PROBLEMATIKA ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE PROBLEMATIKA ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH DIPLOMOVÁ PRÁCA MTF Bc. TIBOR KRANEC

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE Ústav inžinierskej pedagogiky a humánnych vied Katedra inžinierskej pedagogiky a psychológie PROBLEMATIKA ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH DIPLOMOVÁ PRÁCA MTF Študijný program: Učiteľstvo technických profesijných predmetov Číslo a názov študijného odboru: Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy Školiace pracovisko: Dubnica nad Váhom Vedúci záverečnej práce/školiteľ: Mgr. Gabriela Chmelíková PhD. Trnava 2010 Bc. Tibor Kranec

3

4 POĎAKOVANIE Touto cestou ďakujem vedúcej diplomovej práce Mgr. Gabriele Chmelíkovej, PhD. za odbornú pomoc a usmernenie pri spracovaní odborných materiálov a vypracovaní tejto diplomovej práce.

5 SÚHRN KRANEC Tibor: Problematika šikanovania na školách. [Diplomová práca]- Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav inžinierskej pedagogiky a humánnych vied.- Školiteľ: Mgr. Gabriela Chmelíková PhD.- Trnava: MtF STU, s. Kľúčové slová: agresia, agresivita, šikanovania, formy, metódy, príčiny, následky, agresor, obeť, prevencia, výchova Práca sa zaoberá problematikou šikanovania na Strednej odbornej škole stavebnej Emila Belluša v Trenčíne a skladá sa z dvoch častí. Autor v prvej teoretickej časti vymedzil základné pojmy - agresivitu, šikanovanie a podrobne rozobral formy, metódy, príčiny a následky šikanovania. Následne sa venoval osobám agresora a obete. V druhej časti sa venoval prieskumu, ktorý bol vykonaný formou anonymného dotazníka a tento vyplnilo 100 respondentov. Autor v prieskume zisťoval výskyt šikanovania u študentov, názory na príčiny vedúce k vzniku šikanovania, miesta jeho výskytu a následne či sa sám respondent, alebo niekto v jeho okolí sa nestal svedkom, alebo obeťou šikanovania. Tiež sa zaoberal tým, či sa samotný respondent nedopustil šikanovania. Autor sa zameral na nápravu agresora a tak čiastočné riešenie vzniknutého problému ako ja na použitie určitých preventívnych aktivít v školách a rodinách za pomoci ktorých sa môže predchádzať, alebo zmierniť, či úplne odstrániť problém šikanovania.

6 ABSTRACT KRANEC Tibor: Problems with chicanery at Secondary schools. [Graduate Thesis] - Slovak University of Technology Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology; Institute of Engineering pedagogy and liberal arts - Supervisor: Mgr. Gabriela Chmelíková, PhD.- Trnava: MtF STU, s. Key words: aggression, aggressivity, chicanery, forms, methods, causes, consequences, aggressor, victim, prevention, education The thesis deals with the problems at the Secondary Vocational School of Civil Engineering of Emil Belluš in Trenčín. It consists of two parts. In the first theoretical part, the author defined the basic concepts agressivity, bullying and in detail analyzed the forms, methods, reasons and some of the consequences of bullying. Subsequently, he concentrated on the personalities of an agressor and a victim being bullied. In the second part, the author descibed the research carried out by an anonymous questionnaire filled in by 100 respondents. The writer tried to find out about the cases of bullying among students, their opinions about the reasons leading to it, the places where it came to bullying and whether the respondents witnessed any bullying in their nearest sorroundings. He also focused on whether they were either in the role of the agressor or the victim by themselves. Author tried to propose possible cerrections and partial solutions of the problem, as well as some preventive activities for schools and families. With their help there is a resonable chance to prevent, diminish or even eliminate the bullying at schools.

7 OBSAH SÚHRN... 5 ABSTRACT... 6 ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV... 8 ÚVOD SUČASNÝ STAV PROBLEMATIKY ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH AGRESIVITA V ŠKOLÁCH Teória agresie a agresivity Špecifiká agresivity adolescentnej mládeže ŠIKANOVANIE AKO ŠPECIFICKÉ PREJAVY AGRESIVITY Teória šikanovania VÝVOJOVÉ STUPNE ŠIKANOVANIA Formy šikanovania...17 a. Slovné formy šikanovania...17 b. Fyzické formy šikanovania...18 c. Slovne fyzické formy šikanovania Krátkodobé a dlhodobé šikanovanie...18 a. krátkodobé šikanovanie...19 b. dlhodobé formy šikanovania Šikanovanie detí a adolescentnej mládeže Rozdelenie šikanovania podľa pohlavia a prostredia METÓDY ŠIKANOVANIA Agresorove metódy pri šikanovaní Prostriedky pri šikanovaní PRÍČINY A ČINITELE OVPLYVŇUJÚCE ŠIKANOVANIE Skupina Prostredie Rodinné prostredie Spoločnosť NÁSLEDKY ŠIKANOVANIA ŠIKANOVANIE NA ŠKOLÁCH Osoby agresorov šikanérov Šikanované osoby - obete...29

8 Osobnosť pedagóga v šikanovaní ZISŤOVANIE ŠIKANOVANIA PRÁCA S AGRESOROM PREVENCIA ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH Rozdelenie prevencie Prevencia v rodinách Prevencia na školách PRIESKUM SÚČASNÉHO STAVU ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH Cieľ diagnostického prieskumu zameraného na šikanovanie Miesto diagnostického prieskumu Respondenti diagnostického prieskumu Predmet diagnostického prieskumu Hypotézy diagnostického prieskum Metódy diagnostického prieskumu ANALÝZA VÝSLEDKOV PRIESKUMU NÁVRHY PRE PEDAGOGICKÚ PRAX ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...70 PRÍLOHY, SPRIEVODNÝ MATERIÁL CD-ROM 7

9 ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV Tabuľka 1 Vek a pohlavie Tabuľka 2 Rozdelenie respondentov podľa ročníkov Tabuľka 3 Obľúbenosť triedy Tabuľka 4 Priateľ v triede Tabuľka 5 Prospech Tabuľka 6 Skupinová príslušnosť Tabuľka 7 Posledné hodnotenie respondentov podľa správania Tabuľka 8 Šikanovanie na škole - svedok Tabuľka 9 Šikanovanie v škole - obeť Tabuľka 10 Formy šikanovania Tabuľka 11 Frekvencia šikanovania Tabuľka 12 Miesto šikanovania Tabuľka 13 Osoba agresora Tabuľka 14 Šikanovanie v škole - obeť Tabuľka 15 Mlčanlivosť pri šikanovaní obeť Tabuľka 16 Pomoc pri šikanovaní Tabuľka 17 Pomoc pri šikanovaní - pedagóg Tabuľka 18 Trest za šikanovanie Tabuľka 19 Rodičia a pomoc Tabuľka 20 Šikanovanie - pomoc Tabuľka 21 Počet obetí šikanovania Tabuľka 22 Príčiny šikanovania Tabuľka 23 Obrana v procese šikanovania Tabuľka 24 Trest v procese nápravy šikanovania

10 Graf 1 Respondenti podľa ročníkov Graf 2 Obľúbenosť triedy Graf 3 Priateľ v triede Graf 4 Prospech Graf 5 Skupinová príslušnosť Graf 6 Posledné hodnotenie respondentov podľa správania Graf 7 Šikanovanie na škole - svedok Graf 8 Šikanovanie na škole - obeť Graf 9 Formy šikanovania Graf 10 Frekvencia šikanovania Graf 11 Miesto šikanovania Graf 12 Osoba agresora Graf 13 Šikanovanie v škole - obeť Graf 14 Mlčanlivosť pri šikanovaní Graf 15 Pomoc pri šikanovaní Graf 16 Pomoc pri šikanovaní - pedagóg Graf 17 Trest za šikanovanie Graf 18 Rodičia a pomoc Graf 19 Šikanovanie - pomoc Graf 20 Počet obetí šikanovania Graf 21 Príčiny šikanovania Graf 22 Obrana v procese šikanovania Graf 23 Trest v procese nápravy šikanovania

