OBZORY VOJENSKÉ TEORETICKÝ ČASOPIS ROČNÍK 12 ČÍSLO 1 / 2006

Transcription

1

2 OBZORY VOJENSKÉ TEORETICKÝ ČASOPIS 1 ROČNÍK 12 ČÍSLO 1 / 2006

3 MINISTERSTVO OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, BRATISLAVA 2006 SLOVO NA ÚVOD A WORD AS AN INTRODUCTION plk. RSDr. Jaroslav NIŽŇANSKÝ, PhD., výkonný podpredseda Redakčného kruhu Vojenských obzorov a náčelník oddelenia vzdelávania a prípravy zástupca náčelníka odboru vzdelávania a kvality života Štábu personálneho manažmentu GŠ OS SR / The executive vice-chairman of the Military Horizons Editorial Board and chief of the education and training department deputy chief of the section of education and life quality of the Personnel Management Staff of the General Staff of the Armed Forces of the SR SUMMARY The opening material introduces the contents of the journal. It gives a detailed account of tasks and the position of the Armed Forces of the Slovak Republic in the battle against terrorism, thus contributing to elaboration of one of the postulates, which was pursued in a speech on the occasion of installation in his post also by new Minister of Defence SR František Kašický. He sums up knowledge in the given area resulted from the current public and professional discussion about the relevant topic in our society. Názory prezentované v publikovaných materiáloch nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľa a redakcie. Zodpovedajú za ne autori a ak priamo nekolidujú s platnými zákonmi a ďalšími právnymi normami, zverejňujeme ich s cieľom podnietiť širšiu diskusiu k pertraktovanej problematike. VÁŽENÍ ČITATELIA! V tomto čísle Vojenských obzorov prinášame aktuálne materiály z pera domácich i zahraničných autorov prevažne vyšších dôstojníkov v aktívnej službe a vo výslužbe. V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky pokračujeme v nastú-

4 4 penom trende a venujeme sa problematike manažmentu zmeny v ére globalizácie. Ďalej sa zaoberáme otázkami boja proti terorizmu, pričom popri našich odborníkoch sa k tejto téme vyjadrujú aj poľskí autori, ktorí tak obohacujú diskusiu o protiteroristickom výcviku ozbrojených síl prebiehajúcom aj u nás. Z nej je zrejmé, že ozbrojené sily boli v boji proti teroristom použité a spravidla mali výrazný podiel na úspechu týchto operácií. Ich nasadenie malo rôznu podobu. Strážili dôležité objekty a osoby, zúčastňovali sa na pátracích operáciách, blokovali dôležité priestory, odstraňovali následky teroristických útokov, vykonávali prieskum rôzneho druhu a špeciálne vycvičení jednotlivci sa podieľali aj na samotnej fyzickej likvidácii teroristov. Zatiaľ prevláda názor, že protiteroristický výcvik v našich ozbrojených silách by nemal byť výcvikom špeciálnym (napr. takým, aký majú jednotky Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru SR). Mal by však uľahčiť rýchle a efektívne nasadenie jednotiek ozbrojených síl do protiteroristickej operácie, na čo ich treba pripravovať už v mieri. Nie síce v takom rozsahu ako špeciálne protiteroristické jednotky, ale predsa by to malo byť niečo viac, než je bežný vojenský výcvik. Čiže, aby aj vojenské jednotky boli schopné v súlade s Doktrínou ozbrojených síl SR plniť defenzívne a ofenzívne protiteroristické opatrenia. Jednotky a útvary OS SR by sa z hľadiska ich použitia v boji proti terorizmu mali členiť takto: jednotky predurčené na samostatnú činnosť v boji proti teroristom doma i v zahraničí, jednotky a útvary predurčené na asistenciu a podporu MV SR v boji proti teroristom, ostatné jednotky. Treba si uvedomiť, že každá vojenská jednotka je predurčená na plnenie určitých úloh, na zvládnutie ktorých sa zameriava aj výcvik tak, aby získala schopnosť tieto úlohy splniť. Mnohé z takto získaných vojenských schopností sa dajú účinne použiť aj v boji s terorizmom. Pritom ide o činnosti, ktoré nie sú v náplni práce iných, predovšetkým civilných (nevojenských) inštitúcií. Napríklad radiačný a chemický prieskum s využitím techniky, ktorá môže bezpečne pôsobiť v kontaminovanom priestore, alebo schopnosť vykonať odmorenie zasiahnutých osôb, techniky a materiálu vo veľkom rozsahu. Môžeme sem zaradiť aj dlhodobú činnosť skupiny osôb schopných skryto pôsobiť a vykonávať prieskum v operačnej zóne teroristov, a to aj v extrémnom teréne a mimoriadnych podmienkach. Takéto schopnosti majú aj jednotky našich ozbrojených síl. Treba si však uvedomiť, že v prípadnom nasadení v boji proti teroristom budú musieť zvládnuť určité špecifické činnosti, netypické pre klasickú vojenskú činnosť napríklad disponovať schopnosťou zisťovať nebojové chemické látky, ktoré sa používajú v priemyselnej výrobe, alebo pohybovať sa v špecifickom priestore, akým sú napríklad priemyselné prevádzky (chemické závody, jadrové energetické zariadenia, ropné rafinérie a pod.). Všetky jednotky ozbrojených síl pritom treba pripravovať na zvládnutie takých činností, ako je stráženie objektov a ich obrana, eskortovanie osôb, techniky a materiálu, činnosť na kontrolnom stanovišti (prehliadka osôb, vozidiel a ich zaistenie), hliadkovanie a pátranie v civilnom sektore, vlastná evakuácia a pod.). Uvedenú problematiku by mali obsahovať predovšetkým také učebné predmety ako základné služobné poriadky (strážna služba), taktická príprava, strelecká príprava, telesná príprava, psychologická príprava, právna výchova, odborná príprava a špeciálna príprava. Doterajšia prax vo výcviku (najmä veliteľov a štábov) ukazuje, že zaradenie protiteroristického výcviku do rozvrhov zamestnaní sa môže udiať bez vážnejšieho zásahu do existujúcich noriem. Stačí, ak na predpísanú tému zvolíme vhodnú námetovú situáciu. Napríklad pri téme Činnosť čaty v pochodovom zaistení si za protivníka zvolíme teroristov. Z diskusií tiež vyplýva, že protiteroristický výcvik by sa mal vykonávať minimálne v dvoch etapách. Prvá etapa by mala byť súčasťou základného výcviku v mieri a druhá by sa mala vykonať v dobe, kedy je hrozba teroristického útoku aktuálna. V prvej etape treba do pevných hodín výcviku zapracovať témy obsahujúce činnosti, ktoré budú vojaci všetkých kategórií vykonávať v mimoriadnych situáciách. Napríklad zadržanie a zaistenie podozrivej osoby budú musieť zvládnuť príslušníci našich ozbrojených síl nielen pri výkone strážnej služby doma v posádke, ale aj v mierových misiách, pri obrane dôležitých civilných objektov, pri ostrahe štátnej hranice, ako aj v konkrétnom boji s teroristami. To isté platí aj pre správne použitie zbrane, zvládnutie zásad sebaobrany a pod. Na všetkých úrovniach velenia a riadenia by sa mali vykonávať predovšetkým súčinnostné cvičenia a štábne nácviky s funkcionármi MV SR klasickým spôsobom, ale aj s využitím simulačných technológií a modelovania (na čo aj v tomto čísle upriamuje pozornosť materiál o bezpečnostnom systéme letiska v podmienkach boja proti terorizmu). Náplňou taktických cvičení, ktorých námetom bude boj s terorizmom, musí byť precvičovanie činností pri vyhľadávaní teroristov, strážení dôležitých objektov, sprevádzaní osôb a dôležitého materiálu, ako aj pri blokáde priestoru, palebnej podpore jednotkám MV SR, pri podpore ich vzdušnej prepravy na miesto zásahu proti teroristom a pod. Druhá etapa by sa mala zamerať na zvládnutie činnosti, na ktorú budú jednotky ozbrojených síl použité. Jej obsahom napríklad v streleckej príprave by mohlo byť použitie zbraní na verejnosti, psychologická príprava, právna výchova, používanie nesmrtiacich zbraní a špeciálnych zbraní a pod. Mala by sa precvičovať aj evakuácia určitých priestorov a budov, resp. spôsoby reakcie na útok teroristov na vojenské zariadenia. Diskusie ukazujú, že na protiteroristický výcvik netreba vymýšľať nové formy a metódy. Základ personálu, ktorý ho bude organizovať a viesť, musia tvoriť príslušníci OS SR organickí velitelia. Na vedenie výcviku by sa mali pripravovať v kurzoch a prostredníctvom veliteľských príprav a odborných zhromaždení. Organickí velitelia však na výcvik nebudú stačiť. Keďže boj proti terorizmu je 5

5 6 špecifickou činnosťou, je potrebné do výcviku zapojiť aj inštruktorov špecialistov. Tí sa môžu na svoju činnosť u nás pripravovať aj s pomocou civilných odborníkov, napríklad chemikov z výrobných závodov či univerzít a výskumných ústavov, zdravotníkov, trénerov, ale aj ľudí so zvláštnymi schopnosťami či skúsenosťami, napríklad z pohybu vo výškach, v extrémnom teréne a pod. Inštruktorov možno vysielať aj do kurzov a na školenia do zahraničia. Mali by byť organickou súčasťou predovšetkým jednotiek predurčených na boj s teroristami. Existuje však aj druhá alternatíva, že inštruktori budú súčasťou nejakého výcvikového centra, z ktorého ich budú vysielať na výcvik jednotiek či veliteľov. Druhú kategóriu môžu tvoriť poradcovia, ktorí budú asistovať organickým veliteľom pri výcviku. Takéto funkcie by mali zastávať predovšetkým príslušníci MV SR. Časť protiteroristického výcviku sa môže vykonávať vo vojenských útvaroch a výcvikových priestoroch OS SR, a to predovšetkým výcvik jednotlivca a špecialistu. Naše útvary majú rôzne prekážkové dráhy, strelnice, polygóny či iné špeciálne zariadenia (napr. zariadenie JAKUB). Máme niekoľko vojenských výcvikových priestorov s členitým terénom, vodnými prekážkami a pod. Musíme si však uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec. Teroristi sa najčastejšie budú pohybovať medzi civilistami, teda v civilnom, zaľudnenom priestore, a na to musí byť prispôsobené aj výcvikové zariadenie a jeho vybavenie. Bude treba upraviť strelnice, napríklad na vedenie kruhovej paľby, na iný spôsob terčového manévru a pod. Niektoré takéto zariadenia obhospodaruje MV SR. Na základe reciprocity by bolo vhodné si výcvikové zariadenia medzi rezortmi požičiavať. Časť z nich sa však bude musieť i tak vybudovať alebo aspoň modernizovať. Je preto opodstatnené, že na zabezpečenie výcviku špeciálnych jednotiek výkonných zložiek bezpečnostného systému vláda SR vo svojom uznesení č. 998 z 22. októbra 2003 schválila vytvorenie strediska pre výcvik špeciálnych jednotiek vo Vojenskom obvode Lešť prostredníctvom Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku MO SR Lešť. Medzi materiály k bezpečnostnej a obrannej politike sme zaradili aj príspevok, ktorý pojednáva o systéme krízového riadenia vo vrcholových orgánoch štátnej správy. V rubrike vojenské vzdelávanie, výcvik, veda a vývoj sa spoločne s autormi zamýšľame nad systémom vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu OS SR v 21. storočí a prinášame najnovšie poznatky a skúsenosti z vedenia pozemnej vojny v informačnom veku s dôrazom na boj v zastavanom teréne. Určite zaujme aj materiál o situačnom riadení kompetencií letových osádok a hľadaní nových prístupov k transformácii ozbrojených síl, ako aj ďalšie príspevky. Už tradične sa aj v tomto čísle venujeme novým trendom vo vojenstve. Prvý materiál napríklad rozširuje príspevok k nanotechnológiám, ktorý sme publikovali vo Vojenských obzoroch č. 1/2005, druhý prezentuje vodík ako alternatívne palivo, atď. Vážení čitatelia, želáme si, aby i toto číslo Vojenských obzorov vzbudilo Váš záujem a poslúžilo Vám aj pri Vašich pracovných aktivitách. BEZPECNOSTNÁ ˇ A OBRANNÁ POLITIKA SECURITY AND DEFENCE POLICY MANAŽMENT ZMENY V ÉRE GLOBALIZÁCIE / MANAGEMENT OF CHANGE IN THE ERA OF GLOBALISATION plk. v. v. Ing. Jozef ULIAN, CSc., Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, Katedra manažmentu / The Academy af the Armed Forces in Liptovský Mikuláš, Cathedre of Management ÚVOD SUMMARY Change Management is percepted in post-modern world as a management toolkit for a direction of processes to reach higher quality. There were used synthesis as a method and Global Integration Manager Model for problem-solving of academic and military programs dilema in area of military education. It is exepected that a result of organisational change management will have been better quality service to the Slovak republic at home and abroad. Žijeme v informačnom veku, v dynamickej ére globalizácie, ktorá generuje nesúlad, spory, krízy a konflikty. Tie následne vyvolávajú dilemu, vyžadujú riešenia, teda zmeny. Zmeny prinášajú jedinečné a neopakovateľné situácie, ktoré sú o to zložitejšie, že sa odohrávajú v diferentnom prostredí. Pripusťme, že my žijeme a uskutočňujeme zmeny v modernom svete, zatiaľ čo zmeny v niektorých 7

6 8 9 krajinách sa uskutočňujú v post-modernom, alebo v pred-modernom geopolitickom prostredí. Je žiaduce plánovať zmeny a počítať s ich vplyvom skôr, než si ich vývoj vynúti. Riadenie zmien vecne patrí do oblasti manažmentu. Obr. č. 1.: Manažérsky model globálnej integrácie Jedným z problémov súčasnosti je čiastočná nekompatibilita v pojmoch s civilným sektorom a ostatným svetom. V USA je manažment ukotvený v prírodných vedách. Častejšie sa používa spoločný termín operačný výskum a manažment vedy, ktorý znamená vedecký prístup k špecifickým činnostiam zameraným na dosiahnutie cieľov danej organizácie s podporou systémov rozhodovania (DSS). Vo Veľkej Británii je manažment priradený k sociálnym vedám. Vo väčšine krajín Európskej únie sa operačný výskum chápe ako jedna z disciplín matematiky a manažment sa častejšie spája s ekonomikou. Z uvedených dôvodov je dôležité vymedziť disciplíny manažmentu zmeny. Teoretický prístup dominuje popisu riadiacich činností v oblasti manažmentu v prvej časti tejto state. Druhá, aplikačná časť je retrospektívnym pohľadom na reformu vojenského vzdelávania v širších súvislostiach. V ére globalizácie sa odporúča, aby manažment zmeny v krajinách moderného sveta začal reformy v intelektuálnej oblasti. 1. GLOBÁLNA INTEGRÁCIA Vo svete sa zvyšujú požiadavky na kvalitu služieb a tovarov. Zákazníci stále častejšie požadujú, aby služby a tovary, za ktoré platia, nielen dosiahli, ale aj prekročili ich očakávania. Táto skutočnosť vyvoláva požiadavku na vytvorenie medzinárodných štandardov kvality. Ústredným motívom zmien je teda snaha o vyššiu kvalitu na medzinárodnej úrovni. Nie je účelné vyjadriť veľkosť podielu, ale podstatný je fakt, že Slovenská republika participuje na tvorbe tovarov a služieb. Strategický manažment Manažment rizík Manažment zmeny Manažment kvality Manažment logistiky Manažment vedomostí Manažment komunikácie Odborná verejnosť v oblasti manažmentu používa termín manažérsky model globálnej integrácie. V neziskových organizáciách tento termín nie je zaužívaný. Teoretický prístup k skúmaniu modelu vyžaduje pomenovať a definovať niektoré pojmy a vzťah medzi nimi (obr. č. 1). Manažment zmeny je proces určenia a riadenia kľúčových komponentov zmeny: personál, procesy a technická podpora. V užšom slova zmysle je nástrojom personálneho komponentu, ktorý zabezpečuje adaptáciu na nové vzťahy, používanie novej (inej) techniky a uskutočňovanie nových procesov. Znamená uvedenie takých zmien, ktoré zabezpečia vyššiu kvalitu služieb a tovarov. V globálnom prostredí považujeme manažment zmeny za mimoriadne významný a dôležitý. Manažment vedomostí je proces riadenia informácií alebo ich častí, ktoré sú nutné pre globálne rozhodovanie. V prostredí modelu globálnej integrácie sú dôležité tri aspekty: poznanie, organizovanie a využitie vedomostí. Zisťuje sa hĺbka vedomostí a poznania indivíduí a údaje sa ukladajú v databázach. Organizuje sa pohyb týchto informácií v rámci organizácie s príslušným obmedzením. Informácie sa distribuujú určeným pracovníkom, ktorí ich premenia na konkrétne aktivity alebo činy. Strategický manažment je proces tvorby a implementácie manažérskych funkcií: formulácia vízie, jej konverzia na koncepcie, identifikácia cieľov, implementácia vybranej stratégie, vyhodnocovanie a riešenie problémov s ich najširšími väzbami.

7 10 Manažment kvality je proces na dosiahnutie stupňa splnenia požiadaviek súborom znakov. Vývoj manažmentu kvality smeruje ku GQM (Global Quality Management). Manažment komunikácie je proces tvorby, zberu, uloženia, rozdelenia a distribúcie informácií. Komunikácia medzi tímom a programovými i projektovými manažérmi v rámci dohodnutých procesov zmien znamená, že zainteresovaní akceptujú zmeny a vzájomne kooperujú. Manažment rizík je proces efektívnej identifikácie, analýzy a prijatia účinných opatrení voči rizikám, ktoré prináša zlé plánovanie a nepresné odhady. Manažment logistiky je proces riadenia služieb, tovarov, zásob a surovín v dohodnutom prostredí. Z časových a priestorových dôvodov sú jednotlivé disciplíny len naznačené. Pre účel príspevku je dôležité, že vedúci pracovníci (manažéri) organizácií by mali pochopiť prvky manažérskeho modelu globálnej integrácie a v manažérskej práci ich rozvíjať. Na prvý pohľad sa zdá nelogické chcieť, aby sa organizácie majúce štátom garantované financie chovali racionálne. To však nevylučuje skutočnosť, že rozpočtové organizácie by sa mali priblížiť ponímaniu manažmentu ziskových organizácií. Obr. č. 2.: Univerzálny model zmien 1. Analýza špecifík 2. Stanovenie cieľa 3 Určenie transformačných procesov 4 Identifikácia kľúčového personálu 5 Identifikácia potrebného personálu 6. Implementácia 11 stanovisko, ktoré určuje zmysel zmeny a konečný stav, určenie osobitostí a kritérií zmeny, špecifický dočasný systém: sústava procesov, ktorá vymedzuje programy, štruktúru, koordináciu a rozhodovanie počas zmien, pravidlo 6 σ (sigma) vyžaduje najmenej 1 % vedúcich pracovníkov, zámer pre zaradenie personálu pozorovanie merateľných ukazovateľov projektov a rektifikácia 2. MANAŽMENT ZMENY ORGANIZÁCIE Manažment zmeny organizácie je proces plánovania a nástroj organizovania zmien v socio-technických systémoch s dôrazom na zmeny ľudskej a sociálnej dimenzie. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že manažment zmeny je predmetom záujmu nielen tých, ktorých sa zmeny bezprostredne týkajú, ale aj verejnosti. Špecifickým prostredím manažmentu zmeny organizácie je oblasť obrany a bezpečnosti. V zmenených podmienkach členstva vo svetových a regionálnych organizáciách je skvalitnenie národnej úrovne v oblasti obrany nutným predpokladom zladenia s jej medzinárodnou úrovňou. Komunikácia medzi tímom a programovými i projektovými manažérmi na dohodnutých procesoch zmien znamená, že zainteresovaní akceptujú zmeny a vzájomne kooperujú na plánovaných zmenách organizácie. Základné činnosti univerzálneho modelu plánovaných zmien organizácie sú zobrazené na obr. č MANAŽMENT ZMENY ORGANIZÁCIE VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA Od vzniku Slovenskej republiky prešla spoločnosť, ako aj ministerstvo obrany a ozbrojené sily mnohými zmenami, ktoré nás oddeľujú od pred-moderného sveta. Na úseku obrany sa viedli diskusie o transformácii vojenského vzdelávania, bez vízie a bez znalostí manažérskeho systému. Transformácia sa nedarila. Uskutočňovali sa viac-menej priamočiare riešenia, teda také, ktoré obsahovali najmä organizačné zmeny. Za jednu z príčin možno považovať skutočnosť, že sa nezachovala postupnosť základných činnosti univerzálneho modelu plánovaných zmien organizácie. Inými slovami, počty a štruktúra sa priraďuje na základe identifikácie cieľa organizácie a nie naopak. Ukázalo sa, že problém je komplexnejší a bolo nevyhnutné zaoberať sa procesmi, ktoré spôsobili nesúlad v manažérskom systéme organizácií vojenského vzdelávania. V nadväznosti na teoretické východiská uvedené v častiach 1. a 2., v podmienkach akademických inštitúcií chápeme manažment zmeny organizácií vo-

8 12 jenského vzdelávania (výchovy, vzdelávania a výcviku) ako proces, ktorého cieľom je skvalitnenie vyučovacích a vedeckých kapacít, zvýšenie kvality výučby a výcviku pre potreby praxe v ére globalizácie a zladenie národnej úrovne s medzinárodnou úrovňou vzdelávania. Príčiny stagnácie v rozvoji intelektuálnej oblasti bolo treba hľadať okrem iného aj v nesprávnom chápaní disciplín manažmentu, ktoré sa obmedzilo len na interpretovanie teórií vytvorených v inom prostredí. V modernom a postmodernom svete má manažment zmien svoje pravidlá. Zmeny organizácií musia byť systémové a musia riešiť nesúlad. Výsledkom manažmentu zmeny v intelektuálnej oblasti organizácie musí byť vyššia kvalita a, ako možno predpokladať v našom prípade, kvalitnejšia služba Slovenskej republike doma i v zahraničí. 4. DILEMA AKADEMICKÉHO ŠTÚDIA A VOJENSKÉHO PROGRAMU Koncepcie reforiem v rezorte ministerstva obrany sa menili s periódou menšou než 5 rokov. Najväčší zákazník nebol schopný definovať a aktualizovať kvalitatívne požiadavky na absolventov, ani na ich počet. Vojenské akadémie produkovali množstvo absolventov, ktorých nebolo možné umiestniť v zmenšujúcich sa ozbrojených silách. Tieto vzdelávacie inštitúcie boli nereformovateľné zvnútra a do určitej miery aj odtrhnuté od praxe. Tým sa umelo vytváral obraz prebytočnosti organizácií vojenského vzdelávania. Predmetom následnej diskusie začala byť téma vojenských študijných programov. Scivilňovanie služieb a nový systém personálneho manažmentu naznačili smer, akým sa bude vývoj uberať. Sú predmety Dejiny, Psychológia a Etika vojenských študijných odborov a programov naozaj akademické? Nie sú predmety Taktika, Právo v ozbrojenom konflikte, Velenie a riadenie akademické? Dilema vojenských študijných programov, akademických štúdií a vojenského programu mala aj ďalšie aspekty, ktoré možno zhrnúť v pojmoch takto: vojenská disciplína a akademické slobody, veliteľská štruktúra a vojenská disciplína, vojenské predmety, vojenské predpisy a akademické študijné odbory, programy, plány povinné, povinne voliteľné a voliteľné predmety, klasické vedomosti, exaktné vedy, nové poznatky. 5. SYSTÉMOVÉ RIEŠENIE DILEMY AKADEMICKÝCH ŠTÚDIÍ A VOJENSKÉHO PROGRAMU Koncepčný dokument pre pokračujúcu reformu programu vzdelávania a výcviku dôstojníkov bol koncipovaný na podmienky európskej integrácie, ale možno ho považovať za nástroj manažmentu zmeny aj v globálnom prostredí. Je jedným z prvých dokumentov, ktorý rieši nástroje a procesy manažmentu zmeny. Reforma vojenského vzdelávania sa uskutočnila a vyriešila dilemu naznačenú v časti 4. Interakcia možností na jednej strane spoločenskej požiadavky na absolventa vysokej školy a na strane druhej požiadavky ministerstva obrany spôsobila, že dilema prestala byť dilemou. Akademické programy vojenskej vysokej školy pozostávajú zo študijných odborov, programov a plánov. Sú koncipované a budú sa rozvíjať tak, že sa stanú systematickým procesom určeným na získavanie a rozvoj poznatkov, intelektuálny rast, tvorivé, kritické a nezávislé myslenie. Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích a výcvikových činností, vykonávaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Vojenský program pozostáva z troch foriem prípravy: inštitucionálnej, praktickej a individuálnej. Výcvik kadetov predstavuje systematicky usporiadané aktivity, ktoré vytvárajú návyky a schopnosti potrebné na plnenie zadaných úloh vo vojenskej odbornosti. Akademický a vojenský program prebiehajú súčasne a musia zabezpečiť nepretržité formovanie líderských a morálno-vôľových schopností kadetov. Sú previazané s výchovou k ochrane národných záujmov SR v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a k národnej hrdosti. V priebehu celého štúdia musia kadeti dodržiavať vysoký stupeň disciplíny, ustrojenosti, vojenskej zdvorilosti a vystupovania. Tým sa zabezpečuje požiadavka kvality a schopnosti byť pripravený meniť a byť menený. Manažment zmien organizácií v oblasti vojenského vzdelávania si vyžiadal organizačné zmeny v procese výchovy, vzdelávania a výcviku: zriadenie Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika ako štátnej vysokej školy, zriadenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika ako vzdelávacieho a výcvikového centra, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika s verejnou vysokou školou, zrušenie Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši. 13

9 14 Inštitucionálne a systémové zmeny pri implementácií reformy vojenského vzdelávania ukazujú jedinečnosť tohto riešenia. Dosiahla sa kompatibilita v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov v SR, splnenie požiadaviek GŠ OS SR a kompatibilita so štandardmi organizácií, ktorých sme členmi. Určité problémy koordinačného charakteru sú na úrovni administratívy a nemajú ani teoreticky nič spoločné s manažmentom zmien transformovaných organizácií. 6. SKÚSENOSTI Z MANAŽMENTU ZMENY VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA Manažment zmeny v oblasti vojenského vzdelávania nie je ukončeným procesom, očakáva sa zvýšenie kvality výučby a výcviku pre potreby praxe v ére globalizácie. Oddelenie akademického a vojenského programu študentov vojenskej vysokej školy nezabezpečuje automaticky zvýšenie kvality, ale dáva na to predpoklady. Manažment zmeny zostáva nástrojom na zvýšenie efektívnosti riadenia v oblasti výchovy, vzdelávania a výcviku a moderným spôsobom vyriešil dilemu. Pri implementácií reformy vojenského vzdelávania bola použitá syntéza a úspech reformy potvrdzuje správnosť voľby metódy. Vytvorením koordinačného prvku implementácie reformy vojenského vzdelávania sa vytvorila sektorová hegemónia nevyhnutná v ére globalizácie. Osvedčilo sa aj určenie zmiešaných pracovných skupín zložených zo zástupcov akademických inštitúcií a vecne príslušných zložiek ministerstva podľa zmiešaného líniovo-štábneho modelu. Najzložitejšou časťou univerzálneho modelu bolo určenie kritérií a špecifík zmeny. Aplikačná forma rozhodovania (plánovacie rozhodovanie) umožnila efektívne spojenie manažérskeho modelu podľa obr. č. 1. V manažérskom systéme by bolo žiaduce zaoberať sa skúsenosťami, ktoré sme získali v implementačnej fáze a bezprostredne po nej: pri príprave rozhodnutí neboli využité metódy operačného výskumu napriek tomu, že obe akademické inštitúcie disponovali potrebnými kapacitami, udržanie pedagogickej kapacity organizácie prevažovalo nad zachovaním vedeckého potenciálu (nedostatok Koncepčného dokumentu...). ZÁVER V oblasti manažmentu v súčasnosti ide predovšetkým o pomenovanie a pochopenie prebiehajúcich procesov obranného plánovania, majúcich nadväznosť na procesy na medzinárodnej úrovni, ako aj o rozvinutie manažérskeho systému. V oblasti vyučovania akreditovaného študijného programu manažment ide o personálne reflexie problematiky manažmentu a o odovzdanie manažérskych skúseností. Manažment zmeny bude mať zmysel vtedy, ak pre mladých ľudí v ozbrojených silách vytvorí motivujúce prostredie, ktorého prvkami bude jedinečná kvalita vzdelávania, výcviku a kuriérny rast v konkurenčnom domácom i medzinárodnom prostredí. Produkt manažérskeho systému profesionálny vojak sa po splnení úloh v dobe kariéry bez problémov uplatní aj na civilnom trhu práce. ZOZNAM LITERATÚRY A PRAMEŇOV CEROVSKÝ, M., VOJTUŠ, P. a kol.: Koncepčný dokument pre reformu programu vzdelávania a výcviku dôstojníkov, SEĽUZ/K-38/4-24/2003, materiál KoMO SR, Bratislava 2003 ČESTNĚJŠÍ, A.: Manažérske rozhodovanie, Univerzita Komenského, Bratislava 2003 NENADAL, J. a kol.: Moderní systémy řízení jakosti Quality Management, Management Press, Praha 2005 (Sign. Uč ) ULIAN, J.: Vystúpenie na zhromaždení zamestnancov pri príležitosti ukončenia činnosti VA v Liptovskom Mikuláši, 31. august 2004 ULIAN, J.: Požiadavky na manažérsky systém a na manažérov v OS SR, v tlači, Zborník AOS GMRŠ, Liptovský Mikuláš 2005 Informácie k problematike manažmentu zmeny na internetovej stránke Diskusia LBS na internetovej stránke z 13. mája 2005: No more boring Analysis, Why should anyone be led by you? 15 Predčasné zrušenie koordinačného prvku ministerstva možno hodnotiť ako administratívny zásah do manažérskeho systému v post-implementačnej fáze.

10 16 SYSTÉM KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU NA ÚROVNI VRCHOLOVÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY / CRISIS MANAGEMENT SYSTEM ON STATE ADMINISTRATION TOP AUTHORITIES LEVEL plk. v. v. Ing. Peter MARCHEVKA 1, hlavný štátny radca Sekcie obrannej politiky a manažmentu zdrojov MO SR / Major State Advisor of the Defence Policy and Sources Management Department of the MoD SR ÚVOD SUMMARY The threats to security rank among the most dynamic elements of the security environment. They have many and various forms which may destabilizes the security environment in different ways. The paper deals with the crisis management in the security system structure of the Slovak Republic which determines the main areas ensuring the security of the state and its inhabitants within the international security conditions. V súčasnom období globalizácie a turbulencie vo všetkých sférach ľudského života sa na popredné miesto dostáva bezpečnosť. Nová Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky hovorí: Rozhodujúcim prostriedkom bezpečnostnej politiky SR je jej bezpečnostný systém. Predstavuje mnohorozmerný komplex, ktorý sa skladá zo zahraničnopolitických, ekonomických, obranných, vnútro-bezpečnostných, sociálnych, záchranárskych a ekologických nástrojov a ich vzájomných väzieb. Základným predpokladom pre riadenie, výstavbu a rozvoj bezpečnostného systému SR sú efektívne fungujúce zákonodarné, výkonné a súdne orgány. Tie sú zodpovedné za pripravenosť a akcieschopnosť nástrojov krízového manažmentu a včasné prijímanie a realizáciu opatrení zameraných na zaručenie bezpečnosti občanov a štátu. 1) Peter Marchevka, Ing., Ministerstvo obrany SR Kutuzovova 8, Bratislava, ( , peter.marchevka2@mod.gov.sk Rozvoj bezpečnostného systému SR zohľadní bezpečnostný potenciál SR a hodnotenie bezpečnostného prostredia len vtedy, ak bezpečnostný systém SR bude spôsobilý: zabezpečovať jednotný systém riadenia vo všetkých krízových stavoch; identifikovať vznikajúcu krízovú situáciu a zabezpečiť včasné varovanie; analyzovať dosah krízovej situácie na bezpečnostné záujmy SR a navrhovať spôsob účasti SR na jej riešení; pôsobiť proti vzniku krízovej situácie, v prípade vzniku takejto situácie ju eliminovať v jej prvopočiatku; reagovať na najpravdepodobnejšie hrozby, prispôsobovať sa zmenám bezpečnostnej situácie, vrátane reakcie na neočakávané hrozby; zabezpečiť rýchle odstránenie následkov krízovej situácie a obnovu pôvodného stavu; zaručiť kontinuitu svojho fungovania. Existencia kvalitného manažmentu rizika ako subsystému riadenia bezpečnosti SR môže výrazne pôsobiť na zníženie negatívnych dôsledkov krízových javov, a tak prispieť k zvýšeniu odolnosti a pružnosti reakcie spoločnosti na ne. Preto je vhodné mať zostavený ucelený prehľad celého spektra možných krízových javov, pochopiť ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú. Pochopenie toho je však iba prvým krokom na ceste vytvárajúcej podmienky na ich riešenie. Druhým krokom je vytvorenie účelnej organizačnej štruktúry s presne stanovenou pôsobnosťou a úlohami, ktorá bude podporená účinnou legislatívou. Systém krízového manažmentu má vykonávať preventívne opatrenia na predchádzanie krízových javov a vytvoriť predpoklady na ich riadenie, ale aj riešenie. 1. MEDZINÁRODNÉ ŠTRUKTÚRY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU 1.1 MEDZINÁRODNÉ INŠTITÚCIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Krízové javy sú súčasťou moderného sveta. Keďže ich nemožno úplne vylúčiť zo života spoločnosti, musí svetové spoločenstvo a medzinárodné organizácie vynakladať veľké úsilie na komplexnú analýzu týchto javov a vytvárať disponibilné zdroje na prijímanie preventívnych opatrení. Medzi rozhodujúce medzinárodné organizácie patria: Organizácia Spojených národov United Nations Organization UN Inštitúcia, ktorá nemá suverénne právomoci ako štát. Nemá vlastnú definíciu krízového manažmentu ani výkonné nástroje na jeho vykonávanie. Pre proces 17

11 18 riešenia kríz je dôležité, že akcie OSN v oblasti krízového manažmentu závisia od záujmu členských štátov nájsť spoločné riešenie. Keď prevláda spoločná vôľa, OSN využíva zavedený formálny krízový manažment Bezpečnostnej rady OSN, ktorý má právomoc rozhodovať v prípade prepuknutia krízy. Jeho rozhodnutie musia vlády členských štátov podľa Charty OSN splniť. Pretože OSN nemá vlastné mocenské nástroje, využíva ako nástroj na riešenie krízy sily a prostriedky iných organizácií, ktorým prideľuje takzvaný mandát OSN. Pre vzťahy medzi OSN a účastníkmi konfliktov je prijatý model typu akcie reakcie. Rad úspechov, ale aj neúspechov týchto operácií však núti OSN hľadať a vypracúvať nové techniky krízového manažmentu. V oblasti humanitárnej pomoci pracuje agentúra OCHA Office for the Coordination of Humanitarian Affairs, ktorá koordinuje pomoc v prípade núdze a prírodných či iných katastrof a technickú i riadiacu podporu pri riešení núdzových situácií. Severoatlantická zmluva North Atlantic Treaty Organization NATO Vychádza z článku 51 Charty OSN a z princípu kolektívnej sebaobrany. Táto organizácia nielenže poskytuje výkonný aparát pre operácie OSN, ale je schopná vykonať aj aktívne opatrenia krízového manažmentu. Krízový manažment v NATO je definovaný ako jedna zo základných bezpečnostných úloh aliancie a jeho miesto a úlohy vyjadruje Strategická koncepcia NATO. Úlohou krízového manažmentu je posilniť bezpečnosť a stabilitu v euroatlantickej oblasti a podľa potreby a na základe konsenzu v súlade s Washingtonskou zmluvou prispievať k účinnému predchádzaniu konfliktov a zabezpečovať aktívnu spoluprácu krízového manažmentu, vrátane podpory operácií. Postupy aliancie na úseku krízového manažmentu sa upravujú tak, aby reagovali na úplne nový charakter rizík a ohrození. Rozhodujúcu úlohu pri organizácií krízového manažmentu zohrávajú konzultácie medzi členskými krajinami NATO v Severoatlantickej rade a vo Výbore pre obranné plánovanie NATO. Hlavnými orgánmi krízového riadenia v NATO sú Severoatlantická rada (NAC), Výbor pre obranné plánovanie NATO (DPC) a Hlavný výbor pre civilné núdzové plánovanie (SCEPC). Pod záštitou Euroatlantickej partnerskej rady Euro-Atlantic Partnership Council (EAPC) pracuje Euroatlantické koordinačné centrum pre reakcie na katastrofy (Euro-Atlantic Disaster Response Coordination Centre, ktoré v úzkej súčinnosti s Úradom OSN OCHA slúži ako centrum koordinácie humanitárnych záležitostí a úsilia s cieľom zmierňovať následky veľkých prírodných katastrof. Dohody o krízovom manažmente, ako aj prípravu a vykonanie cvičení jednotiek zúčastňujúcich sa na krízovom manažmente koordinuje Poradný výbor pre operácie a cvičenia Council Operations and Excercise Committee COEC, ktorý koordinuje aj činnosti krízového manažmentu. Organizácia pre európsku bezpečnosť a spoluprácu Organization for Security and Cooperation in Europe OSCE Je najvýznamnejšou celoeurópskou inštitúciou, ktorá deklaruje princíp harmonického, nehierarchického a kooperatívneho prepojenia a posilňovania existujúcich medzinárodných inštitúcií, akými sú NATO a Európska únia. Z hľadiska zachovania bezpečnosti v Európe má rozhodujúcu úlohu prevencia konfliktov. Preto organizácia venuje zvýšenú pozornosť vypracovaniu princípov a postupov na predchádzanie národnostných konfliktov. Európska únia European Union EU Krízový manažment v EÚ je súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. V rámci EÚ je koncepcia krízového manažmentu zhodná s koncepciou krízového manažmentu NATO, ktoré zostáva základom kolektívnej obrany členov EÚ. Úlohou krízového manažmentu je posilniť bezpečnosť a stabilitu v Európe a podľa potreby prispievať k účinnému predchádzaniu konfliktov a zabezpečovať aktívnu spoluprácu krízového manažmentu, vrátane podpory operácií. Medzinárodné hnutie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca International Movement of the Red Cross and Red Crescent Societies IM RC/RCS. Tvoria ho tri zložky: Medzinárodný výbor Červeného kríža, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodný výbor Červeného kríža International Committee of the Red Cross ICRC. Je neutrálna a nezávislá inštitúcia súkromného charakteru pôsobiaca na celom svete. Iniciovala Ženevské konvencie. Vyvíja aktivity na ochranu civilného obyvateľstva pred zatiahnutím do konfliktov, vykonáva pátraciu službu, organizuje materiálnu a zdravotnícku pomoc. Pomáha obetiam v ozbrojených konfliktoch a pri odstraňovaní ich priamych následkov. Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca MF NS ČK/ČP International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies IF RC/RCS. Predstavuje svetové združenie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Medzi svojimi členskými spoločnosťami vytvára stály spojovací, koordinačný a študijný orgán. Národným spoločnostiam zabezpečuje ochranu ich morálnych a materiálnych záujmov. Vydáva celosvetové výzvy na 19

12 20 poskytnutie pomoci a operatívne zabezpečuje medzinárodnú pomoc pri katastrofách a miestnych konfliktoch. Pomáha národným spoločnostiam pri plánovaní a príprave dlhodobých projektov na predchádzanie katastrof. Národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca National Red Cross and Red Crescent Societies NS. Svoju činnosť vykonávajú bez rasovej, náboženskej a politickej diskriminácie. Medzi ich hlavné úlohy patrí organizovanie zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, vykonávanie školení zdravotníckeho personálu, poskytovanie pomoci chorým, raneným, zajatcom a civilnému obyvateľstvu v krízových situáciách a organizovanie dobrovoľnej zdravotníckej pomoci pri katastrofách. 1.2 SKÚSENOSTI Z TVORBY SYSTÉMU KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU V procese formovania systému krízového manažmentu na vrcholovej úrovni štátu treba využiť tie skúsenosti a prístupy zahraničných partnerov, ktoré majú predpoklady na aplikáciu v podmienkach Slovenskej republiky. Česká republika Vrcholovými orgánmi krízového riadenia na úrovni štátu sú: prezident Českej republiky, parlament Českej republiky ako najvyšší orgán zákonodarnej moci, vláda Českej republiky ako najvyšší orgán výkonnej moci. Na plnenie úloh súvisiacich s prípravou na riešenie krízových situácií a s ich riešením sú zriadené samostatné pracovné orgány vlády: Bezpečnostná rada štátu poradný orgán, Ústredný krízový štáb výkonný orgán. Bezpečnostná rada štátu má koordinačné úlohy, posudzuje zásadné protikrízové opatrenia navrhované Ústredným krízovým štábom a ministerstvami a odporúča ich realizáciu vláde. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky jej členmi môžu byť v súlade s ústavným zákonom iba členovia vlády a nemá žiadne ústavné právomoci ani v prípade, keď je v dôsledku krízovej situácie znemožnená činnosť vlády. Ústredný krízový štáb je pracovným orgánom vlády na riešenie krízových situácií pri bezprostrednej hrozbe vzniku a po vzniku krízovej situácie: zabezpečuje operatívnu koordináciu, sledovanie a vyhodnocovanie stavu realizácie opatrení prijímaných vládou a ministerstvami na zamedzenie vzniku alebo na riešenie vzniknutej krízovej situácie, poskytuje podporu činnosti orgánom krízového riadenia územných správnych úradov a orgánov územnej samosprávy. Ústredný krízový štáb Českej republiky je pripravený na riešenie všetkých krízových situácií. Z toho dôvodu predsedom štábu je a jeho činnosť podľa charakteru krízovej situácie riadi buď minister obrany alebo minister vnútra. V Slovenskej republike je ústredný krízový štáb určený iba na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu, a preto jeho predsedom je vždy minister vnútra. Poľská republika Vrcholovým orgánom pre oblasť národnej bezpečnosti je Rada národnej bezpečnosti, ktorá je poradným orgánom prezidenta republiky pre bezpečnosť a jej existencia je zahrnutá v Ústave Poľskej republiky. Pozostáva z najvyšších predstaviteľov Poľskej republiky: vláda v zložení predseda vlády, minister vnútra, minister financií, minister zahraničných vecí, zástupcovia obidvoch komôr parlamentu, predseda Sejmu a predseda Senátu, prezident Národnej banky Poľskej republiky. Radu národnej bezpečnosti Poľskej republiky možno porovnať s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky, avšak ani jedna z nich nie je vytvorená z odborníkov pracovníkov krízového manažmentu. Sekretariát Rady národnej bezpečnosti, ako odborný prvok, spracúva všetky analytické materiály a ďalšie koncepčné materiály pre prezidenta Poľskej republiky. Členovia sekretariátu sa zúčastňujú na zasadnutiach výborov parlamentu, aby boli informovaní o činnosti a smerovaní riešenia otázok bezpečnosti Poľskej republiky. V Slovenskej republike takýto vrcholový odborný prvok krízového manažmentu vytvorený nie je. Národné centrum krízového reagovania je pracovným orgánom na koordináciu orgánov krízového manažmentu na predchádzanie a riešenie krízových situácií. Toto centrum je porovnateľné s Ústredným krízovým štábom v Slovenskej republike. Litva Hlavnými subjektmi systému zabezpečujúceho funkciu krízovej prevencie a krízového manažmentu sú: prezident republiky a rada národnej obrany, vláda, parlament v oblasti legislatívy, organizačné štruktúry krízové veliteľstvá vykonávajúce funkcie operačného manažmentu. 21

13 22 Na zabezpečenie aktivít pre krízový manažment je vytvorený centrálny úrad univerzálneho charakteru s komunikačným a zodpovedajúcim personálnym zložením. Centrum krízového manažmentu je samostatný právny a finančný subjekt zriadený vládou a riadený prezidentom, predsedom vlády, rozhodnutiami vlády a ministrom národnej obrany Litvy. Jeho úlohou je monitorovať a predpovedať možné ohniská vzniku kríz a koordinovať inštitúcie a infraštruktúru štátu v krízovom manažmente, vrátane medzinárodnej dimenzie. Hlavnou úlohou centra je zber, analýza, výmena a poskytovanie informácií. Centrum je zároveň kontaktným bodom pre národné a medzinárodné autority a organizácie s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou. V Slovenskej republike takéto centrum nie je, ale existuje snaha vytvoriť ho. Skúsenosti z činnosti dočasného situačného centra SR, ktoré pracovalo pod gesciou Ministerstva zahraničných veci SR, to len potvrdzujú. ZHRNUTIE Možno konštatovať, že na medzinárodnej úrovni neexistujú všeobecné záväzné pravidlá systému krízového manažmentu, resp. formy jeho výstavby a spôsoby jeho fungovania. Prax ukazuje, že systém krízového manažmentu v jednotlivých krajinách reflektuje ich históriu, tradície a právne prostredie. Tento prístup je založený na myšlienke, že kríza je predovšetkým problémom štátu, ktorého sa týka a nie ostatných štátov. V súvislosti s vývojom v poslednom období, najmä po teroristických útokoch na ciele v USA, ale aj v Španielsku a vo Veľkej Británii, môžeme však očakávať, že tento systém, hlavne vo vzťahu k vonkajším ohrozeniam, sa bude ďalej budovať tak, aby v rámci medzinárodného spoločenstva boli riziká podobných ohrození znížené na čo najnižšiu úroveň a aby spoločná reakcia systémov krízového manažmentu jednotlivých štátov v prípade potreby bola rýchla a účinná. 2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU V SR 2.1 ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Výbor pre zahraničnú politiku NÁRODNÁ RADA SR Parlamentná rada Bezpečnostná rada SR poradný orgán vlády SR Výbor pre civilné núdzové plánovanie Výbor pre koordináciu činností spravodaj. služieb Výbor pre obranné plánovanie Hlavné miesto riadenia obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu VLÁDA SR Ústredný krízový štáb Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Rezortné krízové štáby PREZIDENT SR Medzirezortné komisie Komisia vlády SR pre radiačné havárie Ústredná povodňová komisia Ústredná pandemická komisia Ústredná protinákazová komisia Komisia pre ropnú bezpečnosť Poslaním bezpečnostného systému Slovenska podľa tejto koncepcie je zabezpečiť životné a dôležité záujmy Slovenskej republiky tak, ako sú definované v jeho bezpečnostnej a obrannej stratégii, prostredníctvom plánovania, riadenia a koordinovania úloh, opatrení a aktivít na zaručenie stavu bezpečnosti štátu v čase mieru a v krízových situáciách, pri efektívnom využití vnútorných zdrojov a prostriedkov štátu, ako aj medzinárodnej podpory. Tento model, pretože nerešpektuje teoretické princípy fungovania krízového manažmentu, má niekoľko nasledujúcich dysfunkcií: 23 Vláda SR 9. októbra 2002 schválila Koncepciu bezpečnostného systému Slovenskej republiky. Tento dokument vymedzil súbor jedenástich oblastí, ktoré boli definované ako najpotrebnejšie riešenia bezpečnosti a budovania transformovaného bezpečnostného systému SR. Schematicky ho možno znázorniť takto:

14 24 je narušená jednotnosť rozhodovania na vrcholovej úrovni riadenia štátu mimo času krízy a v krízovej situácii tým, že ústredným rozhodovacím orgánom bezpečnostného systému mimo krízovej situácie je vláda, ktorej poradným orgánom je Bezpečnostná rada. V dobe riešenia krízovej situácie vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav má Bezpečnostná rada aj v prípade funkčnosti vlády prevziať niektoré jej presne definované rozhodovacie právomoci, ustanovené osobitným zákonom v rozsahu nevyhnutne potrebnom na riešenie krízovej situácie, zo štruktúry orgánov riadenia v bezpečnostnom systéme vyplýva, že je tvorený osobitne pre krízy vojenského a zvlášť pre krízy nevojenského charakteru. Nepočíta sa so zriadením orgánu krízového riadenia, ktorý by organizoval prípravy na riešenie krízových situácií a ich riešenie v čase vojny, vojnového stavu i v čase výnimočného alebo núdzového stavu. Ústredný krízový štáb ako ďalší poradný orgán vlády má koordinovať činnosť orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie iba v období krízových situácií, mimo času vojny a vojnového stavu, SITCEN situačné centrum, ktorého úlohou má byť nepretržité monitorovanie bezpečnostného prostredia štátu a analýza bezpečnostných rizík a ohrození, je poradným orgánom poradného orgánu Bezpečnostnej rady SR, nie vlády SR. Na jeho vytvorenie neexistuje právna opora, preto nie je ani skutočne vytvorené. Štrukturálny bezpečnostný systém tvoria podsystémy riadenia zahraničnej bezpečnostnej politiky, obrany, vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany a zabezpečenia. Podsystém riadenia má tvoriť jadro bezpečnostného systému SR. Orgány riadenia majú prijímať všeobecne záväzné právne normy, nariadenia a smernice pre rozhodovanie v podsystéme zahraničnej bezpečnostnej politiky, obrany, vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany a zabezpečenia a vytvárať predpoklady na ich realizáciu. Má vytvárať a realizovať vzájomné väzby a súčinnosť medzi vrcholnými orgánmi štátu navzájom, ako aj medzi týmito orgánmi a ostatnými výkonnými a zabezpečovacími orgánmi s cieľom včasnej efektívnej prevencie a organizovaného ohlasu na požiadavky bezpečnosti SR. Podsystém zahraničnej bezpečnostnej politiky tvorí súhrn opatrení a činností predovšetkým Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR a Ministerstva hospodárstva SR v oblasti tvorby a realizácie zahraničnej bezpečnostnej politiky na formovanie stabilného bezpečnostného prostredia prostredníctvom rozvíjania dobrých susedských vzťahov a spolupráce, upevňovania medzinárodného postavenia štátu a vytvárania bezpečnostných zmluvných záruk pre Slovenskú republiku. Podsystém obrany tvoria orgány verejnej moci štátu a vecne príslušné právnické i fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami vytvárajú predpoklady na zabezpečenie obrany štátu, prípravy na obranu štátu a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti na- padnutiu, ako aj z ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rozhodujúcou výkonnou zložkou podsystému sú Ozbrojené sily SR. V podsystéme vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany sú orgány verejnej moci a vecne príslušné právnické i fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami zabezpečujú prevenciu a riešia ohrozenia predovšetkým nevojenského charakteru. Ide hlavne o ochranu života, zdravia, majetku, práv a slobôd osôb a ochranu verejného poriadku. Rozhodujúcou výkonnou zložkou sú bezpečnostné zbory, ozbrojené zbory, hasičské a záchranné zbory, záchranné služby, ako aj vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl. Podsystém zabezpečenia tvoria orgány verejnej moci štátu a vecne príslušné právnické i fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami vytvárajú predpoklady na zabezpečenie funkčnosti jednotlivých podsystémov bezpečnostného systému. Tento podsystém predstavuje súhrn organizačných, ekonomických, materiálno-technických a finančných opatrení. 2.2 PRÁVNY RÁMEC PRE ČINNOSŤ ORGÁNOV KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Moderný štát funguje ako objektívny a neosobný mocenský mechanizmus, verejnoprávna korporácia, ktorej cieľom je efektívne spravovať územie, spoločenské vzťahy a udržať stabilitu spoločenského systému. V záujme naplnenia tohto cieľa štát vo veľkej miere akceptuje obyčajové pravidlá a vytvára nové všeobecné pravidlá správania sa zamerané na ich uplatňovanie či vynútenie. Medzi takéto pravidlá patria aj právne normy v oblasti bezpečnosti štátu. Ústava Slovenskej republiky ako zákon zákonov zmocňuje Národnú radu SR prijímať zákony, ktoré zabezpečia fungovanie štátu tak, aby aj v čase výnimočných situácií (krízovej situácie) bola garantovaná bezpečnosť a nevyhnutný rozsah práv a slobôd jeho obyvateľov. Základné pojmy, ako je bezpečnosť a krízová situácia, vymedzuje ústavný zákon číslo 227/2001 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Je výsledkom zohľadnenia skúseností vyspelých krajín v oblasti obrany a ochrany, ale tiež reakcií na udalosti súvisiace s bojom proti medzinárodnému terorizmu. Taxatívne vyjadruje: podmienky a rozsah obmedzovania základných práv a slobôd, ako aj rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, podmienky vypovedania vojny a vyhlásenia vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, 25

15 26 spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Krízové stavy sa členia podľa druhu ohrozenia: živelné pohromy alebo iné podobné nebezpečenstvá, vrátane narušenia chodu hospodárstva, ohrozenie ústavného poriadku, terorizmus, občianske nepokoje, hrozba agresie a príprava na vedenie vojny, vojna alebo plnenie medzinárodných záväzkov o spoločnej obrane. Toto členenie rozlišuje krízové situácie podľa charakteru ohrozenia na: nevojenské ohrozenia núdzový stav, výnimočný stav, vojenské ohrozenia vojnový stav, vojna. Takéto členenie krízových situácií podľa druhu ohrozenia umožňuje orgánom krízového riadenia lepšie stanoviť a pripraviť krízové opatrenia a predchádzať kompetenčným sporom. Umožňuje tiež decentralizované riadenie pri riešení krízových situácií podľa intenzity postihnutia územia. Nevýhodou sa javí, že môže dôjsť k duplicite činností pri plánovaní krízových opatrení, lebo niektoré opatrenia pri nedostatočnej koordinácií môžu prijímať rôzne subjekty v každej krízovej situácii nezávisle na činnosti iných orgánov, čo je nesystémové, ale aj finančne náročné. Prijatie tohto zákona bolo dobrým základom na spracovanie ďalších právnych predpisov v oblasti obrany a ochrany, a tým aj predpokladom na vytvorenie moderného a efektívneho systému krízového riadenia v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky. Vzťahy na úseku obrany štátu upravuje zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ustanovuje úlohy štátnym orgánom, obciam, vyšším územným celkom a povinnosti právnickým i fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám pri príprave na obranu štátu, pričom vymedzuje i zodpovednosť za porušenie týchto povinností. Pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení aj mimo času vojny a vojnového stavu zákon ustanovuje ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, súdom, prokuratúre, orgánom miestnej štátnej správy, obciam a vyšším územným celkom zriadiť útvary krízového riadenia, ktoré v období krízových situácií plnia úlohy krízových štábov. Toto ustanovenie nie je zosúladené so zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách len mimo času vojny a vojnového stavu. Na plnenie úloh podľa tohto zákona si iba ministerstvá majú zriadiť osobitný útvar v priamej podriadenosti ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy; tento útvar má plniť aj úlohy sekretariátu krízového štábu ministerstva, resp. iného ústredného orgánu. Ostatné orgány štátnej správy a samosprávy si majú zriadiť krízový štáb, ktorý ako výkonný orgán orgánu krízového riadenia má za úlohu analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti až v období krízovej situácie. Na monitorovanie, analýzu a prevenciu krízových javov ako jednej z najdôležitejších činností krízového manažmentu nie je doposiaľ zriadený odborný prvok. Nesystémovým sa javí aj zaradenie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a bezpečnostných rád krajov a obvodov medzi orgány riadenia z dôvodu, že riadi ten, kto rozhoduje a tieto rady rozhodovacie právomoci nemajú. Je zrejmé, že dva uvedené základné zákony pre systém krízového manažmentu nie sú vzájomne zosúladené. Hoci hovoria o krízových situáciách, nie je z nich jasný vzťah medzi útvarom krízového riadenia, osobitným útvarom a krízovým štábom. Nejasné sú aj kompetencie Hlavného miesta riadenia obrany štátu a jeho vzťah a väzby na Ústredný krízový štáb. Zákony nezjednocujú systém krízového riadenia, čiže nie je jasný systém plánovania, organizovania, vedenia a kontroly, ale ani jednotné vedenie dokumentácie a využívanie informačného systému. Úlohy a pôsobnosť štátnej správy, obcí, fyzických osôb a právnických osôb na účinnú ochranu života, zdravia a majetku obyvateľstva ustanovuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Civilná ochrana je v ňom definovaná iba ako systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku obyvateľstva, bez organizačnej štruktúry a vzťahov k ďalším prvkom bezpečnostného systému. Podstata civilnej ochrany spočíva v analýze možného ohrozenia a prijímaní opatrení na znižovanie jeho rizík, ako aj na prípadné odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí a vytváranie podmienok na prežitie obyvateľstva bez vzťahu ku krízovým situáciám nedefinovaným v ústavnom zákone. Tento zákon je prežitkom doby a nezapadá do rámca ďalších zákonov, ako sú zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a zákon č. 129/2002 Z. z o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, ktoré reflektujú domáce a zahraničné skúsenosti v oblasti bezpečnosti. Úlohy, použitie, riadenie a velenie ozbrojených síl a ich prípravu ustanovuje zákon č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Úlohy postihujú celé spektrum možných vojenských ohrození, vrátane použitia ozbrojených síl na odstraňovanie následkov výnimočného alebo núdzového stavu, na riešenia mimoriadnych udalostí i na boj proti terorizmu. V súčinnosti s Policajným zborom SR sú ozbrojené sily povinné podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku aj mimo doby krízových situácií. Toto je aj zjednocujúcim prvkom so zákonom č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje policajnému zboru okrem základných úloh aj povinnosť spolupráce s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou 27

16 28 informačnou službou a s právnickými i fyzickými osobami s cieľom zachovať bezpečnosť štátu. Ozbrojené sily SR a Policajný zbor SR pri svojej monitorovacej a analytickej činnosti majú využívať výsledky spravodajských inštitúcií štátu. Zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov stanovuje rozsah a pôsobnosť získavania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR, činnosti smerujúce proti jej bezpečnosti, o aktivitách cudzích spravodajských služieb, o organizovanej trestnej činnosti a terorizme, o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy SR a o ohrození alebo úniku informácií a chránených vecí. Rozsah pôsobnosti, získavania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií dôležitých na zabezpečenie obrany SR, týkajúcich sa aktivít, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti jej suverenite, zvrchovanosti, územnej celistvosti a obranyschopnosti ustanovuje zákon č. 198/1994 Z. z o vojenskom spravodajstve. Zjednocovacím prvkom pre spoluprácu týchto spravodajských inštitúcií štátu je výbor pre koordináciu činností spravodajských služieb Bezpečnostnej rady SR. Úlohy a pôsobnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy, práva a povinnosti právnických i fyzických osôb pri zabezpečovaní prežitia obyvateľstva počas krízovej situácie, zabezpečenie výroby, služieb, náhrad spotreby a strát pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a ostatné zložky ustanovuje zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Podľa nášho názoru by takýto zákon mal mať ambíciu koordinovať celé spektrum ekonomického zabezpečenia bezpečnostného systému SR. Nedostatky sú i v stanovení zásad pre financovanie krízového hospodárstva a neuskutočniteľná je tiež realizácia vecného plnenia a pracovnej povinnosti z dôvodu absencie adekvátnej legislatívy. ZHRNUTIE Právne prostredie pre činnosť krízového manažmentu je vytvorené a právna úprava vyplývajúca z ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je prepracovaná, pričom reaguje aj na medzinárodné udalosti odohrávajúce sa v poslednom období. Chápanie krízových situácií je široké a logické, obsahuje všetky druhy možných ohrození. Orgány krízového riadenia majú rozsiahle právomoci a pre každú krízovú situáciu sú stanovené konkrétne opatrenia, čo sa nevyhnutne premieta v jeho obsahu. Nedostatkom je malá previazanosť nižších právnych noriem, ktoré sú nadefinované pre ohrozenia vojenského charakteru zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane a osobitne pre ohrozenia nevojenského charakteru zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, ako aj zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Tie nemajú vzájomné efektívne prepojenie, čo v systéme krízového manažmentu vytvára nejednotnosť. 2.3 KRÍZOVÝ MANAŽMENT NA VRCHOLOVEJ ÚROVNI RIADENIA ŠTÁTU V mierovom, slobodnom a demokratickom vývoji spoločenských a predovšetkým politických vzťahov sú vytvorené inštitúcie verejnej moci, ktoré zabezpečujú chod štátu. Sú medzi nimi zložité vzťahy. V čase vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu vzniká dôvod na to, aby sa tieto inštitúcie verejnej moci zúžili na mocenskú podstatu, ktorej pretrvanie je nevyhnutnou podmienkou prežitia samotného štátu. Takými inštitúciami na vrcholovej úrovni riadenia štátu sú: Národná rada Slovenskej republiky ako predstaviteľ zákonodarnej moci, prezident Slovenskej republiky ako predstaviteľ výkonnej moci s osobitným postavením, vláda Slovenskej republiky ako predstaviteľ výkonnej moci, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy ako predstavitelia výkonnej moci. Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor vykonáva v oblasti bezpečnosti štátu zákonodarnú a kontrolnú činnosť. Z hľadiska vyhlasovania krízových situácií rozhoduje iba o vypovedaní vojny. Pri krízových situáciách môžu nastať okolnosti, ktoré činnosť Národnej rady SR znemožnia. Pre takúto situáciu je zriadená Parlamentná rada Slovenskej republiky. Jej predsedom je predseda národnej rady, ďalšími členmi sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov. Parlamentná rada SR prijíma zákony a vykonáva činnosť len v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Jej činnosť sa končí v okamžiku obnovenia činnosti Národnej rady SR. Prezident Slovenskej republiky má v rámci bezpečnostného systému významné právomoci pri nevojenských i pri vojenských krízových situáciách. Vo svojich rozhodnutiach požíva značnú mieru autonómie. Vypovedá vojnu, vyhlasuje vojnový stav a výnimočný stav. Na základe rozhodnutia Národnej rady SR je povinný vypovedať vojnu. Návrhu vlády SR na vyhlásenie vojnového alebo výnimočného stavu však nie je povinný vyhovieť. Za vojny, vojnového stavu a núdzového stavu ako hlavný veliteľ na návrh vlády SR rozhoduje o použití ozbrojených síl. Na riešenie vojenských krízových situácií môže na návrh vlády SR nariadiť všeobecnú alebo čiastočnú mobilizáciu, mimoriadne odvody a výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom povinnej služby. Na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru môže nariadiť výkon mimoriadnej služby, ale nie je povinný vyhovieť návrhu vlády SR na doplnenie ozbrojených síl. Ak bezprostredne hrozí 29

17 30 krízová situácia nevojenského charakteru, pri jej riešení musí byť minister vnútra ako predseda Ústredného krízového štábu. V rámci krízového riadenia štátu má prezident právo na návrh predsedu vlády SR menovať a odvolávať ďalších členov Bezpečnostnej rady SR, ktorí nemusia byť členmi vlády SR. Voči Bezpečnostnej rade SR prezident disponuje ďalšími dôležitými oprávneniami, ako sú: právo navrhovať jej zvolanie a zúčastniť sa na jej zasadaní, právo vyžadovať od jej predsedu a ďalších členov informácie potrebné na plnenie prezidentských právomocí, predovšetkým ako hlavného veliteľa v oblasti obrany, právo predkladať návrhy týkajúce sa bezpečnosti štátu. Vláda Slovenskej republiky plní pri riešení krízových situácií rozhodujúcu úlohu hlavne v tom, že na základe zákona má právo prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií. Je oprávnená predložiť prezidentovi SR návrh na vyhlásenie vojnového stavu a výnimočného stavu a vyhlasuje núdzový stav. Za krízových situácií ukladá povinnosti vo všetkých oblastiach spoločenského života a môže stanoviť obmedzenia. Na vytváranie a realizáciu bezpečnostného systému SR, plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v SR a vo svete si vláda zriaďuje Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky ako stály pracovný poradný orgán Ak je činnosť vlády v dôsledku krízovej situácie znemožnená, v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu má Bezpečnostná rada SR postavenie ústavného orgánu. Na riešenie krízových situácií si vláda SR zriaďuje Ústredný krízový štáb ako svoj pracovný orgán. Slúži na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru, keď je vyhlásený výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia. Predsedom je minister vnútra SR. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Bezpečnosť si vyžaduje koordináciu už na vrcholovej úrovni riadenia štátu, medzi ústrednými orgánmi štátnej správy ministerstvami. Kompetencie jednotlivých ministerstiev, úlohy a zodpovednosť za vytváranie podmienok na realizáciu požiadaviek príprav na obranu a ochranu a ich riešenie ustanovuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Dominantné postavenie pri riadení jednotlivých subsystémov majú Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo hospodárstva SR. Ostatné ministerstvá plnia v systéme krízového manažmentu podpornú funkciu, a to hlavne v oblasti financovania, dopravy, zdravotného zabezpečenia a ochrany životného prostredia. Ostatné ústredné orgány štátnej správy ako podporné štruktúry systémov obrany a ochrany dopĺňajú celkový rámec bezpečnostného systému. Pri prevencii a riešení krízových javov majú nezastupiteľné miesto. Tvorbu štátnych hmotných rezerv, ich financovanie, skladovanie a využívanie, vrátane riešenia stavu ropnej núdze v dobe krízových situácií, zabezpečuje Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť štátu, o aktivitách smerujúcich proti jej bezpečnosti, o činnosti cudzích spravodajských služieb, o organizovanom zločine a terorizme, ako aj o ďalších skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy štátu, má na starosti Slovenská informačná služba. V súčinnosti s Národným bezpečnostným úradom Slovenskej republiky, ktorý má pod gesciou oblasť ochrany utajovaných skutočností a šifrovej služby, rieši ohrozenie alebo únik údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva. Zabezpečením výkonu štátneho dozoru nad bezpečnosťou jadrových zariadení, vrátane dozoru nad nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, ako aj výkonom štátneho dozoru nad jadrovými materiálmi, vrátane ich kontroly a evidencie, je poverený Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorý spracováva aj koncepciu využitia a ochrany jadrových zariadení v krízových situáciách. Výkon dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému štátu a realizáciou bankových činností, vrátane riadenia dodržiavania cenovej politiky prostredníctvom menovej politiky štátu, koordináciu a fungovanie peňažného obehu a platobného styku zabezpečuje Národná banka Slovenska ako nezávislá centrálna banka. Národná spoločnosť Slovenský Červený kríž je jedinou neštátnou organizáciou, ktorá pôsobí na celom území Slovenskej republiky v súlade zo Ženevskými dohovormi. Je súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Spolupracuje s orgánmi štátnej správy, samosprávy a s ďalšími organizáciami, inštitúciami a združeniami Slovenskej republiky i s príslušnými medzinárodnými a zahraničnými organizáciami. Základným poslaním Slovenského Červeného kríža je predchádzať krízovým situáciám a zmierňovať utrpenie všetkých ľudí bez ohľadu na národnosť, pohlavie, rasu, náboženstvo a politické presvedčenie. K jeho základným úlohám patrí aj pôsobenie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytovanie pomoci pri katastrofách, živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach a organizovanie, sprostredkovanie a poskytovanie pomoci pri katastrofách a núdzových stavoch aj mimo územia republiky. 31

18 32 ZHRNUTIE Právne normy, ktoré ustanovujú pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy a ostatných orgánov štátnej správy vymedzujú pôsobnosť a zodpovednosť aj za úlohy bezpečnosti a vytvárajú podmienky na realizáciu požiadaviek zabezpečovania príprav na obranu a ochranu. Krízový manažment na vrcholovej úrovni riadenia štátu má právne definovanú organizačnú štruktúru na plnenie úloh súvisiacich s prípravou na riešenie krízových situácií a s ich riešením, ale táto organizačná štruktúra je definovaná zvlášť pre systém obrany hlavné miesto riadenia obrany štátu, útvary krízového riadenia, krízové štáby a osobitne pre systém ochrany ústredný krízový štáb, osobitný útvar, krízový štáb. Takéto nejasné postavenie uvedených orgánov a vymedzenie vzťahov medzi nimi na vrcholovej úrovni riadenia štátu spôsobuje nejednotnosť organizačných štruktúr krízového manažmentu pri prevencii a riešení krízových situácií, vrátane neefektívneho vynakladania finančných prostriedkov a materiálových zdrojov. torovanie a vytváranie komplexných analýz vývoja bezpečnostnej situácie a rizík ohrozenia. O aktuálnosti riešenia tohto problému hovorí aj Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2004, kde je v časti Návrh opatrení v oblasti riadenia a koordinácie bezpečnostného systému Slovenskej republiky o. i. zakomponovaná úloha:...vypracovať zákon o krízovom riadení, ktorý bude jednotne riešiť krízový manažment v stave bezpečnosti a v období krízových situácií vymedzených ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. za účelom vybudovania jednotného a efektívneho systému krízového manažmentu. K tomu novelizovať čl. 1, ods. 9 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. POUŽITÁ LITERATÚRA 33 ZÁVER Z tendencií vývoja bezpečnostného prostredia Slovenskej republiky vyplýva, že bezpečnostný systém by v prvých desaťročiach 21. storočia mal predstavovať moderný prvok, ktorý bude schopný plniť úlohy spojené s bezpečnosťou občana a medzinárodnými záväzkami v novom geostrategickom prostredí. To budú charakterizovať zásadné ekonomické, technické, sociálne, náboženské a kultúrne zmeny, ktoré bude pravdepodobne sprevádzať rast globálneho napätia a konflikty. Súčasný systém krízového manažmentu štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky nie je s týmito úlohami v dostatočnom súlade. Potreby štátu sú podmienené zmenami v bezpečnostnom prostredí, ktoré sa intenzívne mení, čím nastávajú aj zmeny v potrebách štátu. To determinuje i stav systému krízového manažmentu. Za primárne môžeme pokladať subjektívne príčiny, ako je nerešpektovanie právnych predpokladov jednotného mierového a krízového riadenia s jednoznačným vymedzením miesta, úloh a zodpovednosti orgánov na všetkých úrovniach riadenia štátu, s taxatívnym vymedzením zodpovednosti. Neuplatňujú sa princípy komplexnosti v oblasti výstavby, existencie i rozvoja systému riadenia v priamej nadväznosti na prípravu a realizáciu opatrení na elimináciu vzniku hrozby alebo na odstránenie následkov krízových javov v systéme zabezpečenia, čím dochádza k neefektívnemu využívaniu disponibilných zdrojov vyčleňovaných na zaručenie bezpečnosti štátu. Nejednotnosť organizačných štruktúr krízového manažmentu a systematickej prípravy pracovníkov krízového manažmentu má za následok nezabezpečenie operatívnosti a odbornej spôsobilosti orgánov krízového riadenia v záujme riešenia krízových javov. To spôsobuje, že nie je zabezpečené nepretržité moni- [1] ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe, Žilina, RVS FŠI ŽU 2001 [2] ANTUŠÁK, E., KOPECKÝ, Z.: Úvod do teórie krízového manažmentu, Praha, Oeconomica 2003 [3] Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2004, Uznesenie vlády SR č. 542 z [4] Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, Uznesenie NR SR č z [5] Koncepcia bezpečnostného systému Slovenskej republiky, Uznesenie vlády SR č z [6] NATO/EAPC, Generic Crisis Management Handbook, 1999 [7] [8] Koncepcia účasti SR v civilnom krízovom manažmente EÚ, Uznesenie vlády SR č. 527 zo [9] Analýza a návrh úpravy legislatívneho rámca rozhodovacieho mechanizmu na vysielanie Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácií medzinárodného krízového manažmentu, Uznesenie vlády SR č. 616 zo

