TRHOVÉ VÄZBY V AGROPOTRAVINÁRSKOM SEKTORE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transcription

1 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 1 Oddelenie pre environmentálne a sociálne udržatelný rozvoj Región Európa a stredná Ázia Pracovný dokument č. 43 TRHOVÉ VÄZBY V AGROPOTRAVINÁRSKOM SEKTORE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Svetová banka

2 2 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 2006 Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj /Svetová banka 1818 H Street, N.W. Washington, D.C , USA Všetky práva vyhradené Bezplatná publikácia Túto správu pripravili pracovníci Svetovej banky. Názory, ktoré vyjadruje, nemusia byť v súlade so stanoviskom Rady výkonných riaditeľov alebo vlád, ktoré zastupujú. Materiál, uverejnený v tejto publikácii, je chránený autorským právom. Svetová banka podporuje šírenie tejto práce a za normálnych okolností promptne udeľuje súhlas so šírením. Svetová banka vydáva povolenie na vyhotovenie fotokópií častí tejto práce na vnútorné alebo osobné použitie, na vnútorné alebo osobné použitie pre osobitných klientov alebo na vzdelávacie účely v učebných zariadeniach na základe patričného poplatku uhradeného priamo Copyright Clearance Center, Inc., 222 Rosewood Drive, Danvers, MA 01923, U.S.A., tel , fax Prosíme, aby ste sa na Copyright Clearance Center obrátili skôr, než vyhotovíte fotokópie. Žiadosť o súhlas s reprodukciou jednotlivých článkov alebo kapitol zašlite faxom spolu s úplnými informáciami na číslo , the Republication Department, Copyright Clearance Center. Všetky ďalšie otázky týkajúce sa práv a licencií zašlite na vyššie uvedenú adresu alebo faxom na číslo ISBN

3 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 3 POĎAKOVANIE Hlavnými autormi správy sú Johan Swinnen, Siemen van Berkum a Marián Božík. Správa sa opiera o základné štúdie spracované Mariánom Božíkom, Gejzom Blaasom a ich kolegami z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a Jánom Pokrivčákom zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Csaba Csaki pomohol s prípravou a koncepciou štúdie, preskúmal jej obsah a poskytol veľmi cenné pripomienky a návrhy. Príprava štúdie bola spracovaná s podporou Ministerstva pôdohospodárstva SR. Predbežné výsledky štúdie boli prezentovaná v júni 2005 na seminári v Bratislave, ktorého sa zúčastnil minister Zsolt Simon, zástupcovia vlády SR a rôznych slovenských organizácií. David Bontempo zo Svetovej banky, ECSSD, pôsobil počas záverečnej fázy prípravy štúdie ako vedúci projektu. Štúdia a seminár boli podporované Ingrid Brockovou, riaditeľkou Svetovej banky na Slovensku, Karolom Zimmerom, riaditeľom z Ministerstva pôdohospodárstva SR a Gejzom Blaasom, riaditeľom Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Zistenia, výklady a závery obsiahnuté v tejto štúdii sa výlučne vzťahujú iba na ich autorov a nesmú sa žiadnym spôsobom spájať so Svetovou bankou a s ňou spojenými organizáciám alebo výkonnými riaditeľmi alebo krajinami, ktoré zastupujú. Svetová banka neručí za presnosť údajov obsiahnutých v tejto publikácii a nenesie žiadnu zodpovednosť za dôsledky ich použitia.

4 4 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky

5 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 5 OBSAH Zhrnutie Úvod Štrukturálne charakteristiky agropotravinárskeho dodávateľského reťazca Reťazec jačmeň-slad-pivovar Mliekarenský reťazec Závery a strategické odporúčania...45

6 6 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky ZHRNUTIE VŠEOBECNÉ ZÁVERY Vertikálna koordinácia sa stala významným fenoménom slovenského agropotravinárskeho reťazca. Vertikálna koordinácia medzi prvovýrobcami a ďalšími obchodnými spoločnosťami v sektore sa v posledných rokoch významne upevnila, podobne ako v ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Vládne reformy zavádzané v Slovenskej republike od roku 1999 zatraktívnili krajinu pre zahraničných investorov, čo sa prejavilo aj na príleve zahraničných investícií. Od roku 2000 napríklad významne vzrástli zahraničné investície do mliekarenského priemyslu. V roku 2003 mali zahraničné mliekarenské spoločnosti vlastnícky podiel v 14 z 22 najväčších mliekarní na Slovensku. Tieto podniky so zahraničnými vlastníkmi spracovávali 77% mlieka nakúpeného v Slovenskej republike. Tento proces čiastočne stimuloval vertikálnu koordináciu a prispel k zlepšeniu kvality a produktivity agropotravinárskeho reťazca. Nárast vertikálnej koordinácie a kontrahovania medzi slovenskými prvovýrobcami a spracovateľmi je v tejto správe ilustrovaný najmä na príklade pivovarníckeho a mliekarenského reťazca. Produkty a typ výroby oboch reťazcov sa výrazne odlišujú. Oba reťazce majú však spoločné to, že takmer celé fungujú na princípe dodávateľských zmlúv, súčasťou ktorých je podpora (resp. jej prvky) pre poľnohospodársku prvovýrobu. Proces vertikálnej koordinácie a jej účinky na Slovensku sa líšia od mnohých európskych krajín vzhľadom na veľkostnú štruktúru fariem a spracovateľského sektora. V porovnaní s inými krajinami obhospodarujú slovenskí prvovýrobcovia väčšie plochy na jeden subjekt pripadá v priemere 349 hektárov. 20% všetkých poľnohospodárskych podnikov sú družstvá a obchodné spoločnosti, ktoré spolu využívajú 80% poľnohospodárskej pôdy. Dokonca aj priemerne veľké (39 ha) rodinné poľnohospodárske podniky (farmy) sú v porovnaní s priemerne veľkými farmami v krajinách EÚ-15 väčšie. V protiklade s tým je potravinársky priemysel na Slovensku stále relatívne rozdrobený, aj keď napríklad v odvetviach mliekarenskej výroby, mäsovej výroby, cukrovarníctva a výroby nápojov prebieha proces koncentrácie. Aj keď niektoré spoločnosti pôsobia ako miestni monopolní výrobcovia, trh vstupov je tiež dosť rozdrobený. Kombinácia týchto faktorov spôsobuje, že pomerne veľká rozloha poľnohospodárskych podnikov a relatívne fragmentovanejší spracovateľský sektor stavajú