11 ÚVOD Výchova je najväčší a najťažší problém, ktorý možno človeku uložiť. Immanuel Kant V posledných desaťročiach prešla naša spoločnosť veľkými zmenami, niektoré tieto zmeny boli pozitívne a niektoré negatívne. Medzi negatívne zmeny musíme zaradiť konzumný agresívny spôsob života pod heslom silnejší vyhráva, kde sa stalo agresívne správanie fiktívnou spoločenskou hodnotou. Spoločnosť agresívne správanie často toleruje aj vplyvom verejnej mienky ovplyvnenej médiami, kde je prezentovaný názor o tom, že ak sa chce niekto skutočne spoločensky presadiť, musí uplatňovať istú nevyhnutnú mieru tvrdosti a nekompromisnosti, čím sú ospravedlňované mnohé prejavy agresívneho správania. Jeden z najhorších prejavov takéhoto správania je šikanovanie. V dnešnej dobe problém šikanovania veľa pedagogických pracovníkov. Ale aj rodičov, nevidí ako problém, aspoň nie v ich škole, v ich rodine, ale šikanovanie ním skutočne je a vie vo svete detskej duše narobiť nenapraviteľné škody, ktoré ho často poznamenávajú na celý budúci život. V diplomovej práci som sa rozhodol venovať problematike šikanovania z preto, že šikanovanie je aj v našej spoločnosti obostreté bariérou zľahčovania, popierania, mlčania a často aj neznalosti. Túto bariéru je treba nutne prelomiť. 10

12 1. SUČASNÝ STAV PROBLEMATIKY ŠIKANOVANIA NA ŠKOLÁCH 1.1 AGRESIVITA V ŠKOLÁCH Teória agresie a agresivity Aby sme mohli pochopiť fenomén, akým šikanovanie skutočne je, je potrebné si uviesť nasledujúce pojmy: Ako prvý uvedieme pojem agresia, ktorý pochádza z latinského aggredi. Má viac významov a v našom ponímaní označujeme agresiu ako útočné správanie, ktoré nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej (predovšetkým) moci, najčastejšie ako prejav hnevu [13]. Agresiu rozoznávame : 1. individuálnu - ohrozuje zdravie jednotlivca, a psychicky tým ovplyvňuje nervovú sústavu a fyzicky tak, že ustavičný strach a napätie prechádza do psychózy a následného ochorenia srdca, žalúdka(vredové ochorenie). 2. skupinovú - ohrozenie spoločného záujmu konkrétnej skupiny 3. masovú - ohrozenie spoločného záujmu konkrétnej masy Prejavy agresie môžeme rozdeliť do štyroch nasledujúcich stupňov 1. skrytá - navonok sa neprejaví, 2. slovná - prejaví sa slovne (nadávky alebo kliatie), 3. deštruktívna - prejaví sa deštrukciou a rozbíjaním predmetov 4. fyzická - prejavy fyzického násilia. V živočíšnej ríši je agresia v službách života, nakoľko tu považujeme agresiu za pud a nie za reakciu na flustračné vonkajšie vplyvy [14st.71,72]. Agresiu môžeme pozorovať už po narodení a je spojená s libidom. Dieťa je už od narodenia pripravené k útoku viac ako k obrane. Reagovať násilím na to, z čoho máme strach prevláda u jedincov, ktorí sa cítia byť silnejší. Naopak u jedincov, ktorí sa cítia byť slabší je tendencia reagovať na niečo z čoho majú strach útekom, alebo vyhnutím sa danej situácií. Tiež môže byť jedným zo spôsobov vyrovnania sa s náročnou životnou situáciou. Ak je úspešne použitá na odstránenie prekážok, tak sa spravidla opakuje. 11

13 Druhým pojmom, ktorý je potrebné uviesť, je agresivita, ktorá na rozdiel od agresie je zámerné konanie, ktorého cieľom je spôsobiť niekomu škodu, bolesť alebo krivdu. Agresivita je premenná či trvalá dispozícia správať sa za istých okolností násilne. Teoretici agresivity sa opierajú o chápanie agresivity ako pudu či inštinktu, naučenej vlastnosti, či bio-psycho-sociálne podmienenej entity [14]. Človek sa nerodí s agresívnymi sklonmi. Týmto sa učí počas svojho života a to napodobňovaním, vlastnými skúsenosťami alebo jednoducho pozorovaním svojho okolia napr. pozeraním násilia v televízií, hry na počítačoch alebo pozorovaním agresívneho správania sa druhých. U odborníkov z oblasti psychológie prevláda názor, že človek sa chová agresívne jednoducho preto, že sa mu to opláca. Keď niekto koná agresívne a potom zistí, že jeho chovanie je nejakým spôsobom posilnené, napríklad tak, že dostane to, čo chcel, bude pravdepodobne konať agresívne znova. Dieťa sa agresívnemu správaniu učí prostredníctvom vytvárania tvz. mikroscenárov, kde si ukladá do svojej pamätí tie spôsoby svojho správania, ktoré viedli k dosiahnutiu úspechu. Následne si vytvára zásady, názory, postoje a hodnoty, ktoré riadia jeho správanie Špecifiká agresivity adolescentnej mládeže Obdobie adolescencie patrí z hľadiska vývoja jednotlivca k najnáročnejším. Adolescent sa nachádza v zmätku prudkých fyzických a psychických zmien, v čom je pre neho zložité sa zorientovať. Telesné aj psychické zmeny v človeku sú v pohybe, z toho pramení neistota zranenia, kolísavé nálady, časté záporné emócie ako úzkosť, nespokojnosť so sebou, so svojim zovňajškom. Rozvoj duševných schopností a myslenia vedie ku kritickosti a k potrebe hľadať pravdu. Prežíva krízu autority rodičovskej i učiteľskej, uprednostňuje prostredie názory vrstovníkov, lebo si musí nájsť aj medzi svojou generáciou svoje miesto. Počas tohto procesu sa často prejavuje aj spoločensky nežiaduci jav a to agresivita. Agresivita adolescentnej mládeže sa prejavuje nevyrovnanosťou vnútorného a vonkajšieho prostredia jednotlivca. Najmä v poslednom období si volí väčšie percento mládeže agresívne správanie ako cestu za vlastným akceptovaním v boji za uznanie, za skupinovým a spoločenským vzostupom. Hlavným prejavom agresívneho správania dnešnej mládeže je násilie. Násilie je najčastejšie označenie jednorázového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek 12

