SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality ISO A JEHO KRITICKÁ ANALÝZA (semestrálna práca č.8) PODNIKATEĽSKÉ STRATÉGIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Bc. Natália HORŇÁKOVÁ inžinierske štúdium Vedúci predmetu: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. 2012

2 ABSTRAKT HORŇÁKOVÁ, Natália, Bc.: ISO a jeho kritická analýza. [Semestrálna práca]- Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality.- Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. - Trnava: MtF STU, s. Kľúčové slová: Spoločensky zodpovedné podnikanie, Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, ISO Semestrálna práca je zameraná na teoretické východiská spoločensky zodpovedného podnikania a normy ISO Semestrálna práca je rozčlenená na 3 kapitoly. Prvá kapitola je venovaná spoločensky zodpovednému podnikaniu, jeho historickému vývoju a trom pilierom. Druhá kapitola sa zaoberá Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu. Tretia kapitola charakterizuje normu ISO Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR), práca je tiež súčasťou predloženého projektu KEGA projekt č.037stu-4/2012 Implementácia predmetu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie do študijného programu Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava". ABSTRACT HORŇÁKOVÁ, Natália: ISO and its critical analysis. [Semestral paper] - Slovak University of Technology in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology; Institute of Production Engineering, Management and Quality: prof. Ing. Peter Sakál, CSc.- Trnava: MtF STU, p. Key words: Corporate Social Responsibility, International Organization for Standardization,ISO Semestral paper is focused on theoretical foundations of corporate social responsibilityand ISO Paper is divided into 3 chapters. The first chapter is devoted to corporate social responsibility, its historical development and the three pillars. The second part deals with the International Organization for Standardization. The third chapter describes the ISO This paper was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. LPP : Concept HCS model 3E vs. Concept Corporate Social Responsibility (CSR). The paper is also a part of submitted KEGA project No. 037STU- 4/2012 Implementation of the subject Corporate Social Responsibility Entrepreneurship into the study programme Industrial management in the second degree at MTF STU Trnava

3 OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK...4 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV...5 ÚVOD SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRE NORMALIZÁCIU - ISO Charakteristika noriem NORMA ISO Štruktúra a obsah normy ISO ZÁVER...30 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...31

4 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Zoznam ilustrácií: Obrázok 1: Carrolova pyramída SZP [4]...8 Obrázok 2: Triple Bottom line Trojitá výsledovka [7]...11 Obrázok 3: Značka ISO [9]...13 Zoznam tabuliek: Tabuľka 1: Štruktúra normy ISO [11]...19 Tabuľka 2: Kľúčové oblasti a témy SZP [11]...28

5 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV CSR HDP MVO napr. pod. SR SZP t.j. TUR tzv. ZS ŽP Corporate Social Responsibility Hrubý domáci produkt mimovládne organizácie napríklad podobne Slovenská republika Spoločensky zodpovedné podnikanie to je Trvalo udržateľný rozvoj takzvaný/á/é zainteresované strany životné prostredie

6 ÚVOD Primárnym cieľom každej organizácie je tvorba zisku. Ak však organizácie upriamia svoj záujem okrem tvorby zisku aj na prosperitu a celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nie len sebe ale aj okolitej spoločnosti. Túto skutočnosť si začína uvedomovať čoraz viac organizácií a spoločensky zodpovedné podnikanie (ďalej SZP) sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ich každodenných činností ako aj firemnej kultúry, či stratégie. Organizácie pochopili, že jedine týmto spôsobom sa dokážu ešte výraznejšie odlíšiť od konkurencie a obstáť v konkurenčnom boji. I napriek tomu, že SZP je v súčasnosti často skloňované, dochádza k jeho rôznym interpretáciám. Práve preto bola vypracovaná norma ISO 26000, ktorá bola prijatá na medzinárodnej úrovni. Táto norma poskytuje usmernenie k lepšiemu pochopeniu princípov SZP a zahŕňa hlavné oblasti ako aj problémy týkajúce sa SZP. Taktiež poskytuje usmernenie ako SZP správne implementovať v rámci organizácie. Je dobrovoľná a nie je určená na certifikačné účely ako iné normy. Normu ISO je možno aplikovať v akejkoľvek organizácii bez ohľadu na jej veľkosť, či miesto pôsobenia. Hlavným cieľom semestrálnej práce je poskytnúť základné poznatky z problematiky SZP. Referát je rozdelený na 3 časti. Prvá časť je venovaná konceptu SZP, jeho historickému vývoju, ako aj trom základným pilierom SZP. V druhej časti je bližšie opísaná Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, ako aj stručné vymedzenie noriem všeobecne. Tretia časť je orientovaná konkrétne na normu ISO Pri písaní semestrálnej práce som využívala najmä pracovné dokumenty normy ISO 26000, internetové zdroje ako aj odbornú domácu literatúru a zahraničnú literatúru.

7 1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE SZP, často označované aj ako CSR (skratka z anglického ekvivalentu Corporate Social Responsibility, ktorý pochádza z anglofónneho prostredia) je na Slovensku relatívne mladý pojem, i keď vo svete je možné jeho vývoj badať už niekoľko rokov či desaťročí. Hlavnou príčinou vzniku myšlienky SZP bola otázka ako podnikať tak, aby z procesu a výsledkov produkcie organizácie mal prospech čo najširší okruh ľudí. Táto otázka je stará ako podnikanie samé. Moderné dejiny SZP sa začínajú písať od polovice 20. storočia, kedy sa teoretici manažmentu venujú koncepcii SZP a myšlienky SZP naplno prenikli aj do odbornej literatúry [1,2]. Za prelomový rok sa považuje rok 1953, kedy H. Bowen vydáva svoju prvú knihu Social Responsibilities of Businessman, v ktorej napísal, že SZP predstavuje: záväzok podnikateľov usilovať sa o také stratégie, robiť také rozhodnutia alebo vykonávať také aktivity, ktoré sú žiaduce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti [2]. H. Bowen sa vo všeobecnosti považuje za prvého teoretika SZP a pripisuje sa mu aj prvé použitie frázy SZP. V 60. rokoch minulého storočia prichádza ekonóm K. Davis s novou definícou. Tzv. Železný zákon zodpovednosti, ktorý hovorí o tom, že: podnik má popri záväzkoch ekonomických a zákonných tiež záväzky k spoločnosti a pokiaľ ich podnik dlhodobo neplní, môže mu spoločnosť odobrať právo na podnikanie [3]. Najväčšie zmeny nastali koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov a to vplyvom turbulentných sociálnych zmien spoločnosti a rozvoju spoločenských vied. V tomto období vzniklo množstvo definícií SZP, ktoré menej zdôrazňovali osobnosť manažéra v korporácii, a viac sa zameriavali na interakciu medzi organizáciou a socioekonomickým systémom. Vhodným príkladom môže byť definícia z roku 1973, postavená na myšlienke dobrého susedstva, ktorá hovorí, že: Asi najlepšou cestou ako pochopiť spoločenskú zodpovednosť je uvažovať o nej ako o dobrom susedstve [2]. (Elibert & Parket) V tomto období sa začína utvárať aj názor, že organizácia, ktorá naplňuje iba legislatívne požiadavky, nemožno považovať za spoločensky zodpovedný. Pravdepodobne na základe jednotlivých poznatkov navrhol A. B. Carroll v roku 1979 definíciu SZP, ktorá sa skladala zo štyroch zložiek: 1. ekonomickej zodpovednosti (záväzok organizácie uspokojovať potreby trhu), 2. zákonnej zodpovednosti (záväzok organizácie dodržiavať legislatívu), 3. etickej zodpovednosti (záväzok organizácie správať sa v súlade s očakávaniami, ktoré nie sú upravené legislatívou), 4. dobrovoľnej zodpovednosti (filantropickej) [3].