19 34 MIESTO A ÚLOHY SÍL OCHRANY ŠTÁTNYCH HRANÍC V BOJI PROTI TERORISTICKÉMU OHROZENIU / PLACE AND TASKS OF STATE BORDER PROTECTION IN THE BATTLE AGAINST TERRORIST THREAT płk Bernard WIŚNIEWSKI, PhD. płk Bogdan BOCIANOWSKI Bernard WIŚNIEWSKI, PhD. je plukovník poľskej armády vo výslužbe, pracujúci na poľskom ministerstve vnútra a štátnej správy. Zaoberá sa otázkami národnej bezpečnosti a je autorom mnohých publikácií z tejto oblasti. Prednáša na Národnej akadémii obrany vo Varšave a špecializuje sa na otázky prípravy na obranu, vnútornej bezpečnosti štátu, reagovania na krízové situácie a vzdelávania v oblasti bezpečnosti / is a retired Polish Army Colonel, employed at the Ministry of Interior and Administration. He deals with issues of national security. Author of many publications in this area. Lecturer at the National Defence Academy in Warsaw. Specialises in issues of defence preparation, internal security of the state, crisis response as well as education for security. płk Bogdan BOCIANOWSKI je náčelníkom Sekcie obranných záležitostí a krízového manažmentu Veliteľstva Pohraničnej stráže Poľskej republiky, absolvent kurzu Executive Program in International and Security Affairs 04-5 v College of International and Security Studies of George C. Marshall European Center for Security Studies, Garmisch-Partenkirchen / is the Chief of Defence Affairs and Crisis Management Department of Border Guard Command of the Republic of Poland, graduate of Executive Program in International and Security Affairs 04-5 in College of International and Security Studies of George C. Marshall European Center for Security Studies, Garmisch-Partenkirchen Každý štát pri vytváraní podmienok svojej bezpečnej existencie zohľadňuje potenciálne zdroje ohrozenia existujúce objektívne, nezávisle od politickej vôle a zámerov iných štátov a národov v bližšom či vzdialenejšom okolí, pričom vypracúva vhodné koncepcie a plány pôsobenia proti nim. Zároveň udržiava obranný potenciál nevyhnutný na ich realizáciu. Pri hodnotení týchto podmienok štáty zohľadňujú politicko-vojenské výzvy mierového obdobia, ako aj vonkajšie krízové ohrozenia a vojnové ohrozenia (rozlišujúc medzi nimi hrozbu lokálnej a všeobecnej vojny). K hlavným politicko-vojenským výzvam obdobia mieru patria 1 : 1) vynakladanie nevyhnutného úsilia na udržanie primeranej kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovne obranného potenciálu tak, aby bola minimalizovaná hrozba politického vydierania, aby sa predišlo redukcii medzinárodnej pozície štátu a aby bola zabezpečená reálna podpora diplomacie v prebiehajúcom úsilí o účinnú realizáciu dôležitých záujmov štátu na medzinárodnej scéne; 2) vnášanie podstatného vkladu do posilňovania medzinárodných inštitúcií a organizácií pôsobiacich v oblasti obrany, vrátane oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a budovania dôvery; 3) prekonávanie predsudkov a formovanie dobrých susedských vzťahov so štátmi v bližšom i širšom okolí. V období mieru sa vyskytujú aj výzvy spojené s nadnárodným ohrozením, ako je napríklad: nekontrolované šírenie zbraní hromadného ničenia (nukleárnych, biologických, chemických), ohrozenie života poľských občanov a bezpečnosti poľských štátnych objektov nachádzajúcich sa za hranicami štátu, následky prírodných, ako aj ekologických katastrof, terorizmus 2. Realizácia zámerov smerujúcich k zabezpečeniu bezpečnosti štátu je mnohostranná a komplexná. Zahŕňa všetky oblasti štátnej činnosti, predovšetkým: politickú, ekonomickú (hospodársku), vojenskú, vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany štátnych hraníc, kontroly hraničného pohybu. V poslednej z uvedených oblastí majú zvláštne miesto špecializované sily policajného charakteru. Úspešnosť ich činnosti pri súčinnosti s inými štátnymi službami rozhoduje o úrovni bezpečnosti štátu a jeho občanov. Závisí okrem iného od spolupráce so všetkými prvkami systémov bezpečnosti štátov. Potreba uve- 1) Širšie v: Pawłowski, J., System obronny Rzeczpospolitej Polskiej (Obranný systém Poľskej republiky) [v:] Resort spraw wewnętrznych i administracji w systemie obronnym państwa (Rezort vnútra a štátnej správy v obrannom systéme štátu), (red. R. Kulczycki, B. Wiśniewski), Ministerstvo vnútra a štátnej správy, Varšava ) Dtto. 35

20 36 denej spolupráce vyplýva z charakteru súčasného ohrozenia. Do pôsobenia proti tomuto ohrozeniu sa angažujú celé spoločnosti. Spolupráca síl ochrany hraníc so štátnymi a zahraničnými inštitúciami zahŕňa štyri základné roviny: preventívne činnosti, operačné a prieskumné činnosti, zisťovacie a vyšetrovacie činnosti výmenu informácií 3. V oblasti preventívnych činností táto spolupráca zahŕňa hlavne: zadržiavanie hľadaných osôb, udržiavanie verejného poriadku v pohraničnom pásme a v oblastiach hraničných prechodov. Spolupráca v oblasti operačných a prieskumných činností sa týka najmä výmeny informácií týkajúcich sa trestných činov a spoločných činností, ktorých cieľom je odhaľovanie a zadržiavanie páchateľov hraničných trestných činov kriminálnych (napr. obchod so živým tovarom ) alebo hospodárskych, ako aj vzájomné poskytovanie pomoci v oblasti využívania technických prostriedkov a operačnej práce, v prípadoch odôvodnených potrebami spolupracujúcich síl. Vypracované pravidlá a oblasti spolupráce pri realizácii zisťovacích a vyšetrovacích činností sú prispôsobené kompetenciám spolupracujúcich inštitúcií a systematicky sa zdokonaľujú. Podrobne sa určujú pravidlá poskytovania vzájomnej pomoci pri vykonávaní procesných činností a iných zisťovacích a vyšetrovacích činností, vrátane vzájomného využívania právnej pomoci a posudkov odborníkov a znalcov. Naproti tomu priebežná výmena informácií sa uskutočňuje v rámci pracovných stretnutí, týkajúcich sa metód pôsobenia páchateľov, a každodennej výmeny informácií o udalostiach, ktoré sa vyskytli v uplynulých 24 operačných hodinách na stupni operačných služieb vojvodských veliteľstiev Polície a oddielov Pohraničnej stráže. Po teroristických atentátoch v New Yorku, Washingtone, Madride a Londýne sa všetky štáty protiteroristickej koalície stali potenciálnymi objektmi teroristických útokov útokov, ktorých hrozba je nesporne najväčším nebezpečenstvom 3) Zohľadňujúc oblasť spolupôsobenia, ktorej črtou je spolupráca medzi štátnymi orgánmi, možno vysloviť tézu, že táto diferenciácia môže mať negatívne následky na nepriepustnosť systému ochrany neverejných informácií. Spolupôsobenie neznamená len integráciu úsilia mnohých orgánov a inštitúcií na realizáciu spoločného cieľa, ale aj výmenu informácií medzi nimi. V súčasnosti, v období informačnej revolúcie, je ochrana vlastného informačného bohatstva jednou z nevyhnutných podmienok úspechu každého podujatia. Ten faktor bezpečnosti, ktorý sa môže týkať každej organizácie, sa musí nevyhnutne zohľadňovať pri prípravach obrany. pre súčasný svet. Ide o vedomé ohrozenie a jeho cieľom je zastrašenie štátov, ich poškodenie a vyvolanie otrasu, s akým sme sa v takej miere ešte nestretli. Potvrdzujú to aj posledné teroristické útoky s dosiaľ nevídanými následkami. Charakteristickým javom posledných desiatok rokov je vznik teroristických skupín pôsobiacich z podnetu, so súhlasom alebo s podporou štátov. Tento jav bol definovaný ako štátny terorizmus. Dokonca možno vysloviť tézu, že niektoré vlády považujú terorizmus za jeden z nástrojov vnútornej alebo medzinárodnej politiky (...). Pôsobenie proti štátu uskutočňované formou zvonka organizovanej kampane teroristických činov zasahuje organizačné základy rozvinutých demokratických krajín a odvetné prostriedky, ktoré napadnutí môžu použiť, sú veľmi obmedzené (...) 4. Tento stav vytvára úplne novú kvalitu v medzinárodných vzťahoch a generuje rad vnútorných problémov pre štáty, ktoré by sa mohli stať objektom pôsobenia teroristov. Jednoznačné určenie spojenia teroristickej organizácie s konkrétnym štátom a zvlášť spojenie štátu s násilným činom, ktorý sa stal, je prakticky nemožné, čoho dôkazom je prax posledných rokov. Rozvinuté štáty sú oveľa citlivejšie na ohrozenia teroristickými metódami ako krajiny s nižšou úrovňou rozvoja 5. Teroristické útoky poukazujú na to, že...svet ľudí odpradávna funguje podľa ustálených pravidiel a brutálna fyzická sila definitívne rozhoduje nielen o spôsobe a tempe rozvoja civilizácie, ale predovšetkým o kvalite života národov a následne o existencii ľudstva. Ukázalo sa, že mylné predpoklady niektorých stratégov o možnosti ukončenia tohto procesu a prechodu k etape, v ktorej základné otázky rozvoja sveta bude rozhodovať hra trhu, majú rovnakú hodnotu ako utopický socializmus devätnásteho storočia 6. Dnes je zrejmé, že boj s terorizmom nemožno odkladať na neskôr. Civilizované národy našej planéty si uvedomujú vážnosť zodpovednosti za nepodniknutie krokov v boji s terorizmom, ktorý sa prostredníctvom extrémistických zoskupení aj pomocou politických vrážd, únosov rukojemníkov, únosov lietadiel či bombových útokov snaží obrátiť pozornosť verejnosti na svoje heslá, alebo vynútiť si od vlád štátov určité ústupky a služby vo svoj prospech. Všetky doterajšie pokusy o definovanie terorizmu zdôrazňujú jeho spojenie s násilím. Kde vystupuje sila, jej použitie alebo dokonca len pokus o takéto pôsobenie, tam sa objavuje názov teror a pomenovanie terorizmus. 7 4) Kwećka, R., Wybrane problemy współczesnego terroryzmu (Vybrané problémy súčasného terorizmu), Informačná brožúra Kancelárie obrany Ministerstva vnútra a štátnej správy, Varšava 2002, s. 4 5) Dtto. 6) Jakubczak, R., Siły zbrojne w obronie terytorium państwa w dobie terroryzmu (Ozbrojené sily v obrane územia štátu v období terorizmu) [v:] Resort spraw wewnętrznych i administracji w systemie obronnym państwa (Rezort vnútra a štátnej správy v systéme obrany štátu), (red. R. Kulczycki, B. Wiśniewski), Ministerstvo vnútra a štátnej správy, Varšava ) Jałoszyński, K., Terroryzm antyizraelski (Antiizraelský terorizmus), Akadémia národnej obrany, Varšava, 2001, s

21 38 Uskutočňovanie teroristických aktivít sa môže odohrávať v rôznych rovinách. V súčasnosti neexistujú plne účinné metódy boja s terorizmom 8. Politické vyhlásenia USA a ďalších krajín NATO, ale aj štátov, ktoré do aliancie nepatria, hoci sú dôležité, určite nepovedú k likvidácii tohto ohrozenia. Po slovách musia prísť ozbrojené aktivity, hoci ani tie nezaručujú definitívne vyriešenie problému. Dôkazom sú operácie v Iraku a Afganistane. Nie je možné predvídať všetky útoky teroristov, treba však eliminovať tie prvky, ktoré môžu podporovať ich pôsobenie. Ide najmä o tie hrozby, prevencia a potieranie ktorých patrí k zákonným úlohám orgánov a útvarov ochrany verejného poriadku a bezpečnosti Poľskej republiky. Patria k nim aj sily určené na ochranu štátnych hraníc. Nestabilná a zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia v štátoch východnej Európy, Ázie a Blízkeho východu, ako aj protiteroristická kampaň vedená USA a ich spojencami spôsobuje, že obyvateľstvo týchto oblastí a najmä krajín zahrnutých do ozbrojených konfliktov emigruje s cieľom usídliť sa v krajinách západnej Európy. Existuje veľká pravdepodobnosť, že cez transportné kanály využívané na masovú nelegálnu migráciu budú prenikať nielen sociálno-politickí a ekonomickí migranti, ale aj členovia teroristických či diverzných skupín, ktorí môžu disponovať konvenčnými zbraňami (t. j. palnými zbraňami a výbušninami), ale aj zbraňami hromadného ničenia (atómovými, biologickými a chemickými). Nemožno vylúčiť ani to, že pašovaním zbraní rôzneho druhu sa môžu zaoberať veľké zločinecké organizácie, disponujúce širokým finančným a logistickým zázemím, ktoré majú neraz silné spojenia nielen so svetom hospodárstva a politiky, ale aj s teroristickými zoskupeniami. K ohrozeniam, ktorých potieranie prináleží silám ochrany štátnych hraníc patria: masová nelegálna migrácia (zvlášť z východoeurópskych, ázijských, blízkovýchodných a severoafrických štátov), pašovanie zbraní, munície, rádioaktívnych látok a látok, ktoré sa dajú použiť ako chemické alebo biologické zbrane, ako aj porušenie bezpečnostných postupov v medzinárodnej komunikácii. Berúc do úvahy skutočné a potenciálne teroristické ohrozenie, tieto sily zohrávajú dôležitú úlohu v štátnom a európskom systéme bezpečnosti, ktorá nespočíva len v ochrane štátnych hraníc a kontrole cezhraničného pohybu, ale aj v realizácii úloh definovaných v štátnom systéme reakcie na krízu. Analýza zákonných predpisov upravujúcich úlohy síl ochrany hraníc pre jednotlivé štáty dokazuje rôznorodosť použitých riešení. Možno však pozorovať rad spoločných oblastí, ktorými sú: 1) ochrana štátnych hraníc; 2) kontrola cezhraničného pohybu; 3) zaistenie bezpečnosti medzinárodnej komunikácie a verejného poriadku v územnom dosahu hraničného prechodu; 8) Pozri Gearty, C., Terroryzm (Terorizmus), vyd. Prószyński i S-ka, Varšava, 1998, s. 13 4) znemožnenie prepravy škodlivých chemických látok, ako aj rádioaktívnych a jadrových materiálov cez štátne hranice bez povolenia a ochrana hraničných vôd pred znečistením; 5) zadržiavanie a vrátenie škodlivých rádioaktívnych a jadrových materiálov, chemických a biologických prostriedkov, ako aj odpadu zo štátnych hraníc odosielateľovi; 6) znemožnenie premiestňovania omamných a psychotropných látok, zbraní, munície a výbušných materiálov cez štátne hranice bez povolenia. Podstatou činností vedenia síl ochrany hraníc v oblasti pôsobenia proti terorizmu je okrem iného analyzovanie, definovanie a vytyčovanie hlavných smerov ohrození, a to aktuálnych, ako aj tých, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti, analýza udalostí a operačných informácií o hrozbách akcií s črtami teroru s použitím zbraní a výbušných materiálov, ako aj spolupráca s príslušnými štátnymi inštitúciami a službami iných štátov. K protiteroristickým aktivitám síl ochrany hraníc možno zaradiť výzvedné a protivýzvedné akcie, ale aj obranné akcie, ktoré posilňujú obranyschopnosť služobných štruktúr vo vzťahu k teroristickým činom. Patria sem činnosti funkcionárov s cieľom ochrany objektov, zariadení, inštalácií, dokumentov a informácií, ako aj činnosti zabezpečujúce ochranu pred sabotážou, diverznou činnosťou, špionážou, poškodením či krádežou. Ide aj o ochranu osôb (VIP). 9 V rámci aktivít zameraných na likvidáciu teroristických ohrození a minimalizáciu ich následkov sily ochrany hraníc podnikli kroky zamerané na: 1) zvýšenie hraničnej kontroly osôb a dopravných prostriedkov, vrátane: použitia zvláštneho spôsobu kontroly osôb z krajín so zvýšeným rizikom, pri zohľadnení možnosti, že tieto osoby použijú falošné dokumenty (pasy, víza, cestovné doklady a povolenia na pobyt v štátoch Európskej únie), kontroly osôb a dopravných prostriedkov s využitím zariadení a služobných psov s cieľom odhaliť nelegálny prevoz osôb, zbraní, výbušných, rádioaktívnych a jadrových materiálov a materiálov tzv. dvojakého použitia, ktoré môžu slúžiť ako chemické alebo biologické zbrane alebo zložky na ich výrobu, zavedenia postupov na získavanie informácií o všetkých cestujúcich z hľadiska bezpečnosti a postupov manuálnej kontroly ich batožiny pri letoch, ktoré sa považujú za ohrozené, ako aj v pozemnej a námornej preprave; 9) Jałoszyński, K., Zagrożenie terroryzmem w wybranych krajach Europy Zachodniej oraz w Stanach Zjednoczonych (Hrozba terorizmu vo vybraných krajinách západnej Európy a v Spojených štátoch), Varšava 2001, s

22 40 2) intenzifikáciu prieskumných činností v pohraničnej oblasti (monitorovanie zločineckého prostredia, ktoré môže organizovať nelegálny transport osôb a tovarov, skúmanie cieľov pobytu cudzích a na území neznámych osôb); 3) spoluprácu s obyvateľstvom pohraničnej oblasti, s miestnymi samosprávami a so strediskami krízového riadenia na základnom a okresnom stupni, monitorovanie ohrození a okamžité hlásenie ich prvých príznakov (biologické a chemické ohrozenie znečistenie hraničných vôd, známky otráv, skupinové ochorenia, atď.); na technologické parametre vybavenia, ktoré môžu vo veľkej miere rozhodnúť o účinnosti ich pôsobenia. Ako nás učia dejiny, ten kto nesleduje vedecko-technický pokrok, uzatvára sa do korzetu zastaraných stereotypov, nedokáže správne predvídať nové fenomény a vyvodiť z nich praktické závery. Následkom toho je odsúdený na porážku. 10 Závery vyplývajúce z doterajšieho boja s terorizmom sú poučné nielen pre teroristov, ale aj pre štáty, ktoré sú oblasťou ich pôsobenia. 41 4) zvýšenie kontroly chránených objektov, vrátane systému chemickej kontroly a kontroly rádioaktivity vo všetkých objektoch, kde sa odbavujú zásielky carga a kuriérska pošta; 5) dozor nad spojmi a dodržiavanie pravidiel ich údržby, zabránenie vlámaniu do neuralgických teleinformatických systémov. Za účelom ochrany pred nekontrolovaným importom rádioaktívnych materiálov a látok a jadrových materiálov do štátov ohrozených terorizmom bola na všetkých hraničných prechodoch zavedená kontrola rádioaktivity osôb, tovarov a dopravných prostriedkov. Pred vjazdom na územie hraničného prechodu sú inštalované stacionárne zariadenia na kontrolu zamorenia vozidiel. V prípade, keď sa vyskytnú netypické alebo podozrivé udalosti, je zabezpečená celodenná konzultácia so zložkami rádiologickej ochrany. Podľa štátnych rozpočtových možností síl ochrany hraníc mladých štátov Európskej únie a vďaka pomoci fondov PHARE z EÚ a finančným prostriedkom prideleným v rámci Schengenskej dohody bolo vybavenie síl ochrany hraníc doplnené prostriedkami najnovšej generácie. Analýza skúseností síl ochrany štátu v boji s terorizmom vedie ku konštatovaniu, že všetky činnosti by sa mali vyznačovať: 1) účinnosťou; 2) vhodnými formálnymi a právnymi základmi a im zodpovedajúcimi postupmi a spôsobom príprav; 3) zodpovedajúcimi meritórnymi základmi; 4) integráciou činností s realizáciou iných úloh, ktoré nepatria do tejto oblasti; 5) zabezpečením kontinuity pôsobenia proti terorizmu na všetkých organizačných úrovniach síl ochrany hraníc. Analýza teroristických ohrození dokazuje, že technologická prevaha a prevaha vyplývajúca z organizácie činností síl ochrany hraníc môže účinne minimalizovať prevahu vyplývajúcu z metód a spôsobov boja používaných teroristami. Sily ochrany hraníc preto musia na základe získavaných skúseností klásť dôraz 10) Por. Kaczmarek, W., Charakter współczesnych działań zbrojnych (Charakter súčasných ozbrojených akcií) [v:] Resort spraw wewnętrznych i administracji w systemie obronnym państwa (Rezort vnútra a štátnej správy v systéme obrany štátu) (red. R. Kulczycki, B. Wiśniewski), Ministerstvo vnútra a štátnej správy, Varšava 2004

23 42 PERSONÁLNA A SOCIÁLNA POLITIKA OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Analýza aktuálnej situácie podľa vybraných sociologických výskumov) / PERSONAL AND SOCIAL POLICY OF THE ARMED FORCES OF THE SLOVAK REPUBLIC (Analysis of current situation by chosen sociological surveys) Mgr. Ľuboš BERKY, Centrum psychologických a sociologických činností Personálneho úradu Ozbrojených síl SR / Centre of psychologist and sociologist activities of the Personnal office of the Armed forces of the SR SUMMARY The author in his analysis is solving situation in the personal management Armed Forces Slovak Republic after admitting the law about civil service of professional soldiers. He refers that the situation does not fully correspond the requests AFSR. Therefore it is necessary to change some of the accesses mainly in the area of social policy, to successfully continue the AFSR professionalization. všetky očakávania sa naplnia a bude zrejme potrebné zmeniť aj personálnu politiku rezortu ministerstva obrany. Prieskumy medzi profesionálnymi vojakmi realizované po prijatí zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov svedčia o tom, že nové podmienky služby nesplnili očakávania prevažnej časti príslušníkov OS SR. Najväčším sklamaním bola zmena odmeňovania. Profesionálni vojaci si namiesto výrazného platového polepšenia skôr pohoršili. Nominálna výška platov v kategórii mužstva, opakované nevalorizovanie platov, zrušenie 13. a 14. platu, zrušenie príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu, ako aj zrušenie príplatkov za vyvedenie do vojenského výcvikového priestoru (VVP) spôsobili stagnáciu až zhoršenie platových podmienok a zapôsobili značne demotivujúco. Jednou z reakcií profesionálnych vojakov sa koncom roka 2005 stalo napríklad vyhýbanie sa vyvedeniam do VVP. V niektorých útvaroch sa k tomuto problému uskutočnil výskum medzi vojakmi. Ten ukázal, že veľká väčšina vojakov má osobnú skúsenosť s kolegami v jednotke, ktorí sa po prijatí zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov z titulu práceneschopnosti vyhli vyvedeniu do VVP alebo celodennej zmene. Na ilustráciu uvádzame vyhodnotenie dvoch otázok z výskumu medzi profesionálmi vo vybraných útvaroch OS SR, ktorý sa uskutočnil v novembri 2005: Stretli ste sa už za posledné obdobie s tým, že sa niekto z vašich kolegov nechal vypísať na PN, aby sa vyhol vyvedeniu do VVP? 81,8 % 43 Sociologické výskumy a realita posledných mesiacov naznačujú, že rezort MO SR stojí pred nevyhnutnou zmenou personálnej stratégie. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov je v platnosti od septembra Jeho prijatie najviac ocenili velitelia a pracovníci personálneho manažmentu Ozbrojených síl SR, ktorým nové pravidlá služby v profesionálnej armáde pomôžu stabilizovať personál a spriehľadniť pravidlá migrácie profesionálnych vojakov v rámci jednotlivých útvarov. Podarilo sa odstrániť nekontrolovateľnú odchodovosť perspektívnych profesionálnych vojakov. Očakávalo sa aj zlepšenie vnútorného prostredia služby v OS SR, najmä z hľadiska perspektívnosti vojenského povolania s možnosťou predvídateľného kariérneho rastu. Zároveň sa očakávalo i skvalitnenie regrutačného procesu, a to predovšetkým zvýšenie úrovne pripravenosti uchádzačov o vojenskú kariéru vytvorením motivujúcejších podmienok, osobitne prostredníctvom hodnostných platov. Po takmer trištvrte roku účinnosti zákona sa ukazuje, že nie 16,7 % áno nie Ako dôvody takéhoto konania profesionálni vojaci väčšinou uvádzali zrušenie príplatkov za uvedené činnosti, a tým faktické zníženie platu za súčasného zru-

24 44 šenia inštitútu náhradného voľna. Paradoxné je, že podľa vyhodnotenia početnosti PN vojakov za vybrané mesiace možno dať za pravdu veliteľom útvarov a jednotiek, ktorí tvrdili, že žiadny dramatický nárast množstva PN nenastal. V porovnaní s rokom 2004 išlo v skutočnosti len o mierny nárast. Podľa vyjadrení vojakov sa však PN veľmi jednoznačne využívajú na vyhýbanie sa cvičeniam a celodenným službám. Na otázku Myslíte si, že sa tieto praktiky používali aj v predošlom období? odpovedali nasledovne: 15,2 % 56,1 % 33,3 % 9,1 % áno nie nie v takej miere nevie posúdiť Rozpor medzi tým, ako stav charakterizovali velitelia, a názormi mužstva má logické vysvetlenie. Hoci sa počet PN výrazne nezvýšil, nastal zreteľný posun v motivácii mužstva. Tá sa v predchádzajúcom období prejavovala v ochote prehliadať vlastné zdravotné problémy, ak bol kompenzáciou vyšší príjem hoci aj pri plnení bojových úloh v ťažkých klimatických podmienkach. Vtom čase príplatky (aj ,- Sk mesačne pri vyvedení) zohrávali významnú úlohu a motivovali vojakov prekonávať prípadné vlastné zdravotné problémy pred vyvedením i počas neho. Po zrušení príplatkov nastal opak a aj menej závažné zdravotné problémy sa stali dôvodom na okamžitú návštevu lekára a uprednostnenie PN pred náročným zamestnaním. Takéto zmeny v prístupe vojakov potvrdili počas riadených rozhovorov i pracovníci práporných obväzísk vo vybraných útvaroch, v ktorých sa realizoval výskum. Jednou z príčin neuspokojivého stavu v oblasti platov profesionálnych vojakov po reforme, ktorá mala práve zlepšiť ich platové pomery, bolo oneskorené prijatie zákona o štátnej službe vojenských profesionálov. Takmer ročný sklz spôsobil nesprávne nastavenie nástupných platov. Tabuľka pripravená podľa podmienok platiacich na trhu práce v roku 2004 nezachytila trend prudko rastúcich miezd v roku 2005 a Situáciu ešte zhorší nevalorizovanie platov profesionálnych vojakov v roku Podhodnotenie regrutačných zdrojov, o ktoré majú OS SR záujem, súbežne s rozširovaním ponuky na trhu práce, začína mať na regrutáciu veľmi negatívny vplyv. Pomer podaných žiadostí o prijatie do služby profesionálneho vojaka k prijatým uchádzačom klesol zo 6,3 : 1 v roku 2004 na 2,1 : 1 v roku Pritom sa takmer vôbec nedarí získavať odborníkov na vodičské a niektoré ďalšie špeciálne funkcie. Ak bude tento trend pokračovať aj v roku 2006, zmení sa výber vhodných kandidátov na nábor aspoň čiastočne vyhovujúcich uchádzačov. Pritom nároky samotnej vojenskej činnosti, zložitosť moderných zbraňových systémov, nárast úloh nevojenského charakteru, ako aj začlenenie OS SR do štruktúr NATO si vyžadujú stále lepšie disponovaných a rôznymi spôsobilosťami vybavených ľudí. Alarmujúco v tomto svetle pôsobia výsledky výskumov v radoch civilnej verejnosti, medzi záujemcami o štúdium v Akadémii ozbrojených síl, ako aj medzi vojakmi regrutovanými v roku 2005: Podľa výskumu miery záujmu civilnej mládeže o vstup do OS SR sa radikálne znížil počet stredoškolákov reálne uvažujúcich o kariére v armáde na 5,9 % z celkového počtu. (Tento výskum realizovalo koncom roka 2005 Oddelenie analýz a verejnej mienky KaMO MO SR) Na štúdium v AOS sa v roku 2005 hlásilo záujemcov, ale na prijímacie pohovory ich prišlo iba 585. Zo študijných programov bol jednoznačne preferovaný manažment, na ktorý sa hlásilo dvakrát viac uchádzačov ako na študijné programy dopravné stroje a zariadenia a elektronické systémy dokopy. Napriek množstvu prihlášok však nebol možný skutočný výber na program elektronické systémy, kde na 25 miest splnilo kritériá len 31 z 97 uchádzačov. V programe dopravné stroje a zariadenia, v ktorom sa malo obsadiť tiež 25 miest, zo 119 uchádzačov splnilo kritériá dokonca iba 15! Z uvedeného možno vyvodiť záver, že lepší študenti stredných škôl a gymnázií zatiaľ uprednostňujú iné školy. Lepšia situácia nie je ani v študijnom programe manažment, kde na 70 ponúkaných miest z 369 uchádzačov splnilo kritériá iba 115. Navyše v tomto programe, z ktorého bude vychádzať podstatná časť budúceho veliteľského zboru, je prinajmenšom polemický aj vysoký podiel žien. Zo spomínaných 115 miest muži obsadili 65 a ženy 50. Takýto trend môže v budúcnosti spôsobiť, že vo veliteľskom zbore bude podstatne viac dôstojníčok, ako je plánované percentuálne zastúpenie žien v celých OS SR. (Analýzu výsledkov prijímacích pohovorov v AOS uskutočnilo na jeseň 2005 Oddelenie sociologických činností CPSČ PÚ OS SR) Podľa výskumu pracovnej spokojnosti profesionálnych vojakov regrutovaných v roku 2005 spokojnosť s vykonávanou prácou pociťuje subjektívne 61 % opýtaných. Za zdroje nespokojnosti možno označiť rozpor medzi očakávaním a skutočnosťou najmä v reálnych možnostiach kariérneho postupu, vo vybavení (pracovné prostriedky, ošatenie a pod.) a vo výške príjmu. Rozčarovanie s realitou v týchto oblastiach vyjadrili až tri štvrtiny respondentov. Takmer dve 45

25 46 tretiny zasa očakávali lepšie sociálne zabezpečenie, vzdelávacie možnosti a zaujímavejšiu náplň práce. Treba pritom dodať, že medzi regrutovanými občanmi v roku 2005 bola väčšina takých, ktorí poznali armádne prostredie z vlastnej skúsenosti, keďže z asi osôb približne predtým absolvovalo základnú vojenskú službu. (Výskum pracovnej spokojnosti uskutočnilo Oddelenie sociologických činností CPSČ PÚ OS SR v novembri 2005.) O tom, že OS SR zatiaľ nedostatočne oslovujú práve študentov, ktorí by mali tvoriť prevažujúcu väčšinu regrutovaných, svedčí aj nasledujúca tabuľka. Zobrazuje štruktúru vojakov prijatých v roku 2005 podľa ich predchádzajúceho civilného zamestnania: POR. Č. PRACOVNÁ OBLASŤ % 1 Služby 16,73 2 Poľnohospodárstvo 1,15 3 Priemysel 13,76 4 Študenti 4,79 5 Živnostníci 1,91 6 Nezamestnaní 51,44 7 Ostatní 10,21 Z tabuľky vyplýva, že viac než polovicu zregrutovaných v roku 2005 tvorili nezamestnaní. Ich samotné prijímanie síce nie je problémom, ale z hľadiska perspektívy nemôžu byť záujmovou skupinou, ktorú chcú OS SR prioritne oslovovať. Vzhľadom na predpokladaný vzostup zamestnanosti v SR bude medzi nezamestnanými stále menej osôb spĺňajúcich kritériá na prijatie do ozbrojených síl. Tabuľka, ako aj vyššie komentovaný výskum záujmu stredoškolákov o prácu v OS SR tiež ukazujú, že kampane KaMO zamerané špeciálne na študentov majú z hľadiska získavania kvalitného personálu ešte rezervy. Treba si však uvedomiť, že ide o dlhodobý proces, a žiaduce zviditeľňovanie rezortu prostredníctvom tých akcií časom určite prinesie svoje plody. Na základe uvedeného i ďalších súvisiacich faktorov sa ukazuje, že bude potrebné prehodnotiť personálnu politiku rezortu MO SR a jej ťažisko preniesť na udržiavanie schopného personálu. OS SR síce v koncepčných materiáloch deklarujú program udržiavania ako jeden z prístupov k stabilizácii personálu, ale tento program má značné medzery a v konečnom dôsledku pôsobí na personál demotivujúco. Základom existujúceho programu udržiavania je služba profesionálnych vojakov do stanovenej výsluhy v hodnosti, ktorá je pri väčšine príslušníkov mužstva a poddôstojníkov do 12 až 14 rokov služby. Do tejto doby môžu OS SR udržiavať profesionálneho vojaka dokonca aj v prípade jeho nesúhlasu. Personálny manažment totiž kalkuluje s tým, že snaha zotrvať v OS SR čo najdlhšie bude obojstranná vzhľadom na obojstrannú výhodnosť účasti v programe udržiavania. V skutočnosti však plat profesionálneho vojaka nie je natoľko motivujúci, aby zostával v OS SR čo najdlhšie, a to aj vzhľadom na ďalšiu životnú perspektívu po prepustení z OS SR. Po 12 až 14 rokoch služby má prepustený profesionálny vojak asi 35 rokov a pracovnú kvalifikáciu, s ktorou sa na civilnom trhu práce môže uplatniť len ojedinele. Nastupuje tak osobitný sociálny systém, ktorý je však pre týchto vyslúžilcov nedostatočný. ( Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený rok trvania služobného pomeru vo výške 2 % základu zisteného podľa 60. Zbierka zákonov č. 328/2002, čiastka 139, str V praxi to znamená napr. pre desiatnika 6 000,- Sk mesačne na dobu 1 3 roky podľa počtu odslúžených rokov a odchodné vo výške 1 až 5 platov, čo je maximálne ,- Sk). Ak si údaje zo zátvorky porovnáme s údajmi o zabezpečení pracovníkov pri odchode zo zamestnania podľa Zákonníka práce či zvláštnych programov niektorých inštitúcií zistíme, že profesionálny vojak vzhľadom na dĺžku odpracovanej doby a charakter práce patrí medzi najmenej zabezpečených štátnych zamestnancov. Niektoré štátne inštitúcie v posledných rokoch vyvíjali sústavný tlak na jeden z pilierov pracovnej spokojnosti profesionálnych vojakov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia. To spôsobilo obrannú reakciu najmä zo strany dôstojníckeho zboru, ktorý sa obával straty výhod a kompenzácií za strádania svojho predchádzajúceho vojenského života. Tento boj o zachovanie osobitného systému sociálneho zabezpečenia spôsobil, že sociálna politika v armáde sa v posledných rokoch dostatočne nemodernizovala a neprispôsobila sa dnešným potrebám ozbrojených síl: Ako nie príliš šťastná sa ukazuje vzájomná previazanosť sociálneho systému policajtov a vojakov. Kým policajná práca spĺňa charakter celoživotného povolania a umožňuje starším policajtom aj v preddôchodkovom veku slúžiť v policajnom zbore, služba v OS SR je charakteristická potrebou mladých príslušníkov na vrchole psychických a fyzických síl. Služba po 35 roku života najmä v hodnostných kategóriách mužstva a poddôstojníkov predstavuje riziko pre armádu aj človeka samotného. Zastaranosť systému sociálneho zabezpečenia sa prejavuje v nemotivujúcom zabezpečení najnižších hodnostných kategórií poddôstojníkov a mužstva. Systém sociálneho zabezpečenia nepočíta so žiadnou formou pomoci profesionálnym vojakom rodičom. Štát a mnohé súkromné firmy pritom vo svojich sociálnych programoch kalkulujú so stále väčšou pomocou rodičom malých detí. Ak chcú OS SR udržať vojakov čo najdlhšie, musia počítať aj so zakladaním rodín, a to tým skôr, že chcú zvýšiť počet žien vo svojich radoch. 47

26 48 V prípade dlhodobých kontraktov na 10 až 14 rokov je forma poskytnutia bezplatného ubytovania pre mužstvo v ubytovniach kasárenského typu, bez možností rozvíjať vzťahy aj v inom než armádnom prostredí, nedostatočná. Prehlbuje izoláciu profesionálnych vojakov od civilného prostredia a ich závislosť na OS SR. Napriek veľkému množstvu profesionálnych vojakov vysielaných do zahraničných misií OS SR nedokážu zabezpečiť akceptovateľný sociálny program pre ich rodiny. V dnes platnom legislatívnom prostredí rezort MO SR nedokáže presadiť financovanie takéhoto programu, aj keď na tento účel každoročne vyčleňuje nemalé prostriedky. Na prácu s personálom počas vojenskej služby, pred jej skončením i po odchode do civilného prostredia OS SR nepripravujú žiadnych odborníkov. Dá sa očakávať, že nedostatok profesionálnych vojakov so spoločenskovednými znalosťami, ktorí sú schopní pomáhať veliteľom v práci s ľuďmi, sa prejaví v blízkej dobe v znižovaní úrovne pripravenosti vojenského personálu, v kvalite vzťahov medzi vojakmi, a tým aj v kvalite celých OS SR. Sociálny fond tvorený v rezorte MO SR v zmysle zákona sa dlhodobo čerpá nerovnomerne a celý rad profesionálnych vojakov nikdy nevyužil možnosti zahraničných či tuzemských rekreácií, ktoré sa deklarujú v propagačných materiáloch OS SR ako jedna zo sociálnych vymožeností profesionálnych vojakov. modifikovať aj sociálnu politiku, resp. zaviesť sociálne programy pre profesionálnych vojakov, ktoré budú spĺňať kritériá dneška a stavu, v akom sa OS SR nachádzajú. Zmena sociálnej politiky bude jednou z vážnych podmienok našej úspešnej transformácie na plne profesionálnu armádu. Mala by sa preto čo najskôr začať odborná vnútrorezortná diskusia o zmene systému sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov, ktorý bude efektívne podporovať personálnu stratégiu doplňovania a udržiavania OS SR. 49 ZÁVER Možno predpokladať, že problémy okolo sociálnych programov OS SR budú ďalej narastať aj vzhľadom na vznikajúcu obrovskú konkurenciu zo strany zahraničných i silných domácich firiem na slovenskom trhu práce, ako aj zo strany štátu. Systém sociálneho zabezpečenia v OS SR má osobitný charakter, ktorý ho chráni aj pred pozitívnymi opatreniami štátu. Navyše osobitnosť vojenského systému sociálneho zabezpečenia vytvára dojem, že je štedrejší než štátne programy či firemné ponuky, čo jednak nemusí byť nevyhnutne pravda, a zároveň, keďže sa všeobecne predpokladá, že tento systém je lepší, sťažuje legislatívnu možnosť vylepšovať ho. OS SR potrebujú regrutovať úplne zdravých ľudí, schopných znášať značnú záťaž, učiť sa množstvu úplne nových činností, zvládať zložitú bojovú techniku a zároveň budovať nadštandardné medziľudské vzťahy. Takýto vyberaní ľudia sú v civilných firmách veľmi dobre finančne ohodnotení, pričom štandardom sú dnes už aj mnohé benefity. Od služobných telefónov, cez 13. a 14. platy až po dovolenkové poukazy, či firemné autá. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť nielen personálnu politiku v záujme schopnosti dlhšieho udržiavania kvalitného a dobre vycvičeného personálu, ale

27 50 NIEKOĽKO POZNATKOV Z VÝSKUMOV PRACOVNEJ SPOKOJNOSTI VOJENSKÝCH PROFESIONÁLOV / A FEW PIECES OF KNOWLEDGE OF PROFESSIONAL MILITARIES WORKING SATISFACTION SURVEYS Mgr. Alica KONDÁŠOVÁ, Mgr. Ľuboš BERKY, Centrum psychologických a sociologických činností Personálneho úradu Ozbrojených síl SR / Centre of psychologist activities of the Personnel office of the Armed Forces of the SR SUMMARY The paper evaluates results of continual research of professional soldiers job satisfaction being in progress from As the figures shows, there is very little seperating the top reasons for job satisfaction. Most of respondents consider salary and system of social security is most important, it was the no.1 reason. Working environment is also very important this can include the physical surroundings, social atmosphere and interaction with colleagues. Career progression is important to soldiers satisfaction at work, too. There is very little margin between the results and it seems that it is not one thing alone that brings about job satisfaction. It is the combination of factors that makes professional soldiers happy at work. PREHĽAD LITERATÚRY O PERTRAKTOVANEJ PROBLEMATIKE, POJMOVÝ RÁMEC A METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ Po dosiahnutí plnej profesionalizácie OS SR prestáva byť služobné pôsobenie väčšiny profesionálnych vojakov dlhodobým, resp. celoživotným zamestnaním a pracovná spokojnosť sa stáva dôležitým komponentom personálnej práce pri získavaní a udržiavaní kvalitných profesionálov. Nemenej dôležitým nástrojom pre personálnu prácu sú výskumy pracovnej spokojnosti, o to viac, že zamestnanci záujem manažmentu o ich názory väčšinou oceňujú. Výsledky takýchto vý- skumov poskytujú informácie následne využiteľné aj pri koncipovaní dlhodobých programov personálnej práce. Spokojnosť v práci je psychologickou kategóriou, vyjadrujúcou mieru psychického vyrovnania sa človeka s prácou, jej znakmi a charakteristikami. Je to zložitý, individuálne variabilný, široko podmienený a pritom univerzálny fenomén, ktorý už niekoľko desaťročí púta pozornosť nielen psychológov a sociológov, ale aj manažérov na rôznych stupňoch riadenia. Prvé odborné štúdie zamerané na otázky spokojnosti v práci sa viažu k tridsiatym rokom 20. storočia, kedy sa začali uplatňovať novšie prístupy psychológie v pracovnom procese. Orientovali sa najmä na problémy človeka v práci, jeho zaradenie v pracovnom procese, vyrovnanie sa s ním, prípadne na riešenie otázok postavenia človeka vo vzťahu človek práca. Objavili sa aj prvé práce, ktoré sa sústreďovali už na samotný problém spokojnosti v práci (Hoppock, Roethlisberger, Dickson). Túto odbornú orientáciu v podstate vyvolali požiadavky praxe, keďže sa ukazovalo, že popri klasických otázkach výkonnosti pracovníkov (schopnosti, podmienky a pod.) treba brať do úvahy aj nový faktor, týkajúci sa vzťahu k práci a osobného vyrovnávania sa s ňou, čiže spokojnosti v práci. Je to prvá etapa názorov v tejto oblasti, ktoré však ešte neboli formulované do ucelených koncepcií a teórií. Tieto štúdie analyzovali základné otázky vzťahu človeka k práci, prípadne jeho spokojnosti v práci, ako sú podmienky uspokojenia, vzťah osobnosti k monotónnej práci, vplyv pracovných podmienok a charakteristík práce na spokojnosť pracovníkov a pod. Boli v nich rozpracované základy tradičného chápania pracovnej spokojnosti v zmysle jednofaktorovej teórie. Na túto etapu nadväzovali štúdie z 50. a najmä 60. rokov, pre ktoré je príznačné teoretické rozpracúvanie problematiky a formovanie ucelených teórií, koncepcií, tvorba nových metód, ale aj úsilie o neustále rozširovanie výskumov do rôznych oblastí spoločenského života. V súčasnosti dochádza k vzájomnej teoretickometodologickej i praktickej konfrontácii rôznych autorov a ich teórií. Určitá konfrontácia však pretrváva aj na úrovni pojmovej. Vo všeobecnosti autori používajú dva pojmy: spokojnosť s prácou a spokojnosť v práci, pričom ich často zamieňajú alebo nahrádzajú. Spokojnosť v práci je pojem obsahovo širší, zahŕňajúci všetky komponenty, ktoré pôsobia v danej činnosti, počnúc osobnostnými kritériami a hodnotami a končiac základnými fyzikálnymi činiteľmi na pracovisku. Ide o pojem obsahujúci aj spokojnosť s prácou ako s činnosťou, ktorú pracovník vykonáva. Pracovná spokojnosť sa teda chápe ako subjektívny komplexný jav založený na hodnotení celého radu jednotlivých zložiek, podmienok a okolností výkonu určitej profesie. Možno ju tiež považovať za jednu z najdôležitejších súčastí celkovej životnej spokojnosti. Pracovná spokojnosť ako zložka životnej spokojnosti vychádza z hodnotenia pracovných podmienok ako celku a jej parciálnych súčastí. K najčastejšie uvádzaným faktorom pracovnej spokojnosti patrí vlastná práca, podmienky na jej vykonávanie v rámci širšieho kontextu sociálno-ekonomických podmienok, odmena za prácu, možnosť pracovného postupu, vrátane 51

28 52 dostupnosti informácií o ňom, organizácia a riadenie spolu s vedením príslušnej pracovnej skupiny, podmienky v pracovnej skupine, firemná kultúra a sociálna prestíž práce. Ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú pracovnú spokojnosť sú napr. aj zaujímavosť a rozmanitosť práce, dobré medziľudské vzťahy, zmysluplnosť, dôležitosť, dostupnosť spätnej väzby, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a zamestnanecké benefity. Taktiež osobnostné vlastnosti umožňujúce odolávať záťaži a zvládať ju, majú vzťah k pracovnej spokojnosti a spokojnosti vôbec. Dokumentujú to viaceré sociálno-psychologické výskumy, ktoré potvrdili významnú súvislosť medzi pracovnou spokojnosťou a vlastnosťami osobnosti (4). Vo vojenskom prostredí, kde sú podmienky služby dané zákonom a nadriadení ich môžu ovplyvňovať len v malej miere, je dôležité, aby organizácia dosiahla optimálnu pracovnú spokojnosť, keďže vojenská činnosť má v porovnaní s inými spoločenskými aktivitami a procesmi iné postavenie a úlohy. Zahrňuje jednotu materiálnej a duchovnej činnosti, jednotu práce, učenia sa a hier a zároveň je jednotou konštruktívnej a deštruktívnej činnosti. Je to osobitný druh spoločenskej aktivity a nástroj politiky štátu. Vojenská práca, ktorú možno charakterizovať ako súhrn prvkov, stránok, spojení a vzťahov účelnej činnosti vojakov a vojenských sociálnych skupín, vyjadruje obsah skutočnej náplne činnosti vojaka (8). Monitoring pracovnej spokojnosti profesionálnych vojakov s výkonom vojenského povolania má v etape reorganizácie OS veľký význam. Pravidelné reprezentatívne výskumy pracovných podmienok sa začali realizovať od roku 2004 v Centre psychologických a sociologických činností Personálneho úradu OS SR. Cieľom týchto projektov je poznať a popísať vybrané oblasti prebiehajúcej reformy ozbrojených síl jej pozitívne aj negatívne dôsledky, očakávania a vnímanie zmien v súvislosti s pripravovanými a prijímanými kľúčovými rezortnými zákonmi. Zber údajov sa uskutočnil v mesiaci jún v rokoch 2004 a 2005 a v decembri Údaje zbierala sieť vyškolených profesionálnych vojakov anketárov z útvarov a zariadení MO SR, GŠ OS SR a jednotlivých veliteľstiev. Výskumnú vzorku tvorilo 555 (jún 2004), 582 (jún 2005) a 201 (december 2005) respondentov vybraných náhodným výberom (11). Pre potreby analýzy spokojnosti profesionálnych vojakov s výkonom povolania sme stanovili 15 faktorov (čiastkových charakteristík), ktoré sme zoskupili do štyroch oblastí príjem a sociálna politika organizácie, kariérny rast (postup), charakter práce a pracovné podmienky a sociálna klíma. Zistené údaje naznačujú, že najdôležitejšími faktormi pracovnej spokojnosti pre profesionálnych vojakov je výška ich príjmu a sociálne zabezpečenie, ale aj sociálna klíma na pracoviskách (pozri graf 1). Tieto faktory pri formovaní stratégie personálnej politiky OS SR nemožno opomenúť. Analýza získaných údajov ukazuje, že spokojnosť opýtaných profesionálnych vojakov s jednotlivými faktormi sa pohybuje v rozpätí 2,31 3,33, čo predstavuje vyrovnanosť s jednotlivými podmienkami pozri graf 2, v ktorom hodnoty nad 3,2 označujú viac nespokojnejších respondentov. Graf č. 1: Pracovná spokojnosť profesionálnych vojakov podľa oblastí (priemerné hodnoty čím nižšie číslo, tým väčšia spokojnosť) 5 1 2,35 3,15 2,55 sociálna kariérny charakter príjem klíma postup práce a... a SZ 3,43 Na prvý pohľad priaznivé výsledky výskumu však skrývajú riziká, na ktoré treba upozorniť. Otvorená deklarácia nespokojnosti s platom nie je u zamestnancov bežná a dlhodobá nespokojnosť profesionálnych vojakov napr. s výškou platu môže viesť aj k rozhodnutiu ukončiť kontrakt. Z nášho pohľadu bude zau- Graf č. 2: Profesionálni vojaci podľa vybraných indikátorov pracovnej spokojnosti (1 = veľmi spokojný, 2 = skôr spokojný, 3 = neutrál, 4 = skôr nespokojný, 5 = veľmi nespokojný) 53

29 54 55 jímavé sledovať, či sa v tejto oblasti prejavia zmeny po úprave platových podmienok vojakov, pretože najviac nesplnených očakávaní, ktoré mali profesionálni vojaci po vstupe do OS SR, sa týkalo najmä výšky platu a sociálneho zabezpečenia (12, 13). V roku 2006 je plánovaný výskum týchto podmienok v rámci pravidelného omnibusového projektu. Relatívne najmenšia nespokojnosť bola medzi dôstojníkmi, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že majú vyššie platy a väčšina z nich perspektívu slušného sociálneho zabezpečenia po zavŕšení 15 rokov služby. Naopak, značnú nespokojnosť sa ukázala v kategórii mužstva a poddôstojníkov, ktorí mali podstatne nižšie platy a slabšie sociálne zabezpečenie, čo môže spätne ovplyvňovať motiváciu týchto profesionálov podávať dobré výkony a znižovať ich ochotu predlžovať si službu v OS SR. Zároveň platí, že čím schopnejší (prípadne vzdelanejší) títo ľudia sú, tým viac sa cítia nedocenení, sú nespokojnejší a znižuje sa možnosť tento personál udržať. Pri všetkých faktoroch nás okrem spokojnosti zaujímalo aj to, aký význam a dôležitosť im respondenti prisudzujú. I v tomto prípade sme použili päťstupňovú škálu, kde 1 = dôležité, 2 = skôr dôležité, 3 = ani dôležité, ani nedôležité, 4 = skôr nedôležité, 5 = nedôležité. Nie je žiadnym prekvapením, že oslovení respondenti považujú všetky faktory za dôležité alebo skôr dôležité, o čom svedčí rozpätie dôležitosti 1,13 2,48. Graf č. 3: Aký význam majú pre vojakov jednotlivé zložky sociálneho zabezpečenia? (čím nižšie číslo, tým väčší význam má položka pre respondentov) Prvé tri miesta v poradí dôležitosti obsadili tieto faktory (uvádzame ich priemerné hodnoty): 1. istota stáleho príjmu a zamestnania (1,13) 2. výška príjmu (1,21) 3. vzťahy na pracovisku (1,27) Miernym prekvapením bolo zistenie, že za relatívne najmenej dôležitú označili vojaci možnosť slúžiť v zahraničných misiách (Mean = 2,48). Ostatné faktory dosiahli priemernú hodnotu medzi 1,13 až 1,89. Súčasné odmeňovanie však už nie je iba o platoch moderný systém zahŕňa aj benefity, ktoré síce existovali i pred rokom 1989, ale dnes sú prepracovanejšie a cielenejšie. Vo firmách je obľúbený systém tzv. kafetérie, kde každý zamestnanec dostane určitý počet bodov, ktoré si môže vybrať takým spôsobom, aký mu najviac vyhovuje. Pevne nastavené benefity málokedy odrážajú nároky všetkých zamestnancov. V tomto prípade dvojnásobne platí, že treba mať dobre zmapované aktivity, o ktoré je medzi zamestnancami záujem. V spojitosti so snahou niektorých ministerstiev meniť terajší systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov sme chceli zistiť, aké dôležité sú pre profesionálnych vojakov jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia (výsluhové, nemocenské, úrazové, rekreácie a kúpele) a ktoré komponenty tvoria nevyhnutný základ systému zabezpečenia. V nasledujúcej časti by sme čitateľov chceli oboznámiť so zisteniami, týkajúcimi sa dôležitosti jednotlivých prvkov sociálneho zabezpečenia. Všeobecne možno konštatovať, že sociálne zabezpečenie je oblasťou, ktorú označujú respondenti ako veľmi dôležitú a významnú. Platí to pre všetky jej časti výsluhové zabezpečenie, nemocenské zabezpečenie i služby (ako je kúpeľná a rekreačná starostlivosť) až po zabezpečenie pohrebu. Ak by sme mali vyzdvihnúť najdôležitejšie zložky sociálneho zabezpečenia, tak je to 1. úrazové, 2. nemocenské PN a 3. výsluhový dôchodok. Najmä v prípade úrazových a nemocenských dávok pre profesionálnych vojakov, ktoré sú na prvých dvoch miestach, je zrejmé, že profesionálni vojaci si uvedomujú riziko ohrozenia zdravia, ktoré výkon ich služby prináša. V prípade dávok určených pre tehotné profesionálne vojačky a matky sa výrazne prejavil vplyv pohlavia respondentov ženy na rozdiel od mužov považovali tieto dávky za veľmi dôležité. Celkovo priemerná dôležitosť jednotlivých faktorov má hodnotu 1,54, zatiaľ čo priemerná spokojnosť dosahuje hodnotu 2,76. Získané hodnoty dokazujú, že medzi týmito indikátormi existuje určité napätie, dosahujúce v priemere hodnotu 1,22. V grafe 4 sú vyjadrené obidve veličiny (spokojnosť a dôležitosť) s jednotlivými faktormi prostredníctvom dvoch spojníc čím sú jednotlivé body vzdialenejšie, tým vyššie je napätie medzi dôležitosťou a spokojnosťou. Pri nie-

30 56 ktorých indikátoroch napätie prevyšuje priemernú hodnotu o 0,2 0,5 (napr. pri možnostiach ďalšieho vzdelávania a kariérneho postupu, Model 2010, vybavenie pracoviska). Pri výške príjmu a sociálnom zabezpečení dosahuje hodnotu takmer 1,0. Graf č. 4: Napätie medzi dôležitosťou a spokojnosťou s jednotlivými indikátormi (priemerné hodnoty čím nižšie číslo, tým vyššia dôležitosť aj spokojnosť) SUBJEKTÍVNA SPOKOJNOSŤ S PROFESIONÁLNOU DRÁHOU A VYKONÁVANOU PRÁCOU Získané odpovede naznačujú, že väčšina profesionálnych vojakov má svoju prácu rada. Až tri štvrtiny ich deklarovalo, že je pre nich koníčkom, alebo že ich väčšinou baví. Väčšina (68,6 %, približne sedem z desiatich) respondentov je so svojou prácou spokojná. Iba jeden z desiatich bol vyslovene nespokojný a dvaja viac-menej vyrovnaní so situáciou. 57 Graf č. 5: Spokojnosť PrV s vykonávanou prácou (v % odpovedí) Z priemerných hodnôt, zobrazených v radarovom grafe je zrejmé, že najväčšie napätie (vzdialenosti) sme zaznamenali v týchto indikátoroch: výška príjmu 2,12 sociálne zabezpečenie 2,02 možnosti ďalšieho vzdelávania 1,68 možnosti kariérneho postupu 1,46 vybavenie (prac. prostriedky, ošatenie a pod.) 1,59 očakávania zmien súvisiacich s Modelom ,5 Subjektívna spokojnosť signifikantne súvisí s dosiahnutým vzdelaním (p = 0,000, Cramerovo V = 0,193), respondenti s vyšším vzdelaním tendovali skôr k neutrálnemu postoju (okrem Bc., tí boli skôr nespokojní), ako aj so záujmom o predĺženie kontraktu (p = 0,000, Cramerovo V = 0,204). VPLYV PRACOVNÝCH PODMIENOK NA SUBJEKTÍVNE POCIŤOVANÚ SPOKOJNOSŤ Nedostatky v zabezpečení optimálnych pracovných podmienok sú všeobecne známe a na ich neadekvátnu úroveň sa sťažujú nielen zregrutovaní profesionálni

31 58 vojaci, ale aj ostrieľaní profíci. Podľa predloženého zoznamu sa mali respondenti vyjadriť, ako na nich jednotlivé podmienky vojenskej služby pôsobia (pozitívne alebo negatívne). Ich vyjadrenia prezentuje graf (priemerné hodnoty). Graf č. 6: Ako vnímajú vojaci jednotlivé podmienky vojenskej služby (vyjadrené v priemerných hodnotách čím nižšie číslo, tým pozitívnejšie vnímanie) bodných mužov z nižších vekových a hodnostných kategórií, ktorí sú v dočasnom služobnom pomere. Potvrdzuje to aj fakt, že takmer polovica respondentov vyjadrila nespokojnosť (48 %) a iba 1/6 bola spokojná s výškou platu. Približne každý tretí zaujal neutrálny postoj k výške platu. V prieskume sa potvrdila aj hypotéza, že spokojnosť s platom súvisí so záujmom o predĺženie kontraktu. Prevažná väčšina respondentov (približne osem z desiatich), ktorí boli v skupine spokojných až vyrovnaných, má záujem o službu aj po skončení kontraktu. Otázka spokojnosti so životnou dráhou profesionálneho vojaka nadväzujúca na ďalšiu otázku o vzťahu k práci mali osobitný význam. Pri podrobnom vyhodnotení sa ukázalo, že vek, rodinný stav ani vzdelanie nemali žiadny vplyv na vyjadrenia v tejto oblasti. Väčšia miera nespokojnosti sa prejavila iba u bezdetných vojakov. Čo sa týka hodnostných kategórií, častejšie nespokojní boli vyšší dôstojníci oproti skôr spokojným nižším dôstojníkom. Druh služby ani dĺžka služby nie je v tomto prípade signifikantná. Spokojnejší profesionáli mali častejšie záujem predĺžiť si kontrakt (p = 0,000). Štatisticky významné rozdiely sa ukázali v spokojnosti vojakov podľa príslušnosti k jednotlivým druhom vojsk vojaci z pozemných síl boli častejšie nespokojní ako vojaci z ostatných zložiek. 59 OČAKÁVANIA A ICH NAPLNENIE Vcelku pozitívne prijímané boli podmienky ako dĺžka pracovného času, riadiaca práca priamych nadriadených, časové možnosti plnenia úloh a rekreačná starostlivosť. S výsledkami nad hodnotu 3, čiže už ako negatívne, boli vnímané všetky ostatné stránky, najmä však materiálne zabezpečenie práce, možnosti vlastného kariérneho rastu, oblasť starostlivosti o bývanie alebo aj zvyšovanie kvalifikácie. V tejto súvislosti treba upozorniť na to, či množstvo motivačných nástrojov, ktoré by mali pozitívne ovplyvňovať pracovnú spokojnosť profesionálnych vojakov, nepôsobí skôr opačne. Posudzovanie jednotlivých podmienok služby štatisticky významne súvisí s demografickými charakteristikami (pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, hodnostná kategória, druh služobného pomeru), ktoré ukazujú väčšiu nespokojnosť slo- V tejto časti sa mali profesionálni vojaci vyjadriť k tomu, či sa splnili predstavy a očakávania, ktoré mali pred vstupom do OS SR. Získané údaje v podstate potvrdzujú vyjadrenia, ktoré sme získali z analýzy pracovnej spokojnosti. Najviac dezilúzií a nesplnených očakávaní sa prejavilo v oblasti fungovania ozbrojených síl ako organizácie, keďže až 3/4 odpovedajúcich očakávalo jej efektívnejšie fungovanie a 2/3 respondentov si predstavovalo vyšší príjem a lepšie sociálne zabezpečenie. Takisto viac ako polovica profesionálov prejavila sklamanie z nenaplnených očakávaní súvisiacich s možnosťami kariérneho postupu a ďalšieho vzdelávania. Približne štyria z desiatich opýtaných vojakov tiež dúfali, že budú mať lepšie pracovné podmienky a zaujímavejšiu prácu, ale očakávali aj profesionálnejšie vojenské správanie sa kolegov. Zistili sme štatisticky významnú súvislosť medzi očakávaniami a dĺžkou aj druhom služby. Očakávania lepšieho stavu boli častejšie u nováčikov, ktorí mali odslúžené najviac 2 roky. Týkali sa predovšetkým fungovania ozbrojených síl ako organizácie (p = 0,035, F = 1,49). Typ služby lepší stav očakávali profesionáli v stálej službe v oblastiach pracovná náplň (p = 0,008, F = 6,697), ďalšie vzdelávanie (p = 0,008, F = 7,174) a fungovanie ozbrojených síl ako celku (p = 0,001, F = 12,225). Hodnosť u vyšších dôstojníkov sa očakávania najviac líšili od reálneho stavu i v oblasti fungovania ozbrojených síl ako organizácie.

32 60 Graf č. 7: Naplnenie očakávaní profesionálnych vojakov podľa oblastí (v % odpovedí) Na identifikáciu faktorov spôsobujúcich stres dostali respondenti na posúdenie 12 faktorov rozdelených do troch skupín: charakter práce (zložitosť a časová náročnosť pracovných úloh, nezaujímavá práca), podmienky na pracovisku (zlé pracovné podmienky, nepriateľská atmosféra na pracovisku, spôsob riadenia nadriadenými, neschopnosť spolupracovníkov), mimopracovné problémy (rodinné, finančné, osobné, zdravotné problémy, nedostatok voľného času) 61 Najväčšiu skupinu tvorili tí, ktorí označili za stresový faktor finančné problémy (52,8 %) a zlé pracovné podmienky (41,8 %). Na druhej strane, väčšina profesionálnych vojakov (68,8 %) nepovažuje zložitosť a časovú náročnosť (58,1 %) pracovných úloh, ale ani spôsob riadenia nadriadenými (51,1 %) za stresové faktory. VZŤAHY NA PRACOVISKU INFORMOVANOSŤ A STRES Problematika informovanosti bola do tohoto výskumu zaradená ako reakcia na zistenia predchádzajúceho výskumu, ktorý realizovalo Oddelenie sociologických činností pod názvom Interpersonálne vzťahy medzi profesionálnymi vojakmi OS SR. Zozbierané údaje svedčia o tom, že približne iba šesť z desiatich vojakov má dostatočné informácie o svojich pracovných úlohách (60,2 %) a iba každý piaty vojak sa vyjadril, že má dosť informácií o svojich právach, povinnostiach a zodpovednosti v organizácii (20 %). Informovanosť o chode organizácie (OS SR) ako celku bola vo všeobecnosti nízka, iba jeden z desiatich respondentov deklaroval, že je informovaný dostatočne. Ukázalo sa, že miera informovanosti súvisí s funkciou, hodnosťou a dĺžkou služby (vyššia hodnosť = väčšia informovanosť v tejto oblasti). Až 65 % oslovených sa vyjadrilo, že nemá dostatočné informácie a 20 %, že nemá žiadne informácie, hoci ich potrebuje. Prevažná väčšina oslovených (8 z 10) nemá adekvátne informácie ani o profitoch plynúcich zo sociálneho zabezpečenia OS SR, ani o možnostiach kariérneho postupu. Týkalo sa to najviac príslušníkov mužstva, kde sa prejavili signifikantné rozdiely v informovanosti v každej oblasti. Šiestim z desiatich opýtaných chýbali informácie o možnej účasti na zahraničných misiách, ale aj tom, ako ich vlastný pracovný výkon hodnotia nadriadení. Oslovení respondenti identifikovali aj faktory s negatívnym alebo skôr negatívnym vplyvom na pracovné vzťahy, pričom za najzávažnejšie označovali tieto: zmeny v OS SR v súvislosti s Modelom 2010 označilo až sedem z desiatich opýtaných, výhrady k riadiacemu štýlu nadriadených a s ním súvisiacimi kompetenciami (hodnotenie, rozdelenie povinností každý tretí respondent), spoločné bývanie na ubytovni každý tretí respondent. Štatisticky významný vplyv demografických faktorov sa ukázal v nasledujúcich položkách Modelu 2010 množstvo práce, stres, spoločné bývanie na ubytovni, informovanosť a stmelený kolektív. VNÍMANIE ZMIEN VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA O ŠTÁTNEJ SLUŽBE Pred samotnou interpretáciou názorov získaných od respondentov je potrebné povedať, že zber údajov prebiehal v júni 2005, teda pred prijatím zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Pri analýze odpovedí na očakávaný charakter zmien v službe profesionálnych vojakov sa ukázalo, že očakávania týkajúce sa nového zákona o štátnej službe boli dosť rozdielne. Odpovede na túto otázku štatisticky významne variujú podľa hodností, druhu služobného pomeru a podľa podriadenosti. Odpovedajúci sa rozdelili na tri zhruba rovnako veľké skupiny. Prvá skupina vnímala očakávané zmeny pozitívne (36 %), druhá negatívne (32 %)

33 62 a tretia skupina (30 %) nevedela vplyv zmien súvisiacich s novým zákonom posúdiť. Takéto neurčité vyjadrenia môže okrem neistoty odrážať aj vtedajšia neznalosť znenia zákona. Negatívne hodnotili prijatie nového zákona najmä vyšší dôstojníci a profesionáli v stálom služobnom pomere. Naopak, viac pozitívnych zmien od zákona očakávalo mužstvo, poddôstojníci a práporčíci, čo zrejme súvisí so zlepšením finančných náležitostí pre tieto kategórie. Získané údaje (tabuľka 1) naznačili, že z hľadiska očakávaní boli najoptimistickejší príslušníci vzdušných síl a najpesimistickejší príslušníci pozemných síl. Zo všetkých odpovedí deklarujúcich len pozitívne očakávania patrilo až 70 % príslušníkom vzdušných síl, kým žiadne pozitívne očakávania nemali vojaci zo síl výcviku a podpory. Najnegatívnejšie očakávania opäť pochádzali z radov príslušníkov pozemných síl (52,9 %). 63 Tabuľka č. 1: Vnímanie zmien vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov podľa zložiek VNÍMANIE ZMIEN PLYNÚCICH ZO ZÁKONA O ŠT. SLUŽBE PODRIADENOSŤ PPÚZ PS SVAP VS SPOLU iba N pozitívne % 4,3 % 1,0 % 0 % 7,2 % 3,4 % skôr N pozitívne % 31,9 % 27,2 % 30,7 % 39,2 % 32,6 % Tabuľka 3 N neutrál % 29,8 % 25,1 % 37,6 % 30,9 % 30,0 % SPOLU skôr N negatívne % 29,8 % 37,2 % 27,7 % 18,6 % 28,1 % iba N negatívne % 4,3 % 9,4 % 4,0 % 4,1 % 5,9 % N % 100,0 % 100,0 % 100,0 % 100,0 % 100,0 % ZREGRUTOVANÍ VOJACI V decembri 2005 sa uskutočnil v poradí druhý prieskum spokojnosti zregrutovaných vojakov v období tesne po začatí účinnosti nového zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Prieskum upozornil na niektoré nové problémy vyskytujúce sa v práci profesionálnych vojakov OS SR (náhradné voľná, informovanosť vojakov a pod.) a niektoré problémy označil za menej naliehavé (napr. záujem o predĺženie kontraktu, názory na prácu regrutačných stredísk). Treba podotknúť, že regrutačné strediská mali v roku 2005 v súvislosti s uvedením nového zákona sťaženú pozíciu. Väčšia časť regrutovaných bola totiž prijímaná a dostávala informácie podľa legislatívnej normy platnej do 31. augusta 2005, takže ich hodnotenie informovanosti od regrutačných stredísk o zmene niektorých podmienok v súvislosti s novým zákonom je tým do značnej miery poznačené. Aj napriek niektorým výhradám pociťuje subjektívne spokojnosť s vykonávanou prácou nadpolovičná väčšina (61 %) vojakov zregrutovaných v roku Nesplnené očakávania sa týkali predovšetkým kariérneho postupu, výšky platu, sociálneho zabezpečenia, ale aj materiálneho vybavenia. Záujem o predĺženie kontraktu prejavil každý druhý vojak získaný v roku Najvýznamnejším faktorom, ktorý by motivoval aj ostatných nováčikov predĺžiť si kontrakt, je zvýšenie platu (80,1 %), ale aj možnosť lepšieho kariérneho postupu (47 %). Pre viac ako 3/4 je dôležité pôsobiť v zahraničnej misii (údaje z decembra 2005), ďalšie vzdelávanie (30 %) a možnosť výberu posádky (30 %). Inštitúcie podieľajúce sa na procese regrutácie hodnotili vojaci mierne pozitívne, hoci v ňom vidia viaceré nedostatky (napr. neúplné a zavádzajúce informácie). Údaje získané za rok 2005 sa veľmi približujú výsledkom z predchádzajúceho ročníka výskumu, z ktorého vyplynulo niekoľko odporúčaní. Jedným z nich bolo vypracovanie príručky FAQ (odpovede na najčastejšie kladené otázky) pre nových profesionálnych vojakov, ktorú vydal Komunikačný odbor MO SR v roku Táto praktická pomôcka sa javí ako veľmi potrebná, pretože môže odstrániť viaceré informačné medzery, ktoré pretrvávajú aj po nástupe nových profesionálov do služobného pomeru. Mnohé z vyjadrovaných problémov možno riešiť sprehľadnením podmienok a zlepšením informovanosti regrútov o služobnom pomere a konkrétnom výkone v jednotlivých funkciách v rámci jednotlivých regrutačných stredísk.

