KONTROLING A UPLATNENIE JEHO NÁSTROJOV V POISŤOVNIACH

KONTROLING A UPLATNENIE JEHO NÁSTROJOV V POISŤOVNIACH Majtánová Anna, Dlábiková Hana ÚVOD Všetky podnikateľské subjekty v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva sa musia prispôsobovať neustálym zmenám v ekonomike, ktoré majú za následok aj zosilňujúcu sa konkurenciu. Zmeny v oblasti trendov v podnikaní a tlak zo strany konkurencie má veľký dopad aj na postavenie poisťovní, čím sa kladú značné požiadavky na manažment poisťovní. Znamená to, že zriadenie flexibilného a výkonného systému riadenia poisťovne má podstatný význam pre jej podnikateľské aktivity. Od kvality uplatňovaného v poisťovní závisí, napríklad, možnosť rýchlej a včasnej reakcie na interné a externé zmeny. Z týchto dôvodov sa význam neustále zvyšuje. Aby poisťovňa obstála v silnej konkurencii, musí nájsť východiskové body svojej orientácie v operatívnej a strategickej oblasti, úspešne ich presadiť a uplatňovať v rámci. Elementárnym významom pre úspech, resp. neúspech poisťovní nie je pritom len kvalita riadenia rizík alebo kvalita poistných produktov, ale aj kvalita strategického a operatívneho. Na tieto aktuálne problémy reaguje predložený príspevok. Jeho cieľom je predovšetkým stručne vymedziť špecifiká v poisťovniach a prezentovať výsledky z výskumu zameraného na kontroling a uplatnenie jeho nástrojov v slovenských a českých poisťovniach, ale aj v poisťovniach v rámci krajín Európskej únie a aj mimo nej. 1 KONTROLING V POISŤOVNIACH Kontroling sa využíva nielen vo výrobných podnikoch, ale našiel svoje uplatnenie aj v oblasti finančníctva, služieb, bankovníctva aj poisťovníctva. Každá z týchto oblastí má svoje špecifiká, preto sa aj činnosti prispôsobujú požiadavkám jednotlivých oblastí. Na jednej strane majú kontroling a kontrolingové nástroje uplatňované v poisťovníctve určité špecifiká, na druhej strane ale nemôžeme zabudnúť na všeobecné nástroje a charakteristiky, ktoré sa dajú aplikovať aj na poisťovníctvo. Veľká konkurencia v oblasti poisťovníctva, potreba včasných a presných informácií, rozvoj nových globálnych rizík, ale aj intenzívnejšie pôsobenie existujúcich rizík sú jednými z faktorov, ktoré podnecujú poisťovne k využívaniu ako podsystému ich riadenia. Neustále globalizačné a technologické zmeny spôsobujú zmeny podmienok aj pre poisťovne. Ak sa chce poisťovňa presadiť medzi konkurenciou, už jej nestačí len vytváranie nových a zaujímavých produktov, pretože ich kopírovanie je v oblasti poisťovníctva relatívne jednoduché. Neustále zdokonaľovanie a zefektívňovanie systému riadenia sa stáva podmienkou úspechu a presadenia sa na trhu. Práve kontroling je preto jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého môže poisťovňa dosahovať krátkodobú aj dlhodobú prosperitu a tiež odlíšiť sa od konkurencie. Kontroling má kľúčový význam pre vedúcich pracovníkov všetkých oddelení poisťovne. V súčasnosti jeho dôležitosť stúpa a stáva sa jedným z najdôležitejších oddelení poisťovne. Poisťovne si zriaďujú oddelenie, ktorého postavenie závisí od celkovej organizačnej štruktúry poisťovne. Oddelenie sa obvykle skladá z pracovníkov zodpovedných za kontrolu likvidácie poistných udalostí, finančného kontroléra, oddelenia ochrany spoločnosti a odhaľovania poistných podvodov, risk manažéra a oddelenia interného auditu. [9] Kontroling v poisťovni môže existovať ako celkový, ale tiež ako čiastkový, čiže kontroling jednotlivých oblastí. V poisťovni sa využíva jednak kontroling všeobecných oblastí obchodu, ktoré sú vlastné všetkým podnikom, ako napríklad