SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRANAVE

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRANAVE ŽIVOTNÉ PROBLÉMY ŽIAKA DIPLOMOVÁ PRÁCA MTF Bc. Anna Ďurkechová

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE ŽIVOTNÉ PROBLÉMY ŽIAKA DIPLOMOVÁ PRÁCA MTF Študijný program: Učiteľstvo technických profesijných predmetov Číslo a názov študijného odboru: Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy Školiace pracovisko: Ústav inžinierskej pedagogiky a humanitných vied Vedúci záverečnej práce/školiteľ: PaedDr. Jolana Manniová, CSc. Trnava 2010 Bc. Anna Ďurkechová

3

4 OBSAH SÚHRN...2 ABSTRACT...3 ZOZNAM PRÍLOH...4 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK...5 ZOZNAM TABULIEK...6 ÚVOD ŽIVOTNÉ PROBLÉMY ŽIAKA Stres Záškoláctvo Šikanovanie Depresie Podvádzanie žiakov Špecifické poruchy učenia žiakov ZVLÁDANIE PROBLÉMOV A NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIÍ Situácie psychickej záťaže Vymedzenie pojmu zvládanie Techniky vyrovnávania sa so zložitými situáciami Agresia a únik Upútavanie pozornosti a egocentrickosť Identifikácia Kompenzácia Racionalizácia POSTAVENIE UČITEĽA V PROCESE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Učiteľ v procese výchovy Učiteľ v procese vzdelávania Vzťah učiteľa a žiaka Záťažové situácie u učiteľov Duševné zdravie PRIESKUM ZVLÁDANIA PROBLÉMOV A NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH...37 SITUÁCIÍ...37

5 4.1 Cieľ prieskumu Metóda prieskumu KVANTITATÍVNA A KVALITATÍVNA ANALÝZA VÝSLEDKOV Organizácia a spracovanie prieskumu Výsledky prieskumu a interpretácia Vyhodnotenie výsledkov dotazníkov diskusia ODPORÚČANIA PRE PEDAGOGICKÚ PRAX...62 ZÁVER...64 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKEJ LITERATÚRY...65 SPRIEVODNÝ MATERIÁL - CD-ROM

6 POĎAKOVANIE Touto cestou ďakujem vedúcej diplomovej práce PaedDr. Jolane Manniovej, CSc. za odbornú pomoc a usmernenie pri spracovaní odborných materiálov a vypracovaní tejto diplomovej práce

7 SÚHRN ĎURKECHOVÁ, Anna: Životné problémy žiaka. Diplomová práca - Slovenská technická univerzita v Bratislave, Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, Ústav inžinierskej pedagogiky a a humanitných vied. Školiteľ: PaedDr. Jolana Manniová, CSc. Trnava: MtF STU, Kľúčové slová: stres, šikanovanie, depresie, špeciálne poruchy učenia, náročné situácie, učiteľ Diplomová práca sa zaoberá životnými problémami žiaka. Práca je rozdelená na teoretickú a empirickú časť. Teoretická časť vymedzuje a charakterizuje pojmy stres, záškoláctvo, šikanovanie, depresie, špeciálne poruchy učenia. Definuje techniky vyrovnávania sa s náročnými situáciami, duševným zdravím. Zaoberá sa úlohou učiteľa v procese výchovy a vzdelávania. Empirická časť rozoberá ciele a metodiku prieskumu. Sú tu stanovené úlohy, charakteristiky prieskumnej vzorky a metódy prieskumu, ktorou sa stáva dotazník. Vyhodnotené odpovede žiakov z dotazníka sú analyzované, navzájom porovnávané medzi jednotlivými školami a výsledky sú interpretované. V závere sú uvedené návrhy a odporúčania pre pedagogickú prax uvedených škôl, ktoré vyplynuli z empirickej časti diplomovej práce..

8 ABSTRACT ĎURKECHOVÁ, Anna : Student s life problems [Diploma work] Slovak university of technology in Bratislava, Faculty of materials science and technology in Trnava, Institute of engineering pedagogy and humanities. Tutor : PaedDr. Jolana Manniová, CSc. Trnava : MtF STU, Keywords : Stress, chicane, depression, special learning disorder, demanding situation, teacher. Diploma work deals with student s life problems. The work is divided into theoretical and empirical part. The theoretical part determines and characterizes terms stress, truancy, chicane, depression and special learning disorders. It characterizes the techniques how to cope with demanding situations, mental health. It deals with the role of teacher within upbringing and education processes. The empirical part analyses the goals and methodology of research. There is a determination of tasks, characteristics of research pattern and methodology of research, which is a questionnaire. Evaluated answers of students from the questionnaire have been analysed, mutually compared among particular schools and consequently interpreted. Conclusion consists of explicit suggestions and recommendations for pedagogical practice of mentioned schools, that emerged from the empirical part of the diploma work.

9 ZOZNAM PRÍLOH Príloha A: Dotazník Príloha B: Osobitný dodatok 2: Vyhlásenie autora

10 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK ZOZNAM GRAFOV Graf 1 Počet dievčat a chlapcov zúčastnených na prieskume strana 40 Graf 2 Ako často pociťujem stres strana 41 Graf 3 Prejavy stresu strana 42 Graf 4 Najčastejšie príčiny stresu u žiakov strana 44 Graf 5 Riešenie problémových situácií strana 46 Graf 6 Najväčšie problémy žiakov strana 47 Graf 7 Poruchy učenia strana 48 Graf 8 Vplyv porúch učenia strana 49 Graf 9 Problémy so šikanovaním strana 50 Graf 10 Organizovanie šikanovania strana 52 Graf 11 Výskyt záškoláctva strana 53 Graf 12 Príčiny záškoláctva strana 54 Graf 13 Uchyľovanie ku klamstvu strana 56 Graf 14 Koho sa klamanie týka strana 57 Graf 15 Odhalenie klamstva strana 58

11 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka 1 Počet dievčat a chlapcov zúčastnených na prieskume strana 39 Tabuľka 2 Ako často pociťujem stres strana 40 Tabuľka 3 Prejavy stresu strana 41 Tabuľka 4 Najčastejšie príčiny stresu u žiakov strana 43 Tabuľka 5 Riešenie problémových situácií strana 44 Tabuľka 6 Najväčšie problémy žiakov strana 46 Tabuľka 7 Poruchy učenia strana 47 Tabuľka 8 Vplyv porúch učenia strana 48 Tabuľka 9 Problémy so šikanovaním strana 50 Tabuľka 10 Organizovanie šikanovania strana 51 Tabuľka 11 Výskyt záškoláctva strana 52 Tabuľka 12 Príčiny záškoláctva strana 53 Tabuľka 13 Uchyľovanie ku klamstvu strana 55 Tabuľka 14 Koho sa klamanie týka strana 56 Tabuľka 15 Odhalenie klamstva strana 57

