PRÍPRAVA DETÍ NA ZVLÁDANIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Transcription

1 ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA PRÍPRAVA DETÍ NA ZVLÁDANIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ EVA ČERŇANSKÁ 2007

2 PRÍPRAVA DETÍ NA ZVLÁDANIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ DIPLOMOVÁ PRÁCA EVA ČERŇANSKÁ ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Študijný odbor: Občianska bezpečnosť Vedúci diplomovej práce: RSDr. Mgr. Vladimír Míka, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: ŽILINA 2007

3 ABSTRAKT ČERŇANSKÁ, Eva: Príprava detí na zvládanie krízových situácií. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci diplomovej práce: RSDr. Mgr. Vladimír Míka, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Krízový manažment. Žilina: FŠI ŽU s. Diplomová práca sa zaoberá problematikou vzdelávania a prípravy detí na pravdepodobné krízové situácie. Obsahuje stručný popis systému vzdelávania obyvateľov na civilnú ochranu v SR a analýzu súčasného stavu prípravy žiakov. Cieľom práce bolo poukázať na dôležitosť prípravy detí. Súčasťou práce sú návrhy na zlepšenie systému vzdelávania a prípravy žiakov základných škôl na krízové situácie. Kľúčové slová: mimoriadna udalosť, krízová situácia, civilná ochrana, príprava na sebaochranu a vzájomnú pomoc, branná výchova, učebné osnovy. ABSTRACT ČERŇANSKÁ, Eva: Preparing Children For Emergency Situations. [Diploma thesis]. University of Zilina. Faculty of Special Engineering; Department of Crisis Management. Advisor: RSDr. Mgr. Vladimír Míka, PhD. Qualification degree: Engineer of Crisis Management. Žilina: FŠI ŽU, p. The study deals with problems of education and preparing children for miscellanous emergency situations. It contains a summary description of education and preparing system for Slovak citizens and the analysis of a current civil protection training situation of school age children. The aim of this study was to point out the importance of traning school age children. Part of the thesis are improvement suggestions for civil protection of school age children. Key words: emergency, crisis situation, civil protection, prepare for an emergency and self defense, defense education, school curriculum.

4 PREDHOVOR Človek sa môže v krízovej situácií ocitnúť kedykoľvek. To ako ju dokáže zvládnuť závisí od jeho pripravenosti. Nepripravený človek nevie predvídať nebezpečenstvo, nerozozná zdroje ohrozenia a nedokáže sa správne zachovať v krízovej situácií. Vzdelávanie a príprava obyvateľov SR na civilnú ochranu sa po roku 1989 zanedbala, napriek tomu, že potreba venovať sa tejto problematike je veľmi aktuálna. Prínos diplomovej práce spočíva v uvedomení si významu pripravenosti na krízové situácie a vytvorení návrhov na zlepšenie systému vzdelávania a prípravy žiakov základných škôl. Pri písaní diplomovej práce boli použité pramene uvedené v zozname literatúry. Množstvo informácií som čerpala z internetových stránok zaoberajúcich sa prevenciou a prípravou ( Pomohol mi aj časopis revue Civilná ochrana a jeho rubrika Na pomoc školám. Na tomto mieste by som chcela vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí mi svojou odbornou, technickou alebo morálnou podporou pomohli pri realizácií diplomovej práce. Menovite sa chcem poďakovať RSDr. Mgr. Vladimírovi Míkovi, PhD., ktorý mi pomohol mnohými cennými radami a usmerňoval ma počas tvorby diplomovej práce. Vyhlasujem, že diplomovú prácu som spracovala samostatne a že som uviedla všetky použité pramene a literatúru, z ktorých som čerpala.

5 OBSAH ÚVOD 7 1 VÝZNAM PRIPRAVENOSTI OBYVATEĽOV NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE Objasnenie základných pojmov Najčastejšie krízové javy vyskytujúce sa na Slovensku Ciele a metódy práce 23 2 SÚČASNÝ STAV PRIPRAVENOSTI OBYVATEĽOV NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE Vnútorné a vonkajšie predpoklady na zvládanie krízových situácií Organizácia prípravy obyvateľov na krízové situácie v Slovenskej Republike Prednosti a nedostatky súčasného systému prípravy obyvateľov 40 3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU PRÍPRAVY DETÍ NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE Úrazovosť detí v Slovenskej Republike Možnosti prípravy detí na základných školách Možnosti mimoškolských aktivít Projekt prieskumu pripravenosti učiteľov základných škôl na vyučovanie predmetu Ochrana človeka a prírody Cieľ prieskumu a pracovná hypoptéza Výsledky a interpretácie prieskumu 62 4 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE SYSTÉMU VZDELÁVANIA V OBLASTI CIVILNEJ OCHRANY ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL Návrh na zlepšenie pripravenosti učiteľov vyučujúcich predmet Ochrana človeka a prírody Návrh procesu výučby predmetu Ochrana človeka a prírody Formy a metódy vzdelávania detí na civilnú ochranu Názorná vyučovacia hodina 73 ZÁVER 76 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 77 ZOZNAM PRÍLOH 79

6 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK CO civilná ochrana EU Európska únia FEMA Federálna záchranná agentúra USA FŠI ŽU Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity HaZZ Hasičský a záchranný zbor IZS Integrovaný záchranný systém KIP Katedra inžinierskej pedagogiky KÚ krajský úrad KS krízová situácia MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MU mimoriadna udalosť NL nebezpečné látky ObÚ obvodný úrad OČP Ochrana človeka a prírody PIO prostriedky individuálnej ochrany PZ Policajný zbor SČK Slovenský Červený kríž SR Slovenská republika ŠS štátna správa SVP CO Stredisko vzdelávania a prípravy na civilnú ochranu TU Technická univerzita VTÚ CO Vzdelávací a technický ústav civilnej ochrany ÚCO Úrad civilnej ochrany Z. z zbierka zákonov ZŠ základná škola ŽP životné prostredie WTC World Trade Centrum (Svetové obchodné centrum)

7 ÚVOD Každý človek sa počas svojho života môže dostať do krízovej situácie. Aby sa vedel správne zachovať, musí byť na ne primerane pripravený. Mal by vedieť poskytnúť prvú pomoc, vedieť sa zachovať pri dopravnej nehode, ošetriť úraz, zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc, poznať zásady požiarnej bezpečnosti. Mal by poznať problematiku civilnej ochrany vedieť rozlišovať varovné signály, správne sa zachovať pri úniku nebezpečných látok a pri živelných pohromách. Väčšinou je úroveň týchto vedomostí nedostačujúca. A to nie len u dospelých, ale tiež u detí, ktoré sú v tomto smere veľmi ohrozenou skupinou. Deti samé od seba nevedia ako sa majú zachovať. Treba ich to naučiť. Osvojenie si takýchto zručností a návykov je dôležitý predpoklad na správne zachovanie sa v prípadnej krízovej situácií. Cieľom diplomovej práce je zdôrazniť význam a potrebu prípravy detí na zvládanie krízových situácií. Opísať súčasný systém vzdelávania detí v oblasti prípravy a zhodnotiť jeho efektívnosť. K výberu témy diplomovej práce nás viedla skutočnosť, že deťom chýbajú základné poznatky o zásadách správania sa v krízových situáciách. V školstve došlo k zrušeniu predmetu Branná výchova, čím bolo doslova prerušené vzdelávanie v tejto oblasti. Prácou som chcela poukázať na problém týkajúci sa prípravy detí, ktorý je potrebné riešiť už len z toho dôvodu, že dobrá znalosť zásad správania sa v krízovej situácií, môže zachrániť život. Východiskom práce bola skutočnosť, že v dnešnej dobe nie sú mimoriadne situácie ničím výnimočným. V prvej kapitole som opísala najčastejšie krízové situácie, do ktorých sa môže človek dostať. V druhej kapitole som sa zamerala na systém prípravy, ktorý vytvára pre obyvateľov štát. Zaoberala som sa tiež vnútornými predpokladmi na zvládanie krízových situácií. Tretia kapitola je venovaná možnostiam prípravy detí v SR. Obsahuje analýzu súčasného stavu prípravy žiakov na základných školách. Jej súčasťou je aj prieskum pripravenosti pedagógov vyučujúcich predmet Ochrana človeka a prírody. Posledná štvrtá kapitola obsahuje návrhy na skvalitnenie systému vzdelávania a prípravy žiakov ZŠ. 7

8 1 VÝZNAM PRIPRAVENOSTI OBYVATEĽOV NA SEBAOCHRANU A VZÁJOMNÚ POMOC K základnej výbave človeka by mala patriť schopnosť riešiť krízové situácie najrôznejšieho druhu, vedieť pomôcť sebe aj svojmu okoliu. Ide o to, aby sa človek vedel správne zachovať pri dopravnej nehode, požiari, úniku nebezpečnej látky, úraze, aby sa dokázal vysporiadať so stresom, konfliktami, frustráciou a pod. Krízová situácia môže nastať kedykoľvek a kdekoľvek preto je dôležité byť na ňu pripravený. Mimoriadne udalosti nie sú v dnešnej dobe žiadnou výnimočnosťou. Stretávame sa s nimi každý deň aj keď nás nemusia priamo nezasahovať. Rôzne katastrofy však narúšajú životy stovkám tisícom ľudí ročne. Sprevádzajú nás celou históriou. Spočiatku to boli len prírodné živly, neskôr rôzne katastrofy spôsoboval aj samotný človek, či to boli priemyselné havárie alebo poškodzovanie životného prostredia. Osobitnú skupinu tvoria vojnové konflikty, ako katastrofy vyvolané človekom úmyselne. Tu môžeme zahrnúť tiež organizovaný zločin, kriminálnu činnosť, vandalizmus, terorizmus a podobne. V neposlednom rade ľudstvo vo veľkej miere ohrozujú rôzne epidémie a pandémie. Všetky tieto faktory vypovedajú o výraznej potrebe pripravenosti obyvateľov na krízové situácie, pretože nie len šťastie, ale hlavne pripravenosť môže zachrániť ľudský život. Je potrebné si uvedomiť, že pri vzniku mimoriadnej udalosti je občan v prvom rade odkázaný sám na seba a na ostatných postihnutých. Je nevyhnutné, aby do príchodu záchranných zložiek dokázal pomôcť sebe a ostatným. Samozrejme aj po príchode záchranných zložiek, by mal vedieť poskytnúť v rámci svojich možností pomoc aj im. Každý občan Slovenskej republiky je pod ochranou štátu. Štát vytvára podmienky na ich ochranu. Občanovi by však nemal stačiť iba tento poznatok. On sám by sa mal vo vlastnom záujme zaujímať o problematiku civilnej ochrany, o ktorej by ho mal čo najzrozumitelnejším spôsobom informovať štát (orgány štátnej správy). Práve pôsobenie štát občan v oblasti prípravy na krízové situácie je veľmi slabé. Väčšina ľudí nevie o tejto problematike takmer nič. Občania tvoria základ tejto problematiky. Sú síce pod ochranou štátu, ale taktiež majú zodpovednosť sami za seba, za svojich blízkych a za ostatných občanov v núdzi. Mali by vedieť čo robiť pred, počas a po mimoriadnej udalosti. 8

9 Samotná podstata prípravy obyvateľov spočíva v osvojovaní a prehlbovaní ich vedomostí a návykov na sebaochranu a vzájomnú pomoc. Vo všeobecnosti treba viesť obyvateľov k tomu aby poznali riziká vo svojom okolí, predvídali ich a boli na ne pripravení. Nie všetky riziká sa dajú vylúčiť a nie všetkým krízovým situáciám sa dá zabrániť. Ale pripravenosťou môžeme dosiahnuť zmiernenie následkov, preto prípravu nemožno podceňovať. 1.1 OBJASNENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Pri objasňovaní problémov súvisiacich s prípravou obyvateľov na krízové situácie je potrebné definovať pojmy, vyskytujúce sa v tejto problematike. Vysvetlenie pojmov poslúži na komplexnejšie pochopenie problematiky prípravy. Pokladám za dôležité vysvetliť pojmy ako kríza, krízová situácia, mimoriadna situácia, mimoriadna udalosť, krízový stav, stav núdze, ale tiež objasniť čo je to príprava obyvateľov na sebaochranu a vzájomná pomoc. Kríza Slovo kríza sa spája s každou činnosťou, dejom alebo javom prebiehajúcim v spoločnosti alebo v prírode. Siaha takmer do všetkých oblastí spoločenského života. Hovoríme o krízach v ekonomike (finančné krízy), v sociálnom systéme, v kultúre, v hospodárstve. Používa sa v technickej, politickej, vojenskej či environmentálnej terminológii. Krízy sa vyskytujú aj v prírode. Taktiež sú spojené s vyjadrením duševného či zdravotného stavu jednotlivca. Kríza ako taká patrí neodmysliteľne k životu každého človeka aj keď nie vždy ho musí priamo ovplyvňovať. Dalo by sa povedať, že neexistuje nič čo by nebolo poznamenané krízou. Za krízu považujeme rôzne stavy prostredia, ktoré ohrozujú životy, zdravie, majetok, životné prostredie. Slovom kríza označujeme tiež prírodné katastrofy, veľké priemyselné havárie alebo veľké dopravné nehody. V literatúre neexistuje jednoznačná definícia pojmu kríza. Je to z toho dôvodu, že pohľadov na krízu je veľmi veľa. Vybrala som dve definície. Krízu systému možno definovať ako vonkajšími alebo vnútornými faktormi prostredia vyvolaný hraničný stav alebo k tomuto 9

10 stavu vedúci proces v danom systéme, keď je vážne narušené fungovanie systému ako celku v celej jeho štruktúre, a ktorý vedie k zániku systému (Míka, 2005). Uvedená definícia umožňuje chápať krízu ako hraničný stav, na konci ktorého nenastáva nevyhnutne zánik systému, ale môže dôjsť k jeho obnove alebo transformácií na iný systém vyššej kvalitatívnej úrovne. Tiež umožňuje označiť zámerne vyvolané krízy ako nástroj riešenia sociálnych, ekonomických, vojenských a politických konfliktov. Podľa inej definície je kríza rozhodný alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného deja alebo systému. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov a technologických procesov, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu, prípadne i existenciu (Šimák, 2004). Táto definícia je konkrétnejšia, nezaoberá sa tým, čo krízu vyvolalo. Berie ju ako na časový úsek a skúma, čo môže spôsobiť. Nie je v nej spomenutý fakt, že negatívne dôsledky krízy nemusia mať nevyhnutne degeneračný charakter, ale výnimočne môžu prinášať aj rozvojové prvky a tendencie. Z oboch definícií vyplýva, že kríza je určitý rozhodujúci obrat, prelom, moment zreteľnej nerovnováhy, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšiteľnými fázami, keď nejaká premena speje k rozhodnutiu, nie je však ešte rozhodnutá (obr. 2). Subjektívny a objektívny charakter krízy Krízu vyvoláva alebo prehlbuje krízový faktor. Je to príčina, zdroj alebo katalyzátor krízy. Každá kríza má svoj objektívny a subjektívny charakter. Objektívne hľadisko chápe krízu ako pridzodene existujúci jav vývoja systému, ktorý môže, ale nemusí viesť iba k jeho ohrozeniu a zániku, ale aj k jeho obnove na novú kvalitatívnu úroveň alebo ku vzniku nového systému. Objektívne hľadisko umožňuje definovať krízu nezávisle od tých, ktorých sa kríza priamo týka a ktorých zasiahla. Vyjadruje to, že v procesoch dochádza k viac či menej významným odchýlkam od normálneho stavu až po katastrofu. 10

11 Na druhej strane, kríza je stav, ktorý nás subjektívne ohrozuje. Existuje len v intenciách človeka. Sama o sebe neexistuje. Kríza je krízou, pretože je vnímaná a hodnotená človekom (subjektom). V tom je jej subjektívny charakter (obr. 1). Má veľký potenciál zmeny a dynamický náboj. Prírodné katastrofy (zemetrasenia, záplavy a pod.) nie sú krízami sami o sebe. Môžu byť krízami iba pre sociálne systémy a človeka, teda pre systémy, ktoré sú schopné túto krízu vnímať. Človek vníma dôsledky krízy, dopady na životné prostredie, majetok alebo sociálny systém a v neposlednom rade ju vníma ako ohrozenie zdravia a života. KRÍZA objektívna časť vývoja spoločnosti a prírody subjektívny pocit ohrozenia Obrázok 1 Subjektívny a objektívny charakter krízy Krízy sa vo svojich prejavoch veľmi líšia. Každá kríza prebieha špecificky v závislosti od konkrétnych podmienok vonkajšieho a vnútorného prostredia. Všetky krízy však majú niekoľko rovnakých znakov, ako (Šimák, 2004): moment prekvapenia pri ich vzniku, nedostatok podrobných informácií v čase, keď sú najpotrebnejšie, obrovský nárast rozsahu činností a ich rôznorodosť, činnosť v strese a časovej tiesni, rozhodovanie bez možnosti podrobnej analýzy, preťaženie komunikačného systému, ai. Priebeh krízy možno taktiež zovšeobecniť. Len výnimočne hovoríme o kríze s lineárnym priebehom. Skôr ide o nelineárne a nerovnomerné procesy. Obrázok 2 ukazuje priebeh typickej krízy. Oblasť štádia symptómov je obdobie činností, kedy vznikajú signály o vznikajúcej kríze. Pokiaľ nie sú včas eliminované, situácia sa zhoršuje. V tejto fáze musí 11

12 byť čo najrýchlejšie nájdená príčina krízy, treba mobilizovať všetky prostriedky, aby kríza dosiahla bod zvratu. Chronické štádium nastáva v prípade ak sa pomocou prijatých opatrení nepodarilo krízu úplne odvrátiť. Obrázok 2 Priebeh typickej krízy Zdroje krízových javov Pri skúmaní zdrojov krízových javov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť človeka, sa vychádza zo skutočnosti, že ľudská existencia je úzko viazaná na životné a sociálne prostredie. Životné prostredie tvoria organické a anorganické prvky, vrátane tých, ktoré človek svojou činnosťou modifikoval (napr. regulácia toku riek, vyrúbané lesy a pod.). Sociálne prostredie tvorí ľudské spoločenstvo a rôzne ľuďmi vytvárané spoločenstvá ako obce, štáty, národy, politické strany ai. Pre ľudskú spoločnosť je možné vymedziť zdroje kríz nasledovného charakteru: prírodného, kde patria organické a anorganické prvky životného prostredia, ktoré existujú nezávisle od človeka, antropického, kde patria prvky umelo vytvorené ľuďmi alebo modifikované prírodné prvky, 12