8 A. B. Carroll predpokladá svoju definíciu o SZP v tzv. pyramíde SZP, ktorá má 4 úrovne, na ktorých sa organizácia na ceste k etickému a zodpovednému správaniu nachádza. (pozri obrázok 1) [4]. Obrázok 1: A. B. Carrolova pyramída SZP [4] Znázornenie v tvare pyramídy nie je náhodné, ale má zdôrazniť hierarchiu jednotlivých aspektov SZP a základnú rolu ekonomickej stránky organizácie [4]. V 80- tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej roviny na empirický výskum SZP. Pôvodné definície sa začali štiepiť a vznikali rôzne alternatívne koncepty ako napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, teória ZS, etika podnikania, verejná politika a pod. [1,2]. Dochádza tiež k prepojeniu koncepcie SZP s teóriou ZS. K tomuto prepojeniu sa vyjadruje Carroll tým, že si myslí, že teóriazs pomôže skonkretizovať zameranie SZP [3]. V 90. rokoch minulého storočia začína Woodová upozorňovať na to, že je potrebné rozlišovať tri úrovne a to: inštitucionálnu,

9 organizačnú, manažérsku, z ktorých vyplývajú rozdielne zodpovednosti a aktivity organizácií v oblasti SZP [3]. Na prelome tisícročí prispeli k definovaniu SZP dobrovoľné asociácie zodpovedne podnikajúcich organizácií, mimovládne organizácie (ďalej MVO) a Európska únia, ktorá považuje SZP za jeden z nástrojov potrebných na dosiahnutie Lisabonskej stratégie [2]. V roku 2002 bol v USA prijatý zákon (Sarbanes Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými informáciami, na reportovanie o aktivitách organizácií, na prevenciu konfliktu záujmov a na audit všetkých týchto aktivít [1]. V odbornej literatúre nie je možné nájsť jednotnú definíciu SZP. V roku 2001 vydala Európska komisia pod vedením J. Delorsa tzv. Zelenú knihu, v ktorej definovala SZP ako: dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologický záujmov do každodenných firemných činnosti a interakcií s firemnými stakeholdermi [5]. Britská organizácia Business in the Community, zasa definuje SZP ako manažovanie pozitívnych vplyvov, ktoré má firma na spoločnosť a na životné prostredie, a ktoré dosahuje svojimi činnosťami, produktmi alebo službami, a prostredníctvom interakcie s kľúčovými stakeholdermi ako sú zamestnanci, spotrebitelia, investori, komunity a dodávatelia. Poslednou všeobecne uznávanou definíciou SZP je definícia Svetovej podnikateľskej rady pre udržateľný rozvoj (z anglického od World Business Council for Sustainable Development), ktorá hovorí: SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku [6]. I keď existuje množstvo definícií SZP, všetky aktuálne definície SZP sa opierajú o všeobecné etické princípy, ktorými sú: nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi, transparentnosť, a zvyčajne sa vyznačujú týmito spoločnými charakteristikami: 1 Sú univerzálne - platia pre všetky typy podnikania, nie iba pre niektoré.

10 2 Zdôrazňujú dobrovoľnosť SZP by malo byť založené na dobrovoľnom záväzku organizácií a ich manažmentu podnikať spôsobom, ktorý v dobrom slova zmysle prekračuje rámec legislatívnych ustanovení a povinností vyplývajúcich z dodržiavania obchodných zmlúv. 3 Zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými stranami (ďalej iba ZS). Pod pojmom ZS (z anglického stakeholders) sa označujú: všetky osoby, inštitúcie a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť činnosti organizácie, alebo naopak sú organizáciou ovplyvňované. 4 Vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života - Kvalita života vyjadruje celkový blahobyt jedincov žijúcich v spoločnosti. Predstavuje životné podmienky jednotlivcov, ich možnosti kontrolovať zdroje, a zároveň subjektívne hodnotenie ich života 5 Zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast - ekonomický rast sa dlho považoval za najdôležitejší ukazovateľ ekonomického napredovania spoločnosti. Najčastejšie používaným ukazovateľom rastu ekonomiky je hrubý domáci produkt (ďalej HDP), v ktorom je obsiahnutá finančná hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných na území jednej krajiny. Okrem statkov s pozitívnou pridanou nadhodnotou sú v HDP zahrnuté aj náklady na ochranu pred negatívnymi účinkami rastu. HDP takto vykazuje aj negatívne dôsledky ekonomického rastu ako prínosy k celkovému napredovaniu spoločnosti. Rozvoj na druhej strane súvisí s trvalou udržateľnosťou tvorby majetku. Všíma si ekologické dôsledky aktivít podnikajúcich subjektov, podmienky, za akých sú produkty vyrobené, ako sú prerozdeľované, aký má produkcia vplyv na rôzne skupiny a regióny. 6 Pomenúvajú tri oblasti, v ktorých sa SZP konkrétne prejavuje. Organizácie nefungujú izolovane, ale sú priamou súčasťou okolitého sveta. Podľa tohto pohľadu organizácie fungujú s ohľadom na tzv. trojitú výsledovku (z anglického triple bottom line) a nesústreďujú sa len na ekonomický rast, ale aj na sociálne a environmentálne dôsledky svojich činností [2]. V súčasnosti sa SZP opiera o tri piliere (princíp trojitej výsledovky) a to: ekonomický pilier,

11 sociálny pilier, environmentálny pilier. Podľa trojitej výsledovky (pozri obrázok 2) je ekonomický pilier označovaný ako zisk (z anglického profit ), sociálny pilier ako ľudia (z anglického people ) a environmentálny pilier predstavuje planétu (z anglického planet) [5]. Obrázok 2: Triple bottom line Trojitá výsledovka [7] Do ekonomického piliera je možné v rámci SZP zahrnúť zhodu s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú k princípom riadenia a kontroly organizácie, boj proti zneužívaniu dôverných informácií, úplatkárstvu, chudobe, platobnú morálku, dodržiavanie zmlúv, plnenie záväzkov, ochranu duševného vlastníctva a pod. Ekonomický pilier zobrazuje aj správanie sa k ZS ako: zákazníkom, investorom, dodávateľom. V rámci sociálneho piliera je sem možné zaradiť firemnú filantropiu a darcovstvo, zamestnaneckú politiku, zdravie a bezpečnosť zamestnancov, podporu vzdelávania, rekvalifikáciu, boj proti diskriminácií, podpora miestnej komunity a pod. Okrem spomínaných aktivít v rámci environmentálneho a sociálneho piliera by každá organizácia mala identifikovať aj dopady svojej činnosti na životné prostredie (ďalej ŽP)

12 v rámci environmentálneho piliera. Tento pilier zahrňuje ochranu prírodných zdrojov, investície do ekologických technológií, úspory energie, environmentálnu politiku a pod. [7].

