MEDZINÁRODNÁ FEDERÁCIA KNIHOVNÍCKYCH ASOCIÁCIÍ A INŠTITÚCIÍ

Transcription

1 MEDZINÁRODNÁ FEDERÁCIA KNIHOVNÍCKYCH ASOCIÁCIÍ A INŠTITÚCIÍ ISBD (ER) Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre elektronické zdroje Preklad Mária Okálová Slovenská národná knižnica Martin 2002 MEDZINÁRODNÁ FEDERÁCIA KNIHOVNÍCKYCH SPOLKOV A INŠTITÚCIÍ ISBD (ER) Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre elektronické zdroje Prvé vydanie v slovenčine Preklad Mária Okálová Revízia ISBD(CF): Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre počítačové súbory Doporučila Revízna skupina ISBD(CF) Slovenská národná knižnica Národný bibliografický ústav Martin 2002

2 Copyright IFLA, 1997 Translation Mária Okálová Die Deutsche Bibliothek CIP-Einheitsaufnahme International standard bibliographic description for electronic resources : ISBD(ER) : revised from the ISBD(CF) : International standard bibliographic description for computer files /[ International Federation of Library Associations and Institutions, IFLA Universal Bibliographic Control and International MARC Programme, Deutsche Bibliothek, Frankfurt am Main] ; recommended by the ISBD(CF) Review Group. München : Saur, 1997 (UBCIM publications ; N.S., Vol. 17) ISBN SNK CIP ISBD(ER) : medzinárodný štandardný bibliografický popis pre elektronické zdroje / Medzinárodná federácia knihovníckych spolkov a inštitúcií ; Revízna skupina ISBD(CF) ; preklad do slovenčiny Mária Okálová ; odborná redakcia Anna Kucianová. 1. vyd. v slov. Martin : Slovenská národná knižnica, popis bibliografický ISBD(ER) zdroje elektronické štandardy medzinárodné Elektronické zdroje. Bibliografický popis. Medzinárodný štandardný bibliografický popis. ISBD(ER) Tlač: alfaprint, spol. s r.o., Martin Zodpovedná redaktorka: Anna Kucianová ISBN

3 OBSAH Predhovor Úvodné poznámky Rozsah, cieľ a použitie Definície Porovnanie schémy ISBD(G) a ISBD(ER) Interpunkcia Zdroje popisu Jazyk a písmo popisu Skracovanie a skratky Písanie veľkých písmen Príklady Tlačové chyby Symboly atď. Špecifikácia údajov 1. Pole názvu a údajov o zodpovednosti 2. Pole vydania 3. Pole označujúce druh a rozsah zdroja 4. Pole vydavateľa, distribútora atď. 5. Pole fyzického popisu (kolácia) 6. Pole edície 7. Pole poznámok 8. Pole štandardného čísla (alebo iného čísla) a údajov o dostupnosti Prílohy A. Viacúrovňový popis B. Dvojsmerné záznamy C. Odporúčané všeobecné označenie typu dokumentu, označenia zdrojov a označenia špecifických dokumentov a ich definície D. Odporúčané skratky v záznamoch v anglickom jazyku vytváraných podľa ISBD(ER) E. Príklady Register

4 Predhovor k pôvodnému vydaniu Medzinárodný štandardný bibliografický popis je výsledkom rozhodnutia Medzinárodnej porady katalogizačných expertov, ktorú zorganizoval Výbor pre katalogizáciu IFLA v Kodani v roku 1969, s cieľom štandardizovať formu a obsah bibliografického popisu 1.Prvým štandardom ISBD, ktorý bol vytvorený v súlade s uznesením prijatým v roku 1969, bol Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre monografie. Prvý text ISBD(M) vyšiel v roku 1971 ako súbor odporúčaní. Do roku 1973 tento text prijali mnohé národné bibliografie a prostredníctvom prekladov pôvodného anglického textu do niekoľkých ďalších jazykov z neho čerpali mnohé výbory pre katalogizáciu pri koncipovaní národných pravidiel popisu. Už vtedy odznel názor, že tlačené slovo je len jedným z prostriedkov prenosu informácie, pomocou ktorého sa napĺňajú komunikačné potreby jednotlivcov a inštitúcií, a preto by ďalšou témou programu IFLA pre Medzinárodný štandardný bibliografický popis mala byť štandardizovaná štruktúra popisu pre neknižné materiály. Následne na to sa v roku 1977 pripravil a vydal Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre neknižné materiály ISBD (NBM). Táto norma už obsahovala ustanovenia týkajúce sa súborov dát v strojom čitateľnej forme. Pri revízii normy ISBD (NBM), spolu s normami ISBD (CM), ISBD (M) a ISBD (S) v roku 1981, Revízny výbor IFLA pre ISBD rozhodol, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vzniku osobitného ISBD pre počítačové súbory. S vývojom programov a súborov dát pre menšie počítače sa toto médium stalo oveľa komplexnejším, pričom výsledkom tejto zmeny boli fyzické jednotky zhruba porovnateľné s inými knižničnými materiálmi a mohli sa stať súčasťou knižničných fondov s nevyhnutným zabezpečením ich bibliografickej kontroly. Snaženie vyústilo do sformovania Pracovnej skupiny pre ISBD (CF), ktorá sa po prvýkrát stretla v marci Predbežné návrhy, ktorých základom bola zrevidovaná norma ISBD (NBM), sa postupne dopracúvali za pomoci pripomienok širokej používateľskej verejnosti počítačových súborov. Konečný návrh ISBD (CF) Pracovná skupina pripravila koncom roku Rozhodujúcim rysom tejto práce bola harmonizácia textu ISBD (CF) s revidovanými textami štyroch už spomínaných noriem ISBD, ktoré vychádzali v rokoch Elektronické zdroje sú produkty prudko sa meniacej technológie, pri ktorej dochádza k neustálym a rýchlym zmenám. K najnovším výdobytkom v tejto oblasti patria: vývoj interaktívnych multimédií; vývoj optickej technológie; dostupnosť vzdialených elektronických zdrojov na Internete a vo webovskom prostredí; reprodukcia elektronických zdrojov. Stály výbor Katalogizačnej sekcie IFLA si uvedomoval, že norma ISBD (CF) by mala bibliograficky tento vývoj odrážať, a preto sa rozhodol v spolupráci so Sekciou pre informačnú technológiu iniciovať formálne prehodnotenie a revíziu ISBD (CF). V Pracovnej skupine, ktorá vznikla koncom roka 1994, boli zastúpení stáli a korešpondujúci členovia oboch sekcií. S finančnou podporou IFLA a Skupiny vedeckých knižníc sa Pracovná skupina stretla v apríli 1995 a položila základ pre prípravu návrhu druhého vydania. Návrh sa dostal na celosvetové pripomienkovanie, celkove prišlo viac než 30 komentárov v rozsahu viac než 110 strán textu od individuálnych posudzovateľov, knižničných asociácií a národných knižníc. Pripomienky sa zakomponovali do textu, uznala sa i potreba zaviesť do praxe nový termín, ktorý by charakterizoval predmetný materiál: týmto termínom sa stal elektronický zdroj, ktorý sa pokladá za vhodnejší než predtým používaný pojem počítačový súbor a označuje celý rad materiálov, ktoré budeme pod touto normou ISBD chápať. Mimoriadne treba oceniť prácu Ann Sandberg-Foxovej - hlavnej editorky tohto textu. Osobitne ďakujeme Skupine vedeckých knižníc za pomoc pri podpore projektu ISBD (ER). ISBD (ER) obsahuje register a päť príloh. Príloha A ponúka špeciálny predpis ako postupovať pri viacúrovňovom popise. Príloha B stručne popisuje spôsob, ako by sa mali údaje zapisovať, ak sa časť písma číta sprava doľava a časť zľava doprava. Príloha C uvádza odporúčané všeobecné označenie typu dokumentu, označenia zdrojov a špecifické označenia typu dokumentu spolu s ich definíciami. Príloha D uvádza odporúčané skratky, ktoré možno používať v záznamoch v anglickom jazyku. Príloha E prináša ilustračné príklady výslednej aplikácie ustanovení ISBD vo všetkých poliach záznamu. John D. Byrum, Jr. Chairman, ISBD Maintenance Committee and Chairman, ISBD (CF) Review Group Washington, D.C. June Report of the International Meeting of Cataloguing Experts, Copenhagen, Libri, vol. 20, no. 1, 1970; pp