13 spoločenského, kde patria prvky tvorené ľuďmi a ich vzťahmi, sekundárne krízy. Krízy, ktoré negatívne ovplyvňujú vývoj ľudstva, nie je možné z každodenného života vylúčiť. Je nutné s nimi rátať. Preto sa hľadajú postupy a cesty, ktorých úlohou je krízy minimalizovať a tak zabrániť stratám na životoch, zdraví, majetku a životnom prostredí. K takýmto opatreniam patrí aj pripravenosť obyvateľov na krízy rôznych druhov. V mnohých prípadoch môže dobrá pripravenosť zachrániť životy alebo zabrániť rozrastaniu krízy. Krízová situácia K pojmu krízová situácia tiež môžeme pristupovať z rôznych hľadísk. Vo všeobecnosti je charakterizovaná ako časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných alebo technologických systémov, ktoré ohrozujú životy ľudí, zdravie, majetok, životné prostredie, ale aj ekonomiku, hmotné, duchovné hodnoty štátu alebo regiónu a môže narušiť fungovanie inštitúcií verejnej moci (Šimák, 2004). Na úrovni štátu sú za krízové situácie spravidla považované situácie, kedy je bezprostredne ohrozená zvrchovanosť a územná celistvosť štátu, jeho demokratickej základne, chod ekonomiky, systém verejnej správy, súdnictva, život a zdravie veľkého počtu osôb, vo veľkom rozsahu ohrozenie majetku, kultúrnych statkov, duchovných hodnôt štátu, technologických procesov, životného prostredia alebo plnenie medzinárodných záväzkov, pričom ohrozeniu nemožno zabrániť ani jeho následky odstrániť zvyčajnou činnosťou orgánov štátnej správy a územnej samosprávy. Z psychologického hľadiska je to situácia poznačená krízou, ťažkosťami, nedostatkom niečoho, úpadkom a pod. K tomu aby bola určitá situácia hodnotená ako krízová, musí existovať hrozba zániku systému, jeho kľúčových prvkov alebo ich degradácia (ohrozenie ich základných hodnôt, cieľov, vízií). Hrozba zániku musí byť veľmi pravdepodobná, neprijateľne veľká a bezprostredná. Pokiaľ je toto ohrozenie síce veľké, ale z časového hľadiska vzdialené, 13

14 nemusí to hneď znamenať krízu, pretože je relatívne dostatok času na prijatie opatrení, ktoré zamedzia vzniku krízovej situácie. Vniknutá situácia sa však môže ďalej nepriaznivo vyvíjať a skutočne viesť, aj napriek prijatým opatreniam, k vzniku krízovej situácie. Mimoriadna situácia Mimoriadne situácia je časový úsek alebo obdobie ohrozenia, počas ktorého trvajú mimoriadne podmienky v danom systémovom prostredí. Z hierarchického hľadiska je pojem mimoriadna situácia všeobecnejší pojem ako krízová situácia. Situácia môže byť normálna alebo mimoriadna a mimoriadna situácia môže mať charakter krízovej alebo nekrízovej situácie. Každú krízovú situáciu možno teda zároveň považovať za situáciu mimoriadnu, ale nie každá mimoriadna udalosť musí nutne viesť ku vzniku krízovej situácie. Krízový stav Termín krízový stav nie je definovaný v žiadnej slovenskej právnej norme. Z právneho hľadiska ho môžeme chápať ako stav vyhlásený kompetentným orgánom štátnej správy alebo samosprávy na riešenie následkov mimoriadnej udalosti, v rámci ktorého je možné obmedziť základné práva a slobody obyvateľov na postihnutom území alebo na bezprostredne ohrozenom území. V praxi sa pojem krízový stav používa na všeobecné označenie núdzového, výnimočného, vojnového stavu a vojny. Možno povedať, že mimoriadna alebo krízová situácia v systémovom prostredí vzniká a krízový stav je v systémovom prostredí niektorým z jeho prvkov vyhlasovaný. Mimoriadna udalosť Mimoriadna udalosť je v najvšeobecnejšom zmysle slova jav alebo dej, ktorý je spätý s neočakávaným zvratom v podmienkach existencie systému, skokom v jeho kvalitatívnom vývoji. Je to jav, vychyľujúci systém z normálnej dynamickej rovnováhy. Dochádza pri ňom k nežiadúcemu uvolneniu kumulovaných hmôt a energií, narušeniu informačných tokov a štrukturálneho usporiadania systému. Pritom dochádza k deštrukcii systému, 14

15 narušeniu jeho funkcieschopnosti a jeho odolnostných hraníc doposiaľ neobvyklou intenzitou. Podľa zákona č. 42/1994 o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov sa pod pojmom mimoriadna udalosť rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok, pričom: živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiadúcemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorom môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo majetok, havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácií v dôsledku živelnej pohromy alebo havárie. Z hľadiská dôsledkov možno pre rôzne organizácie alebo subjekty pôsobiace v spoločnosti (podniky, domácnosti, štátne útvary a pod.) definovať mimoriadnu udalosť ako udalosť, ktorá je z hľadiska doby vzniku nepredvídateľná alebo veľmi ťažko predvídateľná, časovo aj priestorovo ohraničená, a pri ktorej intenzívne pôsobia škodlivé alebo ničivé sily ohrozujúce životy osôb, zdravie, majetok a životné prostredie. V každom systéme možno zároveň definovať akúsi myslenú hranicu narušenia stability, ktorej prekročenie znamená také narušenie podmienok existencie systému, že hrozí jeho dlhodobá degradácia alebo dokonca zánik. Preto, pokiaľ dôjde v priebehu mimoriadnej situácie k prekročeniu tejto myslenej hranice, vzniká v systéme krízová situácia a prvky, na ktoré pôsobia škodlivé a ničivé sily mimoriadnej udalosti prejdú do krízového stavu. Ohrozenie Pojem ohrozenie môžeme chápať ako ocitnutie sa v ťaživej, nepriaznivej, nebezpečnej situácií. V období ohrozenie sme schopní vnímať blízkosť ujmy alebo škody. Z pohľadu 15

16 odbornej terminológie je ohrozenie obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti (Mikolaj, 2004). Nebezpečenstvo a riziko Nebezpečenstvo chápeme ako potenciálnu vlastnosť systému spôsobiť negatívny jav, ktorý naruší jeho bezpečnosť. Konkrétne to môže byť napr. nebezpečenstvo ublíženia na zdraví. Riziko vyjadruje pravdepodobnosť výskytu nebezpečenstva. Stav núdze Stav núdze je obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných životných potrieb v dôsledku ohrozenia alebo v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti (Zákon č. 42/1994 o civilnej ochrane). Je to skutočný stav bezmocnosti človeka nachádzajúceho sa v nepriaznivej, ťaživej situácií. Príprava obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc Pod týmto pojmom sa rozumie cieľavedomý a sústavný proces preventívno výchovnej a propagačnej činnosti, teoretického školenia a praktického výcviku, ktoré majú umožniť obyvateľom získať nevyhnutne potrebné vedomosti, zručnosti a návyky na sebaochranu a pomoc iným v núdzi (Vyhl. č. 303/1996 na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu). 1.2 NAJČASTEJŠIE KRÍZOVÉ JAVY VYSKYTUJÚCE SA NA SLOVENSKU Na Slovensku vzniká každoročne veľa krízových situácií či už prírodného charakteru alebo spôsobených človekom. Najpravdepodobnejšie krízové situácie súčasnosti sú povodne, požiare, dopravné nehody, zosuvy pôdy, únik nebezpečných látok, rôzne sociálne nepokoje a riziká. Krízy prírodného charakteru Prírodné katastrofy sú v najmenšej miere ovplyvniteľné človekom. Sú nezávislé na ľudskom konaní, vedomí a vôli. Človek ich môže ovplyvniť iba vo veľmi malej miere 16

17 alebo ich nemôže ovplyvniť vôbec. Preto je veľmi dôležitá otázka pripravenosti všetkých zložiek - štátnej správy, záchranného systému aj samotných obyvateľov. Povodne Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné predchádzať. Ľudská činnosť dokonca prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých dopadov extrémnych povodní. Hlavné príčiny povodní (dážď a úroveň morskej hladiny) sú prírodné fenomény, ktoré sú v podstate nekontrolovateľné. Avšak bez ohľadu na výskyt dažďov, búrok alebo vysokého prílivu sú dôsledky vo forme záplavových škôd vo veľkej miere ovplyvnené nasledujúcimi ľudskými činnosťami: výrub lesov v hornej oblasti povodia, vyrovnávanie toku riek a potláčanie prírodných záplavových nížin, neadekvátne odvodňovacie postupy a najmä rozsiahla výstavba vo vysokorizikových záplavových oblastiach. Tento trend poukazuje na zvyšovanie rizika povodní nie len na Slovensku, ale aj vo svete. Predpokladá sa, že frekvencia povodní sa bude zvyšovať. Tiež sa zvyšuje počet ľudí a ekonomických aktív v ohrozených oblastiachi. Povodne každoročne ohrozujú obyvateľov a čoraz viac sa vyskytujú na miestach, kde by sme to nepredpokladali. Ochranu pred povodňami zabezpečujú vodohospodárske diela, ktorých je na Slovensku viac ako 250, z toho približne 50 z nich má význam nielen pre konkrétny región. Vodohospodárske diela nielenže výrazne chránia pred povodňami, ale zabezpečujú tiež ekologickú rovnováhu regiónov a podstatná časť z nich umožňuje aj výrobu elektrickej energie (Šimák, 2004). Napriek zložitej povodňovej situácií na Slovensku boli škody nimi spôsobené relatívne nízke, pričom významnú úlohu zohrali najmä vodné diela, ale aj pripravenosť pracovníkov podieľajúcich sa na riešení krízovej situácie a pri záchranných prácach. Na druhej strane práve existencia vodných diel predstavuje hrozbu zaplavenia okolitého územia. Deštrukcia hrádze môže spôsobiť prielomovú vlnu. 17

18 Zemetrasenia Zemetrasenia patria podľa počtu obetí a svojho rozsahu medzi najväčšie prírodné katastrofy. Preto je veľmi významná výchova obyvateľov, ktorej cieľom je dosiahnuť také správanie ľudí, ktoré by vylúčilo paniku a zabránilo tak vzniku sekundárnych krízových javov. Každý štát zabezpečuje na svojom území monitorovanie zemetrasení. Národná sieť seizmických staníc Slovenska je tvorená dvanástimi seizmickými stanicami, ktoré prevádzkuje Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied. Aj keď je z pohľadu súčasníka seizmická aktivita nášho územia nízka, z dlhodobého hľadiska, ktoré je relevantné pre analýzu seizmického ohrozenia, je dostatočne významná. Za obdobie od roku 1034 je dokumentovaných viac ako šesťstoosemdesiat zemetrasení, ktoré mali na území Slovenska makroseizmické účinky (tj. pôsobenie na ľudí, stavby, predmety a prírodu) (Labák, 2006). Keďže sa geologický a tektonický vývoj územia Slovenska nezastavil, musíme podobnú seizmickú aktivitu očakávať aj v budúcnosti. Je len otázkou času, kedy dôjde k ďalším silným zemetraseniam. Závažná je pritom skutočnosť, o ktorej sa už presvedčili v Kalifornii, Japonsku a iných krajinách, v ktorých dochádza k silným zemetraseniam častejšie. Ide o to, že zemetrasenie určitej veľkosti dnes spravidla spôsobí oveľa väčšie škody, ako zapríčinilo v minulosti. Je to samozrejmý dôsledok hustejšieho osídlenia, existencie zložitých výrobných a energetických zariadení a inžinierskych sietí. Požiare Požiare sú veľmi častou príčinou krízových situácií vážne ohrozujúcich zdravie a životy ľudí a zároveň spôsobujúcich materiálne škody. Vysoká teplota v zóne požiaru má deštrukčné a smrtiace účinky a okrem toho spôsobuje dym, ktorý má toxické účinky. Požiar síce radíme medzi prírodné krízové situácie, ale vo väčšine prípadov ich spôsobuje človek svojou neopatrnou manipuláciou. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj požiarovosti na Slovensku v roku

19 Tabuľka 1 Požiarovosť na Slovensku za rok 2006 (Zdroj: Internetová stránka HaZZ) UKAZOVATEĽ Počet požiarov Priame škody [Sk] Počet usmrtených osôb Počet zranených osôb Ako som už spomínala, najčastejšími príčinami vzniku požiarov bola nedbalosť a neopatrnosť dospelých prípadov, z toho požiarov bolo spôsobených z dôvodu nesprávnej manipulácie s otvoreným ohňom, požiarov vzniklo pri vypaľovaní trávy a suchých porastov. V dôsledku úmyselného zapálenia vzniklo 975 požiarov a 634 požiarov spôsobili fajčiari (HaZZ, 2007). Na základe týchto štatistík je potrebné venovať zvýšenú pozornosť protipožiarnej výchove detí aj dospelých. Na školách sa tejto problematike nevenuje dostatočná pozornosť. Lesné požiare nemajú v miernom pásme taký význam z hľadiska frekvencie výskytu, rozsahu a veľkosti škôd ako v stredomorskej oblasti Európy. Napriek tomu sú trvalým negatívnym javom aj v podmienkach. Pre posledné obdobie je charakteristické striedanie sa dlhších periód tepla a sucha s dlhšími periódami zrážok. Má to vplyv na vznik zvýšeného požiarneho nebezpečenstva. Najčastejším zdrojom vzniku lesného požiaru je človek a jeho nedbanlivé správanie sa v lese a jeho okolí. Hlavnými príčinami vzniku lesného požiaru sú: odhodená cigareta, zle uhasený alebo umiestnený oheň po ľuďoch, vypaľovanie trávy, odhodená fľaša ktorá poslúži ako lupa, príroda a to hlavne prostredníctvom blesku. Hasenie lesných požiarov je veľmi obtiažne a nákladné. Niekedy je potrebná špeciálna technika vrátane leteckej a mobilizácia množstva ľudí. V dobe zvýšeného nebezpečenstva požiarov (sucho) môže byť zakázaný vstup do lesov. 19

20 Rýchlo a nepredvídateľne šíriaci sa lesný požiar môže veľmi ľahko odrezať cestu ohrozeným ľuďom aj hasičom. Taktiež rýchlosť lesného požiaru môže byť veľmi vysoká. Pri silnom vetre sa požiar dokáže šíriť rýchlosťou až 25 kilometrov za hodinu. Pri lesných požiaroch dochádza aj k veľkej výmena plynov s rýchlosťou cez 15 metrov za sekundu. Vzniknuté prudké vetry majú nevypočítateľný smer pôsobenia, čo predstavuje veľmi veľké riziko. Snehové lavíny Lavíny predstavujú vážne nebezpečenstvo predovšetkým v horských oblastiach, kde je veľa strmých svahov a dostatočná hrúbka snehovej pokrývky. V podmienkach SR vnikajú lavíny hlavne vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách a v Malej Fatre. Lavínová situácia je stále monitorovaná horskou službou, ktorá o nej informuje návštevníkov hôr. V horách, hlavne v lyžiarskych strediskách sa budujú protilavínové zariadenie, avšak lavíny nemôžme úplne vylúčiť. Preto je nutné mať pripravený účinný záchranný systém, techniku a vycvičených lavínových psov. Víchrice Víchrice spôsobujú v prvom rade materiálne škody, avšak ohrozujú tiež životy ľudí (padajúce stromy, elektrické drôty a pod.). Ničivé účinky s rozsiahlymi škodami spôsobuje orkán, čo je vietor prúdiaci rýchlosťou viac ako 118 km/h. Rozsiahle a dlhodobé škody spôsobil orkán napr. vo Vysokých Tatrách v roku Zosuvy pôdy Zosuv pôdy je krátkodobý kĺzavý pohyb hornín po svahu, ktorý je výsledkom gravitácie. Môže byť náhly a prudký, alebo pozvoľný. Na Slovensku sú postihnuté najmä oblasti s flyšovými horninami, kde sa obyčajne zosúvajú ílovito hlinité horniny, prípadne nezvetraná hornina po značne premáčaných ílovcoch. Zosuvy spôsobujú veľké problémy v stavebníctve, najmä v dopravnom stavebníctve a pri budovaní vodných diel. Výdatné dažde, povodne, zemetrasenia a ľudské zásahy do prírody spôsobujú aj vznik valiaceho sa bahna a skál. 20

21 Krízové javy spôsobené človekom Človek svojou činnosťou spôsobuje množstvo krízových javov, ktorými ohrozuje seba aj iných. Pod vplyvom zvyšujúceho sa technického pokroku neustále stúpa potenciálne nebezpečenstvo takýchto krízových javov. Preto sa musí klásť veľký dôraz na bezpečnosť, znižovanie rizikových faktorov a to aj formou vzdelávania a prípravy obyvateľov v rámci BOZP, CO a poskytovaní prvej pomoci. Priemyselné havárie S rozvojom priemyslu vzniká aj na Slovensku zvýšené potenciálne nebezpečenstvo priemyselných havárií. Sú to havárie súvisiace: s únikom nebezpečných (chemických) látok do ovzdušia a povrchových vôd, s požiarmi horľavín, pri ktorých unikajú toxické látky, s jadrovými zariadeniami spojené s únikom rádioaktívnych látok do ovzdušia. Pri takýchto udalostiach môžu byť následky na zdravie a životy veľmi rozsiahle, a to najmä v územiach so zvýšenou koncentráciou obyvateľov. Technologické a technické havárie Pod týmto pojmom sa rozumejú hlavne havárie ako: rozpad a poruchy energetických a elektrických rozvodov, havárie na plynovode, havárie na ropovode, havárie zdrojov pitnej vody, havárie v tunely (cestnom, železničnom), závaly, rozrušovanie vodných stavieb. Dopravné nehody Dopravné nehody sú najčastejšou príčinou úmrtia a zranenia osôb. Ich počet z roka na rok rastie. Príčinou väčšiny týchto nehôd je neadekvátne správanie človeka (ľudský faktor), 21

22 spolu so zlým technickým stavom vozidiel a komunikácií. Príčiny dopravných nehôd spôsobených ľudským faktorom vychádzajú najmä z nepozornosti, neskúsenosti, precenení vlastných schopností, z indispozície po požití alkoholického nápoja alebo liekov, z indispozície pri začínajúcej alebo prebiehajúcej chorobe, z telesného alebo duševného vypätia, ktoré vedú k únave až k spánku. Podľa okolností sa pritom tiež uplatňujú vonkajšie faktory, ako sú napríklad - príliš vysoká alebo nízka teplota, vlhkosť prostredia, jednotvárnosť okolitej krajiny, monotónnosť jazdy v kolónach, znížená viditeľnosť za šera, v noci, v hmle, oslnenie a pod. Tu by som vyzdvihla najmä znalosť zásad prvej pomoci. Prvé minúty po nehode bývajú najpodstatnejšie. Práve tieto minúty, kedy na miesto ešte nestihne doraziť záchranná služba, sú rozhodujúce. Vedieť poskytnúť prvú pomoc je preto veľmi dôležité. Táto problematika patrí do programu vzdelávania a prípravy obyvateľov na sebaochranu a pomoc iným v núdzi. Znalosť zásad prvej pomoci býva však nedostatočná. Vývoj dopravnej nehodovosti na Slovensku ukazuje nasledovná tabuľka. Tabuľka 2 Vývoj nehodovosti na Slovensku (Zdroj: Internetová stránka PZ SR) ROK Počet nehôd Úmrtia Ťažko zranení Ľahko zranení Okrem cestných dopravných nehôd ohrozujú ľudí aj letecké a železničné nehody a nehody spojené s únikom nebezpečných látok. Sekundárne krízy Špecifickými krízovými javmi sú tzv. sekundárne krízy vznikajúce ako dôsledok prírodných a antropogénnych kríz. Môže ísť napr. o paniku, rôzne negatívne sociálne javy, ekologické krízy (napr. únik ropy), epidémie a pandémie (napr. pri povodniach). 22

