SPÁJAME VYSOKÉ ŠKOLY S TRHOM PRÁCE

Transcription

1 Inštitút hospodárskej politiky, nezisková organizácia, Rýdzikova 1, Bratislava 4 SPÁJAME VYSOKÉ ŠKOLY S TRHOM PRÁCE Finančný a odborný partner projektu: Bratislava, október 2011

2 Spájame vysoké školy s trhom práce Inštitút hospodárskej politiky, n. o. október 2011 supervízor: Ing. František Palko autor: Ing. Lucia Kleštincová, MSc. editor: Mgr. Ľubomír Nebeský 2

3 OBSAH 1. ČO (NE)VIEME O STAVE SLOVENSKÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVA Populačný ročník klesá, no počet slovenských vysokoškolákov rastie Odborová štruktúra: boom spoločenských vied, nezáujem o techniku Akú majú absolventi šancu nájsť si po ukončení štúdia prácu? Ako vysokoškolský diplom zvyšuje mzdu absolventa? Do akej miery sú absolventi spokojní s prípravou na vstup do praxe? Terra incognita: uplatnenie absolventa a kompatibilita získaných kompetencií s očakávaniami praxe Akútny nesúlad záujmu študentov a zamestnávateľov o rôzne odbory NAČO JE SLOVENSKU EXPLÓZIA VYSOKÉHO ŠKOLSTVA BEZ GARANCIE KVALITY? Snaha o posun v rebríčkoch participácie ako primárny zdroj problémov Bola tu šanca na zachovanie kvality? Izolácia vysokého školstva od trhu práce Dôsledky tohto vývoja na špirálovitý pokles hodnoty diplomu Naozaj nechceme viac študentov? PREČO A AKO MONITOROVAŤ UPLATNENIE SLOVENSKÝCH ABSOLVENTOV? Absencia informácií o kvalite výstupu znefunkčňuje akýkoľvek trh Jednostranné vnímanie poslania a kvality vo vysokom školstve Prečo má monitoring uplatnenia zmysel? Cieľové skupiny Metodické odporúčania pre Slovensko: Ako naplniť informačné vákuum o absolventskom trhu práce Informačný zdroj Načasovanie zberu dát Frekvencia zberu dát Obsahové zameranie prieskumu Spôsob zberu dát Ochrana súkromia respondentov Inštitucionálna zodpovednosť Vysoké školy Koordinačný orgán na vysokoškolskej úrovni Tretí sektor Organizácia štátu Zhrnutie prieskumu ZÁVER BIBLIOGRAFIA PRÍLOHY

4 ÚVOD Vzdelávanie, výskum, veda, školstvo termíny a slová, ktoré dnes kaţdý pouţíva, keď hovorí o tom, čo by malo byť pre Slovensko hlavnou prioritou do budúcnosti. Ţiaľ uţ niekoľko rokov sledujeme, ţe slová sa v tejto oblasti neraz rozchádzajú s praxou. Rozvoj ekonomiky ako predpoklad zvyšovania ţivotnej úrovne ľudí je moţný len vtedy, keď vytvoríme skutočné predpoklady pre jej udrţateľný rast. Znalostná spoločnosť je preto prirodzeným strategickým východiskom pre proexportne orientovanú slovenskú ekonomiku, ktorá je veľmi zraniteľná na prejavy vonkajšieho ekonomického prostredia. Dnes uţ nestačí len hovoriť o tom, ţe potrebujeme mať vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Je potrebné konať a to tak, aby absolventi, ktorí opúšťajú brány vysokých škôl, boli pre prax prínosom uţ po nástupe do prvého zamestnania. To však predpokladá zladenie poţiadaviek praxe s ponukou vysokých škôl v oblasti odborovej štruktúry a kompetenčného profilu študentov. Ţiaduce zosúlaďovanie však nie je moţné bez dostatku spoľahlivých informácií o uplatniteľnosti a skúsenostiach absolventov s prechodom do praxe. Vo svetle prebiehajúcich diskusií o klesajúcej kvalite vysokého školstva a rétoriky Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o informačnej nerovnosti v rezorte sa Inštitút hospodárskej politiky (IHP) rozhodol upozorniť na nedostatočné informačné prepojenie trhu práce a vysokoškolského vzdelávania. V rámci projektu realizovaného spoločne so spoločnosťou PosAm, s.r.o. pod názvom Spájame vysoké školy s trhom práce vypracoval analýzu, ktorá má ambíciu popísať status quo a ponúknuť reálne riešenia v súlade s prioritami deklarovanými pre oblasť vzdelávania. Jej cieľom je cez prizmu nesúladu ponuky absolventov a trhu práce poukázať na alokačnú neefektívnosť vo vysokom školstve, prebudiť záujem o problematiku uplatnenia absolventov a ponúknuť odporúčania na zber urgentne potrebnej spätnej väzby z trhu práce. Analýza je rozdelená do troch častí. Prvá časť popisuje status quo v informovanosti o výstupoch slovenského vysokého školstva. Konštatuje, ţe mnoţstvo dnes existujúcich údajov v gescii viacerých inštitúcií síce charakterizuje výstup školstva z kvantitatívneho hľadiska, no neponúka náhľad na skutočnú pouţiteľnosť získaných vedomostí a zručností na zlepšenie uplatniteľnosti absolventov v praxi. Druhá časť upozorňuje, ţe dnes prebiehajúci extenzívny rast školstva nevytvára predpoklady ani dostatočné motivácie na zaistenie kvalitných vzdelávacích sluţieb (pričom za jednu z dimenzií tejto kvality povaţujeme vzdelávanie v súlade s očakávaniami zamestnávateľov). V poslednej časti analýza vysvetľuje, prečo by sa mal stať monitoring uplatnenia absolventov v praxi súčasťou informačných vstupov pri budúcom skvalitňovaní vysokého školstva. Zároveň v súlade so zahraničnými modelmi jeho realizácie ponúka metodické odporúčania pre slovenský kontext. Intuitívne pomenovávanie problémov nie je dostatočným východiskom pre hľadanie účinných riešení na hlboko zakorenené problémy školstva. Dúfame, ţe aj na základe prekladanej analýzy dospejú kompetentné orgány k presvedčeniu, ţe skvalitnenie vysokého školstva predpokladá jeho informačné prepojenie s trhom práce. Definovanie moţností na jeho úspešné spustenie a následné pretavenie zistení do konkrétnych krokov však bude vyţadovať roky tvrdej práce, výskumu a predovšetkým trpezlivosti a zainteresovanosti všetkých relevantných inštitúcií. 4

5 1. ČO (NE)VIEME O STAVE SLOVENSKÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVA Ukončenie direktívneho plánovania v roku 1989 a pro-expanzívny model financovania školstva podnietili masifikáciu vysokého školstva vo všetkých jeho dimenziách: počet vysokých škôl narástol z 13 v roku 1989 na 37 v roku , počet študentov z porevolučných na štvrť milióna o dvadsať rokov neskôr 2. Programy spoločensko-vedných odborov praskajú vo švíkoch, hoci trh práce je nimi presýtený a signalizuje akútny deficit absolventov technického zamerania. Pre zamestnávateľov majú kvôli poklesu kvality výučby a nekompatibilite s praxou získané diplomy len minimálnu výpovednú hodnotu o pripravenosti uchádzača na prácu. Chýbajú kvalifikovaní kandidáti na existujúce pracovné pozície. Nekontrolovaný kvantitatívny rozmach vysokého školstva bez zaistenia kvalitatívneho štandardu prípravy absolventov v súlade s potrebami ekonomiky predstavuje váţnu bariéru ďalšieho rozvoja slovenskej spoločnosti. Riešenia na tieto deformácie však nemoţno hľadať bez detailnej znalosti historických trendov, prognóz a skúseností jednotlivých aktérov. Nasledujúca časť preto diskutuje dostupné štatistiky a poukazuje na informačné vákuum, ktoré napriek bohatému administratívnemu aparátu existuje v oblasti poznania kvality slovenského vysokého školstva Populačný ročník klesá, no počet slovenských vysokoškolákov rastie Kombinácia prudkého nárastu počtu študentov od konca 90-tych rokov a klesajúcej pôrodnosti je jednou z najviac diskutovaných príčin úpadku vysokého školstva. Rezort ani trh práce neboli pripravené na absorbovanie takého mnoţstva študentov, čo vyústilo do poklesu kvality vzdelávania, devalvácie spoločenskej hodnoty diplomu a masívnemu odchodu najšikovnejších študentov do zahraničia. Ako ilustruje oranţová krivka nasledujúceho grafu opierajúceho sa o štatistiky ÚIPŠ a vekové pyramídy Štatistického úradu, v roku 2005 presiahol podiel študentov prijatých na štúdium 1. stupňa a spojeného štúdia dve tretiny populačného ročníka a aktuálne sa pohybuje na 60%. Takto vysoká miera participácie na vyššom vzdelávaní za ţiadnych okolností nemôţe korešpondovať s Gaussovou krivkou prirodzeného rozloţenia inteligencie v populácii. Zdroj: Vlastné spracovanie dát ÚIPŠ a Štatistického úradu SR Zdroj: výročné štatistiky ÚIPŠ o vysokom školstve na Slovensku 5

6 Postupný pokles počtu novoprijímaných študentov od roku 2006 (ruţová krivka v predchádzajúcom grafe) nemoţno stotoţňovať s poklesom záujmu maturantov o vysokoškolský diplom. Stále vysoká motivácia študovať sa pretavila skôr do odchodu najtalentovanejších uchádzačov za kvalitnejším vzdelaním v iných krajinách. Nasledujúci graf 3 umoţňuje na jednom mieste porovnať kritický nesúlad medzi nárastom počtu študentov VŠ (červená krivka) a poklesom populačného ročníka (čierna krivka) a dopĺňa tieto trendy o ďalší rozmer: o čo vyšší by bol celkový počet slovenských študentov, ak by sme k nim pripočítali Slovákov študujúcich na českých VŠ (prerušovaná červená krivka). Viac informácií o masívnom odchode Slovákov na české VŠ nájdete v prílohe č. 1. Zdroj: ÚIPŠ, Štatistický úrad SR, Ústav pro informace ve vzdělávání Čo sa týka zvyšku sveta, slovenské inštitúcie nedisponujú štatistikami o počte Slovákov študujúcich alebo pracujúcich v zahraničí, ani o počte absolventov zahraničných vysokých škôl, ktorí sa vrátili pracovať na Slovensko. Komplexne posudzovať vplyv otvorenosti zahraničných univerzít a trhov práce na slovenský ekosystém by bolo moţné len na základe dlhodobého a systematického zberu dát o destináciách absolventov. Aktuálny mierny pokles počtu študentov na slovenských vysokých školách teda neindikuje pozastavenie ich extenzívneho rastu. Naopak, iba zahmlieva čoraz frekventovanejšie odchody tých študentov do zahraničia, ktorí uprednostnia kvalitné štúdium pred honbou za pseudo-vzdelaním, a to aj za cenu s ním spojených vyšších nákladov Odborová štruktúra: boom spoločenských vied, nezáujem o techniku Extenzívny rast vysokého školstva sa bohuţiaľ neprejavil v proporcionálnom náraste záujmu o zamestnávateľmi najţiadanejšie odbory. Nasledujúci graf ilustruje, ako sa masové sprístupnenie vyššieho vzdelávania a najmä otvorenie vzdelávacieho trhu súkromným subjektom prejavilo v dopytom i ponukou ťahanom rozmachu spoločensko-vedných odborov. Dopytom, pretoţe spoločenské vedy (zelená krivka) sú študentmi povaţované za menej náročné ako technické odbory (ruţová krivka). A ponukou, pretoţe pre prevádzkovateľov vzdelávacích inštitúcií sú hromadne ţiadané spoločensko-vedné odbory investične menej náročné. Preto sa zameriavajú na masové poskytovanie výučby v odboroch ako sú právo, manaţment, sociálna práca a ďalšie. 3 Zdroj: ÚIPŠ (štatistika časové rady vysoké školy); Štatistický úrad SR (demografia vekové pyramídy populačný ročník). Prechod od zohľadňovania 18-ročnej k 19-ročnej populácii nastáva v roku 2004, kedy sa prvýkrát prejavilo znovuobnovenie 9-ročnej základnej školskej dochádzky. 6

7 Zdroj: ÚIPŠ Dôsledkom je prebytok absolventov spoločenských vied na trhu práce a absencia technicky vzdelanej pracovnej sily. V roku 2003 absolventi spoločenských vied tvorili 56% a technických vied 24% z celkového počtu absolventov. Ako ilustruje nasledujúci graf, v roku 2010 uţ z celkového počtu absolventov ukončilo vyše 63% štúdium v spoločenských vedách. Aţ 31,1% z nich tvorili absolventi ekonomických vied a 27,3% absolventi pedagogických vied, pričom 68,8% z týchto boli absolventi odboru sociálna práca. Na druhej strane, štúdium technických vied ukončilo iba 18% z celkového počtu absolventov 4. Zdroj: ÚIPŠ Čoraz väčšmi sa otvárajúce noţnice záujmu o štúdium spoločensko-vedných odborov na úkor technických odborov sú zdrojom čoraz častejšej kritiky zamestnávateľov. Zvalová et al. (2007: 39) upozorňujú na rezervy rezortu školstva v napĺňaní dopytu po technicky zameraných absolventoch, napr. v oblasti strojárstva, chémie, IT a elektrotechniky: 4 Údaje za absolventov všetkých troch stupňov štúdia na verejných a súkromných VŠ v SR, dennej aj externej formy, vrátane študentov s iným ako slovenským štátnym občianstvom. Zdroj: Ministerstvo školstva (2011). 7

