TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH. MOŽNOSTI UPLATNENIA ŠTUDENTOV ÚSTAVU LOGISTIKY PRIEMYSLU A DOPRAVY V PRAXI Diplomová práca

Transcription

1 TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA BANÍCTVA, EKOLÓGIE, RIADENIA A GEOTECHNOLÓGIÍ MOŽNOSTI UPLATNENIA ŠTUDENTOV ÚSTAVU LOGISTIKY PRIEMYSLU A DOPRAVY V PRAXI Diplomová práca 2013 Bc. Stanislav RUHALOVSKÝ

2 TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA BANÍCTVA, EKOLÓGIE, RIADENIA A GEOTECHNOLÓGIÍ MOŽNOSTI UPLATNENIA ŠTUDENTOV ÚSTAVU LOGISTIKY PRIEMYSLU A DOPRAVY V PRAXI Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Konzultant: Priemyselná logistika Logistika Ústav logistiky priemyslu a dopravy () doc. Ing. Martin Straka, PhD Ing. Janka Šaderová, PhD 2013 Košice Bc. Stanislav RUHALOVSKÝ

3 Abstrakt v SJ Diplomová práca: Možnosti uplatnenia študentov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy v praxi. Práca sa zameriava na analýzu trhu práce, na možnosti uplatnenia sa študentov a na skvalitnenie študijného programu. Teoretické východiská práce poukazujú na metódy analýz logistických systémov, ktoré sú použité v práci. Praktická analytická časť je zameraná na rozbor problému, riešením ktorého sa vykonala analýza, ktorá z väčšej časti poukazuje na nedostatky, ale zároveň aj na možné riešenia, ako docieliť aby sa nezamestnanosť absolventov znižovala každým rokom a tým zabezpečila stabilné pracovné miesta na trhoch práce. Kľúčové slová Absolventi, respondenti, nezamestnanosť, návrh, predmet. Abstrakt v AJ The possibilities of students applying of the Institute of logistics Industry and Transport in practice. The dipoma thesis describes analysis of the labor market, the possibilities of students applying in practice and to improve the quality of study program. Theoretical background work point to methods of analysis of logistics systems, which are used in the work. Practical - the analytical part of work focuses on the analysis of the problem, the solution whose was an analysis, which the most part highlights weaknesses, but also points to possible solutions to achieve that unemployment of graduates decreased every year and so ensure stable employment in labor markets. Kľúčové slová v AJ Graduates, respondents, unemployment, proposal, subject.

4 Zadanie práce

5 Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že som celú diplomovú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry. Košice, 22. apríl vlastnoručný podpis

6 Poďakovanie Touto cestou sa chcem poďakovať doc. Ing. Martinovi Strakovi za jeho čas, množstvo informácií a cenných rád, ktoré mi pomohli pri tvorbe tejto diplomovej práci. Moje poďakovanie taktiež patrí absolventom Ústavu logistiky priemyslu a dopravy, Fakulty BERG, Technickej univerzity v Košiciach, ktorí so mnou spolupracovali a bez ktorých by nebolo možné spracovať výskumnú časť diplomovej práce.

7 Predhovor Zámerom mojej diplomovej práce bola snaha čo najpodrobnejšie zanalyzovať možnosti uplatnenia sa absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy na trhu práce, za účelom zistenia súčasného pracovného pôsobenia absolventov a skvalitnenia študijných predmetov. Hlavným dôvodom výberu tejto práce bola vysoká miera nezamestnanosti a neexistencia detailnej štatistiky uplatnenia sa absolventov v praxi. V rámci získaných skúseností v oblasti logistiky bolo mojím cieľom aplikovať logistické úlohy, analyzovať súčasný stav na trhu práce a poukázať na nedostatky a možné riešenia.

8 Obsah Zoznam obrázkov... 9 Zoznam tabuliek Zoznam symbolov a skratiek Úvod Definícia problému a cieľov diplomovej práce Teoretické východiská z oblasti logistických metód Štatistické metódy Spracovanie veľkého výberu Vedecko empirické metódy Prieskum trhu Metóda AHP Heuristické metódy Analýza súčasného stavu nezamestnanosti absolventov Charakteristika študijného programu Priemyselná logistika Obsah odborného profilu štúdia Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl Nezamestnaní absolventi vysokých škôl podľa študijných odborov Nezamestnaní absolventi vysokých škôl podľa typu ukončenej školy Posúdenie stavu zamestnanosti absolventov študijného programu Priemyselná logistika Požiadavky na zamestnanca logista Analytická časť Prieskum trhu práce Hypotézy prieskumu Metodika prieskumu Charakteristika výskumnej vzorky Vyhodnotenie dotazníka Zhrnutie kapitoly a možné riešenia Návrh na úpravu obsahu študijného programu Priemyselnej logistiky podľa zistených požiadaviek respondentov Návrh na skvalitnenie predmetov bakalárskeho štúdia Návrh na skvalitnenie predmetov inžinierskeho štúdia... 52

9 5.3 Zhrnutie kapitoly Záver Zoznam použitej literatúry Prílohy Príloha B: Dotazník absolventov Priemyselnej logistiky Príloha C: Katalóg študijného programu Priemyselná logistika... 63

10 Zoznam obrázkov Obr. 1 Tvorba experimentálnych modelov Obr. 2 Vzťah aritmetický priemer modus medián Obr. 3 Tvorba dotazníka Obr. 4 Graf nezamestnanosti podľa vzdelanostného stupňa Obr. 5 Graf požiadaviek na zamestnanca Obr. 6 Percento absolventov podľa akademického roka Obr. 7 Ukážka dotazníka Obr. 8 Percentuálne rozdelenie pohlavia respondentov Obr. 9 Percento zamestnaných absolventov Obr. 10 Percento absolventov pracujúcich v zahraničí Obr. 11 Oblasť práce absolventov Obr. 12 Uplatnenie sa absolventov v oblasti logistiky Obr. 13 Zamestnanie v oblasti logistiky Obr. 14 Kariérny postup v rámci logistiky Obr. 15 Počet zamestnaní od skončenia štúdia Obr. 16 Počet pracovných pohovorov Obr. 17 Rozhodujúce vedomosti pri pracovnom pohovore Obr. 18 Vodičský preukaz vyžadovaný spoločnosťami Obr. 19 Deficit vedomostí pri pracovnom pohovore Obr. 20 Evidencia na Úrade práce v percentách Obr. 21 Evidencia na Úrade práce v mesiacoch Obr. 22 Počet mesiacov do zamestnania v oblasti logistiky Obr. 23 Pripomienky absolventov Obr. 24 Cudzie jazyky vyžadované spoločnosťami Obr. 25 Programové znalosti vyžadované spoločnosťami

11 Zoznam tabuliek Tab. 1 Nezamestnanosť v roku Tab. 2 Trvanie nezamestnanosti absolventov VŠ Tab. 3 Počet nezamestnaných prvá evidencia Tab. 4 Počet nezamestnaných do 3 mesiacov Tab. 5 Počet nezamestnaných od 3-6 mesiacov Tab. 6 Počet nezamestnaných od 6-9 mesiacov Tab. 7 Počet nezamestnaných od 9-12 mesiacov Tab. 8 Prehľad päť kreditových predmetov inžinierskeho stupňa

12 Zoznam symbolov a skratiek AMN IT ÚPSVaR VŠ UoZ absolventská miera nezamestnanosti informačné technológie Ústav logistiky priemyslu a dopravy Úrad práce sociálnych vecí a rodiny vysoká škola uchádzač o zamestnanie 11

13 Úvod Uplatnenie absolventov vysokých škôl je závažným problémom súčasnej doby. Využívanie nadobudnutej odbornej kvalifikácie je často nedostačujúce pre profesie ponúkané trhom práce. Riešenie tohto problému je významné pre štádiové znižovanie nezamestnanosti, ako aj pre dlhodobý rozvoj študijných programov. Zavádzanie spätných väzieb medzi vysokou školou a absolventmi je dôležité z hľadiska vytvorenia reálneho obrazu pôsobenia absolventov a zistenia skutočných možností uplatnenia sa v národnom hospodárstve. Spätná väzba vytvára určité prepojenie budúcich absolventov so súčasnými požiadavkami trhu práce. Výsledky nezamestnanosti vysokých škôl tvoria ucelené štatistiky, ktoré poukazujú na rastúce percento absolventov, ktorí si nedokážu nájsť stabilné pracovné miesto v odbore, ktorý vyštudovali. Neustály rast týchto nezamestnaných absolventov vytvára rad otázok, ktorých odpoveď môžu obsahovať spomínané spätné väzby. Diplomová práca analyzuje problematiku uplatnenia sa absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy, kde účelom je zistenie možností uplatnenia sa na trhu práce a v konečnom dôsledku na vytvorení subjektívneho názoru pre skvalitnenie študijného programu. Daná štúdia využíva logistické metódy, ktorých výsledkom je detailná štatistika názorov, postrehov a pripomienok absolventov. Potrebné zdroje informácií poskytli oddelenia štatistík, štúdia zamerané na prieskum trhu a v najväčšej možnej miere samotní absolventi štúdia. Zvolený postup riešenia prebiehal v zozbieraní štatistických údajov, vo vytvorení príslušného dotazníka a v syntéze spracovaných výsledkov. 12

