Vplyv právnej formy podnikania na financie podnikateľskej sféry

Transcription

1 Ing. Katarína Belanová, PhD. Národohospodárska Fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Vplyv právnej formy podnikania na financie podnikateľskej sféry Influence of the legal form of business on the entrepreneurial finance Abstrakt Autorka popisuje vplyv faktora, ktorý rozhodujúcou mierou vplýva na finančné rozhodnutia podnikov. Vymedzuje jednotlivé právne formy v SR podľa obchodného zákonníka, ako i ďalších právnych noriem. Charakterizuje kritériá, ktoré je potrebné pri výbere právnej formy podniku sledovať. Kľúčové slová: podnik, financie, právna forma podniku Abstract The author describes the influence of the factor that crucially affects the financial decisions of the companies. She defines the different legal forms in Slovakia according to the Commercial Code, as well as to the other legal regulations. She characterizes criteria needed to consider when choosing a legal form of enterprise. Key words: company, finance, legal form of business Úvod Zakladanie podnikov na Slovensku predstavovalo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia po štyridsiatich rokoch novú činnosť, ktorá bola dovtedy v kompetencii štátnych orgánov. To súviselo predovšetkým s okolnosťou, že v podmienkach zoštátnenia národného hospodárstva boli akékoľvek prejavy podnikavosti považované nielen za nevhodné, ale priam za škodlivé. Legálne ekonomické funkcie boli preto výhradne zverené do kompetencie štátu. Ekonomická reforma zásadne zmenila podmienky na podnikanie. Prvé kroky reformy smerovali práve do tejto oblasti, t.j. k založeniu koncepcie uvažujúcej s existenciou rôznych druhov a foriem vlastníctva. Postupne došlo k zrovnoprávneniu všetkých vlastníckych foriem.

2 1 Právne formy podnikania v SR V súčasnosti obchodný zákonník 1 a ďalšie právne normy ponúkajú podnikateľom rôzne právne formy podnikania, ktorých výber plne závisí od podnikateľa. Členenie právnych subjektov podľa právnych noriem platných v SR môžeme schematicky znázorniť nasledovne: Právne subjekty právnické osoby ziskové organizácie o obchodné spoločnosti - verejná obchodná spoločnosť - komanditná spoločnosť - spoločnosť s ručením obmedzeným - akciová spoločnosť, o družstvá, o štátne podniky, o organizačné zložky zahraničných osôb* o podnikatelia s právnou subjektivitou neziskové organizácie o rozpočtové o príspevkové o ostatné fyzické osoby živnostníci slobodné povolania samostatne hospodáriaci roľníci Obr. 1 Členenie právnych subjektov v SR * Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby. Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR. Podnikaním zahraničnej osoby na území SR je podnikanie prostredníctvom podniku alebo jej organizačnej zložky umiestnenej na území SR. V prípade podnikania formou investičného fondu alebo investičnej spoločnosti, banky, penzijného fondu a pod. je potrebné rešpektovať okrem všeobecných právnych foriem i špeciálne právne normy, ktoré špecifikujú nároky na zriadenie, prevádzkovanie a zánik spoločností. Vstupom SR do EÚ sa rozšírili možnosti podnikania o tzv. nadnárodné formy podnikania. Nadnárodné právne formy podnikateľských subjektov sú primárne regulované nariadeniami Európskeho spoločenstva, ktoré sú záväzné pre všetky krajiny Spoločenstva bez ohľadu na to, v ktorom štáte tieto subjekty sídlia. Európske právne formy podnikania bližšie upravujú národné právne normy. V súčasnosti ide o: 1. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, 2. Európsku spoločnosť, 1 Obchodný zákonník, zákon č. 513/1991 Z.z., ďalej len obchodný zákonník.