8 Najväčší záujem pretrváva a rastie u spoločenských vied... Podstatne menej študentov sa hlási na technické, prírodné, poľnohospodársko-lesnícke vedy. Pritom podnikateľská sféra stále upozorňuje, že súrne potrebuje absolventov vysokých škôl technického zamerania... budúcnosť bude patriť vysokoškolsky vzdelaným odborníkom z oblasti technológia, konštrukcia, priemyselné inžinierstvo, logistika, plánovanie a riadenie výroby a pod. Týchto profesií je v súčasnosti stále nedostatok a príčinou je zrejme slabá orientácia vysokých škôl na potreby trhu práce a v súvislosti s tým nevyhovujúca štruktúra študijných odborov, ktoré nezodpovedajú štruktúre hospodárstva. Táto kritika však stále nenachádza odozvu v koordinovanom úsilí rezortu školstva a práce o priebeţné zlaďovanie produkcie VŠ a odberateľských poţiadaviek. Napriek opakovaným výzvam profesijných zväzov doteraz nebol vytvorený mechanizmus na reflexiu potrieb hospodárstva pri tvorbe politiky vzdelávania. Jedným z cieľov tejto analýzy je preto poukázať na potrebu systematického zberu údajov o úspešnosti prepájania trhu vzdelávania a práce Akú majú absolventi šancu nájsť si po ukončení štúdia prácu? Vzhľadom na všeobecne vysoký dopyt po kvalitných absolventoch títo štandardne nepatria medzi primárne cieľové skupiny politík zamestnanosti. V postkomunistických krajinách je krátkodobý charakter ich prípadnej nezamestnanosti umocnený špecifikami trhu práce. Tým bol v 90-tych rokoch nedostatok vysokoškolsky vzdelanej populácie a osobitne v spoločensko-vedných odboroch, ako aj pretrvávajúca ochota absolventov uspokojiť sa s menej kvalifikovanou prácou radšej ako ostať dlhšie nezamestnaným (Zvalová 2009). Dlhodobo zbierané štatistiky Ústredia práce navyše potvrdzujú, ţe vyše 90% absolventov sa spravidla nachádza v evidencii uchádzačov kratšie ako 6 mesiacov 5. Eurostat síce nateraz potvrdzuje bezproblémové hľadanie si zamestnania u vysokoškolsky vzdelanej populácie, no osobitne na Slovensku poukazuje na kritické problémy s uplatniteľnosťou mladých. Nasledujúci graf porovnáva európske trendy (plná čiara) voči SR (prerušovaná čiara). Ilustruje priepastné rozdiely v celkovej miere nezamestnanosti (modrá krivka) a najmä extrémne vysokú nezamestnanosť mladých do 25 rokov (červená krivka). V ich pozadí nestačí hľadať len ekonomické zaostávanie, ale jednoznačne aj izoláciu rezortu školstva od trhu práce. Masifikácia vysokého školstva a následná devalvácia hodnoty diplomu spôsobujú, ţe absolventi VŠ obsadzujú pozície s niţšou kvalifikačnou náročnosťou. Tým vytláčajú z trhu práce menej vzdelaných uchádzačov a prispievajú k ich extrémne vysokej nezamestnanosti 6. 5 Podľa štatistík absolventskej nezamestnanosti za september 2010 bolo 23,34% absolventov v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 3 mesiacov a 70,93% po dobu 3-6 mesiacov. Zdroj: ÚPSVaR 6 OECD (2010) údajmi za rok 2008 potvrdzuje, ţe Slovensko sa výrazne neodlišuje od priemeru OECD v zamestnateľnosti obyvateľstva vo veku rokov s vyšším stredným resp. terciárnym vzdelaním (cca. 74% resp. 85%). Rovnako však potvrdzuje problém so zamestnateľnosťou obyvateľstva s niţším ako stredným vzdelaním. Zatiaľ čo priemer OECD je 58,7%, na Slovensku je to len 32,3% s dlhodobo klesajúcou tendenciou. 8

9 Zdroj: Eurostat Čo sa týka odborovej špecializácie absolventov uchádzačov o zamestnanie, pri prvom pohľade na údaje ÚPSVaR-u nevystupujú do popredia výraznejšie disproporcie voči vyššie načrtnutej odborovej štruktúre celkovej vzorky absolventov VŠ. Ako ilustruje graf v prílohe č. 2, asi 60% nezamestnaných čerstvých absolventov tvoria absolventi spoločensko-vedných odborov (tretina z nich ekonomických odborov) a pribliţne 20% technických odborov (tretina z nich strojárstva). Bliţší pohľad na skupiny študijných odborov však odhaľuje problematickú zamestnateľnosť práve u absolventov odborov s relatívne presýteným trhom práce. Napr. podľa dát zo septembra 2010 absolventi ekonomických vied tvoria vyše tretinu (39%) nezamestnaných absolventov spoločensko-vedných odborov a štvrtinu (24%) celkového počtu nezamestnaných absolventov. Istota relatívne promptného nájdenia práce sa postupne rozplýva absolventom vstupujúcim na trh práce zasiahnutý ekonomickou krízou. Aj štatistiky ÚPSVaR-u uţ ilustrujú zvýšenie z necelých nezamestnaných absolventov v roku 2008 na v septembri Detailnejší rozbor fenoménu absolventskej nezamestnanosti aj prostredníctvom monitoringu uplatnenia absolventov bude nevyhnutnou súčasťou mapovania a následného zlaďovania dopytu zamestnávateľov a ponuky absolventov. Jedine poznaním ich skúseností bude moţné uľahčiť vstup budúcich absolventov na trh práce a prispieť k lepšej distribúcii ľudského kapitálu v ekonomike Ako vysokoškolský diplom zvyšuje mzdu absolventa? Vyšší plat vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov je na Slovensku dôleţitým faktorom stimulujúcim participáciu na vysokoškolskom vzdelávaní. Ako ilustruje príloha č. 3, v roku 2010 mali zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa priemernú hrubú mzdu Eur, teda o 64% vyššiu ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 769 Eur (v roku 2009 to bolo 67%). Izolovaná mzdová štatistika bez bliţšej informácie o absolventovom procese hľadania práce však nepredstavuje dostatočný dôkaz o kauzalite medzi stupňom ukončeného vzdelania a mzdou. Na posúdenie miery, s akou získané vzdelanie determinuje výšku mzdy, resp. či len otvára dvere na pozície s prudším kariérnym rastom, je potrebné monitorovať väzbu mzdy a stupňa ukončeného vzdelania, ako aj odboru, odvetvia hospodárstva a samozrejme dĺţky praxe a kvalifikačnej náročnosti pracovnej pozície Mzda je viac závislá od nadobudnutých zručností ako od vzdelania napr. na nasledovných pozíciách: environmentalista, CNC/PLC programátor, prevádzkar v oblasti cestovného ruchu, chemický laborant, klientsky poradca, lektor, colný deklarant, redaktor, telefonický operátor, majster výroby, prijímací technik v automobilovom priemysle atď. Zamestnanci so stredoškolským vzdelaním s maturitou majú na týchto pozíciách aţ o 12 percent vyšší plat ako zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa. 9

10 Komplexnejšia znalosť determinantov kariérneho postupu môţe prispieť k efektívnejšej alokácii disponibilných prostriedkov ako aj príprave študenta na prax. Štatistický úrad síce zverejňuje mzdové štatistiky podľa odvetví národného hospodárstva, no ani tie nemajú potrebnú výpovednú hodnotu bez štrukturovania na pracovné pozície rôznej kvalifikačnej náročnosti. Za povšimnutie stojí napr. porovnanie priemerných miezd v odvetviach Vzdelávanie (659 Eur) a Informácie a komunikácie (1.450 Eur v roku 2010). Napriek prevaţnému zastúpeniu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov sa paradoxne nachádzajú na opačných koncoch mzdovej štatistiky (viď príloha 4). Otvorené informovanie budúcich pedagógov o finančnej neatraktívnosti učiteľskej kariéry v kombinácii s odchodom dnešnej generácie učiteľov bude kritickým vyvrcholením stále neriešeného zanedbávania role učiteľskej profesie pre rozvoj spoločnosti. Pozn.: Počas štúdia tejto problematiky nás absencia potrebných dát inšpirovala k samostatnému projektu Nemaj na saláme 9, ktorého cieľom je primäť maturantov k zamysleniu nad moţnosťami kariérneho uplatnenia uţ pri výbere vysokej školy. V snahe spracovať vôbec po prvýkrát štatistiky o mzdových pomeroch na rôznych pracovných pozíciách sme boli nútení svojpomocne spracovať robustnú databázu spoločnosti, ktorá ich pre štát zbiera zo mzdových systémov slovenských zamestnávateľov. Táto databáza predstavuje bohatý, no nateraz pomerne nedostatočne vyuţívaný zdroj informácií o aktuálnych tendenciách na trhu práce. Ďalšie vyuţitie akýchkoľvek dát na informovanejšie rozhodovanie jeho účastníkov predpokladá nielen dostatočné analytické kapacity na ich spracovanie, ale primárne prekonanie súčasných bariér, ako napr. zastaranosť pouţívaných číselníkov (neexistencia moderných pozícií v dnes pouţívanej klasifikácii) a obmedzená metodická kompatibilita a komparabilita dát naprieč rezortmi Do akej miery sú absolventi spokojní s prípravou na vstup do praxe? V prostredí absentujúceho systému na zber spätnej väzby od absolventov je pri posudzovaní ich skúseností so vstupom na trh práce moţné opierať sa len o čiastkové informácie z jednorazových prieskumov realizovaných napr. ÚIPŠ alebo GfK v spolupráci s agentúrou ARRA. Hlavným odkazom prieskumu ÚIPŠ 10 je nedostatočné prepojenie štúdia na prax a následná slabá pripravenosť absolventov na prechod na trh práce. Na nadmernú teoretickú orientáciu štúdia poukazuje aţ 67% respondentov. Nedostatočnú prípravu na budúci výkon povolania pociťujú absolventi väčšiny odborov okrem lekárskych a umeleckých, ktoré sa prirodzene bez kontaktu s praxou nezaobídu. Najmenej príleţitostí na praktické oboznámenie sa so študovaným odborom deklarujú podľa niţšie uvedeného grafu 11 študenti technických (47,5%), prírodných (40,2%) a spoločenských (38,8%) vied (napr. 80,8% absolventov Ekonomickej univerzity, 76,3% absolventov Trnavskej univerzity). Podľa prieskumu je dôsledkom tohto stavu nedostatočná pripravenosť vyše tretiny absolventov na výkon povolania, čo potvrdzujú i zamestnávatelia oslovení v prieskume. Podľa nich v oblasti teoretických poznatkov sú absolventi pripravení viac ako priemerne, zatiaľ čo v praxi túto úroveň nedosahujú (Zvalová 2009: 24). Ich úspešnosť v praxi potom závisí od schopnosti kompenzovať tieto nedostatky flexibilným vyuţívaním disponibilných zručností. 9 Ako súčasť projektu Spájame vysoké školy s trhom práce je jeho cieľom. Viac informácií o projekte nájdete na 10 Jediný prieskum uplatnenia slovenských absolventov v praxi bol realizovaný ÚIPŠ koncom roka 2007 a v priebehu roka 2008 na základe zadania Ministerstva školstva. Z oslovených absolventov roku 2006 vyplnený dotazník doručilo absolventov. Správa o výsledkoch prvej fázy prieskumu je dostupná na Výsledky druhej fázy prieskumu neboli vzhľadom na ţelanie zadávateľa nikdy oficiálne publikované. 11 Zvalová, Marta (2009) Hodnotenie faktorov súvisiacich s prácou a štúdiom cez optiku skúseností absolventov vysokých škôl, Academia XX (1/2009):

11 Zdroj: Zvalová, 2009 Nerovnováha praktickej a teoretickej prípravy na prax a obmedzený prístup k informáciám o reálnom fungovaní sektorov, v ktorých majú absolventi pôsobiť, sú zároveň povaţované za váţnu prekáţku ich budúcej spokojnosti so zamestnaním. Inak povedané, spokojnosť s prácou a zotrvanie v nej sú podmienené aj mierou vyuţiteľnosti získanej kvalifikácie a celkovej spokojnosti so zvoleným odborom. Podľa prieskumu ÚIPŠ majú najlepšie uspokojené profesionálne ambície (50%) tí absolventi, ktorí hodnotia voľbu svojho študijného odboru ako je to presne to, čo som chcel, najviac nespokojnosti (42%) vykazujú absolventi, ktorí voľbu svojho študijného odboru hodnotia ako je to čo som chcel, ale prax je celkom iná (Zvalová 2009: 23) 12. Pre vysoké školy ako aj zamestnávateľov toto zistenie signalizuje značný priestor na zvyšovanie informovanosti absolventov o moţnostiach uplatnenia a podmienkach výkonu povolania. Prieskum realizovaný agentúrou GfK pre ARRA 13 poskytuje zaujímavý uhol pohľadu na otázku prepojenia výučby s praxou vďaka jej duálnemu skúmaniu cez optiku absolventov ako i pedagógov VŠ. Podľa neho si pedagógovia uvedomujú dôleţitosť praktickej prípravy, no samotné vysoké školy podľa nich nevytvárajú dostatočné podmienky na previazanie výučby s praxou. Je šokujúce, ţe napriek tomuto tvrdeniu je 89% pedagógov presvedčených o dobrej praktickej pripravenosti absolventov. Tento dojem je podľa očakávaní v konflikte s názorom absolventov. 46% z oslovených respondentov totiţ počas štúdia nemalo ţiadnu moţnosť absolvovania odbornej praxe. S tým súvisí aj ďalšie zistenie, ţe len 45% vedomostí a znalostí získaných na fakulte je podľa oslovených študentov úplne alebo dobre vyuţiteľných v reálnej praxi. Zlepšenie v tejto oblasti by neprinieslo len všeobecne ţiadané skvalitnenie kariérnej prípravy, ale napr. aj vyššiu lojalitu absolventov voči svojej alma mater ako kľúčového predpokladu pre budúcu spoluprácu a aj finančnú podporu školy absolventmi Terra incognita: uplatnenie absolventa a kompatibilita získaných kompetencií s očakávaniami praxe Deformácie vo vysokom školstve sa odhalia v plnom rozsahu, aţ keď sa diskusia o uplatniteľnosti absolventov preorientuje z povrchného sledovania ich zamestnateľnosti a príjmov na skúmanie väzby vyštudovaného odboru a pracovnej pozície. Vyššie spomínané prieskumy ÚIPŠ a GfK naznačili okrem nedostatočnej praktickej prípravy absolventov na prax aj všeobecný kritický nesúlad v ponuke absolventov a dopyte zamestnávateľov. 12 Pričom moţnosti ponúkané prieskumom boli: áno, je to presne to, čo som chcel ; áno, ale prax je celkom iná, ako som si predstavoval ; nie, mal som študovať niečo iné ; nerozmýšľam o tom. 13 Do tohto prieskumu realizovaného formou online dotazníka koncom roku 2009 sa zapojilo absolventov VŠ štúdia 1. alebo 2. stupňa v roku 2006 a neskôr. Databázu ov poskytol portál Profesia. Zároveň sa doňho zapojilo pedagógov VŠ, ktorým bol dotazník zaslaný na pracovný . Viac na 14 Lojalita bola v tomto prieskume u absolventov meraná ako zámer opakovanej voľby štúdia na danej vysokej škole. U pedagógov bola meraná otázkou, či by štúdium na ich VŠ odporučili svojim príbuzným. 11

