MIGRAČNÉ TENDENCIE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV V KONTEXTE SEBA-DETERMINAČNEJ TEÓRIE (SDT) S DÔRAZOM NA ROLU AUTONÓMIE

Transcription

1 17 MIGRAČNÉ TENDENCIE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV V KONTEXTE SEBA-DETERMINAČNEJ TEÓRIE (SDT) S DÔRAZOM NA ROLU AUTONÓMIE MIGRATION TENDENCIES OF UNIVERSITY STUDENTS IN THE CONTEXT OF SELF-DETERMANTION THEORY (SDT) WITH THE EMPHASIS ON THE ROLE OF AUTONOMY Jozef Benka Oľga Orosová Abstract: Migration and opportunities for work, education and living in different countries and cultures has become a natural part of our political and cultural settings. Migration can be analyzed from many angles and one of them is the context of university students. The aim of this work is to analyze motivations which university students in Slovakia might have in this respect. Next, it is to explore their associations with autonomy as a key concept of Self-determination theory (SDT) which addresses the interconnectedness of an individual and her/his society. The study sample consisted of university students from all regions of Slovakia (n= 375, 75.5% women, age= 22.9, SD=3.0) who participated in an online survey and completed questionnaires on motivation to migration and autonomy. The data were analyzed using factor analyses and regression analyses. Several factors of migration tendencies were identified. Autonomy was found to be positively associated with the motives such as travel, education and cultural openness. The total explain variance was low ranging between 8-10%. The results show that there is a variety in motivations to migrate. But they also revealed a relative importance of autonomy in relation to certain motivations for migration tendencies. Key words: autonomy, migration, university students Úvod Migráciu je možné definovať ako sťahovanie alebo zmenu pobytu spravidla na dlhšie časové obdobie respektíve permanentne. Za najdôležitejšie faktory, ktoré s migráciou súvisia je podľa súčasnej literatúry možné považovať demografické faktory, ekonomické faktory a sociologické faktory (Canache a kol. 2013). Z psychologického hľadiska je možné chápať migráciu aj ako zbalenie svojho života a jeho presun (alebo aspoň snahu) z jedného miesta, mesta alebo krajiny na druhé viac alebo menej známe miesto. V kontexte života a rozhodnutí jednotlivca je tak možné zamerať sa na psychologické faktory, ktoré sa vynárajú v konkrétnom prostredí s konkrétnymi

2 18 podmienkami a ktoré sú rozhodujúce pre samotnú konečnú fázu, pre urobenie daného rozhodnutia odísť alebo neodísť. Takéto rozhodnutia boli súčasťou histórie našej krajiny po dlhé obdobie dejín. V závislosti od kontextu a historického obdobia našich dejín to boli rozhodnutia opierajúce sa o ekonomické dôvody alebo dôvody súvisiace s obmedzovaním slobody jednotlivca v oblasti náboženskej, respektíve svetonázorovej slobody. V súčasnosti je situácia opätovne špecifická, keď sa vstupom našej krajiny do Európskej únie, Schengenského priestoru a Severoatlantických štruktúr otvoril priestor pre voľný pohyb. Pre vyrastajúce mladé generácie sa tento historický kontext stáva samozrejmosťou a normou a to zvlášť pre dospievajúcich bez záväzkov (Canache a kol. 2013). Odchod do zahraničia za prácou, štúdiom alebo iným životom je normou. Čo teda táto situácia prináša a prečo je dôležité sa ňou zaoberať? Z hľadiska vzdelávania a vzdelávacieho systému našej krajiny je dôležitých niekoľko bodov. Prvým bodom je odchod študentov za vzdelaním do zahraničia. Či už ide o dôvody súvisiace s kvalitou vzdelávania, finančnými nárokmi a podobne. Väčšina štúdií, ktoré sa touto problematikou zaoberali, sa zrodila v kontexte Spojených štátov amerických (USA), čo na jednej strane nie je prekvapivé vzhľadom na možnosti mobility v USA. Na druhej strane je však dôležité povedať, že existencia Európskej únie (EU) a možnosti voľného pohybu osôb a pracovnej sily vytvorila podobný charakter prostredia, i keď s veľmi dôležitými špecifikami týkajúcimi sa pomerne značných rozdielov medzi jednotlivými ekonomikami krajín, z ktorých samotná EU pozostáva. Okrem existujúcich ekonomických rozdielov je dôležité spomenúť aj spoločensko-kultúrne rozdiely, ktoré vytvárajú pri takomto pohybe obsahový kontext. V takejto situácii existujúcich možností života v inej krajine alebo inom prostredí začínajú dôležitú úlohu zohrávať psychologické faktory (Frieze a kol. 2006). Okrem doteraz skúmaných premenných, ako sú napríklad osobnostné rozdiely na úrovni implicitných motívov, individuálne rozdiely na úrovni pripútania (attachment), alebo vybraných faktorov BIG FIVE (Boneva a kol. 1998, Canache a kol. 2013), ostáva priestor pre špecifické koncepty súčasných sociálno-psychologických teórií, ktoré doteraz neboli vo vzťahu k migrácii skúmané. Táto štúdia sa obmedzí na jeden z nich a zameria sa na konštrukt autonómie. Autonómia ako psychologický konštrukt Sebadeterminačnej teórie (SDT) poskytuje vysvetľovací rámec pre porozumenie previazania jednotlivca a jeho/jej sociálneho prostredia. Zatiaľ, čo autonómia je niekedy chápaná ako synonymum nezávislosti, v rámci SDT je autonómii možné rozumieť skôr v zmysle schopnosti reflektovať a integrovať hodnoty spoločnosti so self (Chirkov a kol. 2003). Predmetom tejto práce boli dva ciele. Prvý cieľ sa vzťahuje na samotné dôvody pre migráciu, kde bolo zámerom analyzovať možné motívy s využitím doterajšieho poznania. Druhým cieľom bolo preskúmať, či existuje vzťah medzi autonómiou a tendenciou k migrácii. Metódy Vzorka Výskumnú vzorku tvorili vysokoškolskí študenti z univerzít Slovenska (N=375; 75,5% žien; priemerný vek= 22,9, SD=3,0), ktorí sa zúčastnili online prieskumu projektu SLiCE Study 2016 a vyplnili dotazníky ohľadom motivácie k migrácii a autonómie. Zber dát prebiehal na 18 vysokých školách na Slovensku, ktoré súhlasili s účasťou v projekte a so zverejnením elektronického odkazu na online dotazník na svojej webovej stránke. Účasť na výskume bola dobrovoľná a anonymná.

