VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový manuál pre učiteľov

Transcription

1 VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový manuál pre učiteľov

2

3 Kresba: Marian Horváth Žaba si nevypije rybník, v ktorom žije! (Čínske príslovie) Táto publikácia je vytlačená na FSC certifikovanom papieri. Nákupom produktov so značkou FSC podporujete zodpovedné obhospodarovanie lesov a prispievate k ich zachovaniu a ochrane. Viac informácií nájdete na alebo MŠVVaŠ SR odporúča školám zapojiť sa do školského programu Ekologická stopa. Názov: Ekologická stopa výchova k trvalo udržteľnému rozvoju. Tréningový manuál pre učiteľov. Zostavili: RNDr. Jana Šimonovičová, PhD., Mgr. Katarína Kosková Ilustrácie: Marián Horváth a kresby z publikácie The environment? What Europeans think, 2003 Grafika a Prepress: Marián Horváth Jazyková úprava: Anna Gudzová Vydal: Slovenská agentúra životného prostredia so sídlom v Banskej Bystrici Tlač: DOLIS s.r.o. Náklad: ks Rok: 2011 Táto publikácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci projektu Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000).

4 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Úvod k manuálu Problematika trvalo udržateľného rozvoja (TUR) je bohato teoreticky rozpracovaná a podložená už vyše 20 rokov, jej problémom však stále zostáva prevod do praxe. Rezervy prírodných zdrojov sa stále míňajú závratným tempom. Ľudská populácia, nespravodlivá spotreba a poškodzovanie život podporujúcich ekosystémov sa naopak, zväčšujú. Pozornosť sa upiera na výchovu a vzdelávanie ako na základný nástroj zmeny. Spoločnosť 21. storočia od svojich členov očakáva, že budú schopní chápať a riešiť integrované problémy ľudstva (environmentálne, sociálne, ekonomické) ako v lokálnom tak globálnom prostredí. Že budú vybavení zručnosťami pre jeho prirodzené uplatňovanie v každodennom živote. Uvedené požiadavky majú implikácie nielen pre výchovno-vzdelávací proces (obsah, metódy, formy), ale aj pre samotné prostredie, v ktorom sa výchova uskutočňuje. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú práve učitelia, ich schopnosť tlmočiť teóriu a prax trvalo udržateľného rozvoja mladej generácii. Sú vnímaní nielen ako mediátori dôležitých vedomostí, ale aj spoločenských hodnôt, postojov a vzorcov správania. Pre zabezpečenie úspechu je preto dôležitá príprava a vzdelávanie pedagógov práve v oblasti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju (VTUR). Táto potreba je zakotvená vo viacerých dokumentoch medzinárodného a národného významu, z ktorých vyberáme: Dekáda OSN výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju na roky Jedným z hlavných cieľov dekády je posilnenie vzdelávania učiteľov a reorientácia na trvalo udržateľný rozvoj. Stratégia Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN pre výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju. Stratégia uvádza, že pre zabezpečenie úspechu výchovy k TUR je mimoriadne dôležitá adekvátna základná príprava a rekvalifikácia pedagógov, ako aj vytvorenie možností vymieňať si skúsenosti. Štátny vzdelávací program (ŠVP). Pri začlenení prierezovej témy environmentálna výchova do obsahu vzdelávania by vyučujúci mali žiakom poskytnúť informácie o význame trvalo udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti. Súčasne so snahou spoločnosti o TUR vzniká aj potreba zisťovať pokrok a vyhodnocovať jeho ukazovatele (indikátory). Medzi hlavné merateľné ukazovatele TUR sa v súčasnosti zaraďuje ekologická stopa. Zjednodušene povedané, ide o metódu, ktorá umožňuje vypočítať vplyv ľudstva, štátov, miest, organizácií alebo jednotlivcov na planétu Zem. Ekologická stopa je aj účinná edukačná metafora, ktorá učiteľom a žiakom sprístupňuje problematiku TUR zrozumiteľným spôsobom. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) preto v septembri 2009 spustila školský program, v rámci ktorého si školy na Slovensku môžu vypočítať svoju ekologickú stopu. Program prebieha v interaktívnom prostredí webového portálu Základom je internetový kalkulátor, ktorý počíta vplyv školy na životné prostredie planéty v ôsmich kategóriách spotreby. Portál poskytuje učiteľom nielen zaujímavú učebnú pomôcku, zdroj vzdelávacích aktivít a materiálov, ale aj nástroj hodnotenia environmentálneho správania školy. Tréningový manuál Ekologická stopa výchova k trvalo udržateľnému rozvoju vznikol ako podklad k tréningom pre učiteľov, ktoré realizuje SAŽP v rámci projektu Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000) financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Hlavným cieľom je rozvíjať kvalifikáciu pedagogických zamestnancov v oblasti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju. Prostredníctvom manuálu si však tréning môže uskutočniť každý záujemca sám, v pohodlí svojho domova. V rámci 12 lekcií nadobudne aktuálne vedomosti v oblasti: teórie trvalo udržateľného rozvoja; realizácie výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju v škole; konceptu ekologickej stopy a metodiky jej výpočtu; jednotlivých kategórií spotreby, ktoré vplývajú na veľkosť ekologickej stopy školy. Autori želajú všetkým pedagógom a výchovno-vzdelávacím pracovníkov, ktorí s manuálom budú pracovať, aby v ňom našli to, čo práve potrebujú nielen pre svoju prácu, ale aj pre svoj osobný rozvoj. Výchova mladých ľudí k TUR je nesmierne dôležitá, pretože: Ak nezmeníme náš smer, pravdepodobne skončíme tam, kam smerujeme. (Čínske príslovie) 4 Tréningový manuál pre učiteľov

