Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. Stručný sprievodca pre rovesnícke vzdelávanie

Transcription

1 Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. Stručný sprievodca pre rovesnícke vzdelávanie Katarína Glosová Ivan Lukšík Ľubica Lukšíková Lenka Rovňanová

2 Spoločnosť pre plánované rodičovstvo Bratislava Publikácia vznikla s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd v projekte "Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv" - LP/2012/134. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. Stručný manuál pre rovesnícke vzdelávanie Zostavila: Mgr. Katarína Glosová 2013 Autor a autorky: Mgr. Katarína Glosová (kapitola 1, , ) PaedDr. Lenka Rovňanová (kapitola 4) Mgr. Ľubica Lukšíková (kapitola 1.3, 3) Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc. (kapitola 2) Všetky práva vyhradené. Toto dielo, ani žiadnu jeho časť, nemožno reprodukovať, ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv. Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedajú autorky a autor. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou. ISBN EAN

3 OBSAH Úvod Metóda rovesníckeho vzdelávania v kontexte holistickej sexuálnej výchovy Vymedzenie pojmu, východiská a zásady rovesníckeho vzdelávania Zásady rovesníckeho vzdelávania Požiadavky na rovesníckych aktivistov a aktivistky Prečo je dôležité investovať do rovesníckeho vzdelávania? Základné princípy holistickej sexuálnej výchovy Mladí ľudia a holistická sexuálna výchova Praktické rady pre prácu s rovesníckymi skupinami Násilie a sexuálne násilie páchané na deťoch Definície násilia a ukotvenie problematiky v spoločenskom kontexte Čo je to násilie Spoločenský kontext Druhy násilia Príčiny agresie a násilia Následky násilia Násilie páchané na deťoch Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí Identifikovanie sexuálneho násilia páchaného na deťoch Postup pri odhalení týrania, alebo zneužívania detí Násilie v školskom prostredí Mýty týkajúce sa sexuálneho zneužívania deti Prevencia, sexuálna výchova, vyhľadávanie pomoci Praktické, všeobecné aktivity pre prácu s rovesníckou skupinou Aktivity programu z hľadiska obsahu: Rozdeľovanie sa do skupín: Tvorba pravidiel Zoznamovacie aktivity Rozohrievacie aktivity Záverečné, spätnoväzebné aktivity

4 4 Praktické aktivity pre prácu s rovesníckou skupinou zamerané na prevenciu násilia Komentár na úvod/záver aktivity - odporúčania učiteľom/kám a rovesníckym aktivistom/kám Podnety pre učiteľa/ku, vedúceho/u skupiny: Praktické aktivity Domáce práce Hádaj, na čo myslím, o čom hovorím Čo musia a nemôžu muži a ženy (dievčatá a chlapci)? Podoby lásky Naši rovesníci Premena Čo by si robil/a, keby...? Zamyslenie: Hra na áno nie Ideálna rodina - výtvarná technika Moja predstava o životnom partnerovi/ke Let v balóne Návod na bozkávanie Mýty a fakty o násilí Janko a Marienka Kontinuum sexuálneho súhlasu Zoznam odporúčanej literatúry Použitá literatúra:

5 Úvod Reforma školstva na Slovensku ovplyvnila aj status poskytovania sexuálnej výchovy v rámci učebného procesu, najmä predmetu výchova k manželstvu a rodičovstvu. Už pred reformou bolo vyučovanie sexuálnej výchovy nedostatočné, nevyhovujúce medzinárodným štandardom a holistickému ľudsko-právnemu prístupu. Ideologická kontroverznosť témy, nedostatok záujmu a vzdelávacích možností pre pedagógov spôsobili, že úroveň sexuálnej výchovy na Slovensku značne zaostáva za väčšinou krajín EÚ a nenapĺňa ľudsko-právne štandardy zo strany OSN ako ani odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien pre Slovensko aby holistická sexuálna výchova, zamierená na dievčatá aj chlapcov, bola široko podporovaná na školách. Na druhej strane skúsenosti z praxe a reflexie účastníkov/čok našich vzdelávacích podujatí poukazujú na množstvo výchovných problémov súvisiacich práve s nezvládaním vlastnej prebúdzajúcej sa sexuality detí a mládeže, často pod vplyvom nekontrolovaných podnetov z médií, prístupu na nevhodné stránky na internete, otvorenosti a čiastočnej anonymite sociálnych sietí, absenciou systematických informácií o sexualite a jej optimálnej kultivovanej prezentácii v rodičovskom i školskom prostredí. Napriek medzinárodným záväzkom SR, ako aj poznaniu, podloženému prieskumami o účinnosti a dôležitosti sexuálnej výchovy pre prevenciu rizikového správania mládeže, úroveň sexuálnej výchovy stále nenapĺňa ani minimum z týchto kladených požiadaviek. Naopak, výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorej súčasťou je aj sexuálna výchova, vypadla v rámci reformy školstva z objemu povinných vyučovacích predmetov predpísaných štátom. Poskytovanie sexuálnej výchovy zostalo teda na dobrovoľnej báze a rozhodnutí vedenia jednotlivých škôl. Z osobných výpovedí učiteliek aj mládeže usudzujeme, že sexuálna výchova spĺňajúca medzinárodne uznávané ľudskoprávne štandardy nie je na Slovensku vôbec poskytovaná. Ak sa aj v škole zaoberajú niektorými témami, tak je to skôr z biologickej stránky a stránky plánovania rodičovstva. Otázky sexuálnej orientácie, sexuálnych a reprodukčných práv, prevencie sexuálneho zneužívania, odstraňovania diskriminácie vrátane HIV pozitívnych ľudí a pod. nie sú obsiahnuté v školou poskytovaných lekciách. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo sa dlhodobo snaží pomáhať v šírení informácií a zručností v sexuálnej výchove prostredníctvom vzdelávacích aktivít priamo so žiačkami a žiakmi, pedagogickými zamestnankyňami a zamestnancami 5