7 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 7 prvovýrobcov na Slovensku, v porovnaní s inými európskymi krajinami, do relatívne silnejšej vyjednávacej pozície voči spracovateľom. Tento záver sa však môže výrazne líšiť pri rozličných komoditných reťazcoch. V mliekarenstve sa napríklad vyskytuje mnoho veľkých mliekarenských fariem, pričom spracovateľský sektor je rozdrobený (trhový podiel troch najväčších mliekarní je menší ako 30%). Pokiaľ ide o reťazec jačmeň-slad-pivovar, prvovýrobcovia dodávajúci sladovnícky jačmeň sú (na slovenské pomery) relatívne malí, spracovateľský sektor je, naopak, vysoko koncentrovaný tri najväčšie podniky majú na trhu so sladom a pivom vyše 80% podiel. Aj keď v prípade oboch reťazcov spracovatelia podporujú prvovýrobcov, rozsah tejto podpory sa významne líši. V mliekarenskom reťazci, s veľkými mliekarenskými farmami a menšími spracovateľskými spoločnosťami, je podpora prvovýrobcov obmedzená a sústreďuje sa najmä na zvyšovanie kvality. V reťazci jačmeň-sladpivovar (JSP), kde existujú malé poľnohospodárske podniky a veľkí spracovatelia, sa poľnohospodárskym podnikom poskytuje väčšia podpora vo forme napr. dotácií na výrobu a skladovanie, dotácií na zvyšovanie kvality, úverovej podpory pre nákup vysokokvalitných vstupov či predfinancovania vstupov. Úroveň podpory je však, v porovnaní s niektorými ďalšími krajinami s podobnou výškou príjmov, obmedzená. Dôvodom môže byť skutočnosť, že slovenské poľnohospodárske podniky sú vo všeobecnosti veľmi veľké a majú rozvinutú technologickú bázu na ktorej sa dá stavať (napr. dojacie zariadenia a tiež know-how a mechanizáciu na produkciu jačmeňa) v porovnaní s ostatnými krajinami, v ktorých prebehla radikálnejšia reštrukturalizácia dodávateľského systému, resp. kde kolaps podporných inštitúcií spôsobil väčšie problémy pri plnení požiadaviek spracovateľov na vysokú kvalitu. V oboch sektoroch sú slovenské farmy relatívne úspešné pri plnení požiadaviek spracovateľov na kvalitu. Napriek tomu vyznievajú účinky rozvoja dodávateľského reťazca a vertikálnej koordinácie v tomto smere pozitívne. Investície do nových spracovateľských technológií, lepšie hygienické podmienky v závodoch a poľnohospodárskych podnikoch (farmách), atď., ďalej zvyšujú kvalitu slovenských mliečnych výrobkov. Od roku 1993 rýchlo stúpa dojivosť na kravu. K pozitívnemu vývoju prispela vertikálna koordinácia, kým priame zahraničné investície do mliekarenského spracovateľského sektoru priniesli kapitál potrebný na jeho reštrukturalizáciu a modernizáciu. Aj ukazovatele v reťazci jačmeň-slad-pivovar naznačujú, že programy podpory prvovýrobcom prispeli k vyšším ako priemerným výnosom. Pre farmy s obmedzeným prístupom k úverom sú zmluvy obsahujúce predfinancovanie

8 8 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky použitých vstupov a zálohové platby významnou možnosťou, ako pestovateľom sladovníckeho jačmeňa zlepšiť prístup k financovaniu. IMPLIKÁCIE PRE ŠTÁTNE PROGRAMY Po prvé, najdôležitejšou strategickou implikáciou tejto štúdie je uvedomenie si popísaného fenoménu a potreba explicitne integrovať rozvoj dodávateľských reťazcov do tvorby štátnej politiky a programových stratégií. Po druhé, je potrebné ďalej posilňovať makroekonomické prostredie a prostredie regulačnej politiky tak, aby stimulovalo investície a reštrukturalizáciu. Tieto podmienky sú dôležité pre programy podpory dodávateľov alebo financovanie na báze reťazcov. Toto je dnes už na Slovensku o niečo menší problém, keďže slovenské politiky v tejto oblasti boli veľmi úspešné. Aj tak je však dôležité myslieť na to. Keďže vertikálna koordinácia je tiež dôležitou finančnou činnosťou, nestabilita alebo regulačná neistota môže oslabiť vymáhateľnosť plnenia zmlúv. Po tretie, posilňovanie konkurencie je rozhodujúcim faktorom efektívnosti a spravodlivej distribúcie ziskov medzi prvovýrobcami a spracovateľmi. V niektorých odvetviach, ako napríklad v sladovníctve a pivovarníctve, majú niektoré spoločnosti na trhu dominantné postavenie a môžu ovplyvňovať zmluvné podmienky. Konkurencia prináša lepšie zmluvné podmienky pre dodávateľov (alebo nákupcov, ktorí musia čeliť monopolistickým dodávateľom) a obmedzuje extrakciu ziskov (rent extraction). Po štvrté, posilniť pozíciu fariem pri jednaní s vysoko koncentrovanými spracovateľmi a maloobchodnými reťazcami je možné prijatím rôznych opatrení. Tieto opatrenia zahŕňajú stimuláciu združení prvovýrobcov, investície do inštitúcií pre (nezávislé) riadenie kvality a zdravotnej neškodnosti a pre certifikáciu, opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže a obchodnej politiky, inštitúcie pre pomoc prvovýrobcom pri vyjednávaní o zmluvných podmienkach a riešení sporov, podporu pre alternatívy na trhoch vstupov a výstupov. Po piate, potreba prehodnotiť úlohu vlády a tvorba stratégií zahŕňa aj nasledujúce témy: Analýza stratégií a zber informácií. Strategickú analýzu komplikuje nástup vertikálnej koordinácie. Súčasťou obvyklých nástrojov zberu informácií nie sú informácie o vertikálnej koordinácii. Prehodnotenie klasických verejných investícií. V tradičných oblastiach verejných investícií, ako napr. výskum a vzdelávanie, informačné systémy trhu, kontrola kvality, veterinárne služby a programy veterinárneho dohľadu, je potrebné zohľadniť aj úlohu, ktorú v týchto oblastiach zohráva vertikálna koordinácia.

9 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 9 Partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom: dodávateľské reťazce treba vnímať ako súčasť riešenia, nie ako problém. Zamerať sa na spoluprácu medzi štátnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami a súkromnými spoločnosťami. V niektorých európskych krajinách sa napríklad verejná podpora rozvoja dodávateľských reťazcov realizuje pomocou cielených programov, v rámci ktorých systém verejných poznatkov a agropotravinársky sektor spolupracujú v otázkach organizácie a riadenia sietí dodávateľských reťazcov.

10 10 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 1. ÚVOD Kľúčovou obavou Slovenska, ako nového člena EÚ, je konkurencieschopnosť jeho poľnohospodárstva. Štúdie naznačujú, že niektoré odbory, ako napríklad mliekarenský či obilninársky, môžu mať na trhoch EÚ komparatívnu výhodu. Úzke miesta na strane vstupov a výstupov do/z prvovýroby však stále obmedzujú potenciál poľnohospodárskeho sektora. Pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva je mimoriadne dôležité fungovanie trhov so vstupmi a výstupmi, ako aj horizontálnych a vertikálnych prepojení medzi farmami a ďalšími účastníkmi poľnohospodárskych trhov. Táto štúdia sa sústreďuje na dodávateľský reťazec ako celok. Analyzuje celkový vývoj a podrobnejšie skúma vertikálne prepojenia v dvoch vybraných sektoroch: v mliekarenstve a výrobe sladovníckeho jačmeňa. Tieto sektory boli vybrané z viacerých dôvodov: (a) sú to významné sektory slovenského poľnohospodárstva, (b) štúdie naznačujú, že Slovensko môže mať v týchto sektoroch komparatívnu výhodu a (c) do dodávateľského reťazca týchto sektorov prúdia významné zahraničné investície. Štúdia identifikuje špecifické závery, vyvodzuje všeobecnejšie ponaučenia a uvádza niekoľko odporúčaní pre tvorcov politiky. V úvode štúdie je uvedená stručná charakteristika štruktúry slovenského agropotravinárskeho dodávateľského reťazca ako celku. V kapitole 3 a 4 sú popísané komponenty sektorov mliekarenstva a sladovníckeho jačmeňa a s nimi súvisiace produktové toky. V týchto kapitolách sa ďalej zaoberáme novo vznikajúcimi vertikálnymi vzťahmi, ktoré sú popísané na základe rozhovorov s predstaviteľmi prvovýrobcov a spracovateľov v oboch sektoroch. Tieto rozhovory sú zamerané na typy a podmienky vertikálnej koordinácie medzi prvovýrobcami a spracovateľmi. Analyzujú sa navyše aj dôsledky vertikálnej koordinácie pre rôznych činiteľov v reťazci. V závere je uvedené niekoľko odporúčaní pre prijatie kľúčových stratégií zameraných na podporu pozitívnych vplyvov zvýšenej vertikálnej koordinácie a zníženie resp. zabránenie možných negatívnych vplyvov z hľadiska princípov spravodlivosti a efektívnosti.