14 spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzuje rozvoj jeho osobnosti [5]. K rozvoju správania s čoraz väčším počtom násilných prvkov, prispieva jeho sociálna úspešnosť, resp. efektívnosť, teda získavanie čoraz väčších skúseností s násilím, osobne v problémových situáciách. Možno povedať, že úspešnosť násilia súčasnej spoločnosti priamo modeluje imitativné reakcie mládeže, ktoré sa stávajú na eskaláciu kriminality mládeže už bezmála módnymi a prestížnymi. Násilie medzi mládežou sa neraz doslova heroizuje, ba glorifikuje, k čomu nezriedka prispievajú okrem iných i masovokomunikačné prostriedky. Násilie, je v médiách prezentované v takom množstve, že sa mu pri každodennom kontakte s médiami jednoducho nedá vyhnúť. Adolescent, na ktorého takto pôsobí tento negatívny vplyv médií, a to hlavne televízie, sa vo svojej fantázii často nezdravo stotožní s filmovým hrdinom alebo hudobným hrdinom natoľko, že pri riešení svojich životných situácií sa ho snaží, tak napodobňovať, že sa správa agresívne až násilne. Čo vedie k citovej otupenosti a k vytvoreniu chybného morálneho a etického kódexu. Samostatnou kapitolou sú počítačové hry, kde najväčším ohrozením sú tvz. agresívne - akčné hry. V týchto hrách je agresivita a násilie obsiahnuté až v 95 % a adolescent sa dostáva do interakcie s určitými postavami a situáciami a táto tvz. virtuálna skutočnosť je pre neho veľmi atraktívna. Sú to hry, kde ide o zabíjanie ľudí, zvierat a nerealistických stvorení, kde sa dospievajúci na rozdiel od televízie na agresivitu nie len pozerajú, ale sa aj na nej aktívne zúčastňujú a dokonca sú za ňu aj odmeňované zabijú napríklad nejakého virtuálného protivníka, tak dostanú novú účinnejšiu zbraň. Dieťa, ktoré často hrá akčné počítačové hry nadobúda nesprávny dojem, že činy, ktoré vykonáva v hre sú akceptovateľné aj v normálnom živote. Hranie takýchto hier zvyšuje hráčovo vnímanie nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Názor, že okolitý svet je nepriateľskejší vyúsťuje do agresívneho správania, depresie, negatívneho sebavnímania a odmietnutia spoločnosti. Takýto jav sme mohli pozorovať v nedávnej minulosti na amerických a nemeckých školách, kde žiaci ovplyvnení akčnými počítačovými hrami, zastrelili v škole svojich spolužiakov a učiteľov. 13

15 1.2. ŠIKANOVANIE AKO ŠPECIFICKÉ PREJAVY AGRESIVITY Teória šikanovania Aj Slovenskú republiku postihla celosvetová hospodárska kríza, ktoréj sprievodným javom je aj nárast kriminality mládeže. Jednou osobitnou a závažnou časťou kriminality mládeže, ktorá tiež zaznamenala v poslednom období nárast, je šikanovanie. Šikanovanie je francúzskeho pôvodu. V slovenskom slovníku cudzích slov sa výraz ako šikanovanie vyskytuje ako hovorový výraz šikana, ktorý označuje Právne vykonávanie práva zámerne, aby bol iný poškodený a šikanácia, šikanéria ako prenasledovanie niekoho prílišné a zámerne prehnané [1,st.847]. Z hľadiska psychologického hovoríme o šikanovaní, ak jeden alebo viac žiakov úmyselne, väčšinou opakovane, týra a zotročuje spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu [2,st.20]. V zahraničnej literatúre sa šikanovanie uvádza pod slovom mobbing, v preklade trápenie, sužovanie toto pomenovanie zaviedol Dr.Daniel Olweus, ktorý definoval šikanovanie ako násilie v škole mobb alebo bullyng. Žiak, alebo žiačka prípadne skupina žiakov v škole sú vystavení násiliu, t.j. mobbu, ak sa to konanie opakuje a ak sú žiak, žiačka alebo skupina žiakov dlhší čas vystavení negatívnemu správaniu jedného alebo viacerých spolužiakov [4,st.17]. Pojem mobbing nepoužívame, ak ide o súperenie dvoch alebo viacerých rovnocenných jedincov spolužiakov. Tento pojem mobbing použijem iba za podmienky, že je v súperení nerovnováha síl a obeť je voči násiliu bezmocná. Ak niekto inému spôsobuje úmyselným konaním nepríjemnosti, alebo ho úmyselne poškodzuje, hovoríme o negatívnom správaní, resp. konaní a toto sa v podstate kryje s pojmom násilie. Teda musíme konštatovať, že šikanovanie je úzko späté s násilím. S násilím sa prakticky stretávame v každodennom živote a čoraz viac stretávame z tým, že sme svedkami násilia na našich školách a to ako fyzického a aj psychického prejavu. Šikanovania,ponižovania a vydierania sa dopúšťajú jednotlivci, aj celé skupiny. Násiliu predchádza netolerancia, surovosť, nedostatok úcty k iným osobám, či už rovesníkom, alebo starším osobám a prejavuje sa verbálnym, ale aj neverbálnym spôsobom. Toto sa nedeje iba v škole, ale aj mimo nej, napr. pred školou, cestou zo školy, mimoškolských zariadeniach, internátoch atď. Z právneho hľadiska sa v našej platnej právnej úprave pojem šikanovanie nepoužíva, resp. sa používa ako synonymum pre úmyselné jednanie, ktoré je namierené 14

16 proti inému subjektu, a ktoré útočí na jeho dôstojnosť [2,st.118]. Nie je dôležité, či k šikanovaniu dochádza verbálnym alebo fyzickým násilím alebo jeho hrozbou. Dôležité je, že je konané úmyselne. Šikanovanie môže prebiehať bezprostredným konaním alebo zdržaním sa nejakého konania. Pre postihnutie šikanovania musia byť splnené dve podmienky trestnej zodpovednosti. Musí byť naplnená formálna a materiálna stránka trestného činu. Podstata materiálnej stránky spočíva v tom, že páchateľ sa dopustil konania, ktoré napĺňa všetky znaky konkrétneho trestného činu uvedeného v trestnom zákone. Podstata formálnej stránky je, že páchateľ sa dopustil takého úmyselného konania a miera spoločenskej nebezpečnosti jeho konania dosahuje intenzitu uvedenú v zákone. Často sa stáva, že konanie páchateľa je pod laickým pohľadom zaraďované ako trestný čin. Ak neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v trestnom zákone, nemôže sa jednať o trestný čin, aj keď je konanie páchateľa akokoľvek zavrhnutia hodné. To však neznamená, že konanie páchateľa ( šikanovanie) nemôže byť postihnuté ako priestupok. Najčastejšie je však šikanovanie postihované ako trestný čin, aj keď v trestnom zákone nie je kvalifikované ako samostatný trestný čin, často však napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Sú to hlavne trestné činy uvedené vo druhej časti, prvej hlave, druhého odielu Trestného zákona, vraždy 145, ublíženia na zdraví 155 až 158, obmedzovania osobnej slobody 183, pozbavenie osobnej slobody 182, lúpež 188, vydieranie 189, nátlak 192. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa hranica trestnej zodpovednosti posunula, keď jedinec dovŕši 14 rok veku. Tento je označovaný za mladistvého.[8] V prípade trestnej zodpovednosti za priestupky sa aj napriek návrhom táto neznížila, ale zostala na v pôvodnej výške 15 rokov. Iba duševná porucha môže zbaviť osobu trestnej zodpovednosti, ak pre túto poruchu osoba nevedela rozpoznať nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie [8st.2] VÝVOJOVÉ STUPNE ŠIKANOVANIA Šikanovanie má svoje zákonité etapy vývoja od na prvý pohľad nevinného štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípadne aj ohrozenie života obete. Proces vývoja šikanovania je závislý od viacerých faktorov, medzi ktoré patria vzťahy členov skupiny medzi sebou, ale aj postoje 15