6 na školách, v školských zariadeniach ako aj prostredníctvom verejných vzdelávacích a osvetových aktivít, webstránok a publikácií. V rámci projektu Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv sa snažíme prispievať k šíreniu sexuálnej výchovy v súlade s odporúčaniami OSN a CEDAW vzdelávaním študentov a študentiek vysokých škôl pre poskytovanie vzdelávacích aktivít pre žiakov a žiačky základných a stredných škôl metódou peer education (vzdelávanie rovesníkov rovesníkmi). Počas školení sa zameriavame na holistický prístup spĺňajúci medzinárodne uznávané ľudsko-právne štandardy a potrebný didaktický prístup spočívajúci v schopnosti optimálne a primerane veku správne vybrať obsah, sformulovať ciele vo vzťahu k cieľovej skupine a didaktizovať obsah vhodnými didaktickými metódami v netradičných moderných organizačných formách. Manuál, ktorý držíte v rukách, nadväzuje na stručného sprievodcu Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv, v ktorom sme priblížili základné informácie o ľudsko-právnych východiskách sexuálnej výchovy, súčasné postavenie sexuálnej výchovy v školskom systéme, rôzne prístupy ku klasifikácii princípov a zásad sexuálnej výchovy, širšie i užšie vymedzenie jej cieľov a základné didaktické východiská pre realizáciu aktivít zážitkovými metódami. Tento manuál je síce zameraný na mladých aktivistov a aktivistky venujúcim sa vzdelávaniu rovesníkov, určite ho však využijú aj učitelia, učiteľky a iní ľudia pracujúci s deťmi a mládežou, snažiaci sa im sprostredkovať komplexné informácie o sexuálnej výchove zaujímavou, citlivou a interaktívnou formou. V úvode sa zameriavame na predstavenie metódy vzdelávania rovesníkov rovesníkmi a jej úlohy v sprostredkovaní holistickej sexuálnej výchovy, ako aj na poskytnutie základných tipov a rád pre prácu so skupinou detí a mladých ľudí. Aj v súvislosti s požiadavkami zo škôl na preventívne a intervenčné aktivity v oblasti prevencie a eliminácie rodovo podmieneného, sexuálneho a sexualizovaného násilia sme sa rozhodli zamerať školenia študentov a študentiek na túto tematiku a poskytnúť im zručnosti pre samostatné realizovanie vzdelávacích aktivít v oblasti prevencie a scitlivovania na rodovo podmienené, sexuálne a sexualizované násilie., ktoré je porušením základných ľudských práv, ako napríklad práva na rovnaké zaobchádzanie, na zaobchádzanie s úctou a dôstojnosťou či právo na ochranu proti mučeniu. V druhej kapitole manuálu preto nájdete základné informácie o rôznych formách násilia, s ktorým sa môžeme stretávať v spoločnosti a v školskom prostredí, ako ich identifikovať a rady, ako postupovať pri jeho odhalení. Tieto informácie sú dôležitým východiskom pre 6

7 prácu s deťmi a mladými ľuďmi, ako aj nástrojom pre scitlivenie na problematiku násilia, schopnosť vedieť ho rozpoznať a v prípade potreby aj vhodne zareagovať. V druhej, praktickej časti, poskytujeme námety a podklady pre osvedčené aktivity pri práci s deťmi a mladými ľuďmi v skupine. Jedná sa o všeobecné aktivity so skupinou, zamerané na spoznanie skupiny, určenie pravidiel, navodenie príjemnej a dôvernej atmosféry a reflexiu a tiež o aktivity smerujúce k scitlivovaniu a oboznamovaniu sa s problematikou rodovej rovnosti, ľudských práv, partnerstva a prevencie nežiaduceho až násilného správania sa vo vzťahoch a spoločnosti. Dúfame, že tento manuál bude užitočným zdrojom a inšpiráciou pre inováciu práce s deťmi a mladými ľuďmi v oblasti vzdelávania v holistickej sexuálnej výchove prostredníctvom moderných metód zážitkového participatívneho učenia a pomôže k jej šíreniu v súlade s medzinárodne uznávanými ľudskoprávnymi štandardami. Za autorský tím Katarína Glosová 7

8 1 Metóda rovesníckeho vzdelávania v kontexte holistickej sexuálnej výchovy Katarína Glosová, Ľubica Lukšíková Metóda rovesníckeho vzdelávania (peer education) je celosvetovo uznávanou metódou poskytovania neformálneho vzdelávania a prevencie, jej výhodou je malý vekový rozdiel medzi poskytovateľmi a prijímateľmi informácií, znalosť východiskovej situácie a kultúry mladých ľudí, čo prispieva k navodeniu dôvernej atmosféry, väčšej otvorenosti počas vzdelávacích aktivít, lepšej akceptácii lektorov a lektoriek a prijatiu poskytovaných informácií. Dôležitou je správna príprava mladých aktivistov a aktivistiek s dôrazom na didaktický prístup spočívajúci v schopnosti optimálne a primerane veku správne vybrať obsah, sformulovať ciele vo vzťahu k cieľovej skupine a didaktizovať obsah vhodnými didaktickými metódami v netradičných moderných organizačných formách. 1.1 Vymedzenie pojmu, východiská a zásady rovesníckeho vzdelávania Rovesnícke vzdelávanie (peer education) je podľa UNAIDS (1999) populárny koncept, ktorý zahŕňa prístup, spôsob komunikácie, metodológiu, filozofiu a stratégiu. Anglický termín peer rovesník označuje niekoho s rovnocenným postavením, pochádzajúceho z rovnakej spoločenskej skupiny, najmä vzhľadom na vek alebo spoločenský status. Vzdelávanie zahŕňa rozvíjanie zručností, sebarozvoj alebo sprostredkovanie informácie iným osobám. V praxi môže zahŕňať všetky činnosti od advokačných aktivít, cez poradenstvo, vzdelávanie až po distribúciu informačných materiálov. Rovesnícke vzdelávanie sa orientuje na ovplyvnenie jedincov prostredníctvom modifikovania ich vedomostí, postojov, presvedčení alebo správania využitím vplyvu členov skupiny, do ktorej patria ale aj na dosiahnutie zmien v širšom spoločenskom meradle. Metóda rovesníckeho vzdelávania využíva v praxi viaceré behaviorálne teórie, ako napríklad Bandurovu teóriu sociálneho učenia, teóriu odôvodnenej akcie M. Fishbeina a I. Ajzena alebo teóriu šírenia inovácií E. Rogersa, keďže implicitne tvrdí, že niektorí členovia danej skupiny rovesníkov (rovesnícki/e aktivisti/ky) môžu mať vplyv na vyvolanie zmeny správania medzi svojimi rovesníkmi (Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS), 1999, 8

9 s. 6). Dôležitou súčasťou konceptu rovesníckeho vzdelávania je aj teória participatívneho učenia (Freire, 1970), podľa ktorej posilnenie skupiny vychádza z úplneho zapojenia všetkých dotknutých členov a umožňuje vysporiadať sa s problémom vďaka vznikutému dialógu Zásady rovesníckeho vzdelávania Vplyvom sociokultúrnych noriem a očakávaní, ekonomického statusu, výchovy a rodinnej atmosféry či náboženského presvedčenia môžu mať mladí ľudia obmedzený prístup k objektívnym, pravdivým a zrozumiteľným informáciám o vzťahoch, sexuálnych a reprodukčných právach, sexualite a o tom, čo je a nie je vhodné a žiaduce v sexuálnom správaní. Môže sa stať, že ak aj majú prístup k týmto informáciám, sú podávané autoritársky, s predsudkami či spôsobom, ktorý nereflektuje názory, hodnoty a skúsenosti mladých ľudí. Informácie poskytované bez snahy porozumieť potrebám mladých ľudí môžu mať často opačný efekt, ako bol zamýšľaný. Mladí rovesnícki aktivisti a aktivistky majú väčšinou výhodu v tom, že vedú dialóg členmi svojej rovesníckej skupiny, poznajú situáciu mladých ľudí, ich názory, postoje a záľuby a nie sú zaťažení vekovým rozdielom. Vychádza sa z toho, že mladí ľudia sa v určitom vekovom období, najčastejšie s nástupom puberty, častejšie obracajú o pomoc, radu na svojich kamarátov, kamarátky, rovesníkov, rovesníčky a vplyv dospelých klesá Sprostredkovanie informácii formou rovesníckeho vzdelávania má viacero špecifikácií (Social Development Division, 2003): - Zväčša sa jedná o neformálne vzdelávanie, na ktorom za pomoci facilitátora/ky mladí ľudia diskutujú o vybranej téme - Volí sa metóda participatívneho vzdelávania, mladí ľudia sú aktívne zapájaní do diskusií a aktivít - Používa sa tiež metóda zážitkového učenia, kedy si mladí ľudia prostredníctvom rôznych aktivít (hry, súťaže, dramatizácia, rolové hry) osvojujú nové informácie a zručnosti - Prostredníctvom identifikácie sa s facilitátorom/kou ako pozitívnym vzorom dochádza k zmene postojov a správania mladých ľudí - Vďaka vekovej blízkosti sa ľahšie navodí atmosféra dôvery a deti a mladí ľudia sú otvorenejší v otázkach a v diskusii na témy, o ktorých by sa mohli hanbiť diskutovať s učiteľom/kou alebo s rodičmi 9