11 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky ŠTRUKTURÁLNE CHARAKTERISTIKY AGROPOTRAVINÁRSKEHO DODÁVATEĽSKÉHO REŤAZCA 2.1 Štruktúra odvetvia na úrovni prvovýroby Štruktúra slovenskej poľnohospodárskej prvovýroby sa výrazne odlišuje nie len od štruktúry v krajinách EÚ-15, ale aj od štruktúry vo väčšine nových členov EÚ (NČEÚ). Podľa Štrukturálneho cenzu fariem z roku 2001 je na Slovensku registrovaných fariem, ktorých priemerná rozloha je 349 ha (pozri tabuľku 2.1). V krajinách EÚ-15 a väčšine NČEÚ je priemerná rozloha poľnohospodárskych podnikov oveľa menšia. V krajine sa vyskytujú tri druhy fariem. Právnické osoby (družstvá a súkromné komerčné farmy) hospodária na 77% poľnohospodárskej pôdy. Tieto farmy majú obzvlášť veľkú rozlohu ( ha). Farmy samostatne hospodáriacich roľníkov sú omnoho menšie ich priemerná veľkosť je 39 ha avšak aj tak sú v priemere omnoho väčšie, ako podobné farmy v krajinách EÚ-15. Samostatne hospodáriaci roľníci predstavujú len 9% poľnohospodárskej pôdy. Treťou kategóriou fariem sú neregistrované (veľmi) malé a samozásobiteľské farmy. Posledne menovaná skupina využíva približne 14% celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Tabuľka 2.1 Štruktúra fariem v Slovenskej republike (2001) Počet fariem Poľnohospodárska pôda v tis. ha Priemerná výmera v ha Podiel na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy v % Družstvá Obchodné spoločnosti spolu Z toho: spoločnosti s ručením obmedzením Z toho: akciové spoločnosti Celkový počet družstiev a obchodných spoločností Samostatne hospodáriaci roľníci Ostatná pôda * Celkom * - zahŕňa neregistrovaných drobných roľníkov, samozásobiteľské farmy, parcely domov, záhrady Zdroj: Štrukturálny cenzus fariem SR 2001

12 12 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky Farmy právnických osôb (družstvá a obchodné spoločnosti) si prenajímajú väčšinu svojej pôdy na Slovensku buď od štátu alebo od jednotlivcov, ktorými sú obyvatelia vidieka a mestskí vlastníci v neprítomnosti. 1 Predaj a kúpa pôdy sú oveľa zriedkavejšie (viď tiež Csaki et al., 2002; Swinnen and Vranken, 2005). 2 K štrukturálnym zmenám dochádza väčšinou na trhu prenájmu pôdy. Po uplynutí obdobia kedy sa zvyšoval počet samostatne hospodáriacich roľníkov ich počet poklesol až o 30% v období (EC, 2002:8, tabuľka 4). 3 V posledných rokoch sa trhy s pôdou rozvíjali rýchlejšie a prístupový proces EÚ k tomuto rozvoju prispel. 2.2 Štruktúra a koncentrácia trhu vstupov Trh vstupov je značne rozdrobený. Avšak dodávatelia v niektorých prípadoch fungujú ako lokálne monopoly. Na trhu s hnojivami pôsobí viac než 50 spoločností, z ktorých osem má viac než 20 zamestnancov (ÚKSUP). Kým štyri spoločnosti vyrábajú pesticídy, 65 firiem má licenciu na ich predaj pre veľkoobchodný a osem pre maloobchodný trh. Jadrové krmivo vyrába a dováža približne 1000 spoločností. V zmysle nariadenia EÚ č. 95/69 z sa musí výroba kŕmnych zmesí a ich pôvod registrovať. V roku 2004 bolo registrovaných 240 výrobcov krmív a sprostredkovateľov a 360 výrobcov kŕmnych zmesí. Významný podiel (približne 25%) vstupov do rastlinnej výroby ako napr. pesticídov, hnojív a sadív, distribuujú spracovatelia (danej poľnohospodárskej komodity). Typické je to pre olejnaté semená, cukrovú repu a sladovnícky jačmeň. Väčšinu vstupov však distribuovali dodávatelia vstupov. 2.3 Štruktúra potravinárskeho priemyslu a jeho koncentrácia Podiel potravinárskeho priemyslu na HDP Slovenskej republiky predstavoval v roku ,1%, pričom v roku 2000 klesol na 2,9% a v roku 2001 na 2,4 %. Z hľadiska celkovej zamestnanosti klesol jeho podiel z 2,4% v roku 1997 na 2,2 % v roku Dominantnými odvetviami sú výroba nápojov, spracovanie mäsa a mlieka, ako aj výroba iných potravín (viď Tabuľka 2.2). 1 Proces privatizácie poľnohospodárskej pôdy bol formálne ukončený v roku Proces uznávania majetkových práv k pozemkom ešte stále nebol ukončený z dôvodu nevyriešených nárokov. Táto poľnohospodárska pôda s nezisteným vlastníctvom o významnej rozlohe zostáva v Slovenskom pozemkovom fonde. 2 Csaba Csaki, Antonio Nucifora, Zvi Lerman, Thomas Herzfeld and Gejza Blaas, Food and Agriculture in the Slovak Republic: The Challenges of EU Accession, World Bank study, 2002 Swinnen, J. and L. Vranken, 2005, The Development of Land Rental Markets in Europe and Central Asia, Report for the World Bank, ECSSD. 3 European Commission, Directorate-General for Agriculture, Agricultural Situation in Candidate Countries. Country Report on the Slovak Republic. Brussels, July 2002.