14 1 Definícia problému a cieľov diplomovej práce Problém spočíva vo vysokej miere nezamestnanosti v rámci Slovenskej Republiky a strednej Európe vo všeobecnosti a v neexistencii detailnej štatistiky uplatnenia sa absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy v praxi. Hlavným cieľom diplomovej práce je analyzovať a posúdiť možnosti uplatnenia sa absolventov v praxi a navrhnúť odporúčania pre skvalitnenie študijných odborov podľa požiadaviek trhu a praxe. Na splnenie stanoveného hlavného cieľa diplomovej práce je potrebné splniť tieto čiastkové ciele: 1. Úvod, definovanie problému, cieľa a úloh diplomovej práce. 2. Teoretické východiská práce metódy analýzy, syntézy logistických systémov. 3. Analýza a definovanie súčasného stavu. 4. Štatistické vyhodnotenie analýzy. 5. Poukázanie na možnosti uplatnenia sa študentov v praxi. 6. Návrh na úpravu študijných programov podľa požiadaviek praxe. 7. Záver a zhodnotenie výsledkov. 13

15 2 Teoretické východiská z oblasti logistických metód Kapitola teoretických východísk diplomovej práce je zameraná na prehľad logistických metód, použitých v tejto práci. Slúži na získanie poznatkov teórie a na osvojenie si postupov realizácie týchto metód. Prehľad metód analýzy: A. Štatistické metódy B. Vedecko-empirické metódy C. Heuristické metódy 2.1 Štatistické metódy Štatistické metódy umožňujú hľadať a vysvetľovať rôzne vzťahy medzi merateľnými, pozorovateľnými, kvantifikovateľnými premennými, čím dávajú k dispozícii rozsiahle možnosti na zovšeobecňovanie konkrétnych záverov [1]. Práca s konkrétnymi dátami má svoju logickú nadväznosť, v etapách: formulácia problému, stanovenie cieľa, realizácia získanie konkrétnych údajov, výpočty získanie reprezentatívneho modelu, analýza výsledkov, interpretácia výsledkov, implementácia výsledkov a prípadne formulácia nového problému [1]. 14

16 Obr. 1 Tvorba experimentálnych modelov [1] Na obrázku Obr.1 je znázornená vzájomná nadväznosť a spätnoväzobné ovplyvňovanie etáp pri tvorbe modelov [1] Spracovanie veľkého výberu Spracovanie veľkého výberu zahŕňa: predspracovanie (triedenie hodnôt), výpočet charakteristík, grafické zobrazenie výberu [1]. Základnou charakteristikou polohy je aritmetický priemer x, ako tzv. jednoduchá, prostá stredná hodnota, vypočítaná zo všetkých dát, ktorá určuje ťažisko [1]. n 1 AP x x i (1) n i 1 Táto stredná hodnota, ako typický predstaviteľ V má vlastnosti: nestrannosť, nevychýlenosť, asymptotická nestrannosť, 15

17 jednoduchá súdržnosť, s rastúcim n sa chyba odhadu skutočnej hodnoty blíži k nule, účinnosť, efektívnosť, minimálny súčet štvorcov odchýliek od priemeru, asymptonická výdatnosť, dostatočnosť, pri n = N, x = X, bodový odhad, x určuje polohu ťažiská výberu na osi NP [1]. Okrem základnej strednej hodnoty, aritmetického priemeru, odporúča sa určiť aj ďalšie stredné hodnoty, a to modus - xˆ - najčastejšie sa vyskytujúca hodnota v spracovávanom V a medián - ~ x - prostredný člen vzostupne usporiadaných hodnôt vo V [1]. Aritmetický priemer je najužitočnejší, najpoužívanejší, pretože zohľadňuje rovnocennosť všetkých spracovaných dát, ale je veľmi citlivý, je nerezistentný, môže prudko reagovať na jediný vychýlený (malý/veľký) údaj vo V, pretože je jeho ťažiskom (Obr. 2) [1]. Obr. 2 Vzťah aritmetický priemer modus medián [1] 2.2 Vedecko empirické metódy Pre kvalitné hodnotenia sa vyžaduje dostatočné množstvo pravdivých informácií o objektoch, ktoré vstupujú d procesu rozhodovania. Snahou je získanie čo najpodrobnejších informácií o objektoch a ich vlastnostiach, ktoré majú dôležitú úlohu 16

18 v rámci rozhodovania. Tie sú následne posudzované podľa určitých hodnotiacich kritérií [2] Prieskum trhu Prieskum trhu je systematický vedecký podnikový prieskum, resp. obstaranie informácií. Sú to cielené a účelne zvolené údaje [3]. Metóda sa často používa pri zavádzaní nového výrobku do výroby. Prieskum trhu je systematický prístup vytvárania a testovania hypotéz o trhu. [4]. Metóda pozostáva z nasledujúcich krokov: 1. Návrh dotazníka obsahuje otázky na ekonomické a demografické informácie o každom respondentovi (o fyzickej osobe, firme, inštitúcii), s ktorým je urobené interview. Ďalšia časť sa zaoberá otázkami. 2. Voľba spôsobu komunikácie telefón, fax, internet, pošta, osobný kontakt. 3. Výber reprezentatívnej vzorky respondentov 4. Po zozbieraní dotazníkov, spracovanie dát podľa cieľa prognózy 5. Vytvorenie prognózy na základe zostavených a upravených dát [4]. Dotazník je tvorený niekoľkými etapami, akými sú napríklad rozhodovanie o obsahu, forme, formulácií, predbežných úprav, poradie otázok overenie a finálne úpravy [5]. Tvorca dotazníka si vytvorí systém, v ktorom si vyberie skúmanú vzorku respondentov. Následne si zvolí spôsob a komunikáciu s vybranými respondentmi [5]. Voľba spôsobu komunikácie je jednou zo základných metód výskumu. Komunikácia sa môže uskutočniť ústne, písomne, telefonicky, alebo prostredníctvom počítača [5]. 17

19 Obr. 3 Tvorba dotazníka [vlastné spracovanie] Cieľom prieskumu trhu je vytvorenie informačných predpokladov, ktoré budú slúžiť na predvídanie budúceho vývoja trhu [5] Metóda AHP Analytický hierarchický proces predstavuje štruktúrovanú techniku, ktorá je určená k riešeniu komplexných rozhodnutí. Jej podstata je v matematickom postupe a ľudskej psychológii. AHP ponúka ucelenú a logickú koncepciu pre štruktúrovanie problému, pre vymedzenie jeho zložiek, ktoré sa vzťahujú na celkové ciele a pre posúdenie náhradných riešení. AHP je možné použiť vo mnohých rozličných oblastiach a je vhodným prístupom napríklad k hodnoteniu firiem, kde zohľadnenie viacerých kritérií smeruje k objektivizácii ich hodnotenia [2]. V prvom kroku, pred samotným aplikovaním metódy, je potrebné, aby hodnotiaci subjekt definoval všetky kritériá a podkritériá, na základe nich bude hodnotenie prebiehať. Voľba jednotlivých kritérií a podkritérií prebieha na základe 18

20 predchádzajúcich poznatkov a skúseností každého hodnotiaceho subjektu. Všeobecne, ak subjekt hodnotí prvýkrát, musí si kritériá vytriediť zväčša podľa vlastnej intuície, respektíve podľa príkladu nejakého iného hodnotiaceho subjektu [2]. Metóda AHP predstavuje flexibilný model pre rozhodovanie objasňujúci problémy, ktoré môžu mať niekoľko možných riešení. Priebeh AHP sa uskutočňuje expertnou a neskôr matematickou metódou, ktorá delí hlavný problém na menšie a detailnejšie prvky [2]. Rozhodovanie podľa metódy AHP môže byť rozdelené do troch rozdielnych stupňov (Saaty, 1985): hierarchičnosť, priority, konzistentnosť [2]. 2.3 Heuristické metódy Heuristická analýza je charakteristická dekompozíciou problému na základe zákonitosti základných informačných procesov. Prvým krok predstavuje dekompozicia problému podľa zadefinovaných pravidiel až do úrovne, prvkov, ktoré vieme popísať, čím je vytvorená stromová štruktúra, neucelený labyrint prvkov systému, využijúc heuristiky, expertné pravidlá, technologické pravidlá, kritériá, ktoré vyjadrujú skúsenosť, prax, či intuíciu a taktiež vedomosti expertov, pracovníkov v určitej oblasti. [8]. Heuristický prístup nespadá k presným analytickým metódam. Jeho predpokladom je modelovanie princípov procesu spracovania informácií uskutočňovaných človekom na rôznych častiach jeho činnosti a pri riešení rozmanitých úloh a na tomto princípe vytváranie heuristických modelov [8]. Postupnosť krokov pri tvorbe heuristického modelu je nasledovná: a) definícia počiatočnej situácie (definícia problému) b) vytvorenie možných variant následných situácií (možných riešení) c) tvorba pravidiel kritérií pre výber riešenia d) syntéza heuristického modelu e) verifikácia heuristického modelu [8]. 19