12 ÚVOD... skloniť sa treba najhlbšie k učiteľovi, čo z bytostí vychoval človeka, lebo je ľahšie počítať príklady, kresliť grafy, vysvetľovať javy, zostavovať aparatúry, recitovať úryvky, prekladať vety, či dávať góly, ako vyučovaním predmetu vychovávať človeka so srdcom a dušou ľudskou v harmónii so svetom.... (J. A. Komenský) Záťažové situácie sa stali pevnou súčasťou nášho života. Sú symbolom modernej spoločnosti. Sprevádzajú nás ako tieň, voči ktorému nikto nie je imúnny. Postihujú telo i dušu a výraznou mierou sa podpisuje pred predčasné ukončenie ľudskej existencie. Dieťa v rodine je považované za najvýznamnejšiu hodnotu, za šťastie či zázrak, za lásku, preto želaním rodičov je mať fyzicky i psychicky zdravé dieťa, ktoré má všetky predpoklady byť úspešné v budúcom živote. Základy výchovy dieťaťa sa kladú v rodine. Rodina, ktorá je prvým sociálnym prostredím formujúcim osobnosť dieťaťa, lebo v nej spoznáva svet, jeho normy, ideály, požiadavky, ale aj problémy a nedostatky. Rodinné zázemie tvorí v mikrosvete dieťaťa jednu dôležitú zložku životného prostredia, pretože tu trávi najväčšiu časť svojho života. Najdôležitejší a najúčinnejší je priamy výchovný vplyv oboch rodičov, ich osobný príklad, vzor, partnerský a úprimný vzájomný vzťah, ktorý rešpektuje jedinečnosť každého dieťaťa. Na rodinnú výchovu nadväzuje predškolská a neskôr školská výchova. Úlohou súčasnej školy je príprava žiakov k tvorivej činnosti, usiluje sa pripraviť všetkých žiakov primerane k ich schopnostiam na budúci život osobný i pracovný. Za posledné roky sa školské nároky veľmi zvýšili. V minulosti žiak nemal s učením až také problémy ako dnes. Žiak základnej školy často nezvláda učebné osnovy. V školskej práci zlyháva. Školským nárokom môže vyhovieť len s krajným úsilím, ktoré neprimerane zaťažuje a vyčerpáva jeho nervový systém. Dôvodom a cieľom výberu tejto témy bolo rozšírenie si obzoru a získanie nových informácií z danej problematiky a umožniť čitateľovi získať pohľad na problematiku zameranú na osobnosť žiaka na základnej škole, jeho problémy a stresové situácie, ktoré ovplyvňujú jeho život. Problém náročných životných situácii žiaka, problém zvládania stresu u žiakov by nám nemal byť ľahostajný, veď nakoniec sa jedná o naše deti a ich budúcnosť. 9

13 Práca sa skladá z teoretickej a empirickej časti. Teoretickú časť tvoria štyri kapitoly, ktoré sa viažu k danému problému, na základe preštudovanej literatúry. V prvej časti sa zameriavame na základné a rozšírené definície pojmov, základné prejavy detí v škole, nežiaduce prejavy detí v škole, čo ich ovplyvňuje. V druhej kapitole sa zameriavame na zvládanie náročných životných situácií žiaka a taktiež na techniky vyrovnávania sa so stresom, ktoré pomáhajú pri prekonávaní strachu, napätia, úzkosti žiaka, a taktiež sú potrebné na zvládanie a zdolávanie prekážok. Tretiu kapitolu sme zamerali na osobnosť učiteľa v procese výchovy a vzdelávania, ktorá je taktiež veľmi dôležitá a samozrejme veľkú úlohu v tomto procese zohráva aj vzťah učiteľa a žiaka. V štvrtej kapitole sme sa zamerali na duševné zdravie žiaka, ktoré je veľmi dôležité v procese vzdelávania a výchovy. V empirickej časti sa budeme zaoberať výskumom, ktorý sa uskutoční na Základnej škole v Považskej Bystrici a Základnej škole v Plevníku - Drienovom. Cieľom výskumu bolo zistiť, ako prežívajú a zvládajú stresové situácie žiaci základných škôl a zároveň zistiť, ktoré situácie im spôsobujú najväčšie starosti. Zvládanie náročných situácií žiaka je problém, ktorému by sme sa mali venovať vo zvýšenej miere, vytvárať a realizovať opatrenia na eliminovanie týchto prejavov, vytvárať prostredie, v ktorom žiaci nadobudnú pocit osobného šťastia, psychickej a fyzickej zdatnosti a výkonnosti. 10

14 1 ŽIVOTNÉ PROBLÉMY ŽIAKA Vstup dieťa do školy začína rodina školou doslova žiť. Rodina prežíva každý problém dieťaťa, každú úlohu, každú skúšku, každú známku, každý úspech i každú prehru a porážku. Niekedy až príliš. Rodičia úroveň a výkony školy hodnotia vždy a v prvom rade vo vzťahu k svojmu dieťaťu. Sú vďační za každú dobrú radu a pomoc, radi v takýchto prípadoch kooperujú. Negatívne sa ich dotýka, ak škola, učitelia, spolužiaci, zamestnanci ich dieťaťu ubližujú, nevšímajú si ho, nedovolia sa mu uplatniť, vyniknúť, ak ho šikanujú, ponižujú, ak nechcú vidieť jeho lepšie a dobré stránky. Takto rodičia monitorujú, vnímajú a prežívajú každý školský deň. Žiaci chodia do školy prevažne s veľkou radosťou, vcelku rady a bez osobitných problémov. Každodenná dochádzka detí do školy v žiakoch vzbudzuje nielen širokú škálu veľmi individuálnych a diferencovaných, ale aj veľmi silných pocitov. Ak je u jedného je to radosť, nedočkavosť až nadšenie, u iného ľahostajnosť, u ďalšieho to môže byť strach, stres, nechuť, ba i odpor. 1.1 Vymedzenie základných pojmov Problémom žiakov sa z odborného hľadiska venujú mnohé vedné disciplíny: vývinová psychológia, školská a edukačná psychológia, poradenská psychológia, špeciálna pedagogika, etopédia, v nadväznosti nepriamo i medicínske vedné odbory pedopsychiatria, neurológia, pediatria. Výchovne problémové správanie J. Grác (1991,s. 168, in Ľ. Ďurič, J. Grác, J. Štefanovič, 1991) definujú ako súbor takých prejavov správania jednotlivca, ktorými sa odchyľuje od prijatých znakov a noriem spoločnosti, v ktorej žije, čím viac alebo menej utvára ťažkosti sebe a druhým. Problémy mávajú málokedy prechodný charakter, spravidla sú signálom vážnejších ťažkostí Stres Je termín vyjadrujúci náročné životné situácie a stavy organizmu, nimi vyvolané. Znamená problém, obtiaž, záťaž, bremeno, tlak, nátlak na osobu alebo vec, a to v zmysle fyzikálnom, biologickom, psychologickom alebo sociologickom. Ľ. Gáborová (2001, s. 130). 11

15 M. Webster uvádza niekoľko významov, čo je stres. Napríklad: byť vystavený fyzickému tlaku, alebo stav napätia, a to veľmi silného napätia (J. Melgosa, 1998,s. 21). Stres môže znamenať byť vystavený vonkajším silám alebo tlakom a môže byť buď pozitívny alebo negatívny v závislosti od vplyvu vonkajšej sily. Vzhľadom na to, že sa často zdôrazňuje negatívna stránka pojmu stres, väčšinou sa chápe ako úzkosť či tieseň (angl. distress ), a tak prevláda predstava, že stres je sila, ktorá spôsobuje telesné a psychické vyčerpanie a utrpenie. Výraz stres označuje skôr emocionálny stav, citové vypätie, ktoré je také silné, že obmedzuje našu schopnosť normálne fungovať. Pre život žiaka je určitá intenzita stresu dôležitá a dokonca pre život, rast a rozvoj nenahraditeľná. Sú však určité rozdiely medzi nebezpečným, patogénnym stresom, keď prežívame subjektívne negatívne zafarbené napätie a stresom pozitívnym, s príjemným emocionálnym zafarbením, ktorý vedie k zvyšovaniu odolnosti a podporuje rozvoj žiaka. Ľ. Gáborová, (2001, s. 130) rozlišuje objektívne a subjektívne príčiny stresorov: A. Objektívne príčiny stresorov (stresory) 1. vo vnútornom prostredí (mimoriadny hluk, nedostatok svetla, tepla, vody, málo priestoru, nutnosť dlhého denného cestovania, prašnosť, vlhkosť, chlad, atď.) 2. vo vlastnej životospráve (nedostatok spánku, zhon, časová tieseň, časté zmeny, nepravidelnosť v stravovaní, bolesť, nemoc, lekársky zákrok a pod.) 3. v práci a v pracovnom prostredí (nahromadenie viacerých závažných úloh a povinností, termínované akcie, prílišná náročnosť vlastnej práce, príliš veľká zodpovednosť a pod.) 4. problémy vyplývajúce z interpersonálnych vzťahov (problémové rodinné vzťahy, náročné nevyjasnené vzťahy, dlhodobé konflikty k rodičom, súrodencom) B. Subjektívne príčiny záťaže (/subjekt je stresorom sám sebe) mimoriadne pripúšťanie si starostí problémy so sústredením uvedomovanie si vlastných nedostatkov a chýb stavy beznádeje, úzkosti, strachu problémové rozhodovanie sa obavy z budúcnosti 12