13 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 13 Privatizácia potravinárskeho priemyslu už bola v Slovenskej republike dokončená. Privatizácia prebehla v troch formách: (a) priamym predajom verejnou súťažou, táto metóda mala najvýznamnejší 74 % podiel na celkovej účtovnej hodnote, (b) predajom akcií, a (c) kupónovou privatizáciou. Vo všeobecnosti potravinársky priemysel priťahoval v deväťdesiatych rokoch menej zahraničných investícií ako iné sektory hospodárstva. Potravinársky priemysel pritiahol o niečo menej ako 1% celkových zahraničných investícií v každom roku posledného obdobia. Napriek tomu sa nájdu aj výnimky. Sektory s relatívne vyšším objemom zahraničných investícií sú výroba cukru, mlieka a nápojov a maloobchod. 4 Navyše, prílev zahraničných investícií v posledných rokoch rýchlo vzrástol, a to najmä po roku 1999 so zmenou vládnej politiky, ktorá zlepšila investičnú klímu. Tabuľka 2.2: Podiel daných odvetví potravinárskeho priemyslu z hľadiska zamestnanosti, produkcie a pridanej hodnoty (v %, 2000) Zamestnanosť Produkcia Podiel pridanej hodnoty v potravinárskom priemysle Mäsopriemysel Ryby Ovocie a zelenina Oleje Mliekarenstvo Mlynárstvo Krmivá Iné potraviny Nápoje Tabak Nezahrnutý Celkom Zdroj: IAMO (Sieť nezávislých poľnohospodárskych expertov v kandidátskych krajinách SVE), Key developments in the agri-food chain and on restructuring and privatisation in the CEE candidate countries (Kľúčové vývojové trendy v agropotravinárskom reťazci a v reštrukturalizácii a privatizácii v kandidátskych krajinách SVE), Február Koncentrácia v potravinárskom priemysle je nerovnomerná. Štruktúra niektorých výrobných odborov je relatívne rozdrobená. Iné odbory, ako napríklad rafinácia rastlinných olejov, tabakový priemysel, alebo výroba cukru a škrobu, sú koncentrované vo väčšej miere. V celkovom meradle však proces koncentrácie prebieha. Tento 4 Bozik, M., Michalek, J., (2001). Development in the Agri-Food Chain and Restructuring and Privatisation in the Slovak Republic, Issue Paper no. 6, Network of Independent Agricultural Experts in the CEE Candidate Countries of the European Commission, DG VI, Bratislava, Kiel

14 14 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky fakt ilustruje aj vývoj znázornený na grafe 2.1: koncentrácia sa od polovice 90-tych rokov zvýšila v takých odboroch, ako sú mliekarenstvo, krmivá a výroba nápojov. Napríklad, podiel tržieb troch najväčších mliekarenských podnikov na celkových tržbách v mliekarenstve sa zvýšil z 20 % v roku 1995 na 34 % v roku 2001 (viď graf 2.1). V priebehu toho istého obdobia zvýšili traja najväčší výrobcovia nápojov svoj spoločný podiel z 23% na 42%. Najkoncentrovanejšími odvetviami potravinárskeho priemyslu sú výroba rastlinných olejov a tukov, spracovanie rýb and konzervárne, v ktorých majú tri najväčšie podniky 100%, 65% a 51% podiel v danom poradí na celkových tržbách vo svojom odbore. V roku 2001 dosiahlo desať výrobcov nápojov 67% podiel na trhu, pričom trhový podiel 10 mliekarní predstavoval 70%. Pre lepšie pochopenie štruktúry a vzťahov v rámci týchto reťazcov poskytneme hlbšiu analýzu dvoch dodávateľských reťazcov s celkom rozdielnou štruktúrou a komoditnou charakteristikou: pivovarnícky reťazec a mliekarenský reťazec. Ako bolo vysvetlené v úvode, tieto sektory boli vybrané z viacerých dôvodov. Sú to významné sektory slovenského agropotravinárstva a štúdie naznačujú, že Slovensko môže mať v týchto sektoroch komparatívnu výhodu. S tým pravdepodobne súvisí aj skutočnosť, že do dodávateľského reťazca týchto sektorov prúdia významné zahraničné investície Miera koncentrácie CR 3 % Mliekarenstvo Krmivá Nápoje Graf 2.1: Koncentrácia vo vybraných potravinárskych odvetviach

15 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky REŤAZEC JAČMEŇ-SLAD-PIVOVAR Slovensko má dlhú tradíciu vo výrobe sladu a piva. Vďaka vhodným pôdnym a klimatickým podmienkam vyrábalo bývalé Československo slad najvyššej kvality. Slovensko sa radí medzi krajiny, ktoré sú považované za pestovateľov najlepšieho jačmeňa vo svete. To bolo aj jedným zo dôvodov, prečo toto odvetvie pomerne skoro prilákalo priame zahraničné investície a v to relatívne veľkom objeme. Prvou zahraničnou investíciou v pivovarníckom sektore na Slovensku bola kúpa pivovaru Zlatý bažant v Hurbanove holandskou spoločnosťou Heineken v roku 1995, pričom tá istá spoločnosť kúpila postupne aj pivovary Corgoň v Nitre, Martiner v Martine a Gemer v Rimavskej Sobote. V roku 1997 nasledovala kúpa pivovaru Šariš vo Veľkom Šariši juhoafrickou spoločnosťou SAB. V súčasnosti dosiahol podiel zahraničného kapitálu na základnom imaní v odbore výroby piva a sladu takmer 90% (Zdroj: Potrav (MP SR) 1-02.) Hlavným dôvodom vstupu zahraničného kapitálu bolo zvýšenie trhového podielu a vytvorenie výrobnej základne pre regionálny trh a export. Pivovarnícke spoločnosti, v ktorých dominuje zahraničný kapitál, spĺňajú všetky relevantné normy kvality a získali certifikát ISO 9001/2000, s ktorým môžu vyvážať svoje produkty do EÚ a na iné zahraničné trhy. 3.1 Základná štruktúra reťazca V roku 2004 bolo na Slovensku 12 spoločností podnikajúcich v odbore výroby sladu a/alebo piva. Štyri z týchto spoločností sa zameriavali len na výrobu sladu a štyri len na výrobu piva, pričom zvyšné štyri podnikali v oboch oblastiach. Tieto spoločnosti a ich trhový podiel znázorňuje tabuľka 3.1 a 3.2. Koncentrácia je vysoká tak v sladovníctve ako aj pivovarníctve. Holandská spoločnosť Heineken je zďaleka najväčším výrobcom sladu a piva na Slovensku a má dominantnú pozíciu na oboch trhových segmentoch. Jej produkcia sladu predstavuje len o niečo menej ako polovicu celkovej produkcie sladu na Slovensku. Tri najväčšie spoločnosti majú úhrnom 80% podiel na trhu so sladom a 86% podiel na trhu s pivom.

16 16 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky Tabuľka 3.1: Podiel jednotlivých výrobcov piva na celkovej slovenskej produkcii v roku 2004 (%) Spoločnosť Heineken Slovensko, Nitra Pivovar Šariš, Veľký Šariš Topvar Topoľčany Eduard Rada Steiger Vyhne Pivovar Stein Bratislava Pivovar Tatran Poprad Pivovar Popper Bytča Pivovar Urpín B. Bystrica Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu % produkcie Tabuľka 3.2: Podiel jednotlivých výrobcov sladu na celkovej slovenskej produkcii v roku 2004 (%) Spoločnosť Heineken Slovensko Sladovňa Nitra Lycos Trnavské sladovne Trnava Sladovňa Michalovce Pivovar Veľký Šariš Topvar Topoľčany Pivovar Tatran Poprad Sladovňa Sessler Sladovňa Levice Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu % produkcie Hoci poľnohospodárske podniky na Slovensku sú z medzinárodného hľadiska pomerne veľké, produkcia jačmeňa je omnoho menej koncentrovaná ako spracovateľský sektor. Väčšina pestovateľov sladovníckeho jačmeňa spadá do kategórie menších fariem z hľadiska výmery pôdy, pričom pestujú jačmeň na priemernej ploche 60 ha (viď tabuľka 3.3). Výroba jačmeňa predstavuje približne 20% celkovej produkcie obilnín, pričom zhruba tretinu produkcie jačmeňa tvorí sladovnícky jačmeň.