5 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Obsah lekcií Tréningový manuál pozostáva z 12 tematických oblastí lekcií, rozdelených na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti sa učiteľ (účastník tréningu) oboznámi so základnými pojmami a tézami danej oblasti. V praktickej časti si získané vedomosti upevní, prípadne rozšíri prostredníctvom pripravených aktivít a cvičení. Posledná lekcia slúži na aplikáciu nadobudnutých vedomostí do výchovnovzdelávacej práce daného účastníka. V nasledujúcom prehľade uvádzame stručný obsah a mená spracovateľov jednotlivých lekcií: Lekcia 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ... str. 009 Teoretická časť Praktická časť Obsah Ukazovatele rozvoja Čo je to trvalo udržateľný rozvoj Prečo je náš svet neudržateľný a aké možnosti riešenia máme Nový model rozvoja uzavretý systém Predstava o budúcnosti Zmena myslenia Výrobný proces Biologický proces Lektor Dr. James Hindson, PhD. Dr. James Hindson, PhD. Lekcia 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU... str. 019 Teoretická časť Praktická časť Obsah Čo je výchova k trvalo udržateľnému rozvoju? Kritériá hodnotenia trvalo udržateľného rozvoja školy Oblasti trvalo udržateľného rozvoja školy Kde sa práve nachádzame? Kde chceme byť o päť rokov? Aké máme priority? Ako to dosiahneme? Aké máme zdroje a podporu? Lektor Dr. James Hindson, PhD. Dr. James Hindson, PhD. Lekcia 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY... str. 029 Teoretická časť Praktická časť Obsah Indikátory trvalo udržateľného rozvoja Výpočet ekologickej stopy Ekologická stopa ľudstva a jednotlivých krajín Rozvoj alebo drancovanie biodiverzity? Zlepšenie alebo zhoršenie? Bohatý alebo chudobný? Lektor Dr. James Hindson, PhD. Dr. James Hindson, PhD. Lekcia 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA... str. 038 Teoretická časť Praktická časť Obsah Vznik a vývoj školského programu Ekologická stopa na Slovensku Metodika výpočtu ekologickej stopy školy Práca s webovým portálom školského programu ako s učebnou pomôckou a nástrojom hodnotenia environmentálneho správania školy Odkaz v tajničke Veľa ciest, jeden cieľ Rozloženie síl Lektor RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. Tréningový manuál pre učiteľov 5

6 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Lekcia 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE... str. 046 Teoretická časť Praktická časť Obsah Primárne energetické zdroje Výroba elektriny a tepla elektrárne, teplárne, výhrevne, kotolne Zdroje tepla na vykurovanie Záväzky Slovenska a legislatívne nástroje Energia v číslach Podiel na ekostope Inšpirovaný prírodou Lektor Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. Lekcia 6: VODA Teoretická časť Praktická časť Obsah Voda ako zložka životného prostredia Hodnotenie stavu vôd v SR Zdroje znečistenia a ochrana vôd Vodohospodárska infraštruktúra Medzinárodná spolupráca Znečistenie vôd Vodné kvízovanie Čo vieme o vode?... str. 054 Lektor Mgr. Janette Dugasová Ing. Andrej Švec Lekcia 7: STRAVOVANIE Teoretická časť Praktická časť Obsah Ekológia stravovania Bezpečné potraviny Obal z potravín ako ekologický problém Stravovanie a environmentálne zdravie Súčasné trendy v stravovaní Od vidiel po vidličku Codex Alimentarius Označovanie potravín... str. 063 Lektor doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD. RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. Lekcia 8: ODPAD Teoretická časť Praktická časť Obsah Produkcia odpadov v SR v európskom kontexte Odpady a legislatíva Spôsoby nakladania s odpadmi minimalizácia, recyklácia, spaľovanie, skládkovanie Separovaný zber v škole Odpadové minimum Separujeme v škole Kompostujeme v škole Zvoľ si správnu tašku... str. 072 Lektor Ing. Miloš Veverka, PhD. Ing. Andrej Švec, Ing. Miloš Veverka, PhD. Lekcia 9: DOPRAVA Teoretická časť Praktická časť Obsah Doprava a životné prostredie Znečisťovanie ovzdušia, hluk, parcelácia krajiny a záber pôdy Trendy v ochrane životného prostredia palivá, elektromobily Dopravné pravdy nepravdy Rebríček vplyvov Pyramída výfukových plynov... str. 083 Lektor Ing. Emília Gregová Ing. Katarína Béresová 6 Tréningový manuál pre učiteľov

7 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Lekcia 10: BUDOVY A POZEMKY... str. 092 Teoretická časť Praktická časť Obsah Priestorové plánovanie a tvorba krajiny Manažment zelene sídelná zeleň, školské záhrady Ekológia budov syndróm chorých budov, zelené stavby Manažment vôd na pozemkoch Brownfields Stromy a oxid uhličitý Brownfields vo vašom okolí Charakteristický ráz krajiny Lektor Ing. Martin Lakanda Mgr. Katarína Kosková, Ing. Martin Lakanda Lekcia 11: NÁKUP A VYBAVENIE... str. 101 Teoretická časť Praktická časť Obsah Ciele spotrebiteľského vzdelávania Obsah spotrebiteľského vzdelávania Metódy a formy spotrebiteľského vzdelávania Nakupovanie = výber a rozhodovanie Dopady civilizácie Prieskum spotrebiteľského správania Lektor Mgr. Božena Stašenková, PhD. Mgr. Božena Stašenková, PhD. Lekcia 12: HODINA S EKOSTOPOU... str. 109 Teoretická časť Praktická časť Obsah Príprava výchovno-vzdelávacej aktivity podľa pripraveného formulára. Zaradenie konceptu ekologickej stopy do vyučovania vybraného predmetu. Realizácia vzdelávacej aktivity na vyučovacej hodine. Lektor účastník tréningu účastník tréningu ODPOVEDE K AKTIVITÁM... str. 117 POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE... str. 121 Tréningový manuál pre učiteľov 7

8 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU O lektoroch doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD. vysokoškolský učiteľ, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Dr. James Hindson, PhD. špecialista na výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju, riaditeľ MVO Sense&Sustainability, Veľká Británia, RNDr. Jana Šimonovičová, PhD. odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, vedúca Odboru environmentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry životného prostredia, Banská Bystrica, Ing. Andrej Švec odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, Odbor environmentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry životného prostredia, Banská Bystrica, Mgr. Katarína Kosková odborný zamestnanec environmentálnej výchovy, Odbor environmentálnej výchovy a vzdelávania Slovenskej agentúry životného prostredia, Banská Bystrica, Ing. Katarína Béresová vedúca Strediska environmentálnej výchovy Dropie, Slovenská agentúra životného prostredia, Zemianska Olča, Ing. Martin Lakanda špecialista pre koncepcie, vedúci Odboru ochrany a tvorby krajiny Slovenskej agentúry životného prostredia, Banská Bystrica, Mgr. Janette Dugasová špecialista pre zložky životného prostredia voda, vedúca Odboru environmentálnej regionalizácie Slovenskej agentúry životného prostredia, Košice, Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. špecialista na energetiku, riaditeľka Odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry, Banská Bystrica, Ing. Miloš Veverka, PhD. environmentalista, špecialista na odpadové hospodárstvo, Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy, Zvolen, Mgr. Božena Stašenková, PhD. prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska, Stará Ľubovňa, Ing. Emília Gregová špecialista na dopravu, software senior tester, Ixonos Slovakia s.r.o., Košice, 8 Tréningový manuál pre učiteľov

