a právomoci Európskej rady, od jej vzniku aţ po súčasnosť. V tejto kapitole pouţijeme metódu abstrakcie. Jednotlivé zmeny najprv pomenuje zo zmlúv a následne vytvoríme všeobecný obraz na všetko čo spadá do kompetencie Európskej rady. Skúmali sme zmeny od počiatku ER aţ po súčasnosť. Niektoré zmeny sme popísali aj na konkrétnych príkladoch. Napriek tomu, ţe Európska rada bola postavené mimo sústavu orgánov Európskej únie, jej hlavným cieľom bolo vytyčovať politickú a ekonomickú stratégiu pre činnosť únie. ( B. Pikna, 2012, str. 42) Aj keď Európska rada nebola právoplatnou inštitúciou Európskej Únie, vykazovala činnosť, od začiatku vzniku Spoločenstva. Jej činnosť však nebola podchytená zmluvou. Nepravidelné a neformálne stretnutia hláv štátov, alebo predsedov vlád členských štátov boli dôleţité pre ďalšiu činnosť a smerovanie Spoločenstva. Medzivládne konferencie sa uskutočňovali za účelom vypracovania dôleţitých zmlúv pre Spoločenstvo. Stretnutia hláv štátov a predsedov vlád sa nazýva tieţ summit. Prvý summit sa uskutočnil v roku 1961, po nadobudnutí platnosti Rímskych zmlúv. Na spomínanom summite sa šesť členských štátov zaoberalo myšlienkou uţšej politickej spolupráce a vyhlásilo, ţe hlavy štátov a predsedovia vlád sa zhodli na tom, ţe si budú pravidelne organizovať zasadnutia. Cieľom týchto spoločných diskusií malo byť vymieňanie si názorov, zosúlaďovanie politík 11

13 a zaujímanie spoločných postojov v záujme politickej jednoty Európy. Časom sa ukázalo, ţe schôdzky hláv štátov a predsedov vlád sú nutné pre koordináciu hospodárskej politiky a zahraničných politík Spoločenstva a členských štátov. vonkajšej Hoci Európska rada nemala ţiadny zmluvný právny základ, jej úloha v integračnom procese Európy sa potvrdila v 80. rokoch 20. storočia, keď Európa čelila zablokovaniu v oblasti poľnohospodárstva a rozpočtu. V roku 1984 sa Európskej rade podarilo situáciu odblokovať prijatím balíka opatrení v týchto oblastiach. Okrem toho poverila Výbor Dooge niekedy nazývaný aj výbor Spaak II, označujúci výbor vytvorený rozhodnutím konferencie v Messine aby predloţil návrhy na zlepšenie fungovania európskej spolupráce, v oblasti Spoločenstva aj v oblasti politickej spolupráce. V roku 1985 sa správa tohto výboru prerokovala na zasadnutiach Európskej rady. Členovia sa rozhodli zvolať medzivládnu konferenciu na, ktorej hlavným programom malo byť revidovanie zmlúv. Úprava zakladajúcich zmlúv bola nutná najmä kvôli úprave inštitucionálneho fungovania Spoločenstva. Po prerokúvaní výsledkov správ z výboru sa vrcholní predstavitelia členských štátov, teda Európska rada, uzhodli na tom, ţe by bolo vhodné a dôleţité pre celkovú stratégiu Európskej únie aby bola ER zakotvená v zmluve. Zmeny v zakladajúcich Zmluvách zaistili oficiálny vznik a transformáciu ER. Tento proces so sebou priniesol vznik nových dokumentov, vytvorenie dokumentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vytvorenie nových úloh pre ER a tieţ vymedzenie jej právomocí. V nasledujúcej druhej kapitole sa budeme snaţiť pomenovať povahu ER. V čom spočíva jej činnosť, aké má právomoci a čo všetko sa dá zvládnuť keď lídri krajín konajú v spoločnom mene a vytvárajú spoločnú politiku pre členské štáty. 2.1 Zmluvný vývoj právomoc Európskej rady Ako sme si uţ v práci spomínali, Aktom z roku 1987 získala Európska rada právny základ v zmluve. Hoci právomoci Európskej rady neboli presne vymedzené v Jednotnom Európskom akte, Európska rada aj naďalej prispieva k najdôleţitejším udalostiam v procese Európskej integrácie. Pretoţe problémy vznikajúce pri procese zjednocovania Európy sa lepšie a flexibilnejšie riešili na úrovni zasadnutí lídrov členských krajín. Na neformálnych, skôr diskusných stretnutiach si zástupca krajiny mohol vyjadriť svoj názor k danej téme alebo predniesť 12