17 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 17 Tabuľka 3.3: Štruktúra pestovateľov jačmeňa a sladovníckeho jačmeňa na Slovensku Pestovatelia jačmeňa Pestovatelia sladovníckeho jačmeňa Kategória osiatych plôch Počet fariem Celková výmera v tis. ha Počet fariem Celková výmera v tis. ha Priem. počet. ha na farmu % podiel z celkovej výmery 0, > Celkom Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava a Centrálna databáza MP SR. Graf 3.1 zobrazuje prehľad komoditných tokov v reťazci jačmeň-slad-pivovar za rok Výroba sladovníckeho jačmeňa v posledných rokoch na Slovensku kolísala medzi a tonami (viď Obr. 3.2). V roku 2003 sa vypestovalo ton sladovníckeho jačmeňa (viď tokový diagram uvedený nižšie). Z dôvodu relatívne vysokého stavu zásob na začiatku roka, ktorý sa jednak zvýšil dovozom ale, na druhej strane, znížil o inú domácu spotrebu (tzn. najmä reklasifikáciou sladovníckeho jačmeňa na kŕmny jačmeň), mal sladovnícky priemysel na spracovanie k dispozícii ton sladovníckeho jačmeňa. Na základe domácej ponuky, zásob a určitého dovozu sa v roku 2003 v sladovníctve spracovalo ton sladu. Z tohto množstva sa vyviezlo viac než 50%, pričom ton sladu sa predalo pivovarom. Výroba piva z domácej produkcie sladovníckeho jačmeňa a sladu sa prakticky rovná domácej spotrebe piva. Dováža sa len malé množstvo, pričom vývoz predstavoval menej ako 3% domácej produkcie piva v roku 2003.

18 18 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky Vertikálny tok sladovníckeho jačmeňa na Slovensku v roku 2003 Sladovnícky ja me Po iato né zásoby t Výroba t (724 výrobcov) Nákup t Dovoz t Iné zdroje 899 t Zdroje celkom t Iné výdavky 841 t Domáca spotreba t Vývoz 105 t Kone né zásoby t Iná spotreba t Na výroby sladu t Slad Po iato né zásoby t Výroba t Nákup t Zdroje celkom t Iné výdavky t Domáca spotreba t Vývoz t Kone né zásoby t Iná spotreba Na výrobu piva t Pivo Po iato né zásoby hl Výroba hl (slad. ja me t slad t) Zdroje celkom hl Dovoz hl Iné výdavky 870 hl Domáca spotreba hl Vývoz hl Kone né zásoby hl Obr. 3.1: Prehľad tokov sladovníckeho jačmeňa v roku 2003

19 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky Vertikálna koordinácia v rámci reťazca Údaje z prieskumu medzi pestovateľmi Charakteristika vzorky V roku 2003 sa sladovnícky jačmeň pestoval na 1198 farmách. Na skúmanie vzťahov vo vertikálnom pivovarníckom reťazci na úrovni fariem bola použitá vzorka 12 fariem. Vzorka pozostáva z fariem rôznych veľkostí, ktoré reprezentovali (takmer) každú kategóriu veľkosti (viď tabuľku 3.4). Väčšie farmy (tzn. o výmere väčšej ako 500 ha) sú však vo vzorke zastúpené nadmerne. Z dotazníkov vyplýva, že na väčších farmách sa pestuje väčšie percento kŕmneho jačmeňa určeného najmä pre vlastný dobytok. Zdá sa, že menšie farmy sa špecifickejšie orientujú na pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Vo všeobecnosti sú poľnohospodári v podstate schopní vypestovať jačmeň v objeme a kvalite dostatočnej pre jeho využitie (ako krmivo, potravina alebo sladovnícky jačmeň), a to pomocou vhodných osív, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín, atď. Napriek tomu, že účel osiatych plôch bol určený vopred, stalo sa len zriedka, že plocha osiata sladovníckym jačmeňom sa zožala ako kŕmny jačmeň z dôvodu nesplnenia kritérií kvality. Tabuľka 3.4: Charakteristika vzorky fariem pestujúcich sladovnícky jačmeň Kategória osiatych plôch Počet fariem SR tis. ha Sladovnícky jačmeň Počet fariem Vzorka Priem. počet. ha na farmu Výmera v % ha SR Vzorka SR Vzorka > Celkom Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava a Centrálna databáza MP SR Zmluvní partneri, zmluvné podmienky a najdôležitejšie zmluvné dojednania Výrobcovia pestujú sladovnícky jačmeň väčšinou na základe zmlúv so sladovníckym a pivovarníckym priemyslom. Zmluvy sa zvyčajne podpisujú pred začiatkom osevu. Podľa prieskumu podpísali všetci pestovatelia sladovníckeho jačmeňa (až na jedného) zmluvu s významným spracovateľom o dodávke určitého objemu. Významnejší

20 20 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky pestovatelia mali zvyčajne viac ako jedného odberateľa: väčšina z nich predala úrodu viac ako jednému spracovateľovi, no niektorí pestovatelia mali aj zmluvy s obchodníkmi a, v jednom prípade v rámci našej vzorky, aj s veľkým poľnohospodárskym družstvom. To naznačuje, že pestovatelia rozkladajú marketingové riziko tým, že sa snažia nájsť viac ako jedného zmluvného partnera. Pestovatelia udávajú niekoľko dôvodov, ktoré zohrávajú úlohu v procese koncipovania zmlúv so spracovateľmi a obchodníkmi. Pestovatelia uprednostňujú zmluvy s partnermi, ktorých už nejaký čas poznajú. Už tradične predávajú časť svojej úrody pravidelným odberateľom, ktorým dôverujú. Ďalšími dôvodom pre uzavieranie zmlúv, ktoré subjekty vo vzorke uvádzali, je výhodná ponuka zo strany nákupcov (v jednej tretine prípadov) a blízka vzdialenosť od spracovateľa (v dvoch prípadoch). Prieskumy ukazujú, že všetky obchodné zmluvy s odberateľmi sa dojednávajú a uzatvárajú pred začiatkom osevu. Aj keď pestovatelia naznačujú, že si viac cenia dlhodobé vzťahy so spracovateľmi, zvyčajne uzatvárajú zmluvy len na obdobie jedného roka. V niektorých prípadoch uzatvárajú prvovýrobcovia dlhodobé zmluvy na obdobie do 3 rokov. Typické zmluvy obsahujú kvalitatívne kritéria stanovené spracovateľom alebo obchodníkom. Zmluvne dojednané ceny závisia od kvality dodávaných surovín: základná cena sa vypláca pestovateľom za dodávku základnej kvalitatívnej úrovne, dodávky vyššej kvality sú ohodnotené príslušnými prirážkovými platbami. Kontrolu kvality produktov vykonáva odberateľ, takže farmári sa musia spoľahnúť na to, že táto kontrola sa vykoná riadne a čestne. V prípade nezhôd je však možné požiadať o nezávislú expertízu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). V jednej tretine prípadov boli pestovatelia odberateľom požiadaní, aby použili určitú technológiu na sadenie sladovníckeho jačmeňa. Tieto požiadavky sa týkali najmä použita určitých druhov semien a odrôd, ako aj dávok hnojiva a prípravkov na ochranu rastlín. V mnohých prípadoch pracovníci podniku na spracovanie sladovníckeho jačmeňa usmerňujú pestovateľov formou poradenstva v priebehu sezóny. V piatich prípadoch z 12 naznačili odberatelia sladovníckeho jačmeňa pestovateľom, odkiaľ majú nakupovať vstupné suroviny. Dôvodom pre takýto systém je snaha o zabezpečenie dodávky v kontrahovanom objeme a kvalite. Podpora prvovýrobcom Pestovatelia vo vzorke získali podporu od spracovateľov, s ktorými mali uzatvorenú zmluvu o dodávke sladovníckeho jačmeňa. Táto podpora sa poskytuje v niekoľkých formách (viď tabuľku 3.5 nižšie), ktoré je možné zosumarizovať nasledovným spôsobom:

