ASPEKtY KoMPlEXnEJ StAroStliVoSti o ZDrAVotnE ZnEVýHoDnEnÉ DEti A MlADiStVýCH V PoDMiEnKACH DSS S AMBulAntnou StAroStliVoSŤou

Transcription

1 ASPEKtY KoMPlEXnEJ StAroStliVoSti o ZDrAVotnE ZnEVýHoDnEnÉ DEti A MlADiStVýCH V PoDMiEnKACH DSS S AMBulAntnou StAroStliVoSŤou Odborný materiál pre študentov príbuzných odborov a dobrovoľníkov v zariadení DSS SČK, ÚzS Košice - mesto Slovenský Červený kríž, územný spolok Košice - mesto Tento Švajčiarsko-Slovenský projekt je podporovaný prostredníctvom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie.

2 A u t o r i Kapitola 1: PhDr. Miroslava Heráková PhDr. Agnesa Kočišová, PhD. Mgr. Martina Repejová Kapitola 2: PhDr. Stanislava Hunyadiová, PhD. Bc. Silvia Banyaszová Mgr. Martina Klasovská Júlia Patriková MUDr. Katarína Šalamonová Kapitola 3: Veronika Gógová Mgr. Henrieta Hajdeckerová Mgr. Mária Petríková Kapitola 4: PhDr. Stanislava Hunyadiová, PhD. Mgr. Monika Kissová Mgr. Viera Mišková Všetkým autorom ďakujeme za cenné odborné príspevky a spoluprácu. Materiál bol zostavený v rámci projektu: CESTA pre postihnuté deti a mladistvých: Domov sociálnych služieb ako CEntrum komplexných služieb STArostlivosti. Tento Švajčiarsko-Slovenský projekt je podporovaný prostredníctvom Programu švajčiarskoslovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie. Na projekte sa finančne spolupodieľajú Švajčiarska konfederácia a Slovenská republika. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce Ďakujeme donorom za finančnú podporu projektu. Obsah Úvod Kvalita života zdravotne znevýhodnených detí a mladistvých v ambulantnej forme DSS Čo ovplyvňuje kvalitu života zdravotne postihnutých detí a mladých dospelých Ako dosiahnuť zlepšenie kvality života postihnutých detí a mladistvých Ako hodnotiť dosiahnuté zmeny Špecifické postavenie dobrovoľníkov a študentov v sociálnych službách Praktický príklad - zapájanie dobrovoľníkov do činností v sociálnych službách Charakteristika a očakávané prejavy správania, zdravotného stavu zdravotne znevýhodnených detí a mladistvých Zdravotný stav a prejavy správania sa klientov Miera naplnenia potrieb klienta ako spúšťač nežiaducich prejavov správania Obranné mechanizmy v reakciách zdravotne postihnutých detí a mladých dospelých Formy a techniky zvládania prejavov správania sa klientov s odporom vyplývajúcich zo zhoršenia zdravotného stavu Zásady a prístupy pre zvládanie agresívneho správania Charakteristiky a dôležité súvislosti diagnóz klientov DSS Praktický príklad - zvládanie záťažových situácií správania sa klientov v DSS SČK Aspekty poskytovania sociálnych služieb v rámci zariadenia Rozsah služieb poskytovaných v DSS SČK ÚzS Košice - mesto Denný program klientov v zariadení Edukácia klientov s ťažkým a viacnásobným postihnutím Bezpečnosť klientov v zariadení a mimo neho Psychické aspekty bezpečnosti klientov Fyzické aspekty bezpečnosti klientov Dôležitosť správneho výberu kombinácie klientov na aktivitu mimo zariadenia Praktický príklad - denný program a socializačné činnosti klientov Aspekty poskytovania sociálnych služieb v rámci domácej starostlivosti Vyrovnávanie sa rodinných príslušníkov s postihnutím dieťaťa Sociálne služby a domáca starostlivosť Metódy spolupráce s rodinnými príslušníkmi Terapeutická práca s rodinou Metódy práce s rodinou a klientom v domácom prostredí Spolupráca s rodinnými príslušníkmi v podmienkach zariadení sociálnych služieb Praktický príklad - spolupráca s rodinnými príslušníkmi klientov Zoznam bibliografických odkazov...39

3 Úvod Tento odborný materiál vznikol na základe potreby pomôcť potenciálnym dobrovoľníkom a študentom v odboroch sociálnych, zdravotníckych a pedagogických stredných a vysokých škôl v zorientovaní sa v činnostiach a úlohách domovov sociálnych služieb, najmä v ambulantnej forme so zameraním najmä na zdravotne znevýhodnené deti a mladistvých. Cieľom je, aby potenciálni dobrovoľníci a študenti týchto odborov získali reálnu predstavu o fungovaní DSS, o práci s klientom, rodinou, ale aj možnostiach pomoci, ktorú môžu poskytnúť sami. Dokument vznikol v rámci projektu Slovenského Červeného kríža územného spolku Košicemesto s názvom CESTA pre postihnuté deti a mladistvých: Domov sociálnych služieb ako CEntrum komplexných služieb STArostlivosti. Spolupracovali na ňom odborní zamestnanci domova sociálnych služieb SČK a experti z oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva a školstva. Témy a štruktúra dokumentu bola zvolená tak, aby chronologicky zorientovala čitateľa v problematike - od všeobecného úvodu, cez charakteristiku našich klientov, fungovanie zariadenia až po starostlivosť o klientov v ich domácom prostredí. Materiál prináša základné teoretické vstupy, ale jeho hlavným prínosom je najmä praktický pohľad odborníkov na každodenné situácie v zariadení. Zostavený bol tak, aby po preštudovaní brožúrky mali dobrovoľníci a študenti prehľad o činnosti DSS, prípadne si našli svoju oblasť pre možné dobrovoľníctvo, či dokonca svoju ďalšiu profesionálnu činnosť. 1 Kvalita života zdravotne znevýhodnených detí a mladistvých v ambulantnej forme DSS 1.1 Čo ovplyvňuje kvalitu života zdravotne postihnutých detí a mladých dospelých Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravotné postihnutie ako čiastočné alebo úplné obmedzenie schopnosti vykonávať niektorú činnosť či viac činností, ktoré je spôsobené poruchou alebo dysfunkciou orgánu. Podľa Libora Novosada (2009, s. 12) však postihnutie nemusí znamenať zníženie kvality života jednotlivca. Systém komplexnej sociálnej starostlivosti o deti a mladistvých so zdravotným postihnutím má spojiť tri hlavné aspekty, ovplyvňujúce kvalitu života: kvalitu domácej starostlivosti, služby inštitúcií a rozsah schopnosti socializácie klientov. Kvalita života je viacrozmerný fenomén; skúma biologické, materiálne, psychologické, sociálne, duchovné a ďalšie podmienky pre zdravý a šťastný život človeka (Kováč, 2007). Podľa definície WHO (1994) kvalita života je to, ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije a vo vzťahu k svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom. Hľadisko kvality života integruje spoločenský a individuálny život ľudí a vedie k syntéze interdisciplinárne spojených hľadísk rôznych vied (Payne, 2005; Kováč, 2007; Kočišová et al., 2012). V záujme zvyšovania kvality života detí a mladistvých so zdravotným postihnutím by mala spoločnosť vytvárať podmienky pre dosiahnutie čo možno najvyššieho stupňa sociálnej integrácie a sociálnej samostatnosti zodpovedajúcej charakteru znevýhodnenia, ich individuálnym potrebám a spoločenským podmienkam. Martina Kvarčáková a Marek Schneider (2005, s. 111) zdôrazňujú nasledovné dôležité činitele sociálnej integrácie zdravotne znevýhodnených: - potreba funkčného rodinného zázemia, - potreba integrácie, - potreba samostatnosti a nezávislosti, - potreba porozumenia a taktu, - potreba pomoci pri uspokojovaní základných životných potrieb, - potreba emocionálnych zážitkov a pod. Podľa uvedených autorov je pre deti a mladistvých so zdravotným postihnutím z hľadiska potreby funkčného rodinného zázemia najvhodnejším riešením výchova v rodine; pritom je však potrebné, aby boli rodičia odborne vedení: ako dieťa vychovávať, cvičiť, učiť, trénovať a ako s ním jednať. Ďalej je žiaduce, aby uvedené deti a mladiství mohli určitý čas denne stráviť v primeranom kolektíve (napr. ambulantné služby, denný prípadne týždenný pobyt v DSS). Aj osoby s mentálnym postihnutím sú podľa stupňa postihnutia do určitej miery schopné sa vzdelávať a podľa miery postihnutia aj prijímať nové vedomosti a zručnosti. Naplňovanie potreby integrácie je nutné plánovane skĺbiť od útleho detstva až do dospelosti; správne zameraná starostlivosť môže dieťa v niektorých prípadoch vyviesť zo stavu, ktorý zodpovedal pôvodne ťažkému vývojovému oneskoreniu. Nevyhnutná je spolupráca rodičov a ďalších rodinných príslušníkov s členmi multidisciplinárneho tímu. Za významné aspekty určujúce kvalitu života 4 5

4 zdravotne znevýhodnených detí a mladistvých v ambulantnej forme DSS považujeme: rodinu, okruh priateľov a známych, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť a pedagogickú starostlivosť. a) Rodina Najdôležitejším bodom pri zdravotne znevýhodnených deťoch a mladých dospelých je prijatie vlastnou rodinou tou najužšou (rodičia a súrodenci), ale aj širšou (starí rodičia, strýkovia, tety, bratanci a sesternice). Pre zdravotne znevýhodneného je potrebné zúčastňovať sa na dôležitých rodinných stretnutiach, výletoch, dôležité je aby mal možnosť zapojiť sa do chodu rodiny a mať šancu spolupodieľať sa na rozhodovaní v rodine. b) Okruh priateľov a známych Okruh priateľov a známych je určite jeden z najdôležitejších bodov pri kvalite života každého jedinca, nie iba zdravotne znevýhodneného. Pre nich je to dôležité na vytváranie citových a spoločenských väzieb mimo rodinu. S tým súvisí integrácia do vonkajšieho prostredia a samostatnosť klienta. Priatelia často pomáhajú prekonávať ľudské aj technické bariéry. 1.2 Ako dosiahnuť zlepšenie kvality života postihnutých detí a mladistvých Dosiahnutie zlepšenia kvality života je dlhodobou a zložitou úlohou, ktorá si vyžaduje spoluprácu klienta, rodiny a ľudí, ktorí prichádzajú do úzkeho kontaktu s klientom. Vyžaduje si to spoluprácu v jednej línii, aby každý z tohto tímu pracoval rovnakou metódou aj keď vlastným štýlom. V procese ucelenej starostlivosti o deti s telesným a kombinovaným postihnutím sa zložením multidisciplinárneho tímu zaoberá Jiří Jankovský (2003, 2006, 2007, s ), pričom vychádza zo svojich praktických skúseností v Detskom centre ARPIDA v Českých Budějoviciach. Zároveň definuje rolu sociálneho pracovníka ako kompetentného sprostredkovateľa v rámci multidisciplinárneho tímu, ktorý je schopný informovaným spôsobom obhajovať záujmy dieťaťa a rodiny vo všetkých odborných záležitostiach. Uvedené postavenie sociálneho pracovníka je znázornené na obr. 1, pričom autor používa termín sociálny pracovník na strane dieťaťa (klienta). c) Zdravotná starostlivosť Ďalším dôležitým bodom je zdravotná starostlivosť pediatra, neurológa, ortopéda a najdôležitejšia je rehabilitácia zdravotná, pedagogická, sociálna a pracovná. Nevyhnutná je vzájomná symbióza všetkých častí. Veľmi dôležitou zložkou je tiež psychologická, popr. psychiatrická pomoc či už pre klienta, alebo rodinných príslušníkov. d) Sociálna starostlivosť Pomoc inštitúcií ako MPSVaR, ÚPSVaR, samosprávy, obce a sociálnych pracovníkov je neoddeliteľnou súčasťou pri odľahčení rodiny a pomoci s právnymi a sociálnymi problémami. V ideálnom svete by každá takáto rodina mala mať jedného sociálneho pracovníka, ktorý by poznal jej problémy od začiatku a bol by jej predĺženou rukou v kontakte s úradmi, lekármi a vedel by im pomôcť a poradiť. Zariadenie domova sociálnych služieb (DSS) je veľkou pomocou pre klientov aj rodinu. Ambulantná forma (denná) slúži ako odľahčenie rodiny (možnosť zamestnania rodičov, psychohygiena) a zároveň slúži na integráciu do kolektívu a spracovanie neznámeho prostredia v spolupráci s inými ľuďmi. Činnosť DSS je smerovaná tak, aby dochádzalo k stimulácií a rozvíjaniu schopností dieťaťa. Každý klient má vytvorený individuálny plán, na ktorom klient participuje (ak to dokáže), prípadne zákonný zástupca a inštruktor sociálnej rehabilitácie za DSS. Ten spolupracuje pri tvorbe s ostatnými členmi tímu. Stimulácia sa dosahuje rôznymi činnosťami a terapiami učenie sebestačnosti, samostatnosti, rozvoja motoriky jemnej (písanie, kreslenie, zapínanie gombíkov, šnurovanie...) aj hrubej (pohyb, chôdza..). Z terapií je to najčastejšia fyzioterapia, muzikoterapia, arteterapia a biblioterapia. DSS ďalej poskytuje sociálne poradenstvo a informuje o kompenzačných pomôckach a pomáha pri ich zabezpečovaní. Celú túto činnosť zastrešuje multidisciplinárny tím odborníkov - sociálny pracovník, inštruktor sociálnej rehabilitácie, vychovávateľ, špeciálny pedagóg a iní odborníci. e) Pedagogická starostlivosť V našom štáte existuje systém špeciálneho školstva, prípadne možnosť integrácie zdravotne znevýhodnených detí a mladých dospelých do základného školstva spolu so zdravými deťmi. Deti prechádzajú špeciálnou pedagogickou diagnostikou, kde sa určí vek nástupu do školy v závislosti na mentálnych, pohybových a zdravotných problémoch. Súčasťou vyšetrenia je aj psychologické (prípadne psychiatrické) vyšetrenie. Dieťa sa zaradí do výučbového procesu a svojím vlastným tempom napreduje. S tým súvisí individuálny vzdelávací plán. Obr.1 Sociálny pracovník na strane dieťaťa (klienta) Zdroj: JANKOVSKÝ, Jiří Možnosti a podmínky mezioborové spolupráce v rámci multidisciplinárního tímu. Na príklade vzájomnej spolupráce odborníkov rôznych pomáhajúcich profesií, ktoré zabezpečujú realizáciu uceleného systému rehabilitácie v Detskom centre ARPIDA, poukazujú v rámci tzv. kruhovej starostlivosti na partnerský vzťah nielen medzi všetkými odborníkmi navzájom, ale aj voči rodičom dieťaťa so zdravotným postihnutím (voči klientovi). V uvedenom zariadení pracujú v rámci multidisciplinárneho tímu odborní pracovníci v zložení: 5 odborných lekárov, 2 psychológovia, 21 špeciálnych pedagógov, 6 ostatných pedagogických pracovníkov, 4 sociálni pracovníci, 2 klinickí logopédi, 9 fyzioterapeutov, 4 ergoterapeuti, 1 arteterapeut, 1 muzikoterapeut, 1 dramatoterapeut, 1 hippológ, 6 osobných asistentov a 2 detské sestry. Svojimi teoretickými vedomosťami a praktickými skúsenosťami dokazujú, že existujú reálne možnosti, ako vytvoriť v zariadeniach poskytujúcich služby postihnutým osobám fungujúce a hodnotné pracovné vzťahy, ktoré uspokojujú všetky zainteresované strany. Intenzita spolupráce rodiny s členmi multidisciplinárneho tímu závisí na stupni a druhu postihnutia dieťaťa. Kvalita tejto spolupráce však môže rozhodnúť o pripravenosti dieťaťa na jeho čo najúplnejšiu socializáciu a maximálne dosiahnuteľnú sebestačnosť (Kočišová, 2011, 2012). V týchto súvislostiach Libor Novosad (2009) zdôrazňuje nutnosť cieleného pôsobenia na postoje v rodine, ktoré by mali byť realistické ani neprimerané očakávania, ani zbytočný pesimizmus. Zároveň by nemali podporovať ani patologickú nesamostatnosť a závislosť jednotlivca na rodine, ani podnecovať neobmedzenú vieru rodiny so zdravotne znevýhodneným dieťaťom v súvislosti s pomocou štátu, obce či humanitárnych organizácií. Podľa uvedeného autora má byť základným aktívnym článkom 6 7

