Medziobecná spolupráca. Peter Babinský

Transcription

1 Medziobecná spolupráca Peter Babinský FOND MIKROPROJEKTOV Trenčín, 2015

2 Meno a priezvisko autora: Názov práce: Názov práce v angličtine: Katedra: Peter Babinský Medziobecná spolupráca Inter-municipal cooperation Verejnej správy a regionálneho rozvoja Anotácia Predmetom projektu Medziobecná spolupráca je charakteristika obcí a spôsoby ich spolupráce na území Slovenska. Prvá časť je zameraná na opis obce a jej fungovanie. Druhá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu medziobecnej spolupráce a formám medziobecnej spolupráce na území Slovenskej republiky. V tretej časti je bližšie špecifikovaná miestna akčná skupina, jej kompetencie, ciele a zameranie. Práca má teoretický charakter, charakterizuje formy medziobecnej spolupráce na Slovensku. Annotation The object of the project inter-municipal cooperation is the characteristic of municipalities and the methods of its cooperation in Slovakia. First part is focused on description of municipalities and its functioning. The second part deals with the definition of inter-municipal cooperation and forms of inter-municipal cooperation in Slovakia. In the third part there is described the local action group, its competences, aims and objectives. The work is theoretical in nature; it characterizes the forms of inter-municipal cooperation in Slovakia. Kľúčové slová Obec, medziobecná spolupráca, miestna akčná skupina, združenia obcí Keywords Municipality, inter-municipal cooperation, local action group, association of municipalities 2

3 OBSAH ÚVOD CHARAKTERISTIKA OBCE NA ÚZEMÍ SR MEDZIOBECNÁ SPOLUPRÁCA A JEJ FORMY CHARAKTERISTIKA MEDZIOBECNEJ SPOLUPRÁCE ZDRUŽENIA OBCÍ ZDRUŽENIE MIEST A OBCÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY OBČIANSKE ZDRUŽENIA SPOLOČNÉ OBECNÉ ÚRADY NA ÚZEMÍ SR (SOÚ) MIESTNE AKČNÉ SKUPINY (MAS) VYMEDZENIE POJMU MAS PRÍSTUP LEADER ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV

4 ÚVOD V súčastnosti problematika medziobecnej spolupráce je veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozvoj vidieka. Malé obce na území Slovenskej republiky v niektorých prípadoch nie sú schopné, alebo je pre ne až príliš nákladné zabezpečovanie služieb verejnosti. Pomocou medziobecnej spolupráce môžu obce zefektívniť využívanie finančných prostriedkov a tak usporiť určitý obnos financií, ktoré sa môžu využiť na inú činnosť alebo rozvoj obce. V mojej práci som sa zameriaval na teoretické hľadisko problematiky medziobecnej spolupráce. Prvá časť mojej práce sa venuje opisu obce a jej fungovaniu na území Slovenskej republiky. Druhá časť sa zameriava na vymedzenie pojmu medziobecnej spolupráce a jej formy, ktoré sa v súčasnosti využívajú. Tretia časť mojej práce sa venuje miestnym akčným skupinám, ktoré sú vlastne občianske združenia pôsobiace na danom území Slovenskej republiky. V súčasnosti je aktuálnym cieľom pokryť čo najväčšie územie Slovenska miestnymi akčnými skupinami, ktorých je 29. 4

5 1 CHARAKTERISTIKA OBCE NA ÚZEMÍ SR Obec je podľa zákona 369/1990 Z.z. 1 o obecnom zriadení vymedzená ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby s trvalým pobytom na danom území. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Každá obec má právo na vlastné symboly, ktoré sú napríklad erb obce, vlajka obce, pečať obce, po prípade znelka obce. Obec predkladá ministerstvu návrh na zápis symbolov obce do Heraldického registra Slovenskej republiky. Po schválení symbolov obce je obec povinná ich využívať pri výkone samosprávy. Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac katastrálnych území. Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu. Samospráva obce Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce, miestnym referendom a zhromaždením obyvateľov obce. Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami, s občianskymi združeniami a inými právnickými alebo fyzickými osobami pôsobiacimi v obci. Financovanie obce Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. 5