kontroling nákupu, zásob, personálny kontroling, ale významný je najmä kontroling špecifických činností charakteristických pre poisťovníctvo, medzi ktoré patria škodový kontroling alebo kontroling zaistenia. Pre proces výkonu poisťovacieho podniku musia byť, s ohľadom na organizáciu štruktúry a procesov orientovaných na zákazníka, vedľa kvantitatívnej kalkulácie výsledkov zosilnene lokalizované nemonetárne riadiace veličiny. V zmysle orientovaného na procesy sa skúmajú jednotlivé aktivity na faktoroch úspechu kvalita, čas a informácie. Jednotlivé podnikové funkčné oblasti poskytujú vychádzajúc z konkrétne definovaného úžitku zákazníkov merateľné

príspevky k jeho pozitívnemu ovplyvňovaniu. Indikátory pre spokojnosť zákazníkov sú napr. dotazníky, kvóty storna, splátky cross-selling alebo počet prípadov sťažností. [2] Kontroling v poisťovni zahŕňa oblasť operatívneho aj strategického plánovania, monitorovania, výkazníctva a informovania. [7] K základným úlohám v poisťovniach patrí: [4] - zostavovanie smerníc pre plánovanie a kontrolu, stanovovanie metodiky plánovania, - zisťovanie skutočného stavu vývoja danej poisťovne, - porovnávanie skutočného stavu s predpokladaným, zisťovanie vznikajúcich odchýlok, - vypracovanie a zhodnotenie informácií typu úloha vs. skutočnosť, ktoré sú nutné pre plánovanie a kontrolu, - analýza príčin vzniku zistených odchýlok identifikáciou základných determinujúcich faktorov, odhaľovaním základných príčinných súvislostí a kauzálnych vzťahov, - poskytovanie informácií na základe výsledkov analýzy pre ďalšie plánovacie a rozhodovacie procesy, podpora pri vývoji nových stratégií, - inovácie spätných väzieb slúžiacich na reguláciu a korekciu predovšetkým v oblasti plánovania, ale aj v ostatných manažérskych funkciách, tak aby všetky činnosti poisťovne boli v súlade s jej zámermi a vytýčenými cieľmi. Okrem analýzy samotnej poisťovne je potrebné skúmať aj okolie, ktoré pozostáva zo spoločenského okolia, hospodárskeho okolia, konkurencie, politického okolia a technologického a ekologického okolia, pričom: [2] - v rámci spoločenského okolia netreba zabúdať na polarizáciu zákazníkov do skupín, zosilnené individuálne krytie rizika (samopoistenie), rastúci počet informovaných a kritických spotrebiteľov, demografické zmeny a pod., - v rámci hospodárskeho okolia treba brať do úvahy voľnosť poskytovania služieb v rámci Európskej únie, internacionalizáciu podnikania, vznik úplne nových odvetví (problematika životného prostredia), atď., - v rámci konkurencie je potrebné analyzovať napríklad diverzifikáciu odbytových ciest, - v rámci politického okolia treba dbať najmä o zmeny v zákonodarstve, - v rámci technologického a ekologického okolia treba brať do úvahy rastúce vedomie o životnom prostredí, explozívny nárast množstva dát, ktoré je treba spracovať atď. 2 NÁSTROJE KONTROLINGU V sa vo všeobecnosti využíva mnoho nástrojov a existuje mnoho delení týchto nástrojov. Prostredníctvom štúdia rozličnej literatúry sme dospeli k deleniu nástrojov uvedenému v tabuľke 1. [4], [9] Osobitý význam má výkazníctvo alebo reporting, ktoré v poisťovníctve štandardne zahŕňa tvorbu bilancie aktív a pasív, výkazu ziskov a strát, výkazu peňažných tokov, vykazovanie rôznych finančných ukazovateľov ako škodovosť a pod. Výkazníctvo v poisťovniach čakajú v najbližšom období zmeny vyplývajúce z potreby jeho zosúladenia s požiadavkami Solventnosti II. Výkazníctvo je podľa slovenských poisťovní jednou z problémových oblastí, čo sa týka harmonizácie a s jeho zmenami sú spojené aj značné náklady.