3 19 Metódy Za účelom zachytenia rozdielnych motívov k migrácii bolo použitých 24 položiek, ktoré boli inšpirované existujúcou literatúrou (Mullet a kol. 2000). Vo fáze tvorby položiek boli položky identifikované v literatúre doplnené a prispôsobené domácemu kontextu. Konečnému výberu predchádzal tiež predvýskum s využitím selekcie 36 položiek, ktorý bol realizovaný na vzorke vysokoškolských študentov získanej príležitostným výberom (n=104, 82,7% žien, priemerný vek= 22,78), ktorý umožnil vykonať základnú psychometrickú analýzu položiek a slúžil na konečnú úpravu a užší výber položiek pre nasledujúci výskum. Jednotlivé položky reprezentovali oblasti považované ako relevantné pre motiváciu odísť žiť, študovať alebo pracovať do inej krajiny. Položky sa taktiež snažili zachytiť špecifické kontexty nášho prostredia z hľadiska socio-kultúrneho a ekonomického postavenia Slovenska v EÚ. Jednotlivé položky boli hodnotené na 5 bodovej Likertovej škále zachytávajúcej mieru vnímanej dôležitosti z hľadiska možného odchodu do zahraničia. Autonómia bola meraná pomocou metodiky Index of Autonomous Functioning ktorá pozostáva z troch subškál reprezentujúcich jednotlivé komponenty autonómie tak, ako je teoreticky konceptualizovaná v rámci SDT (Weinstein a kol. 2012). Tieto komponenty sú Authorship/self-congruence (Kongruencia), Susceptibility to control (Kontrola) a Interest-taking (Reflexia). Metodika teda postihuje tri dimenzie autonómneho fungovania zahŕňajúc schopnosť reflexie vlastných zážitkov a myšlienok, schopnosť integrácie týchto zážitkov a schopnosť odolávať kontrolným prvkom prostredia. Jednotlivé položky škály sú hodnotené na päťbodovej Likertovej škále s vyjadrením miery súhlasu. Analýzy Za účelom spravovania dát bola využitá deskriptívna analýza, analýza hlavných komponentov a lineárna regresná analýza. Výsledky boli spracované v programe SPSS 21. Výsledky V prvom kroku bola urobená analýza hlavných komponent (Principal Component Analysis, PCA) za účelom identifikácie dôvodov, ktoré študenti uvádzajú ako dôležité z hľadiska ich motivácie ohľadom možného odchodu do zahraničia. Ako už bolo uvedené, jednotlivé dôvody boli zamerané na oblasti, ktoré sa preukázali ako dôležité v zahraničných výskumoch a zahŕňali tiež oblasti, ktoré boli považované za relevantné pre náš domáci kontext. Do PCA bolo zahrnutých 24 vytvorených položiek a bola využitá ortogonálna rotácia varimax. Kaiser-Meyer-Olkin bol použitý za účelom overenia adekvátnosti veľkosti vzorky a KMO=0,84. Bartlettov test χ² (276) = 4320,85, p <.001 potvrdil dostatočne tesné vzťahy medzi položkami pre účely PCA. Výsledky poukázali na existenciu šiestich komponentov s hodnotou eigenvalue vyššou ako 1. Jednotlivé komponenty boli aj po obsahovej stránke zmysluplnými celkami a boli predbežne pomenované nasledovne: Jazyk (zlepšiť svoje jazykové schopnosti), Cestovanie (získanie skúseností so životom v inej krajine), Vzdelanie (možnosť získať kvalitné vzdelanie v zahraničí), Občianska vybavenosť (občianske služby na vysokej úrovni), Práca (možnosti kariéry v zahraničí) a Kultúrna otvorenosť (liberálna multikultúrna spoločnosť). Tabuľka 1 ponúka prehľad deskriptívnych údajov ohľadom zistených komponentov a subškál autonómie.