6 Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami. Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel. Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce slúži na plnenie úloh obce, ktorých cieľom je zabezpečenie obecného blaha. Obec sa snaží majetok obce zveľaďovať, zhodnocovať a zachovávať. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. Obec si zostavuje rozpočet obce na obdobie jedného kalendárneho roka, na základe ktorého hospodári v obci. Obec má možnosť stať sa mestom v prípade, že spĺňa všeobecne stanovené podmienky podľa zákona o obecnom zriadení a prostredníctvom žiadosti o vyhlásení obce za mesto, ktorú zasiela na krajský úrad, ktorý žiadosť pošle ministerstvu. Vláda na základe žiadosti obce podáva návrh na vyhlásenie Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť obec za mesto. Tabuľka č. 1 Podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva v SR Zdroj: Program regionálneho rozvoja vidieka na roky

7 2 MEDZIOBECNÁ SPOLUPRÁCA A JEJ FORMY 2.1 Charakteristika medziobecnej spolupráce Medziobecná spolupráca je jedna z foriem združovania obcí na báze vzájomnej kooperácie a koordinácie a je jedným z východísk efektívneho riešenia a kvalitnejšieho výkonu prenesených kompetencií pri súčasnom riešení problematiky malých obcí. Medziobecná spolupráca je prostriedok na riešenie tých problémov ďalšieho rozvoja obce, ktoré nie je možné alebo finančne únosné realizovať len vo vlastnej obci. V prípade takýchto problémov sa obec združí s inou obcou s cieľom realizovať určitú aktivitu. Najčastejšie ich realizujú obce združovaním finančných prostriedkov na budovanie občianskej vybavenosti, malých ekologických stavieb a podobne. Ďalšou možnosťou je vytvorenie spoločného úradu pre výkon niektorých kompetencií, vytvorenie spoločného podniku napríklad na likvidáciu komunálneho odpadu, alebo realizovanie spoločného marketingu v danom území. Obce môžu spolupracovať aj s obcami mimo Slovenskej republiky, pokiaľ spolupráca nie je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Na procese združovania sa môžu zúčastniť aj ďalšie subjekty, ako napríklad štát, podnikatelia, občania, ktoré majú zo združenej investície prospech. Táto forma však patrí do kategórie verejno-súkromného partnerstva. Medziobecnú spoluprácu je možné riešiť povinným združovaním zo zákona alebo na dobrovoľnej báze, na základe slobodného rozhodnutia obce. Podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, obce môžu dobrovoľne spolupracovať na základe zmluvy uzatvorenej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona. Majetok nadobudnutý činnosťou alebo konkrétnou úlohou na základe zmluvy o združovaní obcí sa stáva spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel majetku získanom touto činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, pokiaľ zmluva nestanovuje iné podmienky prerozdelenia majetku z nej vyplývajúce. 2.2 Združenia obcí Obce sa môžu spájať do združenia obcí. Združenie obcí je právnickou osobou a nadobúda právnu subjektivitu dňom registrácie registrujúcim orgánom. K návrhu na registráciu sa prikladajú tieto doklady: 7

8 a) zmluva o zriadení združenia obcí podpísaná starostami všetkých obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu, funkcie a názvu obce, b) uznesenia o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi, c) oznámenie o tom, kto je splnomocnencom oprávneným konať v mene združenia obcí, d) stanovy združenia, v ktorých sa uvádza meno, priezvisko a adresa osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu združenia obcí. Štatutárny orgán a ďalšie orgány združenia obcí ustanovujú stanovy združenia obcí, ktoré sú súčasťou zmluvy; v týchto orgánoch môže, ale nemusí, byť starosta obce. Predmetom činnosti združenia obcí sú najmä oblasti sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie, miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch. Svojou činnosťou združenie obcí napomáha utvárať podmienky na plnenie úloh obcí. Názov združenia obcí sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky, a musí obsahovať slová združenie obcí. Združenie obcí zaniká: dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením obcí, právoplatným rozhodnutím krajského úradu o jeho rozpustení. Z foriem medziobecnej spolupráce, ktoré umožňuje slovenská legislatíva, sa najčastejšie využívajú: Regionálne združenia univerzálneho charakteru - na Slovensku existuje záujmové združenie miest a obcí, ktoré združuje viac ako 90 % všetkých miest a obcí s cieľom presadzovať spoločné záujmy miestnych samospráv. V rámci tohto združenia pracujú regionálne združenia. Rozsah činností takýchto združení je veľmi univerzálny. Zameriavajú sa na utváranie predpokladov rôznych foriem nadobecných vzťahov, formulovanie spoločných stanovísk a organizovanie jednotného postupu v otázkach miestnych samospráv. Účelové združenia obcí - zakladajú mestá a obce s cieľom výkonu kompetencií v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vo veľkej väčšine prípadov ide o jednoúčelovú spoluprácu miest a obcí. 8

