Nová sociálna edukácia človeka IV Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia, Prešov, Radoslav Legdan

Transcription

1 ARTETERAPIA V ODHAĽOVANÍ ŠIKANY Radoslav Legdan Abstrakt: Príspevok je zameraný optikou kazuistiky šikanovaného dieťaťa, ktoré vďaka arteterapeutickým sedeniam sa vynárajú konflikty klienta menom E. Jedna sa o špecifický formát dieťaťa, ktoré pod vplyvom dlhodobej šikany na ZŠ prejavuje svoje správanie, a tak ukazuje spoločnosti že niečo nie je v poriadku. Kľúčové slová: Arteterapia, Humanistický prístup, napätie, šikana. Abstract: The paper is focused through the lens case reports of bullying a child who art therapy session due to emerging conflicts client named "E ". This is a specific format of a child who under the influence of long-term bullying in school expressed their behavior, and so the company shows that something is not right. Key words: Art-theraphy, humanistic approach, stress, bullying. 1. Teoretická časť 1.1 Humanistický prístup V prípade našej kazuistiky sme použili humanistický pretože je to jeden z najšetrnejších spôsobov ako stimulovať a podporiť zdravú emocionánu odozvu klienta. Podľa Šickovej je takýto prístup akýmsi katalyzátorom kde arteterapeut do procesu terapie nezasahuje, aj keď je prítomný. Vytvára klientovi podmienky, aby našiel cestu k riešeniu resp. k zlepšenia sa v sebe samom. (Šicková, J., 2002,) Cieľom našej intervencie je zmena pohľadu, ktorý veríme, že zhmotní klientove schopnosti pristupovať k svojmu okoliu. Ako sme vyššie spomenuli, držali sme humanistického prístupu, ktorý v arteterapii predpokladá nedirektívny prístup arteterapeuta ku klientovi ako nazerania na klienta, ako na osobu, ktorá je vnímaná v celej jeho celistvosti, jedinečnosti a výnimočnosti. Tieto atribúty spĺňa každý jeden z nás, len si ich v plnosti neuvedomujeme. To isté platí aj o klientovi pri ktorom sme realizovali arteterapeutické sedenia. Je to jedinečná, originálna a neopakovateľná bytosť, ktorá tieto atribúty obsahuje a takisto sú tieto atribúty neoddeliteľnou súčasťou E bytia. Tendencia človeka stať sa svojimi možnosťami je rozhodujúca v progrese vývoja ktorého-koľvek klienta, pretože človek je nastavený na evolúciu resp. na vývoj. Terapeut orientovaný na človeka (s humanistickým východiskom) verí, že: každý človek má vnútorné zdroje, ktoré vedú k jeho raste; 304

2 človeku je prirodzené byť konštruktívnym a sociálnym tvorom; je prirodzene motivovaný hľadať pravdu; je dôležité zriecť sa autoritatívneho prístupu ku klientovi, dokazovania si moci a kontroly nad ním (Šicková, J., 2002,) Humanistická expresívna arteterapia Expresívna arteterapia je integrálna multimodálna terapia, ktorá kladie dôraz na uzdravovacie prvky tvorivého procesu. Tvorivosť a terapeutický proces majú veľa spoločného, pretože sa navzájom prelínajú a tak vytvárajú harmóniu, ktorá je vytúženou normou terapeutického procesu. Akýkoľvek expresívny čin má pre človeka podporný účinok, pretože situácie vytvárané za účelom prežívania a vyjadrovania pocitov sú v terapeutickom procese zásadným zlomom ako pre klienta, tak aj pre terapeuta. Akýkoľvek nevšedný postoj voči konkrétnej disharmonickej situácie vychádza z emočnej hĺbky a prináša odkrývajúci aspekt uzdravovacích procesov, ktoré sú v procese hľadania riešenia vytúženým cieľom každého klienta. Humanistická expresívna arteterapia sa od analytického či lekárskeho modelu arteterapie diferencuje tým, že nevyžíva umenie k diagnostike, analýze ani ako spôsob, ako s klientmi zaobchádzať. Terapeuti zastávajúci humanistický smer veria v schopnosť nájsť si svoje vlastné nasmerovanie, stačí ak poskytneme empatické, úprimné a dobrosrdečné psychologické klíma. Využívajú umenie k vypúšťaniu, k vyjadrovaniu a k uvoľneniu napätia. Už len samotný tvorivý proces je tvorivou silou, stačí ak sa terapeuti budú snažiť k podporovaniu a udržaniu tohto ľudského majestátu a ono si už nájde cestu, ako najvhodnejšie a najšetrnejšie zároveň zaobchádzať s kreatívnym duchom klienta (Rogersová, 2008). Tento prístup vyžaduje empatického, kongruetného, otvoreného a láskavého terapeuta, ktorý opatrne naslúcha a podporuje rast a dôstojnosť človeka. Hlavná myšlienka je založená na viere, že každý človek má svoju hodnotu, dôstojnosť, schopnosť sebasmerovania a vrodený sklon k rastu. Elementárnou pravdou humanistického prístupu je fakt, že úprimné naslúchanie emočnej bolesti a jej následne rešpektovanie, posilňuje ducha klienta a tým pádom poskytujeme možnosť objaviť v klientovi jedinečné možnosti. Expresívne umenie pomáhajú klientom nadviazať so svojimi pocitmi kontakt, identifikovať sa s nimi, prebádať nevedomý materiál, uvoľniť energiu, získať nový rozmer, vyriešiť problém a odhaliť duchovné rozmery vlastného ja (Rogersová, 2008). 1.2 Vymedzenie pojmu šikana Pojem šikana všeobecne označuje fyzické alebo psychické obmedzovanie či týrane jedinca v kolektíve. Dochádza k nej vo všetkých vekových a sociál- 305