34 64 ZÁVER Väčšina opýtaných (70 až 90 %) na otázku, či sú spokojní so svojím zamestnaním, odpovedala kladne. Mnohé zahraničné i slovenské výskumy pracovnej spokojnosti potvrdzujú, že ľudia takto odpovedajú automaticky, bez ohľadu na svoju prácu a často aj napriek pociťovaným výhradám. Takéto reakcie sú typické pre väčšinu ľudí, ktorí aj napriek tomu, že majú dôvody sťažovať sa, to reálne urobia iba v prípade, že ich k tomu vyzvú. Zároveň mnohí nie sú ochotní priznať sa (ani sami sebe), že nie sú spokojní so zamestnaním, ktoré v najbližšej dobe nemajú v úmysle opustiť. Veľa zamestnancov sa totiž so svojou prácou zmieri a necíti reálnu potrebu robiť niečo iné, hoci sa im niektoré aspekty práce nepáčia. Pripúšťajú, že sú svojím spôsobom spokojní natoľko, že zotrvávajú aj napriek určitým výhradám sú spokojní so svojou prácou ako celkom, čo sa ukázalo aj v našom prieskume. Nadpolovičná väčšina vojakov uvádzala, že je so svojou profesionálnou dráhou spokojná, dokonca aj polovica nespokojných prejavila záujem o predĺženie kontraktu s OS SR. Výsledky celkovej spokojnosti ukazujú, že len veľmi malé percento profesionálnych vojakov je natoľko nespokojných s prácou, že deklaruje svoj odchod z OS SR. Ďalšie výsledky výskumu naznačili, že väčšina profesionálnych vojakov má svoju prácu rada (2/3 súboru) a pre viac ako desatinu je dokonca koníčkom. Viac ako pätina odpovedajúcich, netajila, že k práci nemá vzťah a je pre nich len existenčným zdrojom. Častejšie sa to týkalo vojakov v kategóriách mužstvo a poddôstojníci. Vzťah k práci štatisticky významne súvisí aj s dĺžkou služby v ozbrojených silách v tom zmysle, že s dĺžkou služby sa vzťah upevňuje, ale platí to zhruba do jedenásteho roku služby a po tomto čase sa skôr chápe ako zdroj obživy. Na druhej strane nesplnenie očakávaní od práce ukazuje, že dôvody, pre ktoré vojaci zostávajú pracovať v OS SR hoci sú nespokojní, spočívajú aj v iných faktoroch (napr. miera nezamestnanosti v regióne). V tejto súvislosti je problematická aj regulácia odchodovosti profesionálnych vojakov z OS SR keď sa zmení situácia v regióne, nespokojní vojaci môžu odísť za lepšími podmienkami. Výsledky výskumu zároveň vyvracajú pomerne zaužívaný názor, že jedným z hlavných motívov pre vstup do ozbrojených síl je možnosť ísť do zahraničných misií. Ukazuje sa, že do OS SR ľudia vstupujú s pomerne presnou predstavou o charaktere vojenskej práce, o zvláštnostiach vojenskej služby a o náročnosti vojenského povolania. V tomto kontexte sa služba v zahraničí vníma ako súčasť vojenskej práce. Naopak, ako negatívum sa vníma to, že účasť na misiách v zahraničí podľa vyjadrení respondentov nemá vplyv na ich ďalšiu vojenskú kariéru. Závažným zistením je značná nespokojnosť s podmienkami služby v OS SR, najmä s pracovným vybavením (pracovné prostriedky, ošatenie a pod.) a podmienkami ubytovania. Ako veľmi stresové vnímajú profesionálni vojaci výstrojné zabezpečenie svojej pracovnej činnosti a tiež úroveň bývania, ktoré nezodpovedá súčasným požiadavkám. Pozitívnym zistením bola oblasť sociálnej atmosféry medzi profesionálnymi vojakmi na pracoviskách. Vzťahy na pracovisku a profesionálny prístup kolegov patria medzi silné motivačné zdroje a zároveň faktory pracovnej spokojnosti. Za najpozitívnejšie podmienky (stránky) vojenskej služby respondenti považovali dĺžku pracovného času, rekreačnú starostlivosť a oceňovali aj riadiacu prácu priamych nadriadených. Pri rozhodovaní o tom, či sa majú alebo nemajú prijať určité opatrenia, je dôležité obrátiť pozornosť na jednotlivé aspekty spokojnosti, resp. nespokojnosti. Najdôležitejšími faktormi pracovnej spokojnosti profesionálnych vojakov je výška ich príjmu a sociálne zabezpečenie, ale aj atmosféra na pracoviskách. Najnespokojnejšou skupinou boli profesionálni vojaci v kategóriách mužstvo a poddôstojníci, ktorým sa nenaplnili očakávania a zarábajú menej ako si predstavovali, žijú v horších podmienkach ako očakávali a sociálna politika rezortu nie je pre nich motivujúca. Naopak, zdrojom relatívnej pracovnej spokojnosti je práca sama, práca ktorá splnila ich očakávania tak, ako vzťahy medzi profesionálnymi vojakmi. Tieto faktory pri formovaní stratégie personálnej politiky v OS SR nemožno opomenúť. Súhrnné merania spokojnosti ale nemusia vždy odhaliť všetky skutočnosti údaje získané z dotazníkov iba naznačia smer, ktorému by sa mala venovať pozornosť. Nie sú zdrojom definitívnych riešení ani odpovedí. V personálnej a riadiacej práci je nevyhnutné využívať aj metódy kvalitatívne, ktoré umožňujú hlbší prienik do konkrétnej situácie. Pri podrobnom zisťovaní názorov zamestnancov na ľubovoľnú problematiku je vhodné voliť kombináciu viacerých metód a techník (osobných pohovorov alebo diskusií so skupinami zainteresovaných vojakov alebo zamestnancov v príslušnom útvare alebo jednotke). LITERATÚRA [1] Armstrong, M.: Personální management, Praha, Grada Publishing 1999 [2] Frk, V.: Kvalita života a kvalita pracovného života. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou: Kvalita života a ľudské práva v kontextoch sociálnej práce a vzdelávania dospelých, Prešov, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2002 [3] Grác, J.: Preferencie spokojnosti ako psychohygienický jav In: Kondáš, O., Vonkomer, J. a kol.: Psychológia a zdravý vývin osobnosti, Psychodiagnostika, Bratislava, Svornosť 1971 [4] Hladký, A. a kol.: Zdravotní aspekty zátěže a stresu. Praha, UK 1993 [5] Kandrík, P.: Subjektívne hodnotenie a pocity učiteľov v súvislosti s výkonom ich povolania. Prešov, FHPV Prešovskej univerzity (bakalárska práca) 2003 [6] Kollárik, T.: Spokojnosť v práci, Bratislava, Práca 1986 [7] Kravčáková, G.: Kvalita pracovného života v rôznych štádiách vývoja podniku. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou: Kvalita života a ľudské práva v kontextoch sociálnej práce a vzdelávania dospelých, Prešov, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity

35 66 67 [8] Polonský, D., Hamaj, P.: Úvod do sociológie práce, Liptovský Mikuláš, VA 2002 [9] Rymeš, M.: Člověk a organizace In: Výrost, J. Slaměník, I. (eds): Aplikovaná sociální psychologie I., Praha, Portál 1998 [10] Strieženec, Š.: Úvod do sociálnej práce, Trnava, Vydavateľstvo AD 1999 [11] Pipíška, P., Brezovský, P., Kondášová, A., Tóthová, E.: Výskumy oddelenia sociologických činnosti CPSČ Personálneho úradu v rokoch [12] Gajdová, V.: Názory profesionálnych vojakov znáborovaných v roku 2004, Bratislava, MO SR, CPSČ PÚ 2005 [13] Kondášová, A.: Pracovná spokojnosť profesionálnych vojakov zregrutovaných v roku 2005, Bratislava, MO SR, CPSČ 2005 HĽADANIE NOVÝCH PRÍSTUPOV K TRANSFORMÁCII OZBROJENÝCH SÍL / LOOKING FOR NEW APPROACHES TO THE ARMED FORCES TRANSFORMATION pplk. v zál. Ing. Svatopluk REITER, Veliteľstvo Pozemných síl Ozbrojených síl SR, Trenčín / Ground Forces Command of the Armed Forces of the SR, Trenčín SUMMARY Author s main goal is to set right the reader s attention to experiences and new attitudes of military and civilian specialists from neighbour states in the area of armed forces specialization. Further information regarding this topic you can find in the Collection of Contributions to the Project Armed Forces Specialization issued by Institute for Security and Strategic Studies, that comprises many new pieces of knowledge from the area of specialization and transformation of smaller armed forces. ÚVOD Cieľom článku je upriamiť pozornosť príslušníkov ozbrojených síl zaoberajúcich sa problematikou rozvoja (transformácie, špecializácie) ozbrojených síl na problémy spojené s ich riešením, naznačiť možné prístupy k tomuto procesu a oboznámiť odbornú verejnosť s materiálom Zborník príspevkov k projektu Špecializácia ozbrojených síl, ktorý v októbri 2005 spracoval Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií. TRANSFORMÁCIA OZBROJENÝCH SÍL VPLYVY ZMIEN V EURÓPE A V NATO NA OZBROJENÉ SILY Dnešok v ozbrojených silách je časom tvorby ich novej identity. Ozbrojené sily okrem vnútorných vplyvov a vstupu do NATO výrazne ovplyvňuje vývoj medzinárodného terorizmu. Podmienky pre radikalizovanie sa terorizmu spočívajú priamo v súčasnej globalizujúcej sa spoločnosti a jej možnostiach, ktoré charakteri-

36 68 zuje prudký rozvoj doterajších technológií, nástup nových technológií, ako aj vysoký stupeň produktivity vo všetkých oblastiach života ľudskej spoločnosti. Európa v posledných rokoch prechádza veľmi zložitým obdobím zmien. Rozšírenie EÚ priamo ovplyvňuje postavenie Slovenska a jeho činnosť v tomto novom prostredí. To čo pre štát prinášajú zmeny zaradením sa do únie, to pre ozbrojené sily priniesol vstup do NATO. Do reality sa pomaly začína presadzovať nový charakter ozbrojených síl. A hoci sme sa na tieto zmeny pripravovali s určitým predstihom, skutočná práca na nich sa iba rozbieha. Postup naráža na nedostatočnú teoretickú pripravenosť rezortu v oblasti našich dlhodobých predstáv o ozbrojených silách a ich rozvoji, ako aj na neexistenciu zodpovedajúcej teoretickej základne a na slabú pripravenosť prijímať zmeny a uvádzať ich do praxe. Z toho vznikajú ťažkosti pri obsadzovaní odborných postov na veliteľstvách, generálnom štábe, ministerstve i v národných zastúpeniach v rámci medzinárodných orgánov. Prejavuje sa to aj v nedostatku personálne a odborne pripravených príslušníkov ozbrojených síl schopných posúdiť dopady dnešných prístupov na ozbrojené sily. Ide najmä o otázky spojené s výstavbou síl pre NATO a EÚ a nájdenie správneho vzájomného pochopenia a kompetencií pre spoluprácu a nie proti nej. Z prvého pohľadu je zrejmé, že sily rýchlej reakcie NATO (NRF) a bojové skupiny EÚ (BG) si vzájomne konkurovať budú. Situácia je však zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Nie je jasná deliaca čiara, kedy a kde by malo ísť o nasadenie síl rýchlej reakcie a kedy a kde bojových skupín. Na to, aby sme mohli postaviť každé zvlášť, totiž nemáme. Tieto nejasnosti sú odrazom potrieb vyplývajúcich z tvorby zodpovedajúcich jednotiek pre NATO a EÚ, nejasností z dlhodobej predstavy ich rozvoja a nedostatku finančných zdrojov. V popredí tohto stavu je disproporcia medzi reálnymi potrebami transformácie ozbrojených síl a možnosťami štátu realizovať tieto možnosti. O mnohých z načrtnutých nejasností sa diskutovalo počas prác na projekte k špecializácii ozbrojených síl, ako aj v rámci jeho sprievodných zamestnaní, na workshope a konferencii. Počas prác na projekte Špecializácia ozbrojených síl sa okrem rôznych pohľadov na túto problematiku ukázali aj možnosti, ako k chápaniu tejto problematiky pristupujú na projekte zainteresované strany. Súčasné ozbrojené sily sú v stave, kedy úlohu, ktorú mali ešte nedávno už plniť nemôžu a nová, týkajúca sa ich transformácie na expedičné jednotky, nie je dostatočne zvládnutá. Táto skutočnosť má korene v nedostatočnom až chýbajúcom teoretickom zázemí, v nejasnej predstave budúcich národných síl, v ich zatiaľ nedostatočných schopnostiach a spôsobilostiach a v nedostatku finančných zdrojov. Jedno vyplýva z druhého a navzájom sa ovplyvňuje. Ak nie je jasná predstava o budúcich silách, potom nie je jasné aké sily chceme budovať. Tak je iba logickým dôsledkom, že neexistuje ani snaha na takýto nejasný cieľ vyčleniť konkrétne finančné prostriedky. Otázkou zostáva, ako by bolo najlepšie postupovať v danej situácii? Podľa súčasných podmienok je pre naše ozbrojené sily najvhodnejšie pokračovať v práci na stanovení a prijatí ich budúcich spôsobilostí a zároveň budovať jednotky pre sily NRF a BG ako sme sa zaviazali. Takýto postup sa javí prirodze- ný a najreálnejší. Prečo to však nejde tak rýchlo a s takými výsledkami, ako by sme chceli? Jedným z podstatných dôvodov je absencia spätnej väzby pri realizácií týchto procesov. V systéme práce celého rezortu chýba inštitút spätnej väzby, ktorý by nás udržiaval v správnom smere a pri prípadných odchýlkach nás do neho opäť vracal. Tento stav spôsobuje spomínaný nejasný cieľ, ktorý je zasa determinovaný nízkou odbornou pripravenosťou a malými skúsenosťami relevantných rezortných štruktúr. Pre ozbrojené sily z toho vyplýva zamerať svoju prvoradú pozornosť na prípravu príslušníkov, ktorí budú schopní analyzovať situáciu v prebiehajúcich procesoch a nachádzať potrebné riešenia v súlade s našimi podmienkami a možnosťami. Smerovanie rozvoja ozbrojených síl výrazne ovplyvňuje realizácia vonkajších úloh, ktoré prezentujú požiadavky NATO, EÚ, OSN a prípadne iných subjektov. Príkladom môže byť vysielanie jednotiek do misií. Vieme, že ich zabezpečenie mnohokrát nespĺňa požadované kritériá. Pod tlakom termínov sa však jednotky vysielajú a problémy sa riešia až následne. O tom, čo takéto riešenie prináša, by sa dala napísať obsiahla publikácia. Poukazovanie na nedostatky či neriešené úlohy je vhodné využívať ako východisko na smerovanie našich prístupov a chápania v záujme ich odstránenia. Takýmto prístupom sa dá dosiahnuť eliminácia mnohých ešte iba vznikajúcich problémov vo fázach, kedy ešte nepredstavujú vážnejšie ohrozenie, keďže ide o súčasť prípravy. V praxi to ale znamená mať jasnú predstavu o všetkom, čo pripravovaná jednotka bude pre svoje pôsobenie v operácii alebo misii potrebovať. Od jej nasadenia, až po opätovné stiahnutie a zaradenia do cyklu ďalšej prípravy. V procese budovania čohokoľvek nového vznikajú aj neštandardné úlohy vyplývajúce z okolností, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. To je aj náš prípad a nejde o nič zvláštne. Nesmie sa však tak diať príliš často a tobôž sa z toho nesmie stať pravidlo. SÚČASNÉ MOŽNOSTI ROZVOJA OZBROJENÝCH SÍL Vychádzame z toho, že určité známe smerovanie a potrebné schopnosti musia ozbrojené sily dosahovať a mať. To je prvotné východisko rozhodujúce pre ďalšiu činnosť a základ pre všetky koncepcie, na ktorých pracujeme. Keď k tomu pridáme možnosti, ktorými disponujeme (odborné, personálne, finančné) a prípustné riziko, dostaneme základňu pre ďalšiu výstavbu. V našom prípade ide o dokončenie transformácie a zaradenie našich síl, či už národných alebo vyčleňovaných, do systému kolektívnej obrany NATO, resp. EÚ. V súčasnosti existuje množstvo vonkajších teoretických zdrojov zameraných na rozvoj a transformáciu ozbrojených síl. Prvoradé sú tie, ktorých sa musíme prísne držať. Z ostatných môžeme čerpať inšpiráciu, námety i postupy pre prebiehajúce procesy transformácie a rozvoja našich ozbrojených síl. Problémovou oblasťou sa v tomto prípade ukazuje vykonanie správnej analýzy týchto zdrojov, ich vyhodnotenie a navrhnutie potrebných riešení. Úlohy tohto charakteru nie sú 69

37 70 vôbec inštitucionálne zabezpečené. Pripravovať analýzy a hodnotenia v oblasti príprav budúcich vízií na úrovni rezortu nemožno robiť ako vedľajšiu prácu popri inom zaradení. V našich podmienkach sa tak ale deje často. Budúcnosť našich ozbrojených síl a ich možné budúce schopnosti a spôsobilosti sa tak dostávajú do pozície postavenej na okraj nášho záujmu, hoci deklarujeme pravý opak. Takýto prístup sa prejavuje prioritným riešením každodenných potrieb (tzv. operatívy) úloh, ktoré sme väčšinou neplánovali, ale priniesol ich život. Príprava budúcnosti našich ozbrojených síl je zložitý proces, pretože ju nemožno vykonať na počkanie, prípadne na objednávku u kohokoľvek, ako sa to v našich podmienkach, žiaľ, stáva pravidlom. Reálny stav je taký, že na riešenie takejto úlohy máme obmedzené možnosti a k dispozícii je len niekoľko jednotlivcov, ktorí sú navyše roztrúsení po celom rezorte. Ani to však nemusí byť neprekonateľnou prekážkou a dobrou organizáciou sa dá tento stav preklenúť. Ibaže je to činnosť navyše, ktorá značne zaťažuje riadiaci systém i zainteresovaných. Vyjadrené dnešným slovníkom ide o nesystémový prístup. Z toho jednoznačne vyplýva, že prvotným problémom je problém personálny. Teda kto by bol schopný zapojiť sa do práce na takejto úlohe a z akej pozície. OBLASŤ TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK Naše ozbrojené sily nedisponujú teoretickým rozpracovaním problematiky transformácie, rozvoja ani špecializácie. Môžeme však využiť už existujúce teórie a skúsenosti z iných ozbrojených síl. Zaujímavé pre nás by mohli byť poznatky Veľkej Británie, Českej republiky a Poľska, ale aj iných krajín, ktoré sa touto oblasťou profesionálne zaoberajú na inštitucionálnej úrovni. Mnohé z ich teoreticko-praktických poznatkov je možné si osvojiť vďaka ich vystúpeniam alebo príspevkom, ktoré sa týkajú prác na projekte Špecializácia ozbrojených síl pod gestorstvom bývalého Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií MO SR. Jedným zo zdrojov týchto poznatkov môže byť inštitútom v októbri 2005 vydaný Zborník príspevkov k projektu Špecializácia ozbrojených síl, ktorý obsahuje teoretické poznatky súvisiace so špecializáciou, ako aj praktické skúsenosti príslušníkov ozbrojených síl zainteresovaných strán. V oblasti teoretických východísk transformácie, rozvoja, prípadne špecializácie ozbrojených síl sú základom vízie a predstavy vyplývajúce z definície budúcich kapacít a spôsobilostí. Špecifickosť našich podmienok nám hovorí, že aj prijatie koncepcie spôsobilostí budúcich ozbrojených síl bude dostatočné pre ich rozvoj a ďalšie smerovanie. FÁZY PROCESU ROZVOJA (TRANSFORMÁCIE, ŠPECIALIZÁCIE) Prístupov k realizácii môže byť mnoho, ale náš musí rešpektovať isté obmedzenia dané existujúcimi štruktúrami, ktoré majú rozhodujúci vplyv na tvorbu nových kapacít a schopností. Fáza prípravy vízií a koncepcií je doménou najvyšších rezortných štruktúr (inštitúty, sekcie, generálny štáb), pričom ťažisko spočíva na ministerských štruktúrach podporených spoluprácou s ďalšími vytypovanými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami. To zabezpečuje potrebnú väzbu na ostatné orgány štátnej správy, ako aj na iné vládne a mimovládne inštitúcie (napr. Štatistický úrad, rôzne agentúry a pod.). Spracovanie vízií a koncepcií je doménou ministerských štruktúr a konkrétne rozpracovanie koncepcií na podmienky ozbrojených síl je v plnej réžii generálneho štábu. Fázu spracovania plánu dlhodobého rozvoja ozbrojených síl možno chápať ako inicializačnú súčasť realizačného procesu, či už rozvoja alebo transformácie, prípadne špecializácie ozbrojených síl. Sú do nej zapojené ministerské štruktúry, štruktúry generálneho štábu, ako aj mimorezortné orgány zainteresované do oblasti zabezpečenia obrany štátu. Dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl (transformácie, špecializácie) je postavený na reálnych potrebách a možnostiach. Dlhodobé úlohy sú rozpracované v projektoch, ktoré zahŕňajú celý životný cyklus riešenej problematiky, nezávisle od toho či ide o akvizície, nové či budúce štruktúry, služby alebo iné činnosti. Projekty tvoria v procesoch rozvoja (transformácie, špecializácie) vlastný realizačný prvok. V tejto fáze sa k projektom pridružujú doktríny tvoriace spojivo medzi vytváranými prvkami a ich exploatáciou. Fáza zahŕňajúca výcvik, nasadenie síl podľa predurčenia a ich udržiavanie sa charakterizuje ako fáza udržiavania. V tejto oblasti sa pohybuje tvorba doktrín (v minulosti boli takto nazývané bojové poriadky pre jednotlivé druhy vojsk). Doktríny určujú hlavné zásady a spôsoby použitia daného druhu vojsk, zbraňového systému alebo bojového zabezpečenia a tvoria základ pre vytváranie a udržiavanie síl s potrebnými schopnosťami a spôsobilosťami. Procesy rozvoja ozbrojených síl determinuje určitý stav pripravenosti v celom rade oblastí. Ide najmä o oblasti legislatívy, teoretickej prípravy, administratívnej prípravy (riadenie, príprava dokumentácie a postupy, riadenie a koordinácia úloh, projektov a iné), prípravy personálu (vzdelávanie) a plánovania zdrojov. Je to celý komplex opatrení, ktoré treba realizovať v určitom časovom období a realizuje sa prostredníctvom procesov v systéme obranného plánovania. K ďalším dôležitým nástrojom môžeme zaradiť internet a rôzne sprievodné akcie a zamestnania k projektom alebo prácam spojeným s prípravou hlavných dokumentov pre ozbrojené sily, ako sú bezpečnostná a obranná stratégia, ciele síl a ďalšie dokumenty potrebné pre rozvoj a transformáciu ozbrojených síl. ZBORNÍK PRÍSPEVKOV K PROJEKTU ŠPECIALIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL Zborník je dokument obsahujúci súhrnný materiál z projektu Špecializácia ozbrojených síl v slovenskej a anglickej mutácii. Nachádzajú sa v ňom podnetné teoretické východiská na prípravu vízií i vlastných konkrétnych projektov v ob- 71

38 72 lasti rozvoja, transformácie a špecializácie ozbrojených síl. V prípade príspevkov je potrebné tieto tri jednotlivé pojmy chápať jednotlivo napriek tomu, že v predchádzajúcom kontexte tohto článku sa chápu ako synonymá. Materiály v zborníku sú rozdelené na príspevky z konferencie a workshopu. V ich rámci sa dodržiava rozdelenie na teoretické príspevky a príspevky hodnotiace súčasný stav ozbrojených síl. Teoretické príspevky sa zameriavajú na nadstavbovú časť procesov výstavby ozbrojených síl a poskytujú obraz vzniku a vývoja nových pojmov, resp. transformácie starých pojmov na nový obsah. Takým je napríklad pojem kombinovaná vojna prezentovaný Petrom Faberom z NATO Defence College v Ríme. Pojem je odvodený v príčinných súvislostiach zo zmeneného globálneho prostredia po skončení studenej vojny a mení sa pod tlakom globalizačných zmien a rozmachu terorizmu v poslednom desaťročí. Potreba a chápanie kombinovanej vojny je ilustrovaná konkrétnymi príkladmi. V príspevkoch sa uvádzajú odporúčania, ktoré implikujú súčasný pohľad na kombinovanú vojnu, ako aj tvorbu vízií budúcej vojny a jej vzťah k súčasnému bezpečnostno-vojenskému prostrediu. Nový prístup k tvorbe a rozpracovaniu vízií prezentoval vo svojom príspevku Josef Janošec z Inštitútu strategických štúdií v Brne. Zameral sa na metodológiu tvorby vízií v kontexte rozvoja ozbrojených síl. Za zmienku stojí jeden z jeho záverov, ktorý charakterizuje špecializáciu len ako výlučný produkt, majúci svoje opodstatnenie v malých ozbrojených silách. Problematikou otázok spojených s vytváraním NRF a BG a naznačenými prístupmi na ich riešenie sa zaoberá príspevok Pavla Nečasa a Miroslava Kelemena. Zamýšľajú sa v ňom nad možnými ďalšími krokmi NATO a EÚ na zabezpečenie a rozdelenie potrebných kapacít a spôsobilostí a dedukujú aj z toho vyplývajúce naše miesto v tomto procese. Poľskí odborníci Jaroslaw Gryz, Piotr Gawliczek a Roman Kweczka z Univerzity národnej obrany vo Varšave sprostredkúvajú poľský pohľad na ozbrojené sily, na tvorbu bojových skupín, ich klasifikáciu a prípravu. Príspevky sú zamerané na teoretické východiská transformácie ozbrojených síl, spracovanie koncepcií a realizáciu schopností potrebných pre nasadenie bojových skupín, na výstavbe ktorých sa poľské ozbrojené sily podieľajú. Metodologickým východiskom pre prípravu a spracovanie koncepcií môže byť príspevok Andrewa Marriotta z JDCC MoD UK, ktorý zahŕňa spojenie vízií, doktrín a praktickej realizácie nasadenia vyčlenených jednotiek do misií na podporu mieru. Oblasť hodnotenia ozbrojených síl je zastúpená príspevkami poukazujúcimi na súčasný stav ozbrojených síl SR, Česka, Poľska a Rakúska s naznačením ich možnej špecializácie. VYSVETLENIE NIEKTORÝCH POJMOV VYSKYTUJÚCICH SA V ZBORNÍKU Pojem Prístup podľa účinkov (Effect Based Approach EBA): Prístup podľa účinkov je relatívne nový pojem, ktorý vstúpil do vojenskej lexiky prakticky na všetkých úrovniach aj napriek tomu, že ešte nebol kodifikovaný a konkretizovaný. Svojou podstatou ide predovšetkým o zmenu filozofie chápania plánovania a vedenia operácií, ktorá je daná celkovou zmenou podmienok vo svete, nielen vo vojenskej oblasti. Prístup podľa účinkov je charakterizovaný komplexným prístupom k vedeniu operácií ozbrojenými silami alebo ich časťami na dosiahnutie požadovaných výsledkov, s použitím vojenských i nevojenských prostriedkov, ktorý sa môže uplatňovať veliteľskými stupňami v celom spektre konfliktov. Presadenie sa tohto prístupu umožňuje získanie včasnej a kvalitnej informácie v reálnom čase, užšie prepojenie obranného a operačného plánovania, zavedenie moderných technológií, pričom poskytne záruky, že procesy využívané v minulosti nebudú môcť byť použité na dosiahnutie úspechu v ich známej podobe. V týchto kategóriách spočíva odlišnosť od minulých prístupov a aj novosť. Na strategickej úrovni je uvedený pojem charakterizovaný kombináciou zároveň sa uplatňujúcich vojenských schopností pri súčasnom využití politických, civilných a ekonomických možností zainteresovaných partnerov. Na operačnej a taktickej úrovni zahŕňa kombináciu nasadenia síl s použitím letálnych i neletálnych prostriedkov v priebehu vedenia kombinovanej vojny, prípadne realizácie misie alebo operácie. Dosahovanie cieľov v príčinných súvislostiach a spätosť príčin a účinkov v rámci komplexného viacdimenzionálneho bojiska je hlavným dôvodom používania tohto prístupu. Pojem Viacdimenzionálne bojisko (zóna konfliktu): Viacdimenzionálne bojisko charakterizuje nový výklad pojmu bojisko v závislosti na podmienkach ovplyvňujúcich súčasný rozvoj vojenského umenia. Zahŕňa tradičné bojisko nazývané tiež zónou konfliktu, ktoré sa však chápe komplexnejšie. To umožňuje bojisko rozdeliť na jednotlivé vrstvy. Vrstvou, doménou, oblasťou alebo dimenziou sa nazýva časť priestoru viacdimenzionálneho bojiska, ktorá má určité charakteristické vlastnosti, odlišné od ostatných vrstiev. Komplexnosť sa chápe ako zapojenie sa jednotlivých oblastí, okrem čisto vojenských, do procesov na ňom prebiehajúcich, napr. politických, ekonomických, technologických, kultúrnych a iných pozri obrázok č. 1. Vrstvy, domény, oblasti alebo dimenzie sú rozmerovo rôzne a aj ich viditeľnosť je rozličná. V komplexnom, prelínajúcom sa pohľade vrstvy, domény, oblasti alebo dimenzie charakterizujú stav, v akom sa viacdimenzionálne bojisko nachádza, či už v statickom alebo dynamickom náhľade na činnosti a procesy, ktoré na ňom prebiehajú v ľubovoľnom čase. 73

39 74 Obrázok č. 1: Schematické znázornenie bojiska (vrstvy, oblasti, domény, dimenzie) 1 Na viacdimenzionálnom bojisku sa nachádzajú druhy síl reprezentované zodpovedajúcou výzbrojou, ktoré môžu byť v súčasnosti i v predpokladanej budúcnosti použité. Pojem Koherentné (vzájomne späté) účinky : Komplexné, neurčité a nejasné výzvy v súčasnom i predpokladanom strategickom prostredí vyžadujú a budú vyžadovať vedenie kombinovaných vojen, misií a operácií cielených na dosiahnutie stanovených účinkov. Na rozdiel od minulosti, kedy faktor ničenia nepriateľských území, zdrojov alebo nepriateľa samotného bol rozhodujúcim pre hodnotenie dosiahnutia úspechu. Dosiahnutie širokej integrácie kapacít a spôsobilostí pri vedení kombinovanej vojny, resp. operácií prístupom podľa účinkov vyžaduje ozbrojené sily, ktoré dosahujú vzájomnú prepojenosť (spojitosť, koherenciu) vojenských a civilných činností alebo vzájomnej spolupráce. Dosiahnutie tohto stavu je možné smerovaním týchto činností k ich vzájomnému prepojeniu (koherencii) pri príprave, vedení vojen a udržiavaní operácií alebo misií. Pritom bude dochádzať k zlučovaniu (splývaniu) jednotlivých schopností a kapacít, alebo naopak, k rozdeľovaniu kapacít v závislosti na vytváraní a udržiavaní potrebnej kvality jednotlivých schopností. Pojem Sieťocentrické vedenie boja (Network Centric Warfare NCW) 2 : Sieťocentrické vedenie boja je fenomén, ktorý sa spája s technologickým rozvojom komunikačných systémov a prenikaním ich aplikácií do vojenstva. Spája 1) Andrew MARRIOTT, prezentácia, Workshop Súčasná špecializácia ozbrojených síl nových členov NATO a EÚ, Bratislava, október ) Spracované podľa: v sebe dva prvky sieť (elektronicky pospájané zariadenia rôznych úrovní na bojisku) a centrálne vedenia boja. Vedenie súčasných i budúcich operácií potrebuje spracovávať, vyhodnocovať a spätne cielene distribuovať obrovský objem informácií rôzneho typu (od pasívne snímaných až po aktívne generované prebiehajúcimi procesmi alebo ľudským prvkom z vrstvy velenia a riadenia na bojisku). Charakteristickým pre tento priestor je presýtenosť elektronickými zariadeniami rôznych možností a úrovní, zoskupených do jednoduchých i viacúrovňových sietí. To vytvára požiadavku na vzájomné vzťahy v zoskupení (podriadených, rovnocenných alebo nadriadených) a dosiahnutie ľubovoľného prvku siete v ľubovoľnej úrovni v reálnom čase. Všetci účastníci budú priamo ovplyvňovaní alebo sa budú vzájomne ovplyvňovať prostredníctvom takto elektronicky prepojeného (zosieťovaného) priestoru na viacdimenzionálnom bojisku v reálnom čase. Budú sa tak bezprostredne podieľať na riešení a vykonávaní stanovených úloh zo svojej úrovne. Takto vytvorená reálno-virtuálna sieť dodáva bojisku nový rozmer nazývaný rozmerom sieťových schopností. Tieto sieťové schopnosti budúceho prostredia a možnosti ich využitia pre velenie na bojisku nazývame sieťocentrickou schopnosťou vo vedení operácie, misie či vojny (network enabled capability podľa britských zdrojov; alebo network-centric warfare podľa amerických zdrojov) 3. Sieťové schopnosti sú neoddeliteľnou súčasťou centrálne vedenej bojovej činnosti prostredníctvom elektronicky vzájomne poprepájaných (zosieťovaných) prostriedkov na bojisku. Pojem Kombinovaná vojna 4 : Kombinovaná vojna je vzájomné splynutie a použitie rôznych typov vojen pri jej vedení tzv. mix vojen. Tento záver vyplýva z poznania: Použitie jedného akokoľvek dokonalého a vhodne použitého izolovaného prostriedku v priebehu vedenia vojny, nepreváži nad viacerými menej dokonalými prostriedkami použitými súčasne. ZÁVER Materiály zhromaždené v Zborníku príspevkov k projektu Špecializácia ozbrojených síl odrážajú vývoj názorov na rozvoj, transformáciu, prípadne špecializáciu ozbrojených síl okolitých krajín a predstavujú konkrétne východiská pre rozvoj odborného povedomia v prístupoch k budovaniu kapacít a schopností ozbrojených síl v rámci NATO a EÚ. 3) Network enabled capability a network-centric warfare nie sú úplne totožné pojmy napriek tomu, že majú veľa spoločného. Ich rozdielnosť spočíva prevažne v rozdielnom chápaní distribúcie informácií v rámci vertikálnej štruktúry velenia na bojisku. 4) Peter Faber, prezentácia, Workshop Súčasná špecializácia ozbrojených síl nových členov NATO a EÚ, Bratislava, 28. a 29. október

40 76 PRÁVNE ASPEKTY VYHLÁSENIA A REALIZÁCIE VÝBEROVÉHO KONANIA V PODMIENKACH AKADÉMIE OZBROJENÝCH SÍL GENERÁLA M. R. ŠTEFÁNIKA / LEGAL ASPECTS OF SELECTIVE PROCEDURE DECLARATION AND IMPLEMENTATION IN THE CONDITIONS OF THE ACADEMY OF THE ARMED FORCES OF GENERAL M. R. ŠTEFÁNIK PhDr. Jaroslav NEKORANEC, PhD., JUDr. Miroslav HRÁŠOK, Katedra manažmentu, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši / Division of Management, The Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik in Liptovský Mikuláš ÚVOD SUMMARY A selection of employees of Armed Forces Academy is one of the most important aspects of human sources management. In the Academy, this is conditioned by an implementation of the selection process, which has a meaningful judicial basement. Jednou z najdôležitejších funkcií riadenia ľudských zdrojov je výber zamestnancov. Základným predpokladom pre kvalitné obsadzovanie pracovných miest je obsadzovanie voľných pozícií výberovým konaním. Takéto konanie dáva predpoklad ba až záruku na to, že organizácia bude zabezpečovať svoju činnosť kvalitnými zamestnancami, čo v značnej miere ovplyvní jej konkurencieschopnosť. Pretože problematika výberu vhodných zamestnancov má viacero aspektov a je pomerne rozsiahla, upriamime pozornosť iba na niektoré, napríklad na právne aspekty jeho vyhlasovania a realizácie. Skôr ako sa budeme podrobnejšie venovať spomínaným právnym aspektom, zameriame pozornosť na niektoré otázky realizácie výberového konania z pohľadu riadenia ľudských zdrojov. VYHLÁSENIE A REALIZÁCIA VÝBEROVÉHO KONANIA Vyhláseniu a realizácii výberového konania predchádza plánovanie ľudských zdrojov, ktoré vychádza z poznania, že ľudia sú najdôležitejším strategickým zdrojom organizácie. Všeobecne povedané, dotýka sa to zlaďovania zdrojov s potrebami organizácie v dlhodobejšom časovom období. Zameriava sa na kvantitatívnu, ako aj kvalitatívnu stránku potreby ľudských zdrojov, teda musí odpovedať na dve základné otázky: Koľko ľudí bude v organizácii pracovať? Akí to majú byť ľudia? Za súčasného stavu na trhu práce, kedy je veľký počet kvalifikovaných ľudí bez zamestnania, môžu organizácie v širokej miere uplatňovať výber zamestnancov. V mnohých organizáciách, najmä v štátnej a verejnej správe, ale aj v iných, výber zamestnancov ukladá zákon. Úlohou výberu je rozlíšiť, ktorý z uchádzačov bude pravdepodobne najlepšie vyhovovať požiadavkám na príslušné pracovné miesto. Pre výber zamestnancov existuje niekoľko fáz: 1. definovanie požiadaviek príprava popisu a špecifikácia pracovného miesta, rozhodnutie o požiadavkách a podmienkach zamestnania, 2. prilákanie uchádzačov preskúmanie a vyhodnotenie rôznych zdrojov uchádzačov vo vnútri organizácie i mimo nej, inzerovanie, využitie agentúr a poradcov, 3. výber uchádzačov triedenie žiadostí, pohovory, testovanie, príprava pracovnej zmluvy [1]. V procese výberu sa hodnotí predpoklad spôsobilosti uchádzača vykonávať prácu na obsadzovanom mieste. Z tohto dôvodu je nevyhnutné špecifikovať kritériá, ktoré sa pri hodnotení použijú a preveriť ich validitu (platnosť) a spoľahlivosť vzhľadom na predvídanie budúceho pracovného výkonu. Zároveň treba určiť metódy, ktoré by čo najobjektívnejšie preukázali, do akej miery uchádzač zvoleným kritériám vyhovuje. Zvýšená pozornosť sa musí venovať organizačnej stránke výberu a voľbe vhodného rokovania s uchádzačmi, vzhľadom na závažnosť rozhodnutia. Výber zamestnancov je dvojstranná záležitosť organizácia si vyberá zamestnanca, ale aj zamestnanec si vyberá organizáciu. Posudzovanie miery vhodnosti každého z uchádzačov je kľúčovým problémom výberového procesu, ako aj výberového konania. Zložitosť problému je v tom, že pracovnú spôsobilosť človeka určuje súbor jeho vedomostí, zručností a ďalších vlastností, ktoré sú spravidla nekvantifikovateľné, teda nemerateľné, 77

41 78 resp. merateľné len s ťažkosťami. Aby sme predišli rôznym problémom pri výbere, a to ešte pred samotným výberovým konaním na ponúkanú pracovnú pozíciu, je potrebné rešpektovať dve fázy procesu výberu, ktoré by mali byť základným podkladom výberového konania. Prvá predbežná fáza sa začína tým, že sa objaví potreba obsadiť voľnú pracovnú pozíciu (napr. obsadenie učiteľských miest na katedre). Okamžite nasledujú tieto kroky: a) definuje sa príslušná pracovná pozícia (popis pracovného miesta) a stanovujú sa základné pracovné podmienky pre ňu, b) vypracuje sa špecifikácia pracovného miesta (vzdelanie, vedomosti, zručnosti, vlastnosti požadované od uchádzača), c) konkrétne sa špecifikujú požiadavky na vzdelanie, špecializáciu, dĺžku praxe, zvláštne schopnosti, osobné vlastnosti uchádzača a pod. Tieto požiadavky tvoria súčasť ponuky zamestnania (inzerátu) v procese získavania zamestnancov a stávajú sa aj kritériami výberu a výberového konania zamestnancov. Druhá fáza nasleduje po predbežnej fáze s určitým časovým odstupom potrebným na zhromaždenie dostatočného počtu vhodných uchádzačov v procese výberu zamestnancov a pred uskutočnením výberového konania. V tejto fáze ide o realizáciu niekoľkých krokov, ktoré sa nie vždy musia využiť: skúmanie a vyhodnocovanie dokumentov predložených uchádzačmi, predbežné pohovory s uchádzačmi slúžiace na doplnenie niektorých skutočností, skúmanie referencií, testy a pod. súčasťou tejto fázy je aj výberové konanie, v ktorom sa uskutoční výberový pohovor (interview) rozhodnutie o poradí výbere konkrétneho uchádzača, informovanie uchádzačov o rozhodnutí. Použitie jednotlivých krokov závisí od povahy a kvalifikovanosti práce, počtu uchádzačov, zvyklostí organizácie a pod. Tento všeobecný pohľad na výber zamestnancov z hľadiska riadenia ľudských zdrojov, ktorý vyúsťuje do realizácie výberového konania, má zároveň právny aspekt. Pozrime sa preto na uvedenú problematiku z praktického hľadiska, a to vyhlásením a realizáciou výberového konania v podmienkach našej vysokej školy. Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov je právne zakotvené v ustanovení 77 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ). Zákonodarca v 15 ods. 1 písm. c) zákona stanovil povinnosť pre vysokú školu vydať vnútorný predpis (interný normatívny akt), v ktorom ustanoví zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracov- ných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov. Zákon ďalej ustanovuje, že výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty (ak ide o pracovné miesto alebo funkciu na fakulte) a musí byť poskytnuté na zverejnenie aj ministerstvu na jeho osobitnú internetovú stránku. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Pracovný pomer v kategórii vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor ani docent, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov. Následne v ods. 4 až 6 77 zákona sú ustanovené ďalšie lehoty rozhodujúce pre trvanie pracovného pomeru. Inštitút výberového konania je zapracovaný v základných vnútorných predpisoch vysokej školy, napr. v čl. 4 ods. 5) Štatútu [3], článok 3 ods. 1) Pracovného poriadku [4] a ďalších. K naplneniu dikcie zákona generálny riaditeľ Sekcie vojenského vzdelávania MO SR v septembri 2004 schválil Zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov (ďalej len zásady výberového konania ) [5]. Po formálno-právnej stránke sú tieto zásady v súlade so zákonom, pretože jednoznačne ustanovujú zásady a proces výberového konania. Do polemiky sa môžeme dostať pri akte vyhlasovania výberového konania na obsadenie funkcie profesora alebo docenta, ktoré musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Problémom sa javí obsah textu tohto vyhlásenia, ako aj cena za jeho zverejnenie v tlači. Samozrejme, čim menej textu a menšia plocha inzerátu (oznámenia), tým nižšia cena za zverejnenie oznamu (inzerátu). Ako ste si iste všimli, v tejto časti operujeme pojmami vyhlásenie výberového konania a inzerát oznam. K úvahám uvedeným nižšie nás doviedli texty uverejňované v rôznych denníkoch. Často sa objavuje napr. nasledujúci text: V súlade s 77, ods.1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov vyhlasuje rektor (nasleduje označenie vysokej školy) výberové konanie na obsadenie miesta na katedre (názov katedry) 1 miesto profesor vedúci katedry (s dodatkom, že bližšie informácie sú uvedené na internetovej stránke vyhlasovateľa výberového konania, prípadne, že je možné ich dostať na nasledujúcom telefónnom čísle). Vychádzajúc z obsahu pojmov zverejniť, vyhlásiť a oznámiť si myslíme, že z obsahového hľadiska zákonodarca cielene v dikcii zákona použil slovo zverejniť, pretože zverejniť, resp. uverejniť znamená urobiť verejne prístupným, verejne známym [6]. Napríklad v našom internom predpise Zásady výberového konania v čl. 2 ods. 4) sa taxatívne stanovuje, ktoré údaje treba uviesť vo vyhlásenom výberovom konaní, a následne v ods. 5) tohto článku je tiež taxatívne 79

42 80 stanovené, že vyhlásenie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske, pričom je určené, čo je úradná výveska, a navyše ďalej sa taxatívne stanovuje, že predmetné vyhlásenie výberového konania musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoslovenskou pôsobnosťou. Pojem vyhlásiť [7] znamená úradne dať verejnosti najavo, pojem oznámiť [8] znamená dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom. Sme toho názoru, že vyhlasovateľ výberového konania je povinný aj v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou pri vyhlasovaní výberového konania uviesť konkrétne cely text výberového konania, a to tak, ako je uvedené v čl. 2 ods. 4) Zásad výberového konania. ZÁVER Táto úvaha nie je samoúčelná. V praxi zakladá počítanie lehôt na začatie samotného aktu výberového konania, ustanovovanie členov výberových komisií a v neposlednom rade je rozhodujúcim medzníkom pri sťažnostiach a rôznych podaniach neúspešných uchádzačov o pracovné miesto pozíciu. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] Armstrong, M.: Řízení lidských zdrojú. Praha, Grada Publishing, a. s. 2001, s. 353 ISBN [2] Bajla, P.: Vybrané problémy personálneho riadenia. Katedra humanitných vied, VA L. Mikuláš, 2003, s , ISBN [3] Štatút Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Liptovský Mikuláš 2004 [4] Pracovný poriadok Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika Liptovský Mikuláš 2004 [5] čl. 2 ods. 4. Zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov [6] Synonymický slovenský slovník, Bratislava, Veda 1995, s. 983, resp. 739 [7] Synonymický slovenský slovník, Bratislava, Veda 1995, s. 842 [8] Synonymický slovenský slovník, Bratislava, Veda 1995, s Vychádzajúc z uvedeného sme presvedčení, že výberové konanie, resp. inzerát o výberovom konaní by mal obsahovať všetky nasledujúce údaje: funkciu vyhlasovateľa, názov a sídlo (adresa) vysokej školy, označenie právnej normy, na základe ktorej je na vyhlásenie výberového konania dispozícia, presne označenie funkcie pracovnej pozície a miesto výkonu funkcie, predpokladaný termín jej obsadenia a platové zaradenie, kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie pracovnej pozície, iné kritéria a požiadavky, zoznam dokladov požadovaných od uchádzača, miesto, dátum a čas výberového konania, termín a miesto na podávanie žiadostí uchádzačmi, iné údaje, ktoré vyhlasovateľ výberového konania považuje za podstatné. Realizačnú fázu samotného výberového konania sme už čiastočne naznačili. Vzhľadom na variabilitu konkrétnych situácií nie je možné uviesť záväznú schému tohto procesu. Je ale potrebné si uvedomiť, že každá strana nesie svoj diel zodpovednosti za jeho zdarný priebeh.

43 82 VOJENSKÉ VZDELÁVANIE, VÝCVIK, VEDA A VÝVOJ MILITARY EDUCATION AND TRAINING SYSTEM, SCIENCE AND DEVELOPMENT SYSTÉM VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA A PROFESIONÁLNEHO ROZVOJA PERSONÁLU OS SR V 21. STOROČÍ / SYSTEM OF MILITARY EDUCATION AND PROFESSIONAL DEVELOPMENT OF PERSONNEL OF THE ARMED FORCES SR IN THE 21 ST CENTURY plk. Ing. Miroslav KELEMEN, PhD., náčelník Kurzu národnej bezpečnosti, Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, Liptovský Mikuláš / Chief of National security course, National Defence Academy of Marshall Andrej Hadik, Liptovský Mikuláš plk. Ing. Ivan HIRKA, veliteľ Centra riadenia operácií Štábu riadenia operácií (J-3), Generálny štáb Ozbrojených síl SR / Comander of the Operational command centre of the J3 General Staff of the Slovak Republic Armed Forces plk. gšt. Ing. Jaroslav BALÁŽ, Stála delegácia Slovenskej republiky pri NATO, zástupca vojenského predstaviteľa, Brusel / Permanent Delegation of the Slovak Republic to NATO, Deputy Military Representative, Brussels SUMMARY The paper deals with the present and the future of our national system of education and professional development of Slovak Armed Forces personnel focused on the required competences. Členstvo Slovenska v NATO vytvorilo priaznivé podmienky pre rozvoj profesionálnych ozbrojených síl, ktorých budovanie je nemysliteľné bez efektívne fungujúceho národného systému vojenského vzdelávania. genpor. Ing. Ľubomír Bulík, CSc., náčelník GŠ OS SR Liptovský Mikuláš, Personál predstavuje najcennejší potenciál pre každý spoločenský subjekt, inštitúciu alebo organizáciu. Z tohto dôvodu by mala byť zo strany vedúcich riadiacich pracovníkov venovaná maximálna pozornosť jeho príprave a rozvoju s cieľom budovať a skvalitňovať systém vzdelávania a výcviku ako základnú platformu pre kvalitné a efektívne plnenie úloh organizácie. Štruktúra, zameranie, obsah, metódy a formy systému vzdelávania a výcviku sú determinované v závislosti od vzdelávacích inštitúcií a výcvikových zariadení, v súlade s dostupnými zdrojmi. 1. DEFINOVANIE CIEĽA SYSTÉMU VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA A PROFESIONÁLNEHO ROZVOJA PERSONÁLU OS SR Národný systém vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu Ozbrojených síl SR sa buduje v súlade so strategickým Dlhodobým plánom štruktúry a rozvoja Ozbrojených síl SR Model 2010 [1], schváleným Národnou radou SR. V súčasnosti tento systém tvoria dva podsystémy: podsystém vzdelávania a výcviku, ktorý sa realizuje v Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika (AOS) a v Národnej akadémii obrany maršala Andreja Hadika (NAO) v Liptovskom Mikuláši, v Poddôstojníckej akadémii a vo výcvikových školách v podriadenosti Síl výcviku a podpory OS SR, podsystém odbornej prípravy a bojového výcviku, ktorý sa realizuje v rámci Pozemných síl OS SR, Vzdušných síl OS SR a Síl výcviku a podpory OS SR. Ozbrojené sily SR týmto spôsobom rešpektujú myšlienky formulované v novej Bezpečnostnej stratégii SR, že...sr bude vytvárať podmienky pre aktívnu 83

44 84 účasť občanov na realizácii bezpečnostnej politiky SR aj prostredníctvom vzdelávania a informovania odbornej aj laickej verejnosti. [2] Úlohy ozbrojených síl, formulované v strategických dokumentoch v kontexte bezpečnostných záujmov SR, vytvárajú rámec pre určenie hlavného cieľa národného systému vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu OS SR, riadeného MO SR a GŠ OS SR, a to: Zabezpečenie komplexnej profesionálnej prípravy personálu na základe budovania a rozvoja ich kompetencií pre plnenie úloh ozbrojených síl ako garancie národnej bezpečnosti, v súlade s Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými záväzkami štátu. Kompetenciou profesionálneho vojaka pritom spravidla rozumieme jeho psychofyziologické a sociálno-psychologické kvality a výkonnosť, v súlade s odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie. Budovanie a rozvoj personálnych kompetencií profesionálnych vojakov významne podmieňuje budovanie a rozvoj požadovaných spôsobilostí samotných ozbrojených síl, ktoré musíme vnímať ako komplexný adaptívny systém. Uvedené skutočnosti predstavujú komplexný problém, riešenie ktorého si vyžaduje systémový prístup a širšiu diskusiu akademickej obce s vedúcimi riadiacimi pracovníkmi rezortu MO SR. Cennou by dozaista bola analýza efektívnosti využitia skúseností personálu, ktorý študoval alebo pracoval v zahraničných bezpečnostných a vojenských štruktúrach, alebo absolventov najvyššieho kariérneho kurzu v zahraničí, skúseností príslušníkov OS SR zo zahraničných misií, ako aj využitia analýz jednotlivých ozbrojených konfliktov vo svete na skvalitnenie systému vzdelávania a výcviku v procese budovania a rozvoja OS SR Model 2010/2015 a pod. 2. SÚČASNÝ STAV A BUDÚCE VÝZVY PRE ROZVOJ NÁRODNÉHO SYSTÉMU VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA A VÝCVIKU Východiskom pri hľadaní odpovede na tento problém by mala byť odpoveď na nasledujúcu otázku: Akými základnými spôsobilosťami by mal disponovať profesionálny vojak budúcich OS SR pred zaradením do ďalšej odbornej prípravy a bojového výcviku? Rezort obrany v súlade s úlohami a medzinárodnými záväzkami SR potrebuje vojenského profesionála, ktorý spĺňa tieto požiadavky: je motivovaný, vzdelaný, teoreticky a prakticky pripravený na výkon základnej funkcie v domácom i medzinárodnom prostredí a je vybavený zručnosťami vo využívaní informačných a simulačných technológíí (prioritne pri dôstojníkoch, práporčíkoch a poddôstojníkoch); je technicky zručný, psychicky odolný, fyzicky zdatný tímový hráč vojenskej jednotky, disponujúci kritickým myslením voči sebe aj okoliu; je osobnosťou so systémovým prístupom a pohľadom na javy a procesy; je spôsobilý komunikovať minimálne v jednom svetovom jazyku (prioritne v anglickom jazyku). V tejto súvislosti sa vynárajú dve principiálne otázky: Je súčasný systém vojenského vzdelávania a výcviku personálu pre OS SR schopný zabezpečiť uvedené spôsobilosti? Existuje vízia vojenského vzdelávania a výcviku personálu, ktorá zohľadňuje nielen súčasné potreby, ale aj trendy a reaguje na ne? V prípade prípravy mužstva a poddôstojníkov sa zdá byť odpoveď jednoduchšia. Štruktúra podsystému, jeho riadenie, obsah prípravy aj výcviku sú na naplnenie cieľa budovať základné kompetencie tejto kategórie profesionálnych vojakov dostatočné. Výsledok spravidla ovplyvňuje súčasný stav materiálno-technickej a výcvikovej základne škôl a zariadení, výcviková dokumentácia, ale najmä kvalita výberu personálu, ktorý riadi a realizuje výcvik budúcich profesionálnych vojakov. Jednoznačnou tendenciou je rast významu dôslednej činnosti regrutačných miest a stredísk výberu personálu pre OS SR. Požadované odborné vzdelanie, osobnostné kvality a výkonnosť budúcich profesionálnych vojakov musia zostať určujúcimi kritériami v procese ich výberu. Podsystém prípravy mužstva a poddôstojníkov je v rámci SR svojím spôsobom unikátny, ale plne kompatibilný s podobnými systémami v partnerských krajinách NATO. Nová výcviková dokumentácia predstavuje veľmi dobrú východiskovú pozíciu, ale zároveň zostáva výzvou byť živým dokumentom, schopným absorbovať nové poznatky a relevantné informácie v oblasti prípravy a výcviku personálu. Otvorenou otázkou zostáva rezortná, celoštátna, prípadne medzinárodná certifikácia a kredibilita jednotlivých kurzov a školení, čo spravidla podmieňuje záujem o službu v ozbrojených silách a ich konkurencieschopnosť na trhu práce. Významným impulzom na skvalitnenie systému vzdelávania na národnej úrovni by malo byť aj prevzatie medzinárodného kurzu nižších dôstojníkov JSOC (Junior Staff Officer Course), ktorý v prvých fázach v Liptovskom Mikuláši riadili lektori zo zahraničia. Podsystém vzdelávania a výcviku, v rámci ktorého sa realizuje vysokoškolské vzdelávanie dôstojníkov, prekonal najradikálnejšiu zmenu. Ide o prechod na nový model vzdelávania, t. j. zo vzdelávania s vojensko-civilným obsahom na civilné študijné programy v rámci univerzitného vzdelávania v AOS [3]. V roku 2006 bude úplne ukončené vzdelávanie študentov podľa pôvodných vojensko-civilných programov. Zmena uvedeného podsystému realizovaná v septembri 2004 však znamenala nutnosť zabezpečiť vzdelávanie študentov-kadetov vo vojenskej oblasti pre OS SR nadstavbovým spôsobom, mimo akreditovaných študijných programov. Táto zložitá úloha sa preniesla na NAO [3]. Táto reprezentuje rezortnú inštitúciu neuniverzitného typu, prioritou ktorej je kariérne vzdelávanie profesionálnych vojakov (dôstojníkov, práporčíkov) s ambíciou ponúknuť Kurz národnej bezpečnosti aj zahraničným partnerom. Personál (manažment) NAO v súlade s trojročnou rotačnou politikou rezortu (vyčlenenia mimo OS) musí participovať okrem vojen- 85

45 86 ského výcviku aj na vysokoškolskej vojenskej príprave kadetov, čo vyvíja tlak na ľudský potenciál, komplexné zabezpečenie, riadenie a velenie. Otázkou je, či doba troch rokov v rámci systému vzdelávania a výcviku je dostatočná na maximálne využitie potenciálu vojenského personálu NAO, s požadovanou kvalitou ich osobného poznania, ale aj schopnosťou transformácie najnovších poznatkov kadetom. Príprava novej generácie profesionálnych vojakov si vyžaduje aj zásadnú zmenu vo vojenskom myslení od lineárneho prístupu k rozhodovaciemu a riadiacemu procesu, k holistickému prístupu, ktorý je založený na vnímaní systému ako celku so synergiou jeho prvkov, teda nielen ako súčtu prvkov. Jeho reflexiou je potom nové vnímanie potenciálneho protivníka ako komplexného adaptívneho systému. Prioritou nie je deštrukcia jeho prvkov, ale dosiahnutie takého účinku, ktorý prinúti protivníka upustiť od plánovanej činnosti, alebo zastaviť napr. bojovú činnosť. Aj o tom sú poznatky o súčasných vojenských i nevojenských operáciách s prístupom podľa účinkov, pôsobení ozbrojených síl v sieťovom prostredí, pri zachovaní si prevahy v rozhodovaní nad protivníkom, aplikáciách metodiky situačného riadenia procesov vo vojenstve a pod., ktoré sa musia primeranou formou transformovať do vzdelávania a výcviku personálu OS SR. Súčasný systém vojenského vysokoškolského vzdelávania profesionálnych vojakov sa blíži k bodu rozhodnutia o ďalšom smerovaní a forme. Vedenie AOS vyvíja enormné úsilie o splnenie podmienok pre akreditáciu inžinierskeho aj doktorandského štúdia, aby naplnilo svoje plány zachovať status školy univerzitného charakteru. Je nesporné, že potenciál interných a externých vedecko-pedagogických pracovníkov AOS vytvára predpoklady na splnenie tohto cieľa. Treba však zároveň hľadať odpoveď na nasledujúcu zásadnú otázku: Potrebuje rezort obrany vlastnú vojenskú vysokoškolskú inštitúciu založenú na civilných študijných programoch, alebo bude výhodnejšie financovať štúdium perspektívnych profesionálnych vojakov na civilných univerzitách podľa potrieb a zamerania? V prípade, že by rezort vysokoškolskú inštitúciu chcel, bude potrebné plánovať postupnú obnovu materiálno-technickej základne výchovno-vzdelávacieho procesu v AOS a pravdepodobne aj zintenzívniť spoluprácu s ostatnými vzdelávacími inštitúciami doma i v zahraničí. Na programe dňa bude tiež otázka zosúladenia všetkých troch stupňov vysokoškolského vzdelania so systémom vojenského kariérneho vzdelávania, ako aj naplánovanie potreby vzdelávania bakalárov, inžinierov a doktorandov pre OS SR. Vysokoškolská príprava je úzko spojená i s rozvojom vedecko-výskumnej činnosti, na ktorú by AOS potrebovala o. i. vytvoriť miesta pre nových interných doktorandov a získať finančnú podporu na vedu a výskum ako celok a pod. Ak by rezort nemal ambíciu kvalitatívne rozvíjať vojenské vysokoškolské vzdelávanie, mal by uplatniť pragmatický a ekonomicky výhodný prístup k uvedenej problematike a plánovať využitie voľných zdrojov v inej forme rozvoja odborných kompetencií personálu ozbrojených síl. V takom prípade má rezort napríklad možnosť pripraviť proces transformácie AOS na civilnú univerzitu (fakultu), ako pri Vojenskej leteckej akadémii v Ko- šiciach, t. j. na verejnú vysokú školu, ktorá môže získať štátny príspevok približne ,- Sk na študenta v školskom roku; a v spolupráci s novovzniknutou inštitúciou, resp. už existujúcimi inštitúciami nakupovať túto službu, t. j. financovať a zabezpečiť kontinuálnu prípravu budúcich profesionálnych vojakov na zmluvnom základe so školou aj so študentom. Súbežne by sa realizovalo vojenské vzdelávanie a výcvik budúcich dôstojníkov v NAO ako v súčasnosti. Neočakávame napríklad, že v dôsledku zrušenia VLA v Košiciach nebude záujem o službu vo Vzdušných silách OS SR. Treba len nájsť optimálnu formu, obsah a dĺžku profesionálneho vzdelávania a výcviku pre túto základnú zložku OS SR. Dôležitá je aj ďalšia otázka: Bude ale zaujímavé a atraktívne pre budúcich dôstojníkov vstupovať do OS SR? Ak rezort ministerstva obrany ponúkne kvalitné vzdelávacie a výcvikové programy, ktoré zvyšujú kredibilitu a spôsobilosť vojaka na trhu práce po skončení aktívnej služby v národnom, prípadne v medzinárodnom rozsahu, ako aj perspektívu v služobnom zaradení, a bude tiež ďalej skvalitňovať starostlivosť o personál a efektívne využívať finančné nástroje na podporu výberu z absolventov civilných univerzít, potom by mala byť odpoveď kladná. Podobným spôsobom sa už v súčasnosti uberá napríklad príprava a výcvik vojenských lekárov. Národný systém vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu by tak alternatívne mohla tvoriť: NAO (vrátane kurzu JSOC), Poddôstojnícka akadémia a výcvikové školy v podriadenosti Síl výcviku a podpory OS SR, v nadväznosti na ďalšiu odbornú prípravu a výcvik v zložkách OS SR. Budovanie a rozvoj tohto systému by malo zostať vecou národnej hrdosti a transparentnosti kvality ľudského potenciálu, ktorý na Slovensku nesporne je. To ale nebráni permanentnému profesionálnemu hodnoteniu systému ako celku, z pohľadu kvality a efektívnosti. Nestrácame zo zreteľa, že na realizáciu svojich bezpečnostných záujmov je SR odhodlaná, v súlade s medzinárodným právom a svojimi medzinárodnými zmluvnými a politickými záväzkami, použiť všetky nástroje bezpečnostnej politiky [2]. Na splnenie poslania a úloh OS SR v rámci bezpečnostného systému SR, ako tradičného nástroja bezpečnostnej politiky, je preto nevyhnutný vzdelaný a kvalitne vycvičený personál ozbrojených síl. ZÁVER Budúce výzvy, priority a transformácia OS SR vytvárajú myšlienkový rámec na definovanie obsahu prípravy a rozvoja kompetencií personálu, realizovaného národným systémom vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu OS SR, ktorý je nutné perspektívne rozvíjať v dynamickej kooperácii s civilnými vzdelávacími inštitúciami a bezpečnostnou komunitou v SR a v zahraničí. 87

46 88 89 Úlohou vyššieho velenia je budovať efektívny, obsahom moderný systém vojenského vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu v súlade s národnými záujmami, hodnotami a tradíciami, ktorý bude otvorený najnovším svetovým informáciám a poznatkom, adaptabilný s nimi a porovnateľný s podobnými systémami v najvyspelejších štátoch NATO. Euroatlantické spojenectvo vytvára pre SR neopakovateľné predpoklady na rozvoj spolupráce v tejto oblasti, ako aj na prepojenia nášho národného systému so systémami spojencov v rámci NATO. Tvorivé využívanie ľudského a bibliografického potenciálu partnerských krajín (najmä s bohatými teoretickými poznatkami a praktickými skúsenosťami z reálneho nasadenia ozbrojených síl) vo vzdelávaní a výcviku personálu predstavuje obrovskú šancu na rast kvality, ako aj interoperability a kompatibility spôsobilostí OS SR so štátmi aliancie. A to je aj v oblasti vzdelávania a profesionálneho rozvoja personálu OS SR náš strategický cieľ. POZEMNÁ VOJNA V INFORMAČNOM VEKU A BOJ V ZASTAVANOM PRIESTORE (prax a perspektívy) / GROUND WAR IN INFORMATION ERA AND STRUGGLE IN A BUILT-UP AREA (practice and perspectives) plk. doc. Ing. Pavel NEČAS, PhD., NDC Rím / NDC Rome plk. RSDr. Jaroslav NIŽŇANSKÝ, PhD., GŠ OS SR J1 / GS AF SR J1 LITERATÚRA [1] Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Bratislava, MO SR 2001 [2] Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky [Schválená Národnou radou Slovenskej republiky 27. septembra 2005], Bratislava, NR SR 2005, s. 9, s. 8 [3] Zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach a o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov [Schválený Národnou radou Slovenskej republiky 30. júna 2004], Bratislava, NR SR 2004 SUMMARY The authors pay attention to a change of the ground war conduct character in the information age under the influence of revolution in information technologies and knowledge. They state that information used in the war is a cause of an important change in accuracy, reaction capability, speed and vulnerability. They demonstrate it in the battle within a built-up area, the battlefield perspective and a warrior prototype with vision In this connection they in detail analyse views and experience of soldiers who were actively involved in such battles. They draw conclusions that just a good knowledge of the adversary, maintaining contact among one another and among the superiors, capability of night seeing, close combat weapons, adequate protection, tactical medicine, physical, intellectual and mental fitness, cultural awareness, training, supplies and external support helped them to win and protect themselves. They pay attention to an approved counter-insurgent practice as intelligence, concentration on population needs, ensuring security in the area, isolation of the insurgents from the population, use of charismatic and dynamic leaders, effective persuasive psychological operations and campaigns, decisive position and enlargement of police etc. It is demonstrated on concrete examples with emphasise on a model of Iraqi town of Sammara, which was appreciated by military experts too. Then the authors sum up that the built-up areas, mainly the towns are a battlefield of the future. Possible ways of solution to the problem are adaptation of thinking, tactics, training and technologies to a broken surface of the town and to each situation arisen. They take special account to improvement of cultural awareness of their own armed forces members through teaching about

47 90 culture of other nations and regions as part of improvement program for soldiers and commanders. They answer the question where to start and offer their idea of this current problem solution also in connection with international commitments of Slovakia. They define also the target state of this effort, hence which a soldier with cultural education participant of a broad spectrum of operations should be. Všetko okolo nás sa vyvíja a mení, charakter vedenia pozemnej vojny nevynímajúc. Informačné technológie na konci 20. storočia akoby zmazávali rozdiely medzi strategickou, operačnou a taktickou úrovňou. Matematické kalkulácie presunov po cestách, delostrelecké, ženijné, komunikačné a logistické faktory predstavujú veľkú silu konvenčných ozbrojených síl. V informačnom veku sú posilnené informačnou technológiou ako GPS, počítače a softvér, ktoré ich automatizujú. Čoraz viac sa uplatňujú poznatky psychológie jednotlivca a spoločenstiev, motivácia, vodcovstvo a psychologické operácie. Vojaci a jednotky reagujú na konkrétne situácie, v ktorých sa uplatňuje vplyv veliteľov v boji a potvrdzuje pripravenosť na boj. Informácie použité vo vojne prinášajú významné zmeny v presnosti, schopnosti reagovať, rýchlosti a zraniteľnosti novým a hlbším spôsobom. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 sa údaje presúvali rýchlosťou slov za minútu. V roku 2010 to už má byť 1,5 milióna slov. Technológia roku 2010 bude krát efektívnejšia ako v roku Tento fenomén je osobitne silný v bioinžinierstve, nanoinžinierstve, robotike a v umelej inteligencii. O tom vypovedá Globálna informačná schéma s rozhlasmi, televíziami, prijímačmi hlasu a údajov, kamerami, mikrofónmi, univerzálnymi vysielačmi a GPS. Tieto úspešné trendy so sebou nesú riziká. Môžu napríklad viesť k lacným víťazstvám vo vojnách zásluhou diplomatických riešení. Zlepšená mobilita a moderné komunikácie sú príklady psychologického tlaku na tvorcov rozhodnutí. Záplava informácií dáva príležitosti na nedorozumenia, dezinformácie, neurčitosti a klamanie. Naši protivníci sa pokúsia využiť naše zraniteľnosti a dosiahnuť nad nami výhody. To isté platí o našich elektronických systémoch. Významné v tejto súvislosti sú biologické, chemické, nukleárne alebo rádiologické spôsobilosti a vedecko-technické poznatky. Psychologický prvok vojny sa aplikuje na protivníka, na vlastné sily a na neutrálnych. Ide o získanie a udržanie verejnej podpory, resp. verejnej mienky, o ducha armády. Aj udalosti v Iraku ukazujú, že verejná mienka je potenciálna sila s dobrými alebo špatnými dôsledkami na vedenie vojenských operácií, osobitne na zemi, kde ľudia žijú a operácie ich priamo ovplyvňujú. Citlivé je najmä odkrytie informácie v rámci operačnej bezpečnosti. Informačný vek je charakteristický tým, že informačné spôsobilosti použité protivníkmi v konflikte sú v porovnaní s minulosťou obrovské. Osobitne internet má mnoho hracích plôch, ktoré využívajú napríklad aj dnešní teroristi na umiestnenie svojich správ pre medzinárodné publiká. Informačný vek pomáha meniť tvar dnešnej verzie globalizácie, zintenzívňuje procesy medzinárodných aktivít v mnohých oblastiach, podporuje tvorbu užších väzieb, väčšie príležitosti a zraniteľnosť všetkých. To vyplýva z revolúcie informačnej technológie a revolúcie v poznatkoch. Protivníci v globálnej vojne proti terorizmu spravidla svoju motiváciu, morálku a teror nepoužívajú na dosiahnutie politických cieľov, teda s cieľom zmeniť politický režim. Namiesto toho uprednostňujú apokalyptické zničenie nenávideného nepriateľa, ktorého názory sú v protiklade s ich životom, vierou a cieľmi. Ako vojaci však na zničenie nepriateľa používajú teroristické taktiky. Poraziť takého protivníka bude vyžadovať viac ako armádu. Pretože napríklad v prípade Afganistanu a Iraku ľudia, vláda a ozbrojené sily musia byť v boji za víťazstvo jednotní. Ozbrojené sily, osobitne vojak, je tu však nenahraditeľným prvkom. BOJ V ZASTAVANÝCH PRIESTOROCH Palcové titulky novín a správy elektronických médií v posledných rokoch spájali väčšinu vojenských operácií s určitou obývanou aglomeráciou mestom. Panama City, Kuvajt City, Mogadišo, Groznyj, Sarajevo, Kinshasa alebo Bagdad sa stali miestami tvrdých bojov, ktoré nerešpektovali žiadne pravidlá a zákonitosti regulárnej vojny. Zastavané priestory (urban terrain, built-up area) sú definované ako sústredené stavby, konštrukcie, stavebné príslušenstvo a rad rôznych zariadení, alebo ako mestá a veľkomestá s rozsiahlou prepojenou mestskou zástavbou pokrývajúcou rozsiahlu súvislú plochu (stovky km 2 ). Predpokladá sa, že v roku 2025 bude v mestských aglomeráciách žiť až 80 % obyvateľstva vyspelých krajín a 55 % obyvateľstva rozvojových krajín. Najvyššia koncentrácia obyvateľstva bude naďalej v bezprostrednej blízkosti morí a v deltách riek a tieto priestory budú centrami ekonomických, kultúrnych, náboženských a politických aktivít. Zastavané priestory zahŕňajú hustú sieť infraštruktúry tvorenú dôležitými cestami, železnicami, verejnými sieťami (elektrina, plyn, vykurovanie, voda a pod.), oznamovacími prostriedkami (telefón, noviny, rozhlas, televízia a pod.) a predstavujú významnú súčasť logistických reťazcov a transportných uzlov, vrátane letiskových a prístavných komplexov. Miera urbanizácie sa mení v závislosti na mieste a oblasti. Európske mestá a mestá v USA majú vysoký sklon k rastu urbanizácie s dokonalou infraštruktúrou a dobrou dopravou. Naproti tomu v Afrike a Latinskej Amerike rapídne rastie počet prímestských slumov s nedokonalými stavbami bez základnej infraštruktúry, ktoré často ani nie sú zmapované. Rozsiahla urbanizácia vytvára podmienky, ktoré sa dajú využiť pri vedení bojovej činnosti. V prípade obrany možno zo zastavaného priestoru ovládnuť široké cesty vhodné na priblíženie sa a vytvorenie vhodnej protitankovej obrany s cieľom udržať priečelie, vytvoriť 91