9 2.3 Združenie miest a obcí Slovenskej republiky Združenie miest a obcí Slovenskej republiky (ZMOS) vzniklo na obhajobu spoločných záujmov všetkých združených sídiel, čo zároveň znamená, že jeho úlohou nie je vstupovať do riešenia individuálnych problémov jednotlivých členských miest a obcí. ZMOS sa venuje prioritne tým otázkam, ktoré majú negatívny dopad na veľkú väčšinu členských obcí a miest. ZMOS má dobrovoľný charakter, jeho činnosť je hradená ťažiskovo z príspevkov členských obcí a miest. Profit z činnosti ZMOS však majú aj nečlenské mestá a obce prostredníctvom zmeny legislatívy, po vyjednávaní s Ministerstvom financií SR o štátnom rozpočte na konkrétny rok, z presadzovania dôležitosti územnej samosprávy v živote spoločnosti a pod. ZMOS sa vyjadruje k legislatívnym predpisom, ktoré sa priamo i nepriamo dotýkajú obcí a miest. Keďže ZMOS nemá zákonodarnú iniciatívu, spolupracuje s poslancami NR SR na príprave poslaneckých návrhov zákonov alebo ich noviel. Okrem toho v písomnej forme alebo v osobnom kontakte informuje členov zákonodarného zboru o argumentoch obcí a miest, upozorňuje na možné negatívne dopady, prípadne navrhuje konkrétne riešenie sporných otázok. Pri závažných otázkach rokuje s vedením parlamentných politických subjektov o podpore pre svoje návrhy a požiadavky. Poradenstvo a konzultácie pre jednotlivé členské mestá a obce sú súčasťou práce ZMOS prakticky vo všetkých oblastiach činnosti, resp. vo všetkých sekciách ZMOS. Pracovníci poskytujú napr. právne rady v oblasti pracovno-právnych vzťahov, vzťahov starostu a zastupiteľstva, tvorbu všeobecne záväzných nariadení, platových pomerov starostov a pracovníkov obcí, rady a konzultácie v oblasti spravovania obcí a miest, napr. bytové a tepelné hospodárstvo, transformácia podnikov vodární a kanalizácií, otázky životného prostredia až po praktické informácie o činnosti štátnych fondov či ústredných orgánov štátnej správy. Orgánmi ZMOS sú Snem, Rada, predsedníctvo, predseda a kontrolná komisia. Snem ZMOS je najvyšším orgánom združenia, je tvorený z členov združenia. Schádza sa každý rok a zvoláva ho Rada ZMOS. Snem tvorí: a) zhromaždenie zástupcov všetkých členských miest a obcí, b) zhromaždenie delegovaných zástupcov podľa kľúča, ktorý určuje Rada ZMOS. Snem ZMOS: 9