3 3. Európske družstvo. 2 Myšlienka nových foriem európskych obchodných spoločností je postavená na úsilí uľahčiť nadnárodné podnikanie v prostredí EÚ, prekonať odlišnosti právnych poriadkov upravujúcich podnikanie v jednotlivých štátoch únie. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto formy podnikania sú v našom, ale i európskom práve novinkou, je počet firiem, ktoré si túto právnu formu podnikania zvolili, relatívne malé. Nadnárodné formy podnikania prinášajú nové výhody do podnikania. Najdôležitejšou z nich je možnosť presunu sídla do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ a tým využitia výhod, ktoré ponúka miestna legislatíva, či už v oblasti právnych vzťahov, účtovníctva alebo zdaňovania. Vďaka právnej úprave na úrovni EÚ poskytujú nadnárodné spoločnosti na rozdiel od národných foriem vyššiu právnu istotu nielen voči spoločníkom, ale aj tretím stranám. Nevýhodou všetkých európskych právnych foriem je nutnosť poznať nielen nadnárodnú úpravu týchto spoločností, ale aj národnú úpravu, ktorou sa riadi ich postavenie a právne vzťahy v prípade, že tieto nie sú upravené nariadeniami EÚ ani príslušným zákonom o európskej právnej forme. Voľba právnej formy podniku patrí k dlhodobo pôsobiacim rozhodnutiam a pre podnikateľskú sféru predstavuje faktor, ktorý v rozhodujúcej miere vplýva na oblasť financií. Je potrebné podotknúť, že otázka, ktorú z právnych foriem pre podnik vybrať, nevzniká len pri zakladaní nového podniku, ale i v prípade, ak podstatná zmena vonkajšieho ekonomického prostredia pre fungovanie podniku, ako i iné dôvody, napríklad strategického charakteru, vedú podnikateľa k rozhodnutiu o zmene právnej formy svojho podniku. Zmenu právnej formy podniku z jednej na druhú nazývame transformáciou. 2 Kritériá voľby právnej formy podnikania Kritériá, podľa ktorých volíme právnu formu podniku, sú predovšetkým: 3 1. spôsob a rozsah ručenia, 2. oprávnenie k riadeniu, t.j. zastupovaniu podniku navonok, vedeniu podniku, možnosť spolurozhodovania a pod., 3. počet zakladateľov, 4. nároky na počiatočný kapitál, 5. administratívna náročnosť založenia podniku a rozsah výdavkov spojených so založením a prevádzkou podniku, 6. účasť na zisku (strate), 7. finančné možnosti, zvlášť prístup k cudzím zdrojom, 8. daňové zaťaženie, 9. zverejňovacia povinnosť. Vyššie uvedené kritériá je potrebné pri zakladaní podniku, prípadne pri zmene právnej formy dôkladne zvážiť, preto budeme ďalej venovať pozornosť ich objasneniu. ad 1. Spôsob a rozsah ručenia 2 Európsky parlament pripravuje v rámci malého a stredného podnikania tiež európsku súkromnú spoločnosť (European Private Company, Societas Privata Europea SPE), ktorá bude analógiou k s.r.o. s tým rozdielom, že základný kapitál je uvažovaný vo výške 1 euro; táto spoločnosť však bude vydávať akcie, ktoré nebudú verejne obchodovateľné. Ide o ambiciózny projekt umožňujúci mobilitu spoločnosti v rámci EÚ. Táto právna úprava nebude v žiadnom prípade konkurovať národným úpravám členských štátov EÚ, ale za cieľ si kladie byť lacnejšou a flexibilnejšou alternatívou podnikania v rámci prihraničného podnikania v EÚ. 3 Synek, M. a kol.: Manažerská ekonomika. Praha: Grada Publishing, 2011,

4 Od spôsobu ručenia a jeho rozsahu závisí riziko podnikateľa (podnikateľské riziko), ktorý sa stáva zakladateľom a spoločníkom podniku. Podľa platnej právnej úpravy existujú v zásade dva varianty ručenia, a to: a) Obmedzené ručenie, keď podnikateľ ručí len do výšky nesplateného majetkového vkladu. V tomto prípade za záväzky podniku neručí osobným majetkom, ale len majetkovým vkladom do podniku. Tento prípad sa týka napr. spoločnosti s ručením obmedzeným. b) Neobmedzené ručenie, keď podnikateľ ručí za záväzky podniku celým svojím, t.j. i osobným majetkom. Tento spôsob ručenia sa