5 Členovia Revízneho výboru ISBD: John D. Byrum, Jr. (Predseda) Sten Hedberg Catherine Marandas Maria Luisa Martinez-Conde Ann M. Sandberg-Fox Chief, Regional and Cooperative Cataloging LM535, Library of Congress Washington, DC United States Utvecklings-och Systemavdelningen Uppsala Universitetsbibliotek Box 510 S Uppsala Sweden AUROC Bibliothéque Cujas 2, rue Cujas Paris France Unidad de Coordinancion Informatica Biblioteca Nacional Paseo de Recoletos, Madrid Spain Cataloging Consultant and Trainer 34 Broadstreet Road Fairfax, VT United States Korešpondujúci členovia Revíznej skupiny ISBD (CF): Sandie Beaney Ton Heijligers Stuart James Laurel Jizba Electronic Media Cataloguing Project Record Creation British Library Boston Spa Wetherby West Yorkshire LS23 7BQ United Kingdom Chair, Dutch Cataloguing Committee University Library Amsterdam Singel WP Amsterdam Netherlands Librarian University of Paisley High Street Paisley PAI 2BE United Kingdom Principal Cataloger

6 Michigan State University Libraries East Lansing, MI United States Mona Madsen Eeva Murtomaa Ingrid Parent Mirna Willer Head, Dept. Of Bibliography The Royal School of Librarianship Birketinget 6 DK-2300 Copenhagen S Denmark Librarian Helsinki University Library /Bibliographic Dept. Box 26 (Teollisuuskatu 23) SF University of Helsinki Finland Director, Acquisitions and Bibliographic Services Branch National Library of Canada 395 Wellington St. Ottawa, Ontario K1A ON4 Canada Consultant for Library Automation National and University Library Ul. Hrvatske bratske zajednice bb P. O. Box Zagreb Croatia

7 0. Úvodné poznámky 0.1 Rozsah, cieľ a použitie Rozsah Medzinárodný štandardný bibliografický 2 popis pre elektronické zdroje ďalej len ISBD (ER) špecifikuje požiadavky na popis a identifikáciu takýchto jednotiek, určuje poradie popisných údajov a špecifikuje v popise systém interpunkcie. Ustanovenia tejto normy sa vzťahujú po prvé na bibliografické záznamy vytvárané národnými bibliografickými agentúrami (v tlačených vydaniach národnej bibliografie, v iných tlačených záznamoch a pridružených strojom čitateľných zdrojoch dát) a po druhé na bibliografické záznamy iných bibliografických agentúr, či už v elektronickej alebo tlačenej forme. K elektronickým zdrojom patria materiály, ktoré sú riadené počítačom, vrátane materiálov, ktoré vyžadujú použitie periférneho zariadenia pripojeného k počítaču (napr. CD-ROM prehrávač); tieto jednotky sa môžu alebo nemusia používať interaktívne. Patria sem dva typy zdrojov: dáta (informácie vo forme čísel, písmen, grafiky, obrazov a zvuku alebo ich kombinácie) a programy (inštrukcie alebo postupy na realizáciu určitých úloh, vrátane spracovania dát). Tieto zdroje možno kombinovať i tak, aby obsahovali elektronické dáta i programy (napr. online služby, interaktívne multimédiá). Pre účely katalogizácie sa s elektronickými zdrojmi zaobchádza v ISBD (ER) dvoma spôsobmi, v závislosti od toho, či ide o prístup lokálny alebo vzdialený. 3 Pod lokálnym prístupom rozumieme to, že môžme popisovať fyzický nosič. Takýto nosič (napr. disk, kazeta, kartridž) musí do počítača alebo periférneho zariadenia pripojeného k počítaču, resp. mikropočítaču vložiť používateľ. Pod vzdialeným prístupom rozumieme to, že používateľ nemôže manipulovať so žiadnym fyzickým nosičom, resp. prístup môže zabezpečiť len vstupnovýstupné zariadenie (napr. terminál) buď pripojené k počítačovému systému (napr. zdroj v sieti) alebo zdroje uložené na pevnom disku alebo inom pamäťovom zariadení. Túto definíciu možno uplatňovať pri väčšine zdrojov, vrátane interaktívnych multimédií, ktoré sú všeobecne dostupné, a týka sa i tých, ku ktorým je prístup cez sieť alebo prostredníctvom telekomunikácií. 4 Patria sem aj zdroje vytvárané a /alebo generované na obmedzenú distribúciu, za poplatok na požiadanie alebo na objednávku. Zdroj, ktorý je uložený v trvalej pamäti počítača (ROM) pokladáme za súčasť zariadenia, v ktorom sa uchováva a pri jeho katalogizácii k nemu pristupujeme ako ku zdroju, ktorý si vyžaduje vzdialený prístup. Naprogramované hračky, kalkulačky a iné naprogramované objekty nie sú predmetom normy ISBD (ER). ISBD (ER) je jedným z niekoľkých vydaných noriem ISBD. Ďalšie sa týkajú neknižných materiálov (ISBD NBM)), seriálových publikácií (ISBD (S)), monografií (ISBD (M)), kartografických materiálov (ISBD (CM)), monografií vydaných pred rokom 1801 (ISBD (A)) a tlačených hudobnín (ISBD (PM)). Každá norma ISBD poskytuje ucelený súbor ustanovení pre určitý druh dokumentu, ale doposiaľ nevznikla žiadna komplexná norma ISBD. V prípadoch, kde sú elektronické zdroje kombináciou charakteristík popísaných v iných normách ISBD (napr. elektronický seriál, digitalizovaná mapa), odporúčame, aby bibliografická agentúra najprv plne využila ustanovenia dané v ISBD (ER) a ustanovenia iných ISBD aplikovala vtedy, keď je to vhodné. Niektoré bibliografické agentúry však môžu pri popise týchto zdrojov preferovať inú normu ISBD vhodnú pre daný materiál a normu ISBD (ER) využiť ako doplnkovú. Základom všetkých ISBD však je všeobecná norma ISBD (ISBD (G)). 2 Termín bibliografický sa v tomto prípade, resp. celom štandarde ISBD (ER) používa napriek tomu, že si plne uvedomujeme jeho neadekvátnosť v tomto kontexte; zatiaľ však neexistuje iný všeobecne prijateľný alternatívny pojem. 3 Termín vzdialený sa v tomto prípade, resp. v celej norme ISBD (ER) používa len na identifikáciu katalogizačného spracovania zodpovedajúceho zdroju; nepoužíva sa výlučne vo zvyčajnom význame vzdialenosti. 4 V kontexte využitia ISBD (ER) je potrebné všetky elektronické zdroje so vzdialeným prístupom považovať za zverejnené.