10 schvaľuje a mení stanovy, volí a odvoláva predsedu a členov kontrolnej komisie, schvaľuje základné smery činnosti a úlohy združenia, prerokúva a schvaľuje správu predsedu, odborných sekcií rady o činnosti a plnení úloh združenia a správu kontrolnej komisie, určuje výšku členského príspevku, rozhoduje o zániku združenia. Rada ZMOS je najvyšším výkonným orgánom medzi jednotlivými snemami. Zložená je z komory miest a z komory obcí. Radu ZMOS tvorí predseda ZMOS a zástupcovia regionálnych združení miest a obcí, spravidla je to predseda regionálneho združenia a za každých 30 miest a obcí ďalší zástupca. Rada ZMOS zvoláva snem, zabezpečuje realizáciu jeho uznesení a spolu s predsedom riadi činnosť medzi zasadnutiami snemu. Zakladá a zriaďuje obchodné spoločnosti a iné subjekty, schvaľuje rozpočet, výsledky hospodárenia, rozhoduje o zásadných otázkach majetku združenia. Rada ZMOS schvaľuje členstvo združenia v medzinárodných organizáciách, volí a odvoláva prvého podpredsedu, schvaľuje počet výkonných podpredsedov. Rada ZMOS určuje počet členov predsedníctva, volí a odvoláva jeho členov, zriaďuje odborné sekcie rady. Predsedníctvo ZMOS je výkonným a iniciatívnym orgánom Rady ZMOS, v niektorých prípadoch aj rozhodovacím orgánom. Koordinuje odborné sekcie rady ZMOS. Predsedníctvo ZMOS plní uznesenia Rady ZMOS a v ich rozsahu prijíma samostatné rozhodnutia, pripravuje a prerokúva materiály, určené na rokovanie Rady ZMOS. Schvaľuje a kontroluje organizačnú a obsahovú prípravu podujatí združenia, schvaľuje vydávanie neperiodických publikácií združenia a dvojstranné formy spolupráce s partnerskými a inými organizáciami. Predseda ZMOS je štatutárnym orgánom ZMOS a jeho funkčné obdobie je v súlade s funkčným obdobím samosprávy orgánov obcí a miest štvorročné. Volí a odvoláva ho na návrh Rady ZMOS prvý snem po komunálnych voľbách, na ktorom sa môžu zúčastniť všetci členovia. Predseda zastupuje združenie vo vzťahu k Národnej rade SR, vláde SR, ústredným orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, medzinárodným orgánom a organizáciám. Vymenúva a odvoláva zástupcov združenia v poradných orgánoch NR SR, vlády SR a ústredných orgánov štátnej správy po prerokovaní v predsedníctve. Kontrolná komisia ZMOS vykonáva v súlade so všeobecnými právnymi predpismi: 10

11 kontrolu hospodárenia a účelného využívania finančných prostriedkov a majetku združenia, kontroluje dodržiavanie stanov a uznesení orgánov, navrhuje opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, vyjadruje sa k návrhu rozpočtu a k správam o výsledku hospodárenia združenia a predkladá raz ročne správu o výsledkoch vykonaných kontrol rade a snemu. 2.4 Občianske združenia Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Občania majú právo zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Podľa tohto zákona nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť. Členmi združenia môžu byť aj právnické osoby. Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. Združenia sú právnickými osobami. Vznikajú registráciou, ktorej návrh môžu podať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu na založenie občianskeho združenia je potrebné pridať stanovy občianskeho združenia, v ktorých musí byť uvedené: názov združenia, ktorý musí byť v súlade so zákonom NR SR č 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sídlo, ak je sídlo v Bratislave alebo v Košiciach, je nutné v adrese uviesť aj mestskú časť, cieľ jeho činnosti, orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, zásady hospodárenia, zánik združenia. Ministerstvo vnútra SR registráciu odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že: 11

12 ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev a náboženské spoločnosti, stanovy nie sú v súlade so zákonom, ide o nedovolené združenie, ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona ( 5). Združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením, právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení. Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí. Pri zániku združenia dobrovoľným rozpustením sa vykoná majetkové vysporiadanie primerane podľa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii spoločnosti. 2.5 Spoločné obecné úrady na území SR (SOÚ) Podľa 16 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Inštitút spoločného obecného úradu ako forma vnútroštátnej dobrovoľnej spolupráce obcí sa zriaďuje zmluvou o zriadení spoločného úradu najmenej dvoch obcí. Zmluvu musia schváliť obecné zastupiteľstvá všetkých obcí, ktoré pristupujú k zriadeniu spoločného úradu. Úrad môže plniť všetky úlohy pre jednotlivé obce, ktoré zákon zveruje obciam, alebo môže plniť len časť zákonom zverených úloh po dohode obcí. Hlavnou úlohou úradu je najmä odborná príprava podkladov príslušných stanov obcí a návrhov na normotvornú právomoc obcí, príprava podkladov na rozhodovanie obecných zastupiteľstiev príslušných obcí a orgánov nimi zriadených. Môže však plniť aj funkcie spoločnej podateľne a odosielateľa písomností pre jednotlivé obce. Spoločné obecné úrady sú jedným z východísk efektívneho riešenia a kvalitnejšieho výkonu prenesených kompetencií pri súčasnom riešení problematiky malých 12