týka napr. verejnej obchodnej spoločnosti. ad 2. Oprávnenie k riadeniu Ťažisko spočíva v úprave splnomocnenia viesť podnik a zastupovať ho navonok. Obchodný zákonník zakotvuje dve možnosti, a to: a) vo vybraných prípadoch je táto otázka ponechaná na zvážení majiteľov, spoločníkov, ktorí môžu toto splnomocnenie zakotviť napr. do spoločenskej zmluvy; b) zákon predpisuje, ktoré orgány podnik musí mať a aké sú ich kompetencie. ad 3. Počet zakladateľov Je potrebné poznamenať, že toto kritérium je v rôznych krajinách upravené odlišne. Na Slovensku je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti možné, aby bola založená za splnenia istých podmienok jednou osobou (fyzickou, resp. v a.s. právnickou). Naproti tomu osobnú obchodnú spoločnosť musia založiť minimálne dve osoby (fyzické alebo právnické). Okrem toho obchodný zákonník pri spoločnosti s ručením obmedzeným ako jedinej spoločnosti limituje i maximálny počet spoločníkov, a to na 50 osôb. ad 4. Nároky na počiatočný kapitál Minimálny rozsah počiatočného kapitálu potrebného na založenie podniku je zo zákona definovaný len pre kapitálové spoločnosti, konkrétne v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným v rozsahu eur (minimálny vklad spoločníka predstavuje 750 eur). Pre akciové spoločnosti platí podmienka základného kapitálu vo výške eur. Pri živnostníkoch a osobných obchodných spoločnostiach nie je zo zákona určený počiatočný kapitál (v prípade komanditnej spoločnosti však minimálny vklad komanditistu predstavuje 250 eur), avšak na rozdiel od kapitálových spoločností sa predpokladá osobná účasť spoločníka na výkone a prevádzkovaní živnosti. V prípade družstva je minimálna výška základného imania stanovená na eur. Objem potrebného kapitálu je v praxi daný najmä podnikateľským zámerom a charakterom predmetu podnikania (napr. výrobný podnik bude zvyčajne vyžadovať vyšší objem kapitálu ako podnik orientovaný na poskytovanie služieb). ad 5. Administratívna náročnosť a rozsah výdavkov spojených so založením a prevádzkou podniku Administratívna náročnosť je spojená predovšetkým s úpravou podmienok, za ktorých podnik vzniká. Najnáročnejšie je založenie akciovej spoločnosti, kde pred zahájením činnosti je nevyhnutné vyhotoviť zakladateľskú zmluvu (resp. listinu) a stanovy. Ďalej musí

5 prebehnúť ustanovujúce valné zhromaždenie, z ktorého je obstaraný notársky overený zápis potvrdzujúci vznik spoločnosti. 4 V obchodných spoločnostiach majú spravidla rozhodujúci vplyv výdavky spojené: a) s povolením živnosti (musia mať živnostenské oprávnenie pre všetky živnosti uvedené v predmete činnosti); b) so spracovaním spoločenskej zmluvy a jej notárskym overením; c) so zápisom do obchodného registra; d) so spracovaním a zverejnením auditu. Naproti tomu u podnikateľov živnostníkov sa jedná o jednorazový výdavok, ktorý uhradia za vydanie napríklad živnostenského oprávnenia; ďalšie výdavky so založením, príp. prevádzkovaním podniku im nevznikajú. Samostatný problém potom predstavuje vedenie účtovnej evidencie. Tab. 1 dokumentuje hodnotenie SR podľa ukazovateľa Začiatok podnikania zahrnutého v komplexnom hodnotení Doing business (DB) vykonávaného Svetovou bankou. Tab. 1 Analýza ukazovateľa Začiatok podnikania v DB 2013 Kritérium hodnotenia SR OECD Najlepšie umiestnenie- Nový Zéland Najlepšie umiestnenie EÚ - Írsko Počet procedúr Počet dní Náklady ako % príjmu na obyvateľa 1,8 4,7 0,4 0,3 Minimálny kapitál ako % príjmu na obyvateľa 21,3 14,1 0,0 0,0 Zdroj: Doing Business 2013, Svetová banka 4 Máme na mysli založenie a.s. formou upisovania akcií. Od samého počiatku je nevyhnutné rokovať s akcionármi (investormi), ktorí najskôr upisujú a následne kupujú akcie. Rovnako výdavky spojené s administráciou ohľadom akcionárov sú značne vysoké (napr. zverejňovacia povinnosť).