23 Príprave obyvateľov je vzhľadom na možnosť vzniku množstva krízových situácií, potrebné venovať veľkú pozornosť. Dôraz je treba klásť na samotnú prípravu v jednotlivých regiónoch, so zameraním sa na jednotlivé typy obyvateľov a na pravdepodobné krízové situácie regiónu. V samotnej príprave je potrebné venovať osobitnú pozornosť skupinám, ktoré budú objektívne najviac postihnuté a sú najmenej schopné zvládať tieto situácie. Ide najmä o deti, chorých, starých, hendikepovaných, rôzne menšiny a pod. Dôležitá je aj príprava profesionálnych zborov na zvládanie a zabezpečenie krízových situácií. Je potrebné aby príprava bola zameraná na špecifiká regiónov, v ktorých pôsobia. Základom je organizovanie spoločných cvičení a zlaďovanie činností záchranných jednotiek rôznych subjektov a obyvateľov ohrozených regiónov počas zásahu. 1.3 CIELE A METÓDY PRÁCE Cieľom predkladanej diplomovej práce je vyhodnotiť systém vzdelávania a prípravy obyvateľov na krízové situácie so zameraním sa na systém prípravy žiakov základných škôl. Myslím tým predovšetkým prípravu na civilnú ochranu, ale tiež dopravnú výchovu, protipožiarnu ochranu a poskytovanie prvej pomoci - zdravotnú výchovu. Ciele práce možno formulovať nasledovne: preukázať potrebu pripravenosti obyvateľov na krízové situácie, popísať súčasný systém prípravy obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc, analyzovať prístupy k príprave detí na krízové situácie, navrhnúť model prípravy žiakov na zvládanie pravdepodobných krízových situácií, navrhnúť metódy a formy prípravy detí na zvládanie krízových situácií. Práca vychádza z poznatkov nadobudnutých v rôznej odbornej literatúre od našich aj zahraničných autorov. Hlavná pozornosť je venovaná analýze systému vzdelávania a prípravy detí základných škôl na krízové situácie, jeho prednostiam a nedostatkom. 23

24 Na deti pôsobí najvýraznejšie v oblasti prípravy práve škola. Pre objektívnejšiu analýzu som použila metódu prieskumu formou dotazníka predloženého učiteľom ZŠ vyučujúcich predmet Ochrana človeka a prírody, ktorým je v SR riešená príprava detí na školách. 24

25 2 SÚČASNÝ STAV PRIPRAVENOSTI OBYVATEĽOV NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE Pripravenosť obyvateľov na krízové situácie je problém, ktorého zložitosť spočíva v rôznorodosti jednotlivých skupín pripravovaých (deti, chorí, starí, hendikepovaní), ako aj v špecifickom priebehu každej krízovej situácie, ktorá je spojená so značnou neurčitosťou. Práve dobrá pripravenosť obyvateľov na pravdepodobné krízové situácie môže výrazne znížiť jej dosah na ľudí, ich majetok alebo životné prostredie. V niektorých prípadoch môže jej pôsobenie celkom vylúčiť. 2.1 VNÚTORNÉ A VONKAJŠIE PREDPOKLADY NA ZVLÁDANIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Zvládanie krízových situácií nie je dané len vonkajšou pripravenosťou, znalosťou zásad správania sa v krízovej situácií, ale tiež vnútornými osobnostnými predpokladmi. Správanie človeka v krízovej situácii môže výrazne ovplyvniť dopad na jeho zdravie, život a majetok. Pripravenosť je teda súhrnom vonkajších a vnútorných faktorov. V tejto kapitole budem skúmať, ako človek reaguje v krízach, aké sú jeho osobnostné predpoklady na zvládanie krízových situácií a tiež, čo musí poznať, aby ich mohol zvládnuť čo najlepšie. Vnútorné predpoklady Reakcie každého jednotlivca v krízovej situácií sú individuálne, dané jeho psychickou odolnosťou. Môžeme skúmať všeobecné vplyvy krízovej situácia na psychiku človeka. Ľudské jednanie v krízovej situácií je ovplyvnené predovšetkým pocitom neistoty, ohrozenia zdravia, života, majetku a to vlastného alebo života, zdravia a majetku ostatných. Miera ohrozenia má subjektívny charakter. Jednotlivec nehodnotí mieru ohrozenia podľa skutočnosti, ale podľa vlastného pocitu ohrozenia. Medzi osobnostné predpoklady rozhodujúceho sa jedinca v krízovej situácií patria predovšetkým (Brückner, 2004): schopnosť reálne vnímať skutočnosť, súvislosti a vzťahy, 25

26 schopnosť emocionálne zhodnotiť situáciu, uvedomiť si vplyv emócií pri rozhodovaní, nevedomé motívy vyplývajúce z predsudkov, z potlačených pudových pohnútok (tie môžu byť príčinou nelogického neodôvodneného jednania), skúsenosti a vyzretosť (v krízových situáciách to môžu byť práve skúsenosti, ktoré uľahčujú rozhodovanie), sila vôle a vôľových vlastností, pocit zodpovednosti za správne vyriešenie rizikovej situácie, za záchranu nejakých hodnôt, čo môže byť činiteľ aktivizujúci rozhodovací proces, ostatné vlastnosti, ktoré buď uľahčujú alebo komplikujú rozhodovací proces v krízových situáciách. Reakcie na krízovú situáciu Krízová situácia vyvoláva v človeku hromadenie psychickej záťaže. Spôsobujú ju hlavne tieto tri aspekty (Horák, 2005): 1. Radikálna zmena podmienok života ľudí a spôsobu činností spojená s frustráciou a depriváciou základných životných potrieb. 2. Bezprostredné ohrozenie života. 3. Pôsobenie faktorov nepredvídateľných situačných zmien zásadného významu (strach z neznámeho). Intenzitu psychického zaťaženia ovplyvňujú dva faktory: 1. Intenzita vnútorných vplyvov. 2. Dĺžka trvania záťaže. Stres Krízové situácie spôsobujú v človeku stres, ktorý vplýva na jeho správanie. Stres má objektívny a subjektívny charakter. Ten subjektívny je vyvolaný psychikou jedinca zaťaženého prežívanou situáciou. Objektívny je vytvorený samotnou vzniknutou situáciou, 26

27 v ktorej sa tento jedinec nachádza. Stresová reakcia sa skladá z rôznych druhov reakcií či už telesných, duševných, hormonálnych ai. Medzi najvýraznejšie reakcie na stres patria: Adrenalínová reakcia - je veľmi krátkodobá a extrémne energeticky náročná. Séria následných stresov môže človeka vyčerpať fyzicky aj duševne za krátky čas. Somatické symptómy sú napríklad bolesti hlavy, závraty, bolesti v hrudi, pocit nedostatku energie, vyčerpanosť, závaly tepla alebo chladu, potenie a iné. Symptómy nepriateľstva a podráždenosti sú napríklad podráždenie, znepokojenie, nervozita, nekontrolované výbuchy, pocit neobľúbenosti a pod. Symptómy depresie sú napr. atypická chuť do jedla, sebaobviňovanie, pocit samoty, smútok, nezáujem, beznádej. Deprivácia znamená zjednodušene neprítomnosť určitej podvedomej sféry uspokojujúcej za normálnych podmienok tú ktorú potrebu. Frustrácia je proces prežívania znemožňujúcej cesty k uspokojeniu nejakej potreby. Prejavuje sa pocitom ohrozenia, nedostatku, obmedzenia, stratou sebadôvery. Frustrácia je prekonávaná nasledovnými mechanizmami: o agresiou, ktorá môže byť zameraná na iné osoby alebo na seba, o rezistenciou, ktorá zahŕňa mechanizmus zniesť a prestať, o regresiou, ktorá zahŕňa primitívne jednanie, o rezignáciou (Brückner, 2004). Agresia Jednou z významných stránok krízovej situácie, ktorú jej účastníci hodnotia ako negatívnu, je možnosť vzniku agresie. Môžeme ju charakterizovať ako formu útočného správania sa, nepriateľstva, ktoré je zamerané proti ostatným ľudom, skupinám ľudí, etniku a pod. Ak nie sú uspokojené subjektívne pociťované potreby vzniká úzkosť a hnev, ktoré môžu prejsť až k prejavom nepriateľstva, k tendencii vyhľadávať spôsoby ako uplatniť zlosť. Agresia býva reakciou na frustráciu. Frustrácia vzniká, pretože v krízovej situácií existujú prekážky, ktoré človek nedokáže alebo nevie na prvý pohľad prekonať. Výsledkom už prebehnutej agresie je katarzia, teda pocit uvoľnenia. 27

28 Agresívna energia môže slúžiť tiež k určitej forme manipulácie s ľuďmi a k ovplyvňovaniu psychiky. Agresia však má aj druhú stránku a to tú, že je často spojovaná s obrannými mechanizmami. Tieto sa môžu stať formami symbolickej obrany a agresia sa tak prenáša na menej nebezpečný cieľ, ktorý nevyvoláva obavu z priamej a účinnej odvety. Agresia je úmerná veľkosti miery obáv z rizika a je tým väčšia, čím menej môžu postihnutí so vzniknutou situáciou niečo urobiť. Miera obavy z rizika je vlastne priamo úmerná stupňu jeho poznania (Horák, 2005). Strach a úzkosť Kľúčový význam pre zvládanie krízových situácií je zvládnutie strachu a úzkosti. Deje sa najčastejšie cestou uvedomenia si situácie, v ktorej sa jedinec nachádza, jej pochopenia a rozboru. Úzkosť je reakcia, ktorá sa nemusí opierať o niečo konkrétne. Prejavuje sa pocitom bezmocnosti, nedôvery v budúcnosť, skľúčenosťou a môže vyústiť do strachu alebo neurózy. Úzkosť môže byť vyvolaná tiež nemožnosťou uspokojiť niektorú zo základných potrieb. Strach a úzkosť nemajú limit pre zvládnutie. Úzkosť môže byť podnetom k vyššej aktivite a motivácií. Strach je hlavný stresor v krízovej situácií. Dochádza k nemu vtedy, keď jedinec nie je schopný zbaviť sa pocitu ohrozenia, nebezpečenstva. Často ide o neprimeranú reakciu ku skutočnosti. Strach sa dá zmierniť pripravenosťou na danú situáciu. Ku kontrole strachu a úzkosti pomáha napríklad: neutekať od strachu a jeho pôvodcom, očakávať ho, zostať chladný, sústredený a kľudný, pochopiť, pozorovať a prijať situáciu, v ktorej sa jedinec nachádza, dúfať v najlepšie, ale byť pripravený na najhoršie (Brückner, 2004). Panika Panika je kolektívny strach nepripraveného a neinformovaného kolektívu. Ohrozuje jeho existenciu. Panika a strach zostruje zmysly a upozorňuje na možné nebezpečenstvo a riziko. 28

29 Strach je nutné obmedzovať, aby neprerástol v paniku. Panika ja najhoršia reakcia v krízovej situácií. Pri panike sa plytvá energiou, racionálne myslenie je degradované a sú znemožnené pozitívne opatrenia vedúce k prežitiu. Panika môže viesť k beznádeji čo je stav veľmi nepriaznivý. Paniku charakterizuje nerozumná tendencia k strate úsudku, slepota k realite, plač, hystéria a vyčerpanie. Tiež je to bezcieľne pobehovanie s minimálnym ohľadom na bezpečnosť. Ak panika nie je zvládnutá, je nákazlivá. Aj normálne kľudné osoby môžu panikáriť v momente ak sú nakazené inými a sú dočasne dezorientované. Emočné reakcie Emočné reakcie sú doplnkom pochodov v organizme v situácií, keď nemáme dostatok informácií. Emócie môžu byť chápané aj ako dôsledok zhodnotenie situácie jednotlivca v zmysle, ako to vyhovuje jeho záujmom. Emócie sú kladné (mobilizujúce) alebo záporné (tlmiace). Následky reakcií na nadmerné emočné situácie môžu trvať hodiny, dni, môžu prejsť v akútnu neurózu, dokonca v chronickú, ktorá človeka poznamenáva na celý život. Psychické bariéry myslenia v krízovej situácií V krízovej situácií musíme analyzovať prvky vlastného myslenia, vysvetliť logicky strach, pôsobiace stresory. S psychickými bariérami myslenia počas krízovej situácie súvisia najmä: zábrany, ktoré nedovolia človeku vnímať problém alebo informácie nevyhnutné pre jeho riešenie, emocionálne zábrany, kde patrí strach robiť chyby, strach zo zlyhania, strach riskovať, neschopnosť tolerovať dvojznačnosť, neschopnosť relaxovať, nereagovať na výzvy a problémy, intelektové bariéry vznikajú ak riešime problém s využitím nesprávneho jazyka, nesprávnych informácií. V krízovej situácií sa často stáva, že človek pod jej vplyvom robí nesprávne rozhodnutia. Medzi najčastejšie príčiny nesprávnych rozhodnutí patrí (Brückner, 2004): 29

30 Nedostatok informácií, na základe ktorých sa rozhodujeme. Proces vnímania, nedostatočné spracovanie informácií. Informácie sú prezentované proti nášmu očakávaniu, vyžadujú väčšiu intenzitu, trvanie a kvalitu ako za normálnych okolností. Podceňovanie, prípadne preceňovanie niektorých informácií. Pri strachu nie sme ochotní vnímať situáciu komplexne; to čo považujeme za najväčšie ohrozenie, na to zameriame pozornosť a unikajú nám iné aspekty. Rozhodovanie pod silným, bezprostredným vplyvom emócií. Nejasnosť v kritériách, podľa ktorých podklady a informácie pre rozhodovanie posudzujeme. Vlastné očakávanie, kedy sa želanie stáva naším rozhodnutím bez ohľadu na realitu. Nevhodné návyky, prípadne neznalosť optimálnych postupov pri rozhodovaní. Vonkajšie predpoklady Nie len od osobnostných vnútorných predpokladov závisí zvládnutie krízovej situácie, ale tiež od vonkajších faktorov. Spadá tu najmä: stupeň pripravenosti, stupeň informovanosti, stupeň vzdelanosti, prevencia. Za najdôležitejší vonkajší faktor predpokladu zvládania krízových situácií pokladám prevenciu. Jedná sa o vybudovanie rôznych bezpečnostných návykov. Prevencia je veľmi dôležitá, zabráni vzniku veľa vážnym situáciám, resp. zníži ich následky, nakoľko človek je na ne v plnej miere pripravený. Nie všetko závisí od človeka a v prípade vzniku krízovej situácie je dôležité byť pripravení. Iba pripravený človek dokáže reálne a rýchlo vyhodnotiť vzniknutú situáciu a rozhodnúť sa správne. 30

31 2.2 ORGANIZÁCIA PRÍPRAVY OBYVATEĽOV NA SEBAOCHRANU A VZÁJOMNÚ POMOC V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Samotnú prípravu obyvateľov na krízové situácie má na starosti štát. Ochrana osôb, ich života, zdravia a majetku je zakotvená už v Ústave Slovenskej republiky a je základným poslaním civilnej ochrany. Systém prípravy na civilnú ochranu bol výrazne ovplyvnený prijatím zákona o civilnej ochrane č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o vzdelávanie a prípravu na civilnú ochranu, v zákone je deklarované právo fyzických osôb na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu. Cieľom tejto prípravy je umožniť získať nevyhnutné vedomosti a zručnosti v sebaochrane a pomoci iným v núdzi. Zákon tiež stanovuje, že príprava na civilnú ochranu sa vykonáva bezplatne či už ide o prípravu jednotiek civilnej ochrany, prípravu osôb na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj o prípravu na poskytovanie prvej pomoci, ktorá sa nesmie podceňovať. Systém prípravy obyvateľov na civilnú ochranu je v Slovenskej republike komplikovaný. Podieľajú sa na ňom všetky zložky ústrednej a miestnej štátnej správy a tiež samospráva (VÚC). To spôsobuje prelínanie kompetencií alebo ich duplikáciu čo neprispieva k efektívnosti systému prípravy a vzdelávania na civilnú ochranu. Priblížme si aké kompetencie majú jednotlivé zložky verejnej správy v rámci prípravy na civilnú ochranu. Civilnú ochranu riadi Ministerstvo vnútra SR. Zo zákona mu vyplýva povinnosť zabezpečovať a vykonávať preventívno výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávať zamestnancov, ktorí plnia úlohy CO a koordinovať prípravu na CO. Na úrovni kraja je zo zákona daná povinnosť krajským úradom organizovať preventívno výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane. Obvodné úrady v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitárnym poslaním organizujú a vykonávajú preventívno propagačnú činnosť v civilnej ochrane. Významnú úlohu v systéme prípravy na CO plnia samosprávne kraje. Od roku 2006 prešla na ne povinnosť metodicky riadiť a vykonávať prípravu obyvateľov na sebaochranu 31

32 a vzájomnú pomoc, ako aj prípravu na poskytovanie prvej pomoci v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním. Obec má zo zákona zabezpečovať prípravu obyvateľov na civilnú ochranu. Povinnosti pripravovať a vzdelávať v civilnej ochrane majú aj právnické a fyzické osoby podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok. Významným podielom v príprave obyvateľov prispievajú humanitárne inštitúcie, ako sú: Slovenský Červený kríž, dobrovoľné jednotky požiarnej ochrany, Rýchla zdravotnícka pomoc, rôzne združenia a organizácie podieľajúce sa na príprave obyvateľov na CO a poskytovanie prvej pomoci. Tieto inštitúcie vykonávajú prípravu štábov a odborných jednotiek v objektoch pre potrebu územia, v obci pre potrebu obce alebo v rôznych objektoch po dohode s obvodným úradom, obcou alebo so zriaďovateľom. Novelizácia zákona o civilnej ochrane si vyžadovala aj modernizáciu jednotlivých oblastí civilnej ochrany, vrátane prípravy, ktorá by plnšie a presnejšie reagovala na jej vývoj. Ministerstvo vnútra SR preto novelizovalo vyhlášku č. 303/1996 na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu a doplnilo ju vyhláškou č. 524/2006. Vo všeobecnosti vyhláška upravuje podrobnosti na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu štábov a odborných jednotiek CO, prípravy obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc ako aj prípravy na poskytovanie prvej pomoci. Pre naplnenie úloh prípravy obyvateľov na civilnú ochranu bola vypracovaná Koncepcia vzdelávania a výcviku v civilnej ochrane SR vypracovaná Sekciou CO Ministerstva vnútra SR. V tejto koncepcii boli zriadené dôležité prvky systému vzdelávania a výcviku CO: Vzdelávací a technický ústav CO v Slovenskej Ľupči, 32