9 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ V súčasnosti sme už pomerne dobre oboznámení s pojmom trvalo udržateľný rozvoj (ďalej TUR) a mnohé školské programy požadujú výučbu tejto témy v rámci vybraných predmetov. Napriek tomu ešte stále pretrváva istý pojmový chaos v tom, čo vlastne táto fráza znamená. Účelom tejto kapitoly je: vysvetliť aký neudržateľný je náš svet, pouvažovať nad tým, ako došlo k tejto situácii, popísať ako vytvárame trvalo udržateľnú budúcnosť. Náš svet nie je trvalo udržateľný Takmer všetky práce venované trvalo udržateľnému rozvoju začínajú prijatými a schválenými definíciami. Táto kapitola nebude nasledovať tento klasický model! Definícia sa objaví až neskôr! Začneme istými pozorovaniami a zisteniami. Sú zámožnejší. Je to viditeľné najmä na štatistikách z Číny a Indie. Oveľa viac ľudí sa stáva bohatšími. Majú viac majetku a vybavenia, napríklad chladničku, sporák, majú elektrinu a tečúcu vodu v domácnostiach. Toto sa volá rozvoj. Rozvoj sa dá merať viacerými spôsobmi pričom najpopulárnejšie sú: blahobyt vyjadrený príjmom jednotlivca, kvalita života a šťastie alebo spokojnosť so životom. Tabuľka 1 uvádza príklady indikátorov rozvoja a spôsob ich merania. Hrubý domáci produkt (HDP) sa už tradične považuje za hlavný indikátor rozvoja, i keď existujú kritické názory na jeho validitu. HDP napríklad nevypovedá o distribúcii blahobytu v krajine. Pri výpočte blahobytu krajiny sa zameriava prevažne na to, ako krajina zarába peniaze. Je preto sporné, či indikátor vypovedá o pozitívnom globálnom rozvoji. Napriek tomu však stále zostáva dôležitým ukazovateľom. Ak by sme chceli dosahovať dobrú kvalitu života, museli by Tabuľka 1: Indikátory rozvoja. Indikátor Názov Spôsob merania Blahobyt Hrubý domáci produkt na osobu (HDP) Hrubý národný produkt krajiny (celkový blahobyt) delený populáciou krajiny. Kvalita života Index ľudského rozvoja (Human Development Index HDI) Životný štandard, vzdelanosť (gramotnosť dospelého obyvateľstva a počet prihlásených na školy prvého, druhého a tretieho stupňa), HDP na osobu skombinované do jedného indexu. Šťastie Index šťastia (Happiness Index - HI) Spokojnosť so životom delená ekologickou stopou, inými slovami, koľko prírodných zdrojov potrebujeme na zabezpečenie šťastnej spoločnosti. Prvé zistenie je pozitívne. Rozvoj alebo kvalita života sa zlepšuje skoro vo všetkých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Skúste sa na to opýtať žiakov vo vašej triede. Nech od svojich rodičov a starých rodičov zistia, ako sa niekedy žilo. Samozrejme, že staršie generácie sa pozerajú na minulosť s ružovými okuliarmi, ale keď si mladí ľudia porovnajú svoje možnosti s možnosťami, ktoré mali kedysi ich starí rodičia zistia, že ich život nie je až taký zlý. Ľudia vo všeobecnosti majú lepšie vzdelanie, lepší prístup k potravinám, lepšiu zdravotnú starostlivosť, žijú v čistejšom prostredí a majú viac možností, ako mali ľudia pred päťdesiatimi alebo sto rokmi. Pravdou je, že ľudom sa žije lepšie ako v bohatých, tak aj v chudobnejších krajinách sveta. Obrázok 1: Mapa krajín podľa veľkosti hrubého domáceho produktu na osobu v roku 2007 (Zdroj: Medzinárodný menový fond International Monetary Fund). sme žiť v krajine, ktorá má HDP okolo EUR, hodnotu HDI cez 0,8 a v ktorej sú ľudia šťastní. Počet krajín, ktoré spĺňajú uvedené kritériá narastá. Dve veci nie je možné poprieť. Prvá, že existujú obrovské globálne rozdiely v distribúcii príjmov a faktorov, ktoré zabezpečujú vyššiu kvalitu života. Tieto niekedy veľmi dramatické rozdiely sú zjavne nespravodlivé a objavujú sa ako na globálnej, tak aj národnej úrovni. Mapa na obrázku 1 znázorňuje tieto globálne rozdiely a naznačuje, ktoré krajiny a ich obyvatelia potrebujú väčší rozvoj. Svetové spoločenstvo si túto potrebu uvedomuje. Spojené národy vytvorili tzv. Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals MDG) s cieľom zvýšiť kvalitu života ľudí v najchudobnejších krajinách sveta. Jednotlivé ciele sú uvedené v tabuľke 2. Pokrok v ich napĺňaní sa dosahuje celosvetovo, hoci s výraznými regionálnymi odchýlkami. V druhom rade nemožno poprieť, že veľa ľudí celkom správne odmieta spájanie rozvoja iba s potrebou mať a vlastniť. Je to tak. Rozvoj znamená oveľa viac, čo zohľadňuje indikátor s názvom ukazovateľ reálneho pokroku (Genuine Progress Indicator GPI). Indikátory GPI a HI hovoria o tom, že spokojnosť v živote ľudí nie je priamo Tréningový manuál pre učiteľov 9