12 Ako uvádza nasledujúci graf, problémom je, že len necelé dve tretiny absolventov získavajú prvé pracovné uplatnenie vo vyštudovanom (44,4%) alebo príbuznom (15,9%) odbore... u tretiny vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí vyžaduje prvé pracovné miesto len stredoškolské vzdelanie (31,4%)... Takýto stav svedčí jednoznačne o disproporcii medzi štruktúrou študijných odborov a potrebami trhu práce a nedostatočnej spätnej väzbe medzi vysokými školami a zamestnávateľmi (Zvalová 2009: 16-17). Zdroj: Zvalová, 2009 Práve neadekvátnosť pracovnej náplne stupňu a obsahu vyštudovaného odboru (okrem neuspokojivého finančného ohodnotenia) je podľa prieskumu najčastejšou príčinou toho, ţe 40% absolventov mení svoje zamestnanie uţ v priebehu prvého roka od nástupu 15. Dôsledkom nedostatočného praktického rozmeru výučby je teda fenomén, kedy mnohí absolventi nastupujú na prvé pracovné miesto ako na akúsi poistku proti nezamestnanosti. Počas tohto prechodného obdobia tesne po ukončení štúdia je ich cieľom získať referencie pre následné uplatnenie lepšie zodpovedajúce získanému vzdelaniu. V súlade s týmto konštatovaním naznačuje analýza prechodu čerstvého absolventa medzi prvými zamestnaniami (t.j. počas prvých dvoch rokov od ukončenia štúdia VŠ) mierny, no stále ani zďaleka nie optimálny posun v prospech vyštudovaného odboru. Na rozdiel od prvej pracovnej pozície, analýza aktuálnej pozície absolventa síce konštatuje, ţe tri štvrtiny absolventov pracujú na pozícii vyţadujúcej vysokoškolské vzdelanie, no len polovica sa uplatňuje vo vlastnom odbore. Tento kritický stav, ilustrovaný aj v nasledujúcom grafe, ďalej dopĺňa skutočnosť, ţe ostatná štvrtina absolventov VŠ je dokonca zamestnaná na pozícii vhodnej pre kandidáta so stredoškolským vzdelaním (Srnánková a Hrušovská 2009: 35-36). Dôsledkom takéhoto neefektívneho vyuţívania zdrojov sú štrukturálne deformácie trhu práce, ako napr. vyššie spomínané vytláčanie niţšie kvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie absolventmi VŠ. 15 Hoci 81,3% respondentov sa v čase realizácie prieskumu neobávalo straty zamestnania, viac ako tretina (35,7%) pripustila, ţe uvaţuje o zmene pracovného miesta. Zdroj: Materiály poskytnuté spoluautorkou prieskumu PhDr. Ľubomírou Srnánkovou, vedúcou oddelenia vysokých škôl ÚIPŠ,

13 Zdroj: Srnánková a Hrušovská, 2009 Bliţší pohľad na oba grafy upozorňuje aj na problematickosť hľadania si adekvátneho uplatnenia pre bakalárov. Trpká realita čakajúca na bakalárov vstupujúcich na trh práce ich spravidla odsúva na pozície vhodné aj pre stredoškolsky vzdelaných kandidátov. Príčinou je najmä slabá tradícia bakalárskeho vzdelávania na Slovensku a nedotiahnutá transformácia obsahu štúdia po bolonskej reforme. Pro forma rozdelenie tradičného kontinuálne päťročného štúdia nebolo sprevádzané príslušnou zmenou curricula. Absolvovanie bakalárskeho štúdia preto stále nie je vnímané ako plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie, a tak väčšina bakalárov (68% v roku 2009) radšej automaticky pokračuje v štúdiu 2. stupňa (Antalíková a Kmec 2010: 55). Predsudky verejnosti a zamestnávateľov voči bakalárskemu štúdiu je samozrejme moţné odstrániť. Podmienkou je jeho popularizácia a taká zmena v prístupe vedenia vysokých škôl k modernizácii výučby, ktorá zaistí presun predmetov relevantných pre prax na 1. stupeň štúdia. Obdobné problémy s nedostatočným docenením diplomu boli identifikované aj pri skúmaní rozdielov v uplatniteľnosti absolventov dennej a externej formy štúdia. Z prieskumu ÚIPŠ vyplynulo, ţe zatiaľ čo spomedzi absolventov denného štúdia sa na pozíciách vyţadujúcich niţšie ako vysokoškolské vzdelanie zamestná 17% z nich, v prípade externistov je to 35,2%, t.j. dvojnásobok. Externé štúdium je všeobecne povaţované za menej kvalitné ako denné. Hoci toto presvedčenie nie je moţné potvrdiť ani vyvrátiť bez príslušných evaluačných nástrojov, zreteľne sa prejavuje na zníţenej akceptácii externého štúdia zamestnávateľmi. Ďalšiu zaujímavú rovinu v problematike kompatibility štúdia s potrebami trhu práce otvára členenie absolventov podľa ich odborovej špecializácie. Najväčšiemu riziku prekvalifikovanosti, teda uplatnenia sa na pozícii pre pracovníkov s niţšou neţ vysokoškolskou kvalifikáciou, čelia absolventi poľnohospodárskych a umeleckých odborov. Spomedzi nich je len tretina zamestnaná vo vyštudovanom odbore. Najväčší súlad s vyštudovaným odborom prieskum ÚIPŠ podľa očakávaní konštatoval u absolventov medicíny a technických odborov (Srnánková a Hrušovská 2009: 36). 13

14 Zdroj: Vlastné spracovanie, Srnánková a Hrušovská, Absolvent vysokej školy na trhu práce. Aktuálna pozícia a podmienky zamestnávania. Na základe uvedených zistení teda nemoţno hodnotiť vyuţitie znalostí nadobudnutých absolventmi počas vysokoškolského štúdia priaznivo. Potenciál štvrtiny absolventov nie je vyuţívaný dostatočne, nakoľko sú zamestnaní na pozícii zvládnuteľnej pracovníkom so stredoškolským vzdelaním. Najväčšie deformácie a uchyľovanie sa k pozíciám vyţadujúcim niţšie vzdelanie nastávajú pri absolventoch bakalárskeho stupňa, externej formy štúdia, poľnohospodárskych a kultúrnych vied. Neefektívnosť vyuţitia prostriedkov v príprave absolventov na prax je o to zaráţajúcejšia, ţe ide o verejné zdroje získané z príjmov všetkých daňovníkov Akútny nesúlad záujmu študentov a zamestnávateľov o rôzne odbory Priamym dôsledkom neexistujúceho informačného prepojenia trhu vzdelávania a práce je alarmujúca disproporcia medzi dopytom zamestnávateľov o absolventov rôznych študijných odborov a kvalifikácií, a záujmom uchádzačov o štúdium príslušných odborov. Predstavu o študentmi najţiadanejších odboroch sprostredkúvajú dáta ÚIPŠ o prijímacom konaní na VŠ. Dáta o počte prihlásených, prijatých a zapísaných uchádzačov je náročné interpretovať vzhľadom na nemoţnosť porovnať selektívnosť pri prijímacích skúškach a fenomény ako podávanie si záloţných prihlášok, príp. nezáujem študenta skutočne sa zapísať na štúdium niektorých odborov v prípade prijatia. Podľa metodiky vyvinutej v spolupráci s agentúrou ARRA na minimalizáciu vplyvov týchto fenoménov sa javí, ţe najväčší pretlak záujmu je o štúdium odborov ako psychologické vedy, bezpečnostné sluţby, umenie, publicistika, medicína či politické a právne vedy (viac v prílohe č. 5). Pokiaľ ide o protistranu záujem zamestnávateľov, ten moţno bez spoľahlivého monitoringu konkrétnej kariérnej dráhy absolventa dedukovať len z indikatívneho záujmu o kandidátov v databázach personálnych spoločností 16. Napr. analýza ARRA a Profesia (2009) vychádzala pri jeho posudzovaní z údaju, koľkokrát zamestnávatelia prejavili záujem o konkrétny ţivotopis v databáze profesia.sk 17. Skúmanú vzorku tvorilo takmer ţivotopisov absolventov do troch rokov od ukončenia štúdia, t.j. asi 38% celkového počtu absolventov za dané obdobie. Hoci analýza mapuje trendy ešte v predkrízovom období, potvrdzuje vyššie načrtnutú disproporciu medzi trhom vzdelávania a práce. Ako ilustruje nasledujúci graf, štúdia 16 Ide však len o uţší, nie definitívny výber zamestnávateľa spomedzi ţivotopisov v databáze. Tá neumoţňuje sledovať celý výberový proces aţ po uzavretie pracovnej zmluvy s kandidátom. Ďalším obmedzením spoliehania sa na pracovné portály je frekventované obsadzovanie pozícií formou sociálnych sietí, resp. v niektorých sektoroch iným ako online spôsobom (napr. v teológii, zdravotníctve, umení či ozbrojených silách). 17 Index záujmu zamestnávateľov zachytáva, koľkokrát prejavili zamestnávatelia záujem o niektorý zo ţivotopisov, v pomere k počtu ţivotopisov v databáze... Pre lepšie pochopenie, ak bola fakulta XY zastúpená v databáze 100 ţivotopismi svojich absolventov a zamestnávatelia si 150-krát vybrali niektorý z týchto ţivotopisov, bude index záujmu zamestnávateľov 150/100, čiţe 150%. Zdroj: ARRA a Profesia 2009: 6. 14

15 potvrdila pretrvávanie záujmu o absolventov technických a ekonomických smerov (vo výsledkoch sa ešte neodzrkadlil vplyv hospodárskej krízy na stavebníctvo). Naopak najmenší záujem konštatuje v prípade absolventov pedagogických, právnických a poľnohospodárskych fakúlt (ARRA a Profesia 2009: 13). Zdroj: ARRA a Profesia, 2009 K obdobnému záveru o pretrvávajúcom dopyte po technicky a ekonomicky zdatných špecialistoch dospel aj ďalší rebríček zostavený spoločnosťou profesia.sk v roku Bliţšie výsledky štrukturované aj podľa fakúlt VŠ nájdete v prílohe č. 6. Sumárne porovnanie študentského a zamestnávateľského záujmu o rôzne študijné odbory dokazuje, ako informačné vákuum o situácii na absolventskom trhu práce spôsobuje ostrý nesúlad ponuky a dopytu. Študenti sa masovo uchádzajú o štúdium humanitne orientovaných programov s obmedzeným počtom voľných pracovných miest, ako napr. právo či psychológia. Menej atraktívne odbory sú pre študentov napr. informatika a stavebníctvo, kde naopak trh práce hlási akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Nasledujúca tabuľka ilustruje túto disproporciu (ARRA a Profesia 2009: 20). Zdroj: ARRA a Profesia, 2009 Aj čiastkové tu uvedené informácie o uplatnení absolventov by mali byť pre kompetentné orgány dostačujúcim signálom na okamţité naštartovanie systému na jeho systematický monitoring. Ten by mohol detailne informovať o trendoch naznačených vyššie a tak predstavovať ďalší pilier hodnotenia stavu slovenského vysokého školstva. Pri dodrţaní odporúčaní špecifikovaných v kapitole č. 3 sa dáta o uplatnení absolventov môţu stať nezastupiteľným informačným zdrojom pri rozhodovaní o krokoch na skvalitnenie vysokého školstva. Ţelaným výsledkom bude zvýšenie efektívnosti, s akou sú disponibilné prostriedky, čas a vedomosti investované na prípravu absolventov na ich budúcu kariéru. 15

16 2. NAČO JE SLOVENSKU EXPLÓZIA VYSOKÉHO ŠKOLSTVA BEZ GARANCIE KVALITY? Vysokoškolský diplom per se nie je zárukou kariérneho postupu, pokiaľ nereprezentuje výnimočnosť kvalít jeho drţiteľa v porovnaní s konkurentmi na trhu práce. Ako zdôrazňujú Koucký a Zelenka (2008), uţitočnosť diplomu pre zlepšenie šancí na rýchle nájdenie zaujímavejšej a dobre ohodnotenej práce je limitovaná o.i. počtom a kvalitou ďalších vysokoškolsky vzdelaných kandidátov. Slovenským paradoxom je práve to, ţe hoci majú politici tendenciu poukazovať na zaostávanie v medzinárodných porovnaniach vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, kvalita nášho vysokého školstva utrpela nezvratné škody v dôsledku nekontrolovaného masového prílivu študentov Snaha o posun v rebríčkoch participácie ako primárny zdroj problémov Zmena reţimu vyniesla na svetlo sveta okrem iných dedičstiev aj suboptimálnu participáciu obyvateľstva na vyššom vzdelávaní, a poloţila tak zárodky dodnes pretrvávajúcej honby za posunom v jej medzinárodných porovnaniach. Podľa dát OECD (2011) v roku 2009 vykazovalo Slovensko mieru vysokoškolskej vzdelanosti u dospelej populácie (vek rokov) vo výške 15%, zatiaľ čo priemer OECD bol 21% a EÚ 19% (viac v prílohe č. 7). Historicky zdedený nízky podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva a zanedbávanie niektorých, napr. humanitných odborov za predchádzajúceho reţimu je len jednou z príčin v pozadí tohto zaostávania. Ďalšou a podľa nás kľúčovou príčinou je nerozlišovanie 1. a 2. stupňa štúdia pri výpočte celkovej miery participácie. Ako sme spomínali, na Slovensku zatiaľ bakalárske programy nie sú akceptované ako plnohodnotná príprava na vstup do praxe. Absolvent 1. stupňa pokračujúci v magisterskom štúdiu nevstupuje aţ do jeho ukončenia do štatistík vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Práve dlhodobo vysoký záujem o bakalárske programy v iných krajinách ako dostatočnej prípravy na kariéru je dôvodom vyššej miery participácie obyvateľstva na vysokoškolskom vzdelávaní. V neposlednom rade treba zohľadňovať aj časové oneskorenie, po ktorom sa v posledných rokoch vykazovaný nárast záujmu o vysokoškolské štúdium prejaví v štatistike. Niekedy aţ desaťročný posun môţe nastať v dôsledku samotnej dĺţky štúdia, oneskoreného zberu vstupných údajov a dopadu meniacich sa vzdelávacích trendov na danú vekovú skupinu (Koucký a Zelenka 2008). Prvoplánové zameranie sa na štatistické dobiehanie iných krajín by preto malo byť nahradené otázkou, akým tempom, spôsobom, s akou odborovou štruktúrou a s ako kvalitným výstupom chceme existujúcu medzeru uzatvárať Bola tu šanca na zachovanie kvality? Zasadením diskusie o expanzii vysokého školstva do širšieho kontextu vzdelávacej politiky sa automaticky vynára otázka hodnoty generovanej investovanými zdrojmi. Sociológovia samozrejme radi zdôrazňujú nevyčísliteľný prínos vzdelania pre jednotlivca a spoločnosť. Politici sa zas urputne snaţia o posun vo vyššie spomínaných rebríčkoch participácie a o dosahovanie cieľov Lisabonskej a iných stratégií na budovanie vzdelanostnej spoločnosti. Väčšina porevolučných vlád sa preto zamerala na podporu univerzálnej dostupnosti vzdelania. Napriek obmedzenosti zdrojov v našej ekonomike sa však nikdy nestalo rovnakou prioritou zdôrazňovanie efektívnosti pouţitia alokovaných prostriedkov a zaistenie minimálneho štandardu kvality poskytovaného vzdelávania. Benevolentné prijímanie študentov na vysoké školy v poslednom období 18 nebolo sprevádzané proporcionálnym navýšením zdrojov, čo automaticky znemoţnilo skvalitnenie výučby. Vysoké školy rastú ako huby po daţdi (len v období rokov kaţdoročne pribudli tri vyššie vzdelávacie inštitúcie); 18 Podiel prijatých uchádzačov z celkového počtu uchádzačov o štúdium sa udrţiava na hodnote okolo 80%, čo nie je dostatočne selektívny výber na zaistenie kvality nastupujúcich študentov. (Ministerstvo školstva 2010: 9). 16