33 Regionálne strediská vzdelávania a prípravy na CO a to: - SVP CO Nitra (zabezpečuje prípravu pre kraj Nitriansky a kraj Trenčiansky), - SVP CO Limbach (zabezpečuje prípravu pre kraj Bratislavský a kraj Trnavský), - SVP CO Spišská Nová Ves (zabezpečuje prípravu pre kraj Košický a kraj Prešovský). Odborná príprava všetkých čo sú zainteresovaný do plnenia úloh civilnej ochrany je veľmi dôležitá. V poslednom čase má účasť na odborných kurzoch CO stúpajúcu tendenciu čo len potvrdzuje túto skutočnosť. Dôsledná príprava členov štábov, komisií a odborných jednotiek CO je naliehavou a záväznou úlohou civilnej ochrany. V prijatej koncepcii bol systém vzdelávania a výcviku CO členený do nasledujúcich stupňov: základný stupeň, stredný stupeň. Základný stupeň prípravy obsahuje základné teoretické vedomosti a praktické zručnosti a návyky potrebné na zabezpečenie plnenia úloh civilnej ochrany, vrátane sebaochrany a pomoci iným v núdzi. Stredný stupeň obsahuje odborné vedomosti a zručnosti potrebné na plnenie úloh civilnej ochrany. Na základe tejto koncepcie organizuje Úrad civilnej ochrany MV SR aj v roku 2007 rôzne kurzy civilnej ochrany. Tieto kurzy svojim obsahom poskytujú možnosť prípravy na plnenie úloh a opatrení, ktoré civilná ochrana pri napĺňaní svojho poslania zabezpečuje. Každý z účastníkov má možnosť získať vedomosti využiteľné v civilnej ochrane či už v prevencii alebo pri riadení, organizovaní a vykonávaní činností pri vzniku mimoriadnej udalosti. V rámci základného stupňa prípravy sa v roku 2007 organizuje: Základný odborný kurz CO, Základný kurz CO, 33

34 Kurz inštruktorov civilnej ochrany Kurz ATP 45 (zameraný na zvládnutie základov vyhodnocovania následkov jadrového a chemického napadnutia), Kurz operátorov koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému, Aplikácia programu CIPREGIS (zameraný na získanie informácií o geografickom informačnom systéme, získanie zručností v obsluhe programu a pri výbere a použití informácií z databáz pre proces rozhodovania a riadenia). Stredný stupeň prípravy zahŕňa tieto kurzy: A. Zdokonaľovacie kurzy: Odborný inovačný kurz CO, Kurz ATP 45, Kurz CO učiteľov základných škôl, Kurz CO učiteľov stredných škôl, Účelové cvičenie v základných školách časť CO, Účelové cvičenie v stredných školách časť CO, Kurz CO riaditeľov základných škôl, Kurz CO riaditeľov stredných škôl, Aplikácie programu CIPREGIS. B. Špecializované kurzy: Riadenie a organizovanie záchranných prác, Ochrana obyvateľov pred účinkami nebezpečných látok, Individuálna ochrana obyvateľov, Príprava jednotiek civilnej ochrany, Ochrana obyvateľov evakuáciou a ukrytím, Kurz vedúcich koordinačných stredísk IZS a vedúcich zmien, Používanie programu EMCO (pre zamestnancov štátnej správy a samosprávy zodpovedných za evidenciu materiálu CO, zameraný na získanie zručností v obsluhe databázového programu EMCO), Kurz mobilných skupín analytického zisťovania, 34

35 Kurz členov výjazdových skupín CO, Ochrana kultúrneho dedičstva, Správne konanie, priestupkové konanie a kontrolná činnosť v CO, Ochrana kritickej infraštruktúry. Cieľom prípravy obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc je umožniť im získať potrebné vedomosti, základy návykov a zručností na vykonávanie činností sebaochrany a poskytovaní pomoci iným. Súčasná koncepcia civilnej ochrany predpokladá väčší podiel obyvateľov na ochranu vlastného zdravia a majetku. Hlavné formy prípravy obyvateľov sú vymedzené v koncepcii vzdelávania a výcviku v civilnej ochrane SR. Podľa tejto koncepcie sú hlavné formy prípravy vymedzené nasledovným spôsobom: informačná a poradenská služba, ktorú poskytuje stredisko prípravy, príslušné výcvikové stredisko, stredisko vzdelávania, verejnoprávne inštitúcie s humanitárnym poslaním, obvodný úrad, obec, právnická alebo fyzická osoba podnikateľ, programy, relácie a články v oznamovacích prostriedkoch, najmä v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízií, pripravované subjektami, ktoré riadia a organizujú, zabezpečujú a vykonávajú prípravu štábov a odborných jednotiek. rôzne formy publikačnej činnosti odborné publikácie, brožúry, skladačky, plagáty, letáky, články v denníkoch a časopisoch s tematikou civilnej ochrany, propagačná a preventívno výchovná činnosť, realizovaná na rôznych podujatiach s tematikou civilnej ochrany, najmä súťaže, výstavy, exkurzie, teoretické školenia, praktický nácvik, organizované obvodným úradom, samosprávnym krajom alebo zabezpečované obcou v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitárnym poslaním, zverejňovanie informácií v elektronickej forme. Vyššia účinnosť prípravy obyvateľov spočíva v novom systéme diferencovaného zoznamovania sa s aktuálnymi rizikami, poskytovaním prvej pomoci, rozlišovaním varovných signálov a činnosťami spojenými so zaznením varovných signálov, predávaním 35

36 tiesňových volaní a pod. Na tento účel bola vypracovaný MV SR systém s rozdelením problematiky prípravy obyvateľov do cyklu 3 rokov, ktorý spočíva v trojročnom opakovaní cyklu vzdelávania, čím sa zabezpečí systematický prístup informácií obyvateľom. Informácie budú každoročne aktualizované. V SR sa uplatňujú také prostriedky pôsobenia ako vydávanie informačných letákov, brožúr, metodík so zameraním na civilnú ochranu, varovanie a činnosť pri vzniku mimoriadnej udalosti, ďalej propagovanie tematiky CO v regionálnej a miestnej tlači, rozhlasovom a televíznom vysielaní. V poslednom čase sa kladie dôraz na informovanie verejnosti pomocou internetu. Táto možnosť v sebe nesie veľký potenciál, ktorý by sa mal využívať čo najviac. Už deväť rokov vydáva Úrad civilnej ochrany MV SR dvojmesačník revue Civilná ochrana. Redakčne ho vydáva Vzdelávací a technický ústav CO v Slovenskej Ľupči. Toto periodikum je adresované všetkým, ktorí sa aktívne podieľajú na plnení úloh civilnej ochrany, ale aj všetkým, ktorí sa o problematiku civilnej ochrany zaujímajú. V jednotlivých rubrikách prináša revue aktuálne informácie z civilnej ochrany, civilného núdzového plánovania doma i vo svete, rozoberá problematiku integrovaného záchranného systému, publikuje práce odborníkov z oblasti protiradiačnej, protichemickej a protibiologickej ochrany, uverejňuje metodické prílohy venované praktickému plneniu úloh civilnej ochrany. Samostatný priestor je venovaný samospráve a tiež Horskej záchrannej službe. Predovšetkým starostovia obcí a učitelia vyučujúci učivo Ochrana človeka a prírody nájdu v revue neoceniteľné zdroje informácií pre svoju prácu a návody na riešenie aktuálnych úloh v príprave obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc. Cyklus prípravy obyvateľov rozdelený do troch rokov Úrad civilnej ochrany MV SR (ďalej len ÚCO) zaviedol v roku 2005 po prvý krát na Slovensku systém prípravy a vzdelávania obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc rozdelený do troch rokov. Každý rok budú obyvatelia zoznamovaní s určitou oblasťou civilnej ochrany. Po troch rokoch sa bude celý cyklus opakovať, pričom bude pravidelne obnovovaný a doplňovaný o aktuálne informácie. Tým, že sa bude cyklus opakovať každé 36

37 tri roky, sa zabezpečí systematický a pravidelný prísun informácií obyvateľom. Informácie sa však musia sprostredkovať obyvateľom v dostatočnej miere. Každá problematika sa preto musí dôkladne vypracovať na príslušnom stupni štátnej správy a samosprávy. Tento spôsob umožňuje efektívnejšie informovanie obyvateľov s problematikou civilnej ochrany. ÚCO vypracoval osnovu a odporúčania pre štátnu správu a samosprávu na každý rok. Problematika prvej pomoci bude obsahom prípravy každý rok. V prípade záujmu o školenia týkajúce sa poskytovania prvej pomoci odporúča ÚCO kontaktovať oblastné zložky Slovenského Červeného kríža, ktoré môžu poskytnúť kvalifikovaných lektorov. Obsah prípravy obyvateľov na sebaochranu do cyklu troch rokov je nasledovný: 1. rok: Rozlišovanie varovných signálov a činnosť obyvateľov na signály. 2. rok: Ako sa zachovať v prípade ohrozenia únikom nebezpečných látok. 3. rok: Zásady správania sa pri živelných pohromách. Rozlišovanie varovných signálov a činnosť obyvateľov na signály Obsah prípravy v prvom roku je zameraný na varovné signály, hlavne na správanie sa obyvateľov po zaznení varovných signálov. Podrobnejšie sa venuje: improvizovanej ochrane dýchacích ciest a povrchu tela, integrovanému záchrannému systému a číslu 112, správaniu sa obyvateľov pri hrozbe použitia výbušnín, pri náleze podozrivého predmetu alebo pri obdržaní podozrivých zásielok, prostriedkom individuálnej ochrany (pre deti aj dospelých), pojmom z civilnej ochrany, ktoré sú aktuálne v danom roku. ÚCO v tomto smere odporučil najmä vydať informačné brožúry s tematikou varovných signálov, pripraviť a vydať metodické materiály pre lektorov k príprave obyvateľov. Ďalej by sa mal zabezpečiť pravidelný odber dvojmesačníka revue Civilná ochrana, v ktorom budú v súlade s týmto cyklom počas celého roka uverejňované aktuálne témy na prípravu obyvateľov. ÚCO tiež odporučil k danej problematike spracovať videokazety alebo využiť 37

38 doteraz spracované videokazety (či už VTÚ CO alebo odbormi krízového riadenia ObÚ, SČK). Ako sa zachovať v prípade ohrozenia únikom nebezpečných látok Druhý rok je zameraný na vznik mimoriadnej udalosti s únikom nebezpečných látok. Podrobnejšie sa venuje: správaniu obyvateľov pri úniku nebezpečnej látky, kolektívnej ochrane (evakuácia, ukrytie, zásady opustenia bytu, evakuačná a úkrytová batožina, zásady opustenia priestoru), zásadám správania sa v úkrytoch, zdrojom a miestam nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti v okolí bydliska a pracoviska, kde môže prísť k ohrozeniu životov, zdravia a majetku, opatreniam, ktoré sú pripravované na záchranu životov, zdravia a majetku v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, príprave a použitia PIO povrchu tela a dýchacích orgánov pri úniku nebezpečnej látky do okolia. hygienickej očiste a dekontaminácií, správaniu sa obyvateľov pri použití chemických, biologických a jadrových zbraní, ochrane potravín a vody v prípade úniku nebezpečnej látky. Medzi odporúčania ÚCO v rámci druhého roku patria inštruktáže pre starostov obcí, právnické osoby a podnikateľov zamerané na charakter možného ohrozenia obyvateľov nebezpečnými látkami a na záchranné práce. Podobne ako v prvom roku odporučil ÚCO vydávanie metodických materiálov pre lektorov k príprave obyvateľov a využívať k príprave existujúce prezentácie ako je prezentácie Prostriedky individuálnej ochrany jednotlivca ako aj ďalšie informácie uverejňované na internetovej stránke Úradu civilnej ochrany. Zásady správania sa pri živelných pohromách Obsah prípravy v treťom roku je zameraný hlavne na tieto témy: 38

39 popis jednotlivých živelných pohrôm, opatrenia, ktoré sú potrebné k záchrane životov, zdravia a majetku v prípade vzniku MU, zásady správania sa pri jednotlivých druhoch živelných pohrôm, problematika poskytovania prvej pomoci. ÚCO pre tento rok odporúča zorganizovať inštruktáže pre starostov obcí, právnické osoby a podnikateľov zamerané na charakter možného ohrozenia obyvateľov živelnými pohromami. Ďalej podobne ako v minulých dvoch rokoch vydávať metodické materiály pre lektorov k príprave obyvateľov a k príprave jednotiek civilnej ochrany ako aj vydávať letáky a iné tlačoviny obsahujúce informácie o možnostiach vzniku MU v danom obvode a o správaní sa obyvateľov pri ich vzniku. Odporúča sa tiež využiť dostupné videokazety s aktuálnou tematikou a využívať informácie z internetovej stránky ÚCO a revue Civilná ochrana. Každoročný obsah prípravy V každom roku by mali byť podľa ÚCO zahrnuté do prípravy obyvateľov na sebaochranu a vzájomnú pomoc tieto informácie: miesto, kde môžu obyvatelia obce získať ďalšie informácie o rizikách vzniku MU a pripravených opatreniach, telefónne čísla tiesňového volania a zásady, upozorniť na zneužívanie linky 112, analýza možného ohrozenia a zásady ochrany a činnosti obyvateľov v prípade vzniku možných mimoriadnych udalostí v okolí bydliska, improvizovaná ochrana dýchacích ciest a povrchu tela, varovné signály a činnosť obyvateľov pri ich vyhlásení. Prvá pomoc Zásady prvej pomoci musia byť obsahom prípravy v každom roku. Venovať sa má najmä: 39

40 zásadám prvej pomoci, zhodnoteniu situácie, privolaniu záchrannej služby, vlastnej bezpečnosti, vyšetreniu postihnutej osoby, postupom pri záchrane života, prioritám pri ohrození života, kardiopulmonálnej resuscitácií, duseniu a pod., poraneniam a krvácaniu, šoku, zlomeninám, náhlym stavom ako infarkt, epilepsia, mozgová príhoda a pod., bio-chemicko-fyzikálnym poškodeniam ako popáleniny, úrazy elektrickým prúdom, otravy, uštipnutia, obsahu lekárničky v aute, v domácnosti, na pracovisku. Pri vydávaní informačných letákov a materiálov by sa mali zdôrazňovať konkrétne možnosti ohrozenia obyvateľov na základe analýzy územia. Tomu treba prispôsobiť aj následnú činnosť obyvateľov v prípade vzniku MU. Taktiež vydané publikácie a tlačoviny by mali byť pre obyvateľov príťažlivé (dizajn, grafika, materiál), preto by sa malo uprednostniť vydanie menšieho množstva ako veľkého a pre obyvateľov nepríťažlivého. Na školách je príprava riešená pomocou predmetu Ochrana človeka a prírody. Špecifickým rysom tohto predmetu je to, že sa nevyučuje ako samostatný predmet, ale v rámci iných predmetov. Má teda výrazný medzipredmetový charakter. Ochrana človeka a prírody sa vyučuje na každej základnej škole, osemročných gymnáziách a štvorročných gymnáziách. 4 PREDNOSTI A NEDOSTATKY SÚČASNÉHO SYSTÉMU PRÍPRAVY OBYVATEĽOV Samotný systém prípravy na sebaochranu a vzájomnú pomoc je po obsahovej stránke dobre prepracovaný. Formy prípravy obyvateľov sú rozsiahle. Občan má možnosť dobre sa pripraviť na zvládnutie sebaochrany a vzájomnej pomoci. Problém spočíva v tom, že sa mu nedostáva dostatok pozornosti na prípravu sebaochrany a vzájomnej pomoci. Je zjavné, že existuje veľký nedostatok rôznych brožúr, letákov a relácií s touto problematikou. Absolútny nedostatok je aj v školení a cvičení samotných obyvateľov. 40

41 Ďalším nedostatkom je príprava detí na školách. Učebné osnovy sú síce vypracované dobre, ale samotný priebeh prípravy je však už slabší. Predpokladám, že ani učitelia nie sú dostatočne pripravený na vyučovanie problematiky civilnej ochrany. Všetky kurzy civilnej ochrany, prvej pomoc ai. sú pre nich dobrovolné, záleži teda na nich samých, ako sa k tomuto problému postavia. Túto problematiku budem rozoberať podrobne v nasledujúcej kapitole. Taktiež v materských škôlkach učitelia nevenujú dostatočnú pozornosť príprave na krízové situácie. Deti sa len okrajovo stretnú s touto problematikou. Aj tu je zanedbaná povinnosť prípravy samotného učiteľa. Zarážajúce na tom je aj fakt, že učitelia nemusia žiadnym spôsobom dokazovať svoju odbornosť na vyučovanie samotného predmetu Ochrana človeka a prírody. Ďalšie problémy nastávajú s možnosťami prípravy starého alebo chorého občana. Veľké nedostatky sú aj v možnosti informovať sa o možných hrozbách. Hlavne u podnikov, ktoré ohrozujú svojou činnosťou obbyvateľov, ako aj u väčšiny štátnych inštitúcií. Občan sa k požadovanej informácií dostane, no proces jej získania je zbytočne zdĺhavý a komplikovaný. Celý systém prípravy obyvateľov pôsobí, ako by bol iba na papieri. 41

42 3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU PRÍPRAVY DETÍ NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE Pri plnení úloh prípravy obyvateľov na krízové situácie má výrazné postavenie práca s deťmi. Tie sú v súvislosti s prípravou na krízové situácie veľmi zraniteľnou skupinou z niekoľkých dôvodov: nevedia dobre odhadnúť nebezpečenstvo, riziko si uvedomujú menej ako dospelí, sú neskúsené, netrpezlivé, často neprimerane riskujú, ai. Preto si treba uvedomiť dôležitosť prípravy a vzdelávania detí v tejto oblasti. Mnoho krát by kvalitná informovanosť a práca s deťmi mohla zachrániť život. Nejde len o problematiku prípravy na civilnú ochranu. Treba zodpovedne pristupovať k dopravnej výchove detí, zdravotnej výchove, zásadám poskytovania prvej pomoci, protipožiarnej ochrane, protiúrazovej prevencii a pod. Prvú kapitolu som venovala práve úrazovosti detí v SR. Tá patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia detí na Slovensku. Tento fakt vypovedá o veľkej absencii kvalitnej prevencie a prípravy detí. Ďalej som sa zamerala na systém prípravy detí v Slovenskej republike. Na deti v tejto oblasti najviac pôsobí škola. Z toho dôvodu som opísala systém prípravy detí na základných školách. Na kvalitnú prípravu detí je potrebné mať aj kvalifikovaných učiteľov. Kvalita a účinnosť systému prípravy detí na krízové situácie veľmi závisí od vzdelanostnej úrovne učiteľov. Preto sa v práci venujem aj podmienkam, ktoré štát vytvára našim pedagógom v oblasti prípravy na krízové situácie. Ukazuje sa, že čím skôr sa človek naučí základným princípom sebaochrany, tým pozitívnejšie sú výsledky. Preto sú práve žiaci základných škôl a ich učitelia dôležitým objektom vzdelávania v tejto oblasti. 42