14 problém, ktorý trápi jeho krajinu. A následne sa spoločne aj s ostatnými predstaviteľmi uzhodnúť na budúcich postupoch politík alebo návrhoch na riešenie problémov jednotlivých krajín. Proces Európskej integrácie je veľmi zloţitý, preto sa ER rozhodla o znovu revidovanie zakladateľských zmlúv. Toto rozhodnutie bolo začiatkom zvolávania medzivládnej konferencie o hospodárskej a menovej únii. Výsledkom bola Zmluva podpísaná v Maastrichte ( Maastrichtská zmluva tieţ Zmluva o Európskej únii) a tým aj potvrdenie zlúčenia hospodárskej a menovej únie a vytvorenie politickej únie. V Zmluve o Európskej únií prijatej v roku 1992 sa určila úloha Európskej rady v medziinštitucionálnych vzťahoch. V tejto zmluve sa presnejšie vymedzili právomoci Európskej rady. Maastrichtská zmluva priniesla tieţ dva nové piliere: spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Podľa článku 4: Európska rada dáva únii potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery.( J. Mazák, J. Kľučka, 2004, str. 517) Vymedzenie hlavných smerov hospodárskych politík Európskou radou predstavuje konkretizáciu tejto funkcie. Európskej rade predsedá hlava štátu alebo predseda vlády krajiny vykonávajúcej predsedníctvo Rady. ER pribudla povinnosť predkladať Európskemu parlamentu správu po kaţdom zasadnutí. A tieţ výročnú písomnú správu o pokrokoch, ktoré Únia dosiahla. Činnosť Európskej rady je veľmi dôleţitá a zloţitá a zasahuje do všetkých oblastí členských krajín. Rozširovanie Európskej únie si vyţaduje formálne úpravy zmlúv hlavne v oblasti vytvárania nových orgánov EÚ. Ďalším významným medzníkom vo vývoji činnosti a právomoci Európskej rady je rok V tomto roku sa medzivládnej konferencií udelil mandát revidovať Zmluvu. Rokovania dostali novú dynamiku a po doriešení posledných otázok bola zmluva pripravená na podpis. Zmluva po podpise v Amsterdame roku 1997 nadobudla platnosť 1.mája 1999.V Amsterdamskej zmluve sa presnejšie vymedzili právomoci Európskej rady v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ( SZBP). 13

15 Podľa článku J 3: 1. Európska Rada vymedzuje zásady všeobecné smery spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane záleţitostí, ktoré majú obranné dôsledky. 2. Európska rada rozhoduje o spoločných stratégiách, ktoré únia uskutočňuje v oblastiach dôleţitých spoločných záujmov členských štátov. Spoločné stratégie stanovia ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré dá k dispozícii únia a členské štáty. 3. Rada prijíma rozhodnutia nevyhnutné na vymedzenie a uskutočňovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných smerov vytýčených Európskou radou. Rada odporúča spoločné stratégie Európskej rade a uskutočňuje ich predovšetkým prijímaním jednotných akcií a spoločných pozícií. ( Amsterdamská zmluva, článok J3) Po prijatí Amsterdamskej zmluvy ER nerozhoduje uţ len o všeobecnom politickom smerovaní Spoločenstva ale má svoje pevné postavenie aj v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky. Vzhľadom k integračným procesom a pripájaniu sa iných krajín do Spoločenstva sa musel vytvoriť aj Výbor pre zahraničnú a bezpečnostnej politiky. Po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v októbri 1999 v Tampere venovanom vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii rozhodlo, ţe sa vytvorí spoločná európska azylová a migračná politika, a otvorila sa cesta významnému pokroku v policajnej a justičnej spolupráci. ( Generálny sekretariát rady 2012, str. 12) Na mimoriadnom zasadnutí ER v Lisabone roku 2000 sa vytvorila stratégia na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Stanovila sa nová metóda koordinácie na všetkých úrovniach, v rámci, ktorej by mala ER mať výraznejšie postavenie v koordinácii a usmerňovaní. Výsledkom malo byť účinnejšie monitorovanie a strategické smerovanie pokroku. Vysoký predstavitelia štátov sa dohodli na tom, ţe kaţdoročne na jar si usporiadajú zasadnutie s cieľom zaručiť ďalší postup v tejto otázke. V prílohe číslo 22, ktorá bola pripojená k zmluve podpísanej v roku 2001 v Nice sa ustanovuje, ţe počnúc rokom 2002 sa jedno zasadnutie Európskej rady počas 14

16 predsedníctva jedného členského štátu bude konať v Bruseli. Ak úniu bude tvoriť 18 členov, všetky zasadnutia Európskej rady sa budú konať v Bruseli. ( Generálny sekretariát rady, 2012, str. 13) Poslednou zmenou zakladajúcich zmlúv bola zmena zakotvená v Lisabonskej zmluve, z 13. decembra Táto zmluva nadobudla platnosť 1. decembra Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa Európska rada stala právoplatnou inštitúciou Európskej únie. Z čoho vyplýva, ţe podlieha ustanoveniam EÚ uplatiteľným na inštitúcie. Proces odstránenia neformálnej povahy summitov sa dokončil tým, ţe ER prijala svoj rokovací poriadok Európska rada, jej postavenie a funkcie Prijatiu najdôleţitejších rozhodnutí predchádzali tzv. medzivládne konferencie kde sa hlavný predstavitelia štátov a ich zástupcovia snaţili hľadať spoločné odpovede na významné otázky týkajúce sa budúcnosti Európy. Aţ do prijatia LZ bola Európska rada povaţovaná za medzivládny nadštátny orgán, zaoberajúci sa otázkami spolupráce, i komunitárny orgán, pretoţe prijíma akty právneho významu. politickej Európska rada je v určitom zmysle unikátnou inštitúciou, pretoţe poskytuje Únií potrebné podnety na jej rozvoj a určuje všeobecné politické smery. Rozhodnutia ER sa môţu dotýkať kaţdej oblasti integračného procesu, pretoţe podľa ZEÚ rozhoduje o spoločných stratégiách v oblastiach spoločných záujmov všetkých členských štátov. Samozrejme na vykonanie rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa vyţaduje súčinnosť Rady ministrov vo forme jej rozhodnutí o spoločných akciách a spoločných stanoviskách členských štátov. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie vrátane postupného vymedzovania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť k spoločnej obrane, ak tak rozhodne ER. V oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach rozhoduje ER o námietke člena Rady proti udeleniu povolenia členským štátom, ktoré zamýšľajú nadviazať medzi sebou rozšírenú spoluprácu. Európska rada prijíma zásadné politické rozhodnutia a odporúčania Európskym parlamentom, keďţe kaţdé vrcholné stretnutie sa začína vyhlásením predsedu EP o stanoviskách parlamentu k témam summitu. 15