10 Charakteristiky dobrého rovesníckeho programu (United Nations, 2003): 1. Kultúrne primeraný Facilitátor/ka si musí byť vedomý/á kultúrneho a sociálneho východiska členov a členiek skupiny, prípadne subkultúry, v ktorej uskutočňuje vzdelávanie a citlivo pristupovať k jej normám 2. Vývinovo vhodný Je potrebné oboznámiť sa s vekovým zložením skupiny a prispôsobiť aktivity vývinovému stupňu skupiny 3. Presnosť poskytnutých informácií Facilitátor/ka musí byť dobre oboznámená/ý s témou, o ktorej ide diskutovať a sprostredkovať objektívne, vyvážené informácie (nie je však hanbou priznať, ak na nejakú otázku nevie zodpovedať, v tom prípade je dobré odporučiť na vierohodný zdroj, prípadne si naštudovať odpoveď, ak realizuje viacero stretnutí) 4. Založený na zážitkovom učení, vrátane modelovania a precvičovania komunikačných, vyjednávacích a odmietajúcich zručností Najlepšou metódou osvojenia si informácií a zručností je ich precvičovanie, napríklad ako sa zachovať v riskantnej situácii, ako komunikovať v partnerskom vzťahu, obhajovať svoje práva 5. Profesionalita a starostlivosť o aktivistov Je dôležité venovať sa aj pravidelnému vzdelávaniu rovesníckych aktivistov a aktivistiek, organizovať školenia a tréningy, supervízne stretnutia, podporovať ich účasť na konferenciách a stážach 6. Vedený rovesníkmi Mladí ľudia sú zahrnutí do plánovania a implementácie vzdelávacích aktivít, majú možnosť ich prispôsobiť svojim potrebám 7. Primerané investície do mládeže Je dôležité, aby organizácia podporovala mladých aktivistov/ka, zahŕňala ich do monitorovania projektových výziev, formulovania žiadostí a vedenia projektov, podporovala financovanie rovesníckeho programu 8. Podpora komunity Pozitívny vplyv rovesníckeho programu umocňuje spolupráca s komunitou 9. Zábavny a kreatívny Program vedený mladými ľuďmi pre mladých ľudí by mal byť flexibilný, umožňujúci zapájanie rôznymi formami, napr. divadlo, šport, 10

11 internet, hudba 10. Dostatok času a trpezlivosť Programu trvá určitú dobu, kým bude úspešný, vyžaduje si to odhodlanie, podporu a motiváciu 11. Mládeži priateľský Je dobré, ak majú mladí ľudia k dispozícii priestor, ktorý je flexibilný, príjemný a poskytuje aj súkromie 12. Dohľad Je potrebné mať jasne stanovené pravidlá, ktoré členovia a členky mládežníckej skupiny dodržiavajú, ideálne sa podieľajú na ich tvorení 13. Podpora Aktivisti a aktivistky by mali mať možnosť sa poradiť so skúsenejším kolegom/yňou, odborníkom/čkou, požiadať o pomoc 14. Jasné a realistické ciele Pri plánovaní projektov a aktivít je potrebné mať na vedomí ich realizovateľnosť, skúsenosti mladých ľudí a ich možnosti 15. Dlhodobé plánovanie Je potrebné mať na mysli udržateľnosť programu, stratégie, ako motivovať nových členov/ky, odovzdávanie skúseností, finančné zabezpečenie Požiadavky na rovesníckych aktivistov a aktivistky Mladí aktivisti a aktivistky by mali spĺňať viacero predpokladov, ktoré sú potrebné pre úspešné vzdelávanie rovesníkov (United Nations, 2003): - Absolvovali špecializované školenie alebo tréning, na ktorom získali informácie, osvojili si zručnosti a potrebný didaktický prístup - Mali by byť rovesníci cieľovej skupiny - Sú ochotní učiť sa a byť otvorení novým myšlienkam a spôsobom, ako robiť veci - Chápu, ako skupiny pracujú, vedia o základných pravidlách pre prácu v skupine a potrebe zachovania dôvernosti - Sú dobrí poslucháči a pozorovatelia - Majú dobré komunikačné zručnosti, vedia sa vyjadrovať jasne, zrozumiteľne a bez konfrontácií - Vedia sa vyjadriť kreatívnou formou a umožniť to aj ostatným - Sú schopní sebareflexie 11

12 - Sú ochotní rešpektovať pravidlá a dohľad odborníka/čky, prijať konštruktívnu spätnú väzbu a zlepšovať sa - Rozumejú a praktizujú princíp v prvom rade neškodiť pri práci s deťmi a mladými ľuďmi - Sú motivovaní a odhodlaní pracovať na projekte a aktivitách a vedia motivovať ostatných - Majú pozitívny prístup k svojej činnosti - Sú empatickí - Sú dobrým vzorom, správajú sa podľa zásad, ktoré hlásajú Prečo je dôležité investovať do rovesníckeho vzdelávania? Spolupráca mladých aktivistov a aktivistiek s učiteľmi, učiteľkami, vychovávateľmi, vychovávateľkami a ďalšími kľúčovými osobami pre vzdelávanie napomáha k sprostredkovaniu komplexného vzdelávania mladých ľudí. Mladí aktivisti a aktivistky sa často stávajú pozitívnymi vzormi pre svoje okolie. Vďaka absolvovaným školeniam a získaným odborným vedomostiam a zručnostiam sa mení aj ich pohľad, sú citlivejší na prejavy nežiaduceho správania vo svojom okolí, schopnejší a ochotnejší v prípade potreby poradiť, zasiahnuť a pomôcť. Tieto internalizované postoje a zručnosti z nich robia prirodzené autority vo svojom okolí, vyhľadávané rovesníkmi nielen v prípadoch, ak si netrúfnu osloviť svojich rodičov, pedagógov alebo iné autority. Využíva sa tak pozitívna stránka rovesníckeho vplyvu, ktorý môže mať veľmi silný dopad na správanie, prežívanie a konanie ich rovesníkov. V neposlednom rade si spoločnosť takýmto spôsobom vychováva vzdelaných mladých lídrov a líderky s prehľadom v medzinárodných ľudskoprávnych štandardoch, skúsených v komunikácii a sprostredkovaní informácií inovatívnymi a kreatívnymi formami a motivovaných svojou snahou a pozitívnym vplyvom dosiahnuť v spoločnosti zmeny k lepšiemu. Spolupráca mladých aktivistov a aktivistiek s odborníkmi a odborníčkami s dlhoročnými skúsenosťami je preto kľúčovou pre upevnenie tohto vzájomne prospešného vzťahu, udržanie motivácie a aktivizáciu mladých ľudí. Medzinárodné spoločnosti zaoberajúce sa ľudskými právami sa snažia posilniť participáciu mladých ľudí vo všetkých aspektoch svojej činnosti rozširovaným mládežníckych sietí a podporovaním projektov s vedením či aktívnou participáciou mladých ľudí. 12