43 Na začiatkok stručne charakterizujem niektoré typické psychické, fyzické a sociálne charakteristiky detí základných škôl. Deti základných škôl rozdeľujeme na deti mladšieho (6 10) a staršieho školského veku (11 14). Deti mladšieho školského veku Nástup do školy je pre deti radikálnou zmenou. Urýchľuje ich rozumový vývoj a učí ich novým spôsobom myslenia. Dieťa dostáva možnosť uplatniť sa v skupine, vynaložiť veľa sily aby sa prispôsobilo novým situáciam a zvládlo ich. Aj keď toto obdobie je pomerne kľudné a štastné, dieťa prechádza tiež ťažkosťami, zmätkami, plače, hrá sa, sníva. Svet je preňho prehľadný, usporiadaný, všetko čo je podstatné je hmatatelné a zvládnutelné. Telesná výkonnosť detského organizmu je obdivuhodná, dieťa je neustále v pohybe, nevie dobre hospodáriť so svojimi silami, ľahko sa vyčerpá, ale dokáže neobyčajne rýchlo nabrať nové sily. Voľný čas trávi dieťa hrou. Obľúbené sú spoločenské hry, napr. naháňačka, ktorá umožní účastníkovi mnohokrát zvíťaziť. Odtiaľ už je iba krôčik k naozajstnému športu týmovím hrám ako futbal, hokej. Deti staršieho školského veku Dieťa vo svojom rozumovom vývoji robí veľké pokroky. Omnoho hlbšie chápe svoju individualitu. Zároveň mení aj svoje vzťahy k vrstevníkom, rodičom a k ďalším autoritám. Klesá závislosť na rodičoch, deti sa stávajú samostatnejšie. Najmä chlapci vynikajú v športe. Holdujú bojovým hrám, vyrábajú si praky, cvičia sa v strelbe. Dôležité je pre nich porovnávanie svojich výkonov s inými a túžba byť najlepší. Deti v krízových situáciách Deti sú veľmi ohrozenou skupinou pri vzniku krízovej situácie. Ich reakcie sú odlišné ako reakcie dospelých. Rôzne katastrofy prichádzajúce rýchlo a bez varovania sú pre deti oveľa traumatizujúcejším zážitkom ako pre dospelých. Človek je v takejto situácií nútený opustiť domov a dennú rutinu. Deti sú závislé na svojej dennej rutine. Ráno vstanú, raňajkujú, idú 43

44 do školy, hrajú sa s kamarátmi. Keď kríza naruší túto ich rutinu, deti sa stávajú úzkostlivé, zmätené a vyľakané. V takom prípade hľadajú pomoc u dospelých. Spôsob ako reagujú oni im dáva návod ako sa majú správať. Ak bude dospelý znepokojený, budú znepokojené aj oni. Strach, ktorý vidia, je pre nich dôkaz reálneho nebezpečenstva. Pri rozvážnom konaní sa aj dieťa bude cítiť silnejšie a bezpečnejšie. Detský strach môže pochádzať aj z ich predstavivosti. Preto je dôležité dodať mu odvahu. 3.1 ÚRAZOVOSŤ DETÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Úrazy patria u detí k najčastejším príčinám úmrtia. Na Slovensku má počet úrazov detí a ich závažnosť rastúci trend. V poslednom období sa naša republika radí v Európe medzi štáty s najvyššou detskou úrazovosťou. V porovnaní s krajinami EU sú na tom horšie len Litva, Estónsko a Lotyšsko. Na Slovensku: ročne viac ako detí utrpí úraz, približne je v dôsledku úrazu hospitalizovaných, takmer ich zostáva trvalo postihnutých, viac ako 200 detí zomiera do 24 hodín po úraze, v lete pravidelne stúpa počet úrazov detí až o 100% (Hruškovic, 2007). Najčastejšou príčinou vzniku úrazov je úder alebo pád, na druhom mieste je náraz na predmet či osobu, na treťom rozrezanie, bodnutie, rozdrvenie. Úder a pád postihuje najčastejšie ročných chlapcov. Rovnaká veková skupina utrpí úraz pri náraze na predmet alebo osobu. Vo vekovej skupine 0 4 ročných je najčastejšou príčinou vzniku úrazu tepelný účinok. Najčastejším dôvodom hospitalizácií je otras mozgu, zlomenina a pohmoždenina po úrazoch, ktoré sa stali doma, resp. na ceste. Trvalé následky sú najčastejšie po otvorenej rane, po poranení hlavy, po údere či páde v prípade úrazov, ktoré sa stanú doma. 44

45 Štatistiky hovoria, že takmer polovica vážnych detských úrazov sa stáva v dome alebo v jeho okolí. Najčastejšími príčinami sú oheň a popáleniny, utopenie, udusenie, neúmyselné použitie strelných zbraní, pády a otravy. Domov je pre malé deti rizikovým miestom najmä preto, lebo tam trávia najviac času. V staršom veku domácich úrazov prirodzene ubúda. Na Slovensku bolo v rámci projektu Bezpečný domov, ktorého cieľom je prevencia detských úrazov v domácnosti, a ktorého tvorcom je spoločnosť Elektrolux, realizovaný prieskum detskej úrazovosti. Na otázky odpovedali rodičia detí vo veku do 15 rokov. Podľa zistených údajov je až 91 % rodičov presvedčených, že má bezpečný domov. Napriek tomu sa ročne priemerne 38 % zo všetkých úrazov stane v domácnosti. Ročne približne 1/4 detí z vekovej skupiny od 0-15 rokov má úraz. Tri štvrtiny z týchto úrazov potrebujú lekárske ošetrenie. Najviac úrazov je spôsobených pádom (približne 60 %), na druhom mieste je kuchynské náradie (hlavne nože) a na treťom mieste sú rozpálené predmety (napr. sporák). Pritom len každý druhý rodič dodržiava aspoň niektoré bezpečnostné zásady v domácnosti. Dopravné úrazy detí Na slovenských cestách ročne zomiera viac ako 600 účastníkov cestnej premávky, z toho 60 úmrtí predstavujú deti. Najzraniteľnejší účastníci cestnej premávky sú chodci. Z toho vyplýva, že práve deti sú najohrozenejšou skupinou cestnej premávky. Príčiny nehôd chodcov spočívajú v nedisciplinovanosti a nedodržiavaní pravidiel cestnej premávky. Preto treba deti viesť k disciplinovanosti počas pohybu na cestách a v ich blízkosti. Taktiež sa musia naučiť pravidlá cestnej premávky tak, aby si ich v plnej miere a kvalitne osvojili. Rizikami cestnej premávky sú najviac ohrozené deti vo veku do 4 rokov. Veľmi málo detí do 10 rokov sa dokáže dostatočne bezpečne pohybovať po cestách. Približne 1/3 smrteľných úrazov detí do veku 14 rokov sa stane na cestách. Najväčšiu dopravnú nehodovosť chodcov spôsobujú deti a mládež vo veku 6 až 14 rokov. Dôležité je preto vzdelávanie v oblasti dopravnej výchovy. Tá pomôže deťom osvojiť si základné návyky správania sa v rôznych dopravných situáciách. Deti budú vedieť dopravné situácie riešiť správne, budú opatrnejšie, pozornejšie a rozvážnejšie (Kordošová, 2007). 45

46 Deti často nesprávne odhadnú (Kordošová, 2007): rýchlosť vozidla, jeho vzdialenosť, stranu, z ktorej prichádza zvuk blížiaceho sa vozidla, brzdnú dráhu vozidla (ak je cesta mokrá, zasnežená, namrznutá, tak brzdná dráha vozidiel sa zväčšuje, väčšinou platí, že čím je vozidlo väčšie a ťažšie, tým je brzdná dráha dlhšia), deti si často myslia, že vozidlá môžu zastaviť okamžite. Myslia si, že keď ony vidia vozidlo, vidí ich aj vodič. Narastajúca dopravná nehodovosť a najmä nehodovosť mládeže je problém, s ktorým sa musí spoločnosť vážne zaoberať. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia začala dopravná výchova na školách absentovať, nárastom počtu vozidiel sa zhustila premávka, dovozom rýchlych výkonných automobilov sa zvýšila používaná rýchlosť na hranicu únosnosti našich ciest a schopností vodičov. Na Slovensku je v súčasnosti len 27 detských dopravných ihrísk, z ktorých už mnohé neslúžia svojmu pôvodnému účelu. V rámci prevencie dopravej úrazovosti detí existuje na Slovensku niekoľko kampaní. Z iniciatívy Rady mládeže Slovenska vznikol projekt Poď s nami do toho alebo v premávke bez chaosu, kde sa žiaci základných a stredných škôl sa dozvedeli, ako sa správať na ulici a na ceste tak, aby neohrozovali seba ani ostatných účastníkov cestnej premávky. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave v spolupráci so Slovenskou televíziou, Červeným krížom, PZ SR a ďalšími pripravilo pre žiakov štvrtých ročníkov na vybraných základných školách v bratislavskom kraji projekt "Za bezpečnú školu - Cesta a ja". Základom je beseda dopravného policajta so žiakmi štvrtých ročníkov s využitím videoscénok Kde sa stala chyba? poskytnutých Slovenskou televíziou. Prostredníctvom ôsmich scénok s otvoreným koncom s otázkou Kde sa stala chyba? deti diskutovali o správnom a nesprávnom správaní a konaní kamarátov z videoscénky, ktorého sa dopustili ako účastníci cestnej premávky. Každá scénka bola ukončená poučením. 46

47 Medzi dopravné úrazy detí sa zaraďujú aj autohavárie. V tomto prípade je účinnou prevenciou autosedačka, v ktorej je dieťa umiestnené tvárou v smere jazdy sa riziko vážneho poranenia znižuje podľa svetových štatistík o 60 % (Kordošová, 2007). Športové úrazy Šport poskytuje ideálne miesto pre fyzický a emocionálny rast detí a mladistvých. Každý rok sa však približne adolescentov poraní pri rôznych športových aktivitách. Športové úrazy zahrňujú akútne príhody ako vykĺbenia, zlomeniny, očné úrazy a poškodenia chrbtice. Najviac úrazov je pri loptových hrách hlavne pri futbale, ktorý je našim najrozšírenejším športom, ďalej nasledujú poranenia pri lyžovaní, bicyklovaní, základnej telesnej výchove a atletike, ľadovom hokeji, sánkovaní, vodných športoch, zápasení. Podľa štúdie Ministerstva školstva SR, realizovanej u školopovinných detí vo veku rokov vyplýva, že z aktivít, pri ktorých sa úrazy stali, dominuje u chlapcov športovanie (33,1 %), bicyklovanie (14,6 %) a pošmyknutie (12,9 %). U dievčat je to športovanie (30,2 %), pošmyknutie (22 %) a bicyklovanie (10,2 %). Veľkú časť športových úrazov tvoria poranenia pri neorganizovanom športe alebo hre. Zaraďujeme tu rekreačné športovanie všetkých druhov a hru detí bez dozoru. Boj proti tomuto druhu úrazov je veľmi ťažký, pretože neorganizovaný šport prebieha rozptýlene a nemožno priamo pôsobiť na športujúcich. Z hľadiska prevencie je potrebné zamerať sa hlavne na športovanie vo voľnom čase. Napríklad bicyklovaniu sa dnes venujú deti už od veku 2 3 rokov. Pri páde z bicykla utrpia častejšie poranenie hlavy ako dospelí. Preto je treba poukazovať na nosenie prilby. Účinné opatrenie by bolo uzákonenie povinnosti nosenia prilby mladistvým do 18 rokov, ako to je napríklad v Českej republike. Dôležitá je aj zdravotno výchovná činnosť, propagácia slovom, tlačou, rozhlasom, filmom a pod. Patria medzi dôležité a účinné prostriedky prevencie (Rovný, 2007). Deti, najmä malé a v predškolskom veku, si neuvedomujú riziko, nevedia odhadnúť nebezpečenstvo a možnosť poranenia pri určitej činnosti, nemajú skúsenosti a preto ako 47

48 prvotnú príčinu úrazov malých detí možno označiť nepozornosť, nevšímavosť rodičov, prípadne ponechanie detí bez dozoru. So zvyšujúcim sa vekom dieťaťa, keď je pohyblivejšie, samostatnejšie a chápavejšie, opäť je to zo strany rodičov, zanedbanie poučenia dieťaťa o nebezpečenstve a riziku, prípadne zanedbanie uplatňovania určitých bezpečnostných zásad priamo samotnými rodičmi napr. pri bicyklovaní alebo korčuľovaní na kolieskových korčuliach vybaviť dieťa ochrannými pomôckami (prilby, chrániče kolien), pri jazde autom používať sedačky pre deti, bezpečnostné pásy, atď. Zníženie detskej úrazovosti možno dosiahnuť len uplatňovaním cieľavedomej prevencie. Predmetom a cieľom preventívneho pôsobenia na deti nemôže byť jednoduché odovzdávanie súboru informácií, ale zmena ich postojov a správania v záujme ochrany zdravia. Nástrojom, pôsobením ktorého možno docieliť zmenu v psychike dieťaťa, zmenu jeho reakcií a postojov, je výchovná prevencia. Postoj k ochrane zdravia tzv. postoj k bezpečnému správaniu sa a konaniu je potrebné formovať už od detstva, avšak s ohľadom na vek a objektívne zákonitosti vývinu detí a ich prirodzených potrieb. Všeobecne možno konštatovať, že podľa štatistík vo vyspelých krajinách patria úrazy k najčastejším príčinám smrti v detskom veku (príloha B). Tento stav nasvedčuje tomu, že zrejme aj prístup k výchove v tomto smere nie je postačujúci. I keď na výchove dieťaťa sa podieľa okrem rodiny aj škola, či predškolské zariadenia, rodina by mala byť základom a to tak vo vytváraní bezpečného (t.j. bezúrazového) prostredia, ako aj vo vedení detí k bezpečnému správaniu. Prevencia sa môže realizovať cez viaceré oblasti, napr. cez legislatívu stanovením určitých povinností, napr. povinné detské sedačky v autách, prípadne detské bezpečnostné pásy, ďalej budovaním cyklistických chodníkov, špeciálnych detských ihrísk aj s možnosťou realizovania dopravnej výchovy využívaním nových technológií, budovaním bezpečných komunít, vytváraním bezpečných domácností, používaním rôznych zabezpečovacích zariadení a pomôcok, zaradením problematiky výchovy k bezpečnému správaniu sa a predchádzaniu úrazom do obsahu výchovno-vyučovacích programov v predškolských zariadeniach a v školskom systéme. 48

49 Zo súčasnej situácie vyplýva, že prístup k výchove v tomto smere nemožno označiť za uspokojivý. Zatiaľ čo v školách a v škôlkach je možné inštitucionálne zaistiť, aby do výchovno-vzdelávacieho procesu bola zaradená aj takáto problematika, s rodinou je to problematickejšie. Na rodičov možno iba vytvárať určitý tlak zvýšeným prísunom informácií, aby si uvedomili možné ohrozenia, možné nebezpečné situácie a vedeli aj ako na deti pôsobiť, aby sa takýmto situáciám a ohrozeniam vyhli, alebo dokonca ich snáď sami nevytvárali. 3.2 MOŽNOSTI PRÍPRAVY DETÍ NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH Po roku 1989 výučba z oblasti prípravy na krízové situácie, najmä civilnej ochrany, značne upadla. V roku 1991 bol zrušený zákon o brannej výchove č. 73/1973 Z. z., a tak bola v školskom roku 1991/1992 výučba brannej výchovy ukončená. Zrušené bolo tiež štúdium učiteľského odboru branná výchova na vysokých školách pedagogických. Výučba nebola ničím nahradená. Tým došlo k prerušeniu prípravy a vzdelávania obyvateľov k sebaochrane a vzájomnej pomoci. Predmet Branná výchova bol čiastočne nahradený predmetom Ochrana človeka a prírody (ďalej len OČP), ktorý sa stal súčasťou vzdelávania žiakov na školách. Tento predmet však dostatočne nepokrýva problematiku CO. Po roku 1989 sa problematike CO neprikladala veľká dôležitosť. Predmet Branná výchova bol zrušený kvôli jeho ideológií, ktorej bola v skutočnosti venovaná asi iba štvrtina učiva. Až po teroristických útokoch na WTC sa situácia zmenila. Čiastočne sa upravili osnovy predmetu OČP. Dostali sa do nich nepatrné zmeny, išlo viac menej o prerozprávanie už existujúcich osnov. Bola vypracovaná príručka pre obyvateľov Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia a pre rektorov univerzít a vysokých škôl bol zabezpečený odber odborného časopisu civilnej ochrany "Revue civilnej ochrany. Sekcia regionálneho školstva upozornila listom aj krajské a obvodné úrady na možnosť objednania odborného časopisu pre riaditeľov ostatných škôl v Slovenskej republike. 49

50 Vyučovací predmet Ochrana človeka a prírody Na základných a stredných školách sa vyučuje predmet Ochrana človeka a prírody, ktorého učebné osnovy súvisia s prípravou k sebaochrane v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Učebné osnovy tohto predmetu zostavuje MŠ SR. Predmet OČP je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Absolventi tohto predmetu by mali nadobudnúť nevyhnutné vedomosti, zručnosti, poznatky a návyky potrebné na prežitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. V predmete je zahrnutá aj problematika prvej pomoci, opatrenia a popis činností pri záchrane života, zdravia a majetku. Tiež sa dotýka problematiky odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí. Tento predmet má špecifické postavenie. Nie je realizovaný ako samostatný, ale vyučuje sa v rámci iných predmetov. Prioritne je učivo zamerané na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Predmet však poukazuje na nemenej dôležitú skutočnosť že ľudská činnosť vo všeobecnosti prírodu ničí a tým ohrozuje svoju existenciu. Veľká dôležitosť sa prikladá dopravnej výchove, poznávaniu základných pravidiel cestnej premávky a bezpečného správania sa v rôznych situáciách. Obsahovo má učivo prispieť k rozvoju vedomostí, zručností a návykov na ochranu človeka, spoločnosti a prírody. Aby bola dosiahnutá dostatočná úroveň týchto návykov, daný tematický obsah musí byť prispôsobený podmienkam. To znamená zvoliť vhodné organizačné formy, metódy a prostriedky vzdelávania. Opakovanie učiva a príbuznosť tém je dôležitá z hľadiska vybudovania návykov, získavania poznatkov a zručností. Cieľom predmetu je zvládnutie nasledovných teoretických a praktických úloh na konci deviateho ročníka: úlohy vyplývajúce z riešenia mimoriadnych situácií civilná ochrana, úlohy zo zdravotnej prípravy; vedieť poskytnúť predlekársku pomoc, 50

51 vedieť zvládnuť základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode úlohy z dopravnej výchovy; vedieť sa správať a pohybovať sa po dopravných komunikáciách, bezpečné správanie sa v škole i mimo nej, optimálne zvyšovanie psychickej a fyzickej pripravenosti a odolnosti pre vznik predpokladaných mimoriadnych udalostí (Učebné osnovy OČP, 2002). Vzhľadom na to, že učebné plány jednotlivých ZŠ nie sú jednotné, nie je možná ani presná špecifikácia ich obsahov. Všeobecne sa vychádza z piatich nasledovných tematicky odlišných celkov, ktoré sú akýmsi návodom na dopracovanie obsahu učiva OČP. Tabuľka 3 Súčasné okruhy učiva OČP 1. Riešenie mimoriadnych udalostí civilná ochrana 2. Zdravotnícka príprava 3. Pohyb v prírode 4. Dopravná výchova 5. Výchova k bezpečnému správaniu Na realizáciu učiva OČP sa v súčasnosti využívajú viaceré organizačné formy a metódy. Teoreticky - učivo OČP zahrnuté vo viacerých predmetoch a prakticky - formou didaktických hier a účelových cvičení. Didaktické hry v ročníku sa konajú v prírode 1 krát v roku v trvaní 4 hodín. Pred hrami sa realizuje deň prípravy zameraný najmä na teoretickú časť v rozsahu 2-4 hodiny podľa náročnosti plánovaných činností. Účelové cvičenia v ročníku sa realizujú v prírode 2 krát v roku po 5 hodín spravidla na jeseň a na jar. Pred realizáciou cvičenia sa vykonáva deň prípravy z teoretickej časti v rozsahu 3-5 hodín podľa náročnosti. Didaktické hry a účelové cvičenia sa vykonávajú po ročníkoch po triedach. Na komplexnejšie zabezpečenie uplatňovania učiva je možné využívať ďalšie vzdelávacie a organizačné činnosti školy ako sú: požiarne a poplachové smernice, 51