6 Jednotlivé procedúry spolu s časom vykonania a súvisiacimi nákladmi sú obsiahnuté v tab. 2: Tab. 2 Zhrnutie procedúr súvisiacich so založením firmy v SR spolu s vynaloženým časom a nákladmi poradie procedúra čas Náklady spojené trvania s danou procedúrou 1. Overenie originality 1 3 eurá za overenie obchodného názvu spoločnosti deň v Obchodnom registri 2. Notárske overenie 1 1,99 eur (bez DPH) za zakladateľskej listiny deň notársky podpis a podobných dokumentov 3. Žiadosť v kancelárii 1 5,00 eur/ voľná živnosť prvého kontaktu (One Stop týždeň 15,00 eur/ remeselná Shop) pre živnostenské alebo koncesovaná živnosť oprávnenie, registráciu dane z príjmu a zdravotné poistenie 4. Otvorenie bankového 1 16,5 eur v priemere účtu deň 5. Žiadosť o registráciu do 7 165,75 eur ak je podaná obchodného registra dní elektronicky, inak 331,5 eur 6. Registrácia poistení 1 Bez poplatkov v Sociálnej poisťovni deň Pozn. Uvažujeme so spoločnosťou s.r.o. so sídlom v Bratislave Zdroj: Doing Business 2013, Svetová banka ad 6. Účasť na zisku (strate) Miera rizika podnikateľa je úmerná jeho účasti na zisku (strate). Pri osobných obchodných spoločnostiach v prípade, že spoločníci neuzatvorili dohodu o rozdeľovaní zisku, prípadne sa nedohodli už pri formulácii spoločenskej zmluvy, sa zisk delí rovným dielom medzi všetkých spoločníkov. Výnimku tvoria tie prípady, kedy delenie plynie priamo zo zákona (napr. delenie zisku v komanditnej spoločnosti medzi komanditistov a komplementárov). Podobná úprava platí i pre kapitálovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, kde spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Len v akciových spoločnostiach podiel na zisku u akcionára (dividenda) závisí od rozhodnutia valného zhromaždenia. Dôležitou skutočnosťou je, že v prípade verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, zisk vyprodukovaný firmou podlieha dvojitému zdaneniu. Najprv je zisk zdanený formou dane z príjmov právnických osôb (v roku 2012 predstavovala 19 %) a potom v prípade výplaty podielu na zisku je tento kapitálový výnos ďalej zdaňovaný (v roku 2012 platila sadzba 19%). Spoločník si podiel na zisku zahŕňa do svojho daňového priznania a zdaňuje individuálne. ad 7. Finančné možnosti Ide najmä o získavanie dodatočných zdrojov pre financovanie rastových príležitostí. Kým financovanie z vnútorných zdrojov závisí hlavne od ziskovosti podnikania a rozhodnutia o tom, aká časť dosiahnutého zisku bude ponechaná v spoločnosti, v oblasti financovania z vonkajších zdrojov sú medzi jednotlivými právnymi formami značné rozdiely v podmienkach ich získavania.

7 Tak napríklad úverové možnosti jednotlivých právnych foriem sa odvíjajú od výšky kapitálu, ktorým spoločnosť disponuje, a významnú úlohu zohráva i spôsob a miera ručenia spoločníkov. Okrem toho ešte ďalšie predpisy zaisťujú istotu veriteľov, zvyšujú úverovú istotu a rozširujú tak možnosti prístupu k cudzím zdrojom. Možnosť získavania dodatočných externých zdrojov je pre financovanie podniku veľmi významná, nakoľko z pohľadu zabezpečenia going concern princípu (princíp pokračujúceho podniku) platí, že je nevyhnutné, aby firma trvale rástla, zväčšovala sa. Rôzne možnosti financovania sú spojené nielen s vyššie uvedenými úverovými zdrojmi, ktoré sú pre podnik daňovo