13 1.2 Základné princípy holistickej sexuálnej výchovy V Slovenskej Republike je sexuálna výchova súčasťou výchovy k manželstvu a rodičovstvu a vychádza z jej učebných osnov. Sexuálna výchova je otvorená komunikácia medzi učiteľom/kou a žiakmi/čkami vychádzajúca z otázok žiakov a žiačok o sexualite a z ich potrieb. Smeruje k hlbšiemu poznaniu a porozumeniu jednotlivým oblastiam sexuality, partnerským vzťahom a ich dôsledkom na život človeka a je aj návodom na zdravší a plnohodnotnejší intímny, partnerský a sexuálny život. (Rovňanová, Lukšík, Lukšíková. et al., 2007, s. 9) Podľa Medzinárodnej spoločnosti pre plánované rodičovstvo (IPPF, 2010) by holistická sexuálna výchova mala spĺňať nasledovné kritériá: 1. Pomáhať deťom a mladým ľuďom získať presné informácie o sexuálnych a reprodukčných právach, rozptýliť mýty, poskytnúť odkazy na overené zdroje a služby, 2. Rozvíjať životné zručnosti, ako je kritické myslenie, komunikačné a vyjednávacie schopnosti, zručnosti pre sebarozvoj, rozhodovacie zručnosti; sebavedomie, dôveru; asertivitu, schopnosť prevziať zodpovednosť, schopnosť klásť otázky a hľadať pomoc; empatiu, 3. Starostlivosť o pozitívne postoje a hodnoty, otvorenosť, rešpektovanie seba aj druhých; rozvoj pozitívnej sebaúcty, pohodlia, nekritického postoja; zmysel pre zodpovednosť; pozitívny postoj k svojmu sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. IPPF tiež rozlišuje sedem základných komponentov holistickej sexuálnej výchovy: 1. Rod Porozumenie terminológii, konceptom femininity a maskulinity, rodových rol, rodovo podmieneným stereotypom a nerovnosti 2. Sexuálne a reprodukčné zdravie a HIV Informácie o sexualite v rámci životného cyklu, anatómii a reprodukčnom procese, metódach antikoncepcie a možnostiach prevencie a liečby pohlavne prenosných ochorení vrátane HIV, koncepte panenstva, abstinencii, vernosti, sexuálnych odozvách, sociálnych očakávaniach, rozvoj sebavedomia a posilňovanie úcty k telu, odbúravanie mýtov a stereotypov. 3. Sexuálne práva a sexuálne občianstvo Znalosť medzinárodných ľudských práv a vnútroštátnych politík, zákonov a štruktúr, ktoré sa vzťahujú k sexualite ľudí; prístupu založeného na právach v 13

14 oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZ), informácie o prístupoch k službám SRZ, dôležitosť občianskej participácie, advokácie, poznania a uplatňovania svojich sexuálnych a reprodukčných práv 4. Potešenie Pozitívny prístup k sexualite mladých ľudí, uvedomovanie si toho, že sex by mal byť príjemný a nevynútený; vzťahový a partnerský kontext, láska, túžby, emócie a komunikácia v partnerských vzťahoch, bezpečné a príjemné sexuálne praktiky 5. Násilie Rozpoznanie rôznych druhov násilia, najmä rodovo podmieneného, poznanie hraníc v sexuálnom a partnerskom vzťahu, mýty a fakty o násilí, ako sa vedieť brániť a kde vyhľadať pomoc, 6. Rozmanitosť Poznanie a porozumenie rozmanitosti vzhľadom na rôzne aspekty nášho života viera, kultúra, etnický pôvodu, sociálno-ekonomický status, schopnosti / postihnutia, HIV status a sexuálna orientácie, poznanie diskriminácie a tolerancia 7. Vzťahy Rôzne druhy vzťahov (partnerské, kamarátske, rodinné, pracovné), ich neustále zmeny; emócie a intimita, práva a povinnosti vo vzťahoch, rozpoznanie zdravých a nebezpečných vzorcov partnerského správania, rovesníckeho tlaku, rozdielu medzi sexom a láskou Pre podrobnejšie informácie o východiskách, princípoch a zásadách tvorby a implementovania sexuálnej výchovy odporúčame prečítať si naše predchádzajúce publikácie: Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl v rámci učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu (2007) a Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv (2012) Mladí ľudia a holistická sexuálna výchova Dohovor OSN o právach dieťaťa (CRC, 1989) uvádza, že deti a mladí ľudia majú právo na čo najvyššie možné dosiahnuteľné zdravie, prístup k zdravotníckym zariadeniam (článok 24), a prístup k informáciám, ktoré im umožnia rozhodovať o svojom zdraví (článok 17), vrátane plánovania rodičovstva (článok 24). Mladí ľudia majú tiež právo byť vypočutí, vyjadriť svoje názory a zapojiť sa do rozhodovania (článok 12). Majú právo na vzdelávanie, ktoré im pomôžu učiť sa, rozvíjať a dosiahnuť svoj plný potenciál, a pripraviť ich na to, 14

15 aby boli chápaví a tolerantní k ostatným (článok 29). Navyše, mladí ľudia majú právo nebyť diskriminovaní (článok 2). Preto je potrebné pri tvorbe a realizácii programov sexuálnej výchovy zohľadňovať potreby a záujmy mladých ľudí tak, aby boli informácie sprostredkované prijateľnou, zrozumiteľnou, zážitkovou formou akceptujúcou sociokultúrne pozadie mladých ľudí, ich postoje, hodnoty a presvedčenia. Medzinárodná zdravotnícka organizácia a Federálne centrum pre výchovu k zdraviu (BZgA, 2010) zdôrazňujú, že mladí ľudia potrebujú formálnu aj neformálnu sexuálnu výchovu, ktoré by mali byť vzájomne komplementárne a poskytovať odborné znalosti a zručnosti ukotvené v podporujúcom a akceptujúcom prostredí. Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť, aby sexuálna výchova bola pre mladých ľudí pútavá, zaujímavá a prospešná, je zahŕňať ich do vytvárania programov sexuálnej výchovy, či už prostredníctvom prieskumov medzi mladými ľuďmi o ich informovanosti, potrebách a očakávaniach od programov sexuálnej výchovy, vytváraním konzultačných skupín mladých ľudí, ktoré by poskytovali vhľad a spätnú väzbu pri vytváraní programov sexuálnej výchovy alebo priameho zahrnutia mladých ľudí do vytvárania a implementovania programov sexuálnej výchovy v spolupráci s odborníkmi/čkami. Rovesnícke skupiny preto predstavujú dôležitých partnerov pre úspešné a komplexné poskytovanie holistickej sexuálnej výchovy. 1.3 Praktické rady pre prácu s rovesníckymi skupinami 1 - Nevyhnutným predpokladom je dobrá odborná pripravenosť v danej téme - Na začiatku stretnutia je potrebné vytvoriť si spoločne so skupinou pravidlá, ktoré sa budú dôsledne dodržiavať - Nesnažiť sa o hlbšie interpretácie, analýzu a hodnotenie - Vyhnúť sa používaniu sociometrických aktivít, ktoré môžu zraňovať emočne labilnejších členov skupiny - Citlivo vnímať atmosféru v skupine, pri poklese pozornosti, resp. pri napätej atmosfére je vhodné zaraďovať upokojujúce, resp. uvoľňovacie, rozohrievacie aktivity - Vhodné je viesť diskusiu, nie monológ, povedať svoj názor, ale nehodnotiť, nekritizovať 1 Pri písaní tejto kapitoly autorka vychádzala vlastnej dlhoročnej skúsenosti 15