21 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 21 Takmer 60% fariem získalo podporu na produkciu a uskladnenie (pozberové) jačmeňa. Viac ako 40% farmám boli poskytnuté informácie, odporúčania a poradenstvo, aby boli pestovatelia informovaní o (najnovších) trendoch a technikách sadenia a kultivácie sladovníckeho jačmeňa, ako aj ohľadom použitia vstupov za účelom zvýšenia kvality sladovníckeho jačmeňa. Vo viac ako 40% prípadov bola poskytnutá pomoc na nákupe poľnohospodárskych vstupov. Toto sa spravidla uskutočňovalo formou (nepriamej) úverovej pomoci, čo sa dá zabezpečiť dodávkou vstupných surovín, ako napr. semien, pesticídov a hnojív priamo na farmu. Ďalšou formou úverovej pomoci sú preddavky po podpísaní zmluvy a uzatvorené dohody o množstve, ktoré sa má dodať. Toto bol prípad 25% fariem zahrnutých do vzorky. Tabuľka 3.5 Pomoc poskytnutá farmám pestujúcim sladovnícky jačmeň (na vzorke 12 fariem) Zložky programu pre podporu farmárov Podiel fariem, ktoré získavajú pomoc (%) Podpora súvisiaca s výrobou a skladovaním 58 Podpora súvisiaca so zvyšovaním kvality 42 Podpora súvisiaca s manažmentom 0 Poskytnutie úveru 25 Podpora pri získavaní bankových úverov 0 Investičné poradenstvo 0 Podpora na nákup poľnohospodárskych vstupov 42 Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava Výsledky prieskumu ukazujú, že, podľa vyjadrení pestovateľov, nemajú spracovatelia explicitne formulované pravidlá na poskytovanie podpory. Najdôležitejším pravidlom sa zdá byť dlhodobá spolupráca medzi danou farmou a spracovateľom, ako aj to, či sa farma už v minulosti osvedčila ako spoľahlivý dodávateľ. Spoľahlivosť dodávateľa znamená jeho schopnosť pravidelných dodávok vysokej kvality, ako aj bezchybného plnenia zmluvných záväzkov v minulosti. Farmy, ktoré sa zúčastnili prieskumu, naznačujú, že spracovatelia pri podpore najväčších dodávateľov preferujú úvery a predfinancovanie, pretože tak získajú najlepšiu (najistejšiu) zábezpeku. Okrem toho, spracovatelia pred novými dodávateľmi uprednostňujú tých, ktorí sú im dobre známi.

22 22 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky Údaje z prieskumu medzi výrobcami sladu a piva Charakteristika vzorky Na Slovensku existuje celkovo 12 pivovarov a výrobcov sladu. Naša analýza vychádza z rozhovorov s 5 podnikmi (takmer polovica z celkového počtu), z čoho dva sú sladovne a tri pivovary. Dva z týchto pivovarov patria medzi najväčšie na Slovensku s vlastnými prevádzkami na spracovanie sladovníckeho jačmeňa. Vzorka spracovateľov je charakterizovaná v nižšie uvedenej tabuľke č 3.6. Podniky sa odlišujú tak veľkosťou ako aj počtom dodávateľov. Jedna z menších spoločnosti má uzavreté zmluvy len s 81 poľnohospodárskymi podnikmi, zatiaľ čo väčší producent sladu spolupracuje s 300 dodávateľmi. Menší producent vyrába ton sladu ročne, čo predstavuje 13% z celkovej produkcie v roku Väčší podnik zo vzorky vyrába viac ako polovicu ( ton) z celkovej domácej produkcie sladu. Tabuľka 3.6: Vzorka sladovníckych podnikov Priemer za roky Priemer Min Max Počet dodávateľov sladovníckeho jačmeňa* Počet dodávateľov sladovníckeho jačmeňa** * pre sladovne ** pre pivovary Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava a Centrálna databáza MP SR Najmenšia sladovňa/pivovar zahrnutá vo vzorke odoberá sladovnícky jačmeň len od dvoch poľnohospodárskych podnikov (fariem). Na druhej strane, dodávateľská základňa najväčšieho výrobcu piva vo vzorke zahŕňa viac ako 40 subjektov. Tento pivovar produkuje približne jednu štvrtinu (1,1 milióna hektolitrov) z celkovej produkcie piva na Slovensku. Výsledky prieskumu v pivovarnícko-sladovníckom priemysle Zmluvných partnerov pivovarnícko-sladovníckej výroby predstavujú samostatne hospodáriaci roľníci, poľnohospodárske družstvá, obchodníci so sladom a združenia poľnohospodárskych výrobcov. Výrobcovia sladu uprednostňujú nákup surovín od subjektov, ktoré sa nachádzajú relatívne blízko k spracovateľským prevádzkam. Okrem toho, uprednostňujú širokú ponuku dodávok (tabuľka 3.7).