Tab.1: Nástroje NÁSTROJE OPERATÍVNEHO KONTROLINGU Riadenie nákladov Delenie podľa predmetu operatívneho výpočtu a plánovania skutočných nákladov: Evidencia nákladov podľa druhu [8] Evidencia nákladov podľa miesta vzniku [8] Evidencia nákladov podľa výkonov [8] Evidencia režijných nákladov Evidencia pojednávacích nákladov Riadenie na základe zúčtovacej ceny Metódy porovnávania plán - skutočnosť a riadenie reakcie: Predbežná kalkulácia Výsledná kalkulácia Analýza odchýlok [11] Analýza očakávaní Stanovenie cenovej hranice Výkazníctvo Špecifické diferencované metódy: Life Cycle Costing [3] Analýza hodnoty režijných nákladov Riadenie fixných nákladov Rozpočtovanie od nuly Rovnovážna analýza Kalkulácia cieľových nákladov Hodnotová analýza Analýza funkčnosti nákladov Plánovanie produkcie Riadenie výnosov a príspevkov na úhradu Riadenie investícií Výpočet výnosnosti investícií Celkové náklady na vlastnenie Kompletné finančné plány Nákladovo-časový model Riadenie kvality Efektívna organizácia času NÁSTROJE STRATEGICKÉHO KONTROLINGU Analýza podniku Bilančná analýza Reťazce tvorby hodnôt BCG matica [1] Ansoffova matica [6] GAP analýza [8] Matica ziskovosti Marakon McKinsey portfólio Konkurenčná matica [12] Technologické portfólio [8] Koncept životného cyklu produktu Krivky skúseností Hodnota vlastného kapitálu Analýza prostredia (okolia) Strategické včasné vysvetlenie Analýza štruktúry odvetvia Zjednotenie analýzy podniku a analýzy prostredia Analýza trhu SWOT analýza [12] Benchmarking Balanced Scorecard [12] Zdroj: Spracované podľa [1], [3], [4], [5], [6] [8], [9, [10], [11], [12]

3 UPLATNENIE KONTROLINGOVÝCH NÁSTROJOV V POISŤOVNIACH VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH V tejto časti príspevku predkladáme niektoré výsledky výskumu, ktorý sme realizovali v poisťovniach v rámci aj mimo Európskej únie. Cieľom bolo komplexne spracovanie problematiky a jeho nástrojov uplatňovaných v poisťovniach. Pri realizácii výskumu sme použili rôzne vedecké metódy, predovšetkým metódu komparácie, analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie a ďalšie. Ťažisko výskumu a základ pre prínos k rozvoju poistnej vedy v tejto oblasti predstavoval dotazníkový prieskum. Pri analýze a interpretácii výsledkov boli použité viaceré štatistické analýzy a metódy jako napríklad kvantitatívna analýza, rady rozdelenia početností, či Perasonov Chi-kvadrát test dobrej zhody. Dotazník, ktorý sme pre tento účel zostavili, obsahoval 26 otázok a bol vypracovaný v dvoch formách: online dotazník a dotazník vo Worde. Obe formy boli vypracované v troch jazykoch: v slovenskom, anglickom a nemeckom. Databázu poisťovní sme zhromažďovali zo stránok rôznych asociácií, úradov a federácií (napr. UNESPA Španielska asociácia poisťovacích a zaisťovacích inštitúcií, FK - Federácia fínskych finančných služieb, HUO Chorvátsky poistný úrad, LDA - Litovská asociácia poisťovateľov, atď.) ale aj z domovských stránok jednotlivých poisťovní. Dotazník bol spolu rozposlaný do takmer 500 poisťovní v krajinách v rámci aj mimo Európskej únie, z čoho najviac odpovedí sa podarilo zozbierať z nasledovných krajín: Slovensko, Česko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Litva, Cyprus, Chorvátsko a Turecko. Celkovo boli zozbierané