16 - Nechať priestor pre prezentovanie názoru členom, členkám skupiny a až potom ponúknuť svoj názor, riešenie, informáciu - Dodržiavať zásadu dobrovoľnosti v prejavovaní názorov - Snažiť sa o vytvorenie otvorenej, bezpečnej, dôvernej, priateľskej atmosféry - Zabezpečiť diskrétnosť, prostredníctvom pravidla, že všetky dôverné veci ostávajú v skupine, v prípade odhalenia vážnejšieho problému neriešiť ho pred skupinou, ale individuálne, odporučiť na odborníka, odborníčku - Pri výtvarných, hudobných aktivitách nehodnotiť kvalitu, neporovnávať výtvory, ale sa zamerať na obsah - Snažiť sa o zapájanie všetkých členov, členiek skupiny, ak sa niekto snaží vyniknúť, treba ho pochváliť a upozorniť, že je dôležité vypočuť si a ostatných/né - Ak je skupina tichá, je vhodné využívať metódy brainstormingu, prácu v menších skupinách, ktorá podnecuje aktivitu i u menej výrečnejších účastníkov/účastníčok - V prípade, že niekto v skupine nebude chcieť pracovať s niekým, kto nie je jeho kamarátom, kamarátkou, je vhodné vysvetliť, že majú možnosť spoznávať sa navzájom, naučiť sa komunikovať aj so svojimi nepriateľmi, nepriateľkami, vhodné je striedať prácu v rôznych skupinách, dať možnosť zaradiť sa aj podľa seba - V prípade, že je v skupine veľký šum, prekrikovanie, aktivista, aktivistka môžu zostať ticho a počkať, kým sa skupina sama utíši, alebo si dohodnúť napr. že zdvihnutá ruka je signálom pre utíšenie sa, ak vyrušuje jeden člen skupiny resp. jedna, je vhodné postaviť sa k nemu/nej, dotknúť sa ho/jej, presadiť si ho/ju k sebe Štruktúra programu: Štruktúra programu, voľba aktivít by mala byť vopred starostlivo pripravená či už z odborného, alebo technického hľadiska. Z hľadiska prípravy materiálu je dôležité, aby rovesnícky aktivista, aktivistka poznal vekové zloženie, zastúpenie chlapcov a dievčat a pod., poznal tiež technické vybavenie miestnosti v ktorej budú pracovať (veľkosť miestnosti k využívaniu pohybových aktivít, možnosť usporiadať stoličky do kruhu, ak je potrebné aj technické vybavenie flipchart, tabuľa, dataprojektor). 16

17 Pri kratšie trvajúcom programe (2 vyučovacie hodiny), je vhodná nasledujúca štruktúra : 1. Predstavenie seba, organizácie, programu 2. Vytvorenie spoločných pravidiel 3. Zoznamovacie aktivity 4. Rozohrievacia aktivita 5. Nosná aktivita 6. Rozohrievacia aktivita 7. Spätná väzba Pri pokračovaní s identickou skupinou, vynechávame predstavovanie, veľmi krátko sa zopakujú pravidlá, na pripomenutie si mien, využijeme menovky môžeme využiť jednoduché aktivity, lámače ľadov napr. obľúbená farba, jedlo, asociácie na rozličné slová týkajúce sa témy a pod., na začiatku stretnutia si pripomenieme obsah, resp. závery predchádzajúceho stretnutia. Pri programe, ktorý trvá dlhšie, je potrebné z dôvodu udržiavania pozornosti, dynamiky skupiny, striedanie aktivít: pohybové, výtvarné, diskusné a pod., prácu s celou skupinou striedať s prácou v menších skupinách, vo dvojiciach. Dôležité je reagovať na atmosféru v skupine, pokles pozornosti, reagovať na signály, ktoré vydávajú členovia a členky skupiny, podľa potreby zaraďovať prestávky. 17

18 2 2.1 Násilie a sexuálne násilie páchané na deťoch Ivan Lukšík Definície násilia a ukotvenie problematiky v spoločenskom kontexte Čo je to násilie Násilie je úmyselné použitia fyzickej sily alebo moci, ohrozujúcej, alebo skutočnej, proti sebe, inej osobe, alebo proti určitej skupiny osôb, alebo spoločenstvu, ktoré buď vedie alebo má vysokú pravdepodobnosť že bude viesť k zranenie, smrť, psychickej ujme, narušeniu vývinu, alebo deprivácii (World report on violence and health - WRVH). Násilie sa často krát vymedzuje v súvislosti s agresivitou ako jeden z druhou sociálno patologických javov. V obidvoch prípadoch ide o porušenie, alebo porušovanie sociálnych noriem pri ktorých násilník, resp. agresor obmedzuje práva a integritu osôb v svojom okolí. V súvislosti s mládežou sa niekedy hovorí o špecifickej logike násilia Spoločenský kontext Zmenou životných podmienok a kultúrnych hodnôt sa mení aj obraz a chápania násilia. Čo sa týka násilie páchané na deťoch, v minulosti bolo toto násilie tolerované ako prirodzená súčasť života, neskôr bolo násilie na deťoch zámerne zatajované, aby vznikla ilúzia, že tento problém neexistuje. V súčasnosti sa zvýšila citlivosť, s akou je toto násilie rozlišované. Súvisí to s pedocentrickou orientáciou (zameranie na dieťa) súčasných západných spoločnosti. V súvislosti s touto orientáciou boli prijaté tri závažné dokumenty, týkajúce sa práv dieťaťa: Charta práv dieťaťa 1924, Konvencia o právach dieťaťa 1959, Dohovor o právach dieťaťa 1989 (Vaníčková, 1995), ktoré zviditeľňujú a obmedzujú násilie páchané na deťoch. Násilie a agresivita sa v tej-ktorej spoločnosti hodnotí podľa pravidiel a noriem, ktoré v nej existujú. Napr. agresivita ako odpoveď jedinca na podnety, ktoré signalizujú ohrozenie môže byť prijateľná. Podobne môže byť tolerovaná aj istá miera zúrivosti vzdoru detí a mládeže, ako istá ventilácia osobnej, či sociálnej frustrácie. Značná časť agresivity je transformovaná a prejavuje sa 18