23 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 23 Tabuľka 3.7: Zmluvní partneri výrobcov sladu a pivovarov na Slovensku Zmluvní partneri Sladovňa 1 Sladovňa 2 Pivovar1 Pivovar2 Pivovar 3 Malé ind. farmy Veľké ind. farmy Právnicke osoby Združenia výrobcov Sprostredkovatelia Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava Všetky zainteresované subjekty zdôrazňujú význam kvality dodávok a výrobného procesu, ktoré sú kontrolované predovšetkým nákupcom (výrobcom sladu). Poľnohospodárski prvovýrobcovia si môžu, ak na tom majú záujem, overiť výsledky z kontroly kvality. Kontrola kvality sa realizuje počas pestovateľskej sezóny (na základe vzoriek rastlín, pôdy, výživných látok) a po zbere úrody. Kvalita sa preveruje aj počas uskladnenia na farme a pri dodávke komodity do spracovateľskej prevádzky (viď tabuľka 3.8). Ak prvovýrobca nie je spokojný s výsledkami kontroly realizovanej nákupcom, alebo ak si chce dať otestovať kvalitu svojej produkcie pre vlastnú potrebu, môže sa obrátiť na nezávislý kontrolný orgán - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP). Kritéria kvality sú stanovené podľa HACCP a presadzujú sa na základe zákona o potravinách. Požiadavky na kvalitu sa medzi jednotlivými podnikmi môžu líšiť, avšak tieto rozdiely nie sú veľké. Na meranie kvality dodaného jačmeňa sa uplatňujú slovenské technické normy, ale niektorí producenti sladu používajú ešte prísnejšie štandardy. Opýtaní výrobcovia sladu potvrdzujú výsledky prieskumu medzi prvovýrobcami (farmármi), podľa ktorých sa obchodné zmluvy dohodli (pokiaľ ide o množstvá, nároky na kvalitu a ceny) vopred a vo väčšine prípadov na obdobie jedného roka. Zvyčajne sa dohodne, že producent (farmár) zabezpečí dopravu suroviny (jačmeňa) do spracovateľskej prevádzky. Sladovne požadovali dodržiavanie disciplíny pri pestovaní (napr. správne načasovanie použitia látok na ochranu rastlín a hnojív, kultivačné metódy, apod.) a použitie konkrétnych vstupov (pesticídy, semená, hnojivá). Pivovary uviedli, že medzi ich zmluvných dodávateľov patria väčší i menší výrobcovia sladu, poľnohospodárske družstvá ale aj samostatne hospodáriaci roľníci (niektorí sú zároveň aj producentmi sladu). Hoci pivovary neuviedli konkrétne dôvody pre výber zmluvných dodávateľov, za najdôležitejšie považujú kvalitu a cenu ponúkaných surovín. Vo všeobecnosti pivovary uviedli, že nemajú žiadne špecifické požiadavky, ktoré sa týkajú použitých vstupov. Obchodné zmluvy obsahujú dohody týkajúce sa kvality dodávaných produktov a výrobného procesu. Kontrola surovín sa realizovala v súlade s týmito zmluvami. Zmluvy sa zvyčajne uzatvárajú na obdobie jedného roka. Doprava sladovníckeho

24 24 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky jačmeňa alebo sladu bola zabezpečená nezávislými dopravcami, ale aj samotnými dodávateľskými podnikmi. V prípade nákupu a obchodovania s jačmeňom boli do obchodných zmlúv medzi dodávateľom a nákupcom zakotvené všeobecné kvalitatívne štandardy upravené štátnou normou STN (a prílohou č. 1 nariadenia EK č. 824/2000). Farmári si musia viesť agronomické karty, v ktorých sú špecifikované použité agrochemické látky (hnojivá a pesticídy). Tabuľka 3.8: Riešenie kvality v zmluvách Explicitné zmluvné dojednania týkajúce sa kvality Všeobecne záväzné (štátne) alebo firemné normy kvality Výrobca sladu 1 štátne Výrobca sladu 2 Pivovar 1 Pivovar 2 Pivovar 3 Áno Áno Áno Áno Áno Miesto kontroly kvality 1. na farme, po zbere úrody, pred nákupom, 2. externý sklad počas disponovania so surovinou, 3. pri vstupe do spracovateľského podniku 1. na farme, po zbere úrody, pred nákupom, 2. externý sklad počas disponovania so surovinou, 3. pri vstupe do spracovateľského podniku 1. na farme, po zbere úrody, pred nákupom, 2. externý sklad počas disponovania so surovinou, 3. pri vstupe do spracovateľského podniku 1. na farme, po zbere úrody, pred nákupom, 2. externý sklad počas disponovania so surovinou, 3. pri vstupe do spracovateľského podniku 1. na farme, po zbere úrody, pred nákupom, 2. externý sklad počas disponovania so surovinou, 3. pri vstupe do spracovateľského podniku Úroveň kvality stanovená spracovateľom Áno Áno Áno Áno Áno Úroveň kvality stanovená na výrobok alebo výrobný Oboje Oboje Oboje Oboje Oboje proces Účasť verejnej inšpekcie (ÚKSUP) Áno Áno Áno Áno Áno Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava

25 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 25 Podpora poskytovaná pestovateľom jačmeňa výrobcami sladu a pivovarmi Sladovne na Slovensku si uvedomujú, že situácia v prvovýrobe predstavuje kľúčovú podmienku pre zachovanie alebo zvýšenie produkcie vysoko kvalitného sladovníckeho jačmeňa, a preto kladú dôraz na udržiavanie dlhodobo dobrých vzťahov s prvovýrobcami. Ich súčasťou je aj poskytovanie podpory farmárom. Jednotlivé zložky programu pre podporu farmárov ponúkané výrobcami sladu a pivovarmi tak, ako ich uviedli v rámci prieskumu, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 3.9: Zložky programu pre podporu farmárov poskytované výrobcami sladu a piva Zložky programu pre podporu farmárov Výrobca sladu 1 Výrobca sladu 2 Pivovar 1 Pivovar 2 Pivovar 3 Podpora výroby a skladovania X X X Podpora zvyšovania kvality X X X X Podpora riadenia X Poskytovanie úverov X X X Podpora pri získavaní bankových úverov (napr. ručenie spoločnosti za poskytnutý úver) Investičné poradenstvo X Podpora na nákup poľnohospodárskych vstupov X X Poznámka: X znamená áno alebo možné Zdroj: Prieskum realizovaný VÚEPP Bratislava Zistenia zhrnuté v tabuľke 3.9 sú do veľkej miery konzistentné so závermi prieskumu medzi producentmi jačmeňa. Najčastejšie uplatňované podporné programy sa zameriavajú na zlepšovanie kvality a zvyšovanie objemu produkcie a na kvalitu skladovania. Nasledujú podporné programy zamerané na uľahčenie prístupu poľnohospodárskych podnikov ku kvalitným vstupom a úverom. Najväčší slovenský výrobca sladu sa stále vo väčšej miere zameriava na veľkých dodávateľov a v súčasnosti vylučuje malých pestovateľov jačmeňa: spolupracuje len s pestovateľmi, ktorí sú schopní dodať viac ako 100 metrických ton jačmeňa, pretože udržiavať obchodné vzťahy s veľkým počtom malých dodávateľov je príliš nákladné. Spoločnosť v súčasnosti odoberá suroviny od približne 200 poľnohospodárskych