8 Narastá tiež počet elektronických zdrojov vytváraných v rôznych vydaniach. Vydanie sa pokladá za nové v takom prípade, ak sa usúdilo, že sa značne zmenil intelektuálny alebo umelecký obsah dokumentu (pozri 2.1). V týchto prípadoch sa vytvára samostatný bibliografický záznam. Pri dokumente, v ktorom sa rozdiely nepokladajú za dostatočne významné, by vytvorenie nového bibliografického záznamu nemalo opodstatnenie, hoci bibliografická agentúra sa môže sama rozhodnúť, či vytvorí viacero bibliografických záznamov. V prípade zdrojov so vzdialeným prístupom (napr. online služby), ktoré sa často aktualizujú, sa odporúča, aby bibliografická agentúra nezapisovala údaj o vydaní v poli 2, ale uviedla vhodnú poznámku (poznámky) v poli 7 (pozri a 7.9). Ak je dokument dostupný na rôznych druhoch a/alebo veľkostiach fyzických nosičov alebo na rôznom výstupnom médiu či zobrazovacom formáte, možno postupovať podľa jednej z dvoch metód popisu takto: (1) Každý odlišný fyzický nosič možno popísať v tom istom bibliografickom zázname tak, že každý nosič uvedieme na samostatnom riadku alebo inak zoskupený v samostatnom pokračujúcom riadku v popise alebo (2) Každý odlišný fyzický nosič možno popísať v samostatných bibliografických záznamoch (pozri pole 5, Úvodná poznámka). Avšak v prípade interaktívneho multimediálneho dokumentu, ktorý sa nachádza na dvoch alebo viacerých odlišných fyzických nosičoch, sa každý nosič popisuje podľa metódy (1), čo znamená, že každý nosič sa uvádza na samostatnom riadku popisu v tom istom bibliografickom zázname. ISBD (ER) primárne odráža súčasné potreby národných bibliografických agentúr, knižníc a informačných centier. Preto si jeho využitie pri starších kategóriách materiálov možno bude vyžadovať podrobnejšie rozpracovanie. Rovnako, keďže zdroje popisované v ISBD (ER) sú produkty meniacej sa technológie, bude potrebné novelizovať špecifické ustanovenia tohto ISBD zvlášť v poli 3 (Druh a rozsah zdroja) a v poli 5 (Fyzický popis) tak, aby sa mohli v prípade potreby pridávať nové charakteristiky zdrojov alebo novovytvorené formy materiálu Cieľ Prvotným cieľom noriem ISBD je poskytnúť ustanovenia pre kompatibilnú mennú katalogizáciu v celosvetovom meradle, čo by napomohlo medzinárodnej výmene bibliografických záznamov medzi národnými bibliografickými agentúrami a medzinárodnou knižničnou a informačnou komunitou. Špecifikáciou údajov, ktoré tvoria bibliografický popis a predpísaním poradia, v akom by sa tieto údaje mali prezentovať, a interpunkcie, ktorá by ich mala oddeľovať, majú normy ISBD za cieľ (A) umožniť vzájomnú vymeniteľnosť záznamov z rôznych zdrojov tak, aby záznamy vytvorené v jednej krajine bolo možné ľahko zaradiť do knižničných katalógov alebo iných bibliografických súpisov v ktorejkoľvek inej krajine, (B) pomáhať interpretovať záznamy bez jazykových bariér tak, aby záznamy vytvorené pre používateľov jedného jazyka mohli interpretovať i používatelia iných jazykov; a (C) pomáhať pri konverzii bibliografických záznamov do elektronickej formy Použitie Normy ISBD poskytujú ustanovenia, ktoré pokrývajú maximálne množstvo popisných informácií požadovaných v rozsahu rôznych bibliografických činností, a preto obsahujú údaje, ktoré sú podstatné pre jednu alebo viacero takýchto činností, ale nie nevyhnutne pre všetky. Preto sa odporúča, aby každá národná bibliografická agentúra, ktorá nesie zodpovednosť za tvorbu definitívneho záznamu pre každú publikáciu vydanú v konkrétnej krajine, pripravila definitívny popis obsahujúci množinu všetkých povinných údajov z relevantnej normy ISBD tak, aby sa táto informácia mohla využiť pre popisovaný dokument. Určité údaje sa označujú ako voliteľné (v celom texte ich vyjadruje sloveso môže ) a informácie o týchto údajoch možno začleniť do popisu alebo ich vynechať podľa úsudku agentúry. Iné katalogizačné organizácie majú širšiu možnosť výberu, pretože neposkytujú definitívny záznam pre medzinárodnú výmenu. Môžu si zvoliť také údaje ISBD, povinné alebo voliteľné, ktoré uplatnia vo svojich vlastných záznamoch za predpokladu, že tieto zvolené údaje uvádzajú v predpísanom poradí a zapisujú sa s predpísanou interpunkciou podľa relevantného ISBD. Popis ISBD tvorí súčasť úplného bibliografického záznamu a sám o sebe sa nepoužíva. Ostatné údaje, ktoré tvoria úplný bibliografický záznam, ako sú záhlavia, predmetové heslá, unifikované názvy, nástroje radenia

9 a smerovania, nie sú súčasťou ustanovení ISBD. Pravidlá pre takéto údaje sa spravidla uvádzajú v katalogizačných pravidlách. 0.2 Definície Uvádzame definície tých termínov, ktoré sa používajú v ISBD (ER) v špecifickom význame alebo v jednom z viacerých všeobecných významov. Definujeme aj niektoré termíny, ktoré sa používajú v bežnom bibliografickom význame.termíny odporúčané ako všeobecné označenie typu dokumentu, označenia zdrojov a špecifické označenia typu dokumentu sa definujú v Prílohe C. Adresa URL (Uniform Resource Locator) Systém adries na lokáciu elektronického zdroja v počítačovej sieti. Adresa URL sa skladá z identifikátora služby, po ktorom nasleduje špecifický protokol, ktorý sa používa na získanie žiadaného zdroja (napr. Adresár (Directory) Zoznam súborov s priradenými názvami súborov, ktoré možno prezerať a usporiadať rôznymi spôsobmi (napr. abecedne alebo chronologicky, podľa veľkosti alebo ako ikony v grafickom používateľskom rozhraní. Nazýva sa aj katalóg. Alternatívny názov (Alternative title) Druhá časť hlavného názvu, ktorý sa skladá z dvoch častí (každá z nich má formu názvu), pripojená slovom alebo alebo jeho ekvivalentom v inom jazyku. Bibliografický popis (Bibliographic description) Množina bibliografických údajov, ktoré zaznamenávajú a identifikujú dokument. CD-ROM (Compact Disc Read-Only Memory) Kompaktný disk, na ktorom sa uchovávajú elektronické zdroje, vrátane zvuku, textu, statických obrázkov a pohyblivého videa v optickej forme, používa sa s CD-ROM prehrávačom. CD-I (Compact Disc-Interactive) Kompaktný disk vyvinutý firmou Philips a Sony, na ktorom sa uchovávajú elektronické zdroje, vrátane zvuku, textu, statických obrázkov a pohyblivého videa v optickej forme, používa sa s CD-ROM prehrávačom. Disk (Disc) pozri špecifické formáty optického disku: CD-I, CD-ROM, Photo-CD Disk (Disk) pozri Pevný disk Dokumentácia (Documentation) Informácie, ktoré vydavateľ, výrobca atď. vydáva spolu so zdrojom spravidla vo forme manuálov alebo sprievodcov (niekedy elektronických), ktoré popisujú ako zavádzať, udržiavať elektronické zdroje a počítačové systémy a pracovať s nimi. Domovská stránka (Home page) Hlavná alebo vstupná obrazovka hypertextového dokumentu pre webovské prostredie. Domovské stránky sú podmnožinou webovských stránok, ktoré prezentujú informácie o systémoch, službách a produktoch a okrem toho poskytujú linky vo forme slov, URL adries atď. na iné súvisiace dokumenty a webovské stránky. (Pozri aj URL, Webovská stránka, Webovské prostredie.) Edícia (Series) Skupina samostatných dokumentov, ktoré sú navzájom previazané tým, že každý dokument má okrem svojho vlastného hlavného názvu i spoločný názov vzťahujúci sa na skupinu ako celok, t.j. hlavný názov edície. Samostatné dokumenty môžu, ale nemusia byť číslované. Farba (Colour) Dve alebo viacero farieb, do ktorých je zakódovaný program alebo ich zobrazuje monitor. Programy zakódované na zobrazenie farby si vyžadujú farebný monitor a v prípade niektorých počítačov farebnú kartu alebo dosku.