17 k šikanovaniu a k spoločenským normám, hodnotám. Šikanovanie má svoje vývojové štádia, ktoré najlepšie definoval dr.michal Kolář ako 5 stupňov onemocnení [2,st.31-37]. 1. stupeň (vznik ostrakizmu) tento stupeň je tiež nazývaný ako zárodočným štádiom šikanovania. Ide o mierne prevažne psychické formy násilia, kedy sa okrajový člen necíti dobre, je neobľúbený a nie je uznávaný. Ostatní ho viac menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, intrigujú voči nemu, robia si na jeho účet drobné žarty a pod. Z neho sa môžu a často aj vyvinú pokročilejšie stupne šikanovania. 2. stupeň (fyzická agresia a pritvrdenie manipulácie) je stupeň, kde v dôsledku pocitu moci nad obeťou ostrakizmus prechádza do ďalšieho, štádia v ktorom dochádza k prelomeniu posledných zábran a agresívne chovanie sa začína opakovať. Prechod od ostrakizmu do ďalšieho štádia šikanovania má viaceré dôvody, avšak tie najčastejšie sú, že žiaci si ventilujú svoje negatívne pocity z náročných situácií na žiakoch, ktorí boli predtým obeťami ostrakizmu. Ďalší dôvod je, že. tam kde žiaci trávia spolu dlhší čas (napr. brigády, výlety)vymýšľajú agresori ako spestrenie nudného programu tzv.zábavu (šikanovanie) na úkor už predtým ostrakizovaných spolužiakov a šikanovanie naberá vážnejšie formy. Posledný dôvod prechodu z prvého stupňa šikanovania na druhý je, že v triede sa nachádza viac agresívnych asociálnych jedincov, ktorý pre uspokojovanie používajú násilie ako súčasť svojej osobnosti. 3. stupeň ak nie je manipulácia a násilie agresora zastavené v skupine už v počiatočných stupňoch sa často vytvára v skupine podskupina agresorov, tzv. jadro. Agresori v tomto jadre už nekonajú náhodne, ale začínajú spolupracovať a pracujú systematicky a ich obeťami sa stávajú najzraniteľnejší jedinci skupiny, ktorí boli už predtým obeťami miernejších foriem šikanovania. V skupine okrem skupinky agresorov vznikajú aj iné podskupiny, ktoré rôznymi spôsobmi bojujú o vplyv v skupine. Ak v skupine nevznikne protipól skupiny agresorov ako skupina zameraná proti šikanovaniu, môže agresia a násilie trýzniteľov nerušene pokračovať. 4. stupeň skupina, ktorá dospela do štádia, kde sa v nej vytvorí skupina agresorov a nie je v nej prítomná pozitívna skupina, ktorá by obmedzovala ich vplyv zákonite prejde do štádia, kedy sú väčšinou prijaté normy agresorov ako nepísaný zákon. V samotnej skupine, ktorá prijala normy agresorov za svoje dochádza k neuveriteľnej premene jej členov, kde aj mierni žiaci aktívne zapoja do šikanovania a chovajú sa kruto, čo ich uspokojuje. 5. stupeň - Posledným stupňom šikanovania je piaty stupeň, ktorý môžeme tiež nazvať totalitným stupňom šikanovania, nakoľko šikanovanie tu nadobúda znaky 16

18 totalitných režimov. V tomto štádiu sú normy agresorov rešpektované všetkými členmi skupiny a skupina je prakticky rozdelená do dvoch skupín. Jednu skupinu tvoria žiaci - agresori, ktoré vydávajú rozkazy a druhí tvoria žiaci- obete, ktorí ich musia vykonávať a podriaďovať sa im. Tento vzťah medzi jednou a druhou skupinou možno tiež nazvať vzťahom medzi otrokárom a otrokom, nakoľko obete šikanovania sú doslova vykorisťované agresormi, ktorí od nich požadujú všetko možné od materiálnych vecí ako sú peniaze, desiaty cez ich telo, city, rozumové schopnosti a vedomosti. Obete už nie sú schopné sa brániť trýzneniu a bolesti, ktorú im spôsobujú agresori ako dôkaz svojej moci. V tomto štádiu šikanovania agresori strácajú aj posledné zábrany a zmysel pre realitu doslova sú závislí na páchaní násilia na obetiach a pociťujú akési nutkanie ho opakovať. Do šikanovania sa začínajú zapájať aj jedinci, ktorí predtým s týmto mierne nesúhlasili. Za normálnu súčasť života skupiny sa začína považovať brutálne násilie a týranie a sú potlačené pocity ako súcit s utrpením a pocit viny. Obete sú v piatom štádiu šikanovania ochotné urobiť všetko, len aby mali pokoj od agresorov a stávajú sa istým spôsobom závislí na šikanovaní. K piatemu štádiu šikanovania dochádza väčšinou pri dlhodobých pobytoch skupiny ako napr. sú nápravno výchovných ústav pre mládež. Dôležité je poznať vnútornú štruktúru šikanovania, jeho stupne, aby sme ho vedeli správne diagnostikovať šikanovanie a následne zvoliť správnu pomoc obetiam, ale aj agresorom, a tak aj celej skupine postihnutej šikanovaním Formy šikanovania Šikanovanie môže nadobúdať rôzne formy od najmenej závažných až po tie najzávažnejšie. a. Slovné formy šikanovania Slovné (verbálne) formy šikanovania - sú najmenej závažnou formou šikanovania. Slovné formy šikanovania rozdeľujeme na: 1. menej závažné slovné formy šikanovania - slovné urážky - napr. vymýšľanie rôznych mien, ktoré majú často sexuálny podtext,písanie hanlivých nápisov o obeti, výsmech obete, triafanie sa do obete rôznymi nemiestnymi žartmi, napr., že obeť smrdí, aj keď to nie je pravda a obeť je naopak veľmi čistotná. 2.závažnejšie slovné formy šikanovania - slovné agresie - napr. vyhrážanie sa použitím zbraní,ktoré často majú aj rasistický podtext. Napríklad obeti sa agresor vyhráža zabitím, obesením, zbitím, mučením. Obeti sa vyhráža násilím pre jeho rómsky pôvod, obeti je 17

19 vyhrážané telefonicky, obeti je vyhrážané strelnou alebo bodnou zbraňou, ktorú ma agresor zastrčenú za pásom vo vrecku, agresor uráža rodičov obete a pod. b. Fyzické formy šikanovania Vo fyzickom zmysle sa jedná o rôzne fyzické agresie až po používanie zbraní. 1. menej záväžné formy fyzického šikanovania - napr. rôzne, štuchania, kopania, bitia, postrkovania, údery rôznymi predmetmi (napr. obeť je fackovaná, dostáva rany otvorenou dlaňou do tyla, tzv. tatranky, je sotená zo schodov apod.) 2. závažnejšie fyzické formy šikanovania v závažných prípadoch agresori siahajú po zbrani alebo rôznych predmetoch, ktoré potom používajú ako zbraň (napr. do obete strieľajú zo vzduchovky do rôznych časti tela, pália obeť rozžeravenými predmetmi, udierajú obeť káblom, palicou ako obuškom, škrtia obeť káblom šnúrou, šálom, a pod. Do fyzických foriem šikanovania musíme tiež zaradiť aj rôzne krádeže, ničenie vecí a manipuláciu s nimi. Tu je potrebné na ozrejmenie uviesť tiež pár príkladov, napr. agresor berie obeti peniaze, desiatu. c. Slovne fyzické formy šikanovania Tie najzávažnejšie formy šikanovania sa odohrávajú práve spojením oboch predchádzajúcich foriem. Do slovne fyzických foriem šikanovania zaraďujeme násilné a manipulačné príkazy a zastrašovania zbraňami. Obeť je donútená pod hrozbou zbrane bozkávať, alebo olizovať agresorovi topánky, donútená umyť záchod svojou kefkou, alebo upratovať po agresorovi a hovoriť mu pritom pane, odovzdávať desiatu, peniaze alebo iné veci, pod slovnou a fyzickou hrozbou skutočnej strelnej zbrane, noža, baseballovej palice, britvy, pelendreku, vykonávať sexuálne praktiky a pod. Všetky tieto príklady sa deju za použitia slovného, ale aj súčasne fyzického násilia a agresie Krátkodobé a dlhodobé šikanovanie Z časového hľadiska musíme rozdeliť formy šikanovania na krátkodobé šikanovanie a dlhodobé šikanovanie [1,st.85,86 ]. 18