10 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Tabuľka 2: Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals MDG). Cieľ Popis 1 Odstrániť extrémnu chudobu a hlad. 2 Dosiahnuť, aby všetci získali základné vzdelanie. 3 Presadzovať rovnosť pohlaví a podporiť ženy. 4 Znížiť úmrtnosť detí. 5 Zlepšiť starostlivosť o ženu v tehotenstve a počas pôrodu. 6 Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám. 7 Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia. 8 Vytvárať globálne partnerstvá pre rozvoj. úmerná príjmu, ale len v tom prípade ak výška nášho príjmu dosahuje primeranú úroveň. S naším rozvojom to celkovo nevyzerá zle, až na jednu zásadnú vec. Súčasná nespravodlivá úroveň rozvoja bola a je dosahovaná hromadnou deštrukciou prírodných zdrojov, na ktorých tento rozvoj závisí. Indikátory rozvoja sa, aj keď pomaly, pohybujú správnym smerom. Naopak indikátory ekologickej udržateľnosti idú opačným smerom, ktorým zdá sa prekračujeme únosné limity planéty. Rozvoj v akejkoľvek podobe znamená dve veci. Po prvé, príroda poskytuje zdroje, ktoré sa buď pestujú (stromy, rastliny), alebo sa ťažia a premieňajú na nové produkty (uhlie a ropa na energiu, kovy na výrobky). Príroda je zdroj, na ktorom je založený náš rozvoj. Po druhé, príroda predstavuje akúsi žumpu pre odpad vznikajúci počas výrobného procesu na každej úrovni rozvoja. Približne od roku 1970, keď bola uverejnená správa Rímskeho klubu pod názvom Limity rastu (Limits to Growth), environmentalisti varujú, že zásoby prírodných zdrojov sú obmedzené, rovnako ako kapacita Zeme absorbovať vyprodukovaný odpad. Tieto tvrdenia naberajú na vážnosti najmä so vzrastajúcou populáciou našej planéty. V poslednej správe od uznávaného Štokholmského environmentálneho inštitútu sa uvádza deväť tzv. Planetárnych, život podporujúcich systémov. Tieto systémy zobrazuje diagram na obrázku 2. Pokiaľ sa život podporujúci systém dostane nad čiernu líniu, ocitneme sa v kritickej situácii. Klimatické zmeny, biodiverzita a pôda sa ocitli za touto kritickou hranicou a takmer polovica ostatných systémov sa k nej približuje. Obrázok 2: Planetárne, život podporujúce systémy. Existuje množstvo detailných správ a štatistík, ktoré poukazujú na tento problém. Ekologická stopa je jedným z nich. Niet pochýb o tom, že svet sa ocitol v ekologickej kríze. Hoci táto kríza nie je citeľná vo vyspelých krajinách, situácia v niektorých chudobných krajinách sveta je vskutku vážna. Trvalo udržateľný rozvoj by mal byť predovšetkým ekologický. Život nad rámec únosnej kapacity planéty nie je možný! Diagram na obrázku 3 znázorňuje, že TUR pozostáva z ekonomickej a sociálnej oblasti, pričom obe sú závislé na environmentálnom zdraví. Obrázok 3: Zložky trvalo udržateľného rozvoja. Svetová ekonomika je v chaose. Je to výsledok neúspešných rokovaní medzi ekonómami a svetovými lídrami, ktorí zúfalo hľadajú riešenia. Pretrváva obava, že naša túžba po konštantnom ekonomickom raste situáciu v budúcnosti ešte viac zhorší. Niektorí odborníci tvrdia, že nie je možné pokračovať v ekonomickom raste, vo zvyšovaní kvality života a zároveň v udržaní ekologickej stability. Domnievajú sa, že pokiaľ ekonomika bude rásť, budeme spotrebúvať stále viac a viac prírodných zdrojov až kým nedôjde ku kolapsu ekosystémov. Na druhej strane, ak ekonomiky krajín ako je Afrika, India a Čína neporastú, kvalita života pre milióny ľudí ostane na veľmi nízkej úrovni. Toto je skutočne hrôzostrašná dilema. Hoci sa dennodenne v médiách objavujú iskierky nádeje a pozitívne príklady, pravdou zostáva, že všetky indikátory trvalo udržateľného rozvoja sa uberajú nesprávnym smerom. Otvorene povedané: rozvoj, s ktorým máme do činenia je v zásade netrvalo udržateľný. Nemôžeme naďalej pokračovať v rozvoji doterajším spôsobom, pretože podlamujeme život podporujúce systémy, na ktorých sme závislí. Povedané inými slovami, ekonomický príjem a sociálne výhody, ktoré máme, si užívame na účet biosféry. Niektorí tvrdia, že planéta sa nachádza v kritickom stave a že sa blížime k prevratnému bodu, v ktorom musí nastať zmena. Potrebujeme nový model rozvoja trvalo udržateľný rozvoj. Slovami Gro Harlem Brundtlandovej a výstupov z Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (tzv. Summit Zeme) v Rio de Janeiro v roku 1992, potrebujeme taký rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčasných generácií bez toho, aby ohrozoval napĺňanie potrieb budúcich generácií. Toto vyjadrenie je relatívne zrozumiteľné, no oveľa náročnejšie na realizáciu na celosvetovej úrovni. Predtým ako sa pozrieme na to, čo je potrebné spraviť, zamyslime sa nad tým, prečo sme sa ocitli tam, kde sme. Ak nepochopíme, ako sme sa dostali do problémov, cesta von zostane len výzvou. Odborníci tvrdia, že existujú dve hlavné príčiny: 1. Bohaté krajiny sveta spotrebúvajú veľa zdrojov a produkujú veľa odpadu. 2. Náš súčasný ekonomický systém podnecuje alebo dokonca vyžaduje nadmernú spotrebu. Preto hodnotíme svoju spokojnosť a úspech podľa toho, koľko vecí máme a konzumujeme. Ľudská rasa je v istom slova zmysle konzumným mlynom! V týchto vyjadreniach je veľa pravdy, obidve však majú svoje limity v snahe o komplexné vysvetlenie toho, ako neudržateľne náš 10 Tréningový manuál pre učiteľov