13 2 MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRE NORMALIZÁCIU - ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (z anglického International Organization for Standardization, používaná skratka ISO) je celosvetová federácia normalizačných orgánov. ISO pôsobí ako MVO už od 23. februára 1947 so sídlom v Ženeve. O jej vytvorení rozhodli delegáti z 25 krajín sveta, vrátane vtedajšieho Československa na stretnutí v Londýne v roku Výhodou je, že označenie ISO, je platné vo všetkých krajinách a nevzniká tak množstvo skratiek prekladu názvu organizácie do rôznych jazykov. Ochrannú známku ISO (pozri obrázok 3) zaregistrovala Svetová organizácia duševného vlastníctva (z anglického World Intellectual Property Organization, používaná skratka WIPO) [8,9]. Obrázok 3 : Značka ISO [9] V súčasnosti sa ISO riadi Štatútom a Pravidlami postupov z roku Zásady, vymedzené podmienky členstva, stanovená štruktúra a rozhodujúce autority organizácie a ich pôsobnosť sú stanovené v troch oficiálnych jazykoch a to vo francúzskom, anglickom a ruskom. Ako už bolo spomenuté, ISO nie je vládna organizácia a ani jej členovia nie sú predstavitelia národných vlád. Členom ISO sa môže stať Členom ISO sa môže stať za každú krajinu jeden národný normalizačný orgán. Postup prijímania však musí byť v súlade s Pravidlami postupov. Tento národný normalizačný orgán musí písomne požiadať o vstup generálneho sekretára ISO, ktorý predloží žiadosť na prešetrenie a hlasovanie Rade ISO. Žiadateľ o členstvo v ISO musí vyjadriť súhlas so Štatútom a Pravidlami postupov a musí sa zaviazať platiť členské poplatky. O prijatí uchádzača za člena ISO rozhodne 14 kladných hlasov členov. Právo hlasovať majú len členovia ISO. Korešpondenční členovia sú zvyčajne organizácie v krajinách, v ktorých sa ešte úplne nerozvinula národná normalizačná činnosť. Taký členovia sa aktívne nepodieľajú na technických a strategických prácach, ale majú právo byť informovaný o prácach, o ktoré majú záujem. Kandidáti na členstvo prestavujú štatút pre krajiny s malou ekonomikou. Takíto kandidáti platia znížené členské poplatky. V súčasnosti má ISO 151 členov, čo predstavuje jeden člen za každú krajinu. Členovia ISO sa starajú o zabezpečenie podielu svojej krajiny na financovaní aktivít ISO platením členských poplatkov.

14 Na určenie výšky týchto poplatkov vypracovala Rada ISO princípy politiky a metódu na prideľovanie príspevkových jednotiek. Každému členovi pridelí určitý počet jednotiek, ku ktorým priradí peňažnú hodnotu. Každý člen ISO, ktorý sa zaujíma o predmet, kvôli ktorému bola vytvorená technická komisia má právo byť v tejto komisii zastúpený [8,9,10]. Účasť na práci môže mať štatút: 1. Aktívneho člena označenie P členstvo (z anglického participant), 2. Pasívneho člena označenie O členstvo (z anglického observer) [8]. P členovia sa aktívne zúčastňujú na práci a majú povinnosť hlasovať o všetkých formálne predložených otázkach v rámci komisií a subkomisií, o návrhoch na odsúhlasenie a konečných návrhoch medzinárodných noriem a taktiež sa majú zúčastňovať na zasadnutiach, kedykoľvek je to možné. Naopak O členovia sledujú prácu v technickej komisii a subkomisii ako pozorovatelia. Dostávajú však všetky dokumenty a majú právo ich aj pripomienkovať a tiež zúčastňovať sa na zasadnutiach. Hlasovanie však nie je pre nich povinné. Pre špecifické úlohy môžu technické komisie a subkomisie zriadiť pracovné skupiny ad hoc. Najvyšším predstaviteľom ISO je prezident, dvaja viceprezidenti, pokladník a generálny sekretár. Prezident je volený členmi ISO a to buď na Valnom zhromaždení, alebo prostredníctvom hlasovacích lístkov a to na obdobie 2 rokov. Prezident ISO musí byť občanom krajiny, ktorá je jej členom. Orgánmi ISO sú Valné zhromaždenie, Rada, Technický a riadiaci zbor, Ústredný sekretariát a technické komisie [8]. Hlavnou činnosťou ISO ako najväčšieho tvorcu noriem na svete je tvorba technických noriem. Úlohou ISO je podporovať rozvoj normalizácie a súvisiacich činností celosvetovo s cieľom uľahčiť medzinárodnú výmenu tovaru a služieb a dosiahnuť spojenectvo v intelektuálnej, vedeckej, technickej a hospodárskej oblasti. Práce sú zamerané na všetky oblasti normalizácie s výnimkou elektrotechniky a elektroniky, ktoré sú doménou Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (z anglického International Electrotechnical Commission, používaná skratka IEC), s ktorou však ISO blízko spolupracuje vo všetkých otázkach normalizácie v elektronike. Činnosť ISO je nepredstaviteľná bez dobrovoľnej práce odhadovaného počtu ľudí. V súčasnosti pracuje v ISO 185 technických komisií, 611 subkomisií, 2020 pracovných skupín a 38 ad hoc skupín [10]. ISO publikovala do konca roka 2011 až noriem. Medzi najznámejšie normy patrí séria noriem ISO 9000, podľa ktorej organizácie vo viac ako70 krajinách sveta zavádzajú systém