13 obcí. Z hľadiska koordinácie a kooperácie je efektívnym riešením výkonu miestnej správy v malých obciach. Vytváranie spoločných obecných úradov je postavené na určitých samosprávnych princípoch. Základným princípom je princíp dobrovoľnosti. Okrem toho je potrebné rešpektovať aj princíp vzájomnej výhodnosti, princíp rovnocennosti postavenia obce a princíp zachovania autonómnosti rozhodovania každej obce. Inštitút spoločných obecných úradov začali obce prakticky využívať až pri príprave reformy verejnej správy v súvislosti s realizáciou presunu kompetencií na obce a mestá, najmä pri realizácii preneseného výkonu štátnej správy na malé obce. V súčasnosti je takmer nespochybniteľný vysoký význam spoločných obecných úradov, ktorý by sa mal odraziť najmä v znížení nákladov na správu a v racionalizácii spoločne vykonávaných kompetencií. Na základe obsahovej analýzy možných kompetencií originálnych a prenesených na samosprávy je predpoklad, že spoločné obecné úrady môžu zastrešovať napr.: školstvo, stavebný úrad, vrátane odpadového hospodárenia, vytváranie stanov a pod., správu daní a poplatkov, ekonomické a právne služby, sociálne, zdravotné a iné oblasti. Rozsah činností spoločných obecných úradov na území Slovenskej republiky je uvedený v tabuľke 2. Tabuľka č. 2: Rozsah činnosti společných obecných úradov Zdroj: Paulinská a kol.,

14 3 MIESTNE AKČNÉ SKUPINY (MAS) 3.1 Vymedzenie pojmu MAS Najmodernejšou formou prehlbovania medziobecnej spolupráce je vznikanie občianskych združení Miestnych akčných skupín (MAS). Predstavujú partnerstvo zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektora, ktoré pôsobí na celistvom a súdržnom území. MAS, združujúca dostatočné množstvo skúsených ľudí a inštitúcií spracuje a následne realizuje stratégiu rozvoja na základe princípov prístupu Leader. Realizácia stratégie spočíva predovšetkým v rozhodovaní o podpore projektov miestnych subjektov, vrátane ich monitorovania a v realizácii spoločných rozvojových projektov a programov. V súčasnosti pôsobí na území Slovenska 29 miestnych akčných skupín, ktoré pokrývajú nasledovnú rozlohu a počet obyvateľov. Tabuľka č. 3: Miestne akčné skupiny v SR Zdroj: Vlastné spracovanie 14

15 Každá MAS musí spĺňať základné podmienky týkajúce sa partnerstva, územia pôsobnosti a stratégie rozvoja: MAS je partnerstvo zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektora. Všetky rozhodovacie orgány MAS musí tvoriť minimálne 50 % zástupcov zo súkromného (vrátane občianskeho) sektora a maximálne 50 % zástupcov verejného sektora. MAS má právnu subjektivitu a povinné orgány, ktoré sú schopné spravovať verejné prostriedky, ako aj manažovať činnosť MAS (napr.: manažér MAS, účtovník, riadiaci orgán, výberová komisia, kontrolný a monitorovací výbor). Územie MAS musí byť geograficky súvislé vidiecke územie s počtom obyvateľov od do , vrátane miest s počtom obyvateľov do MAS musí mať vypracovanú stratégiu rozvoja územia s jasne určenými prioritami, opatreniami, príp. aktivitami. V podmienkach Slovenska sa miestnou akčnou skupinou môžu stať občianske združenia, ktoré budú na základe hodnotenia stratégií rozvoja vybraté Ministerstvom pôdohospodárstva SR a bude im udelený Štatút MAS. Týmto rozhodnutím získajú zároveň finančnú podporu na realizáciu svojej stratégie. Úlohou miestnej akčnej skupiny je: koordinácia prípravy stratégie rozvoja územia ako nevyhnutného dokumentu, ktorý je podmienkou realizácie projektov v rámci prístupu Leader. V rámci stratégie rozvoja sú v súlade s Programom rozvoja vidieka SR definovaní koneční prijímatelia a oprávnené aktivity obnovy a rozvoja územia, ktorých cieľom je zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a zlepšenie ekonomickej príležitosti a sociálnych podmienok vidieckeho obyvateľstva. vypracovanie kritérií pre výber projektov v súlade s usmernením riadiaceho orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Kritériá pre výber projektov tvoria súčasť stratégie. implementácia stratégie rozvoja územia, čo predstavuje predloženie stratégie rozvoja územia na riadiaci orgán v termíne stanovenom vo výzve. Pokiaľ bude stratégia podporená, miestna akčná skupina vyhlási výzvu na predkladanie projektov, zriadi výberovú komisiu, ktorá vyberie projekty na základe kritérií uvedených v stratégii. 15