16 Žiaci majú stres hlavne zo skúšania, množstva učiva, z konkrétneho predmetu, ktorý mu i napriek jeho snahe nejde tak, ako by si prial. Stres sa prejaví i pri pokarhaní učiteľa, pri vrátení práce, kde má veľmi veľa chýb a zlú úpravu, tiež z nového školského poriadku a podobne. Reakcie na stres Žiaci majú zložitý a účinný bezpečnostný systém, ktorý varuje organizmus pred vonkajším nebezpečenstvom. Keď sa tento bezpečnostný systém aktivuje a žľazy, orgány aj svaly sa začnú pripravovať na útok alebo útek, objaví sa stres (J. Melgosa, 1998, s. 34) sa zneužívaním poplašný signalizátor stáva neúčinným, tak aj dlhšie trvajúci stres narúša normálne telesné funkcie. Môže sa oslabiť imunitný systém a telo podľahne chorobe. Podľa Ľ. Drotárovej (2003, s. 14) reakcie na stres môžu byť: A. Fyziologické príznaky stresu zvyšuje sa hladina cukru v krvi zvyšuje sa počet červených a bielych krviniek zvyšuje sa krvný tlak zvyšuje sa frekvencia dychu zvyšuje sa svalové napätie nútenie na moč, zápchy, hnačky bolesti hlavy a migrény nadmerné potenie B. Emocionálne príznaky stresu prudké zmeny nálad, emocionálna labilita nervózny, neprirodzený smiech nadmerné trápenie sa nad vecami nadmerné pocity únavy, celkovej slabosti ťažká koncentrácia pozornosti zvýšená podráždenosť úzkosť 13

17 bezmocnosť, beznádej strata radosti zo života desivé sny Keď sa stresové reakcie neodbúravajú, potlačené emócie (strach, zlosť, úzkosť, napätie) pretrvávajú a hromadia sa, to vedie k ohrozeniu fyzického i psychického zdravia človeka, k vzniku neuróz a rôznych psychosomatických chorôb civilizačných chorôb. Medzi najčastejšie choroby zo stresu patria: srdcovo cievne choroby, ischemická choroba srdca, zvýšený krvný tlak, žalúdočné vredy, astma, zvýšená náklonnosť k onemocneniam, cukrovka, niektoré kožné choroby (ekzém) a mnoho ďalších Záškoláctvo L. Ďurič a kol. (199l, s. 177) zaraďuje záškoláctvo v rámci svojej klasifikácie výchovne problémového správania do zle prispôsobeného správania. Zlé prispôsobené správanie možno charakterizovať priestupkami na úrovni asociálneho správania. V. Vojtová (2005,s. 74) klasifikuje záškoláctvo ako prejav problémového správania s určitými charakteristikami a tiež aj ako poruchu správania s príslušnou charakteristikou. Problematika záškoláctva je vnímaná vo viacerých rovinách. Či už ide o záškoláctvo ako prejav problémového správania, ako o poruchu v správaní, alebo ako delikventné správanie. Začlenenie záškoláctva do jednej z týchto skupín správania je podmienené tým, či si žiak záškolák uvedomuje váhu svojho jednania, či je toto jednanie realizované na základe vnútorných alebo vonkajších podmienok, alebo ide o nerešpektovanie spoločenských noriem a pod. Záškoláctvo začína spravidla ako impulzívny čin ( dnes nebyť v škole! ), ale môže sa predĺžiť i na niekoľko dní až týždňov. Je často pozoruhodné, ako dlho uniká pozornosti rodičov i školy. Príčiny môžu byť : túžba zablicovať si, vyskúšať, aké to je, strach zo skúšania, z písomky, snaha vyhnúť sa posmechu alebo poníženiu zo strany spolužiakov, necitlivý a príliš náročný učiteľ, negatívny vzťah k nemu, náročné učivo, šikanovanie, žiakovi nezáleží na škole, na prospechu, zaujímajú ho iné veci, snaha vytiahnuť sa pred druhými, hra na frajera, ktorý všetko môže, napodobňovanie blicujúcich spolužiakov, väčšia zmena v živote žiaka alebo celej rodiny (sťahovanie, choroba, strata rodiča alebo 14

18 súrodenca), nestabilný alebo stresujúci domov ako dôsledok rozvodu, finančných ťažkostí, nového manželstva rozvedeného rodiča alebo narodenie súrodenca. Z pedagogického hľadiska je jedným z činiteľov, ktorý vstupuje do výchovnovzdelávacieho procesu, triedny učiteľ. Je koordinačným a integračným činiteľom s radom dôležitých výchovných úloh vo vzťahu k žiakom svojej triedy, k jej rodičom, k ostatným učiteľom školy, k jej vedeniu a za istých okolností tiež aj k širšej verejnosti. Záškoláctvo je jedným z negatívnych javov výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré triedni učitelia musia vo svojej práci riešiť. Triedni učitelia vstupujú priamo do konfrontácie so žiakmi, ktorí si neplnia svoje povinnosti voči dochádzke. Triedni učitelia, ktorí musia riešiť situácie a zaujať určité stanovisko k takémuto problému. Triedni učitelia, ktorí sa snažia problém záškoláctva riešiť k spokojnosti obidvoch zúčastnených strán a snažia sa zistiť príčinu samotného vzniku a tiež aj následnú prevenciu, ktorá by mala záškoláctvo eliminovať. Ako pristupovať k problémom záškoláctva : Často sa stáva, že pôvodný motív veľmi skoro stráca zmysel a na jeho miesto nastupuje strach z prezradenia rodičom, strach z návratu a z dôsledkov, ktoré ho budú čakať. Toto potom býva príčinou predlžovania neprítomnosti žiaka v škole. Ak sa záškoláctvo žiakovi vymkne z rúk a nevie, čo má robiť, prežíva mnoho úzkostí a strachu z reakcie jeho najbližších Často krát rodičov alebo učiteľov rozčúli alebo naopak naplní úzkosťou to, že keď sa záškoláctvo prezradí, žiak neprejavuje ľútosť. Správa sa viac menej akoby nič Vysvetlenie je jednoduché. Po chvíľach napätia a tiesne pri dlhom podvádzaní a klamaní prichádza prezradenie ako úľava. Už niet čo skrývať a vymýšľať si, už sa len čaká na to, ako sa zachovajú rodičia i učitelia. Odpustia? Neodpustia? Potrestajú ho?... Ale to hlavné prezradenie už má dieťa za sebou Niekedy to znamená dlhodobejší proces a vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených (rodičov, žiaka, školy) Ak bol dôvodom škola alebo konfliktní spolužiaci, situácia by sa mala riešiť za pomoci triedneho učiteľa Aby sa vykonala náprava, je dôležité pochopenie dôvodu záškoláctva. Preto netreba hneď trestať. Lepšie je všetko najskôr zvážiť. Treba mať aspoň približne predstavu o tom, čo bolo motívom priestupku žiaka. Pomoc a náprava potom spočívajú v odstránení príčin. 15