15 Postupy práce ISO pri vývoji medzinárodných noriem sú otvorené a prehľadné pre všetkých zainteresovaných na celom svete [8]. 2.1 Charakteristika normy Podľa definície ISO/IEC Guide 2 z roku 1996 je norma: dokument, vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom, ktorý poskytuje na bežné a opakované používanie pravidlá, usmernenia (návody alebo charakteristiky) pre činnosti alebo ich výsledky tak, aby sa dosiahol optimálny stupeň usporiadania v danom kontexte (v danej súvislosti) [10]. Medzinárodné normy, ktoré vytvára ISO sú užitočné pre všetky priemyselné a obchodné organizácie, vlády a iné riadiace orgány, obchodné úrady, pre odberateľov a dodávateľov produktov a služieb v rámci verejného ako aj súkromného sektora a v neposlednom rade aj pre ľudí vo všeobecnosti v úlohe spotrebiteľa. Majú dôležitý ekonomický, ako aj sociálny význam. Tvoria pozitívnu zmenu a riešia základnú problematiku hlavných činností každej spoločnosti. Na vytváraní týchto noriem pracujú zvyčajne technické komisie ISO a navrhujú sa podľa pravidiel daných smernicami ISO/IEC, časť 3 [9]. Norma má vo všeobecnosti sedem hlavných etáp: 1. Identifikácia potrieb ZS - etapa je zameraná na analýzu potrieb partnerov a technickoekonomickú štúdiu po sektoroch odpovedajúcu na dve základné otázky: - Poskytne norma technické a ekonomické "plus" danému sektoru? - Sú k depozícii znalosti potrebné na vypracovanie normy? 2. Kolektívne programovanie - odrážajú sa tu identifikované potreby a priority definované všetkými ZS. Nasleduje rozhodnutie o zaevidovaní pracovného programu príslušnou organizáciou. 3. Vypracovanie normy ZS a to zastúpenými odborníkmi (vrátane výrobcov, distribútorov, používateľov, spotrebiteľov, administráciou, laboratóriami, atď.), zhromaždených v technickej komisii. 4. Dohoda odborníkov o návrhu normy. 5. Validácia (potvrdenie) normy vedie sa široká diskusia na národnej alebo medzinárodnej úrovni formou verejného pripomienkovania, ktorá zahrnie všetkých ekonomických partnerov, aby sa zaistilo, že návrh normy je v súlade so všeobecným záujmom a nevyvolá žiadne veľké námietky. Následné preskúmanie pripomienok a dokončenie definitívneho textu návrhu normy.

16 6. Schválenie textu na vydanie ako normy. 7. Previerka - používanie danej normy vytvára podmienky na pravidelnú revíziu jej relevantnosti normalizačnou organizáciou, čo umožňuje stanoviť čas, kedy je potrebné normu prispôsobiť novým potrebám. Po previerke môže byť norma potvrdená bez zmeny, daná na revíziu alebo na zrušenie [10]. Návrhy noriem, ktoré prijala technická komisia, sa rozposielajú členom ISO na hlasovanie. Pre vydanie normy je potrebný súhlas najmenej 75% zo všetkých hlasujúcich členov [9]. Normy vo všeobecnosti: - Pokrývajú niekoľko disciplín čo značí, že sa zaoberajú všetkými technickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi činnosti ľudí a zároveň pokrývajú všetky základné disciplíny ako sú jazyk, matematika, fyzika apod. - Sú koherentné a konzistentné tvoria ich technické komisie, ktoré sú koordinované špecializovanými orgánmi a zabezpečujú, aby sa prekážky medzi rôznymi oblasťami činností a rôznymi obchodmi prekonali. - Sú výsledkom spolupráce - odrážajú výsledky spoločnej práce všetkých ZS a sú potvrdené dohodou tak, aby reprezentovali všetky relevantné záujmy - výrobcov, - používateľov, - laboratóriá, - verejnú správu, - spotrebiteľov a pod. - Sú živým procesom - vychádzajú zo skutočných skúseností a vedú k materiálnym výsledkom v praxi. Vytvárajú kompromis medzi súčasnou úrovňou a ekonomickými obmedzeniami v danom čase. - Sú aktuálne - pravidelne sa revidujú alebo ak to diktujú okolnosti, vyvíjajú sa spolu s technologickými a sociálnymi procesmi. - Majú postavenie referenčných dokumentov - v obchodných zmluvách a v prípade sporov aj v súdnych procesoch.

17 - Sú národne aj medzinárodne uznávané - predstavujú dokument, ktorý je platný národne, regionálne alebo medzinárodne. - Sú dostupné každému - môžu sa študovať alebo kupovať bez obmedzenia. Normy sú rôzne podľa charakteru, predmetu a spôsobu šírenia. Možno uviesť štyri základné druhy noriem: 1. základné normy, pokrývajúce terminológiu, metrológiu, konvencie, značky a symboly, a pod., 2. skúšobné metódy a normy pre analýzy, pomocou ktorých sa merajú charakteristiky, 3. normy na výrobky, definujúce parametre výrobku alebo normy so špecifikáciami služieb a definovaním najnižších parametrov, ktoré služby musia dosahovať (vhodnosť pri používaní, zdravie, bezpečnosť, ochrana životného prostredia, dokumentácia prikladaná k výrobku, a pod., 4. organizačné normy, zaoberajúce sa opisom funkcie organizácie a jej vzťahov, ako aj modelovanie činností (manažérstvo a zabezpečenie kvality, udržiavanie, hodnotová analýza, logistika, manažérstvo projektov a systémov, manažérstvo výroby a pod.). Pri normách platí všeobecné pravidlo, že nie sú záväzné, ale sú používané dobrovoľne. V určitých prípadoch môže byť implementácia povinná (napr. v oblasti bezpečnosti, elektrických inštalácií, v spojitosti s verejným obstarávaním a pod.) [9].

18 3 NORMA ISO Norma patrí do skupiny ISO noriem a bola vypracovaná skupinou vytvorenou technickým riadiacim výborom (z anglického Technical Management Board) ISO pre SZP na základe spolupráce viacerých ZS vrátane odborníkov z viac ako 90 krajín a 40 medzinárodných organizácií [11]. Táto medzinárodná norma poskytuje usmernenie vo vzťahu k základným princípom SZP a zapojeniu ZS, zahŕňa hlavné oblasti a problémy týkajúce sa SZP ako i spôsoby, akými možno implementovať spoločenskú zodpovednosť v rámci organizácie. Norma sa dá aplikovať na všetky typy organizácií bez ohľadu na ich veľkosť a lokalizáciu vrátane vládnych a MVO, ako aj ziskových organizácií, pretože každá organizácia má vplyv na spoločnosť a prostredie [12]. Je určená tým, ktorí sa ešte len otázkou SZP začínajú zaoberať ale aj pre tých, ktorí majú s uplatňovaním SZP viac skúseností [11]. Táto norma nie je určená na použitie vo vládnych organizáciách pri uplatňovaní ich výkonnej, legislatívnej a právnej moci [12]. Norma ISO 2600 hlavne: prezentuje koncept SZP, jeho terminológiu a definície, konkretizuje ZS a ich pozíciu v tejto oblasti, definuje postupy a princípy v oblasti SZP, obsahuje pokyny týkajúce sa integrácie, implementácie a podpory SZP danej organizácie, špecifikuje odporučenia na komunikovanie záväzkov, výkonnosti a ďalších informácii ku vzťahu k SZP [13]. V roku 2009 bol vydaný pracovný preklad normy ISO 26000, ktorý sa od oficiálnej verzie líšil v tom, že hovoril o norme ako o návode, pričom v oficiálnej verzii sa už spomína, že norma poskytuje iba usmernenie či už vo vzťahu k základným princípom alebo usmernenie pre používateľa všeobecne. 3.1 Štruktúra a obsah normy ISO Norma ISO vy sa mala čítať a používať ako celok a však pre používateľov, ktorí majú záujem iba o určitú oblasť, resp. typ informácii o SZP môže byť nápomocná tabuľka, v ktorej je prehľadne spracovaná štruktúra ako aj obsah normy [11].