21 3 Analýza súčasného stavu nezamestnanosti absolventov Analytická časť práce je zameraná hlavne na aktuálnu nezamestnanosť v rôznych krajoch na území Slovenska, s dôrazom na študijný program. Práca obsahuje aj stručnú charakteristiku študijného programu Priemyselná logistika, ako aj obsah odborného profilu štúdia. 3.1 Charakteristika študijného programu Priemyselná logistika Základná charakteristika štúdia vychádza zo systémového prístupu, plánovitosti, algoritmického myslenia, komplexnosti a globálnej optimalizácie. Schopnosť tvorivého myslenia absolventa je podmienená štúdiom teoretických systémových predmetov, teórie procesov, teórie rozhodovania, teórie systémov, teórie informácií, simulačných jazykov, modelovania a optimalizácie procesov a z predmetov vyplývajúcich z komplexného logistického modelu firmy: strategickej, distribučnej, logistiky diskrétnych výrobných procesov, informačnej logistiky, optimalizácie logistických systémov a metód syntézy logistických systémov. [7] Uplatnenie absolventov je vo funkciách vedúci odboru logistiky, projektant logistických systémov, manažér výroby, dopravy, zásobovania, odbytu, predaja, údržby a pod. [7] 3.2 Obsah odborného profilu štúdia Teoretický základ odboru predstavuje teória hierarchického riadenia dynamického systému a tokov pričom sa zohľadňuje princíp koordinácie, plánovitosti, systémový prístup s cieľom dosiahnuť globálnu optimalizáciu. [7] 1. stupeň Absolvent bakalárskeho štúdia logistika získa základné prírodovedecké, technologické vedomosti, ako aj vedomosti z logistiky, ekonomiky, informatiky a riadenia a oblasti technológie dopravy a služieb podľa príslušného študijného 20

22 programu. Jeho uplatnenie je najmä na riadenie základného logistického reťazca nákupu, evidencie, kontroly, zabezpečenia systému a prevádzky toho reťazca na nižších stupňoch riadenia. [7] 2. stupeň Úlohou inžiniera logistiky je globálna multikriteriálna optimalizácia materiálových, informačných a finančných tokov s cieľom udržania a zvýšenia konkurencieschopnosti na globálnom trhu v rámci logistického reťazca. [7] Náplňou činnosti inžiniera logistiky je riešiť, navrhovať, riadiť a koordinovať materiálové, dodávateľsko-odberateľské toky a na ne nadväzujúce finančné a informačné toky. Štúdium druhého stupňa pripraví absolventov na tvorbu projektov logistických systémov ako sú logistické a distribučné centrá, dopravné a distribučné systémy, navrhovanie a tvorbu modelov plánovacích systémov hlavne pre oblasť výroby, dopravy a zásobovania a služieb. [7] Druhý stupeň štúdia vychováva manažérov vyšších riadiacich úrovní v oblasti zásobovania, nákupu, skladovania, riadenia výrobných prevádzok, vedúcich dispečingov, vedúcich logistických útvarov, vedúcich plánovacích a prognostických útvarov firiem. [7] 3. stupeň Absolvent 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania je pripravený pre oblasť vývoja, výskumu a inovácií v oblasti logistických systémov, ovláda vedecké metódy výskumu s orientáciou na tvorbu nových metód, heuristických, simulačných a analytických modelov pre oblasť analýzy a syntézy s cieľom globálnej optimalizácie. [7] Absolvent doktorandského štúdia v odbore logistika budú môcť na báze získaných teoretických a empirických vedomostí pracovať v projekčných firmách, priemyselných podnikoch v oblasti služieb a terciárnej sfére a tiež ako vrcholový manažéri. [7] 21

23 3.3 Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl Nezamestnanosť je napriek určitým pozitívnym trendom v jej vývoji jedným z vážnych ekonomických a sociálnych problémov Slovenska. Obzvlášť zložitá je situácia mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Ich hendikepom oproti ostatným skupinám nezamestnaných je absencia praxe a nerozvinuté pracovné návyky, ktoré ich posúvajú do menej výhodných pozícií, potenciálnou hrozbou vyplývajúcou z ich nezaradenia sa do pracovného procesu po ukončení školskej dochádzky sú deformácie v osobnostnom vývoji s možným vyústením do asociálneho správania sa až kriminality. [6] Tab. 1 Nezamestnanosť v roku 2011 Ukazovateľ k Počet % Absolventi VŠ ,5 Absolventi SOŠ (s maturitou) ,8 Absolventi gymnázií ,8 Absolventi SOU (s maturitou) ,8 Absolventi UŠ (bez maturity) ,1 Spolu % Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR Obr. 4 Graf nezamestnanosti podľa vzdelanostného stupňa [16] 22

24 Ďalším charakteristickým znakom nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je relatívne krátke trvanie ich nezamestnanosti. Tab. 2 Trvanie nezamestnanosti absolventov VŠ Trvanie nezamestnanosti Evidovaní nezamestnaní k k k počet % počet % počet % do 3 mesiacov , , ,0 3-6 mesiacov 76 2, ,8 86 2,5 6-9 mesiacov 130 4,4 21 0,8 90 2, mesiacov 130 4,4 25 0, , mesiacov 38 1,3 39 1,4 63 1, mesiacov 4 0,1 30 1,1 3 0, mesiacov 10 0,3 0 0,0 9 0, mesiacov 3 0,1 0 0,0 3 0,1 nad 24 mesiacov 0 0,0 0 0,0 0 0,0 spolu Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR Z tabuľky 2 je zrejmé, že absolventi vysokých škôl nezostávajú v pozícií nezamestnaných dlho. Z celkového počtu nezamestnaných okolo 90 a viac percent je bez práce kratšie ako pol roka, resp. maximálne pol roka, pričom percento nezamestnaných dlhšie ako rok sa pohybuje pod hranicou 2,5 % a menej. [6] Typickým znakom absolventskej nezamestnanosti je jej výrazný cyklický charakter: Počet evidencií absolventov je každoročne najvyšší v mesiaci september, v ďalších mesiacoch ich počet postupne klesá až po mesiac apríl a máj nasledujúceho roka. V júni, v júli a v auguste dochádza opäť k vzostupu a to až po spomínaný bod kulminácie v septembri. Tento jav je podmienený obdobím ukončovania štúdia, resp. školskej dochádzky na väčšine našich škôl. Na trh práce vtedy vstupuje vysoký počet mladých ľudí, ktorí práve opustili brány škôl a začínajú si hľadať prácu. Trh práce nedokáže v relatívne krátkom čase absorbovať tento nápor mladej pracovnej sily, čo sa odráža na prudkom náraste celkových mesačných objemov nezamestnaných. [6] 23

25 Štrukturálne aspekty nezamestnanosti absolventov vysokých škôl sú sledované v troch rovinách: 1. vo vzťahu k odborom štúdia 2. vo vzťahu k vysokým školám, na ktorých ukončili štúdium 3. regionálny aspekt [6] Nezamestnanosť absolventov je na základe spôsobu akým ÚPSVaR sleduje nezamestnanosť absolventov, počítaná ako podiel absolventov, ktorí sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie k 31. decembru roka, v ktorom končí vybraný akademický rok a celkového počtu absolventov spolu za vybraný rok a jemu predchádzajúci rok. Indikátor približne odráža aký podiel študentov, ktorí ukončili štúdium v posledných dvoch rokoch, je nezamestnaných. [6] Výsledky tejto štatistiky však môžu ovplyvniť rôzne vedľajšie faktory, ktoré treba pri interpretácií zohľadniť. Jedným z nich je napríklad vek absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov. Toto obmedzenie môže do istej miery ovplyvniť výsledky škôl, ktoré majú napríklad viac starších absolventov, alebo viac externých študentov. Svoju úlohu zohráva aj regionálny aspekt, keď vysoké školy nachádzajúce sa v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti môžu vykazovať vyššiu nezamestnanosť svojich absolventov a to najmä v prípade, ak absolventi majú trvalý pobyt prevažne v takomto regióne. [6] Absolventi študijných programov spájajúcich prvý a druhý stupeň (súvislé väčšinou päťročné štúdium) sa zohľadňujú ako absolventi študijných programov druhého stupňa. Údaj je považovaný za dôverný (nie je zobrazovaný z dôvodu ochrany dôverných údajov) alebo málo reprezentatívny, ak je počet absolventov vstupujúcich do štatistiky menší ako 20. [6] Nezamestnaní absolventi vysokých škôl podľa študijných odborov Nasledujúce tabuľky obsahujú počet nezamestnaných absolventov podľa konkrétnych skupín študijných odborov a dobu evidencie na SR. Prehľad o počte a štruktúre UoZ absolventov škôl podľa skončeného študijného odboru a doby evidencie v SR (máj 2011). 24

26 Tab. 3 Počet nezamestnaných prvá evidencia ÚZEMIE ODBOR (doprava, telekomunikácie) Bratislavský kraj 58 Trnavský kraj 74 Trenčiansky kraj 98 Nitriansky kraj 47 Žilinský kraj 102 Banskobystrický kraj 154 Prešovský kraj 172 Košický kraj 188 SPOLU 893 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR Prehľad o počte a štruktúre UoZ absolventov škôl podľa stupňa skončeného študijného odboru a doby evidencie DO 3 MESIACOV: Tab. 4 Počet nezamestnaných do 3 mesiacov ÚZEMIE ODBOR (doprava, telekomunikácia) Bratislavský kraj 11 Trnavský kraj 20 Trenčiansky kraj 16 Nitriansky kraj 9 Žilinský kraj 12 Banskobystrický kraj 17 Prešovský kraj 29 Košický kraj 63 SPOLU 177 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR 25