48 92 ťažko preniknuteľné uzly proti vstupu protivníka a pod. Zastavané priestory sú klasickým prostredím, v ktorom sa stiera prípadná výrazná technologická prevaha jedného z protivníkov. Znalosť terénu a podpora miestneho obyvateľstva sa stávajú významnými faktormi, ktoré treba brať do úvahy pri plánovaní. Kľúčovými problémami vojenských jednotiek pri boji v zastavaných priestoroch sa javia: civilní obyvatelia v bojovom priestore (priamo a nepriamo sa zúčastňujú na bojovej činnosti), trojdimenzionálny bojový priestor (bojové operácie sa vedú v podzemí, na povrchu, v poschodiach budov i na ich strechách), budovy a prekážky brániace priamej paľbe, prieskumu a pohybu, velenie a riadenie (hlavným činiteľom bojov sú malé jednotky na úrovni družstva, resp. čaty), boj na malú vzdialenosť. Vojenskí odborníci predpokladajú, že budúcu bojovú činnosť bude stále viac ovplyvňovať rast mestských aglomerácií aj napriek tomu, že význam nových zbraní sa bude zvyšovať. Najvýznamnejším prvkom operácií v zastavaných priestoroch zostane individualita každého vojaka. Na ich lepšiu pripravenosť je orientovaný špeciálny výcvik, ktorý sa významne odlišuje od tradičného výcviku pechoty. Budúcim trendom je posun od tradičného radového pešiaka k skutočnému špecialistovi na boj v meste. Koncept budúceho boja v zastavaných priestoroch vyžaduje nové bojové schopnosti. Očakáva sa, že nový systém prototypu bojovníka pre rok 2025 bude obsahovať systémy velenia, riadenia, komunikácie, počítače, spravodajstvo, pozorovanie a prieskum, maximálnu letálnu i neletálnu výzbroj, vysoký stupeň mobility a ochrany bojovníka a udržanie si technologického náskoku pred aktuálnymi a budúcimi možnými protivníkmi. Základom systému by mal byť špeciálny oblek s integrovaným systémom C4ISR, ktorý spolu s bojovými a ochrannými systémami umožní okamžitý prístup ku všetkým informáciám potrebným pre vedenie bojovej činnosti. Základná výbava by mala obsahovať mobilné prostriedky umožňujúce operácie v horizontálnom a vertikálnom smere v rýchlosti, ktorá výrazne prekračuje dnešné maximum. Individuálne senzory budú sústavne kontrolovať zdravotný stav vojaka a ďalšie tepelné senzory budú zároveň monitorovať okolie. V BOJI ZVÍŤAZIŤ A ZACHRÁNIŤ SA Priami účastníci bojov v Iraku vypovedajú, že tamojší ľudia sú ochotní veriť, že proti USA uspejú bojom v malých, relatívne nevycvičených skupinách, s použitím zbraní priemyselnej éry, akými sú prenosné raketové komplety a útočné pušky. Vedia, že USA ťažko nesú straty vlastných vojakov, preto sa sústreďujú na ich zabíjanie. Zastavané priestory im z tohto hľadiska ako bojisko vyhovujú, lebo je to pre nich známy terén, majú podporu obyvateľstva a infraštruktúra im dáva výhodu, ktorú by im nikdy neposkytol otvorený terén. Ich štítom a ochranou sú často masy nevinných ľudí. Mestá sú často na veľkej ploche otvoreným bojiskom a straty vojakov majú neraz strategické následky. Vojakom by, podľa ich vlastného názoru a skúseností, v tomto boji pomohlo zvíťaziť a zachrániť sa: lepšia znalosť protivníka (strategické systémy, ako satelity na obežnej dráhe a lietadlá, by mali včas zistiť hrozbu a informáciu posunúť k vojakom, aby mohli okamžite konať. K tomu by mal prispieť aj vizuálny prieskum a informácie od špiónov, pričom je potrebné informácie zo všetkých zdrojov filtrovať tak, aby vojak dostal tie, ktoré v konkrétnej situácii najviac potrebuje), udržiavanie kontaktu medzi sebou navzájom a s nadriadenými (byť na dohľad, signalizácia rukami, zbraňou a hlasným velením), viditeľnosť v noci (skúsenosti z Afganistanu a Iraku ukazujú, že je to pre boj výhoda), zbrane na boj zblízka (malé zbrane, protitankové pušky a riadené strely, GPS, prostriedky na videnie v noci, prenosné odpaľovacie zariadenia riadených striel, ktoré umožňujú dosiahnuť technologickú prevahu nad primitívnym protivníkom; zbrane z tankov a iných obrnených vozidiel sú účinné od 50 do 200 metrov, čo je čiastočne dobré pre zastavaný terén), adekvátna ochrana vojakov (dobré situačné vedomie, aby vojaci boli čo najlepšie informovaní o prostredí v meste), taktické zdravotníctvo (postarať sa ihneď o zranených a záchranu vojakov, včas evakuovať), fyzická, intelektuálna a psychologická zdatnosť vojakov (pripraviť ich na prekonávanie stresu z boja na krátke vzdialenosti, vyradiť málo odolných alebo na tento druh bojovej činnosti nespôsobilých jednotlivcov. Skúsenosti ukazujú, že stabilnejší v krízových situáciách sú starší a skúsenejší vojaci, ktorí bývajú i menej často zranení alebo zabití), kultúrne povedomie (kultúrne a náboženské bariéry medzi americkým a islamským spoločenstvom blokujú vojakov v nadväzovaní kontaktov. Málo Američanov napríklad ovláda arabčinu. Bojové sily by sa nemali vysielať do taktického prostredia, kde musia pôsobiť ako úplní cudzinci, pretože bez poznania myslenia a konania protivníka nemôžu splniť svoju bojovú úlohu. Je preto nutné vybaviť ich kultúrnymi a jazykovými inštrukciami, pričom netreba robiť z nich lingvistov, ale diplomatov v uniforme, ktorí majú cit a jazykové schopnosti dorozumieť sa s ľuďmi na ulici a konverzovať s nimi. Týmito spôsobilosťami musia byť vojaci vyzbrojení už pred rozmiestnením síl, ak má byť ich misia efektívna a úspešná. V rámci prípravy treba osobitný dôraz položiť na inštrukcie spresňujúce činnosť v okolí mešít a rušných trhov. Vedenie operácií v rozdielnych kultúrach totiž prináša riziká a problémy, prejavujúce sa aj v tom, že keď sa konvenčné sily rozmiestnia, budú čeliť kultúrnej ignorancii, 93

49 94 čo bude podkopávať ich strategickú legitimitu a dôveryhodnosť. Plánovací štáb bude produkovať zlé analýzy, ktoré budú znásilňovať kultúrne a spoločenské požiadavky prostredia operácie jednotky a podkopávať jej strategickú legitimitu a dôveryhodnosť. Napríklad Iračania neveria v americkú humanizáciu arabského sveta. Podlomená legitimita a dôvera v koaličné sily je teda i dôsledkom nedostatku kultúrnych a lingvistických skúseností štábov. Vojenské analýzy a aktivity preto musia zohľadňovať ekonomický, spoločenský, kultúrny, psychologický a politický vplyv. Navyše je potrebné kombinovať regionálnu expertízu, jazykovú kompetentnosť, politicko-vojenské povedomie a profesijné vojenské schopnosti na úrovni divízia jednotka), výcvik trvajúci nie mesiace, ale roky (aby vojaci dokázali robiť veľa činností bez externej pomoci, odkázaní sami na seba a popri bojových dokázali plniť aj humanitárne úlohy, pričom však môžu počítať s inými podpornými jednotkami spravodajstvo, zdravotníctvo, palebná a komunikačná podpora), efektívnosť malých jednotiek (ich súdržnosť a cit jednotlivcov pre kolektív. To vyžaduje čas, netreba sa ponáhľať. Dôraz položiť na stupeň družstvo čata. V záujme úspešnosti malých jednotiek musia byť ich členovia v priestore operácie, teda v meste zomknutí, aby preklenuli izoláciu, maximálne sa koncentrovali a dokázali svojimi organickými zbraňami zničiť protivníka), zásoby (mať pri sebe len to najnutnejšie pre víťazstvo a potom zásoby doplniť), externá podpora (palebnou silou ako sú mínomety, delostrelectvo, paľba na výzvu, bojové a transportné lietadlá a útočné vrtuľníky. To všetko musí byť presné a v pravý čas. Pridať treba ešte manéver na obkľúčenie mesta). Akcie vojakov, špecialistov, poddôstojníkov a štábnych plánovačov na taktickej úrovni môžu mať na prebiehajúce operácie rôzne strategické efekty a môžu ovplyvniť i prostredie, v ktorom sa vojská plánujú rozmiestniť v budúcnosti. Preto treba, aby ozbrojené sily v nasadení cieľavedome a systematicky budovali svoju legitimitu a dôveryhodnosť. ÚSPEŠNÉ PROTIPOVSTALECKÉ OPERAČNÉ PRAKTIKY Posledné vojenské konflikty ukázali, že je potrebné, aby velitelia v praxi využívali aj najlepšie poznatky a skúsenosti z historických analýz vojen v rôznej dobe, v rôznych kultúrnych, politických a geografických podmienkach. Tie napríklad vypovedajú, že stredobodom všetkých civilných a vojenských plánov a operácií v každom konflikte by mali byť ľudia krajiny, ich vierovyznanie a podpora tamojšej miestnej vláde. Cieľom úsilia musí byť získať ich srdcia a mysle a pretože je to politický cieľ, musia ho riadiť politickí vodcovia krajiny. Bezpečnosť ľudí treba pokladať za jednu zo základných potrieb, ako je napríklad voda, potrava, bývanie, starostlivosť o zdravie a prostriedky na prežitie. Tieto ľudské práva, ako aj sloboda pracovať, prístup k vzdelaniu, rovnaké práva pre ženy i mužov a ich garantovanie vládou, má významný pozitívny vplyv na obyvateľstvo. Veľmi dôležité pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva napríklad pred hrozbami terorizmu majú spravodajské operácie. Čestné a dobre vycvičené policajné sily zodpovedajúce za bezpečnosť môžu získať spravodajské údaje na úrovni komunity (prax ukazuje potrebu asi 20 policajtov na obyvateľov). Políciu v plnení jej úloh musí podporovať funkčná a neskorumpovaná justícia. Skúsenosti tiež ukazujú, že povstalci sa usilujú o podporu obyvateľstva, z radov ktorého získavajú aj nových členov. Preto je treba všetkými prostriedkami usilovať o izoláciu povstalcov od obyvateľstva a získať nad ním kontrolu. K tomu prispievajú napríklad také opatrenia, ako sú hliadky a vozidlá na kontrolných bodoch a národné identifikačné karty. Informačné kampane vysvetľujú obyvateľom, ako môžu pomôcť svojej vláde pri eliminácii teroristov či povstalcov, spolupracovať s vládnymi orgánmi a v politickej rovine ich napríklad získavajú pre účasť v miestnych i celoštátnych voľbách. Ubezpečujú ich tiež, že to nie sú povstalci, kto plní a splní ich osobné očakávania a záujmy. Po tom, čo polícia a podporné sily zaistia bezpečnosť v dedinách, mestách a zariadeniach infraštruktúry, vláda môže realizovať opatrenia na rozšírenie bezpečnosti v zóne či celej oblasti. Permanentné hliadky vládnych síl posilňujú bezpečnosť a budujú dôveru vo vládu. S cieľom posilniť národnú suverenitu by tiež malo byť zakázané nekontrolované prekračovanie hraníc. Bezpečnostné podmienky vyžadujú, aby vláda mala v rukách výkonnú moc a mohla ju nasmerovať proti povstaleckému úsiliu. To vyžaduje dynamických a predvídavých vodcov, ktorí by z dlhodobého hľadiska mali zostať uznávanými autoritami i po skončení povstania, zatiaľ čo ich poradcovia sa presunú do štruktúr vlády a jej agentúr. Možno teda zhrnúť, že úspešné praktiky kladú dôraz na: spravodajstvo, sústredenie sa na obyvateľstvo, na jeho potreby a bezpečnosť, zaistenie bezpečnosti v priestore, izolovanie povstalcov od obyvateľstva, charizmatických a dynamických vodcov, účinné presvedčovacie psychologické operácie a kampane, amnestiu a rehabilitáciu povstalcov, rozhodujúce postavenie polície (ozbrojené sily plnia podporné funkcie), rozširovanie policajných síl a ich rôznorodosť, preorientovanie konvenčných ozbrojených síl na protipovstalecké sily, zapojenie špeciálnych síl do úlohy poradcov znepriatelených strán, odmietanie sankcií proti povstalcom. Príkladom neúspešných praktík boli napríklad Američania vo Vietname a Sovieti v Afganistane. V kritických ranných periódach týchto vojen nie civilné vlády, 95

50 96 ale vojenské štáby viedli operácie. Zdôrazňovalo sa zabíjanie a zajímanie nepriateľských vojakov. Bolo masovo nasadené delostrelectvo a vzdušné sily s dôrazom na dosiahnutie zrútenia protivníka, čo sa však nikdy nepodarilo. Aj preto sa ukazuje ako nutné posudzovať i každý plán protipovstaleckej irackej kampane tiež z hľadiska historických skúseností. Udalosti v Iraku od mája 2003 poukazujú aj na dôležitosť dosiahnutia komplexnosti operácií v poslednej fáze kampane, t. j. na zabezpečenie aktivít na stabilizáciu a rekonštrukciu oblastí operácií po ich skončení. Táto fáza sa popisuje aj ako postkonfliktné operácie, čo je však nepresné a zavádzajúce označenie. Uvedené aktivity sa totiž musia začať oveľa skôr, takže lepší by bol pojem operácie prechodu späť k mieru a riadeniu civilnou vládou. PRÍKLAD ZO SAMMARY Popri operácii vo Falúdži, ktorú sme spomenuli v úvodnom slove Vojenských obzorov č. 1/2005, za ďalší poučný model americkí vodcovia označili boje o Sammaru v októbri 2004, pretože toto víťazstvo koaličných síl malo pre Irak a USA strategický význam. Rozhodujúcim bolo nastolenie miestnej irackej samosprávy a domácej polície, čo si vyžadovalo: ochrániť bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo po znížení prítomnosti koaličných síl, viesť konkurenčné informačné operácie na posilnenie legitimity irackých civilných vodcov a bezpečnostných síl, začať rekonštrukčné úsilie na zlepšenie kvality života v Sammare. Úspešné splnenie týchto troch úloh bolo podmienené: získaním predstavy o celom spektre konečných stavov, rozvíjaním podmienok na voľby založené na zmene situácie v Sammare, vytváraním správnych podmienok pre rozhodujúcu fázu operácií, aplikovaním diplomatických, informačných, vojenských a ekonomických nástrojov sily až do úrovne roty. Plánovanie kampane počítalo so štyrmi úrovňami operácií, ktorými boli: spravovanie, komunikácia, ekonomický rozvoj a bezpečnosť. Operácie na zmenu cyklu násilia v provinciách severného a stredného Iraku sa mali simultánne zamerať na: na spravodajstve založené bojové operácie s cieľom zničiť alebo zajať povstalecké sily a súbežne vyzbrojovať, cvičiť a vychovávať iracké bezpečnostné sily, posilňovanie vzťahov s civilmi, cirkvami a vodcami kmeňov a ustanovenie funkčnej miestnej samosprávy, prebudovanie národnej infraštruktúry a ekonomiky, poskytnutie alternatívy proti povstaniu. Skrátka, každá operácia v Sammare sa mala realizovať v kontexte plánu celej kampane. Plán Operácie Baton Rouge schválili 16. júla 2004 ako štvorfázovú operáciu. Prvou fázou bolo vytvorenie podmienok, vedenie prieskumu a prípravy. Počas druhej fázy sa v oblasti izolovali sily nepriateľa. Tretia fáza zahŕňala pátracie a útočné operácie. Štvrtá prechod do rozhodujúceho obratu situácie. Prvé tri fázy mali zmeniť podmienky, alebo úplne eliminovať činnosť povstalcov. V súvislosti so spravovaním išlo o definovanie línie operácie, provincií, miest, dedín, cirkví a vodcov kmeňov. Na všetkých stupňoch velenia bolo dennou povinnosťou udržiavať s nimi kontakt. Velitelia rôt tak robili vo vzťahu k starostom obcí alebo iným vodcom v okolí a šejkom. Velitelia práporov so skupinami šejkov, mestskými výbormi a prednostami. Velitelia brigád s provinčnými vedúcimi samospráv a výbormi duchovných vodcov. Veliaci generál sa mesačne stretal na spoločnej konferencii so všetkými štyrmi provinčnými guvernérmi a s výbormi šejkov. Koaličné sily vytvorili Iracký poradný výbor starších, ktorého členmi boli prominentní akademici, šejkovia, lekári, bývalí vojenskí dôstojníci a ďalšie elity. Tento výbor sa schádzal dvakrát do týždňa a posudzoval situáciu v Samarre očami Iračanov. Velitelia prostredníctvom menovaných koordinátorov úzko spolupracovali s provinčnými ministrami elektriny, ropného priemyslu a s ďalšími predstaviteľmi. Vzťahy koordinátorov s irackými partnermi založené na dôvere boli pre misiu životne dôležité. Medzinárodné spravodajské médiá spravidla zdôrazňujú negatívne udalosti. Pravdaže, protivník viedol kampaň s cieľom zdiskreditovať irackú vládu aj koaličné sily. To vyžadovalo aktívne protiopatrenia v podobe koordinovaných informačných operácií. Napríklad sa stalo, že koaličné sily mali dôvod očakávať, že protivník bude útočiť z mešít a používať živé štíty, ak prekročia otvorené priestory. Keď sa to neskôr stalo, spravodajské agentúry oznamovali úmrtia nevinných ľudí. Tímy informačných operácií reagovali tým, že dali príležitosť na vyjadrenie miestnym vodcom, ktorých názory na udalosti tlmočili agentúry a toto opatrenie postupne prispelo k navedeniu presnosti do spravodajstva médií. Pomohlo aj to, že jednotky denne produkovali Drumbeats jednostránkové súhrny správ v angličtine a arabčine z línií operácií a distribuovali ich do médií a na vyššie veliteľstvá. Veliteľstvo divízie pravidelne týždenne organizovalo tlačové konferencie, z ktorých sa v priemere publikovalo asi 120 príspevkov. Velitelia a vojaci na týchto podujatiach novinárov informovali o činnosti svojich jednotiek. Veliaci generál vystupoval každý týždeň v rozhlase. Velitelia brigád a niektorých práporov absolvovali rozhlasové a televízne diskusné relácie s irackými zástupcami. Ani po presune suverenity veliteľstvo divízie nepoľavilo v uvedenom úsilí. Pred mikrofóny sa dostali vodcovia kmeňov, náboženské a etnické autority, čo prispievalo k budovaniu dôvery verejnosti k miestnej irackej samospráve. Takisto mobilné rozhlasové stanice umiestnené 10 km od Sammary vysielali správy a irackú hudbu ako súčasť zložitej kampane na diskreditáciu povstalcov a získanie podpory tamojšieho obyvateľstva. Na podporu úsilia v Sammare jednotky distribuovali aj tisícky tranzistorových prijímačov. Vyústením celého úsilia bolo, že obyvatelia Sammary zistili, že lepší život je možný, ak podporia koaličné sily. 97

51 98 Ďalším spôsobom ovplyvňovania situácie v Sammare bolo zlepšovanie kvality života v meste, ako i fak, že obyvateľstvo si stále viac uvedomovalo existenciu alternatívy proti povstalcom. Dôraz sa kládol na ústretovosť pri uspokojovaní základných potrieb obyvateľstva. Budovať dôveru pomáhal rýchly štart rozvojových projektov, z ktorých 22 prispelo k rastu zamestnanosti. To všetko sa dialo v intenciách celkového programu rekonštrukcie Iraku. Zabíjanie a zajímanie povstaleckých síl bolo aj v Sammare nevyhnutné. Ale súbežne išlo o vyplnenie bezpečnostného váakua v meste po stiahnutí koaličných síl, o posilňovanie stabilného a bezpečného prostredia. Preto koaličné sily robili nábor a vycvičili i vyzbrojili dôstojníkov polície, ktorých integrovali do operácie. Koncom augusta 2004 sa veliaci generál stretol s vodcami Sammary kvôli podmienkam na opätovné otvorenie mosta cez rieku Tigris. Obyvatelia Sammary mali vybrať a ustanoviť nového prednostu a mestskú radu, vymenovať nového veliteľa polície, schopného zaistiť bezpečnosť, zastaviť aktivity povstalcov a poskytnúť irackým silám možnosť získať a držať kontrolu nad mestom. Veliteľstvo divízie predkladalo tieto podmienky v rámci tém a správ informačných operácií vybraným publikám s dôrazom na prominentných duchovných vodcov a šejkov, ktorí mali zaručiť legitimitu rokovaní. V septembri už mala Sammara novú mestskú radu a šéfa polície a iracké sily prevzali kontrolu nad mestom. Otvorili aj most cez Tigris a koaličné sily s miestnymi vodcami koordinovali a financovali rekonštrukciu. Pokoj však netrval dlho. Sily odporu medzi 10. a 19. septembrom 2004 zaútočili viac ako 83-krát a 19. septembra preto most cez Tigris znovu zatvorili. Koncom septembra povstalecké sily ochromili mestskú samosprávu i políciu. Obyvatelia Sammary však chceli situáciu riešiť mierovou cestou. Preto sa koaličné sily rozhodli 28. septembra viesť útočné operácie s cieľom poraziť povstalcov. Kľúčové body a cirkevné strediská mali už 1. októbra pod kontrolou a protivník bol takmer porazený. Koaličné sily kontrolovali mesto, ale väčšina výziev ešte stála pred nimi. Z Falúdže do Sammary prišli tamojší povstalci a pri jednom útoku zabili 15 policajtov. V polovici novembra mala Sammara šiesteho veliteľa polície za posledných šesť mesiacov. Budovanie polície postupovalo pomaly. Život v meste sa však postupne vracal do normálnych koľají. Boli otvorené školy, obchody, obnovilo sa zásobovanie elektrinou a vodou. Vplyv projektov koordinovaných s miestnymi zástupcami sa začal prejavovať hneď po skončení bojových operácií. Išlo o ďalších 136 projektov v hodnote 15 miliónov amerických dolárov. Štyri mesiace po operácii sa ukončilo 46 projektov. Povstalci a kriminálne živly boli postupne eliminovaní a cesta späť už mala byť uzavretá. Úspešné voľby 30. januára 2005 ukázali, že obyvatelia Sammary majú alternatívu voči povstalcom. Koaličné sily pracujú na rozhodujúcej fáze operácie Baton Rouge. Pravé víťazstvo však bude dosiahnuté až za stálej bezpečnosti a stability pod vedením kompetentných civilných a policajných autorít. To si vyžiada sústavné presviedčanie a hlavne trpezlivosť. Operácia však potvrdila nutnosť celého spektra čiastkových operácií potrebu ničenia a zajímania protivníka, dosiahnutie zmeny postojov obyvateľstva a poskytnutie alternatívy proti povstalcom. ZÁVERY A MOŽNÉ RIEŠENIA Doterajšia prax a skúsenosti potvrdzujú, že útoky na zastavané priestory vyžadujú veľa síl. Preto sa realizujú len ak niet inej alternatívy. V tomto smere mal pravdu už čínsky stratég Sun-Tzu, pretože boje v mestách skutočne prinášajú ťažko predvídateľné výzvy a stoja oveľa viac ako konvenčná vojna. Nie je preto náhodná snaha rozvíjať na zmiernenie týchto nevýhod nové taktiky, postupy výcviku, výzbroj a výstroj. Vojská teda v zastavaných priestoroch nebojujú pretože chcú, ale že musia. Populácia v rozvinutom svete rýchle rastie a sústreďuje sa hlavne do miest. Nečudo teda, že napríklad americká vojenská doktrína predpokladá mestá ako bojiská budúcnosti. Najväčšie problémy bude mať pravdepodobne technologicky vyspelý útočník, ktorý bude čeliť síce technologicky horšie vyzbrojeným, ale odhodlaným obrancom miest. To potvrdzujú skúsenosti z čečenského Grozného, z izraelských miest v pásme Gazy a Západného brehu Jordánu, ako aj amerických síl v Afganistane a Iraku. Mestské prostredie ostro znižuje efektívnosť zložitých senzorov a výzbroje a účinnejšie sú tu jednoduchšie mobilné zbrane, znalosť miestneho prostredia a gerilové taktiky. Mestá majú dve črty, ktoré robia boje v nich náročnými: budovy a ľudí. Lietadlá, tanky, batérie riadených striel a prístroje na videnie v noci sú tu v nevýhode. Problémom je aj mestské osvetlenie, sprievodné škody na stavbách a obyvateľoch. Vysoké budovy blokujú GPS satelitnú navigáciu a rádiovú komunikáciu. Dynamický rozvoj miest spôsobuje neúplnosť, a teda neaktuálnosť vojenských máp. Nevyčítame z nich napríklad ani to, ako vyzerajú bojové priestory v budovách a pivniciach. Ľudia útočníci, obrancovia a civilné a iné skupiny, ako napríklad novinári, komplikujú obraz boja. Problémom, ktorému velitelia musia čeliť, je situačné vedomie, t. j. potreba vždy vedieť, kde títo ľudia sú, kde sa nachádza protivník a kde sú vlastní vojaci, spojenci či priatelia. Všetky informácie tohto druhu dostávajú velitelia a vojaci spravidla prostredníctvom GPS, čo však závisí na satelitnej komunikácii. Sú však chvíle keď tá napríklad v budovách nefunguje. Budovy majú vplyv aj na prevádzku rádiostaníc používaných bežne na taktickom stupni velenia. Rádiové vlny majú problém preniknúť rôznymi druhmi stien. Takisto je nimi blokovaná satelitná komunikácia. Vojaci by preto mali byť od seba vzdialení na dohľad. Napríklad streľba sa v takýchto situáciách môže stať prostriedkom komunikácie v hlučnom meste. Niekedy je i z týchto dôvodov pre veliteľa veľmi ťažké odpovedať na otázky. Malé jednotky typické pre boj v meste sú často fyzicky i komunikačne izolované od svojich veliteľov a iných jednotiek v tom istom priestore. Vedieť, čo je za kopcom alebo za rohom budovy, či je protivník v susednej izbe alebo budove, je pritom úplne prirodzená túžba každého vojaka. V mestách sa ťažko rozlišuje medzi obrancom a civilným obyvateľom. Problémom sú tu i médiá, ktoré často oznamujú masakre alebo naživo vysielajú epizódy z bojov, čo môže mať negatívny vplyv na verejnú mienku. 99

52 100 Operácie v zastavaných priestoroch sú nielenže drahšie, ale sprevádzajú ich aj vyššie straty na životoch a vedľajšie ničenie (oheň, stres, zranenia, devastovanie životného prostredia kontaminovaná voda a toxické priemyselné materiály). Možným riešením je prispôsobenie myslenia, taktiky, výcviku a technológií zložitému terénu mesta a každej vzniknutej situácii tak, aby sprievodné škody boli čo najmenšie alebo žiadne. Ide tu o taktické myslenie za špecifických okolností, o nové zadefinovanie úlohy tankov, lietadiel a útočných vrtuľníkov v modernom boji v zastavanom priestore s využitím presnej riadenej munície, o nové poňatie výcviku, ktorého programy by zahŕňali živé akcie, činnosť na simulátoroch a počítačové vojnové hry, o nové technológie získavania informácií, presnejších malých a špeciálnych zbraní, zlepšenia obrnenej a ďalšej techniky, o trojdimenzionálne mapovanie miest tak, aby mapy poskytovali presné informácie, o využitie bezposádkových vzdušných prieskumných prostriedkov a novej generácie rýchlych a agilných armádnych robotov na prieskum a pozorovanie, útok a logistickú podporu. Skúsenosti z ostatných vojenských konfliktov tiež ukazujú, že v nich nejde iba o používanie sily, ale aj o pochopenie kultúrnym zvláštností, používanie diplomacie a komunikácie. Na to musí slúžiť vzdelanie o kultúrach iných národov a regiónov ako súčasť zdokonaľovacieho programu vojakov. Jeho naliehavosť aj pre naše ozbrojené sily potvrdzuje prax posledných rokov a naše medzinárodné záväzky. Prvým problémom v tomto smere bude zrejme definovať kultúru. Definícia zvyčajne pozostáva z popisu pôvodu, hodnôt, úloh a materiálneho zabezpečenia určitých skupín ľudí a definícia hovorí o hodnotách, štandardoch, úlohách a modeloch existujúcich entít a systémov a ich fungovaní v praxi. Ďalej predpokladáme, že keď získame skúsenosti v novom kultúrnom prostredí, budeme pravdepodobne skúsení aj v konflikte našich kultúrnych predispozícií, v hodnotách, presvedčení, v mienkach hosťujúcej kultúry. V kultúrach vzdelaný vojak rozumie vlastnému presvedčeniu či viere, hodnotám a normám a vie si predstaviť, ako by mohli ovplyvniť iné kultúrne pohľady. Dosiahnutie takéhoto sebauvedomenia môže potom využiť vo vzťahoch k iným. Kompetencia v uvedenom smere je o budovaní úspešného tímu so spoločnou víziou, efektívnou komunikáciou a o akceptovateľnom využití tohto zisku z kultúrnej rôznorodosti. Upevňovanie spolupráce je kľúčová hodnota v rámci kultúrnej kompetencie. Kompetencia akceptuje a tvorí prostredie, ktoré umožňuje každej kultúre prispievať svojimi hodnotami, perspektívami, konaním a správaním konštruktívnym spôsobom k výsledku. Vojenskí lídri musia napríklad rozumieť vlastnej vojenskej kultúre, kultúre svojho národa, ako aj kultúre v operačnom priestore a vedieť tieto znalosti využiť. Musia sa učiť efektívne stratégie na riešenie konfliktov medzi rôznorodými ľuďmi a organizáciami, ktoré vplývajú na aktuálnu situáciu. S nárastom koaličnej a mnohonárodnej spolupráce vo vojenskej oblasti sa kultúrna kompetencia stáva rozhodujúcou požiadavkou na vedenie. Stabilizačné a podporné operácie si žiadajú takých lídrov, ktorí môžu pracovať v spoločenstve, 101 v medzinárodných a súkromných organizáciách so široko rozdielnym kultúrnym pozadím členstva. Do systému vzdelávania treba preto viac zapojiť zahraničných expertov a inštruktorov. Potreba vzdelania o kultúrach a potreba kultúrnej kompetencie je jasná, ale jasné je tiež, že dosiahnutie oboch potrvá určitý čas. Kľúčovou otázkou zrejme bude: Kde začať? Kultúra, ktorá je určená členom určitých skupín a nimi aj šírená prezentuje deti ako ich spoločenské dedičstvo. Kultúrne normy sú štandardy, modely alebo príklady špecifickej kultúry, rasy, etnika, viery či spoločenskej skupiny. Tieto normy zahŕňajú myslenie, správanie, príklady komunikácie, zvyky, túžby, hodnoty a inštitúcie. Ako jednotlivci, skupiny a spoločnosti sa môžeme učiť spolupracovať cez hranice kultúr. Vedomie kultúrnych rozdielností nás nemusí rozdeľovať a paralyzovať, ak hovoríme správne veci. Treba poznávať kultúry nielen štátov, ktoré sú, alebo by mohli byť našimi protivníkmi, ale aj tých, s ktorými budeme formovať koalície alebo spolupracovať v mnohonárodných kampaniach. História, bohužiaľ, ukazuje na neurčitosť v predpovediach kde, kedy a s kým budú naši vojaci operovať. Základné kultúrne normy sú normatívne hodnoty a faktory majúce veľký účinok na vojenské operácie a vzťahy vojakov s miestnou populáciou. Výskumníci zistili štyri kultúrne syndrómy komplexnosť, individualizmus, kolektivizmus a vzájomnosť, ktoré sú príkladmi túžob, spôsobov sebaurčenia, noriem a hodnôt organizovaných okolo tém každej spoločnosti. Použijúc kultúrne syndrómy ako rámec, môžeme rozvinúť základné normatívne hodnoty aplikovateľné vo všetkých kultúrach, čo poskytuje štartovací bod pre kultúrno-výchovný program. Ľudia sú všeobecne etnocentrickí. Interpretujú iné kultúry v medziach chápania vlastnej kultúry. Na vzťahy medzi rozdielnymi kultúrami má vplyv šesť základných príkladov: štýl komunikácie, spôsoby riešenia konfliktov, prístupy k riešeniu úloh, štýl rozhodovania, spôsoby osobného zdôverovania sa a prístup k poznaniu. Štýl komunikácie komunikácia medzi kultúrami zahŕňa tvorbu, vysielanie, prijímanie a popisovanie kódovaných správ alebo informácií. Je to viac ako o jazyku, hoci ten je kľúčový pri komunikácii a mal by byť súčasťou každého kultúrneho výcvikového programu. Ide tu o efektívne aplikovanie jazyka a nie o to robiť z vojakov lingvistov. Komunikácia s príslušníkmi cudzích kultúr je dvojsmerná cesta. Iné typy jazykov zahŕňajú matematiku, hudbu, počítače, fyziku či strojárstvo. Hoci nie sú ihneď použiteľné vo väčšine vojenských úloh, ponúkajú spoločný rámec výpovede o možných hodnotách za špecifických okolností. Jedným z efektívnych komunikačných nástrojov sú obrázky, kresby, náčrty alebo fotografie. Vyjadrujú pravdu a za každým z nich je možno i tisíc slov. Tvorba grafických a obrazových materiálov na kultúrnu komunikáciu je oveľa ľahšia a často účinnejšia ako slovné materiály. Avšak v každej forme vysielania informácie je istý významový šum. To svedčí o nedostatku prezentačných schopností. Časovanie a obsah môže byť zmätočný a kontraproduktívny. Použitie ikonografie kultúr, akou sú náboženské symboly kríž pre kresťanov a polmesiac pre vyznávačov islamu môžu viesť k rozvoju prostriedkov symbolickej komunikácie. Ďalším aspektom

53 102 komunikácie je stupeň dôležitosti daný neverbálnou komunikáciou, vrátane gestikulácie, odstupu osôb, a zmysel pre čas. Spôsoby riešenia konfliktu niektoré kultúry riešia konflikt ako pozitívnu vec, iné takýto prístup vylučujú. Pre niektoré východné kultúry je to zahanbujúca a ponižujúca záležitosť. Mnohé kultúry uplatňujú nepriamy prístup k riešeniam konfliktu a pokladajú to za prostriedok dennodennej činnosti. A takto by sme mohli pokračovať v prístupoch k riešeniu úloh, kde v rozličných kultúrach používajú ľudia rozličné prístupy. Takisto sa dá hovoriť o štýle rozhodovania, ktorý je tiež rôznorodý. Dôležité je zadefinovať, ktoré štáty, národy či regióny nás v budúcnosti budú zaujímať a z toho odvinúť programy štúdia iných kultúr. Expertíza kultúr zaberá čas. Z kultúrnych rozdielov, ktoré vplývajú na komunikáciu, hrajú úlohu tri: náboženstvo, kmeňové kultúry a nacionalizmus. Náboženstvo je konštitúcia silných noriem a hodnôt a ovplyvňuje život ľudí. Tu treba hlavne pochopiť koncepciu mieru v rámci rôznych náboženstiev a kultúr judaizmu, kresťanstva, islamu, hinduizmu, budhizmu, taoizmu a ďalších. Kmeňové kultúry, hlavne v rozvojových krajinách, sú často štruktúrami v mimovládnej oblasti. Kmeňové kultúry sú rôzne, ale šíria spoločné hodnoty. Vyrastajú zo spoločenskej tradície, ktorá mala často nedostatok písanej histórie alebo filozofie a nezávislých perspektív, pričom myšlienky a viera sa realizovali anonymne vo vnútri kmeňa. Vodcovia kmeňa spravidla nie sú prístupní vonkajším výzvam. Bez ohľadu na región kmene tiež šíria základné normy s rešpektom na rozhodovanie, znalosti a otvorenosť. Štúdium noriem kmeňových štruktúr je spôsob, ako porozumieť týmto kultúram, pretože absentujú písomné materiály. V súvislosti s nacionalizmom je potrebné študovať kultúrne normy a hodnoty, oddeľovať tento fenomén od kontextu štátov a národy vnímať ako dôležité subjekty ľudskej kultúry a dedičstva bez ohľadu na geografiu. Treba mať na pamäti, že aj nacionalistické hnutia sú v určitých vzťahoch k iným kultúram a musí sa skúmať aktuálna úroveň ich správania. Toto štúdium môže pomôcť lepšie poznať a chápať aj rozličné nadnárodné organizácie a identifikovať napríklad to, či sú legitímne, teroristické alebo zločinecké. Štúdium iných kultúr pomáha pochopiť, že na úrovni jednotky a jednotlivca napríklad samovražedné operácie patria medzi tri dominantné vojenské tradície: západnú, orientálnu a islamskú. Západná hovorí, že je len na vojakoch a ich vlastnej iniciatíve, či sú ochotní sa smrteľne zraniť pre spolubojovníkov alebo vlasť. To platí aj na úrovni jednotka. Oba akty sa pokladajú za hrdinstvo. Orientálna tradícia sa prejavuje v rôznych kultúrach: Mongoli používali samovražedné jednotky, Japonci pokladali za rituálnu záležitosť uprednostniť smrť pred zajatím. Popri jednotkách letcov-samovrahov Kamikaze, existovali podobné ponorkové jednotky a jednotky člnov s výbušninami, vo vietnamskej vojne na oboch stranách existovali ničiace komandá, ktoré napádali zariadenia a opevnenia nepriateľa, 103 v Indii a na Srí-Lanke existujú zasa špeciálne komandá Čiernych tigrov, ktoré sú unikátne v tom, že vychádzajú zo západnej a orientálnej tradície a ospravedlňujú tamilský nacionalizmus náboženstvom, pričom aktérov považujú za martýrov. Samovražedné útoky zaujímajú v islamskej tradícii významné miesto, pretože poskytujú filozofický základ, podľa ktorého sa vedú takéto operácie aj v Iraku. Vychádzajú z tradície keď Mohamedov synovec Hussein a jeho nasledovníci v roku 680 spáchali samovraždu pre Allaha. V roku 1980 jednotky iránskych detí s kľúčom od raja na krku čistili mínové polia vlastnými telami. Samovražední útočníci hľadajú smrť, pretože ako martýrov ich očakáva raj a oni a ich rodiny získajú lepšie spoločenské postavenie. Polepšia si aj finančne. Na záver treba povedať, že vzdelávanie v kultúrach nie je nový subjekt či záležitosť len pre vojakov, ale týka sa aj pracovníkov v iných odvetviach, ktorí operujú na globálnych trhoch. Preto by celé úsilie malo vyústiť do kultúrne vzdelaných vojakov a ďalších odborníkov, ktorí: chápu, že kultúra ovplyvňuje ich správanie sa, túžby, ako aj iných, sú si vedomí špecifických kultúrnych vierovyznaní, hodnôt, citlivostí, ktoré môžu vplývať na nich, ako aj na myslenie a správanie sa iných, akceptujú rôzne viery a štýly života, sú si vedomí historických skúseností, ktoré vplývali na personál, politiku a spoločenské sily, poznajú históriu a pochopili jej vplyv na terajšiu spoločnosť, môžu rozumieť perspektívam odstredivých síl pri historickej udalosti, poznajú hlavné historické udalosti, ktoré vplývajú na správanie, vieru a vzťahy s inými, sú si vedomí podobností rôznych skupín s rôznym pozadím a akceptujú rozdiely medzi nimi, chápu nebezpečné stereotypy, etnocentrizmus, rasizmus a z nich vyplývajúce následky, sú bilingválni, multilingválni, alebo pracujú na sebe v oblasti jazykov, môžu komunikovať, pôsobiť a pracovať pozitívne s jednotlivcami z iných kultúrnych skupín, používajú technológiu komunikácie s jednotlivcami a prístup k zdrojom z iných kultúr, zvládajú zmeny kultúrnych noriem v nadväznosti na technológiu a môžu úspešne pôsobiť v takomto prostredí, chápu, že kultúrne rozdiely existujú a treba ich využívať v kontexte vojenských operácií, chápu, že ako vojaci, sú časťou širokej stereotypnej kultúry, sú bezpeční, dôveryhodní a schopní fungovať spôsobom, ktorý dovoľuje iným zostať bezpečnými.

54 104 POUŽITÉ ZDROJE BASTISTE, R. S. DANELS, R. P. : The Fight for Sammara: Full Spektrum Operations in Modern Warfare, Military Review May June 2005, s CASSIDY, M. R.: The British Army and Contrainsurgency: The Salience of Military Culture, Military Review, May June 2005, s CHIARELLI, P. R.: Winning the Peace, Requirement for Full-Spectrum Operations, Military Review, July August 2005, s CRANE, C. C.: Phase IV Operations: Where Wars are Really Won, Military Review, May June 2005, s CURCIO, S.: Generational Diffrences in Waging Jihad, Military Review, July August 2005, s Doctrine for Joint Urban Operations, dod/doctrine/jp3-06.pdf GRANT, R.: The Fallujah Model, Air Force Magazine, February 2005, s LYNN, A. J.: Paterns of Insurgency and Countryinsurgency, Military Review, July August 2005, s KEMP, J.: Robot Wars, Armada International 4/2005, s Majster Sun, Knižnica vojenského profesionála, MO SR 1999, 71 s. McFARLAND, M.: Military Cultural Education, Military Review March April 2005, s NEČAS, P. NIŽŇANSKÝ, J.: Global security environment: Future Challenges and Risks, ISDS MOD SR, Bratislava 2005, 136 s. SARGENT, R.: Strategic Scounts for Strategic Corporals, Military Review, March April 2005, s SCALE, S. R. H.: Urban Warfare: A Soldier s View, Military Review, January February 2005, s SEEP, I. K.: Best Practices in Contrainsurgency, Military Review, May June 2005, s TOGUCHI, R. M. RINALDO, R., J.: Land Warfare in the Information Age, Military Technology 2/2005, s TRENT, S. DOTY, J. L.: Marketing: Overlooked Aspect of Information Operations, Military Review, July August 2005, s Urban Warfare, Complete Guide by Armada, Armada Internacional 4/2005, August/- September, 28 s. ZÁSADY VYTVÁRANIA A ROZMIESTNENIA BOJOVEJ ZOSTAVY MALÝCH MÍNOMETNÝCH JEDNOTIEK / SMALL MORTAR UNITS FORMATIONS AND PLEACEMENT PRINCIPLES OF FIELD FORMATION Ing. Lubomír BELAN, PhD. Katedra manažmentu, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, Liptovský Mikuláš / Division of Management, The Armed Forces Academy of General M. R. Štefánik, Liptovský Mikuláš mjr. Ing. Ladislav BAKO Štáb požiadaviek a dlhodobého plánovania, Generálny štáb OS SR, Bratislava / Requirements and Long-Term Plans Division, General Staff of the AF of the SR, Bratislava SUMMARY 105 An article describes some ways of using a small mortar units equipped with two or four mortars. There are described some roles and methods in deployment of mortar platoon s (section s) formation. An attention is concentrates to a preservation their operating life. The main contribution of the article is new proposals of deployment the small mortar unit at firing positions. This solution makes their survival in a battle longer. ÚVOD Článok je výsledkom vedeckého bádania pri spracovávaní dizertačnej práce na tému Bojové použitie mínometnej batérie (čaty) práporu (roty). Práca sa zameriava na problematiku použitia malých mínometných jednotiek vyzbrojených dvoma alebo štyrmi mínometmi, ktoré predtým v jednotkách našich ozbrojených síl nepôsobili a ani pre ne nebola spracovaná taktika použitia v boji. Preto nastala potreba o. i. rozpracovať aj zásady ich rozmiestňovania, manévru a plnenia úloh v jednotlivých druhoch boja. V nasledujúcom texte je dôraz položený na závery, ku kto-

55 106 rým autori dospeli pri riešení nových tvarov rozmiestnenia bojovej zostavy mínometnej čaty a sekcie, s osobitným zreteľom na zachovanie ich životnosti. 1. PRVKY BOJOVEJ ZOSTAVY MALÝCH MÍNOMETNÝCH JEDNOTIEK Mínometná sekcia roty bude spravidla rozmiestnená v palebnom postavení, s využitím prirodzených úkrytov alebo úkrytov vybudovaných v období prípravy na vedenie paľby (obrázok 2). Obr. č. 2: Palebné postavenie mínometnej sekcie (variant) 107 Mínometné jednotky patria k základným prvkom bojovej zostavy mechanizovaných práporov a rôt. Prvky bojovej zostavy mínometnej čaty (sekcie) sa rozmiestňujú v bojovej zostave práporu a roty, zo zreteľom na efektívne vykonanie paľby a zachovanie vlastnej životnosti. Rozmiestnenie bojových zostáv mínometných jednotiek musí pritom vychádzať z veľkosti priestorov, v ktorých sú rozmiestnené bojové zostavy práporu a roty, z veľkosti mínometnej jednotky a možností pre skryté rozmiestnenie v teréne (zastavané priestory, lesy, rovný alebo členitý terén, atď.). Bojovú zostavu mínometnej čaty práporu tvorí: miesto riadenia paľby čaty, bojové zostavy mínometných sekcií, postavenie vozidiel. Bojovú zostavu mínometnej sekcie mínometnej čaty tvorí: miesto riadenia paľby sekcie (v prípade samostatného pôsobenia sekcií), mínomety rozmiestnené na palebných stanovištiach, postavenie vozidiel (v prípade samostatného pôsobenia sekcií). Mínometná čata práporu sa môže rozmiestňovať podľa doterajších zásad v priestore bojového rozmiestnenia, samozrejme, vzhľadom na ich špecifické začlenenie a úlohy (obrázok 1). Obr. č. 1: Priestor bojového rozmiestnenia čaty (variant) 2. PRIESTOR BOJOVÉHO ROZMIESTNENIA (PBR) MÍNOMETNÝCH JEDNOTIEK PBR je určený na skryté rozmiestnenie palebných jednotiek mínometnej čaty pri príprave na vedenie boja a rozmiestnenie do bojovej zostavy na vedenie paľby. Tvorí ho vyčkávacie postavenie a niekoľko palebných postavení. Vzhľadom na to, že čata ako práporný prostriedok bude pôsobiť v prospech celého práporu, môže PBR zaberať v obrane celý priestor obranného rajónu práporu a palebné postavenia sa dokonca môžu zaujímať i mimo neho. V priebehu prípravy na útok budú rozmery priestoru menšie a jeho jednotlivé prvky budú k sebe bližšie. Miesto riadenia paľby (MRP) mínometnej čaty môže počas spoločného pôsobenia oboch sekcií zaujímať veliteľ čaty s výpočtárom a spojármi čaty. V prípade samostatného pôsobenia sekcií bude výhodné vytvárať aj MRP druhej sekcie. Postavenie vozidiel môže byť spoločné alebo rozdelené po sekciách. MRP mínometnej sekcie môže zaujímať veliteľ sekcie s počtárom a spojármi sekcie. Všetky úlohy i spojenie bude organizovať a plniť rovnakým spôsobom ako na stupni čata. Postavenie vozidiel bude spravidla v spoločnom priestore.

56 108 Vyčkávacie postavenie možno zaujímať v obdobiach prípravy na vedenie boja (útoku z priameho dotyku, obrany) na skryté rozmiestnenie a prípravu mínometných jednotiek. V priebehu manévrového vedenia boja by sa vyčkávacie postavenie už spravidla nezaujímalo a jednotky by pôsobili trvalo v palebných postaveniach. Pre voľbu vyčkávacieho postavenia sa musí vziať do úvahy rozmiestnenie bojových síl a vzdialenosť k prvému palebnému postaveniu, ktoré sa bude zaujímať tak, aby mínometné jednotky dosiahli pohotovosť asi dve hodiny pred začatím paľby. Čata sa môže rozmiestňovať na ploche 150 až 250 m x 150 až 250 m. Vo vyčkávacom postavení mínometnej čaty práporu sa rozmiestňuje MRP čaty a jednotlivé mínometné družstvá. Na MRP sa organizuje príprava manévru, pripravujú sa prvky na plánované paľby a organizuje ochrana vlastných vojsk. Na tomto stanovišti sa zriaďuje spojenie s nadriadeným a spravidla linkové spojenie s podriadenými jednotkami. ptýlenia na veľkej oblasti, bez ohľadu na vzdialenosti medzi mínometmi alebo účinok rovnobežného vejára, sa nazýva rozptýlené rozmiestnenie v teréne. Takéto rozmiestnenie je výhodné, keď je vysoko aktuálne ohrozenie odvetnými paľbami a vzdušným napadnutím. Vyžaduje si však výpočet opráv vzhľadom na štandardný vejár. Čas potrebný na výpočet týchto opráv znižuje schopnosť mínometov viesť paľbu, a preto je treba opravy pri tomto spôsobe rozmiestnenia vypočítať skôr, než sa zaujme palebné postavenie. Obr. č. 3: Rozptýlené rozmiestnenie mínometov v teréne 109 Palebné postavenia sa volia a zaujímajú na vedenie paľby. Počas prípravy na boj môže v obrane mínometná jednotka pripravovať jedno hlavné a niekoľko rezervných palebných postavení tak, aby pokrývali celý obranný rajón práporu a niekedy aj priestor pred predným okrajom na podporu zaisťovacích síl. V priebehu boja sa budú palebné postavenia spravidla zaujímať postupne od predného okraja dozadu. V útoku sa môžu pripravovať palebné postavenia v dotyku s nepriateľom na palebnú prípravu a ďalšie sa plánujú v závislosti na vývoji situácie na bojisku, podľa predpokladaného smeru postupu útočiacich síl. Mínometná čata, sa môže v palebnom postavení rozmiestniť spoločne (4 mínomety), alebo sa môže požiť po samostatných sekciách (dvojice mínometov). V palebnom postavení sa rozmiestňuje čata do bojovej zostavy, zaujímajú sa palebné stanovištia mínometov, MRP čaty, v jeho blízkosti postavenie vozidiel a určuje sa cesta príchodu a odchodu. Palebné postavenia mínometnej sekcie sa volia, pripravujú a zaujímajú podľa rovnakých zásad ako na stupni batéria a čata. O ich rozmiestnení bude rozhodovať veliteľ roty. 3. TVARY ROZMIESTNENIA MÍNOMETOV V PALEBNOM POSTAVENÍ Veliteľ mínometnej čaty, resp. sekcie pri rozhodovaní o spôsobe rozmiestnenia svojich mínometov musí vždy zvážiť faktory, ktoré ovplyvňujú boj (úloha, nepriateľ, terén, počasie, vojská a čas, ktorý má k dispozícii). Hlavný dôraz musí položiť na schopnosť plniť úlohu. Nutné je zvážiť primerané rozptýlenie alebo potrebu budovať palebné stanovištia, ako aj možnosť maskovania a skrytia. Pri zaujatí palebného postavenia je veliteľ povinný čo najviac využívať ochranu prirodzeného krytu terénu alebo miestnych terénnych úkrytov. Tento druh roz- Okrem rozptýleného rozmiestnenia v teréne sa mínomety môžu rozmiestňovať v palebnom postavení spoločne alebo po čatách (sekciách) nasledovným spôsobom: ROZMIESTNENIE V LÍNII Mínomety sa v tomto prípade môžu rozmiestniť na priamku kolmú na smer paľby. Vzdialenosti medzi jednotlivými stanovišťami mínometov je vhodné voliť tak, aby dosiahli priemer účinkov výbuchu trieštivej munície pre konkrétny mínomet. Táto zostava sa používa na pôsobenie dvoch alebo viac mínometov, ak terén umožní ich rozptyl do šírky a poskytne maximálny kryt a nadstreľnosť. Rovnobežný vejár je ustálený až do cieľa, keď majú všetky mínomety rovnaké prvky streľby. Táto zostava poskytuje rovnomerné pokrytie lineárneho cieľa, ale pre svoju lineárnosť je nevýhodná pri napadnutí lietadlami alebo delostrelectvom nepriateľa a nevytvára vhodné podmienky na zabezpečenie kruhovej obrany. Mínometná čata sa môže použiť vcelku alebo po sekciách (dvojice mínometov).

57 Obr. č. 4: Rozmiestnenie mínometov v línii (mínometná čata a sekcia) ROZMIESTNENIE V TVARE KRÍŽA (KRUHU) Rozostupy: 81 mm M 25 až 40 m 98 mm M 30 až 50 m Toto rozmiestnenie je výhodné pre čatu so štyrmi mínometmi a umožňuje vedenie paľby vo všetkých smeroch. Používa sa, keď sa požaduje vedenie paľby v kruhu (napr. na podporu obkľúčených vojsk). Tvorí pevné palebné postavenie udržateľné proti pozemnému napadnutiu nepriateľom a výhodné na použitie v obmedzujúcom teréne. Nevýhodou tohto rozmiestnenia je väčšia zraniteľnosť vzdušným napadnutím alebo odvetnou paľbou vzhľadom na malé vzdialenosti medzi mínometmi. Je možné využiť ho v zastavaných oblastiach. Jeho výhodou je, že bez zvláštnych opráv vzdialenosti streľby sa dosiahne rozptyl na celú hĺbku cieľa. Vyžaduje si však špeciálne opravy vejára pri streľbe na šikmé ciele. Obr. č. 6: Rozmiestnenie mínometov v tvare kríža (kruhu) Toto zoskupenie je jedným z najľahšie využiteľných počas zaujímania nepripraveného palebného postavenia, pretože jednotlivé mínomety sa rozmiestňujú podľa trvalo platných zásad činnosti. ROZMIESTNENIE ŠACHOVITO (W) Pri tomto spôsobe rozmiestnenia sú medzi mínometmi odstupy aj rozostupy. Poskytuje dobrú ochranu bokov a skoro také isté pokrytie cieľa v diaľke ako pri lineárnom rozmiestnení. Znižuje možnosť vyradenia všetkých mínometov pri bočnom napadnutí zo vzduchu. Možno ho využiť, ak terén poskytuje malý kryt alebo úkryt. Zväčšuje rozptyl striel v diaľke, čo je výhodou pre napadnutie hlbokých priestorových cieľov. Obr. č. 5: Rozmiestnenie mínometov šachovito (mínometná čata) Obr. č. 7: Príklad rozmiestnenia mínometov v tvare kríža v zastavaných oblastiach mínometná sekcia mínometná čata

58 112 ZÁVER Na riešenie uvedenej problematiky je možné mať rôzne pohľady a názory. Napriek tomu, že v hlavných druhoch boja nastávajú zmeny, možno ponechať rovnaké priestory na rozvinovanie bojovej zostavy v priestoroch bojového rozmiestnenia. Musí sa pritom dodržiavať zásada, že vo vyčkávacom postavení budú mínometné jednotky iba do začiatku boja a v priebehu boja budú vykonávať manéver medzi plánovanými a neplánovanými palebnými postaveniami. Z hľadiska rozmiestnenia mínometných jednotiek je v záujme zachovania životnosti výhodnejšie využívať v boji rôzne spôsoby rozmiestnenia. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV A Arty-P-1, Delostrelecké postupy, STANAG 2934, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2004 A Arty-P-5, Taktická doktrína poľného delostrelectva NATO, STANAG 2484, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2004 BELAN, L.: Palebná podpora podľa štandardov NATO. Zborník z vojensko-odborných seminárov, 1/2002, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2002 BELAN, L.: Bojové použitie mínometnej batérie (čaty) práporu (roty). Dizertačná práca, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2003 FM 7-90, Taktika použitia mínometov, Predpis USA MAJCHÚT, I.: Plán palebnej podpory. Zborník z vojensko-odborných seminárov, 1/2002, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2002 STANAG 2014.: Výstražné rozkazy, operačné rozkazy, administratívne rozkazy / rozkazy pre podporné služby, 8. vydanie, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2004 VARECHA, J.: Plánovanie palebnej podpory brigády. Zborník z vojensko-odborných seminárov, 1/2002, Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 2002 MODELOVANIE A SIMULÁCIA BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU LETISKA V PODMIENKACH BOJA PROTI TERORIZMU / MODELLING AND SIMULATION OF THE AIRPORT SECURITY SYSTEM IN CONDITIONS OF COUNTER-TERRORISM STRUGGLE Ing. Martin JEZNÝ vedúci Oddelenia letiskového dispečingu, Letisko Košice / Head of Airport Dispatching Section, Airport of Košice plk. prof. Ing.Pavel PULIŠ, CSc. vedúci Katedry vojenskej leteckej prípravy, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika, Liptovský Mikuláš / Head of Military Air Preparation Department, Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik, Liptovský Mikuláš 1. ÚVOD SUMMARY 113 This review deals with model design, simulation and optimalisation of a airport security systems and elements of a model for protection of civil aviation against acts of unlawful interference. Rozvoj leteckej činnosti so sebou priniesol aj nezákonné zasahovanie do civilnej leteckej dopravy. Prvé prípady takýchto činov ohrozujúcich bezpečnosť civilných lietadiel sa vyskytli hneď po vzniku civilného letectva. Spočiatku sa páchali formou poškodzovania leteckej techniky a iných zariadení. Najnebezpečnejšou formou nezákonného zasahovania do civilnej leteckej dopravy sa však stal teroristický únos lietadla, čo si vyžiadalo špeciálne medzinárodnoprávne opatrenia. Terorizmus je veľmi zložitý spoločenský jav, ktorý možno charakterizovať ako systematické páchanie násilia s cieľom vyvolať strach. Za terorizmus sa považuje každé nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť vládu, civilné obyvateľstvo či jeho určitú skupinu a dosiahnuť určité politické alebo spoločenské ciele. Teroristi chcú väčšinou na seba upozorniť a v záujme publicity sa k svojim činom hlásia, ale niekedy, v snahe znížiť riziko odhalenia, volia stratégiu anonymity.

59 114 Formy terorizmu sa rôznia predovšetkým na základe použitých prostriedkov. Popri atentátoch a politických vraždách sú to aj ozbrojené prepadnutia bánk, resp. iné spôsoby získavania finančných prostriedkov. Ide o najstaršiu a relatívne najjednoduchšiu formu terorizmu, pri ktorej je niekedy ťažké rozlíšiť, či ide o kriminálnu činnosť alebo akt terorizmu s politickou motiváciou. V rámci európskeho regiónu sa medzinárodná spolupráca v oblasti boja proti terorizmu rozvíja najmä medzi krajinami Európskej únie. Príkladom viacstrannej spolupráce je bezpečnostné fórum štátov s názvom TREVI, ktoré na základe iniciatívy Veľkej Británie založila Rada Európy v Ríme v roku Vďaka tomuto fóru sa každých 6 mesiacov konajú stretnutia ministrov vnútra a ministrov spravodlivosti členských štátov za účasti špičkových expertov. Okrem výmeny skúseností a informácií usiluje TREVI o koordináciu v oblasti hraničnej kontroly, ako aj vízovej a azylovej politiky členských štátov. Podobné zameranie má aj Police Working Group of Terorism, ktorá sa prednostne sústreďuje na problematiku teroru. V rámci tejto skupiny sa tiež uskutočňujú pravidelné stretnutia medzi zástupcami krajín EÚ. Cieľom týchto a ďalších aktivít je vypracovať jednotnú protiteroristickú politiku a zabezpečiť koordináciu protiteroristických operácií. V rámci protiteroristických opatrení k mimoriadne dôležitým patrí ochrana letísk [1]. Vypracovaním modelu bezpečnostného systému letiska, stanovením kritérií simulácie i samotnou simuláciou je možné hodnotiť účinnosť ochrany a nájsť spôsob jej optimalizácie. 2. OBJEKTY A MODELOVANIE V súčasnej dobe sa veľa hovorí o bezpečnosti systémov. Je dobre známe, že bezpečnostný systém je bezpečný natoľko, ako je bezpečný jeho najslabší článok. Komunikačné systémy sú neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostných systémov, pri ktorých jednotlivé elementy významne určujú bezpečnosť komunikácie. Preto je potrebné dokonale poznať ich vlastnosti, a to jednotlivo, ako aj ako celku zoradeného do komunikačného reťazca bezpečnostného systému letísk. V roku 1687 publikoval Sir Isaac Newton dielo Matematické základy prírodnej filozofie, v ktorom prvýkrát formuloval tri základné pohybové zákony: zákon zotrvačnosti, sily a akcie a reakcie. V tomto diele prvýkrát použil metódu analýzy systémov, ktorých základom je vytvorenie abstraktného modelu reálneho systému simulácia. Od tej doby pred vyše 300 rokmi sa prostriedky a možnosti simulácie zmenili, ale princípy zostali. Dnes považujeme za samozrejmé, že pilot si svoje znalosti najskôr overuje na simulátore a že komponenty lietadla boli pred vyrobením prvého prototypu odskúšané na počítači. Modelovanie a simulácia sú dva relatívne nezávislé, obsahom odlišné, ale časovo nadväzujúce procesy, spoločne zamerané na poznávanie alebo praktické osvojovanie si originálu pomocou modelu a na štúdium jeho možného správania sa v budúcnosti [2]. 2.1 ANALÝZA PROSTREDIA 115 Kvalita, čiže reálnosť a účinnosť obranného plánu priamo závisí na kvalite, aktuálnosti a množstve informácií, ktoré máme k dispozícii. Problémom pri zhromažďovaní informácií je, že pred vlastným incidentom je ťažké presne určiť, ktoré sú dôležité a ktoré nie. Ďalšou komplikáciou je ich rozporuplnosť jedna informácia často popiera druhú, alebo umožňuje niekoľko variantov interpretácie. Často je tiež potrebné získaný údaj upresniť, čo si môže vyžiadať celú reťaz ďalších informácií. Informácie, na ktoré sa musí pozornosť zamerať predovšetkým, možno rozdeliť do troch základných kategórií: určenie potenciálnych cieľov, charakteristika cieľov, charakteristiky možných útočníkov Určenie potenciálnych cieľov Potenciálnymi cieľmi teroristického útoku môžu byť budovy, osoby, lietadlá, zabezpečovacia technika, atď. Všetky by preto mali byť zaradené do zoznamu ohrozených objektov, ktorý musí obsahovať nutné informácie a charakteristiky. Pri osobách sú to osobné údaje, adresy, zdravotný stav, mená príbuzných a blízkych osôb a pod. Pri budovách ide o stavebné plány, schémy inžinierskych sietí, prístupových ciest, technického zabezpečenia, atď. Pri lietadlách treba mať k dispozícii ich prevádzkovú a technickú dokumentáciu, základné informácie o ich užívateľoch a ďalšie údaje. Rovnako by mali byť k dispozícii mapy daného regiónu a telefónne zoznamy. Takisto by mali byť zabezpečené prístupy do informačných databáz. Všetky tieto informácie sa musia zhromažďovať, analyzovať a triediť podľa určitého systému a pravidelne aktualizovať. Musia byť zabezpečené tak, aby ich v prípade potreby mohli využívať iba oprávnené osoby Charakteristika cieľov Profil cieľa je stanovený na základe významu, aký má objekt z organizačného, technického alebo iného hľadiska. Ďalším dôležitým aspektom je posudzovanie úrovne zaistenia bezpečnosti predpokladaného cieľa a v súvislosti s tým napr. kvalita vybavenia polície, požiarnych zborov, lekárskeho zabezpečenia, možnosti spolupráce s ďalšími službami či inštitúciami, časové limity ich zásahu a ďalšie faktory. To všetko a mnoho ďalších údajov, ktoré sú špecifické vzhľadom na rozdielne podmienky, slúži na vyhodnotenie potenciálneho rizika útoku Charakteristika možných útočníkov Základom úspešnej obrany je vždy znalosť nepriateľa. Je nutné mať prehľad o jeho možnostiach, schopnostiach, cieľoch, stratégii, taktike a metódach. Rad informácií poskytnú spravodajské služby, ale mnohé možno získať z otvorených informačných zdrojov, napr. masmédií, kníh, odborných publikácií a pod. Pomocou získaných informácií môžu spracovatelia obranného plánu zodpovedať nie-

60 116 ktoré otázky podstatné pre jeho prípravu, napr.: aké sú súčasné trendy terorizmu v danom regióne, aká teroristická skupina je v danej oblasti aktívna, aké ciele si kladie, aké metódy používa, kto ju podporuje, aká je odborná kvalifikácia teroristov, aké technické a finančné prostriedky a aké informačné zdroje majú k dispozícii. Taktika i prostriedky obrany určitého cieľa vždy vychádzajú z úrovne nebezpečenstva, ktoré zo strany teroristov hrozí z úrovne hrozby. Jej nadhodnotenie spôsobuje zvýšené finančné náklady, plytvanie ľudskými silami i časom. Podhodnotenie naopak môže mať za následok smrť a zranenie ľudí, ako aj obrovské finančné a materiálne straty. Z toho vyplýva, že plán musí okrem cieľov a úrovne hrozby analyzovať aj potrebný systém dostatočných obranných opatrení tak, aby ich realizácia odradila prípadných útočníkov a ochránila životy osôb a súkromné aj štátne inštitúcie, a to za cenu zodpovedajúcich finančných nákladov. Samostatnou kapitolou obranného plánu je systém riadenia obrany a nutných opatrení v prípade hrozby alebo realizácie teroristického útoku. V tomto systéme musí byť určená osoba, ktorá zodpovedá za riadenie priebehu obrany a disponuje na to potrebnými právomocami. Rovnako musia byť určené osoby zodpovedajúce za čiastkové operácie v rámci plánu obrany a disponujúce potrebnou výkonnou mocou. To znamená, že s predstihom musí byť zriadený krízový štáb, ktorý bude v prípade hrozby alebo uskutočnenia útoku schopný okamžite a kvalifikovane riešiť situáciu. Pri výbere ľudí zodpovedných za realizáciu obranných opatrení treba posudzovať, či majú potrebné vlastnosti a schopnosti nutné na riadenie a rozhodovanie v krízových situáciách. Osoby so sklonmi k byrokratickým a alibistickým metódam nie sú na takéto funkcie vhodné. Prednostne treba vyberať ľudí s dostatočným intelektuálnym potenciálom, so schopnosťou rýchlo a jednoznačne rozhodnúť a niesť osobnú zodpovednosť. Do plánu musí byť začlenená konkrétne vymedzená zodpovednosť konkrétnych ľudí za konkrétne opatrenia. Osoby zodpovedné za realizáciu plánu obrany je potrebné v pravidelných intervaloch školiť. V priebehu prípravy by mali v rámci svojich kompetencií zvládnuť všetky postupy obsiahnuté v pláne a súčasne by sa mala rozvíjať aj ich schopnosť improvizácie. Plán nemôže predvídať všetky eventuality možného vývoja. Príprava by preto mala zahŕňať aj analýzy minulých prípadov a samostatné riešenie modelových situácií. Všetci musia byť pripravovaní tak, aby v prípade potreby mohli zastúpiť aj ďalších, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nebudú schopní svoje úlohy plniť. To znamená, že musí byť pripravené aj primerané množstvo náhradníkov [1, 3, 4]. Dôležitým procesom je charakterizovanie stavu a získanie prvotných informácií pre budovanie bezpečnostného systému letísk. Analýza získaných výsledkov nám určuje spôsob aplikácie a tvorby systému. Charakterizovanie stavu musí byť trvalým procesom a výsledky v záujme zabezpečenia ochrany civilného letectva a obrany letiska pred činmi protiprávneho zasahovania treba sústavne analyzovať. 3. VYTVÁRANIE MODELU Modelovanie v procese optimalizácie bezpečnostného systému ochrany a zaistenia bezpečnosti civilného letiska predstavuje spôsob využitia systémovej techniky a prístupu s cieľom poznať vlastnosti reálneho systému. Modelovanie bezpečnostného systému letiska pre proces simulácie je podmienené konkrétnou situáciou, ktorá musí zahŕňať: ochranu perimetra letiska, ochranu budov, ochranu lietadiel, ochranu dôležitých objektov, bezpečnostnú kontrolu. Proces modelovania bezpečnostného systému letiska s použitím moderných zabezpečovacích prostriedkov a aplikovaním platnej legislatívy predstavuje spôsob vytvárania modelu, overovanie jeho presnosti a stupňa podobnosti. 3.1 OCHRANA PERIMETRA 117 Je potrebné zdôrazniť, že nejestvuje systém zabezpečenia, ktorý by nebolo možné prekonať. Moderná ochrana perimetra letiska spočíva predovšetkým v inštalácii technických prostriedkov, ktoré s vysokou presnosťou a spoľahlivosťou umožňujú identifikovať miesto a spôsob narušenia perimetra. Zároveň je na prekonanie prekážky potrebný určitý čas. Aj na malých letiskách predstavuje vonkajší perimeter letiska niekoľko kilometrov, ktoré sú len veľmi zriedka chránené kvalitným oplotením Výhodou je, že plocha letiska umožňuje prehľad a poskytuje tak dostatok času na identifikáciu narušiteľa. Pretože počet pracovníkov je na takýchto letiskách väčšinou malý, postačuje ich identifikácia pomocou jednoduchých kariet s prípadným farebným odlíšením oprávnenosti vstupu do stanovených priestorov. Dokonalé oplotenie bráni preniknutiu zvierat na pohybové plochy a ich prípadnej kolízii s lietadlami. Vyššia úroveň bezpečnosti sa požaduje na veľkých medzinárodných letiskách alebo pri niektorých objektoch na týchto letiskách. Požadovanú úroveň obyčajne nemožno dosiahnuť bežným oplotením. Na zabezpečenie objektov zvláštneho významu by sa mali použiť ochranné systémy bariérového typu, prípadne iné typy systémov, ktoré pracujú na rôznych fyzikálnych princípoch. Vo všeobecnosti možno povedať, že úroveň zabezpečenia, resp. stupeň bezpečnosti akéhokoľvek systému je daný pravdepodobnosťou, s akou dôjde k narušeniu chráneného objektu bez identifikácie miesta a času narušenia. Stupeň bezpečnosti je jeden z najdôležitejších parametrov na posúdenie stupňa zabezpečenia a možno ho vyjadriť matematicky [1, 5].