19 Tabuľka 1: Štruktúra normy ISO [11] Názov kapitoly Číslo kapitoly Opis obsahu kapitoly Predmet Kapitola 1 Termíny a definície Kapitola 2 Definícia predmetu tejto medzinárodnej normy a identifikácia určitých obmedzení a vylúčení. Identifikácia a definícia základných pojmov, ktoré majú kľúčový význam, pre porozumenie spoločenskej zodpovednosti, a využitie tejto medzinárodnej normy Chápanie spoločenskej zodpovednosti Princípy spoločenskej zodpovednosti Kapitola 3 Kapitola 4 Opis dôležitých faktorov a podmienok, ktoré mali vplyv na vývoj spoločenskej zodpovednosti, a ktoré i naďalej ovplyvňujú jej charakter i praktické využitie. Súčasne obsahuje koncept samotného pojmu spoločenská zodpovednosť jeho význam a spôsob uplatňovania v organizáciách. Kapitola zahŕňa usmernenie pre malé a stredné organizácie pri využití tejto medzinárodnej normy. Uvedenie a vysvetlenie princípov spoločenskej zodpovednosti. Uznanie spoločenskej zodpovednosti a zapojenie ZS Usmernenie ku kľúčovým oblastiam spoločenskej zodpovednosti Kapitola 5 Kapitola 6 Uplatňuje dve postupy pri uplatňovaní spoločenskej zodpovednosti: uznanie spoločenskej zodpovednosti zo strany organizácie a identifikáciu a zapojenie ZS. Poskytuje usmernenie k vzťahom medzi organizáciou, ZS a spoločnosťou pri identifikácii kľúčových oblastí a tém spoločenskej zodpovednosti a oblasti vplyvu danej organizácie Vysvetlenie kľúčového obsahu a súvisiacich otázok týkajúcich sa spoločenskej zodpovednosti. Ku každej kľúčovej oblasti sú uvedené informácie o jej rozsahu, vzťahu k spoločenskej

20 zodpovednosti, o súvisiacich princípoch a aspektoch, a súvisiacich krokoch a predpokladoch. Usmernenie k integrácií spoločenskej zodpovednosti do činností organizácií Príklady dobrovoľných iniciatív a nástrojov a oblasti spoločenskej zodpovednosti Použité skratky Zoznam literatúry Kapitola 7 Príloha A Príloha B Usmernenie pri praktickom uplatňovaní spoločenskej zodpovednosti v organizácií. Zahŕňa základné informácie, ktoré sa týkajú chápania spoločenskej zodpovednosti organizácie, integrácie spoločenskej zodpovednosti do činností organizácie, komunikácie vo vzťahu k spoločenskej zodpovednosti, zvýšenia dôveryhodnosti organizácie z hľadiska spoločenskej zodpovednosti, procesu hodnotenia a zdokonaľovania činností a hodnotenia dobrovoľných iniciatív v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Zoznam niekoľkých dobrovoľných iniciatív a nástrojov týkajúcich sa spoločenskej zodpovednosti, ktoré sa zameriavajú na aspekty jednej alebo viacerých kľúčových oblastí alebo na integráciu spoločenskej zodpovednosti do činností organizácie. Skrátené pojmy použité v ISO Odkazy na medzinárodné dokumenty a ISO normy, ktoré sú uvedené v texte tejto medzinárodnej normy ako zdrojový materiál. AD 1) Predmet normy Ako už bolo spomenuté norma poskytuje usmernenie pre všetky typy organizácií, bez ohľadu na ich veľkosť alebo sídlo. Je určená ako pomôcka pre organizácie v snahe prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju (ďalej iba TUR). Jej cieľom nie je nahradiť, ale podporiť všeobecné porozumenie v oblasti SZP a taktiež doplniť ďalšie nástroje a iniciatívy v oblasti SZP.

21 Pri uplatňovaní tejto medzinárodnej normy sa odporúča aby organizácie pri postupe v súlade s medzinárodnými normami správania sa brala do úvahy spoločenskú, environmentálnu, právnu a organizačnú rozmanitosť, rovnako tak aj rozdiely v hospodárskych podmienkach. Norma nie je normou v oblasti systému manažérska a ani nie je vhodná na účely certifikácie či ako právny alebo zmluvný dokument. Rovnako tak nie je určená ako podklad pre právne úkony, reklamácie, obhajoby a iné nároky v rámci medzinárodných, vnútroštátnych či iných konaniach [11]. AD 2) Termíny a definície V norme ISO platia nasledujúce termíny a definície, z ktorých bližšie popísané budú iba niektoré: 1. Zodpovednosť (z anglického accountibility) stav zodpovednosti za rozhodnutia a aktivity voči vedúcim orgánom spoločnosti, súdnym orgánom, v širšom slova zmysle k ZS. 2. Spotrebiteľ (z anglického consumer). 3. Zákazník (z anglického customer). 4. Povinná starostlivosť (z anglického diligence) komplexný proaktívny proces zameraný na identifikáciu aktuálneho a potenciálneho negatívneho spoločenského, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu, rozhodnutí a aktivít organizácie počas celého životného cyklu projektu či činnosti organizácie s cieľom vylúčiť alebo minimalizovať negatívne vplyvy. 5. Zamestnanec (z anglického employee). 6. Životné prostredie (z anglického environment). 7. Etické správanie (z anglického ethical behaviour) správanie, ktoré je v súlade s princípmi správneho či dobrého konania v kontexte určitej situácie a zodpovedá medzinárodným normám správania. 8. Rodová rovnosť (z anglického gender equality) rovnosť mužov a žien.