19 1.1.3 Šikanovanie Šikanovanie vo väčšej či menšej miere sa môže vyskytnúť všade. Nie je proti nemu imúnny žiadny typ školy ani zariadenia. Š. Strieženec (1996, s. 217) definuje šikanovanie ako: Konanie, ktorým jedna osoba alebo viac osôb spôsobuje iným príkorie, núti ich k ponižujúcim úkonom, násilím obmedzuje ich slobodu a pod. V súčasnosti sa často píše a hovorí o šikanovaní medzi deťmi v škole. Pojem šikanovanie (z franc. chicane) znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, prenasledovanie, sužovanie. Podľa P. Říčana (1997, s ) O šikanovaní hovoríme vtedy, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká v miestnosti. Tieto incidenty sa môžu opakovať a pre šikanované dieťa je veľmi ťažké ubrániť sa. Ako šikanovanie môžu byť označené tiež opakované posmešky, alebo nepekné poznámky o rodine. Za šikanovanie neoznačujeme občasnú bitku, alebo hádku fyzicky rovnako zdatných súperov. Kto je agresor a kto obeť? Za agresora môžeme považovať takého žiaka, ktorý pomerne často niekoho týra alebo obťažuje fyzicky alebo slovne. Títo žiaci nemajú žiadny pocity viny, netrápi ich, že niekomu ubližujú a trest vnímajú ako krivdu. Agresori sú takzvaní silní jedinci, ktorí vedia svoj strach skrývať a zneužívať strach druhých. Obeťou šikanovania na škole sa môže stať ktorýkoľvek žiak. Obete sa však väčšinou vyznačujú určitými charakteristikami, ako napr. úzkostlivý, bojácny, neistý, osamelý, tichý, plachý, opatrný, obetavý, citlivý, so zníženým sebavedomím. Obeťami sa stávajú žiaci s fyzickou odlišnosťou, nadváhou, handicapom a inou odlišnosťou ako napr. rasová, náboženská, národná odlišnosť, vysoká úspešnosť žiaka a podobne. Prevencia A. Celoškolská stratégia - každá škola, ktorá má záujem riešiť problém šikanovania by mala vypracovať vlastný projekt prevencie boja proti šikanovaniu. Tento projekt by mal zasahovať do všetkých oblastí školského života, aby sa mu venovala náležitá pozornosť. Celoškolská 16

20 stratégia by mala byť súčasťou školského poriadku. B. Zvýšenie informovanosti - problém šikanovania zviditeľniť, aby všetci na škole vedeli, že škola sa rozhodla energicky čeliť šikanovaniu a čo konkrétne vyplýva z takéhoto postoja školy. C. Uplatňovanie zásad - zásady prispievajú k mravnému a duševnému vývoju a pomáhajú vytvárať optimálne vzťahy medzi žiakmi v škole. Zásady by mali byť zrozumiteľné a pokiaľ je to možné, mali by ich navrhnúť sami žiaci, odsúhlasiť, mali by byť vystavené na nástenke. Možné zásady : - solidarita so slabými žiakmi - pravidlá správania sa a ich dodržiavanie - posilňovanie spolupráce žiakov - posilňovanie demokracie : - otvorene hovoriť o problémoch - pýtať sa žiakov na ich názory, priania - tolerancia voči odlišným názorom - poskytnúť žiakom možnosť voľby hlasovať - vytvárať vnútorný poriadok triedy Ďalšie preventívne opatrenia: pomoc novým žiakom, dozory učiteľov, schránka pre žiakov, nástenka, konkrétny prípad, dotazník Depresie Prejavujú sa dlhodobou pesimistickou náladou, smútkom, skleslosťou, neschopnosťou prežívať radosť, potešenie, pacient nemá záujem o realitu okolo seba, trpí poruchami spánku, atď. - toto všetko sú symptómy, ktoré sa podľa okolností líšia. Dieťa, ktoré malo predtým záujem o rôzne krúžky, zrazu trpí sociálnou poruchou, izoluje sa od kamarátov i ostatnej spoločnosti a pre zmeny nálad vyvoláva časté spory a hádky. Môže trpieť i rôznymi bolesťami orgánov hlava, brucho, búšením srdca, poruchami dýchania, pričom všetky tieto orgány na základe vyšetrení vykazujú normálnu funkciu. Charakteristickým rysom depresie je vlnovitý priebeh s obdobiami pokoja. Intervaly sú individuálne a nezávisia vždy od vonkajších podmienok, depresia sa vyskytuje častejšie aj v závislosti od ročného obdobia. U detí prevláda pocit ochudobnenia a prehreškov proti 17

21 bežne uznávaným zásadám, objavuje sa pocit viny. To posilňuje sklon k pokusom o samovraždy. Zásadne je potrebné odlíšiť skutočné ochorenie depresie či stav reaktívnej depresie od prirodzeného zármutku dieťaťa (napr. nad úmrtím niekoho z rodičov či starých rodičov, nad stratou dobrého kamaráta a pod.). Za normálnych okolností trvajú tieto stavy ďaleko kratšiu dobu a dajú sa zmierniť či upraviť tým, že pozornosť dieťaťa upriamime k rôznym iným aktivitám a záujmových činnostiam. Rodina, škola a širšie spoločenstvo musí spolupracovať na tom, aby sa dieťa postupne zapájalo do bežného života a posilňovalo sa jeho sebavedomie. Treba mu dať najavo, že je prijímané bez predsudkov. Je potrebné klásť na dieťa požiadavky primerané jeho aktuálnemu stavu a učiť ho zvládať záťažové situácie, ktoré sú nečakané a ktorým sa nedá vyhnúť. Depresia sa lieči liekmi a psychoterapiou, ale môžu to byť aj iné metódy (akupunktúra, atď.). Medzi vhodné liečebné metódy patrí aj muzikoterapia či rôzne formy pohybového tréningu. Ak majú depresie deti, rodičia by si mali položiť otázku, či vytvárajú naozaj priaznivé podmienky pre ich duševný i fyzický vývoj, pretože dieťa je zrkadlom prostredia, v ktorom žije Podvádzanie žiakov Ak sa žiak začne správať tak, že to robí rodičom starosti, potrebujú vedieť, či ide o prechodný alebo trvalý problém. Žiaci zvyčajne vyrastú z trucovania alebo iných nepríjemných zlozvykov, ale niektoré pri tom potrebujú pomoc rodičov, učiteľov alebo odbornú pomoc. Včasná pomoc môže pomôcť odbúrať úzkosť, stanoviť, či treba začať aj s nejakou liečbou. Podvádzanie si zvyčajne najskôr všimne rodič, učiteľ. Vyžaduje si nový prístup rodičov k žiakovi. Niektorí rodičia si tento handicap nechcú priznať a pred svojim okolím sa tvária, že ono nepodvádza je v poriadku. Medzi najčastejšie formy podvádzania patrí : Klamstvo medzi negatívne faktory patrí aj klamstvo, lži, kedy sa žiak z neznámeho dôvodu uchyľuje k takémuto činu. Často krát je to strach z rodičov, prehnané nároky rodičov, učiteľov, dosiahnutie určitého cieľa za pomoci klamstva. Medzi verbálne prejavy klamstva patria : zmeny v kvalite hlasu, koktanie, hltanie slov, zmeny rýchlosti reči. Medi neverbálne prejavy klamstva patrí: uhýbanie očami, zvýšená potivosť, zmena farby pokožky červenanie, zblednutie, sucho v ústach, gestá šúchanie rúk, nosa, očí. Z. Bakošová (1993, s. 49) 18