3 nych skupinách. So šikanou sa môžeme stretnúť na každom mieste, vrátane v akomkoľvek typu školy a školských zariadeniach, v zamestnaní, v rodinách a pod. Pavel Říčan uvádza, že šikana nie je iba záležitosťou dvojice šikanujúci šikanovaný. Tento fenomén nie je možný, pokiaľ nemá oporu v tom, čo sa deje v skupine ako celku. Nemožno jej ani dobre porozumieť, pokiaľ nezistíme, aký vzťah má k nej celý kolektív (Říčan, P., 1995) Autor knihy Šikaně stop, Félix Černoch, považuje šikanovanie za negatívny spoločenský fenomén, ktorý je formou reakcie založenej v agresívnom správania voči inému subjektu, sebe či okolia. Je to činnosť, ktorá je spojené s trestaním druhých, preto je spoločensky neprijateľná a nežiaduca. Šikanovanie pôsobí ako psychosociálna záťaž a patrí do kategórie sociálne patologických javov rovnako, ako alkoholizmus, toxikománia a kriminigenné jednanie. (Černoch, F., 1997) Slovo šikana pochádza z francúzskeho chicane, čo v preklade znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, prenasledovanie, byrokratické lipnutie na litere zákona alebo predpisov, napríklad voči podriadeným alebo voči občanom. V literatúre je šikana popísaná rôznymi definíciami. Najpopulárnejšia definícia šikany je citována definícia Pavla Říčana takto: Šikanovaniu hovoríme vtedy, keď jedince alebo skupina osôb (deti) hovorí inej osobe (dieťaťu) nepríjemné veci, fyzicky ho napadá, bije ho, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované dieťa je obtiažné, aby sa samo ubránilo. Za šikanovanie sa považujú opakované výsmešky a nepríjemné poznámky o rodine. (Říčan, P., 1995) Šikanovanie je zo spoločenského hľadiska, ako popisuje Felx Černoch jedná z foriem nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch a v súčasnej dobe patrí k najvýraznejším spoločenským fenoménom. Obmedzuje ľudské práva a do veľkej miery deformuje medziľudské vzťahy, prejavuje sa vo svojvoľnom ponižovaní, zastrašovaní, donucovaní, vydieraním a týraním druhých osôb. (Černoch, F., 1997) 1.3 Príčiny vzniku šikany Šikanovanie je zvláštnym druhom agresívneho jednania. Agresia je chovanie, ktoré vedome a zámerne ubližuje, násilne obmedzuje slobodu a poškodzuje iné osoby alebo veci. Sklon k útočnému jednaniu, ktoríýsa trasformuje do rôznych podôb, sa nazýva agresivita. Agreivita je vlastná každému jedincovi od narodenia a má určitú dimenziu. Primeraná agresivita je nutná a dokonca potrebná k tomu, aby jedinec prežil a mohol sa úspešne rozvíjať. Vnútorná prudkosť dodáva deťom energiu a motiváciu k seba prekonávaniu. Podporuje úspech jedinca, pokiaľ ostane kontrolovaných medziach. 306

4 Vznik agresie je možno vysvetliť dvoma spôsobmi: Z biologického hľadiska agresivita je určitý vrodený pud, ktorý má v sebe každý jedinec, v rôznej miere. Tento pud sa musí určitým spôsobom vybiť a dokonca tlmiť formu tohto vybíjania, usmerňovať ju, ale nie je možné tomu zabrániť. Z hľadiska pôsobenia sociálneho prostredia na človeka jedince sa stáva agresívnym, až vplyvom prostredia a výchovy, preto bolo v prvom bode spomenuté, že je možné tomu zabrániť. Je veľmi pravdepodobné, že agresiu ovplyvňujú obidva činitele. Nie je však jasné do akej miery. Na to, aby sa jedinec stal agresorom, musí mať určité podmienky v okolí a zároveň vrodené dispozície. Vrodené dispozície k agresívnemu správaniu sa však líšia od histórie a sociokultúrnej tradícii konkrétnej populácie. Agresivitu by sme nemali vnímať, ako niečo negatívne. Pravdou je, že ju vidíme v obmedzovaní a poškodzovaní sociálnych noriem. Pozitívna stránka spočíva napríklad v schopnosti asertívneho jednania seba presadzovania a sebarealizácie v rámci pltných noriem. V definíciách agresivity sa objavujú pojmy agresia a agresivita. Obidva pojmy je nutné rozlišovať. Agresiou sa rozumie určitý prejav jedinca, jeho správania. Agresivita je trvalá vlastnosť človeka. Pre formovanie osobnosti a usmernenia agresivity je najdôležitejším obdobím predškolský a školský vek, kde dochádza k vytváraniu si vedomia vlastnej identity, vlastného JA a je dokončená integrácia osobnosti, tj. spojenie tela, citu a myslenia. Akékoľvek narušenie v týchto fázach vývinu podmieňuje vznik agresivity, ktorá sa prejavuje v rôznych formách a intenciách. Jednou z týchto foriem je šikana. (Holeček, V., 1997) 1.4 Charakteristické znaky, typy a štádia šikany Šikana sa prejavuje charakteristickými vonkajšími znakmi, ku ktorým môžeme zaradiť: Zámernosť jednania častým znakom psychického týrania je fakt, že páchateľ prehlasoval, že to nespravil naschvál, že iba náhodným doberaním a provokáciami, ktoré sú súčasťou každodenného diania a že nemohol tušiť, že takýmto správaním spôsobuje obeti trvalý stres. (Holeček, V., 1997) Avšak je možné spätne zistiť, že šlo iba o nedorozumenia a páchateľa upozorní na to, akým stresom svojím jednaním spôsobuje, problém by sa mal vyriešiť veľmi rýchlo. Komplikovanejšia situácia môže nastať v prípade, ak agresor si je vedomý, že svojím správaním spôsobuje obeti trvalý až neznesiteľný stres. Práve tento fakt sa stáva dôvodom, prečo agresor kontinuálne pôsobí na obeť. 307