dáta od 185 poisťovní (1 poisťovňa = 1 dotazník) a ich analýza je zameraná jednak na porovnanie poisťovní v rámci a mimo Európskej únie, ale tiež na porovnanie českých a slovenských poisťovní. Z celkového počtu 185 vyplnených dotazníkov tvorili približne 70 % dotazníky z poisťovní v rámci krajín EÚ, konkrétne je to 129 dotazníkov. Zvyšných 30% tvorili dotazníky z krajín mimo EÚ, konkrétne predstavuje dotazníky od 56 poisťovní. Zo slovenských poisťovní dotazník vyplnilo 13, z českých 12, zvyšných 160 dotazníkov je z poisťovní ostatných krajín. Počet odpovedí na jednotlivé otázky je v niektorých prípadoch vyšší ako počet získaných dotazníkov, a to z dôvodu možnosti výberu viacerých odpovedí na jednu otázku súčasne. Jedným zo základných kritériom pre analýzu uplatnenia kontrolingových nástrojov bola veľkosť poisťovne na danom trhu, posudzovaná na základe podielu na trhu v porovnaní s ostatnými poisťovňami v krajine. Poisťovne mali pri tejto otázke na výber z dvoch možností: veľká/skôr veľká alebo malá/skôr malá. Tab. 2: Rozdelenie poisťovní podľa ich veľkosti na danom trhu (podľa krajín) 1 Veľkosť poisťovne EÚ mimo EÚ spolu veľká Počet 53 24 77 Podiel 41,1% 42,9% 41,6% malá Počet 76 32 108 Podiel 58,9% 57,1% 58,4% spolu Počet 129 56 185 Podiel 100,0% 100,0% 100,0% Tab. 3: Rozdelenie poisťovní podľa ich veľkosti na danom trhu (podľa krajín) 2 Veľkosť poisťovne SR ČR ostatné spolu veľká Počet 5 8 64 77 Podiel 38,5% 66,7% 40,0% 41,6% malá Počet 8 4 96 108 Podiel 61,5% 33,3% 60,0% 58,4% spolu Počet 13 12 160 185 Podiel 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Z tabuliek č. 2 a 3 je zrejme, že neexistujú veľmi výrazné rozdiely v počte malých verzus veľkých poisťovní ani medzi krajinami v rámci EÚ a mimo EÚ, ani medzi Slovenskou republikou, Českou

republikou a ostatnými krajinami. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mierne prevláda počet veľkých poisťovní nad malými a to v pomere 58,4% ku 41,6%. Tento pomer zodpovedá všetkým skupinám krajín okrem Českej republiky, kde je ale tento mierny výkyv pravdepodobne spôsobený vzorkou. Existencia samostatného oddelenia v organizačnej štruktúre poisťovne bolo najdôležitejším kritériom rozdelenia súboru či v organizačnej štruktúre poisťovne existuje resp. neexistuje samostatné oddelenie. Tab. 4: Rozdelenie poisťovní podľa existencie samostatného oddelenia v ich organizačnej štruktúre (podľa krajín) 1 Existencia oddelenia EÚ mimo EÚ spolu ÁNO existuje Počet 89 48 137 Podiel 69,0% 85,7% 74,1% NIE neexistuje Počet 40 8 48 Podiel 31,0% 14,3% 25,9% Spolu Počet 129 56 185 Podiel 100,0% 100,0% 100,0% Tab. 5: Rozdelenie poisťovní podľa existencie samostatného oddelenia v ich organizačnej štruktúre (podľa krajín) 2 Existencia oddelenia SR ČR ostatné spolu ÁNO existuje Počet 7 10 120 137 Podiel 53,8% 83,3% 75,0% 74,1% NIE neexistuje Počet 6 2 40 48 Podiel 46,2% 16,7% 25,0% 25,9% Spolu Počet 13 12 160 185 Podiel 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Na základe tabuliek č. 4 a 5 je preukázne, že zo všetkých poisťovní, ktoré dotazník vyplnili, má oddelenie 137 poisťovní, čo predstavuje 74,1% a oddelenie nemá 48 poisťovní, teda 25,9%. Čo sa týka porovnania tohto kritéria jednak v rámci a mimo EÚ a tiež v rámci Slovenskej