22 Krádeže Prvé krádeže sa obyčajne začínajú v rodine, v škole a neskoršie aj mimo tohto prostredia napr. u susedov, v obchodoch, v cudzích bytoch. Podľa Z. Bakošovej krádež je: spoločensky nežiaduca činnosť, v ktorej ide o odcudzenie majetku bez vedomia majiteľa. Môže mať rôzny podoby lúpež, podvod, vynútenie, vylákanie, ale tiež aj epizodickú podobu, no môže prerásť i do skupinových a chronických podôb. Medzi najčastejšie príčiny patria : zanedbanie výchovy rodičmi, túžba upozorniť na seba, ukázať, aký je odvážny a šikovný, pomsta voči dospelým alebo rovesníkom za výsmech, neporozumenie. I keď každý prípad treba posudzovať individuálne, aj tak ich z hľadiska výchovy nemožno prehliadať. Je potrebné najskôr spoznať motívy krádeže a postupovať podľa toho ďalej. Žiak si ani nemusí uvedomovať, že kradol. Pri výbere trestu treba postupovať citlivo, tak, aby nevyvolal ďalšiu chuť kradnúť. (Z. Bakošová, 1993, s. 50) Podvádzanie žiaka za pomoci mobilného telefónu, internetu nedávno publikovaná štúdia z dielne Common Sense Media organizácie, ktorá sa zaoberá mediálnymi vplyvmi na žiakov, poukázala na výrazné podvádzanie na školách pomocou mobilných telefónov. Viac než tretina opýtaných žiakov sa priznáva k takémuto podvádzaniu. Zaujímavý je i fakt, že žiaci si neuvedomujú, že podvádzajú. Medzi najčastejšie praktiky patrí posielanie správnych odpovedí vo forme SMS správy, písanie ťahákov do mobilných telefónov, používanie poznámok uložených v mobilnom telefóne či zisťovanie správnej odpovede pomocou internetu. Žiaci často považujú učenie za stratu času, keď si ho môžu uľahčiť za pomoci internetu a mobilného telefónu Špecifické poruchy učenia žiakov Veľkú skupinu žiakov tvoria žiaci so špecifickými poruchami učenia, ktoré sa stávajú jedným z aktuálnych problémov súčasného školstva. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiak s mentálnym, telesným, sluchovým alebo zrakovým postihnutím, žiak zdravotne oslabený a chorý, žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiak s autizmom, žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiak s ťažkým mentálnym postihnutím umiestnený v domove sociálnych služieb, žiak s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu. (Metodické pokyny k výchove 19

23 a vzdelávaniu žiakov s vývinovými poruchami učenia v základných a stredných školách, 2004). Ako uvádza M. Bartoňová (2004, s. 46) na základe všeobecnej definície špeciálnych porúch učenia môžeme definovať: poruchy učenia (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia), počítania (dyskalkulácia), kreslenia (dyspinxia), hudobnosti (dysmúzia), schopnosti vykonávať zložité úkony (dyspraxia). Dyslexia V. Pokorná (2004, s. 112) uvádza, že Špecifická porucha čítania sa prejavuje neschopnosťou naučiť a čítať, napriek tomu, že dieťa absolvuje bežné vzdelávania, má primeranú inteligenciu a žije v prostredí, ktoré mu dáva dostatok potrebných podnetov k žiaducemu spoločenskému a kultúrnemu rozvoju. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou od začiatku školskej dochádzky. U žiaka sa často vytvára nechuť k čítaniu, a aj k celému vzdelávaniu. Základným predpokladom nápravy je odborné vyšetrenie lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické. Vyšetrením sa zistí stupeň a typ dyslexie a na základe toho sa stanoví vhodná terapia. Cieľom nápravy je dosiahnutie zlepšenej úrovne čítania, aby bol žiak schopný samostatne sa vzdelávať. Dysortografia Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, vyskytuje sa časti v spojení s dyslexiou. Táto porucha sa týka tzv. špecifických dysortografických javov M. Bartoňová (2005, s. 46). Prejavuje sa narušenou schopnosťou osvojiť si pravopis žiaka. Vzniká väčšinou na podklade poruchy sluchového vnímania. Žiak trpiaci dysortografiou je typický tým, že často ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť. Žiak má zníženú schopnosť spájať písanú a počutú podobu hlásky, je neschopné dodržiavať správne poradie písmen, slabík v slove, nelogicky rozdeľuje slová. Po odbornom vyšetrení a určení diagnózy sa terapiami a individuálnym prístupom snaží špeciálny pedagóg o nápravu, ktorá je postupná a dlhotrvajúca. 20

24 Dysgrafia Podľa M. Bartoňovej (2005, s. 69) je Dysgrafia špecifickou poruchou grafického prejavu, osvojovania jednotlivých písmen, napodobnenia tvarov, spojenia hlásky s písmenom a riadenia písmen. Prvé ťažkosti s písaním sa prejavia už pri osvojovaní si techniky písania. Žiak nedokáže správne uchopiť ceruzku, uchopenie býva kŕčovité alebo príliš voľné. Pre žiaka s dysgrafiou sú charakteristické poruchy pozornosti a sústredenia, ako aj rýchle nepremyslené reakcie, striedanie nálad, absencia vytrvalosti pri dlhodobých cieľoch. Medzi typické znaky patrí: neúhľadné a nečitateľné písmo, nepravidelná veľkosť písma, nerovnomerný sklon, nedopísané slová alebo písmená. (M. Michalová, 2004, s. 75). Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany žiaka, rodičov a pedagógov prichádza často k zlepšeniu. Dyskalkulácia Podľa L. Košča (1975, s. 170) je dyskalkulácia štrukturálna porucha matematických schopností, ktorá má svoj pôvod v génovo alebo perinatálnymi vplyvmi podmienenom narušení tých častí mozgu, ktoré sú priamym anatomicko-fyziologickým subtrátom veku primeraného dozrievania matematických funkcií, ktoré však nemajú za následok zníženie všeobecných rozumových schopností. Táto porucha sa týka základných matematických úkonov. Žiak má problémy v sluchovej aj zrakovej percepcii, porucha koncentrácie pozornosti, pamäti, priestorovej orientácie. Žiak nerozumie matematickým pojmom, predstavám, pravidlám a formuláciám napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Nie je schopný realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočné matematická myslenie a predstavivosť. Zle rozlišuje svetové strany a nevie sa zorientovať v takých pojmoch ako je dĺžka a kolmica. Pri tejto náprave je nevyhnutné vracať sa k základom a učiť žiaka schopnosti počítať zasa od začiatku. Pozornosť treba venovať spôsobu, akým sa žiakovi dávajú pokyny a treba ho naučiť, ako sa so situáciou vyrovnať. Ak má žiak veľké problémy s aritmetickými výpočtami, môže mu pomôcť kalkulačka, tabuľky a iné pomôcky. 21