5 v procese integrácie detí i dospelých so zdravotným znevýhodnením predovšetkým rodina. Súčasťou adaptačného procesu detí a mladistvých so zdravotným postihnutím je komplexná rehabilitačná starostlivosť začlenenie do spoločnosti. Komplexná rehabilitácia je teda proces, ktorého cieľom je umožniť uvedeným deťom a mladistvým, aby dosiahli a zachovali optimálnu fyzickú, zmyslovú, intelektovú, psychickú a sociálnu úroveň a poskytnúť im prostriedky pre zmenu ich kvality života smerom k dosiahnutiu vyššej úrovne ich nezávislosti. Obsah komplexnej rehabilitačnej starostlivosti tvoria štyri základné zložky: zdravotná (liečebná rehabilitácia), výchovná (školská rehabilitácia), pracovná a sociálna rehabilitácia. Podľa Štefana Strieženca (2006) pri sociálnej rehabilitácii ide o súbor opatrení k zabezpečeniu dôstojného a maximálne možného hodnotného života detí a mladistvých, ktorí sú postihnutí fyzickou, mentálnou, zmyslovou alebo kombinovanou poruchou. So sociálnou rehabilitáciou je úzko spätá sociálna inklúzia, ako priorita sociálneho štátu a nástroj k zabráneniu sociálneho vylúčenia. V predslove k slovenskému prekladu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zdôrazňuje potreba komplexného multidisciplinárneho prístupu vo vzťahu k osobám so zdravotným znevýhodním. Potrebný je celospoločenský, nadrezortný prístup, zdôrazňuje sa aspekt ľudskoprávny, teda nielen medicínsky, ale ani čisto sociálny, redukovaný na sociálne dávky. Za nevyhnutný pritom považujeme partnerský vzťah nielen medzi všetkými odborníkmi navzájom, ale i partnerstvo vo vzťahu k rodičom detí a mladistvých so zdravotným postihnutím. Problematiku dosiahnutia zlepšenia kvality života postihnutých detí a mladistvých môžeme uzavrieť myšlienkou Damiána Kováča (2007, s. 392): Kvalita života nie je mať a užívať čo najviac a najlepšie z tohto sveta, ale byť stávať sa jedinečnou hodnotovou osobnosťou nielen pre seba, ale aj pre druhých. 1.3 Ako hodnotiť dosiahnuté zmeny Podľa zákona o sociálnych službách 448/2008 Z. z. 9 ods.1, ktorý citujeme: Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v 34 až 40 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len individuálny plán ). Ak je prijímateľ sociálnej služby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, súčasťou individuálneho plánu je aj program sociálnej rehabilitácie. Tým, že neexistuje jednotná šablóna na tvorbu individuálneho plánu (IP), snaží sa každé zariadenie vytvoriť plán podľa vlastných možností. V súčasnosti prebiehajú školenia a kurzy zamerané na túto problematiku. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (kľúčový pracovník) zákon o sociálnych službách 448/2008 Z.z. 9 ods.2. V zariadeniach DSS zvyčajne zodpovedá za tvorbu IP inštruktor sociálnej rehabilitácie, ktorý v spolupráci s ostatným personálom vypracováva IP, zaznamenáva zmeny a vyhodnocuje výsledky. IP obsahuje podrobnú charakteristiku klienta popis jeho rečových schopností, jemnej a hrubej motoriky, mentálnych schopností, sebaobslužných činností, zdravotných problémov. Na základe tejto charakteristiky a pozorovania a hlavne poznania klienta sa vyberú činnosti, ktoré sa budú zdokonaľovať. Vždy je potrebné vyberať iba jednu maximálne dve nové činnosti na učenie a činnosti, ktoré ovláda je potrebné stále precvičovať. Jednu alebo dve činnosti preto, aby klient mal čas zvládnuť, pochopiť a zžiť sa s novou činnosťou. Aby sme sa vyhli stresovým situáciám zo strany klienta a tiež, aby pri prípadnom probléme sme presne vedeli prečo nastal a nemuseli sme hádať, ktorá z nových činností ho spôsobila. Pri výbere činností je potrebné brať do úvahy, že aj prípadné zlyhanie pri nácviku novej činnosti nie je neúspechom, iba nám signalizuje, že klient ešte nie je pripravený, alebo že je potrebné zmeniť spôsob nácviku problematickej činnosti. Neskôr je sa možné opäť vrátiť k neúspešnej činnosti a pokúsiť sa ju znova nacvičovať. Tiež nie je dobré ak si určujeme čas za aký by mal klient novú vec zvládnuť, každý klient má svoje vlastné tempo. Na začiatku každého nácviku novej činnosti je sa potrebné dohodnúť na spoločnom jednotnom postupe s klientom, kolektívom, rodinnými príslušníkmi a s ľuďmi, ktorí prichádzajú s ním do úzkeho styku, aby sa nestávalo, že každý sa snaží dôjsť k rovnakému cieľu, ale každý iným spôsobom. Klient býva z toho rozrušený, lebo dostáva od každého iný pokyn a výsledok je, že nenapreduje. Túto okolnosť je tiež potrebné preskúmať aj pri stagnácii v nácviku, či každý dáva rovnaké pokyny a zbytočne klienta nemätie. Na základe všetkých týchto faktorov sa vypracováva hodnotenie IP, ktoré sa zaznamenáva a archivuje v spisoch klientov. V rámci systému komplexnej starostlivosti sa na vypracovávaní a hodnotení IP podieľa nielen inštruktor sociálnej rehabilitácie ale i ostatní odborní pracovníci, ktorí s klientom v DSS pracujú. IP hodnotia a k zmenám prispieva celý multidisciplinárny tím odborníkov sociálny pracovník, fyzioterapeut, vychovávateľ, špeciálny pedagóg, psychológ. V mnohých prípadoch by však bolo vhodné doplniť a prizvať na spoluprácu i zdravotníckych pracovníkov detského neurológa, pedopsychiatra a detského fyzioterapeuta. 1.4 Špecifické postavenie dobrovoľníkov a študentov v sociálnych službách Vymedzenie dobrovoľníctva Dobrovoľníctvo je multidimenzionálny fenomén a je dôležitou súčasťou života spoločnosti a jej rozvoja. Kontext dobrovoľníctva sa v posledných rokoch vo výraznej miere vyvíja; spoločenské trendy súvisiace s modernizáciou spoločnosti ako globalizácia, technologický rozvoj, demografické zmeny, nástup postmoderných hodnôt a zmeny v rodine a práci menia postoje ľudí vo vzťahu k dobrovoľníctvu (Brozmanová Gregorová, 2012). Podľa zákona NR SR č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Dobrovoľník, ktorý nedovŕšil vek 18 rokov, môže dobrovoľnícku činnosť vykonávať len so súhlasom svojho zákonného zástupcu a len pod dohľadom zodpovednej plnoletej fyzickej osoby. S výraznou podporou Európskej únie bol rok 2011 vyhlásený ako Európsky rok dobrovoľníctva 2011 (bližšie pozri UNV, 2011). Slovenských dobrovoľníkov a dobrovoľníčky motivuje k dobrovoľníctvu najmä ich silné presvedčenie, že je dôležité, aby človek pomáhal druhým a túžba stretnúť cez dobrovoľníctvo nových ľudí a nadviazať nové priateľstvá. Medzi dôležité motivačné faktory patria aj učenie sa z dobrovoľníckej skúsenosti a lepšie spoznanie seba, ľudí či organizácie, získanie pocitu lepšieho sebavedomia či sebahodnotenia, túžba získať nové vedomosti, skúsenosti či kontakty použiteľné v zamestnaní a radosť z uznania, ktoré dobrovoľníctvo prináša. Podľa Kataríny Šiňanskej (2011) môžeme medzi znaky dobrovoľníctva zaradiť dobrovoľnosť, spontánnosť, neformálnosť, tvorivosť, flexibilitu, prosociálnosť, aktívnosť, úžitok pre iných, finančnú neziskovosť, väčšiu alebo menšiu organizovanosť, prirodzenosť. Na viacerých vysokých školách v zahraničí je dobrovoľníctvo dokonca povinnou súčasťou štúdia (Šiňanská, 2011). Študentom umožňuje získať nové vedomosti, skúsenosti a schopnosti, vyššiu odbornosť, možnosť pracovať pod supervíznym vedením, získavať reflexiu na svoje pôsobenie z radov odborníkov a tým sa formovať ako budúci profesionál, možnosť oboznámiť sa s prácou rôznych subjektov v sociálnej sfére, vytvárať si vlastné dôležité kontakty do budúcnosti, jednoducho budovať si vrelý, aktívny a na reálnych očakávaniach založený vzťah k vlastnej profesii. Špecifickou skupinou v oblasti dobrovoľníctva sú študentky a študenti odboru sociálna práca, pričom by ich mal viesť k výkonu týchto činností samotný charakter štúdia. Ako uvádza autorka, sociálna práca a dobrovoľníctvo majú k sebe blízko aj vďaka podobným etickým, filozofickým východiskám a spoločnému historickému vývoju. Preto je častým fenoménom, že dobrovoľníctvo a dobrovoľníkov nachádzame všade tam, kde aj sociálnu prácu. 8 9

6 Kvalita práce dobrovoľníkov, ich ochrana a prínos Dobrovoľníctvo je mimoriadne významné a mnohé služby sú vylepšované a rozširované práve vďaka práci dobrovoľníkov. Dobrovoľníci obohacujú DSS a sú integrálnou súčasťou jeho služieb. Vzťah medzi pracovníkmi a dobrovoľníkmi má byť charakterizovaný vzájomným rešpektom, podporou a vzájomnou prospešnosťou. V súlade s legislatívou (Zákon o dobrovoľníctve) sú pripravovaní pre prácu a poučení o BOZP, čo svojim podpisom potvrdzujú v Dohode o vykonaní úloh pre Slovenský Červený kríž a je im poskytovaná ďalšia odborná potreba a poradenstvo pre ich dobrovoľnícku činnosť. Osobnostné predpoklady pre prácu/ činnosť dobrovoľníka v oblasti sociálnych služieb Koncepcia dobrovoľníckej činnosti s cieľom jej realizácie na vysoko kvalitnej úrovni definuje viaceré predpoklady, ktorými by mal dobrovoľník (študent) pri tomto svojom špecifickom postavení disponovať. Jednou z hlavných požiadaviek je, aby dobrovoľník bol schopný a ochotný pracovať samostatne i tímovo. Čo sa týka tímovej práce, predpokladaný je u neho kooperatívny postoj a zároveň v súlade s poslaním, cieľmi organizácie aj jeho lojalita, spoľahlivosť a zodpovednosť. Dobrovoľník by mal byť ochotný vzdelávať sa, byť zameraný na svoj osobnostný rast a sebarealizáciu i prostredníctvom vykonávania tejto neplatenej práce. Okrem vzdelanostných predpokladov potrebných pre počiatočné zaškolenie v dobrovoľníckej práci pod odborným vedením, sú pre výkon tejto činnosti rozhodujúce najmä osobnostné vlastnosti, schopnosti, morálne postoje. Potrebná je silná motivácia a osobná oddanosť jednotlivca. Dobrovoľnícka činnosť si vyžaduje zvýšenú flexibilitu myslenia a správania. Dobrovoľník by ju mal byť schopný vykonávať dlhodobo, systematicky a to i v prípade, že sa mu nedostáva okamžitej pozitívnej spätnej väzby od klientov, ktorí ju často nie sú schopní prejaviť očakávaným spôsobom pre ich mentálny alebo psychický stav. Dôležité je nenechať sa demotivovať, ale zotrvať a byť dostatočne aktívny, iniciatívny a kreatívny napriek rôznym možným prekážkam zo strany klientov vyžadujúcich si náročnejší prístup. Dobrovoľník by mal disponovať vyššou mierou frustračnej tolerancie, vyššou schopnosťou odolávať stresu a primeranou úrovňou adaptability. Požadovaná je schopnosť účinne reagovať na rôzne náhle ale i trvalé záťažové situácie vzniknuté v pracovnom prostredí, schopnosť efektívne predchádzať konfliktom, resp. vzniknuté konflikty efektívne riešiť, k tomu je nutná primeraná úroveň asertívneho správania dobrovoľníka. Vzhľadom k individuálnym potrebám klientov by dobrovoľník mal byť prosociálne a skôr extrovertovane orientovaný, s optimistickým životným postojom. Jeho komunikačné zručnosti by mali byť dostatočne rozvinuté tak, aby vedel vhodne komunikovať primerane mentálnej úrovni, psychickému stavu či veku rôznorodej klientely. K tomu je nutné disponovať tiež vyššou mierou vzájomnej tolerancie voči druhým. Z ďalších interpersonálnych zručností je dobrovoľnícka činnosť zvlášť citlivá na mieru prejavovania empatie. Dobrovoľník by mal byť schopný poskytnúť klientovi pocit podpory, bezpečia a spolupatričnosti. Tento svoj záujem o vytváranie a pestovanie harmonických vzťahov s druhými by však mal vedieť udržať na profesionálnej úrovni. Dobrovoľník musí vo zvýšenej miere dbať o to, aby jeho početnejšie väzby s klientmi boli výlučne profesionálne. K tomu je potrebná predovšetkým osobnostná zrelosť a citová vyrovnanosť dobrovoľníka, ďalej stabilita v prejavovaní emócií, neprítomnosť impulzivity, agresie, hostility či tenzie. Jednoznačne vylučujúcim kritériom je prítomnosť psychického ochorenia či iných vážnych zdravotných alebo súkromných ťažkostí u dobrovoľníka, ktoré by znemožňovali a ohrozovali výkon tejto náročnej dobrovoľníckej činnosti. Potom sme im vysvetlili chod zariadenia a predstavili im jednotlivých klientov. Dobrovoľníci majú možnosť vybrať si u nás činnosť, ktorú by chceli vykonávať napr. priama práca s klientmi, pomoc pri výrobe tématickej výzdoby s klientom (napr. ročné obdobia, sviatky a pod.), ale aj pri jednoduchej kancelárskej práci, popr. nakupovaní pomôcok. Pomáhajú tiež aj pri socializačných činnostiach napr. ak ideme s klientmi do botanickej záhrady, bábkového divadla, planetária a pod. Pomáhajú pri samoobslužných činnostiach, pri jedení, pri hrách s klientmi, ale aj pri výrobe pohľadníc a pozdravov a tiež aj ako dozor pri hrách na dvore a vychádzkach. V rámci úvodného stretnutia vždy zdôrazníme, že ak sa necítia pripravení na priamu prácu s našim klientom nie je hanba to priznať a nájdeme činnosť v ktorej sa budú vedieť realizovať. Zároveň dobrovoľníkov nabádame k tomu, aby z toho nemali výčitky, alebo dokonca traumu, pretože tak ako nie každý môže byť jadrový fyzik, tak nie každý môže pracovať s touto skupinou ľudí. A my si ceníme aj snahu o pomoc a záujem aj keď to nie vždy dopadne podľa ich a našich predstáv a niektorí dobrovoľníci a študenti už viac neprídu. V súčasnosti v našom zariadení prax vykonávajú stredoškoláci z Katolíckej strednej pedagogickej školy sv. Cyrila a Metoda v Košiciach, jedná sa o študentov tretieho ročníka odboru sociálnovýchovný pracovník, v rozsahu každú druhú stredu doobeda 4 študenti po dobu 3 mesiacov. Najskôr sa zoznamujú s prácou v DSS a s jednotlivými klientmi. Neskôr sú pridelení na jednotlivé úseky DSS kde pomáhajú zamestnancom pri ich práci. Svoju prax k nám chodia vykonávať aj študenti VŠ, konkrétne z Filozofickej fakulty UPJŠ z Katedry sociálnej práce z odboru Sociálna práca. Prax vykonávajú 5 dní po 6 hodín. Rovnako im je vysvetlený chod DSS SČK a sú oboznámení s jednotlivými klientmi a ich špecifikami. Potom vykonávajú jednotlivé činnosti pod dozorom a za pomoci personálu. Na záver je potrebné zdôrazniť, že tak ako vo všetkých pomáhajúcich profesiách, aj v dobrovoľníctve zohráva kľúčovú úlohu vzťah medzi pracovníkom resp. dobrovoľníkom a tým, komu je pomáhané; v našom prípade ide o zdravotne znevýhodnené deti a mladistvých, ako aj ich rodiny. Pri profesiách, ktoré majú druhým pomáhať, klienti očakávajú, že tí, ktorí im pomáhajú, prejavia aj osobný záujem; k tejto problematike študentom a dobrovoľníkom odporúčame publikácie od Karla Kopřivu (2006), Ivana Úlehlu (2007), Márie Šustrovej (2008), Oldřicha Matoušku (2005), Evy Žiakovej et al. (2011) ale i mnoho ďalších podobných publikácií zameraných na rôzne pomáhajúce profesie a dobrovoľníctvo. 1.5 Praktický príklad - zapájanie dobrovoľníkov do činností v sociálnych službách Dobrovoľníci sú špecifickou skupinou, s ktorou naše zariadenie spolupracuje. V minulosti sme oslovili jednotlivé SŠ a VŠ so zameraním na sociálnu prácu, vychovávateľstvo a zdravotníctvo v Košiciach, z ktorých sa nám prihlásili študenti, ktorí mali záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť. Na začiatku sme ich pozvali do zariadenia, kde sme sa ich opýtali na ich predstavu pomoci a ich nápady

7 2 Charakteristika a očakávané prejavy správania, zdravotného stavu zdravotne znevýhodnených detí a mladistvých 2.1 Zdravotný stav a prejavy správania sa klientov Keď niekoho chceme označiť diagnózou, človek prestane byť človekom, ale stane sa napríklad schizofrenikom, autistom, mentálne postihnutým, psychotikom a podobne. Mentálne postihnutie nie je jedinou charakteristikou popisovaného jedinca, tento jedinec je v prvom rade človek, má svoju všednú ľudskú stránku a všetky ľudské práva. Faktory, ktoré spôsobujú vývinové oneskorenia, oslabujú schopnosť budovať vzťah s novými opatrovníkmi, ktorí sa mu snažia vytvoriť bezpečné prostredie v zariadení. Deti kvôli svojmu zdravotnému stavu váhajú nadväzovať nové kontakty, pretože majú za sebou rôzne skúsenosti Miera naplnenia potrieb klienta ako spúšťač nežiaducich prejavov správania Medzi základné životné potreby každého jedinca patria: - Fyziologické potreby výživa, tekutiny, vzduch, spánok, vyprázdňovanie, sexuálne potreby, - Existenčné potreby bezpečie, nepociťovanie strachu, neistoty, strecha nad hlavou, súkromie - Sociálne potreby spolupatričnosť, byť prijatý druhými, patriť niekam, k niekomu, - Potreby osobnosti úcta kompetentnosť, úspech, uznanie inými, prestíž, povesť, rešpekt, - Sebarealizácia sebaaktualizácia, potreba realizácie vlastného potenciálu, rastu. Z hľadiska vývinu sa základnejšie potreby uspokojujú jednoznačnejšie. Vyššie potreby sa vo svojich prejavoch viacej individualizujú. Potreby človeka sú uspokojované s prostredím. Niekedy sú potreby označované aj ako motívy vnútorné príčiny správania a činnosti. Základné delenie motívov: - Vrodené pud sebazáchovy, zachovanie rodu, - Získané starostlivosť o chorých, pomoc slabším a pod. Z hľadiska duševného diania biogénne súvisia so zachovaním organizmov - sociogénne súvisia so žitím a utváraním človeka, - psychogénne súvisia so svetom ideí. Spúšťačom nežiaducich prejavov správania sa dieťaťa s postihnutím je nenaplnenie potrieb, zhoršenie zdravotného stavu, aj obyčajným nachladnutím, či bolesťou hlavy, zubov atď. Príčiny nevhodného, problémového správania sa klienta: - fyzická bolesť nepohodlie, - psychická úzkosť, - neschopnosť vyjadrovať špecifické potreby, - reakcie na požiadavky, ktoré kladie okolie, 12 13