61 118 Pravdepodobnosť narušenia systému ovplyvňuje najmä: počet falošných poplachov na jednotku dĺžky a času (napr. na l km dĺžky za 1 mesiac), spoľahlivosť celého systému (závisí od spoľahlivosti jednotlivých prvkov), monitorovanie stavu zabezpečovacieho systému, spustenie poplachu pri poruche základných funkcií zabezpečovacieho systému (tzv. porucha bezpečným smerom). Narušiteľ môže úspešne prekonať zabezpečovací systém, ak sú súčasne splnené štyri podmienky: dokonalá znalosť systému (mechanickej konštrukcie, fyzikálnych princípov a programového vybavenia) narušiteľom, dostatočný čas a ideálne pracovné podmienky, dostupnosť špeciálnych pomôcok a zariadení, ktoré pri bežnom pohybe ľudia nenosia, pri neúspešnom prvom pokuse možnosť neobmedzeného počtu ďalších pokusov Systémy používané pri ochrane perimetra letiska Mikrovlnný systém je nespoľahlivý na nerovnom teréne, alebo ak je v pásme detekcie vegetácia (napr. tráva, kríky). Je ľahko prekonateľný v blízkosti vysielača a prijímača narušiteľ sa bez odhalenia preplazí pod mikrovlnným zväzkom. V systéme s elektrickým poľom pri priblížení veľkého telesa k systému nastane zmena tvaru elektrického poľa. Tá sa zaznamená drôtovými senzormi. Základnými požiadavkami bezporuchovej prevádzky je dokonalé upevnenie systému, zaistenie stanovených vzdialenosti medzi horným drôtom a zemou a predpísané napnutie drôtov. Ak nie sú tieto podmienky splnené, vznikajú falošné poplachy. Systémy citlivé na tlak alebo deformáciu zaznamenajú zmeny v mechanickom namáhaní pôdy v okolí systému, pri prechode osoby nad senzorom. Falošné poplachy vznikajú pohybmi okolitých stromov a stožiarov (vplyvom vetra), zrážkovými javmi (dážď, krúpy). Infračervené žiarenie tzv. infrazávory. Systémy sú citlivé na hmlu, ktorá mení a rozptyľuje infračervený zväzok lúčov. Ich funkciu tiež ovplyvňuje prach a voda skondenzovaná na senzoroch. Vibračné alebo deformačné detektory sú montované na hotový plot a zaznamenávajú jeho vibrácie vyvolané narušiteľmi. Systém je citlivý na falošné poplachy spôsobené vetrom, krupobitím a pod. Televíznu techniku možno namontovať na stĺpy oplotenia perimetra letiska, pričom s použitím zdroja infračerveného žiarenia je použiteľná i na nočné monitorovanie. Pri výbere zabezpečovacieho systému treba systém posudzovať aj z hľadiska vplyvu okolia (terénu) na jeho funkciu. Neexistuje dokonalý systém a systém vhodný pre jednu lokalitu môže byť z hľadiska fyzikálnych princípov, na ktorých pracuje, v inej lokalite nepoužiteľný. Kombináciou rôznych systémov by teoreticky bolo možné vytvoriť dokonalý, neprekonateľný systém. Prakticky to však nie je možné. Integráciou niekoľkých systémov do jedného celku stúpa počet prvkov a klesá spoľahlivosť systému. Stúpa počet falošných poplachov a aj keď teoreticky vylúčime možnosť narušenia, klesá stupeň bezpečnosti systému ako celku. Navyše integráciou viacerých systémov sa zvyšuje cena zabezpečovacieho zariadenia [6]. 3.2 OCHRANA BUDOV 119 Úroveň zaistenia bezpečnosti na odbavovacej ploche a v uzavretých priestoroch letiska závisí od spoľahlivosti kontroly prístupu na letisko a identifikácie zamestnancov. Spôsob zaistenia bezpečnosti bude rozdielny a bude závisieť najmä od veľkosti letiska a jeho druhu. Rýchlo sa meniace bezpečnostné podmienky kladú rozdielne požiadavky na design a konštrukciu odbavovacích budov a ostatných priestorov letiska. Skôr postavené terminály preto len zriedkakedy vyhovujú novým požiadavkám. Rovnako je problematické odhadnúť, aké bezpečnostné požiadavky bude potrebné splniť v budúcnosti. Aj z tohto dôvodu je potrebné navrhovať odbavovacie budovy s maximálnou flexibilitou. Staré odbavovacie budovy väčšinou neumožňujú separáciu odlietajúcich a prilietajúcich cestujúcich a na oddelenie prúdov cestujúcich sa musia prijímať provizórne riešenia. Pri navrhovaní nových odbavovacích budov sa preto uprednostňuje a v súčasnosti používa centralizovaný systém bezpečnostných kontrol. A to už pri vstupe do chodby k odletovým čakárňam gateom (prípadne do tranzitnej haly), kde by mal byť jeden alebo niekoľko bezpečnostných filtrov [1, 5, 7]. Centralizovaný systém má niekoľko výhod: kontrola cestujúcich sa vykonáva už pri vstupe do chodby k predodletovým čakárňam (tranzitné haly), cestujúci nemusí čakať, kým je vyhlásený jeho let, je nízka pravdepodobnosť, že nastane zdržanie letu v dôsledku bezpečnostnej kontroly cestujúcich, prúd cestujúcich v mieste bezpečnostnej kontroly je podstatne stabilnejší, s menšími špičkami, je možné efektívnejšie využitie technických zariadení a personálu. Balkóny, terasy a mezaníny, ktoré členia vnútorný priestor budovy, by mohli byť vhodným pozorovacím miestom pre teroristov alebo miestom, odkiaľ by mohli viesť streľbu. Veľké sklenené plochy, poskytujúce prirodzené osvetlenie, môžu byť v prípade bombového útoku veľmi nebezpečné, pretože úlomky skla sú zdrojom rozsiahlych zranení. V odbavovacej hale a ostatných priestoroch pre cestujúcich by mal byť zaručený prehľad tak, aby bolo sťažené odloženie batožín s bombami.

62 120 Niektoré staršie odbavovacie budovy sú kombinované s garážami. V prípade umiestnenia auta s výbušninami a jeho odpálenia by došlo k rozsiahlym škodám a obetiam na ľudských životoch. V dobe zvýšeného nebezpečenstva teroristických útokov by preto mali byť poschodia garáži priamo susediace s priestormi pre cestujúcich uzatvorené alebo upravené tak, aby sa obmedzilo šírenie detonačnej vlny. Pri návrhoch nových objektov letísk by mali byť parkoviská umiestnené zásadne mimo priameho kontaktu s odbavovacou budovou, či už na dostatočne vzdialenej otvorenej ploche, alebo ako separované poschodové garáže. Zároveň je potrebné zabezpečiť kontrolu parkovísk nielen z dôvodu bezpečnosti, ale aj ako prevenciu proti krádežiam. Vhodným miestom na uloženie výbušnín v odbavovacej budove sú úschovne batožín. Preto pred prijatím do úschovy by mala byť batožina skontrolovaná. Ak sú na letisku skrinky na odkladanie batožín, mali by byť umiestnené mimo odbavovacej budovy. V prípade letov so zvláštnym bezpečnostným režimom je vhodné pre takýto let vyhradiť časť odbavovacích prepážok s oddeleným vstupom. Prepážky musia byť fyzicky aj vizuálne oddelené od ostatných častí budovy. Pred vstupom k prepážkam sa musí zabrániť tvoreniu radu, aby naň nemohol byť vedený útok. Na niektorých letiskách je pre lety so zvláštnym bezpečnostným režimom vyčlenený celý terminál. Výhodou takého riešenia je možnosť komplexného zaistenia zvýšenej úrovne bezpečnosti. Nevýhodou je jasné vymedzenie objektu útoku pre teroristov. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať bezpečnosti počas výstavby alebo rekonštrukcie letiskových objektov. Pracovníci stavebných firiem sa len veľmi neochotne podrobujú bezpečnostným opatreniam a je ťažké zistiť, či sú trestne bezúhonní. Vzhľadom na značnú fluktuáciu nie je pre teroristickú organizáciu ťažké infiltrovať do stavebnej firmy svojich členov. Kontrolu pohybu materiálu sťažuje veľký počet áut a stavebných mechanizmov. Jediným riešením je dôsledné oddelenie častí, kde prebiehajú práce, od ostatných objektov letiska. Ani tak však nemožno celkom vylúčiť, aby sa do letiskového priestoru neprepašovali zbrane či trhaviny na prípadné neskoršie použitie [8 10]. 3.3 OCHRANA LIETADIEL Každý letecký prevádzkovateľ vo vlastnej pôsobnosti zodpovedá za vypracovanie a dodržiavanie postupov na ochranu svojho lietadla. Ak lietadlo parkuje bez dozoru, mali by byť jeho dvere, nákladové dvere a ostatné lietadlové otvory uzatvorené, resp. zapečatené. Schody a ostatné vstupné zariadenia musia byť od lietadla odtiahnuté alebo odpojené. Ak si to situácia vyžaduje, môžu lietadlo strážiť príslušné bezpečnostné zložky letiska. Ak nemožno detekčne skontrolovať personál pri vstupe do vyhradených priestorov bezpečnostnej ochrany, každé tu odstavené lietadlo by sa malo s cieľom zabránenia neoprávneného vstupu pravidelne kontrolovať, a to minimálne každých 30 minút. Lietadlo by malo byť dobre osvetlené a zaparkované v dostatočnej vzdialenosti od oplotenia perimetra alebo iných ľahko prekonateľných prekážok. Každý prevádzkovateľ verejného letiska prijíma opatrenia, aby sa na palubu lietadla používaného v civilnom sektore žiadnym spôsobom nedostali zbrane, výbušniny a iné nebezpečné predmety, ktoré by sa mohli použiť na spáchanie činu protiprávneho zasahovania a ktorých preprava či nosenie nie je povolené [1, 11]. Podstatou analýzy stavu alebo procesu je obmedzenie rizík v civilnom letectve. Analyzovaním možno odhaľovať oslabené miesta v bezpečnostnom systéme letísk, aj keď proces určovania charakteru je časovo náročný. Pre každé letisko bude proces analýzy jedinečný, pretože podstata závisí na spôsobe prevádzky letiska. Vyhodnotením rizík možno optimalizovať bezpečnostný systém letísk, ale jeho samotná účinnosť nemusí byť efektívna, ak je narušenie výsledkom nie jedného, ale viacerých faktorov. Aplikáciou analyzovaných rizík na simulačný model sa dajú získať výsledky efektívnosti bezpečnostného systému letísk vo veľmi krátkom časovom úseku. Využitie simulácie pri tvorbe bezpečnostného systému letísk, resp. jeho optimalizácia prinesie poznatky: aké prvky majú tvoriť bezpečnostný systém, akú reakciu na príslušný proces zásahu možno očakávať, aká bude predpokladaná účinnosť bezpečnostného systému. 3.4 NOVÉ TRENDY V TECHNOLÓGII BEZPEČNOSTNEJ KONTROLY 121 Jedno z významných opatrení na zvýšenie bezpečnosti je úplná separácia prilietajúcich a odlietajúcich cestujúcich. Oddelenie prúdov prilietajúcich a odlietajúcich osôb podstatne sťažuje možnosť odovzdania zbrane alebo iného neprípustného materiálu medzi cestujúcimi. Ďalším z prostriedkov kontroly cestujúcich je ich profilácia a zároveň diferenciácia rozsahu bezpečnostnej kontroly. Je zrejmé, že inú pozornosť treba venovať osobám pochádzajúcim z krajiny podporujúcej terorizmus a inú skupine školákov na výlete. V súčasnosti na svete jestvuje niekoľko databáz o hľadaných teroristoch. Cieľom by malo byť ich prepojenie s rezervačnými systémami tak, aby pracovníci bezpečnosti boli na prítomnosť potenciálneho teroristu automaticky upozornení. V prípade podozrenia by bolo možné teroristu identifikovať pomocou biometrických znakov. Možným riešením je inštalácia technicky dokonalých kontrolných zariadení priamo v odbavovacej prepážke s diaľkovou centralizovanou kontrolou a signalizáciou potreby manuálnej kontroly batožiny, resp. povolenia odoslať batožinu k naloženiu do lietadla. Konečnou požiadavkou je zabezpečiť stopercentnú kontrolu všetkých zapísaných batožín, či už technickými prostriedkami, alebo ich kombináciou s manuál-

63 122 nou prehliadkou. V súčasnosti by však splnenie takejto požiadavky znamenalo neúmerné predĺženie odbavovacieho procesu, ako aj neúmerné zvýšenie nákladov a priestorových nárokov. Tým by sa podstatne sťažili funkcie letiska a teroristom by sa tak podarilo dosiahnuť jeden z ich hlavných cieľov významne narušiť chod leteckej spoločnosti a ekonomiky príslušného štátu. Ďalšou požiadavkou kontroly batožín je zabezpečenie kontroly zlučiteľnosti registrovaných batožín s cestujúcimi. Musí sa zabezpečiť, že všetci cestujúci, ktorí si podali batožinu pri obchodnom odbavení, aj nastúpili do príslušného lietadla. Systém kontroly zlučiteľnosti batožín by mal poskytnúť aj neustály prehľad o pohybe cestujúceho a batožiny v priestore letiska a informáciu, do ktorého nákladového priestoru lietadla bola batožina naložená. V prípade potreby je tak možné batožinu rýchlo vyhľadať a vyložiť. Treba tiež zabezpečiť, aby po kontrole nebolo možné batožinu zameniť ani do nej nič vložiť. Kontrola zlučiteľnosti registrovaných batožín má dva základné nedostatky. V skutočnosti sa môžu vyskytovať samovrahovia, ktorí bombu na palubu sami prenesú a odpália, ale aj takí cestujúci, ktorým bombu do batožiny vložia bez ich vedomia. Zlučiteľnosť registrovaných batožín sa môže kontrolovať počítačovým porovnávaním databáz batožinových príveskov s palubnou vstupenkou cestujúceho, ktoré sa vyhodnocujú pri obchodnom odbavení. Batožinový prívesok môže byť vybavený záznamom s čiarkovým kódom, čítaným laserovými snímačmi. Povinnosťou prevádzkovateľa letiska je prijať opatrenie, ktorým zaistí, že zapísaná batožina bude podrobená bezpečnostnej kontrole pred jej umiestnením do lietadla. Kontrola s využitím röntgenov má pred manuálnou niekoľko výhod. Röntgen ľahšie objaví tajné prepážky v batožine, objekty skryté vo vnútri iných vecí, umožňuje vyššiu produktivitu práce a pri prehliadke osobných vecí cestujúceho menej narúša jeho súkromie. Potenciálny terorista len ťažko môže predpokladať, že pred röntgenovou kontrolou úspešne ukryje zbraň. V porovnaní s kontrolou vykonávanou osobne pracovníkmi bezpečnostných služieb má automatizácia bezpečnostnej kontroly s využitím technických zariadení celý rad výhod. Stroj na rozdiel od človeka napr. nestráca výkonnosť a spoľahlivosť pri vykonávaní opakovanej monotónnej činnosti. Aby bola kontrola skutočne efektívna, musí byť obsluhujúci personál na obsluhu technických zariadení dokonale pripravený. Na kontrolu osôb pri vstupe do priestorov so zvláštnym bezpečnostným režimom možno využiť tzv. mäkký röntgen. Vysoká citlivosť zariadenia a systém scanovania, pri ktorom je synchronizovaný pohyb žiariča a snímacieho zariadenia, umožňujú výrazne znížiť úroveň žiarenia [5, 6, 12] Detektory a batožinové röntgeny Detektory kovov, ktoré sa vo veľkej miere využívajú na všetkých letiskách sveta, sú dnes už schopné pri bezpečnostnej kontrole odhaliť aj zbrane zostavené z nemagnetických materiálov, kompozitov alebo kovov s nízkou elektrickou vodivosťou [12, 13]. Batožinové röntgeny však nesmú poškodiť napr. fotografické filmy, magnetické nosiče údajov alebo databázy v notebookoch. 123 Moderné röntgeny sú schopné rozlíšiť organické aj anorganické látky v závislosti od ich atómových čísel. Predmety s atómovým číslom menším ako 10 sú klasifikované ako organické a na monitoroch zobrazené v oranžovo-hnedých odtieňoch. Takéto nízke atómové čísla majú výbušniny a narkotiká. Plasty a výbušniny ako Semtex alebo C-4, ktoré majú nízke atómové číslo, sa na monitore zobrazujú výstražnou oranžovou farbou. Objekty s atómovým číslom vyšším ako 10 zahŕňajú kovové predmety (napr. zbrane) a zobrazujú sa v odtieňoch modrej farby. Veľmi husté predmety, ktoré nemôžu byť prežiarené nízkoenergetickým žiarením, sú zobrazené zelenou farbou. Skúsený operátor tak identifikuje podozrivé objekty a môže nechať batožinu prezrieť manuálne. Iné typy röntgenov umožňujú vyhľadávať podozrivé objekty pomocou počítača. Ten má v pamäti uložené tvary nebezpečných predmetov (pištole, nože a pod.), ktoré porovnáva s predmetmi v batožine. Niektoré zariadenia umožňujú dokonca trojrozmerné zobrazenie batožiny dosiahnuté združením dvoch žiaričov v jednom röntgene. Výsledky oboch röntgenov sú spracované počítačom, ktorý stanoví rozdelenie hmotností vo vertikálnych rezoch batožinou. Z jednotlivých rezov je generovaný trojrozmerný obraz batožiny. Pomocou algoritmu sa identifikujú objekty s atómovou hmotnosťou plastických trhavín a automaticky je na ne upozornený operátor zariadenia. Operátor röntgenu má najväčšiu vnímavosť prvých dvadsať minút výkonu bezpečnostnej kontroly, počas ktorých dokáže spoľahlivo skontrolovať 200 až 300 kusov batožiny. Na uvedené typy röntgenov je pripojená pracovná stanica operátora, ktorú zväčša tvorí skupina navzájom prepojených monitorov, aby operátor dokázal sledovať rozdielne spektrum snímanej batožiny [14]. Ďalšie systémy používajú napríklad technológiu pôvodne používanú v zdravotníctve počítačovú tomografiu. Porovnávaním s databázou je systém schopný automaticky určiť podozrivé objekty. Zobrazí ich červenou a upozorní na ne operátora [13] Cargo röntgeny a analyzátory plynov Všetok náklad (cargo), kuriérne a expresné balíky určené na prepravu lietadlom prepravujúcim osoby alebo nákladným lietadlom sa musia pred naložením podrobiť bezpečnostnej kontrole. Na to sa používajú veľké objemné cargo röntgeny, ktoré majú kvôli väčšiemu pokrytiu vnútorného objemu podstatne výkonnejšie gama žiariče. Hlavným cieľom kontroly je zistiť, že náklad neobsahuje žiadne zakázané predmety a výbušniny a či pozostáva z položiek, ktoré boli deklarované v sprievodnom liste. Tranzitný náklad nepodlieha bezpečnostnej kontrole za predpokladu, že je chránený pred neoprávneným zásahom v mieste tranzitu [12, 13]. Teroristi najčastejšie používajú plastické výbušniny, ktoré preferujú kvôli ich viacerým vlastnostiam. Niektoré z plastických výbušnín, ako napr. Semtex alebo C-4 sú asi o tretinu účinnejšie ako TNT, ktorý je zasa dvakrát výkonnejší ako dynamit. Základnými zložkami všetkých plastických výbušnín sú buď RDC (cyk-

64 124 lotrimetylentrinytramin) alebo PETIN (Pentaerytritol tetranitrat). Vysoko výbušné látky prechádzajú skoro okamžite po odpálení do plynného skupenstva (detonačná rýchlosť C-4 je m.s-1). Plastické výbušniny vznikli a začali sa používať počas 2. svetovej vojny. Oproti klasickým sú nielen účinnejšie, ale aj odolnejšie a ich výhodou je aj tvárnosť. Presným dávkovaním prímesí a tvarovaním je možné dať im najrôznejší vzhľad od tehál, koženej obuvi až po detské hračky. Ďalšou výhodou plastických trhavín, napr. Semtexu, je, že nemajú prakticky žiadny zápach. S cieľom uľahčenia identifikácie preto členské štáty ICAO (International Civil Aviation Organization) prijali v marci 1991 Konvenciu o značkovaní plastických trhavín. Ide o zvýšenie hladiny vyparovania týchto materiálov tak, aby boli ľahšie zistiteľné bežnými analyzátormi plynov a psami. Neoznačené výbušniny môžu štáty používať len v obmedzenom množstve na vojenské a policajné účely. Prístroje na zisťovanie výbušnín sa môžu používať ako doplnok k iným technickým zariadeniam, napr. röntgenom, alebo ako samostatné zariadenia. Na zisťovanie výbušnín pri cestujúcich sa môžu analyzátory plynov inštalovať napr. aj do otáčavých či odsúvacích dverí. Táto metóda sa na Slovensku nevyužíva, ale na mnohých letiskách Európy sa s ňou možno stretnúť aj pri kontrole vstupu motorových vozidiel do čistého priestoru letiska [15] Použitie psov Použitie cvičených psov je popri zvyšovaní technickej úrovne zabezpečovacích zariadení stále aktuálne aj na slovenských letiskách. Zvieratá totiž disponujú schopnosťami, ktoré ani v súčasnosti nedokážu nahradiť žiadne prístroje a už vonkoncom človek. Odborníci uvádzajú, že psy majú 20 až 40-krát viac čuchových receptorov ako človek [16]. Prítomnosť a použitie kvalitne vycvičeného služobného psa má tiež významný psychologický účinok na potenciálneho páchateľa trestného činu, ktorý sa aj pod jeho vplyvom môže svojho zámeru vzdať. Nehovoriac už o tom, že vycvičený pes dokáže zákrokom, na ktorý je systematicky trénovaný, nahradiť niekoľkých ľudí. Kvalitne vycvičený pes výbušninár dokáže nájsť výbušnimu či zbrane ukryté napr. v lietadle niekoľkokrát rýchlejšie než celý tím pyrotechnikov. Záujem o kvalitne vycvičených psov, ktorí dokážu aktívne vyhľadávať nástražné výbušné systémy, zbrane, drogy či osoby pri rôznych haváriách a živelných pohromách, stále vzrastá a ani v budúcnosti ich používanie nemožno úplne vylúčiť. Nové trendy v technológiách v oblasti bezpečnostných systémov letísk zaznamenávajú prudký a dynamický vývoj. Bezpečnostné systémy sa neustále zdokonaľujú v záujme zvyšovania štandardov bezpečnosti, ale hlavne s cieľom eliminovať riziká teroristických útokov. Letiská v plnej miere využívajú prostriedky na zabránenie činom protiprávneho zasahovania, ale nie je známa ich účinnosť v globálnom použití. K zvyšovaniu bezpečnosti prispieva aj odhaľovanie kritických oslabených miest v bezpečnostnom systéme letísk, ktoré sa prejavili pri teroristických aktivitách v poslednom čase. 3.5 OCHRANA DÔLEŽITÝCH OBJEKTOV LETISKA Ochrana dôležitých objektov je jednou zo základných policajných činností. Musí vychádzať z určitej filozofie a byť organizovaná podľa priebežne aktualizovaného plánu. Obranný plán je potrebné vypracovať pre každý objekt samostatne, a to na základe podmienok, v ktorých sa objekt nachádza, ako aj podľa jeho funkcie, významu a mnohých ďalších aspektov [7, 11]. Prostriedky, ktorými obrana objektu disponuje, možno rozdeliť do nasledujúcich skupín: mechanické prostriedky (mreže, zámky, ploty, nerozbitné sklá, atď.), technické prostriedky (detektory, komunikačné prostriedky, röntgeny, kamery, atď.), fyzická ochrana (bezpečnostný personál), režimové opatrenia (identifikácia osôb, prístupové zóny, kontrola osôb a batožiny, obmedzenia vstupu, časový harmonogram činností, atď.). Ochrana dôležitých objektov letiska sa vykonáva v troch okruhoch: Vonkajší okruh hranice vonkajšieho okruhu sú väčšinou vyznačené iba výstražnými nápismi alebo iným druhom návestí. Hlavným zmyslom takýchto opatrení je varovať pred vstupom do stráženej zóny. Územie za touto hranicou by malo byť monitorované pomocou rôznych technických prostriedkov a senzorov, a to buď skryto, alebo naopak demonštratívne. Cieľom monitorovania je zaistenie narušiteľov a včasné varovanie ostrahy. Hranicu oddeľujúcu vonkajší a stredný okruh by mali tvoriť rôzne mechanické zábrany, najčastejšie plot, ktorého mechanickú funkciu možno posilniť technickými prostriedkami reagujúcimi na pokusy o jeho prekonanie alebo poškodenie. Stredný okruh samotný stredný okruh možno rozdeliť do niekoľkých zón, v ktorých by mala operovať fyzická ochrana podľa určeného systému. Členovia ochrany musia byť vybavení zbraňami a prostriedkami, ktoré zodpovedajú podmienkam a potrebám ich nasadenia. Vnútorný okruh je vymedzený obvodom stráženého objektu. V tomto okruhu môžu byť kombinované prostriedky zo všetkých uvedených skupín. Dôležitým kritériom funkčnosti ochrany objektu je schopnosť efektívne reagovať na útok, ktorému nepredchádzali žiadne varovné informácie. Túto schopnosť, teda funkčnosť systému ochrany, je možné overiť v rámci modelových situácií, ktoré simulujú skutočný útok [1]. 3.6 LEGISLATÍVA 125 Na zaistenie bezpečnosti v civilnom letectve prijímajú prevádzkovatelia letísk opatrenia na zvýšenie pružnosti a skrátenie doby reakcie proti činom protiprávneho zasahovania.

65 126 Existuje množstvo odporúčaní od rôznych organizácií, ako sú napr. FAA (Federal Aviation Administration), ECAC, ICAO a ďalšie. Požiadavka je však vždy rovnaká: zaistenie ochrany a zabezpečenie cestujúcich, posádky, pozemného personálu, verejnosti a letiskových zariadení proti činnom nezákonného zasahovania, a to na zemi alebo počas letu [1, 5, 7]. Slovenská republika sa stala plnoprávnym členom Európskej únie, čo ju zaväzuje aplikovať nariadenia vydané Európskym parlamentom. Jedným z takýchto nariadení je aj spracovanie Bezpečnostného programu letiska prevádzkovateľom, čím sa zaručuje plnenie požiadaviek Národného programu civilného letectva danej krajiny. Bezpečnostný program letiska, vypracovaný podľa stanovených nariadení a schválený dozorujúcim orgánom štátu, by mal zabezpečiť maximálnu flexibilitu bezpečnosti daného letiska [12]. 4. ÚLOHY PRE PROCES SIMULÁCIE Simulácia v procese optimalizácie bezpečnostného systému letiska predstavuje spôsob použitia modelu na riešenie konkrétnej úlohy, a to: analyzovať kritické miesta v systéme ochrany letiska, simulovať vybrané modelové situácie pri narušení kritických miest bezpečnostného systému letiska, vybrať vhodný model pre potreby simulácie bezpečnostného systému letiska. Bezpečnostný systém civilného letiska pozostáva z množstva prvkov a vzájomných väzieb ochrany. Pre stanovenie kritérií modelu je preto nutné poznať aktuálny stav a proces ich fungovania. Každý prvok musí obsahovať: celkovú účinnosť, faktory, ktoré môžu jeho účinnosť ovplyvniť, umiestnenie (pozíciu) v modeli. Rozhodujúcim kritériom použiteľnosti modelu bezpečnostného systému civilného letiska v procese optimalizácie je riešenie dostatočnej a efektívnej ochrany. Simulácia v prípade optimalizácie predstavuje spôsob vyhodnotenia získaných údajov z modelových situácií. Analýza v prípade optimalizácie predstavuje získanie čo najviac informácií a údajov o kritických miestach ochrany letiska. Optimalizácia predstavuje: prijatie opatrenia z analýzy, zmenu štruktúry modelu, eliminovanie kritických miest ochrany letiska. [13] 5. SIMULÁCIA Simuláciou možno odhaliť kritické miesta, ktoré sú za bežných podmienok ťažko zistiteľné, pričom je možné simulovať všetky ovplyvňujúce podmienky bezpečnostného systému letísk. Základným predpokladom je zvoliť správny model pre simuláciu bezpečnostného systému letiska. Simulačným procesom na statický model sa predpokladá jedna možnosť reakcie, pri dynamickom modeli existuje možnosť voľby jednej z viacerých kombinácií reakcie. Voľbu môže ovplyvniť ľudský faktor alebo riadiaca logická jednotka, ktorá na základe priebežného vyhodnocovania rizík stanoví optimálnu reakciu na simulovaný proces, resp. stav. 5.1 MATLAB 127 MATLAB je integrované prostredie na vedecko-technické výpočty, modelovanie, návrhy algoritmov, simuláciu, analýzu a prezentáciu údajov, meranie a spracovanie signálov a návrhy riadiacich a komunikačných systémov. Najpodstatnejšie zo súčastí numerického jadra MATLAB-u sú algoritmy pre operácie s maticami reálnych a komplexných čísel. MATLAB umožňuje vykonávať všetky bežné operácie, ako je násobenie, inverzia, determinant, atď., a v najjednoduchšej podobe ho možno použiť ako maticový kalkulátor, pretože všetky tieto operácie sa zapisujú takmer tak, ako keby sme ich písali na papier. Okrem údajových typov jednoduchších ako tradičné matice podporuje MATLAB zložitejšie typy, ako sú napr. viacrozmerné polia reálnych alebo komplexných čísel. Ďalším údajovým typom sú tzv. polia buniek, teda štruktúry podobné maticiam, v ktorých každý prvok môže byť iného typu. Podobne je možné tvoriť údajové štruktúry, kde sú prvky rozlíšené nie súradnicami, ale menom, takže pripomínajú štruktúry známe z bežných programovacích jazykov. Skladaním týchto údajových typov je potom možné vytvoriť ľubovoľne zložité údajové štruktúry. Vektor reálnych čísel môže v MATLAB-e predstavovať aj polynóm a operácie s polynómami, ktoré sú v programe taktiež obsiahnuté. Vektory môžu tiež reprezentovať časové rady alebo signály a MATLAB obsahuje funkcie na ich analýzu výpočet strednej hodnoty, hľadanie extrémov, výpočet smerodajnej odchýlky, korelačných koeficientov, rýchle Fourierove transformácie. MATLAB tiež podporuje špeciálny formát uloženia tzv. riedkych matíc, čo sú rozmerom veľké matice, ktoré obsahujú väčšinu nulových prvkov. Ďalšou významnou vlastnosťou jazyka MATLAB je možnosť práce s objektmi. Tie užívateľovi umožňujú rozšíriť prostredie o nové údajové typy, na ktorých je možné definovať ľubovoľné funkcie a operátory. Otvorená architektúra MATLAB-u viedla k vzniku knižníc funkcií, nazývaných toolboxy, ktoré rozširujú použitie programu v príslušných vedných a technických odboroch. Tieto knižnice, navrhnuté v jazyku MATLAB-u, ponúkajú predspracované špecializované funkcie, ktoré možno rozširovať, modifikovať, alebo len čerpať informácie z prehľadne dokumentovaných algoritmov [14, 15].

66 SIMULINK Pri dynamickom modeli bezpečnostného systému letiska je možné využiť program SIMULINK, ktorý slúži na simuláciu a modelovanie dynamických systémov. Program používa algoritmy MATLAB-u pre numerické riešenie nelineárnych diferenciálnych rovníc. Poskytuje možnosť rýchlo a jednoducho vytvárať modely dynamických sústav vo forme blokových schém a rovníc. Nový prístup k riešeniu diferenciálnych rovníc dovoľuje simulovať aj rozsiahle stiff systémy rýchle, presne a s efektívnym využitím pamäte počítača. Pomocou SIMULINK-u a jeho grafického editora sa dajú vytvárať modely lineárnych i nelineárnych, v čase diskrétnych alebo spojitých systémov jednoduchým presúvaním funkčných blokov. SIMULINK umožňuje spúšťať určité časti simulačnej schémy na základe výsledkov logickej podmienky. Tieto spúšťané a povoľované subsystémy umožňujú použiť program v náročných simulačných experimentoch. Samozrejmosťou je otvorená architektúra, ktorá dovoľuje užívateľovi vytvárať si vlastné funkčné bloky a rozširovať už tak bohatú knižnicu SIMULINK-u. Hierarchická štruktúra modelov umožňuje koncipovať aj veľmi zložité systémy do prehľadnej sústavy subsystémov prakticky bez obmedzenia počtu blokov. SIMULINK, rovnako ako MATLAB, dovoľuje pripájať funkcie napísané užívateľom v jazyku C. Vynikajúce grafické možnosti SIMULINK-u sa dajú priamo využiť na tvorbu dokumentácie. Medzi neoceniteľné vlastnosti patrí nezávislosť užívateľského rozhrania na počítačovej platforme. Schopnosť prenosu modelov a schém medzi rôznymi typmi počítačov umožňuje vytvárať rozsiahle modely, ktoré vyžadujú spoluprácu väčšieho kolektívu riešiteľov na rôznych úrovniach [16]. 5.3 FEMLAB Má možnosť zahrnúť do jedného riešenia niekoľko fyzikálnych vplyvov súčasne, napr. zaťažovanie silou pri súčasnom pôsobení okolitej teploty, alebo prúdenie s prestupom tepla. Pri práci s FEMLAB-om máme k dispozícii zrozumiteľné a intuitívne grafické 2D alebo 3D prostredie a nie sme odkázaní na nezáživné textové údaje doplňujúce zložité rovnice. Aj keď je FEMLAB plný matematiky, môže s jeho pomocou úlohu úspešne a rýchle vyriešiť aj človek z praxe, ktorý matematiku špičkovo neovláda, ale svojmu odboru dobre rozumie. Grafické výstupy sú názorným vodidlom pri hľadaní optimálneho riešenia zadanej úlohy. FEMLAB pracuje spoločne s MATLAB-om, využíva jeho pracovný priestor (Workspace) a rad matematických a hlavne grafických funkcií. Pre chod FEM- LAB-u je inštalácia MATLAB-u nevyhnutná. Prácu vo FEMLAB-e možno rozdeliť do troch hlavných etáp: 1. voľba typu úlohy, vytváranie geometrického modelu riešenej úlohy a zadanie okrajových podmienok, 2. generovanie siete a riešenie úlohy, 3. spracovanie výsledkov riešenia, údaje, grafy a animácie [17]. Vstupnou bránou do FEMLAB-u je tzv. Model navigátor. Je to dialógové okno, v ktorom si zvolíme pracovnú oblasť napr. prestup tepla, prúdenie, pružnosť a pevnosť, elektromagnetizmus, atď. Touto voľbou určujeme tvar parciálnej diferenciálnej rovnice, ktorú bude FEMLAB riešiť, a zároveň tým dávame pokyn, aby sa v grafickom editore zobrazovali dialógy spojené s touto problematikou. Súčasne tiež volíme geometrický priestor, v ktorom budeme našu úlohu riešiť. Môže to byť 1D, 2D a 3D. Pokiaľ charakter našej úlohy nespĺňa žiadna z už definovaných aplikácií, máme možnosť použiť všeobecný tvar parciálnej diferenciálnej rovnice a vhodným zadávaním koeficientov do týchto rovníc si vytvárame našu vlastnú aplikáciu. FEMLAB ponúka štyri skupiny aplikácií: fyzikálne aplikácie, režimy parciálnej diferenciálnej rovnice, slabé režimy, klasické parciálne diferenciálne rovnice. 129 V prvom kroku nášho riešenia môžeme sieť generovať automaticky. Pokiaľ si to vyžaduje presnosť výpočtu, máme možnosť sieť ďalej zjemňovať alebo nastavením vhodných parametrov ďalej upravovať. FEMLAB tiež umožňuje generovanú sieť štatisticky vyhodnocovať, aby sme mohli posúdiť jej kvalitu s dopadom na presnosť výpočtu [18] Riešenie úlohy Podľa typu úlohy si FEMLAB zvolí tzv. riešič, ktorého parametre môžeme ďalej upravovať. Nastavený riešič však môžeme kedykoľvek zmeniť. Používajú sa nasledujúce riešiče: lineárny riešič, nelineárny riešič, riešič na riešenie úloh v čase, adaptívny riešič (adaptívne generovanie siete sa pokúša identifikovať oblasti, v ktorých je potrebná veľká presnosť), iteračný riešič, parametrický riešič, riešič multigrid, ktorý rieši lineárne a nelineárne úlohy parciálnej diferenciálnej rovnice v tvare koeficientov alebo vo všeobecnom tvare. Na riešenie jednoduchej geometrie používa FEMLAB lineárne Lagrangeove elementy. Pri riešení možno použiť Lagrangeove elementy od lineárneho až do 5. rádu, Hermitove 3. až 5. rádu a Argyrisove 5. rádu. S premennými pracuje FEMLAB miestne, to znamená, že ich hodnoty sa počítajú v tom bode, v ktorom sú všetky potrebné informácie. Môžeme však defi-

67 130 novať aj tzv. viazané premenné (coupling variables), ktorým je možné pre výpočet priradiť informácie z iného miesta geometrie alebo dokonca z iného geometrického telesa. Takéto premenné sa môžu použiť napríklad v koeficientoch parciálnej diferenciálnej rovnice alebo v priebehu vizualizácie výsledkov v následnom spracovaní. Pri použití v koeficientoch parciálnej diferenciálnej rovnice sú výsledkom nemiestne závislosti (non-local dependences), čo nazývame rozšírenou multifyzikou (extended multiphysics), ktorá je protikladom k obyčajnej multifyzike s miestnymi závislosťami v miestnych bodoch [19]. FEMLAB ponúka zobrazenie výsledkov v rôznych rezoch, plochách, obrysoch, vektoroch alebo prúdniciach. V tejto časti sú plne využité grafické možnosti MATLAB-u. Vizualizované dáta je možné zobrazovať v 2D alebo 3D priestore, animácie môžeme zobrazovať v klasickom okne MATLAB-u alebo ukladať do externého súboru. FEMLAB umožňuje zisťovať grafické závislosti vypočítavaných hodnôt v definovaných rezoch alebo hodnoty v definovaných bodoch. V post režime môžeme využívať integráciu nad oblasťou alebo nad okrajovou podmienkou, aby sme tak mohli napríklad získať priemerné hodnoty požadovaných veličín FEMLAB COMSOL Multiphysics COMSOL Multiphysics umožňuje modelovanie a simuláciu fyzikálnych procesov popísaných parciálnymi diferenciálnymi rovnicami s následným riešením metódou konečných prvkov. FEMLAB (COMSOL Multiphysics ) je dynamicky sa rozvíjajúci program na modelovanie a simuláciu fyzikálnych procesov popísateľných pomocou parciálnych diferenciálnych rovníc. Metóda je známa tiež pod názvom EBM Equation Based Modeling, kde základom riešení je knižnica parciálnych diferenciálnych rovníc popisujúcich vybrané úlohy. Užívateľ však nie je obmedzovaný aplikačnými režimami z tejto knižnice, ale vďaka otvorenosti systému má možnosť voľne definovať svoje vlastné úlohy. Väčšina úloh vo FEMLAB-e sa rieši metódou konečných prvkov. Program je určený na modelovanie a simuláciu úloh z oblasti strojárstva, elektrotechniky, chémie a z rôznych oblastí fyziky, ako je prenos tepla, dynamika kvapalín, akustika, vibrácie, elektromagnetizmus a šírenie vĺn, fotónová fyzika, simulácia javov v polovodičoch, štrukturálna mechanika, difúzia a prúdenie poréznymi médiami, chemické reakcie, geofyzika, biológia, palivové články, polovodiče, vedenie tepla, MEMS Microelectromechanical Systems, kvantová mechanika, atď. FEMLAB zjednodušuje pochopenie fyzikálnych a technických procesov vďaka názornej grafike, jednoduchej zmene vstupných parametrov a možnosti simulácie danej úlohy. Na riešenie je možné v krátkej dobe nazrieť z niekoľkých zorných uhlov a efektívne tak nájsť optimálny variant. Práve zrozumiteľnosť, otvorenosť, schopnosť riešiť viac fyzikálnych javov súčasne (multifyzikálne úlohy) a veľké množstvo predspracovaných typových príkladov sú hlavnými prednosťami tohto nástroja [20, 21]. 5.4 ZOBRAZENIE SIMULÁCIE Proces simulácie môže byť zobrazený v textovej, ale aj v grafickej forme. Textová forma obsahuje hodnoty veličín (reálny čas, účinnosť prvku a účinnosť systému v percentách, doby reakcie), ktoré sa zobrazujú v jednotlivých oknách. Hodnoty veličín možno exportovať do údajového súboru, z ktorého môžeme použiť údaje pre simuláciu vo virtuálnom priestore. Pomocou animačných aplikácií sa dá navrhnúť 3D priestor so všetkými prvkami simulovaného bezpečnostného systému. Každému prvku sú pridelené hodnoty z údajového súboru, je stanovený čas simulácie (reálny, zrýchlený alebo spomalený) a pohľad na virtuálny 3D priestor. Po zadaní týchto údajov a hodnôt je samotná simulácia zobrazená v grafickej forme, ktorá dokáže prehľadnejšie ukázať prebiehajúce procesy [22, 23]. Obr. č. 1: Virtuálny 3D priestor Hlavným kritériom optimalizácie bezpečnostného systému letísk je aplikácia optimálneho výberu prvkov modelu simulácie, ktorou boli dosiahnuté výsledky s čo najvyššou účinnosťou ochrany. Optimalizáciu ochrany možno zvýšiť aj: elimináciou ovplyvňujúcich faktorov prvkov bezpečnostného systému, zmenou miesta (pozície) prvku v systéme, zvýšením počtu prvkov v jednom mieste. 6. ZÁVER 131 V prípade, že sa vo svete nepodarí odstrániť príčiny terorizmu, a tým aj terorizmus samotný, nemožno vylúčiť jeho dopady ani v leteckej činnosti. Proces odstránenia skutočných príčin bude časovo veľmi náročný, a preto, podľa názoru niektorých odborníkov, okrem veľkého počtu aktivít a snáh zameraných na zmiernenie následkov teroristických útokov, je potrebné vyvíjať, vyrábať, využívať

68 132 a zdokonaľovať bezpečnostné systémy letísk s cieľom zefektívniť ochranné opatrenia v leteckej doprave. Cieľom tohto príspevku bolo načrtnúť možnosti riešenia daného problému v budúcnosti s použitím simulácie, a to v oblasti legislatívy, ako aj pri konkrétnych opatreniach so zhodnotením kladov a nedostatkov navrhovaných riešení v oblasti bezpečnostných systémov letísk s prihliadnutím na spôsoby riešenia daného problému. Naša krajina sa stala členom EÚ a NATO. Vstúpiť do vyspelej Európy bez optimalizovaného bezpečnostného systému letísk, vyškoleného personálu a kvalitných služieb však nie je možné. Bezpečnostný systém letísk sa dá optimalizovať pomocou údajov získaných zo simulácie a postupov vypracovaných v súlade s nariadeniami Európskej únie a medzinárodnými odporúčaniami. Pri využití moderných zabezpečovacích prostriedkov sa ochrana letísk mnohonásobne zvýši. Treba si však pritom uvedomiť, že ide o pomerne široké spektrum problémov s prudkým, dynamickým vývojom a že súčasné technické prostriedky ochrany majú obmedzenú časovú platnosť dovtedy, kým na trh neprídu novšie a ešte kvalitnejšie. 133 [17] BITTNER, K.: FEMLAB modelování úloh ve vědě a technice, MM Průmyslové Spektrum (2003) [18] [19] BITTNER, K.: FEMLAB nový nástroj pro simulaci, AUTOMA (2002) [20] [21] [22] Humusoft: VIRTUÁLNÍ REALITA PRO MATLAB A SIMULINK, tlačová správa (2000) [23] PÍŠA, P.: Matlab, laboratoř nejen pro matematiky, LITERATÚRA [1] Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo: Bezpečnostná príručka pre zaistenie civilného letectva proti činom nezákonného zasahovania, (1996). [2] DANĚK, J., TVRDOŇ, L.: Využití simulačních modelů pro optimalizaci logistických řetězců, príspevok prednesený na VI. medzinárodnej logistickej konferencii LOGISTIKA obor 21. století, usporiadanej Českou logistickou asociáciou [3] BRZYBOHATÝ, M.: Terorismus I. Praha 1999 [4] BRZYBOHATÝ, M.: Terorismus II. Praha 1999 [5] ECAC: Doc. 30 (2003) [6] [7] ANNEX 17: Security (2002) [8] L 14: Navrhovanie a prevádzka letísk (2003) [9] ANNEX 14: Aerodrome design and operations (1999) [10] TSA Transport security administrations REV Panuzio [11] L 17: Ochrana civilného letectva pred činnmi protiprávneho zasahovania (2002) [12] Nariadenie Európskeho spoločenstva: 2320/2002 [13] [14] RUBINSTEIN, J: Announcement of Funding for Research in Human Attention and Object Recognition Federal Aviation Administration. (AAR-510). [15] [16] MYERS, L.: Auburn University s school of veterinary medicine Bomb-sniffing dogs head to airports. (2002)

69 134 SITUAČNÉ RIADENIE KOMPETENCIÍ LETOVÝCH OSÁDOK / SITUATIONAL MANAGEMENT OF FLIGHT CREWS COMPETENCIES 135 Nevysvetlených a zahmlených leteckých nešťastí je relatívne veľa, pričom opatrenia prijímané na ich zníženie a na zmiernenie dopadov na ekonomiku leteckých dopravcov neprinášajú požadovaný efekt. Preto sa pozornosť odborníkov začína sústreďovať na výskum ľudského faktora ako dôležitého činiteľa vzniku nehôd, ale aj na predchádzanie nežiaducim vplyvom pri prevádzkovaní leteckej techniky. prof. Ing. Tobiáš LAZAR, DrSc., Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach / Aviation Faculty of Technician University in Košice plk. Ing. Miroslav KELEMEN, PhD., Kurz národnej bezpečnosti, Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, Liptovský Mikuláš / National security course, National Defence Academy of Marshall Andrej Hadik, Liptovský Mikuláš Ing. Rudolf KLECUN, PhD., Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach / Aviation Faculty of Technician University in Košice ÚVODOM SUMMARY The paper deals with the specific area of capabilities within the situational control of flight preparation and training focused on the acquire and development of the flight crew s competences. There is a growing alarm over the number of air accidents and not decreasing tendencies of dangerous flight situations in recent years by air equipment operators. There are quite a lot of unexplained and beclouded disasters and measures taken to reduce them and to mitigate their impacts upon economics air transporters are not of desired benefit. That is why the experts start to concentrate on human factor research as an important element of accidents, but also on prevention of undesirable impacts while operating air equipment. Počet leteckých katastrof a neklesajúce tendencie nebezpečných letových situácií v posledných rokoch vyvolávajú u prevádzkovateľov leteckej techniky znepokojenie. 1. KOMPETENCIE LETOVEJ OSÁDKY V súvislosti so snahami vniknúť do problémov zvyšovania bezpečnosti letov z aspektu človeka zodpovedného za bezpečnú funkciu jednotlivých článkov leteckej prevádzky vznikol nový pojem situačné riadenie kompetencií osádok lietadiel. Toto slovné spojenie ukazuje na systémový prístup k doteraz zanedbávanej potrebe aplikovania najnovších poznatkov do väzby človek stroj. Kompetenciou pilota (osádky) pritom spravidla rozumieme jeho psychofyziologické a sociálno-psychologické kvality a výkonnosť v súlade s odbornou spôsobilosťou pre letovú činnosť. Kompetencia vo všeobecnosti vyjadruje súbor schopností, spôsobilostí, právomocí a povinností človeka (odborníka, organizácie, riadiaceho orgánu), potrebných na výkon povolania či funkcie, resp. fungovania príslušného orgánu alebo organizácie [1]. V naznačenej oblasti sa dosiahli už niektoré pozoruhodné výsledky, ktoré sa však ešte na znižovaní leteckých udalostí doteraz dostatočne neprejavili. Samozrejme, samotný pojem dostatočnosť je značne relatívny. Samotné lietadlá a ich motory sa konštrukčne neustále zdokonaľujú, sú spoľahlivejšie a bezpečnejšie, ich účasť na nehodovosti klesá. V kontraste s tým ostro vystupujú chyby a zlyhania osádok pri riadení lietadiel, ktoré sú príčinou viac ako polovice leteckých nehôd. V posledných rokoch sa čoraz väčšia pozornosť venuje operačným schopnostiam pilota (osádky), ktorá sa stáva hlavným objektom výskumu výrobcov i prevádzkovateľov leteckej techniky. 2. PSYCHOFYZIOLOGICKÉ ZVLÁŠTNOSTI ČINNOSTI PILOTA (OSÁDKY) Psychické a fyziologické zvláštnosti činnosti pilota (osádky) spravidla závisia od leteckej techniky, prístrojového vybavenia lietadla, charakteru plnených letových úloh, poveternostných podmienok a pravidiel letu, úrovne odbornej prípravy pilota na let, individuálnych vlastností a psychického stavu pilota (osádky) počas letu. Tieto zvláštnosti sa následne prejavujú v technike pilotovania, navigácii, resp. bojovom použití, v sledovaní vzdušného priestoru a v orientácii pilota počas letu, t. j. v situačnom uvedomení, rozpoznávaní, odhade, plánovaní reakcií a situačnom riadení činnosti pilota (osádky).

70 136 Zvláštnosti leteckej profesie sú dané vzájomnou väzbou a vplyvom jednotlivých prvkov nasledovného podsystému, v rámci komplexného systému bezpečnosti letov (obr.1): Obr. č. 1: Prvky synergie podsystému bezpečnosti letov: pilot lietadlo prostredie [2] Letecké predpisy Taktika letectva Komplexná letecká navigácia Súčinnosť, Bezpečnosť letov... Uvedené prvky tvoria tri piliere letovej činnosti. Ústredným činiteľom tohto aktívneho podsystému bol, je a bude PILOT (osádka). Pilot ako nositeľ letovej úlohy, plní nezastupiteľnú funkciu zberu a vyhodnocovania informácií, riadenia, korekcie a koordinácie vlastnej činnosti (letovej osádky alebo leteckej jednotky), zameranej na splnenie stanovenej letovej úlohy. Pozornosť prevádzkovateľov a špecialistov letectva je preto zameraná na získanie, rozvoj a aktívne udržiavanie kompetencií pilota (osádky) na základe morálnych a vôľových vlastností pilotov, s dôrazom na ich odbornú, psychickú a fyzickú pripravenosť na individuálne alebo tímové plnenie letových úloh v štandardných aj neštandardných situáciách. Z hľadiska bezpečnosti letov, najmä preventívnej činnosti v oblasti bezpečnosti letov, je pilot ako ľudský faktor objektom aj aktívnym subjektom tohto procesu. Druhým prvkom podsystému je letecká technika LIETADLO (letún, vrtuľník). Konštrukcia súčasných lietadiel umožňuje využívanie najmodernejších poloautomatických alebo automatických systémov riadenia, navigácie (leteckej streľby, bombardovania a pod.). Vysoká úroveň technického vybavenia lietadiel pomáha 137 osádkam v plnení úloh, ale zároveň zvyšuje nároky na kvalitu, schopnosti a praktické skúsenosti operátora leteckej techniky pilota (osádky). Tretím významným prvkom podsystému je PROSTREDIE pre výkon letovej činnosti. Letová činnosť sa realizuje v rôznych meteorologických podmienkach, vo dne alebo v noci, v jednoduchej alebo zložitej vzdušnej a taktickej situácii, nad vlastným územím alebo v zahraničí, individuálne alebo v rámci skupinového letu a pod. Plnenie letových úloh prebieha často pri rozdielnych úrovniach letovej záťaže, rádiovej korešpondencie, pokynov pre riadenie letovej prevádzky, rozdielnej súčinnosti a pokynov a postupov pre výkon letu. Ako súčasť prostredia vnímame aj organizátorskú a riadiacu prácu zodpovedných pracovníkov letectva pri riadení a zabezpečovaní leteckej činnosti, ako aj samotné technické prostriedky (rádionavigačné, spojovacie, svetlotechnické a iné) na zabezpečenie letovej prevádzky. Základné psychofyziologické charakteristiky činnosti pilota (osádky) pri individuálnom alebo tímovom plnení letovej úlohy možno stručne vyjadriť v nasledujúcich bodoch: veľký počet operácií, potreba koordinácie pohybov a postupov, náročnosť na rozhodovanie pilota pod tlakom zodpovednosti za splnenie úlohy a pod., uchovanie vstupných informácií v pamäti, nutnosť rýchlej reakcie vo vymedzenom čase, zložitá priestorová orientácia pri letoch podľa prístrojov bez viditeľnosti skutočného horizontu (skutočných orientačných bodov), vplyv vonkajších rušivých faktorov (šum, vibrácie, gravitačné zrýchlenie, bojové streľby, atď.) na pilota resp. osádku, nutnosť komunikácie, kooperácie a koordinácie v osádke (tíme) a jej vedenie, atď. Výsledky výskumu a letecká prax pritom ukázali, že keď sa pilot (osádka) dostane do zložitých podmienok, vzniká u neho zvláštny stav emotívneho napätia stres. Čím viac rastie napätie, tým viac stúpa počet chýb. Zložitú situáciu môže pritom ďalej komplikovať najčastejšia obranná citová reakcia strach, ktorý môže mať rôzny stupeň intenzity a vyvolať pasívne alebo aktívne ochranné reakcie. Strach potom pôsobí ako potencionálny generátor následných chýb. Poznanie týchto základných charakteristík a zvláštností činnosti pilota v súlade s letovými postupmi spravidla umožňuje zlepšovať kompetencie personálu pre individuálne alebo tímové plnenie letových úloh v rámci letového a syntetického výcviku, výcviku v manažmente osádok (Crew Resource Management CRM) a manažmente tímov (Team Resource Management TRM). Súčasne je nevyhnutným predpokladom efektívnej aviatickej edukácie [3] leteckého personálu, s dôrazom na prevenciu pred leteckými nehodami a incidentmi. Riadenie kompetencií letových osádok predstavuje v leteckej praxi situačné riadenie systému integrovanej letovej prípravy a výcviku pilotov (osádok) lietadiel [4] ako celoživotný sebarealizačný proces počas výkonu leteckej profesie,

71 138 so zameraním na získavanie, rozvoj a udržiavanie kompetencií osádok na letovú činnosť. Integrovanú letovú prípravu a výcvik pilotov vnímame ako zložitý systém ľudských a technických elementov, ktorý plní svoju funkciu profesionálnej prípravy pilotov (osádok), kde sa cyklicky strieda proces (technológia) leteckého vzdelávania a výcviku. 3. ROZHODOVACÍ PROCES PILOTA Radikálne zmeny vo vybavenosti lietadiel prvkami umelej inteligencie zmenili prístup k problému, ktorý môžeme stručne vyjadriť slovným spojením ľudský faktor v kabíne pilota. Činnosť pilota vo vymedzenom priestore lietadla zviditeľňuje vnímanie problému a výskum ukazuje, čo je možné očakávať od človeka operátora v procese riadenia stroja lietadla. Po osvojení si uvedenej predstavy sa javí ako opodstatnené posudzovať rozhodovací proces (neomylnosť) pilota podľa počtu povolených, resp. neželaných chýb. Ak budeme posudzovať rozhodovací proces pilota podľa uvedeného charakteru chýb, potom musíme pripustiť, že sa musí zmeniť koncepcia výcviku (tréningu) pilota, resp. osádky. Počas terajšieho spôsobu výcviku sa tradične tolerujú chyby pri imitácii letových situácií, pretože nie je k dispozícii zodpovedajúca miera kompetencií pilota a jeho reakcií na vznikajúce nebezpečenstvo. Inštruktori lietania a riadiaci lietania spravidla neoddeľujú od seba malé a veľké chyby a čo je horšie, nedávajú ich do súvisu s následnými efektmi. V ich vnímaní je rozhodujúci počet spôsobených chýb. Vo všeobecnosti aj u skúsených inštruktorov lietania pravdepodobne prevláda nespôsobilosť odhaliť nedostatočné kompetencie skúšaného pilota na riešenie vzniknutej situácie. Koncepcia riadenia kompetencií osádky lietadla rozlišuje obmedzenia jej kompetencií pri riešení problémov bezpečnosti letu, keď zužuje a modifikuje známe predstavy o situačných medzerách, v ktorých posádka počas letu generuje chyby. Obnovenie sebarealizačnej kompetencie osádky potom predpokladá zmenu myslenia pilota so zásadnou požiadavkou obmedzenia (resp. nevykonávania) rutinných operácií počas riadenia letu lietadla. 4. CHYBY PILOTA A JEHO KOMPETENCIE Všeobecná mienka psychológov, skúsených pilotov i riadiacich pracovníkov zodpovedných za problematiku bezpečnosti letov je založená nie na vylúčení chýb z letovej prevádzky, ale na ich riadení, čo tvorí hlavnú časť koncepcie riadenia kompetencií letových osádok. Uvedená potreba vyplýva zo zistenia, že samotné chyby v rozhodovaní a činnosti letových osádok nie sú problémom, pretože sprevádzajú každodennú činnosť človeka. Problém spočíva v skutočnosti, či vzniknuté chyby negenerujú ďalšie, či pri nich nevznikajú synergické efekty. Je potom dôležité zistiť, ako sa realizuje kompetencia pilota pri kompenzácii chyby, ako pilot využíva schopnosti, inteligenciu lietadla (a obslužného systému), ako vie vzniknutú chybu vylúčiť a nedovoliť vznik ďalšej, nespustiť reťazec chýb na konci ktorého je obvykle letecká nehoda. Pre zistenie takejto kompetencie pilota (osádky) sa vyžaduje potreba povinnej doplnkovej previerky činnosti osádky pri riešení modelových mimoriadnych situácií počas letu až po havarijné stavy lietadla. Z uvedeného vyplýva, že aj pre vylietaného pilota zostáva súčasťou jeho kompetentnosti v riadení lietadla riešiť vzniknuté chyby. Z bulletinov o bezpečnosti letovej prevádzky je známe, že aj skúsení piloti robia počas letu chyby (dokonca hrubé chyby). Vlastnosť pilota nevnímať svoje chyby pri riadení lietadla je neželanou skutočnosťou, ktorá vytvára predpoklady na vznik leteckej nehody, rozširuje podmienky pre nárast nehodovosti v leteckej prevádzke. Znižovanie možných chybných činností osádky počas letu možno dosiahnuť nasledujúcimi spôsobmi prevencie: vhodnou voľbou letových úloh, zabezpečením ich realizácie kompetentnou osádkou, vhodným výberom podmienok a priestoru, kde sa bude letová činnosť vykonávať, náležitou organizáciou letovej činnosti, neustálym dôsledným vzdelávaním a výcvikom letových osádok. Bezpečnosť letu je v prvom rade realizačná vedomosť a situačné uvedomenie vyjadrené získanými a nacvičenými kompetenciami pilota (osádky) lietadla v procese letovej prípravy a výcviku. 5. HRANICE CHÝB OSÁDKY LIETADLA 139 Špecialisti pre bezpečnosť letovej prevádzky spravidla preceňujú význam osobnosti pilota vzhľadom na obsah jeho kompetencií. Letecká prax i výsledky preskúšaní ukazujú, že títo pracovníci sú ochotní v určitom súbore vylietaných pilotov (osádok) lietadla nezaznamenať určité medzery vo vedomostiach (čím vzniká nepokrytá množina kompetencií), naopak pri preskúšaní vedomostí a schopností prejavujú ochotu podsúvať algoritmy riešení, v ktorých piloti (osádky) spomenutého súboru vedia preukázať svoje prednosti. Taká metóda preskúšavania bohužiaľ v praxi sa opakujúca môže upevňovať v letových osádkach sklon k sebauspokojeniu, a tým aj predpoklad chybnej činnosti počas letu. Je zrejmé, že dobré i zlé zvyky sú sprievodnými znakmi rozvoja letectva vôbec. Preto je v praxi žiaduce pokúsiť sa vylúčiť z letovej prevádzky situácie a činnosti generujúce chyby a tam, kde to nie je možné, zaviesť efektívne procedúry letového a syntetického výcviku, ako aj letových postupov, umožňujúce udržať generovanie chýb v kontrolovaných a presne vymedzených hraniciach.