17 počet študentov za posledných desať rokov narástol o stotisíc na dnešných vyše štvrť milióna; počet absolventov vstupujúcich kaţdoročne na pracovný trh sa znásobil z pribliţne na začiatku 90-tych rokov na dnešných vyše Dotácia zo štátneho rozpočtu na kapitolu vysokého školstva síce za posledné desaťročie takmer zdvojnásobila (z 261 v roku 2002 na 451 mld. Eur), no vo väzbe na explozívny nárast počtu študentov neumoţňovala viac neţ len udrţanie univerzít pri ţivote. Základné ekonomické zákony sú neúprosné, a tak za týchto okolností nemoţno očakávať systematické skvalitnenie výučby. Je paradoxné, ţe úpadok kvality vysokého školstva sme dopustili so simultánnym spustením stratégií budovania vzdelanostnej ekonomiky. Neadekvátnosť explózie vysokého školstva vo všetkých jeho dimenziách vyznieva ešte horšie pri jeho posudzovaní v kontexte demografickej krízy (viac v prílohe č. 8). Samotné ministerstvo školstva konštatuje, ţe na klesajúcu pôrodnosť nereaguje zodpovedajúcim zníţením počtu študijných miest 19. Počet študentov prijatých na vysoké školy narástol z 39% populačného ročníka v roku 2002 na neuveriteľných 75% v roku Tento podiel by sa ešte zvýšil, ak by sme k nim pripočítali slovenských študentov na vysokých školách v Českej republike (detaily v prílohe č. 1). Bez ohľadu na mierny pokles v posledných rokoch, aká je pri týchto počtoch šanca na zachovanie prestíţe vysokoškolského diplomu a kvality vzdelania, ktoré by malo tieto masy k nemu priviesť? 2.3. Izolácia vysokého školstva od trhu práce Izolácia univerzít od reality za ich bránami spôsobila čoraz väčšie zaostávanie za potrebami ekonomiky. Profily absolventov sú len minimálne kompatibilné s poţiadavkami zamestnávateľov. Podľa analýzy ÚIPŠ (Zvalová 2009: 20) sú absolventi v začiatkoch kariéry dostatočne pripravení po teoretickej stránke, no sami priznávajú nedostatky v oblasti praktických skúseností, počítačovej a najmä jazykovej vybavenosti. S postupným pribúdaním slabo pripravených absolventov na rastúcom počte uchádzačov o zamestnanie sa ešte viac komplikuje ich pozícia pri vstupe na pracovný trh. Prirodzená konkurencia sa zintenzívňuje rovnako, ako sa prehlbuje nepomer v tempe pribúdania absolventov a pre nich určených pracovných miest. Absolventi sú nútení zľaviť zo svojich nárokov na finančné ohodnotenie, ale aj kvalifikovanosť pozície. Uchyľujú sa k tzv. second-best moţnostiam obsadzovaniu pozícií s niţšími kvalifikačnými nárokmi a vytláčajú z trhu práce stredoškolsky vzdelaných kandidátov. Dôsledkom sú mätúce signály na trhu práce, nedostatočná informovanosť všetkých účastníkov, neefektívne vyuţívanie disponibilných zdrojov v ekonomike (či uţ ľudského kapitálu alebo finančných prostriedkov v rezortoch práce a školstva) a bohuţiaľ inflácia celospoločenskej hodnoty vysokoškolského diplomu Dôsledky tohto vývoja na špirálovitý pokles hodnoty diplomu Podporou širokej dostupnosti vysokoškolského vzdelania v 90-tych rokoch došlo k fatálnemu opomenutiu povinnosti zaistiť minimálny kvalitatívny štandard vzdelávania. V dôsledku zle nastavených mechanizmov financovania a kontroly, ako aj absentujúcej regulácie vstupu poskytovateľov na trh vzdelávania začal úpadok vysokého školstva. Nárast počtu absolventov, paralelný pokles kvality a nárokov na získanie diplomu, izolácia školstva od trhu práce a obmedzená pouţiteľnosť znalostí v praxi devalvovali spoločenskú hodnotu diplomu. Sú to váţne systémové deformácie, ktorých náprava vyţaduje komplexnú zmenu motivácií všetkých účastníkov. 19 Vysoké školy naďalej pokračujú vo vytváraní nových študijných programov, v zriaďovaní nových fakúlt či pracovísk. Tento postup je z pohľadu očakávaného ďalšieho poklesu počtu maturantov v ďalších rokoch a nateraz nedostatočnej atraktívnosti pre študentov zo zahraničia či z iných vekových skupín diskutabilná, keďţe ide o ďalšie zvyšovanie kapacít (Ministerstvo školstva SR 2010: 26). 20 Zdroj: Výročné správy ministerstva školstva o stave vysokého školstva 17

18 Hlavnou výzvou do budúcnosti je prelomiť začarovaný kruh masovo ţiadaného, široko dostupného a slabo uznávaného štúdia otáznej kvality. Uchádzači o štúdium hromadne preferujú odbory s nízkou intelektuálnou náročnosťou. Zároveň sú si vedomí potreby doplniť si slabé vzdelanie o nejakú komparatívnu výhodu, a tak pracujú uţ popri štúdiu, ktorému tak venujú minimálnu pozornosť. Moţnosť väčšiny absolvovať ho s minimálnym snaţením následne neguje úsilie ostatných študentov a pedagógov o kolektívne skvalitňovanie výučbového procesu. Nasledujúca generácia uchádzačov sa opätovne uisťuje o nízkych nárokoch na absolvovanie vysokoškolského štúdia. Táto istota udrţuje vysoký záujem o štúdium aj u tých, ktorí by si naň pred pár desaťročiami netrúfli, a najmä nebolo by im umoţnené úspešne ho dokončiť. Vysoké školy si uţ nevyberajú talenty, ale robia nekritický nábor uchádzačov, ktorí ani zďaleka nepatria medzi intelektuálnu elitu národa. Diplom uţ nie je vzácny statok. Medzi študentmi a rodičmi je síce stále povaţovaný za akýsi certifikát zaručujúci vyššiu mzdu a prestíţnu prácu. No pre zamestnávateľov uţ nie je postačujúcou, ale len nevyhnutnou podmienkou na prijatie kandidáta. Diplom získaný v takto deformovanom ekosystéme uţ pre nich nie je indikátorom výnimočného intelektu, ale len súčasť základnej výbavy uchádzača o zamestnanie. Akési K.O. kritérium otáznej výpovednej hodnoty o skutočnej práci, za ktorú si ho študent musel zaslúţiť. Vedomie o devalvovanej hodnote diplomu na trhu práce v kombinácii s relatívne dostupným vzdelaním a s posadnutosťou slovenského národa titulmi sa prenáša na začiatok vzdelávacieho cyklu ďalších generácií Naozaj nechceme viac študentov? Zástancovia maximalizácie podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním by mohli našej kritike oponovať tvrdením, ţe tzv. masifikácia vysokoškolského vzdelávania je súčasťou prirodzeného vývoja spoločnosti. Rovnako tomu vraj bolo v predminulom storočí pri zvyšovaní gramotnosti obyvateľstva prostredníctvom podpory gymnaziálneho štúdia. Je zrejmé, ţe otvorenie vysokého školstva širokej verejnosti bolo prirodzeným dôsledkom dedičstva a traumy z predchádzajúceho reţimu. Expanzia vysokého školstva bola navyše legitímne podporovaná v mene vzdelanostnej ekonomiky a podpory zamestnateľnosti na pracovných miestach s vyššou pridanou hodnotou. Zvyšovanie vzdelanosti síce môţe byť dlhodobým cieľom, no jeho dosahovanie za kaţdú cenu opomína obmedzenosť zdrojov v ekonomike. Konštantné mnoţstvo masla nemoţno rozotierať na čoraz väčší krajec chleba. Tu sa ponúka paralela s komunistickým modelom extenzívneho rastu. Ten skolaboval predovšetkým pre neschopnosť udrţať tempo s technologickým pokrokom a kvalitatívnou úrovňou produkcie trhových ekonomík. Rovnako nemá šancu bez ujmy pretrvať ani kvalita vysokoškolského vzdelávania v systéme, kde je altruisticky podporovaná jeho masová dostupnosť. Spoločnosť sa musí rozhodnúť medzi dvoma moţnosťami. Na jednej strane stojí voľba vynakladania obrovských prostriedkov na vzdelanie masy, ktorá získa vysokoškolský diplom devalvovanej hodnoty a schopnosti s otáznou pridanou hodnotou pre ekonomiku. Na druhej strane je to podpora menej početnej elity s diplomom, za ktorým stojí jasne definovaná kvalita a intelektuálny výkon. V záujme udrţania vzdelanosti by malo byť ţiaduce preorientovať záujemcov o všeobecné vzdelanie na bakalárske programy a z ušetrených prostriedkov podporovať kreovanie akýchsi centier excelentnosti pre skutočne excelentných študentov a pedagógov. Popularizácia bakalárskych programov by mohla prispieť k rovnomernejšej distribúcii absolventov na pracovné pozície s rozdielnymi odbornými nárokmi. Univerzity v pravom slova zmysle by zas poskytovali potrebný priestor pre rozvoj elít a zastavili emigráciu talentov. Zastavilo by sa tak plytvanie s najcennejšou devízou štátu ľudským kapitálom. 18

19 3. PREČO A AKO MONITOROVAŤ UPLATNENIE SLOVENSKÝCH ABSOLVENTOV? Predchádzajúce kapitoly otvorili problém extenzívneho rastu vysokého školstva a poukázali na nemoţnosť jeho riešenia bez spoľahlivých výkonnostných parametrov, vrátane poznania pridanej hodnoty študijných programov pre kariéru absolventa. Táto kapitola vysvetľuje, prečo povaţujeme vytvorenie národného systému na monitoring uplatnenia absolventov za nevyhnutnú súčasť procesu skvalitňovania vysokého školstva. Zároveň navrhuje a odporúča alternatívy jeho realizácie v slovenskom kontexte. Máme za to, ţe dlhodobým dôsledkom môţe byť lepšie informované rozhodovanie účastníkov trhu vzdelávania a zvýšenie alokačnej efektívnosti v rezorte Absencia informácií o kvalite výstupu znefunkčňuje akýkoľvek trh Vzdelávacia politika ktoréhokoľvek konca politického spektra bude odsúdená na neúspech, ak sa nezačne opierať o hodnotenie skutočnej kvality vysokých škôl, vrátane ich prínosu pre kariéru absolventov. Štatistiky miezd a zamestnateľnosti síce naznačujú zvýhodnenie absolventov VŠ na trhu práce, no neinformujú o kauzalite v tomto vzťahu. Bez komplexnej znalosti pridanej hodnoty vzdelania pre kariéru absolventa nie je moţné identifikovať faktory kariérneho úspechu, ani poloţiť základy kontinuálneho skvalitňovania školstva. Rovnako nie je moţné bez znalosti skúseností a meniacich sa očakávaní subjektov trhu práce hľadať riešenia na problémy teoretickej prekvalifikovanosti a nedostatočnej praktickej pripravenosti absolventov na vstup do praxe. Ako však presadiť systematický zber spätnej väzby bez proaktívneho tlaku verejnosti a samotných škôl? Pýtajú sa vôbec daňoví poplatníci a čoraz rýchlejšie rastúci počet študentov, či sú ich prostriedky a čas vynakladané v adekvátnej proporcii voči hodnote získanej po vstupe na trh práce? Nemyslia si, ţe obsah a forma výučby sa mali uţ dávno prispôsobiť poţiadavkám ekonomiky na kompetencie absolventa 2.0? Ako je moţné, ţe v podmienkach medzinárodného boja o talenty sa u nás stále neprebudil záujem verejnosti o otázku efektívnosti slovenského vysokého školstva? Na Slovensku zatiaľ absentuje diskusia o potrebe nahradiť nekontrolovanú expanziu školstva efektívnejším vyuţitím disponibilných zdrojov na skvalitňovanie ľudského kapitálu. Poprevratová podpora širokej dostupnosti vysokoškolského vzdelania sa prejavila najmä v glorifikácii štatistických posunov v medzinárodných porovnaniach vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva. Čo však vo vzdelávacích stratégiách figuruje v obmedzenejšej miere, sú zmienky o maximalizácii kvalifikačnej pripravenosti absolventov vstupujúcich na trh práce. Dôsledkom je neexistencia akéhokoľvek systematického zberu dát o trendoch, bariérach a moţnostiach uplatnenia absolventov. Slovensko neparticipuje ani na medzinárodných prieskumoch uplatnenia absolventov (CHEERS, Reflex, HEGESCO, DEHEMS atď.). Jediným pokusom o analýzu absolventského trhu práce bol prieskum ÚIPŠ v roku 2008, ktorého (nie celkom priaznivé) výsledky však neboli oficiálne publikované. Informácie o kvalite produktu poskytovaného na trhu vzdelávania môţu ako prirodzený regulačný nástroj prispieť k sfunkčneniu trhu vzdelávania, zastaveniu poklesu kvalitatívneho štandardu a eliminácii podpriemerných hráčov. Ak študenti dostanú od absolventov dôveryhodný signál o pridanej hodnote konkrétnych odborov pre budúcu kariéru, hlasovaním nohami prispejú k prirodzenej selekcii tých kvalitnejších. Menej kvalitné programy budú v konkurenčnom prostredí nútené k transformácii alebo k opusteniu trhu vzdelávania. 19