17 ER nemá právomoc vydávať všeobecné záväzné právne akty s priamou účinnosťou v členských štátoch. Európska rada nemá teda legislatívnu funkciu, ale akúsi facilitačnú úlohu pri hľadaní a formovaní dlhodobých strategických cieľov EÚ. Je autorom budúcich integračných cieľov a politického smerovania Únie. Hlavnú zodpovednosť za prijatie rozhodnutia o inštitucionálnych vzťahov vo vnútri Únie a o všeobecnom politickom smerovaní EÚ nesie Európska rada. Jednou z nepísaných právomocí Európskej rady, je ţe ER môţe fungovať a ako odvolací inštancia pre otázky, ohľadom, ktorých nie je zhoda u inštancií spravidla niţších v Rade (napr. v otázkach, rozpočtu a spoločnej poľnohospodárskej politiky.) Rozhodnutia Európskej rady ER má svoje postavenie medzi hlavnými orgánmi Únie a ES. Toto postavenie jej poskytuje výnimočné právomoci. ER môţe rozhodnúť štorpätinovou väčšinou svojich členov na návrh jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu, alebo Komisie po získaní súhlasného stanoviska EP o tom, ţe existuje jednoznačné nebezpečenstvo závaţného porušenia zásad slobody, demokracie, dodrţiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu a členského štátu a adresovať tomuto štátu výhodné odporúčania. Pred prijatím takého rozhodnutia si Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom môţe vyzvať nezávislé osoby, aby v primeranej lehote predloţili správu o situácií v príslušnom členskom štáte. Povinnosťou Rady je pravidelne overovať či dôvody, na základe ktorých rozhodla ešte trvajú. Okrem toho môţe ER v prípade závaţného a pretrvajúceho porušovania zásad pristúpiť k ďalším opatreniam podľa článku 7 ZEÚ. Tento článok hovorí o tom, ţe rada môţe kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení niektorých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv pre členský štát vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na zasadnutiach Rady. Rada samozrejme pri tom zohľadní moţné následky takéhoto pozastavenia na práve a povinnosti FO a PO. Záväzky príslušného členského štátu vyplývajúce zo zmlúv zostávajú pre tento štát v kaţdom prípade naďalej záväzné. Dôleţité postavenie zohráva ER v postupoch vymenovania do vysokých funkcií na úrovni Európskej únie. Nesie zodpovednosť za voľbu predsedu ER, navrhuje predsedu Európskej komisie, vymenovanie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú 16

18 politiku, oficiálne vymenovanie kolégia komisárov a vymenovanie Výkonnej rady Európskej centrálnej banky vrátane prezidenta ECB. Medzi ďalšie činnosti Európskej rady patrí aj hlasovanie o zloţení Európskeho parlamentu a o rokovacom poriadku. Rozhodnutia ER sa prijímajú konsenzom, ak nie je v zmluvách ustanovené inak. Vo výnimočných prípadoch ak je v Zmluve ustanovený spôsob rozhodnutia, ER sa môţe rozhodnúť jednomyseľne alebo kvalifikovanou väčšinou. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa ER v hlasovaní o procedurálnych otázkach a rokovacom poriadku uznáša jednoduchou väčšinou. Európska rada volí svojho predsedu kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie dva a pol roka s moţnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie. Európska rada môţe v prípade prekáţok vo výkone funkcie alebo závaţného pochybenia jeho funkčné obdobie ukončiť podľa rovnakého postupu. Súčasným predsedom je Donald Tusk, ktorý túto funkciu vykonáva od 1. decembra Európsky parlament V právomoci ER je aj hlasovanie o zloţení Európskeho parlamentu, podľa článku čl. 14, druhý odsek: Európska rada prijme jednomyseľne na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom rozhodnutie, ktorým sa ustanoví zloţenie Európskeho parlamentu, dodrţiavajúc niekoľko zásad: počet zástupcov občanov Únie nepresiahne 750 plus predseda. Kaţdý členský štát má najmenej šesť členov. Ţiadny členský štát nemá pridelených viac ako 96 kresiel. Rada Rada zasadá v rôznych zloţeniach, ktorých zoznam sa prijíma v súlade s článkom 236 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rada pre všeobecné záleţitosti zabezpečuje konzistentnosť práce rôznych zloţení Rady. Pripravuje zasadnutia Európskej rady a spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich nadväznosť. Rada pre zahraničné veci rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení stanovených Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná. ( Ministerstvo zahraničných vecí SR, 2008, str. 19) Komisia 17