72 140 V snahe zmenšiť medzery v kompetenciách osádok, používajú niektoré letecké spoločnosti štandardné procedúry, ktoré možno informačne spracovať výpočtovou technikou. Napriek užitočnosti takáto metóda nezviditeľňuje možné reálne situácie počas letu. Samotné štandardné procedúry sú veľmi užitočné a žiaduce, pretože umožňujú odkryť skutočné kompetencie posádky, ale je nesprávne ich argumentačne použiť na odstránenie vzniknutých chýb, pretože motivácie pre ich vznik môžu ležať mimo funkcie aj dobre vycvičenej osádky. Ukazuje sa, že dôležitejšie ako odhalenie chyby je zistenie procedúr funkcií, ktoré osádka predtým vykonávala a či si plne uvedomovala ich príčinné súvislosti. Situačné uvedomenie, ktoré je príčinou (spúšťacím mechanizmom) ďalších postupov (krokov) v rozhodovacom procese počas riadenia letu, sa nevyskytuje u pilotov bez kompetencií, ktorých vedomie nebolo formované napr.: kvalitnou pozemnou teoretickou prípravou, výcvikom na leteckom trenažéri, komplexným praktickým letovým výcvikom a pod. Moderné lietadlá konštruované v druhej polovici 80-tych rokov sú vybavené prvkami umelej inteligencie. Jedna z príčin nehodovosti spočíva v neochote pilotov komputerizovať svoju činnosť vzhľadom na automatické palubné systémy, ktoré sa vyznačujú prísnymi požiadavkami na bezchybné vstupné činnosti pilotov. Sú to práve prvky umelej inteligencie, ktoré upozornia na nekompetentnosť letovej osádky. Absencia pravdivého vstupu do takéhoto systému následne spôsobí skreslenie situačného charakteru, čo je častou príčinou prenesenia nepripravenosti jej používateľa (ako operátora) na celý automatický systém. Sú známe prípady aj opačného javu, kedy automatizácia ochudobňuje osádky presunom ich kompetencií na popisované automatické palubné systémy. ZÁVER Situačné riadenie kompetencií letových osádok praktickým riadením systému integrovanej letovej prípravy a výcviku pilotov umožní zvýšiť kvalitu, efektívnosť a bezpečnosť rozhodovacích a riadiacich procesov v rámci profesionálnej prípravy osádok, v kontexte daných vonkajších podmienok a možného vplyvu nepredvídateľných faktorov na činnosť samotného systému. Je preto výzvou pre koncepčné spracovanie uvedenej problematiky zameranej na riadenie rozvoja schopností (kompetencií) letových osádok vzdušných síl. Skúsenosti autorov z realizácie situačných kompetencií pilotov dokázali, že popisovaná koncepcia umožňuje monitorovanie, analýzu, hodnotenie a riadenie procesu prípravy a výcviku, t. j. aj získavania, rozvoja a udržiavania kompetencií pilotov, v súlade so stanovenými individuálnymi a skupinovými výcvikovými cieľmi (letovými úlohami), na pozadí dostupných výcvikových zdrojov. Filozofia situačného riadenia ako systémového prístupu je aplikovateľná a kompatibilná aj v podmienkach komerčnej leteckej spoločnosti pre pilotov s rozdielnou úrovňou kompetencií t. j. letovej spôsobilosti. V súčasnej dobe sa v súvislosti s uvedenými skutočnosťami začína intenzívnejšie hovoriť o kultúre bezpečnosti. Jej základom sú aj sociálne stránky spojené s kariérou a životnou úrovňou letových osádok, do ktorých možno zaradiť aj morálne a ľudské hodnoty. Rezultujúcim výstupom takto polohovanej kompetencie je jej vlastný subjektívny zmysel pre odhad rizika v spojení s vlastnou vnútornou pripravenosťou na riešenie vzniknutej situácie. Dôležitým prvkom bezpečnosti je jej spoločný korporatívny základ, ktorý má byť rozvíjaný príslušným prevádzkovateľom leteckej techniky, ako prirodzená stránka jej používania. Úmyselné zamlčovanie vzniku leteckých incidentov, alebo predpokladov leteckej nehody ako dôležitej informácie, hodnotovo významnej aj z hľadiska emotívnej provokačnej chyby, môže mať fatálne následky. Sme svedkami konfrontačných spojení v zmysle človek-stroj (aj opačne), kedy letecká technika prevažne koncipovaná v 70-tych rokoch minulého storočia a realizovaná v druhej polovici 80-tych rokov svojím technickým životom zasahuje do prvej dvadsiatky rokov 21.storočia. Letecký výcvik sa v tomto smerovaní svojím technickým zabezpečením oneskoril za súčasnou modernou technológiou vzdelávania. Liberalizácia učenia dominuje pred kontrolovaným učením, ktoré predpokladá vysokú kompetenciu examinátorov a účastníkov procesu aviatickej edukácie a pod. Parciálne riešenia problémov leteckej praxe, v rámci komplexného prístupu k budovaniu a rozvoju spôsobilostí leteckého personálu, môžu významnou mierou prispieť k eliminácii vzniku leteckých nehôd, ako hlavného problému rozvoja bezpečnosti v leteckej prevádzke. Kvalitná koncepcia riadenia rozvoja spôsobilostí leteckého personálu vytvára predpoklady aj na dosiahnutie požadovaných operačných schopností leteckého prevádzkovateľa (napr. ozbrojených síl). LITERATÚRA 141 [1] OBDRŽÁLEK, Z. HORVÁTHOVÁ, K. et al.: Organizácia a manažment školstva. Bratislava, Svornosť 2004, s. 149, ISBN [2] KELEMEN, M.: Informačné problémy vyšetrovania okolností leteckých nehôd a prevencie nehodovosti vojenského letectva. [Monografia]. Košice, VLA GMRŠ, 2004, s. 100, ISBN , EAN [3] KLECUN, R.: Nové trendy vo vzdelávaní leteckých odborníkov. Košice, VLA GMRŠ 2003, s. 115 [4] LAZAR, T. et al.: Priebežná výskumná správa plnenia vedeckej úlohy č. 129 SIRIAD. Košice, VLA GMRŠ 2004

73 142 MIESTO MORÁLKY A ETIKY V ŽIVOTE VOJENSKÉHO PROFESIONÁLA / ROLE OF MORAL AND ETHICS IN THE PROFESSIONAL MILITARY LIFE doc. RSDr. Bohumír HULAN, CSc., Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied Žilinskej univerzity / Department of Pedagogical, Psychological and Social Sciences of the University of Žilina PhDr. Zuzana KORČOKOVÁ, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši / Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik in Liptovský Mikuláš SUMMARY The term of morality includes status of moral consciousness and moral relations which are ruled in all society. A member of armed forces is a bearer of many terms which designated different moral qualities which influence and linke ach other. Moral has become inseparable phenomenom of each social system and it is defined like a form of social consciousuess. Its main function is to regulate human behaviour in individual branches and periods of their lives. Military ethic is specified as a theory of moral military action, peaceful and war events. It contributes to form moral consciousness of soldiers and it plays a significant task in the system of proffesional, moral and psychological training of armed forces. Keywords: morality, ethical theory, moral principles, ethical education, military ethic 1. ÚVOD V poslednom čase sme svedkami mnohých vyjadrení k problémom morálky a etiky. Neraz sú to síce vyjadrenia účelové, bez znalosti problému, ale v mnohých prípadoch ľuďom naozaj ide o to, aby sa konalo v duchu morálnych zásad, aby mohli žiť bez obáv o svoju existenciu či dokonca o život, pretože v spoločnosti sa začínajú udomácňovať spôsoby nemajúce s demokraciou a humanizmom nič spoločné. Treba vidieť, že zatiaľ čo jedni v prístupoch k problematike morálky a etiky uprednostňujú skutočne profesionálny prístup, založený na odbornosti a zodpovednosti, iní o morálke neraz zanietene hovoria, ale v praktickom živote uprednostňujú úplne odlišné hodnoty. A povedzme si úprimne, že im to neraz prináša prospech a úspech v živote, aj keď väčšinou relatívny a, povediac rečou etiky, neprinášajúci človeku skutočnú radosť a šťastie. Zo skúseností vieme, že takéto prístupy sa nevyskytujú iba na povrchu spoločnosti, ale sú v nej hlboko zakorenené a iba ťažko sa ich zbavujeme. Veď keby to tak nebolo, morálne zásady by sa stali neoddeliteľnou a systémovou súčasťou života všetkých zložiek spoločnosti, na všetkých úrovniach riadenia. Preto je našou povinnosťou vyjadrovať sa k týmto problémom a usilovať sa o ich spravodlivé riešenie. 2. VŠEOBECNE O MORÁLKE 143 Čo je to morálka, kedy a odkiaľ vstúpila do nášho života, prečo ju vlastne akceptujeme a prečo je nám bez nej spravidla horšie. To sú otázky, ktoré sledujeme a na ktoré sa snažíme dať odpoveď, hoci sa hľadá nesmierne ťažko, pretože aj tí, čo by mali kompetentne odpovedať, s tým neraz majú problémy. Jednak preto, že ich problém morálky neoslovuje a nepovažujú ju za prirodzenú a neoddeliteľnú súčasť svojej funkcie, ba neraz ani ako súčasť svojho života, alebo preto, že jednoducho odpovedať nevedia. Dnešná doba však neakceptuje ani jeden, ani druhý dôvod. Dnešok si totiž žiada na významných postoch ľudí nielen odborne pripravených, ale aj schopných kedykoľvek sa zodpovedať za svoje konanie a pozrieť sa svojmu okoliu do očí. Tomu prirodzene zodpovedá aj úroveň etickej teórie. Etika nielen zdôvodňuje, ale aj stanovuje isté morálne zásady, ktorými sa spoločnosť riadi. Nikde však nie je dané, či táto teória sleduje vždy ten správny spoločenský vývoj a blaho príslušníkov spoločnosti. Treba pochopiť, že ak sú východiskové názory na morálku nesprávne, deformujú sa v každej súčasti spoločenského systému. To už ale nie je otázka iba teoretická, ale praktická, pretože vytvára aj imidž konkrétnej spoločnosti navonok. V súčasnosti má morálka viac rozmerov, ktoré sa navzájom podmieňujú. Ako v každom povolaní, existuje predovšetkým rozmer profesijný, ktorý je pre každú profesiu nesmierne dôležitý, ale aj zložitý, pretože sa prelína s rozmerom všeľudským. Morálka sa postupne stáva neoddeliteľným javom každého spoločenského systému a spravidla ju definujeme ako formu spoločenského vedomia, ktorej funkciou je regulovať správanie ľudí v jednotlivých oblastiach a obdobiach ich života. Z uvedeného je zrejmé, že mimoriadny význam má práve v období aktívneho života človeka, ktorý by mal vždy uvažovať o morálnych dôsledkoch svojho ko-

74 144 nania pri každom závažnom rozhodnutí. Je to predovšetkým preto, že našu činnosť determinujú mnohé faktory (zákony, normy, princípy, predpisy a pod.), no konečné morálne správanie je výsledkom individuálneho rozhodnutia každého z nás. Toto rozhodnutie prirodzene závisí na vyspelosti a svedomí človeka. Význam morálky sa výrazne zvyšuje predovšetkým v demokratickej spoločnosti. Ľudia musia pochopiť, že represívne prostriedky ochrany spoločnosti musia riešiť zásadné problémy a že iba akceptácia zákonov a predpisov, ako aj empatia a spolupráca môžu ľuďom zabezpečiť pokojný a bezpečný život. Tak narastá význam etickej teórie, ktorú definujeme ako vedu o mravnosti, pôvode a podstate morálneho vedomia a konania. Práve etická teória zdôvodňuje pre konkrétnu dobu princípy a normy mravného správania. Ak chceme povzniesť úroveň a význam etiky vo vzdelávacom systéme na potrebnú úroveň, musíme ju realizovať v primeraných podmienkach. Za také možno považovať efektívne formulovaný a premyslený systém etickej výchovy študentov pripravujúcich sa na životné povolanie, nadväzujúci na systém prosociálnej výchovy z čias predškolského a školského veku a na systém etickej výchovy realizovanej v priebehu základného vzdelávania. Za metodologicky správny prístup k výučbe etickej výchovy nemožno považovať taký prístup, kedy lektori mechanicky opisujú písomné prípravy, ktoré napokon prečítajú. Treba zdôrazniť, že sa dopúšťajú niekoľkých prehreškov. Predovšetkým nie sú stotožnení s problematikou, ktorú majú prednášať. A etika patrí k vedným odborom, s ktorými musí byť človek vnútorne stotožnený. Ďalší problém spočíva v tom, že neraz ani nemusia vedieť o čom hovoria. A v neposlednom rade neeticky podceňujú poslucháča. Ten spravidla pozná, ak pedagóg nehovorí úprimne a z presvedčenia. Žiaľ, s takýmito prípadmi sme sa stretli viackrát a dokonca aj pri prednáškach pred auditóriom vyššej úrovne. Treba si uvedomiť, že práve tu vystupuje do popredia ešte jeden faktor, s ktorým sa stretávame zatiaľ pomerne často, a to formalizmus. Ale ak si zvykneme na formálny prístup ako na metódu, nemôžeme sa čudovať, keď nám ľudia prestanú veriť a aj k plneniu úloh sa budú stavať podobne. Na všetkých stupňoch riadenia treba pochopiť a akceptovať, že základom realizácie týchto zámerov musia byť v prvom rade vedomosti a že etickú výchovu ako predmet nemôže realizovať každý. Sú ľudia, ktorí majú dobrú slovnú zásobu, sú propagandisticky na výške, ale, žiaľ, chýba im práve morálny rozmer. Vhodný nie je ani opačný prípad, keď je lektor síce morálne na úrovni, ale nevie odovzdať potrebnú sumu vedomostí, nevie ľudí zaujať, ale naopak skôr ich znechutiť. Aj napriek tomu, že sa stretávame s mnohými prekážkami, treba veriť, že nájdeme dostatok ľudí, ktorí budú schopní a aj ochotní angažovať sa v tejto oblasti, pretože nám musí záležať na tom, aby náš vojenský profesionál bol pripravený nielen po stránke odbornej, ale aj sociálnej a morálnej. Medzi prostriedky, ktoré môžu zvýšiť efektívnosť výučby etiky, možno zaradiť predovšetkým: výber kvalitných učiteľov a lektorov, teda ľudí, ktorí sú pripravení odborne, majú potrebné kvality, autoritu a sú schopní ľudí presvedčiť, využívať skúsených odborníkov z praxe a ďalších významných ľudí, vrátane tých, ktorí boli nositeľmi potrebných kvalít, ale už sú v zálohe a v súčasnosti zastávajú významné miesta na iných úsekoch, zapojiť do týchto činností príslušníkov duchovných služieb, ktorí majú vplyv na pomerne širokú komunitu, ale, žiaľ, zatiaľ sa príliš nedarí využívať ich v tejto pre nich špecifickej činnosti, voliť formy a metódy výučby schopné prispieť k tomu, že študenti pochopia predkladané požiadavky na ich profesionálnu činnosť a vnútorne sa s nimi stotožnia. Prirodzene, bolo by ideálne vyčleniť na tento predmet viac vyučovacích hodín, no aj v súčasnej situácii možno realizovať efektívnu výučbu, samozrejme za určitých podmienok. V prvom rade musia byť lektori pripravení aj na riešenie problematických a zložitých názorov študentov, ktorí zatiaľ nemajú príliš veľké životné skúsenosti a niektorí boli skutočne vychovávaní tak, že majú skreslený názor na presadenie sa, spoluprácu či zodpovednosť. Navyše treba zdôrazniť, že mravnosť sa musí prelínať celým systémom života vojenských profesionálov, vrátane ich okolia. Ak sa tak nestane, nemožno očakávať ani pozitívne výsledky. Sme presvedčení, že v podmienkach profesionálnej služby by sa takéto prostredie malo považovať za prirodzené. Žiaľ, výsledky výskumov skôr hovoria o odlišnej praxi. 3. ŠPECIFIKÁ VOJENSKEJ MORÁLKY A ETIKY 145 Pojem vojenská morálka a etika sa vo vojenstve používa približne od polovice 20. storočia. Definovanie tohto fenoménu súvisí s rastúcim významom vojenstva v živote ľudstva. Zavedením jadrových zbraní do výzbroje veľmocí totiž mimoriadne vzrástol význam vojenstva ako fenoménu, ktorý môže mimoriadne významne rozhodovať o bytí či nebytí ľudskej civilizácie. Politici, ale aj vojenskí odborníci pochopili, že jednostranné preferovanie vojensko-odbornej stránky prípravy príslušníkov ozbrojených síl už nestačí a musí sa zvýšiť aj ich osobná zodpovednosť za kvalitu a budúcnosť života na Zemi. Podstata vojenstva sa už prestala spájať iba s otázkou víťazstva alebo porážky, ale ľudstvo si čoraz silnejšie začalo uvedomovať aj stránku sociálnu, etickú, jednoducho všeľudskú. Vojenskou činnosťou v súčasnosti rozumieme činnosť ozbrojených zložiek spoločnosti i civilného obyvateľstva, zameranú na prípravu obrany krajiny v čase mieru a obranu krajiny v čase vojny. Už sme naznačili, že vedomosti a praktické návyky z oblasti etiky i vojenskej etiky sa zatiaľ, žiaľ, chápu ako niečo, bez čoho sa príslušníci ozbrojených síl zaobídu alebo čosi pre vojenského profesionála nepodstatné. Aj keď je to skôr znepokojujúca informácia, má svoje objektívne historické a spoločenské korene. Mnohí sa stále spoliehajú na silu rozkazu, ďalší vidia riešenie v bagatelizovaní či

75 146 dokonca zatajovaní negatívnych javov v živote ozbrojených síl. Je zrejmé, že obe tendencie sú skôr krajnosťou, ktorá vyvoláva potrebu dôsledne sa zaoberať morálnym rozmerom vojenskej činnosti. Za významný faktor treba považovať špecifickosť prejavov a funkcií morálky v procese prípravy vojakov na plnenie úloh obrany a mierotvorných úloh, ktoré sa vyznačujú vysokou špecifickosťou i náročnosťou. Významnou podmienkou je proces utvárania morálnych vzťahov a morálneho vedomia príslušníkov ozbrojených síl. Niektoré problémy z tejto oblasti sú už pomenované a v uvedenom procese nemá opodstatnenie akákoľvek nezodpovednosť na žiadnom stupni riadenia. Morálka jednotlivca nie je danosť, ale predovšetkým suma vedomostí spojená s vôľou. Ak si to neuvedomíme a nebudeme tieto zásady realizovať, budeme sa stále stretávať s menšími, ale skôr s veľkými problémami. Vojenská etická teória, podobne ako všeobecná etická teória, disponuje vlastným kategoriálnym aparátom. Preto treba venovať permanentnú pozornosť zdokonaľovaniu obsahu vojenských etických kategórií, ktorý sa predovšetkým v podmienkach vojenstva dynamicky mení. Je teda náročnou a trvalou úlohou odborníkov, aby pracovali na zdokonaľovaní obsahu etických kategórií, ktoré by mali v ktorejkoľvek dobe odrážať hlavné charakteristiky a tendencie, ako aj trendy vývoja ozbrojených síl. Prirodzene, že sa nevyhneme istým reminiscenciám a bude dokonca prospešné stavať na pokrokových tradíciách, no používať etické kategórie v ponímaní z minulosti, nech už bola akokoľvek slávna či úspešná, je neopodstatnené a škodlivé. Kým budú existovať ozbrojené sily, bude sa riešiť aj otázka vzťahu spoločenskej a vojenskej morálky. Musíme trvať na tom, že hlavné normy vojenskej morálky majú svoj pôvod v spoločenskej morálke, ale funkčne sa vzťahujú na vojenskú činnosť. A keďže spoločnosť má záujem na svojej bezpečnosti a na vysoko kvalifikovanej činnosti svojich branno-bezpečnostných inštitúcií, musí ju zaujímať aj ich vysoká profesionálna úroveň, ktorá je do značnej miery založená na vysokom stupni ich morálky. Preto právom deklaruje svoje požiadavky vo forme náročných noriem, ktoré majú vyhranený právny rámec. Z toho je zrejmé, že slobodný postoj jednotlivca k rešpektovaniu týchto noriem je silne limitovaný, no ak sa jednotlivec rozhodol pre ich plnenie, nik nemá morálne právo tieto normy zľahčovať alebo obchádzať. Nositeľom hodnôt vojenskej morálky predstavujúcej integráciu s občianskou morálkou je vojenský profesionál. Interpretácie vzťahu medzi občianskou a vojenskou morálkou sú zatiaľ rôzne. Niektoré z nich obe morálky stotožňujú, iné ich naopak nezlučiteľne rozdeľujú. Jednotlivé názory sa odvíjajú od stupňa demokratického charakteru spoločnosti. Tie názory, ktoré obe morálky stotožňujú, vychádzajú z predpokladu, že všetky inštitúcie demokratickej spoločnosti musia mať demokratický charakter. Opačné názory prirodzene demokratický charakter ozbrojených síl odmietajú. Podobne je to aj s humanizáciou vojenskej služby. Aj keď sa na vojaka pozeráme ako na občana v uniforme, ktorému nemožno upierať občianske a základné ľudské práva, v otázkach vojenskej služby nemožno zľavovať z nárokov, pre- 147 tože práve takýto prístup by bol nehumánny a mohol by prispieť nielen k nesplneniu bojových úloh, ale byť dokonca príčinou straty životov vojakov, čo by bol vrchol nemorálnosti. Pre príslušníka Ozbrojených síl SR je základným mravným záväzkom vojenská prísaha, ktorá zdôrazňuje základné postuláty vojenskej morálky. Patria sem predovšetkým občianska a vlastenecká povinnosť, vernosť vlasti, statočnosť, disciplinovanosť, svedomitosť a pripravenosť na sebaobetovanie. Sú to atribúty také jasné, že ich občanovi Slovenska zdôrazňovať netreba. Ak by si ich totiž vnútorne neosvojil, nemožno očakávať, že bude dobrým vojenským profesionálom. Možno ešte tak žoldnierom... Jedným zo sprievodných javov ľudského vývoja sa postupne, najmä pod vplyvom politiky, stali vojny. V konkrétnych súvislostiach sa neraz začali považovať až za atribút ľudského života a v niektorých prípadoch dokonca prezentovať ako podmienka spoločenského pokroku. Preto sa často aj morálne aspekty vojen hodnotili podobným spôsobom. Teda vojna ako požehnanie, ale aj ako prekliatie. Skutočnosťou je, že zo sociálneho, politického a ideologického aspektu je mravná orientácia ľudí vo vojnovej činnosti neoddeliteľná od procesov prebiehajúcich v spoločnosti. Iba spôsob realizácie jednotlivých zásad je v podmienkach vojny špecifický, obsiahnutý v pojme vojenská morálka, ktorá vyjadruje zvláštnosti prejavu spoločenskej morálky vo vojenskom prostredí. Vojenská morálka vyžaduje určité ľudské vlastnosti nevyhnutné aj na vedenie bojovej činnosti. Špecifikum vojenskej morálky však nespočíva iba v požiadavke na tieto osobité vlastnosti, pretože obrana vlasti má v súčasnosti všeľudový charakter, ale aj vo zvláštnom charaktere ich formovania a prejavoch. Aj keď vojnu považujeme čoraz viac za krajný a neštandardný spôsob riešenia vzťahov, vývoj vo svete ukazuje, že môže byť aj v súčasnosti kdekoľvek na svete realitou a ako spoločenský fenomén ju zo života ľudí vylúčiť nemožno. A ak už vojny môžu vznikať a byť racionálnymi prostriedkom riešenia problémov, treba dbať, aby sa v nich dodržiavali určité štandardy ich vedenia, aby sa nepoužívali neštandardné prostriedky a aby sa vojny nestali hrozbou pre celé ľudstvo. Preto dnešné vojny musia akceptovať určité zásady: musia rešpektovať nepopierateľné právo človeka na život; nesmú prekročiť rámec používaných prostriedkov vedenia vojen; musí byť zabezpečená ich medzinárodná kontrola s dôrazom na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho a vojnového práva. Tu sa dostávame k významnému problému, ktorý by sa v súčasných podmienkach mal stať nevyhnutnou súčasťou vedomostnej výbavy každého vojenského profesionála. Mravné hodnotenie vojnovej činnosti je predmetom a obsahom vojnovej etiky. Aj keď v podmienkach Slovenskej republiky možno o vojne uvažovať iba v potenciálnej rovine, už dlhšiu dobu niektorí príslušníci našich ozbrojených síl riešia následky vojen po celom svete. Stávajú sa garantmi, že vojna nevybočí z hraníc práva a že neprimerané dôsledky nebude znášať civilné oby-

76 148 vateľstvo. Stávajú sa doslova mierotvorcami, preberajúcimi neraz úlohy, ktoré v mierovom živote riešia politici na úrovni vlád či medzinárodných inštitúcií. Preto by sa už v čase mieru každý vojenský profesionál mal venovať štúdiu medzinárodného vojnového práva, humanitárneho práva a súčasťou jeho celkových kvalít by mala byť aj znalosť zásad vojnovej etiky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vojenskej profesijnej etiky, pretože rieši: hodnotenie vojen a vojnových konfliktov, ich priebeh a dôsledky z morálnych aspektov. Hoci dnes väčšina ľudí považuje vojnu za nemorálnu, niektoré politické problémy sa dajú zatiaľ riešiť iba jej prostredníctvom. Že sa v niektorých prípadoch inštitút vojny môže absolutizovať, sa nedá vylúčiť. Ale aj takú situáciu možno riešiť, napríklad posilnením medzinárodných kontrolných systémov; morálne hodnotenie prostriedkov vedenia bojovej činnosti má v čase vojensko-technickej revolúcie mimoriadny význam. Vieme, že každá vojna, i regionálna, slúži okrem politických cieľov aj na overovanie nových zbraní alebo na likvidáciu zbraní už kvalitatívne prekonaných. Obe tieto eventuality sa v nedávnych vojnových konfliktoch realizovali a dnes sa už verejne hovorí, že ich použitie bolo zbytočné, neprimerané, a teda aj nemorálne; morálne zásady vedenia ozbrojeného zápasu sa dnes mimoriadne ostro sledujú. Každý ozbrojený konflikt totiž vyvoláva až neprimerané asymetrické akcie, ktoré majú neraz väčší rozsah, ako akcie vojnové. Vzhľadom na všeľudový charakter každej vojny treba očakávať aj takéto aktivity, no na druhej strane sa nesmie dopustiť ich zneužívanie; morálne zaobchádzanie s ranenými a usmrtenými patrí aj v súčasnosti k veľkým problémom, pretože ľudská nenávisť dokáže vyvolať krutosť k človeku po jeho smrti. Práve vo vzťahu k raneným sa dnešný svet dopúšťa najväčšieho zla, keďže sa stále vyskytuje ich týranie a nedôstojné zabíjanie. Podobne sa zaobchádza i so zbehmi, vyzvedačmi a zradcami. Aj keď pri takýchto problémoch do popredia vystupujú a narastajú vášne, v každom prípade treba uprednostniť právo; významná požiadavka na morálny vzťah k civilnému obyvateľstvu aj k materiálnym a kultúrnym hodnotám na území protivníka vychádza z čias 2. svetovej vojny a ani dnes ešte nie sú doriešené škody, ktoré vznikli v tejto oblasti práve v uvedenom čase. Napokon, pokiaľ ide zverstvá páchané na civilnom obyvateľstve v posledných regionálnych vojnách v bývalej Juhoslávii, v ruskočečenskej vojne i na iných miestach, o tom zvlášť hovoriť netreba. V procese formovania morálnych kvalít profesionálnych vojakov musí zohrávať významné miesto aj Morálny kódex profesionálneho vojaka, ktorý by mal pre vojenského profesionála predstavovať akýsi metodický návod na jeho činnosť. Vieme, že dokumenty tohto druhu sa nerodia ľahko a v žiadnom prípade by sa nemali chápať ako dogma, ale naopak, mali by sa tvorivo uplatňovať v praxi a prostredníctvom praxe sústavne zdokonaľovať. Po dlhšom čase aj naše ozbrojené sily disponujú takýmto dokumentom. Zatiaľ nie je najdokonalejší, ale existuje. Mali by sme si uvedomiť, že pre potreby Ozbrojených síl SR je potrebný a treba, aby sa s ním všetci profesionálni vojaci zoznámili a usilovali sa o jeho realizáciu. Z vojensko-politických dokumentov NATO, ale aj z dokumentov jednotlivých členov aliancie je zrejmé, že táto orientácia bude mať stále väčší význam, viac stúpencov a bude aj v budúcnosti determinovaná predovšetkým: stavom vývoja medzinárodných vzťahov, ktoré sa výrazne globalizujú a komplikujú, pričom neraz vyžadujú aktívnu účasť medzinárodných ozbrojených síl. V dôsledku toho narastá význam vojenského profesionála nielen ako bojovníka, ale aj ako mierotvorcu, pričom práve na túto pozíciu musí byť moderný vojak pripravovaný oveľa cieľavedomejšie; narastajúcou zložitosťou a náročnosťou bojovej techniky, ktorej exploatácia bude klásť čoraz väčšie intelektuálne i fyzické požiadavky na človeka; stále väčšími požiadavkami nových spôsobov bojovej činnosti na riadiace funkcie človeka, na rast jeho líderských schopností; stúpajúcou zložitosťou ozbrojeného zápasu, ktorý bude klásť stále väčšie nároky nielen na intelektuálnu vyspelosť a fyzickú zdatnosť človeka, ale aj na jeho psychickú odolnosť v zložitých situáciách. ZÁVER 149 Náročné úlohy transformácie nemožno splniť pri absencii morálky, ktorá je predovšetkým záležitosťou jednotlivca. Vedomie jednotlivca sa však formuje najmä cez spoločenské vedomie, cez celkovú klímu v spoločnosti. V podmienkach ozbrojených síl sa toto vedomie formuje v jednotkách, útvaroch a riadiacich inštitúciách. Vojenská prax nám dokazuje, že podceňovanie tohto faktora sa nevypláca. Nedisciplinovanosť vie byť zákerná a čaká iba na vhodnú príležitosť, aby sa mohla prejaviť. A taká príležitosť skôr či neskôr príde. Predovšetkým vtedy, keď sa ľudia dostanú pod tlak a nemajú čas ani dostatočný priestor venovať sa týmto otázkam. Vtedy sa prejaví spravidla všetko, čo sme podcenili, oklamali. Aj v súčasnosti sme neraz svedkami, že pod pláštikom tzv. koncepcií podceňujeme to, čomu sa hovorí denná práca. Mnohým sa ani nemožno čudovať, pretože z rozličných dôvodov (nedostatočná prax, negatívny vzťah k práci a pod.) nepoznajú obsah tohto pojmu. Horšie je, že tendenciu podceňovať dennú prácu majú aj niektorí rozhľadení a skúsení funkcionári a vlastne sa nechávajú unášať dynamikou súčasného vývoja, ktorá je značná a neraz práve tento charakter práce zatláča do úzadia.

77 LITERATÚRA [1] Clausewitz, C.: O válce. Praha, Naše vojsko 1956 [2] Hulan, B.: Nové súvislosti vzťahu vojna mier. Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia, 2003 [3] Radvan, E.: Politické myšlení a morálka vojenského profesionála. Brno, Vojenská akademie 2002 [4] Rawls, J.: Teorie spravedlnosti. Praha 1995 [5] Polonský, D. Matis, J.: Profesionalizácia armády a príprava vojenských profesionálov. Liptovský Mikuláš, Vojenská akadémia 1994 NOVÉ TRENDY VO VOJENSTVE NEW TRENDS IN THE MILITARY NANOTECHNOLÓGIE / NANOTECHNOLOGIES doc. Ing. Dušan Vallo, CSc., MO SR / MoD SR (autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) kpt. Ing. Peter Jurica, MO SR / MoD SR Ing. Dušan Vallo, ALCATEL, s. r. o. / ALCATEL, Ltd. SUMMARY We have indicated possibility of the technology for production and its influence on the structure and features of the carbon clusters, which are generally known as the fullerens, we highlighted its potential to use them in military sector in our article in the journal Vojenské obzory No. 1/2005. Because production technology of the fullerens represents itself only a fraction from all the productions, become to so call nanotechnology, we wanted in this article to be oriented on that nanotechnology, which by our opinion could have influence on quality of armament, technical equipment and materials used in army sector in the future. V našom príspevku vo Vojenských obzoroch č.1/2005 [1] sme naznačili možnosť technológie výroby a jej vplyvu na štruktúru a vlastnosti uhlíkových

78 152 klastrov, ktoré sú všeobecne označované ako fullerény, a poukázali sme i na možnosti ich využitia v ozbrojených silách. Pretože technológia výroby fullerénov predstavuje iba nepatrnú časť výrob patriacich medzi tzv. nanotechnológie, chceli by sme sa v tomto príspevku zamerať na tie nanotechnológie, o ktorých si myslíme, že by v širšom meradle mohli v budúcnosti ovplyvniť úroveň výzbroje, techniky a materiálov používaných v ozbrojených silách. Nanotechnológie dnes patria medzi najprogresívnejšie smery rozvoja vedy a techniky. Poskytujú nebývalé možnosti v širokom spektre praktického využitia. Presná a zámerná manipulácia s hmotou na úrovni atómov umožní v budúcnosti poskytovať novú generáciu produktov, ktoré budú odolnejšie, ľahšie, bez nežiaducich prímesí a budú nachádzať široké uplatnenie v civilnom živote aj vo vojenstve. Už dnes zasahujú do množstva vedných odvetví, ako sú chemické a materiálové syntézy, chemické katalyzátory, molekulárna genetika, robotika, optika, optoelektronika, informatika, medicína a mnohé ďalšie, pričom dosiahnuté výsledky často nachádzajú uplatnenie i v odvetviach, s ktorými zdanlivo nesúvisia. Nanotechnológie sú interdisciplinárne technológie, ktoré si vyžadujú účinnú spoluprácu výskumníkov z predtým oddelených samostatných oblastí za účelom využívania spoločných vedomostí, nástrojov a techník. Nanorozmer výrazne ovplyvňuje vlastnosti materiálov, a to hlavne v dvoch smeroch. Predovšetkým zvyšuje relatívnu povrchovú plochu hmotných častíc v porovnaní s rovnakou hmotnosťou materiálu vo väčšej štruktúre, čo zvyšuje chemickú aktivitu, ovplyvňuje pevnosť, elektrické a magnetické vlastnosti. Po druhé, správanie hmoty dominantne ovplyvňujú kvantové efekty, čo vplýva na optické, elektrické a magnetické správanie materiálov najmä vtedy, keď sa štruktúra alebo veľkosť častíc blížia k spodnému okraju nanospektra. Materiály, ktoré využívajú tieto efekty, sú napríklad kvantové body [2] a kvantové lasery pre optoelektroniku. Materiály možno vyrábať v nanorozmeroch v jednom priestorovom rozmere (povrchové vrstvy, filmy), v dvoch rozmeroch (nanovodiče, nanorúrky) alebo vo všetkých troch rozmeroch (prírodné alebo umelo vyrábané nanočastice, zrazeniny, koloidy a kvantové body). Technika výroby nových alebo vylepšených materiálov sa môže realizovať zhora nadol, kedy je možné veľmi malé štruktúry vyrábať z väčších kusov materiálu (leptanie obvodov na povrchu silikónových mikročípov) alebo zdola nahor spájaním alebo samospájaním atómov a molekúl. Samospájanie atómov a molekúl do štruktúr podľa svojich prirodzených vlastností je technologicky náročnejšie a nie je zatiaľ vhodné pre priemyselné aplikácie. Obe techniky sa vyvinuli nezávisle. V súčasnej dobe dosiahli bod, kedy možno oboma technikami pripraviť približne rovnakú veľkosť častíc, čo vedie k vzniku nových hybridných foriem výroby. Schopnosť vyrábať materiály s veľkou presnosťou v rozmeroch od veľkosti molekúl približne do 100 nanometrov prináša výhody pre široké spektrum odvetví, ktoré sú schopné poskytovať nové alebo vylepšené materiály využiteľné v najrôznejších oblastiach. Očakáva sa, že nanomateriály zlepšia vlastnosti takých produktov, ako sú elektronika, mikrosenzory, displeje, batérie, katalyzátory a pod. 153 Možno tiež očakávať mazivá na báze anorganických látok, magnetické materiály s využitím nanokryštálov, nanokeramiku pre technické aplikácie, automobilové komponenty namáhané vysokými teplotami a filtračné nanomembrány. Vzhľadom na široký okruh možností, ktoré nanotechnológie poskytujú, v ďalšej časti príspevku sa obmedzíme len na tie, ktoré už dnes potenciálne nachádzajú uplatnenie v ozbrojených silách, resp. naznačíme niektoré kľúčové trendy, ktorými by bolo možné tieto technológie rozvíjať. Neznamená to však, že naznačené trendy sa musia realizovať, zatiaľ čo tu neuvádzané aplikácie nemôžu výrazne ovplyvniť rozvoj nanotechnológií. Predpokladá sa, že z hľadiska potrieb ozbrojených síl bude potrebné zameriavať sa na tie technológie, ktoré vedú predovšetkým k novým alebo vylepšeným vlastnostiam materiálov (nanomateriály), na elektroniku, optoelektroniku, informačné a komunikačné technológie. Základným faktorom pri vývoji nových a vylepšených materiálov až do súčasnej doby bola schopnosť kontrolovať ich štruktúru v stále menších a menších rozmeroch. Vlastnosti materiálov závisia od ich štruktúry na mikro a nanoúrovni. V súvislosti so zvyšujúcimi sa vedomosťami o vlastnostiach materiálov na nanoúrovni, vrátane schopnosti ovplyvňovať ich štruktúru, vzniká potenciál na vytvorenie celého radu materiálov s novými charakteristikami, funkciami a aplikáciami. Materiály s jedným rozmerom v nanometroch, napríklad filmy a umelo vyrobené povrchové vrstvy, sa využívajú už niekoľko desaťročí v oblastiach ako sú výroba elektronických zariadení, chémia a strojárstvo. V odvetví kremíkových integrovaných obvodov mnoho zariadení využíva pri svojej činnosti tenké filmy. Výroba a vlastnosti týchto filmov sú pomerne dobre zvládnuté na atomárnej úrovni i v prípade komplexných vrstiev ako sú mazivá. Hrúbku, zloženie, hladkosť povrchu a rýchlosť rastu filmov možno úspešne regulovať. Veľká povrchová plocha a z nej odvodená špecifická reaktivita sa využívajú v celom rade aplikácií, ako sú palivové články [3] a katalyzátory [4]. Pozornosť sa zameriava osobitne na palivové články, ktoré môžu v budúcnosti zohrať pozitívnu úlohu pri hľadaní alternatívnych energií na pohon dopravnej [5], ale aj bojovej techniky. Dôvodom je vysoká efektívnosť premeny chemickej energie na elektrickú, čo vedie k výrazným úsporám energetických zdrojov. Povrchové vrstvy s vylepšenými vlastnosťami, s vyššou aktivitou a väčšou selektivitou nachádzajú uplatnenie v reakčných a separačných procesoch ako sú environmentálne postupy a úprava vody. Z vojenského hľadiska majú význam sorpčné materiály vyvíjané na dekontamináciu toxických chemických látok s cieľom nahradiť súčasné dekontaminačné zmesi založené na pôsobení aktívneho chlóru vo vodných roztokoch (chlórnan vápenatý) alebo organických zmesí s obsahom chloračného činidla (dichlóramidy v dichlóretáne). Materiály s dvoma rozmermi v nanometroch, napríklad nanorúrky a nanovlákna sa vyznačujú výbornými elektrickými a mechanickými vlastnosťami. Mechanická pevnosť uhlíkových nanorúriek vyjadrená Yungovým modulom dosahuje vyššie hodnoty ako jeden terapascal, čo znamená, že sú rovnako tvrdé ako diamant. Sú pružné a majú vynikajúcu elektrickú vodivosť. Špirálovitosť grafitových

79 154 listov určuje, či sa budú správať ako vodič alebo polovodič. Možno ich vyrábať v dostatočných množstvách rôznymi technológiami, ktoré sú už dnes dostupné. Zatiaľ nie je zvládnutá selektivita týchto technológií, a tým aj výroba nanorúriek so špecifickými rozmermi a fyzikálnymi vlastnosťami. Uplatnenie nachádzajú v kompozitných materiáloch na zvýšenie odolnosti proti nárazom a používaných pri výrobe automobilov a skladovacích nádrží, nádrží na uskladňovanie vodíka s možnosťou jeho následného využitia v spaľovacích motoroch automobilovej, leteckej, raketovej a kozmickej technike, alebo v palivových článkoch, senzoroch a zobrazovacích zariadeniach. Vo vojenských aplikáciách možno vláknitú formu uhlíkových nanorúriek využiť ako náplň NBC filtrov ochranných masiek pri zabezpečovaní individuálnej a kolektívnej ochrany osôb pred účinkami toxických chemických látok, nebezpečných škodlivín a biologických prostriedkov, alebo na výrobu textilných materiálov slúžiacich na balistickú ochranu osôb proti strelám a črepinám [6]. Textilné materiály sú zároveň nepremokavé a pritom vzdušné s dobrými maskovacími charakteristikami (nepriestrelné vesty). Uhlíkové nanorúrky sú vhodným materiálom aj na výrobu ochranných filtračných odevov [7, 8]. Materiál s ich použitím sa stáva ohňovzdorný, regenerovateľný a rezistentný voči kyselinám a zásadám. Kombináciou tohto materiálu s nanofóliami možno získať materiály s vysokým stupňom ochrany pred baktériami a vírusmi. Okrem uhlíkových nanorúriek možno tzv. vrstvené zlúčeniny podobné fullerénu vyrobiť i z anorganických materiálov. Dobré tribologické vlastnosti sa dosahujú so sulfidom molybdénu. Sulfid molybdénu v kombinácii s lítiom sa okrem iných vlastností vyznačuje vysokou kapacitou na ukladanie vodíka. Nanorúrky na báze kyslíka (oxid titaničitý) sú predmetom výskumu a možného využitia pri fotokatalýze a pri uskladnení energie. Polovodičové vlákna z kremíka, nitridu gália a fosfidu india sa vyznačujú pozoruhodnými optickými, elektronickými a magnetickými vlastnosťami. Sú vhodné na aplikácie v informačnej technike pri ukladaní údajov s vysokou hustotou, buď ako magnetické čítacie hlavy alebo štruktúrované úložné média v elektronických a optoelektronických nanozariadeniach, alebo ako kovové spoje kvantových zariadení. Materiály s tromi rozmermi v nanometroch sa vyznačujú vysokou reaktivitou a vhodnými optickými vlastnosťami. Oxid titaničitý a oxid zinočnatý sa v nanorozmeroch stávajú priesvitnými. Sú schopné absorbovať a odrážať UV žiarenie. Čím je rozmer nanočastíc menší a blíži sa k spodnému okraju nanospektra, začínajú sa prejavovať kvantové efekty obmedzujúce energie, pri ktorých môžu elektróny a elektrónové diery v časticiach existovať. Keďže energia súvisí s vlnovou dĺžkou, resp. farbou svetla, znamená to, že optické vlastnosti je možné presne vyladiť v závislosti na ich veľkosti. Častice preto môžu emitovať alebo absorbovať špecifické vlnové dĺžky (farby) svetla, a to iba prostredníctvom ich veľkosti. Kombináciou rozmerov častíc rôznych látok bude možné vyrábať materiály s optimálnymi vlastnosťami v požadovanom rozsahu spektra. To možno využiť v textilnom priemysle na výrobu celého radu vylepšených textilných materiálov, ako napríklad priedušných, vode odolných a nešpiniacich sa tkanín, pri výrobe náterových hmôt, ktoré menia svoju farbu v závislosti na zmene teploty 155 alebo chemického prostredia, alebo nátery, ktoré majú schopnosť absorbovať infračervené svetlo, čím by sa podarilo znížiť tepelné straty. Osobitný prínos by to znamenalo pre nátery s požadovanými maskovacími vlastnosťami pri eliminácii nadmerného vyžarovania tepelnej energie a ochrane ťažkej bojovej techniky pred pozorovaním. Vylepšené nanomateriály tvoria základ pre moderné bojové odevy. Vyvíjajú sa materiály absorbujúce energiu s vysokou odolnosťou proti tlakovým vlnám po výbuchu. Počíta sa s odevmi, v ktorých by boli zabudované senzory schopné zistiť biologické a chemické zbrane a reagovať na ne. Nanopóry by sa uzatvorili pri detekcii biologickej alebo toxickej chemickej látky. Zvažuje sa aj o vývoji materiálov monitorujúcich fyziológiu vojaka počas jeho pôsobenia na bojisku a textílií na uniformy s potenciálnymi medicínskymi aplikáciami. Nanočastice sa bežne vyskytujú v prírodnom prostredí. Sú produktmi fotochemickej a vulkanickej činnosti, vytvárané rastlinami a riasami. Sú produktmi horenia a v poslednom čase produktmi spaľovania v spaľovacích motoroch automobilov. Z vojenských aplikácií našli už nanomateriály uplatnenie v kompozitných materiáloch. Tieto materiály zahŕňajú jednu alebo viacero samostatných zložiek navrhnutých tak, aby sa vyznačovali najlepšími vlastnosťami každej zložky. Uvedená multifunkčnosť sa netýka len mechanických vlastností, ale zahŕňa optické, elektrické i magnetické vlastnosti. Uhlíkové vlákna a zväzky viacstenných uhlíkových nanorúriek sa v súčasnosti využívajú v polyméroch na riadenie alebo zlepšenie elektrickej vodivosti, alebo aj ako plnivo do pneumatík na zvýšenie ich pevnosti. Kompozity na báze prírodných ílovitých častíc sa používajú do nárazníkov automobilov. Povrchové vrstvy odolné proti opotrebeniu sú výrazne lepšie, ak sa použije medzivrstva, prípadne viac medzivrstiev s nanorozmermi medzi vonkajšou vrstvou a podkladovým materiálom. Medzivrstva zaručuje dobré spojenie a zosúladenie elastických a tepelných vlastností, čím sa zlepšuje spojenie tvrdej vrstvy s podkladovým materiálom. V súvislosti so zvyšujúcim sa nedostatkom kvapalných ropných produktov nachádzajú uplatnenie nanomateriály a zatiaľ netradičné palivá v palivových článkoch. Predpokladá sa, že palivové články v budúcnosti významným spôsobom ovplyvnia súčasné energetické zdroje. Umelo vyrobené povrchy tvoria základ palivových článkov, pričom vlastnosti povrchu a štruktúra pórov ovplyvňuje ich výkon. Potenciálne použitie nanomembrán na zintenzívnenie katalytických procesov by mohlo zvýšiť efektivitu a zmenšiť ich rozmery. Vodík ako netradičné palivo sa môže vyrábať z uhľovodíkov cestou katalytického rozkladu v reaktorovom module priamo spojenom s palivovým článkom. Vodík možno potenciálne vyrábať aj z iných zdrojov než sú uhľovodíky. Ako palivo možno použiť i nižšie alkoholy (metanol, etanol) [9] alebo oxid uhoľnatý [10]. Rastúci dopyt po prenosných elektronických zariadeniach (mobilné telefóny, navigačné zariadenia, počítače) zvyšuje nároky na výkonnejšie energetické zdroje. Nanokryštalické materiály sú vhodným kandidátom na separačné platne v batériách vzhľadom na svoju štruktúru podobnú pene (aerogél), ktorá dokáže

80 156 uchovať oveľa viac energie než konvenčné typy batérií. Batérie vyrobené z nanokryštalických hydridov niklu a kovov by mali vyžadovať menej časté dobíjanie a mali by mať väčšiu životnosť vzhľadom na svoju veľkú stykovú plochu medzi jednotlivými kryštálmi. Vysoký potenciál nanočastíc a ich schopnosť reagovať so znečisťujúcimi látkami v pôde a v spodných vodách, ako aj ich izololácia, prípadne transformácia na neškodné zlúčeniny, to je predmetom súčasných výskumov. Praktické uplatnenie našli fullerény pri dekontaminácii vody a pôdy od ropných látok. Hľadajú sa postupy, ako znížiť cenu a zvýšiť dostupnosť týchto dekontaminantov. Nanočastice zlepšujú vlastnosti palív i mazív. Prídavok nanočastíc oxidu céria do vznetového paliva zvyšuje hospodárnosť prevádzky motorových vozidiel. Dokonalejšie spaľovanie vedie k zníženiu spotreby a zlepšeniu environmentálnych charakteristík paliva. Anorganické nanočastice možno využiť tak, že by fungovali ako miniatúrne guľôčkové ložiská. Kontrolovaný tvar ich robí trvácnejšími, než sú konvenčné tuhé mazivá a prípravky na zníženie opotrebenia. Je potrebné zvážiť, či sa náklady na zdroje a ich výrobu budú kompenzovať zvýšenou životnosťou mazív a mazaných dielcov. Ak nanočastice znižujú trenie medzi kovovými povrchmi osobitne pri normálovom zaťažení, mohli by nájsť uplatnenie vo vysoko výkonných motoroch ťažkej a obrnenej techniky. Vzhľadom na veľkú povrchovú plochu nanočastice disponujú vysokou katalytickou aktivitou. Za prítomnosti povrchovo aktívnych látok je možné nanočastice syntetizovať v roztoku tak, aby sa vytvorili vysoko usporiadané monodisperzné filmy. Jednotná štruktúra povrchu umožní dosiahnuť vyššiu katalytickú aktivitu a selektivitu. Monodisperzné filmy nanočastíc budú mimoriadne prospešné ako katalyzátory na dodatočnú oxidáciu spalín zo zážihových spaľovacích motorov. Týmto spôsobom by sa mohla znížiť spotreba kovov zo skupiny platiny, ktorých používanie v štandardných motoroch začína byť problematické vzhľadom na ich obmedzenú dostupnosť. Keramické materiály sú tvrdé, krehké a ich opracovanie je zložité a náročné. Ak by sa veľkosť zrna zmenšila na úroveň nanorozmerov, bolo by možné zvýšiť opracovateľnosť keramiky. Vychádza sa z podobnosti keramiky s oxidom zirkoničitým, ktorý je tiež tvrdý a krehký, avšak zmenšením veľkosti zrna na úroveň nanorozmerov sa menia jeho vlastnosti a materiál sa stáva superplastický. Nanokryštalická keramika na báze nitridu kremíka a karbidu kremíka sa používa v automobilovom priemysle na vysoko pevné pružiny, gulôčkové ložiská a zdvíhadlá ventilov. Vykazuje výborné chemické vlastnosti a odolnosť proti vysokým teplotám. Môže sa ľahko formovať a opracovať. Za zváženie stojí aplikácia tejto keramiky pri balistickej ochrane obrnenej techniky. Nanorozmery revolučným spôsobom ovplyvnili aj technológie v oblasti elektroniky, optoelektroniky, informačných a komunikačných systémov a zasiahli do života mnohých ľudí na celom svete. Základom tejto revolúcie bola snaha zdieľať tlačené, slovné, obrazové alebo zvukové informácie. Na to je potrebná technológia, ktorá dokáže prijímať a spracovávať informácie a odovzdávať ich v okamžite prístupnej forme i na druhom konci planéty. Táto technológia kladie enormné 157 nároky na pokrok v spracovaní a ukladaní informácií, na ich prenos a premenu do čitateľnej formy. Z hľadiska velenia a riadenia vojenských operácií majú tieto technológie nezastupiteľný význam. Ich použitie si však vyžaduje bezpečné šifrovanie informácií tak, aby prístup k jednotlivým informáciám mohli mať len poverené osoby. Informačné a komunikačné technológie majú veľa spoločných cieľov spojených s uspokojovaním stále prísnejších rozmerových kritérií, ako aj s využitím alternatívnych technológií, ktoré môžu byť ekonomicky alebo výkonnostne výhodnejšie. Nanotechnológie významným spôsobom ovplyvnili informačné a komunikačné systémy. Ako prvé na svete sa nanotechnológie použili pri výrobe ultratenkých vrstiev v polovodičovom priemysle. Odvtedy všetky aspekty polovodičových zariadení od základných fyzikálnych princípov až po procesnú technológiu dominovali v oblasti nanovedy a bude tak i v budúcnosti. Stále menšie rozmery zariadení sú stimulom ďalšieho rozvoja, ktorý sa bude v dohľadnom čase zrejme realizovať kremíkovými čipmi a v ďalšej budúcnosti vodivými polymérmi. Pri miniaturizácii počítačových čipov, ako je dynamická pamäť s náhodným prístupom DRAM, je polovica vzdialenosti medzi dvoma susednými kovovými vodičmi v pamäťovej bunke rádovo 130 nm, čo kladie mimoriadne požiadavky na litografiu, procesnú technológiu a metrológiu, od ktorých sa vyžaduje schopnosť vyrobiť fungujúce zariadenie s takouto toleranciou. Na porovnanie možno uviesť, že čip Intel 4004 z roku 1971 využíval technológiu na úrovni nm, čipy v rokoch 2007 a 2013 budú vyžadovať technológie na úrovni 65 a 32 nm [11]. Súčasné informačné technológie zahŕňajú počítačové modelovanie vyspelých zariadení a materiálov atóm po atóme, dokážu zobraziť jednotlivé atómy, definovať pozíciu defektného atómu a vytvárať vrstvy s presnosťou na jeden atóm. Litografické zariadenia dokážu písať jednotlivé komponenty s presnosťou pod 10 nm. Súbežne s informačnými technológiami sa rozvíjala pamäťová technológia na ukladanie údajov na pamäťové médiá. Pevná pamäť, ako napríklad už uvedená DRAM, alebo flash pamäť, využíva rovnaké procesy a technológie ako počítačový čip. Disková pamäť je technológia založená na čítaní a zapisovaní informácií magnetickým spôsobom na otáčajúci sa disk. Táto technológia je viac-menej mechanická (presnejšie elektromechanická), spojená s požiadavkami na zmenšenie mechanických častí jednotlivých dielcov a zvýšenie technologickej hustoty zápisu na magnetické médium. Existujú však náznaky, že by mohlo dôjsť k skokovým zmenám v technológii ukladania údajov. Jedným zjavným potenciálnym trendom je, že diskovú pamäť nahradí pamäť v statickom (nepohyblivom) stave, ktorá je odolná proti otrasom. Je pravdepodobné, že pevný disk, či už magnetický alebo optický, zostane v dohľadnej budúcnosti voľbou pre ukladanie údajov vo veľkých objemoch i v súvislosti s ďalším zvyšovaním hustoty záznamu. Ďalšou kľúčovou súčasťou pri vývoji informačných technológií bola optoelektronika [6], ktorá sa zaoberá zariadeniami na premenu elektrických signálov na svetlo a naopak, za účelom prenosu údajov na displejoch pre optické snímanie

81 158 a v budúcnosti pre optické počítače. Optoelektronické zariadenia nie sú kriticky do takej miery závislé na miniaturizácii, ako je to v prípade počítačových čipov, ale i tu trendy smerujú k miniaturizácii. Niektoré komponenty, ako sú kvantové lasery a displeje z tekutých kryštálov si pri výrobe vyžadujú presnosť na úrovni nanometrov. Integrácia optických komponentov do kremíkových zariadení sa už začala a je možné predvídať jej ďalší rozvoj. Medzi oblasti, na ktoré budú mať nanotechnológie vplyv, patria fotónické materiály, v ktorých je možné riadiť prechod svetla zariadením a tým dosiahnuť počítač na báze svetla. Fotónické kryštály usmerňujú svetlo do presne riadených ciest v štruktúre zariadenia, čím je možné prenos a funkčnosť skombinovať do jednej štruktúry. Typický fotónický kryštál pozostáva z poľa dier v dielektrickom materiáli vyrobenom s presnosťou do 10 nm takým spôsobom, že odstupy medzi dierami definujú schopnosť materiálu prenášať svetlo na akejkoľvek stanovenej vlnovej dĺžke. Výsledkom vývoja fotónických kryštálov by mohlo byť, že optické integrované obvody sa budú ďalej miniaturizovať, čo bude mať významný vplyv na oblasti komunikačných technológií a optických počítačov. Kvantové počítače a kvantovú kryptografiu budú podporovať výsledky získané rozvojom optoelektroniky. Keďže elektromagnetická energia je obmedzená na stále menšie a menšie štruktúry, diskrétna (kvantová) energia začína postupne dominovať. Za predpokladu, že technologické problémy súvisiace s výrobou nanoštruktúr z komplexných materiálov sa podarí vyriešiť, mohla by kvantová kryptografia nahradiť súčasné metódy šifrovania. V podobnom časovom horizonte začnú kvantové počítače poskytovať riešenia komplexných problémov, ktoré by sa konvenčnými počítačmi dali len s ťažkosťami riešiť, alebo by sa nedali riešiť vôbec. Omnoho vyššiu voľnosť pri skúmaní materiálov a architektúry, ako informačné technológie, majú tzv. alternatívne technológie. Typickým príkladom alternatívnych technológií je elektronika na báze plastov. Pre lacné elektronické a optoelektronické aplikácie, pri ktorých rýchlosť a vysoká hustota pamäti sú menej dôležité (integrované karty), ponúkajú plasty nový prístup k výrobe elektronických súčastí. Elektronika na báze plastov nachádza v súčasnosti uplatnenie v mnohých odboroch a vykazuje tendenciu rastu. Podobne používanie jednotlivých molekúl ako funkčných zložiek v budúcich elektronických obvodoch bude i naďalej významnou súčasťou nanovedy, v ktorej veľkosť molekuly predstavuje absolútnu úroveň miniaturizácie. Nanoveda stále uplatňuje koncept ukladania a spracovania informácií na atomárnej úrovni s nádejou vyvinúť kvantové počítače na báze atómov, kedy by každý bit údajov bol uložený na jedinom atóme. Významnú úlohu budú mať nanotechnológie pri rozvíjaní senzorovej techniky [2]. Ideálny senzor musí byť minimálne invazívny, a preto čo najmenší. To platí pre napájanie energiou, pre snímací člen, ktorý mení zistenú vlastnosť na elektrický signál, ako aj pre prenos signálu zo senzora na vzdialený detektor. Zlúčenie týchto funkcií do zariadenia o veľkosti menšej ako 1 mm 3 si bude určite vyžadovať techniky nanovýroby, podobne, ako v odvetví informačných technológií. Ďalšou 159 úlohou nanotechnológií bude navrhnúť snímací člen čo najšpecifickejšie a najpresnejšie. So zmenšujúcimi sa rozmermi senzora sa zmenší i jeho snímacia oblasť. To bude zvyšovať nároky na jeho citlivosť. V prípade zisťovania chemických toxických látok a priemyselných škodlivín si to bude vyžadovať zisťovanie na úrovni jedinej molekuly, čo je blízko spodného veľkostného limitu nanotechnológií. To predstavuje zvýšené nároky na použité nanotechnológie. Biologické senzory, založené na báze biologických, chemických a fyzikálnych princípov, nachádzajú uplatnenie v systéme včasného varovania obyvateľstva pred biologickými, toxickými chemickými látkami a nebezpečnými škodlivinami. V podstate ide o miniaturizované senzory, ktoré kontinuálne dávajú informácie o chemickom zložení okolia vo forme elektrických alebo optických signálov. Obsahujú biologicky alebo biochemicky aktívne molekuly (protoplasty, enzýmy, mikroorganizmy, bunkové kultúry), ktoré sú spojené s premenou a reaktivitou veľmi špecifickou so zložkami, ktoré sa budú stanovovať. V protiklade k chemickým senzorom, ktoré všeobecne vykonávajú plynovú analýzu, biosenzory sú vhodnejšie pre kvapalné systémy. Zmeny v oblasti plynovej analýzy s využitím mikro- a nanotechnológií môžu podporiť i tzv. zeolity. Zeolity sú kryštalické minerály sférických rozmerov, ktoré sa môžu použiť ako molekulové sitá. Obsahujú otvory definovaných rozmerov, ktoré umožňujú molekulám v plynnom stave preniknúť na ich vnútornú stenu a zadržať ich. Ak sa zeolity nadimenzujú na bojové toxické chemické látky, farba alebo vodivosť zeolitu sa zmení ako výsledok kontaminácie. Očakáva sa, že nanotechnológie umožnia výrobu menších a lacnejších senzorov s vyššou selektivitou, ktoré bude možné využiť v širokom okruhu aplikácií. K možným aplikáciám možno zaradiť monitorovanie pitnej vody, meranie mechanického pnutia v budovách a vo vozidlách s cieľom zistiť ich mechanické poškodenie, zisťovanie prítomnosti a sledovanie znečisťujúcich látok v životnom prostredí, kontrolu požívateľnosti potravín alebo nepretržité monitorovanie zdravotného stavu. Sú obavy z možného zneužitia týchto zariadení spôsobom, ktorý by narúšal ochranu súkromia skupín a jednotlivcov. Ďalšie potenciálne aplikácie siahajú od monitorovania stavu a vlastností materiálov až po vylepšenie ľudských fyziologických vlastností. Osobitný záver k tomuto príspevku zrejme nie je potrebný. Čitateľ určite chápe široké možnosti, ktoré nanotechnológie poskytujú. Nie je v našich silách na tomto obmedzenom priestore poskytnúť úplný prehľad načrtnutého v tejto dobe. Dúfame však, že sme aspoň poskytli dobrý základ, na ktorý bude možné nadviazať vo výskume a vývoji orientovanom na vojenské aplikácie v oblasti materiálov a informačných a komunikačných technológií.

82 160 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Vallo D, Jurica P., Uherík Ľ., Vojenské obzory 1/2005, s , Bratislava, MO SR 2005 [2] Jun Wang, Dortmans P. J.: A Review of Selected Nanotechnology Topics and Their Potential Military Applications, Australian Government of Defense, January 2004 [3] Nanotechnology helps solve the world s energy problems, Nanoforum. org. European Nanotechnology Gateway, August 2003 [4] Jian-Ping Shen, Chunshan Song, Catalysis Today 77, s , 2002 [5] Fuel Cell Technology Handbook, Edited by Gregor Hoogers, CRC Press Internet press.com [6] [7] [8] [9] Ya-Fuei Chin, Dagle, R., Jiauli Hu, Dohnalkova, A., Jong Wang, Catalysis Today 77, s , 2002 [10] Choudhary, T. V., Goodman, D. W., Catalysis Today 77, s , 2002 [11] Nanoscience and Nanotechnologies, The Royal Society & Royal Academy of Engineering, July 2004 VODÍK AKO ALTERNATÍVNE PALIVO / HYDROGEN AS ALTERNATIVE FUEL doc. Ing. Dušan VALLO, CSc., MO SR / MoD SR (autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) SUMMARY 161 Document discusses hydrogen as renewable source of energy and its use as an alternative source of energy. Basis of this document assumes that contemporary modern technologies allow us to get hydrogen from biological mass by means of bacteria and by electrolysis, thermo-lyses and photolysis from water. In Further are described hydrogen features, its production possibility, clearing process of hydrogen, hydrogen obtaining from biological mass and water as well as thermo-chemical procedures for obtaining of hydrogen. At last is dedicated to methods of storage and transport of hydrogen. ÚVODOM Vodík sa v prírode nachádza vo veľkých množstvách. Jeho najväčším zdrojom na Zemi je voda. Môže sa vyrábať konverziou z rôznych zdrojov ako sú napr. fosílne palivá (uhlie, ropa a zemný plyn), recentné palivá, resp. obnoviteľné zdroje energie a voda. Klasické zdroje vodíka z fosílnych palív sú z perspektívneho hľadiska nezaujímavé, pretože sú energeticky náročné a zaťažujú životné prostredie skleníkovými plynmi. Prednosť dostávajú obnoviteľné zdroje energie. Súčasné moderné technológie umožňujú získať vodík z biomasy s využitím baktérií a z vody elektrolýzou, termolýzou a fotolýzou. Produkcia vodíka z obnoviteľných zdrojov rieši energetický problém aj životné prostredie. Ako zdroj energie pre rozklad vody elektrolýzou, termolýzou a fotolýzou možno využiť slnečnú energiu, energiu vodných tokov a energiu vetra. Sú spoločnosti, ktoré majú už rozpracované technológie s možnosťou výroby vodíka v požadovaných množstvách s aplikáciami v mobilných prostriedkoch. V tomto príspevku sa chceme zamerať na vodík, jeho vlastnosti a potenciálne možnosti výroby, uskladnenia a dopravy s naznačením možností jeho využitia v ozbrojených silách.

83 VLASTNOSTI VODÍKA Vodík je bezfarebný plyn s najnižšou molekulovou hmotnosťou spomedzi všetkých známych prvkov. Už za normálnych podmienok je veľmi výbušný. Jeho jadro tvorí jeden nukleón s kladným elektrickým nábojom, teda protón, okolo ktorého obieha elektrón. Elektrón kompenzuje kladný náboj protónu svojím záporným elektromagnetickým poľom a zabezpečuje navonok jeho elektroneutralitu. Nositeľom molekulovej hmotnosti vodíkového atómu je protón. Známy je i ďalší, ťažší izotop vodíka, deutérium. Má dvojnásobne vyššiu molekulovú hmotnosť než vodík. Spôsobuje to prítomnosť neutrónu v atómovom jadre. Rozdielne zloženie atómu vodíka a deutéria spôsobuje i rozdiely v ich fyzikálnych vlastnostiach (rozdielne spektrá, výparné teplá, teploty varu). Deutérium je v prírode zastúpené len v nepatrných množstvách. Okrem uvedených izotopov je známy i tretí izotop vodíka, trícium, ktoré v prírode nie je zastúpené. Má trojnásobne vyššiu molekulovú hmotnosť než vodík. Spôsobuje to prítomnosť dvoch neutrónov v atómovom jadre. Jadro je nestabilné a vyžaruje žiarenie beta. Rozpadá sa na ľahší izotop hélia s polčasom rozpadu 33 rokov. Trícium bolo pripravené umelo jadrovými reakciami. Vodík tvorí molekulu zloženú z dvoch atómov spojených klasickou chemickou väzbou. Chemickú väzbu tvoria dva elektróny s antiparalelnými spinmi. Kritická teplota je 33,3 K, kritický tlak 1, kpa. Kvapalný vodík má zo všetkých kvapalín najnižšiu hustotu (0,070 g/cm 3 ). Vodík je zmesou dvoch druhov molekúl, ktoré sa od seba líšia vnútorným obsahom energie. Molekuly s nižším obsahom energie sa označujú ako paravodík, molekuly s vyšším obsahom energie ako ortovodík. Ich pomer v kvapalnom vodíku závisí od teploty. Pri absolútnej nule je stálou formou paravodík. S rastúcou teplotou sa zväčšuje zastúpenie ortovodíka. Pri normálnej teplote sa vodík skladá z 25 % paravodíka a 75 % ortovodíka. Vodík je ľahší ako vzduch, dostáva sa do horných vrstiev atmosféry a môže unikať do kozmického priestoru. Vodík je na Zemi zastúpený v množstve 0,9 % a je veľmi reaktívny. Reaguje s celým radom prvkov už za normálnej teploty. Zohriaty na teplotu 450 C reaguje s kyslíkom explozívne. Špecifické teplo vodíka pri konštantnom tlaku je 14,189 kj.kg -1.K -1. Dolnú medzu výbušnosti tvorí zmes s obsahom 6 % vodíka v kyslíku, hornú medzu výbušnosti zmes s obsahom 5 % kyslíka vo vodíku [1]. 2. VÝROBA VODÍKA Za predpokladu, že vodík by sa mal uplatniť ako alternatívne palivo na pohon mobilných prostriedkov (v súčasnosti sa používa len v raketovej a kozmickej technike), je potrebné posúdiť možnosť jeho výroby, aby vyrobené množstvá v dostatočnej miere pokrývali potrebu, nákladovosť výroby, jeho skladovanie a dopravu k spotrebiteľovi (infraštruktúra). Klasickou metódou výroby vodíka z fosílnych palív je výroba z uhlia Boschovou metódou. Metóda spočíva v rozklade vodných pár na uhlí v generátore pri teplote C. Získa sa tzv. vodný plyn, čo je ekvimolárna zmes oxidu uhoľnatého a vodíka. Následnou konverziou oxidu uhoľnatého vodnou parou na železito-chromitom katalyzátore pri teplote C sa zvyšuje výťažok vodíka. Priebeh reakcií je nasledovný: C + H 2 O CO + H 2 H = 131,9 kj.mol -1 CO + H 2 O CO 2 + H 2 H = 41,0 kj.mol -1 Celková bilancia procesu C + 2H 2 O CO 2 + 2H 2 H = 90,9 kj.mol -1 Oxid uhličitý, ktorý je nežiaducou zložkou plynu, sa vyperie tlakovou vodou pri tlakoch 10 až 30 MPa a dočistí roztokom hydroxidu sodného. Najdôležitejším zdrojom pre výrobu vodíka v súčasnosti sú syntézne plyny. Získavajú sa zo zemného plynu, primárnych ropných benzínov alebo z uhlia. Najefektívnejším procesom na výrobu vodíka je parné reformovanie zemného plynu. Realizuje sa v dvoch stupňoch. V prvom stupni sa zemný plyn v prúde vodnej pary pri vysokej teplote rozloží na vodík a oxid uhoľnatý. Získa sa tzv. syntézny plyn, čo je zmes vodíka a oxidu uhoľnatého v pomere 3 : 1. V druhom stupni sa oxid uhoľnatý konvertuje vodnou parou na vodík a oxid uhličitý. Pri teplotách 450 až 550 C sa dosahuje vysoký stupeň premeny za použitia železito-chromitého katalyzátora. Veľká spotreba tepla robí proces energeticky náročný. Oxid uhličitý je nežiaducou zložkou plynnej zmesi. Odstraňuje sa podobne ako pri Boschovej metóde. Priebeh reakcií parného reformovania je nasledovný: CH 4 + H 2 O CO + 3H 2 H = 206,5 kj.mol -1 CO + H 2 O CO 2 + H 2 H = 41,0 kj.mol -1 CH 4 + 2H 2 O CO 2 + 4H 2 H = 165,5 kj.mol -1 Vodík z tohto zdroja možno výhodne použiť v rafinérskych procesoch, najmä pri rafinácii ropných produktov, výrobe umelých hnojív a ďalších chemikálií. Okrem energetickej náročnosti proces zaťažuje životné prostredie oxidom uhličitým. Ďalším zdrojom vodíka je parciálna oxidácia zemného plynu, prípadne ľahších uhľovodíkov vzduchom alebo kyslíkom pri teplotách okolo C podľa reakcie: CH 4 + 1/2O 2 2H 2 + CO H = 36,0 kj.mol -1 CH 4 + O 2 2H 2 + CO 2 H = 319 kj.mol Časť suroviny sa v procese spaľuje za účelom získania dostatočného množstva tepla, čo znižuje efektívnosť procesu. Zmes vodíka s oxidom uhoľnatým sa potom môže selektívne rozdeliť napríklad na keramických membránach Sr-Fe-Co-O pri teplote 900 C [2]. Energetická náročnosť procesu, možnosť použitia samot-

84 164 ného zemného plynu ako paliva a zaťaženie životného prostredia zatiaľ nedovoľujú takto vyrobený vodík používať na pohon mobilných prostriedkov. Priamu konverziu zemného plynu a ľahších uhľovodíkov na vodík a uhlík možno uskutočniť pri vysokých teplotách v podmienkach pyrolýzy. Metán zavedený do spodnej časti konvertora vyplneného roztaveným kovom (olovom alebo zliatinou kovu) sa rozštiepi na vodík a uhlík. Uhlík vypláva na hladinu roztaveného kovu a odseparuje sa na základe rozdielnej hustoty. Vodík sa odvedie na ďalšie použitie. Proces nevyžaduje prítomnosť vody ani kyslíka a nie je zdrojom žiadnych skleníkových plynov. Prebieha podľa reakcie: CH 4 C + H 2 V ropných rafinériách sa vodík produkuje z benzínov v procese parného reformovania (steam reforming), ako aj pri zušľachťovaní benzínov v procese katalytického reformovania. Katalytické reformovanie sa realizuje pri teplotách 480 až 500 C. Vodík vyrobený v tomto procese je z ekonomického hľadiska najlacnejší. Spotrebuje sa spravidla v rafinérii. V najbližšej budúcnosti nemožno s ním ako so zdrojom paliva pre mobilné prostriedky počítať. Reakciu katalytického reformovania benzínov možno zjednodušene uviesť ako dehydrocyklizačnú reakciu hexánu nasledovne: C 6 H 14 C 6 H 6 + 4H 2 Vodík možno získať aj z iných látok, ktoré obsahujú vodík, a to pri podstatne nižších teplotách (okolo 300 C). Vhodnými látkami sú metanol, prípadne amoniak. Obe látky sa ukazujú ako perspektívny zdroj vodíka. Takto možno zužitkovať napríklad odpadovú biologickú hmotu na ušľachtilé palivo. Štiepenie týchto látok možno vyjadriť rovnicami nasledovne. CH 3 OH + H 2 O 3H 2 + CO 2 H = 49 kj.mol -1 2NH 3 3H 2 + N 2 3. DOČISŤOVANIE VODÍKA Čistota vodíka vyrobeného vyššie uvedenými postupmi sa pohybuje na úrovni 40 až 97 %. Pre raketovú techniku, katalýzu, elektrotechniku a ďalšie technické odbory sa vyžaduje vodík s vyššou čistotou a treba ho dočisťovať na požadované koncentrácie. Na to sa používajú nasledujúce procesy: Proces kryogénneho delenia je založený na postupnom ochladení vodíkovej zmesi zbavenej vlhkosti, oxidov uhlíka a ďalších prchavých nečistôt adsorpciou na silikageli alebo zeolite. Ochladením zmesi na 160 C pri tlakoch 2 až 4 MPa a účinnej výmene tepla možno oddeliť metán a vyššie uhľovodíky od vodíka a získať vodík s čistotou takmer 99 %. Absorpčné procesy umožňujú získať vodík vypieraním vodíkovej zmesi najprv kvapalným metánom pri teplote 180 C, čím sa odstráni zo zmesi oxid uhoľnatý, dusík a argón a potom kvapalným propánom pri teplote 186 C sa odstráni metán. Získa sa vodík s čistotou asi 99,95 %. Adsorpčné procesy využívajú adsorpčnú schopnosť silikagelu alebo zeolitických adsorbentov uložených v pevnom lôžku na oddelenie nežiaducich zložiek z vodíkovej zmesi. Na zabezpečenie plynulosti dodávky čistého vodíka z procesu sú v systéme zapojené spravidla štyri adsorbéry, ktoré pracujú striedavo, a tak zabezpečujú plynulosť dodávky a čistotu vodíka. Čistota vodíka dosahuje až 99,95 %. Proces nie je energeticky náročný. Prevádzkové náklady má nižšie ako klasické postupy. Podobne možno využiť aj opačný postup na oddelenie vodíka z vodíkovej zmesi, a to adsorpciu vodíka na vhodnú intermetalickú kovovú zlúčeninu, s ktorou je vodík schopný tvoriť hydridy. Proces prebieha v reaktore, spravidla pri zvýšenom tlaku. Nežiaduce zložky, ako sú oxidy uhlíka, metán a ďalšie, ktoré nie sú schopné adsorpcie, odchádzajú z reaktora nedotknuté. Adsorpciu vodíka sprevádza značný tepelný efekt a teplo treba odviesť. Vodík možno z hydridu ľahko desorbovať zvýšením teploty. Na desorpciu sa využíva teplo uvoľnené pri adsorpcii vodíka v adsorbéroch. Teplota v zariadení sa pohybuje v rozmedzí 20 až 50 C. Proces má štyri sorpčné zariadenia, ktoré pracujú cyklicky. Výhodou je, že takto možno izolovať vodík aj zo zmesí chudobných na vodík. Difúznymi, prípadne elektrochemickými procesmi možno pripraviť vodík s čistotou až 99,99 %. Difúzne procesy využívajú schopnosť vodíka prenikať kovovými stenami tenkej polopriepustnej membrány vyrobenej z paládia alebo jeho zliatin pri teplotách 300 až 500 C a tlakovom spáde 1 MPa. Pri elektrochemických procesoch sa plynná zmes privádza na anódu elektrolyzéra, kde sa vodík ionizuje. Katióny vodíka sú elektromagnetickým poľom usmernené na katódu, kde získajú potrebný elektrón a poskytnú molekulárny vodík. Z katódy sa odoberá čistý vodík. 4. BIOTECHNOLÓGIE NA PRÍPRAVU VODÍKA 165 Biotechnológie sú postupy, s ktorými sa počíta v budúcnosti na výrobu čistého vodíka. Biovodík sa môže produkovať rozkladom biomasy za podpory slnečného svetla, vhodného typu mikroorganizmov, zelených rias a minerálnych solí v aeróbnom alebo anaeróbnom prostredí. Dominantným substrátom v biomase, ktorý podlieha rozkladu na vodík, sú uhľohydráty (cukry). Uhľohydráty v prostredí vody v prítomnosti špecifických baktérií, produkujúcich vhodné enzýmy, a svetla poskytujú vodík. V aeróbnom prostredí je produkcia vodíka závislá na obsahu kyslíka. Kyslík spravidla inhibuje účinok enzýmov. Niektoré baktérie (Azotobacter vinelandii, Rhizobium leguminosarum, Rhi-