22 9. Vplyv organizácie (z anglického impact of an organization) pozitívna alebo negatívna zmena v spoločnosti, hospodárstve alebo ŽP, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z minulých a prítomných rozhodnutí a aktivít organizácie. 10. Iniciatíva v oblasti SZP (z anglického initiative for social responsibility) program alebo aktivita, ktorá je vyslovene venovaná dosiahnutiu určitého cieľa súvisiaceho so SZP. 11. Medzinárodné normy správania (z anglického international norms of behaviour) očakávania spoločensky zodpovedného správania organizácie, ktoré sú odvodené od zvykového medzinárodného práva všeobecné uznávaných princípov medzinárodného práva alebo dohôd, ktoré sú všeobecne alebo takmer všeobecne uznávané. 12. Organizácia (z anglického organization). 13. Správa a riadenie organizácie (z anglického organizational governance). 14. Princíp (z anglického principle). 15. Produkt (z anglického product). 16. Služba (z anglického service). 17. Sociálny dialóg (z anglického social dialogue) ide o vyjednávanie, konzultáciu alebo jednoduchú výmenu informácií medzi predstaviteľmi vlád, zamestnávateľmi a pracovníkmi v otázkach spoločného záujmu, ktoré sa týkajú hospodárskej a sociálnej politiky. 18. SZP (z anglického social responsibility). 19. Sféra vplyvu organizácie (z anglického sphere of influence) 20. ZS (z anglického stakeholders) 21. Zapojenie ZS (z anglického stakeholder engagement) aktivita zameraná na vytvorenie príležitostí na dialóg medzi organizáciou a jedným či viacerými ZS s cieľom poskytnúť podklady pre informácie o rozhodnutiach organizácie. 22. Zásobovací reťazec (z anglického supply chain)

23 23. TUR rozvoj zodpovedajúci potrebám súčasnosti bez toho aby sa znižovali možnosti budúcich generácií pri napĺňaní ich vlastných potrieb. 24. Transparentnosť (z anglického transparency). 25. Hodnotový reťazec (z anglického value chain). 26. Zraniteľná skupina (z anglického vurnulable group) skupina jednotlivcov s jednou alebo viacerými spoločnými charakteristikami, ktoré sú základom pre diskrimináciu alebo nepriaznivé spoločenské, hospodárske, kultúrne a iné okolnosti, ktoré u nich vedú k nedostatku prostriedkov na dosiahnutie ich práv alebo rovné využívanie možností. 27. Pracovník (z anglického worker) pracovník je širším pojmom ako zamestnanec [11]. V pracovnej verzii ISO bol vypustený pojem zamestnanec, ktorý sa v oficiálnej verzii normy nachádza. AD 3) Chápanie SZP V tejto časti bude bližšie opísaný iba vzťah SZP a TUR, pretože SZP ako takému, jeho historickému vývoju a pod. je venovaná samostatná kapitola 1 Spoločensky zodpovedné podnikanie. Množstvo ľudí si koncept SZP často zamieňa s konceptom TUR. Ide však o dva rozličné koncepty. Hlavným cieľom SZP by mala byť snaha prispievať k TUR. TUR je všeobecne akceptovaný pojem a jeho základný cieľ bol prijatý na medzinárodnej úrovni prijatý v roku 1987 po zverejnení Správy Svetovej komisie Organizácie spojených národov pre ŽP a rozvoj nazvanej Naša spoločná budúcnosť. TUR znamená: rozvoj, ktorý uspokojuje potreby spoločnosti, pričom zahŕňa život v rámci ekologických možností planéty bez ohrozenia možností budúcich generácií uspokojiť vlastné potreby. Opiera sa o tri základné piliere, ktoré sú navzájom prepojené: Hospodársky. Spoločenský. Environmentálny [11]. Na Slovensku je TUR upravený zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí 6. Pri definovaní SZP bol v norme vypustený ekonomický pilier. Norma sa píše, že organizácia by sa mala zaoberať zodpovednosťou voči spoločnosti a životnému prostrediu. Na mieste je

24 preto otázka prečo norma tohto typu, zaoberajúca sa SZP opierajúcim sa o tri piliere nespomína aj slovo udržateľný zisk [14]. Pri porovnaní pravonej a oficiálnej verzii normy sa táto časť odlišuje iba obsahovou náplňou. V oficiálnej verzii sú uvedené i definície týchto konceptom, najmä konceptu TUR, pričom v pracovnej verzii túto definíciu nenájdeme. AD 4) Prinícpy SZP SZP v sebe zahŕňa 7 základných princípov, medzi ktoré patrí: 1. Zodpovednosť podstatou tohto princípu je, že organizácia by mala niesť zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie ako aj kroky prijaté s cieľom zabrániť neopakovaniu neúmyselnému alebo neočakávanému negatívneho vplyvu. V pracovnej verzii normy nebola uvedená zodpovednosť organizácie za vplyv na hospodárstvo, pričom v oficiálnej verzii bol tento vplyv doplnený. 2. Transparentnosť podstatou princípu je, aby boli rozhodnutia a aktivity organizácie, ktoré majú vplyv na spoločnosť a životné prostredie transparentné. Organizácia by mala postupovať transparentne vo vzťahu k: - Účelu, charakteru a miestu realizácie jej aktivít. - Identifikácií rozhodujúcich záujmov v činnosti organizácie. - Spôsobu akým sa prijímajú implementujú a hodnotia jej rozhodnutia vrátane definícií úloh, povinností a zodpovedností a právomocí pre rôzne funkcie v organizácií. - Normám a kritériám na základe, ktorých organizácia hodnotí vlastné kroky týkajúce sa SZP. - Vlastnému konaniu vo vzťahu k príslušným a dôležitým otázkam SZP. - Zdrojom, objemu a použitiu jej zdrojov. - Známemu a pravdepodobnému vplyvu jej rozhodnutí a aktivít na ZS, spoločnosť, hospodárstvo a ŽP. - Príslušným ZS a kritériám a postupom použitým na identifikáciu, výber a zapojenie [11].

25 Oproti pracovnej verzii bola oficiálna verzia doplnená o ďalšie tri vzťahy, ku ktorým má spoločnosť postupovať transparentne. 3. Etické správanie podstatou je aby sa organizácia správala eticky a toto správanie má byť založené na hodnotách ako čestnosť, korektnosť a integrita. V rámci etického presadzovania etického správania má organizácia: - Identifikovať a stanoviť svoje kľúčové hodnoty a princípy. - Identifikovať, prijať a používať normy etického správania, ktoré zodpovedajú cieľom a aktivitám organizácie a sú v súlade s princípmi tejto normy. - Podporovať a presadzovať dodržiavanie svojich noriem etického správania. - Predchádzať konfliktom záujmov organizácií, ktoré by mohli viesť k neetickému správaniu alebo tieto konflikty riešiť. - Vytvoriť a zachovávať mechanizmus, ktorý umožňuje nahlásiť neetické správanie bez strachu z postihu a pod. 4. Rešpektovanie záujmov ZS organizácia ma rešpektovať a zohľadňovať záujmy ZS a následne na ne reagovať. Organizácia má: - Identifikovať ZS. - Uznať a zohľadňovať záujmy ako aj zákonné práva ZS a reagovať na vyjadrené obavy. - Uznať, že niektoré ZS môžu výrazne ovplyvniť aktivity organizácie. - Identifikovať a zohľadniť schopnosť ZS nadviazať kontakt a spolupracovať s organizáciou a ovplyvňovať ju. - Zohľadniť vzťahy medzi záujmami ZS a širšími očakávaniami spoločnosti a TUR, ako aj charakter vzťahu ZS a organizácie. - Zohľadniť názory ZS, ktorých záujmy ovplyvní určité rozhodnutie alebo aktivita i keď nemajú žiadnu formálnu úlohu v správe a riadení organizácie alebo si tieto záujmy neuvedomujú. 5. Rešpektovanie právneho štátu podstatou je aby organizácia akceptovala povinné rešpektovanie právneho štátu. Pod právnym štátom rozumieme nadradenosť práva