8 - nevhodné správanie môže byť len príznakom blížiacej sa choroby. Nenapĺňaním potrieb dieťaťa ale aj rodinných príslušníkov dochádza k problémovému správaniu, pretože postihnutý jedinec je závislý na druhom človeku do takej miery ako si to vyžaduje jeho zdravotný stav, alebo postihnutie. Hierarchia potrieb súvisí s motiváciou človeka. Saturácia potrieb je vyrovnávanie stavu nedostatku, tak pre rodinných príslušníkov ako aj pre dieťa stavom nerovnováhy, ktorá sa najčastejšie prejavuje agresiou. V závislosti od veku máme predstavu o správaní človeka a o vývinových úrovniach. U dieťaťa, u ktorého došlo k vývinovým oneskoreniam, je nereálne očakávať, že jeho vývin bude korešpondovať s jeho vekom. Kvôli svojim skúsenostiam môžu byť v niektorých oblastiach primerane rozvinuté, kým v iných ukazujú spomalenie. Deti s oslabením sú veľmi zraniteľné, kvôli mnohým genetickým, prenatálnym a environmentálnym vplyvom, a preto reakcie na nepredvídateľné situácie v ich vnútornom svete je potrebné eliminovať, odhadnúť a predchádzať im. Agresia je útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. S výskytom agresivity súvisí množstvo psychických a fyzických stavov, ktoré spoločne tvoria tzv. biobehaviorálny stav. Aktuálny fyzický a psychický stav zahŕňa faktory ako bdelosť, únavu, hormonálne zmeny, účinky liekov, príjem kofeínu, záchvat, psychiatrické poruchy, nedostatok jedla, náladu, chorobu alebo bolesť. V niektorých prípadoch môžeme problémové správanie obmedziť, pokiaľ sa nám podarí upraviť biobehaviorálny stav jedinca. Súvislosť medzi týmito stavmi a zvýšeným výskytom agresivity zistíme pomocou funkčného zhodnotenia Obranné mechanizmy v reakciách zdravotne postihnutých detí a mladých dospelých Aktívne reakcie - fight or flight - boj alebo útek, telo sa pripravuje na rýchlu a produktívnu akciu - zrýchlený tep, dych, napätie vo svaloch, nepokoj, agresivita, vulgarizmus. Pasívne reakcie - mŕtvy chrobák - telesné pochody sa znižujú, bledosť, strnulosť, ochabnutosť, šoková reakcia, pohľad do neznáma. Rozpoznateľný stav klienta pre rozhodnutie sa riešenia problému prostredníctvom krízovej intervencie je agresia, útok - verbálne, neverbálne, fyzický útok. Za závažnejší považujeme únik, presun zo šokového stavu do depresie, nakoľko zvyšuje možnosti samovraždy, celkovej (napr. u lekárov - sú chorí, vedia, čo ich čaká, tak sa zabijú), demonštračné prejavy (nechce sa zabiť, ale upútať pozornosť), skutočná (momentálne nevidí iný spôsob riešenia). Medzi ďalšie možnosti prejavov u klienta patria: - Únik do choroby, únik faktický, únik symbolický - zakryje si tvár, fantazijný únik, - deštruktívne správanie - voči druhým i sebe, - represie - vytesnenie toho, čo sa v skutočnosti deje, vytesnenie z vedomia, - supresia - zámerné a vedomé potlačenie spomienok, - regresia - uniká do nižších vývojových etáp, - inverzia - prevrátené správanie, - popieranie, potlačenie skutkového stavu, - projekcia - pripisovanie vlastné chyby druhým ľuďom (za to môže on, nie ja), - introjekcia - premietanie problémov druhých ľudí do vlastného života, - racionalizácia - rozumové zdôvodnenie si riešenia problému - znižuje emocionálnu záťaž, - sebaobviňovanie - za všetko môžem len ja. 2.2 Formy a techniky zvládania prejavov správania sa klientov s odporom vyplývajúcich zo zhoršenia zdravotného stavu Napĺňanie potrieb klientov a príprava na zdravotné komplikácie je efektívnym nástrojom prevencie práce s klientom tak ako sú jeho súčasťou aj ovplyvňovania vlastného sebavedomia detí, prostredníctvom modelov a vzorov, ktoré sa v procese života menia, prispôsobujú, formujú, upevňujú, preto sú výrazným činiteľom sprostredkovania pocitov, názorov a sebapresadzovania u klienta. Dobrovoľníci sú neraz veľkým vzorom pre klienta, veľkým kamarátom, od ktorého môžu podvedome odpozerať a učiť sa vhodné spôsoby prejavov, reakcií na situácie. Často až prostredníctvom nástrojov, vzorov, ktoré preberajú, alebo porovnávajú sa s nimi nachádzajú vlastný pokoj, svoju pozíciu, alebo smerovanie. Oblasť modelov a vzorov s výraznou možnosťou ovplyvňovania prispievajú k reflexii správania dospelého. Dieťa vycíti neistotu, obavy, strach, agresiu dospelého a prenáša na seba jeho pocity. Úlohou dospelého je pomáhať jedincom poradiť si s dôsledkami svojho správania, vzor správania dospelého je najlepším príkladom, riadiť sa heslom, druhý ma napodobňuje, bez toho, aby som mu hovoril čo a ako má robiť. Stratégie zamerané na zmiernenie pravdepodobnosti výskytu problémového správania: - rozvíjanie schopností, - rozvíjanie dostatočných komunikačných schopností, - zásada nízkych nárokov, - zmeny v prostredí, - budovanie vzťahov, - ponuka hodnotných aktivít a rutín, - nikdy nereagovať na agresivitu agresivitou Zásady a prístupy pre zvládanie agresívneho správania V prípade agresívneho správania klientov by odborný personál mal uplatňovať nasledujúce zásady správania sa: - zostať v pokoji, - minimalizovať očný kontakt, - uprednostňovať státie v uhle 45 k osobe ako pred ňou, - rešpektovať osobný priestor, - minimalizovať fyzický kontakt, - vyhýbať sa agresívnemu postoju, - zachovať pokojný tón hlasu, - vyjadrovať sa pozitívne. Behaviorálne prístupy: - používať hudbu na upokojenie situácie, vykonávať telesné cvičenie, masáž, dýchanie zhlboka, utišovanie, pokojný hlas a posilňovanie silných stránok osobnosti. Zásady terapeutického prístupu zameraného na klienta: Terapia klienta odpovedá na otázky: - Ako motivovať klienta ku zmene? - Ako ho odmeňovať a prípadne trestať? - Terapia personálu: Ako zmeniť naše správanie, aby sme nevyprovokovali problémové správanie? Naozaj sa klient môže správať inak? Nie je jeho správanie maximum, čo mu jeho hendikep a možnosti organizácie dovolia? Terapia organizácie: - Ako zmeniť organizáciu tak, aby lepšie vyhovovala požiadavkám klienta? - Aké zmeny urobiť, aby sa personál cítil istejšie a kompetentnejšie? V praxi by mala byť terapia klienta až na poslednom, treťom mieste. Klient totiž vo väčšine prípadov vstupuje do terapeutického procesu nedobrovoľne. Cieľom personálu je vždy prevencia problémového správania. Niekedy však dochádza aj napriek kvalitnej prevencii k agresívnemu správaniu sa klienta. Každý incident fyzickej agresie má tri na seba nadväzujúce fázy: - rozčuľujúca fáza: klient začína prežívať negatívne emócie, ktoré môžu byť manifestované ako: zrýchlený dych, zrýchlený tep, potenie, sčervenanie, napnutie svalstva, vyzývavý pohľad, nadávanie, pľuvanie, nadmerná gestikulácia a pod. Sú to akékoľvek prejavy negatívneho 14 15

9 emočného prežívania, pri ktorých klient nie je fyzicky agresívny. - fáza fyzickej agresie -klient hryzie, kope, bije päsťami, škriabe, je vo fyzickom agresívnom kontakte s personálom alebo inými ľuďmi. - skľudňujúca fáza - nastáva vo chvíli, kedy klient prestal byť agresívny, ale ešte nie je emočne kľudný. V tejto fáze negatívne emócie postupne odznievajú. Veľmi často klient prechádza z hnevu do smútku. Rozborom incidentu sa snažíme zistiť, prečo sa klient správa problémovo. Pokiaľ je klient verbálny a je schopný adekvátne vyhodnotiť sociálnu situáciu, rozbor incidentu prevedieme s klientom. Rozbor incidentu by mal prebehnúť až po úplnom odznení incidentu. Na základe rozboru incidentu navrhujeme prevenciu problémového správania. Celý incident personál uzavrie zápisom incidentu. Cieľom personálu v rozčuľujúcej fáze je zachovať sa ku klientovi tak, aby incident následne nepokračoval do fázy fyzickej agresie. V rozčuľujúcej fáze môže personál využiť nasledovné stratégie: - ignorovanie, - snaha vyriešiť problém, ktorý má klient, - presmerovanie pozornosti klienta na inú aktivitu, - podanie skľudňujúcej medikácie na vlastnú žiadosť klienta (predpísanú lekárom, alebo podávanie placeba), - oznámenie následkov, čo sa stane, ak bude v problémovom správaní pokračovať, - verbálne skľudňovanie, - neverbálne skľudňovanie. Rozhodnutie, ktorú stratégiu alebo kombináciu stratégií zvolíme, záleží na aktuálnej situácii, našich možnostiach, poznania klienta a času, ktorý máme. Dôležité je rozlíšenie stratégií podľa miery emočného prežívania klienta. Pre zvládnutie nízkej intenzity negatívnych emócií je vhodná ignorácia, vyriešenie problému, presmerovanie pozornosti, podanie medikácie na žiadosť klienta a oznámenie následkov. Pri vysokej intenzite je vhodné verbálne a neverbálne skľudňovanie. Ignorovanie správania klienta je vhodnou stratégiou v prípade, keď klient prežíva veľmi nízku intenzitu svojej negatívnej emócie (nie je skoro vôbec naštvaný), alebo keď len verbalizuje svoje myšlienky. Ľudia s mentálnym postihnutím nerozlišujú, čo možno povedať nahlas a čo má zostať iba v myšlienkach. Vo chvíli, keď v ľahšej záťažovej situácii klient napr. povie niečo zlé o personále, ignorácia je vhodná stratégia ako nerozpútať výraznejšie problémové správanie. Vyriešenie problému patrí (rovnako ako ignorovanie) medzi stratégie, ktoré pomáhajú skôr pri nižšej intenzite negatívnych emócií. Často však klientov problém nemôžeme vyriešiť a to z troch dôvodov: - klientov problém nepoznáme, - klientov problém poznáme, ale nemôžeme ho riešiť, - klientov problém poznáme, ale nechceme ho riešiť, z dôvodu smerovania k vyšším terapeutickým cieľom. Ďalšou stratégiou, ktorú možno použiť pri nižšej intenzite negatívnych emócií je presmerovanie pozornosti. Pokiaľ má klient ľahkú mentálnu retardáciu, môžeme prevedenie pozornosti postaviť na rozhovore (spomínanie na príjemnú situáciu, rozhovor o téme, ktorá klienta zaujíma, spomínanie nad fotografiami a pod). Pokiaľ má klient ťažší stupeň mentálnej retardácie, budeme sa snažiť presmerovať pozornosť dodaním iného stimulu, ktorý klienta zaujme, a ktorý môže byť spojený so zmenou prostredia, kde sa klient rozčúlil (prechádzka, relaxačná miestnosť, dať si kúpeľ, dať si niečo k jedlu, dať klientovi obľúbenú hračku a pod). Stratégia, ktorá sa dá využiť pri vyššej intenzite negatívnych emócií je verbálne skľudňovanie. Ide o stratégiu založenú na slovnom potvrdení pravdivosti emócie, ktorú klient má a práve prežíva. Princípom je, že klient v tú chvíľu dostane za pravdu, čo všeobecne vedie k skľudneniu. Stratégia, ktorá sa využíva pre vyššiu intenzitu negatívnych emócií a uplatňuje sa súbežne s verbálnym skľudňovaním je neverbálne skľudňovanie. Jedná sa o stratégiu založenú na reči tela. V praxi sa rozhodujeme, či klienta objímeme, alebo sa radšej vzdialime. Objatie uplatňujeme iba ak: - klient má rád dotyky vo chvíľach pohody, - nie sme zdrojom hnevu klienta, - zo skúsenosti vieme, že klient v ťažkých chvíľach objatie vyhľadáva. Pokiaľ sme zdrojom hnevu, alebo klient nemá rád naše dotyky vzdialenosť od klienta zväčšujeme. Môžeme opustiť aj spoločnú miestnosť, pretože klient sa často po odchode personálu skľudňuje rýchlejšie. Cieľom personálu vo fáze fyzickej agresie je snaha, aby klient nikoho nezranil, aby nezranil seba a aby nezničil majetok. Personál sa môže brániť aj tak, že obmedzí klienta v pohybe t.j. využíva reštriktívny postup, jednanie, ktoré ťaží z autority člena personálu nad dotyčným klientom a pritom prekročí hranice, ktoré sú obvyklé vo vzťahoch medzi ľuďmi. K obmedzeniu pohybu klienta používame nasledovné reštrikcie: - fyzickú, - mechanickú, - chemickú. Najskôr sa snažíme zvládnuť agresiu fyzicky (úchopy a sebaobrana), potom mechanicky (zamknutie klienta v miestnosti), a nakoniec chemicky (podanie medikácie indikovanej lekárom). Cieľom personálu v skľudňujúcej fáze je urobiť všetko pre to, aby incident neprešiel do ďalšieho incidentu a skľudňujúca fáza prebehla pokiaľ možno čo najrýchlejšie (rýchlosť skľudnutia nie je až taká dôležitá pre klienta, ako pre ostatných okolo). Stratégie, ktoré personál môže využiť v tejto fáze sú nasledovné: - verbálne skľudňovanie, - neverbálne skľudňovanie, - presmerovanie pozornosti, - rozbor incidentu. Pre zmenu problémového správania sa používa terapeutický postup, ktorý vychádza z terapeutického postupu EDM-Eden Decision Model. Člení sa do piatich krokov: 1. Zaznamenanie problémového správania, behaviorálna a funkčná analýza správania, lekárske posúdenie. 2. Analýzy prostredia. 3. Analýzy činnosti. 4. Diferenčné spevňovanie odmeny za vhodné správanie. 5. Averzívne tlmenie. Pri terapii sa musí dodržať následnosť krokov, terapia sa postupne vždy o ďalší krok rozšíri Charakteristiky a dôležité súvislosti diagnóz klientov DSS V zariadeniach sociálnych služieb sú najmä klienti s Dg. DMO, Autizmom, Epilepsiou, Fenilketonúriou a klienti so svalovou dystrofiou. Detská mozgová obrna (ďalej DMO) patrí k závažným chronickým neurologickým ochoreniam v detstve a s pribúdajúcim vekom pacienta aj v dospelosti. Je to celoživotný zdravotný a spoločenskosociálny problém. Starostlivosť o dieťa s DMO musí byt komplexná. Znamená to vytvorenie multidisciplinárneho tímu viacerých odborníkov, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je rodina dieťaťa. Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená rehabilitácia. Trvalou snahou rodiny, v spolupráci s lekárom, rehabilitačným pracoviskom, školou a sociálnym pracovníkom možno zlepšiť kvalitu každodenného života pacienta a umožniť jeho začlenenie do spoločnosti. DMO je najrozšírenejšia psychomotorická porucha vznikajúca v najrannejšom veku následkom poškodenia vyvíjajúceho sa nezrelého mozgu. Najčastejšie ide o krvácanie do mozgu, nedostatočné zásobenie mozgu dieťaťa kyslíkom a glukózou. Príznaky DMO: Pohybové poruchy sa objavujú počas vývoja v prvom roku života, príznaky do roka sú nešpecifické, pozorujeme len odchýlky v chovaní dieťaťa, niekedy je dieťa ochabnuté, hovorí sa tomu pasívne držanie, ktoré je závislé na polohe, alebo naopak je pohyblivosť nadmerná. Dieťa vtedy reaguje aj na najmenší podnet zášklbami končatín, alebo celého tela. Najmarkantnejšie sa porucha prejaví v polohe na brušku, keď dieťa nedvíha hlavičku a má asymetriu v celkovom držaní tela, vytáčanie do strán, napínanie končatín