5 Nepomer síl medzi agresorom a obeťou ukážkovým príkladom je väčšia fyzická sila, početná prevaha agresorov, psychická dominancia nad slabším jedincom. Samoúčelnosť agresie hlavným cieľom šikanujúceho nie je dosiahnutie konkrétneho cieľa. Už len samotná agresia je spúšťačom a hlavným cieľom šikanovať, a keďže samotná prevaha, poskytuje agresorovi nenahraditeľné uspokojenie. (Bendl, S., 2003) Jej opakovanie jednorazovou agresiou môžeme považovať za šikanu v prípade, keď sa agresor a obeť znova nestretnú (Bendl, S., 2003). 1.5 Typy šikanovania Šikanu možno deliť do rôznych skupín. Následne rozdelíme členienie šikany, ktoré umožňujú klasifikovať rôzne typy. Michal Kolář vo svojej publikácii Bolest šikanování (2001) uviedol tzv trojdimenzionálnu mapu, podľa ktorej členenia šikanvovania na tri základné skupiny: 1. priame a nepriame, 2. fyzické a verbálne, 3. aktívne a pasívne. Kombináciou týchto skupín vzniká osem druhov šikany: fyzická priama aktívna. útočník obeť fyzicky napadá (fackuje, kope, škrtí...). Fyzická aktívna nepriama agresor ničí veci obete; pošle svojich komplicov, aby obeť zbili. Fyzická pasívna priama fyzické bránenie obeti v dosahovaní cieľov. Fyzická pasívna nepriama agresor odmietne splnenie požiadaviek obeti (nepustí obeť z miestnosti na toaletu). Verbálna aktívna priama nadávky, urážky, ponižovanie. Verbálna aktívna nepriama hanlivé klebety, básne a pod. Verbálna pasíva priama neodpovedanie na pozdrav, na otázky. Verbálna pasívna nepriame spolužiaci sa nezastanú obeti aj napriek tomu, že je nespravodlivo obvinená. (Kolář, M., 2001) 1.6 Štádiá šikany Šikana má zložitý mechanizmus fungovania. Odhaliť príčiny nie je jednoduché, pretože na priživujú motívy, ktoré sú obvykle tabuizované. Medzi tieto motívy patrí motív zvedavosti zahrňujúci túžbu po stále silnejších zážitkoch, snaha experimentovať so strachom, bolesti a ponížením druhého človeja, túžba po moci ovládať druhého človeka a pod. (Říčan, P., 1995) 308

6 Ako sme už spomenuli, systém fungovania je veľmi zložitý a má rôzne podoby, čo nás vedie k záveru, že nájsť odpovedajúce riešenie nie je ľahké. Avšak ak majú byť opatrenia účinné, je nutné porozumieť mechanizmu vývoja šikany. V súvislosti s problematikou tejto orientácie vypracovala Evelyn M. Fieldová v knihe Jak se bránit šiakně stupnicu šikany, ktorá ilustruje vývoj šikany od neškodného doberania cez napadanie až po trestnú činnosť. V prvej fáze je dôležité rozlíšiť doberanie od šikanovania. Pri doberaní ide o vtipkovanie a obidve strany si to užívajú, nedochádza k zraneniu jedincov a vyjadrenie nechuti jedného z účastníkov je druhou stranou rešpektované. Doberanie však môže mať aj nepríjemnú príchuť, avšak ak nie je jednostranná a jedinec sa môže brániť alebo hru ukončiť, nejedná sa o šikanovanie. (Fieldová, E., M., 2009) Jednotlivé stupne: Spoločenské doberanie, Nenápadná nepriateľská reč, Zlomyseľné ohováranie, Zraňujúce podpichovanie, Hazing (týranie), Agresívne fyzického chovanie(strkanie, búchanie, osočovanie), Lobbing (útoky skupiny na jednotlivca) Sexuálne, rasové či náboženské prenasledovanie, Sociálne vylúčenie osobne, elektronicky, Vydieranie a uplácanie, Telefonické, elektronické napádanie, Poškodzovanie majetku, Fyzické násilie, Použitie zbrane, Ublíženie na zdraví, Vražda. (Fieldová, E., 2009) V praxi sa najčastejšie využíva členenie šikany podľa Michala Koláře (2001), ktorý rozlišuje päť štádií šikanovania: Prvé štádium tzv. zrod ostrakizmu Jedná sa o počiatok vzniku šikany, keď sa v triede objaví čierna ovca, outsideri. Takýto jedinci okamžite obsadia posledné priečky triedneho ratingu, a začnú pociťovať prvé, síce mierne, prevažne psychické formy násilia. Zvyčajne to vyústi do rôznych posmeškov a pod. Komunikácia s takýmto jedincom 309