11 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ svet funguje. Kľúčová príčina súčasného stavu spočíva v spôsobe výroby systéme produkcie, ktorý viedol k zvýšeniu kvality nášho života. Spôsob výroby na ktorom je postavená globálna ekonómia, znázorňuje diagram na obrázku 4. Obrázok 4: Odpadový systém výroby produktov. Z úplne jasných príčin sa tento systém nazýva aj zober vyrob vyhoď systém. Z prírody čerpáme prírodné zdroje vytvárame z nich rôzne výrobky predávame ich ľuďom, ktorí ich po použití vyhadzujú. V podstate ide skôr o systém produkcie odpadu ako o systém produkcie výrobkov. Takmer všetko, čo spotrebúvame, produkuje počas výroby obrovské množstvo odpadu, ťažšie ako výrobok samotný. Zamyslime sa nad každým jedným výrobkom, ktorý si zakúpime tričko, stolička alebo mobilný telefón. Aké suroviny a prírodné zdroje boli spotrebované alebo poškodené pri jeho výrobe? Ako prebiehal výrobný proces a ako boli dopravené do všetkých kútov sveta? Napríklad, pre dopestovanie bavlny na výrobu tričiek je potrebné množstvo pesticídov a hnojív, ktoré znečisťujú miestne rieky a jazerá. Vo farbiarskom priemysle sa spotrebuje a znečistí veľa vody, počas transportu sa spotrebuje veľa energie. Po prevoze z Číny sa tričká nakoniec objavia v našich obchodoch za neuveriteľne nízku cenu. Raz, možno dvakrát si ich oblečieme a odložíme do skrine na niekoľko rokov. Potom ich zahodíme alebo posunieme na recykláciu. Toto v žiadnom prípade nie je rozumný spôsob výroby. Navyše, nie je to len planéta, ktorú, obrazne povedané, vyhadzujeme na smetisko. Spolu s ňou sú to aj ľudia, ich zdravie a vynaložená práca. Tento systém sa vyvinul pomerne jednoducho a istý čas fungoval veľmi dobre. Až kým nevzrástol počet ľudí na planéte, ktorí spotrebúvajú príliš veľa. Na odpade vznikajúcom z banskej činnosti, z dopravy, z výroby a z vyhodených vecí nezáležalo. Prírodné zdroje sa vtedy zdali byť nevyčerpateľné a miesta na uloženie odpadu bezodné! Systém fungoval celkom dobre aj z pohľadu kľúčových mocnárov sveta. Pokiaľ voda, vzduch a pôda fungovali ako voľne dostupné zdroje pre všetkých a využívali sa bezplatne, ukladal sa do nich odpad bez vážnejšieho zamyslenia sa nad dôsledkami. Systém mohol fungovať aj naďalej, pretože niektoré poplatky boli externalizované neplatené výrobcom alebo spotrebiteľom. Systém bol podporovaný aj inými ekonomickými a sociálnymi mechanizmami, ktoré v systéme uprednostňovali výrobcov pred spotrebiteľmi a tými, ktorí pracovali vo vnútri systému. Cena tovaru musela byť čo najnižšia, pretože ekonomický rast závisel od nákupnej sily ľudí, nakupovania viac vecí, čím sa zarábalo viac peňazí a následne sa objavil požadovaný rozvoj. Štatistiky a údaje, ktoré sme uviedli vypovedajú o tom, že tento systém je v nebezpečenstve. Hlavná otázka znie: Ako sa môžeme naďalej rozvíjať bez toho, aby sme pokračovali v ničení planéty? Očividne nemôžeme ísť doterajšou cestou, a to ani v prípade, že by sme nebrali do úvahy úroveň svetovej chudoby. Existujú dva myšlienkové prúdy, ktorými sa môžeme uberať. Prvý nám predostiera možnosť udržať súčasný systém, viac ho však zefektívniť a zredukovať konzumný spôsob života na bohatom západe. Druhý navrhuje úplne nový systém, nový spôsob zmýšľania. Do prvého prístupu sa už vložilo veľa snahy a do istej miery dáva dojem fungujúceho systému. Na niektorých miestach sa recykluje až 50 % odpadu, veľa krajín aktívne vytvára programy na podporu obnoviteľných zdrojov, svetový biznis sa sústreďuje na zníženie spotreby prírodných zdrojov (vody, energie) a dokonca aj elektrickým autám sa dostáva viac publicity. Mimovládne organizácie sa nás snažia presvedčiť o potrebe znižovania spotreby. Napriek uvedenému pokroku, pretrváva názor a zároveň obava, že zlepšovanie už rozpadajúceho sa systému neušetrí dostatočné množstvo zdrojov pre zaistenie vyššej životnej úrovne pre viac ľudí. Potom je tu myšlienka nového systému, ktorá naberá na popularite! Prvýkrát ju uverejnili autori Braungart a McDonough. Je postavená na myšlienke vytvoriť taký systém, ktorý vychádza z princípov fungovania prírodných systémov. Volá sa Od kolísky ku kolíske alebo Uzavretý systém. Je založený na preberaní zákonitostí z ekosystémov a budovaní obchodných systémov okolo nich. Nie je to také zvláštne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Biomimikry je nová vedná disciplína, ktorá sa zameriava na hľadanie riešení inšpirovaných fungovaním prírodných ekosystémov (príkladom je skúmanie listu na vynájdenie lepšieho slnečného článku). Nový systém túto myšlienku posúva ešte ďalej a celý sa riadi prírodnými zákonitosťami. Príroda funguje podľa týchto piatich hlavných princípov: V prírode neexistuje odpad, alebo presnejšie, všetok odpad je potravou. Príroda ničím neplytvá. V prírode neexistujú toxíny, ktoré by mohli otráviť iné zložky systému. V prírode sa využíva len obnoviteľná solárna energia. V prírodnom systéme sa biodiverzita neznižuje, naopak zvyšuje sa. Prírodné systémy sú zdravé a efektívne. Ako by mohol takýto systém fungovať v zmysle ľudskej výroby produktov, znázorňuje diagram na obrázku 5. Obrázok 5: Potravinový systém výroby produktov. To však neznamená, že jeden systém vyrieši všetky problémy, ktorým čelíme na tejto planéte. Schéma uzavretého kruhu však vyzerá celkom atraktívne. Natoľko atraktívne, že niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko a Čína, ho prijali za model ďalšieho plánovania. Svetové výrobné prevádzky a svetový obchod stavajú na myšlienke ak je to prírodného pôvodu, malo by sa to kompostovať, ak je to technického pôvodu malo by sa to navrhnúť tak, aby sa to dalo využiť niekde inde. Xerox, niektorí výrobcovia áut a aj Interfaceflor (tretí najväčší výrobca kobercov na svete) prijali túto myšlienku a zakomponovali ju do svojej environmentálnej politiky fungovania. Viac informácií sa môžete dozvedieť na a Nejde len o nové spôsoby výroby produktov, ale aj o ďalšie významné aspekty trvalo udržateľného rozvoja akými sú napríklad spôsob predaja, štruktúra ekonomického systému, spôsob pestovania plodín a pod. Veľa vecí sa musí zmeniť, aby takýto systém fungoval čo najlepšie! Tréningový manuál pre učiteľov 11