4 20 Tab. 1: Deskriptívna štatistika skúmaných premenných a Cronbachova alpha Min Max Priemer SD Cronbachova alpha Jazyk 4,00 20,00 17,84 2,67 0,91 Cestovanie 5,00 20,00 17,20 2,92 0,87 Vzdelanie 4,00 20,00 15,41 3,64 0,81 Obč. vybavenosť 4,00 20,00 15,16 3,20 0,81 Práca 7,00 20,00 17,49 2,37 0,79 Kultúrna otvorenosť 4,00 20,00 14,00 3,13 0,60 Kongruencia 12,00 25,00 20,16 2,92 0,77 Kontrola 5,00 25,00 15,41 3,31 0,61 Reflexia 7,00 25,00 19,20 3,68 0,81 Za účelom zodpovedania druhej výskumnej otázky bolo zostavených šesť regresných modelov, ktorých účelom bolo preskúmať vzťah medzi jednotlivými komponentmi autonómie a jednotlivými motívmi migrácie (Tabuľka 2). Tab. 2: Autonómia vo vzťahu k jednotlivým motívom migrácie Jazyk Cestovanie Vzdelanie Občianska vybavenosť Práca Kultúrna otvorenosť Rod -,148* -,075 -,141* -,060 -,050 -,206*** Vek -,063 -,182 -,153 -,060 -,059 -,061 Kongruencia,092,052,051,096,153 -,011 Kontrola,074,020 -,013,029,060 -,028 Reflexia,062,223***,179***,054,036,207*** R 2 0,05 0,11 0,09 0,02 0,04 0,09 F (5, 369) 3,900*** 8,683*** 7,036*** 1,799 2,784 7,134*** Poznámka 1: zobrazené hodnoty sú regresné koeficienty (β) Poznámka 2: ***p 0,001; *p 0,05; Z prezentovanej analýzy je možné vidieť, že bolo zaznamenaných niekoľko štatisticky významných asociácií medzi Reflexiou a motívmi k migrácii. Pozitívne asociácie boli zaznamenané s cestovaním (β=0,223, p 0,001), vzdelaním (β=0,179, p 0,001) a kultúrnou otvorenosťou (β=0,207, p 0,001). Ostatné komponenty s motívmi k migrácii nepreukázali štatisticky významný vzťah. Podobne, regresné modely zamerané na motiváciu súvisiacu s jazykom, občianskou vybavenosťou a prácou, nepreukázali súvislosť s autonómiou. Signifikantné asociácie boli zaznamenané ešte z hľadiska rodu v prípade motivácií jazyka vzdelania a kultúrnej otvorenosti. Jednotlivé modely však neboli veľmi efektívne, čo sa týka vysvetlenej variancie v motívoch migrácie a samotné vysvetlené percento bolo relatívne nízke približujúc sa k maximálne desiatim percentám variancie, ako je možné vidieť v tabuľke 2.