19 v akceptovanej formy vo viacerých druhoch športov v pravidlami regulovanej podobe (upravené podľa: Šimanovský, 2002, s. 11) Druhy násilia WRVH rozlišuje štyri typy násilia: fyzické; sexuálne, psychologické a depriváciu. Na základe toho kto je páchateľom a obeťou a aký je medzi nimi vzťah sa rozlišujú 4 typy násilia: Násilie zamerané na seba: sebapoškodzovanie, samovraždy a pod. Interpersonálne násilie: násilie v medziľudských vzťahoch v rodiny, v intímnych partnerských vzťahoch a násilia v sociálnych skupinách. Konkrétne je to napr. týranie detí, násilie v intímnom partnerskom vzťahu, zneužívania seniorov, násilia medzi mládežou, napadnutia cudzími ľuďmi, násilie spojené s majetkovú trestnú činnosť, násilia na pracoviskách a v iných inštitúcií. Kolektívne násilie sa týka násilia páchané väčšími skupinami osôb a môže to byť násilie sociálne, politické a hospodárske (World report on violence and health - WRVH). Čo do spôsobu páchania rozlišujeme násilie v podobe agresie (verbálne, fyzické, voči osobám, voči predmetom), manipulácie (neagresívne "ohlupovanie", násilie z "podriadenej" pozície) a kombináciu oboch typov (Spurný, 1996). Podľa dĺžky trvania sa stretávame s násilím pôsobiacim dlhodobo (latentné, pokračujúce), situačným násilím v podobe postupne gradujúcich konfliktných situácií a násilím vo forme incidentov, tj. neočakávaných, náhlych, prevažne násilných prejavov s krátkym intenzívnym priebehom (Spurný, 1996) Príčiny agresie a násilia Medzi odborníkmi pretrvávajú diskusie o tom, či je deštrukcia vrodený pud, alebo je to sekundárna reakcia jedinca na frustráciu, či iných nezvládnutých životných situácií človeka (upravené podľa: Ondrejkovič, 2001). Medzi príčinami násilia a agresivity u jedinca sa spomínajú: biologické dispozície: napr. hladina testosterónu u mužov, stavy CNS po úrazoch, pri psychických chorobách, u detí s ADHD a pod. a sociokultúrne dispozície: napr. naučené správanie ako dosiahnuť isté ciele, ako sa brániť, ako sa vysporiadať sa s frustráciou (Fischer, Škoda, 2009). Príčinou agresie môžu byť neuspokojené potreby v detstve (lásky, bezpečia a pod.), ale tiež nadmerné potreby spôsobené hyperprotektívnou výchovou, pri 19

20 ktorej sa dieťa nenaučilo vyvíjať úsilie a mať trpezlivosť pri prekonávaní prekážok a pri nadväzovaní vzťahov. Medzi nadmerné potreby zaraďuje Leo Buscaglia potrebu mať vždy pravdu, mať vo všetkom prednosť, byť dokonalý a zavďačovať sa všetkým, nadmerne hromadiť majetok, meniť druhých a manipulovať s nimi, zbavovať sa na ich úkor depresie, obviňovať ich a dominovať (Šimanovský, 2002). Čo sa týka špecificky charakteristík páchateľa sexuálneho zneužívania, sú to najmä jedinci s nízkym sebavedomím, ktorí prežili neuspokojivé detstvo, prípadne sami boli obeťami sexuálne zneužitie. Títo páchatelia, väčšinou muži, sú primárne sexuálne orientovaní na dieťa, sexuálne zneužitie dieťaťa je pre nich náhradným riešením v osobných problémoch, ktoré nedokážu zvládnuť inak. V zneužívaní dieťaťa hľadajú pocit moci, ktorý nedokážu dosiahnuť vo vzťahu k dospelým (nemusí ísť len o sexuálne vzťahy). K tomuto správaniu často prispieva neovládaná impulzivita a znížené kognitívne schopnosti. Prípadné zábrany bývajú oslabené alkoholom, alebo drogami (Vaníčková a kol., 1995) Následky násilia Násilie spôsobuje fyzickú ako aj emocionálnu ujmu a jej následky v podobe traumatizujúcich skúseností, pretrvávajúceho strachu a obáv, pocitoch nekompetencie a pod. sú často trvalé (Spurný, 1996). Ak dieťa vyrastá v domácnosti, kde je bežné násilie, poškodzuje to jeho vývoj. Dochádza k tomu nielen vplyvom toho, že dieťa násiliu prihliada alebo je jeho obeťou, ale aj tým, že taká rodinná atmosféra neumožňuje riadnu rodičovskú starostlivosť. Výskum v tejto oblasti ukazuje, že fyzicky zneužívané deti majú oveľa väčší sklon k zlostnému správaniu než ich rovesníci a pri neúspechu pri plnení úloh alebo pri hre sa ľahko stávajú frustrovanými (Erickson a kol. in Elliott a Place, 2002). Staršie deti vyrastajúce v atmosfére násilia v rodine často reagujú agresívne (Shields a kol. in Elliott a Place, 2002). Chlapci, ktorí vyrastali v atmosfére násilia, ľahšie podliehajú emóciám spojeným so zlostnými hádkami než ich rovesníci a častejšie sa do takýchto hádok zapájajú (Cummings a kol. in Elliott a Place, 2002). Táto tendencia často pretrváva až do dospelosti a prejavuje sa v podobe násilia a zneužívania v ich dospelých vzťahoch (Riggs a kol. in Elliott a Place, 2002). 20

21 2.2 Násilie páchané na deťoch Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí je závažným patologickým javom, ktorý svojimi dôsledkami podstatným spôsobom ovplyvňuje telesné, duševné a sociálne zdravie dieťaťa. Pre celý komplex týrania dieťaťa, jeho prejavov a dôsledkov sa v anglosaskej literatúre používa pojem CAN: Child Abuse and Neglect, čo znamená Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (Vlčková in: Ondrejkovič, 2001). Podľa definície CAN sa za týranie a zanedbávanie dieťaťa považuje akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť (Dunovský in Bednařík, 2004). Všeobecne sa konštatuje, že dieťa s týmto syndrómom pochádza z prostredia s nedostatkom lásky a podnetov. Dôsledkami potom sú napr. úzkostné a depresívne poruchy, posttraumatické poruchy, psychosomatické poruchy, nízke sebahodnotenie, nedôvera, strata bezpečia a istoty, neschopnosť nadviazať vzťahy, poruchy správania a iné (Bartová in Bednařík a kol., 2004). Základnými formami CAN syndrómu sú: - telesné týranie zatvorené a otvorené poranenia, mnohopočetné zranenia, tržné rany, podliatiny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, popálenie, smrť, - psychické týranie nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie, vyvolávanie stresu, šikanovanie, verbálna agresia, izolovanie dieťaťa, dieťa ako svedok násilia páchaného na inej blízkej osobe, - zanedbávanie nedostatok podnetov, zanedbanie duševné i citové, nedostatočná výživa, ošatenie, nedostatok v bývaní, nedostatočná zdravotná a výchovná starostlivosť, - sexuálne zneužívanie bezdotykové exhibícia pred dieťaťom, vystavenie dieťaťa pornografickým videonahrávkam alebo časopisom, nútenie dieťaťa vyzliekať sa a jeho fotografovanie, obscénne telefonáty, - sexuálne zneužívanie dotykové sexuálne hry, ohmatávanie a manipulácia v oblasti erotogénnych zón (genitálie, prsia, análny otvor), pohlavné zneužitie, znásilnenie, orálny sex, análny sex, incest, 21