52 zabezpečenie predlekárskej pomoci, vhodné témy týkajúce sa tejto problematiky a sú zahrnuté v iných predmetoch, cvičenia v prírode v rámci telesnej výchovy, rešpektovanie poriadku školy (Učebné osnovy OČP, 2002). Na procese realizácie učiva OČP sa spolupracuje so špecifickými organizáciami a združeniami ako Armáda SR, Slovenský skauting, Sokol, Orol, SČK, Slovenský zväz ochrancov prírody, Združenie technických a športových činností SR, Inšpektorát bezpečnosti práce, HaZZ ai. Miera spolupráce však nie je dostatočná. Pretože učivo sa nerealizuje samostatným predmetom, je potrebné, aby riaditeľ školy zabezpečovaním a usmernením učiva na podmienky školy poveril svojho zástupcu alebo vybraného učiteľa (vhodný je učiteľ s aprobáciou branná výchova). Poverení organizátori zároveň zodpovedajú za účelné skĺbenie organizačnej a metodickej stránky tejto náročnej formy vyučovania. V rozsahu učiva pre 9. ročník základnej školy sa prihliada na skutočnosť, že časť žiakov sa zapojí do rôznych výrobných a nevýrobných činností bez ďalšieho vzdelávania. Preto ich vedomosti zručnosti a návyky z ochrany človeka a prírody treba posudzovať aj z toho hľadiska a osobitnú pozornosť treba venovať k výchove k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Učivo OČP začlenené do vybraných vyučovacích predmetov Vyučovací predmet OČP je, ako som už spomínala, zapracovaný do učebných osnov niektorých povinných vyučovacích predmetov. Z tohto dôvodu je veľmi komplikované určiť, ktorá časť je učivo OČP a ktorá tvorí samostatný vyučovací predmet. Dá sa konštatovať, že učivo OČP viac menej splýva s učivom ostatných povinných predmetov. V tejto časti sú stručne popísané jednotlivé predmety, ktorých povinnou súčasťou je aj učivo OČP. Získanie prehľadu o tom, ktoré tematické okruhy učiva OČP sú zaradené do jednotlivých vyučovacích predmetov a poukázanie na jeho silný medzipredmetový charakter, zjednoduší pochopiť problematiku náročnej formy vyučovania OČP. 52

53 Prvouka Prvouka sa vyučuje v 1. a 2. ročníku po dve vyučovacie hodiny týždenne. Prvouka vedie žiakov k pravdivému poznaniu sveta a uvedomeniu si súvislostí medzi prírodou, jednotlivcom a spoločnosťou. Žiaci sa tiež zoznamujú so základnými pravidlami cestnej premávky, osvojujú si návyky pracovnej disciplíny, poznávajú najbližšie okolie a učia sa v ňom orientovať. Prvouka plní dôležitú úlohu pri pestovaní úcty k vlasti a starostlivosti o životné prostredie. Žiaci tiež získavajú znalosti o práci polície, hasičov a o poslaní Červeného kríža. Učí potrebe pomáhať starším a ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Telesná výchova Tento predmet sa zameriava na cieľavedomé pohybové zdokonaľovanie detí, čím prispieva k upevňovaniu zdravia, k zvyšovaniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Žiak by mal prejaviť primeranú rozhodnosť, snahu po lepšom výkone, radosť z víťazstva, ale i schopnosť oceniť kvality súpera. Dôležité je, aby prejavoval záujem o vlastné zdravie, utvrdil si elementárne poznatky o škodlivosti fajčenia, alkoholu a drog. Nemenej podstatné je osvojenie poznatkov o pravidlách a zásadách bezpečného správania sa v telocvični, v teréne, v bazéne a pod. V rámci telesnej výchovy by si mali žiaci vytvoriť predstavu o význame turistiky, o správaní sa v lese, pri vode, o vybavení lekárničky, ako aj o spôsoboch poskytovania prvej pomoci a prenose raneného. Žiaci by sa mali na telesnej výchove venovať poznaniu základných dopravných značiek, turistických a topografických značiek. Mali by sa naučiť orientovať sa v prírode podľa mapy, kompasu a buzoly. Vlastiveda Predmetu vlastiveda je venovaných 33 vyučovacích hodín v 3. ročníku a 66 vyučovacích hodín v 4. ročníku. Vlastiveda integruje základné poznatky o prírodných, spoločenských a technických javoch. Žiaci tu získavajú základné vedomosti o obci, krajine, o Slovenskej republike a postupne sa zdokonaľujú v čítaní a používaní kartografických materiálov. Osvojujú si vedomosti o spôsobe privolania prvej pomoci v ohrození života. Učia sa orientovať v prírode, v najbližšom okolí, poznávať bezpečnosť cestnej premávky a mnoho ďalších vecí. 53

54 Prírodoveda Prírodovede je v 3. a 4. ročníku venovaných 66 vyučovacích hodín. Medzi ciele vyučovania patrí rozvíjanie aktívneho vzťahu k ochrane prírody a životného prostredia. Zvýšená pozornosť sa venuje zdravotnej výchove a medziľudským vzťahom. Žiaci sa oboznamujú so zásadami zdravého spôsobu života, so starostlivosťou štátu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Učia sa poskytnúť prvú pomoc, poznať základné hygienické a bezpečnostné pravidlá. Veľmi užitočné a praktické je aj učenie rozoznávať látky ako síra, amoniak, chlór, ropa a pod. Pracovné vyučovanie Pracovné vyučovanie sa skladá z technických a pestovateľských prác. Žiaci si osvojujú správne použitie a udržiavanie pracovných nástrojov a pomôcok. Dôraz sa kladie aj na dodržiavanie bezpečnosti. V pestovateľských prácach sa nadväzuje najmä na prírodovedu. Deti poznávajú zásahy človeka do prírody a ich spätné reakcie. Sú vedené k ochrane životného prostredia prostredníctvom vlastnej práce (pestovanie vlastnej rastliny), vychádzkami a pod. Oboznamujú sa s významom úžitkových aj jedovatých rastlín. Prírodopis Prírodopis sa vyučuje v 5. až 9. ročníku a nadväzuje na prírodovedu. Systematicky prehlbuje vedomosti o živej a neživej prírode a prírodných procesoch. Hlavným cieľom predmetu je pochopenie prírody ako zdroja trvale udržateľného života na Zemi a života ako najvyššej hodnoty. Deti sa učia o význame prírody, vzťahu človeka k ochrane zdravia, životného prostredia, základné princípy udržania a ochrany zdravia, poznávať vplyv človeka na prírodu. Medzi tematikou OČP a ostatnými povinnými predmetmi existuje tiež veľa medzipredmetových súvislostí (napr. dejepis, zemepis, matematika, hudobná výchova, výtvarná výchova ai.). Podobne by sa našla príbuznosť u každého jedného povinného predmetu. To či problematiku OČP učiteľ zaradí do svojho predmetu závisí na ňom samom. 54

55 Môže ísť aj o iné aktivity, napr. o tvorbu násteniek s témou ochrana človeka a prírody, rôzne exkurzie (napr. k hasičom). Ich realizácia závisí na učiteľovi. Učivo OČP začlenené do vybraných predmetov spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany prírody, zdravia, životného prostredia a pod. Chýba v ňom však jedná významná vec a to civilná ochrana, ktorá je na najslabšom mieste učiva. Deťom chýbajú poznatky o zásadách správania sa pri mimoriadnych udalostiach, zásadách správania sa pri evakuácií, protipožiarnej ochrane, rozpoznania varovných signálov, telefonovania na núdzovú linku 112 a iné dôležité poznatky z oblasti CO. 3.3 MOŽNOSTI MIMOŠKOLSKÝCH AKTIVÍT Prípravou detí na krízové situácia sa zaoberajú aj rôzne špecifické organizácie a združenia. Sú to napr. Slovenský červený kríž, Úrad civilnej ochrany MV SR, Slovenský skauting, občianske združenie Rescue Team Slovakia ai. Výrazným spôsobom k príprave detí prispieval Zväz civilnej ochrany SR. Nezaradením Zväzu CO medzi spoločenské organizácie financované zo štátneho rozpočtu však jeho činnosť v roku 2005 skončila. Zväz CO bol zakladateľom súťaže Mladých záchranárov CO, v rámci ktorej odviedol neoceniteľnú a veľmi záslužnú prácu v oblasti prípravy. Do povedomia verejnosti sa dostala aj ich výtvarná súťaž Civilná ochrana očami detí. Od roku 1993 Zväz CO pripravoval, rozvíjal, rozširoval a zdokonaľoval svoje aktivity a je škoda, že sa nenašli financie na jeho ďalšie fungovanie. Súťaž mladých záchranárov civilnej ochrany Významnou formou prípravy detí a mládeže je organizovanie Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany. Je súťaž žiakov základných a stredných škôl. Poriadajú sa obvodné a krajské kolá, a nakoniec majstrovstvá Slovenskej republiky, ktoré organizuje KÚ v Bratislave. V roku 1993 Zväz civilnej ochrany SR zorganizoval prvé kolá súťaže mladých záchranárov CO v 40 školách na Slovensku. Osem štvorčlenných zmiešaných družstiev (dvaja chlapci, 55

56 dve dievčatá) bolo vo finále o majstra Slovenska. Počty školskej mládeže zapojenej do súťaže sa odvtedy len zvyšovali. Pre porovnanie na piatej olympiáde mladých záchranárov CO v roku 1998 to bolo už 486 družstiev, ktoré začali bojovať o postup najprv do okresných (oblastných) kôl až k celoštátnej súťaži. V roku 2000 MŠ SR zaregistrovalo organizačný poriadok súťaže a odporúčalo riaditeľom škôl v prípade záujmu uvoľňovať žiakov na uvedenú súťaž. Okrem súťaží mladých záchranárov CO sa pravidelne každý rok kanál tábor mladých záchranárov CO, ktorého sa zúčastňovalo ročne 50 detí. V súvislosti s nezaradením Zväzu CO medzi spoločenské organizácie financované z rozpočtu MV SR bola činnosť Zväzu CO v roku 2005 ukončená. Úrad CO MV SR v tom istom roku prevzal spolu s krajskými a obvodnými úradmi organizovanie súťaže mladých záchranárov CO. Rok 2006 zaznamenal veľký nárast účasti. Uskutočnilo sa 43 obvodných kôl, na ktorých sa zúčastnilo až 452 štvorčlenných zmiešaných družstiev. Na všetkých kolách súťaže sa zúčastnilo 2224 detí, ktoré reprezentovali 404 škôl. Súťažili aj 4 družstvá z Maďarskej republiky. Súťaž má charakter športovej súťaže, súťaže vedomostnej a zručnostnej a je súčasťou preventívno výchovnej činnosti. Hlavným cieľom tejto súťaže je: pripravenie žiakov na možné riziká, ktoré vyplývajú z pôsobenia následkov živelných pohrôm, havárií, katastrôf, overenie a precvičenie si vedomostí získaným učivom Ochrana človeka a prírody s dôrazom na civilnú ochrany, pohyb v prírode, poskytovanie prvej pomoci a hasenie malých požiarov, vybudovanie a upevnenie si návyku poskytnúť pomoc iným v prípade mimoriadnych udalostí, motivovanie žiakov k záujmovej činnosti a mimoškolskému vzdelávaniu, obohatenie výchovno vzdelávacieho procesu o atraktívne prvky. 56

57 Hlavné súťažné disciplíny v roku 2007: 1. Civilná ochrana v tejto disciplíne ide o správne použitie ochrannej masky, improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany, rozoznávanie varovných signálov a správanie sa po ich vyhlásení, príprava evakuačnej batožiny. 2. Topografia v tejto disciplíne je zahrnutá orientácia na mape pomocou kompasu alebo buzoly, meranie vzdialenosti na mape, odhad vzdialenosti v teréne a určovanie svetových strán v teréne. 3. Zdravotnícka príprava disciplína obsahuje praktické ukážky záchrany života šiestimi spôsobmi, ktoré si žiaci vyberajú a potom predvedú názornú ukážku, je tu zahrnutý aj postup ako telefonovať na linku tiesňového volania 112. Praktická ukážka spočíva v odsunutí zraneného na určené miesto. 4. Protipožiarna príprava družstvo predvedie hasenie na vopred stanovený cieľ. Na stojane vedľa seba je umiestnených päť terčov (plechoviek), ktoré musia zhodiť prúdom vody na jedinú náplň. Vzdialenosť od prúdnice po cieľ je 5 8 m. 5. Streľba zo vzduchovky celé družstvo strieľa v polohe ležmo zo vzduchovej pušky, vzor Slávia na vzdialenosť 10 m na terče. 6. Testy ide o písomné testy, ktoré zahrňujú 20 otázok s obsahom civilná ochrana, PIO, príprava obyvateľov na CO, zdravotnícka príprava, požiarna ochrana, dopravná výchova. 7. Evakuačné opatrenia súťažiaci majú k dispozícií debnu, v ktorej sú uložené rozličné predmety. Na pokyn rozhodcu súťažiaci vyberú z debny materiál, ktorý je určený ako evakuačná batožina pre deti a dospelých. Debna obsahuje predmety, ktoré do evakuačnej batožiny nepatria aj také, ktoré sú vyslovene zakázané. 57

58 Súťaž mladých záchranárov civilnej ochrany sa organizuje v štyroch kolách: Základné kolo súťaže organizuje základná škola, stredná škola alebo osemročné gymnázium pre svojich žiakov v súčinnosti so zriaďovateľom školy. Vychádza pritom z poznatkov, ktoré získali žiaci absolvovaním učiva v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo v učive Ochrana človeka a prírody. Z každej školy postupuje jedno víťazné družstvo, ktoré bude ďalej školu reprezentovať na obvodnom kole. Obvodné kolo organizuje obvodný úrad odbor krízového riadenia pre víťazné družstvá zo škôl v trvaní jedného dňa. Ak pôsobnosť obvodného úradu zasahuje územie viacerých obvodov, môže obvodný úrad uskutočniť obvodné kolo pre každý obvod zvlášť. Krajské kolo organizuje krajský úrad odbor krízového riadenia pre víťazné družstvá z jednotlivých obvodov kraja v trvaní jedného dňa. Majstrovstvá Slovenskej republiky organizuje tiež krajský úrad odbor krízového riadenia poverený Úradom civilnej ochrany MV SR. Každý rok bude poverený prípravou súťaže iný krajský úrad. Ide o finálovú súťaž pre družstvá postupujúce z jednotlivých krajov a je možnosť nominovať najviac ešte jedno družstvo z najbližšieho nepostupujúceho miesta. Majstrovstvá sa chápu ako otvorene majstrovstvá aj pre družstva susedných štátov, s ktorými je vzájomná spolupráca v rámci regionálnych zmlúv až cez zahraničné spolupráce. Maďarsko slovenská súťaž Už tento rok sa uskutoční prvá medzinárodná maďarsko slovenská súťaž. Nepôjde o novú súťaž, ale o najvyššie kolo súťaže usporiadateľského štátu (tento rok Maďarsko) s prizvaním jedného štvorčlenného družstva so sprievodcom z partnerskej krajiny (Slovensko). Aby sa mohli súťažiaci plnohodnotne zapojiť do medzinárodnej súťaže, v rámci rokovaní sa prijali základné pravidlá súťaže, najmä po obsahovej stránke. Súťaž bude pozostávať z piatich stálych disciplín (civilná ochrana, protipožiarna ochrana, zdravotnícka príprava, topografia, ochrana ŽP) a z variabilných disciplín. V prípade, že sa tieto variabilné 58

59 disciplíny nevyskytujú v národnom systéme súťaží, bude na ne družstvo podľa potreby doškolené. Súťaž mladých záchranárov CO kladie veľký dôraz na tvorivosť, nutnosť samostatného rozhodovania sa v situáciách, ale najmä na hravosť a súťaživosť. Organizátori by tiež mali byť pri vymýšľaní disciplín tvoriví, nebáli sa vlastnej fantázie a nestali sa sluhom konvencií. Inšpirácie sa dajú čerpať z filmov zo súťaží z iných krajín, kde napr. družstvo hľadalo v budove príklady porušenia predpisov, triedilo odpad podľa jeho dôležitosti, viazalo uzly, plnilo vrecia a stavalo protipovodňovú hrádzu a pod. Ďalšie disciplíny by súťaž určite zatraktívnili a dali jej väčší dynamickejší rozmer. Tieto bonusové súťaže koniec koncov nemusia byť ani bodované. Vzdelávací projekt Mladý záchranár Občianske združenie RESCUE TEAM SLOVAKIA (ďalej iba RTS), ktorého sídlom je Žilina, sa pravidelne zúčastňuje záchranných akcií na Slovensku aj v zahraničí. Spolupracuje so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému vrátane civilnej ochrany. RTS je tvorcom vzdelávacieho projektu Mladý záchranár určenému žiakom, študentom, ale aj dospelým učiteľom, rodičom a ostatným obyvateľom. Na ich internetovej stránke sa venujú problematike poskytovania prvej pomoci, správaniu sa v dopravných situáciách, pojednávajú o rizikách z nich vyplývajúcich, o pomoci v krízových situáciách, živelných pohromách, povodniach či iných nebezpečných situáciách. Obsah projektu vychádza z ich vlastných mnohoročných skúseností z aktívnej praxe v záchranárstve. Cieľom projektu je umožniť všetkým žiakom, študentom, rodičom, učiteľom, ale aj ostatným obyvateľom SR, ktorí majú prístup na Internet získať poznatky a dopĺňať si vedomosti z oblasti záchrany života a zdravia v krízových situáciách. Na internetovej stránke pripravili vzdelávaciu aplikáciu, ktorá je spracovaná do jednotlivých kapitol (kurzov), v ktorých postupne rozoberajú tematiku prvej pomoci a správanie sa v rôznych nebezpečných situáciách (napr. záchrana topiaceho, je 59

60 každá zamrznutá plocha bezpečná? ai.). Dá sa tu nájsť mnoho situácií, do ktorých sa môže dieťa i dospelý dostať doma, v škole, v práci, v bežnom živote, na dovolenke, vo voľnom čase atď. Jednotlivé kapitoly dokonca ponúkajú absolvovanie testu venovaného príslušnej oblasti. Testom sa teda preveríte či ste správne pochopili a zvládli danú problematiku. Deti aj učitelia takto môžu konfrontovať svoje doterajšie poznatky s aktuálnymi informáciami a priebežne si ich dopĺňať. Každá kapitola je konzultovaná s odborníkmi v danej oblasti, napr. aj s traumatológom, psychológom, lekárom a pod. Internetová stránka je verejne dostupná a samozrejme poskytovaná zadarmo. V dnešnej dobe informačných technológií a prudkom náraste počtu pripojených domácností do siete Internet je to veľmi vhodný spôsob vzdelávania dostupný každému. Dôležité je, aby sa deti a dospelý o tejto stránke dozvedeli. Odporúčala by som, aby sa v školách táto stránka využívala pri výučbe tematiky civilnej ochrany v rámci predmetu OČP. Obrázok 3 Internetová stránka projektu Mladý záchranár 60