7 je väčšinou voľná, neformálna väčšinou zosmiešňovaná. Takéto dieťa dostane nálepku utlačovaného a izolovaného jedinca, ktorý sa nedokáže brániť. Takýto prví stupeň je veľmi ťažko pozorovateľný, ako pre rodiča, tak aj pre pedagóga Druhé štádium fyzická agresivita a pritvrdzovanie manipulácie V tejto fáze, agresor sa pokúša nájsť svoje limity ku vzťahu utlačovaného. Jeho cieľom je zosilňovať tlak a manipulácia dostáva podobu telesných útokov. Spätná väzba okolia ku agresorovi ovplyvňuje kvalitu jeho výkonov k šikanovanému. Ak agresor zistí, že mu to prináša uspokojenie a obdiv či rešpekt v kolektívu, ďalej ho to povzbudzuje. Ak nereaguje v tomto štádiu zdravé jadro triedy či skupiny, potom dochádza k prelomeniu morálnych zábran a šikana sa rozbehne v plnom prúde. Ak nikto nezaintervenuje, skupina sa dostáva do ďalšieho štádia Tretie štádium vytvorenia jadra kľúčový moment Tretie štádium je rozhodujúce Ak sa v kolektíve nevytvorí silná pozitívna skupina, ktorá by oslabila vplyv funkčného resp. tvoriaceho úderného jadra, pôsobenie tyranov naberá na intenzite. Sympatizujúci jedinci sa s agresorom spoja a vytvoria spoločnú stratégiu výberu obetí. Rozdelenie je už zocelené, a týmto počinom sú vytvorené predpoklady preto, aby sa šikanovanie stalo normou celej skupiny Štvrté štádium mlčiaca väčšina väčšina prijala normy Šikana sa rozbieha v plnom rozsahu. Dochádza k prijatiu noriem agresorov a chovanie tejto skupiny sa stáva zákonom pre ostatné deti, ktoré pod vplyvom strachu prisluhujú k šikanujúcim činom. V tejto fáze sa nedá klásť odpor. Hlavnou rolou v tejto skupine je strach, ktorí chovajú voči agresorom, že by na seba upútali ich pozornosť a tak sa dostať do pozície obete Piate štádium dokonalá šikana totalita Na základných školách sa spravidla nestačia vytvoriť, častejšie sa vyskytuje vo výchovných ústavoch, prípadne na stredných školách. Šikana je v tejto fáze predmetom zábav pre celú skupinu. Vodca tyranov zastáva vedúcu pozíciu a rozhoduje o dianí v skupine. Takýmto vodcom môže byť žiak s výborným prospechom, ochotne pomáhajúci pedagógovi, žiak majúci podporu triedneho učiteľa. V tomto štádiu možno pozorovať psychickú manipuláciu vo veľmi prepracovanej podobe. Paradoxom sa môže stať fakt, že triedny učiteľ napomáha agresorovi v zmysle ironického pohľadu na obeť. Obeť sa v tomto štádiu psychosomaticky rúca, má mnoho absencií, často aj neospravedlnených, vyhý- 310

8 ba sa škole a v najhoršom prípade končí psychickým zrútením, ktorá môže vyústiť až k pokusu o samovraždu. (Kolář, M., 2001) 2 Praktická časť 2.1 Kto je E? E je najmladšie dieťa zo štyroch. Má 10 rokov. Má tri staršie sestry. E je chlapec vytúžený svojím otcom. Na neho je uprená všetka láska otca v podstate až taká, že sa matka na to pozerá kriticky v zmysle, chlapec si vybojuje v obchode to, čo by si jeho sestry nevyvzdorovali, ale vzhľadom k tomu, že je to chlapec tak to má. Jeho problémy spočívajú v problémovom správaní k ostatným ľuďom. Je napätý, agresívny, emocionálne labilný, často krát smutný, vzápätí šťastný a potom je opäť agresívny. Striedanie spomenutého cyklu v rôznych obmenách. Pre E je to určite nepríjemné, ale možno sa domnievať, že nemá svoje emócie pod kontrolou, z čoho vychádza fakt, že je neprispôsobivý k vonkajším podnetom, čo často krát vyústi do nekontrolovateľného správania. S E rodinou sa poznáme 1.5 roka. K stretnutiu došlo na ihrisku kde som sa bicykloval a robil rôzne triky a skoky cez prekážky. E to veľmi uchvátilo. Spýtal sa ma; ako to robím?, koľko stál môj bicykel?, a či sa môže previesť na bicykli? Odpovedal som samozrejme, že áno!, a tak sme sa skamarátili. S E sme sa stretávali 3x do týždňa. Robíme rôzne aktivity, bicyklovanie, futbal, kreslenie, plávanie. Musím však podotknúť, že akékoľvek techniky, boli pre E stresujúce a pod vplyvom nekontrolovateľných emočných afektov, nemal pod kontrolou výtvarné médiá (hlina, špagát, vodové farby a pod.). Takisto techniky, ktoré som s E používal, boli nebezpečné ako pre neho, tak aj pre ostatných. Ako som už vyššie spomenul, E nemá emócie pod kontrolou, a keď som mu navrhol napríklad koláž, namočenie rúk do farieb, tak to boli pre neho stresujúce veci lebo nerozumel zadaniu. Samozrejme, že som zadania vysvetlil. Takisto neadekvátne narábal s nožnicami, lepidlom, hlinou, kde ohrozoval ako seba, tak aj mňa a rodičov. Nakoniec sa E zapáčili farbičky, a tak všetky sedenia sme úspešne ukončili práve s manipuláciu farbičiek. Jedným z hlavných hlavným cieľov týchto stretnutí bolo odhaliť E správanie a pokúsiť sa vidieť svet jeho očami, ako aj znormalizovať E správanie tak, aby nikomu slovne alebo fyzicky nenapadol/ neublížil, a aby poukázal na svoje dobré stránky, ktorými sú poslušnosť, úprimnosť a chuť za zlepšiť vo svojom správaní. Pri sedeniach s E vyžívam metódy, imagináciu a animáciu. Tieto metódy úzko súvisia s arteterapiou a ukázali sa, ako veľmi podporné na vyjadrenie E správania a nazerania na okolie v ktorom sa nachádza každý deň. 311