10 Typy DMO: Do jedného roka veku dieťaťa hovoríme o Centrálnej koordinačnej a tonusovej poruche, obraz typický pre DMO sa stanoví po 1 roku veku Základné príznaky zvýšené alebo znížené svalové napätie, spasticita, alebo aj prelínanie príznakov DMO Spastické formy 1. Diparetická forma postihnutie dolných končatín, prejavy spasticity na oboch dolných končatinách, natiahnutie v kolenách a ohnutie chodidiel dole. Pôvod poruchy je v zakrvácaní kmeňových štruktúr, ktoré je najčastejšie u nedonosených detí. Dieťa je psychicky relatívne v dobrom stave, dobre zvláda pohyby horných končatín. Rehabilitáciou a medikamentmi sa často podarí svaly uvoľniť a začína veľmi pozvoľná cesta k zlepšeniu hybnosti dolných končatín, až k samostatnej chôdzi. Pozitívny znakom je dobrý intelekt, výsledný obraz chôdze je daný rozsahom postihu mozgového postihnutia, typická je nožničková chôdza, spasticita v oblasti kolienok a špičkovanie, buď samostatná alebo s pomôckami ako franc. barle, alebo trojbodové palice, výchova detí je v rámci možností ako u zdravých detí. 2. Hemiparetická forma - pohybové postihnutie končatín jednej polovice tela, viac býva postihnutie hornej končatiny, spôsobené postihnutím hemisfér, a to na protiľahlej strane ako je obraz DMO. Príčina je v poruche zásobenia mozgovej hemisféry krvou pri poškodení prívodnej tepny, alebo zápalom. Obraz hemiparézy sa stáva nápadným až v 5-6mesiacoch, až pri očakávaní cieleného pohybu nastáva zmena v obratnosti strán, nastáva zvýšené napätie končatín. Obraz hemiparézy prechádza rôznymi obmenami, ktoré závislé na vývoji, dozrievaní mozgu aj hlavne od terapie a to pohybovej, snaha je naučiť deti správnym pohybom. Psychicky môžu byť zaostalé ale nie je to pravidlom, deti sa môžu zaradiť do rôznych činnosti po zvážení celkového stavu, schopné sú samostatnosti, študovať, zaradiť sa do bežného života. 3. Kvadruspastická forma postihnutie všetkých končatín, príčina- poškodenie mozgového kmeňa, a niekedy aj oboch hemisfér. Vývoj daného typu je rôzny, v dojčenskom veku deti sú hypotonické, avšak spasticita môže byť aj od začiatku. Horné končatiny sú ohnuté, a dolné sú viac natiahnuté. U tejto formy DMO je psychické postihnutie rozsiahlejšie, pretože ide o postihnutie hemisfér, preto aj u prípadov s rozvinutým klinickým obrazom je malá pravdepodobnosť na výraznejšie zlepšenie pohyblivosti a psychickej poruchy. Výchova vychádza z reálneho hodnotenia stupňa psychickej poruchy a poruchy pohyblivosti podľa stavu a pripravuje plán nácviku, stanovenie programu a cieľa ktorý chceme dosiahnuť. Nespastické poruchy: 1. Dyskinetický typ prejavuje sa vôľou nepotlačiteľnými pohybmi, nekoordinované a neúčelné pohyby narušujú normálnu pohyblivosť. Príčinou je porucha šedej hmoty v mozgovom kmeni (bazálne gangliá), kde je centrum pre riadenie normálnej pohyblivosti. Hypotónia prechádza asi v 8. mesiaci do obrazu mimovoľných pohybov a to v dobe, kedy už dieťa by malo ovládať svoje pohyby. Intelektová úroveň je relatívne dobrá, ak nie je poškodenie súčasne aj oblasť hemisfér, často deti sú schopné vysokoškolského štúdia, ale je dosť ťažko ovládateľná pohyblivosť, často sú porušené dýchacie svaly a reč, pre prítomnosť mimovoľných grimasoidných pohybov sú psychické zábrany,, odmietajú hovoriť grimasy nezodpovedajú mysleniu a emóciám. 2. Hypotonický typ zvláštna prechodná forma DMO. U väčšiny detí dochádza k vymiznutiu hypotónie a dochádza k prechodu na inú formu pohybového alebo psychického postihnutia, hypotónia je typický príznak ranného detstva, to je obdobie od narodenia po 3-4mesiac veku, nápadné zníženie svalového napätia. Svalové napätie sa mení podľa dozrievania nervových štruktúr, preto sa hovorí o prechodnej zmene, hypotonická forma prechádza do iných foriem DMO - nástup mozočkových príznakov, hypotónia ustupuje ale prejavuje sa porucha cielených pohybov, neobratnosť, oneskorenie lezenia, chôdze. Intelekt je dobrý, možné aj vysokoškolské vzdelanie. Autizmus (z gréckeho autós = sám) je pervazívna vývojová porucha, špecifická duševná porucha. Patrí medzi prenikavé vývinové poruchy (porucha preniká do všetkých častí vývinu jedinca, v prvom rade do vývinu komunikácie, sociálnych vzťahov, predstavivosti, správania, hry a záujmov). Prejavy porúch sú v jednotlivých prípadoch podobné, no ich stupeň môže byť rôzny. Porucha sa prejavuje v rannom detstve, približne do 3 rokov života. Postihnutie v oblasti komunikácie zahŕňa problémy porozumieť reči druhých a udržiavať zmysluplnú konverzáciu. Deficit v komunikácii je hlboko spojený s problémami pri vytváraní vzťahov - osoby s autizmom majú problémy udržiavať funkčnú komunikáciu s ostatnými, a teda majú veľmi obmedzené možnosti vytvárať vzťahy. Kvôli chýbajúcej predstavivosti sa jednotlivci s autizmom venujú limitovanému množstvu stereotypných činností. Autistické poruchy sa rozdeľujú do štyroch skupín. Okrem psychogénného a somatogénného autizmu sa rozlišuje Kannerov a Aspergerov syndróm. Tieto dva syndrómy tvoria hlavné formy autizmu. Všetky formy majú spoločné to, že je narušené hlavne správanie sa medzi ľuďmi a komunikácia. Pre mnohých rodičov je preto len ťažko možné vytvoriť si k svojmu autistickému dieťaťu kontakt, čo pre postihnuté rodiny predstavuje veľkú záťaž a znepokojenie. U autistických detí často pozorujeme, že si nie sú vedomé existencie alebo pocitov iných ľudí. Stáva sa tak, že autistické dieťa nespozoruje napr. žiaľ svojej matky a nereaguje naň. Ak sú autistické deti smutné, väčšinou nevyhľadajú útechu, alebo nevedia svoju túžbu po úteche primerane vyjadriť. Na rozdiel od zdravých detí je nápadné, že autisti takmer nič nenapodobňujú, takže napr. neopätujú ani zakývanie na rozlúčku. Do hrania zapájajú postihnutí iné osoby len zriedka. Schopnosť autistických detí nadväzovať priateľstvá je celkovo veľmi narušená. Viacero autistických detí sa nedorozumieva ani verbálne ani rečou tela. Autisti tak s inými ľuďmi nenadväzujú kontakt ani pohľadom ani úsmevom. Aj na pokusy nadviazania kontaktu z okolia reaguje mnoho postihnutých odmietavo; autistické deti sa tak často napr. bránia objatiu. Nápadný je aj nedostatok aktivít a hier spojených s fantáziou. U autistov, ktorí hovoria, sú často nápadné zvláštnosti reči. Melódia hlasu je charakteristická nezvyčajným prízvukom, rýchlosťou alebo výškou tónu. Ďalšími rečovými zvláštnosťami je stále opakovanie určitých slov alebo viet, používanie ty, keď sa myslí ja a vymýšľanie si slov. Preto je schopnosť nadviazať alebo viesť rozhovor väčšinou veľmi obmedzená, napriek dostatočnej rečovej schopnosti. Pri pozorovaní autistických detí je najprv nápadné, že veľa postihnutých stále opakuje určité pohyby tela, od pohybov rúk až po pohyby celého tela. Časté je aj stále zaoberanie sa určitými, najmä mechanickými objektmi. Na zmeny v každodennom prostredí, napr. na prestavenie nábytku, reagujú autisti často veľkou stiesnenosťou. Často trvajú na tom, aby boli opakujúce sa aktivity vždy vykonávané rovnako, napr. aby sa pri nakupovaní dodržiavala vždy tá istá cesta. Oblasť záujmu postihnutého je celkovo veľmi obmedzená, pričom sa svojim záujmom venujú veľmi tvrdošijne. Pri psychologickej liečbe autistických detí sa pracuje s predmetmi odmien. Odmeňuje sa každé požadované správanie, ako napr. naviazanie kontaktu s iným dieťaťom. Pritom je dôležité zaoberať sa potrebami dieťaťa. Ak sa dieťa napríklad veľmi rado zaoberá s hračkárskymi autíčkami, je mimoriadne účinné ponúknuť dieťaťu ako odmenu takéto hračkárske autíčko. Do tohto tréningu sú silne začlenení rodičia, aby mohli svoje dieťa podporovať aj v domáckom prostredí. Okrem toho sa môže tým, že sú rodičia pre dieťa pozitívnym zdrojom reakcií na vlastné správanie, zlepšiť jeho vzťah k rodičom. Epilepsia je chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje záchvatmi. Problémom je najmä, že k nim dochádza bez zjavnej príčiny a vonkajšieho podnetu. Neraz túto komplikáciu dopĺňajú aj ďalšie príznaky poškodenia mozgu, napríklad obrna alebo znížený intelekt. Jednoduché parciálne záchvaty Pri tomto type nebýva porucha vedomia. Epileptický výboj vzniká v ohraničenej oblasti jednej mozgovej hemisféry. Klinicky sa môže prejaviť motorickou zložkou zášklbami, stáčaním hlavy, senzitívnymi príznakmi (mravenčenie, tŕpnutie), senzorickými narušené zrakové, sluchové a pachové vnemy, vegetatívnymi začervenanie pokožky, resp. blednutie, psychickými poruchy reči, vnímania času a priestoru, snové stavy, ilúzie, poruchy rovnováhy. Často sú akousi aurou úvodným prejavom nasledujúceho veľkého záchvatu

11 Komplexné parciálne záchvaty Túto skupinu záchvatov sprevádza porucha vedomia, automatické pohyby, alebo konanie bez vedomého pričinenia. Automatické konanie sprevádza amnézia (pacient si automatizmy nepamätá). Tieto pohyby môžu byť pokračovaním iných pohybov a činností, ktoré postihnutý robil pred záchvatom, no môžu byť aj iné. Typické sú: prehĺtanie, žuvanie, strach, hnev, zúrivosť, opakovanie nezrozumiteľných alebo nevhodných slov, búchanie napr. do nábytku, demonštratívne vyzliekanie sa a pod. Ďalšie typy záchvatov: - Absencie krátke, do pol minúty trvajúce výpadky vedomia, kedy postihnutý strnulo pozerá do neurčita, a na slovné vyzvania nereaguje. - Tonicko klonické záchvaty, veľké generalizované záchvaty (Grand mal) alebo tonicko klonické záchvaty začínajú náhlou prudkou kontrakciou priečne pruhovaných svalov, stratou vedomia a pádom. - Myoklonické záchvaty - Generalizované myoklonické záchvaty sú rýchle kontrakcie svalov, ich častí alebo svalových skupín. - Klonické záchvaty ide o prudké zášklby tela. Klonické záchvaty sú zriedkavé. - Tonické záchvaty generalizované tonické záchvaty sú krátko trvajúce kontrakcie viacerých svalových skupín. Často spôsobujú pády smerom dozadu. - Atonické záchvaty (astatické) záchvaty sa prejavujú náhlou stratou svalového tonusu s poklesom hlavy. Postihnutý prudko padá dopredu. - Neklasifikované epileptické záchvaty epilepsie, ktorých klinické a elektrografické nálezy sú neurčité. Základom liečby je správna diagnostika. Samotná liečba by mala zabezpečiť bezzáchvatový stav, alebo znížiť počet záchvatov na minimum. Pri primeranej liečbe, (a dobrej spolupráci lekára s pacientom) sa epilepsia stáva úplne kompenzovanou - pacient počas dvoch nasledujúcich rokov neprekonal ani jeden záchvat, kompenzovanou - pacient neprekonal záchvat skôr ako po roku, čiastočne kompenzovanou - epilepsia (aj so záchvatmi) sa objaví menej ako raz mesačne a dekompenzovanou - pacient má viac ako 12 záchvatov za rok. Frekvenciu záchvatov ovplyvňuje životospráva, ktorá je neoddeliteľnou zložkou liečby. Vyžaduje si pravidelný denný a spánkový režim (rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania), pričom spánok musí byť dostatočný. Z toho vyplýva aj pracovné zaradenie: postihnutý nesmie pracovať na zmeny, v prehriatych miestnostiach, vo výškach a pod. Alkohol je úplne zakázaný, obmedzené sú príliš slané a korenené jedlá. Odporúča sa primeraná fyzická aktivita. Kúpanie a plávanie je pod dozorom povolené. Treba sa vyhýbať rizikovým stimulom, ako je blikajúce svetlo, stres a pod. Riadiť motorové vozidlo je možné až po konzultácii a odporúčaní neurológa, keď je epilepsia plne pod kontrolou (tzv. kompenzovaná). Fenilketonúria - je dedične podmienené metabolické ochorenie spôsobené mutáciami v génu pre enzým fenylalaninhydroxylázu. Dôsledkom je neschopnosť organizmu odbúravať fenylalanín, ktorý sa následne hromadí v krvi a tkanivách, čo je vo vyšších koncentráciách pre organizmus toxické, preto je dieťa podrobené prísnej diéte, ktorá spočíva vo vynechaní alebo obmedzení príjmu mäsa, rýb, orechov, mliečnych výrobkov a niektorých druhov zeleniny a ovocia: mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, orechy majú vysoký obsah bielkovín a tak aj fenylalanínu, a preto nie sú v diéte povolené. Iné potraviny, ktoré čiastočne obsahujú aj bielkoviny ako napr. zemiaky, alebo cereálie sa podávajú v malom meranom množstve, tak aby koncentrácia fenylalanínu v krvi (ktorá sa pravidelne kontroluje) bola v rámci stanovených limitov. Niektoré druhy ovocia a zeleniny sa môžu prijímať v bežných dávkach. Cukor, džem, sirupy a tuky ako maslo, masť a olej na varenie môžu byť podávané v normálnych množstvách. Pripravovať jedlo je možné bežnými spôsobmi (varenie, pečenie, fritovanie, grilovanie a pod.) a môže sa ochucovať bylinkami a korením. Pretože sú z diéty vylúčené potraviny s vysokým obsahom bielkovín, musia byť bielkoviny v strave nahradené špeciálnymi proteínovými zmesami, ktoré neobsahujú fenylalanín. Tieto proteínové doplnky sú deťom dostupné na lekársky predpis. Poskytnú bezpečný prísun bielkovín, potrebných pre rast a vývin dieťaťa. Deti s fenylketonúriou majú napríklad zhoršenú krátkodobú pamäť, poruchu schopnosti udržať pozornosť a schopnosti plánovania a organizácie, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku depresie alebo úzkostnej poruchy, zatiaľ čo napríklad antisociálne správanie sa u nich vyskytuje veľmi zriedka. Celoživotná diéta však znižuje riziko psychických problémov. 2.3 Praktický príklad - zvládanie záťažových situácií správania sa klientov v DSS SČK Je známe, že u klientov s ťažkým zdravotným a psychickým postihnutím je aj správanie narušené, a to charakteristicky pre tú, ktorú diagnózou. Pre tím pracovníkov v zariadení DSS je prvoradé poznať samotných klientov, ich postihnutie a správanie sa pri tej ktorej dg. Väčšinou sú to klienti s poruchou mozgu a CNS a tým pádom aj s poruchou správania sa a veľa krát až agresivitou. U klientov s viacnásobným postihnutím je prvoradé vedieť rozoznať a identifikovať stupeň a rozsah postihnutia a jeho prejav, v tej ktorej situácii. V našom zariadení sú klienti s dg. DMO, autizmus, epilepsia a fenilketonúria. Klienti s týmito diagnózami sú väčšinou nehovoriaci z čoho vyplýva nemožnosť dorozumieť sa verbálne a to vedie klienta k určitej uzavretosti až k problémom narušeného správania. Pri zvládaní práce a starostlivosti o klientov je prvoradá súhra s klientom, jeho pozorovanie vzájomná empatia, a v neposlednom rade pokoj a vnášanie radosti do spoločných vzťahov. K rušivým aspektom a k vyvolaniu nežiadúcich prejavov správania sa klientov je veľa podnetov. Sú mnohokrát spúšťačom k vyvolaniu podráždenosti ba až agresivity. Veľa krát stačí len zlá intonácia vety, premiestnenie veci v priestore, väčší hluk, nežiadúce zvuky, cudzí človek v zariadení, hlad, smäd, znečistená plienka a mnohé ďalšie faktory. Je len na práci tímu ako túto situáciu zvláda alebo dokáže klienta upokojiť a navodiť situáciu pokoja. Niekedy stačí odstrániť rušivý podnet a slovné napomenutie, ale veľa krát je to všetko málo k upokojeniu klienta a jeho správania sa. Sú situácie keď je potrebné pristúpiť až k ráznejším opatreniam a to izolovať klienta od okolia a zabrániť mu v samopoškodzovaní sa. Z vlastnej praxe máme skúsenosť keď klient mal voľný prístup do priestoru telocvične, aby sa mohol venovať svojej záľube, ale pri opätovnom podráždení ba až agresivite hlavou na medzi poschodí rozbil sklo na okne, a to preto, že iný klient išiel domov skôr ako on. Riešili sme to tak, že sa mu od tej doby zamedzil voľný prístup do týchto priestorov. Dlhší čas trvalo si na to zvykol, že už nemôže sám isť po schodoch a voľne sa pohybovať po zariadení. Je viac sledovaný, ale je zároveň medzi ostatnými klientmi a zapája sa do hry s rovesníkmi. Je to jeden príklad klienta autistu, ale v zariadení je ďalších 14 klientov a ich rôzny spôsob správania sa. Podráždenosť až agresivita je u viacerých klientov, a to aj v prípade, keď žiarli jeden na druhého. Aby takýto stav nevznikal je potrebné správne vedieť voliť činnosť pre klientov a zapájať ich do rôznych aktivít v rámci terapií. Navodiť pohodlie, spokojnosť a zároveň aj rozvíjať zručnosti u klientov napomáhajú terapie ako muzikoterapia, gardenterapia, arteterapia, biblioterapia... Po týchto aktivitách je aj nutnosť viesť klientov k osobnej hygiene, správnym návykom pri stolovaní, pri odpočinku, pri hre s hračkami, voľnom pobyte na dvore a hre s loptou to všetko si vyžaduje sústredenosť, vnímavosť a predvídavosť pracovníkov a vytváranie atmosféry pokoja. Sú situácie, keď je potrebné vnímať klienta a prispôsobiť sa mu, jeho stavu v tú, ktorú dobu a je tu tiež možnosť, keď sa pristúpi na činnosť, ktorú vedie klient a tým je u neho spokojnosť čo nasvedčuje jeho vyrovnanosť a pohoda. Je to priestor k rozvoju a napredovaniu v tej ktorej oblasti u klienta v rámci rozvojových individuálnych plánov. V oblasti nácviku samoobslužných činností: používanie wc odplienkovanie, za obdobie 1,5 až 2 mesiacov sme zaznamenali rôzne stavy správania sa u klienta. Od stavu pokoja k podráždenosti ba až k agresivite. Bol to čas, keď sme spoločne s plačom sedeli na wc, bolo potrebné vysvetľovať klientovi, kvôli čomu sme tam, čo je potrebné robiť, navodiť a vyvolávať potrebu, sedieť na wc lebo aj to bola jedna z úloh - sadnúť si a zostať sedieť na mise. Počas tejto doby sa menilo správanie klientov čo bolo zase len na šikovnosti tímu zvládať túto situáciu. Počas doby keď klient odmietal vojsť do priestoru kúpeľne a wc sme zažívali situácie agresivity, kedy klient zvýšil hlas, dupol si a aj búchal rukou o stenu. Je to klient autista nehovoriaci čo bola jedna veľká nevýhoda, bol potrebný 20 21