26 a predovšetkým myšlienku, že žiadny jednotlivec a ani organizácia nestoja nad zákonom a vláda je rovnako podriadená zákonu. V rámci tohto princípu má organizácia: - Postupovať v súlade s požiadavkami, ktoré vyplývajú zo zákona v rámci každej jurisdikcie v rámci ktorej organizácia pôsobí. Dokonca i vtedy, ak nie sú dané zákony a nariadenia dostatočne presadzované. - Zabezpečiť súlad svojich vzťahov a aktivít so zamýšľaným a príslušným právnym rámcom. - Zabezpečiť vlastnú informovanosť o všetkých povinnostiach vyplývajúcich zo zákona. - Pravidelne hodnotiť súlad svojho postupu s príslušnými zákonmi a nariadeniami. 6. Rešpektovanie medzinárodných noriem správania - podstatou princípu je, že organizácia má rešpektovať medzinárodné normy správania pri súčasnou dodržiavaní princípu rešpektovania právneho štátu. 7. Rešpektovanie ľudských práv organizácia má rešpektovať ľudské práva a uznať ich dôležitosť a všeobecnosť. Organizácia má: - Rešpektovať a presadzovať práva stanovená v Medzinárodnej charte ľudských práv a rešpektovať ich všeobecnosť. - V situáciách, v ktorých nie sú ľudské práva chránené, prijať kroky zamerané na rešpektovanie ľudských práv a vyhnúť sa zneužívaniu takýchto situácií. - V situáciách, v ktorých zákon alebo jeho uplatňovanie neposkytuje primeranú ochranu ľudských práv, dodržiavať princíp rešpektovania medzinárodných noriem správania [11]. AD 5) Identifikácia a zapojenie ZS Pri identifikácií ZS si má organizácia položiť nasledujúce otázky: 1. Voči komu má organizácia právne záväzky? 2. Na koho môžu mať aktivity a rozhodnutia organizácie pozitívny či negatívny vplyv? 3. Kto by mohol vyjadriť obavy vo vzťahu k rozhodnutiam a aktivitám organizácia? 4. Kto bol v minulosti účastníkom situácie, pri ktorom bolo potrebné riešiť podobné obavy?

27 5. Kto môže pomôcť organizácií pri riešení určitého vplyvu? 6. Kto môže ovplyvniť schopnosť organizácie plniť jej povinnosti? 7. Kto by mohol byť znevýhodnený, ak by nemal možnosť sa zapojiť? 8. Kto v hodnotovom reťazci je dotknutý vplyvom organizácie? Je potrebné si uvedomiť, že rôzne ZS majú súčasne aj často protikladné záujmy. Môže ísť o záujmy, ktoré sú zároveň aj záujmami organizácie ale taktiež aj záujmy, ktoré sú so záujmami organizácie v konflikte [11,15]. Zapojenie ZS zahŕňa dialóg medzi organizáciou a jednou alebo viacerými ZS, ktoré sú zainteresované na jej činnosti. Poskytuje organizáciám informovaný základ, alebo pomáha pri riešení ich SZP. Zapojenie môže prebiehať rôznymi formami. Môže ho iniciovať sama organizácia alebo môže byť odpoveďou na požiadavky niektorej zo ZS. Organizácia môže mať viacero dôvodov na zapojenie ZS a ich zapojenie je možné využiť s cieľom napr.: Plniť právne záväzky. Pomôcť organizácii pri hodnotení jej činností s cieľom dosiahnuť jej zlepšenie. Prispieť k neustálemu učeniu sa zo strany organizácie. Zvýšiť transparentnosť tak rozhodnutí ako aj aktivít a pod. V originálnej verzii v porovnaní s pracovnou verziou je možné nájsť viac cieľov, ktoré je možné zapojením ZS dosiahnuť. Pri zapojení ZS by organizácia nemala uprednostňovať žiadnu zo ZS a taktiež odmietnuť niektorú zo ZS len preto,že sa nevydruje. Pretože skutočný dialóg so ZS zahŕňa iba nezávislé strany a transparentné zverejnenie akejkoľvek podpory [11]. AD6) Usmernenie ku kľúčovým oblastiam SZP V rámci tejto kapitoly sú identifikované a definované základné oblasti SZP: 1. Správa a vedenie organizácie. 2. Ľudské práva. 3. Personálne manažérstvo. 4. ŽP.

28 5. Korektné správanie organizácie. 6. Spotrebiteľské záväzky. 7. Angažovanosť v komunite a rozvoj komunity. Každá z týchto oblastí v sebe zahŕňa viacero tém SZP. Všetky témy a oblasti sú navzájom prepojené a dopĺňajú sa a však je oblasť správy a vedenia organizácie je čiastočne odlišná. Organizácia by mala k týmto kľúčovým oblastiam pristupovať holistickým spôsobom, teda by mala zvažovať všetky témy a problémy a ich vzájomné vzťahy, nie sa sústreďovať iba na jeden problém. Spomínané oblasti sú podrobnejšie opísané v nasledujúcej tabuľke 2 spolu s témami SZP [11,15]. Tabuľka 2: Kľúčové oblasti a témy SZP [11] Kľúčové oblasti a témy Uvedené v podkapitolách Kľúčová oblasť: Správa a vedenie organizácie 6.2 Kľúčová oblasť: Ľudské práva 6.3 Téma: Povinná starostlivosť Téma: Situácie ohrozujúce ľudské práva Téma: Vylúčenie spoluviny Téma: Riešenie sťažností Téma: Diskriminácia a zraniteľné skupiny Téma: Občianske a politické práva Téma: Ekonomické, sociálne a kultúrne práva Téma: Základné princípy a práva na pracovisku Kľúčová oblasť: Personálne manažérstvo 6.4 Téma: Pracovný pomer a vzťahy v rámci pracovného pomeru Téma: Pracovné podmienky a sociálna ochrana Téma: Sociálny dialóg Téma: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Téma: Rozvoj človeka a odborná príprava na pracovisku Kľúčová oblasť: ŽP 6.5