16 Následne Poľnohospodárska platobná agentúra uzavrie zmluvu s konečnými prijímateľmi úspešných projektov. aktualizácia a prehodnocovanie stratégie rozvoja územia, riadenie činnosti miestnej akčnej skupiny a organizovanie stretnutí, finančné riadenie. 3.2 Prístup LEADER Regionálna politika vznikala v EU v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď priemyselné aglomerácie Západnej Európy podliehali podstatným štrukturálnym zmenám z rôznych dôvodov. Tieto zmeny mali za následok zatváranie podnikov a masové prepúšťanie veľkého množstva ľudí, ktorí dovtedy boli zamestnancami s pravidelným príjmom. Tento trend postihol celé regióny vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku a Francúzku a vyvolal tlak na politické rozhodnutia čeliť štrukturálnym zmenám v oblasti sekundárnej výroby. Leader je skratka pre Linky akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky (z francúzskeho Liaison entre actions de développement rural ). Ako už názov naznačuje, je to skôr metóda mobilizácie a realizácie rozvoja vidieka v miestnych vidieckych spoločenstvách než pevný súbor opatrení, ktoré treba zrealizovať. Skúsenosti ukazujú, že Leader môže znamenať skutočný rozdiel v každodennom živote ľudí vo vidieckych oblastiach. Môže hrať dôležitú úlohu v podpore novátorských odpovedí na staré a nové problémy vidieka a stáva sa akýmsi laboratóriom pre budovanie miestnych schopností a testovanie nových spôsobov plnenia potrieb vidieckych spoločenstiev. Leader nabáda vidiecke oblasti, aby skúmali nové spôsoby, ako sa stať alebo zostať konkurencieschopnými, ako najlepšie využiť svoje aktíva, a ako prekonať problémy, ktorým môžu čeliť, napr. starnúce obyvateľstvo, nízka úroveň poskytovania služieb, alebo nedostatok pracovných príležitostí. Týmto spôsobom Leader prispieva k zlepšovaniu kvality života farmárskych rodín vo vidieckych oblastiach, ako aj širšieho vidieckeho obyvateľstva. Leader nabáda sociálno-ekonomických aktérov, aby pracovali spolu, vyrábali tovary a poskytovali služby, ktoré v ich lokalite vytvárajú maximálnu pridanú hodnotu. 7 znakov (princípov) LEADER: - Oblastné stratégie miestneho rozvoja, - Prístup zdola nahor, - Verejno-súkromné partnerstvá: Miestne akčné skupiny (MAS), 16