20 Obdobným spôsobom môţe hodnotenie škôl napomôcť k naplneniu tzv. signálnej funkcie vysokoškolského diplomu 21 aj voči zamestnávateľom. Tým sa oveľa ľahšie orientuje na takom trhu práce, kde umiestnenie vysokej školy v rebríčkoch kvality moţno povaţovať za indikátor selektívnosti prijímacích pohovorov a náročnosti poskytovaného vzdelania. Práve odporúčaný systém monitoringu uplatnenia absolventov má potenciál vyslať cieľovým skupinám jednoznačný signál o tom, akú kvalitu prípravy na budúcu profesionálnu dráhu garantujú jednotlivé študijné odbory, fakulty a vysoké školy. Môţe teda prispieť k tomu, aby sa naše vysoké školstvo začalo pribliţovať k napĺňaniu svojej signálnej funkcie Jednostranné vnímanie poslania a kvality vo vysokom školstve Absencia diskusie o definícii kvality v školstve sa prejavuje aj v tom, ţe akademici na kritiku nedostatočného praktického rozmeru výučby štandardne reagujú defenzívou o práve na slobodnú výučbu bez povinnosti podriaďovať sa korporátnym poţiadavkám. Kvalita je však multidimenzionálny koncept. Kvalitná vysoká škola by okrem kvalitného výskumu mala plniť svoje poslanie aj prípravou absolventov so spoločnosťou očakávanou hodnotovou orientáciou a kompetenčným profilom. Pouţitím analógie s modelom excelentnosti EFQM beţne pouţívaným v súkromnom sektore moţno aj vo vzdelávaní rozlišovať predpokladové a výsledkové kritériá kvality. Dnes vyhodnocované počty zamestnancov, publikácií či grantových zdrojov predstavujú dôleţité predpoklady ( predpokladové kritériá ) pre budúcu (ne)kvalitu výučby, no neindikujú jej konečnú úroveň. Ak by sa diskusia o vysokom školstve zamerala práve na kritériá výsledkov dosiahnutých vo vzťahu k spoločnosti, pozornosti by neušlo o.i. aj výsledkové kritérium uplatniteľnosti absolventov v praxi ako jednoznačný výstupný ukazovateľ kvality vzdelávacieho procesu. Kritici by mohli namietať, ţe kvalita vysokých škôl je dnes dostatočne komplexne hodnotená Akreditačnou komisiou či agentúrou ARRA. Oba mechanizmy však sledujú zamerané práve na predpokladové ukazovatele úspechu a nezohľadňujú kvalitu v zmysle pripravenosti absolventov pre prax. Systém komplexnej akreditácie okrem úzkeho zamerania hodnotených parametrov zlyhal aj kvôli komplexnému hodnoteniu VŠ ako celku bez rozlišovania jej funkčných jednotiek (fakúlt, príp. študijných odborov), ako aj kvôli otáznej miere objektívnosti a štandardu hodnotiaceho procesu realizovaného v tak krátkom čase a pod výrazným vplyvom akademických orgánov. Rebríčky tohto druhu teda na rozlíšenie kvality vysokých škôl nestačia. Štandardizácia vzdelávania pod vplyvom úzko zameraných indikátorov a fetišizácia rebríčkov (Liessmann 2008) patria medzi najčastejšie kritizované prvky reforiem školstva, a to nielen na slovenskej, ale aj celoeurópskej úrovni. V záujme lepšej porovnateľnosti náročnosti a pridanej hodnoty konkrétneho študijného programu pre budúcnosť absolventa je nevyhnutné diverzifikovať a doplniť existujúce hodnotenia o dimenziu pouţiteľnosti absolventmi získaných zručností v praxi. 21 Michael Spence (1973) poukazuje na to, ţe táto funkcia je rovnako dôleţitá pri posudzovaní kvality absolventa ako samotný prínos vzdelávacieho procesu. Zamestnávatelia vo výberovom procese ťaţko rozlíšia skutočné schopnosti kandidátov. Preto sa pri rozhodovaní radi opierajú o hodnotenie univerzít ako o indikátor náročnosti zadania, ktoré sú ich absolventi schopní úspešne zvládať. Je zrejmé, ţe na najprestíţnejšie univerzity sú prijatí a dokončujú ich len tí najtalentovanejší uchádzači. Absolvovanie tu svedčí o vyššej náročnosti štúdia, teda aj o potenciálne väčšej výdrţi absolventa a jeho pridanej hodnote pre budúceho zamestnávateľa. 20

21 Naozaj je izolácia školstva od trhu práce prirodzená? Dôsledkom jednostranného vnímania funkcie vysokých škôl je, ţe nielenţe nemusia, ale ani nemajú motiváciu udrţiavať kontakt so svojimi absolventmi a ich zamestnávateľmi. Pri súčasnom nastavení systému, kedy nenesú zodpovednosť za výsledky svojej činnosti, sa ani nemoţno čudovať. Doteraz sa ako ich hlavný cieľ javila skôr maximalizácia počtu študentov. Vedomí si reality majú zábrany prehĺbiť a rozšíriť hodnotenie kvality o akýkoľvek prvok presahujúci legislatívne predpísaný rámec. Úsilie hovoriť všetko len nie pravdu o skutočnej kvalite sa odzrkadľuje aj na prázdnote výročných správ (Králiková Povaţan 2008) a v absencii informácií o profile absolventov na webstránkach vysokých škôl. Ďalším prejavom ich deformovaného postoja k transparentnému hodnoteniu kvality v plnom rozsahu je nedostatočná interakcia s absolventmi vo forme tzv. alumni aktivít (Šucha 2010) a zaostávanie v zaistení sluţieb kariérneho poradenstva. V očakávaní kvalitných vzdelávacích sluţieb teda ich ekosystém nemoţno ani zďaleka prirovnávať k štandardnému biznis prostrediu, kde poskytovateľ akejkoľvek sluţby bez starostlivosti o zákazníka v konkurencii nepreţije. Zdroj: Vlastné spracovanie Komplexná zmena prístupu VŠ k internému manaţmentu kvality je, dúfajme, v dohľadne. A to napriek tomu, ţe skvalitňovanie výučby v súlade s odkazom trhu práce sa nateraz javí ako nekompatibilné so zauţívanými metódami riadenia, ktoré ťahajú celý systém na čoraz hlbšie dno. V prostredí intenzívnejšej konkurencie na medzinárodnom trhu vzdelávania totiţ uţ dnes ignorancia okolitého sveta a stagnácia, resp. pokles kvality poskytovaných sluţieb znamenajú stratu potenciálnych študentov. Zmena postoja k zberu spätnej väzby z trhu práce by sa samozrejme nemala obmedzovať na jej získavanie a príp. zverejňovanie, ale mala by vyústiť do systematickej reflexie zistení v kaţdodennom manaţmente VŠ. 21

22 3.3. Prečo má monitoring uplatnenia zmysel? Precízne definovanie účelu, na ktorý majú systém a zbierané dáta slúţiť, je kľúčové pre nastavenie jeho parametrov a najmä pouţiteľnosť výstupov na riadenie vzdelávacej politiky. Primárne umoţňuje informačne prepojiť subjekty na trhu vzdelávania a práce, vytvára rámec na dialóg o ich potrebách, skúsenostiach a očakávaniach a v súlade s jeho výstupmi umoţňuje adaptovať mäkkými či tvrdými nástrojmi štruktúru a obsah vzdelávania. Je otázkou politického rozhodnutia, aká váha bude pridelená získaným údajom pri riadení politiky vzdelanosti a zamestnanosti. Spätná väzba z trhu práce teda môţe slúţiť na nasledovné účely (Prades a Rodríguez 2007, Zvalová et al. 2007): Monitoring trendov na trhu práce absolventov a analýzu meniacej sa miery vyuţiteľnosti získaných znalostí v praxi, teda efektívnosť a kvalitu vyuţitia ich kvalifikačného potenciálu. Identifikáciu štrukturálneho nesúladu medzi ponúkaným profilom absolventa a kompetenciami dopytovanými zo strany zamestnávateľov, ako jednej z bariér plynulého prechodu absolventa na pracovný trh. Skvalitnenie interného manaţmentu kvality vysokých škôl a z marketingového hľadiska transparentnejšie vymedzenie voči konkurencii. Korekciu týchto disproporcií vďaka lepšej informovanosti uchádzačov o štúdium a zamestnávateľov pri zohľadňovaní pridanej hodnoty odboru pre kariéru absolventa. Za predpokladu vytvorenia podmienok moţno informácie vyuţiť aj na zapojenie zamestnávateľov a študentov do procesu kreovania študijných programov. Riadenie vzdelávacej politiky v súlade s poţiadavkami trhu práce jej kvantitatívnych (počet študentov) a štrukturálnych (študijné odbory) parametrov, ako aj samotného obsahu štúdia (predmety, náplň a forma výučby, orientácia na získané kompetencie). Podmienkou je nezávislosť zodpovedného orgánu, reprezentatívnosť zbieraných dát a objektívnosť pouţitej metodológie. Kritici nekvalitnej výučby a deformácií v existujúcom systéme pripúšťajú prepojenie výsledkov uplatnenia absolventov na akreditáciu a financovanie vysokých škôl. Napr. Hvorecký (2010: 16) navrhuje začlenenie kritéria záujmu praxe o absolventov do hodnotenia funkčnosti mechanizmu garantovania študijného odboru: Odbory, ktoré by nevedeli preukázať dostatočné počty študentov pracujúcich na miestach zodpovedajúcich ich kvalifikácii, by mala akreditácia primerane penalizovať. Odbor by nemusel okamžite zaniknúť, ale počet prijímaných by sa redukoval tak, aby sa priblížil k počtu zamestnateľných absolventov. Náklady štátu na vzdelávanie by sa vďaka tomu mohli presunúť do oblastí, o ktoré má prax záujem Cieľové skupiny Ako potenciálnych beneficientov spätnej väzby z trhu práce vnímame všetkých aktérov zainteresovaných na produkcii a spotrebe vzdelávania: uchádzačov o štúdium a ich rodičov, študentov, vysoké školy, štátne inštitúcie, zamestnávateľov, médiá a ďalších aktérov procesu skvalitňovania vysokého školstva. Bez ich účasti na vytváraní celospoločenskej objednávky na prepájanie školstva s trhom práce je zber akýchkoľvek informácií len ďalším bezcenným príspevkom k informačnej presýtenosti dnešnej doby. Informovanie o prínosoch systému pre spoločnosť ako aj kvalifikovanejšie rozhodovanie jednotlivcov je preto kľúčové pre úspech systému. 22

23 Kľúčové východiská: Pre vysoké školy by mala byť spätná väzba od absolventov základným informačným vstupom na vyhodnocovanie a zvyšovanie kvality poskytovaných sluţieb, posilňovanie praktickej dimenzie curricula, a tým úspešnejšie napĺňanie svojho poslania. Rovnako je to uţitočný marketingový nástroj na prilákanie potenciálnych študentov, zamestnancov a sponzorov. Uchádzači o štúdium, študenti a absolventi dostanú moţnosť adaptovať svoje študijné a kariérne plány v súlade so skúsenosťami, prekáţkami a faktormi úspechu identifikovanými respondentmi v prieskume. V súčasnosti nie je moţné nijak uspokojiť dopyt uchádzačov o štúdium po informáciách o reálnej pridanej hodnote konkrétneho diplomu pre budúcu kariéru absolventa. Pre tvorcov verejnej politiky a odbornú verejnosť predstavuje spätná väzba od absolventov ako doteraz ignorovaných účastníkov vzdelávacieho procesu objektívne a reprezentatívne zrkadlo aktuálneho stavu v školstve. Dáta o uplatniteľnosti absolventov sú indikátorom kvality výučby, reakcieschopnosti rezortu na meniace sa potreby trhu práce, ale aj hospodárnosti v nakladaní s verejnými prostriedkami na zaistenie fungovania v súčasnej kvalite. Zamestnávatelia získajú prehľad o profiloch absolventov (t.j. s akým kompetenčným profilom vstupujú na trh práce), o disponibilných resp. zanedbávaných zručnostiach (v čom sú dobrí a v čom sa naopak musia rekvalifikovať), ako aj type pracovných pozícií štandardne obsadzovaných čerstvými absolventmi. Zároveň sa ako potenciálni investori, sponzori či lektori budú môcť lepšie rozhodnúť o prípadnej spolupráci s vysokou školou pripravujúcou absolventov pre prácu v ich sektore. Pre centrá kariérneho poradenstva by mala byť štruktúrovaná spätná väzba od absolventov a kontakt so zamestnávateľmi alfou a omegou ich činnosti. Umoţňuje spoznať aktuálne moţnosti a poţiadavky trhu práce a následne adaptovať poradenstvo pre študentov tak, aby sa maximalizovala kvalita ich pripravenosti do praxe. Médiá a ostatné subjekty občianskej spoločnosti získajú nástroj na vyvíjanie tlaku na zvyšovanie pridanej hodnoty generovanej vysokým školstvom pre celú spoločnosť. Špecifikácia účelu a cieľových skupín nám umoţňuje obrátiť našu pozornosť na operatívne otázky o spôsobe realizácie cesty, po ktorej sa k cieľu prepracujeme. Nie je jedno, kto ţelanú spätnú väzbu z trhu práce zbiera, akým spôsobom, z čoho pozostáva a ako ju interpretuje. Liekom na problémy slovenského vysokého školstva nie sú akékoľvek informácie z trhu práce. Prechod zo vzdelávania do praxe je príliš komplexný proces na to, aby sa reformy opierali o spochybniteľné prieskumy. Preto je nevyhnutné uţ v počiatočnej fáze tvorby systému nastaviť inštitucionálnu zodpovednosť, povinnosti aktérov a procesy tak, aby bola zaručená nespochybniteľnosť výsledkov pre následnú úspešnú implementáciu potrebných zmien. Nasledujúca časť preto analyzuje moţnosti, ktoré z týchto úvah vyplývajú pre prípadne snahy zaviesť obdobný systém na Slovensku. 23