9 Tieto metódy bližšie špecifikuje profesorka Jaroslava Šickova-Fabrici, ktorá vo svojej monografii Základy ateterapie. Spomínaná autorka uvádza, že umenie je univerzálnym jazykom do neverbálnej komunikácie. Schopnosti akými sú predstavivosť, imaginácia či fantázia predstavujú pre arteterapiu veľký potenciál. Imaginácia má mnoho spoločného s vnútorným svetom človeka, je akýmsi sprostredkovateľom medzi hmotným, fyzickým a svetom duchovným. Predstavy človeka majú funkčné pôsobenie na aktuálny emočný stav resp. projektujú jeho aktuálne problémy. Predstavy reflektujú na tvorivé schopnosti človeka, ako aj jeho obavy či túžby. Človek si pomocou predstáv vytvára priestor, v ktorom neplatia zákony matky prírody, môže sa vrátiť k situáciám ktoré môže znova prežiť a pod vedením arteterapeuta ich dokáže zhmotniť do výtvarnej podoby. Tento spôsob reflektovania myšlienok dokáže umožniť akýsi špecifický nadhľad nad konkrétnymi situáciami. Imaginácia je jedinečný spôsob, prostredníctvom ktorého sa klient pozerá na momenty z iného uhla pohľad u než doteraz, dokáže meniť svoje postoje a tým pádom dochádza ku zlepšeniu prežitku.(šicková-fabrici, J. 2002). Tá istá autorka chápe animáciu ako súčasť arteterapeutického rozhovoru, hlavne vo fázy dokončeného diela. Je to v podstate rozhovor v tretej osobe, kde sa terapeut alebo klient identifikuje s vecou či postavou z obrázku a klient hovorí v ich mene. Je vhodná u úzkostných klientov, u detí ktoré sa cítia neisto, osamelo. Dieťa môže takýmto spôsobom sprostredkovať informáciu o sebe nepriamo a bez zábran. Animácia dopomáha arteterapeutom sa dozvedieť viac o klientovi a o jeho potrebách, ako keby sa to dialo priamo. Dieťa takto komunikuje efektívnejšie, pretože má zábrany o svojich problémoch hovoriť, ale ústami niekoho iného, verbalizuje problém. Kresba s následným rozhovorom, uskutočneným práve animáciou, sa môže sať komunikačným mostom medzi terapeutom a klientom. V prípade detského klienta tak môže terapeut správu od dieťaťa lepšie sprostredkovať rodičom. (Šicková-Fabrici, J., 2002) Vykonávaním kreatívnej aktivity dieťa dáva grafické symboly, ktoré mu umožnia lepšie porozumieť problematickým situáciám a jeho reakciám na ne. Je to prvá pomoc pri zbavovaní problémov. Takisto reflektovaním vnútorných pocitov, prekážok a zmiešaných myšlienok na papier sa ich dieťa zbavuje. Teraz sú schopné byť pozorovateľmi vlastných myšlienok a keďže nie sú ich súčasťou, môžu eliminovať myšlienky, ktoré ich zarmucujú alebo trápia. (Shapir, E., 2011) 2.1 Špecifiká E chovania Myšlienka, že z E bude mladý človek s perspektívnymi dispozíciami do budúceho osobného či spoločenského života je nanajvýš reálna. Súčasný problém nastáva v tom, že E má znížené schopnosti sa adekvátne zachovať voči 312

10 vonkajším podnetom. Nevie zaujať adekvátny postoj voči spolužiakom, učiteľke (vykrikuje, vysmieva sa a pod). Nevie prestať. Takéto situácie, musí mať E pod kontrolou. Toto sa musí bezpodmienečne naučiť. Možno sa domnievať, že toto je aj hlavným cieľom, ktorý je potrebné splniť, aby E v budúcnosti nevykazoval možné známky nevhodného správania. Obmedzenia sú dané rodičmi a celkovým sociálnym statusom rodiny. Jedno je isté, že jeho rodičia mu chcú dať všetko preto, aby z E bol človek so spoločensky priaznivým správaním. Problém však môže nastať v prípade, ak E príjme skutočnosť, že je ten zlý a že nie je pre spoločnosť dostatočne prínosný a preto ho okolie odmietne. V súčasnosti E pociťuje zo strany školského prostredia odmietanie. Sled deja sa vyvíjal tak, že prešiel k inej učiteľke (resp. dostal sa pod nové pedagogické vedenie, ktoré sa na E správaní preukazuje v podobe lepšieho správania). Do akej miery je to pravda, to je však otázne? Pred tým ho dvaja spolužiaci ťahali do problémov. Učiteľka to nechcela riešiť, tak pokarhala všetkých troch. E to však ešte nechápe a tvrdí, že oni si začali, tak prečo je on potrestaný? S týmto argumentom si vytvára povesť problémového žiaka. Dostáva nálepku, že tam kde je problém, tak tam musí byť určite aj E. A z toho vychádza fakt, že E je obeťou šikany v sekundárnom slova zmysle. E si o problémy koleduje, vďaka zúženému vnímaniu nevidí veci v širších súvislostiach a jeho rodičia mu to pravdepodobne nevedia adekvátnym spôsobom vysvetliť. Tým nechceme naznačiť, že E rodičia sú neschopní alebo málo aktívni. Sú to ľudia z menej podnetného prostredia a z toho vznikajú pre E osobité dôsledky, na ktoré sa pozerá verejnosť, ako na jav, ktorý je treba pokarhať. Svojim problémovým správaním, štuchaním, vyrušovaním a vykrikovaním (aj keď má správne odpovede) vždy na seba upriami pozornosť pedagóga, avšak väčšinou v negatívnom slova zmysle. Domnievame sa, že E pomôže zmena prostredia, pretože okolie, ktoré E obklopuje ho utláča a čo je dôležité, nevie sa adekvátne brániť. Vždy sa ocitne v situácii keď sa niečo zvrtne a nakoniec všetku ťarchu problému dostane E. Túto domnienku možno vysvetliť na základe nedávneho incidentu, keď E sotil šikanujúci spolužiak. Po tomto zákroku sa E zhoršil jeho zdravotný stav. Celková bilancia tohto úkonu sa vyšplhala až na otras mozgu. Viac krát bol E hospitalizovaný a ponechaný na pozorovaní. E spravili vyšetrenie CT, magnetickú rezonanciu, vyšetrenie očného pozadia. Testy dopadli negatívne. Podľa sprievodných znakov má E silné psychosomatické problémy, bolesti hlavy, zvracanie(večer pred nástupom do školy). Tieto znaky nie sú neurológom a iným odborníkmi potvrdené. Ako sme už vyššie spomenuli všetky vyšetrenia sú negatívne. Klinický psychológ s ktorým E matka konzultuje jeho správanie vrátane sprievodných znakov vyjadril názor, že E určite nesimuluje. 313