61 3.4 PROJEKT PRIESKUMU PRIPRAVENOSTI UČITEĽOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL NA VYUČOVANIE PREDMETU OCHRANA ČLOVEKA A PRÍRODY Učitelia majú strategickú pozíciu v systéme vzdelávania. Poskytujú a sprostredkúvajú vedomosti, kvalitu ich osvojenia, riadia učenie a hodnotenie žiakov. Sú zodpovední za rozvoj výučby a študijných plánov a za spôsoby, ktorými je myseľ žiakov formovaná tak, aby boli lepšie pripravení na život. Kľúčovým problémom v systéme vzdelávania a prípravy žiakov je práve kvalifikácia a pripravenosť samotných učiteľov. Vo vzdelávaní učiteľov základných škôl podieľajúcich sa na výučbe tematiky OČP sú značné rezervy. Vzdelávanie učiteľov nie je do dnešnej doby doriešená. Systém vzdelávania učiteľov je neintegrovaný a nejednotný. Škole nevzniká povinnosť vytvárať školiace kurzy pre učiteľov OČP. Neexistuje žiadne odborové štúdium ani špecializácia na vysokej škole zameraná na prípravu učiteľov k výučbe problematiky CO. OČP vyučujú učitelia s rôznou aprobáciou, v tom lepšom prípade je to aprobácia branná výchova získaná ešte pred rokom Na učiteľov sú kladené vyššie nároky, pretože kvalita vyučovania je závislá okrem iného na ich odbornej pripravenosti k danej problematike. Nedostatky pre vzdelávanie učiteľov súvisia tiež s obmedzenou ponukou vzdelávacích kurzov na Slovensku a vo veľa školách aj s podceňovaním tejto tematiky. Vzdelávanie učiteľov zabezpečuje Vzdelávací a technický ústav CO v Slovenskej Ľupči, ktorý organizuje Kurz učiteľov a Kurz riaditeľov CO. Inak sú učitelia odkázaní iba na samostatné štúdium. Vedomosti môžu čerpať z odborného časopisu revue Civilnej ochrany, z príručky pre obyvateľov Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia vydanej MV SR, študovaním internetových stránok s tematikou civilnej ochrany, prvej pomoci a pod CIEĽ PRIESKUMU A PRACOVNÁ HYPOTÉZA K objektívnejšiemu zhodnoteniu situácie týkajúcej sa prípravy učiteľov na vyučovanie predmetu OČP som vykonala prieskum formou dotazníka. Ťažiskom tohto prieskumu boli nasledovné ciele: 61

62 overiť stupeň kvalifikácie učiteľov základných škôl vyučujúcich OČP, zistiť aký stupeň dôležitosti prikladajú učitelia problematike OČP, zistiť zdroje, z ktorých sa učitelia pripravujú na OČP, zistiť názory a postoje učiteľov na organizáciu výučby CO na školách, zistiť, v ktorých predmetoch vyučujú učitelia problematiku OČP. Vzhľadom na existujúce problémy načrtnuté v predchádzajúcej časti, predpokladám, že úroveň kvalifikácie a pripravenosti učiteľov na výučbu problematiky prípravy na krízové situácie (CO, zdravotná príprava, dopravná výchova, protipožiarna výchova) nebude príliš uspokojivá. Štát nevytvára priaznivé podmienky na prípravu učiteľov, čo sa odráža na kvalite výučby OČP na školách. Výberový súbor a organizácia prieskumu Výberový súbor tvorilo 42 učiteľov z troch základných škôl, dvoch mestských a jednej dedinskej. Dotazník bol vyplňovaný počas marca V priebehu vypĺňania nedošlo k žiadnym závažným okolnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rentabilitu získaných výsledkov. Vyplňovanie dotazníku bolo dobrovoľné a anonymné. Dotazník bol skonštruovaný s uzatvorenými a otvorenými otázkami za účelom predmetného prieskumu. Otázky boli zamerané na: vzdelávanie učiteľov v oblasti prípravy, vymedzenie predmetov, v ktorých vyučujú OČP, čas prípravy na výučbu OČP zdroje prípravy na problematiku OČP, dôležitosť výučby OČP, zistenie názorov a postojov na organizáciu civilnej ochrany na ZŠ. Vzor dotazníka je v prílohe A VÝSLEDKY PRIESKUMU A ICH INTERPRETÁCIA Z 50 vytvorených a odovzdaných dotazníkov sa vrátilo 42 vyplnených. Učitelia odpovedali na otázky nasledovne: 62

63 1. Absolvovali ste nejaké vzdelávanie zamerané na výučbu tematiky Ochrana človeka a prírody? Odpovede učiteľov Percento Áno, zúčastnil (a) som sa súvislého odborného školenia 18 % Bol(a) som preškolená školiteľom z našej školy 42 % Venujem sa danej problematike samostatným štúdiom 28 % Nevenujem sa danej problematike 12 % Na nasej škole neexistuje žiadna forma vzdelávania k tejto problematike 0 % 2. V akom predmete vyučujete vy osobne problematiku OČP? Predmet Počet Predmet Počet Vlastiveda 12 Dejepis 4 Prírodoveda 10 Zemepis 4 Prírodopis 8 Technická výchova 4 Telesná výchova 6 Prvouka 3 Výtvarná výchova 6 Čítanie 2 Pestovateľské práce 6 Triednická hodina 1 3. Koľko času priemerne venujete príprave na vyučovaciu hodinu, v ktorej budete preberať tematiku OČP? 63

64 4. Z akých zdrojov sa pripravujete na problematiku OČP? Čítaním odbornej literatúry - revue Civilná ochrana a iné 13 % Čítaním príručky "Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia" vydanej MV SR 16 % Prezeraním internetových stránok a iné 42 % Odbornou diskusiou s kolegami 18 % Z iných zdrojov 11 % 5. Akú dôležitosť pripisujete výučbe problematiky civilnej ochrany na ZŠ? veľmi veľkú 12 % veľkú 57 % strednú 26 % malú 5 % veľmi malú 0 % 6. Ako by podľa Vás mala byť organizovaná výučba civilnej ochrany na ZŠ? Učitelia väčšinou zastávali názor, že výučba by mala ostať v rámci iných predmetov, ale skvalitniť by sa mala jej intenzita. Medzi návrhmi bolo napr. ozvláštniť výučbu diskusiou s odborníkmi, zapájať žiakov do súťaží školských aj mimoškolských. Veľa učiteľov zastávalo názor, že výučba by mala prebiehať v rámci samostatného predmetu, akým bola pred rokom 1989 Branná výchova. Učitelia kládli dôraz na dôležitosť účelových cvičení, kde sa dá podľa nich, žiakov naučiť najviac. Interpretácia výsledkov prieskumu Vo vzdelávaní učiteľov podieľajúcich sa na výučbe OČP existujú značné rezervy spôsobené zrušením predmetov týkajúcich sa ochrany obyvateľov po roku Aj keď dnes už je povinne zavedená výučba tematiky OČP na základných školách v rozsahu 4 hodín ročne, vzdelávanie učiteľov nebolo doteraz celkom doriešené. Systém vzdelávania je neintegrovaný a nejednotný (otázka 1). Možnosti vzdelávať sa v tematike ochrany obyvateľov a krízového riadenia ponúkajú niektoré vysoké školy vo forme bakalárskeho alebo inžinierskeho štúdia. Toto vzdelávanie 64

65 je však určené pre uplatnenie absolventov v oblasti krízového riadenia a ochrany obyvateľov vo verejnej správe, bezpečnostného manažmentu, v zložkách Integrovaného záchranného systému a pod. Povinnosťou škôl nie je vytvárať vzdelávacie a študijné programy pre uvedenú oblasť. Neexistuje žiadne odborové štúdium ani špecializácia na vysokých školách pedagogických zameraná na prípravu učiteľov k výučbe problematiky ochrany obyvateľov. Pozitívnym javom je, že učitelia vyučujú predmet OČP aj v predmetoch, kde to nie je priamo predpísané v učebných osnovách. Ide o predmety výtvarná výchova, dejepis, zemepis, čítanie a triednické hodiny (otázka 2). Ďalším pozitívnym je skutočnosť, že učitelia pripisujú výučbe civilnej ochrany veľký význam (otázka 4). Podmienky vytvorené štátom sú však pre učiteľov nevyhovujúce neexistuje príručka OČP pre učiteľov, učitelia sú nútení hľadať si informácie sami (otázka 3), veľký nedostatok je v existencii didaktických pomôcok, ako náučné filmy, učebnice pre žiakov ai. Nedostačujúca je aj ponuka kurzov civilnej ochrany, protipožiarnej ochrany, zdravotných kurzov ai. Číselné údaje vo vyššie uvedených tabuľkách dokazujú pozitívny postoj učiteľov k problematike OČP. Nevyhovujúce sú však podmienky vytvárané štátom z dôvodov: malej ponuky kurzov zameraných na prípravu na krízové situácie, neexistujúcej povinnosti preverovania z tejto problematiky, absolútneho nedostatku didaktických pomôcok, nepostačujúceho početu hodín venovaných výučbe OČP. 65

66 4 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE SYSTÉMU VZDELÁVANIA V OBLASTI CIVILNEJ OCHRANY ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL V oblasti vzdelávania a prípravy detí na krízové situácie existuje niekoľko závažných problémov. Na efektívne a účelné vzdelávanie je potrebné zabezpečiť vhodné didaktické pomôcky, vypracovať harmonogram teoretickej a praktickej časti učiva, vypracovať dokumentáciu a hlavne zabezpečiť kvalifikovaných pedagógov. Keďže zavedenie osobitného predmetu civilná ochrana nie je legislatívne možné, o tejto možnosti nebudem uvažovať. Skôr by bolo potrebné dosiahnuť účelnejšie postavenie učiva OČP implementované v ostatných predmetoch. Problematika CO a spôsobu správania sa detí v nebezpečných situáciách by im mala byť vštepovaná od útleho veku. Hlavne v dnešnej dobe, keď je úrazovosť detí vysoká, živelné pohromy sú stále častejšie a riziko priemyselných havárií vzhľadom na rozvíjajúci sa priemysel sa stále zvyšuje. Deti musia vedieť ako sa správať v rôznych nebezpečných situáciách. V tomto smere patria medzi najohrozenejšie skupiny. Sami neprídu na to ako sa správať, musia sa to naučiť. Je to v záujme ich ochrany. Ako som už spomínala, zavedenie osobitného predmetu OČP je späté s personálnymi, legislatívnymi, materiálnymi, časovými a finančnými problémami. V dnešnom systéme výučby CO na školách nie sú vytvorené vhodné podmienky pre učiteľov. Samozrejme, že v konečnom dôsledku na to doplácajú práve deti. 4.1 NÁVRH NA ZLEPŠENIE PRIPRAVENOSTI UČITEĽOV VYUČUJÚCICH PREDMET OCHRANA ČLOVEKA A PRÍRODY Na zlepšenie stavu kvalifikácie učiteľov vyučujúcich vo svojich predmetoch problematiku OČP by pomohla širšia ponuka kurzov CO. V ponuke by mali byť aj doplnkové kurzy pre učiteľov organizované Červeným krížom SR v spolupráci s MŠ SR. Išlo by o kurzy prvej pomoci, zdravotnícke kurzy, vhodné najmä pre učiteľov telesnej výchovy, kurzy požiarnej ochrany a pod. Minimálne štyria učitelia z každej školy by sa mali zúčastniť Kurzu CO vo vzdelávacom stredisku VTÚ. Navrhovala by som, aby kurz prvej pomoci absolvovali všetci 66

67 učitelia. Všetky kurzy by mali byť akreditované Ministerstvom školstva SR. Zároveň by som navrhovala zaviesť problematiku OČP ako špecializáciu štúdia na vysokých školách pedagogických. Návrh profilu absolventa vysokej školy a návrh kvalifikačných požiadaviek učiteľov vyučujúcich OČP by malo vypracovať MŠ SR. Pre potreby vzdelávania učiteľov by sa mala vypracovať metodická príručka týkajúca sa civilnej ochrany. V súčasnosti existuje iba príručka pre obyvateľov, ktorú spracoval ÚCO MV SR Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia. Táto príručka nenapĺňa potreby učiteľov vyučujúcich OČP vo svojich predmetoch. Na spracovanie a vydanie príručky pre učiteľov by mal byť vydaný pokyn z Ministerstva školstva SR na základe zaradenia OČP do učebných osnov ZŠ. Táto príručka by poskytovala vyučujúcim ucelené informácie o preberaných témach a objasňovala by širšie súvislosti problematiky ochrany obyvateľov. Publikácia by obsahovala metodické postupy výučby ako aj návrhy testových otázok určených na overenie vedomostí žiakov. Testovanie žiakov by nebolo hodnotené, aby predmet nepôsobil frustrujúco. Testovanie by malo poslúžiť skôr ako prostriedok zistenia, či si žiaci dané učivo osvojili. Výučba by mala prebiehať skôr hravou formou s dôrazom na tvorivosť žiakov. Ďalšie metodické príručky by sa mali týkať aj zdravotnej prípravy a protipožiarnej ochrany. Príručka zdravotnej prípravy a poskytovania prvej pomoci by mohla byť vytvorená v spolupráci s Červeným krížom SR. Príručka protipožiarnej ochrany by bola spracovaná v spolupráci s Hasičským a záchranným zborom SR. Publikácie by mali dopĺňať videokazety alebo CD-ROMy s danou tematikou. Pre žiakov by mal byť vypracovaný pracovný zošit s praktickými úlohami a cvičeniami, ktorý by rozvíjal ich tvorivé myslenie. Program vzdelávania učiteľov by mal byť jednotný a presne špecifikovaný. Mali by s ním byť oboznámení všetci učitelia, teda nie len tí, ktorí vyučujú OČP. K zjednoteniu systému by malo byť vytvorené funkčné prepojenie medzi MV SR a MŠ SR v oblasti vzdelávania a prípravy žiakov. MV SR by na pokyny MŠ SR vypracovalo metodické príručky a postupy v oblasti prípravy žiakov. Čo sa týka vzdelávania učiteľov, dominantné postavenie by som ponechala VTÚ Slovenská Ľupča. Vzdelávacie aktivity by sa však nekonali na báze dobrovoľnosti, ale boli by pre školy záväzné. 67

68 Obrázok 4 Vzťahy medzi orgánmi ŠS a školami v oblasti prípravy na CO 4.2 NÁVRH PROCESU VÝUČBY PREDMETU OCHRANA ČLOVEKA A PRÍRODY Učivo OČP sa vyučuje v rámci iných už existujúcich predmetov aj z toho dôvodu, aby sa neprekračoval rámec stanovených hodín pre žiakov. Učivo OČP by bolo do vyučovacích predmetov implementované dvoma spôsobmi prakticky a teoreticky. Teoretická časť by bola tvorená rozsahom minimálne 6 vyučovacích hodín ročne. Praktická časť v rozsahu 4 hodín ročne by bola realizovaná v prírode formou účelového cvičenia ako je tomu doteraz. Riaditeľom škôl by bola ponechaná právomoc, do ktorých predmetov učivo OČP zahrnúť. Taktiež stanovený počet hodín by bol definovaný ako minimálny a je na rozhodnutí riaditeľa či tento počet ponechá alebo zvýši. V učebných osnovách OČP sa preberá učivo rozdelené do piatich tematických celkov (riešenie mimoriadnych udalostí CO, zdravotnícka príprava, pohyb v prírode, dopravná výchova, výchova k bezpečnému správaniu). Stanovenie 6 hodín je z toho dôvodu zámerné. Na každej hodine sa bude preberať problematika z jednej oblasti (5 hodín - 5 tém). Posledná hodina by mohla slúžiť na opakovanie, zhrnutie nadobudnutých vedomostí a tiež ako príprava na účelové cvičenie. 68

69 Tabuľka 4. Návrh možného variantu pre zavedenie OČP do povinných predmetov Ročník Počet hodín OČP V rámci predmetu 3 Prvouka 1. a 2. 3 Telesná výchova 1 Čítanie 2 Vlastiveda 3. a 4. 2 Prírodoveda 2 Výtvarná výchova 1 Telesná výchova 1 Dejepis 1 Výtvarná výchova 5. 2 Prírodopis 2 Vlastiveda 1 Telesná výchova 2 Prírodopis 6. a 7. 1 Dejepis 1 Zemepis 2 Telesná výchova 2 Prírodopis 8. a 9. 2 Technické práce 2 Telesná výchova Výučba teoretickej časti by nemala prebiehať nárazovo, ale v priebehu celého školského roka podľa súčasných osnov OČP v jednotlivých ročníkoch. K jednotlivým témam by sa malo pristupovať tvorivo. Nie učiť sa poučky a definície, ale skôr formou diskusií a samostatných úloh rozvíjať vedomosti z danej oblasti. Praktická časť výučby OČP by bola realizovaná rovnako ako v súčasnosti, formou didaktických hier (ročníky 1. 4.) a účelových cvičení (ročníky 5. 9.). Konala by sa v júni kvôli počasiu ako je zaužívané, a tiež z dôvodu záverečného opakovania vedomostí nadobudnutých počas celého školského roka v rozsahu minimálne 4 hodín. Didaktické hry a účelové cvičenia by sa nemali niesť iba v športovom duchu. Mali by byť vypracované podrobné odporúčania na didaktické hry a účelové cvičenia zahrňujúce problematiku CO. MŠ SR by malo vydať pokyn MV SR na jej vypracovanie. Môže sa pritom inšpirovať súťažou Mladých záchranárov CO. Systém vzdelávania žiakov v oblasti prípravy sa dá skvalitniť ešte rôznymi spôsobmi. Môže to byť napr. zabezpečenie diskusie na danú tému s odborníkom z oblasti. Široké 69