22 - zvláštne formy systémové týranie (sekundárna viktimizácia), organizované zneužívanie detí, rituálne zneužívanie, sexuálny turizmus, Münchhausenov syndróm v zastúpení (rodičia si vymýšľajú alebo zveličujú zdravotné problémy detí, pre ktoré sú tieto ďalej vyšetrované a liečené) (Bartová Bednařík a kol., 2004). - Často sa nedá jednoznačne rozhodnúť, o aký druh násilia ide, pretože ide väčšinou o násilie kombinované. Sexuálne zneužívané dieťa je zvyčajne zároveň týrané aj fyzicky a psychicky, fyzicky týrané dieťa je súčasne týrané psychicky a psychicky týrané dieťa je aj zanedbávané. Vo všeobecnosti možno povedať, že deti s CAN syndrómom majú významné problémy v oblasti emócií. Tieto deti alebo sú neprimerane utiahnuté a našou hlavnou úlohou je pomôcť im vyjsť z ulity alebo sú neprimerane agresívne a potom našou hlavnou úlohou je pomôcť im zvládať vlastnú agresivitu Identifikovanie sexuálneho násilia páchaného na deťoch Príznakov, ktoré sa dajú pozorovať u deti s CAN syndrómom je veľmi veľa a sú rôzne u detí rôzneho veku. Medzi takéto príznaky u detí príznaky u detí od 5 do 12 rokov patria: - naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však nemôžu nikomu prezradiť, - hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta, - pýtajú sa, či by ste naozaj nikomu nevyzradili, keby sa vám prípadne zdôverili, - začínajú klamať, kradnúť, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť, - majú u seba nevysvetliteľné obnosy peňazí alebo darčeky, - mávajú desivé sny, začínajú sa opäť pomočovať, - zrazu sa správajú nevysvetliteľne, - prestávajú sa radovať z predtým obľúbených činností, - neochotne sa vyzliekajú pred telocvikom, - bez vysvetliteľného dôvodu začínajú neznášať nejakú dospelú osobu, nechcú, aby sa o nich predtým obľúbená osoba chodila starať, - sexuálna aktivita je neprimeraná ich veku, - kreslia sexuálne inšpirované obrázky môžu znázorňovať i akt zneužitia, - trpia infekciami močových ciest, krvácaním alebo zvýšenou citlivosťou v genitálnej alebo análnej oblasti, majú bolesti pri močení, 22

23 - trpia bolesťami alebo krvácaním v hrdle, - trpia chronickými indispozíciami, napr. bolesťami hlavy či žalúdka, - prejavujú tendencie k prevzatiu rodičovskej úlohy v domácnosti, svojím správaním vyvolávajú dojem, že sú staršie (ak ich zneužíva niekto z rodinných príslušníkov), - majú problémy s jedením buď nechutenstvo alebo prejedanie, - trpia depresiami až po pokusy o samovraždu, - majú o sebe zlú mienku, majú sklony k sebapoškodzovaniu, - utekajú z domova, - správajú sa akoby boli mladšie (regres) hrajú sa s hračkami, ktoré odložili, cmúľajú si palec, - vidieť problémy s chôdzou ako následok sexuálneho styku chôdza je neprirodzená, deti chodia naširoko, alebo naopak, stehná majú úplne pri sebe, - hovoria o sebe, že nestoja za nič a nič z nich nebude, - pokúšajú sa sexuálne zneužiť ďalšie deti, - hovoria alebo píšu o sexuálnych otázkach, - sú stále akoby v strehu, k ľuďom pristupujú viac zboku, - vymýšľajú si množstvo výhovoriek, aby nemuseli ísť domov. U detí starších ako 13 rokov sa prejavujú podobné príznaky ako u mladších a okrem nich navyše aj nasledujúce: - majú chronickú depresiu, so sklonmi k samovražde, - užívajú drogy, nadmerné množstvo alkoholu, - trpia stratou pamäte, - prejavujú nevhodné, sexuálne vyzývavé správanie, - majú obavy z konkrétnych ľudí, - výrazne preberajú rodičovskú úlohu starajú sa v domácnosti o všetko a všetkých, len nie o seba, - predstierajú, že majú zakázané chodiť von, - chronicky trpia nočnou morou, boja sa tmy, - sú neschopné sústrediť sa akoby boli niekde mimo, vo vlastnom svete snov, - rozprávajú o svojich známych, ktorých kedysi niekto zneužil, - objavujú sa náhle zmeny pracovných či študijných návykov, - izolujú sa od ostatných detí, majú veľa zbytočných obáv, 23

24 - mávajú prudké výbuchy hnevu, - majú pocity viny nielen za to, že sú zlé, ale aj preto, že pri zneužití pociťujú rozkoš (Bartová in Bednařík a kol., 2004). Jeden znak sám o sebe nie vždy znamená, že dieťa sa stalo obeťou násilia (napr. depresie alebo regresívne správanie), avšak pri výskyte viacerých alebo jedného zjavného (napr. vytrhané vlasy) je treba dieťaťu venovať špeciálnu pozornosť a uvažovať i o možnosti, že je týrané, príp. zneužívané. Získané postrehy a ďalšie postupy je vždy vhodné konzultovať s odborníkom z danej oblasti, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované (Bartová in Bednařík a kol., 2004, s. 164). Práve tieto symptómy sú nezriedka v každodennej praxi prehliadané. Tiché a utiahnuté dieťa v škole nie je pre učiteľa, učiteľku žiaden problém, a preto ho/ju nenapadne zamýšľať sa nad jeho utiahnutosťou. Naopak, agresívne dieťa je označené za dieťa zlé, prípadne je onálepkované diagnózou porucha správania a samotné predstavuje toho, kto je agresor či šikanuje. Skutočnosť, že agresivita dieťaťa môže trpieť CAN syndrómom nás nemusí napadnúť. (Bartová in Bednařík a kol., 2004) Postup pri odhalení týrania, alebo zneužívania detí Ako postupovať v prípade odhalenia týrania alebo zneužívania: prakticky môžu nastať dve možnosti 1. máme pocit, že sa niečo také sa s dieťaťom deje, alebo 2. dieťa sa nám zdôverí, že je týrané či zneužívané. 1. Ak máte podozrenie, že sa s dieťaťom niečo deje, že je na dieťati páchané násilie. Postupnosť krokov v tomto prípade bude závisieť od toho, či budete mať nejaké priame alebo nepriame dôkazy. Priame dôkazy sú napr. modriny alebo iné rany na tele dieťaťa. Nepriamymi dôkazmi môžu byť neochota dieťaťa ísť po škole domov, zvýšený záujem o sexualitu a podobne. Ak máte priame dôkazy o násilí a netrúfate si dieťa osloviť, skonzultujte skutočnosti s kolegami a kontaktujte odbor starostlivosti o dieťa na Okresnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Požiadajte ich o okamžitú pomoc. Ak máte priame dôkazy, viete, že vám alebo niekomu z kolegov dieťa dôveruje a máte odvahu ho osloviť, oslovte ho a sprostredkujte mu kontakt na odborníka, odborníčku, ktorý/á sa s ním porozpráva. 2. Ak sa Vám dieťa zdôverí s týraním alebo zneužívaním. 24