29 Téma: Ochrana pred znečistením Téma: Trvalo udržateľné využitie zdrojov Téma: Zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa Téma: Ochrana ŽP, biodiverzita a obnovenie prirodzených biotopov Kľúčová oblasť: Korektné správanie organizácie 6.6 Téma: Nekorupčné správanie Téma: Zodpovedná politická angažovanosť Téma: Spravodlivá hospodárska súťaž Téma: Podpora SZP v hodnotovom reťazci Téma: Rešpektovanie majetkových práv Kľúčová oblasť: Spotrebiteľské záväzky 6.7 Téma: korektný marketing, vecné a nestranné informácie a korektné zmluvné postupy Téma: Ochrana zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov Téma: Trvalo udržateľná spotreba Téma: Podpora a služby pre spotrebiteľov, riešenie reklamácií a sporov Téma: Ochrana údajov a súkromie spotrebiteľov Téma: Prístup k základným službám Téma: Vzdelávanie a informovanosť Kľúčová oblasť: Angažovanosť v komunite a rozvoj komunity 6.8 Téma: Angažovanosť v komunite Téma: Vzdelávanie a kultúra Téma: Vytváranie pracovných miest a rozvoj zručností Téma: Rozvoj technológií a prístup k nim Téma: Tvorba bohatstva a príjmu Téma: Zdravie Téma: Spoločenské investície 6.8.9

30 AD 7) Usmernenie k integrácií SZP do činností organizácie Väčšina organizácií môže pri zavádzaní SZP do praxe budovať na už existujúcich stratégiách, štruktúrach, sieťach a pod i keď niektoré aktivity budú realizované úplne novým spôsobom. Pri vytváraní prístupu SZP do činnosti organizácie je vhodné, ak si organizácia stanoví súvislosti medzi svojimi základnými a charakteristikami a SZP. Toto hodnotenie má podľa možností zahŕňať: Typ a veľkosť organizácie a účel a charakter jej činnosti. Miesta kde organizácia pôsobí. Všetky organizácie o pôsobení organizácie v oblasti SZP v minulosti. Charakteristiky pracovnej sily alebo zamestnancov vrátane zmluvných pracovníkov. Odvetvové organizácie, v ktorých je organizácia členom. Úlohy, vízie, hodnoty, princípy a kódexy správania. Záujmy interných ako aj externých ZS, ktoré sa týkajú SZP. Štruktúra a charakter rozhodovania v organizácii. Hodnotový reťazec organizácie. Správne a dôkladné pochopenie princípov, kľúčových oblastí a prínosov SZP môže výrazne prispieť k integrácii SZP v rámci organizácie ako aj sféry jej vplyvu [11].

31 ZÁVER Koncept SZP je možné vo svete badať už niekoľko desaťročí, pričom v SR je aktívne propagovaný od roku Cieľom tohto konceptu je prispievať k TUR. Dôležitosť SZP si uvedomuje čoraz viac organizácií. Na druhej strane, by však v tejto oblasti mohli byť viac aktívne malé a stredné podniky. Implementáciou SZP do svojej každodennej činnosti by mohli posilniť svoju trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť, ktoré sú pre nich naozaj veľkým problémom. Na základe veľkého množstva interpretácií SZP a redukovanie SZP napr. iba na firemnú filantropiu, bola v roku 2010 vydaná norma ISO 26000, ktorá predstavuje usmernenie k SZP. Táto norma je dobrovoľná a má byť pomôckou pre všetky typy organizácií (bez ohľadu na ich veľkosť, právnu formu, oblasť svojho pôsobenia a pod. ), či už ide o začínajúce organizácie, ktoré sa so SZP iba oboznamujú a začínajú sa tejto problematike venovať, ale aj tie, ktoré majú s uplatňovaním SZP viac skúseností. Cieľom semestrálnej práce bolo poskytnúť teoretické poznatky z oblasti SZP, normy ISO ako aj základné informácie o Medzinárodnej organizácii pre normalizáciu, ktorá túto normu vydala. Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR), práca je tiež súčasťou predloženého projektu KEGA projekt č.037stu-4/2012 Implementácia predmetu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie do študijného programu Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava".

32 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. LIPIANSKA, J., ORGONÁŠ, J. Spoločenská zodpovednosť obchodných organizácií. In Ekonomika cestovného ruchu a podnikanie, 2009, roč. 1, č. 1, s BUSSARD, A. a kol. Spoločensky zodpovedné podnikanie: prehľad základných princípov a príkladov [online]. [cit ] Dostupné na internete <: e.pdf.> 3. HRDINOVÁ, G., SAKÁL, P. Analýza možností využitia a návrh systému spoločenskej zodpovednosti firiem (CSR) [online]. [cit ] Dostupné na internete <: EDECKOV%DDSKUMNEJ%20A%20PEDAGOGICKEJ%20%C8INNOSTI/PODNIKA TE%BCSK%C9%20STRAT%C9GIE%20MSP/2008/REFER%C1TY/2/Hrdinov%E1,%2 0Sak%E1l%20sablona%20V3.pdf.> 4. HRDINOVÁ, G. Logistika výkonného podniku 13.kapitola: Spoločensky zodpovedné podnikanie výkonných podnikov. Czech Republic, KULDOVÁ, L. Společenská odpovědnost firem. Plzeň: OPS, ISBN Definícia zodpovedného podnikania [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 7. Triple Bottom Line and Eco-Efficiency: Where to Start? [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 8. Normalizačné organizácie a národný normalizačný orgán [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 9. Čo znamená ISO? [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 10. Úloha normalizácie orgán [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 491c &p=true.> 11. STN ISO 26000:2010, Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti. 12. ISO a spoločenská zodpovednosť [online]. [cit ] Dostupné na internete

33 <: 13. ISO Spoločenská zodpovednosť [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 14. DRIENIKOVÁ, K.,HRDINOVÁ, G., NAŇO, T., SAKÁL, P., SEKERA, B. Zvyšovanie kvality stratégie SZP s využitím exaktných metód II. In. Nové trendy v manažérstve kvality, Návod pro společenskou odpovědnost organizací - PRACOVNÍ PŘEKLAD ISO/CD 26000, Czech Republic, 2009 [online]. [cit ] Dostupné na internete <: 411&sqi=2&ved=0CFQQFjAE&url=http%3A%2F%2Fdiskuse.elektrika.cz%2Findex.php %3Faction%3Ddlattach%3Btopic%3D %3Battach%3D9835&ei=bmZaT_2jI8Hf4 QTB37HUBQ&usg=AFQjCNGapMmfxuzGVVeuLGfDs4hHSi6rsQ.>

34 ČESTNÉ PREHLÁSENIE Čestne prehlasujem, že semestrálnu prácu č.8 som vypracovala samostatne na základe zdrojov uvedených v zozname bibliografických odkazov a vedomostí získaných počas štúdia. V Trnave Bc. Natália Horňáková