19 Od 1. novembra 2014 sa Komisia skladá z predsedu, z vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Európska rada môţe jednomyseľne rozhodnúť o zmene tohto počtu. Členovia Komisie sú vybraní spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov na základe systému striktnej rovnej rotácie medzi členskými štátmi, ktorý umoţňuje zohľadniť demografické a geografické spektrum členských štátov. Tento systém zavedie jednomyseľne Európska rada v súlade s článkom 244 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ( Ministerstvo zahraničných vecí SR, 2008, str. 20) ER kvalifikovanou väčšinou navrhuje Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska poţadovanú väčšinu hlasov, Európska rada navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta. Znova sa postupuje rovnakých spôsobom ako pri voľbe nového kandidáta. Vysoký predstaviteľ Únie pre ZVBP Je to nová funkcia, ktorú priniesla Lisabonská zmluva. Z funkcie vyplýva zodpovednosť za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Vymenovanie predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku spadá do kompetencií Európskej rady podľa článku 18, 1. odseku Zmluvy o Európskej Únii: Európska rada kvalifikovanou väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie vymenuje vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.funkčné obdobie je 5 rokov. Európska rada môţe ukončiť jeho funkčné obdobie rovnakým postupom.(ministerstvo zahraničných vecí SR, 2008, str. 21.) Vymenovania v ECB ER vymenúva všetkých šesť členov Výkonnej rady ECB, ktorá sa skladá z viceprezidenta, prezidenta a štyroch ďalších členov. Na základe odporúčaní Rady, po porade s EP a Radou guvernérov ECB ( zloţenou zo šiestich členov Výkonnej rasy a z guvernérov centrálnych bánk 19 krajín eurozóny) ER príma svoje rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. 18

20 2.2 Zmeny v činnosti a právomoci ER Európska rada je vrcholným politickým kolektívnym orgánom Európskej Únie. Zdruţuje hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov. Ako sme si uţ v práci popísali, Európska rada má naozaj veľmi široký záber, svojou činnosťou podporuje postavenie Únie vo svete a jej ďalšie napredovanie. Jej úloha má dva aspekty: stanovovať politické smerovanie a priority Európskej Únie, riešiť zloţité a citlivé záleţitosti, ktoré sa nedajú riešiť na niţších úrovniach medzivládnej spolupráce. Preberá zodpovednosť v krízových situáciách. Reprezentuje členské štáty a hľadá spoločné stratégie ďalšieho fungovania európskej integrácie. Odkedy sa Európska rada stala právoplatnou inštitúciou EÚ, teda prijatím Lisabonskej zmluvy musela čeliť rôznym nástrahám a riešiť problémy vzniknuté hospodárskou krízou spôsobenou verejným dlhom v rámci Eurozóny a finančnými problémami gréckej vlády. Táto téma bola prejednávana na viacerých stretnutiach ER. Prijalo sa niekoľko úsporných opatrení zo strany Grécka. Problém jednej krajiny sa stal problémom eurozóny ako celku a dokonca aj hrozbou pre celosvetové oţivenie hospodárstva. ER sa rozhodla pouţiť všetky dostupné prostriedky na to aby zachovala stabilitu v eurozóne. Európska rada si uvedomuje, ţe krízové situácie treba riešiť hneď a flexibilne ale aj to, ţe z kaţdej takej krízy treba odvodiť ponaučenie. Preto ER na svojom marcovom zasadnutí v roku 2010 vytvorila osobitnú skupinu pre správu ekonomických záleţitostí. Z hľadiska predchádzania krízam vynikajú dve série rozhodnutí. Po prvé, silnejší Pakt stability a rastu: tým sa podstatne zvýši rozpočtová zodpovednosť. Sankcie sa spustia skôr, postupne a z viacerých dôvodov (s prihliadnutím na verejný dlh, ako aj na celoročný deficit) a rozhodne sa o nich jednoduchším spôsobom vďaka takzvanému pravidlu obrátenej väčšiny (podľa ktorého sa návrh Komisie prijme, ak kvalifikovaná väčšina členských štátov nehlasuje proti nemu). Po druhé, nová forma makroekonomického dohľadu: budeme môcť lepšie sledovať ekonomiku našich krajín, jej konkurencieschopnosť, riziká realitných bublín a iné slabé miesta. V prípade potreby je ER ochotná prijímať opatrenia a vykonávať nápravu. 19