27 Prehľad o počte a štruktúre UoZ absolventov škôl podľa stupňa skončeného študijného odboru a doby evidencie OD 3 6 MESIACOV: Tab. 5 Počet nezamestnaných od 3-6 mesiacov ÚZEMIE ODBOR (doprava, telekomunikácia) Bratislavský kraj 11 Trnavský kraj 14 Trenčiansky kraj 17 Nitriansky kraj 4 Žilinský kraj 15 Banskobystrický kraj 19 Prešovský kraj 20 Košický kraj 19 SPOLU 119 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR Prehľad o počte a štruktúre UoZ absolventov škôl podľa stupňa skončeného študijného odboru a doby evidencie OD 6 9 MESIACOV: Tab. 6 Počet nezamestnaných od 6-9 mesiacov ÚZEMIE ODBOR (doprava, telekomunikácia) Bratislavský kraj 36 Trnavský kraj 32 Trenčiansky kraj 62 Nitriansky kraj 25 Žilinský kraj 55 Banskobystrický kraj 89 Prešovský kraj 98 Košický kraj 78 SPOLU 475 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR 26

28 Prehľad o počte a štruktúre UoZ absolventov škôl podľa stupňa skončeného študijného odboru a doby evidencie OD 9 12 MESIACOV: Tab. 7 Počet nezamestnaných od 9-12 mesiacov ÚZEMIE ODBOR (doprava, telekomunikácia) Bratislavský kraj 2 Trnavský kraj 7 Trenčiansky kraj 9 Nitriansky kraj 13 Žilinský kraj 18 Banskobystrický kraj 9 Prešovský kraj 4 Košický kraj 6 SPOLU 68 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR Nezamestnaní absolventi vysokých škôl podľa typu ukončenej školy V roku 2011 sa približne na úrovni 10% pohyboval počet absolventov, ktorý ukončili štúdium na Technickej univerzite v Košiciach (288 evidencii a 9,7%). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi možno u všetkých vysokých školách pozorovať nárast počtu absolventov, ktorí sa nezamestnali. Medzi vysokými školami, u ktorých bol nárast počtu nezamestnaných absolventov v porovnaní s ostatnými vysokými školami menej drastický treba spomenúť Žilinskú univerzitu (19,3%). Technickú univerzitu v Košiciach (12,7%) a Technickú univerzitu vo Zvolene (11,8%). 27

29 Tab. 8 Nezamestnaní absolventi podľa študijných odborov Vysoká škola / Univerzita AMN 2010 (%) AMN 2011 (%) Žilinská univerzita 8,4 3,2 Technická univerzita, Košice 11,4 7,9 Technická univerzita, Zvolen 12,8 8,7 Zdroj: vlastné spracovanie podľa ÚPSVaR *AMN absolventská miera nezamestnanosti podiel počtu evid. nezamestnaných absolventov z počtu absolventov, ktorí ukončili štúdium počas dvoch kalendárnych rokov (v percentách). Z evidovaných nezamestnaných absolventov s ukončeným technickým smerom štúdia, približne tretina absolvovala na Technickej univerzite v Košiciach. 28

30 4 Posúdenie stavu zamestnanosti absolventov študijného programu Priemyselná logistika Štvrtá kapitola práce je zameraná na detailnú štatistiku výsledkov prieskumu, ktorá obsahuje informácie o možnostiach uplatnenia, možnostiach práce v zahraničí, priemerný počet pohovorov, ako aj časové obdobie evidencie na ÚPSVaR a iné. 4.1 Požiadavky na zamestnanca logista Dobrý systém výberu a náboru zamestnancov je nevyhnutným predpokladom efektívneho plnenia cieľov podniku. Pod dobrým systémom náboru a výberu rozumieme systém na eliminovanie kandidátov, ktorí nie sú vhodní pre danú prácu, prostredníctvom postupného hodnotenia. Celý výberový proces začína vyšpecifikovaním požiadaviek na vhodného uchádzača klientom. Skutočnosť je taká, že každý z uchádzačov o zamestnanie disponuje istými osobnými predpokladmi určitou kvalifikačnou, výkonovou a osobnou kapacitou, ktoré predstavujú jeho individuálnu pracovnú spôsobilosť. Vykonávanie úloh na pracovisku predpokladá z hľadiska profilu zamestnancov pomerne jednoznačne vymedzený súbor požiadaviek. [15] Súbor najčastejších požiadaviek, kladený na pozíciu logistu vo firme: cudzí jazyk (anglický jazyk 77%, nemecký jazyk 27%, iné 13,9%) vodičský preukaz (skupina B 35,2%, skupina C 3,3%) prax v obore (40,2%) PC znalosti (Word 52,2%, Excel 62,3%, Outlook 42,6%, Internet 20,5%, PowerPoint 12,3%, Access 4,9%) programové znalosti (program SAP 19,9%, iné 3,2%) 29

31 Obr. 5 Graf požiadaviek na zamestnanca [vlastné spracovanie] Ako z grafu vyplýva, najčastejšou požiadavkou zamestnávateľov je aktívna znalosť (plynulý rozhovor a písanie) aspoň jedného svetového jazyka a to spravidla angličtiny. Ovládanie tohto jazyka sa očakáva predovšetkým od kvalifikovaných pracovníkov. Anglický jazyk využívajú najmä vedúci pracovníci, manažéri, IT špecialisti, finanční a personálni experti. Aktívna znalosť nemeckého jazyka sa vyžaduje predovšetkým v niektorých odvetviach priemyslu, napríklad v oblasti strojárstva. Nemecký jazyk sa vyžaduje aj u profesií administratívna pracovníčka, asistentka, telefonický operátor a iné. Vo všeobecnosti však možno dodať, že znalosť cudzích jazykov naši zamestnávatelia neočakávajú len od vysokoškolských profesií ale aj u profesií stredoškolských. Druhou najčastejšou požiadavkou zamestnávateľov sú počítačové znalosti. Znalosť ovládania balíku Microsoft Office na vysokej úrovni je nevyhnutnosťou. Ďalšími, nemenej dôležitými požiadavkami, sú vodičský preukaz (minimálne na skupinu B) a minimálne ročná prax v obore. 30

32 4.2 Analytická časť Prieskum trhu práce Hlavným cieľom prieskumu bolo zanalyzovať možnosti o reálnom profesijnom uplatnení, ktoré majú absolventi odboru Priemyselnej logistiky po ukončení štúdia na trhu práce. Účelom prieskumu bolo poskytnúť obraz o miere úspešnosti prechodu študentov zo vzdelávacieho systému do pracovného. Prieskum sa taktiež orientoval na zistenie možností pracovných ponúk v zahraničí, na rozbor vedomostí, rozhodujúcich pri pracovnom pohovore a iné. Počas štúdia je dôležité získavať spätnú väzbu zo strany absolventov, ktorá umožní výraznou mierou prispôsobovať výučbu pedagógov reálnym potrebám študentov. Čiastkové ciele prieskumu boli zadefinované nasledovne: zistiť, či absolventi nachádzajú odborné uplatnenie po ukončení štúdia na trhu práce, charakterizovať pracovné pozície absolventov a identifikovať oblasť práce, identifikovať faktory, ktoré sťažujú možnosť nájdenia pracovného miesta, identifikovať zdroje informácií, ktoré pomohli absolventom uchádzať sa o zamestnanie na pracovnej pozícii, zistiť počet absolvovaných pracovných pohovorov a súčasných zamestnaní absolventov, zistiť možnosť kariérneho postupu v zamestnaní po vyštudovanom odbore, zistiť možnosť pracovných príležitostí v zahraničí Hypotézy prieskumu Na základe čiastkových cieľov boli zvolené nasledovné hypotézy: H1: Predpokladáme, že väčšina absolventov sa uplatní do 3 mesiacov od skončenia štúdia. H2: Predpokladáme, že vyštudovaný odbor logistika, pomohol pri kariérnom postupe. H3: Predpokladáme, že zhruba polovica absolventov pracuje v inej oblasti ako je logistika. 31

33 H4: Predpokladáme, že medzi faktory, sťažujúce možnosť nájdenia pracovného miesta patrí znalosť cudzieho jazyka a minimálne ročná prax v odbore Metodika prieskumu Vzhľadom k výskumnej vzorke respondentov bola zvolená metóda zberu informácií pomocou príslušného dotazníka. Dotazník bol rozoslaný elektronickou formou a obsahoval 12 otázok, zameraných na presnú analýzu čiastkových cieľov prieskumu. Pozitívom tohto prieskumu je motivácia pre súčasných a budúcich študentov Priemyselnej logistiky. Výsledky boli spracované, vyhodnotené a graficky znázornené. Metódy použité pri spracovaní výsledkov sú nasledovné: Štatistické metódy Štatistické metódy umožňujú okrem iného vysvetľovať a určovať presné výsledky medzi porovnávanými a merateľnými premennými. V prieskume sa tieto metódy využívali najmä pri spracovaní výsledkov a pri ich grafickom znázornení. Pomocou štatistických metód sa vykreslili grafy, na lepšie znázornenie nameraných hodnôt. Metóda komparácie Metóda, ktorá je založená na porovnávaní, pričom sa porovnávajú údaje, výskyt, rozdielnosť a iné faktory. V prieskume boli porovnané oblasti zamestnania, evidencie, zdroje informácií a pod. Metóda AHP Heuristické metódy Charakteristika výskumnej vzorky Pre účely skúmania bolo do prieskumu zapojených posledných 12 akademických ročníkov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy. Vzorku respondentov reprezentovalo 32