12 správny očný kontakt a veľká empatia s klientom. Je pravda že boli slzy zlosti na obidvoch stranách, ale aj pochvala, objatie a obrovská radosť s každého malého pokroku pri tejto činnosti. Úsmev na tvári klienta zostal dodnes o je už niekoľko rokov, a klient používa wc v dnešnej dobe sám. Mohli by sme uviesť aj viac príkladov ako zvládať situáciu s klientmi v zariadení DSS. Je to len a len na práci tímu a jeho zručnosti a oddanosti tejto práci. 3 Aspekty poskytovania sociálnych služieb v rámci zariadenia 3.1 Rozsah služieb poskytovaných v DSS SČK ÚzS Košice mesto Zariadenie DSS SČK ÚzS Košice mesto bolo prvýkrát otvorené s počtom 5 klientov s ťažkým zdravotným postihnutím. O klientov sa staral zdravotný pracovník, fyzioterapeut, špeciálny pedagóg, psychológ, lekár detský neurológ a pomocný personál. V zariadení sa poskytovali služby ako sú stravovanie a zaopatrenie, výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, pracovná terapia, rehabilitačná starostlivosť, vzdelávanie, kultúrno-spoločenská činnosť. V priebehu rokov 2004 až 2006 zariadenie ďalej rástlo a skvalitňovalo svoje služby pre klientov a ich rodinných príslušníkov. V týchto rokoch sa zvyšoval počet klientov a k bolo 13 klientov v zariadení DSS. Od septembra 2004 bola zriadená elokovaná trieda Špeciálnej základnej školy, kde sa vyučuje podľa individuálneho vzdelávacieho plánu vypracovaného pre každého klienta. V rámci telesného a duševného rozvoja sa už od začiatku fungovania zariadenia začali využívať rôzne terapie ako sú fyzioterapia, muzikoterapia, gardenterapia, ergoterapia. V rokoch 2006 až 2008 bol počet klientov v zariadení 12 s priemerným vekom 14 rokov. Poskytovali sme odborné sociálne služby podľa zákona NR SR č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci: - nevyhnutnú starostlivosť zaopatrenie, stravovanie, bývanie - ďalšiu starostlivosť zdravotná starostlivosť, rehabilitácia a relaxačná činnosť, vzdelávacia a výchovná činnosť, záujmová a kultúrna činnosť, voľno-časové aktivity Od funguje DSS SČK podľa nového zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. K má zariadenie 16 klientov s vekovým priemerom 17 rokov s ťažkým telesným a mentálnym postihnutím. Z tohto počtu je 11 nerozprávajúcich klientov, 4 klienti nechodiaci. Vek klientov je v rozmedzí 5-30 rokov. V rámci ďalšieho rozvoja sa začali využívať ďalšie terapie: arteterapia, biblioterapia, dramatoterapia, estetická činnosť, aromaterapia. DSS SČK je zariadením rodinného typu a poskytovaná je komplexná starostlivosť o klientov s individuálnym prístupom. Sociálne služby sú poskytované ambulantnou formou čo znamená, že sa jedná o denný pobyt vo forme 4 alebo 8 hodín pobytu v zariadení. DSS funguje po celý rok aj počas prázdnin okrem víkendov a štátnych sviatkov. Súčasťou činností v DSS je i obslužná činnosť, ktorá zahŕňa zaopatrenie, stravovanie, bývanie. O klientov sa stará tím kvalifikovaných odborníkov fyzioterapeutka, sociálna pracovníčka, inštruktor sociálnej rehabilitácie (zdravotnícky asistent) a vychovávateľka. Počas školského roka zabezpečuje vzdelávanie špeciálny pedagóg zo Spojenej školy s organizačnými zložkami Špeciálna základná škola a Spojená škola Vojenská 1 Košice. Externými spolupracovníkmi sú detský neurológ, fyziater, psychológ, konzultant pre sociálne veci

13 DSS poskytuje: Fyzioterapiu, ktoré poskytuje fyzioterapeutka po indikácii liečby detským fyziatrom Lekárske a diagnostické vyšetrenie - Vstupné lekárske vyšetrenie s predpisom procedúr Kinezioterapia - Individuálna pohybová liečba, skupinová pohybová liečba, techniku SM systém, kondičné cvičenie, reflexné cvičenie, výcvik hlbokého stabilizačného systému, balančné cvičenie, cvičenie na náradím a s náčiním Manuálna terapia - Postizometrická relaxácia PIR, postizometrická trakcia PIT, mobilizačné techniky, mäkké techniky Mechanoterapia - Reflexná masáž, klasická masáž, športová masáž Elektroliečba -Diadynamické prúdy, galvanické prúdy, elektrogymnastika (impulzný prúd) Inhalačná liečba - Individuálna inhalácia, oxygenoterapia Fototerapia - Polarizované svetlo BIOPTRON, biolaser Termoterapia - Termofľaše s prírodným rašelinovým bahnom, chladivý obklad KRYO Špeciálny pedagóg zo Spojenej školy s organizačnými zložkami Špeciálna základná škola a Spojená škola, Vojenská 1 Košice zabezpečuje vzdelávanie klientov v rámci v zariadení zriadenej elokovanej triedy. Klientom sú poskytované i ďalšie formy služieb a to výchovné a špecifické terapie, pod vedením vychovávateľky. To sú činnosti, podľa individuálnych potrieb klienta: arteterapia muzikoterapia biblioterapia (je to metóda psychoterapie, ktorá využíva liečebné a podporné účinky čítania, pomáha k rozvoju klientovej osobnosti) dramatoterapia (je metóda využívajúca rôzne formy hrania divadla psychodrámu, sociodrámu, bábkové divadlo, rolové hry, pantomímu, etudy. Využíva sa pri integrovaní klientov s telesným, ale aj duševným postihnutím. Cez hranie rolí si môžu efektívne riešiť problémy, rozvíjať sociálne cítenie, tvorivosť, prehlbovať spoluprácu, vzájomné vzťahy v skupine, uľahčovať pochopenie druhých. Rozvíja sa vyjadrovanie, tvorivosť, empatia, fantázia. Deti sa učia precvičiť si rôzne situácie z bežného života a lepšie sa zorientovať v medziľudských vzťahoch.) gardenterapia (liečba prácou medzi prírodou sadenie rastlín, vytrhávanie buriny, zametanie lístia, zalievanie kvetov) estetická činnosť (dosiahnutie citu pre estetiku u klienta ako správne kombinovať, ako sa upravovať oblečenie, česanie, ako udržiavať miestnosť v poriadku atď.) ergoterapia (našim cieľom je učiť klientov primerane telesne i mentálne pracovať, pestovať u nich kladný vzťah k práci, prebúdzať záujem, zlepšovať ich schopnosť udržať aktívnu pozornosť, zlepšiť pracovnú disciplínu). Zároveň poskytujeme i ďalšie služby a to: - základné a špecializované poradenstvo, ktoré poskytuje sociálna pracovníčka nielen klientom, ale i pre verejnosť sú poskytované s cieľom pomôcť zvládnuť im náročné životné situácie a orientovať sa v zákonoch sociálnu rehabilitáciu, prostredníctvom ktorej je poskytovaná odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby. V rámci tejto činnosti je možnosť požičania invalidného vozíka a rehabilitačných pomôcok. - zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytuje inštruktor sociálnej rehabilitácie (zdravotnícky asistent) Denný program klientov v zariadení Plánovanie aktivít klientov v zariadení si vyžaduje niekoľko nevyhnutných postupov, bez ktorých by sme nedokázali správne a účelne zostaviť program aktivít klientov. Informácie, ktoré potrebujeme vedieť o klientovi na to, aby práca s ním bola efektívna spočívajú najmä v: - presnej diagnostike klienta - zdravotná, sociálna - osobnostnej charakteristike klienta - ide o informácie o tom, čo má rád, čo nemá rád, aké sú jeho potreby, záľuby, želania, aké formy komunikácie využíva, jeho motivácia, spôsob vyjadrovania emócií, prejavy v kritických situáciách, schopnosť prispôsobovať sa novým situáciám, úroveň sociability klienta - individuálnych schopnostiach klienta Na základe získaných a odpozorovaných informácií o klientovi dokážeme pripraviť a zostaviť individuálny plán klienta a následne zohľadniť tieto znalosti v denných plánoch aktivít pre klientov. Individuálny plán definuje oblasti a aktivity na ktoré sa u klienta zameriavame v určitom časovom horizonte. Denné plány aktivít klientov podporujú a napĺňajú jednotlivé ciele, ktoré u klienta chceme dosiahnuť. Každý z klientov využíva našu 100% starostlivosť každodenne po príchode do zariadenia, kedy im začína denný program. Od ôsmej hodiny každý školopovinný klient individuálne navštevuje na 45 min. školu, zvyšok klientov má individuálne alebo spoločné činností (fyzioterapia, arteterapia, muzikoterapia, sledovanie rozprávok atď.) - voľnočasový program podľa potreby klientov. Klienti sa po týchto činnostiach stretnú pri spoločnom stole na desiate, ktorú zjedia sami alebo s pomocou personálu. Potom nasleduje osobná hygiena, toaleta, prebalenia. Ďalšie činnosti a aktivity prebiehajú podľa potreby a nálady klientov, ktoré trvajú až do obeda. Potom klienti ktorí sú v zariadení na 4 hodiny odchádzajú domov. Ostatní klienti obedujú pri prestretom stole v zariadení opäť sami, alebo za pomoci personálu. Po obede sú oddychové a relaxačné činnosti, niektorí idú spať a zvyšok má možnosť výberu činností (čítanie rozprávok, sledovanie rozprávok, maľovanie, skladanie puzzle, stavebnice atd.). Olovrant klientom začína o 14 hodine, keď sa klienti najedia, opäť idú na toaletu a osobnú hygienu. Potom majú podľa záujmu rôzne aktivity a postupne odchádzajú domov. Možno sa zdá že tento denný program je veľmi jednoduchý, ale v skutočnosti je pre klientov a pre personál veľmi náročný. Zvládnutie činností ako je hygiena, stolovanie-jedenie, obliekanie sú pre klientov spolu s tréningom nových aktivít/činností náročné, lebo každý klient potrebuje pomoc, popr. dozor pri všetkých činnostiach. Niektorí klienti sa roky učili jesť samostatne. Ďalší sa to stále ešte učia a to sa týka aj odplienkovania. Vyžaduje to dlhý čas než sa klient tieto činnosti, ktoré sú pre zdravých ľudí bežné, naučí. Dôležité je, aby každodenné činností boli prispôsobené klientovi a jeho možnostiam učiť sa. Napredovanie a dobré výsledky sú motiváciou pre klienta, jeho rodinu i personál zariadenia Edukácia klientov s ťažkým a viacnásobným postihnutím Východiskom pre edukáciu klientov s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu výchovnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím. Uvedené nedostatky sú spojené s aktuálnym výskytom aspoň dvoch rôznych postihnutí, či ich kombinácie. Tento fenomén je potrebné posudzovať ako novú kvalitu a akceptovať túto kvalitu v plnom rozsahu vo všetkých aktivitách, ktoré sa v rámci špeciálnopedagogickej intervencie realizujú (edukácia, stimulácia, reedukácia, korekcia, rehabilitácia a pod.) Za základné úlohy edukácie viacnásobne postihnutých možno považovať: - optimálne, alebo aspoň akceptovateľne uspokojovať špeciálne edukačné potreby; - zabezpečiť osvojenie si stanoveného obsahu edukácie alebo aspoň jeho častí; - podporovať optimálny rozvoj ich kognitívnych procesov a komunikačných predpokladov, schopností a zručností; - podporovať optimálny rozvoj ich motoriky, senzoriky, emocionality; - podporovať optimálny rozvoj ich samostatnosti v sebaobsluhe; - podporovať u nich osvojenie si žiaducich foriem správania; - podporovať optimálny rozvoj ich adaptačných schopností ako predpokladov sociálneho učenia a procesu integrácie do spoločnosti; 24 25

14 - podporovať u nich proces rozvoja pojmovej, praktickej, sociálnej a emocionálnej inteligencie; - podporovať proces komplexnej rehabilitácie. Vyššie uvedené ciele a úlohy edukácie vo všeobecnej podobe sa konkretizujú pre jednotlivé objekty edukácie - v našom prípade sa jedná o deviatich klientov DSS, z ktorých siedmi sú žiakmi špeciálnej základnej školy a dvaja sú žiakmi praktickej školy, žiaci sa vzdelávajú dve hodiny týždenne podľa vypracovaného rozvrhu hodín, pričom je schválená bloková výučba, pre individuálne zložky obsahu edukácie predmety školského vzdelávacieho programu, s rešpektovaním druhu, stupňa a typu jednotlivých kombinovaných postihnutí, ako aj veku jednotlivcov, ktorý sa pohybuje od 8 20 rokov. (Vašek, Vančová, Hatos, 1999, s ) Fyzické aspekty bezpečnosti klientov Bezpečné prostredie - zabezpečenie bezbariérovosti prostredia, vhodný výber nábytku pre klienta (vyhýbať sa ostrým hranám, šmykľavým povrchom), zabezpečiť klientovi vodiace línie, zvukové a svetelné signalizácie, dodržiavať hygienu prostredia, svetelnosť a vzdušnosť prostredia, využívanie kompenzačných pomôcok (slepecká palica, načúvací aparát, pomôcky s hlasovým výstupom). Ochrana zdravia klienta - dohľad a pomoc pri výbere vhodného oblečenia, poskytovanie vyváženej a pestrej stravy, pomoc pri priestorovej orientácii, predvídanie a eliminovanie autoagresívnych prejavov, predvídanie kritických situácií, vhodný výber aktivít a terapií ako aj vhodné načasovanie a kombinácia spolupracujúcich klientov na danej aktivite. 3.2 Bezpečnosť klientov v zariadení a mimo neho Zariadenie, ktoré je zamerané na poskytovanie sociálnych služieb klientom musí spĺňať množstvo kritérií a predpísaných hygienických, spoločenských a bezpečnostných noriem. Z toho vychádzajú aj jednotlivé smernice, ktoré sú pre každé zariadenie záväzné a ich plnenie je zo strany štátu kontrolované. Jedným z nevyhnutných predpokladov pre prácu s klientmi v zariadení je vytvárať bezpečné prostredie a podmienky, ktoré klientom garantujú ochranu a bezpečie ich osoby vo všetkých oblastiach ich života. Na tento fakt, musí byť celý tím zariadenia odborne pripravený a musia byť jasne stanovené a definované postupy ako aj vnútorné pravidlá pre prácu s klientom na rôznych úrovniach. Na základe praxe a skúseností rozoznávame aspekty bezpečnosti klientov v zariadení i mimo zariadenia psychické a fyzické Psychické aspekty bezpečnosti klientov Psychické bezpečie klienta v zariadení je dôležitým a rozhodujúcim faktorom pre jeho sociabilitu a pozitívnu emocionalitu. Vzhľadom na jedinečnosť každého človeka môžu psychické aspekty bezpečia vychádzať z rôznorodých potrieb klientov. Pri prijímaní klienta do zariadenia je veľmi dôležitým faktorom pre klienta zachovanie dôvernosti informácií, rešpektovanie a uznanie jeho autonómie. Klient si musí byť istý, že jeho osobné údaje (zdravotné, rodinné, finančné) sú spracovávané poverenou osobou a nie sú voľne dostupné, že zverejňovanie akýchkoľvek údajov o klientovi prebieha len s jeho vedomím a písomným súhlasom (zverejňovanie fotografií, videí kde sú klienti). Zariadenie musí garantovať klientovi zachovanie jeho práv a slobodného rozhodovania ako aj uplatňovania a dodržiavania princípov etického a antidiskriminačného kódexu. Medzi ďalšie aspekty, ktoré zabezpečujú psychickú bezpečnosť klienta zaraďujem aj komunikáciu - ide hlavne o istotu klienta, že mu okolie bude rozumieť, prípadne vytvárať formy komunikácie na dorozumievanie sa ako aj rešpektovanie jeho individuálnych potrieb a špecifík v tejto oblasti (napr.: poruchy reči klienta, používanie neverbálnej komunikácie). Psychické aspekty bezpečnosti klientov mimo zariadenia- ide o súbor opatrení, ktoré je potrebné dôsledne dodržiavať na strane klienta, ale aj na strane poskytovateľa služieb. Základným princípom pre psychickú bezpečnosť klienta mimo zariadenia sú pravidlá odchodu a príchodu do zariadenia, stanovenie predpokladaného času návratu do zariadenia, prípadne telefonického kontaktu na osobu, alebo miesto, ktoré klient plánuje navštíviť. Medzi ďalšie aspekty patria sprevádzanie klienta, vypracovanie osobnej vizitky klienta (informačnej karty), ktorú má vo svojich dokladoch - táto vizitka obsahuje základné informácie o klientovi, jeho umiestnení v zariadení, adresu, telefonický kontakt na zamestnanca zariadenia. Slúži ako prvá pomoc v krízových situáciách do ktorých by sa klient mohol dostať. 3.3 Dôležitosť správneho výberu kombinácie klientov na aktivitu mimo zariadenia Rovnako ako v prípade plánovania aktivít klientov v rámci zariadenia aj pri plánovaní aktivít mimo zariadenia je nevyhnutné uplatniť obdobné postupy. Vyplývajú z detailnej znalosti klientov a socializačných aktivít ktorých sa klienti zúčastnili. Medzi tieto socializačné aktivity mimo zariadenia patria napríklad návšteva Botanickej záhrady, Bábkového divadla, kina, Dni mesta Košíc a pod.. Tieto aktivity sa plánujú dopredu na celý rok po konzultácii s kolegyňami a postupne sa realizujú podľa okolností napr. počasie, choroby, dovolenky. Jedným z kľúčových predpokladov úspešnej aktivity mimo zariadenia je správny výber a kombinácia klientov. Kombinácia klientov na aktivitu mimo zariadenia musí vychádzať aj z: - detailného plánovania aktivity po stránke organizačnej a personálnej - záujmu klienta o aktivitu - prípravy personálu na aktivitu mimo zariadenia - dostatok personálu, rozdelenie zodpovednosti a kompetencií Vhodné kombinovanie klientov zohľadňuje: - stupeň postihnutia, možnosti klienta, momentálne nastavenie klienta na danú aktivitu - vzájomný vzťah klientov - mieru samostatnosti klienta - náročnosť a obsah aktivity Správnou a vhodnou kombináciou klientov ako aj odbornou prípravou personálu dosiahneme: - emocionálnu pozitivitu klientov - eliminovanie negatívnych prejavov - fyzickú i psychickú bezpečnosť klientov - zachovanie účelnosti danej aktivity - elimináciu prítomnosti klientov, ktorí sa navzájom netolerujú - zabránime vzniku konfliktu, prípadne agresívneho správania Veľmi dôležitým faktorom pri plánovaní aktivít mimo zariadenia je predvídanie krízových situácií, ktoré môžu nastať na strane klienta. Odborný tím zamestnancov musí byť pripravený na všetky alternatívy, ktoré môže aktivita mimo prostredia priniesť. Riešenie danej situácie si vyžaduje postupy, ktoré nenarušia priebeh aktivity tak, aby ostatní klienti neboli touto situáciou zaťažení. Predvídanie nám umožní vyhnúť sa situáciám, alebo činnostiam, ktoré môžu klienta rozrušiť. Taktiež nám umožňuje odpútavanie pozornosti klienta od rušivých elementov. Pre prípad vzniku takýchto situácií je nevyhnutná prítomnosť náhradného personálu - teda osoby, ktorá sa vie s klientom v prípade potreby s klientom vrátiť do zariadenia. 3.4 Praktický príklad denný program a socializačné činnosti klientov Denný program i socializačné činnosti sa prispôsobujú klientom tak, aby im to vyhovovalo ich individuálnym možnostiam. Nižšie uvádzame príklad denného programu zapájania do socializačných činností jedného z klientov v našom zariadení. Ako už bolo spomenuté, dôležité je správne klientov 26 27