21 V roku 2012 sa Európski lídri rozhodli zriadiť jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý sa bude vzťahovať na všetky banky v eurozóne. Po zavedení tohto mechanizmu bolo moţné banky rekapitalizovať priamo z Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Vytvorenie bankovej únie by pomohlo zabezpečiť stabilitu a zlepšiť úverové podmienky. Súčasťou tohto mechanizmu boli aj opatrenia jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Cieľom, ktorého bolo zabezpečiť aby sa kaţdý úpadok banky riešil rýchlo a systematicky v najlepšom záujme všetkých, aby sa zníţilo riziko pre daňovníkov a hospodárstvo. Bankové únie majú väčšinou tri časti: dohľad nad zúčastnenými bankami, riešenie krízových situácií bánk v úpadku a ochrana klientskych vzťahov. ( Generálny sekretariát rady, 2014, str. 6) Koncom roku 2013 bola vymenovaná predsedníčka jednotnej rady pre dohľad Európskej centrálnej banky Danièle Nouyová. Jednotný mechanizmus dohľadu nad bankovým systémom bude pripravený a funkčný v novembri Hoci riadenie v tomto prípade prevzali najmä ministri financií, Európska rada celú situáciu pozorne sledovala a na zasadnutiach prezentovala a vyhodnocovala pokrok. Na zachovanie stability v eurozóne je nutné monitorovať verejný dlh a deficit. Členské krajiny sa dobrovoľne rozhodli a zároveň sa zaviazali pracovať s rovnakým cieľom v oblastiach ako sú reformy na trhu práce, dôchodky a sociálne zabezpečenie alebo súkromné dlhy bánk a domácností. Štrukturálne zmeny budú nápomocné pri prinavrátení Európy na cestu udrţateľného rastu a rozvoja, ktorý zabezpečí tvorbu pracovných miest. Ako sme si mohli všimnúť v tejto kapitole, Európska rada má vo svojej právomoci riešenia naozaj veľmi dôleţitých problémov vzniknutých dôsledkom krízy, ktorá zasiahla Európu. Všetky summity, ktoré sa konali kvôli riešeniu daného problému boli náročné a prerokúvali sa na nich moţnosti pomoci eurozóne, pretoţe lídri ER si uvedomujú ţe ich spoločná práca je veľmi dôleţitá. Predstavitelia štátov a ministri sa snaţia dodrţiavať zásadu zakotvenú v zmluve z pred viac ako 20. rokov, ktorá bola podpísaná v Maastrichte, členské štáty povaţujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu. 20

22 ER prijíma rôzne opatrenia na zlepšenie stability v krajine, tieţ rokuje o dôleţitých otázkach týkajúcich sa prosperity eurozóny a určuje smerovanie Únie. Lídri Európy musia preukázať, ţe euro je viac ako len mena, ţe je to uzavretý projekt, spoločný údel. Ktorý nám aj ostatným občanom prinesie spokojnosť a rast eurozóny. Prijatím Lisabonskej zmluvy získala ER postavenie riadnej inštitúcie EÚ. Na čele stojí predseda Európskej rady, jeho funkčné obdobie je 2,5 roka z moţnosťou opätovného zvolenia ešte na jedno obdobie. Jeho úlohou je viesť summity, zabezpečovať súdrţnosť a konsenzus v rokovaniach. Z titulu jeho funkcie vyplýva úloha zástupcu Únie navonok v záleţitostiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Pri vykonávaní tejto úlohy nebudú nijako obmedzené ani dotknuté právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Jej činnosť a právomoci ER značne rozšírili. Rokovania a rozhodnutia sa dotýkajú všetkých oblastí. Do kompetencie ER spadá politické smerovanie celej Únie a riešenie problémov spojených s problémami vzniknutými v danej oblasti. Okrem udávania politicky v spoločenstve má ER vo svojej kompetencií aj rozhodovanie vo finančných otázkach, riešenie finančných kríz ale aj investície financií do rozvoja ekonomiky a na podporu zamestnanosti obyvateľov celej Európy. Jedným zo spôsobov, ktorým chce ER podporiť expanziu ekonomiky prostredníctvom zníţenia nezamestnanosti je stratégia pod názvom Európa Predstavitelia najvyššej exekutívy pozorne sledujú vývoj a docielené závery. V nasledujúcej časti sa dozvieme viac o tejto ambicióznej stratégií a doposiaľ dosiahnutých výsledkov Rast a zamestnanosť V záujme zlepšenia odolnosti ekonomík čerpala ER z poučenia z finančnej krízy. Kríza, ktorá postihla Európu mala dosť ničivé dopady aj na zamestnanosť v Únií. Čísla nezamestnaných ľudí sú obrovské a predstavujú hrozbu pre národné ekonomiky ale aj pre celkový stav eurozóny. Miera nezamestnanosti je v celej Únií neprijateľne vysoká. Bez práce je 26 miliónov ţien a muţov. Obzvlášť vysoká je miera nezamestnanosti mládeţe. Jeden zo štyroch, v niektorých krajinách dokonca kaţdý druhý mladý človek je nezamestnaný. V otázke nezamestnanosti mládeţe sa ER v spolupráci s Komisiou rozhodla presmerovať dostupné finančné prostriedky EÚ na pomoc mladým ľuďom prostredníctvom učňovského 21