10 Fyzický nosič (Physical carrier) Fyzické médium, na ktorom alebo v ktorom sa môžu ukladať dáta, zvuk, obraz, programy atď. Pri niektorých kategóriách materiálu sa fyzický nosič skladá z ukladacieho média (napr. páska, film) niekedy vloženého do plastického, kovového alebo iného obalu (napr. kazeta, kartridž), ktorý je integrálnou súčasťou dokumentu. Hardvér (Hardware) Fyzické komponenty počítača vrátane elektronického alebo mechanického zariadenia používaného pri fungovaní počítačového systému. Hlavička TEI (TEI- Text Encoding Initiative header) Popisná a deklaratívna informácia, ktorá tvorí elektronickú titulnú stranu a je pripojená k TEI konformnému elektronickému textu. Hlavička sa skladá zo štyroch základných komponentov: popis súboru, zakódovaný popis, profilový popis a revidovaný popis. Hlavná edícia (Main series) Číslovaná edícia, ktorá sa skladá z jednej alebo viacerých podedícií. Hlavný názov (Title proper) Hlavný názov dokumentu, t.j. názov dokumentu v tej forme, v akej sa vyskytuje v predpísaných zdrojoch popisu pre pole názvu a údajov o zodpovednosti. Hlavný názov zahŕňa akýkoľvek alternatívny názov, ale nepatria k nemu súbežné názvy a podnázvy. Pre dokumenty, ktoré obsahujú niekoľko samostatných diel, je hlavným názvom spoločný názov. Tie dokumenty, ktoré sa skladajú z niekoľkých samostatných diel, ale chýba im spoločný názov, sa pokladajú za dokumenty bez hlavného názvu. Niektoré hlavné názvy sa tvoria z viacerých názvov nazývaných spoločný názov (názvy) a závislý názov (názvy). Interaktívny videodisk (Interactive videodisc) Videodisk riadený počítačom. Internet (Internet) Rozsiahla sieť, ktorú tvorí množstvo menších, navzájom prepojených sietí používajúcich Internetovský protokol (IP) a ďalšie podobné protokoly. Internet o.i. poskytuje i také služby, ako sú prenos súborov, elektronická pošta, vzdialené pripojenie a správy. (Pozri aj Webovské prostredie.) ISBN Medzinárodné štandardné číslo knihy (International Standard Book Number) Desaťmiestne číslo obsahujúce kontrolnú číslicu, ktorému predchádza abecedná notácia ISBN. ISBN identifikuje vydanie diela určitého špecifického vydavateľa a číslo je pre toto vydanie jedinečné. Prideľuje ho národná agentúra ISBN a jeho základom je norma ISO (E) Dokumentácia Medzinárodné štandardné číslovanie kníh (ISBN). ISSN Medzinárodné štandardné číslo seriálu (International Standard Serial Number) Osemmiestne číslo obsahujúce kontrolnú číslicu, ktorému predchádza abecedná notácia ISSN. ISSN spolu s kľúčovým názvom jedinečne identifikuje jednotlivý názov seriálu (Pozri Manuál ISDS, časť 1). Prideľuje ho Medzinárodný systém ISSN a zakladá sa na norme ISO Kľúčový názov (Key title) Jedinečný názov, ktorý seriálu prideľuje Medzinárodný systém ISSN a neoddeliteľne sa viaže s jeho Medzinárodným štandardným číslom seriálu (ISSN). Kompresia (Compression) Prostriedok zhustenia informácie za účelom efektívnejšieho prenosu alebo ukladania, používa sa v takých oblastiach ako je komunikácia dát, systémy riadenia databáz a diaľkový prenos. Kontajner prebal (Container) Akékoľvek púzdro na dokument, skupinu dokumentov alebo časť dokumentu, ktoré sa dá fyzicky oddeliť od uloženého materiálu. (Krabica alebo zakladač diskov je kontajner, kazeta alebo kartridž nie je.) Logický záznam (Logical record) pozri Záznam

11 Lokálny prístup (Local access) Metóda ako získať elektronický zdroj použitím fyzického nosiča ako napr. disk, kazeta alebo kartridž, ktorý používateľ vsunie do periférneho zariadenia pripojeného k počítaču osobitne mikropočítaču. Magnetický disk (Magnetic disk) pozri Pevný disk Menu (Menu) Zoznam dostupných volieb, ktoré sú vstavané do súboru. Monografický dokument (Monographic item) Dokument vydaný v úplnosti v jednej časti alebo určený na vydanie v konečnom počte samostatných častí. Názov (Title) Slovo, fráza alebo skupina znakov, ktoré sa zvyčajne objavujú na dokumente a pomenúvajú dokument alebo dielo (alebo akékoľvek zo skupiny samostatných diel) v ňom obsiahnuté. Dokument zvyčajne obsahuje niekoľko názvov (napr. na dokumente samotnom alebo na obale alebo chrbáte obalu). Tieto názvy môžu byť identické alebo sa môžu od seba odlišovať. Názov časti (Section title) Špecifický názov časti, ktorý slúži na jej odlíšenie od skupiny súvisiacich edícií, ktoré majú spoločný názov. Názov časti je závislý na spoločnom názve, pri identifikácii edície ju pomáha rozlišovať. Názov súboru (File name) Názov, ktorý sa zvyčajne skladá z maximálneho počtu alfanumerických znakov, ktoré sa používajú buď na identifikáciu zdroja dát alebo počítačového programu. Používa sa i termín názov súboru dát. Názvová obrazovka (Title screen) Názvová informácia, ktorá sa objavuje na monitore alebo obrazovke, zvyčajne sa zobrazuje na prvej alebo otváracej lište zdroja. Osobný počítač (Personal computer) pozri Počítač Označenie podedície (Sub-series designation) Slovo, abecedné či číselné označenie alebo ich kombinácia, ktoré nasleduje po názve hlavnej edície, môže stáť samostatne alebo v spojení s názvom podedície. Označenie závislého názvu (Dependent title designation) Slovo, abecedné či číselné označenie alebo ich kombinácia, ktoré samotné alebo v spojení so závislým názvom slúžia na rozlíšenie jedného z dvoch alebo viacerých súvisiacich seriálov, ktoré majú spoločný názov (Pozri aj označenie podedície.) Periférne zariadenie (Peripheral) Prídavné zariadenie k počítačovému systému, ktoré sa zvyčajne používa na riadenie vstupno-výstupných operácií (napr. tlačiareň, ručné riadenie). Pevný disk (Hard disk) Nepružný magnetický disk v pevnom obale, ktorý sa používa na čítanie a zápis elektronických zdrojov; pevný disk môže byť buď fixný alebo vymeniteľný. Photo CD (Photo Compact disc) Kompaktný disk, ktorý vyvinula firma Kodak na uchovávanie digitalizovaných 35 mm diapozitívov alebo negatívov. Na čítanie obrázkov, ktoré sa pridávajú po pôvodnom súbore, je potrebný viacfrekvenčný CD-ROM pohon. Počítač (Computer) Stroj, ktorý preberá, uchováva, spracúva a komunikuje informácie a/alebo inštrukcie. Počítače môžme zhruba zaradiť do troch kategórií: (1) sálové počítače, (2) minipočítače a (3) mikropočítače, ktoré tiež nazývame domáce počítače, personálne počítače a obchodné počítače.