12 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Atraktívnosť tohto modelu spočíva v tom, že dovoľuje nárast spotreby. Preto umožňuje pokračovať v rozvoji tým, ktorí sú chudobní a aj tým, ktorí sú už bohatí a aj naďalej si chcú užívať benefity vysokej životnej úrovne. Myšlienky nového systému vytvárajú pevný základ pre zelenú ekonomiku, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou medzi ekonomickými expertmi od Kalifornie až po Beijing. Existuje teda spôsob, ktorý nám umožňuje žiť ekologicky udržateľne a zároveň sa rozvíjať. Treba však mať na pamäti, že filozofia tohto rozvoja je úplne iná ako princípy, na ktorých momentálne funguje svet. Súčasný model rozvoja v krajinách ako Afrika, vidiecka India a Čína je zameraný na zlepšovanie poľnohospodárskej ekonomiky. Problémom je, že zakladať ekonomický rozvoj na poľnohospodárstve nikde na svete neviedlo k úspechu a určite to nie je ani spôsob akým zbohatol západ. Vyvinuli sme priemysel a otázka preto znie: O aký typ rozvoja sa máme globálne usilovať, aby nám zabezpečil férový život na zdravšej planéte? Vybudovanie ekonomík založených na modeli uzavretého systému ponúka vyššiu kvalitu života pre všetkých, bez nezmyselného vyhadzovania planéty do smetného koša. To je trvalo udržateľný rozvoj! Kresba: Marian Horváth 12 Tréningový manuál pre učiteľov

13 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Predstava o budúcnosti Zamyslite sa a opíšte budúcnosť v roku 2050 podľa nasledujúceho diagramu: Sú tieto dve verzie budúcnosti identické alebo rozdielne? Ak sa odlišujú, potom sa zamyslite nad tým, prečo je to tak? Čo by sa malo stať, aby sa váš ideálny svet stal skutočnosťou? Akú úlohu v tomto procese zohráva škola? Tréningový manuál pre učiteľov 13

14 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Zmena myslenia Vašou úlohou je spojiť týchto deväť bodov štyrmi rovnými čiarami, bez toho, aby ste pritom zdvihli pero. Nezamýšľajte sa zbytočne dlho nad úlohou správna odpoveď je na konci. X X X X X X X X X Nepodarilo sa vám splniť úlohu? Položte si nasledujúce otázky a zistíte prečo: Čo vás obmedzovalo pri hľadaní riešenia? Boli to stanovené inštrukcie alebo vnútorné pravidlá? Ako ste vnímali obrazec ako deväť bodov alebo ako štvorec? Aký význam má táto aktivita z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja? Ako súvisí výrok Alberta Einsteina Nikdy nevyriešite problém spôsobom myslenia, ktorý spôsobil tento problém. s riešením tejto úlohy? 14 Tréningový manuál pre učiteľov

15 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Výrobný proces Pokúste sa načrtnúť život ľubovoľného výrobku, ktorý bežne používate (napríklad mobilu, časti oblečenia alebo stoličky), od jeho narodenia až po hrob. Svoj náčrt porovnajte s diagramom na obrázku 4. Potom si prečítajte nasledovné otázky. V odpovediach k aktivitám nájdete na konci manuálu stručný komentár. 1. Zahrnuli ste do svojho náčrtu odpad? Nielen odpad, ktorý vzniká pri ťažení a spracovaní prírodných zdrojov, ale aj odpad z celého výrobného procesu odpadovú vodu, energiu a podobne? Ak nie, včleňte ho do svojho diagramu. 2. Zahrnuli ste do svojho náčrtu recykláciu? Ak áno, viete aká časť výrobku sa skutočne zrecykluje? Je recyklácia dobrým riešením, alebo sa výrobok nakoniec aj tak stane odpadom? 3. Zahrnuli ste do svojho náčrtu ľudí? Počas výroby produktov sa nemrhá iba s prírodnými zdrojmi. Ako je to s ľudskou prácou? 4. Existuje nejaký súvis medzi načrtnutým systémom a súčasným stavom životného prostredia na našej planéte? 5. Čo spôsobilo vznik odpadového systému výroby produktov? Tréningový manuál pre učiteľov 15

16 LEKCIA 1: SKÚMANIE POJMU TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Biologický proces Keby sa výroba produktov riadila princípmi, podľa ktorých funguje príroda, ako by ste prekreslili život výrobku z predchádzajúcej aktivity? Svoj náčrt porovnajte s týmto diagramom: 16 Tréningový manuál pre učiteľov

17 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 17

18 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 18 Tréningový manuál pre učiteľov