24 3.5. Metodické odporúčania pre Slovensko: Ako naplniť informačné vákuum o absolventskom trhu práce Aké moţnosti vyplývajú z uvedenej argumentácie a zahraničných skúseností pre zostavovateľov rámca na zber spätnej väzby od absolventov slovenských vysokých škôl? Ďalší text postupne analyzuje rôzne aspekty metodologických parametrov zberu spätnej väzby od absolventov, ako aj pridelenia inštitucionálnej zodpovednosti za celý systém tak, aby boli dáta spoľahlivo pouţiteľné na vopred stanovený účel Informačný zdroj Vymedzenie skupiny absolventov, ktorú systém bude oslovovať so ţiadosťou o poskytnutie spätnej väzby sa vzťahuje po prvé na stupeň nimi ukončeného štúdia a po druhé na určenie dĺţky obdobia od ich ukončenia štúdia. Odpoveď na obe podotázky musí zohľadňovať charakter nášho trhu práce ako aj deformácie vzdelávacieho sektora. Pokiaľ ide o stupeň ukončeného vzdelania, vzhľadom na nedostatočnú mieru akceptácie bakalárskeho štúdia zamestnávateľmi je potrebné skúmať špecifiká kariérneho postupu minimálne u absolventov prvých dvoch, ak nie všetkých troch stupňov štúdia. ODPORÚČANIE => osobitne zbierať spätnú väzbu od absolventov všetkých troch stupňov štúdia Načasovanie zberu dát Určenie optimálneho obdobia zberu spätnej väzby musí vychádzať z určenia lehoty, po akej sú absolventi štandardne zamestnaní na pozícii indikujúcej ich kariérne smerovanie. Adaptačný proces absolventa na trhu práce má relatívne dlhodobý charakter. Slovenským špecifikom je navyše vysoká miera fluktuácie absolventov počas prvého roka od ukončenia štúdia (Zvalová et al. 2007). Prvá pracovná pozícia má nízku vypovedaciu schopnosť o pripravenosti absolventa na prax, keďţe neraz je len dočasným riešením na prechodné obdobie, kým si nájde miesto lepšie korešpondujúce s kvalifikáciou a očakávaniami. V záujme zachovania kontinuity sledovania kariéry absolventa je samozrejme prínosné opakovať ho vo viacerých cykloch s niekoľkoročným odstupom. Zahraničné modely sa najčastejšie pohybujú od 6 mesiacov do 3-4 rokov od absolvovania štúdia. ODPORÚČANIE => dvojfázový monitoring uplatnenia absolventa (ako napr. vo Veľkej Británii): 1. Zber spätnej väzby o prechode zo štúdia na trh práce bezprostredne / do 6 mesiacov od ukončenia štúdia. 2. Opätovne kontaktovať absolventa po cca. troch rokoch, čo je pribliţná dĺţka trvania jeho asimilácie na trhu práce. 24

25 Frekvencia zberu dát Odporúčanie pre rozhodovanie o optimálnej frekvencii zberu spätnej väzby od absolventov má na pamäti obmedzené administratívne, finančné a výskumné kapacity na realizáciu a vyhodnotenie prieskumu, ale zohľadňuje aj zahraničné skúsenosti a reakcieschopnosť trhu práce vo väzbe na zmeny v domácej a svetovej ekonomike. V zahraničí sa časové rozpätie medzi dvoma prieskumami zvyčajne pohybuje od kaţdoročného zberu vo Veľkej Británii a v Holandsku, cez dva roky vo Fínsku po plánované tri roky v Českej republike. Pilotný prieskum Reflex 2010 tam ukázal, ţe prvá fáza projektu od schválenia po zozbieranie údajov trvá takmer rok a rovnako aj následné vyhodnotenie. Proces je samozrejme moţné zefektívniť rozšírením výskumných kapacít, optimalizáciou metodiky a inštitucionálneho zakotvenia. Pokiaľ ide o reakcieschopnosť nášho trhu práce, ten podlieha častým zmenám práve kvôli neustávajúcim zmenám v počte a odborovej štruktúre absolventov, ako aj extrémnej závislosti mnoţstva malých a stredných podnikov od malého počtu veľkých korporácií v nedostatočne diverzifikovanej odvetvovej štruktúre ekonomiky. ODPORÚČANIE = > zbierať spätnú väzbu v dvojročnom cykle Obsahové zameranie prieskumu Prieskum by sa obsahovo nemal obmedzovať len na problematiku zamestnanosti ako takej (miera zamestnanosti a mzda), ale reflektovať skutočnosť, ţe vstup absolventa do praxe predstavuje komplexný a multidimenzionálny proces. Jeho konkurencieschopnosť je daná súladom jeho ponuky (kompetenčný profil nadobudnutý počas štúdia) a dopytom trhu práce v aktuálnej štruktúre a technologickej vyspelosti. Miera tohto súladu je ovplyvnená spektrom parametrov makro- i mikroekonomického charakteru (Prades a Rodríguez 2007). Makrofaktory vyplývajú z trhového dopytu a náborových štandardov, ktoré odzrkadľujú náhľad zamestnávateľov aj na daný študijný odbor, curriculum, či vzdelávaciu inštitúciu. Mikrofaktory súvisia s komplexným absolventským profilom (vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti, ale aj osobnostné a sociálne charakteristiky). Nezastupiteľnú úlohu pri prechode na trh práce samozrejme zohráva otázka členstva v profesionálnych a sociálnych sieťach, ako aj kompatibility prístupu absolventa s procesmi vyhľadávania talentov zo strany zamestnávateľov. Otázky v prieskume samozrejme musia poskytovať komplexné odpovede na vopred stanovený účel a informačné potreby tvorcov politiky vzdelávania a zamestnanosti. V našich podmienkach je kľúčové odhaliť súvislosti medzi vyučovanými a poţadovanými schopnosťami a následne zistenia vyuţiť na zvyšovanie zamestnateľnosti absolventov. Objektívna spätná väzba má potenciál prispieť o.i. k hľadaniu odpovede na otázku, či súčasné nastavenie počtu, odborovej štruktúry, kvalifikácie absolventov, obsahu a foriem výučby zodpovedá poţiadavkám trhu práce, a príp. vyvolať ţiaducu zmenu v postoji vysokých škôl k potrebe zosúladiť ich. Vychádzajúc z dotazníkov pouţívaných v iných krajinách a v medzinárodných projektoch (napr. Reflex a Hegesco) moţno za najčastejšie pouţívané okruhy otázok povaţovať nasledovné: 1. Identifikačné údaje: pohlavie, rodinný stav, počet detí, vzdelanie rodičov 2. Absolvované štúdium a jeho priebeh: stupeň, inštitúcia, odbor, trvanie, mobility, študijné výsledky, spokojnosť (cez pravdepodobnosť opätovnej voľby odboru) 3. Aktuálna aktivita a trvanie (štúdium, ne/zamestnanosť, rodičovská dovolenka atď.) 4. Predchádzajúca pracovná história, resp. informácia o pracovných aktivitách počas a po ukončení štúdia: typ úväzku, väzba na študovaný odbor, komplikácie pri prechode zo školy do praxe, lokalita, doba trvania, dôvody na zmenu 25

26 5. Charakteristiky súčasného zamestnania: Proces hľadania práce (trvanie, informačný zdroj, faktory úspechu vo výberovom konaní), lokalita (väzba na miesto štúdia príp. rodisko absolventa) Typ organizácie: veľkosť, sektor, odvetvie hospodárstva, vlastníctvo Pracovná náplň: pozícia, vyţadovaný stupeň vzdelania, dĺţka nevyhnutného tréningu, miera vyuţitia získaných vedomostí, spokojnosť so zamestnaním Plat, pracovná doba, typ kontraktu atď. 6. U nezamestnaných: doba trvania, dôvody opustenia posledného zamestnania 7. Faktory ovplyvňujúce nájdenie práce: relevantnosť vzdelania, jazykové znalosti, problémy, motivačné faktory 8. Hodnotenie znalostí nadobudnutých počas štúdia a ich konfrontovanie s praxou: teoretický a praktický tréning, stupeň disponovania a vyuţiteľnosti konkrétnych zručností, mäkké zručnosti / transverzálne kompetencie Spôsob zberu dát V zahraničí sa spätná väzba z trhu práce štandardne zbiera kombináciou poštou zasielaných papierových dotazníkov a ich vypĺňania online formou, čím sa proces automatizuje a zefektívňuje. Účinný nástroj na zvýšenie návratnosti je zasielanie upomienok om, sms-kou či priamym telefonickým oslovením absolventa. Pouţiteľnosť najmodernejších technológií bohuţiaľ u nás naráţa na problém neexistujúcich databáz kontaktných údajov a profilov absolventov. Okamţité naštartovanie ich tvorby a priebeţnej aktualizácie na vysokých školách (napr. cez alumni kluby) moţno povaţovať za conditio sine qua non pre pravidelnú a najmä nákladovo efektívnu realizáciu prieskumov uplatnenia absolventov. ODPORÚČANIE => doplniť poštou doručované dotazníky o moţnosť vyplniť ich online Ochrana súkromia respondentov Ochrana osobných údajov absolventov je kľúčovým determinantom v ich rozhodovaní o participácii, a teda aj reprezentatívnosti a prínosu prieskumu. Podľa skúseností iných krajín nie je účelné pokúšať sa o zaručenie absolútnej anonymity respondentov, ale o skôr o garanciu oddelenia identity respondenta od obsahu poskytnutej spätnej väzby. Pridelenie jedinečného identifikátora kaţdému respondentovi umoţňuje zasielať upomienky, prepojiť monitoring s centrálnym registrom študentov, ako aj opätovne kontaktovať respondenta v ďalšom prieskumnom cykle. Preto je nevyhnutné garantovať nemoţnosť identifikácie konkrétnej vzorky respondentov a jej prepojenie s vyplnenými dotazníkmi. Rovnako dôleţité je legislatívne zaistenie právomoci fakúlt ako drţiteľov kontaktných údajov absolventov pouţiť ich na zaslanie výzvy na participáciu na prieskume. Fakulty však nie sú jediným subjektom, ktorý prichádza do úvahy na realizáciu zberu spätnej väzby od absolventov. Nasledujúca časť ponúka pohľad na existujúce alternatívy pridelenia inštitucionálnej zodpovednosti za navrhovaný systém. 26

27 3.6. Inštitucionálna zodpovednosť Inštitucionálna zodpovednosť za monitoring uplatnenia absolventov nemusí automaticky pripadnúť samotným univerzitám, príp. subjektu tretieho sektora, ktorý sa neraz ujíma rôznych aktivít inde zastrešovaných štátom. Posudzovanie moţných alternatív sa podľa Gates et al. (2002) odvíja okrem špecifík miestneho trhu vzdelávania a práce aj od ďalších faktorov, ako je účel, úroveň autority, zdroje, stupeň centralizácie, heterogénnosť a komplexnosť budúceho systému atď. Je politickým rozhodnutím, či dáta pouţiť v rámci regulačného procesu alebo ponechať ich pôsobenie na úrovni mäkkého nástroja na lepšiu informovanosť subjektov trhu vzdelávania a skvalitnenie diskusie o kvalite školstva. V prvom prípade musí štát v súlade s plánovaným účelom pouţitia získanej spätnej väzby alokovať zodpovednosť za kreovanie systému na jej zber a garantovať bezpečnosť, spoľahlivosť a objektívne pouţitie dát. V druhom prípade moţno tento proces ponechať na dobrovoľnú iniciatívu fakúlt, alumni spolky, profesijné asociácie či think-tanky. Tie síce môţu byť schopné vyvíjať spoločenský, politický či mediálny tlak na zohľadňovanie získaných dát pri tvorbe verejných politík, no ich nezávislosť od štátu (a teda aj zraniteľnosť voči záujmovým vplyvom) znemoţňuje pouţitie výsledkov prieskumu pre právne záväzné úkony. Nasledujúci prehľad bliţšie analyzuje alternatívne moţnosti organizačného zastrešenia monitoringu uplatnenia absolventov. Zdroj: Vlastné spracovanie 27

28 Vysoké školy Zdroj: Vlastné spracovanie Vysoké školy majú na rozdiel od anonymných štatistických inštitúcií potenciál ťaţiť pri zbere spätnej väzby z citovej väzby absolventov k alma mater. Tú môţu teoreticky vyuţiť na komunikovanie prínosu systému pre skvalitnenie školstva, a tak zvýšiť participáciu absolventov. Vzhľadom na deformované motivácie slovenských VŠ však nie je realistické spoliehať sa, ţe proaktívne začnú monitorovať uplatnenie svojich absolventov. Dnes je ich dopyt po spätnej väzbe priamo úmerný ich subjektívnemu odhadu potenciálneho prínosu zistení pre ich činnosť (t.j. iba kvalitné školy podporujú zavedenie takéhoto konkurenčného nástroja, resp. na individuálnej úrovni ho uţ zaviedli). Ak by aj vysoké školy v duchu boja o väčšiu autonómiu prejavili záujem o takýto decentralizovaný model, nepovaţujeme ho za optimálny. Variabilita individuálnych prístupov znemoţňuje centrálnu koordináciu metodiky, porovnateľnosť výsledkov medzi konkurujúcimi jednotkami a ich pouţiteľnosť pre vzdelávaciu politiku. Ponechávanie zberu spätnej väzby a zverejňovania výsledkov na dobrovoľnosti univerzít sa za nevyhovujúce povaţuje dokonca aj vo Fínsku, v krajine s neporovnateľne vyšším stupňom transparentnosti a elektronizácie verejnej správy. Vyššie agregované nákladov na decentralizovanú sieť zberných jednotiek sú povaţované za neadekvátne miere následného skvalitnenia rezortu. Vďaka tradične silnej negociačnej pozícii by však slovenské univerzity mohli docieliť redukciu snáh o centrálne sprehľadnenie systému na úroveň metodologických nariadení o ţiaducom prístupe k monitoringu uplatnenia absolventov. Ak by bola exekúcia tejto povinnosti vrátane nakladania s výsledkami ponechaná na svojvôli škôl, limitovaný prínos systému pre skvalitnenie výučby je vopred zrejmý. Príkladom je doteraz uplatňovaný prístup k priebeţnému hodnoteniu spokojnosti študentov s výučbou: absencia úsilia o maximalizáciu návratnosti, minimálne zverejňovanie výsledkov či reflexia zistení vo výučbovom procese potvrdzujú nezáujem o čoraz intenzívnejšiu kritiku kvalitatívneho úpadku VŠ. Vo svetle týchto skúseností sa ako jediné východisko javí centrálna koordinácia a kontrola dodrţiavania metodiky zberu, analýzy dát a prezentovania výsledkov. Inak bude prípadne individuálne zbieraná spätná väzba len súborom nekompatibilných dát, ktoré sa nebudú zásadnejším spôsobom vyuţívať na adaptáciu obsahových a procesných parametrov výučby odkazu z trhu práce Koordinačný orgán na vysokoškolskej úrovni Zdroj: Vlastné spracovanie 28