23 vzdelania, pracovných skúseností, prvých riadnych pracovných zmlúv ako aj podporiť začínajúcich podnikateľov, podnikateľov v sociálnej sfére a vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch. ER prijala stimuly pre zamestnávateľov na účely prijímania nových zamestnancov, napr. presun daňového zaťaţenia z práce do iných sfér, či zníţenia miery byrokracie. Členovia ER sa Aktom pre rast a zamestnanosť zaviazali k mobilizovaniu všetkých moţných prostriedkov na riešenie nezamestnanosti, sociálnych dôsledkov krízy a zvýšenie konkurencieschopnosti menších hospodárstiev. Lídri jednotlivých krajín si uvedomili, ţe nezamestnanosť je spoločný problém a ţe boj proti nej je spoločnou zodpovednosťou z pohľadu hospodárskej politiky a sociálneho hľadiska. Týka sa to najmä nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa rozrástla na nepríjemnú úroveň, čoho výsledok je tragické plytvanie talentami a energiou. ER zabezpečila aby na vnútroštátne riešenie problémov boli určené prostriedky z financií EÚ. Tieţ odsúhlasili celoeurópske opatrenia na podporu odborného vzdelávania, vysokokvalitného učňovského vzdelania alebo cezhraničnú mobilitu prostredníctvom portálu EURES a pre pracovisko mobilizačných prostriedkov programom ERASMUS. Ako aj zapojenie všetkých partnerov od škôl, spoločné organizácie a miesto organov po veľké a malé podniky. ER sa predovšetkým zaviazala k splneniu týchto cieľov v oblasti zamestnanosti: podpora vytvárania pracovných miest a pracovnej mobility, odbornej prípravy investovaniu do zručností, udrţaniu stimulov pre rast, ako napríklad investícií do vzdelávania, energetiky a inovácií, prehĺbeniu jednotného trhu, najmä v oblasti digitálnych odvetví, podpore inovácie, výskumu a konkurencieschopnosti priemyslu, vyuţitiu maximálne moţnosti obchodu ako hnacej sily rastu. 22

24 ER v záujme riešiť vzniknutú situáciu v Únií prijíma rôzne opatrenia. Najdôleţitejším bolo prijatie ambicióznej stratégie pod názvom Európa ( Generálny sekretariát rady, 2011, str. 9) Európa 2020 v nasledujúcej podkapitole sa lepšie pozrieme na stratégiu, ktorú prijala ER. Táto ambiciózna stratégia je výsledok rokovaní o zlepšení situácie nezamestnanosti, o po. pozrieme sa bliţšie a závery prijaté ER sú Závery zo summitu ER z marca ER prerokovala novú stratégiu Euró. Dohodla sa, zmenu.. T. Predpokladmi rastu a zamestnanosti sú obnova makroekonomickej stability a návrat. blahobyt. Ak nebude ER. esta i u. 23

25 :. : 20 do 64 migrantov, 3 % HDP; - zníţiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 o 20 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 20 % a pokročiť na ceste k zvýšeniu energetickej efektívnosti o 20%; ER je odhodlaná, ţe v rámci komplexnej globálnej dohody rozhodne o tom, ţe sa v roku 2020 zvýši obmedzenie emisií na 30% v porovnaní z rokom alebo r..., 24

26 ..., ako aj opatreniam., aby sa za sekretariát rady, EÚ, 2010, str.25). ( Generálny Súčasný pohľad a doposiaľ dosiahnuté výsledky Európy 2020 Aj napriek tomu, ţe prijatá stratégia znie veľmi jednoducho pridrţiavať sa plánu sa zdá uţ je náročnejšie. Tak ako som uţ uvádzala, p makro, ţiaľ tento návrat sa nekonal z dvoch dôvodou: a) Neustále tolerovanie porušovania rozpočtových pravidiel zo strany EÚ b) Politika lacných peňazí ECB, ktorá výrazne uľahčuje zadlţovanie vlád v eurozóne 25

27 Aj napriek tomu, ţe táto stratégia bola vymýšľaná a uvádzaná ako záchranca pre nasledujúce obdobie ako sa zdá príliš vysoké ciele môţu mať za následok, ţe podnikanie v eurozóne nebude vôbec jednoduché. Podľa môjho názoru je táto politika v priamom rozpore s inými politikami Rady týkajúcimi sa zvýšenia zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Nadmerne prísne klimatické ciele totiţ zniţujú konkurencieschopnosť EÚ, čo odrádza nových investorov od investovania v EÚ a vyháňa z EÚ uţ existujúce firmy, najmä tie, ktorých výroba je vysoko energeticky náročná. V konečnom dôsledku sa však nezlepší ani klíma, práve naopak. Tieto firmy sa totiţ sťahujú do krajín so zásadne niţšími environmentálnymi štandardmi, ako sú napríklad Čína alebo India, takţe celkové mnoţstvo emisií CO2 stúpne. Ďalším nástrojom ako chcela ER pomôcť spamätať sa únii z krízy je zvyšovať úroveň vzdelávania. Vzhľadom na to, ţe nezamestnanosť je v krajinách Európskej únie neúnosne vysoká motivovať obyvateľstvo k väčšej moţnosti zamestnať sa s vysokoškolským vzdelaním znie lákavo. Ale vysokoškolské vzdelanie nevedie k automatickému zvýšeniu zamestnanosti pretoţe zamestnávatelia nielen na Slovensku ale aj v iných krajinách radšej zamestnajú niekoho rovnako šikovného so stredoškolským vzdelaním. Hlavným dôvodom prečo tak firmy robia, je ţe obyvateľstvu s vysokoškolským titulom vzniká nárok na väčšie finančné ohodnotenie vo vyštudovanom odbore, to si ţiaľ ale firmy zasiahnuté krízou nemôţu dovoliť. Preto mnoho ľudí s VŠ diplomom vykonáva práce mimo vyštudovaného odboru, na ktoré by stačila ukončená stredná škola, prípadne sú nezamestnaní. Ich štúdium na VŠ však je záťaţou pre štátny rozpočet, čo vedie k tlaku na zvyšovanie daní a aj v dôsledku týchto vyšších daní paradoxne vzniká menej pracovných miest. Politiky súdrţnosti rozhodne nie sú dobrým nástrojom na podporu rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Napriek neustálym snahám o zvýšenie ich efektivity je totiţ realita presne opačná. Ako na jeseň vo svojej správe uviedol Európsky účtovný dvor, pri míňaní prostriedkov EÚ sa v prvom rade hľadí na samotné minutie peňazí (dosiahnutie čo najvyššieho "čerpania"), v druhom rade na dodrţiavanie komplikovaných pravidiel a aţ v poslednom rade a aj to len do obmedzenej miery, sa hľadí na výsledky. Ako dnes vidíme, problémy eurozóny nepomohla vyriešiť lepšia koordinácia. Hlavným zdrojom týchto problémov bolo porušovanie pravidiel, podľa ktorých je záchrana krajín 26