5 21 Záver Prvým cieľom práce bolo identifikovať dôležité motivácie, ktoré môžu mať univerzitní študenti, keď zvažujú migráciu, teda dlhodobý alebo aj permanentný pobyt (život) v inej krajine. Za účelom zodpovedania tejto otázky boli formulované rôzne položky opierajúc sa o existujúci výskum v oblasti v kontexte európskych krajín a snahu zohľadniť špecifiká nášho prostredia (Mullet a kol. 2000). Výsledky poukázali na existenciu šiestich motivácií. Išlo o motiváciu naučiť sa alebo zdokonaliť sa v cudzom jazyku, cestovanie samé o sebe, získanie vzdelania, odísť za lepšími podmienkami života v cieľovej krajine v zmysle občianskej vybavenosti a služieb, motivácia pracovať v zahraničí a napokon kultúrna otvorenosť cieľovej krajiny. Tieto výsledky značne korešpondovali s literatúrou (Mullet a kol. 2000). Druhý cieľ nadväzoval na existujúci výskum, pri ktorom zohrávajú úlohu osobnostné faktory. Pričom dôležitosť osobnostných faktorov sa javí byť dôležitou pri rovnakom kontexte a možnostiach, kde existujú jednotlivci, ktorí sa rozhodnú odísť skôr ako iní. Viaceré práce sa to snažili podchytiť a charakterizovať takzvanú migrant personality (Canache a kol. 2013, Boneva a kol. 1998, Frieze a kol. 2006). V tejto práci sme sa špecificky zamerali na oblasť autonómie a autonómneho fungovania v chápaní SDT smerom k motivácii migrovať (Weinstein a kol. 2012, Deci, Ryan 1991). Výsledky poukázali na pozitívny, i keď slabý vzťah medzi inter-individuálnymi rozdielmi v sebareflexii a motívmi cestovať, vzdelávať sa a kultúrnou otvorenosťou ako motívmi k migrácii. Táto práca sa snaží prispieť k relatívne neprebádanej oblasti výskumu migrácie s dôrazom na rolu psychologických faktorov. Zatiaľ čo doterajší psychologický výskum sa zaoberal zväčša oblasťou osobnostných faktorov, prezentovaná štúdia využila koncept autonómie opierajúcej sa o súčasnú teóriu sociálnej psychológie. Je však potrebné poukázať aj na limity prezentovaného výskumu. Za dôležitý faktor je tiež možné považovať oblasť štúdia a špecializácie respondentov, čo je zvlášť relevantná premenná pre pracovné uplatnenie v zahraničí. Prezentovaná analýza ho nezahrnula, čo vytvára obmedzenia z hľadiska interpretácie. Zachytenie motívov je do veľkej miery hypotetické a nezohľadňuje mieru záväzku respektíve samotnú silu motivácie. Ide o korelačný výskum a zistenia sú len na asociačnej úrovni. Jednotlivé identifikované motivácie nie sú vyčerpávajúce a z hľadiska budúceho výskumu je potrebný hlbší kvalitatívnejší vhľad do danej problematiky. Poďakovanie Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV , APVV a Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied na základe zmluvy č. VEGA 1/0713/15. Literatúra BONEVA, Bonka a kol. Achievement, Power, and Affiliation Motives as Clues to (E)migration Desires. European Psychologist. 1998, vol. 3, no. 4, s ISSN CANACHE, Damarys a kol. Openness, extraversion and the intention to emigrate. Journal of Research in Personality. 2013, vol. 47, no. 4, s ISSN DECI, E. L. a R. M. RYAN. A Motivational Approach to Self - Integration in Personality. Nebraska Symposium on Motivation. 1991, vol. 38, s ISSN

6 22 FRIEZE, Irene Hanson, Susan B. HANSEN a Bonka BONEVA. The migrant personality and college students plans for geographic mobility. Journal of Environmental Psychology. 2006, vol. 26, no. 2, s ISSN MULLET, Etienne a kol. Studying, Working, and Living in Another EU Country. European Psychologist. 2000, vol. 5, no. 3, s ISSN WEINSTEIN, Netta, Andrew K. PRZYBYLSKI a Richard M. RYAN. The index of autonomous functioning: Development of a scale of human autonomy. Journal of Research in Personality. 2012, vol. 46, no. 4, s ISSN CHIRKOV, Valery a kol. Differentiating autonomy from individualism and independence: A self-determination theory perspective on internalization of cultural orientations and well-being. Journal of Personality and Social Psychology. 2003, vol. 84, no. 1, s ISSN Adresy autorov Mgr. Jozef Benka, PhD. Moyzesova 9, Košice jozef.benka@upjs.sk Prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc. Moyzesova 9, Košice olga.orosova@upjs.sk