34 103 absolventov, ktorí študovali Priemyselnú logistiku na Fakulte BERG, Technickej univerzity v Košiciach. Dotazník bol odoslaný 200 absolventom, elektronickou formou prostredníctvom ov. Obsahoval 10 otázok, z toho 8 bolo otvorených a 2 uzavreté (viď. príloha Dotazník). Prieskum prebiehal v mesiacoch Január Marec kalendárneho roka Obr. 6 Percento absolventov podľa akademického roka [zdroj vlastné spracovanie] Z výsledkov vyplýva, že najviac odpovedajúcich respondentov bolo z akademického roku 2011 a 2012, čo sa môže odzrkadliť na spracovaných výsledkoch nezamestnanosti a evidencii na Úrade práce. Obr. 7 Ukážka dotazníka [zdroj vlastné spracovanie] 33

35 Obrázok č. 7 znázorňuje vizuálnu stránku dotazníka, vytvoreného za účelom získania potrebných informácií. Obr. 8 Percentuálne rozdelenie pohlavia respondentov [vlastné spracovanie] Graf (Obr. 8) poukazuje, že viac ako polovica respondentov bola ženského pohlavia. Najčastejšie sa vyskytujúci vek absolventov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, je v rozmedzí rokov, pričom priemerný vek je zhruba 30 rokov. 4.3 Vyhodnotenie dotazníka Táto časť je zameraná na analýzu výsledkov, ktoré sú spracované v grafickej podobe a zobrazujú detailnú štatistiku vzorky respondentov vo viacerých aspektoch uplatnenia sa na trhu práce. Vzorku respondentov reprezentovalo 103 absolventov, ktorí študovali Priemyselnú logistiku na Fakulte BERG, Technickej univerzity v Košiciach. Táto reprezentatívna vzorka respondentov odpovedala na príslušné otázky uvedené v dotazníku (viď. príloha Dotazník), ktoré sú graficky znázornené a popísane v tejto kapitole. Hlavnou prioritou čerstvých absolventov je uplatniť sa v čo najkratšom možnom období a udržať si stabilné pracovné miesto v národnom hospodárstve. Percento zamestnaných absolventov zobrazuje Obr

36 Obr. 9 Percento zamestnaných absolventov [vlastné spracovanie] Z radov respondentov predstavuje 89% riadne zamestnaných absolventov, zatiaľ čo 11% je momentálne evidovaných na Úrade práce ako nezamestnaní (Obr. 9). Absolventi vysokých škôl sú často motivovaní zahraničnými pracovnými ponukami, možnosťou vyššieho zárobku, či zdokonalením cudzích jazykov. Vo viacerých zahraničných krajinách je bežná spolupráca vysokých škôl so svojimi absolventmi. Komunikácia absolventov a školy má značné výhody pre obidve strany. Vzorku absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy pracujúcich v zahraničí, znázorňuje Obr. 10. Obr. 10 Percento absolventov pracujúcich v zahraničí [vlastné spracovanie] Graf respondentov pracujúcich v zahraničí (Obr. 10) predstavuje 16% z celkového počtu prieskumnej vzorky. Týchto 16% pracuje prevažne v oblasti manažérstva. Malá vzorka týchto respondentov pracuje v inej oblasti, no veľmi blízkej logistike. 35

37 Oblasti práce, v ktorých sa absolventi Ústavu logistiky priemyslu a dopravy môžu zamestnať znázorňuje Obr. 11, ktorý vychádza z reálnych štatistík výskumnej vzorky. Graf poukazuje na uplatnenie sa absolventov v piatich najčastejšie sa vyskytujúcich oblastiach pôsobenia. Obr. 11 Oblasť práce absolventov [vlastné spracovanie] Ako z grafu vyplýva, viac ako polovica respondentov pracuje v inej oblasti ako je logistika, čím sa potvrdila hypotéza o pracovnej oblasti. Na druhej strane, viac ako 33% respondentov pracuje v oblasti logistiky, na ktorú boli pripravovaní a školení. Prínosom bolo zistenie o možnostiach uplatnenia sa v oblastiach informačných technológií, v ktorých pracuje viac ako 27% opýtaných. Informačné technológie napredujú obrovskými krokmi dopredu a preto praktická znalosť programov a systémov je v dnešnej dobe pre absolventa nie len prínosom, ale vo viacerých prípadoch aj nevyhnutnou súčasťou (viď Obr. 5 - Graf požiadaviek na zamestnanca). Špecializácia programu Priemyselná logistika vychováva v druhom stupni manažérov vyšších riadiacich úrovní, manažérov logistických útvarov, vedúcich dispečingov a pod. Štúdium tohto programu má zameranie, okrem iného aj na rozvoj malého a stredného podnikania, čo sa preukázalo aj vo výsledkoch práce, nakoľko viac ako 10% respondentov našlo uplatnenie v oblasti podnikania. Určité percento výskumnej vzorky (5%) sa naďalej venuje štúdiu, ktoré ich pripravuje na oblasť výskumu, vývoja a inovácií v oblasti logistických systémov. Čo sa týka pracovného uplatnenia v oblasti logistiky, absolventi majú možnosť hneď v niekoľkých oblastiach - logistika výroby, dopravy, nákupu, distribúcie, skladovania atď. (Obr. 12). 36

38 Obr. 12 Uplatnenie sa absolventov v oblasti logistiky [vlastné spracovanie] Ako zo štatistických hodnôt vyplýva, najviac absolventov pracuje v oblastiach logistiky dopravy, výroby a skladovania. Dôležité je tiež spomenúť informačnú logistiku, ktorá každoročne predstavuje zvyšujúce sa percento na trhu práce. Aj v tejto oblasti našlo uplatnenie viacero absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy. K nemenej dôležitým oblastiam s možnosťou uplatnenia sa je zaradená distribučná logistika, zasielateľstvo a špedícia, logistika nákupu a iné. Celkovo pracuje v oblasti logistiky 37% z celkovej výskumnej vzorky respondentov (Obr. 13). Obr. 13 Zamestnanie v oblasti logistiky [vlastné spracovanie] Vo viacerých prípadoch potvrdili respondenti že im študijný program Priemyselná logistika pomohol nielen v uplatnení sa, ale aj v kariérnom postupe (Obr. 14). 37

39 Obr. 14 Kariérny postup v rámci logistiky[ vlastné spracovanie] Ako popisuje Obr. 14, vedomosti a znalosti z oblasti logistiky napomáhajú absolventom v kariérnom postupe, čo sa odzrkadľuje na ich osobnostnom raste a posunie ich to v pracovnom procese na vyššie stupne riadenia. Čo sa týka počtu zamestnaní absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy, vyše 60% opýtaných uviedlo, že ich momentálne pracovné miesto je prvým zamestnaním od skončenia štúdia na vysokej škole. Na druhej strane, viac ako 30% uviedlo, že pred ich momentálnou pracovnou pozíciou pracovalo na viacerých pracovných miestach (Obr. 15). Obr. 15 Počet zamestnaní od skončenia štúdia [vlastné spracovanie] Štatistické výsledky poukazujú na počet pracovných pohovorov, ktoré vykonali absolventi, v období od skončenia štúdia až do obdobia nájdenia si stabilného pracovného miesta (Obr. 15). 38

40 Obr. 16 Počet pracovných pohovorov [vlastné spracovanie] Výsledky spracované v Obr. 16 poukazujú na počet pracovných pohovorov absolventov. Z grafu je zrejmé, že respondenti absolvovali viacero pracovných konkurzov pokiaľ si našli stabilné pracovné zamestnanie. Alarmujúci je výsledok, že vyše 5% prieskumnej vzorky absolvovalo viac ako desať pracovných konkurzov. Nasledujúci graf zobrazuje vedomosti, ktoré pomohli uchádzačom pri pohovore na konkrétnu pracovnú pozíciu. Obr. 17 Rozhodujúce vedomosti pri pracovnom pohovore [vlastné spracovanie] Štatistické výsledky uvedené na Obr. 17, poukazujú na vedomosti, ktoré pomohli uchádzačom o pracovné miesto uspieť. Najvyššie percento úspešnosti tvoria odborné znalosti, ktoré absolventi získali počas štúdia na vysokej škole. Znalosť cudzích jazykov je pre absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy nielen značnou výhodou, ale v posledných rokoch aj jednou z rozhodujúcich podmienok 39

41 pri uchádzaní sa o zamestnanie, nakoľko si znalosť cudzieho jazyka vyžaduje vyše 96% firiem (viď Obr. 6). Nemenej dôležitým faktorom pri uchádzaní sa o zamestnanie je prax v danom odbore a to minimálne jeden rok. Práca popri štúdiu môže byť len výhodou, kde si študent osvojí pracovné návyky a nadobudne príslušne znalosti a prax. Znalosti z informačných technológií nadobúda študent už počas prvého stupňa štúdia, kde si osvojí princípy simulácie, projektovania, navrhovania a pod. Študent je schopný riešiť projekty, zabezpečovať, riadiť a navrhovať dopravné a distribučné systémy. Znalosti IT sú preto značnou výhodou pri uchádzaní sa o pracovné miesto. Medzi iné vedomosti môžu byť spomenuté napr. osobnostné vlastnosti, všeobecný prehľad, logické myslenie, vedomosti zo strednej školy a v neposlednej rade aj vodičský preukaz, ktorý si vyžaduje vyše 35% firiem na trhu práce(obr. 18). Obr. 18 Vodičský preukaz vyžadovaný spoločnosťami [vlastné spracovanie] Obr. 18 zobrazuje percento firiem na trhu, ktoré vyžadujú vlastníctvo vodičského preukazu, minimálne na vedenie vozidiel skupiny B. Nasledujúci graf zobrazuje deficit vedomostí absolventov pri uchádzaní sa o pracovné miesto. 40