11 2.2 Škola Počiatočné problémy s E nastali už v materskej škôlke, takým spôsobom, že učiteľka časť detí volala zdrobneninami a časť detí iba priezviskom. Učiteľka si vybrala detí na dobré a zlé. Žiaľ E bol na chladnej listine. Matka okamžite reagovala a premiestnila E do druhej škôlky, kde bol veľmi šťastný. Do druhého ročníka ZŠ plakal, z titulu priaznivého prostredia škôlky, ktoré E veľmi chýbalo. Tento fakt treba popísať, ako jeden z jeho najkrajších vecí mimo rodinného prostredia. Prešiel k inej učiteľke a z E je nový chlapec. E sprevádzali a stále sprevádzajú nevhodné okolnosti. Bádať na E isté poruchy osobnosti, keďže sa mu tie isté alebo podobné situácie opakujú. Sprievodným javom takéhoto správania je schopnosť sa stať magnetom na konflikty. V triede sa nachádzajú rôzne typy osobnosti, a E sa vždy stane terčom pre toho silnejšieho. Ako sme už vyššie spomenuli, najprv to boli dvaja spolužiaci a učiteľka nezasiahla včas. Vďaka neskorému zásahu pedagóga dostali všetci traja poznámky. Učiteľka tejto triedy to riešila tak, že všetci traja ste vinní. E to nebral ako trest, ktorý by si mal právom odpykať lebo on si nezačínal. Na tomto mieste by bolo vhodné sa zamyslieť čo a do akej miery si kto začal? Vzniklo veľa podobných momentov, ktoré dostávali podobnú príchuť ako vyššie spomenutý argument. Následkom toho vzniklo u E problematické správanie a začal dostavať aj zlé známky. Na základe svojho zaujatého postoja resp. z titulu neschopnosti vyriešiť alebo aspoň určitým spôsobom pochopiť takémuto správaniu, učiteľka nezvolila profesionálny prístup riešenia E správania, ale namiesto toho sa pred celou triedou vyhrážala, že ho nechá prepadnúť. Uvažovala však o vyjednávaní, že nechala by E prejsť do ďalšieho(5) ročníka za predpokladu, že E preložia na inú školu. Na tomto mieste by sme sa mohli pozastaviť a poukázať na neprofesionalitu tamojších pedagógov, čo tiež nie je najštandardnejší postup tejto základnej školy, bez ohľadu na to, ako E vymýšľa a prikrášľuje fakty o zaobchádzaní s ním. Keď nastúpila do školy jeho matka a tlačila na vedenie, aby E presunuli do inej triedy, tak matka bola uchlácholená. Známky sa zrazu skokovo zlepšili o dva až tri stupne, čo nie je štandardné pedagogické hodnotenie, a ukazuje, že v tej škole je problém bez ohľadu na to, že E sa sťažuje na školu. E nemá dôveru k svojej učiteľke a ani voči spolužiakom, čo je v podstate kontraproduktívne pretože E vedome resp. nenevedome vyprovokuje okolie k nejakému činu a keď nie je schopný niesť takúto zodpovednosť resp. potom nie schopný niesť následky. Na tomto mieste je to prirodzene, že E učiteľke nedôveruje lebo taký pedagóg si nezaslúži dôveru žiadneho žiaka. Faktom ostáva, že pedagogický zbor nezodpovedá štandardnej kvalite. Vznikajú nevyriešené spory medzi vedením a zamestnancami školy, čo tiež nepridáva na kvalite pedagogického prostredia. Nakoniec sa všetko vydiskutovalo, a E bez päťky ostáva na svojej základnej škole kde bol. E preradili 314

12 k iným učiteľom. Na tomto mieste je zamyslenia hodné, čo a do akej miery vedenie uvažuje, prakticky/pedagogicky pomôcť, ako E, tak aj jeho matke, aby v budúcnosti podobné spory neprerástli do intenzívnejších intencii? 2.3 Voľný čas Neprehliadnuteľnou známkou E správania vypovedá aj zvýšená agresivita. Uvediem na príklade. Čas, ktorý som venoval E, nezodpovedal iba samotnému kresleniu, často krát sme sa hrali (aj s jeho kamarátmi, nižšej vekovej kategórie 3-6 rokov). V týchto hrách sme zastávali rôzne postavy, ako pozitívneho, tak aj negatívneho charakteru. V situácii, keď som zastával negatívnu postavu, jeho mladší kamaráti, všetko prispôsobovali hre akože, avšak pri E to bolo naozaj. Mal som z neho pocit, ako keby videl všetku neprávosť, ktorá sa prejavila v rôznych predsudkov a posmeškov, vrátane fyzických útokov a bolo nutné sa tejto neprávosti postaviť z oči v oči. Hneď ako som zareagoval, že toto je iba hra, nič naozaj, začal sa prehnane usmievať a sľuboval, že sa to už nestane. Opak sa stal pravdou. Keď sa ocitol v afekte jednal, opäť agresívne (t.j. zažil som kop do hrude, ktorý bol v afekte nekontrolovateľným činom), čo len potvrdilo, že E trpí, a potrebuje svoj afekt prejaviť akýmkoľvek spôsobom. Nemožno sa domnievať, že E je zlý chlapec, ale ukázalo sa, že nemá svoje pocity pod kontrolou. V 6-7 rokoch nevedel rozoznávať farby, nie preto, že by ich nevidel, ale preto lebo ich nevedel zaradiť. Je svojím spôsobom infantilnejší. Možno sa domnievať, že sa môže jednať o nižší intelekt, aj kedy mal výkyv známok zo 4 na 1 z angličtiny, ale fakt je ten, že zatiaľ a v tomto podaní, ako E vnímame, nemá predpoklad na 1-ku. E má desať rokov, ale jeho správanie možno priradiť k 6-7 ročným detí. Nevydrží pri práci dlho, ako by človek očakával. Vo chvíľach, keď sme si kreslili, tak E bol šťastný že sa ide niečo robiť, no ako náhle dostal zadanie, radosť zrazu zmizla a nastal nepokoj. Začal sa správať roztržito ba až nekontrolovateľné, čo dokazuje fakt, že E je pod stálym tlakom. Často nevydržal pri kresbe viac ako 8 minúť. Väčšinou vymaľovával prázdne plochy papiera. Na detaily v kresbe nebol v podstate ani čas. Veľmi rýchlo ho kreslenie prestalo baviť a chcel robiť niečo iné. Svoj voľný čas venuje počítačovým hrám, hry na play station a tablet.. E obľubuje agresíve hry (15+), kde je možnosť prejaviť násilie. Domnievame sa, že často projikuje svoje nevyriešené konflikty, práve takýmto spôsobom. 315