25 Diagnostika špeciálnych porúch učenia žiaka Primárna diagnostika porúch začína v rodine. Rodič môže ako prvý zachytiť odlišnosti alebo zmeny v správaní a prejavoch svojho dieťaťa v porovnávaní s jeho rovesníkmi. V praxi sa javí, že až vstupom dieťaťa do školy sa dajú identifikovať špeciálne poruchy učenia, kde diagnostika učiteľa je veľmi dôležitá. Až v škole sa žiak so špeciálnou poruchou učenia prejavuje naplno, lebo sa od neho vyžadujú náročné školské činnosti, ktoré ťažko zvláda. Učiteľ v škole má výhodu v tom, že môže porovnávať školské výkony žiakov a žiak s poruchou učenia má zreteľné problémy a podáva slabšie výkony. Rozhodujúce pre určenie diagnostiky špeciálnej poruchy učenia je komplexné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie v poradni. Diagnostika je východiskom pre ďalšie vzdelávania a reedukáciu. Podľa Š. Vašeka (2004, s. 19) je špeciálnopedagogická diagnostika proces zisťovania podmienok a výsledkov výchovy a vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov a určovania vplyvu postihnutia na ich vychovávateľnosť a vzdelávateľnosť. Žiakov s poruchami učenia pribúda, a preto je potrebné venovať mu osobitnú pozornosť. 22

26 2 ZVLÁDANIE PROBLÉMOV A NÁROČNÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIÍ 2.1 Situácie psychickej záťaže J. Boroš (1999, s. 204) situácie psychickej záťaže vymedzuje ako také okolnosti, podmienky, úlohy, ktoré od ľudí vyžadujú nielen mobilizáciu a napätie psychických síl, osvojenie si určitých vedomostí, skúseností a zručností, ale aj tvorivý (neraz s rizikom spojený) prístup k ich vykonávaniu, zvládaniu, či riešeniu. Náročné životné situácie môžu vyvolať stres, konflikt, krízu, zlyhanie. Môžu pôsobiť aj patogénne a narúšať optimálny a zdravý vývin osobnosti. Záťaž sa môže prejavovať: vo sfére prežívania: týka sa všetkých procesov a stavov s negatívnym emocionálnym zafarbením (napr. úzkosť, stavy strachu, ohrozenia a pod.), vo sfére poznávacích procesov: v nepozornosti, nepresnosti, no aj v úrovni myslenia, sociálnej adaptácie a pod., vo sfére fyziologických funkcií: výrazne zmeny v krvnom tlaku, v tepovej a dychovej frekvencii, telesnej teplote, vo vylučovaní hormónov, vo sfére takých prejavov, ako je mimika, zvýšené svalové napätie, motorický nekľud, rečové poruchy (Tamtiež, s. 204). Podľa O. Mikšíka (In:Boroš J.:1998, s. 207) môžu byť rôzne príčiny, ktoré vyvolávajú rôzne typy psychickej záťaže: 1. neprimerané úlohy a požiadavky sú najčastejším typom situácií, ktoré vyvolávajú psychickú záťaž. Ide o také druhy úloh a požiadaviek, ktoré kladú na človeka vyššie nároky, ako je rozsah jeho psychických a fyzických síl, 2. problémové situácie súvisiace s nevyhnutnosťou človeka orientovať sa v neobvyklých podmienkach realizácie činnosti a správania, 3. prekážky reprezentujú psychickú záťaž, pri ktorej úsilie o dosiahnutie určitého výsledku (cieľového stavu, uspokojenie nejakého záujmu, či potreby) naráža na prekážky (bariéry). Tie obmedzujú rozhodovanie, bránia v dosahovaní cieľov, v plnení predsavzatí. 23

27 Situácia psychickej záťaže predstavuje systém vzťahov osobnosti s prostredím za určitých špecifických podmienok, ktoré vedú k psychickej integrácii alebo dezintegrácii osobnosti. Podstata situácie psychickej záťaže spočíva vo vzájomnej súčinnosti piatich zložiek: osobnosť, cieľ, prekážka a prostredie, v ktorom k záťažovej situácii dochádza. Aktivita psychickej činnosti sa postupne mení v troch na seba nadväzujúcich fázach: prvá sa prejavuje mobilizáciou psychických síl, druhá fáza spočíva v riešení záťažovej situácie, tretia fáza predstavuje buď vyrovnanie sa s psychickou záťažou a obnovenie rovnováhy s prostredím, alebo zlyhanie v záťažovej situácii a podľahnutie záťažovým vplyvom (M. Bratská, 2001, s. 76). Podľa M. Bratskej (In:J. Boroš, 1999, s. 207) sa jednotlivé stupne záťaže uvádzajú a charakterizujú aj takto: Bežná záťaž Neodráža nesúlad medzi tlakom požiadaviek a možnosťami, pretože človek disponuje väčšími predpokladmi, ako si vyžadujú úlohy a povinnosti, ktoré treba plniť. Pri tomto type záťaže človek nemusí mobilizovať svoje rezervy, burcovať psychiku ku zvýšenej činnosti. Nie je optimálna z hľadiska vývinu človeka. Zvýšená záťaž Súvisí s takými životnými situáciami, ktoré sú nové. Na ich riešenie nestačia bežné, zaužívané spôsoby. Ich zvládnutie si vyžaduje zvýšené úsilie, vyburcovanie psychických síl, prípadne aj celkového životného štýlu. Takáto práca na sebe posúva vývin dopredu, stimuluje osobný rast a zrenie. Hraničná záťaž Je odrazom situácie, v ktorej sa prejavuje výrazný rozdiel, nesúlad medzi vybavenosťou (pripravenosťou) a nárokmi vonkajšieho prostredia na človeka. Tým, že sa ide na dno duševných rezerv, končia sa kladné účinky záťaže. Môžu sa objaviť funkčné poruchy psychickej činnosti a vôbec zdravia človeka. 24

28 Extrémna záťaž Objavuje sa v situáciách, v ktorých sú požiadavky na ich zvládnutie vo výraznom nesúlade. Nesúlad je taký veľký, že nie je v silách človeka ho zvládnuť, situácia je neriešiteľná, jedinec podlieha jej tlaku a psychicky zlyháva. 2.2 Vymedzenie pojmu zvládanie Podľa M. Bratskej (2001,s. 108) v bežnom styku zvládnuť znamená vlastnými silami a schopnosťami stačiť na istú prácu, vedieť si poradiť s určitými úlohami alebo požiadavkami v nejakej situácii. Keď hovoríme o niekom, že dokázal zvládnuť, napr. ťažkosti, myslíme tým, že bol schopný prekonať, povedzme, bolesť, premôcť vlastnú lenivosť i pohodlnosť, nadobudnúť prevahu nad inými ľuďmi. Zvládnuť požiadavky na skúške na výbornú môže znamenať, že si študent dokázal osvojiť požadované poznatky a spôsobilosti, nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie danej problematiky. Obmenu zdolať používame vtedy, keď chceme poukázať na skutočnosť, že niekto bol schopný prekonať veľké prekážky, premôcť značnú únavu alebo zvíťaziť nad súperom. 2.3 Techniky vyrovnávania sa so zložitými situáciami Náročné životné situácie žiaci prijímajú najrôznejšie. Niekto vynakladá mimoriadne veľké úsilie na zvládanie a zdolávanie prekážok, niekto si nájde inú činnosť, cieľ, niekto vyskúša niektorú z techník, ktoré pomáhajú pri prekonávaní strachu, napätia a úzkosti z nemožnosti dosiahnuť cieľ. Niektoré techniky môžu viesť k normálnemu riešeniu problémovej situácie, zatiaľ čo iné sa môžu javiť ako patologické, neprimerané, ale nevyhnutné pri určitom zoskupení podmienok Ľ. Gáborová (2001, s. 134) uvádza niektoré techniky vyrovnávania sa s náročnými životnými situáciami Agresia a únik Považujeme ich za najprimeranejšie a najčastejšie reakcie žiakov na problémové situácie. Ich základné spôsoby sú: priama agresia alebo prostý únik z obtiažnej situácie. 25