42 Obr. 19 Deficit vedomostí pri pracovnom pohovore [vlastné spracovanie] Graf (Obr. 19) vychádza zo štatistík absolventov, ktorí neuspeli na pracovných pohovoroch z dôvodu určitých nedostatkov, na ktoré poukazuje tento graf. Zhruba 40% respondentov označilo cudzí jazyk ako najväčší deficit pri uchádzaní sa o pracovné miesto. Aktívna znalosť aspoň jedného svetového jazyka chýba približne 85% absolventom vysokej školy. Základy cudzieho jazyka už nie sú postačujúce na kvalitné pracovné miesto a veľkou nevýhodou je nedostatok odbornej angličtiny. Zameraním sa na základné princípy štúdia, prezentované v cudzom jazyku, by sa zvýšila šanca uplatnenia sa na trhu práce. Ďalšími faktormi, ktoré odzrkadľujú nedostatky absolventov pri pracovných pohovoroch, sú: minimálne ročná prax v odbore (vyžadovaná u viac ako 35% respondentov), znalosti informačných technológií ( 12% respondentov), iné vedomosti (6% respondentov). Z hľadiska evidencie na Úrade práce, vykazujú absolventi Ústavu logistiky priemyslu a dopravy prijateľné štatistiky. Viac ako polovica absolventov je evidovaných maximálne tri mesiace pokiaľ si nájdu stabilné zamestnanie (viď Obr. 20). 41

43 Obr. 20 Evidencia na Úrade práce v percentách [vlastné spracovanie] Evidencia absolventov na Úrade práce má klesajúcu tendenciu ako to poukazuje Obr. 21, čo je veľmi prijateľný fakt pre budúcich absolventov. Obr. 21 Evidencia na Úrade práce v mesiacoch [vlastné spracovanie] V porovnaní s inými odbormi má absolvent Ústavu logistiky priemyslu a dopravy priaznivé možnosti uplatnenia sa na trhu práce, nielen v oblasti logistiky ale aj v iných odvetviach technického zamerania. Obdobie, za ktoré je absolvent schopný zaradiť sa do pracovného prostredia konkrétnej oblasti jeho špecializácie znázorňuje Obr. 22. Zobrazuje počet mesiacov, do ktorých si respondenti našli zamestnanie v oblasti logistiky. 42

44 Obr. 22 Počet mesiacov do zamestnania v oblasti logistiky [vlastné spracovanie] Ako výsledky grafu poukazujú, vo väčšine prípadov je podobná tendencia ako v samotnej evidencie na Úrade práce. Štatistiky preukázali, že čerství absolventi Ústavu logistiky priemyslu a dopravy sú riadne evidovaní na úrade práce zhruba šesť mesiacov, dokiaľ si nájdu stabilné pracovné zamestnanie a to konkrétne v oblasti, ktorú vyštudovali. Respondenti dostali možnosť vyjadriť svoje postrehy, návrhy a vlastný názor na štúdium Priemyselnej logistiky. Ich názory sú graficky spracované v Obr. 23, ktorý poukazuje na pripomienky absolventov spätným pohľadom na štúdium na vysokej škole. Obr. 23 Pripomienky absolventov [vlastné spracovanie] 43

45 Z grafického zobrazenia možno vyčítať, že absolventi by do štúdia zaradili minimálne 4 semestre cudzieho jazyka ( približne 35%) a zhruba 25% absolventov by uvítalo, keby bolo štúdium obohatené praxou, popr. stážou v logistických podnikoch. Malé percento opýtaných by prijalo viac prípadových štúdií, aby si dokázali predstaviť reálne problémy z oblasti logistiky, ktoré riešia súčasné podniky. Menej ako 5 % respondentov by uvítalo zmenu študijných predmetov, výmenou za predmety, ktorých znalosť vyžaduje trh práce, ako je znalosť SAP programu, znalosť odbornej angličtiny a pod. Cudzie jazyky vyžadované trhom práce zobrazuje Obr. 24. Obr. 24 Cudzie jazyky vyžadované spoločnosťami [vlastné spracovanie] Určité percento respondentov (8%) by zaradilo do výučby viac informačných technológií, ako aj predmetov zameraných na programovanie, simulácie a navrhovanie. Súbor programových znalostí, ktoré vyžadujú spoločnosti na trhu práce sú graficky zobrazené na Obr. 25. Obr. 25 Programové znalosti vyžadované spoločnosťami [vlastné spracovanie] 44

46 Z grafu vyplýva, že rozvíjanie programových znalostí je dôležité najmä v druhom stupni štúdia, kedy sa absolventi pomaly dostávajú na trh práce a kde by im tieto znalosti podstatne zvýšili možnosť uplatnenia sa. 4.4 Zhrnutie kapitoly a možné riešenia Syntéza diplomovej práce priniesla zaujímavé výsledky z oblasti trhu práce, nezamestnanosti, možnosti pracovných miest a možnosti uplatnenia sa absolventov v rôznych oblastiach práce. Z odpovedí respondentov vyplývajú nasledovné pozitíva a negatíva pre absolventov : Pozitíva: stabilné pracovné miesto do 5 mesiacov od ukončenia štúdia, vysoké percento uplatnenia sa na trhu práce s odbornými znalosťami zo štúdia, kariérny postup, vysoká možnosť uplatnenia sa v oblasti logistiky, pripravenosť na sebazamestnávanie. Negatíva: nasýtenosť trhu práce absolventmi vysokých škôl, nedostatočná znalosť cudzieho jazyka, nízke percento praktických znalostí. Výsledky prieskumu preukázali, že absolventi sú schopní za krátke časové obdobie uplatniť svoje odborné znalosti a osobnostné vlastnosti pri hľadaní pracovného miesta. Sú pripravení na riadenie, navrhovanie a koordinovanie systémov, hlavne pre oblasť dopravy, výroby, zásobovania a služieb. Práve v týchto oblastiach logistiky si našlo zamestnanie 37% absolventov Ústavu logistiky priemyslu a dopravy. Zaujímavá je aj miera uplatnenia sa absolventov mimo územia Slovenska, nakoľko v zahraničí pracuje 16% respondentov a to v najmä v oblasti manažérstva. 45

47 Miera nezamestnanosti čerstvých absolventov je omnoho väčšia ako nezamestnanosť ostatných vekových skupín. Osoby vo veku od 15 do 24 rokov v súčasnosti tvoria mieru nezamestnanosti viac ako 35,1%, teda od roku 2010, kedy bola miera na úrovni 19%, sa zvýšila takmer dvojnásobne aj v dôsledku krízy. Možné riešenia: sebazamestnávanie väčšina vlád je presvedčená o tom, že sebazamestnávanie je potrebné a treba ho podporovať, pretože je prirodzeným zdrojom nových pracovných miest a uvoľňujú sa ním podnikateľské danosti a skúsenosti ľudí. Sebazamestnávajúci sú veľmi významnou zložkou pracovných síl. 46

48 5 Návrh na úpravu obsahu študijného programu Priemyselnej logistiky podľa zistených požiadaviek respondentov Kapitola je zameraná na návrh úprav obsahu študijného programu, za účelom poukázania nedostatkov a v konečnom dôsledku na skvalitnenia predmetov štúdia. Návrhy sú subjektívneho charakteru a vychádzajú zo zistených požiadaviek absolventov. 5.1 Návrh na skvalitnenie predmetov bakalárskeho štúdia Vychádzajúc z akreditačného spisu a katalógu študijných programov Fakulty BERG (viď. príloha C), sú nosné predmety prvého stupňa štúdia nasledovné: 1. ročník Ekonomika podniku. Matematika I. Teória logistiky. Fyzika I. Modelovanie výrobných procesov. Štatistika. Prvý ročník bakalárskeho štúdia má za úlohu naučiť študentov hlavne základné vedy pre rozvoj technického myslenia na vysokej škole. Viacero týchto predmetov vytvára podstatný problém pre študentov, ktorý sa môže prejaviť na ich študijných výsledkoch a v horšom prípade na ich voľbe ukončiť štúdium. Z hľadiska koncepcie študijného programu sa nemôžu tieto predmety nijakým spôsobom upravovať, pretože tvoria podstatnú časť vedomostí, ktoré sú potrebné pre ďalšie nadväzujúce predmety vo vyšších ročníkoch. 47