29 Alternatívou voči ponechaniu voľnosti na univerzitnej úrovni môţe byť delegovanie zodpovednosti za nastavenie jednotného modelu na nimi zriadený tretí subjekt. Napríklad talianske medziuniverzitné konzorcium AlmaLaurea je medzinárodne uznávaným príkladom úspešného prepájania akademického a pracovného sveta bez priamej koordinácie štátom. Ako stredná cesta medzi univerzitami a štátom zabezpečuje zohľadnenie špecifík univerzitného ekosystému, ale zároveň komparabilitu dát a vysokú mieru odbornosti pri realizácii zberu a interpretácii dát. Nezávislosť od štátu umoţňuje zároveň rozšírenie funkcionalít systému napr. o komerčnú burzu práce, ktorá okrem zaistenia kvalitnejšieho prepojenia systému s trhom práce zvyšuje jeho dlhodobú finančnú udrţateľnosť. Celkovo teda tento model charakterizuje vyššia ţivotaschopnosť, uţšie prepojenie na trh práce a vyššia pridaná hodnota pre zamestnávateľov a uchádzačov o prácu. Na rozdiel od Talianska sa však u nás len ťaţko moţno spoliehať, ţe iniciatíva na profesionálnu prevádzku obdobného modelu vyvstane zvnútra systému, ţe všetky vysoké školy budú mať záujem participovať na ňom, a ţe ich predstavitelia budú schopní dosiahnuť konsenzus v nastavení jeho systémových parametrov Tretí sektor Zdroj: Vlastné spracovanie Minimalizáciu štátnej intervencie v oblasti prepájania trhu práce a vzdelávania budú okrem samotných vysokých škôl pravdepodobne presadzovať aj neoliberálni kritici. Na zabránenie neţiaducej regulácie by sa ako prirodzené riešenie mohlo javiť ponechanie monitoringu uplatnenia absolventov na tretí sektor, príp. niektorú z existujúcich agentúr na prieskum verejnej mienky. Ako hlavná výhoda sa javí ich odborná kapacita pri spoluvytváraní systému, schopnosť stimulovať celospoločenský dopyt po informáciách a diskusiu o kvalite vysokých škôl, a následne poukazovať na identifikované tendencie v rezorte. Pokiaľ však má byť získaná spätná väzba pouţiteľná na skvalitnenie a zefektívnenie vysokého školstva, korupčné a bezpečnostné riziká spojené s prenechaním systému v rukách tretieho sektora povaţujeme za váţnejšie neţ spomínané výhody. Po prvé, riziko korupcie dané otvorenosťou voči skupinám so záujmom o ovplyvnenie metodiky (a teda aj výsledných dát) redukuje pouţiteľnosť výsledkov pre verejnú politiku. Po druhé, zvýšené bezpečnostné riziko v dôsledku centralizácie osobných údajov respondentov v systéme štátom nekontrolovaného subjektu je ťaţko prekonateľnou bariérou delegovania zberu dát na tretí subjekt. Okrem týchto problémov povaţujeme navyše spoliehanie sa na samovývoj v občianskej spoločnosti za neadekvátne urgentnej potrebe riešiť kvalitatívny úpadok slovenského vysokého školstva. 29

30 Organizácia štátu Zdroj: Vlastné spracovanie Okrem uvedených alternatív existuje aj moţnosť zriadiť, resp. poveriť existujúci orgán štátu koordináciou monitoringu uplatnenia absolventov. Po tejto moţnosti siahajú najmä administratívy kladúce silný dôraz na informované riadenie vzdelávacej politiky ako národnej priority. Britská agentúra HESA je typickým príkladom inštitúcie zodpovedajúcej za zber informácií o vysokom školstve, ich analýzu a následné pouţitie pre zaistenie štandardu kvality na kaţdej univerzite. V záujme minimalizácie ďalšieho bujnenia štátnej administratívy sa môţe v slovenských podmienkach zdať efektívnejšie nevytvárať na tieto účely samostatnú inštitúciu. Je však otázne, či niektorá z existujúcich spĺňa predpoklady na úspešné napĺňanie funkcie plnohodnotne uzatvoriť informačný kruh medzi subjektmi trhu práce a vzdelávania a následne pretransformovať získané poznatky do kontinuálneho prispôsobovania ponuky vysokých škôl dopytu na trhu práce. Agenda zberu informácií zo školstva a zo sveta práce prislúcha aktuálne viacerým subjektom štátnej správy, predovšetkým Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), infraštruktúre Ministerstva, resp. Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistickému úradu. ÚIPŠ má historický monopol, s ním súvisiace bohaté skúsenosti a potrebnú odbornosť na zber a vyhodnocovanie štatistík v rezorte školstva. Práve tím z ÚIPŠ viedol jediný doteraz uskutočnený prieskum uplatnenia absolventov slovenských vysokých škôl (Zvalová et al. 2007). Za predpokladu adekvátneho rozšírenia existujúcich administratívnych kapacít je preto prirodzené zvaţovať moţnosti rozšírenia agendy ÚIPŠ na oblasť pravidelného monitoringu uplatnenia absolventov v praxi. Infraštruktúra Sociálnej poisťovne a úradov práce zas predstavuje nevyuţitý potenciál na relatívne nenáročné zapojenie zamestnávateľov do procesu monitoringu kariérnej dráhy absolventov a ich pripravenosti na prax. Uţ zabehnutá interakcia so štátnymi orgánmi umoţňuje rozšíriť informačnú povinnosť zamestnávateľov o poskytovanie spätnej väzby. Neponúka však kapacity na analýzu získaných dát a bezprostrednú inkorporáciu zistení do príslušných politík. Treťou moţnosťou je expertíza Štatistického úradu, predovšetkým Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS) ako objektívny a metodicky spoľahlivý nástroj na pravidelný monitoring trendov na trhu práce. Po prvé, nezávislý charakter inštitúcie minimalizuje riziko deformácie výsledkov výberom ţelanej vzorky respondentov, ktoré hrozí napr. v prípade delegovania zberu dát na vysoké školy. Po druhé, spoľahlivosť VZPS je daná metodologickým rámcom Medzinárodnej organizácie práce. Ten umoţňuje doplniť zisťovanie v druhom kvartáli kaţdého roka o dodatočný modul, ktorým môţu byť napr. aj nami navrhované prieskumy spokojnosti a skúseností absolventa s prechodom do praxe. Nevýhodou tejto alternatívy je však nedostatočná špecializácia ŠÚ SR v školskej problematike, neexistencia kapacít na ďalšie analytické spracovanie dát, ako aj nedostatočný zásah cieľovej skupiny v rámci VZPS Vo VZPS je oslovená len vybraná vzorka zamestnancov v národnom hospodárstve, nie všetci absolventi. Pre bliţšiu predstavu o štatistickej vzorke: v Q2 roku 2009 zo vzorky 26,3 tis. bolo 0,3 tis. absolventov vysokých škôl do 2 rokov od ukončenia, a 0,6 tis. do 5 rokov. Pri prepočte váţenej vzorky na celkovú populáciu tieto počty zodpovedajú 77,2 tis. do 2 rokov a 145,4 tis. do 5 rokov. Zdroj: Katarína Velčická, Štatistický úrad SR. 30

31 Vychádzajúc z uvedených skutočností sa domnievame, ţe zodpovednosť za budúci systém monitoringu uplatnenia absolventov by mal optimálne niesť nový medzičlánok medzi ministerstvami školstva a práce. Konkrétne nastavenie systému sa musí na jednej strane opierať o expertízu a výskumné kapacity existujúcich inštitúcií a na druhej strane zohľadňovať parciálnosť nimi vykonávaných činností, medzirezortný charakter diskutovaného problému a urgentnosť potreby vyplniť informačné vákuum medzi vysokými školami a trhom práce. Je otázkou politického rozhodnutia, či nový útvar vnímať skôr ako súčasť agendy rezortu školstva alebo práce. Odpoveď na ňu nemusí byť tak jednoznačná, ako sa na prvý pohľad zdá. Je legitímnym, no doteraz neartikulovaným záujmom Ministerstva práce poţadovať od Ministerstva školstva absolventov kvalitne pripravených na prax. Takých, ktorí nebudú bezprostredne po ukončení štúdia kandidátmi na podporu v nezamestnanosti, ale naopak budú bez problémov zamestnateľní na disponibilných pracovných miestach. A to vďaka odbornej špecializácii a kompetenčnému profilu, ktorý zodpovedá aktuálnemu dopytu na trhu práce. Na priblíţenie sa k tomuto stavu (resp. aspoň na elimináciu dnes existujúcich extrémnych deformácií na absolventskom trhu práce) je pred nami nikdy nekončiace úsilie o zladenie dvoch ţivých organizmov meniaceho sa trhu práce a vzdelávania. Nevyhnutnými predpokladmi na jeho úspešné naštartovanie je medzirezortná spolupráca, odbornosť, otvorenosť príslušného subjektu voči všetkým hráčom na týchto dvoch úzko prepojených trhoch, ako aj jeho štátom garantovaná autorita voči vysokým školám. Nateraz totiţ najmä verejné vysoké školy neprejavujú záujem o nastavenie zrkadla z trhu práce a uţ vôbec nie o prezentáciu prípadnej spätnej väzby a jej následnú reflexiu v manaţmente výučby. Štátom daná povinnosť škôl participovať na prieskume naopak garantuje jeho reprezentatívnosť, a tým aj pouţiteľnosť dát na ďalšie účely (napr. v procese alokácie verejných financií, akreditácie atď.). V neposlednom rade zdôrazňujeme, ţe otvorená komunikácia a technické zázemie sú základným stavebným kameňom pre budúci prínos systému pre skvalitnenie vysokého školstva. Návratnosť dotazníkov je bez ohľadu na organizačný model podmienená dostupnosťou kontaktných údajov absolventov a ich ochotou participovať na prieskume, ako aj administratívnou kapacitou a technologickou vybavenosťou zúčastnených inštitúcií. Reálne tak moţno reprezentatívnosť dát zvyšovať len dlhodobým presviedčaním vysokých škôl a absolventov o celospoločenskom prínose ich participácie na podobných iniciatívach. Zároveň musia byť administratívne procesy nastavené tak, aby sa zjednodušili moţnosti kontaktovania absolventov aj niekoľko rokov po ukončení štúdia. Ak má štát záujem na vybudovaní komplexného a spoľahlivého systému tohto druhu, nezaobíde sa bez jeho prepojenia s centrálnym registrom kontaktných údajov. Tým naráţame na pravdepodobne najzásadnejší problém tejto alternatívy: obmedzenosť zdrojov v rozpočte a hlavne nedostatočnú otvorenosť kompetentných orgánov progresívnym riešeniam, ktorých potenciál zlepšiť konkurenčné prostredie vo vysokom školstve ďaleko prevyšuje súvisiace náklady Zhrnutie Pri zohľadnení spomínaných celospoločenských potrieb, ako aj postojov vysokých škôl a zamestnávateľov povaţujeme za najvhodnejší model na alokovanie zodpovednosti za monitoring uplatnenia absolventov zriadenie subjektu na rozhraní agendy ministerstiev školstva a práce štátom. Jeho autorita sa môţe opierať o legislatívne zakotvenú povinnosť vysokých škôl participovať na tomto systéme. Dáta zbierané nezávislou inštitúciou podľa objektívnej metodológie od dostatočne reprezentatívnej vzorky absolventov budú následne vyuţiteľné aj pri tvorbe verejných politík v oblasti školstva a zamestnanosti. Účasť absolventov na prieskume moţno zvyšovať rôznymi motivačnými nástrojmi. Je však nevyhnutné zachovať centrálny dohľad nad realizáciou prieskumov, interpretáciou výsledkov, ich zverejňovaním a pouţitím pre také skvalitnenie výučby, ktoré začne zohľadňovať poţiadavky trhu práce. Získaná spätná väzbe bude mať neoceniteľnú výpovednú hodnotu pri informovaní rozhodovania zamestnávateľov, tvorcov verejnej politiky, akademickej obce či študentov a ich rodičov. Podľa talianskeho vzoru je ţiaduce rozšíriť portfólio činností zabezpečovaných príslušnou inštitúciou o komerčné sluţby, napr. burzu pracovných miest. To zaistí jednak dlhodobú finančnú udrţateľnosť, ale aj atraktívnosť systému medzi absolventmi. 31

32 ZÁVER Dnes sa takmer všetci unisono zhodnú na tom, ţe školstvo je sektorom, ktorý musí dostať historickú šancu na zlepšenie postavenia v hodnotovom rebríčku spoločnosti, ako aj prvkov povaţovaných za základ konkurencieschopnosti Slovenska. Získa ju jedine vtedy, keď začne byť diplom získaný na slovenskej vysokej škole povaţovaný pri vstupe na trh práce za nespochybniteľnú vizitku excelentnosti drţiteľa. Vtedy, keď vysoká škola pripraví mladého človeka do praxe s takými znalosťami a zručnosťami, na ktorých bude môcť stavať počas celej kariéry a prinášať tak pridanú hodnotu nielen svojmu zamestnávateľovi, ale i sebe a v konečnom dôsledku celej spoločnosti. Táto podoba skutočne efektívneho vzdelávania zodpovedajúceho očakávaniam trhu práce je dnes veľmi vzdialená realite. Je však dosiahnuteľná, a to za podmienky uzavretia informačného cyklu medzi všetkými účastníkmi vzdelávacieho procesu, teda akademikmi, štátom, zamestnávateľmi i študentmi. Ich komunikácia je nevyhnutná nielen počas vysokoškolského štúdia, ale v záujme kontinuálneho skvalitňovania školstva aj po ukončení štúdia. Len vtedy, keď vysoké školy budú mať k dispozícii objektívne a reprezentatívne informácie o tom, ak sa ich absolventi uplatňujú v praxi, budú môcť lepšie adaptovať obsah študijných programov na potreby praxe. Školstvo sa nestane celospoločenskou prioritou tým, ţe ho tak označí tá alebo ona vláda. Ostatne kaţdá doterajšia garnitúra mala oblasť vzdelávania deklaratórne zaradenú medzi svoje priority. Fakticky sa však ţiadnej z nich nepodarilo dotiahnuť školskú reformu do úspešného konca. Je hádam moţné dosiahnuť pozitívne výsledky akejkoľvek systémovej zmeny bez potrebných informácií? Určite nie. Preto skôr, ako sa rozhodne o parametroch dlho očakávanej reformy vysokého školstva, je nevyhnutné správne pomenovať príčiny hlboko zakorenených problémov. To však bude moţné aţ po prekonaní informačnej asymetrie medzi trhom práce a vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom systému na koordinovaný zber a vyhodnocovanie spätnej väzby z trhu práce. A to je úloha pre všetkých hráčov, ktorí sú účastní v tejto oblasti. Aţ po precíznom zmapovaní ponuky vzdelania a dopytu po ňom bude moţné špecifikovať parametre budúcej zmeny obsahu a systému vysokého školstva. Ţiadny iný prístup ku koncipovaniu jeho reformy nevytvorí nevyhnutné predpoklady na také poskytovanie vzdelávacích sluţieb, ktorého výstupom bude absolvent dobre pripravený na vstup na trh práce a s aktuálne vyţadovaným kompetenčným profilom. Bez premostenia školstva s trhom práce bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu naďalej prešľapovať na mieste, generovať reformy pre reformy a čo je ešte horšie, rastúce počty pseudo-vzdelaných absolventov odkázaných na pracovné pozície nezodpovedajúce ich kvalifikácii resp. priamo na úrad práce. Tento obraz nie je víziou skvalitňovania vysokého školstva naznačenou na začiatku. Je to obraz pokračujúceho marazmu. Ešte stále máme šancu na jeho zvrátenie, no uţ by sme ju nemali premárniť. Šanca na úspech akejkoľvek snahy začína a končí pri objektívnej analýze spoľahlivých údajov. 32