19 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Predchádzajúca kapitola načrtla problematiku trvalo udržateľného rozvoja. Nasledujúca sa sústreďuje na to, ako mladých ľudí presvedčiť, ako odpovedať na novú výzvu a čo by mali školy robiť pri zabezpečení výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju (ďalej VTUR). Väčšina textov, ktoré sú napísané o výchove k TUR je pomerne komplikovaná. Táto kapitola sa drží hesla stručne a jednoducho s cieľom povzbudiť zaneprázdnených učiteľov k príprave efektívnych programov VTUR vo svojich školách. To, že vysvetlenie bude jednoduché však neznamená, že bude povrchné. Počas našej snahy učiť mladých ľudí o trvalo udržateľnom rozvoji sa objavuje jeden základný problém. Keď hovoríme, že svet je v ekologickej kríze, pre mladých ľudí z bohatých krajín sveta, Slovensko nevynímajúc, je veľmi ťažké pochopiť, o čo vlastne ide. Napokon, čo vidia každý deň pri pohľade z okna? Áno, sú tam nejaké problémy možno zápach z dopravy v meste alebo znečistená rieka a, samozrejme, veľa smetí a odpadkov. Všeobecne sa im Slovensko spolu so zvyškom Európy nejaví až tak neudržateľne. Mladí ľudia si môžu pozrieť štatistiky a filmy o životnom prostredí v iných krajinách, ale väčšinou nevnímajú, že sa to týka aj ich samotných. Čo je výchova k trvalo udržateľnému rozvoju? Prvá otázka, samozrejme, znie, čo je výchova k TUR? Podľa Dekády OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Výchova k TUR sa snaží o dosiahnutie blahobytu spoločnosti v súlade s trvalo udržateľným rozvojom prostredníctvom výchovy a vzdelávania ľudí tak, aby prijali zodpovednosť na vytváraní trvalo udržateľnej budúcnosti. Definícia je pomerne jasná! Vytvorenie efektívneho programu VTUR, ktorý v mladých ľuďoch zanecháva pocit zodpovednosti za budúce generácie, je však oveľa náročnejšia úloha. Odborníci na výchovu k TUR vytvorili rôzne kritériá, podľa ktorých si školy môžu zmerať svoj pokrok smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Väčšinou ide o stanovenie určitých úrovní TUR, s ktorými sa škola porovnáva. Najčastejšie ide o tri úrovne: začínajúca škola, škola dosahujúca pokrok, trvalo udržateľná škola. V nasledujúcej časti sa na každú z uvedených úrovní pozrieme cez šesť základných oblastí, ktoré školy musia v snahe o trvalo udržateľný rozvoj brať do úvahy: prístup k trvalo udržateľnému rozvoju, prístup k budúcnosti, obsah vzdelávania, prístup k učeniu, spôsob riadenia, vedenie školy.. Prístup k trvalo udržateľnému rozvoju Začínajúca škola vníma TUR ako ochranu prírody. Mladých ľudí podporuje k individuálnym aj rodinným aktivitám zameraným na znižovanie dopadu na životné prostredie ako celok. Väčšinou má prírodné záhrady, environmentálne krúžky, podporuje recykláciu, zapája sa do rôznych projektov a iniciatív (dni bicyklovania do školy, zbieranie smetí a množstvo ďalších aktivít). Táto úroveň je nevyhnutná, ale nie postačujúca. TUR je viac ako len príroda a určite viac ako len zmena v správaní jednotlivca. Škola dosahujúca pokrok vidí TUR viac systematicky. Uvedomuje si, že pokiaľ máme žiť v budúcnosti trvalo udržateľne, potom zmenu potrebujú aj jednotlivé systémy, nielen správanie jednotlivcov. TUR znamená, že vláda a obchod zmenia spôsob získavania energie, zabezpečovania potravín alebo cenového zvýhodňovania ekologickejšieho cestovania. Ide ďalej ako len po morálne rozhodnutia mladých ľudí. V tomto štádiu sa riadi heslom urobme naše súčasné systémy zelenšími. Snaží sa o to, aby sa TUR stal normálnou súčasťou školy. Trvalo udržateľná škola si uvedomuje, že naše súčasné systémy sú natoľko poškodené, že ich potrebujú nahradiť úplne nové. Ohliadnuc sa za predošlou kapitolou, ide o školu, ktorá pochopila, že lineárne ekonomické systémy nikdy nebudú fungovať v prospech našej planéty. Že potrebujeme nové kruhové ekonomické systémy. Ak budú školy nasledovať tento prístup, potom TUR prenikne do všetkého, čo robia! Prístup k budúcnosti Začínajúca škola pravdepodobne stavia svoj prístup na klasickom katastrofickom scenári. Ten hovorí o tom, že svet je v totálnom chaose a pokiaľ niečo rýchlo nespravíme, planéte hrozí viacnásobná katastrofa, ktorá môže viesť k úplnému ekologickému kolapsu. Ide o veľmi tragicky ladený prístup, ktorý si kladie za cieľ vyplašiť ľudí k činom. Súčasne však pribúda počet výskumných prác ako aj praktických skúseností dokazujúcich, že strašenie ľudí o hrozbe v budúcnosti jednoducho nefunguje. Je to väčšinou preto, že environmentálne katastrofy vnímame ako niečo, čo sa stane v ďalekej budúcnosti, alebo v inej krajine. Zdá sa nám tiež málo pravdepodobné, že sa nás to dotkne, alebo že pocítime ich následky. Prístup založený na vzdialenom strachu preto nefunguje. Škola dosahujúca pokrok si samozrejme uvedomuje, že planéta sa zmieta v problémoch. No súčasne začína vnímať potrebu novej vízie, ktorá by mala preniknúť do nášho myslenia. Uvedomuje si, že potrebujeme druhý, tentoraz environmentálny výrok Mám sen, podobný tomu, ktorý vyslovil vo svojom slávnom prejave o rasizme Martin Luther King mladší. Jeho reč postrčila dopredu pozitívnu víziu o budúcnosti a viedla k radikálnej zmene. Súčasní filozofi tvrdia to isté: Optimizmus je stratégia lepšej budúcnosti. Trvalo udržateľná škola predkladá svojim žiakom obraz racionálneho optimizmu o budúcnosti. Vytvára obraz zelenej ekonomiky, v ktorej je lepšia kvalita života určená pre všetkých. Existuje presvedčenie, že ak máme prijať myšlienku trvalo udržateľného rozvoja, budeme potrebovať mladých ľudí schopných priniesť nové inovácie a nové predstavy o budúcnosti. Pozitívna budúcnosť bude postavená na technológiách, ktoré dnes ešte nepoznáme a na spôsoboch výroby, ktoré ešte neboli vymyslené! Je zaujímavé, že väčšina najväčších objavov od 19. storočia až dodnes sa prihodila viac menej náhodou. Dôkazom toho je aj internet. Nikto si pred 50 rokmi nesadol a nezačal plánovať jeho fungovanie. Čo nás teda núti myslieť si, že vieme naplánovať budúcnosť na 50 rokov dopredu? Aj keď lepšiu budúcnosť nedokážeme detailne naplánovať, môžeme v ňu veriť a vštepovať ju mladým ľuďom. Obsah vzdelávania Začínajúca škola vyučuje o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci predmetov ako je Biológia a Geografia. Zameriava sa prevažne na vedomosti z oblasti ekológie. Ide o základný prístup, ktorý je zároveň dôležitým východiskovým bodom. Škola dosahujúca pokrok si začína uvedomovať, že výchova k Tréningový manuál pre učiteľov 19