20 a. krátkodobé šikanovanie Väčšinou netrvá dlho, ale aj tak pripravuje jeho obetiam, rodičom a pedagógom nemalé starosti. Z väčšej časti sa jedná o ľahšie, tzv. zárodočné formy šikanovania. Sú to jednorázové akty násilia a agresie, ktoré vznikajú ako reakcia na nejaký problém, závažnú situáciu, napr. rozvod rodičov, smrť príbuzného, prírastok v rodine, nuda, frustrácia, zneužívanie. Sú to najnenápadnejšie formy šikanovania, ktoré často porušujú školský poriadok, napr. štípanie, strkanie, strapatenie vlasov a rôzne nadávky, prezývky. Agresor sa šikanovaním spolužiakov snaží odreagovať od nepríjemnej reality. Ku krátkodobému šikanovaniu sa môže uchýliť aj dieťa, ktoré bolo v minulosti samo obeťou zlomyseľnosti. Môže pokúšať o odplatu. Krátkodobého šikanovania sa z väčšej časti dopúšťajú skôr jednotlivci ako skupiny. Z podhubia miernych krátkodobých foriem šikanovania sa úspešne vyvinú pokročilé dlhotrvajúce formy šikanovania. b. dlhodobé formy šikanovania Sem zaraďujeme závažné formy šikanovania, ktoré často nadobúdajú charakter tých trestných činov, kde je ohrozené nielen zdravie, či už duševné alebo psychické, ale aj život obete. Dlhodobého šikanovania sa dopúšťajú nielen jednotlivci, ale aj celé skupiny agresorov, kde šikanovanie nadobúda často charakter skupinovej trestnej činnosti a má rysy organizovaného zločinu. Beztrestné páchanie násilia a porušovanie trestného zákona vo veľkej miere poškodzuje morálny charakter väčšiny členov skupiny. V dôsledku podceňovania a prehliadania mravných noriem, utváraním a upevňovaním antisociálnych postojov celkove vedie aj pri miernych formách k pripravenosti na kriminálnu dráhu a to nielen u agresora, ale do určitej miery i u prizerajúcich sa Šikanovanie detí a adolescentnej mládeže Rozdiely medzi šikanovaním detí a šikanovaním adolescentnej mládeže sú vidieť iba na vnútornej úrovni, kde ide o usporiadanie agresie, menšiu intenzitu, brutalitu a nižšiu účinnosť manipulácie. Detské šikanovania sú oproti šikanovaniu mládeže viacej náladové, menej náročné a prepracované, pripomínajú hru naháňačku. Detské šikanovanie sa ľahšie odhaľuje, 19

21 ale aj ľahšie napráva avšak aj tu pracuje skupinová dynamika a má svoje zákonitosti. Šikanovanie adolescentnej mládeže - tu nadobúda šikanovanie záväznejší charakter, stupňuje sa dynamika a tiež organizovanosť. Často krát má šikanovanie v tomto období charakter organizovaného zločinu Rozdelenie šikanovania podľa pohlavia a prostredia Výsledky z praxe nám ukazuje, že u dievčat je výskyt prípadov šikanovania, hlavne tých brutálnejších oproti chlapcom nižší, ale aj tu bol zaznamenaný výskyt tých najzávažnejších prípadov šikanovania. U dievčat prevláda väčšinou psychická forma násilia vyplývajúca z faktu, že dievčatá sú od prírody fyzicky slabšie, aj keď použitie fyzického násilia nie je výnimkou. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje šikanovanie je prostredie. Tie najstrašnejšie najbrutálnejšie formy šikanovania sa odohrávajú v prostrediach, kde je obeť nútená žiť s agresormi. Najrizikovejšími sú pobyty mimo školy, napr. lyžiarske zájazdy, brigády, internáty, nápravno výchovné ústavy, kde je uplatňovaný tvrdý autoritatívny prístup, tvrdý hierarchický systém a pevný vnútorný poriadok. Najväčší výskyt tých najzávažnejších prípadov šikanovania bol zaznamenaný v detských domovoch, výchovných ústavoch a väzniciach METÓDY ŠIKANOVANIA V procese prerodu normálnej zdravej skupiny na skupinu postihnutú šikanovaním pôsobia rôzne sily, ktoré pre porozumenie uvedeného procesu musíme spoznať. Jedná sa o sily, ktoré vznikajú vo vzťahoch medzi žiakmi v ich skupinovom živote. Tieto sily sú prítomné v každej skupine a sú nazývané skupinovou dynamikou. Pre zvrátenie síl skupinovej dynamiky na svoju stranu používa agresor rôzne násilné metódy, ktoré sú kombináciou vymývania mozgu a psychickej manipulácie. 20

22 1.4.1 Agresorove metódy pri šikanovaní Jednou z prvých a najpoužívanejších metód agresora určených na zlomenie a následné ovládnutie svojej obete je, že svoju obeť vystavuje systematickému fyzickému násiliu týraniu, ktoré spôsobuje u obete psychosomatické problémy. Systematické fyzické násilie týranie často privedie obeť do stavu tzv. vymytia mozgu. Agresor prostredníctvom násilia vnúti obetiam postoje, spôsoby myslenia a jednania, ktoré by sami dobrovoľne a po kritickom hodnotení neprijali [2,st.42]. Obeť sa po vymytí mozgu sa správa tak, že vypovedá proti svojmu záujmu a háji záujem agresora. U obeti spôsobuje systematické násilie rozpad jej identity a následne nastolenie novej identity, ktorá viac vyhovuje agresorovi. Táto strata vlastnej identity je zavŕšená novým menom, prezývkou, ktorá má hanlivý niekedy sexuálny alebo rasistický charakter, napr. teplý trolko, neger. Fyzické násilie nie je jediná metóda agresora na získanie moci nad obeťou a skupinou. Patrí sem psychická manipulácia, kde sa vlastne jedná o určitý spôsob prevýchovy myslenia tak, aby myslenie obete vyhovovalo agresorovi. Agresor na psychickú manipuláciu využíva na prvý pohľad nenásilné presvedčovanie spolužiakov, pričom ich podvádza a manipuluje s nimi tak, aby sa rozhodli neslobodne. Následne obete spolupracujú s agresormi, nie sú si ani vedomí, že im bola odobratá voľba slobodného rozhodnutia a stávajú sa závislí na agresorovi, podporujú ho a ich slobodné myslenie je zablokované. Bežne sa môžeme pri výskyte šikanovania stretnúť s tým, že agresori skombinujú obidve predchádzajúce metódy fyzického násilia a psychickej manipulácie. Vo vyšších štádiách šikanovania nadobúda komunikácia medzi agresorom a jeho obeťou charakter hypnózy, vtedy sú príkazy agresora plnené bez toho, aby obeť proti nim protestovala, prejavila nesúhlas, a tak ako úmerne rastie závislosť a strach obete na agresorovi, tak sa stávajú príkazy agresora pre obeť sugestívnejšie. Medzi metódy, ktoré využíva agresor pre získanie a udržanie moci musíme zaradiť aj tlak skupinových noriem. Každá skupina si postupne vytvára tzv. nepísané normy, ktoré sú prijaté celou skupinou. V skupine, kde agresor alebo agresori sú rešpektovaní ako neformálni vodcovia, sú normy agresorov prijaté ako normy skupiny. Teda normy skupiny postihnutej šikanovaním sú vlastne nepísaným zákonom, ktorý určuje rozsah práv agresorov a povinností obetí šikanovania, ktoré sú záväzné pre členov skupiny a ich nedodržanie je rôzne trestané. Takýmto nepísaným zákonom je tzv. zákon mlčania a ak sa nájde v skupine jedinec, ktorý povie o šikanovaní učiteľovi, je zavrhnutý celou skupinou, 21