85 166 zobium japonicum, Rhizobium meliloti, Azospirillum brasilense, Arthrobacter sp.) sú však schopné produkovať vodík aj v anaeróbnych podmienkach. Rozkladným produktom uhľohydrátov sú potom organické kyseliny, vodík a oxid uhličitý. Priebeh reakcie možno vyjadriť nasledovne: C 6 H 12 O 6 + H 2 O 2CH 3 COOH + 4H 2 + 2CO 2 Z hľadiska termodynamiky vývoj vodíka brzdí priebeh rozkladných reakcií a treba ho odoberať. Výťažky vodíka sa pohybujú na úrovni 0,5 m 3 vodíka na kilogram uhľohydrátov. Rozklad biomasy spojený s produkciou vodíka prebieha i v anaeróbnych podmienkach v prítomnosti cyanobaktérií. Baktérie Nostoc a Anabaena variabilis produkujú enzýmy hydrogenázu a nitrogenázu. Rozklad sa uskutočňuje vo fotobioreaktoroch. 5. POSTUPY ZÍSKANIA VODÍKA Z VODY Vodík možno získať aj fotoredukciou vody v prítomnosti zelených rias, ako je Chlamydomonas reinhardtii. Aktivita zelených rias na produkciu stopových množstiev vodíka bola popísaná už v štyridsiatich rokoch minulého storočia. Mechanizmus reakcie však zostával dlho neznámy. Dnes vieme, že na fotoredukciu vody vplýva prítomnosť kyslíka v rastovom médiu. Kyslík blokuje činnosť enzýmu hydrogenázy a znižuje výťažok vodíka. Anaeróbne podmienky možno však udržať zavádzaním inertnej atmosféry do reakčného média. Problémom zostáva separácia inertného média a vodíka. Zdá sa, že táto cesta prípravy vodíka za využitia biologických materiálov bude najschodnejšia. Vodík z vody možno ďalej získať termickým rozkladom (termolýzou), rozkladom vodnej pary železom alebo elektrolýzou. Čisto termický rozklad (termolýza) vody na vodík a kyslík je proces energeticky náročný. Prebieha pri teplotách až C. Vysoké teploty možno dosiahnuť koncentráciou slnečnej energie parabolickými zrkadlami v solárnej peci. Oddelenie oboch plynov pri takých vysokých teplotách je nereálne. Termolýza vody prebieha nasledovne: Elektrolýza vody na vodík a kyslík vyžaduje zdroj elektrického prúdu. Je to metóda veľmi perspektívna. S výhodou ju možno použiť tam, kde je dostupná lacná elektrická energia získaná z takých zdrojov, ako sú jadrová energia, energia vodných tokov, slnečná energia a energia vetra. Katódou ponorenou do vodného roztoku elektrolytu sa do vody privádzajú nosiče záporného elektrického náboja (elektróny), ktoré redukujú ióny vody na vodík a hydroxylové anióny. Hydroxylové anióny difundujú elektrolytom na anódu, odovzdajú prebytočný elektrický náboj a oxidujú sa na kyslík a vodu podľa nasledovných reakcií: 2H 2 O + 2e - H 2 + 2OH (priebeh na katóde) 2OH - H 2 O + 1/2O 2 + 2e (priebeh na anóde) Celkom H 2 O H 2 + 1/2O Anódový a katódový priestor sa prehradia polopriepustnou membránou, ktorá oddelí katódový a anódový priestor tak, aby nenastal kontakt vodíka s kyslíkom a zaručila sa bezpečnosť výroby. Elektrolýzu vody možno uskutočniť i v parnej fáze pri teplotách okolo 900 C. Elektrolyt je nahradený keramickým nosičom katalyzátora. Katalyzátorom je spravidla oxid zirkoničitý. Dosahuje sa až 85-percentná premena. Podobná je aj elektrolýza v prítomnosti pevného polymérneho elektrolytu (metóda SPE Solid Polymer Electrolyte) uvedená na obrázku 1: Obr. č. 1: Elektrolyzér s pevným polymérnym katalyzátorom 2H 2 O 2H 2 + O 2 Energeticky menej náročný je rozklad vodnej pary na železe. Tento spôsob výroby je vhodný pre menšie prevádzky, ako je napr. stužovanie tukov v potravinárskom priemysle. Prebieha podľa rovnice: 3Fe + 4H 2 O Fe 3 O 4 + 4H 2

86 168 Premenu slnečnej energie na elektrickú energiu potrebnú na elektrolýzu vody umožňuje i fotokatalytická metóda. Spočíva vo využití vhodnej časti elektromagnetického spektra slnečného žiarenia na polovodičových elektródach fotoreaktora. Ako materiál elektród sa osvedčil oxid titaničitý. Slnečná energia kumulovaná a premenená na polovodičových elektródach na elektrický náboj rozloží vodu na dva samostatné prúdy vodík a kyslík. Týmto spôsobom sa možno vyhnúť deleniu plynov. Produkovaný vodík je veľmi čistý a možno ho použiť priamo ako palivo. 6. TERMOCHEMICKÉ POSTUPY ZÍSKAVANIA VODÍKA Energeticky ešte menej náročné sú termochemické postupy [3]. Prebiehajú spravidla v niekoľkých stupňoch. Využívajú odpadové teplo z jadrových reaktorov alebo netermickú plazmu. Pre praktické využitie sú zatiaľ nevhodné. Niektoré vybrané postupy sú uvedené v tabuľke 1. Tabuľka č. 1: Termochemické postupy na získavanie vodíka [2] POSTUP POSTUP KROKOV TEPLOTA ( C) Ispra Mark 2 Na 2 O.MnO 2 + H 2 O 2NaOH + MnO MnO 2 2Mn 2 O 3 + O Mn 2 O 3 + 4NaOH 2Na 2 O.MnO 2 + H 2 O + H Ispra Mark 7 B 2Fe 2 O 3 + 6Cl 2 4FeCl 3 + 3O FeCl 3 2FeCl 2 + Cl Fe 3 O 4 + O 2 6Fe 2 O HCl + O 2 2H 2 O + 2Cl Postup bromidový H 2 O + CaBr 2 CaO + 2HBr podľa Univerzity CaO + Br 2 CaBr 2 + 1/2O Tokyo Fe 3 O 4 + HBr 3FaBr + 4H 2 O 770 3FeBr 2 + 4H 2 O Fe 3 O 4 + 6HBr + H Modifikovaný bromidový postup H 2 O + CaBr 2 CaO + 2HBr podľa Univerzity CaO + Br 2 CaBr 2 + 1/2O Tokyo 2HBr + plazma H 2 + Br 2 Uhličitan-jódový 2H 2 O + 2NH 3 + 2CO 2 + 2KJ 2KHCO 3 + 2NH 4 J 600 postup 2KHCO K 2 CO 3 + H 2 O + CO NH 4 J + Hg 2NH 3 + HgJ 2 + H K 2 CO 3 + HgJ 2 KJ + Hg + CO 2 + 1/2O GA postup 2H 2 SO 4 2SO 2 + 2H 2 O + O síra jód 2HJ J 2 + H J 2 + SO 2 + 2H 2 O 2HJ + H 2 SO USKLADNENIE VODÍKA 169 Jedným z najväčších problémov je uskladnenie vyrobeného vodíka. Ako už bolo vyššie uvedené, je to výbušný plyn. Snahou je vyvinúť nové a bezpečné spôsoby na jeho uskladnenie. Vyrobený vodík sa skladuje skvapalnený, v plynnom stave pri tlaku až 20 MPa alebo viazaný v hydridoch prípadne v iných látkach (metanol, amoniak, hydrazín a pod.). Výhodné sa ukazuje jeho uskladnenie v uhlíkových nanorúrkach tubulénoch [5]. Kvapalný vodík existuje len pri extrémne nízkych teplotách. Skladuje sa pri teplote 20 K ( 253 C). Požadovaná teplota sa dosiahne expanziou stlačeného a ochladeného plynného vodíka. Kompresia a ochladenie plynného vodíka sú procesy energeticky náročné a spotrebujú až 30 % energie vynaloženej na jeho uskladnenie. Pri skladovaní vodíka v kvapalnej forme je dôležitá prítomnosť paraformy. Skvapalňovaním sa rovnováha posúva v prospech paravodíka. Tento prechod je však pomalý, exotermný a v dôsledku varu kvapalného vodíka dochádza k stratám kvapaliny. Z toho dôvodu sa prechod ortovodíka na paravodík urýchľuje katalyzátormi (zeolitmi, hydroxidom železa a pod.). Pri vare prechádza paravodík späť na ortovodík. Proces je endotermný a podporuje ochladzovanie kvapalného vodíka. Skladovanie vodíka v kvapalnom stave je výhodné v tom, že kapacita skladov zaberá relatívne málo miesta. Vyžaduje sa však efektívna izolácia skladovacích nádob. Využívajú sa dvojplášťové nádoby, prípadne izolácia nádob polystyrénovou penou. Napriek tomu sa nepretržite strácajú odparením malé množstvá vodíka (1 3 % denne), čo môže byť príčinou vážnych bezpečnostných problémov. Skladovať vodík v kvapalnom stave je v porovnaní s inými skladovacími metódami veľmi nákladné. Vývoj v tejto oblasti sa sústreďuje na zníženie energetickej náročnosti procesu a nákladov na materiály skladovacích nádob. Skladovanie vodíka v plynnom stave pod vysokým tlakom možno aplikovať len v stacionárnych podmienkach. Dôvodom je vysoká hmotnosť tlakových nádob a potreba zaistiť bezpečnosť. Systém je dosť ťažkopádny. Komprimácia vodíka si vyžaduje dodatočnú energiu. Tlaková nádoba na vodík s obsahom energie ekvivalentnej benzínu je spravidla trojnásobne väčšia, čo zvyšuje priestorové nároky. Skladovanie vodíka v plynnom stave v tlakových nádobách vyvoláva materiálové problémy, osobitne pri zvýšených teplotách. Vodík difunduje stenami nádob, čo je umožnené predovšetkým malými rozmermi vodíkových molekúl. Vodík reaguje s uhlíkom prítomným v oceli a spôsobuje jej krehnutie. S vývojom nových materiálov nachádzajú uplatnenie kompozitné materiály z hliníkových zliatin a uhlíkových vlákien. Tlakové nádoby sú ľahšie a pevnejšie. Znášajú tlak až 40 MPa. Nevýhodou tlakových nádob je, že sa musia pravidelne kontrolovať a testovať. Skladovanie vodíka vo forme kovových hydridov predstavuje v súčasnej dobe najbezpečnejší spôsob jeho uskladnenia. Je vhodný najmä pre malospotrebiteľov

87 170 a mobilné dopravné prostriedky. Niektoré kovy alebo kombinácie zliatin týchto kovov majú schopnosť viazať vodík pri normálnej teplote a zvýšenom tlaku a naopak uvoľňovať vodík znížením tlaku alebo zvýšením teploty skladovacej nádrže. Celkové množstvo vodíka viazaného na hmotnosť aktívneho kovu sa pohybuje na úrovni 1 až 2 %. Niektoré kovy sú však schopné akumulovať 5 až 7 % vodíka na hmotnosť aktívneho kovu za predpokladu, že sú vyhriate na teplotu 250 C, prípadne vyššiu. Hoci objemové percento plynného vodíka na objem aktívneho kovu je relatívne nízke, kovové hydridy sa javia ako potenciálny prostriedok vhodný na uskladnenie vodíka. Množstvá efektívne viazaného vodíka v niektorých kovových hydridoch sú uvedené v tabuľke 2 [5]. Tabuľka č. 2: Množstvo efektívne viazaného vodíka v kovových hydridoch HYDRID *odhadovaná hodnota OBSAH VODÍKA MNOŽSTVO UVOĽNITEĽNEJ ENERGIE (AKO SPALNÉ TEPLO) (% hmot.) (g.l -1 ) (kj.g -1 ) (kj.l -1 ) MgH 2 7, , MgNiH 4 3, , VH 2, , Fe 2 Ti 2 H 3 1,3 75 1, LaNi 3 H 7 1, , LiAlH 4 8,5 NH 3 BH 3 19,0 Nanorúrky 57,0* Viazanie vodíka na aktívne kovy alebo ich zliatiny sprevádza vývoj tepla. Sú to všetko reakcie exotermné. Z aktívnych médií našli uplatnenie najmä železotitánové zliatiny, zliatiny na báze horčíka a alkalických kovov a zliatiny niklu prípadne kobaltu so vzácnymi zeminami (lantanoidmi). Uvádza sa, že zliatiny lantánu s kobaltom a samária s niklom pri tlaku 400 kpa sú schopné adsorbovať rovnaké množstvo vodíka, aké je možné uskladniť v podobnej nádobe pri tlaku 100 MPa [2]. Vzhľadom na to, že optimálna aktivita adsorpčných komponentov je závislá od teploty, uvažuje sa aj o možnosti kombinácií dvoch hydridov, a to hydridu železa s titánom, ktorá uvoľňuje vodík pri nízkej teplote (pri štarte vozidla) a hydridu nikel-horčíkovej zliatiny, ktorá uvoľňuje vodík pri teplotách 200 až 300 C (pri prevádzkovej teplote motora). Vývoj smeruje k spekaným (sintrovaným) zliatinám horčíka s katalyzátorom pre ich energetickú výhodnosť a k zliatinám horčíka s lantánom pre možnosť viazať vysoký hmotnostný obsah vodíka. 171 Kovové hydridy umožňujú dodávať vodík pri konštantnom tlaku. Životnosť náplne v skladovacích nádržiach však priamo závisí od čistoty vodíka. Adsorpciu vodíka možno porovnať so špongiou, ktorá nasáva nielen vodík, ale i nečistoty, ktoré ho sprevádzajú. Výsledný efekt je síce desorpcia čistého vodíka, ale kapacita skladovacej nádrže sa zmenšuje tak, ako sprievodné nečistoty postupne zanášajú adsorpčné médium. Preto je výhodné vodík predčisťovať cez keramické [6] alebo kovové membrány. Vodík desorbovaný z kovových hydridov je ideálne palivo pre palivové články, v ktorých sa chemická energia vodíka premieňa na elektrickú energiu. Elektrickú energiu možno úspešne využívať na pohon širokého spektra motorovej techniky, vrátane ťažkých mobilných prostriedkov. Na veľmi podobnom princípe je možno vodík bezpečne uzavrieť do pórovitého skla v tvare granúl. Sklenené granule pri zvýšenej teplote zvyšujú priepustnosť svojich stien, do ktorých je možné natlačiť vodík pod vysokým tlakom. Prudkým ochladením sa zníži priepustnosť stien a vodík zostane uzatvorený v pórovitom materiáli. Zvýšením teploty za normálneho tlaku je možná desorpcia naakumulovaného vodíka. Skladovanie vodíka v uhlíkových nanorúrkach umožňuje ich mikropórovitá a rúrkovitá štruktúra. Princíp a mechanizmus viazania a uvoľňovania vodíka prebieha približne za rovnakých podmienok, ako na kovových hydridoch. Výhodou je však väčšie množstvo vodíka, ktoré možno za rovnakých podmienok adsorbovať. Sorpčná kapacita vzťahujúca sa na hmotnosť adsorbovaného vodíka sa zvýši z približne 4,2 % pri kovových hydridoch v priemere teoreticky na 65 až 72 % pri uhlíkových nanorúrkach. Súčasné hodnoty sa pohybujú na úrovni len 2 až 14 %. Zvýšenie sorpčnej kapacity spočíva zrejme v tom, že vodík môže ľahko difundovať rúrkovou stenou a adsorbovať sa na vnútornom povrchu, prípadne za vhodných podmienok vypĺňať vnútorné priestory nanorúriek úplne. Experimentálne údaje, týkajúce sa sorpčnej kapacity si v literatúre odporujú. Je to preto, že doteraz nie sú známe metódy na certifikáciu týchto nanomateriálov. Obsah jednovrstvových (SWNT single-walled carbon nanotubes), viacvrstvových (MWNT multiple-walled carbon nanotubes), ako aj počet otvorených a uzatvorených rúriek nanomateriálu môže byť premenlivý a silne závisí od spôsobu ich prípravy. Uhlíkové nanorúrky v jednoduchom prevedení (SWNT) majú polomer asi 1,3 nm a dĺžku približne 100 mikrometrov. Príprava a planárna štruktúra jednovrstvových nanorúriek je uvedená v literatúre [4]. Ich výhodou ako skladovacieho média je predovšetkým nízka hustota, vysoká chemická stálosť (až 900 C v inertnej atmosfére) a vysoká sorpčná kinetika v porovnaní s kovovými hydridmi. Medzi nevýhody možno zaradiť vysoké náklady na prípravu prakticky využiteľných množstiev adsorpcie schopného materiálu, obtiažnosť čistenia surového produktu a potrebu nízkych teplôt a vysokých tlakov na dosiahnutie vysokých hodnôt skladovacej kapacity. Uvedené skutočnosti naznačujú, že SWNT nanorúrky budú v budúcnosti vhodným skladovacím médiom na vodík. Jedinečná štruktúra ich robí najlepším uhlíkovým adsorbentom. Dá sa predpokladať, že bežné hodnoty adsorpčnej kapa-

88 172 city na vodík pre SWNT nanorúrky sa v blízkej budúcnosti budú pohybovať na úrovni 16 % hm., resp. 153 kg vodíka na kubický meter skladovacieho priestoru. Je to dostatočná hodnota na ich využitie ako skladovacieho média pre vodík určený na pohon motorovej techniky. Tieto údaje vysoko prekračujú súčasné hodnoty získané z kovových hydridov, ktoré sa pohybujú na úrovni najviac 6,5 % hm., resp. 62 kg/m 3. Porovnanie teoretických skladovacích kapacít vodíka pre jednotlivé metódy uskladnenia je uvedené na obrázku 2. Obrázok č. 2: Teoretické množstvá viazaného vodíka a energetická výdatnosť uvoľneného vodíka skladovaného uvedenými metódami Hydrogen storage methods Excluding ancillaries ZÁVER 173 V krátkej budúcnosti sa očakáva, že vodík pre svoje prednosti zaujme významné miesto v doprave, či už v pozemnej alebo v leteckej. Významné postavenie už získal v kozmickej a raketovej technike. Predpokladá sa, že jeho použitie bude súvisieť s postupným vyčerpaním zdrojov fosílnych palív a s rozvojom palivových článkov. Palivové články sú efektívnejším a environmentálne čistejším zdrojom energie, než palivá na báze ropy používané v súčasnosti. Vyznačujú sa vysokým stupňom premeny chemickej energie na mechanickú prácu. Z hľadiska významu, ktorý palivové články poskytujú (kozmická technika a v súčasnosti už aj automobilová technika) budú sa postupne zavádzať i do techniky používanej v ozbrojených silách. Z uvedeného dôvodu budeme palivovým článkom a ich možným aplikáciám vhodným na použitie v ozbrojených silách venovať osobitný príspevok. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Lewandowski, W. M.: Konvencjonalne i obnawialne žródla energii (Conventional and renewable sources of energy); Polski Klub Ekologiczny, Gdaňsk 1996 [2] [3] [4] Vallo, D., Jurica, P., Uherík, Ľ., Vojenské obzory č. 1/2005, s , Bratislava, MO SR 2005 [5] Veselý, V., Mostecký, J. a kol.: Petrochémia. Bratislava, Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry ALFA 1989 [6] 8. DOPRAVA VODÍKA Doprava vodíka na menšie i väčšie vzdialenosti sa uskutočňuje vodíkovodmi a je bezproblémová. Kvapalný vodík sa dopravuje v železničných aj automobilových cisternách. Jeho doprava po verejných komunikáciách je nebezpečná. Potrubná sieť a požadovaná infraštruktúra absentujú. V dohľadnej dobe sa nepočíta s jej výrazným rozvojom. Je však reálny predpoklad prudkého nástupu riešenia tohto problému v súvislosti s rozvojom motorovej techniky, predovšetkým elektrických mobilných prostriedkov.

89 174 PALIVOVÉ ČLÁNKY / FUEL CELLS doc. Ing. Dušan VALLO, CSc., (Autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) kpt. Ing. Peter JURICA, Sekcia vyzbrojovania MO SR / Armaments Department, MoD SR ÚVOD SUMMARY The current trend in the energy sources signifies the demand for higher energy and more efficient renewable technologies. The search for a 'clean and simple way' to convert fuel into usable form of energy has led to the development of fuel cell technologies. This talk will describe fuel cell technologies and their prospects for meeting the industry challenge. 1. KONŠTRUKCIA PALIVOVÉHO ČLÁNKU 175 Palivový článok je zariadenie, ktoré pozostáva z dvoch katalyticky aktívnych elektród oddelených prostredím schopným viesť ióny. Do priestoru jednej elektródy sa privádza plynné palivo, do priestoru druhej okysličovadlo. Plynné palivo sa po styku s katalyticky aktívnym povrchom elektródy štiepi a kladne nabité ióny prechádzajú do vodivého prostredia. Zároveň s plynným palivom do priestoru druhej elektródy, ktorá je v kontakte s vodivým prostredím, vstupuje okysličovadlo. Okysličovadlo na katalytickom povrchu druhej elektródy reaguje s kladne nabitými iónmi vodivého prostredia za vzniku konečných produktov katalyticky štiepnej reakcie paliva s okysličovadlom. Odčerpávaním iónov z vodivého prostredia sa medzi elektródami vyrovnáva potenciálový rozdiel napätie. Vyrovnávanie potenciálového rozdielu vonkajším prepojením elektród (teraz už anódy a katódy) je zdrojom elektromotorickej sily palivového článku a umožňuje ďalšie pokračovanie priebehu elektrochemickej reakcie medzi plynným palivom a okysličovadlom. Priebeh jednotlivých reakcií v palivovom článku závisí od vstupného paliva, konštrukcie a kvality elektród a elektrolytu. Elektródy musia byť dostatočne katalyticky aktívne. Aktivitu zabezpečuje výber vhodného materiálu, jeho technologické spracovanie, úprava, veľkosť a dostupnosť katalyticky aktívneho povrchu pre reaktanty. Zhotovujú sa v tvare jemných sieťok spevnených azbestovým alebo iným pre elektrolyt priepustným materiálom alebo aj vhodnou umelohmotnou membránou. Hrúbka článku sa pohybuje v milimetrových rozmeroch. Na zabezpečenie dostatočného výkonu sa palivové články spájajú do batérií, ako znázorňuje obrázok 1. Obr. č. 1: Štruktúra individuálneho palivového článku a systém palivových článkov spojených do batérie Využitie vodíka v spaľovacom motore tak, ako ho poznáme, je nereálne. Vysoké teploty v spaľovacom priestore pri spaľovaní vzduchom vytvárajú značné množstvá oxidov dusíka a spôsobujú materiálové problémy. Vysoká potenciálna energia vodíka sa môže výhodne využiť v kogeneratívnych jednotkách produkujúcich súčasne elektrickú energiu a teplo. Ide o kombináciu tepelného motora, spravidla parnej alebo plynovej turbíny (odvodenej z lietadlovej pohonnej jednotky) poháňajúcej elektrický generátor, a výmenníka tepla, v ktorom sa odpadové teplo spalín a teplo odvádzané chladením motora využíva na technologické účely. Celková účinnosť pri rekuperácii tepla uvoľneného spálením paliva je až 80 %. Osobitný význam pri využití vodíka v kogeneratívnom procese majú palivové články. Ide v podstate o premenu chemickej energie paliva priamo na elektrickú energiu, bez spaľovania a mechanického medzistupňa, v kontrolovanej chemickej reakcii. Sú to mimoriadne čisté, vysoko efektívne, nehlučné a spoľahlivé zdroje elektrickej energie.

90 176 Technické riešenie palivových článkov zatiaľ nie je dokonalé. Problémy spôsobuje polarizácia elektród v dôsledku pomalej difúzie činidiel k elektrolytu, malá adsorpčná a reakčná rýchlosť, inhibičný účinok nečistôt v palive alebo v reakčných produktoch adsorbovaných na elektródach. Účinnosť premeny chemickej energie je i napriek tomu vysoká a pohybuje sa na úrovni 60 až 80 %. 2. KYSLÍKOVO-VODÍKOVÝ PALIVOVÝ ČLÁNOK Klasickým palivovým článkom je kyslíkovo-vodíkový článok. Do palivového článku sa kontinuálne privádza ako palivo vodík a ako oxidačné činidlo kyslík. Vodík sa na anóde oxiduje a kyslík sa na katóde redukuje. Tým sa vo vnútri palivového článku indukuje tok elektrónov v smere od katódy k anóde, ktorý sa využíva na vykonanie elektrickej práce. Anodický proces, ktorý prebieha v kyslíkovo-vodíkovom palivovom článku, možno vyjadriť nasledovne: H 2 + 2H 2 O 2H 3 O + + 2e - Oxóniové katióny H 3 O +, ktoré vznikli anodickým dejom, sú neutralizované hydroxilovými aniónmi OH - z elektrolytu, do ktorého sa dopĺňajú katodickým dejom. Na katóde súčasne prebieha dvojstupňová redukcia kyslíka nasledovne: O 2 + 2H 2 O + 2e - H 2 O 2 + 2OH - H 2 O 2 + 2e - 2OH - Celková bilancia 2H 2 + O 2 2H 2 O Voda, ktorá pri reakcii vzniká, sa musí odvádzať cez vhodnú membránu. Na veľké prúdové výkony, vhodné na použitie v kozmonautike, možno použiť aj kvapalný vodík a kvapalný kyslík. Ako anóda na katalytické rozštiepenie vodíkovej molekuly v kyslíkovo-vodíkových palivových článkoch sa najčastejšie používa porézny a práškový nikel (Raney nickel), prípadne platina pokrytá platinovou čerňou. Katódu tvorí porézny nikel a práškové striebro. Ako elektrolyt sa spravidla používa vodný roztok hydroxidu draselného. Výsledným produktom reakcie je voda a teplo. 3. DELENIE PALIVOVÝCH ČLÁNKOV Palivové články podľa použitého paliva, elektrolytu a prevedenia možno rozdeliť na niekoľko typov. Pracovné teploty pre jednotlivé typy palivových článkov sa pohybujú v rozmedzí približne od 70 do C. V súčasnosti sú rozpracované nasledujúce typy palivových článkov [1]: palivové články na báze kompaktných oxidov ako elektrolytu SOFC (Solid Oxid Fuel Cells), palivové články na báze roztavených uhličitanov MCFC (Molten Carbonate Fuel Cells), alkalické palivové články AFC (Alkaline Fuel Cells), palivové články na báze metanolu ako paliva DMFC (Direct Methanol Fuel Cells), palivové články na báze kyseliny fosforečnej PAFC (Phosphoric Acid Fuel Cells), palivové články s polymérnou membránou PEMFC (Polymer Electrolyte Membrane Fuel Cells) 3.1 PALIVOVÉ ČLÁNKY NA BÁZE KOMPAKTNÝCH OXIDOV AKO ELEKTROLYTU SOFC (Solid Oxid Fuel Cells) 177 Vývoj palivových článkov na báze kompaktných oxidov (SOFT článkov) je úzko spojený s vývojom žiarovky na začiatku 20. storočia. Nernst v tom čase sledoval zvýšenie svietivosti žiaroviek, ktoré používali ako žeraviace vlákno uhlík, osmium alebo tantal a vydávali červenkasté svetlo. Bolo mu známe, že odpor kovov so zvyšovaním teploty rastie a žeraviace vlákno nemôže dosiahnuť dostatočnú teplotu potrebnú na emitovanie žiarenia vo viditeľnej časti spektra. Preto sa pokúsil nahradiť kov keramickým materiálom. Zistil, že roztavené soli sa správajú opačne než kovy. Ich odpor s teplotou klesá a vodivosť rastie. Na základe tohto poznatku pripravil elektrické žeraviace teleso na báze oxidu zirkoničitého a prvkov vzácnych zemín, ktoré už pri teplotách v rozmedzí 500 až 700 C začínali emitovať svetelné žiarenie. Uvedený poznatok využili v roku 1937 Bauer a Preis z Westinghouse Electric Corporation a zhotovili palivový článok z komerčne dostupného keramického materiálu pozostávajúceho zo zmesi 85 % oxidu zirkoničitého a 15 % oxidu vápenatého ako elektrolytu a pórovitej platiny ako elektród. Pri teplotách okolo C je tento elektrolyt veľmi dobrým vodičom kyslíkových aniónov. Článok s povrchom 2,5 cm 2 a hrúbkou 0,15 cm z čistého kyslíka privedeného na katódu a z vodíka, metánu alebo oxidu uhoľnatého privedeného na anódu v rozmedzí teplôt 800 až C poskytoval napätie 0,7 V pri prúdovej hustote 10 až 76 ma.cm -2. Článok pracoval s účinnosťou 40 až 50 %. Zvýšením tlaku sa zvýšila účinnosť približne na 60 % [2]. Palivový článok typu SOFT je na obrázku 2 [3].

91 Obr. č. 2: Palivový článok typu SOFC s vodíkom ako palivom v roztavenom stave umiestnené medzi anódu a katódu. Anóda je vyrobená z pórovitého niklu sintrovaného a obohateného chrómom tak, aby v priebehu operácie nedochádzalo k deformáciám elektród. Katódu tvorí oxid niklu sintrovaný lítiom. Náhrada drahých kovov niklom výrazne znižuje cenu článku [2]. Ako palivo možno použiť oxid uhoľnatý zo splyňovania uhlia, vodík, prípadne metán. V prípade použitia oxidu uhoľnatého ako paliva na anóde prebieha nasledujúca reakcia: CO + CO 2-3 2CO 2 + 2e - Výsledkom reakcie je prúdenie elektrónov vodičom cez vonkajší okruh a oxid uhličitý. Oxid uhličitý sa v procese použije na regeneráciu uhličitanového iónu na katóde podľa reakcie: 2CO 2 + O 2 + 4e - 2CO 2-3 Pri použití vodíka ako paliva prebieha na anóde nasledujúca reakcia: H 2 + CO 2-3 H 2 O + CO 2 + 2e - Výhoda použitia kompaktných oxidov v palivových článkoch tkvie v tom, že nehrozia straty elektrolytu odparením ako pri kvapalných elektrolytoch, ani straty difúziou materiálom elektród. Korózia nebola pozorovaná. Článok je dostatočne odolný proti sírnym látkam, ktoré sú prítomné v palive. V súčasných článkoch sa ako elektrolyt používa zmes oxidu zirkoničitého s prímesou ytria a prvkov vzácnych zemín. Anóda býva zhotovená spravidla z čistého niklu alebo spečeného zirkónu, katóda z horčíka zmiešaného s mangananom lantánu. Dostatočne vysoká pracovná teplota sa môže využiť na ohrev vody, premenu vody na paru a pohon parnej turbíny, ktorá produkuje mechanickú prácu a umožňuje jej transformovanie na elektrickú energiu. Článok je citlivý na zmeny pracovnej teploty. Zníženie teploty o 100 C zmenšuje elektrickú účinnosť o 12 % a naopak, vysoké pracovné teploty zvyšujú nároky na konštrukčné materiály. Palivové články na báze pevných oxidov ako elektrolytu nachádzajú uplatnenie v stacionárnych vysokovýkonných systémoch [2]. Pri regenerácii uhličitanového iónu na katóde je dôležité oddeliť z reakčných splodín nezreagovaný vodík, pretože stykom s oxidačným médiom (vzduchom), ktorý sa privádza na katódu, mohla by nastať explózia (teplota samovznietenia vodíka je 565,6 C). Palivový článok typu MCFC je na obrázku 3 [3]. 3.2 PALIVOVÉ ČLÁNKY NA BÁZE ROZTAVENÝCH UHLIČITANOV MCFC (Molten Carbonate Fuel Cells) Tento druh palivových článkov bol spojený s myšlienkou využiť premenu uhlia na svietiplyn a ten ako palivo pre palivové články transformovať na elektrickú energiu. Základom tohto vysokoteplotného článku je elektrolyt tvorený zmesou alkalických uhličitanov lítia a draslíka a ďalších solí, ktoré sú pri teplotách 650 až 750 C Obr. č. 3: Palivový článok typu MCFC s vodíkom ako palivom

92 180 V prípade použitia metánu ako paliva sa k surovine pridáva vodná para. Na niklovej katóde prvotne prebieha vnútorný parný reforming na syntézny plyn a následne oxidácia štiepnych produktov. Účinnosť článku sa pohybuje na úrovni 50 až 60 %. Vďaka vysokej pracovnej teplote sa uvoľnené teplo môže použiť na zvýšenie účinnosti systému v tradičných zariadeniach ako sú parné rotačné turbíny, ktoré transformujú mechanickú energiu na elektrickú. Palivový článok je citlivý na zmenu pracovnej teploty. Pri znížení teploty zo 650 na 600 C dochádza k zníženiu iónovej vodivosti a poklesu napätia až o 15 %. Nevýhodou tohto typu článkov je vysoká korózia katódy. 181 koľko tisíc hodín. Článok pri napätí 0,8 V, tlaku 2,7 MPa a teplote 200 C dával výkon 230 ma/cm -2 [2]. Palivový článok typu AFC je na obrázku 4 [3]. Obr. č. 4: Palivový článok typu AFC s vodíkom ako palivom 3.3 ALKALICKÉ PALIVOVÉ ČLÁNKY AFC (Alkaline Fuel Cells) Na získavanie elektrickej energie boli ako prvé spomedzi všetkých typov palivových článkov vyvinuté a technologicky zvládnuté alkalické články. Zároveň boli aj prvým typom palivových článkov, ktorý sa značne rozšíril v Spojených štátoch amerických. Palivové články tohto typu sa používali v kozmických programoch NASA na získavanie elektrickej energie a vody na palubách kozmických lodí [4]. Vhodným palivom bol vodík, ako okysličovadlo sa použil vzduch alebo kyslík. Ako elektrolyt sa používal roztok hydroxidu draselného pri pracovných teplotách v rozmedzí 100 až 250 C. Experimentovalo sa i pri obyčajnej teplote, atmosférickom a zvýšenom tlaku. Výhodou bolo, že ako elektródy sa okrem platinových kovov mohli použiť aj menej ušľachtilé kovy, najmä nikel. Myšlienka, že elektrolýza vody a jej syntézy v palivovom článku sú deje reverzibilné, viedla k úvahe, že reverzibilná konverzia energie môže byť efektívnejšia než Carnotov cyklus motora s vnútorným spaľovaním. Na potvrdenie tejto hypotézy s cieľom dosiahnuť stabilnejšiu prevádzku bol v roku 1940 skonštruovaný tzv. dvojčlánok. Princíp spočíval v elektrolýze vody a získaný vodík a kyslík sa spaľovali na elektródach palivového článku. Táto batéria pri teplote 200 C a tlaku 4,1 MPa však stále neposkytovala hodnoty potrebné pre prakticky využiteľný zdroj energie. Práce na alkalických palivových článkoch boli na päť rokov prerušené z dôvodu vypuknutia 2. svetovej vojny. Vývoj alkalických palivových článkov pokračoval po vojne. V rokoch 1946 až 1955 bola vyvinutá tzv. dvojvrstvová elektróda. Bola vyrobená z prášku karbonylu niklu, ktorý bol stlačený a sintrovaný v redukčnej atmosfére. Na jej prípravu sa použil prášok s dvoma rozdielnymi zrneniami. Na strane plynnej fázy sa použil prášok s pórovitosťou okolo 30 µm, na strane kvapalnej fázy prášok s pórovitosťou okolo 16 µm. Rozdielom vo veľkosti pórov vznikol dostatočný pretlak (asi 15 kpa) na to, aby sa dosiahla dobrá zmáčateľnosť elektród na strane elektrolytu a úzkymi pórmi a povrchovým napätím elektrolytu sa zabránilo prieniku plynu do elektrolytu. Touto úpravou sa získal článok, ktorý so 40-percentným roztokom hydroxidu draselného ako elektrolytom pri štandardnej teplote 200 C a tlaku zníženom zo 4,1 MPa na 2,7 MPa predĺžil životnosť alkalických palivových článkov na nie- Dlhodobým problémom alkalických palivových článkov bola korózia kyslíkových elektród, čo znižovalo ich životnosť. Tento problém sa vyriešil oxidáciou niklovej elektródy pri 700 C a jej potiahnutím vrstvičkou oxidu nikelnatého, ktorý jej poskytuje dostatočnú ochranu pred oxidáciou. Zhoršuje však vodivosť elektródy. Zlepšenie vodivosti oxidu nikelnatého sa dosiahlo prídavkom lítia. Elektróda namočená do roztoku hydroxidu lítneho sa po vysušení aktivovala niekoľko minút pri teplote 700 C. V roku 1961 spoločnosť Energy Conversion Ltd. začala vyvíjať články pre komerčné použitie. O rok neskôr firma Pratt and Whitney dostala zákazku na dodávku elektrického prúdu na pomocnú jednotku kozmického modulu Apollo. Nedostatkom tohto typu palivových článkov je, že palivo i okysličovadlo musia byť dokonale zbavené oxidu uhličitého. Nutne sa vyžaduje čistenie vstupných plynov. Čistiaci proces je nákladný. Citlivosť na jedy určuje aj životnosť článku a jeho cenu. Oxid uhličitý v styku s hydroxidom draselným produkuje uhličitany a znižuje koncentráciu hydroxilových iónov, ktoré sú v článku nosičom elektrického náboja. Palivové články na báze uhličitanov sú dostatočne stabilné a používajú sa v širokej škále úžitkových aplikácií. Ich životnosť sa pohybuje na úrovni až hodín.

93 PALIVOVÉ ČLÁNKY NA BÁZE METANOLU AKO PALIVA DMFC (Direct Methanol Fuel Cells) Myšlienka použiť metanol, ako palivo pre palivové články, vznikla už v polovici 19. storočia. V tom čase bolo zrejmé, že uhlie nie je vhodným palivom. Východisko sa hľadalo v metanole, ktorý sa na rozdiel od uhlia môže elektrochemicky oxidovať a priamo použiť v palivovom článku na výrobu elektrickej energie. Priamy postup bol technicky jednoduchý. Pracovalo sa pri teplotách 50 až 90 C. Nízka pracovná teplota poskytla články bezpečné a jednoduché na obsluhu. Nevýhodou tohto druhu palivových článkov je, že spolu s vodou produkujú aj oxid uhličitý. Z ekologického hľadiska by nebolo vhodné ich hromadné nasadenie v dopravnom systéme. Pri spaľovaní metanolu prebiehajú na anóde a katóde nasledovné reakcie: Na anóde CH 3 OH + H 2 O CO 2 + 6H + + 6e - Na katóde E 0 = 0,016 V vzhľadom na štandardnú vodíkovú elektródu O 2 + 4H + + 4e - H 2 O E 0 = 1,229 V vzhľadom na štandardnú vodíkovú elektródu Celková bilancia CH 3 OH + 3/2O 2 CO 2 + 2H 2 O G = 702 kj.mól -1 H 0 = 726 kj.mol -1 V súčasnosti sa metanol používa nepriamo reformuje sa a reformovaním získaný vodík sa transformuje v palivovom článku na elektrickú energiu. V 60. rokoch minulého storočia nastal ďalší pokrok vo vývoji palivových článkov. Začali sa zavádzať uhlíkové elektródy a okruh palív sa rozšíril o formaldehyd a etanol. Vývoj sa uberal dvoma smermi. Firmy Shell a Esso sa orientovali na použitie kyslých elektrolytov na báze kyseliny sírovej a fosforečnej, firma Allis Chalmers na alkalické elektrolyty a minimalizáciu korózií na anodickej strane palivových článkov. Študovali sa i kombinácie kyslého a alkalického typu elektrolytu. Technické zlepšenie prinieslo až použitie pevných polymérnych elektrolytov. Výhoda kyslých elektrolytov pred alkalickými spočíva v tom, že nepodliehajú deaktivácii vplyvom oxidu uhličitého, ktorý vzniká spaľovaním metanolu. Jednoduchšie je aj odstránenie vody, ktorá je tiež produktom spaľovania. Vzhľadom na opačný smer pohybu iónov v kyslých elektrolytoch v porovnaní s alkalickými sa 183 voda vylučuje na katóde v prostredí kyseliny sírovej, odkiaľ sa odstraňuje prúdom vzduchu. V alkalických systémoch sa voda vylučuje na anóde a jej odstránenie je komplikované a možné len difúziou cez elektrolyt na katódu, odkiaľ by sa mohla odstrániť prúdom vzduchu. Pri pracovných teplotách, pri ktorých systém pracuje (60 70 C) je kyselina sírová vzhľadom na vyššiu vodivosť vhodnejším elektrolytom než kyselina fosforečná, pričom aj odolnosť kyslíkovej elektródy v tomto elektrolyte je lepšia. Firma Shell vyrobila komplexný palivový článok, ktorého činnosť spočívala na spaľovaní vodíka vzduchom, pričom vodík sa získaval reformovaním metanolu. Takto získaný vodík sa čistil difúziou cez Pd-Ag membránu. Problém korózie materiálov v kyslom prostredí sa riešil použitím nízkej teploty (60 C), kde odparovanie metanolu pri atmosférickom tlaku bolo minimálne a umožnilo použiť lacné plastové materiály. Anódu a katódu tvoril mikropórovitý PVC, na ktorý bola nanesená vodivá vrstva katalyzátora (drahých kovov). Firma Shell použila na anódu Pt-Ru a na katódu platinový povlak, ktorý mohol byť jednostranný alebo obojstranný (elektrolyt mohol cirkulovať na jednu alebo druhú stranu palivovej elektródy). Osemčlánkový prototyp batérie zloženej z palivových článkov pracujúcich na báze metanol vzduch postavila firma Shell v roku Prototyp poskytoval 3,15 W pri prúdovom zaťažení 1 A. Po dvoch rokoch prototyp ešte poskytoval 2,85 W pri rovnakom prúdovom zaťažení. Elektrolyt, ktorý článkom cirkuloval, pozostával zo zmesi 6 N kyseliny sírovej s 1 M metanolom. Batéria, ktorá pozostávala zo 40 článkov pri teplote 60 C poskytovala 300 W s napätím 12 V. Elektrolyt metanolová zmes bola v oboch prípadoch po použití podrobená analýze, ktorá potvrdila prítomnosť formaldehydu a kyseliny mravčej ako medziproduktov reakcie a stopových množstiev kyseliny octovej, propiónovej a vyšších kyselín. Tieto látky pôsobili ako katalytické jedy. Vznikla potreba hľadať odolnejšie katalyzátory, ktoré by boli schopné potlačiť tvorbu vedľajších produktov. Pre potrebu zhotovenia prenosnej batérie pre vojenské komunikačné systémy US Army Electronics Laboratory použila firma Esso Research palivové články na báze metanol vzduch. V roku 1966 názorne predviedli jednotku produkujúcu výkon 60 W s napätím 6 V. V článku sa ako elektrolyt použila 3,7 M kyselina sírová. Riadiaci systém udržiaval koncentráciu kyseliny reguláciou obsahu vody. Optimálna koncentrácia metanolu 0,75 M sa regulovala membránou. Prúd bol úmerný koncentrácii. Rozsah teplôt 60 až 80 C sa reguloval prúdom vzduchu, v ktorom sa kontroloval stupeň odstránenia vody. Elektródy boli z 52 meschovej tantalovej sieťky zhotovenej z 0,1 mm drôtu, na ktorý bolo nalisované 25 mg/cm -2 anódového katalyzátora a na katódu 9 mg/cm -2 platiny v teflóne. Demonštračná jednotka produkovala 82 W pri napätí 6 V a 13,6 A v batérii produkujúcej 99 W (7,0 V, 14,1 A). Z energetickej straty 17 W pripadlo 15 W na riadiace jednotky. Muray a Grimes na Allis-Chalmers Manufacturing Company (Research Divison) vyvinuli palivový článok na báze metanolu ako paliva s alkalickým elektrolytom. Ako elektrolyt použili zmes zloženú zo 6 M metanolu a 6 M hydroxidu dra-

94 184 selného. Oxidácia metanolu sa uskutočňovala bezprostredne cez karbonátový ión na anóde zhotovenej z platiny s malým obsahom paládia. Paládium samotné nie je vhodným katalyzátorom na oxidáciu metanolu, ale zmes platiny a paládia dobre plní úlohu anódového katalyzátora pri oxidácii metanolu na karbonát. Na testovanie životnosti a dlhodobého výkonu palivového článku na báze metanolu s alkalickým elektrolytom pri rôznych teplotách bol zhotovený malý jednoduchý článok s aktívnou plochou 40 cm 2. Výkon článku s napätím 0,3 V pri teplote 60 C klesal rýchlejšie (perióda 70 hodín) ako pri teplote 30 C (perióda 94 hodín). Alkalický hydroxid sa postupne menil na karbonát. Keď koncentrácia hydroxidu dosiahla hodnotu 2 M, elektrolyt bol doplnený na pôvodnú koncentráciu, ale výkon palivového článku už nezískal pôvodnú hodnotu. Použitie alkalického elektrolytu môže zjednodušiť konštrukciu palivového článku na metanolové palivo. Nevýhodou však zostáva tvorba karbonátového iónu. Murray a Grimes uviedli, že je možné uskutočniť regeneráciu procesu a premenu karbonátového iónu na hydroxylový vyzrážaním iónom vápnika. I keď regenerácia elektrolytu s použitím vápnikového iónu sa zdá reálna, odstraňovanie uhličitanu vápenatého môže byť zložité. Bezpečné a ekonomické spôsoby regenerácie elektrolytu zostávajú však predmetom ďalšieho vývoja. V roku 1965 Binder a kolektív testovali drahé kovy ruténium, ródium, paládium, osmium, irídium, platinu a ich zliatiny ako katalyticky účinné elektródové materiály v alkalickom a kyslom prostredí. Zistili, že v alkalickom prostredí 5 M (= 5 N) roztoku hydroxidu draselného pri prúdovej hustote 50 ma/cm 2 a teplote 80 C najaktívnejším katalyzátorom bola platina pripravená podľa Raneya, nasledovalo paládium, irídium a osmium. Za rovnakých podmienok v kyslom prostredí 2,25 M (= 4,5 N) kyseliny sírovej bolo najaktívnejším raneyovským typom katalyzátora osmium, nasledovalo ruténium a irídium, platina, ródium a paládium. Polarizácia paládiovej elektródy v kyslom prostredí môže byť redukovaná použitím zliatiny zloženej z 50 % paládia a 50 % ruténia. Pri teplote 25 C klesla polarizácia paládiovej elektródy z 800 mv na 459 mv a pri zliatine Pd-Ru a pri teplote 80 C klesla z 570 mv na 290 mv. Najvýkonnejšia zo všetkých zliatin bola zliatina Pt-Ru v prostredí kyseliny sírovej, keď jej polarizácia pri 80 C a prúdovej hustote 50 ma/cm 2 dosahovala hodnotu 230 mv. Pri teste životnosti počas doby 600 hodín poskytuje zliatina Pt-Ru v kyseline sírovej prúdovú hustotu ma/cm 2 s konštatntnou polarizáciou okolo 420 mv. Binder a kolektív vyslovili hypotézu, že vysoká aktivita zliatin bola spôsobená magnetickou vnímavosťou, ktorá poskytuje optimálnu sorpciu pre všetky reaktanty. Mechanizmus oxidácie metanolu na platine v kyseline popísal McNicol v roku Zahŕňa adsorpciu metanolu na platinovom katalyzátore, dehydrogenáciu a oxidáciu molekuly na oxid uhličitý. Medziprodukty, ktoré pri tom vznikajú, pôsobia ako katalytické jedy a spomaľujú oxidáciu. Zlepšiť odolnosť katalyzátora možno zvýšením jeho odolnosti proti katalytickým jedom alebo zlepšením oxidačnej schopnosti molekúl. 3.5 PALIVOVÉ ČLÁNKY NA BÁZE KYSELINY FOSFOREČNEJ PAFC (Phosphoric Acid Fuel Cells) 185 Palivové články tohto typu používajú ako elektrolyt kyselinu ortofosforečnú (H 3 PO 4 ). Ako palivo sa používal zemný plyn (metán), ktorý po chemickom reformovaní poskytoval vodík. Pretože vedľajším produktom reformovacích reakcií bol oxid uhoľnatý, ktorý mohol znížiť účinnosť anódy, teplota palivového článku bola zvýšená na hodnotu potrebnú na odstránenie oxidu uhoľnatého. Pri použití platinovej anódy a kyseliny fosforečnej ako elektrolytu sa teplota palivového článku pohybovala na úrovni 100 C (kyselina sírová sa v tomto prípade nemôže použiť, pretože by sa v prítomnosti platiny redukovala). Zvýšenie teploty okrem zvýšenia výkonu palivového článku poskytuje ďalšiu výhodu v tom, že teplo palivového článku sa môže využiť v reformovacom zariadení, ktoré poskytuje vodík zo zemného plynu. Táto chemická reakcia je endotermná. Palivový článok typu PAFC je na obrázku 4 [3]. Významné zmeny vo vývoji palivového článku prinieslo použitie uhlíka ako elektródového materiálu. Uhlík v prostredí kyseliny fosforečnej, vzduchu ako oxidantu a pri teplote 150 C zostával chemicky pomerne stály. Aj ďalšie charakteristiky, ako elektrická vodivosť, veľká povrchová plocha, nízka hustota a cena podporili vývoj tohto článku. Uhlík sa pôvodne používal ako koncová (grafitová) doska v jednotkách vytvorených zo samostatných palivových článkov, potom ako čisto elektródový materiál a napokon priadza z uhlíkových vlákien ako nosič katalyzátora. Obr. č. 5: Palivový článok typu PAFC s vodíkom ako palivom

95 186 Povrchová plocha pri použití uhlíka ako nosiča platinového katalyzátora sa upravovala rôznymi cestami. Ukázalo sa, že najvhodnejším uhlíkovým materiálom sú pecné sadze (Vulcan XC-72 z produkcie Cabot Corporation), ktoré sa vyznačujú vysokou vodivosťou. Pecné sadze mali povrchovú plochu 250 m 2 /g a ich povrchové vlastnosti po skombinovaní s teflónovou disperziou (Du Pont Teflon 30) boli vhodnou anódou i katódou v palivovom článku s kyselinou fosforečnou pri teplotách okolo 150 C. Zatiaľ ako najúspešnejšia metóda prípravy elektród s katalytickým povrchom sa javí impregnačná metóda vyvinutá pre Prototech Company. Metóda spočíva v impregnácii nosiča kyselinou chlóroplatičitou a jej následnou redukciou v rozpustenom stave alebo v plynnej fáze po vysušení. Rozmery čiastočiek koloidnej platiny na nosiči boli 10 až 15 A. Otázka korózií, ktoré sa spočiatku objavovali na povrchu uhlíkového nosiča v spojení s jeho oxidáciou na oxid uhličitý a rástli s teplotou elektrolytu, sa vyriešila tepelnou úpravou elektród. Upravený Vulcan X-72 pri teplotách až C výrazne znižuje množstvo oxidovaných produktov. Vývoj palivových článkov na báze kyseliny fosforečnej v roku 1967 iniciovala firma Pratt & Whitney Aircraft Division of the United Technologies Corporation v programe TARGET. Program kulminoval v roku 1975 zavedením týchto článkov do domácností, ktoré používali zemný plyn. Palivový článok v tomto období umožňoval v štátoch bohatých na zemný plyn konvertovať zemný plyn na elektrickú energiu pre komerčné využitie, domácnosti i priemysel. Jednotky určené pre domácnosti zabezpečovali trvalý výkon 12,5 kw a boli klimatizované (zabezpečovali vlhčenie, čistenie vzduchu a odpadové procesy). Prototyp 12,5 kw palivového článku s označením PC-11 (Power Cell-11) pracoval s vodíkom získaným zo zemného plynu, propánu alebo z ľahkých kvapalných palív v procese parného reformingu. Teplo pre parný reforming sa získavalo spaľovaním nadbytočného paliva na anóde palivového článku. Reaktor bol umiestnený v tej istej jednotke ako palivový článok. Šesť PC-11 jednotiek bolo testovaných v Spojených štátoch amerických, Kanade a Japonsku tri mesiace. Systém bol spoľahlivý a primeraný stanoveným požiadavkám. Prototyp v roku 1967 dosahoval cenu 150 $/1 kw vzhľadom na to, že obsahoval značné množstvo platiny. V neskorších modeloch s výkonmi 1 MW a 4,5 MW bola platina nahradená uhlíkom, čo výrazne znížilo ceny. 3.6 PALIVOVÉ ČLÁNKY S POLYMÉRNOU MEMBRÁNOU PEMFC (Polymer Electrolyt Membrane Fuel Cells) Problém, ktorý spôsobuje cirkulácia a straty kvapalného elektrolytu v alkalických palivových článkoch, rieši polymérny elektrolyt. Palivový článok s polymérnym elektrolytom je v porovnaní s predchádzajúcimi palivovými článkami jednoduchší, hoci aj tu treba riadiť odvod vody zo systému. Regulovaný odvod vody 187 z katódy je nutný preto, aby nedochádzalo k zahlteniu elektródy vodou a aby sa súčasne udržiavala určitá vlhkosť potrebná v membráne na vedenie protónov. Výhodou článku je aj to, že jeho činnosť nie je ovplyvnená oxidom uhličitým, ako to bolo pri alkalických palivových článkoch. Palivový článok typu PEMFC je na obrázku 5 [3]. Obr. č. 6: Palivový článok PEMFC s vodíkom ako palivom Grubb a Niedrach z General Electric Company vyvíjali palivový článok s polymérnym elektrolytom, ktorým bola ióny vymieňajúca membrána. Membrána predstavovala povlak s hrúbkou 0,06 cm a bola vyrobená z polysterén-sulfónovej kyseliny vloženej do kostry Kel-F (obchodná značka polychlórtrifluóretylénu). Vodivosť membrány zodpovedala 0,1 N (0,05 M) kyseliny sírovej. Na udržanie vodivosti sa vstupné plyny zvlhčovali prebublávaním vodou (100-percentná vlhkosť pri teplote 25 C). Grubb a Niedrach zhotovili dva typy článkov. Menší článok s aktívnym povrchom 25 cm 2 použili na porovnanie dvoch typov elektród vtlačených do polymérnej membrány. Zistili, že zvýšením tlaku a hlbším zavalcovaním elektródy do polyméru rastie kontakt elektródy s elektrolytom a článok dáva vyšší výkon pri rovnakom zaťažení odporom. Väčší palivový článok s aktívnym povrchom 50 cm 2 použili na testovanie životnosti a vplyv oxidu uhličitého. Pri 15-hodinovom teste zisťovania vplyvu oxidu uhličitého na výkon článku so zmesou tvorenou z 33 % vodíkom a zo 67 % oxidom uhličitým sa výkon článku nemenil a zostal na rovnakej úrovni. Všetky testy sa uskutočnili pri teplote 25 ± 3 C.

96 188 General Electric Company registrovala polymérny elektrolyt pod ochrannou známkou a technológiu predala Hamilton-Standard Division of United Technologies Corporation. V súčasnosti sa tento typ článku, všeobecne nazývaný ako palivový článok na báze polymérneho elektrolytu SPFC (Solid Polymer Fuel Cell) označuje aj ako palivový článok s membránou vymieňajúcou protón PEMFC (Proton Exchange Membrane Fuel Cell). Ióny vymieňajúca membrána v palivovom článku zhotovenom v General Electric Corporation na základe kontraktu s McDonnell Aircraft Corporation sa stala hlavným zdrojom elektrického prúdu v kozmickom prostriedku Gemini. Reaktanty vodík a kyslík sa dodávali kryogénne a produkt voda bol určený na pitie pre posádku misie. Elektrický systém pozostával z troch batérií palivových článkov s 32 zabudovanými membránami pokrytými po oboch stranách elektródami z titánovej mriežky, obalenými platinovým katalyzátorom. Prebytočné teplo odvádzalo chladenie, prebytočnú vodu odsávali knoty. Systém pracoval pri nízkych teplotách 21 C a tlakoch. Batéria palivových článkov produkovala 1 kw (priemerne 620 W). Napätie článku sa postupne znižovalo rýchlosťou 1 až 5 mv.h -1, pretože membrána sa rozkladala. Prvou kozmickou misiou s PEMFC palivovým článkom bola Gemini 5 v auguste Grot na E. I. du Pont de Nemours & Company uviedol polymér nazvaný XR, ktorý bol stabilný a schopný odolávať chemickej degradácii. Membrány zhotovené z tohto polyméru dávali predpoklad na zhotovenie článkov, ktoré možno dlhodobo používať v kozme. Molekulová hmotnosť polyméru sa pohybovala v rozmedzí až Výber tejto hmotnosti bol kompromis medzi elektrickým odporom membrány a jej mechanickou pevnosťou, pretože absorbovala vodu. Grot tiež navrhol použitie nosnej tkaniny na zväčšenie mechanickej pevnosti membrány. Použil tkaninu z neselektívnych pórovitých vlákien azbestu. Tkanina bola chemicky stála, odolávala kyseline sírovej a halogénom s výnimkou fluóru pri teplotách od 120 do 200 C a mala silne kyslý charakter. Tento polymér zložením podobný teflónu vošiel do povedomia ako Nafion, ktorý je registrovaný firmou E. I. du Pont Nemours & Company. CH 2 = CF O CF 2 CF O CF 2 CH 2 SO 3 H CF 3 Nafion 117 Nafion 117 je priehľadný polymérny film s hrúbkou asi 175 mikrónov. Obsahuje atómy uhlíka, kyslíka, vodíka, fluóru a síry usporiadané v pravidelne sa opakujúcej polymérnej štruktúre. Vodíkový protón zo skupiny O 3 H sa môže oddeliť, migrovať pozdĺž polymérneho reťazca a objaviť sa na inom mieste membrány. Táto migrácia bola nazvaná protónovou výmenou v membráne. Membránová elektróda (MEA Membrane Electrode Assembly) je základným dielcom PEMFC palivového článku. Nie je hrubšia ako niekoľko stoviek mikrónov. Je umiestnená medzi doskami opatrenými kanálmi (priechodmi), ktorými sa dodáva palivo a okysličovadlo. Úlohou dosiek je odvádzať prebytočné teplo a zvlhčovať membránu. Vysušenie membrány znamená jej znehodnotenie. Ak je prívod paliva a okysličovadla na elektródy dostatočný, článok poskytuje elektrický prúd. Pracovné teploty sa pohybujú v rozmedzí 70 až 120 C. Vysokú cenu palivových článkov zapríčiňuje veľký podiel drahých kovov v systéme. Podľa NASA množstvo platiny potrebné na každú elektródu v súčasnosti je približne 0,3 g.m -2. V Los Alamos National Laboratory uvádzajú technológie, ktoré dovoľujú použiť 0,021 g.m -2 [5, 6]. Nižší obsah platiny výrazne znižuje cenu katalyzátora a palivového článku. Je zrejmé, že množstvo platiny sa bude postupne znižovať, prípadne sa bude hľadať náhrada za iný katalyzátor. Prvý pokus nahradiť platinu iným prvkom prezentovali v roku 2002 na konferencii Biovodík v Holandsku. Ako katalyzátor použili enzým hydrogenáza [2]. Nevýhodou PEMFC palivových článkov je, že produkujú veľké množstvá vody, ktorá zaplavuje elektródy. To môže spôsobiť zamŕzanie vody v palivových článkoch, prívodných rúrkach a ventiloch, ak teplota klesne pod 0 C. Tento nedostatok sa dá odstrániť vhodným technologickým riešením. 4. POROVNANIE PALIVOVÝCH ČLÁNKOV Významným faktorom ovplyvňujúcim prácu palivových článkov je teplota. Jednotlivé typy palivových článkov zoradené podľa stúpajúcej operačnej teploty, s výhodami i nevýhodami, uvádza tabuľka na str ZÁVER 189 História palivových článkov siaha síce do polovice 19. storočia, ale širšie uplatnenie ako zdroje energie pre pohonné jednotky dlho nenachádzali. Dôvodom bola vysoká cena a súbežne sa vyvíjajúci zážihový a vznetový motor s vnútorným spaľovaním. Tu boli zdrojom energie pohonné hmoty vyrobené v tom čase na báze pomerne lacných ropných surovín. Vzhľadom na narastajúci dopyt po ropných palivách a na postupné znižovanie zásob fosílnych palív, čo výraznou mierou prispieva k zvyšujúcim sa cenám, význam a konkurencieschopnosť palivových článkov s ohľadom na klasický motor s vnútorným spaľovaním stále rastie. Vysoký stupeň premeny chemickej energie na energiu elektrickú, ktorou sa palivové články vyznačujú, predurčil palivové články za potenciálny zdroj energie. Tieto články spolu s alternatívnymi palivami v blízkej budúcnosti zaujmú výz-

97 Tabuľka: Porovnanie jednotlivých typov palivových článkov PALIVOVÝ ELEKTROLYT OPERAČNÁ ELEKTROCHEMICKÉ VÝHODY NEVÝHODY ČLÁNOK TEPLOTA ( C) REAKCIE PEMFC Organický polymér A: H 2 2H + + 2e - nízke korózie drahé katalyzátory (SPFC) kyselina polyfluór K: 1/2O + 2H + + 2e - H O a prevádzkové náklady regulácia vlhkosti sulfónová 2 C: H 2 + 1/2O 2 H 2 O 2 nízka teplota citlivosť na nečistoty rýchle spúšťanie v palive (štartovanie) AFC Vodný roztok A: H + 2OH - H O + 2e - reakcia na katóde nákladné čistenie hydroxidu 2 K: 1/2O 2 + H e - 2OH - v alkalickom elektrolyte vstupných plynov O draselného C: H 2 + 1/2O 2 H 2 O je rýchlejšia, čo umožňuje zvýšenie výkonu PAFC Matrica A: H 2 2H + + 2e - vysoká účinnosť drahé katalyzátory impregnovaná K: 1/2O 2 + 2H + + 2e - H 2 O veľké rozmery kvapalinou C: H 2 + 1/2O 2 H 2 O a hmotnosť fosforečnou nízke hodnoty napätia a prúdu MCFC Matrica A: H + CO 2- H O + CO + 2e - široký rozsah vysoké korózie impregnovaná K: 1/2O 2 + CO 2 + 2e - 2 CO 2-3 plynných palív aj podiel deštrukcií kvapalným C: H 2 + 1/2O 2 H 2 O lacné katalyzátory komponentov roztokom lítia, možnosť zvýšenia článku sodíka účinnosti v zariadeniach alebo K 2 CO 3 na tepelnú energiu SOFC Pevný oxid A: H + O 2- H O + 2e - široký rozsah vysoký podiel zirkoničitý 2 K: 1/2O 2 + 2e - 2 O 2- plynných palív deštrukcií s prídavkom ytria C: H 2 + 1/2O 2 H 2 O nízke korózie komponentov možnosť zvýšenia článku účinnosti v zariadeniach na tepelnú energiu namné miesto v energetike i doprave. Kým v minulosti sa ich použitie obmedzovalo len na kozmickú techniku, kde prestíž mala väčší význam než cena, dnes nachádzajú úspešné komerčné využitie od malých nenáročných aplikácií, ako sú prenosné zdroje energie v telefónoch a notebookoch, cez mobilné generátory v osobných a nákladných vozidlách, autobusoch, vlakoch, lodiach i ponorkách, až po stacionárne energetické zariadenia a elektrárne na zabezpečenie domácností a priemyslu elektrickou energiou. Odhaduje sa, že okolo roku 2010 produkcia automobilov poháňaných palivovými článkami dosiahne až 1 percento svetovej výroby automobilov a stacionárne zariadenia na báze palivových článkov bude využívať 2,5 milióna domácností. Palivové články nachádzajú uplatnenie aj v celom rade vojenských aplikácií. Ukazuje sa, že pre dopravné systémy sú spomedzi uvádzaných typov najvhodnejšie membránové palivové články s polymérnym elektrolytom. Majú vysoký výkon a nízku pracovnú teplotu, ktorá umožňuje rýchle štartovanie. Tento tzv. nízkoteplotný palivový článok umožňuje bez problémov štartovanie aj pri teplotách okolo 40 C. Na rozdiel od alkalických palivových článkov nepodliehajú korózii a optimálnu pracovnú teplotu dosiahnu približne po troch minútach prevádzky. Nízka pracovná teplota a nízky stupeň vyžarovania tepelného žiarenia znižuje nároky na maskovanie takejto techniky v infračervenej oblasti spektra v poľných podmienkach. Jednosmerný elektrický prúd vznikajúci v sérii palivových článkov sa v elektronickej riadiacej jednotke systému mení na striedavý s napätím 220 alebo 380 V, ktorým sa napája trojfázový asynchrónny motor. Nevýhodou sú zatiaľ vysoké náklady. Výsledky výskumu a vývoja v posledných rokoch dokazujú, že v blízkej budúcnosti budú palivové články schopné svojimi výkonovými parametrami konkurovať spaľovacím motorom. Koncepty firiem BMW (CleanEnergy), Daimler Chrysler (NECAR), General Motors a Opel (HydroGen), Ford (Focus FCV Hybrid) a ďalších vychádzajú zo sústavy palivových článkov, ktorých sumárne výkony sa pohybujú na úrovni 120 kw a plnohodnotne uvádzajú do pohybu motorové vozidlá. Nie je vylúčené, že ďalším zdokonaľovaním palivových článkov sa podarí dosiahnuť aj vyššie výkony s možnosťou využitia v ťažkých dopravných, prípadne bojových prostriedkoch. Problémom, ktorý treba riešiť, aby našli palivové články porovnateľné uplatnenie ako spaľovací motor, je uskladnenie vodíka vo vozidle a vybudovanie vhodnej infraštruktúry. Pri tejto príležitosti nemožno nespomenúť aj snahy o kombináciu spaľovacieho motora s elektrickým pohonom. S myšlienkou benzínoelektrického motora na pohon ťažkej obrnenej techniky sa zaoberal už profesor Porsche v období 2. svetovej vojny. Benzínoelektrický systém je v podstate spaľovací motor využívaný na pohon generátora, ktorý dodáva elektrický prúd elektromotoru spojenému priamo alebo pomocou prevodu s hnacími kolesami techniky. Výhodou je plynulosť riadenia a jednoduchšie zvyšovanie otáčok poháňaných náprav, čo malo osobitne pri ťažkých terénnych strojoch uľahčiť prenikanie náročnými prekážkami. Prax však ukázala, že nad týmito výhodami prevažujú nedostatky konštrukcie, ktorá je pomerne zložitá, čo spôsobuje veľké straty energie (v dôsledku veľkého počtu prv-

98 192 kov systému) a vysokú poruchovosť v porovnaní s konzervatívne poháňanými strojmi, vrátane ďalších problémov. Ďalší vývoj tohto systému zastavili [7]. Podobne, ako málo perspektívny, sa skončil aj vývoj tzv. hybridného pohonu pre ťažkú obrnenú techniku, ktorý vyvíjali Spojené štáty americké. Vývoj sa v súčasnosti v tomto smere obnovuje a podporu dostáva pohon realizovaný na princípe palivových článkov. VÝVOJ NANOTECHNOLÓGIÍ A SYSTÉMOV MEMS A NEMS A ICH VYUŽITIE VO VOJENSTVE / DEVELOPMENT OF NANOTECHNOLOGIES AND MEMS AND NEMS SYSTEMS AND THEIR USE IN WARFARE 193 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] [2] Hoogers, G., Fuel Cell Technology Handbook, Edited By Gregor Hoogers, CRC Press ISBN [3] [4] Warshay, M., Prokopius, P. R., The Fuel Cell in Space: yesterday, today and tomorrow, J. Power Sources, 29, 193, [5] Wilson, M. S., Gottesfeld, S., High Performance Catalyzed of Ultra-low Pt Loadings for Polymer Electrolyte Fuel Cells, J. Electrochem. Soc., 139, L28, [6] Gamburzev, S., Boyer, C., Appleby, A. J., Low Platinum Loading, Lightweight PEM Fuel Cells, Fuel Cells Bulletin 6, 6, [7] Pejčoch, I., Obrnená technika I. časť, Vyd. Nakladateľstvo ARES s. r. o., Praha doc. Ing. Pavel Slyško, DrSc., doc. PhDr. Emil Jurkovič, CSc., Inštitút obranných a strategických štúdií, a. s., Bratislava / Defence and Strategy Studies Institute, j.s.c. Bratislava SUMMARY This article describes aspects of micro and nanosystems in relation to their research, development, as well as subsequent applications. The term microsystem involves mainly ICs (Integrated Circuit), MEMS (Micro-Electro-Mechanical Systems), MOEMS (Micro- Opto-Electro-Mechanical Systems), microsensors, microactuators, (Smart-Micro-Systems) intelligent microsystems, microoptics, microtechnologies and microfluid systems. In case of NEMS their use interferes in the field of microtechnology, but especially nanotechnologies. It refers to the field of nanoelectro-mechanical systems, in which there are used and applied e.g. carbon nanopipes, fulerens, as well as various applications of systems used in medicine in diagnostic and treatment process. Physical laws are virtually not any obstacle in handling atoms and molecules with regard to their placing there where it is desirable. A typical part of micro and nanotechnologies are applications of new physical principles, intelligent materials and modern production processes and technologies. Nanosystems and microsystems are characterised by complex solution, often based on chips. In the article there are characterised physical and technological aspects and limits of micro and nanosystems, as well as considerations of their size structural elements, energetic assessment of functional processes and properties, as well as basic criteria to characterise nano and microsystems. The article also gives some fields of technological applications, as well as micro and nanosystems production. Nano a mikroelektromechanické systémy a nano a mikromechanizácia sú v súčasnosti na výslní technologického vývoja, pretože riešia široký súbor problémov, či už ide o ich konštrukciu, modelovanie, analýzu funkčnosti, návrhy a na-

99 194 pokon aj o riešenie problémov týkajúcich sa zvýšenia parametrov a charakteristík vysokovýkonných mikro-elektro-mechanických a nano-elektro-mechanických systémov (MEMS a NEMS). Dnešné 21. storočie v oblasti rozvoja nanotechnológií a mikrotechnológií povedie k revolučným základným vedeckým objavom, nielen v oblasti vývoja nových materiálov, zariadení, systémov integrácie počítačov, v konštrukcii rozličných praktických aplikácií nanotechnológií, v transfere technológií do výroby, v samotnej výrobe, v rozvinutí technológie simulácie, ale hlavne v oblasti ich širokého využitia. Súčasný rozvoj nanotechnológií v oblasti vývoja vysokovýkonných MEMS a NEMS, mikrostupnicových a nanostupnicových konštruovaných zariadení umožňuje ich široké využitie napr. v nanopočítačoch, zdravotníctve, diagnostike v medicíne, transfere poznatkov a informatike, komunikácii, environmentálnom prostredí, vo výrobe energie, pri prenikaní do kozmického a vzdušného priestoru, v avionike i v národnej bezpečnosti. V ozbrojených silách nanotechnológie (nanostupnicové a mikrostupnicové iniciátory a senzory, moderné prestavanie geometrie nábežných hrán krídel lietadiel, stien obrnených vozidiel, vybudovanie kozmických prenosových systémov a konštrukcií, laboratórií, mikrogyroskopov a navigačných systémov) otvárajú široký priestor pre rozvoj samohybných miniatúrnych automatizovaných systémov, prieskumných senzorov, transportných technológií, ale aj kamuflážnych inteligentných povlakov (senzory a aktuátory, akcelerometre) a hlavne pre rozvoj technológii v oblasti ochrany ozbrojených síl a obyvateľstva, atď. 1. ÚVOD Na základe poznatkov možno konštatovať, že vývoj a rozvoj nanotechnológií, ich naštartovanie a praktické využitie (NEMS a MEMS) bude kritickým aj pre celú slovenskú ekonomiku a spoločnosť. Nanotechnológie ovplyvnia a zhodnotia väčšinu objavov v informačných technológiách a počítačoch, zdravotníctve, medicíne, vo veľkovýrobe, doprave, energetike a energetických systémoch, avionike, národnej bezpečnosti, v Ozbrojených silách SR a pod. Rozvoj v oblasti NEMS a MEMS, ako ukazujú posledné poznatky, významne ovplyvní rozvoj celého spektra odborov medicíny a nájde široké uplatnenie v bioinžinierstve (DNA a genetický znak analýz a syntéz, zisťovanie použitia drogy, diagnostikovanie a zobrazovanie), pričom ovplyvní rozvoj bioinformačných a informačných technológií v budúcnosti. Aj napriek tomu, že priestorovo sa nano a mikrostupnicové štruktúry, konštrukcie a zariadenia pohybujú v hodnotách mikrometrov, resp. nanometrov, ich využitie významne ovplyvní doterajšie chápanie možností technologického pokroku vo všetkých oblastiach skúmania. Aby sme nezaostali, je v tejto technologickej oblasti nevyhnutné v každom prípade podporiť základný a aplikovaný výskum. Nanoinžinierske štúdie a mikro- stupnicové systémy, konštrukcie, ako aj zariadenia a systémy sa prejavujú novými fyzikálnymi (elektromagnetické a elektronické), chemickými a biologickými vlastnosťami a procesmi. Priestorové dimenzie nanosystémov a ich komponentov sa udávajú v nanometroch: 1nm = 10-9 m. Podstatné je však navrhnúť nové nanozariadenia, nanosenzory, nanotranzistory, nanodiódy, nanospínače a nanologické postupy, aby už navrhnuté nanostupnicové počítače mali schopnosti superpočítačov (terascale milióny bitov). Nano a mikrotechnológie podstatne menia priemyselnú výrobu, ovplyvňujú technológiu a vývoj nových materiálov, zariadení a systémov pomocou: predvídateľných vlastností nanokompozitov a materiálov (napr. malá hmotnosť a vysoká pevnosť, tepelná stabilita, malý objem, extrémne vysoká sila, moment zotrvačnosti, účinnosť, prúdová hustota, špecifická tepelná vodivosť, odpor, atď.), skutočných prototypov využívajúcich technologické výhody nanomateriálov (navrhnutý cyklus, funkčnosť a zníženie údržby), zlepšovania rýchlosti a presnosti, spoľahlivosti a trvanlivosti, vysokého stupňa efektívnosti a spôsobilosti, flexibilnosti a integrity, stálosti, funkčnosti a životnosti (prežitia), zlepšenia konštrukčnej stability a zníženia robustnosti technických systémov, vysokého stupňa bezpečnosti, environmentálnej konkurencieschopnosti. Richard Feyman uviedol, že po prvýkrát výraz nanotechnológia použil N. Taniguchim ešte v roku 1974 v článku On the basic concept of nanotechnology. V poslednom čase, teda skoro po 31 rokoch, sa práve nanoinžinierstvo a nanovýroba stáva významnou výzvou technologického pokroku vo svete. Napredujúca miniaturizácia smerujúca nezadržiteľne k molekulárnej úrovni a pokračujúca výroba nanopočítačov a nanomanipulátorov (nanonahromadenie), projektovanie a rozvoj moderných NEMS a MEMS (ktoré tvoria jadro konštrukcie nanopočítačov), nastoľujú už teraz veľký počet nevyriešených problémov. 2. NANOTECHNOLÓGIE A SYSTÉMY NEMS A MEMS 195 Mechanické počítače a výpočtové pomôcky majú bohatú históriu a najstaršie sa objavili pred tisíc rokmi (čínsky Abakus, ktorého pôvod je pripisovaný Babylonu, kalkulátor Leibnitza, novšie logaritmické pravítko a pod). To potvrdzuje, že hoci najkreatívnejšie teórie, princípy a stroje ľudia vyvinuli a demonštrovali dávnejšie, ich uskutočniteľnosť a realizovateľnosť v mechanických a neskôr v elektronických počítačoch umožnilo až vytvorenie príslušných konštrukčných prvkov a komponentov. Avšak i napriek tomu mnohé mechanické komponenty nie vždy umožňovali potrebné funkčné väzby, čo spätne spôsobovalo výrobné a technologické ťažkosti.