28 inými krajinami EÚ zakázaná. Ak by tieto pravidlá EÚ dodrţiavala uţ od začiatku, problémy ohľadom dlhovej krízy by nikdy nemohli dosiahnuť dnešnú úroveň Právomoci Európskej rady v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád zohrávajú významnú úlohu vo vonkajších vzťahoch: definujú spolu strategické záujmy, rozhodujú o prioritách a udávajú strategické smerovanie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj v ostatných oblastiach vonkajšej činnosti Únie. Európska únia je významnou obchodnou veľmocou a najväčším darcom rozvojovej pomoci vo svete, zohráva stabilizačnú úlohu vo svojom okolí a v uplynulých rokoch spustila viacero civilných a vojenských misií krízového riadenia. ER by však kolektívne mohla urobiť viac, aby sa jej finančná a ekonomická váha zmenila na politický vplyv. Proces zmeny je na začiatku a uţ na bilaterálnych samitoch na jeseň bolo cítiť rozdiel. Dňa 6. októbra ER vytvorila strategické partnerstvo s Juţnou Kóreou a krátko na to s touto krajinou uzavreli významnú obchodnú dohodu. Na samite EÚ a USA 20. Novembra ER s prezidentom Obamom opätovne potvrdili význam transatlantického vzťahu a otvorili nové cesty pre spoluprácu v oblasti rastu, pracovných miest a bezpečnosti. Na samite s Ukrajinou ER mohli uvítať krok vpred smerom k liberalizácii víz a pokrok na ceste k dohode o pridruţení. Na samite s Indiou 10. decembra sa ukázali dobré vyhliadky pre ambicióznu a vyrovnanú dohodu o voľnom obchode. Zapojením všetkých aktérov na najvyššej úrovni môţe Európska rada podporiť potrebné synergie medzi národnou diplomaciou a spoločnou sluţbou pre vonkajšiu činnosť. Čím sa postupne vytvorí európska diplomatická kultúra. V tomto štádiu je nutné vyjadrovať spoločné kľúčové posolstvá. Povstania v arabskom svete v roku 2011 pre Európu znamenali najvýznamnejšiu geopolitickú zmenu od konca studenej vojny. Hlavné ciele protestujúcich boli známe ľuďom po celom svete. Patrili medzi ne: práca a spravodlivosť, vplyv na politický ţivot krajiny, sociálna spravodlivosť a nádej na lepší ţivot. Od samého začiatku bola ER odhodlaná vyuţiť všetky dostupné prostriedky s cieľom zabezpečiť pozitívny výsledok týchto dramatických zmien a pomôcť premietnuť túto arabskú jar do nového počiatku. 27