49 2. ročník Logistika výroby. Manažment podniku. Technické prostriedky logistiky. Logistika nákupu a zásobovania. Logistika obslužných procesov. Simulačné systémy. Nosnými predmetmi druhého ročníka bakalárskeho štúdia sú odborné predmety, zamerané na oblasti logistiky výroby, nákupu, zásobovania, obslužných procesov. Vedomosti z týchto oblastí sú výborným prínosom pre študentov, o čom svedčia aj výsledku prieskumu, kde najviac absolventov pracuje práve v týchto oblastiach logistiky. Návrh na úpravu týchto predmetov spočíva jedine v ich ďalšom rozvíjaní a to najmä častejším zavádzaním prípadových štúdií, nakoľko si to žiadajú študenti a poukazujú na to aj skončení absolventi. 3. ročník Komerčná logistika. Logistika vnútropodnikovej dopravy. Operačné a dispečerské riadenie. Vývojové trendy v logistike. Tretí a zároveň posledný ročník bakalárskeho štúdia tvoria výhradne odborné predmety. Tieto predmety tvoria ucelené znalosti z oblasti logistiky, ktoré sú potrebné na úspešné ukončenie prvého stupňa študijného programu a na osvojenie si praktík, ktoré ponúka tento odbor. Výsledky prieskumu, ani pripomienky absolventov sa nevzťahovali na tieto predmety, čiže návrh na úpravu nie je potrebný. 48

50 Ďalšími, nemenej dôležitými, predmetmi (5 kreditovými) sú v prvom ročníku: Algoritmizácia a programovanie. Teória systémov a informácií. Dopravné prostriedky a systémy. Technológie získavania zemských zdrojov. Teória rozhodovania. Päť kreditové predmety prvého ročníka predstavujú teoretické znalosti z oblastí systémov, informácií a rozhodovaní, ktoré sa vhodne dopĺňajú s ostatnými predmetmi štúdia. Predmety druhého ročníka, ktoré sú hodnotené rovnakým počtom kreditov (5 kreditové), sú nasledovné: Metódy operačného výskumu. Riadenie dopravných systémov. Výrobná technika stroje a zariadenia. Inteligentné dopravné systémy. Podnikanie v malom a strednom podniku. Technológie spracovania surovín. Predmety riadenie dopravných systémov a inteligentné dopravné systémy sú výbornou voľbou pre druhý ročník štúdia. Výsledky prieskumu preukázali, že absolventi našli uplatnenie práve v oblasti dopravy a nej súvisiacimi procesmi. Zameranie sa na tieto predmety môže viesť ku skvalitneniu obsahu nielen samotného predmetu, ale aj celého programu bakalárskeho štúdia. Predmet podnikanie v malom a strednom podniku môže byť veľkým prínosom pre študentov, ktorí po skončení štúdia plánujú podnikať. Zo vzorky respondentov odpovedajúcich na dotazník, uviedlo vyše 10% oblasť podnikania. Rozvíjanie podobných predmetov aj v druhom stupni štúdia môže výrazne zlepšiť možnosť sebazamestávania a tým aj vytvorenie nových pracovných príležitostí. Návrh na úpravu päť kreditových predmetov druhého ročníka spočíva v predmete výrobná technika stroje a zariadenia. Sylaby tohto predmetu zahŕňajú štrukturálnu 49

51 skladbu výrobných strojov, obrábacie stroje, tvárniace stroje, progresívna výrobná technika a zaradenie výrobnej techniky do výrobného procesu. Nevýhody predmetu: nízka spojitosť so študijným programom, vysoký počet kreditov, nulový rozdiel medzi prednáškami a cvičeniami, slabá nadväznosť prednášok. Subjektívny návrh na úpravu predmetu: znížiť počet kreditov (z 5 kreditov na 1 kredit), zamerať sa na stroje využívané v doprave a výrobe, nahradiť predmet iným, odbornejším predmetom. Predmety tretieho ročníka s rovnakým počtom kreditov sú: Legislatíva v logistike a doprave. Systémy údržby a ich riadenie. Systémy riadenia kvality. Aktuálne výzvy manažmentu a logistiky v praxi. Návrh na úpravu päť kreditových predmetov v tretom ročníku štúdia nie je potrebný, nakoľko spĺňa požiadavky študijného programu a úroveň náročnosti. Medzi predmety s menšou úrovňou náročnosti, čiže aj menším počtom kreditov, zaraďujeme: BERG Cudzí jazyk (4 kredity). Spoločenské vedy (2 kredity). Pri týchto predmetoch nastáva najväčšia odozva absolventov. Ako už bolo v práci spomenuté, zhruba 40% respondentov uviedlo neznalosť cudzieho jazyka ako najväčší deficit pri uchádzaní sa o zamestnanie. Súčasne vyše 25% respondentov tvrdí, že práve aktívna znalosť minimálne jedného svetového jazyka môže výrazne zlepšiť možnosť 50

52 uplatnenia sa na danej pracovnej pozícii. Každopádne predmet BERG Cudzí jazyk treba naplno rozvíjať so zvyšujúcou sa úrovňou náročnosti a stupňovaním tematických celkov až po odbornú znalosť, ktorú zahŕňa odbor logistika. Subjektívny návrh na úpravu tohto predmetu, vychádzajúc z požiadaviek absolventov, je nasledovný: zaviesť predmet do bakalárskeho štúdia minimálne na 4 semestre, každým nasledujúcim semestrom zvyšovať úroveň náročnosti, tematické okruhy predmetu prispôsobovať osnovám študijného programu, zamerať sa hlavne na komunikáciu. Najmenší počet kreditov (1 kredit) počas celého bakalárskeho štúdia majú nasledovné predmety: Metódy zobrazovania. Tabuľkové a textové editory. Multimediálna komunikácia a prezentácia. Základy technickej dokumentácie. Obchodné a pracovné právo. Technológie internetu. Projektovanie v CAD. Semestrálny projekt I, II. Metódy analýzy logistických systémov. Jedno kreditové predmety sa líšia od ostatných predmetov hlavne úrovňou náročnosti. Subjektívny návrh na úpravu jedno kreditových predmetov štúdia: Predmet: Tabuľkové a textové editory rozšírenie editorov pracovať s viacerými typmi, zamerať sa na editory, využívané logistickými podnikmi, postupne prechádzať na databázy. 51

53 Predmet: Projektovanie v CAD zaviesť predmet na inžinierske štúdium, zamerať sa na základy viacerých projektových programov, alebo rozšíriť znalosti programu CAD na vyššiu úroveň, zvýšiť počet kreditov a tým aj úroveň náročnosti. Predmet: Semestrálny Projekt povinné prezentácie študentov každé dva týždne, nadväznosť projektov na bakalársku prácu. 5.2 Návrh na skvalitnenie predmetov inžinierskeho štúdia Vychádzajúc z katalógu študijných predmetov (viď. Príloha C), sú nosné predmety inžinierskeho štúdia nasledovné: 1 ročník Fyzika II. Matematika I. Metódy optimalizácie logistických systémov. Informačná logistika. Logistické náklady podniku. Metódy plánovania a prognózovania. Podobne ako u predmetov prvého ročníka bakalárskeho štúdia, aj tieto predmety sú nosné a tvoria základné vedomosti potrebné na dané študijné obdobie. Návrh na úpravu týchto predmetov je v skvalitnení obsahu prednášok pomocou častejších prípadových štúdií, ktoré si vyžadujú samotní študenti. 52

54 2 ročník Distribučná logistika. Metódy syntézy logistických systémov. Strategická logistika. Vývojové trendy v logistike. Predmety druhého a zároveň posledného ročníka inžinierskeho štúdia sú vysoko odborné a veľmi dôležité pre končiacich študentov. Obsahy predmetov pripravia študentov na trh práce, kde sú schopní využiť a aplikovať nadobudnuté vedomosti v praxi. Rovnako ako u iných nosných predmetov štúdia, zostávajú tieto predmety bez návrhu úpravy. Predmety s nižším stupňom náročnosti (5 kreditové), ktoré obsahuje inžinierske štúdium sú nasledovné: Tab. 8 Prehľad päť kreditových predmetov inžinierskeho stupňa 1. ročník Ing. 2. ročník Ing. - Logistika dopravy - Logistika služieb - Marketing - Projektovanie systémov vnútropodnik. dopravy - Reverzná logistika a environmentalistika - Vývoj nových výrobkov a technológií - E logistika - Metódy hodnotenia logistickej výkonnosti - Bezpečnosť a kvalita logistických systémov - Logistika diskrétnych výrobných procesov - Logistika dopravy surovín - Logistika vonkajšej dopravy podniku - Realizácia logistických systémov - Teória logistiky spojitých médií - Systémy monitorovania a evidencie v logistike - Aktuálne výzvy logistiky a legislatívy v praxi - Objektové programovanie - Skladová logistika - Technická kybernetika - Zasielateľstvo a špedícia 53