republiky, Českej republiky a ostatných krajín vidíme, že v každej zo skupín prevládajú poisťovne s oddelením nad poisťovňami bez tohto oddelenia. Na základe korelácie premenných sme skúmali závislosť existencie oddelenia v poisťovni od jej veľkosti. Tab. 6: Závislosť existencie samostatného oddelenia v poisťovni od jej veľkosti Existencia oddelenia veľkosť poisťovne veľká Malá spolu ÁNO existuje Počet 67 70 137 Podiel 87,0% 64,8% 74,1% NIE Počet 10 38 48 neexistuje Podiel 13,0% 35,2% 25,9% Spolu Počet 77 108 185 Podiel 100,0% 100,0% 100,0% Z tabuľky č. 6 vyplýva, že veľkosť poisťovne ovplyvňuje existenciu oddelenia. Analýza poukazala na skutočnosť, že 87% veľkých poisťovní oddelenie má a len 13% z nich toto oddelenie vo svojej organizačnej štruktúre nemá. Na rozdiel od toho, čo sa týka malých poisťovní, tu oddelenie existuje len v 64,8% z nich a neexistuje v 35,2% z týchto poisťovní.

Aby sme zistili, či sú rozdiely štatisticky významné, využili sme Pearsonoch Chi-kvadrát test dobrej zhody a vypočítali reziduálne odchýlky. Tab. 7: Pearsonov Chi-kvadrát test dobrej zhody - existencia oddelenia a veľkosť poisťovne Hodnota df (stupne voľnosti) p Pearsonov Chi-kvadrát test 11,528 1 0,001 Pearsonov Chi-kvadrát test dobrej zhody testuje, či sa početnosti v skupinách významne líšia, teda či rozdiel medzi skupinami je štatisticky významný. Hodnota testovacieho kritéria χ je 11,528 a stupne voľnosti sú 1. Keďže štatistická významnosť p= 0,001 a teda p < 0,05, rozdiel medzi skupinami je štatisticky významný. Hodnotu 0,05 sme pri teste využili pretože je to najčastejšie používaná hodnota, táto hodnota je 95. percentil χ2 rozdelenia pri df stupňoch voľnosti. Na určenie toho, či je štatisticky významná každá testovaná hodnota, sme ďalej použili reziduálnu odchýlku. Reziduál hovorí, nakoľko sa konkrétna početnosť líši od očakávanej hodnoty, pričom očakávanie sa stanovuje na základe nulovej hypotézy, teda ako by to vyzeralo s početnosťami, keby sa skupiny nelíšili. Keďže reziduálna odchýlka je pre každú bunku väčšia ako 3,2 resp. menšia ako -3,2 je štatistický rozdiel každej bunky veľmi výrazný (+++ resp. ---). Tab. 8: Reziduálne odchýlky - existencia oddelenia a veľkosť poisťovne Existencia oddelenia veľkosť poisťovne veľká malá spolu ÁNO existuje podiel 87,0% 64,8% 74,1% reziduál 3,4 (+++) -3,4 (---) NIE neexistuje podiel 13,0% 35,2% 25,9% reziduál -3,4 (---) 3,4 (+++) Spolu podiel 100,0% 100,0% 100,0% Pomocou testu dobrej zhody aj reziduálnej odchýlky sme dokázali, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi skupinami, teda že existencia oddelenia v poisťovni závisí od jej veľkosti. Oblasti činnosti oddelenia Osobitú pozornosť sme venovali jednotlivým oblastiam činností oddelenia. Prostredníctvom dotazníka sme zisťovali, ktoré z nasledovných oblastí činností zahŕňa oddelenie : informovanie, plánovanie, monitorovanie, výkazníctvo. Z tabuľky č. 9 vyplýva, že 100% poisťovní využíva informovanie aj plánovanie, 94,2% poisťovní výkazníctvo a 92% poisťovní monitorovanie. Takmer všetky poisťovne, až na niekoľko výnimiek sa teda zaoberajú všetkými štyrmi spomínanými oblasťami. Tab. 9: Oblasti činností oddelenia počet podiel % prípadov 1. informovanie 137 25,9% 100,0% 2. plánovanie 137 25,9% 100,0% 3. monitorovanie 126 23,8% 92,0% 4. výkazníctvo 129 24,4% 94,2% Spolu 529 100,0% 386,1% Z tabuľky č. 10 vyplýva mierny rozdiel medzi štátmi v rámci a mimo EÚ a to konkrétne v tom, že monitorovanie aj výkazníctvo využíva menej poisťovní mimo EÚ ako v rámci EÚ. Výrazný rozdiel neexistuje ani medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, 100% poisťovní v oboch štátoch