15 kombinovať v kolektíve, ale aj zvoliť im takú činnosť, aby ju dokázali zvládnuť. Príklad z praxe bude o klientovi, ktorý má kombinované postihnutie (základná dg. detský autizmus, detská mozgová obrna diparetická forma) je nehovoriaci, ale chodiaci. Denný program a vybrané situácie socializácie klienta Denný program tohto klienta začína ráno od 6:45 príchodom do zariadenia v doprovode rodiča. Klient má vo zvyku si činnosť určiť sám napríklad hrá sa s hračkami, listuje v časopisoch, knihách, počúva hudbu atd. Klient je školopovinný, preto podľa rozvrhu našej pani učiteľky navštevuje elokovanú triedu. V škole je rád, klient je aj napriek svojmu zdravotnému stavu šikovný. Dokáže poskladať rôzne tvary, stavebnice, kolíky a ďalšie veci, ktoré s ním paní učiteľka robí. Stáva sa však, že keď sa nerobí podľa toho čo on chce, začne sa hnevať, rozhadzovať veci okolo seba. Vtedy je dôležité zachovať pokoj, zobrať mu veci okolo neho a slovne ho upokojiť. Bolo zistené, že keď ho posadíme na stoličku na kraj miestnosti mimo klientov upokojí sa sám a svojim spôsobom sa ospravedlní. Klient veľmi dobré vníma vie čo sa okolo neho deje a čo po ňom zamestnanec DSS vyžaduje. Preto niekedy veľmi dobre reaguje i na zvýšený hlas. Čo sa tyká terapií klient ma najradšej muzikoterapiu pri nej dokáže prejavovať i svoje city, keď je smutná melódia dokáže sa i rozplakať, ale naopak keď sú veselé pesničky raduje sa. Desiata klientovi začína o 9:30 hod.. Klient sa vie sám najesť, ale tým že je netrpezlivý dokáže si jedlo dať tak do úst, že hrozí i zadusenie, preto klienta kŕmime (alebo naňho dávame pozor). Klient je plienkovaný keď sa prebalí pokračuje ďalšia činnosť. Po desiate klientov delíme do dvoch skupín tak, aby vzájomne dokázali spolu vychádzať a spolupracovať. Je to veľmi dôležité pre činnosť, aby mohla byť užitočná pre všetkých. S klientom, o ktorom hovoríme sa dá ťažko spolupracovať napr. pri arteterapii, ale pokiaľ vystihneme náladu klienta a jeho záujem vie rýchlo načmárať na papier alebo niečo urobiť za pomoci vychovávateľky. Klient je nerád v kolektíve, radšej je sám bokom. Stáva sa že keď sa k nemu niekto z iných klientov priblíži, začne ho odstrkávať a zvyšovať tón hlasu, aby niekto z nás zasiahol. Snažíme sa klientovi vysvetliť, že ostatní sa chcú s nim hrať a komunikovať, takýmto spôsobom prekonávame komunikačné bariéry. Po činnostiach klient ide obedovať. Máme viac klientov, ktorí obedujú, a preto klient neobeduje ihneď po donesení obedov z jedálne. Keď čakanie trvá dlhšie kým sa dostane na rad začne byť nervózny. Snažíme sa mu vysvetliť, že obedovať pôjde až keď sa uvoľní miesto pri stole. Klient sa upokojí a ide sa naobedovať. Po obede má odpočinok a klient sa snaží relaxovať opäť v rámci svojich možností. Socializačné aktivity V rámci socializačných aktivít chodíme s klientmi i do centra mesta Košice. V prípade vyššie uvedeného klienta, pri jednej takejto aktivite, ten sa cestou držal kolegyne, všetko bolo v poriadku, dokiaľ sme neprišli k divadlu na hlavnej ulici v Košiciach a začali odbíjať zvony. Vtedy klient začal vydávať veľmi hlasné zvuky a odmietal ísť ďalej. Čo v takejto chvíli robiť? Kolegyňa ho začala ukľudňovať, vzala ho bokom do parku, aby sa upokojil. S ďalšími klientmi sme pokračovali v prechádzke do mesta. Keď sme sa vracali naspäť klient už bol pokojný a mohol sa v poriadku vrátiť do zariadenia. Závery a odporúčania pre ďalšiu prácu s klientom Prečo je dôležité vedieť v takomto zariadení správne kombinovať klientov pri činnostiach? Lebo klienti sa radi navzájom provokujú. Príkladom je i náš klient pokiaľ sa na neho pozerá druhý klient (jeho rovesník) dokáže ho vyprovokovať k zúrivosti. Tomu sa snažíme predchádzať, preto keď už dobre poznáme klientov, vieme ako ich správne skombinovať pri aktivitách v zariadení i mimo zariadenia. Dôležité je, aby zamestnanec poznal každého klienta v zariadení, aby dokázal správne reagovať v takýchto chvíľkach. Pokiaľ by sa klient nútil isť ďalej nedopadlo by to dobre, lebo by sa vyprovokoval možno do stavu, kedy by sme si sním nevedeli poradiť a tomu predchádzame. Tento klient by napríklad nemohol ísť do botanickej záhrady, do divadla a kamkoľvek inde, lebo keby bol zvuk, ktorý mu začne vadiť, tak ako zvony, bude to ihneď dávať najavo krikom, búchaním a vzpieraním sa. Tým že tento klient je dospelý má veľa sily a to môže byť nebezpečné pre neho i pre zamestnanca DSS. 4 Aspekty poskytovania sociálnych služieb v rámci domácej starostlivosti 4.1 Vyrovnávanie sa rodinných príslušníkov s postihnutím dieťaťa Pri prvotnom zistení často život ohrozujúcej choroby sa rodiny, jej členovia dostávajú do stavu krízy. Schopnosť vysporiadať sa z krízou pri zistení život ohrozujúcej choroby závisí na predchádzajúcej skúsenosti s podobnými situáciami. Stav krízy, ktorý vzniká po zistení zdravotného stavu dieťaťa či už po narodení, alebo diagnostikovaní je obvykle popisovaný ako emočné rozrušenie, ktoré je často sprevádzané pocitmi zmätku, úzkosti, depresie, hnevu a dezorganizácie vo vzťahoch a sociálnom fungovaní. Je to zlom v normálnom priebehu života človeka. Subjektívne je prežívaná ako ohrozenie identity a tiež strata schopnosti slobodne utvárať vlastný život. Fázy, vyrovnávania sa z situáciou život ohrozujúcej situácie, zármutku: 1. fáza popierania, že dieťa nie je zdravé, 2. fáza prepuknutia chaotických emócií, vyčítania si, hľadania možností ako tento stav zvrátiť, napraviť, 3. fáza hľadania, nachádzania a odpútavania sa od zažitých stereotypov, 4. fáza nového vzťahu k svetu a k sebe, získavanie nových hodnôt. V štádiu vyrovnávania sa so skutočnosťou, že sa v rodine narodilo nie zdravé dieťa, sa môže somaticky prejavovať bolesťami hlavy, závratmi, tráviacimi ťažkosťami, bolesťou brucha, hnačkami, zápchami, bolesťami na hrudníku, problémami s dýchaním, astmou, chronickými bolesťami bez zisteného organického podkladu či poruchami spánku. V rodine vzniká vážna nerovnováha pocit disorganizácie. Je časovo ohraničená (obyčajne nie viac ako 6 týždňov) Situácia nie je zvládnuteľná bežnými regulačnými mechanizmami. Pod pojmom kríza sa rozumie stav, situácia, ktorá spôsobuje zmenu v každodennom spôsobe života, vyvoláva stav nerovnováhy, ohrozenia a stresu. Kríza sa vždy dotýka človeka a teda aj rodiny ako celku - V pozadí každej krízy možno sledovať staršie, nezvládnuteľné konflikty a traumy alebo nedôsledné, povrchné riešenia starších kríz. - Niektorí ľudia sú predurčení kríze svojou precitlivenosťou, naivitou, rigiditou, egocentrizmom a egoizmom. - Pre zvládnutie aktuálnej kríze je rozhodujúca skúsenosť človeka z minulej krízy. 4.2 Sociálne služby a domáca starostlivosť Paradigmami sociálnych služieb je poskytovať komplexnú medicínsku, psychologickú, sociálnu a pedagogickú starostlivosť, zameranú nielen na dieťa s postihnutím, ale podľa potreby aj na ostatných členov rodiny a na zabezpečenie fungovania rodiny ako celku. Rodine by mali priniesť odľahčenie. Tu patria napríklad: Domovy sociálnych služieb s poskytovaním ambulantnej (dennej) sociálnej 28 29

16 služby, pri ktorej ostáva zachovaný denný kontakt s rodinou, osobná asistencia, odľahčovacia služba, terénna sociálna služba a ďalšie. Sociálne služby zároveň rodine prinášajú sprostredkovanie účasti na programoch zameraných na pomoc pri riešení problémov v rodine, v škole, pri riešení výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch. Domov sociálnych služieb s ambulantnou (dennou) sociálnou službou Poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, pracovná terapia, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľské služby, záujmová a terapeutická činnosť. Terénna sociálna služba poskytuje sa fyzickej osobe v jej prirodzenom (rodinnom) prostredí, alebo prostredníctvom terénnych programov. Cieľovou skupinou sú občania s postihnutím, alebo ohrození sociálnym vylúčením, občania žijúci v uzavretých sociálne izolovaných komunitách s relatívne vysokou mierou sociálnej odkázanosti. Ich poslaním je odstraňovanie bariér znevýhodnení vzniknutých v dôsledku sociálnych, alebo zdravotných udalostí. Môžu ju vykonávať ako pracovníci ÚPSVaR, miestnych, mestských a obecných úradov, či pracovníci tretieho sektora alebo dobrovoľníci. Odľahčovacia služba patrí medzi podporné sociálne služby. Je to sociálna služba, ktorá sa poskytuje osobe, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím počas obdobia, v ktorom osoba, ktorá opatruje nemôže opatrovanie vykonávať. Cieľom je umožniť osobe, ktorá opatruje nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia. Poskytuje sa najviac 30 dní v kalendárnom roku. Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím za ten čas obec poskytne terénnu sociálnu službu (poskytovaním opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta, zabezpečením stravovania, upratovania a prania bielizne), ambulantnú (napr. v dennom stacionári), alebo pobytovú sociálnu službu (pobytom v zariadení opatrovateľskej služby) v rozsahu najmenej 12 hodín denne a maximálne 30 dní ročne. Počas týchto dní si môže opatrovateľ realizovať svoj program a plány (napr. dovolenka, vybavenie osobných záležitostí, stretnutie s priateľmi, hospitalizácia, liečenie a i.). Odľahčovacia služba vytvára predpoklady na zníženie stresu a únavy na načerpanie nových síl a nadviazanie stratených sociálnych kontaktov. Osobná asistencia - predstavuje spôsob, akým možno podať ruku a dať príležitosť prežiť postihnutému plnohodnotný život. Je významným nástrojom pre nezávislý a aktívny život osôb so zdravotným postihnutím. Osobný asistent je osoba starajúca sa o postihnutého. Musí mať viac ako 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, čas a chuť pomáhať postihnutému. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a podpora ich nezávislosti a možnosti rozhodovať sa. Prináša odľahčenie rodine a umožňuje osobám so zdravotným postihnutím vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. 4.3 Metódy spolupráce s rodinnými príslušníkmi K metódam spolupráce s rodinnými príslušníkmi patrí: 1. Depistáž (vyhľadávacia činnosť problémových rodín). Je súčasťou terénnej sociálnej práce. Ide o nadväzovanie kontaktov s problémovými rodinami, mapovanie lokalít výskytu problémových rodín, vrátane zberu, analýzy, sumarizácie získaných informácií o nich, a o príčinách vzniku ich problémov. Depistáž predpokladá spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami, spoločenskými organizáciami, úradmi (miestnymi, mestskými, obecnými), ktorí problémové rodiny nasmerujú ďalej. Môže sa realizovať aj formou osobnej asistencie, opatrovateľskej služby a i. Podstatnou časťou depistáže je pozorovanie. V podmienkach Domova sociálnych služieb (DSS) depistáž najčastejšie vykonáva sociálny pracovník a to kontaktovaním sa priamo s rodinou a klientom v zdravotníckych zariadeniach. V tomto smere sú Domovu sociálnych služieb nápomocní odborní lekári (najmä neurológ a psychiater). Pri kontaktovaní sa s problémovými rodinami pomáha i spolupráca s občianskymi združeniami napr. o.z.: Usmej sa na mňa, ZPMP Nádej v Košiciach, Nádej pre autistov, Klub Downovho sydrómu, Viera a svetlo a i. DSS depistáž vykonáva aj osvetou, prostredníctvom informačných letákov o zariadení, web stránok, dňami otvorených dverí a prezentáciou činnosti zariadenia (t.j. účasťou na konferenciách, prednáškach v školách, výstavách prác klientov zariadenia). K formám depistáže patrí i celoživotné vzdelávanie pracovníkov v danej oblasti. Prví do kontaktu s problémovými rodinami obvykle prichádzajú i osobní asistenti, či opatrovatelia, ktorí pracujú v prirodzenom prostredí rodiny a s klientom, ktorému podajú pomocnú ruku a zariadenie informujú o ďalšej pomoci pre nich. 2. Komunikácia - Pri nej sa využívajú metódy: 1. rozhovor (je najzákladnejšou metódou, ale popri ňom sa využíva ešte napr. dotazníkové šetrenie, rôzne štandardizované testy, analýza existujúcej dokumentácie), 2. diagnostika (identifikácia problému). Je procesom poznávania sa. Výsledkom poznávania sa je diagnóza, alebo označenie problému rodiny 3. pozorovanie (najúčinnejšie je pozorovanie v prirodzenom prostredí, kde ide najmä o sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu a zisťovanie príčin ich vzniku). V prostredí zariadenia ide o pozorovanie klienta, jeho rodiny, zapisovanie zmien v správaní klienta v zariadení, ktoré poslúžia pri zhodnotení adaptácie klienta v zariadení. 3. Analýza prostredia (za pomoci osobnej a rodinnej anamnézy). V rámci osobnej anamnézy je nevyhnutné získanie informácií o súčasnom zdravotnom stave klienta, priebeh gravidity matky, pôrod, chôdza, reč (kedy sa prvýkrát objavili), kým bolo dieťa 1x diagnostikované a nesmú chýbať ani aktuálne záznamy z vyšetrení. V rámci rodinnej anamnézy sú dôležité informácie o ekonomickej, bytovej situácii rodiny, vzťahy v rodine, diagnostika širšieho rodinného prostredia, vplyv rodinného prostredia na jedinca. 4. Poradenstvo, ktoré vyplýva z požiadaviek a potrieb rodín. Je zamerané na: - mapovanie potrieb a požiadaviek rodín - poskytnutie informácií o možnostiach riešenia soc. situácie rodiny - usmernenie pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci (napr. peňažné príspevky na kompenzáciu, dávka v hmotnej núdzi, sociálne služby a i.) - poskytovanie odborných rád s cieľom napomôcť členom rodiny k samorozvoju a k svojpomoci - odporúčania rodine, usmernenie na širokú sieť odborných poradenských služieb. Základné sociálne poradenstvo v zariadeniach sociálnych služieb dáva priestor klientovi, rodine i sociálnemu pracovníkovi prebrať určitý problém alebo situáciu v komornejšom prostredí do hlbších i širších súvislostí. Tu majú možnosť rodiny komunikovať bezprostrednejšie a vytvára sa i priestor pre získanie a budovanie klientovej dôvery, ktorá je dôležitá pri vzájomnej spolupráci a riešení ich problémov. Poskytované je v poradenských miestach, ktorými sú kancelárie prvého kontaktu samosprávnych krajov, či Magistrátov miest. Tie pomáhajú rodinám získať kontakt s potrebnými zariadeniami, príp. s inými zdrojmi pomoci Terapeutická práca s rodinou Cieľom je umožniť členom rodiny, aby sa lepšie orientovali vo svojej životnej situácii, aby optimálne využívali podmienky, ktoré rodinný život poskytuje a v rámci neho efektívne riešili úlohy, náročné situácie, krízy a konflikty (t.j. poskytnúť pomoc dieťaťu, rodičom, alebo ponúknuť sprostredkovanie pomoci pri riešení výchovných, či rodinných problémov napríklad za pomoci rodinnej terapie, či supervízie pre rodinných príslušníkov). V podmienkach DSS veľmi dobre aplikovateľná 1 z metód supervízie a to Bálintovská skupina. Využíva sa napríklad v DSS pri práci s rodičmi, alebo pre pracovníkov zariadení sociálnych služieb, dokonca ju využívajú predstavitelia samospráv pri neformálnom zoskupení verejných a neverejných inštitúcií poskytujúcich sociálne služby v mestách. Cieľom týchto zoskupení je vzájomná informovanosť o aktivitách jednotlivých organizácií, prepojenie služieb, vytvorenie komunikačnej siete v prospech klienta. Podstatou rodinnej terapie je: a) odhaliť a objasniť problém, príp. konflikt v rodine napr. neschopnosť zvládania stresových situácií súvisiacich s prítomnosťou dieťaťa s postihnutím v rodine, 30 31