25 Ak sa Vám zdá, že sa vám chce dieťa s niečím dôležitým zdôveriť, venujte mu svoju pozornosť (prípadne, ak nie je možné venovať sa mu práve v tej chvíli, povedzte mu, kedy za ním prídete, vysvetlite mu, prečo sa nemôžete rozprávať práve teraz). Možno nepôjde vždy o týranie alebo zneužívanie. Môže ísť aj o menej závažný problém. Prečo je však dôležité nájsť si na dieťa čas hneď, resp. čo najskôr? Niektoré výskumy ukázali, že pokiaľ sa dieťa rozhodne zdôveriť dospelému človeku, uverí mu až šiesty alebo siedmy oslovený (Sýkorová in Bednařík, 2004). Uvedené číslo zvyšuje apel na dospelých. Verme deťom, a pokiaľ sa aj stane, že nás nejaké dieťa skúša, prežime sklamanie radšej my, než akoby ho malo prežívať naozaj týrané a zneužívané dieťa (Bartová in Bednařík, 2004). Aj v tomto prípade platí, že ak nemáte schopnosti a zručnosti viesť náročný rozhovor o probléme dieťaťa sprostredkujte mu kontakt na odborníka, odborníčku, ktorý/á sa s ním porozpráva Násilie v školskom prostredí V školskom prostredí sa stretávame s viacerými formami násilia. Najčastejšie je to mobbing, t.j. opakované násilie voči jednotlivcom, alebo skupinám žiakov. Mobbing môže mať verbálnu podobu (napr. nadávky, hrozby, výsmech), podobu telesného kontaktu (bitie, kopanie, pútanie, štípanie, stláčanie a pod.), výhražných alebo ponižujúcich gest a grimás, ale i vylúčenia zo skupiny (ostrakizmus). Násilie na školách má nasledovné formy: - násilie proti jednotlivcovi alebo viacerým osobám, medzi žiakmi, voči učiteľom prípadne iným pracovníkom škôl a školských zariadení (ublíženie na zdraví, bitky, sexuálne delikty, vydieranie, zneužívanie, ponižovanie a pod.), - násilie proti predmetom (vandalizmus), - ostatné podoby deviantného správania (porušovanie noriem ako napr. krádeže, falšovanie dokladov, nosenie zbraní, zakázaných predmetov a pod.) (Ondrejkovič, 2001). Obeťami násilia na školách bývajú najčastejšie bojazliví, neistí, málo sebavedomí, citliví až precitlivení žiaci a žiačky, alebo tiež žiaci a žiačky, ktorí sú hyperaktívni, ktorí svojich spolužiakov v triede provokujú, vyvolávajú negatívne reakcie v triede. Ak títo žiaci prekročia isté hranice sami sa stávajú obeťami násilia. Najčastejšími motívmi násilia sú: 25

26 8. Páchatelia násilia pociťujú silnú túžbu alebo potrebu po výkone moci a vlády nad inými. Vychutnávajú možnosť kontrolovať ostatných a ich podriadenosť. 9. Rodinné podmienky, v ktorých vyrastajú školskí násilníci možno charakterizovať ako nepriateľské voči svojmu okoliu. Tu vznikajú pocity a impulzy, vedúce k urážaniu a trápeniu, prípadne i týraniu iných. 10. V správaní násilníkov nachádzame inštrumentálne komponenty (napr. nútenie obete k zaobstarávaniu cenných predmetov, peniazov, cigariet, piva a pod.). 11. Dosiahnutie, udržanie prestíže, statusu medzi spolužiakmi (Ondrejkovič, 2001). O príčinách a motivácii k násiliu ďalej Ondrejkovič (2001) píše: - Násilie ako odpoveď na násilie. Subjektívne býva zdôvodňované definovaním seba ako obeti. Mnohí mladí ľudia sa nechcú nečinne prizerať na násilie, držiac sa zdanlivo zásady oko za oko, zub za zub. - Násilie ako "Ultima ratio" - posledný prostriedok. Subjektívne zdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba takto je možné presadiť vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy, prípadne upozorniť na seba vôbec a prinútiť iných k tomu, aby bola takto konajúca osoba braná vážne. - Násilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektívne presvedčenie, že konflikty, či už medzi spolužiakmi alebo i medzi žiakmi a dospelými možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediné môže znova nastoliť skutočný poriadok a disciplínu. - Násilie ako normálny vzorec správania. Subjektívne býva zdôvodňované vnímaním násilia ako každodenného javu. - Násilie ako riešenie problémových situácií. - Násilie ako výraz protestu prípadne nesúhlasu s vlastným neúspechom v škole, - Násilie ako hranie roly čierneho Petra (viac in Ondrejkovič, 2001) Mýty týkajúce sa sexuálneho zneužívania deti Okolo sexuálne zneužívanie detí vzniklo veľa nepravdivých mýtov a povier. Uvádzame aspoň niektoré z nich: 26

27 1. Mýtus: Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba ľudia, ktorých obeť nepozná. Podľa výskumov sa pohlavného zneužívania v 31-80% dopúšťajú osoby z najbližšieho okolia dieťaťa (otec, otčim, druh matky, ale aj matky, starí rodičia a ďalšie osoby zo širšej rodiny dieťaťa) a tiež osoby bezprostredne známe dieťaťu. 2. Mýtus: Sexuálneho zneužívania dieťaťa sa dopúšťajú iba pedofili. Oveľa častejšie sú páchateľmi sexuálnej delikvencie voči mládeži nedeviantní jedinci s osobnostnou a charakterovou poruchou (alkoholizmus, sociálna deprivácia, psychoticizmus, hypersexualita atď.), ale aj deviantní jedinci s inou poruchou. 3. Mýtus: Ak je dieťa zneužívané iba pod vplyvom alkoholu alebo drog, tak skutočný problém je v závislosti páchateľa na alkohole alebo drogách. Ak sa zbaví tejto závislosti, prestane aj zneužívanie. Alkohol ani drogy sami nebývajú priamym vyvolávateľom zneužívania. Alkohol či drogy môžu odstrániť zábrany, ale páchateľ zväčša koná na základe inej motivácie a impulzov. 4. Mýtus: Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba psychicky narušení ľudia. Väčšina páchateľov nie je duševne chorá, t. j. netrpí závažnou duševnou chorobou, kvôli ktorej by mohli byť zbavení viny. Riadia sa svojimi úmyslami, konajú zámerne. 5. Mýtus: Chlapcov sexuálne zneužívajú jedine homosexuálne orientovaní muži. Sexuálneho zneužívania chlapcov sa dopúšťajú aj heterosexuálne orientovaní muži, tak ako sa v prípade dievčat môžu dopúšťať ich zneužívania heterosexuálne orientované ženy. 6. Mýtus: Sexuálneho zneužívania sa dopúšťajú iba ľudia s nízkym vzdelaním. Prípady sexuálneho zneužívania nachádzame vo všetkých sociálnych a vzdelanostných vrstvách, u všetkých rás a vo všetkých typoch rodín bez ohľadu na materiálne či vzdelanostné zázemie páchateľov. 7. Mýtus: Sexuálne zneužívanie musí zanechať fyzické následky a poškodenie. Veľká väčšina prípadov sexuálneho zneužívania nie je spojená s pohlavným stykom, následky na tele obete môžu byť len čiastočné, alebo nemusia byť prítomné vôbec. Páchateľ však svoju obeť závažne poškodzuje po psychickej stránke a u väčšiny zneužívaných detí pretrvávajú dlhodobé traumatické následky. 8. Mýtus: K sexuálnemu zneužívaniu dochádza za použitia fyzického násilia. Nie všetky pedosexuálne kontakty si páchateľ na dieťati vynúti. Častokrát, 27