využíva informovanie, plánovanie aj výkazníctvo, monitorovanie využíva 85,7% slovenských a 80% českých poisťovní. Tab. 10: Oblasti činností oddelenia (podľa krajín) členstvo v EÚ spolu Štát EÚ mimo EÚ SR ČR ostatné informovanie počet 89 48 137 7 10 120 podiel 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% plánovanie počet 89 48 137 7 10 120 podiel 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% monitorovanie počet 86 40 126 6 8 112 podiel 96,6% 83,3% 85,7% 80,0% 93,3% výkazníctvo počet 89 40 129 7 10 112 podiel 100,0% 83,3% 100,0% 100,0% 93,3% Spolu počet 89 48 137 7 10 120 Z nášho pohľadu bola veľmi dôležitá otázka o najčastejšie uplatňovaných nástrojoch, najmä, ktoré zo štyroch nástrojov (nástroje prípravy informácií, nástroje plánovania, nástroje monitorovania, nástroje výkazníctva) uplatňujú pracovníci oddelení pri vykonávaní svojich povinností najčastejšie. Tabuľka 11 poskytuje prehľad o používaní jednotlivých nástrojov. Možno konštatovať, že oddelenia najčastejšie uplatňujú tieto nástroje (v poradí od najčastejšie po najmenej často využívané): nástroje plánovania, nástroje výkazníctva, nástroje monitorovania, nástroje prípravy informácií. To, že nástroje prípravy informácií za jedny z najčastejšie využívaných označilo len 67,2% oddelení poisťovní, je veľmi pravdepodobne spôsobené kvalitnými informačnými systémami poisťovní, čoho dôsledkom je kvalita a dostupnosť informácií relevantných a potrebných pre oddelenie. Kvalita informačných systémov je teda nepriamo úmerná využívaniu nástrojov prípravy informácií kontrolérmi. Tab. 11: Najčastejšie uplatňované nástroje počet podiel % prípadov nástroje prípravy informácií 92 22,4% 67,2% nástroje plánovania 111 27,1% 81,0% nástroje monitorovania 97 23,7% 70,8% nástroje výkazníctva 110 26,8% 80,3% spolu (odpovedí) 410 100,0% 299,3% Pri porovnaní uplatnenia nástrojov medzi krajinami sme zaznamenali nasledovné rozdiely: ako preukazuje tabuľka 12, existujú rozdiely medzi štátmi v rámci a mimo EÚ, aj medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Najvýraznejší rozdiel medzi krajinami v rámci a mimo EÚ je v uplatňovaní nástrojov plánovania a výkazníctva, ktoré častejšie využívajú oddelenia v krajinách v rámci EÚ. Čo sa týka rozdielov medzi slovenskými a českými oddeleniami, tu existujú výraznejšie rozdiely pri všetkých nástrojoch okrem nástrojov výkazníctva. Tab. 12: Najčastejšie uplatňované nástroje (podľa krajín) členstvo v EÚ spolu Štát EÚ mimo EÚ SR ČR ostatné nástroje prípravy informácií nástroje plánovania počet 60 32 92 4 8 80 podiel 67,4% 66,7% 57,1% 80,0% 66,7% počet 79 32 111 7 8 96 podiel 88,8% 66,7% 100,0% 80,0% 80,0%