23 ale často aj samotnou obeťou. Pod tlakom skupinových noriem presadených agresormi dochádza v skupine k zmene jedincov, ktorí v skupine doteraz zastávali negatívny a čiastočne aj pasívny postoj k šikanovaniu. Menia ho na pozitívny a stávajú sa aktívnymi v šikanovaní obetí. Prijatie noriem agresorov ovplyvňuje postoje členov skupiny natoľko, že berú násilie a týranie ako normálnu súčasť života skupiny a tak je násilie vlastne legalizované a morálne ospravedlňované. V skupinách postihnutých vyšším stupňom šikanovania môžeme pozorovať tendenciu k závislému a neslobodnému jednaniu niektorých jednotlivcov, ktoré nazývame konformitou. Podstata konformity spočíva v tom, že jedinec sa podrobí nátlaku skupiny. Každá skupina potrebuje pre svoje fungovanie vzťah autority a podriadeného. Od začiatku vzniku skupiny môžeme u niektorých jedincov pozorovať určitú závislosť na autorite a ak sa v skupine autorita v skupine nenachádza, priklonia sa k akejkoľvek autorite aj iniciátorovi šikanovania. Táto závislosť vychádza z toho, že hlavne slabší jedinci sa boja vlastnej slobody a radšej sa priklonia k názoru agresora, ako by prezentovali svoj vlastný. Autoritu agresora rešpektujú nie pre jeho osobnosť, ale pre jeho moc a silu Prostriedky pri šikanovaní Na získanie a následne ovládnutie svojej obete využíva agresor dva prostriedky a to strach a bolesť. Strach - prežíva aj agresor, avšak svoj strach skrýva tak, že ho vyvoláva u druhých. Využíva pritom všetky svoje prednosti a zakrýva tak svoje slabé stránky. Pri obeti používa agresor nielen strach obete z fyzického násilia, týrania, ale aj strach obete pred vydaním na milosť a nemilosť. Pravým opakom je obeť, tá je často tak paralyzovaná strachom, že nie je schopná skryť svoje slabosti a nedostatky a tieto využíva agresor proti nej. Agresor si hlavne v pokročilých štádiách doslova vychutnáva strach obete a stáva sa na tomto pocite doslova závislým. Bolesť - spája páchateľov a ich obete. Páchatelia bolesť spôsobujú a obete bolesť pociťujú a prežívajú [5,st.77]. Agresor používa ako prostriedok na získanie, ovládanie a manipuláciu s obeťou nielen bolesť ale aj hrozbu bolesti. Skôr ako násilie začne, môžu si obete ako aj páchatelia vo svojej obrazotvornosti predstavovať násilie oveľa intenzívnejšie ako v skutočnosti. Tieto predstavy môžu viesť k tomu, že sa obeť psychicky zrúti skôr ako násilie vôbec 22

24 začne. Bolesť preniká všetky psychické vrstvy človeka, predstavuje i špecifickú psychosomatickú jednotku, dokáže zmobilizovať všetky biologické ( napr. limbický systém, vyplavovanie adrenalínu pre aktívnu obranu proti spôsobovateľovi bolesti, mobilizácia hormónov, umožňuje znášať aj krutú bolesť napr. endorfínov, enkefalínov a dynorfínov a pod.), racionálne a iracionálne potencie človeka vrátane kreativity a inteligencie. Súčasne však dokáže i ochromiť, zablokovať akékoľvek racionálne správanie, vrátene správania sociálneho [5, st.77]. Prah pociťovania a znášania bolesti je u každého jedinca iný. Jeden ju znáša lepšie, iný horšie, niekedy z dôvodov bolesti môže dôjsť k strate vedomia. Žiadny iný jedinec, napr. pozorovateľ nemôže pociťovať bolesť tak ako obeť, aj keď s ňou súcití. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. V tomto smere môže byt aj pocitom uspokojenia. Bezmocnosť obete je spravidla cieľom páchateľa a dĺžka prežívania bolesti môže byť plánovaná, chcená, slúžiaca k podrobeniu obete [5, st.78] PRÍČINY A ČINITELE OVPLYVŇUJÚCE ŠIKANOVANIE Šikanovanie nie je nikdy záležitosťou iba jednotlivcov, (agresora a obete ), ale ho môžeme chápať ako je ochorenie celej skupiny. V tomto zmysle je šikanovanie vždy ťažkou poruchou vzťahu skupinového organizmu, ktorý podľahol infekcií. Uchytiť a rásť nemôže šikanovanie v zdravom spoločenstve. Pri vzniku šikanovania majú vzťahy v skupine svoju vnútornú dynamiku a zákonitý vývin. Šikanovanie začína v zárodočných štádiách tzv. ostrakizmu a pokračuje až do najvyšších štádií resp. stupňov systémového ničenia vzťahov medzi členmi skupiny. Aby sa šikanovanie skutočne prejavilo ako forma antisocialného správania je potrebných viac faktorov. Ide hlavne o osobnostné rizikové charakteristiky iniciátorov a obetí a tiež vplyv prostredia. Pre vznik a vývoj šikanovania sú dôležité osobnostné charakteristiky aktérov šikanovania, ale svoju úlohu tu zohráva aj osobnosť pedagóga. Najvýznamnejším faktorom na vznik šikanovania sú osobnostné charakteristiky agresora, ich obetí a vzťah medzi nimi. Často môžeme nadobudnúť dojem, že sa medzi agresorom a obeťou jedná o určitý druh spolupráce, dokonca závislost. Sú aj iné spúšťacie mechanizmy šikanovania, kde osobnostné charakteristiky ustupujú do úzadia a šikanovanie sa deje v duchu určitých zabehnutých tradícií napr. na v internátoch, detských domovoch, 23