26 26 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky podnikov pri priemernom objeme dodávok od 1000 do 1500 metrických ton jačmeňa. Počet samostatne hospodáriacich roľníkov postupom času klesá. Samostatne hospodáriace rodinné farmy v súčasnosti predstavujú len 5% z celkového počtu dodávateľov sladovníckeho jačmeňa, 30% tvoria akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a približne 65% družstvá. 3.3 Účinky vertikálnej koordinácie Vplyv vertikálnej koordinácie na kvalitu výrobkov, úroveň produkcie, výnosy a prístup k vstupom je ťažké zhodnotiť. Prieskum sa obmedzil na malú, viac-menej náhodne zvolenú vzorku a nemôže sa chápať ako reprezentatívny prieskum celého odvetvia. Otázky sa predovšetkým zamerali skôr na zisťovanie organizácie existujúcich obchodných vzťahov ako na budúci rozvoj a následky. Napriek tomu, predchádzajúca analýza môže poskytnúť niekoľko záverov týkajúcich sa možných a pravdepodobných účinkov zmluvných vzťahov Vplyv na kvalitu a výrobu Takmer celá produkcia a obchodovanie so sladovníckym jačmeňom prebieha na zmluvnej báze. Typické zmluvy obsahujú kvalitatívne kritéria stanovené obchodníkmi a/alebo spracovateľmi. Ceny závisia od kvality dodávaných surovín: základná cena sa vypláca za dodávku základnej kvalitatívnej úrovne, dodávky vyššej kvality sú ohodnotené príslušnými prirážkami. Takýto systém má pozitívny účinok na všeobecnú úroveň kvality dodávok, pretože motivuje produkciu kvalitného jačmeňa. Aby sa mohol použiť na výrobu piva, sladovnícky jačmeň musí spĺňať relatívne vysoké a prísne kritéria kvality. Kvalita piva v podstate predurčuje požiadavku na kvalitu jačmeňa. Ako dodávatelia surovín na výrobu tohto produktu musia poľnohospodári dodržiavať podmienky kvality, ktoré im stanovujú pivovary. Tradícia výroby vysoko kvalitného piva na Slovensku má pomerne dlhú históriu; bývalé Československo bolo známe ako producent sladu najvyššej kvality vďaka vhodnej pôde a priaznivým klimatickým podmienkam. Vlastnícke vzťahy vo väčšine domácich pivovarov ako aj trhy, na ktoré umiestňujú svoju produkciu, sa zmenili v dôsledku ekonomickej transformácie a reštrukturalizácie. Napriek tomu sa od reštrukturalizácie priemyslu a prílevu PZI nároky na kvalitu zásadnejším spôsobom nezmenili. Objavil sa však posun k pestovaniu jačmeňa zo semien zahraničného pôvodu (českých, holandských), ktorý vyplýval z požiadaviek pivovarov a obchodníkov. Obchodníci (67% sladu ide na export) vyžadujú slad zo špecifických odrôd, čím vlastne určujú, aké osivá jačmeňa majú pestovatelia používať, ak chcú svoju produkciu predávať na tento účel. Ešte vždy existuje dôvera k slovenským a českým odrodám jačmeňa, ale zároveň aj posun k používaniu medzinárodných odrôd.

27 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky 27 V prípade, že jačmeň nedosahuje kvalitu potrebnú pre výrobu piva, použije sa ako kŕmny jačmeň. V ostatných rokoch sa v pivovarníckom priemysle prejavuje zvýšený dopyt po sladovníckom jačmeni. Pestovateľský sektor dokázal na tento dopyt reagovať: napriek relatívne nepriaznivým klimatickým podmienkam (predovšetkým suchu) sa produkcia kvalitného sladovníckeho jačmeňa zvýšila; podiel sladovníckeho jačmeňa na celkovej produkcii obilnín vzrástol z 8% v roku 2001 na 10.8% v roku 2003, čo predstavuje približne ton (viď obr. 3.2). Výsledky prieskumu ukazujú, že 12 poľnohospodárskych podnikov zo vzorky spĺňa vysoké kvalitatívne kritéria stanovené pivovarmi: tieto podniky predali v rokoch v prieme 90% svojej produkcie jačmeňa ako sladovnícky jačmeň. Tento podiel bol v danom období relatívne stabilný. Výnosy a produkcia však podliehajú počasiu, v dôsledku čoho sa ich úroveň z roka na rok mení. Táto skutočnosť tiež zastiera prepojenie medzi vertikálnou koordináciou a úrovňou produkcie , production produkcia in v 1000 tons tonách ,5 2 1,5 yields výnosy in tons/hectare v tonách/ hektár , production produkcia yields výnosy Obr. 3.2: Produkcia a hektárové výnosy jačmeňa (sladovnícky a kŕmny jačmeň) v rokoch Avšak niektoré z najväčších pivovarníckych spoločností, ako napr. Heineken, uvádzajú, že prvovýrobcovia, ktorí majú uzavreté zmluvy s touto spoločnosťou, dosahujú vyššie výnosy jačmeňa než je celoslovenský priemer. Túto skutočnosť ilustruje tabuľka Príčinou je čiastočne to, že Heineken si vyberá relatívne lepších pestovateľov jačmeňa z najproduktívnejších regiónov, ale spoločnosť zároveň argumentuje, že je

28 28 Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky to čiastočne aj výsledok podpory, ktorú im Heineken poskytuje. To poukazuje na podporu a poradenstvo, ktorú spoločnosť poskytuje svojim dodávateľom pri výbere odrôd jačmeňa, výžive a ochrane rastlín, metódach kultivácie a zberu ako aj nakladaní s jačmeňom po zbere a počas skladovania. Tabuľka 3.10: Porovnanie priemerných celoslovenských výnosov jačmeňa a priemerných výnosov jačmeňa v prípade prvovýrobcov dodávateľov spoločnosti Heineken Slovensko Rok Výnosy - Slovensko Výnosy - Heineken ,51 4, ,06 4, ,99 2, ,49 4, ,72 4, ,02 3,67 Zdroj: Heineken Slovensko Sladovne, a.s Dopad na prístup k trhu výrobných vstupov Pestovatelia jačmeňa uzatvárajú obchodné zmluvy na množstvo a cenu s výrobcami sladu/pivovarmi ešte pre začatím pestovateľskej sezóny. Niektorí pestovatelia dostanú čiastkové platby za svoje dodávky vopred, čím získajú likvidné aktíva na nákup osív a ostatných vstupných surovín a materiálov. Úverovanie pestovateľov prostredníctvom preddavkových platieb predstavuje dôležitú službu v prípade, kedy prvovýrobcovia nedisponujú dostatočnými vlastnými finančnými zdrojmi. Pestovatelia, ktorí nemajú prístup k úverom ani dostatok vlastných zdrojov by neboli schopní nakúpiť vstupné suroviny, potrebné na dosiahnutie požadovanej kvality jačmeňa. V takom prípade by sa zvýšil podiel kŕmneho jačmeňa na celkovom množstve dopestovaného jačmeňa, zatiaľ čo podiel sladovníckeho jačmeňa by poklesol. Zdá sa, že zmluvne zaistené pestovanie umožňuje ľahší prístup k úverom pre niektorých pestovateľov sladovníckeho jačmeňa. Spracovatelia poskytujú pestovateľom aj odbornú pomoc. Dôvodom pre túto podporu je skutočnosť, že spracovatelia majú záujem nakupovať suroviny vysokej kvality. Spracovatelia si chcú usmerňovaním a poskytovaním rád pestovateľom, ktoré sa týkajú tých aspektov a ovplyvňujú kvalitu úrody, zabezpečiť dodávky v zodpovedajúcej kvalite. Ponukou svojich služieb spracovatelia nenaznačujú, že by boli služby štátneho poradenstva nedostatočné, skôr sa chcú ubezpečiť, že budú splnené ich požiadavky na kvalitu.