13 2.4 Arteterapeutické sedenia 1. stretnutie Téma: nakresli slnko Trvanie: 3x po 7 minút Ciel: seba vnímanie Pozorovanie: E pri kresbe pociťoval radosť, zamyslenie. Vyjadril sa, že pociťoval taký kľud. Zúžené oči naznačujú zúžené vnímanie okolia. Úsmev je typickým znakom zastrašovanej slabšej osoby (E) pred silnejším spolužiakom. Vycerené zuby signalizujú agresivitu, ktorú E nemôže použiť lebo sa cíti ako slabší. Zaplnenie priestoru môže znamenať to, že E sa snaží všetky traumatizujúce situácie vytesniť a tak nebyť s nimi priamo konfrontovaný. Pri kresbe E pociťoval určité napätie, čo poukázalo, že modrú farbičku musel 4x strúhať. 316

14 2. stretnutie Téma: nakresli seba samého do podoby stromu Trvanie: 3x po 5 minút Cieľ: reflektovanie svojej rodiny Pozorovanie: Po krátkom čase nakreslenia seba samého, postupne E dokresľoval kvety (najprv na ľavej strane, ktoré neskôr popísal, ako ľudí ktorých má veľmi rád: Po ľavej strane: najstaršia sestra, matku, a druhú najstaršiu sestru (zľava - doprava). Po pravej strane: otec, najmladšej sestry priateľ, najmladšia sestra. Pri hlbšej interpretácii E povedal, že sa mu ľavá strana páči, preto sa aj na ňu pozerá. Aj v tomto prípade vidieť vycerené zuby, ktoré môžu naznačovať agresivitu voči svojej rodine. Chýbajú mu korene, čiže v rodinnom vzťahu nemá silnú oporu. Možno to je dôsledok toho, že rodičia chodia na smeny do prá- 317

15 ce a tak sa vídajú doma na pár hodín. E zažíval radosť z kreslenia, a nadšenie lebo rozumel zadaniu. 3. stretnutie Téma: nakresli to, čo rád robíš Trvanie: 6 minút Cieľ: seba vnímanie Pozorovanie: E sa s veľkou chuťou pustil do kreslenia nafukovacieho hradu, v ktorom strávil minulý deň veľa šťastných chvíľ. Kreslil nezvyčajne svižne a bez akýchkoľvek otázok. Určité rysy sa však našli v podobe samoty, ktorú zdieľa so svojím hradom. Pocit izolácie od okolitého sveta je tu smerodajný. Podobne je to aj v E školskom prostredí. E ako v predošlých kresbách pociťoval radosť, nadšenie, úspech, avšak aj smútok lebo vedel, že na hrad pôjde až o týždeň. 318

16 4. Stretnutie Téma: nakresli to, po čom túžiš? Trvanie:7 minút Cieľ: seba vnímanie Pozorovanie: Pri tomto zadaní E zažíval dynamickosť lebo svojím vyobrazením hrdinu, by bol schopný čeliť konkrétnemu šikanujúcemu spolužiakovi. Podobne ako s hradom, tak aj s týmto zadaním E nemal žiadne problémy. Kreslil s veľkou chuťou. Keď som sa E spýtal, kto to je? Odpovedal to som ja, veľký a silný. Nevyznačené ruky, dokazujú fakt, že E či už vedome alebo nevedome vytvára priestor pre nevhodné správanie, napriek tomu sa chytí do svojich sietí a potom trpí. 319

17 5. stretnutie Téma: nakresli strom, nakresli ideálny strom Trvanie: 7 minút Cieľ: Momentálne E postavenie v rodine Pozorovanie: E pociťoval nemohúcnosť pochopiť zadaniu a z toho vplývala aj agresivita. Absencia koreňov, ako rodinného puta absentuje, čo len potvrdzuje chýbanie rodinného zázemia. V strede sú konáre, čo predstavuje u E potenciál chuti popasovať sa s myšlienkou a následne ju znázorniť. Problém možno je v tom, že vplyvom svojich pracovných povinností rodičia nemajú dostatok času venovať sa E, čo možno považovať za silný absentujúci prvok, ktorý je z pohľadu E sociálneho vývoja kľúčový. 320

18 Téma: nakresli ideálny strom Trvanie: 3x po 8 minút Cieľ: želané rodinné zázemie Pozorovanie: Podobne ako pri strome, E pociťoval agresivitu a úzkosť. No pri dokončení zadania sa opäť usmieval a bol rád, že to už má za sebou. V ideálnom strome možno zbadať kmeň stromu, ktorý je zasadený priamo až do zeme, čo možno považovať za určitú nutnosť sa E venovať. Takisto je zreteľné celé slnko, čo v predošlom obrázku vidíme, ako len vykukuje. Slnko v tomto obrázku E popisuje ako otca, ktorý sa z neho teší. Pýtal som sa podrobnejšie, ako to myslí? Povedal; že otec sa teší z toho, ako rastiem a aký som silný, jeho úsmev ešte dlho po odznení vysvetlenia ostal na tvári žiarivý. 321