výhodné, pretože úrok je zahrňovaný do nákladov podniku. K ďalším možnostiam patria: a) Vklady do základného kapitálu spoločnosti. Riadia sa obchodným zákonníkom a rozlišujú sa vklady peňažné alebo nepeňažné. Pri nepeňažných vkladoch sa požaduje ocenenie znalcom, príp. znalcami. Za samostatnú pozornosť stoja možnosti spojené s tzv. venture kapitálom (rizikovým kapitálom), čo je dnes vnímané ako synonymum pre private equity 5. Venture kapitál (ako i private equity) predstavuje investície výhradne do spoločností, ktoré nie sú obchodované na verejných burzách. Vo svete ide o celkom samostatnú oblasť podnikania s označením venture capital industry. Podstatou venture kapitálu je, že fond vstúpi do vybraného podniku a zvýši jeho základný kapitál; tým podnik získa potrebný kapitál. Po cca 3 7 rokoch, kedy podnik je pod trvalou kontrolou rizikového fondu, jeho hodnota v prípade úspechu vzrastie a fond svoj podiel predá s veľkým ziskom buď pôvodnému majiteľovi, manažmentu, strategickému investorovi, alebo realizuje predaj na burze. 6 b) Emisia dlhopisov. Dlhopisy sa riadia zákonom č. 530/1990 Z.z. o dlhopisoch. Emisiu dlhopisov môže podnik zabezpečovať sám, alebo využívať služby oprávnených obchodníkov s cennými papiermi. Vo vyspelých ekonomikách patrí emisia obligácií k využívaným a tradičným spôsobom zhromažďovania voľných zdrojov od investorov; na Slovensku zatiaľ prevláda využívanie bankového úveru. c) Kúpa iného podniku akvizícia majetku. Ide o nadobudnutie aktív a záväzkov k nim prislúchajúcich. d) Kapitálové ovládnutie iného podniku akvizícia kapitálu. Predstavuje kúpu obchodných podielov alebo vplyvov v spoločnosti. e) Fúzie patria k významným formám spájania podnikov. Obchodný zákonník špecifikuje zlučovanie a splývanie obchodných spoločností a družstiev. Zlúčenie a splynutie predstavuje veľmi využívaný prostriedok zabezpečenia rastu spoločnosti; výber či zlúčenie alebo splynutie záleží od okolností a cieľov danej transakcie. Ide o relatívne zložitý, náročný proces, ktorý je spojený s radom účtovných, daňových a iných problémov. f) Vytváranie tichých spoločenstiev, strategických aliancií a pod. Tiché spoločenstvo je zvláštna forma spoločného podnikania na základe zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú vymedzuje obchodný zákonník. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní. Podnikateľ sa zaväzuje vyplácať časť zisku, ktorý vyplýva z podielu tichého spoločníka na výsledku na podnikaní. Zmluva si vyžaduje písomnú formu. Iný charakter majú strategické aliancie alebo združenia. Ide o obchodné zväzky založené na vzájomnej súčinnosti a jednotnom postupe dvoch alebo viacerých subjektov; nie 5 Stotožňujeme sa s tým, že tieto dva pojmy (private equity a venture kapitál), je potrebné rozlišovať. Venture kapitál je podskupina private equity investícií. V prípade venture kapitálu ide o takú private equity investíciu, keď firma investuje do mladých a rozvíjajúcich sa spoločností (start up), iba zriedkavo však vlastní majoritný podiel. V typickom účelovom odkúpení (tradičnej investície private equity) investor nakupuje majoritný podiel. 6 Na Slovensku sa venture kapitálom zaoberá Fond fondov patriaci pod Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovensko americký podnikateľský fond.