17 - Uľahčovanie inovácie, - Integrované a viac sektorové akcie, - Vytváranie sietí, - Spolupráca. Poslaním NSS MAS je predovšetkým združovať miestne akčné skupiny (ďalej MAS), verejno-súkromné partnerstvá pracujúce na princípoch prístupu LEADER a odborníkov pôsobiacich v oblasti regionálneho rozvoja. Reprezentovať a zastupovať členov na národnej úrovni voči vládnym inštitúciám, ministerstvám a organizáciám zlaďovanými ministerstvími a voči ďalším relevantným stubjektom. Na národnej úrovni ZMOS reprezentovať a zastupovať členov vo vzťahu k orgánom EÚ konajúcim v záležitostiach programu Leader. Na medzinárodnej úrovni zastupuje a reprezentuje členov voči organizáciám a subjektom pracujúcich v intencích Iniciatívy Leader a vo vzťahu k ostatným partnerom, inštitúciám a úradom. NSS MAS spolupracuje a komunikuje: s riadiacim a platobným orgánom pre Program rozvoja vidieka SR, s Národnou sieťou rozvoja vidieka SR, so štátnou správou a samosprávou SR, s organizáciami pracujúcimi v oblasti rozvoja vidieka, s finančnými ústavmi, na medzinárodnej úrovni s príslušnými inštitúciami EÚ, s medzinárodnými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou rozvoja vidieka a prístupom LEADER, finančnými mechanizmami EÚ. Ciele NSS MAS: zlepšiť kvalitu života na vidieku prostredníctvom trvalého a integrovaného miestneho rozvoja, zaistiť recipročný prenos poznatkov a skúseností medzi členmi NSS MAS, zaistiť recipročný prenos poznatkov a skúseností na úrovni spolupráce medzi členskými krajinami Európskej únie a jej MAS, podporovať spoluprácu s ďalšími krajinami, ktoré vo vidieckom priestore chcú používať metódu LEADER. 17

18 ORGÁNY NSS MAS: 1. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom a tvoria ho všetci členovia NSS MAS. Členom NSS MAS sa môžu stať miestne akčné skupiny, verejno - súkromné partnerstvá pracujúce na princípoch prístupu LEADER a odborníci pôsobiaci v oblasti regionálneho rozvoja. 2. Predstavenstvo je výkonným orgánom a má minimálne sedem členov, ktorí zastupujú spravidla jednotlivé kraje (NUTS III). 3. Predseda a podpredseda jednajú v mene Predstavenstva a zastupujú NSS MAS navonok, pričom predseda je štatutárnym orgánom NSS MAS. 4. Kontrolná komisia je kontrolným orgánom a má 3 členov, ktorí zastupujú spravidla jednotlivé oblasti (NUTS II). 18

19 ZÁVER Na záver by som chcel zhrnúť, že v práci sa mi podarilo prehľadne opísať hlavnú charakteristiku obce. V nej som vymedzil fungovanie obce, samosprávu, financovanie a prehľad podielu rozlohy vidieckeho osadenstva na Slovensku. V druhej časti som charakterizoval medziobecnú spoluprácu a jej formy, ktorými sú združenia obcí účelového alebo regionálneho charakteru. V tretej časti som vymedzil fungovanie občianskych združení s názvom miestne akčné skupiny a ich fungovanie na území Slovenskej republiky. Medziobecná spolupráca na Slovensku má v budúcnosti vysokú perspektívu. Je to téma ktorou by sa malo zaoberať, lebo jej vývoj môže priniesť rozvoj vidieckych oblastí. V súčasnosti sa kladie dôraz na budovanie miestnych akčných skupín na Slovensku. V čase spracovania tejto práce ich je 29 a pokrývajú rozlohu 9000 km 2, čo predstavuje 18% územia Slovenskej republiky a viac ako obyvateľov. 19

20 ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV [1] HASPROVÁ, M. - DRÁBIK, P. ŽÁK, Š Možnosti a perspektívy medziobecnej spolupráce. Dotupné online WWW: < n.pdf> [2] NIŽŇANSKÝ, V. a kol Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku. Dostupné online WWW: < [3] PAULINSKÁ, E. a kol Spoločné obecné úrady a ďalšie formy medziobecnej spolupráce. Dostupné online WWW: < [4] TICHÝ, D Združovanie obcí ako predpoklad rýchlejšieho rozvoja samospráv a regiónov. Dostupné online WWW: < [5] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [6] Združenie miest a obcí Slovenska [7] Národná sieť Slovenských miestnych akčných skupín [8] Národná sieť rozvoja vidieka Slovenskej republiky [9] Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov [10] Zákon č. 40/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 20