25 nápravno výchovných ústavoch, kde je šikanovanie súčasťou zabehnutého systému predávaného z ročníka do ročníka. Tu sa obeť vyberá náhodne alebo sa funkcia agresora dedí s postupom do vyššieho ročníka Skupina Šikanovanie sa môže rozvinúť v pokročilej forme iba v skupine, kde sú od začiatku určité rizikové postoje členov skupiny k šikanovaniu. Konkrétne negatívne alebo pozitívne postoje členov skupiny k šikanovaniu ovplyvnia to, či sa šikanovanie vo svojich tzv. zárodočných formách ujme, alebo či bude nekompromisne zavrhnuté. Všetko dianie v skupine hodnotí väčšina členov skupiny vo svoj prospech. Tak sa ich začiatočné pokusy iniciátora šikanovania nedotknú. Sú k šikanovaniu spolužiaka nevšímaví, prehliadajú ho a nemajú s obeťou žiadny súcit. Ak by aj chceli prejaviť nejaké výhrady voči šikanovaniu spolužiaka, nedovoľuje im to strach z agresora. K zakoreneniu šikanovania v skupine napomáhajú postoje členov skupiny ako pasívny zastrašený nesúhlas, nezúčastnenosť, sympatizovanie až po aktívny súhlas so šikanovaním. V každej skupine sa nájde jedinec, ktorý má pozitívny až iniciatívny postoj k šikanovaniu Prostredie Prostredie, kde sa šikanovanie odohráva má neprehliadnuteľný vplyv pre jeho výskyt. Za prostredie môžeme považovať všetko, čo obklopuje agresora a jeho obeť. Najslabším miestom v prevencií šikanovania je prostredie v školách a školských zariadeniach, kde dochádza k najväčšiemu počtu prípadov šikanovania. Práve v školách a školských zariadeniach zostáva boj so šikanovaním na samotných pedagógoch. A ako si s ním poradia, záleží iba na nich. V našom školskom systéme je zaužívaný tradičný pedagogický štýl, ktorý je často základnou prekážkou úspešnej prevencie šikanovania na našich školách. Tradičný pedagogický štýl ako jednostranný spôsob riadenia skupiny využíva na riadenie skupiny iba osobu pedagóga, ktorý jedná z pozície nadriadenej autority. Pri použití tradičného pedagogického štýlu riadenia skupiny je iba ojedinele braná do úvahy spolupráca medzi spolužiakmi, ale aj účasť žiakov na dotváraní formy a obsahu výučby. V tradičnom pedagogickom štýle prevažuje spôsob riadenia vzťahov medzi pedagógom a žiakom, ktorý môžeme nazvať hierarchicko - autokratický. Hierarchicko-autokratický 24

26 štýl nevyužíva potenciál vzájomných vzťahov a interakciu medzi žiakmi a necháva ľadom a náhode mocné sily skupinovej dynamiky [2,st.62]..Hierarchicko autokratický štýl má vzhľadom k šikanovaniu veľké riziká, ako je rozdelenie triedy na skupiny, ktoré si navzájom nedôverujú. Ľahko sa zakoreňujú pravidlá šikanovania, napríklad, že nikto nežaluje učiteľovi, ak áno, tak je označený ako tzv. bonzák. Vedie k vytvoreniu formálnej legálnej sociálnej štruktúry, ktorá nie je skupinou prijatá za svoju a je jej cudzia, čo následne vedie k vytvoreniu vlastnej sociálnej neformálnej štruktúry a zákonitému rozporu medzi nimi. Tento rozpor je hlavne medzi normami, pravidlami, hodnotami, ktoré požaduje pedagóg a medzi normami, pravidlami, hodnotami, ktoré si vytvorila a rešpektuje skupina. Vytvorením formálnej sociálnej štruktúry získa pedagóg vonkajšiu kontrolu nad skupinou avšak mu zostáva skrytý vnútorný svet skupiny, kde sa odohráva väčšina šikanovaní nemôže do neho vstupovať ani ho nejako formovať. Školské prostredie v ktorom je používaný tradičný pedagogický štýl, umožňuje nárast pedagogických omylov, ktoré vedú k deprivácií potrieb skupiny, čo vytvára priaznivé podmienky na vznik šikanovania Rodinné prostredie Jednou z hlavných príčin, ktorá sa skrýva za vznikom šikanovania, je rodina. Rodina agresora alebo rodina obete. Za poruchou duchovného a mravného vývoja iniciátora musíme hľadať jeho rodinu, ktorá zlyhala v naplnení citových potrieb týchto jedincov. Pre rodiny agresorov je charakteristická absencia duchovných a mravných hodnôt. V mnohých rodinách agresorov je preferovaný trend výchovy detí, pod heslom buď silný a zlý dosiahneš všetko, kde je zakázané prejaviť akúkoľvek slabosť, dieťa je trestané za veci, ktoré sú v rodine, kde je dieťa vychovávané s láskou bežné, napr. rozplakať sa, ak stratí nejakú vec, pomočiť sa v posteli, vyliať nejaký nápoj a pod. Takéto dieťa sa veľmi skoro naučí svoje city skrývať a potláča ich v sebe. Nenávidí zraniteľnosť a slabosť v akejkoľvek podobe, a tak šikanuje slabších a zraniteľnejších. Niektorí agresori tiež pochádzajú z rodín, kde sa z násilím a agresivitou stretávajú u svojich rodičov a tieto potom vracajú alebo napodobňujú. Nórsky odborník na šikanovanie Dan Olweus hovorí, že v pozadí za šikanujúcimi deťmi sa skrývajú štyri hlavné faktory : 1. rodičia poskytli týmto deťom žalostne málo lásky a miesto toho k nim zaujali negatívne postoje, 25

27 2. rodičia im tolerovali agresívne chovanie a v tomto zmysle im ani nestanovili žiadne pevné hranice únosnosti, 3. deti museli od rodičov znášať fyzické tresty, 4. prípadne prudké výbuchy emócii, horko krvný temperament [1,st.88]. Uvedené príčiny a faktory sa môžu vyskytovať v praxi v rôznych kombináciách. Typické obete šikanovania pochádzajú zväčša z neúplných rodín, kde matka až prehnane chráni svoje dieťa alebo z rodín, kde v chýba výrazná mužská autorita a matka je silnou a dominantnou osobnosťou v rodine a naproti tomu otec je nevýrazná osobnosťou. Inou kategóriou rodín obeti sú tzv. neurotické rodiny, ktoré sú charakteristické celkovou neistotou, slabým sebahodnotením a prehnanou opatrnosťou Spoločnosť Po páde železnej opony a zmene spoločenského systému sa v našej spoločnosti začali budovať nové morálne pravidlá, ktoré však dali do popredia silu, dravosť, úspech a v ktorých je len málo miesta pre toleranciu a súcit, či lásku. Tieto nové morálne pravidlá často preberajú naše deti a mládež prostredníctvom televízie, počítačových hier a tlače, v ktorých je prezentované násilie, brutalita ako prostriedok k úspechu a ťažko v nich nájdete súcit, toleranciu či pocit viny NÁSLEDKY ŠIKANOVANIA Šikanovanie je deštruktívny jav, ktorý zanecháva nedozerné následky, nielen na samotnej obeti, ale aj na agresorovi, a v neposlednej rade aj na skupine, kde sa šikanovanie vyskytlo Z pedagogického hľadiska - v skupine postihnutej šikanovaním sa prakticky výchovný a vyučovací rast skupiny zastavil a snahám pedagóga o jeho obnovenie sú zo strany agresora skupiny kladené nesmierne prekážky Z hľadiska obete - na obeti zanecháva celoživotné následky, ktoré sa prejavujú poškodením fyzického a psychického zdravia a toto poškodenie je často trvalé. Šikanovanie najviac postihuje jeho obete, nakoľko následky sú u nich najhoršie. Aké veľké následky sú obeti šikanovania spôsobené je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú, napr. obranyschopnosť obete či je šikanovanie dlhodobého alebo krátkodobého charakteru. 26