55 Tabuľka č. 8 zobrazuje predmety vyučujúce v druhom stupni študijného programu. Predmety, ktoré obsahuje druhý stupeň študijného programu, sú vysoko odborné a dôležité pre budúcich absolventov. Študenti získavajú vedomosti z rôznych oblastí ako sú doprava, služby, projektovanie, skladovanie, inovácie a iné. Väčšina týchto predmetov už disponuje materiálmi a špecifikáciami, na ktoré sa odvolávajú starší absolventi v pripomienkach a názoroch na študijný program. Postupom času riešia predmety viaceré prípadové štúdia, ktoré sú pre študentov veľmi prínosné, čím získavajú väčšiu predstavu o fungovaní metód v praxi. Vzhľadom na pripomienky študentov vzniká subjektívny návrh na úpravu týchto predmetov. Objektové programovanie je predmet v prvom ročníku inžinierskeho štúdia. Určité percento absolventov končiacich štúdium logistiky v posledných dvoch rokoch uviedlo, že predmet nie je prínosom v stupni štúdia, v ktorom sa nachádza. Študenti uvádzajú totožnosť tohto predmetu s predmetom Informačné technológie, ktorý sa vyučoval v druhom ročníku bakalárskeho štúdia. Dôsledkom toho môže vzniknúť pasivita voči danému predmetu zo strany študentov. Návrh na úpravu tohto predmetu by spočíval v zmene osnov, alebo nahradením iného predmetu, zameraným na projektovanie v CAD (vyššia náročnosť), poprípade na programovanie v SAP programe, nakoľko je tento program vyžadovaný veľkým percentom absolventom. Ďalším predmetom, ktorý študenti uviedli za málo využívaný v praxi, je Teória logistiky spojitých médií. Tento predmet so zameraným na hydromechaniku, spôsobuje v istých prípadoch pasívny prístup študentov. Aj keď sú znalosti tohto predmetu na úrovni budúceho inžiniera potrebné, študenti by uvítali možnosť zníženia úrovne náročnosti na jeden kredit a zamerať sa tak viac na štúdium, ktoré vyžaduje trh práce. patria: Medzi predmety s najmenším počtom kreditov (1 kredit) na inžinierskom stupni Controlling. Semestrálny projekt. Regionálna logistika. Manažérska psychológia. 54

56 Jednokreditové predmety prvého a druhého ročníka inžinierskeho štúdia sú adekvátne k úrovni náročnosti a osnove študijného programu. 5.3 Zhrnutie kapitoly Vychádzajúc z výsledkov prieskumu a pripomienok absolventov je zostavený subjektívny návrh na úpravu predmetov študijného programu za účelom ich skvalitnenia. Dôležité výsledky prieskumu: uplatnenie sa v oblasti logistiky 13% v oblasti dopravy, 11% v oblasti výroby, 7% v oblasti skladovania, uplatnenie sa pomocou odborných znalostí 30% respondentov, uplatnenie sa pomocou aktívnej znalosti cudzieho jazyka 26% respondentov, uplatnenie sa pomocou IT znalostí 8% respondentov, spokojnosť absolventov s predmetmi študijného programu 13% respondentov, zaradenie viacerých prípadových štúdií 4% respondentov, zaradenie viacerých semestrov cudzieho jazyka 35% respondentov. Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že absolventi sa dokážu v krátkom časovom období uplatniť v oblasti logistiky za pomoci znalostí svetových jazykov a odborných vedomostí nadobudnutými počas štúdia. Prieskum trhu preukázať výsledky, ktoré môžu byť prínosom pre skvalitnenie predmetov štúdia. Najdôležitejšie zmeny by sa podľa návrhu absolventov mali týkať hlavne cudzieho jazyka, ktorý by sa mal rozvíjať nielen v prvom stupni bakalárskeho štúdia ale hlavne v druhom, t.j. v inžinierskom stupni štúdia. Na tomto stupni by mal absolvent aktívne ovládať základy odborného cudzieho jazyka, zameraného na logistické pojmy a procesy. Ďalšia zmena spočíva v zaradení nových predmetov, ktorých zameranie bude výhradne na programovanie a rozvoj programov typu SAP, ktorý je častou pripomienkou absolventov. Pre skvalitnenie štúdia sa odporúča aj častejšie zavádzanie prípadových štúdií, ktoré sú u študentov obľúbené v každom 55

57 z predmetov. Veľkým pozitívom pre je zaradenie nového študijného programu Dopravná logistika podniku, ktorý svojím obsahom a zameraním bude prínosom pre študentov, keďže logistika je vnímaná ako jeden z hlavných nástrojov zvýšenia konkurencieschopnosti a doprava v ponímaní ako logistická činnosť predstavuje vysoký podiel v cene akéhokoľvek výrobku. 56

58 6 Záver Diplomová práca mi poskytla využitie znalostí logistiky na aplikovanie rôznych metód z tejto oblasti. Po zozbieraní dostupných informácií sa moja snaha zamerala na prieskum aktuálnej problematiky zamestnanosti a možnosti uplatniť sa ako absolvent odboru logistiky. Účelom tejto práce bolo získať informácie o oblasti pôsobenia bývalých absolventov a navrhnúť opatrenia, ktoré by skvalitnili kompletný študijný program. Nedostatky, ktoré sa preukázali v priebehu prieskumu, môže vysoká škola eliminovať včasným návrhom riešenia. Pokiaľ budú vysoké školy vytvárať spätné väzby s absolventmi, zvýši sa nielen úroveň študijných programov, ale aj kvalitatívna stránka študentov. Verím, že výsledky práce budú prínosom pre študijný program, ako aj pre samotných študentov študujúcich priemyselnú logistiku, ako jeden z významných a napredujúcich predmetov dnešnej doby. 57

59 Zoznam použitej literatúry [1] FLOREKOVÁ, Ľ. BENKOVÁ, M.: Štatistické metódy, druhé vydanie, máj 2006, ISBN [2] ROHÁČOVÁ, I. MARKOVÁ, Z.: Analýza metódy AHP a jej potenciálne využitie v logistike, in acta montanistica slovaca, 2009, roč. 14, č. 1, str [3] [4] KAČMARY, Peter: Výrobná logistika, cvičenie č. 5, prezentácia v powerpointe, [5] KULČÁKOVÁ, M. a kol.: Výskum trhu. Bratislava: Sofa, 1994, 129s., ISBN [6] Zamestnateľnosť a zamestnanosť absolventov vysokých škôl v praxi [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: < [7] Opis odboru Logistika [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: < [8] MALINDŽÁK, Dušan - TAKALA, Josu: Projektovanie logistických systémov: Teória a prax. Košice: Expres Publicit, s.r.o., s. ISBN [9] MALINDŽÁK, Dušan et al.: Teória logistiky : Definície, paradigmy, princípy, štruktúry. Košice: Karnat, s. ISBN [10] GROS, Ivan: Kvantitativní metody v manažerském rozhodování. Praha: Grada, s. ISBN: [11] CSIKÓSOVÁ, Adriana: Prieskum trhu a marketing. Košice: Edičné stredisko / AMS, s. ISBN [12] LAMBERT, D. STOCK, J. ELFRAM, L.: Logistika. Praha: Computer Press. ISBN [13] Zaradenie nového študijneho odboru do sústavy študijných odborov v Slovenskej republike spolu s vloženým opisom [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: < [14] SEGER, J. HINDLS, R.: Statistické metódy v tržním hospodárství [15] Výber a nábor zamestnancov [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: < [16] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republika [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: < >. [17] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: << 58

60 [18] Ústav informatizácií a prognóz školstva [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: << [19] Štatistický úrad Slovenskej republiky [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: << [20] Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií [online] , [cit: ]. Dostupné na internete: << [21] Zákony a legislatíva v oblasti akreditácie študijných programov. 59

61 Prílohy Príloha A: Príloha B: Príloha C: CD médium diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy v elektronickej podobe. Dotazník absolventov Priemyselnej logistiky Katalóg študijného programu Priemyselná logistika 60

62 Príloha B: Dotazník absolventov Priemyselnej logistiky Vážená respondentka, vážený respondent. V rámci Ústavu logistiky priemyslu a dopravy sa uskutočňuje prieskum pod vedením doc. Martina Straku, ktorého cieľom je získanie informácií o možnostiach uplatnenia sa absolventov v praxi. Za účelom získania presných a objektívnych informácii na túto tému, Vás prosím, aby ste odpovedali úprimne. Výsledky môžu byť prínosom pre študijný odbor, ako aj pre samotných študentov. Uvedenie Vášho mena nebude vo výsledkoch uvedené, ide len o informačný prvok, nakoľko je dotazník vytvorený len pre určitú skupinu respondentov. Pre zvýšenie objektívnosti výsledkov Vás týmto zároveň prosíme o následné preposlanie tohto dotazníka ďalším, Vám známym absolventom štúdia priem. logistiky. Ďakujeme 1) Meno a priezvisko 2) Rok ukončenia štúdia na VŠ TUKE Odbor Priemyselná Logistika 3) Pracujete? Ak áno, aké je Vaše zamestnanie? Bližší popis 4) Koľko zamestnaní ste mali od skončenia štúdia? Počet 5) Pracujete v zahraničí? áno / nie 6) Ako dlho ste boli evidovaný/á na úrade práce, pokiaľ ste si našli zamestnanie? Počet mesiacov 61

63 7) Pomohol Vám odbor Logistika vo Vašom kariérnom postupe? áno / nie 8) Koľko pracovných konkurzov ste absolvovali od skončenia štúdia do teraz? Počet 9) Aké znalosti / vedomosti rozhodli o Vašom prijatí do zamestnania? Bližší popis 10) Aké znalosti / vedomosti Vám chýbali pri uchádzaní sa o zamestnanie? Bližší popis 11) V rámci Vašej celkovej pracovnej pozície, pracujete alebo ste pracovali v oblasti logistiky? Ak áno, v akej 12) Do koľkých mesiacov od skončenia štúdia ste si našli zamestnanie v oblasti logistiky? Počet 13) Pripomienky Postrehy, návrhy, popr. Váš názor na štúdium priemyselnej logistiky 62

64 Príloha C: Katalóg študijného programu Priemyselná logistika Študijný program pre bakalárske štúdium 63

65 64

66 65

67 Študijný program pre inžinierske štúdium 66

68 67