100 196 Zatiaľ čo hranica medzi makro a mikrosystémami je definovaná technologickými procesmi, hranica medzi mikro a nanosystémami je kvantovomechanická. Chemické nanopočítače možno vytvoriť a konštruovať na výrobnej úrovni, kde sa predpokladá skladanie objektov z molekúl, takpovediac vyhotovením alebo integráciou a spracovávaním informácií chemicky. V porovnaní s množstvom nanopočítačov môže sa informácia v budúcnosti zobrazovať kvantom stavov (napr. spin atómu môže byť riadený elektromagnetickým poľom). V technických vedách ešte treba vynaložiť veľa úsilia a základných aplikačných a prípravných prác, než sa vytvorí technický objekt, ktorého konštrukcia predpokladá manipuláciu s atómami a molekulami. Elektronické počítače možno vytvárať podľa konvenčných predstáv overených a využívaných v posledných tridsiatich rokoch. Najmä molekulárne tranzistory alebo kvantové bodky už dnes možno použiť ako základné prvky. Nanoprepínače (pamäťové, spracúvajúce prvky), logické vstupy a záznamy môžu byť vyrobené na jednomolekulovej stupnici. Tzv. kvantové bodky si možno predstaviť ako kovové krabice, držiace diskrétny počet elektrónov, ktoré sa menia aplikovaným elektromagnetickým poľom. Kvantové bodky sú usporiadané do kvantových buniek. Na obrázku č. 1 sú ilustrované dva odlišné stavy (rýchlo sa meniace body obsahujú elektrón, zatiaľ čo biele body neobsahujú elektrón). Samozrejme, že kvantum bodov bude použité pre syntézu logických zariadení. Obr. č. 1: Kvantum bodov so stavmi konfigurácie: 0 1 a 1 1 Ako sme už zdôraznili, konvenčné elektromechanické systémy a nano-elektromechanické systémy (aktuátory a ďalšie elektronické zariadenia na molekulárnej báze) sú riadené meniacim sa elektromagnetickým poľom. Aj ďalšie nanostupnicové konštrukcie a zariadenia (nanodiódy a nanotranzistory) sú riadené pomocou aplikovaného elektromagnetického poľa (pôsobením napätia a prúdu sa dosiahne výsledné magnetické pole). Pre určité znázornenie účelnosti a potreby a pre pochopenie systémov NEMS a MEMS je možné využiť aplikované biologické systémy a spôsoby nimi spracovávaných informácií. 2.1 BIOLOGICKÉ ANALÓGIE 197 Koordinované chovanie a pohyb, vizualizácia a snímanie, monitoring, rozhodujúce konanie, pamäť a prenos informácií v živých organizmoch sú výsledkami elektrického (elektromagnetického) prenosu informácie pomocou neurónov. Jeden cm 3 mozgu obsahuje milióny nervových buniek a tieto bunky komunikujú s tisíckami neurónov podieľajúcich sa na spracovaní informácií v neurónových sieťach. Informácia z mozgu do svalov sa prenáša v priebehu niekoľkých milisekúnd. Výsledkom je, že napríklad futbalový či basketbalový hráč kalkuluje a reaguje okamžite na rýchlosť pohybujúcej sa lopty a po následnej okamžitej analýze situácie odpovedá tvorbou rozhodnutia a okamžitou reakciou (napr. behom hráča alebo výskokom, snahou dosiahnuť, trafiť, udrieť loptu, atď.). Centrálny nervový systém človeka, ktorý tvorí mozog a predĺžená miecha, slúži ako spojovací článok medzi senzormi (senzorové receptory a riadi periférny nervový systém effector vykonávateľ, svalstvo a žľazové bunky). To znamená, že nervový systém plní také významné funkcie, ako je integrácia a rozhodujúce konanie (spojenie) a motoring (uskutočnenie). Ľudský mozog pozostáva zo zadného mozgu (kontroluje homeostázu a koordináciu pohybu), stredného mozgu (prechovávanie, integrácia a spracovanie senzorovej informácie) a predného mozgu (neutrálne spracovanie a integrácia informácie, spracovanie predstavy, krátka a dlhodobá pamäť, naučené vzory, tvorba rozhodnutia). Okrajový periférny nervový systém pozostáva zo senzorového systému (senzory neurónov, ktoré prenesú informáciu z vnútorného a vonkajšieho prostredia do centrálneho nervového systému a motor neurónov riadi informáciu z mozgu alebo miechy), ktorý sprostredkuje informácie zo senzorových receptorov do centrálneho nervového systému a motor nervového systému zásobuje signálmi (vedenie rozkazy) z centrálneho nervového systému do svalov (effectorov) a žliaz. Miecha sprostredkuje reflexy, ktoré spojil senzor ako vstupy cez miechu, ako aj rýchlosť výstupov cez miechu a neuróny (nervové bunky) riadia informáciu pre mozog a z mozgu. Prenos výstupov elektrických signálov pozdĺž neurónov je veľmi komplikovaný fenomén. Membránový potenciál pre nepriepustné neuróny je spôsobený nepravidelnou distribúciou iónov (vodík a draslík) cez membránu. Úbytkový potenciál je udržiavaný a schopný prispieť k rozdielnej iónovej permeabilite, tzv. Na + K + čerpadlo. Podnet zmien membránovej permeability môže depolarizovať alebo hyperpolarizovať ión membránovým úbytkovým potenciálom. Táto potenciálová (V) zmena je proporcionálna sile stimulu. Stimul je schopný vyvolať axonový mechanizmus. Nervový systém je ilustrovaný na obr. č. 2. Nervový systém sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou systému nervových organizácií (hydra-multiprocesory). Napríklad najnižšia Cnidarianova nervová sieť (vyzerá ako kvet polypy) je organizovaný nervový systém s absenciou centrálnej riadiacej funkcie a jednoduchá nervová sieť môže vykonávať len základné úlohy (plávajúcich medúz). Sub-epitheliálne nervové systémy (hviezdicového tvaru)

101 Obr. č. 2: Nervový systém: Organizácia vysokohladinového funkčného diagramu nervového systému 2.2 ZÁKLADNÉ ASPEKTY INTEGROVANÝCH OBVODOV A MIKROSYSTÉMOV V priebehu vývoja mikroelektroniky sa stále posúvajú hranice rozmerov štruktúry a nanoštruktúry k menším hodnotám. Minimálny rozmer štruktúry sa rovná limitu pre tunelový prechod elektrónu (cca 2 nm). Na otázku, kde sú limity integrácie, nie je možné definitívne odpovedať. Rozhodujúcimi parametrami pre zvyšovanie integrácie sú rozmery štruktúr, rýchlosť šírenia signálu a energetická bilancia súvisiacich fyzikálnych procesov. Existujú však aj absolútne hranice, ktoré z pohľadu súčasnej koncepcie mikroelektronických štruktúr nemožno prekročiť. Do úvahy je treba brať doteraz známe teoretické a praktické limity elektroniky, založené na pohybe elektrónu v elektrickom poli [3]. majú centrálny prstenec s radiálnymi nervami (napr. morské hviezdice), ako aj centrálne a radiálne nervy s nervovou sieťou. Planariány červy majú malé mozgy, ktoré posielajú informácie cez dva alebo viaceré nervové choboty (cesty) ako dokumentuje obr. č. 3. Obr. č. 3: Prehľad nervových systémov bezobratlovcov Principiálne fyzikálne limity: energia tepelného pohybu nosičov elektrického náboja limituje minimálnu spínaciu energiu pre jedno binárne prepnutie na 2 až 4 kt (0,05 až 0,1 ev pre T = 300 K, k je Boltzannova konštanta, z kvantovo-mechanického princípu neurčitosti vyplýva závislosť spínacieho času td = 1 ps a spínacia energia E je väčšia ako h (h Planckova konštanta je E, je väčšia ako 0,004 ev). So zvyšovaním pracovnej rýchlosti sa zvyšuje elektrický príkon, čo vzájomne limituje hustotu funkčných prvkov systému, rýchlosť šírenia elektromagnetického žiarenia vo vákuu limituje rýchlosť prenosu signálov ( m.s -1 ) v obvodových štruktúrach. Materiálové limity (výber vhodného materiálu): limit spínacej energie (10 ev v Si je o 10 % väčšia než u GaAs), transportný čas elektrónov (v Si je o 33 % väčší než u GaAs), tepelná vodivosť základného materiálu (pri Si je 3-krát väčšia než u GaAs, z čoho vyplýva možnosť väčšieho výkonového zaťaženia Si). Chemické limity (dlhodobá stabilita štruktúr): difúzia aktívnych prímesí (dopantov) štruktúr pri nízkych teplotách (menšia ako 250 C), elektronizácia atómov látky pôsobením veľkej hustoty toku elektrónov. Dosiahnuté výsledky v biológii sa stali inšpiráciou pre návrh nových mikrosystémov a nanosystémov. Limity štruktúr (minimálne geometrické rozmery): limit dĺžky kanála tranzistora (pre Mikro-Opto-Systém na báze Si s rovnomernou koncentráciou prímesí v kanáli s minimálnym napájacím napätím 1 V je minimálna dĺžka kanála L min = 100 nm pri limitnej hrúbke hradlového oxidu 3 nm, pri napájacom napätí 1,5 V a prahovom napätí tranzistora 0,35 V je spínacia energia približne 10 4 ev) pre symetrický dvojhradlový tranzistor SOI (Silicon on Insulator) je L min = 25 nm a tunelovací limit hradlového oxidu 1,5 až 2 nm,

102 200 limit dĺžky spojov (dĺžka spojov limituje pracovnú rýchlosť obvodového systému, napr. pri 1 nm technológii je oneskorenie signálu na tranzistore 100 ps, čo je 100-krát viac než oneskorenie na spoji Al na SiO 2, pre technológiu 0,1 µm je to opačne oneskorenie na spojoch je až 100-krát väčšie ako oneskorenie na tranzistoroch). Obvodové limity (napájacie napätie a elektrický príkon): limit napájacieho napätia statické prenosové charakteristiky logických hradiel pre binárnu logiku limitujú napájacie napätie (napr. pre CMOS je to 2 až 4 kt/e, alebo mv pri T = 300 K); použitie minimálneho napájacieho napätia 0,1V nie je možné z dôvodov vysokých podprahových prúdov tranzistora pri nízkom prahovom napätí, ktoré by zvýšili prúdový odber ICs (integrovaného obvodu), podrobnejšou analýzou problému je možné dospieť k optimálnemu limitu napájacieho napätia 1V, praktický limit súčinu oneskorenia a elektrického príkonu hradla (power-delay product) pri technológii 100 nm a teplote Ta = 25 C (to je asi ev cca 6 x J), oneskorenie signálu na globálnej prepájacej sieti v ICs limituje rozľahlosť obvodového systému v spojitosti s časovým synchronizmom jeho operáciou (napr. pre 100 nm technológiu je typickým oneskorením signálu na hradle 0,01 ns, ale na globálnom spoji s dĺžkou 3 cm je čas oneskorenia signálu až 0,46 ns teda spoje rozhodujú o dynamických vlastnostiach systému). Systémové limity (optimálna funkčná a obvodová štruktúra): architektúra čipu musí byť podriadená vlastnostiam submikrometrovej štruktúry s prihliadnutím na vyváženosť ich častí (výhodnejšie je realizovať pravidelné štruktúry, napr. systolické pole s minimálnou dĺžkou prepojovacej siete a bez pasívnych obvodových prvkov), skutočná spínacia energia ovplyvnená architektúrou čipu (kapacita dlhých spojov zvyšuje prepínaciu energiu a uplatňuje sa limit elektrického príkonu), reálne možnosti odvedenia prebytočného tepla z čipu (celkový elektrický príkon čipu v synchrónnom logickom systéme je priamo úmerný súčinu pracovného kmitočtu, počtu hradiel ICs a spínacej energie hradla), úroveň technológie zapúzdrenia čipu, hlavne z hľadiska veľkosti čipu, počtu jeho prívodov a spôsobu odvedenia tepelnej energie (chladenie ICs). Praktické limity: technologická úroveň, technologické procesy, čistota a vyváženosť procesov, ekonomické aspekty, rovnováha medzi výrobnými nákladmi a úžitkovými vlastnosťami aplikácií ICs. 2.3 NANOELEKTRONIKA Kategória nanoelektronika sa začala používať v súvislosti s možnosťou realizovať polovodičové štruktúry a rozmery v submikrometrovej oblasti. Rozmer 300 nm sa považuje za akúsi hranicu medzi mikroelektronikou a nanoelektronikou. Opodstatnená rozmerová hranica by však mala mať oveľa menšiu hodnotu 2 až 2,5 nm. Oblasť nanoelektroniky sa spája s využívaním nových kvantovo-mechanických funkčných princípov. Ak je mikroelektronika založená na pohybe nosičov elektrického náboja v elektrickom poli v polovodičových štruktúrach a na nehomogénnom rozložení koncentrácie aktívnych prímesí, potom nanoelektronika je založená na spínacích efektoch na molekulárnej úrovni. V súčasnosti sa intenzívne skúmajú nové typy funkčných štruktúr [3]: rezonančné tunelovacie štruktúry (RTD Resonant Tuneling Devices), jednoelektrónový tranzistor (SET Single Electron Transistor), kvantové bodky (Quantum Dots Quantum Dot Cells), molekulové spínače (Molecular Shuttle Switches), atómové relé (Atom Relay). Nanoelektronika je v súčasnosti v začiatočných fázach rozvoja. Hľadajú sa nové funkčné princípy a ich možné aplikácie. Hlavná oblasť využitia nanoprvkov sa javí v nových generáciách počítačových systémov, založených na vysokom paralerizme vnútorných procesov. Súvisiacim pojmom nanotechnológie sa chápu technológie pre konštrukciu, výrobu a aplikáciu nanosystémov elektronických, ako aj neelektronických. Mikrotechnológie a nanotechnológie kvalitatívne menia výrobnú technológiu materiálov, súčiastok aj systémov. S nanotechnológiou je spojená myšlienka samoreplikácie (von Neuman) a samoreplikujúcich sa výrobných systémov (self replicating systems). Tieto systémy by mali byť schopné vyrábať užitočné produkty, ale aj replikovať samé seba. Výroba miniatúrnych súčiastok je obvykle založená na extrapolácii metód používaných pre väčšie súčiastky (micromachining metóda zhora nadol top-down). Metóda bottom-up zdola nahor je prirodzenou cestou rastu vecí. Je to cesta používaná v chémii a v biológií, ako cesta skladania objektov z molekúl cesta nanotechnológií. 2.4 NANO A MIKROELEKTROMECHANICKÉ SYSTÉMY 201 Na základe porovnávacej analógie známych systémov boli už skôr navrhnuté a vytvorené elektromechanické systémy. Pri analýze a tvorbe návrhu, následnom vývoji a rozvoji moderných NEMS a MEMS, musí tvorca dizajnu zladiť možnosti technologickej oblasti, postupov, hierarchií architektúr, integrovať posledné pokroky dosiahnuté v oblasti nano a mikrostupnicových systémov, ako sú aktuá-

103 202 tory/senzory (čidlo-menič kmitočtu) a inteligentné moderné konštrukcie, integrované obvody (ICs) a multiprocesory, materiály a aplikácie výroby, konštrukčný dizajn, optimalizáciu modelovania a simulácie, atď. Je evidentné, že nové moderné konštrukčné prvky s architektúrou NEMS a MEMS (s procesormi alebo multiprocesormi) a príslušnou pamäťovou hierarchiou budú v budúcnosti zárukou rozvoja zložitých nanosystémov umožňujúcich vysokovýkonné spojenie a rozhodovanie. Nové inteligentné iniciátory, aktuátory, senzory, ICs a antény, ako aj ďalšie subsystémy už dnes hrajú významnú úlohu v modelovaní vo výskumných postupoch, vývoji a implementácii nano a mikrotechnológií. Elektromechanické systémy sú znázornené na obr. č. 4 a možno ich klasifikovať ako: konvenčné elektromechanické systémy, mikroelektromechanické systémy (MEMS), nanoelektromechanické systémy (NEMS). 203 V skutočnosti tvorca systému (dizajnér) aplikuje klasickú Lagrangainovu a Newtonovskú mechaniku, ako aj elektromagnetizmus (Maxwellovské vzťahy) a poznanie konvenčných elektromechanických systémov MEMS. V kontraste sú NEMS projektované s využitím kvantovej teórie a nanoelektromechanických predstáv. Na obr. č. 5 sú dokumentované základné teórie pre štúdium procesov a fenoménov týkajúcich sa konvenčných elektromechanických, mikroelektromechanických a nanoelektromechanických systémov. Obr. č. 5: Základné teórie pre elektromechanické systémy Operačné princípy a základné podklady konvenčných elektromechanických systémov a MEMS sú všeobecne známe, zatiaľ čo pri NEMS sa nachádzajú v etape projekcie, v mnohých prípadoch na úrovni myšlienkového experimentu. Vývoj však pokračuje a tieto systémy sa skúmajú a rozvíjajú pri hľadaní nových metodologických princípov, pri využívaní celého aparátu analógií, predstáv a teórií. Obr. č. 4: Klasifikácia elektromechanických systémov MEMS a NEMS sa vyznačujú rôznou architektúrou, ich integráciu zabezpečujú odlišné integrované konštrukcie, zariadenia a subsystémy. Výskum pre integráciu a optimalizáciu (optimalizované architektúry a optimálne konštrukcie) týchto subsystémov sa ešte dosiaľ nerealizoval. Skúmajú sa predpoklady pre integráciu NEMS a MEMS, ktorá môže integrovať procesor (mikroprocesor) a pamäte, vysokovýkonné siete a zvýšenie IQ subsystémov. NEMS sú oveľa komplexnejšie než dnes bežne používané MEMS. Obzvlášť rozsiahle štruktúry NEMS a MEMS sa môžu integrovať v: tisícky uzlov vysokovýkonných aktuátorov/senzorov a inteligentných štruktúr riadených pomocou integrovaných obvodov, vysokovýkonné procesory alebo superskalárne multiprocesory,

104 204 multihladinové pamäte a archivovacie hierarchie s odlišnou diskrétnosťou (utajenosťou) (tisícky sekundárnych a terciárnych archivovacích zariadení podporujúcich archivovaný údaj), vnútorne prepojené, distribuované, heterogénne databázy, vysokovýkonné komunikačné siete (robustné, adaptívne inteligentné siete, samoreplikujúce sa siete). Treba zdôrazniť, že dokonca ani najjednoduchšie nanosystémy (napr. čistý aktuátor) obvykle nemôžu fungovať samostatne a na činnosť potrebujú prinajmenšom interný alebo externý zdroj energie. Komplexnosť využitia rozsiahlej štruktúry NEMS a MEMS si vyžaduje nové poňatie základného a aplikovaného výskumu a vývoja, najmä ak ide o koordináciu využitia širokej oblasti hardwaru a softwaru. Napríklad vývoj nových zariadení nanostupnicových a mikrostupnicových systémov, aktuátorov, senzorov a inteligentných štruktúr, syntézovaných a optimalizovaných architektúr, si vyžaduje vývoj nových programových jazykov a kompilačných programov, výkonné operačné a riadiace systémy, vysokú presnosť vizualizácie a zobrazovacie systémy, vysokovýkonné počítačové siete, atď. Aktuálnou potrebou sa stávajú nové algoritmy a údajové štruktúry prístupového systému softwaru, distribuované prístupy k veľmi rozsiahlym archívnym údajom, sofistikovaným údajom a vizualizačným technikám. Pre doplnenie, pri pokrokových procesoroch a multiprocesoroch je potrebné dosiahnuť trvalé schopnosti vyžadujúce funkčné využitie rozsiahlej stupnice NEMS a MEMS. Základný a aplikovaný výskum pre NEMS a MEMS vyvolal vývoj vysokovýkonných počítačov (hlavne v ozbrojených silách). Dosiahli sa významné výsledky v oblasti analýzy a simulácie s NEMS a MEMS. Vzniknuté problémy v analýzach, modelingu a simulácii rozsiahlej štruktúry NEMS a MEMS, ktoré zahŕňajú komplexnú molekulárnu dynamiku, nemôžu všetko vyriešiť, pretože klasická kvantová teória nemôže byť skutočne aplikovaná pre komplex molekúl alebo najjednoduchšie nanoštruktúry (1 nm 3 má tisícky molekúl). Je tu ešte množstvo veľmi náročných výskumných problémov, v ktorých zdokonalená teória a vrcholové poznatky dosiahnuté pri počítačoch vyžadujú pokročiť v teórii a inžinierskej praxi. Multidisciplinárne základy nanoelektromechaník musia byť schopné zaručiť možnosť syntetizovať, analyzovať a vyrábať vysokovýkonné NEMS a MEMS pre zdravotnícke, biomedikálne, vzdušné, kozmické, samopohyblivé, elektronické a výrobné systémy. Rastie význam metód matematického modelovania a simulácie a hlavne numerickej analýzy. Numerická simulácia síce zvyšuje úlohu a význam matematických metód, ale nenahrádza základný výskum. Významné a explicitné simulácie boli vybudované na spoľahlivých základných štúdiách a musia sa experimentálne overiť. Je však evidentné, že simulácie povedú k pochopeniu vyhotovenia komplexu NEMS a MEMS (nano a mikrostupnicových štruktúr, zariadení a subsystémov) a umožnia zredukovať čas a náklady spojené s pôsobením NEMS a MEMS technológií, s koncepciou ich zariadenia. Základný a aplikovaný výskum je jadro si- 205 mulácie a pokusy aj ich výsledky sa musia sústrediť na vyčerpávajúci modeling a dosiahnutie vyššej účinnosti počítačov. Pre podrobnejšie štúdium NEMS a MEMS treba zdokonaliť nástroje modelingu. Počítačové zariadenia musia pracovať v dimenziálnej geometrii, dynamicky v časovom intervale v intenzívnom modelingu, ako aj v simulácií pre štúdium celého procesu. Navrhnuté matematické modely NEMS a MEMS, ako aj ich štruktúry a zariadenia sa musia perspektívne rozvíjať. Tieto modely (s účinnou podporou počítačových algoritmov, superpočítačov a zdokonaleného softwaru) budú hrať rozhodujúcu úlohu v simulácii pre konkrétny návrh štruktúrnych prvkov NEMS a MEMS. Existujú tri široké skupiny problémov, ktorých vyriešenie bude zvlášť významné a kritické pre vytvorenie nových algoritmov a počítačových metód. Ide o: 1. Problémy, na riešenie ktorých sa vyvíjajú fundamentálne teórie, pričom komplexnosť riešenia je skúmanou oblasťou v súčasnosti a v blízkej budúcnosti vyvíjaných počítačových technológií. Koncepcia klasickej kvantovej mechaniky a molekulárnej dynamiky nemôže byť úplne aplikovaná napr. pre nanostupnicové aktuátory. Pre verifikáciu a znázornenie možno vykonať rozsiahle modely simulácií chovania sa systémov, zahrnujúce molekulárne štruktúry pre nano a mikrostupnicové aktuátory/senzory a inteligentné štruktúry, ktoré môžu obsahovať aj milióny molekúl. 2. Problémy, pre ktoré ešte nie sú vybudované fundamentálne teórie, a nie sú kompletne vyvinuté. Tieto treba podporiť priamo masívnou simuláciou, ktorej zdokonalenie bude vyžadovať podporu pokročilými základnými a numerickými metódami. 3. Problémy, pri ktorých vývoj metód zdokonalených v modelovaní a simulačných postupoch, si ešte vyžiada vykonať viac overení, čo bude mať významný dopad na ďalší vývoj nanotechnológií v budúcnosti. Precízne modelovanie a masívne simulácie počítačovými kanálmi (s internými knižnicami a databázami určenými na podporu modelov, archívmi s inteligentnou manipuláciou a ukladaním údajov, ich triedením a korelovaním, vizualizáciou a interpretáciou významov) pri NEMS a MEMS systémoch je prísľubom ďalšieho vývoja a chápania mechanizmov a javov prebiehajúcich v týchto procesoch, čím sa zlepšuje možnosť pre navrhovanie nových vysokovýkonných NEMS a MEMS systémov. Predpokladaný základný model simulácií vyžaduje existenciu výkonných počítačov superpočítačov. Tieto modelovania a simulácie budú cestou k novým fundamentálnym výsledkom. Pre modelovanie a simuláciu NEMS a MEMS sa stále viac vyžadujú vysvetlenia od modernej kvantovej mechaniky, elektromagnetizmu a elektromechaniky. V tejto súvislosti sa stáva aktuálnym rozvoj nanoelektromechanickej teórie. Vyžaduje to spoľahlivé inštrumentálne zázemie a prepracovaný systém nástrojov dynamických analýz. Pretrvávajúcim cieľom je vyvinúť základnú fundamentálnu koncepčnú teóriu, aby sa vymedzili a študovali interakcie medzi aktivizáciou a snímačom, počítačom a komunikáciou, spracovaním signálu a hierarchiou, hierarchickým usporiadaním informácií ulo-

105 206 žených v pamäti a ďalšie procesy spojené s fenoménom NEMS a MEMS. Nadväzujúc na koncepciu silných elektromagnetických elektromechanických interakcií, bude sa fundamentálna nanoelektromechanická teória rozvíjať a aplikovať na nanoštruktúry a nanozariadenia a pre NEMS a MEMS. V budúcnosti bude možné vyvíjať dynamické makromodely uzlov a budú sa študovať jednotlivé molekuly a skupiny molekúl. Je potrebné uskutočniť celý rad výskumov, aby sa určil počet parametrov, pre ktoré bude potrebné urobiť presné vyhodnotenie funkčnosti a analyzovať jednotlivé fenomény NEMS a MEMS. Bude treba posúdiť a vyhodnotiť výsledky experimentov a simulácií a zovšeobecniť dosiahnuté výsledky modelovania a simulácie. Súčasné výskumné zariadenia a vývoj v modelovaní a simulácií NEMS a MEMS a ich výsledky sú zvlášť závislé na nových prístupoch. Znamená to analyzovať, zmapovať, vyhodnotiť vypočítať, vizualizovať a zovšeobecniť dosiahnuté výsledky, vyjasniť si, definovať a popísať hranice medzi vypočítanými výsledkami a výsledkami dosiahnutými kvalitatívno-kvantitatívnymi analytickými metódami, s cieľom pochopiť a využiť základné charakteristiky týchto systémov. Simulácie s už navrhnutými NEMS a MEMS si vyžiadajú superpočítače, ktoré však budú k dispozícii až za niekoľko rokov. Počítačové obmedzenia a absencia explicitných matematických modelov spôsobuje, že niektoré nelineárne javy dnes nemožno celkom pochopiť, presne zmapovať a modelovať, ale ani spoľahlivo simulovať. Pre budúcnosť je potrebné zamerať výskum na vývoj nanoelektromechanickej teórie tak, aby sme mohli modelovať a simulovať procesy s veľkými skupinami NEMS a MEMS. Pri subsystémovej hladine, napr. na úrovni nano a mikro, existujú aktuátory a senzory, ktoré bude možné modelovať a analyzovať v 3D+ (trojdimenziálna geometrická dynamika v časovej oblasti) použitím zdokonalených výpočtových metód a algoritmov. V budúcnosti sa budú vyvíjať presné metódy kvantifikácie parametrov nespoľahlivosti pre hrubé analýzy. Práve nespoľahlivé výsledky analýz spôsobujú, že reálne nie je možné jednoznačne zahrnúť komplex vzájomne spolupôsobiacich subsystémov pre procesy prebiehajúce v NEMS a MEMS, ktoré tvoria aktuátory/senzory a inteligentné štruktúry, antény, digitálne a analógové integrované obvody ICs, údaje o pohybe, ako aj uloženie do pamäte a manažment cez multiúrovne pamäťových hierarchií, archívnych sietí, periférnych pamätí, atď. Pre navrhované systémy NEMS a MEMS je snaha vyvinúť analytické matematické modely. Je ešte mnoho oblastí, v ktorých pokrok bude zárukou, že bude možné realizovať posledné teoretické východiská dosiahnuté v parciálnych vedných odboroch skúmajúcich oblasť nanotechnológií z pohľadu ich záujmu. Napríklad je potrebné vykonať 3D+ modelovanie pre výsledky dosiahnuté v procese intenzívnych simulácií vzťahov medzi iniciátormi/senzormi a inteligentnými štruktúrami, pre ktoré použijeme pokročilé analytické a numerické metódy a algoritmy (moderné metódy a algoritmy v geometrii, asimiláciu a dynamické adaptívne zdokonalené siete). Existujú však fundamentálne a výpočtové problémy, ktoré síce nie sú adresné, ale sú sformulované a ich vyriešenie prispeje ku kom- 207 plexnosti v rozsiahlej stupnici NEMS a MEMS (napr. veľká stupnica hybridných modelov, obmedzená schopnosť vytvoriť a vizualizovať veľké množstvo údajov, atď.). Vystupujú tu ďalšie problémy nelinearity a neurčitosti, ktoré obsahujú fundamentálne obmedzenia možnosti sformulovať, zabezpečiť a vyriešiť analýzy navrhnutých problémov. Okrem toho bude žiaduce vyvíjať metódy a algoritmy pre kvantifikáciu a modelovanie nespoľahlivosti v 3D+ geometrii a sieťovaní a tvorbu techník, ako aj metódy pre adaptabilitu modelovania a simulácií Výrobné aspekty nano a mikroelektromechanických systémov Monolitické MEMS možno všeobecne charakterizovať ako integrované mikroštruktúry (elektromechanické mikrosystémy), ktoré majú obidve elektricko-elektronické (ICs) a mechanické zložky. Pre výrobu MEMS a zdokonalených modifikovaných mikroelektronických výrobných techník a technológií sa materiály prakticky nevyužívajú. Skutočnosťou je, že nemôžu byť zviditeľnené, ako okrajové funkcie v mnohých aplikáciách. Integrované senzory aktuátory (obvykle pohybové mikroštruktúry) s ICs sú zložené z vyššej triedy MEMS. Využitie CMOS (Complementary Metal Oxide Semiconductor) technológií má praktické uplatnenie založené na litografii používanej vo výrobe aktuátorov a senzorov. Systémy MEMS uprednostňujú využitie mikroelektroniky v dôležitých oblastiach, ktoré revolucionizujú aplikačné možnosti a ich využitie v praxi. V praktickej realizácii systémy MEMS značne zvýhodňuje mikroelektronický priemysel okrem polovodičov. Aktuálnou sa stala potreba zvýšiť funkčnosť pohybových mikroelektronických mikroštruktúr (aktuátory a senzory), ako aj integrovaných obvodov (ICs) pre ich praktické využitie. Jednoduché stupnicové konvenčné elektromechanické pohybové zariadenia a ich aplikácie s ICs neboli dostatočne využité napriek tomu, že teoretické poznatky a výrobné procesy už boli vyvinuté ako náhradná zložka. Dvojitá prevádzková funkčnosť zosilňovačov (napr. MOTOROLA TCA 0372, DW zapuzdrená v plaste druh 751 G, DP 2 plastové zapuzdrenie, druh DP 1 plastové zapuzdrenie, druh 626) ako monolitický ICs sa môže použiť na riadenie zariadenia mikroelektrických strojov (pohybové mikroštruktúry), ako vidieť na obr. č. 6 na str V poslednom čase sa dosiahla možnosť vyrobiť MEMS pri relatívne nízkych finanačných nákladoch. Avšak existujú požiadavky pre ich aplikáciu a technologické zlepšenie, čo si vyžaduje aj multidisciplinárne aktivity. K súboru dlhodobých cieľov, ktoré vyvolávajú potrebu rozvoja, analýzy, návrhov, vývoja, výroby a rozvinutia vysokovýkonných MEMS, patria: zdokonalené materiály a technologické postupy, mikroprocesory a mikroaktuátory (pohybové mikroštruktúry), ako aj jednoznačnosť a činnosť mechanizmov, senzorov/aktuátorov, integrovaných obvodov a ich integrácia a konfigurácia s MEMS, výroba, zapuzdrenie mikrocelkov a ich odskúšanie, analýza MEMS, ich dizajn, optimalizácia a modelovanie, MEMS a ich aplikácie a rozvoj.

106 208 Obr. č. 6: Aplikácia monolitického ICs na riadenie DC mikrostroja (pohybové mikroštruktúry) Významný pokrok v aplikácii technológie CMOS umožňuje priemyselne vyrábať mikrostupnicové aktuátory a senzory so zodpovedajúcimi integrovanými obvodmi, čo garantuje významný prielom v ich technológii. Manufaktúrna individuálna výroba zariadení a subsystémov (integrovaných obvodov a pohybových mikroštruktúr) je veľmi drahá a tým je ich praktické použitie ekonomicky nevýhodné. Tranzistory integrované na čipe sa často používajú aj v mikroelektronickom priemysle a v tejto oblasti bol dosiahnutý vysoký pokrok v nanostupnicových dimenziách (menej než 100 nm). Používajú sa aj veľkostupnicové MEMS, ktorých operačné schopnosti sa merajú inteligentným systémom čipovej integrácie, výkonu, účinnosti, veľkosťou, spoľahlivosťou a ďalšími kritériami. Pre výrobu NEMS existuje mnoho kritérií a požiadavie. Bežná CMOS technológia musí byť modifikovaná a bude účelné aj ďalej rozvíjať technologické integračné stratégie (integrovať mechanické štruktúry a ICs). Výrobná sféra stojí pred voľbou, ktoré mikrotechnológie (ICs, alebo mechanické mikrostroje) by sa mali vyrábať ako prvé? Výhodnejšia sa javí výroba integrovaných obvodov, pretože sa zníži napätie tenkých polysilikónových filmov pre multifunkčný materiál. Je potrebné vybudovať pohybové mikroštruktúry, kde prebieha vysokoteplotné žíhanie pri teplote až C počas niekoľkých hodín. 209 Vnútorne spojené hliníkové integrované obvody sa tak porušia (natavia), avšak alternatívne môže byť použitý wolfrám pre vnútorné metalizované spoje. Tento proces vedie k ťažkostiam pre komerčne vyrábané MEMS, ktoré majú vysokú cenu a nízku reprodukovateľnosť. Pri výrobe analógových zariadení s integrovanými obvodmi sa ako prvý urobí krok metalizácie, potom sa vyhotovia mechanické štruktúry a až na koniec sa vykoná aplikácia vysokoteplotného žíhania (mikrostroje sa vyhotovia pred metalizáciou). Tak sa vnútorne zapoja integrované obvody. Táto technológia umožňuje výrobu nízkocenových konvenčných hliníkových vnútorných spojení. Tretia možnosť je vyrobiť mechanické štruktúry a potom integrované obvody. Zvládnutie prekonania stupňa metalizácie, ako aj reťazca technických problémov a pohybových mechanizmov mikroštruktúr je možné tak, že sa vyhotovia vyleptaním plytkých brázd sendvičového tvaru. Takto vyleptané brázdy sú vyplnené kremíkovým dioxidom a silikónový sendvič (tenké fólie) je vyhotovený cestou chemicko-mechanického leštenia. Pohybové elektromechanické mikroštruktúry môžu byť chránené senzorovými aplikáciami (napr.: akcelerometrami a gyroskopmi), ale aj nechránené (aktuátor a vzájomne na seba pôsobiace environmentálne senzorové aplikácie). Okrem toho MEMS (mechanická štruktúra integrovaného obvodu) môže byť zapuzdrený v sterilne hermeticky uzavretom obale a niektoré prvky môžu byť nechránené voči vzájomnej interakcii s vonkajším prostredím. To si vyžaduje vytvárať vhodné technológie pre zapuzdrenie. Je to zvlášť dôležité pre vývoj nových elektromechanických pohybových mikroštruktúr a mikrozariadení (nalepené multivrstvy, tenké filmy, magnetoelektronické a elektrostatické zariadenia vybudované na kvantovom účinku) a pre zachovanie ich vlastností. Mikrovýroba veľkej stupnice integrovaných obvodov (VLSI), MEMS a optoelektroniky musí byť adresná pre danú oblasť využitia. Výrobné procesy zahŕňajú: litografiu, difúziu, iónovú implementáciu, elektronické tenkovrstvové technológie, leptanie, pokovovanie, polymérový film, atď. Navyše ICs a pohybové mikroštruktúry (mikroelektromechanické pohybové zariadenia) musia byť prepojiteľné, aby vykonávali svoju činnosť. Technológie pre kompletné mikrovýrobné procesy s integrovanými procesnými krokmi musia byť ešte vyvinuté. Mikroelektromechanické systémy integrujú mikrostupnicové subsystémy na báze ICs a príslušnú pohybovú štruktúru (napr. mikroelektronické senzorové systémy). Svojimi technickými a programovými prostriedkami umožňujú riešiť úlohy primárneho spracovania informácií, ako je napr. linearizácia prevodových charakteristík snímačov alebo zvýšenie vierohodnosti informácie z meracieho člena, až po prenos informácií v číslicovej a analógovej forme, prevádzková spoľahlivosť a mnohé ďalšie. Mikrosenzorové aplikácie MEMS, reagujúc na kolísania v systéme, prenosom spracovaných informácií na mikroaktuátorové zapojenie systému uvedú do chodu príslušné finálne systémy. Tieto mikroaktuátory riadia integrované obvody (ICs). Pritom rozmiestnenie mikroakcelerometrov a pohybových mikroštruktúr nie je otázkou subjektívneho rozhodnutia konštruktéra. Zber údajov pre mikroakcelerometre, riadiace počítače a prenos signálov a samotné vy-

107 210 konanie rozhodnutia sa realizuje prostredníctvom senzorových systémov zahŕňajúcich ICs. Napríklad mikroaktuátory umožňujú iniciovať naplnenie airbagov pri havárii automobilu (spúšťajú protiopatrenia reagujúce na odstredivé zrýchlenie po náraze automobilu na prekážku). Mikroelektromechanické systémy integrujú vo svojej štruktúre mikrostupnicové subsystémy využívajúce rôzne výrobné technológie. Jednoduchý silikónový substrát sa môže použiť na vyhotovenie mikrostupnicových aktuátorov, senzorov a ICs (monolitický MEMS) využíva CMOS technológiu a postupy mikrovýroby. Obvykle monolitické MEMS sú kompaktné, účinné, spoľahlivé a zaručujú super výkon. Typické MEMS sa integrujú do subsystémov, ako sú mikrostupnicové aktuátory (dajú do chodu aktivizujú skutočné reálne uvedené systémy), mikrostupnicové senzory (detekujú a merajú zmeny fyzikálnych premenných veličín) a mikroelektronické ICs (zber a spracovanie signálov, vykonanie rozhodnutia, atď.). Mikroaktuátory sú mikrostupnicové systémy potrebné na finalizáciu spracovanej informácie do pohybového modu, aby sa vyvinula pohybová činnosť alebo moment zotrvačnosti. Typické príklady použitia sú mikrostupnicové pohony, pohyblivé natáčajúce sa zrkadlá, ovládanie mikročerpadiel, servomechanizmov, ovládanie mikrokamier, atď. V súčasnosti existuje veľké množstvo metód fungovania mikroaktuátorov, známe sú napr. elektromagnetické, elektrostatické, magnetické, piezoelektrické, hydraulické a tepelné Aplikácie nano a mikroelektromechanických systémov Nano a mikroelektronické systémy sa musia navrhovať v závislosti na špecifikáciách, požiadavkách a cieľoch, ktoré chceme dosiahnuť pri ich aplikáciách. Na ilustráciu NEMS sú v porovnaní s MEMS rýchlejšie a jednoduchšie, omnoho účinnejšie, spoľahlivejšie, odolnejšie a schopnejšie prežitia. Spôsobujú však obmedzenie veľkosti a funkčných schopností a nemôžu dosiahnuť požadované charakteristiky. Veľkosť a štruktúra aktuátorov je určená ich účinnosťou alebo zotrvačnými hustotami elektromagnetického poľa. To znamená, že ich determinuje sila stanovených požiadaviek a druh použitých materiálov. Ak sa použije NEMS alebo MEMS ako logické zariadenie, elektrický signál (napätie a prúd) alebo elektromagnetické pole (intenzita a hustota) musia mať špecifickú hodnotu. Hoci NEMS a MEMS majú spoločné všeobecné znaky, líšia sa funkčnosťou, ako aj použitou technológiou výroby. V súčasnosti sa uskutočňuje výskum a vývoj technológií, ktoré by sa mohli využiť na konštrukcie systémov NEMS na molekulárnej úrovni. Na rozdiel od MEMS sa pri vývoji a výrobe NEMS využívajú nové, ale aj už známe technológie. Bola vyvinutá a rýchlo rozšírená technológia priameho čipového pripojenia. Preklápajúca sústava nahrádza drôtové naviazanie a zabezpečuje prepojenie integrovaných obvodov (ICs) s mikro a nanostupnicovými aktuátormi a senzormi. Použitie prepínajúcej technológie dovoľuje eliminovať parazitický odpor, postavenie a zavedenie do činnosti. Tieto technológie vylepšujú výkonové cha- 211 rakteristiky. Tak, ako prepínacie zariadenia ponúkajú možnosti realizácie zdokonalenej flexibilnej technológie, zapuzdrenie zlepšuje spoľahlivosť a schopnosť životnosti, redukuje hmotnosť a veľkosť, atď. Prepínacie zariadenie vyžaduje priame prepojenie aktuátorov a senzorov k integrovaným obvodom ICs. Aktuátory a senzory sú namontované činnou stranou nadol, s nárazmi na vložky, ktoré tvoria elektrické a mechanické spojenia s polovodičovým substrátom, čo je vidieť na obr. č. 7. Obr. č. 7: Sklopný monolitický MEMS s aktuátormi a senzormi Rozsiahla stupnica integrovaného MEMS jednoduchého čipu, ktorá sa môže masovo vyrábať s použitím doplnkového kovového oxidického polovodiča, fotolitografie a ďalších technológií obsahuje: N uzly aktuátorov / senzorov, inteligentných štruktúr, ICs a antény, procesory a pamäte, vnútorné spojenie sietí (komunikačné základne), vstupné a výstupné (IQ) systémy. Vysokostupnicový funkčný blokový systém rozsiahlej stupnice MEMS je zobrazený a dokumentovaný na obrázku č. 8. Aktuátormi sa riadi činnosť dynamických systémov. Aktuátory usmerňujú a zaisťujú riadenie stimulov, prenos signálov a fungovanie celého systému. Existuje veľký počet biologických aktuátorov (napr. ľudské oko, svalový pohybový systém), ale významnú funkciu majú i človekom vytvorené aktuátory pre MEMS a NEMS systémy. Biologické aktuátory sú založené na elektromagneticko-mechanických chemických javoch a psychosomatických procesoch pre-

108 212 biehajúcich u človeka. Človekom vytvorené aktuátory sú elektromagnetické, elektrické, hydraulické, tepelné a akustické zariadenia, ktoré ak prijmú signál alebo podnet (zmeny napätia alebo tlaku, tepla, akustické podnety, atď.), sú schopné zapojením ďalších systémov minimalizovať nároky na manuálnu obsluhu človeka a adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Obr. č. 8: Lietadlo s NEMS a MEMS, ktorého letovú prevádzku zabezpečujú mikroelementy 213 miestnených povrchových zariadení a prostredníctvom procesorov reagujú na meniace sa letové podmienky zmenami povrchu nosných plôch a geometrie krídla. Napríklad krídelká, výškové kormidlá, kačacie plochy, klapky či stabilizátory zdokonalených lietadiel môžu byť v budúcnosti riadené pomocou nano a mikrostupnicových aktuátorov za širokého využitia NEMS a MEMS a technológií inteligentných aktuátorov, ktoré sú vhodné pre aplikácie letových aktuátorov. Obrázok č. 9 dokumentuje lietadlo, v ktorom sú prenosové a rotačné aktuátory použité na aktivizáciu riadenia zmeny povrchov, ako aj na zmenu charakteristík krídla a kontrolu povrchovej geometrie. Senzory sú zariadenia, ktoré zachytávajú zodpovedajúce signály a podnety a reagujú na ne. Ide napr. o vonkajšie a vnútorné vplyvy, vibrácie, zmeny teploty, tlaku, rýchlosti, akcelerácie, o hluk, radiáciu a pod. Na všetky takéto podnety senzory aktívne reagujú zmenou parametrov letu. Uvedené veličiny sa môžu merať pomocou mikro a nanostupnicových senzorov, pozri obr. č. 10. Okrem spomenutých senzorov spolupôsobia početné ďalšie senzory schopné merať elektromagnetickú interferenciu a posun, kontrolovať orientáciu a polohu, napätie a intenzitu pre silové elektronické zariadenia, atď. Obr. č. 9: Iný pohľad na spôsob zabezpečenia lietadla prvkami NEMS a MEMS Veľký priestor na využitie aktuátorov poskytuje letectvo a kozmický priemysel. Už dnes sa niektoré lietajúce prostriedky letecká technika, satelity, riadené strely a najmä stíhacie lietadlá (napr. JAS-39 Gripen) kontrolujú pomocou roz- V realite obyčajne spolupôsobí niekoľko konverzných procesov, ktoré sú schopné vyprodukovať elektrický, elektromagnetický alebo mechanický objem výstupov (senzorových signálov).

109 214 Obr. č. 10: Aplikácia nano a mikrostupnicových senzorov v lietadle 215 primárnym komponentom nanoelement (nanorúrka), stane sa multifunkčným pre interferenciu senzorov a ICs, čo je bežnou požiadavkou pre dané konštrukcie. Vysoko výkonný akcelerometer, vyhotovený pomocou Analog Devices (analógových zariadení) využívajúcich integrovaný mikroelektromechanický systém technológie (MEMS), je už popísaný. Dnes sa často diskutuje o aplikáciách moderných integrovaných senzorov. Napríklad dvojosí povrch mikromechanického ADXL 202 urýchľovača akcelerometra (vyrobeného na jednoduchý monolitický čip) zlučuje vysoko presnú akceleračnú jednoduchosť pohybu mikrokonštrukcie (proof mass), ako aj spracovanie elektronického signálu pomocou signálu ICs. Ako sa udáva v katalógu údajov pre tieto zariadenia, uvedený akcelerometer vyhotovený s použitím integrovaného mikroelektromechanického systému technológie MEMS, môže merať dynamicky pozitívnu a negatívnu akceleráciu (aj vibráciu), ako aj statickú akceleráciu, čiže gravitačné sily. Schéma funkčného bloku akcelerometra ADXL 202 s dvoma digitálnymi zvýšeniami výstupov (priemer pulzovej šírky pre periódu je proporcionálny akcelerácii) je zobrazený na obr. č. 11. Obr. č. 11: Funkčná schéma bloku akcelerometra Pre väčšinu vyvinutých NEMS a MEMS boli vytvorené technológie, ktoré slúžia na aplikovaný výskum a realizáciu konštrukcií a zariadení tak, aby bolo možné analyzovať niektoré výkonnostné charakteristiky. Napríklad mini a mikrostupnicové inteligentné konštrukcie, napr. ICs, sa detailne skúmali a vyvinuli sa skutočné výrobné technológie, materiály a postupy na ich výskum a realizáciu. V poslednom čase sa objavili uhlíkové nanorúrky a molekulárne drôty, čo prispelo k vyhotoveniu molekulárnych tranzistorov. Nanokonštrukcie a nanozariadenia, ako aj MEMS a NEMS sa síce študovali, ale dosiahnuté poznatky doteraz nenašli aplikáciu vo vytvorení potrebnej fundamentálnej teórie Mikroelektromechanické systémy a mikrozariadenia Pri analýze systémov MEMS sa zdôrazňovalo, že MEMS majú široké spektrum využitia a môžu byť použité ako aktuátory i senzory. Stupeň integrácie a kooperácie jednotlivých štruktúr v systémoch MEMS je zárukou potenciality ich využitia a dosahuje sa viac-menej v multihladinách. Systémy MEMS sa široko používajú ako senzory rôzneho charakteru. Vytvárané siete MEMS sú zabudované v moderných integrovaných senzoroch, v ktorých sú zakotvené aj jednoznačné určenia fyzikálnej nestálosti údajov, neprístupnosti údajov, uloženia, zachovania komunikácie (interfacing). Ak bude Konštrukcia pohybového polysilikátového mikromechanického senzora je založená na nanesenej vrstvičke polysilikónu na úkor oxidickej vrstvy, ktorá sa potom odleptá a odľahčuje prerušujúce skúšobné hradlo. Polysilikónové pružiny

110 216 prerušia túto tenkú povrchovú vrstvičku. Odchýlka hradla sa meria použitím kapacitného rozdielu, pozri obr. č. 12. Obr. č. 12: Konštrukcia akcelerometra: hradlo, polysilikónové pružiny, snímače (zafixované na vonkajších platniach) a centrálne posunovateľné platne 2.5 ZHODNOTENIE POZNATKOV A ZÁVER Nano a mikroelektromechanické systémy (NEMS, MEMS) sú dnes v popredí záujmu, pretože komplexne ovplyvňujú rozsiahly súbor na prvý pohľad rôznych i protikladných technológií. V 21. storočí sa očakáva, že k základným revolučným vedeckým objavom príde v oblasti skúmania nano a mikrotechnológií. Pokroky v oblasti nanoelektroniky umožnia vytvoriť mikroelektronické systémy na priestore o veľkosti jednej stotiny mikrometra. 217 Rozvoj nanotechnológií a ich aplikácia vo vysoko výkonných NEMS a MEMS má široké využitie napr. v nanopočítačoch, medicíne, zdravotníctve, v transfere, spojení, energetickej oblasti, avionike, ako aj v národnej bezpečnosti. Pre ozbrojené sily NEMS a MEMS otvárajú široký priestor na využitie nano a mikrostupnicových aktuátorov, senzorových systémov (moderné prestavenie geometrie nábežných hrán nosných plôch lietadiel, rozvoj inteligentných keramických flexibilných protibalistických systémov a konštrukcií, mikrogyroskopy a pod.), samohybných robotizovaných bojových systémov a transportných systémov (senzory, aktuátory, akcelerometre), montáže s vysokou hustotou, veľkovýroba, ochrana obyvateľstva, atď). Rozvoj a výroba nano a mikrotechnológii (NEMS a MEMS) bude mať mimoriadny význam pre celú slovenskú ekonomiku a spoločnosť, pretože práve tieto technológie povedú k väčšine objavov v informačných technológiách, zdravotníctve, medicíne, energetike, avionike a moderných zbraňových systémoch, teda v oblastiach kde sa zhodnocuje vedeckotechnický potenciál a nie hrubá materiálová práca. Nanotechnológie otvoria priestor pre konštrukciu nových technologických prvkov a systémov s vysokou hustotou a integráciou na senzorovom čipe, ako aj zariadení v oblasti využitia poznatkov ako sú nanotranzistory, nanoaktuátory, nanodiódy, nanospínače a vypínače či nanostupnicové počítače. Vytvoria fundamentálny technologický základ pre výskum a výrobu výkonných superpočítačov. Nano a mikrotechnológie výrazne ovplyvnia technológiu a charakter výroby materiálov, zariadení a rôznych systémov riadenia a spojenia. Otvoria tiež nové možnosti rozvoja elektronických počítačov a ich integrácie s NEMS na nových princípoch integrácie a rozvoja umelej inteligencie. Prichádza tiež nová sféra rozvoja technológií za použitia molekulárnych konštrukčných prvkov a senzorov ako základných prvkov. Pri nanotechnológiách sa vychádza i z biologickej analógie, z princípu koordinovaného chovania, pohybu, snímania, vizualizácie, pamäti a zo správania sa živých organizmov, ktorých výsledkom je prevod elektrického (elektromagnetického) prenosu informácií na úrovni neurónovej siete. Jeden cm 3 mozgu obsahuje milióny nervových buniek, ktoré komunikujú s tisíckami neurónov tvoriacich štruktúru nervovej siete. Informácia z mozgu do svalov sa prenáša v časovom rozsahu milisekúnd. Ľudský centrálny nervový systém, ktorý zahŕňa mozog a predĺženú miechu, slúži ako ohnivko medzi senzormi (senzorové receptory) a riadi periférny nervový systém effector vykonávateľ, svalstvo a žľazové bunky. Rozvoj NEMS a MEMS otvára možnosti na integráciu postupov nano a mikroarchitektúr a je perspektívou na integráciu a využitie najnovších poznatkov v nano a mikrostupnicových senzoroch, aktuátoroch, meničoch kmitočtu, moderných inteligentných konštrukciách, integrovaných obvodoch, atď. Je evidentné, že nové moderné systémy NEMS a MEMS s procesormi, pamäťovou hierarchiou rôznej úrovne integrácie a organizovanosti, s inteligentnou manipuláciou, ukladaním dát, ich triedením a korelovaním, vyzualizáciou a interpretáciou významov, sú zárukou vysokovýkonného spojenia a rozhodovania, čo má veľký praktický význam práve pre rozhodovací proces v ozbrojených silách.

111 218 Jednoduchšie NEMS sú rýchlejšie, oveľa účinnejšie, spoľahlivejšie, odolnejšie, a teda schopnejšie prežiť než MEMS. Význam MEMS je napr. v priamom čipovom sklopnom prepojení senzorov a aktuátorov. Aktuátory je nevyhnutné dať do chodu pomocou dynamických systémov. Aktuátory sa tiež podieľajú na prenose a riadení stimulov riadení informácií a signálov. Existuje aj veľký počet biologických aktuátorov, napr. ľudské oko a pohybový systém. NEMS a MEMS technológia je založená na inteligentných aktuátoroch a je vhodná i pre aplikácie letových aktuátorov, ako je zrejmé z obr. č. 11. Pomocou nano a mikrostupnicových senzorov možno merať napr. zaťaženie lietadla, vibrácie, teplotu, tlak, rýchlosť, zrýchlenie, hluk a žiarenie. Je chybou, že intimita národných výskumov v oblasti nanotechnológií neprispieva k pochopeniu nanokonštrukcií a zariadení NEMS a MEMS, nerealizoval sa podrobný základný výskum a doteraz neboli zverejnené ani pokusy vyvinúť fundamentálnu teóriu. Vyskytujú sa tiež ťažkosti pri komerčnej výrobe MEMS, hoci na ich produkciu existuje mnoho požiadaviek. Najväčšiu šancu na výrobu a integráciu majú ako prvé integrované obvody (ICs), práve pre ich široké možnosti uplatnenia a praktického využitia. Využitie vo vzdušných silách nájde mikromechanický akcelerometer značky ADXL 202, ktorým možno merať dynamicky pozitívnu a negatívnu akceleráciu, ako aj gravitačné sily pozri obr. č. 11. Na obr. č. 12 je zasa konštrukcia polysilikónového mikromechanického senzora. 219 [10] Joy, Bill: Prečo nás budúcnosť nepotrebuje I. až IV. časť z [11] Slyško, P.: Overenie a praktické využitie Augerovej spektrometrie, Záverečná správa, ÚNM SR, Cyklónové centrum SR, august december 2001, Bratislava [12] Slyško, P. et all: Využitie Augerovej elektrónovej spektrometrie pre analýzy povrchových vrstiev. Acta Metallurgica Slovaca, 10, ( ) [13] Slyško, P., Jurkovič, E.: Výzvy vojenstva 21. storočia v nových technológiách nanotechnológiách a nanomateriáloch. In: Vojenské obzory, Roč. 11, č. 1/2005, s , MO SR, Bratislava 2005 LITERATÚRA [1] Hyder, Mohamed A. H.: Nanotechnology and Environment (Potencial Applications and Environmental Implications of Nanotechnology), Technical University of Hamburg, Hamburg, June 2003 [2] Lyshevski, S. E.: Nano and Microelectromechanical Systems. Fundamentals of Nano and Microengineering. CRC Press, Boca Raton, London, New York, Washington [3] Musil, V., Hubálek, J.: Mikroelektronika a nanoelektronika. In: Sborník 18th International Microworkshop th International Microworkshop Brno: VUT v Brně, 2004, s [4] Handbook of Nanotechnology. Springer, Bhushan, Berlin 2004 [5] Parr, R. G. Yang, W.: Density Functional Theory of Atoms and Molecules, Oxford University Press, NewYork, N.Y [6] Ellenbogen, J. C. Love, J. C.: Architectures for Molecular electronic Computer, MP98W , MITRE Corporation 1999 [7] Lanx Fabric Overgarments, z [8] Americká letecká výzbroj (Stealth) z [9] Science WORLD: Spoločnosť Lucent ako dodávateľ nanotechnológií z

112 OBSAH CONTENTS SLOVO NA ÚVOD / A WORD AS AN INTRODUCTION plk. RSDr. Jaroslav NIŽŇANSKÝ, PhD., výkonný podpredseda Redakčného kruhu Vojenských obzorov a náčelník oddelenia vzdelávania a prípravy zástupca náčelníka odboru vzdelávania a kvality života Štábu personálneho manažmentu GŠ OS SR / The executive vice-chairman of the Military Horizons Editorial Board and chief of the education and training department deputy chief of the section of education and life quality of the Personnel Management Staff of the General Staff of the Armed Forces of the SR... 3 BEZPEČNOSTNÁ A OBRANNÁ POLITIKA / SECURITY AND DEFENCE POLICY MANAŽMENT ZMENY V ÉRE GLOBALIZÁCIE / MANAGEMENT OF CHANGE IN THE ERA OF GLOBALISATION plk. v. v. Ing. Jozef ULIAN, CSc., Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, Katedra manažmentu / The Academy af the Armed Forces in Liptovský Mikuláš, Cathedre of Management... 7 SYSTÉM KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU NA ÚROVNI VRCHOLOVÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY / CRISIS MANAGEMENT SYSTEM ON STATE ADMINISTRATION TOP AUTHORITIES LEVEL plk. v. v. Ing. Peter MARCHEVKA, hlavný štátny radca Sekcie obrannej politiky a manažmentu zdrojov MO SR / Major State Adviser of the Defence Policy and Sources Management Department of the MoD SR... 16

113 222 MIESTO A ÚLOHY SÍL OCHRANY ŠTÁTNYCH HRANÍC V BOJI PROTI TERORISTICKÉMU OHROZENIU / PLACE AND TASKS OF STATE BORDER PROTECTION IN THE BATTLE AGAINST TERRORIST THREAT płk Bernard WIŚNIEWSKI, PhD., płk Bogdan BOCIANOWSKI, Poland PERSONÁLNA A SOCIÁLNA POLITIKA OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Analýza aktuálnej situácie podľa vybraných sociologických výskumov) / PERSONAL AND SOCIAL POLICY OF THE ARMED FORCES OF THE SLOVAK REPUBLIC (Analysis of current situation by chosen sociological surveys) Mgr. Ľuboš BERKY, Centrum psychologických a sociologických činností Personálneho úradu Ozbrojených síl SR / Centre of psychologist and sociologist activities of the Personnal office of the Armed forces of the SR NIEKOĽKO POZNATKOV Z VÝSKUMOV PRACOVNEJ SPOKOJNOSTI VOJENSKÝCH PROFESIONÁLOV / A FEW PIECES OF KNOWLEDGE OF PROFESSIONAL MILITARIES WORKING SATISFACTION SURVEYS Mgr. Alica KONDÁŠOVÁ, Mgr. Ľuboš BERKY, Centrum psychologických a sociologických činností Personálneho úradu Ozbrojených síl SR / Centre of psychologist and sociologist activities of the Personnel office of the Armed Forces of the SR HĽADANIE NOVÝCH PRÍSTUPOV K TRANSFORMÁCII OZBROJENÝCH SÍL / LOOKING FOR NEW APPROACHES TO THE ARMED FORCES TRANSFORMATION pplk. v zál. Ing. Svatopluk REITER, Veliteľstvo Pozemných síl Ozbrojených síl SR, Trenčín / Ground Forces Command of the Armed Forces of the SR, Trenčín PRÁVNE ASPEKTY VYHLÁSENIA A REALIZÁCIE VÝBEROVÉHO KONANIA V PODMIENKACH AKADÉMIE OZBROJENÝCH SÍL GENERÁLA M. R. ŠTEFÁNIKA / LEGAL ASPECTS OF SELECTIVE PROCEDURE DECLARATION AND IMPLEMENTATION IN THE CONDITIONS OF THE ACADEMY OF THE ARMED FORCES OF GENERAL M. R. ŠTEFÁNIK PhDr. Jaroslav NEKORANEC, PhD., JUDr. Miroslav HRÁŠOK, Katedra manažmentu, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši / Division of Management, The Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik in Liptovský Mikuláš VOJENSKÉ VZDELÁVANIE, VÝCVIK, VEDA A VÝVOJ / MILITARY EDUCATION AND TRAINING SYSTEM, SCIENCE AND DEVELOPMENT 223 SYSTÉM VOJENSKÉHO VZDELÁVANIA A PROFESIONÁLNEHO ROZVOJA PERSONÁLU OS SR V 21. STOROČÍ / SYSTEM OF MILITARY EDUCATION AND PROFESSIONAL DEVELOPMENT OF PERSONNEL OF THE ARMED FORCES SR IN THE 21 ST CENTURY plk. Ing. Miroslav KELEMEN, PhD., náčelník Kurzu národnej bezpečnosti, Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, Liptovský Mikuláš / Chief of National security course, National Defence Academy of Marshall Andrej Hadik, Liptovský Mikuláš plk. Ing. Ivan HIRKA veliteľ Centra riadenia operácií Štábu riadenia operácií (J-3), Generálny štáb Ozbrojených síl SR / Comander of the Operational command centre of the J3 General Staff of the Slovak Republic Armed Forces plk. gšt. Ing. Jaroslav BALÁŽ Stála delegácia Slovenskej republiky pri NATO, zástupca vojenského predstaviteľa, Brusel / Permanent Delegation of the Slovak Republic to NATO, Deputy Military Representative, Brussels POZEMNÁ VOJNA V INFORMAČNOM VEKU A BOJ V ZASTAVANOM PRIESTORE (prax a perspektívy) / GROUND WAR IN INFORMATION ERA AND STRUGGLE IN A BUILT-UP AREA (practice and perspectives) plk. doc. Ing. Pavel NEČAS, PhD., NDC Rím / NDC Rome plk. RSDr. Jaroslav NIŽŇANSKÝ, PhD., GŠ OS SR J1 / GS AF SR J ZÁSADY VYTVÁRANIA A ROZMIESTNENIA BOJOVEJ ZOSTAVY MALÝCH MÍNOMETNÝCH JEDNOTIEK / SMALL MORTAR UNITS FORMATIONS AND PLEACEMENT PRINCIPLES OF FIELD FORMATION Ing. Lubomír BELAN, PhD., Katedra manažmentu, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, Liptovský Mikuláš / Division of Management, The Armed Forces Academy of General M. R. Štefánik, Liptovský Mikuláš mjr. Ing. Ladislav BAKO, Štáb požiadaviek a dlhodobého plánovania, Generálny štáb OS SR, Bratislava / Requirements and Long-Term Plans Division, General Staff of the AF of the SR, Bratislava

114 224 MODELOVANIE A SIMULÁCIA BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU LETISKA V PODMIENKACH BOJA PROTI TERORIZMU / MODELLING AND SIMULATION OF THE AIRPORT SECURITY SYSTEM IN CONDITIONS OF COUNTER-TERRORISM STRUGGLE Ing. Martin JEZNÝ, vedúci Oddelenia letiskového dispečingu, Letisko Košice / Head of Airport Dispatching Section, Airport of Košice plk. prof. Ing. Pavel PULIŠ, CSc., vedúci Katedry vojenskej leteckej prípravy, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika, Liptovský Mikuláš / Head of Military Air Preparation Department, Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik, Liptovský Mikuláš SITUAČNÉ RIADENIE KOMPETENCIÍ LETOVÝCH OSÁDOK / SITUATIONAL MANAGEMENT OF FLIGHT CREWS COMPETENCIES prof. Ing. Tobiáš LAZAR, DrSc., Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach / Aviation Faculty of Technician University in Košice plk. Ing. Miroslav KELEMEN, PhD., Kurz národnej bezpečnosti, Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, Liptovský Mikuláš / National security course, National Defence Academy of Marshall Andrej Hadik, Liptovský Mikuláš Ing. Rudolf KLECUN, PhD., Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach / Aviation Faculty of Technician University in Košice VODÍK AKO ALTERNATÍVNE PALIVO / HYDROGEN AS ALTERNATIVE FUEL doc. Ing. Dušan VALLO, CSc., MO SR / MoD SR (autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) PALIVOVÉ ČLÁNKY / FUEL CELLS doc. Ing. Dušan VALLO, CSc., MO SR / MoD SR (autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) kpt. Ing. Peter JURICA, Sekcia vyzbrojovania MO SR / Armaments Department, MoD SR VÝVOJ NANOTECHNOLÓGIÍ A SYSTÉMOV MEMS A NEMS A ICH VYUŽITIE VO VOJENSTVE / DEVELOPMENT OF NANOTECHNOLOGIES AND MEMS AND NEMS SYSTEMS AND THEIR USE IN WARFARE doc. Ing. Pavel SLYŠKO, DrSc.,doc. PhDr. Emil JURKOVIČ, CSc., Inštitút obranných a strategických štúdií, a. s., Bratislava / Defence and Strategy Studies Institute, j.s.c. Bratislava MIESTO MORÁLKY A ETIKY V ŽIVOTE VOJENSKÉHO PROFESIONÁLA / ROLE OF MORAL AND ETHICS IN THE PROFESSIONAL MILITARY LIFE doc. RSDr. Bohumír HULAN, CSc., Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied Žilinskej univerzity / Department of Pedagogical, Psychological and Social Sciences of the University of Žilina PhDr. Zuzana KORČOKOVÁ, Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši / Academy of the Armed Forces of General M. R. Štefánik in Liptovský Mikuláš NOVÉ TRENDY VO VOJENSTVE / NEW TRENDS IN THE MILITARY NANOTECHNOLÓGIE / NANOTECHNOLOGIES doc. Ing. Dušan VALLO, CSc., MO SR / MoD SR (autor zomrel 19. marca 2006 / the author died on 19 March 2006) kpt. Ing. Peter JURICA, MO SR / MoD SR Ing. Dušan VALLO, ALCATEL, s. r. o. / ALCATEL, Ltd

115 VOJENSKÉ OBZORY teoretický časopis Ministerstva obrany SR, ročník 12., č. 1/2006 Vydavateľ: Ministerstvo obrany SR v KOd KaMO, Kutuzovova 8, Bratislava Redakčný kruh: plk. v zál. Ing. Štefan Jangl, PhD., prvý podpredseda, plk. RSDr. Jaroslav Nižňanský, PhD., výkonný podpredseda, PhDr. Ján Dolinay, tajomník, plk. v. v. RSDr. Milan Šmida, Mgr. Pavol Vitko, Registrácia: MK 969/94, ISSN Vedúci redaktor: PhDr. Ján Dolinay (tel ) Grafická úprava: Alena Madajová Jazyková úprava: PhDr. Ján Dolinay Anglické texty: TPO MO SR Redakčná uzávierka: Tlač: Oddelenie polygrafických služieb MO SR Zadané do tlače: Nepredajné! Distribúcia: Zabezpečuje KOd KaMO podľa rozdeľovníka schváleného Redakčným kruhom Adresa redakcie: VOJENSKÉ OBZORY Vydavateľské oddelenie KOd KaMO, Kutuzovova Bratislava Tel.: jan.dolinay@mod.gov.sk