29 Žiaci bežné problémové situácie často riešia prostým útekom, únikom z ohrozeného prostredia Upútavanie pozornosti a egocentrickosť Má najrôznejšie vonkajšie prejavy od rozmanitých podôb nápadného správania, cez neprimerané formy seba presadzovania sa, až po neposlušnosť, klamstvo a ubližovanie iným deťom alebo dospelým. Tento problém musia často veľmi citlivo riešiť aj učitelia a vychovávatelia, pretože je zistené, že ak je dieťa za tieto prejavy odmietané, nechápané, či dokonca trestané, táto jeho potreba sa zvyšuje až na hranicu patológie, ktorá môže mať podoby hypochondrie, hystérie Identifikácia Znamená vysoko pozitívny vzťah jedinca k určitej osobe alebo skupine, od ktorej jedinec preberá určité spôsoby správania, jednania, napodobňovania, preberania noriem za svoje vlastné Kompenzácia Žiak sa ňou vyrovnáva s akýmikoľvek problémom, neúspechom, frustráciou ktorejkoľvek potreby. V školských podmienkach sa veľmi často stretávame s kompenzáciou neúspechu v jednom predmete vynikajúcimi výsledkami v druhom predmete alebo neúspech v jednom druhu činnosti, napr. športe, môžeme kompenzovať mimoriadnymi znalosťami, napr. v literatúre Racionalizácia Prostredníctvom nej si žiak najčastejšie znižuje napätie, pocit viny, výčitky svedomia a to tým, že upravuje, prikrášľuje motívy svojho jednania Izolácia Únik žiaka do samoty, pred konfliktnými situáciami a inými ľuďmi. F.Cohen, F. a R.S. Lazarus (M. Bratská, 2001,s. 115) uvádzajú päť stratégií zvládania stresu: 26

30 1. Zvyšovať informovanosť o tom, čo sa so mnou deje, aj o tom, čo sa deje mimo mňa, ale týka sa to mňa, prípadne o tom, aká je nádej, že tou či onou stratégiou som schopný zvrátiť beh udalostí alebo aspoň zmieriť dosah stresora. 2. Priama činnosť akýkoľvek čin, s ktorým z vlastnej iniciatívy alebo po vyprovokovaní stresorom začínam bojovať. 3. Utlmenie (inhibícia) určitej činnosti, ktorá by mohla moju situáciu zhoršiť a tým ma oslabiť. 4. Vnútorné (intrapsychické) procesy typu rozhovor samého so sebou (samovrava), kde sa snažím prehodnotiť situáciu, zmeniť rebríček hodnôt, nájsť inú cestu riešenia a pod. 5. Obrátiť sa na druhých ľudí so žiadosťou o pomoc o odbornú radu, útechu, upokojenie, posilu, sociálnu oporu a pod. Záťažové situácie nie sú vo všeobecnosti nežiaduce. Mobilizujú psychické sily, podnecujú k učeniu, hľadaniu nových ciest, stimulujú rozvoj osobnosti človeka. Prebúdzajú v nás vlohy a tvorivé predpoklady. Musíme mať však na pamäti, že pri ich veľkom nahromadení a zvyšovaní náročnosti vzhľadom na možnosti človeka efektívne zvládať situácie psychickej záťaže, objavujú sa psychické stavy nežiaducej intenzity so sprievodnými telesnými zmenami organizmu. Často sa opakujúce nekonštruktívne spôsoby riešenia a zvládania záťažových situácií neprispievajú k optimálnemu rozvoju osobnostných vlastností a úzko súvisia so zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Na psychickú vyrovnanosť a výkonnosť majú negatívny vplyv choroby, ktoré sčasti idú ruka v ruke s neefektívnym zvládaním stavov psychickej záťaže (M. Bratská, 2001, s. 246). 27

31 3 POSTAVENIE UČITEĽA V PROCESE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA 3.1 Učiteľ v procese výchovy...nech sa teda predovšetkým správa k žiakom ako rodiča uvedomuje si, že nastupuje na miesto tých, ktorí mu zverujú deti. Nech nezaviera oči pred ničím, čo treba napraviť. Nech je v učení prirodzený, v práci trpezlivý a skôr neúnavný, než prepiaty. Nech rád odpovedá na otázky, nech každý deň niečo nové povie, ba mnoho, čo by si poslucháči mali odniesť... Quintilianus (medzi pred 100 n.l.) Podľa Manniovej, J. (2008, s. 8) Učiteľ vždy bol, je a bude nositeľom výchovy a vzdelávania. V celom kultúrnom svete je kľúčovým fenoménom výchovno-vzdelávacích systémov a koncepcií, v ktorých sa reflektuje učiteľovo pedagogické umenie, zamerané na poznávanie a odovzdávanie kultúrneho dedičstva i na uvádzanie generácií žiakov a mládeže do sveta dospelých. Učitelia sa stávajú zdrojom kvality a hodnotovej preferencie lásky k dieťaťu, žiakom, humanizmu, kreativity a kooperácie. Poskytujú priestor a možnosť slobodnej voľby, odporujú ich sebadôveru, sebapotvrdzovanie a sebarealizáciu. Objavujú a pestujú zmysel pre vlastnú hodnotu, zaktivizujú vôľu, myslenie, posilňujú sily a vieru vo vlastné schopnosti, posilňujú vedomie vlastného Ja. Napomáhajú dôverovať intuícií, prijímať emócie, rozvíjať múdrosť, krásu, vieru, lásku, nádej, nežnosť, zodpovednosť, zhovievavosť, svedomitosť, pravdovravnosť, vernosť, vďačnosť, šľachetnosť, pokoru, spravodlivosť, dobročinnosť, znášanlivosť, miernosť, rozvahu, poctivosť, sebavedomie, ako prejav sebavýchovy. Rešpektujú jedinečnosť, neopakovateľnosť, prirodzené správanie, kognitívne, sociálne, afektívne, metakognitívne, lingvistické a iné schopnosti. Uprednostňujú pozitívnu motiváciu žiackej činnosti, ako aj poznávať a zažiť úspech a radosť z vlastnej práce a ďalšieho napredovania. Organizujú a rozvíjajú aktívne učenie, prístupy a stratégie, aktívnu interakciu, iniciatívu, kritické myslenie, tvorivosť, kooperáciu, cieľavedomosť, samostatnosť, zmysel pre zodpovednosť a povinnosť v spoločnej práci, bez strachu a frustrácií. Spolupracujú s učiteľmi, rodičmi, riaditeľom školy, výchovným poradcom, psychológom, nepedagogickými pracovníkmi školy, rodičmi a verejnosťou. Vo vzťahoch učiteľ žiak je potrebný vodca, ktorý vie vyjadriť svoje túžby, požiadavky, predstavy. Významnú úlohu v pôsobení učiteľa na žiaka má i postoj učiteľa 28