29 Zatiaľ čo ER v celom regióne zaznamenala pozitívny aj negatívny vývoj, vo februári sa udalosti v Líbyi stali osobitne znepokojujúcimi. Na druhom brehu Stredozemného mora vodca strieľal na svojich vlastných ľudí, krajina bola blízko občianskej vojny, vznikla hrozba humanitárnej krízy. Lídri jednotlivých členských štátov sa nemohli nečinne prizerať, zatiaľ čo sa schyľovalo k masakru. Preto zvolali mimoriadny summit. Jednomyseľne sa zhodli na to, ţe bezpečnosť obyvateľov Líbie sa musí zabezpečiť všetkými nevyhnutnými prostriedkami. Sformulovala podmienky, ktoré o niekoľko dní neskôr umoţnili Bezpečnostnej rade OSN prijať kľúčovú rezolúciu 1973 o ochrane líbyjského ľudu. Tá potom poskytla základ na to, aby medzinárodné spoločenstvo mohlo konať s regionálnou podporou na čele s európskymi krajinami. Všetky krajiny v tomto regióne čelia obrovským výzvam: zmierenie, politický prechod, rekonštrukcia. Reformy sa vykonávajú počnúc Marokom a Tuniskom aţ po Egypt a Jordánsko. ER je pripravená podporiť ich kroky vedúce k demokratickej transformácii a hospodárskym reformám. Preto Únia ponúkla krajinám regiónu nové partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu. Arabská jar nepriniesla len pozitívne výsledky. Násilie v Jemene stále vyvoláva znepokojenie. Osobitne neprijateľná situácia v Sýrii priviedla ER k výzve voči medzinárodnému spoločenstvu, aby spojilo sily pri uloţení prísnych sankcií. Arabský svet je v pohybe. Tento vývoj bude nejaký čas trvať. Demokracia sa nezrodí tým, ţe sa zvrhne diktátor. Ani nezamestnanosť nezmizne vďaka tomu, ţe sa zorganizujú slobodné voľby. Po vypuknutí arabskej jari prišla na rad otázka migrácie. Účinné riadenie ER vonkajších hraníc má tieţ podstatný význam pre voľný pohyb osôb v rámci hraníc Únie. Slobodný pohyb predstavuje zásadný úspech európskej integrácie. Aby ER mohla lepšie reagovať na krízové situácie, rozhodla sa zaviesť v rámci schengenského mechanizmu ochranné opatrenia. Uplatňovať sa však budú len za prísnych podmienok, aby sa nenarušilo základné právo na voľný pohyb. Predstavitelia hláv štátov a ministri sa zhodli aj na tom, ţe úspešná migračná politika začína za hranicami Európy. Nové partnerstvá medzi jednotlivými krajinami zahŕňajú aspekt migrácie, mobility a bezpečnosti. Najlepšou moţnosťou ako zníţiť tlak na hraniciach, je pomáhať mladým ľuďom budovať budúcnosť vo svojich krajinách. V roku 2012 občianska vojna, ktorá zúrila v Sýrii, počas celého roka mimoriadne znepokojovala členov ER je to nezmyselné násilie, ktoré má na svedomí nespočetné 28

30 mnoţstvo obetí a hrozí v regióne nedozernými následkami. Podpora zo strany Európy, ktorá bola v čele medzinárodného úsilia pomôcť politickej transformácii pod sýrskym vedením sledovala tri ciele. Politický: úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi a sýrskou opozíciou; humanitárny: v úlohe najväčšieho poskytovateľa pomoci; a prostredníctvom cielených sankcií: zasiahnuť čo najviac reţim. Európska rada vyzvala Assada na odstúpenie a poverila ministrov zahraničných vecí, aby zváţila všetky moţnosti podpory a pomoci pre opozíciu a väčšej podpory na účely ochrany civilného obyvateľstva. Medzinárodnému spoločenstvu sa dlho nedarilo zastaviť brutálne násilie. Musí sa zvýšiť medzinárodný tlak na reţim s cieľom ukončiť túto tragickú situáciu. Počas celého roka 2013 sa ER zaoberala vyhrotenou situáciou v Sýrii, od diskusií o uvalení zbrojného embarga na jar aţ po proces vedúci k mierovej konferencii na konci roka. Popri zasadnutí štátov G20 v Petrohrade sa vyskytli určité nepokojné situácie, na čo reagovali 28 ministri zahraničných vecí dôrazným spoločným vyhlásením vo Vilniuse. Únia ostala oddaná zásade politického riešenia. ER potvrdila maximálne zapojenie Európskej únie do snahy OSN o ukončenie neúnosného násilia. Úspešné rokovania zainteresovaných strán za rokovacím stolom by dokonca mohli spustiť pozitívny vývoj v regióne. Európa poskytla 2,6 miliardy EUR a viedla humanitárne úsilie na podporu Organizácií pre zákaz chemických zbraní pri ničení zásob sýrskych zbraní. Posledné zasadnutie Európskej rady v roku sa venovalo tematike obrany jej bezpečnostným aspektom, ako aj obrannému priemyslu. Bolo to prvé hĺbkové rokovanie o tejto téme na úrovni vrcholných predstaviteľov hláv štátov a ministrov zahraničných vecí od roku Očakáva sa, ţe krajiny preberú väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť nášho širšieho regiónu a to aj v čase rozsiahlych rozpočtových obmedzení. Na zasadnutí v decembri roku 2012 začala ER prípravné práce na troch frontoch: obranné kapacity, obranný priemysel a naše spoločné operácie EÚ. Spolu s generálnym tajomníkom NATO, ktorý sa pridal, k riešeniu týchto troch problémov sa lídri krajín dohodli na konkrétnych krokoch a postupoch riešenia. Hlavným bodom rokovaní bolo určiť pre členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť spôsoby a prostriedky lepšej spolupráce v súvislosti s prostriedkami obrany, ako aj v súvislosti s vývojom, obstarávaním, vyuţívaním a údrţbou prostriedkov, ako sú bezposádkové lietadlá, vzdušné systémy čerpania pohonných hmôt alebo satelitná komunikácia budúcej generácie. Investície dlhodobého charakteru môţu pomôcť vyvolať impulz v oblasti inovačných technológií a priniesť širšie výhody. Cieľom ER rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky bolo konať lepšie, rýchlejšie a flexibilnejšie pri 29