17 b) priviesť rodinu k tomu, aby problém uznala, prijala ho a pristúpila vlastným úsilím k jeho priamemu riešeniu tam, kde vzniká, c) nachádzať vhodné spôsoby riešenia problému v rodine, napr. formou zavádzania konkrétnych úloh a ich hypotetické riešenie jednotlivými členmi rodiny napr. formou rodičovských výcvikových skupín, kde by mali rodičia možnosť otvorene vyjadriť svoje pocity sklamania, zlyhania, príp. rezignáciu. Na výcvikových skupinách sa učia, čo môžu pre svoje dieťa urobiť, ako môžu jeho stav zlepšiť a pod. d) naučiť rodinu samostatnej orientácii v probléme a hľadaní spôsobov jeho riešenia, aby v tom do budúcna prestala byť závislá na pomoci okolia. Z dobre vedenej psychoterapeutickej skupiny môže rodina veľa získať. Rodinná terapia je založená na intenzívnej terapeutickej interakcii medzi rodičmi jej členmi a terapeutom. Ak má byť úspešná, je potrebné ovplyvniť nielen jedinca, ale aj celý rodinný systém, aby začala zdravo fungovať. Terapeut pozoruje interakcie medzi rodičmi a deťmi, sleduje role v rodine, vzťahy, typické spôsoby fungovania, poukazuje na ne a spolu s rodinou ich rieši Metódy práce s rodinou a klientom v domácom prostredí Metódy práce, resp. poskytované služby pre klientov v zariadení sú súčasťou starostlivosti aj v domácom prostredí. Náväznosť uplatňovania jednotlivých metód posilňuje v dieťati a jeho rodičoch modely efektivity, pravidiel a efektívnejšej schopnosti prispôsobovať sa normám a hodnotám v domácom prostredí. Uplatňovanie aktivít, ktoré dieťa realizuje v zariadení, v domácom prostredí, môžu pomôcť rodinným príslušníkom zvládať efektívne bežné aktivity a situácie s ktorými sa s dieťaťom stretávajú. Dieťa tak nadobúda zmysluplnosť, poriadok a pokoj, ktorý pre zvládanie každodenných situácií je pre neho nevyhnutný. Prvýkrát metódu Behaviorálnej modifikácie použil Ivan Lovaas v roku 1960 pri práci s autistickými deťmi. Metóda behaviorálnej modifikácie je založená na fakte, že nepríjemný následok (trest) vedie k obmedzeniu nevhodného správania a príjemný následok (odmena) povzbudzuje žiaduce správanie. V súčasnosti sa behaviorálna modifikácia sústreďuje najmä na pozitívne metódy. Pri ovplyvňovaní správania ide buď o učenie sa niečomu novému, alebo odúčaniu nežiadúceho. Vybrané efektívne metódy patriace do behaviorálnej modifikácie uplatňované v domácom prostredí rodinnými príslušníkmi: - pozitívne posiľňovanie - posilnenie určitého prvku v správaní tým spôsobom, že po správaní nasleduje odmena. Príklad využitia: učenie nehovoriacich detí vokalizovať tak, že deti napodobňujú terapeuta a okamžite po správnej odpovedi nasleduje obľúbená maškrta. Akonáhle je imitácia upevnená, môže byť základom pre tvorbu slova, viet. - podnecovanie - pri chýbajúcom type správania. Príklad využitia: napr. pri učení sa rozprávania alebo obliekania používame fyzickú manipuláciu (pridržiavame pery pri vyslovovaní hlások, pridržiavame veci pri nácviku obliekania). Dôležité je to, aby podnecovanie bolo funkčné a viedlo k vytvoreniu správneho typu správania a tiež aby bolo z našej strany postupne zoslabované až úplne eliminované. - modelovanie - určené k vytváraniu nových návykov, zručností. Príklad využitia: napr. pri výučbe imitácie hlasových prejavov u nehovoriacich detí. Deti sú odmeňované za každý správny zvuk, ktorý vyprodukujú okamžite po predvedení žiadaného zvuku terapeuta. Postupne, ak sú už deti naučené pohotovo reagovať, terapeut odmeňuje len tie zvuky, ktoré sa podobajú žiadanému zvuku. Nakoniec sa jednotlivé žiadané zvuky budú skladať do slov a postupne do viet. - vyhasínanie - slúži na zmiernenie nežiaducich prejavov v správaní. Príklad využitia: záchvaty, účelom ktorých je prilákanie pozornosti. Mnohé deti (nielen autistické) sa naučia, že záchvatom prilákajú pozornosť svojho okolia, alebo inak ovplyvnia ľudí okolo seba. Dieťa začne kričať, má záchvat aby prilákalo matkinu pozornosť a tá mu dá niečo, po čom dieťa túži. Správanie sa potom opakuje a je upevnené, keď je takto pozitívne odmeňované. Pri použití techniky vyhasínania reagujeme tak, že sa žiadne pozitívne posilňovanie nespraví (dieťaťu nedáme to, po čom túži, čo si vyžaduje). Treba si uvedomiť, že vyhasnutie nenastane okamžite. Niekedy sa stane, že na začiatku dochádza k zvýšeniu nevhodnej aktivity, lebo dieťa sa snaží zachovať staré spôsoby. Môžeme očakávať, že nežiaduce správanie bude vyhasínať postupne, pomaly. Metóda pevného objatia (holding therapy) Metóda, zavedená medzi terapeutické prístupy Martou Welchovou, sa používa vtedy, ak má dieťa záchvat, je agresívne alebo autoagresívne. Terapeut dieťa pevne objíme a čaká, kým sa dieťa neupokojí. Na začiatku býva dieťaťu objímanie nepríjemné a často ho vyčerpá. S dieťaťom je treba zostať v objatí aj napriek jeho protestom a snahám uniknúť z náručia dospelej osoby. Základným faktorom úspechu je práve prekonanie tejto negativistickej fázy u dieťaťa. Pohybová terapia Môže sa použiť pri nadväzovaní kontaktu s dieťaťom. Vychádza sa pri nej z telesnej aktivity dieťaťa. Terapeut napodobňuje jeho správanie, koordinuje svoje pohyby s pohybmi dieťaťa. Jeho cieľom je ukázať dieťaťu, že mu rozumie. Nadväzuje tak vzťah s dieťaťom, pomáha uvoľňovať napätie u detí. Používa sa najmä u tých detí, ktoré nedokážu verbálne komunikovať, alebo sa pri komunikácii zablokujú. Muzikoterapia Vychádza z myšlienky, že každý človek má schopnosť produkovať hudbu a reagovať na ňu a tento prvok zostáva nepoškodený aj pri handicape. Hudba je univerzálna skúsenosť, spoločná všetkým národom, melódia, rytmus a dynamika ja zrozumiteľná všetkým rovnako, je možné ňou komunikovať a vhodné zaradiť ju do terapeutického procesu. Pre autistické deti sú niekedy slová bariérou, hudba je flexibilnejšia a najmä ak je spojená s pohybom. Pohybmi a dotykmi terapeuta a dieťaťa sa formuje dôverný vzťah, prelomuje sa izolácia, dieťa je povzbudené k spolupráci a odstraňuje sa rušivé správanie. Pre terapeutické postupy je charakteristické to, že sa väčšinou navzájom kombinujú, ani jeden z nich sa nepoužíva samostatne. Metódy boli často krát vyvinuté len na určitý druh správania - buď na odstránenie nevhodného, alebo na vypestovanie žiaduceho správania, nie pre celú osobnosť a jej rozvoj. Formy muzikoterapie: - hra na telo- zlepšenie koordinácie pohybov končatín, úprava pohybových stereotypov - verbálna expresia -spontánny prejav - relaxačné pohyby v rytme hudby - hudobno pohybové hry - vhodné na zlepšenie sebauvedomenia a pohybových stereotypov - muzikomaľba - využívajú sa stimulačné prvky hudby s grafickým vyjadrením rytmu. Arteterapia: Je liečba pomocou výtvarných prostriedkov Radosť z vytvoreného výtvarného prejavu umožňuje prežitie vlastného úspechu, čo je u dieťaťa u DMO dôležité- je to forma expresívnej výchovy. Canisterapia: Je liečba pomocou kontaktu so psom prostredníctvom ktorej sa zlepšuje psychická pohoda dieťaťa, komunikačné a pohybové schopnosti a citová zrelosť. Kognitívno behaviorálna liečba Tento program je navrhnutý ako liečba pre rodičov autistických detí na zlepšenie zvládania zručností, sebavedomia, nálady a kvality vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Intervenčne založený na zásadách, CBT môže dokázať, priniesť najviac pozitívne výsledky. Tento typ liečby sa snaží zmeniť spôsob, akým človek premýšľa a reaguje na svoje okolie. CBT terapia pomáha individuálne sa učiť nové spôsoby posúdenia a interpretovať ich do každodenných situácií. Okrem toho môže CBT poskytnúť klientovi príležitosť dozvedieť sa, ako skreslenie mysle môže narušiť ich schopnosť interpretovať situácie. CBT umožňuje jednotlivým príležitostiam získať vzhľad, ako ich myšlienky a správanie utvárajú svoje životy. V podstate, CBT pomáha individuálne naučiť, ako sa vysporiadať s ich prostredím. Program sa skladá z domácich úloh, vrátane čítania zadania a dokončenia niekoľkých dotazníkov, preto je minimálne šiesta úroveň triedy čítania podmienkou pre zápis. CBT techniky v programe zahŕňajú relaxačné cvičenia, premena, role-playing a domáce úlohy. Program ponúka rodičom možnosť 32 33

18 podeliť sa o svoje skúsenosti s ostatnými a získať spätnú väzbu o spôsoboch, ako manipulácii a zlepšenie ich každodenných problémov a situácií. Hypoteticky sa na konci programu účastník ohlási a ukazuje zlepšenie a zníženie pocitu stresu a depresie. Všeobecne sa dajú terapeutické postupy rozdeliť do troch základných skupín: - Kognitívny prístup: rešpektuje špecifický profil schopností dieťaťa. Štruktúrované vyučovanie s vizuálnou podporou vychádzajúce z programu TEACCH. Je to komplexný systém diagnostiky, terapie a vzdelávania pre deti s autizmom a ďalšími komunikačnými poruchami. - Motivačne a emočne zamerané prístupy: snahou je dosiahnuť to, aby dieťa vo vzťahoch s ľuďmi prežívalo radosť zo spoločne zdieľaných aktivít, a tým sa posilnila jeho sociálna motivácia. Muzikoterpia, arteterapia, relaxačné metódy, pohybová terapia, canisterapia, terapia pevným objatím, atď. Biologické prístupy: lieky, rôzne diéty (bezlepková, bezmliečna...), vitamínové kúry a iné doplnky stravy TEACCH Širšie uplatnenie má program TEACCH (Liečba a vzdelávanie detí s autizmom a poruchami komunikácie), ktorý je v súčasnosti najviac používaný a osvedčený. Program je zameraný na rozvoj a podporuje zlepšenie vo všetkých troch poškodených oblastiach ( autistická triáda ). Aj tu si však musíme vypomáhať čiastkovými technikami napr. pri objavení sa nežiaduceho správania, záchvatu agresie (objatie, fyzické obmedzenie), alebo napríklad na zlepšenie koncentrácie v procese vyučovania (megavitamínová terapia). Pred začatím samotného terapeutického procesu je dôležité spoznať veľmi dobre osobnosť autistického dieťaťa a jeho prejavy v bežnom živote aj v situáciách, ktoré sú problematické na jeho zvládnutie a na druhej strane byť oboznámený s existujúcimi metódami, ktoré v terapii môžeme využívať. Program poskytuje pomoc v troch hlavných oblastiach klientovho života. Je to usporiadanie domácej starostlivosti, vzdelávanie a spoločenské uplatnenie Spolupráca s rodinnými príslušníkmi v podmienkach zariadení sociálnych služieb Na Slovensku ešte nie je celkom vžitý systémový prístup, kde sa pracuje s rodinou ako s celkom, ako so zložitým dynamickým systémom mnohoúrovňových väzieb. Len s námahou a nesmelo sa začínajú rozvíjať spoločné programy pre postihnuté deti a ich rodičov a rôzne svojpomocné skupiny, ktoré majú v zahraničí už dlhoročné tradície. Pritom existuje niekoľko pomáhajúcich profesií s blízkym vzťahom k poradenskej a terapeutickej práci s rodinou psychológovia, psychiatri, špeciálni a liečební pedagógovia i sociálni pracovníci. Jedným z efektívnych prístupov a využívaní odborných metód v zariadení je nevyhnutná spolupráca s rodinnými príslušníkmi. V rámci spolupráce s rodinnými príslušníkmi by malo mať poskytované poradenstvo komplexný charakter, ktorý by obsahoval komplexnú starostlivosť o dieťa a jeho rodinu a klientom sa stane rodina, nie len dieťa. Účelom spolupráce je usmerniť rodinných príslušníkov pri riešení zdravotných, sociálnych a komunikačných problémov a ich dôsledkov, poskytovať extenzívne sociálne poradenstvo, pokrývať podporu pri riešení celej šírky sociálnych problémov a vzťahov ťažko zdravotne postihnutého občana. Tento stupeň sociálneho poradenstva je orientovaný na poradenstvo zamerané na rodinných príslušníkov a najbližšie osoby, pedagógov, ktorí spolupracujú pri integrácii ťažko zdravotne postihnutých. Úlohou je zabezpečovať potreby klienta rodiny, ktorá celou svojou šírkou zabezpečuje bezpečné prostredie a kvalitu života všetkých jej členov, preto starostlivosť je rovnomerne rozložená prostredníctvom efektívnych programov a aktivít na zvládanie záťažových aj bežných denných situácií. Forma špecializovaného poradenstva pre rodinných príslušníkov je forma práce kombinovaná prostredníctvom systému aktivít poskytovaných neformálnymi poskytovateľmi starostlivosti (rodiny, priatelia a/alebo susedia) a/alebo profesionálnymi poskytovateľmi (zdravotníci, sociálni pracovníci a ďalší), s cieľom vytvorenia podmienok pre osobu, ktorá nie je schopná plne sa sama o seba postarať, najvyššiu možnú kvalitu života podľa jej vlastných preferencii, s najväčším možným stupňom nezávislosti, autonómie, participácie, osobnej spokojnosti a ľudskej dôstojnosti. Špecializované poradenstvo je tak odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby, rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, možno ho poskytovať: - ambulantne, návštevou odborníkov, dobrovoľníkov v domácom prostredí, vrátane chráneného bývania, v denných aktivačných centrách, v centrách sociálnej a pracovnej rehabilitácie v rámci komunitných služieb atď., - inštitucionálne, v DSS, v rehabilitačných centrách, pri priamych aktivitách s nácvikom a tréningom rozvoja schopností a zručností. Základné potreby, na ktoré sa v procese spolupráce DSS s rodinnými príslušníkmi je potrebné zamerať: - vytvorenie istoty a bezpečia pre dieťa, tak v domácnosti ako aj v zariadení, - rešpektovanie súkromia klienta, rodiny, - stabilita systému a vzťahov, ktoré ho obklopujú, - dôvera a sebadôvera klienta, rodiny, pre zvládanie záťažových situácií, - ľudské kontakty, svojpomocné skupiny rodičov detí s postihnutím, - komunikácia v tíme, nácvik, efektivita. Realizácia súboru týchto opatrení prispeje k zabezpečeniu dôstojného a maximálne možného hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím, kde významnými faktormi sú osobnosť, rodinné zázemie a komunita v ktorej dieťa žije. Veľmi dôležitá je individuálna schopnosť aktívne realizovať dlhodobý rehabilitačný proces a využiť všetky možnosti naučiť sa pracovať s ponúkanými prvkami v rámci rehabilitačného procesu. Výsledkom je schopnosť nájsť pozitívny vzťah nielen k svojmu zdravotnému postihnutiu, k svojmu okoliu, ale aj k tým, ktorí sú tiež zdravotne postihnutí. Na základe doterajších skúseností práce s problémovými rodinami je potrebné naďalej pokračovať v poskytovaní sociálnej služby t.j. vo vykonávaní základného a špecializovaného sociálneho poradenstva pre rodiny s členmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na rozmanitosť problémov a požadovanú sociálnu službu je potrebné túto službu naďalej zabezpečovať a rozširovať. Za týmto účelom vznikne Kontaktné a Poradenské miesto pri DSS SČK ÚzS KE - mesto (KaPM), ktorého cieľom bude podporovať rodiny s členmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Jeho úlohou bude poskytovať rodinným príslušníkom sociálne poradenstvo, odbornú pomoc a vzdelávanie pre zvýšenie kvality domácej starostlivosti ako aj nácvik metód socializácie s možnosťou účasti odborného personálu DSS. Rodinní príslušníci získajú poznatky o rôznych technikách relaxácie na odburávanie stresu, základy metodiky nácviku sebaobsluhy v domácom prostredí, naučia sa vytvárať podnetné prostredie pre rozvoj tvorivosti ako aj rozvíjať zmysluplné voľnočasové aktivity pre postihnutých členov rodiny. Poznatky a poradenstvo budú poskytované rodinným príslušníkom vo forme skupinových praktických inštruktáži, seminárov, ako aj formou individuálnych odborných konzultácii s lekármi, psychológom a podľa špecifík témy aj s inými odbornými konzultantmi. Vzdelávanie a poradenstvo pre rodinných príslušníkov okrem získania odborných vedomostí bude plniť aj funkciu psychohygieny. Poradenstvo a konzultácie budú poskytované najmä v rámci nasledujúcich tém: a) alternatívny spôsob života so zdravotne ťažko postihnutým členom v domácnosti so zameraním na zdôraznenie spolupráce rodiny s pracovníkom DSS b) riadenie stresu v rodine s postihnutým dieťaťom aktívne využívanie základného alebo špecializovaného sociálneho poradenstva, techniky relaxácie, odbúravanie stresov a pod. c) základy metodiky nácviku sebaobsluhy v domácich prostrediach d) vytváranie podnetného prostredia pre deti a mladých dospelých s mentálnym postihnutím e) rozvoj tvorivosti u detí a mladých dospelých s mentálnym postihnutím f) rozvíjanie zmyslových voľnočasových aktivít detí a mladých dospelých s mentálnym postihnutím a pod. Súčasťou špecializovaného poradenstva je aj nácvik a tréning zvládania obslužných činností, ako sú ubytovanie, vhodné rozčlenenie priestoru, využitie farieb v priestore, kde sa dieťa nachádza, ako 34 35