32 k žiakom a z toho vyplývajúci štýl vedenia učiteľa. Žiaci a mladiství potrebujú učiteľa, osobnosť s ľudským vzťahom, porozumením pre triedu, aj pre osobné problémy jednotlivých žiakov. Žiaci vítajú sociálno-afektívny spôsob výchovy a vzdelávania, stimuláciu, motiváciu a v niektorých prípadoch nahrádzajúci alebo aj chýbajúci model, napríklad otca alebo matky. K altruistickým vlastnostiam učiteľa patrí na prvé miesto láska k deťom a mládeži, láska k povolaniu, zmysle pre spravodlivosť, pedagogický takt, pedagogický optimizmus, viera v schopnosti žiaka, orientácia sa na pozitívne stránky žiakov, pedagogický entuziazmus a prirodzená autorita učiteľa. (A.Vališová,2008). Vzťah k žiakovi môže vyjadrovať buď konzervatívny smer, ktorý je založený na prístupe z pozície moci učiteľa nad žiakom a na obmedzení práv žiakov školskými predpismi. Reformný pedagogický smer akcentuje medziľudské vzťahy, blízkosť medzi učiteľmi a žiakmi a špecifické potreby i účasť žiakov na riadení. Demokracia vo vzťahoch učiteľ - žiak, vychádza z myšlienky, že rozporné záujmy sú chápané ako nevyhnutnosť a akceptujú sa, počíta sa s ich univerzálnym charakterom a rovnováhou. K úspešnému riešeniu môže pristupovať iba učiteľ s autonómnym a racionálnym prístupom, v duchu profesionálnej etiky, noriem profesijnej morálky, bez uplatňovania svojej pozície nadradenosti. Týmto spôsobom vytvárané poctivé vzťahy zamerané na dobro a prospievanie každého žiaka, patria k najdôležitejším vzťahom v procese výchovy a vzdelávania. 3.2 Učiteľ v procese vzdelávania Vzdelávanie, ako proces všestrannej humanizácie, neustále podporuje rast a rozvoj slobodnej a uvedomelej osobnosti, ktorá permanentnom procese nadobúda nové kvality a pozitívne zmeny v správaní, ovplyvňuje všetkých členov spoločnosti. Systém rešpektuje a zabezpečuje aj vzdelávanie žiakov, študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktorí bez individuálneho a špeciálneho pedagogického prístupu sú v procese znevýhodnení a výrazne limitovaní, majú poruchy v učení alebo správaní alebo pochádzajú z nevýhodného socio-ekonomického prostredia. Učitelia sú si vedomí toho, že v množstve vzájomných interakcií medzi učiteľom a žiakom, učiteľom a triedou existuje množstvo vplyvov, konkrétnych situačných podnetov, rôznorodých faktorov, ktoré môžu posilniť, resp. oslabiť nesprávne reagovanie a konfliktné prejavy žiakov. Integrovanými poznatkami o vplyve psychologických a sociálnych faktorov v kontexte socio-kultúrneho vývoja, 29

33 o vplyve zámerného prostredia, špecifikách ľudského organizmu, ako sú napr. dedičnosť, zdravotný stav, životné potreby, biorytmus, úroveň poznania a intelektu, schopnosti, zručnosti, vôľové a charakterové vlastnosti, temperament, záujem, ako aj poznatkami o zmenách funkčného stavu človeka z oblasti psychológie, biológie, chémie, fyziky, etológie, meteorológie, ekológie a pod. sa môže táto problematika účinne zvládnuť. V procese vzdelávania sa rešpektuje diferenciácia vzdelávacích postupov, individualizácia vzdelávania a uplatňuje poradenský systém, ktorý je nasmerovaný k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách a špeciálnych školských zariadeniach. Vzdelávanie je dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb, vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení. Vo svojej komplexnosti vychádza z dynamických a otvorených vzťahov, širokých vedomostí o štýloch učenia, rôznych druhoch inteligencie, psychologických základov učenia, vnútorného rozvoja a sebapoznávania, čím posilňuje jednotlivcov, ktorí sa odlišujú svojimi schopnosťami, talentom, inklináciou, zázemím. Z uvedených charakteristík je zrejmé, že nejde iba o proces získavania vedomostí, ale že vzdelávanie zabezpečuje, respektíve plní zo spoločenského hľadiska mimoriadne dôležitú funkciu socializačnú, ktorou sa jedinec pripravuje na zaradenie do spoločnosti, v zmysle cieľov humanizácie výchovy a vzdelávania. 3.3 Vzťah učiteľa a žiaka Učiteľ pracuje so skupinami detí, ktoré má nielen naučiť daný predmet, ale na ktoré má aj správne vplývať. Hovorí sa, že učiteľ má byť aj psychológom, ktorý má správne odhadnúť situáciu v triede, ktorý má vidieť do duše žiaka a vycítiť, kedy žiak potrebuje pomoc, kedy pochvalu. (H. Rusnáková, 1997, s. 12). Podľa Ľ. Ďuriča (1977, s. 299) kvalita vzťahu medzi učiteľom a žiakom hrá významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese. Odraz kvality vzťahu medzi učiteľom a žiakom možno sledovať vo výchove a sebavýchove, v duševnom zdraví žiakov ako aj učiteľa. Kvalita vzťahu medzi učiteľom a žiakom podstatne ovplyvňuje predovšetkým dosah, šírku a hĺbku učiteľovho výchovného a osobného pôsobenia na žiaka. Často si berú učiteľa za vzor pre sebavýchovu, ochotne prijímajú jeho názory, postoje, usilujú sa osvojiť si jeho charakterové vlastnosti, spôsoby správania atď. 30

34 Kvalita vzťahov medzi ľuďmi veľmi silne vplýva na ich prežívanie, správanie a konanie. Na osobnosť žiaka je vplyv medzi učiteľom a žiakom ešte silnejší, pretože psychika žiaka sa ešte stále mení, vyvíja a formuje a tiež preto, lebo pre žiaka a učiteľa má povaha vzťahu bezprostredný vplyv na výsledky ich práce a spolupráce. V. Kačáni (1999, s. 136). Vzťah učiteľa k žiakovi sa všeobecne vymedzuje ako prežívaný, hodnotiaci a citový postoj, ktorý vyplýva z učiteľovho hodnotenia osobnosti žiaka. Učiteľ hodnotí predovšetkým tie vlastnosti a prejavy, ktoré sa prejavujú najmä v škole, ale aj osobné a ľudské vlastnosti, ktoré žiak prejavuje mimo školy. Vzťah medzi učiteľom a žiakom je často ovplyvnený prvým dojmom, a preto by bolo žiadúce, aby si učitelia úsudok o žiakovi nevytvárali ihneď, ale korigovali ho ďalšími informáciami a zážitkami so žiakom. Ak je vzťah medzi učiteľom a žiakom dobrý, vytvára sa aj pozitívny vzťah k učebnému predmetu a tým aj predpoklady na úspešné zvládnutie učebnej látky (Tamtiež, s. 137). Vzťah medzi učiteľom a žiakom patrí medzi najzložitejšie vzťahy vôbec. Podľa J. Štefanoviča (1966, s. 17) je dôležité rozlišovať vzťah učiteľa k jednotlivým žiakom a vzťah k triede ako celku, oba vzťahy sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Pre adekvátne zacielený a účinný výchovný vplyv na žiaka je nevyhnutný individualizovaný vzťah k žiakovi, t.j. zohľadnenie žiakovej individuálnej psychickej štruktúry, jeho životných podmienok a prostredia. Učiteľov nesprávny vzťah k jednotlivcom má negatívny dopad na vzťah k celej triede. Na druhej strane kladný vzťah učiteľa k žiakom celej triedy mu umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, dôležitý predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Táto klíma spätne ovplyvňuje aj jednotlivých žiakov, teda aj individuálny vzťah k jednotlivcom. Kvalita vzťahu medzi učiteľom a žiakom má veľký vplyv na duševné zdravie učiteľa ako aj žiaka. Pri dobrom vzťahu nedochádza ku konfliktom medzi učiteľmi a žiakmi, obe strany majú radosť zo vzájomných stretnutí, lepšie sa im pracuje v psychickej klíme priaznivej pre učenie, čo sa nemôže kladne neodraziť aj na ich duševnom zdraví. A naopak pri vzájomných zlých, narušených vzťahoch často dochádza ku konfliktom, ktoré sú sprevádzané duševným napätím (obava, strach, vzdor, nedisciplinovanosť), čo všetko vo zvýšenej miere duševne vyčerpáva obe strany a vedie k zníženiu výkonov. 31