nástroje monitorovania nástroje výkazníctva počet 65 32 97 5 4 88 podiel 73,0% 66,7% 71,4% 40,0% 73,3% počet 78 32 110 6 8 96 podiel 87,6% 66,7% 85,7% 80,0% 80,0% spolu počet 89 48 137 7 10 120 Cieľom ďalších otázok dotazníka bolo zistiť, či oddelenia uplatňujú nástroje operatívneho a strategického a zároveň, ktoré z týchto nástrojov využívajú častejšie. Z odpovedí, ktoré sú zosumarizované v tabuľke 13 vyplýva, že 100% poisťovní uplatňuje nástroje operatívneho a zároveň že 85,9% poisťovní uplatňuje nástroje strategického. Tento rozdiel je pravdepodobne spôsobený častým preberaním stratégií materskej spoločnosti. Tab. 13: Využívanie nástrojov operatívneho a strategického počet podiel % prípadov nástroje operatívneho 135 53,8% 100,0% nástroje strategického 116 46,2% 85,9% Spolu 251 100,0% 185,9% Tabuľka 14 zobrazuje uplatnenie operatívnych a strategických nástrojov podľa krajín. Určité rozdiely existujú pri strategických nástrojoch, ktoré sú menej využívané krajinami mimo EÚ ako v rámci EÚ a menej využívané v Slovenskej republike ako v Českej republike. Tab. 14: Využívanie nástrojov operatívneho a strategického (podľa krajín) členstvo v EÚ spolu štát EÚ mimo EÚ SR ČR ostatné nástroje operatívneho nástroje strategického počet 87 48 135 7 8 120 podiel 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% počet 76 40 116 4 8 104 podiel 87,4% 83,3% 57,1% 100,0% 86,7% Spolu počet 87 48 135 7 8 120 Nakoľko doteraz rôzne publikované výsledky výskumu sa orientujú buď na všeobecné definície alebo sú zamerané na oblasť v podniku, môžeme konštatovať, že kvantitatívny výskum v poisťovniach v takomto rozsahu bol realizovaný po prvý krát. ZÁVER Neustále zdokonaľovanie a zefektívnenie systému riadenia sa v poisťovni stáva podmienkou úspechu a presadenia sa na trhu. Práve kontroling je preto jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého môže poisťovňa dosahovať krátkodobú aj dlhodobú prosperitu a tiež sa odlíšiť od konkurencie. Záverom možno konštatovať, že kontroling v poisťovni zahŕňa oblasť operatívneho aj strategického plánovania, monitorovania, výkazníctva a informovania, pričom spĺňa predpoklady všeobecného s určitými špecifikami, ktoré sú dané napríklad špecifickým druhom nákladov a výnosov poisťovní. Dôležitosť a význam oddelenia podporuje aj fakt, že väčšina poisťovní vo svojej organizačnej štruktúre oddelenie má a viac ako polovica z tých poisťovní, ktoré oddelenie nemá, uviedlo v dotazníku, že toto oddelenie je vo fáze zavádzania do organizačnej štruktúry. Existujú rozdiely v uplatňovaní kontrolingových nástrojov medzi veľkými a malými poisťovňami, aj rozdiely medzi uplatňovaním kontrolingových nástrojov poisťovňami z krajín Európskej

únie a medzi poisťovňami z nečlenských štátov Európskej únie. Čo sa týka uplatnenia kontrolingových nástrojov poisťovňami pôsobiacimi v štátoch v rámci a mimo Európskej únie, najčastejšie uplatňované sú operatívne nástroje vo všeobecnosti a to v oboch spomínaných skupinách. Príspevok je výstupom z výskumného projektu MŠ SR VEGA č. 1/0681/12 "Ekonomické prostredie a dynamika zmien v sektore poisťovníctva" riešeného na Katedre poisťovníctva, NHF EU v Bratislave. LITERATÚRA [1] BUCHHOLZ, L. Strategisches Controlling. Wiesbaden: Gabler Verlag, 2009. ISBN 978-3-8349-1079-0 [2] ESCHENBACH, R. Controlling. 2. vyd. Praha: Aspi Publishing, 2007. ISBN 80 7357-035-1. [3] HORNE, R., VERGHESE, K., GRANT, T. Life cycle assessment. Collingwood: Csiro Publishing, 2009. ISBN 9780643094529. [4] KRÁTKA, Z. Controlling v poisťovníctve. Controlling a manažérstvo kvality v podnikoch: medzinárodná vedecká konferencia. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2006. ISBN 80-228-1683-3., s. 37-42. [5] KRÄMER, S. Total Cost of Ownership. Saarbrücken: Vdm Verlag Dr. Müller, 2007. ISBN 3-8364- 1933-5. [6] MACHARZINA, K., WOLF, J. Unternehmensführung. 7. Aufl. Wiesbaden: Gabler Verlag, 2010. ISBN 3834922145. [7] MAJTÁNOVÁ, A. a kol.:poisťovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2009,. ISBN 978-80-8078-260-3. s. 327. [8] PREISSLER, P. Controlling. 13. Aufl. München: Oldenbourg, 2007.ISBN 3486584995, str. 155. [9] PULCHART, V. Aspekty vnitřního kontrolního systému pojišťovny. Pojistný obzor, 2005, roč. 82, č. 11, s. 8-9 ISSN 0032-2393. [10] SCHNEIDER, D. Unternehmensführung und strategisches Controlling. 4. Aufl. München: Carl Hanser Verlag GmbH & CO. KG, 2005. ISBN 3-446-40428-7. [11] ŠOLJAKOVÁ, L. Metóda štandardných nákladov a výnosov a analýza odchýlok (I.). Finančný manažment a controlling v praxi. [online]. 2009, č. 1 [cit. 15.09.2014]. Dostupné z: <http://www.financnymanazment.sk/2009/1-2009-1/metoda-standardnych-nakladov-a-vynosov-aanalyza-odchylok-i/>. ISSN 1338-1741. [12] WEBER, J. Das Advanced-Controlling Handbuch Volume 2. Weinheim: Wiley-VCH Verlag, 2008. ISBN 3527503447 Adresa autoriek: prof. Ing. Anna Majtánová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, NHF, Katedra poisťovníctva Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava Slovenská republika anna.majtanova@euba.sk Ing. Hana Dlábiková, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, NHF, Katedra poisťovníctva Dolnozemská cesta 1 852 35 Bratislava Slovenská republika hana.dlabikova@euba.sk

CONTROLLING AND APPLICATION OF ITS TOOLS IN INSURANCE COMPANIES Abstract Both changes in entrepreneurial environment and the competitive contest have a significant impact on the situation of insurance companies. Thus, effective and flexible management system of an insurance company has a significant influence on its enterprise activities. Keen competition in the insurance sector, necessity of timely and accurate information, progress of new global risks and more intensive effect of existing risks these all are the factors that initiate the application of controlling as a subsystem of management in insurance companies. Conditions of controlling in respective insurance company have a strong influence, for example, on early response on different internal and external changes. The aim of the paper is to shortly define specifics of controlling in insurance market and to present the outcome of the research concerning controlling and application of controlling in Slovak and Czech insurance companies as well as in the insurance companies in markets within and outside of European Union. The paper is the outcome of research project MŠ SR VEGA no. 1/0681/12 "Economic environment and the dynamics of changes in the insurance sector" running on the Department of Insurance, the Faculty of National Economy of the University of Economics in Bratislava. Key words Insurance Company, Controlling, Controlling Instruments, Instruments of Operative Controlling, Instruments of Strategic Controlling JEL Classification: G22