19 aj bezbariérovosť, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva pre dieťa. Využitie voľného času, kultúrna činnosť, spoločenská činnosť, športová činnosť a rekreačná činnosť, ktoré sú zamerané na rozvoj schopností a zručností prijímateľa sociálnej služby, dieťaťa, ale aj jeho rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú relax a napĺňanie vlastných potrieb sú časťou špecializovaného poradenstva, ktoré zvyšuje kvalitu života celej rodiny. Cieľom vzniku Kontaktného a poradenského miesta pri DSS, ako uvádzame vyššie, je podpora rodín s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Kontaktné a poradenské miesto bude poskytovať rodinným príslušníkom sociálne služby nielen v zariadení, ale aj mimo zariadenia a to zavedením systému mentoringu v domácich podmienkach, kedy v prípade potreby a záujmu rodinných príslušníkov sa v rámci systému mentoringu budú poskytovať praktické inštruktáže, konzultácie a podporu vyškolení študenti a dobrovoľníci. Základným prostriedkom mentoringu vo všeobecnosti je vybudovaný neformálny, dôverný vzťah medzi klientom, mentorom a rodinou klienta. Na základe vybudovaného dôveryhodného vzťahu môže mentor ovplyvňovať a pozitívne pôsobiť na klienta v mnohých oblastiach života a jeho rodičov tak, aby sa mohol dosiahnuť cieľ, ktorý bol určený v rámci individuálneho rozvojového plánu klienta. Mentor pracuje tiež na prevencii sociálno-patologických javov klienta, napr. pri agresivite, kedy môže poradiť v zložitej situácii alebo pomôcť sprostredkovaním kontaktu s ďalšími odborníkmi, s poskytovateľmi sociálnych služieb. Mentor a pracovník DSS by mali s klientom a jeho rodinou pracovať na konkrétnom cieli, ktorý vychádza z požiadaviek a potrieb klienta a je stanovený v individuálnom rozvojovom pláne. Môže to byť napr. získanie samostatnosti pri vykonávaní určitých úkonoch napr. pri stravovaní, prijímaní tekutín, obliekaní a vyzliekaní, pri úkonoch osobnej hygieny, ďalej rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky, zvládanie stresu a ovládanie agresívneho správania atď. Úspešný priebeh mentoringu závisí od jasne stanoveného cieľa. Pracovník DSS odborne vedie mentora k dosahovaniu cieľa klienta. Pracovník DSS, klient, mentor v spolupráci s rodičmi sa písomne alebo ústne dohodnú na cieli a pláne postupu k dosiahnutiu tohto cieľa. Pracovník DSS môže aktívnejšie pracovať s rodičmi klienta a pomáhať mentorovi udržať dôveru klienta. Aktérmi dôverného vzťahu je klient, pracovník DSS, mentor, rodina. Ďalším možným aktérom je širšie okolie klienta príbuzní, priatelia, známi, osobní asistenti, s ktorými klient trávi svoj voľný čas. Mentor - môže byť dobrovoľník - odborník, ktorý je ochotný dlhodobo spolupracovať s klientom, s rodičmi a s organizáciou - mal by byť nositeľom pozitívneho vzoru správania, jednania a premýšľania - kvalifikácia v danom odbore, prax sú podmienkou Pracovník musí poznať požiadavky, očakávania, zručnosti, schopnosti mentora, ale aj to, koľko času by chcel venovať práci s klientom, aj v spolupráci s organizáciou. Na základe týchto údajov a na základe vzájomnej dohody rozhodne o tom, ktorý klient bude dobrovoľníkovi - mentorovi pridelený. Na začiatku spolupráce sa pracovník dohodne s mentorom na činnosti - všeobecne aj konkrétne vo vzťahu k danému klientovi a jeho rodine. Pracovník by mal dobre poznať klienta a jeho rodinu, byť oboznámený s rodinnými pomermi klienta (napr. zamestnanosť rodičov, súrodencov, kto má hlavné slovo v rodine), vyskytujúcimi sa sociálno-patologickými javmi. Mentor by mal byť ešte pred zoznámením sa s klientom oboznámený so všetkými týmito údajmi o klientovi a jeho rodine a na základe toho usúdiť, či je tento klient pre neho vhodný. Pracovník na začiatku mentoringu bude častejšie navštevovať klienta a upraví podmienky sociálnej služby tak, aby odpovedali charakteru a cieľu mentoringu. Pred vstupom do programu mentoringu aj počas neho má najväčší vplyv na klienta jeho rodina, a preto sa vyžaduje čo najužšia spolupráca s rodinnými príslušníkmi. Na začiatku mentoringu je vhodnejšie aby s rodinnými príslušníkmi pracoval najprv pracovník. Pracovník bude informovať mentora o všetkých krokoch smerom k rodine klienta, ktoré chce učiniť. Pracovník sa orientuje na vzťah medzi rodičmi a cieľom programu a mentor sa sústreďuje na vzťah s klientom. Vhodnosť využitia služby mentoringu pre daného klienta závisí z posúdenia 1. Ktoré úkony je schopný klient urobiť sám bez pomoci? 2. Úroveň momentálnej schopnosti je prechodná alebo trvalá? 3. Je schopný naučiť sa vykonávať určité úkony tak, aby bol znova sebestačný? 4. Ak nemôže byť klient samostatný a nezávislý pri vykonávaní určitých úkonov, môžu mu pomôcť jeho príbuzní, priatelia alebo potrebuje, aby sa mu poskytovala sociálna služba? 4.4 Praktický príklad - spolupráca s rodinnými príslušníkmi klientov Naši klienti sú žiaci elokovanej triedy Spojenej školy s organizačnými zložkami Špeciálna základná škola a Praktická škola v rámci C variantu, klienti pred alebo po skončení povinnej školskej dochádzky. Sú to deti a mladí dospelí s DMO, epilepsiou, mentálne postihnutí, nerozprávajúci, s viacnásobným neurologickým postihnutím, autisti a plienkovaní. Vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Majú ťažkosti s komunikáciou, so zvládaním stresu a konfliktov, nedokážu primerane reagovať na prítomnosť neznámych osôb v neznámych situáciách, nie sú schopní ovládať agresívne správanie. Niektorí klienti nedokážu samostatne vykonávať niektoré sebaobslužné úkony, úkony starostlivosti o domácnosť ani základné sociálne aktivity. Tréning komunikačných a sociálnych zručností, sebaobslužných návykov vedie klientov k samostatnosti, sebestačnosti, sebarealizácii a nezávislému životu. Cieľom tréningu je naučiť klienta využívajúc všetky možné primerané prostriedky a tak mu umožniť v čo najväčšej možnej miere žiť plnohodnotným životom, podporujúc jeho sebadôveru a vývoj k samostatnosti. Rýchlosť učenia klienta závisí od stupňa postihnutia a každý krok v procese učenia je tvrdo vybojovaný. V prípade ľahkého stupňa MR sa pri vytváraní IP zameriavame na vytváranie vzťahov, rozvoj záujmovej činnosti, prípadne na zmiernenie pridružených zmyslových deficitov. Pri strednom stupni MR sa zameriavame na rozvoj oslabených funkcií konkrétnou činnosťou napr. metódami ovplyvňujúcimi priame konanie sa snažíme potvrdzovať sociálne pozitívne správanie. Snažíme sa dosiahnuť úroveň sprevádzania a podporu obmedziť na minimálnu mieru. V prípade ťažkého stupňa MR sa pri vytváraní IP zameriavame na rozvoj prostredníctvom hier a pri hlbokom stupni MR sa v IP počíta s bazálnou stimuláciou a rehabilitačným programom. Pokúšame sa aj keď len čiastočnými úkonmi prechádzať od pomoci /robiť za klienta/ k podpore /robiť spolu s klientom/. Kvalita domácej starostlivosti resp. starostlivosti mimo zariadenia sociálnych služieb je podmienená psychickou pohodou a odbornou pripravenosťou rodinných príslušníkov a ich schopnosťou získané poznatky zo vzdelávania aplikovať v bežných ako aj v krízových situáciách v domácom prostredí. Úroveň a schopnosť socializácie klienta závisí od trvalej a systematickej snahy a pôsobenia odborných pracovníkov ako aj rodinných príslušníkov. Vzťah medzi klientom a tými, ktorí mu pomáhajú je založený na troch princípoch princípe autonómie, rešpektu a princípe rovnosti. Rodinní príslušníci sa učia využívať špecifické terapie pre zvýšenie samostatnosti v bežnom živote vo forme arteterapie, gardenterapie, canisterapie a ergoterapie za pomoci vychovávateľa a špeciálneho pedagóga. Taktiež naučia sa využívať relaxačné terapie ako napr. muzikoterapiu, biblioterapiu, aromaterapiu na zvládanie stresu, agresívneho správania atď. Pri vykonávaní domácej starostlivosti môžu príbuzní potrebovať rady, inštrukcie, ponaučenia a odbornú pomoc od odborníkov. Domáca starostlivosť predstavuje rad úkonov zameraných na splnenie fyzických, psychických, sociálnych, finančných a duchovných potrieb klienta, ktoré by urobil sám pre seba, ak by nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Zároveň je to starostlivosť o jeho duševnú pohodu, aby nestrácal svoju dôstojnosť a aby bol odhodlaný znovu získať samostatnosť, sebestačnosť a nezávislosť. Pri opatrovaní klienta v domácej starostlivosti musíme dbať o to, aby mal uspokojené základné fyzické potreby medzi ktoré patrí potreba dýchania, potreba prijímania potravy a tekutín, potreba odpočinku a spánku, potreba primeraného životného prostredia, potreba pohybu a potreba hygieny. Uspokojovať aj základné psychické potreby medzi ktoré patrí potreba uznania a úcty, potreba bezpečia a istoty, potreba byť vážený, uznávaný, akceptovaný ako jedinečná osobnosť so všetkými svojimi vlastnosťami, nárokmi a požiadavkami na súkromie a bezpečnosť. Každý klient potrebuje mať uspokojené aj sociálne potreby, kde patrí potreba informovanosti, potreba spolupatričnosti a lásky, 36 37

20 potreba kontaktu a komunikácie s blízkymi ľuďmi, rovesníkmi, kamarátmi a najmä s tými, ktorí ho prijímajú takého aký je a s ktorými sa vie hrať. Naplnením potreby sebarealizácie a sebanaplnenia umožníme rozvoj schopností klienta, maximálne využitie jeho darov a talentov a dosiahneme integráciu klienta do spoločnosti. Nemenej dôležité je uspokojenie potreby sebatrascendencie (sebadarovania), ktorá súvisí s duchovnými, spirituálnymi potrebami ako aj so zmyslom života. Jej motívom nie je len uspokojenie vlastných potrieb pre svoje vlastné dobro, ale tiež potreba robiť niečo viac pre druhého, možno aj za náročných podmienok. V prípade ak klient je schopný uspokojiť svoje potreby sám, t.j. je schopný vykonávať určité úkony samostatne nijako nezasahujeme. Tým, že umožníme, aby klient sa sám najedol, obliekol, umyl, uznávame jeho autonómiu. Je potrebné vyvarovať sa pokušeniu robiť veci za klienta, keď sa nám zdá, že to robí pomaly, nedostatočne alebo ich nie je schopný robiť samostatne. Ak umožníme klientovi, aby sa rozhodoval a konal sám, predídeme fyzickej závislosti klienta na osobe, ktorá jej pomáhav prípade ak je klient schopný len z časti uspokojiť svoje fyziologické potreby pomáhame a asistujeme mu v denných činnostiach pri vykonávaní týchto úkonov. Je potrebné dbať na aktuálny zdravotný stav klienta, na všetky jeho možnosti a schopnosti. V prípade ak klient je schopný uspokojiť svoje potreby ale sa cíti dezorientovaný, zmätený, nevie presne čo má robiť, vtedy klient potrebuje aby bol vedený, povzbudzovaný a podnecovaný k tomu, aby uspokojil svoje fyziologické potreby. Je to spôsob ako dáva najavo svoj diskomfort, obavu z neznámeho prostredia. Zoznam bibliografických odkazov Barlow, DH, Úzkosť a jeho poruchy. Príroda a liečba úzkosti a paniky. Nový York: Guilford Press Brozmanová Gregorová A. (ed.) Dobrovoľníctvo na Slovensku výskumné reflexie. Bratislava: Iuventa Slovenský inštitút mládeže. ISBN Bútora, M., Bútorová Z Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky I. Edícia Tretí sektor a dobrovoľníctvo 1/1996. Bratislava: SPACE. Čadilová,V., Hynek, J., Thorová, K.; Agrese u lidí s mentání retardací a s autismem. 1.vyd. Praha: Portál. 248 s. ISBN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z , ratifikovaný NR SR dňa Domka Dobrovoľníctvo a čo ty? Domka - Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Prešov. Dudeková G Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti. Bratislava: SPACE. Emerson, E.; Problémové chování u lidí s mentální retardací a autismem. 1. vyd. Praha: Portál. 168 s. ISBN Filadelfiová J., Dluhá M., Marček E., Košičiarová S Poznávanie tretieho sektora na Slovensku. Bratislava: SPACE. Gecziová, Z Autizmus. Bratislava: Časopis Mosty, 2008 Gregorová A Manažment dobrovoľníckej práce v organizáciách. Banská Bystrica: Centrum dobrovoľníctva, o.z. Hadzi-Miceva, K Komparatívna analýza dobrovoľníctva v európskych právnych systémoch a praxi. In: International Journal of Not-for-Profit Law. Vol. 9, No. 3, June Hynek, J.; Moc, pomoc a bezmoc v sociálních službách a ve zdravotnictví. 1. vyd. Praha: Portál. 144 s. ISBN Hynek, J., Balická, K.; Terapie problémového chování a fyzické restrikce. 1. vyd. Praha: APLA. 59 s. Iuventa Národná správa o implementovaní spoločných cieľov pre dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí v Slovenskej republike. Európska komisia. Bratislava: Iuventa. Iuventa Dobrovoľníctvo na Slovensku: výskumné reflexie. Bratislava: Iuventa - Slovenský inštitút mládeže. Jankovský, J Etika pro pomáhající profese. Praha: Triton. ISBN Jankovský, J Etické aspekty práce v sociálních službách. In AFILIACE Konferenčný zborník. České Budějovice: Jihočeská univerzita, Zdravotně-sociální fakulta. ISBN Jankovský, J Možnosti a podmínky mezioborové spolupráce v rámci multidisciplinárního týmu. In Sociální práce/sociálna práca. Roč. 7, č. 1. ISSN s Kadlecová J., Vajdová K Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo. In: Kollár M., Mesežnikov G. Slovensko 2003, Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. Kočišová, A Sociálna práca s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami. In Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie v dňoch v Bratislave. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN s Kočišová, A Sociálne inštitúcie. In Žiaková, E. et al Sociálna práca, teoretické východiská 38 39

21 a praktické kontexty. Košice: UPJŠ,Filozofická fakulta. ISBN s Kočišová, A. et al Multiodborový prístup ku kvalite života a zmyslu života onkologicky chorých. In Acta chemotherapeutica. Roč. 21, č. 1-3/2012. ISBN s Kováč, D Psychológiou k metanoi. Bratislava: VEDA, SAV. ISBN Kopřiva, K Lidský vztah jako součást profese. Praha: Portál. ISBN Kotagal S.. Základy detskej neurologie Králiková N Ja nie som dobrovoľník! Ja to robím len tak! Bratislava, Iuventa, In: Marček E. Financovanie neziskového sektora na Slovensku po roku Bratislava: Panet pre Inštitút pre verejné otázky. Kraus, J. a kol Dětská mozková obrna. Praha: Grada Avicenum. ISBN Kvarčáková, M., Schneider, M Potreby osob s handicapem. In: Paulík, K. et al Uplatnění věd o člověku v sociální práci. Ostrava: Fif OSU. ISBN X. s Lehovský M. a kolektív. Pečujeme o nervově nemocné díte Lechta, V. a kol Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Martin: Osveta. 127 s. ISBN Levická J.: Metódy sociálnej práce. Trnava, 2003 Marošiová L., Majchrák Jozef (eds.) Dobrovoľníci: Prípadové štúdie. Bratislava. Mátel, A.- Oláh, M.- Schavel, M.: Vybrané kapitoly z metód sociálnej práce I. Bratislava ISBN Matoušek, O. et al Sociální práce v praxi: specifika ruzných cílových skupin a práce s nimi. Praha: Portál. ISBN X. Matulayová, T Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky. Bratislava: Filozofická fakulta UK v Bratislave. McCurley S., Lynch R Manažment dobrovoľníkov Ako zmobilizovať všetky zdroje komunity. Bratislava: SAIA-SCTS. Mydlíková E. a kol Dobrovoľníctvo na Slovensku alebo Čo si počať s dobrovoľníkom. Bratislava: Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov. Nadácia Pontis Firemné dobrovoľníctvo Sprievodca úspešným projektom. Bratislava: Nadácia Pontis. Novosad, L Poradenství pro osoby se zdravotním a sociálním znevýhodněním. Praha: Portál. ISBN Oláh, M.- Roháč, J.: Atribúty sociálnych služieb. Vydavateľstvo: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ISBN: Ondrejkovič P.: Úvod do metodológie sociálnych vied. Bratislava: VEDA 2006 Payne, J Kvalita života a zdraví. Praha: Triton. ISBN Praško, J. - Možný, P. - Šlepecký, M.: Kognitivně behaviorálni terapie psychických poruch. Praha: Triton, 2007, 1063 s. Psycho -sociální souvislosti u znevýhodněných dětí. Časopis Sociální práce/sociálna práca. ISSN Ročník 11, č. 2/2011. Rada mládeže Slovenska Mladí ľudia a dobrovoľníctvo na miestnej a regionálnej úrovni. Zborník z konferencie. Bratislava: Rada mládeže Slovenska. Rada pre poradenstvo v sociálnej práci Transformácia domovov sociálnych služieb s cieľom sociálnej a pracovnej integrácie ich obyvateľov. Bratislava: Equal. Repková, K Občania so zdravotným postihnutím v procese spoločenskej integrácie. Bratislava: Epos. ISBN Repková, K Sociálne služby v kontexte komunálnej sociálnej politiky. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. ISBN Schavel, M., Oláh, M Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava: VŠ ZaSP, ISBN Schopler, E. Mesibov B., Gary: Autistické chovaní. 1. vyd. Praha: Portál, s. ISBN Strieženec, Š Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. ISBN Strečanský B., Bútora M., Vajdová K., Szatmáry Z., Bútorová Z., Kubánová M., Woleková H Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo. In: Bútora M., Kollár M., Mesežnikov G. Slovensko 2005, Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. Šiňanská, K Dobrovoľnícka činnosť študentiek a študentov KSP FF UPJŠ v Košiciach. In Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie v dňoch v Bratislave. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN Šustrová, M Mentálna retardácia. Sociálna práca v prospech ľudí s mentálnym postihnutím. Bratislava: VŠ ZaSP sv. Alžbety, n. o. ISBN Tokárová, A. et al.; Sociálna práca. 2. Vyd. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. 573 s. ISBN Tošner J., Sozanská O Dobrovolníci a metodika práce s nimi v organizacích. Praha: Portál. Tureničová, Z Možnosti využitia dobrovoľníckeho potenciálu sociálnymi organizáciami. Bratislava: Univerzita Komenského, Katedra sociálnej práce. Ugróczy, J Motivácia dobrovoľníkov v manažmente neziskových organizácií. Diplomová práca. Úlehla, I Umění pomáhat. Praha: Slon. ISBN United Nations Volunteers State of the World s Volunteerism Report. Universal Values for Global Well-being. Bonn: UNV. ISBN Urbaníková I., Čaučíková Z Dimenzie dobrovoľníka/dobrovoľník a deti. Bratislava: erko Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Vaclavů, J.: Metodika k programu mentoring. Spoločnosť Tady a Teď, o.p.s.2009 Vajdová K Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo. In: Kollár M., Mesežnikov G. Slovensko 2004, Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. Vašek, Š. - Vančová, A.- Hatos, G.: Pedagogika viacnásobne postihnutých. Bratislava, Sapientia (Vašek, Vančová, Hatos, 1999, s ). Veenhoven, R The four Quality of Life. In Journal of Happiness Study. ISSN Vymětal, J. Rezková, V Rogersovský přístup k dospělým a dětem. Praha: Portál. ISBN X. Wagnerová, M Psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál. ISBN WHO Quality of Life Assessment: An Annotated Bibliography. Geneva: WHO. YMCA Slovensko, Agentúra AKO Dobrovoľníctvo ako konkurenčná výhoda uchádzača o zamestnanie v cieľovej skupine personalistov a znalosť dobrovoľníckych organizácií. Bratislava: YMCA Slovensko

22 Zákon NR SR č. 406/2011 Z. z. z 21. októbra 2011 o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Žiaková, E. et al Sociálna práca, teoretické východiská a praktické kontexty. Košice: UPJŠ, FF. ISBN