12 Podedícia (Sub-series) Edícia, ktorá sa objavuje ako súčasť číslovanej edície (hlavnej edície). Podedícia môže, ale nemusí mať názov závislý od hlavnej edície. (Pozri aj Spoločný názov, Závislý názov.) Ďalšia názvová informácia - podnázov (Other title information) Slovo, fráza alebo skupina znakov, ktoré sa objavujú v spojení s hlavným názvom dokumentu alebo sú mu podriadené. Ďalšia názvová informácia sa vyskytuje buď v spojení s iným názvom alebo mu je podriadená (napr. so súbežným názvom, názvom jednotlivých diel, ktoré sú súčasťou dokumentu, názvom v údajoch o edíciách/podedíciách). Ďalšia názvová informácia vymedzuje, vysvetľuje alebo dopĺňa názov, ku ktorému prináleží, alebo naznačuje charakter, obsah atď. dokumentu alebo diel v ňom obsiahnutých, alebo naznačujú motív alebo príležitosť, ktorá podnietila vznik dokumentu. Termín zahŕňa podnázvy, ale netýka sa variantných názvov (napr. názvov na chrbáte alebo prebale, hoci sú v dokumente uvedené, ale nenachádzajú sa v predpísanom zdroji popisu. Podnázov Pozri Ďalšia názvová informácia Pole oblasť (Area) Väčšia časť bibliografického popisu, ktorá obsahuje údaje jednej kategórie alebo množiny kategórií. Predpísaná interpunkcia (Prescribed punctuation) Interpunkcia, ktorú dodáva bibliografická agentúra. Predchádza alebo uzatvára informáciu v každom údaji (okrem prvého údaja poľa 1) alebo poli bibliografického popisu. Predpísaný zdroj popisu (Prescribed source of information) Zdroj (zdroje), z ktorého sa preberajú informácie pre zápis v každom údaji alebo poli bibliografického popisu. Prístup (Access) Metóda získavania dátových zdrojov a programov. (Pozri aj Lokálny prístup, Vzdialený prístup). Spoločný názov (Spoločný názov) Tá časť názvu, ktorú používa skupina vzťahových dokumentov okrem svojich odlišných názvov častí. Spoločný názov slúži na označenie tohto vzťahu a spolu s názvom časti identifikuje daný dokument. Spoločný názov môže mať i hlavný dokument a jeho príloha (prílohy) a hlavná edícia a jej podedície v prípadoch, keď príloha (prílohy),/ podedície má (majú) závislý názov (názvy). Sprievodný materiál (Accompanying material) Akýkoľvek materiál, ktorý vychádza s hlavnou časťou (časťami) popisovaného dokumentu a má sa s ním používať. Súbežný názov (Parallel title) Hlavný názov (alebo názov jednotlivého diela uvedený v dokumente bez spoločného hlavného názvu) v inom jazyku a/alebo písme, ktorý sa prezentuje ako ekvivalent hlavného názvu. Súbežné názvy sa vyskytujú aj v spojení s hlavným názvom resp. názvami v údajoch o edícii/podedícii. Špecifické označenie typu dokumentu (Specific material designation) Termín, ktorý označuje špecifickú triedu materiálu, do ktorej dokument patrí (pozri Príloha C). Terminál (Terminal) Vstupno-výstupné zariadenie, ktoré sa skladá z klávesnice a monitora alebo obrazovky a používa sa na posielanie alebo prijímanie informácií alebo inštrukcií. Údaj popisný prvok (Element) Slovo, fráza alebo skupina znakov, ktoré reprezentujú zvláštnu jednotku bibliografickej informácie a tvoria časť poľa bibliografického popisu. Údaj o edícii (Series statement) Hlavné údaje, ktoré identifikujú edíciu, vrátane akéhokoľvek číslovania samostatných dokumentov v rámci edície. Obsahuje i údaj o tom, či dokument tvorí súčasť viacčasťového zdroja. (Pozri aj Údaj o podedícii.)

13 Údaj o podedícii (Sub-series statement) Hlavné údaje, ktoré identifikujú podedíciu, vrátane akéhokoľvek číslovania samostatných dokumentov v rámci podedície. V prípade podedície, ktorej názov je závislý od názvu hlavnej edície, údaj o podedícii obsahuje i názov edície a podedície a môže obsahovať i označenie podedície. (Pozri aj Údaj o edícii.) Údaj o sprievodnom materiáli (Accompanying material statement) Stručný popis sprievodného materiálu. Údaj o súbežnom vydaní (Parallel edition statement) Údaj o vydaní v inom jazyku a/alebo písme. Údaj o vydaní (Edition statement) Slovo, fráza alebo skupina znakov, ktoré označujú, že dokument patrí k určitému vydaniu. Údaj o zodpovednosti (Statement of responsibility) Meno (mená), fráza (frázy) alebo skupina (skupiny) znakov, ktoré súvisia s identifikáciou a/alebo funkciou akejkoľvek osoby alebo korporácie zodpovednej za realizáciu intelektuálneho alebo umeleckého obsahu diela alebo prispievajúcej k jeho tvorbe. Údaje o zodpovednosti sa môžu vyskytnúť v spojení s názvami (napr. hlavným názvom, súbežným názvom a názvami jednotlivých diel obsiahnutých v danom dokumente, ako aj názvoch v údajoch o edícii/podedícii alebo v spojení s údajmi o vydaní). Verzia (Version) Termín súvisiaci s vydaním. Za verzie možno označiť väčšie alebo menšie zmeny, ktoré však nemusia tvoriť základ pre nové vydanie. (Pozri aj Vydanie.) Viacčasťový zdroj (Multi-part resource) Monografický zdroj v konečnom počte fyzicky oddelených častí, o ktorom vieme, že bol vytvorený alebo zverejnený ako celok; samostatné časti môžu mať svoje vlastné názvy a údaje o zodpovednosti. Videodisk, interaktívny pozri Interaktívny videodisk Viacúrovňový popis (Multi-level description) Metóda bibliografického popisu, ktorá sa zakladá na rozdelení popisných informácií do dvoch alebo viacerých úrovní. Prvá úroveň obsahuje informácie spoločné pre celok alebo hlavný dokument. Druhá a ďalšia úroveň obsahujú informácie vzťahujúce sa na jednotlivú časť. Všeobecné označenie typu dokumentu (General material designation) Termín, ktorý širšie označuje triedu materiálu, do ktorej dokument patrí (pozri Príloha C.). Vydanie (Edition) Všetky kópie zdroja vytvoreného z v podstate tej istej originálnej matrice a vydané alebo zverejnené určitou agentúrou alebo skupinou agentúr. Vydanie možno identifikovať údajom o vydaní v zdroji alebo ho môže ovplyvniť katalogizátor tak, že identifikuje určité rozdiely v obsahu alebo takúto informáciu získa od vydavateľa. (Pozri aj Verzia.) Vydavateľské údaje (Vzdialený elektronický zdroj) (Publication Remote electronic resource) V kontexte aplikácie normy ISBD (ER) sa všetky vzdialené elektronické zdroje pokladajú za vydané. Formálne vydavateľské údaje, ktoré obsahujú miesto vydania, vydavateľa a dátum vydania, sa uvádzajú v bibliografickom zázname, ak je takáto informácia dostupná. Ak sa v dokumente neuvádza miesto vydania alebo vydavateľ, je vhodné použiť skratky s.l. a s.n. (pozri 4.1 a 4.2). Výrobca producent (Producer) Osoba alebo korporácia s finančnou a/alebo administratívnou zodpovednosťou za fyzické procesy vzniku elektronického zdroja. Špecifická zodpovednosť sa môže vzťahovať v rôznej miere na tvorivé a technické aspekty jednotlivého diela, vrátane zberu dát a ich konvertovania do elektronickej formy.