70 možnosti ponúka tiež Internet. O tematike CO sa dá diskutovať aj na triednických hodinách. Všetky tieto spôsoby sú založené na dobrovoľnosti a vôli učiteľov venovať sa danej problematike. 4.3 FORMY A METÓDY VZDELÁVANIA DETÍ NA CIVILNÚ OCHRANU Vo všeobecnosti dochádza prostredníctvom obsahu a foriem výučby k rozvoju a sebautváraniu osobnosti žiaka. Žiak by si mal v procese výučby osvojiť tieto procesy: osvojovanie poznatkov vedúce k nadobúdaniu vedomostí, osvojovanie skúseností z realizácie spôsobov činností, osvojovanie skúseností z tvorivej činnosti vedúce aj k nadobúdaniu a rozvíjaniu schopností a záujmov, utváranie vlastných postojov, názorov a hodnôt (Blaško, 2006). Vyučovanie CO by sa malo opierať o také formy a metódy vyučovania, ktoré by posilnili tvorivosť a záujem detí. Dnes sú deti presýtené encyklopedickými poznatkami a učenie ich nebaví. V posledných rokoch sa systém vzdelávania mení a prispôsobuje sa rozvíjajúcej a dynamickej spoločnosti. Namiesto mechanického nasávania vedomostí sa viac rozvíja tvorivé myslenie detí. Vzdelávanie v oblasti CO by malo byť aktívne, spojené s riešením úloh a s aktívnym poznávaním. Treba myslieť na to, že študent si zapamätá a naučí sa (Blaško, 2006): 10 % z toho, čo počuje 15 % z toho, čo vidí 20 % z toho, čo vidí aj počuje 40 % z toho, o čom diskutuje 80 % z toho, čo priamo zažije alebo čo urobí 90 % z toho, čo sa pokúša naučiť iných. V odbornej literatúre existujú rôzne metódy vyučovania. Z hľadiska vzdelávania v oblasti CO sa javia niektoré z nich zaujímavé. 70

71 Diskusia, rozhovor, beseda Diskusia umožňuje deťom stať sa aktívnou zložkou vyučovacej hodiny. Učiteľ by mal vedieť navodiť tvorivú atmosféru, udržiavať kontakt s deťmi, usmerňovať ich. Vyučovanie by nemalo byť zamerané len na diskutovanie o teoretických poznatkoch. Malo by sa diskutovať o praktických veciach, napr. aké zdroje rizík sa nachádzajú v našom meste, ako sa správať v prípade vzniku MU (povodne, požiaru) a pod. Domáce úlohy Žiakom by boli zadávané domáce úlohy podľa práve preberanej problematiky. Išlo by o tvorivé úlohy s využitím nadobudnutých poznatkov, rozvíjajúce schopnosť tieto poznatky prakticky uplatniť. Išlo by napr. o kreslenie jednoduchých máp so zakresľovaním nebezpečných miest vo svojom dome alebo byte, o jednoduchý náčrt evakuačných ciest, úlohou by mohlo byť zistiť, kde sa nachádzajú hasiace prístroje, hlavný uzáver plynu vo svojom dome a pod. Simulačné hry ( role plays ) Role plays alebo hranie roly často nazývané aj simulačná hra, patrí medzi inscenačné metódy, ktoré sa opierajú o teóriu učenia prostredníctvom činností a vyžadujú prípravu primeraného scenára. Pomocou tejto metódy si žiaci vytvoria a osvoja praktické spôsoby konania a správania sa v krízových situáciách. Taktiež rôzne hry s tematikou CO by boli veľmi účinnou formou aktivity pre deti. Mohlo by ísť napr. o nácvik rozhovoru na tiesňovú linku 112, o nácvik evakuácie, požiarneho poplachu alebo o tvorbu evakuačnej batožiny. Hry by sa prispôsobovali preberanej problematike. Projekty V rámci výučby by bolo prospešné informovať a povzbudzovať deti k aktívnemu zapájaniu sa do projektov, ako sú Detský čin roka, ktorý sa tento rok uskutoční už po siedmy krát. Takéto projekty šíria medzi deťmi lásku a dobro, ochotu pomáhať slabším a chorým, chrániť prírodu a zvieratá. 71

72 Didaktické pomôcky Dôležitým predpokladom na dosiahnutie kvalitnej úrovne vyučovania je dostatok didaktických pomôcok, ktoré vyučovanie správnym spôsobom ozvláštnia. Stotožňujem sa s názorom, že špecifiká edukačného procesu v civilnej ochrane si vyžadujú venovať pozornosť najmä hľadaniu a začleňovaniu moderných, účinných, edukačných pomôcok a edukačnej techniky do konkrétnych edukačných aktivít (Buzalka, 2000, s. 175). Filmy Odporúčam pripraviť krátke filmy (cca min.) s tematikou CO. Filmy by boli z oblasti: únik nebezpečných látok, povodne, poskytnutie predlekárskej a prvej pomoci, mimoriadne udalosti a ochrana obyvateľov počas MU. Ďalej odporúčam spracovať nové filmy z oblasti protipožiarnej ochrany a poskytovania prvej pomoci. Filmy by mohli byť zhotovené v spolupráci s HaZZ a Červeným krížom SR. Pracovný zošit Pre žiakov by bolo vhodné vypracovať pracovný zošit s tematikou OČP na každý školský rok. V pracovnom zošite by boli tvorivé úlohy z každej z piatich preberaných oblastí. Mal by obsahovať veľa ilustrácií, obrázkov, návodov, rád a zaujímavostí. Pracovný zošit by obsahoval kvízy, ktorými by sa testovalo prebraté učivo. Vyplnením kvízu by sa odtestovalo, či žiaci pochopili učivo. Úmyselne používam slovo kvíz, pretože slovo test by mohlo znieť príliš frustrujúco. Naopak kvízy sú u detí veľmi obľúbené. Jeho správnym vyplnením si dieťa vytvorí k problematike CO pozitívny prístup a zvýši si sebavedomie. 72

73 Výučbový CD-ROM Vytvoriť výučbový CD-ROM s problematikou OČP s vhodným grafickým rozhraním pre deti. S programom by deti pracovali v rámci výučby OČP na počítačoch. Inšpiráciou môže byť americká stránka FEMA for Kids, kde je problematika prípravy a prevencie vysvetľovaná deťom veľmi prijateľnou formou. Farebné obrázky a kreslené postavičky prilákajú pozornosť a záujem detí. Súčasťou by boli aj kvízy a časť venovaná rodičom. Internet Informovať deti, kde na internete môžu nájsť informácie týkajúce sa problematiky prípravy na krízové situácie. Odporúčam prezrieť si s deťmi v škole stránku kde je problematika prípravy a prevencie detí veľmi pekne rozpracovaná. Je zdrojom cenných informácií pre žiakov, učiteľov, ale aj rodičov a ostatných obyvateľov. V dnešnej dobe stále sa zvyšujúceho počtu domácností zapojených do internetu je táto forma vzdelávania veľmi účinná. Zároveň sa deti učia pracovať s internetom. Maľovanky Deti mladšieho veku veľmi radi kreslia a vyfarbujú. Prostredníctvom maľovaniek z oblasti civilnej ochrany sa deti môžu učiť o požiaroch, zemetraseniach, búrkach, záplavách a pod. Inšpirovať sa opäť môžeme maľovankami vytvorenými Americkým Červeným krížom (Príloha C). Všetky tieto pomôcky by mali prispieť k skvalitneniu prípravy detí na krízové situácie. V prvom rade je treba konkretizovať ciele, modernizovať prístup jednotlivých metód a prostriedkov vzdelávanie v oblasti CO v adekvátnych formách. 4.4 NÁZORNÁ VYUČOVACIA HODINA Ročník: tretí Počet žiakov: 25 Tematický celok: Druhy mimoriadnych udalostí, oboznámenie sa so zdrojmi ohrozenia vo svojom okolí. 73

74 Pomôcky: pracovný zošit. Vyučovaciu hodinu je treba viesť v nenáročnom tempe, zrozumiteľne a primerane veku detí. Cieľom tejto hodiny je, aby žiaci pochopili, že mimoriadne udalosti, ktoré môžu nastať v ich okolí, môžu nastať náhle a rýchlo. Netrvajú však dlho a po nich bude všetko ako pred tým. Taktiež deťom treba povedať, že sa môžu spoľahnúť na pomoc dospelých, ale v núdzových prípadoch sa musia vedieť spoľahnúť samé na seba. Deti sa vedia úžasne prispôsobiť situácií, keď vedia, čo sa od nich očakáva. 1. časť hodiny Na začiatku hodiny je dôležité vytvoriť atmosféru dôvery. Učiteľ stručne načrtne, čo sa bude na tejto hodine preberať. Potom nechá jedného žiaka prečítať krátky príbeh o mimoriadnych udalostiach, o tom že môžu nastať náhle a neočakávane a o potrebe byť na ne pripravený. Príbeh bude vlastne rozprávanie kreslenej postavičky záchranára, ktorý bude deťom vysvetľovať jednotlivé oblasti z preberanej problematiky. 2. časť hodiny 2. časť hodiny už bude náročnejšia a bude si vyžadovať väčšiu koncentrovanosť detí. Žiaci musia vstrebať nové poznatky a preukázať, že ich pochopili. Na základe vypočutého príbehu napíšu žiaci do svojich pracovných zošitov zoznam všetkých mimoriadnych udalostí, ktoré im napadnú. Po tom ako napíšu zoznam, bude učiteľ s deťmi diskutovať o jednotlivých MU. Žiaci sa spolu s ním budú snažiť zaradiť jednotlivé MU do kategórií prírodných alebo spôsobených človekom a budú sa snažiť vybrať tie, ktoré môžu vzniknúť v ich okolí. Deti sa tak dozvedia, aké nebezpečenstvá im hrozia v ich okolí (nemusia to byť len MU, treba deti upozorniť napr. na vedenie vysokého napätia, rozvodnené rieky, chodenie po zamrznutej vodnej ploche a pod.). 3. časť hodiny Učiteľ preberie so žiakmi spôsob, ako sa správať v najbežnejších MU (požiar v budove, v lese, búrka, víchrica, povodeň). Upozorní ich na najdôležitejšie veci, ktoré treba dodržať. Svoje vysvetľovanie doplní obrázkami, ktoré budú mať deti nakreslené vo svojich 74

75 pracovných zošitoch. Nakoniec položí deťom niekoľko otázok, aby si overil, či danú problematiku správne pochopili. Takto si deti učivo ešte viac osvoja. 4. časť hodiny Deti dostanú domácu úlohu. Nakreslia si plán svojho domu alebo bytu, kde vyznačia aké nebezpečenstvá im tam hrozia. Každé nebezpečenstvo popíšu a navrhnú ako sa mu vyhnúť. Domáca úloha naučí deti skutočnosti, že ani ich domov nie je celkom bezpečný, ale zároveň im ukáže, že je možnosť sa chrániť, keď vieme ako. Veď väčšina detských úrazov sa stáva práve doma. Návrhy ďalších domácich úloh Domáce úlohy by mali prihliadať na skutočnosť, že každé dieťa žije v individuálnych podmienkach. Každý dom alebo byt je iný, každé mesto a región je iný. Domácu úlohu by mali deti aplikovať na svoje prostredie a podmienky. Navrhnúť evakuačný plán pre svoj dom alebo byt v prípade požiaru. Porozmýšľať, kadiaľ by sme sa dostali von z horiaceho domu viac variantov. Zistiť, kde sú hasiace prístroje, hlavný uzáver plynu, vody a ističe. Plán by deti robili spolu s rodičmi. Nakoniec by deti svoj evakuačný plán odskúšali a zmerali čas, za koľko sú schopné dom alebo panelák z určeného stanoviska opustiť. Deti budú mať za úlohu nájsť aspoň tri MU, ktoré vznikli na Slovensku. Stručne ich popíšu a povedia, čo by robili, keby sa tam vtedy nachádzali. Deti nakreslia, čo patrí do evakuačnej batožiny. Tým, že strávia určitý čas kreslením každého predmetu patriaceho do evakuačnej batožiny, lepšie si zapamätajú, čo tam patrí. Vyrobiť si podľa návodu kartičky, ktoré budú obsahovať postupy správania sa pri jednotlivých mimoriadnych udalostiach. 75

76 ZÁVER Zrušením predmetu Branná výchova došlo k prerušeniu vzdelávania žiakov v oblasti prípravy na civilnú ochranu. Čiastočne ju nahradil predmet Ochrana človeka a prírody, ktorý sa priebežne vyučuje v rámci iných predmetov. Ani jeden povinný predmet však nevenuje problematike prípravy dostatočnú pozornosť. Z toho vyplýva, že príprava detí je na veľmi slabej úrovni. V diplomovej práci som chcela poukázať na dôležitosť prípravy obyvateľov na krízové situácie, predovšetkým školopovinných detí. Úlohou bolo analyzovať súčasný systém prípravy detí v rámci školstva a popísať možnosti mimoškolských aktivít detí v tejto oblasti. Súčasťou práce je vytvorenie návrhov na zlepšenie systému vzdelávania žiakov. Z legislatívneho hľadiska nie je možné v dnešnej dobe znovu zaviesť predmet Branná výchova. Taktiež nie sú vytvorené vhodné podmienky na vzdelávanie učiteľov v oblasti civilnej ochrany, protipožiarnej ochrany a zdravotnej prípravy. Neexistujú takmer žiadne didaktické pomôcky na výučbu Ochrany človeka a prírody a ak áno, tak sú zastaralé. Na všetky tieto problémy doplácajú práve deti, ktoré treba od útleho veku viesť k bezpečnému správaniu. Nemusí ísť hneď o mimoriadne udalosti (živelné pohromy, havárie s únikom NL, katastrofy). Treba sa zamerať na veci z každodenného života dopravná výchova, bezpečné správanie, zbytočne neriskovať a pod. Ohľadom prípravy nám neostáva nič iné len si priať, aby mali učitelia dostatok pomôcok na výučbu OČP a aby mali veľa síl a trpezlivosti na prípravu ďalšej generácie. 76

77 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY Aby deti nezomierali. [on-line]. [cit ]. Bratislava: Detský fond Slovenskej republiky, Dostupné na: Are You Ready? An In-depth Guide to Citizen Preparedness [Ste pripravený? Podrobná príručka na prípravu obyvateľov]. Washington D.C: FEMA, BLAŠKO, M Systém výučby s uzavretým cyklom v podmienkach kvality školy. Košice: KIP TU, ISBN BRÜCKNER, B BEDNAŘÍKOVÁ, A Psychologické aspekty přežití. [on-line]. [cit ]. Praha: Hlavní velitelství Vojenské policie, Dostupné na BUZALKA, J Výnin prístupov ku vzdelávaniu a príprave obyvateľstva na civilnú ochranu v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia policajného zboru, BUZALKA, J Vzdelávanie a príprava obyvateľov na civilnú ochranu ako edukačný systém. Bratislava: Akadémia policajného zboru, Civilná ochrana, revue pre civilnú ochranu obyvateľstva. Bratislava: MV SR Úrad CO, 2006, č. 4. Disaster prepardness Coloring book [Pripravenosť na katastrofy maľovanka]. Washington D.C: American Red Cross - FEMA, Helping Children Cope with Disaster [Aby si deti vedeli rady]. Washington D.C: American Red Cross FEMA HORÁČEK, J. MÍKA, V Ako písať záverečnú bakalársku a diplomovú prácu. Žilina: FŠI ŽU, Koncepcia vzdelávania a výcviku v civilnej ochrane SR. Bratislava: MV SR, Návrh systému (koncepcie) vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci SR. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, KOVAŘÍK J. SMETANA, M Základy civilní ochrany. Ostrava: Fakulta bezpečnostního inženýrství Technické univerzity Ostrava, MIKOLAJ J. HOFREITER. L. MACH. V. MIHÓK, J. SELINGER, P Terminológia bezpečnostného manažmentu. FŠI ŽU, 2004.

78 Príručka pre obyvateľstvo: Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia. Bratislava: MV SR Úrad CO, Príručka pro učitele základních a stredních škol: Ochrana člověka za mimořádnych událostí. Praha: MV ČR generální ředitelství Hasičského záchranného sboru Českej republiky, ŘÍČAN, P Cesta životem. Praha: Panorama, ROVNÝ, I Úrazy detí a mládeže a prevencia pred nimi. [on-line]. [cit ]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva, Dostupné na: ŠIMÁK, L Krízový manažment. Žilina: FŠI ŽU, ŠIMÁK a kol Terminologický slovník krízového riadenia. Žilina: FŠI ŽU, Štatistické informácie Hasičského a záchranného zboru. [online]. [cit ]. Hasičský a záchranný zbor SR, Dostupné na: Štatistické informácie Ministerstva vnútra SR. [online]. [cit ]. MV SR, Dostupné na: The Be Ready Book [Byť pripravený]. Portland: American Red Cross, Verejná správa. Bratislava: MV SR Sekcia verejnej správy, 2006, č. 7. Vyhláška MV SR č. 303/1996 Z.z na zebezpečenie prípravy na civilnú ochranu v znení neskorších predpisov. Úplné znenie Vyhláška MV SR č. 524/2006 Z.z. Učebné osnovy Ochrana človeka a prírody pre ročník základných škôl. Bratislava: MŠ SR, Zákon č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskroších predpisov. Úplné znenie Zákon č. 444/2006 Z.z.

79 ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: Dotazník pre učiteľov vyučujúcich predmet Ochrana človeka a prírody PRÍLOHA B: Grafy detskej úrazovosti PRÍLOHA C: Ukážky obrázkov na vymaľovanie PRÍLOHA D: Dôležité linky

80 PRÍLOHA A: DOTAZNÍK PRE UČITEĽOV VYUČUJÚCICH OCHRANU ČLOVEKA A PRÍRODY 1. Absolvovali ste nejaké vzdelávanie zamerané na výučbu tematiky Ochrana človeka a prírody (môžete zakrúžkovať aj viac variantov)? a) áno, zúčastnil(a) som sa súvislého odborného školenia? 1 Kurz CO učiteľov ZŠ, 2 Kurz CO riaditeľov ZŠ, 3 iný kurz, napíšte aký:... b) bol(a) som preškolená školiteľom z našej školy, c) venujem sa danej problematike samostatným štúdiom, d) nevenujem sa danej problematike z rôznych dôvodov vôbec, 1 nemám dostatok času, 2 pokladám to za zbytočné, 3 nie je to finančne ohodnotené, e) na našej škole neexisktuje žiadna forma vzdelávania v tejto problematike. 2. V akom predmete (predmetoch) vyučujete vy osobne problematiku OČP? Koľko času venujete priemerne príprave na vyučovaciu hodinu, v ktorej budete preberať tiež tematiku OČP? a) vôbec sa nepripravujem, b) do 10 minút, c) 10 až 30 minút, d) 30 až 60 minút,

81 e) viac ako hodinu, f) podľa obsahu a náročnosti látky, priemerne Z akých zdrojov sa pripravujete na problematiku OČP? a) čítaním odbornej literatúry - revue Civilná ochrana, Bezpečná práca a iné, b) čítaním príručky Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia vydanej MV SR, c) prezeraním internetových stránok venujúcich sa problematike CO, napr. d) odbornou diskusiou s kolegami, e) z iných zdrojov z akých?: Akú dôležitosť pripisujete výučbe problematiky civilnej ochrany na ZŠ? a) veľmi veľkú b) veľkú c) strednú d) malú e) veľmi malú 6. Ako by podľa Vás mala byť organizovaná výučba civilnej ochrany na ZŠ? 2

82 PRÍLOHA B: GRAFY DETSKEJ ÚRAZOVOSTI Graf č. 1 Porovnanie detskej úrazovosti v Európe Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2006

83 Graf. č. 2 Počet ošetrených úrazov podľa veku Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2006 Graf. č. 3 Najčastejšie miesta úrazov detí Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR,

84 PRÍLOHA C: UKÁŽKY OBRÁZKOV NA VYMAĽOVANIE (AMERICAN RED CROSS) Príroda je krásna... a mocná!

85 Keď uvidíš povodeň, choď na vyvýšené miesto. Nikdy sa nehraj ani neplávaj v povodňovej vode. 2