8 sú s nimi spojené daňové ani účtovné problémy, nemajú pevnú právnu formu a preto táto oblasť nie je upravená žiadnym zákonom. ad 8. Daňové zaťaženie Daňové hľadisko je veľmi dôležité pri voľbe právnej formy podnikania. V súčasnej dobe platia podnikatelia 19 % daň z príjmov fyzických a právnických osôb. SR patrí ku krajinám, v ktorých bol v porovnaní s rokom 2000 zaznamenaný významný pokles tejto priamej dane, konkrétne o 10 percentuálnych bodov. Významný pokles bol i v Bulharsku (- 22,5%), v Nemecku (-21,8%). Hospodárska kríza, ktorá panuje už niekoľko rokov vo vyspelom svete, prináša po dlhom období myšlienku k opätovnému zvýšeniu sadzby daní, ktoré by postupne doplnili chýbajúce zdroje v štátnom rozpočte. Je otázkou, ako ktoré štáty EÚ pristúpia k daňovej politike. Tab. 14 Sadzby dane z príjmov právnických osôb v štátoch EÚ (%) Daň z príjmov PO Rozdiel EÚ - 27* 31,9 23,3 23,2-8,7 EÚ - 17* 34,4 25,6 25,5-8,9 Belgicko 40,2 34,0 34,0-6,2 Bulharsko 32,5 10,0 10,0-22,5 ČR 31,0 19,0 19,0-12,0 Dánsko 32,0 25,0 25,0-7,0 Nemecko 51,6 29,8 29,8-21,8 Estónsko 26,0 21,0 21,0-5,0 Írsko 24,0 12,5 12,5-11,5 Grécko 40,0 24,0 23,0-17,0 Španielsko 35,0 30,0 30,0-5,0 Francúzsko 37,8 34,4 34,4-3,4 Taliansko 41,3 31,4 31,4-9,9 Cyprus 29,0 10,0 10,0-19,0 Litva 25,0 15,0 15,0-10,0 Lotyšsko 24,0 15,0 15,0-9,0 Luxembursko 37,5 28,6 28,8-8,7 Maďarsko 19,6 20,6 20,6 1,0 Malta 35,0 35,0 35,0 0,0 Holandsko 35,0 25,5 25,0-10,0 Rakúsko 34,0 25,0 25,0-9,0 Poľsko 30,0 19,0 19,0-11,0 Portugalsko 35,2 29,0 29,0-6,2 Rumunsko 25,0 16,0 16,0-9,0 Slovinsko 25,0 20,0 20,0-5,0 Slovensko 29,0 19,0 19,0-10,0 Fínsko 29,0 26,0 26,0-3,0 Švédsko 28,0 26,3 26,3-1,7 Spojené 30,0 28,0 27,0-3,0 kráľovstvo Nórsko 28,0 28,0 28,0 0,0 Island 30,0 18,0 20,0-10,0 Zdroj: Eurostat Poznámka: * - Aritmetický priemer.

9 ad 9. Zverejňovacia povinnosť Podľa 21 zákona o účtovníctve 7 sa individuálna účtovná závierka zverejňuje: 8 a) uložením do zbierky listín obchodného registra, 9 b) uverejnením v Obchodnom vestníku, 10 c) uverejnením na web stránke. Táto povinnosť má ochrannú funkciu, pretože chráni veriteľov, verejnosť a investorov. Výročná správa slúži na prehľad finančných ukazovateľov podniku. Poskytuje prehľad vlastných a cudzích zdrojov financovania a takisto majetok podniku. Záverom Ako sme v článku uviedli, podnikateľ má pri voľbe právnej formy podnikania širokú škálu možností, pričom dôsledky tohto rozhodnutia sú dlhodobé a vplývajú na jeho podnikateľskú budúcnosť. Do úvahy je potrebné vziať najmä skutočnosť, že každá právna forma je vhodná pre určitý špecifický účel, resp. situáciu. Neexistuje ideálna právna forma, ktorá by minimalizovala riziká, garantovala úplnú nezávislosť a spájala všetky fiškálne výhody. Preto je potrebné poznať základné odlišnosti, ktoré sú medzi jednotlivými právnymi formami a rozhodnúť sa pre takú právnu formu, ktorá najlepšie zodpovedá požiadavkám podnikateľa a jeho podnikateľským plánom. Použitá literatúra 1. Belanová, K.: Teória a politika podnikateľských financií. Bratislava: EKONÓM, Databáza Eurostat 3. Neupauerová, Z.: Efekty investičných stimulov a ich dopad na ekonomiku. In: Aktuální trendy pro rozvoj ekonomiky a podnikání v EU. Karviná: OPF, Svetová banka: Doing business Synek, M. a kol.: Manažerská ekonomika. Praha: Grada Publishing, Válek, J.: Spravodlivosť spotrebných daní. In: Financie a riziko (zborník z konferencie). Bratislava: EKONÓM, Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve 8. Zákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník Autorka Ing. Katarína Belanová, PhD. NHF EU v Bratislave Katedra financií e mail: katarina.belanova@euba.sk 7 Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ďalej len zákon o účtovníctve. 8 Povinnosť zverejňovania upravuje pre niektoré účtovné jednotky osobitný predpis, napr. pre nadácie povinnosť zverejňovania je ustanovená v 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. 9 Od roku 2014 sa budú účtovné závierky ukladať do Registra účtovných závierok. 10 Od sa Obchodný vestník vydáva už len v elektronickej podobe.