14 Vzdialený prístup (Remote access) Metóda použitia elektronického zdroja bez toho, aby používateľ manipuloval s fyzickým nosičom. Zdroje sú uložené na veľkých pamäťových zariadeniach, udržiavaných mechanicky alebo počítačovým technikom, vrátane pevných diskov na mikropočítačoch. Webovská stránka (Web page) Jedna zo stránok hypertextového dokumentu vo webovskom prostredí. Webovské stránky, vrátane podmnožiny domovských stránok, sa viažu na obrovský fond dokumentov, ktoré tvoria webovské prostredie. (Pozri aj Domovská stránka, Webovské prostredie.) Webovská sieť (World Wide Web) Internetovská služba, ktorá spája dokumenty použitím hypertextovej technológie. Linky vo forme slov, adries URL atď. slúžia na nájdenie a prístup k dokumentom uchovávaným na Internete. (Pozri aj Adresa URL, Internet.) Webovské prostredie (World Wide Web site) Lokácia identifikovaná vo forme adresy URL na webovskej sieti, ktorá uchováva webovské stránky na prístup a využitie. (Pozri aj Adresa URL, Webovská stránka, Webovská sieť.) Závislý názov (Dependent title) Názov, ktorý sám osebe nepostačuje na identifikáciu dokumentu a ktorý si vyžaduje priradiť spoločný názov alebo názov hlavného dokumentu alebo názov hlavnej edície. Príkladom sú názvy častí a niektoré názvy podedícií. Záznam (Record) Skupina slov, čísel, symbolov alebo ich kombinácia, identifikovaná ako jednotka z hľadiska obsahu a použitia (napr. bibliografický záznam v knižničnom katalógu, prípad v štúdii, výsledok skúšky študenta). Zostava (Listing) Vytlačený alebo zobrazený text programu alebo obsah zdroja. 0.3 Porovnanie schémy ISBD (G) a ISBD (ER) Schéma bibliografického popisu podľa ISBD (G): Pole/Oblasť Interpunkcia Názov bibliografického údaja Poznámka:Každé pole, okrem prvého poľa, začína bodkou, medzerou, pomlčkou, medzerou (. - ). 1. Pole názvu a údajov o zodpovednosti 1.1 Hlavný názov [ ] 1.2 Všeobecné označenie typu dokumentu = 1.3 Súbežný názov : 1.4 Ďalšia názvová informácia 1.5 Údaje o zodpovednosti / Prvý údaj o zodpovednosti ; Ďalší údaj o zodpovednosti 2. Pole vydania 2.1 Údaj o vydaní = 2.2 Súbežný údaj o vydaní 2.3 Údaj o zodpovednosti vo vzťahu k vydaniu / Prvý údaj o zodpovednosti za vydanie ; Ďalší údaj o zodpovednosti za vydanie, 2.4 Ďalší údaj o zodpovednosti

15 3. Špecifické pole typu materiálu (alebo typu publikácie) za vydanie 2.5 Údaje o zodpovednosti vo vzťahu k ďalším údajom o vydaní / Prvý údaj ; Ďalší údaj 4. Pole vydavateľa, distribútora atď. 4.1 Miesto vydania, distribúcie atď. Prvé miesto ; Ďalšie miesto : 4.2 Meno vydavateľa, distribútora atď. [ ] 4.3 Údaj o funkcii distribútora, 4.4 Dátum vydania, distribúcie atď. ( 4.5 Miesto výroby : 4.6 Meno výrobcu, ) 4.7 Dátum výroby 5. Pole fyzického popisu (kolácia) 5.1 Špecifické označenie typu dokumentu a jeho rozsah : 5.2 Ďalšie fyzické detaily ; 5.3 Rozmery dokumentu Sprievodný materiál 6. Pole edície 6.1 Hlavný názov edície alebo podedície = 6.2 Súbežný názov edície alebo podedície Poznámka: Údaj o edícii : 6.3 Ďalšia názvová informácia sa uvádza v okrúhlych o edícii a podedícii zátvorkách. Pri dvoch alebo 6.4 Údaje o zodpovednosti viacerých údajoch o edícii sa viažúce sa k edícii alebo každý uvádza v osobitných podedícii zátvorkách./ Prvý údaj ; Ďalší údaj, 6.5 Medzinárodné štandardné číslo seriálu edície alebo podedície ; 6.6 Číslovanie v rámci edície alebo podedície 7. Pole poznámok 8. Pole štandardného čísla (alebo iného čísla) a dostupnosti 8.1 Štandardné číslo (alebo iné číslo) = 8.2 Kľúčový názov : 8.3 Dostupnosť a/alebo cena ( ) 8.4 Kvalifikátor (v rôznych pozíciách) Schéma ISBD (ER)

16 Pole/Oblasť Interpunkcia Názov bibliografického údaja Poznámka: Každé pole, okrem prvého poľa, začína bodkou, medzerou, pomlčkou, medzerou (. - ). 1. Pole názvu a údajov 1.1 Hlavný názov o zodpovednosti [ ] 1.2 Všeobecné označenie typu dokumentu (voliteľné) = *1.3 Súbežný názov : *1.4 Ďalšia názvová informácia 1.5 Údaje o zodpovednosti / Prvý údaj ; * Ďalší údaj 2. Pole vydania 2.1 Údaj o vydaní = *2.2 Súbežný údaj o vydaní (voliteľný) 2.3 Údaje o zodpovednosti vo vzťahu k vydaniu / Prvý údaj ; * Ďalší údaj, *2.4 Ďalší údaj o zodpovednosti 2.5 Údaje o zodpovednosti vo vzťahu k ďalším údajom o vydaní / Prvý údaj ; *Ďalší údaj 3. Typ a rozsah zdroja 3.1 Označenie zdroja ( ) 3.2 Rozsah zdroja (voliteľné) 4. Pole vydavateľa, distribútora atď. 4.1 Miesto vydania, výroby a/alebo distribúcie atď. Prvé miesto ; *Ďalšie miesto : *4.2 Meno vydavateľa, výrobcu a/alebo distribútora atď. [ ] *4.3 Údaj o funkcii distribútora (voliteľné), 4.4 Dátum vydania, výroby a/alebo distribúcie atď. ( *4.5 Miesto výroby (voliteľné) : *4.6 Meno výrobcu (voliteľné), ) 4.7 Dátum výroby (voliteľné) 5. Pole fyzického popisu 5.1 Špecifické označenie typu dokumentu a jeho rozsah : 5.2 Ďalšie fyzické detaily ; 5.3 Rozmery + *5.4 Údaj o sprievodnom materiáli (voliteľné) 6. Pole edície 6.1 Hlavný názov edície alebo podedície = *6.2 Súbežný názov edície alebo podedície