19 6. stretnutie Téma: nakresli samého s použitím šablóny Trvanie: 3x po 7 minút Cieľ: vnímanie prostredia v ktorom sa E nachádza Pozorovanie: pri tomto zadaní, E sa chcel ako keby ospravedlniť, za uvedomelé zlé jednania s mamou, sestrou, v škole a takouto formou sa im chcel ospravedlniť. Po tejto dedukcii sa na mňa usmial a obrázok šiel ukázať mame. Pocitovo bol E šťastný. Vyfarbenie celej plochy papiera, poukazuje na úzkosť, ktorú chce vyfarbením celej plochy zakryť. Obrázok popísal tak, že na obrázku je boh(on), ktorý riadi celú Zem. Na otázku, čo bude robiť keď už má takú moc? odpovedal; chcem, aby sa všetci mali dobre a aby bolo teplo lebo teplo má veľmi rád

20 7. stretnutie Téma: začarovaná rodina do podoby zvierat Trvanie: 3 minúty Cieľ: vzťah k rodine Pozorovanie: E bol týmto zadaním zaskočený, nevedel spočiatku na zadanie reagovať. Aj po dôslednom vysvetlení bolo zadanie pre E mätúce. Nakoniec po dlhšom váhaní nakreslil svoju začarovanú rodinu. Kvalita prevedenia je priamo úmerná kvalite pochopenia zadania. Nepociťoval žiadnu radosť a kresbu nakreslil veľmi rýchlo. Z obrázka vidieť, že matka je v strede, otec je vľavo a je vpravo. 323

21 8. stretnutie Téma: nakresli svojho hrdinu Trvanie: 7 minút Cieľ: po čom túžiš? Pozorovanie: E sa zhostil témy veľmi zodpovedne. Za svojho hrdinu požaduje SPIDERMANA, ktorý je paradoxne pre neho symbolom úniku. V ľavej ruke drží povrazec, ktorým mieri medzi 12 a 13 poschodie. Na otázku prečo tak vysoko? Odpovedal. Preto, aby som mal pokoj! Pýtal som sa, či odo mňa? Rýchlo odpovedal nie, dodal však, že chcem mať pokoj od istého spolužiaka, ktorý ho stále provokoval a provokuje. 324

22 9. stretnutie Zadanie nakresli najdôležitejšiu osobu, ktorú máš rád Trvanie: 7 minút Cieľ: E vzor v rodine Pozorovanie: Z obrázku vidieť, že je to mužská postava, presnejšie E otec. Ako u ostatných obrázkov, tak aj na tomto obrázku vidieť akési trochu nešikovným spôsobom zvýraznenie ústnej časti,. E si dal námahu, aby otec mal všetky prsty na ruke lebo vie, že jeho otec je veľmi šikovný a nikoho sa nebojí. 325

23 Záver Vyššie spomenuté zadania jasne poukazujú na fakt, že E sa nachádza medzi dvoma múrmi resp. medzi realitou a fantáziou, kde názorným spôsobom poukázal na konflikt, ktorému nevie čeliť. Prípad je E špecifický lebo na jednej strane, E nie je zlý človek. Je priateľský a nechce robiť rozruch okolo seba. Na druhej strane sa vynára fakt, že ten rozruch okolo seba tvorí, a už keď je v ňom, tak ho to ešte viac deprimuje a viac vzdoruje lebo si nevie nájsť útočisko, kde by sa mohol skryť a to ho potom vedie ešte k väčšej agresivite. Fakt je ten, že E nemá dobrého kamaráta, iba ak na požičiavanie PC hier. Od mojej prítomnosti E mama potvrdila spokojnosť v jeho očiach a takisto rodičia prejavili veľkú zodpovednosť vo vzťahu s E a nimi. Pýtali sa ma, či ich budem naďalej navštevovať? Odpovedal som že áno. E rodičia si trochu vydýchli lebo vedia, že E už má veľkého kamaráta, ktorý ho už pozná viac, ako okolie a tak vyjadrili dôveru vo mňa, že pre E som a budem vzorom, a boli mi vďační za tú námahu, ktorú som E po celú dobu venoval. E prejavil záujem o ďalšie arteterapeutické stretnutia, a sľuboval mi, že sa bude snažiť zo všetkých síl, aby sme si užili čo najviac vtipných situácii a aby sa vedel adekvátne spávať v triede lebo už sám reflektuje, že je rovnako vinný, ako ten druhý. E tieto zmeny reflektoval a začal sa nazerať na svojej okolie trochu inak než bol zvyknutý. Časom sa tento nadhľad zautomatizoval, vďaka čomu sa jeho správanie, ako aj nazeranie na okolie (spolužiakov) zmenilo. Faktom je, že E má 10 rokov, takže jeho správanie sa nezmenilo vo veľkom rozsahu, ale na druhej strane bádať zmeny správania, ktoré môžu byť z pohľadu E vývoja zásadné práve formou intervencie, ktorá bola E poskytnutá. Už si uvedomuje, že s druhými ľuďmi musí jednať s rešpektom a úctou, podobne, ako to je vo vzťahu ja a E a funguje to. Bibliografické zdroje: BENDL, S., Prevence a řešení šikany ve škole, 1. vyd. Praha: ISV nakladatelství,2003, ISBN ČERNOCH F., Šikaně stop, 1. vyd. Ministerstvo obrany ČR AVIS, Praha, 1997, IBSN FIELDOVÁ, Evelyn M., Jak se bránit šikaně, 1.vyd. Praha, Euromedia Group, 2009, ISBN HOLEČEK, V., Agresivita a šikana mezi dětmi, 1.vyd. Plzeň: Pedagogické Centrum,1997,. ISBN KOLÁŘ, M., Bolest šikanování, 1.vyd. Praha: Portál, 2001, ISBN

24 ŘÍČAN, P., Agresivita a šikana mezi dětmi, vydavatelství Portál, Praha, ISBN SHAPIR, E.: Voľné kreslenie ako spôsob budovania zdravej osobnosti. In: Quo Vadis arteterapia? Zborník príspevkov na medzinárodnej arteterapeuticke konferencie v Bratislave Bratislava ISBN SICKOVA, J.: Základy arteterapie, Portal, 2002, ISBN Mgr. Radoslav Legdan Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove radoslav.legdan@smail.unipo.sk 327