28 Tragické následky vznikajú, ak u obeti dôjde v dôsledku šikanovania k rozpadu identity a nastoleniu pocitu bezmocnosti, a závislosti na agresorovi. Môže sa zdať, že v počiatočných štádiách šikanovania nie sú obeti spôsobené žiadne následky a však toto nie je pravda, nakoľko takáto ostrakizovaná obeť sa necíti v škole dobre a zaujíma negatívny postoj ku školskému prostrediu, je narušený jej osobnostný vývoj. Často je nervová sústava obete zaťažená tak, že dôjde k jej vyčerpaniu a u obete sa objavujú neurózy a rôzne psychosomatické problémy. Tie najzávažnejšie následky sa prejavujú v pokročilých štádiách šikanovania. V týchto štádiách sa objavujú u obete poruchy spánku, trpí nočnými morami a tiež sa objavujú psychosomatické problémy. Obete pokročilých štádií šikanovania sa uzatvárajú do seba, ich obranyschopnosť je redukovaná na minimum a trpia ťažkými poruchami sebahodnotenia, straty vlastnej vôle a depresívnymi náladami, ktoré vedu v niektorých prípadoch k tomu, že obeť vyrieši situáciu samovraždou. K najhorším následkom šikanovania dochádza v najvyšších štádiách šikanovania, keď agresor alebo skupina agresorov usmrtí svoju obeť. Niektoré obete šikanovania zoberú zo strachu o svoj vlastný život a zdravie spravodlivosť do svojich rúk, nakoľko nevidia iné východisko a snažia sa obrániť voči agresorovi nejakou zbraňou (napr. nožom ), čo má za následok zranenie alebo usmrtenie agresora Z hľadiska agresora - to je upevnenie a zafixovanie anti-sociálnich postojov a tiež zastavenie duchovného a mravného vývinu agresora Z hľadiska skupiny - to je strata ilúzií o bezpečnej spoločnosti, ktorá ich ochráni pred agresiou a násilím, nakoľko počas procesu šikanovania sú svedkami beztrestného porušovania mravných zásad ŠIKANOVANIE NA ŠKOLÁCH Osoby agresorov šikanérov Agresor uskutočňovateľ agresie, útočník, napadajúca strana, okupant [7,st.42]. Agresori iniciátori sú v danej skupine, ktorá podľahla šikanovaniu v porovnaní s obeťou spravidla, fyzicky zdatní a sú to jedinci, ktorí vedia svoj strach dobre skryť, ale aj vedia zneužiť strachu druhých. Pri konfliktoch vedia potlačiť neistotu, strach a prejavuje sa u nich pri situáciách spojených z rizikom pocit eufórie, ktorý zatlačí do úzadia pocit neistoty 27

29 a strachu. Ich afektívna výbava im umožňuje reagovať pri telesnej a psychickej záťaži silne. U agresorov bola vždy zaregistrovaná nápadná nereflektovaná krutosť. Túžba po moci spojená s násilím sa u menšej časti agresorov chápe ako prejav kompenzácie vlastnej neúspešnosti. Agresori sú často duchovne, citovo, mravne a psychicky nezrelí. Pre ozrejmenie si musíme uviesť typy agresorov,ktoré vypracoval Dr.Kolář [2,st.55,56]. 1. Typ - hrubý, primitívny, impulzívny, so silným energetickým pretlakom s disciplinárnymi problémami a narušeným vzťahom k autorite, niekedy naviazaný na skupinu páchajúcu trestnú činnosť. Vonkajšia forma šikanovania šikanuje masívne, tvrdo a neľútostne, vyžaduje absolútnu poslušnosť, používa šikanovanie na cielené zastrašovanie ostatných. Špecifiká rodinnej výchovy častý výskyt agresie a brutality rodičov, ako by agresori násilie vracali, alebo ho napodobňovali. 2. Typ veľmi slušný, kultivovaný, nacistický, šľachtený, uzavretý, zvýšene úzkostlivý, niekedy so sadistickými tendenciami sexuálneho zmyslu. Vonkajšia forma šikanovania násilie a mučenie je cielené a rafinované, deje sa viac skryte, bez prítomných svedkov. Špecifiká rodinnej výchovy - časté uplatňovanie dôsledného a náročného prístupu, niekedy aj vojenského drilu bez lásky. 3. Typ tzv. srandista, optimistický, dobrodružný, so značnou sebadôverou, výrečný, nezriedka obľúbený a vplyvný. Vonkajšia forma šikanovania šikanuje pre pobavenie svoje alebo ostatných. Snaha vyzdvihnúť humorné a vtipné stránky. Špecifiká rodinnej výchovy nezaznamenané významnejšie špecifiká, iba v obecnej rovine prítomná citová subdeprivácie a absencia duchovných a mravných hodnôt v rodine [2,st.55-56]. Na osobnosť agresora sa tiež musíme pozrieť z hľadiska morálneho. Agresori sú v podstate jedinci postihnutí tzv. morálnou slepotou, ktorá je spôsobená obranou seba pojatia a sebeckou orientáciou na seba. Na obranu seba pojatia a odvrátenie narušenia obrazu o sebe agresori popierajú realitu. Často u agresorov pôsobí neuvedomelý obranný 28

30 mechanizmus, kedy sa v rámci zdôvodnenia svojho správania snažia zvaliť vinu na obeť šikanovania. Pre toto ich správanie je zaužívaný termín racionalizácia. Počas tohto klamania a sebaklamu často agresori prisudzujú svoje agresívne chovanie a agresívne pohnútky svojim obetiam. Sebectvo a egocentrizmus sú základnými zdrojmi morálnej slepoty agresorov. Mravné normy spoločnosti si upravujú podľa seba, nakoľko si myslia, že svet sa točí iba okolo nich. Nevážia si ostatných ľudí a považujú ich za veci, ktoré môžu využívať. Pre svoje nemorálne konanie nachádzajú vždy prijateľné vysvetlenie. K šikanovaniu iných jedincov v skupine ich vedie potreba potláčať vlastný strach, túžba po moci a uspokojenie z utrpenia iných. Teda agresorov musíme zaradiť do skupiny ľudí závislých na sebe. Sú to jedinci, ktorí väčšinou nie sú chorí narušení psychopati, sú to iba extrémni egoisti a egocentrici a svoje vzťahy k druhým zakladajú na prospechárstve a manipulácii s nimi. U agresorov šikanovania uvádza Michele Elliottová [1,st.84, 85] ako príčiny, že sa z deti stávajú trýznitelia agresori pocity neistoty, nedostatočnosti, sami sú obeťami šikanovania v rodine, fyzického násilia, emocionálneho vydierania alebo sexuálneho zneužívania, nemajú dovolené prejavovať vlastné city, nemajú pojem o hodnote vlastnej osobnosti, nemajú túžbu niečo dosiahnuť, majú pocit, že vybočujú z radu, jednajú pod nátlakom honby za úspechom, nakoľko ich rodičia si cenia iba ich úspechy a nie dieťa samotné [1,st.87] Šikanované osoby - obete Skupina postihnutá šikanovaním si nejakú tu obeť nájde a kritéria jej výberu sú rozmanité, preto môžeme konštatovať, že nie je dôležité aká obeť je,nakoľko výber je náhodný a obeťou šikanovania sa môže stať akýkoľvek študent. Aj tak môžeme s viktomilogického hľadiska charakterizovať štyri typy obetí. Prvý typ - sú tzv. typické obete, ktoré sú opakovane šikanované. Charakteristickou črtou týchto obetí je príliš viditeľná bojazlivosť, ktorá je z prechádzajúcej skúsenosti so šikanovaním vystupňovaná do krajnosti, tiež vrodená veľmi slabá reaktivita v záťažových situáciách. Typická obeť šikanovania je citlivá až precitlivená, pri stretoch s agresorom prepadá panike, má negatívny postoj k sebe samému, často sa hodnotí ako neschopná, hlúpa, nepríťažlivá. Niektoré obete môžu byť natoľko citlivé, že berú všetko až príliš vážne, aj malé podnety sa ich hlboko dotknú. Trpia pocitom osamelosti a väčšinou 29