17 Poznámka: Údaj o edícii sa uvádza : *6.3 Ďalšia názvová v okrúhlych zátvorkách. Pri dvoch informácia (voliteľné) alebo viacerých údajoch sa každý 6.4 Údaje o zodpovednosti uvádza v osobitných zátvorkách. vo vzťahu k edícii alebo podedícii / Prvý údaj ; * Ďalší údaj, 6.5 Medzinárodné štandardné číslo seriálu edície alebo podedície ; 6.6 Číslovanie v rámci edície alebo podedície 7. Pole poznámok 8. Pole štandardného čísla (alebo iného 8.1 Štandardné číslo (alebo čísla) a dostupnosti iné číslo) = 8.2 Kľúčový názov : 8.3 Dostupnosť a/alebo cena (voliteľné) Všeobecné poznámky k schéme ISBD (ER) A. Voliteľné údaje sú takto aj označené (pozri 0.1.3) B. Údaje označené hviezdičkou možno v prípade potreby zopakovať. C. Polia 6 (Edícia), 7 (Poznámka) a 8 (Štandardné číslo atď.) možno v prípade potreby zopakovať. Aj pole 5 (Fyzický popis) možno za určitých podmienok zopakovať (pozri pole 5, Úvodná poznámka). D. Termíny prvý údaj, ďalší údaj a podobné naznačujú poradie, v ktorom sa tieto údaje uvádzajú a nemajú žiadny iný vedľajší význam. E. ISBD (ER) neuvádza žiadne ustanovenia pre údaj 8.2 schémy ISBD (G) (Kľúčový názov). Ustanovenia týkajúce sa štandardného čísla (alebo iného čísla) alebo údaja o dostupnosti a/alebo cene (údaj 8.4 v štandarde ISBD (G)), sú obsahom údajov 8.1 a 8.3 a samostatne sa neuvádzajú. F. Kedykoľvek sa informácia, ktorá sa bežne viaže na jedno pole alebo údaj, vyskytne v dokumente a jazykovo tvorí integrálnu súčasť iného poľa alebo prvku, zapisujeme ju rovnakým spôsobom. 0.4 Interpunkcia 0.4.1Každému údaju popisu, s výnimkou prvého údaja v poli 1, predchádza alebo po ňom nasleduje predpísaná interpunkcia (ďalšie výnimky pozri 0.4.3). Predpísanej interpunkcii predchádza alebo za ňou nasleduje medzera (jedna medzera na písacom stroji alebo medzera v tlači) s výnimkou čiarky (, ) a bodky (. ), kde sa medzera píše len po nich. Začlenenie ďalšej interpunkcie je v kompetencii národnej bibliografickej agentúry alebo katalogizačnej organizácie, pričom sa musia dodržať medzery pred a po tejto interpunkcii. Interpunkcia ISBD sa dodržuje aj vtedy, keby došlo k jej zdvojeniu (pozri však 0.4.7). Pre interpunkciu v písmach písaných sprava doľava pozri ustanovenie Okrúhle zátvorky ( () ) a hranaté zátvorky ( [] ) sa pokladajú za jedno interpunkčné znamienko a medzera predchádza prvej (ľavej) okrúhlej zátvorke alebo hranatej zátvorke a ďalšia medzera nasleduje po druhej (pravej) okrúhlej zátvorke alebo hranatej zátvorke (pozri však 0.10). Ak okrúhlym alebo hranatým zátvorkám predchádza alebo po nich nasleduje predpísaná interpunkcia, ktorá končí alebo začína medzerou, dávame len jednu medzeru Každému poľu ISBD s výnimkou prvého poľa predchádza bodka, medzera, pomlčka, medzera (. - ), ak toto pole nie je zreteľne oddelené od predchádzajúceho poľa odstavcom, typograficky alebo zarážkou, kedy je možné bodku, medzeru, pomlčku, medzeru vynechať alebo nahradiť bodkou (.), ktorá sa dáva na konci predchádzajúceho poľa Ak v popise chýba prvý údaj poľa, predpísanú interpunkciu prvého vyskytujúceho sa údaja nahradí bodka, medzera, pomlčka, medzera (. - ), ktoré toto pole uvádzajú Ak sa nejaké pole opakuje, každé zopakované pole začína bodkou medzerou, pomlčkou, medzerou (. - ),okrem: (a) prípadu popísaného v a (b) ustanovenia o interpunkcii B-C v poli 6 pri viacnásobnom údaji o edícii.

18 0.4.6 Ak sa nejaký údaj opakuje, každému zopakovaniu predchádza interpunkcia predpísaná pre tento údaj Ak sa nejaký údaj končí bodkou a predpísaná interpunkcia pre nasledujúci údaj začína tiež bodkou, dávame len jednu bodku. napr. 3. vyd. nie 3. vyd.. A potom - 4. vyd. nie A potom. 4. vyd Tri interpunkčné znamienka sa môžu použiť pri všetkých alebo väčšine polí: A. Hranaté zátvorky ( [] ) ako predpísaná interpunkcia uzatvárajú určité údaje v poli 1 (pozri 1.2) a poli 4 (pozri 4.3). Do hranatých zátvoriek uvádzame i informáciu zistenú mimo predpísaných zdrojov popisu (pozri 0.5.2) a vsuvky v popise (pozri 0.6, 0.10, 0.11). Ak v rámci toho istého poľa nasleduje niekoľko údajov získaných mimo predpísaného zdroja popisu, uvádzame ich v jedných hranatých zátvorkách, ak týmto údajom nie je všeobecné označenie typu dokumentu, ktoré sa vždy uvádza v samostatných hranatých zátvorkách. Ak po sebe nasledujúce údaje získané mimo predpísaného zdroja popisu patria do rôznych polí, každý údaj uzavrieme do vlastných hranatých zátvoriek. B. Znaky vypustenia, t. j. tri bodky ( ), označujú vynechanie niektorej časti údaja (pozri 0.7.1). C. V predpísaných okrúhlych zátvorkách ( () ) uvádzame každý údaj o edícii v poli 6, niektoré údaje v poli 4 a informácie v rámci určitých údajov v poliach 3, 5 a 8. Predpísanou interpunkciou v poli 5 je symbol plus (+), ktorému predchádza i po ňom nasleduje medzera (pozri 5.4) Ak sa v poli alebo údaji vyskytne tá istá informácia v dvoch alebo viacerých jazykoch a/alebo písmach, postupujte podľa týchto ustanovení: Ak sa jeden údaj uvádza v dvoch alebo viacerých jazykoch a/alebo písmach, informácii v druhom a ďalšom jazyku a/alebo písme predchádza medzera, znamienko rovnosti, medzera ( = ). Keď sa v jednom poli dva alebo viacero údajov uvádza v dvoch alebo viacerých jazykoch a/alebo písmach, údaje v každom jazyku a/alebo písme sa uvádzajú s príslušnou interpunkciou, ktorá k nim patrí.celej skupine údajov v prvom uvedenom jazyku a/alebo písme predchádza interpunkcia, ktorá prináleží prvému údaju. Každej ďalšej skupine údajov po prvom jazyku predchádza medzera, znamienko rovnosti, medzera ( = ) Pole alebo údaj, ktorý sa na dokument nevzťahuje, nie je súčasťou popisu. Predpísaná interpunkcia, ktorá predchádza alebo uzatvára takéto pole alebo údaj, sa tiež vynecháva Ak sa informácia uvádza v písmach, ktoré sa píšu sprava doľava, čiarky a bodkočiarky používané ako predpísaná interpunkcia sú obrátené v súlade so štýlom písma. Podobne sa kombinácia predpísanej interpunkcie bodka, medzera, pomlčka číta sprava doľava a obracia sa i význam ľavej a pravej okrúhlej či hranatej zátvorky. Lomítko a skupiny západných arabských čísloviek, ktoré sa v takýchto písmach neobracajú, sa uvádzajú v takej podobe, v akej sú zapísané. Pozri Prílohu B, ktorá rieši informácie dané v oboch písmach, t. j. písaných zľava doprava i sprava doľava. 0.5 Zdroje popisu Informácie použité v popise elektronického zdroja sa preberajú z určitých zdrojov v predpísanom poradí preferencie Poradie preferencie zdrojov Zdroje, ktoré sú súčasťou elektronického dokumentu, majú prednosť před všetkými ostatnými zdrojmi. Takéto informácie sa musia formálne uvádzať (napr. na názvovej obrazovke, v hlavnom menu, údajoch o programe, pri prvom zobrazení informácie, v hlavičke súboru vrátane Predmetu : linky, domovská stránka, hlavička TEI (Text Encoding Initiative) alebo v ďalších výrazne zobrazených identifikačných informáciách).