33 BIBLIOGRAFIA Antalíková, Štefánia a Ján Kmec (2010) Prijímacie konanie na vysoké školy na akademický rok 2009/2010 v číslach a grafoch, 1. a spojený 1. a 2. stupeň vysokoškolského štúdia. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva. 3. ARRA a Profesia (2009) Záujem zamestnávateľov o absolventov VŠ (analýza databázy portálu Profesia.sk) 4. ARRA (2010) Správa: Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt. Bratislava ARRA konferencia Pohľad pedagógov a absolventov na kvalitu vysokých škôl. 6. Barta, Juraj (2010) O pôvode druhov diplomu, Trend špeciál: Vysoké školy: Elias, Peter a Kate Purcell (2004) SOC (HE): A classification of occupations for studying the graduate labour market, Research Paper No. 6. Warwick: Warwick Institute for Employment Research. 8. Elias, Peter a Kate Purcell (2005) Seven Years On: Graduate Careers in a Changing Labour Market. Warwick: Warwick Institute for Employment Research. 9. Eurostat (2009a) Key data on higher education in Europe 2009 edition. EN.PDF 10. Eurostat (2009b) The Bologna Process in Higher Education in Europe: Key indicators on the social dimension and mobility /EN/KS EN.PDF 11. Gates, Susan M. et al. (2002) Ensuring Quality and Productivity in Higher Education: An Analysis of Assessment Practices, ASHE-ERIC Report 29 (1) Hvorecký, Jozef (2010) Na veku nezáleţí, Trend špeciál: Vysoké školy: Koucký Jan a Martin Zelenka (2008) Postavení vysokoškoláků a uplatnění absolventů vysokých škol na pracovním trhu Středisko vzdělávací politiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Karlova v Prahe Koucký Jan a Martin Zelenka (2009) Postavení vysokoškoláků a uplatnění absolventů vysokých škol na pracovním trhu Středisko vzdělávací politiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Karlova v Prahe. 16. Králiková, Renáta a Michal Povaţan (2008) Správa o hodnotení výročných správ verejných vysokých škôl. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. innosti.pdf 17. Liessmann, Konrad Paul (2008) Teorie nevzdělanosti 0myly společnosti vědění. Praha: Academia. 18. Mederly, Peter (2006) Funding Systems and Their Effects on Higher Education Systems: Country study Slovakia. OECD. 19. Mederly, Peter (2009) Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2011) Výročná správa o stave vysokého školstva za rok

34 21. OECD (2010) Education at a Glance 2010: OECD Indicators. Paris: OECD. 22. OECD (2011) Education at a Glance 2011: OECD Indicators. Paris: OECD. 23. Prades, Anna a Sebastián Rodríguez (2007) Embedding graduate survey indicators into internal quality assurance systems What can institutions learn from graduate surveys? In Embedding Quality Culture in Higher Education: A Selection of Papers from the 1st European Forum for Quality Assurance, ed. Lucien Bollaert et al.: Brussels: European University Association. 24. Reflex (2007) The Flexible Professional in the Knowledge Society: General Results of the REFLEX Project. Maastricht: Research Centre for Education and the Labour Market Spence, Andrew M. (1973) Job Market Signaling, Quarterly Journal of Economics 87 (3): Srnánková, Ľubomíra a Júlia Hrušovská (2009) Absolvent vysokej školy na trhu práce. Aktuálna pozícia a podmienky zamestnávania, Academia XX (1/2009): Štatistický úrad SR: Vekové pyramídy obyvateľstva SR, Šucha, Vladimír (2010) Aby univerzita mala dušu. Bratislava: Veda. 30. Ústav informácií a prognóz školstva: Štatistické ročenky školstva SR 2003 až Ústav pro informace ve vyzdělávání: Statistická ročenka školství Výkonové ukazatele kapitola F Vysoké školství Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Štatistické výsledky o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl k 31.5 a k Zvalová, Marta, Ľubomíra Srnánková a Júlia Hrušovská (2007) Uplatnenie absolventov vysokých škôl v praxi: I. etapa Zamestnateľnosť a zamestnanosť absolventov vysokých škôl. Bratislava: ÚIPŠ Zvalová, Marta (2009) Hodnotenie faktorov súvisiacich s prácou a štúdiom cez optiku skúseností absolventov vysokých škôl, Academia XX (1/2009):

35 PRÍLOHY 1. Počet študentov so slovenským št. občianstvom na vysokých školách v ČR 2. Odborová štruktúra absolventov uchádzačov o zamestnanie 3. Priemerná hrubá mesačná mzda podľa stupňa dosiahnutého vzdelania 4. Priemerná hrubá mesačná mzda vo vybraných odvetviach hospodárstva SR 5. Pretlak záujmu o štúdium podľa skupín študijných odborov 6. Záujem zamestnávateľov o absolventov podľa zamerania fakúlt 7. Miera participácie obyvateľstva na vysokoškolskom vzdelávaní 8. Demografická kríza 35

36 1. Počet študentov so slovenským št. občianstvom na vysokých školách v ČR Na rozdiel od iných krajín, v prípade Českej republiky máme dobrý prehľad o počte Slovákov zapísaných, študujúcich a absolvujúcich štúdium na českých vysokých školách. Podľa údajov Ústavu pro informace ve vzdělávání 23 k študovalo v Českej Republike celkom študentov slovenského štátneho občianstva, t.j. 6% celkového počtu študentov na českých vysokých školách. Tento počet zodpovedá aţ 11% celkového počtu študentov na slovenských vysokých školách. V roku 2009 v Českej republike ukončilo štúdium slovenských štátnych príslušníkov, čo by zodpovedalo 7%-ám z počtu absolventov na slovenských VŠ. Zdroj: Ústav pro informace ve vzdělávání 2. Odborová štruktúra absolventov uchádzačov o zamestnanie Zdroj: ÚPSVaR 23 Zdroj: Ústav pro informace ve vyzdělávání: Statistická ročenka školství 2009/2010 Výkonové ukazatele kapitola F Vysoké školství tab. F

37 3. Priemerná hrubá mesačná mzda podľa stupňa dosiahnutého vzdelania Zdroj: Štatistický úrad SR 4. Priemerná hrubá mesačná mzda vo vybraných odvetviach hospodárstva SR Zdroj: Štatistický úrad SR 37

38 5. Pretlak záujmu o štúdium podľa skupín študijných odborov Názov skupiny študijných odborov podľa Štatistickej klasifikácie odborov vzdelania Pretlak záujmu POZNÁMKA: Fyzikálno - matematické vedy 83,48% Geologické vedy 67,92% Geografické vedy 110,91% Chemické vedy 58,32% Biologické vedy 82,35% Ochrana ţivotného prostredia 92,58% PRÍRODNÉ VEDY 82,52% Baníctvo a banícka geológia 156,86% Hutníctvo 107,01% Strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba 90,71% Informatika a výpočtová technika 92,09% Elektrotechnika 95,37% Technická chémia ostatná 76,19% Potravinárstvo 59,59% Spracúvanie dreva a výroba hudobných nástrojov 82,21% Architektúra 157,29% Stavebníctvo, geodézia a kartografia 102,85% Doprava, pošty a telekomunikácie 129,80% Špeciálne technické odbory 106,43% TECHNICKÉ VEDY A NÁUKY 102,47% Poľnohospodársko - lesnícke vedy 103,91% Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka I. 82,50% Veterinárske vedy 86,96% POĽN.- LESNÍCKE A VETERINÁRNE VEDY A NÁUKY 101,49% Lekárske vedy 255,91% Farmaceutické vedy 231,82% Nelekárske zdravotnícke vedy 124,81% ZDRAVOTNÍCTVO 161,40% Filozofické vedy 118,99% Ekonomické vedy 124,39% Ekonomika a organizácia, obchod a sluţby I. 45,10% Politické vedy 172,01% Právne vedy 167,95% Historické vedy 95,13% Publicistika, knihovníctvo a vedecké informácie 273,50% Filologické vedy 115,03% Vedy o telesnej kultúre 198,20% Pedagogické vedy 132,26% Učiteľstvo 90,87% Psychologické vedy 411,04% Učiteľstvo predmetov v kombináciách 107,52% SPOLOČENSKÉ VEDY, NÁUKY A SLUŢBY 123,27% Vedy o umení 137,76% Umenie a umeleckoremeselná výroba I. 340,90% VEDY A NÁUKY O KULTÚRE A UMENÍ 216,06% Bezpečnostné sluţby 301,50% VOJENSKÉ A BEZPEČNOSTNÉ VEDY A NÁUKY 301,50% SPOLU 116,14% Zdroj: ÚIPŠ, štatistiky o prijímacom konaní na štúdium 1. stupňa a spojeného štúdia v roku 2010 Záujem o štúdium = (prihlásení/prijatí) x (zapísaní/prijatí). Vyššie číslo indikuje vyšší záujem o štúdium daného odboru. Tento vzorec (vyvinutý v spolupráci s ARRA) na rozdiel od izolovaného porovnávania počtu prihlásených a prijatých študentov upravuje výsledok o počet reálne zapísaných študentov. Zohľadňuje tak nielen náročnosť prijímacích skúšok, resp. nízky počet otváraných miest, ale minimalizuje aj efekt podávania tzv. záloţných prihlášok (kedy prijatý študent nemá záujem zapísať sa na dané štúdium). 38

39 6. Záujem zamestnávateľov o absolventov podľa zamerania fakúlt a. Porovnanie indexu záujmu o rôzne študijné odbory b. Top 20 najţiadanejších fakúlt klientmi portálu profesia.sk Zdroj: Tabuľky a a b Portál profesia.sk posudzoval záujem zamestnávateľov o životopisy absolventov VŠ uverejnených období

40 7. Miera participácie obyvateľstva na vysokoškolskom vzdelávaní V roku 2009 Slovensko vykazovalo mieru vysokoškolskej vzdelanosti (v stupni ISCED 5A a 6 24 ) u dospelej populácie (vek rokov) vo výške 15%, zatiaľ čo priemer OECD bol 21% a EÚ 19%. Ak by mal niekto záujem argumentovať v prospech potreby zvyšovať počty študentov ešte viac, pohľad na mieru participácie pre rôzne vekové kohorty ho v tom utvrdí. Slovensko zaostáva nielen v staršej vekovej kategórii, ale aj v skupine mladých vo veku 25-34, v ktorej vykazujeme 20% vysokoškolákov, zatiaľ čo priemer v OECD je 28% a EÚ 26%. Zdroj: OECD (2011) 8. Demografická kríza Na klesajúcu pôrodnosť upozorňuje o. i. aj prognóza vývoja obyvateľstva vypracovaná Štatistickým úradom 25. Zdroj: Štatistický úrad SR 24 Podľa medzinárodnej klasifikácie ISCED pouţívanej inštitúciami OECD a EÚ sa štandardne medzi vzdelávacie programy ISCED 5A zaraďuje bakalárske a magisterské štúdium. Medzi programy ISCED 6 sa radí doktorandské štúdium. Ako samostatná kategória sa vykazujú prakticky zamerané programy ISCED 5B, medzi ktoré patrí vzdelávanie na stredných odborných školách a konzervatóriách. 25 Podľa prognózy vývoja obyvateľstva v SR vypracovanej Štatistickým úradom v roku 2008 by sa mal celkový prírastok obyvateľstva mierne zvyšovať do roku 2015 (najmä zásluhou migračného salda). V nasledujúcom časovom období (v prognóze do roku 2025) sa však pokles prírastku pretransformuje na prirodzený úbytok obyvateľstva. Od roku 2025 by mal dokonca celkový počet obyvateľov SR začať klesať. 40

41 Ing. Lucia Kleštincová, MSc. manaţérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Inštitút hospodárskej politiky, n.o. Lucia Kleštincová ukončila v roku 2008 s Cenou rektora pre najlepšieho študenta inţinierske štúdium medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Počas tohto štúdia zbierala študijné a pracovné skúsenosti doma i v zahraničí (Nemecko, Belgicko, Veľká Británia, Španielsko, USA). Tieto ju v kombinácii so skúsenosťami s prácou v oblasti market entry consultingu a diplomacie priviedli k ďalšiemu štúdiu problematiky správy vecí verejných. V roku 2010 úspešne ukončila MSc Public Management and Governance na London School of Economics. Odvtedy pracuje ako konzultantka pre verejnú správu v spoločnosti PosAm, kde sa venuje prevaţne filantropickým projektom v oblasti školstva. S podporou Republikovej únie zamestnávateľov pomáha spolukreovať diskusiu na tému prepájania vysokého školstva s trhom práce a celospoločenskú objednávku na zvýšenie alokačnej efektívnosti v rezorte ako takom. Toto úsilie získalo ďalší rozmer spoluprácou s IHP, kde zodpovedá za projekt "Spájame vysoké školy s trhom práce" a v rámci neho za kampaň "Nemaj na saláme". Cieľom projektu je upriamiť pozornosť širokej i odbornej verejnosti na potrebu monitoringu uplatnenia absolventov v praxi ako nevyhnutnú podmienku budúceho skvalitnenia vysokého školstva. Touto činnosťou sa snaţí prispieť k znovuobnoveniu šancí pre slovenské talenty na perspektívny ţivot vo svojej krajine, aby tí najlepší nemuseli odchádzať za lepšou kvalitou ţivota do zahraničia. Kontakt: tel.: +421 (903) lklestincova@ihp.sk 41