19 Ak sa takýto zdroj nedá čítať bez spracovania (je napr. komprimovaný alebo naformátovaný pre tlačiareň), informácia by sa mala preberať zo zdroja, kde nie je komprimovaná alebo ak už bola vytlačená,alebo inak upravená na použitie. Ak sa informácia v týchto zdrojoch líši stupňom úplnosti, uprednostňuje sa taký zdroj, ktorý poskytuje najúplnejšiu alebo najkompletnejšiu informáciu. Ak informácia v interných zdrojoch nie je dostatočná alebo nie je dostupná (buď preto, že zdroje chýbajú alebo preto, že chýba zariadenie, ktoré by zdroj inštalovalo), možno zvoliť ďalšie zdroje podľa nasledujúceho poradia preferencie. A. Návestia (štítky) upevnené alebo vytlačené na fyzickom nosiči zdroja; B. Dokumentácia, obaly alebo iný sprievodný materiál (napr. list vydavateľa). Pri použití sprievodnej dokumentácie treba pozorne rozlišovať medzi informáciou, ktorá sa vzťahuje k dokumentácii a informáciou, ktorá sa viaže k samotnému zdroju. Ak je v obale niekoľko dokumentov a spoločný názov sa uvádza len na obale, informáciu na obale uprednostňujeme pred návestiami (štítkami) jednotlivých dokumentov. Ak sa elektronický zdroj skladá z dvoch alebo viacerých samostatných fyzických častí (napr. interaktívne multimédium zložené z elektronického optického disku a videodisku) a každá zložka má svoje vlastné zdroje popisu, uprednostnite ten zdroj, ktorý uvádza informácie o zdroji ako celku a obsahuje spoločný názov. Ak sa informácia v týchto zdrojoch líši stupňom úplnosti, uprednostňuje sa ten zdroj, ktorý poskytuje najúplnejšiu alebo najkompletnejšiu informáciu. V prípadoch, keď potrebnú informáciu neposkytuje žiaden z uvedených zdrojov, uprednostňujú sa nasledujúce zdroje v tomto poradí: iné publikované popisy zdroja (napr. bibliografické databázy, prehľady) iné zdroje Predpísané zdroje popisu Termín predpísaný zdroj sa používa ako charakteristika zdroja popisu zvoleného v súlade s poradím preferencie, ako sme už vyššie uviedli (0.5.1). Nižšie uvádzame predpísaný zdroj (zdroje) popisu pre každé pole. Informácie, ktoré získame mimo predpísaného zdroja (zdrojov), uvádzame v hranatých zátvorkách. Pole Predpísané zdroje popisu 1. Názov a údaje o zodpovednosti Vnútorné zdroje; návestia (štítky) na fyzickom nosiči; dokumentácia, obaly alebo iný sprievodný materiál 2. Vydanie Vnútorné zdroje; návestia (štítky) na fyzickom nosiči; dokumentácia, obaly alebo iný sprievodný materiál 3. Druh a rozsah zdroja Akýkoľvek zdroj 4. Vydavateľské údaje Vnútorné zdroje; návestia (štítky) na fyzickom nosiči; dokumentácia, obaly alebo iný sprievodný materiál 5. Fyzický popis Akýkoľvek zdroj 6. Edícia Vnútorné zdroje; návestia (štítky) na fyzickom nosiči; dokumentácia, obaly alebo iný sprievodný materiál 7. Poznámka Akýkoľvek zdroj 9. Štandardné číslo (alebo alternatívne číslo) Akýkoľvek zdroj a údaje o dostupnosti Zdroj hlavného názvu sa musí zaznamenať v každom prípade (pozri ). Zdroj údajov o vydaní sa musí uviesť v tom prípade, ak sa líši od zdroja názvu (pozri 7.2.1).

20 0.6 Jazyk a písmo popisu Údaje v poliach 1, 2, 4 a 6 sa normálne zapisujú z dokumentu a preto tam, kde je to možné, sa uvádzajú v jazyku (jazykoch) a/alebo písme (písmach) popisovaného dokumentu. Vsuvky do týchto polí dávame do hranatých zátvoriek a uvádzame ich v jazyku a/alebo písme kontextu tej časti popisu, do ktorého sú vložené, s výnimkou: - ak ide o predpísané skratky (pozri 0.7) a predpísané vsuvky (pozri 0.10, 0.11); - ak ide o všeobecné označenie typu dokumentu (pozri 1.2) a údaj o funkcii distribútora (pozri 4.3), ak sú k dispozícii, uvádzame v jazyku a/alebo písme zvolenom národnou bibliografickou agentúrou. Termíny, ktoré sa používajú v poliach 3, 5, 7 a 8, sa uvádzajú v jazyku a/alebo písme zvolenom národnou bibligrafickou agentúrou, s výnimkou: - ak sa názov originálu alebo variantný názov uvádza v poli 7; - ak sa citácie uvádzajú v poli 7; - ak sa kľúčový názov uvádza v poli 8. Popis dokumentov vydaných v písmach iných než používa národná bibliografická agentúra, môžme v prípade potreby transliterovať alebo transkribovať do písma používaného agentúrou bez použitia zátvoriek. 0.7 Skracovanie a skratky Vo výnimočných prípadoch je dovolené skrátiť určité údaje v popise (napr. dlhý hlavný názov, pozri ). V takých prípadoch vynechanie označíme znakmi vypustenia Určité skratky predpisujú špecifické ustanovenia (napr. 0.10, 1.5, 4.1, 4.2). Ďalšie skratky sú predpísané v špecializovaných normách ISBD V rôznych ustanoveniach ISBD sa odporúča používať štandardné skratky (napr. 2.1) bez špecifikácie foriem skratiek. Tieto skratky nie sú predpísané, ale odporúča sa používať normu ISO , Bibliographic Description and References Rules for the Abbreviation of Bibliographic Terms (Bibliografický popis a odkazy Pravidlá pre skracovanie bibliografických termínov) alebo podobné národné normy. Skratky použité v príkladoch v jednotlivých normách ISBD, ktoré sú iné než skratky predpísané v ustanovení 0.7.2, slúžia len na ilustráciu a nie sú predpísané Okrem špecificky predpísaného alebo dovoleného skracovania a skratiek sa pri zápise údajov v poliach 1, 2 a 6 nepoužíva, pokiaľ sa nevyskytne v samotnom zdroji. 0.8 Písanie veľkých písmen Vo všeobecnosti by sa prvý údaj každého poľa mal písať veľkým počiatočným písmenom, podobne ako prvé písmeno prvého slova niektorých údajov (napr. všeobecné označenie typu dokumentu, súbežný názov, alternatívny názov, názov časti). Ďalšie písanie veľkých písmen by sa malo dodržiavať v súlade s pravopisom v jazyku (jazykoch) a/alebo písme (písmach) používanom v popise (pozri 0.6). Ak sa v popise vyskytne viacero jazykov a/alebo písem, v každom by sa malo používať písanie veľkých písmen v súlade s pravidlami daného jazyka a/alebo písma aj vtedy, keď písanie veľkých písmen v popise ako celku bude pôsobiť nekonzistentne. 0.9 Príklady Príklady, ktoré sa uvádzajú v ISBD (ER) slúžia len na ilustráciu a nie sú predpísané, okrem tých príkladov, kde ustanovenia špecifikujú, že formu, ktorá sa uvádza v príklade (príkladoch) treba dodržiavať. Väčšina príkladov vychádza z popisu konkrétnych dokumentov, ale do textu smezaradili i niektoré fiktívne príklady. V anglickom texte ISBD (ER) sa termíny, slová alebo krátke frázy doplnené v príkladoch v poliach 3, 4, 5, 7 a 8 používajú v anglickom jazyku. V prekladoch ISBD (ER) sa však tieto termíny, slová a frázy budú uvádzať v jazyku prekladu Tlačové chyby