20 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU trvalo udržateľnému rozvoju by sa nemala obmedzovať iba na niekoľko predmetov. Že ide o viac ako len učenie sa o prírode. Vidí, že VTUR obsahuje aj sociálny a ekonomický aspekt a týka sa všetkých predmetov. Okrem obsahu samotného predmetu uvažuje aj nad kľúčovými témami trvalo udržateľného rozvoja. Trvalo udržateľná škola pravdepodobne celé kurikulum a proces výučby sústredí okolo témy trvalo udržateľného rozvoja, nie okolo predmetov. Uplatňuje holistický prístup k tomu čo a ako sa mladí ľudia učia. Do výučby zapája lokálnu aj globálnou komunitu. Obsah vzdelávania, nech je akokoľvek členený, mal by zahŕňať základné pochopenie toho, ako fungujú kľúčové ekonomické, sociálne a ekologické systémy. Bez tejto dôležitej znalosti mladí ľudia nebudú dostatočne rozumieť hlavným problémom nášho storočia, akými sú bezpochyby aj chudoba a klimatické zmeny. Toto poznanie je základom výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju. Napriek tomu je v obsahu vzdelávania častokrát opomenuté alebo úplne chýba. Výchova k trvalo udržateľnému rozvoju a aktívne občianstvo predstavujú viac ako len zmenu správania. Ide o schopnosť robiť uvážené rozhodnutia postavené na dôkladnom porozumení a informáciách. Kľúčové témy, ktoré by mali byť súčasťou každého kurikula sú: 1. Vzájomná závislosť spoločenského, ekonomického a prírodného prostredia, v lokálnom aj globálnom merítku. Chápať že ľudia, príroda a ekonomika sú nerozviazateľne prepojené na všetkých úrovniach, od lokálnej až po globálnu. 2. Aktívne občianstvo práva a povinnosti, spoluúčasť a spolupráca. Nadobudnúť zmysel pre zodpovednosť za individuálne aj skupinové činy. Uvedomiť si vplyv týchto aktivít na prírodné prostredie a ľudskú komunitu, a to na lokálnej aj globálnej úrovni. 3. Práva a potreby budúcich generácií. Uznať, že kvalita života budúcich generácií je ovplyvňovaná (zhoršovaná alebo zlepšovaná) aktivitami a rozhodnutiami, ktoré robíme práve teraz. 4. Diverzita kultúrna, sociálna, ekonomická, biologická. Rešpektovať a ceniť si ako ľudskú (kultúrnu, sociálnu, ekonomickú), tak aj biologickú rozmanitosť. 5. Kvalita života, rovnosť a spravodlivosť. Chápať, prečo sú rovnosť a spravodlivosť nevyhnutné pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a základné potreby sú rovnaké všade na svete. 6. Udržateľná zmena rozvoj a únosnosť. Uvedomiť si, že prírodné zdroje sú obmedzené, a že tento fakt musí mať dôsledky pre životný štýl ľudí, pre ekonomické a politické priority. 7. Neistota a obozretnosť v konaní. Uvedomiť si, že existuje spektrum prístupov k riešeniu problematiky trvalo udržateľného rozvoja. Situácia sa nepretržite mení a vyvíja. Nesmierne dôležité je preto celoživotné vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia. Prístup k učeniu Rovnako dôležité ako obsah vzdelávania je to, ako sa žiaci učia o trvalo udržateľnom rozvoji. Začínajúca šklola sa prevdepodobne veľmi nezamýšľa nad tým, ako výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju prežívajú samotní žiaci. Väčšina času z vyučovacej hodiny je ovládaná a riadená učiteľom. Škola dosahujúca pokrok začala uvažovať nad tým, že mladí ľudia potrebujú pre život v budúcnosti nadobudnúť rad dôležitých kompetencií (spôsobilostí). Čo však nie je možné, ak celý svoj školský život presedia v lavici, vnímajúc učiteľa ako experta. Prístup k učeniu sa preto viac orientuje na študenta, obsahuje viac skupinovej práce, projektových aktivít, rovesnícke hodnotenie a podobne. Táto škola sa do vyučovania snaží zapojiť aj lokálnu komunitu uvedomujúc si, že žiaci sa neučia iba v škole a od učiteľov, ale tiež jeden od druhého a od spoločnosti ako takej. Trvalo udržateľná škola je tá, v ktorej všetci učitelia, rodičia a komunita májú jasnú predstavu o kompetenciách, ktoré chcú odovzdať svojim žiakom. Škola sama predstavuje učiacu sa spoločnosť 20 schopnú prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam v príprave mladých ľudí pre novú zelenú budúcnosť. Táto budúcnosť bude celkom určite potrebovať kreatívnych, inovatívnych ľudí, ktorí dokážu pracovať samostatne, ale tiež v kolektíve, rozmýšľajú flexibilne a vedia sa prispôsobiť neustálym zmenám. Svet bude potrebovať sebavedomých ľudí, ale tiež systém, v ktorom každý uplatní svoj potenciál, systém v ktorom je každý človek dôležitý. Spôsob riadenia Táto časť nehovorí o systémoch riadenia, ale o tom, že prístup školy k trvalo udržateľnému rozvoju sa odráža v manažmente budov, pozemkov a ostatných oblastiach prevádzky školy. Začínajúca škola sa z aspektov trvalo udržateľného rozvoja pravdepodobne zaoberá recykláciou, úsporou energie, realizáciou kampaní v súvislosti s cestovaním do školy alebo sadením stromčekov. Aj tieto aktivity sú samozrejme dôležité, avšak škola dosahujúca pokrok si navyše vytvorí vlastnú stratégiu a stanoví si špecifické ciele, napríklad v oblasti energie (elektriny a kúrenia), dopravy do školy a v škole, stravovania, vody, školských pozemkov, odpadu a ďalších. Táto škola sa tiež snaží vyčleniť určité financie na zlepšenie niektorých oblastí školského života smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Trvalo udržateľná škola ide ešte ďalej a nezostáva iba pri stratégiách, plánoch, cieľoch a financovaní. Má jasnú predstavu o tom, aký druh udržateľnosti chce dosiahnuť. Snaží sa nastaviť celý systém prevádzky a vzdelávania v škole na trvalo udržateľný rozvoj. V takejto škole sa postupne: 1. znižuje množstvo energie odoberané zo siete, tam kde je to možné si školy (odborné/priemyselné) vyrábajú vlastnú energiu; 2. minimalizuje množstvo vody čerpané z externých zdrojov, ako aj množstvo odpadovej vody a splaškov odvedených na úpravu vody; 3. stúpa množstvo organického odpadu zhodnoteného kompostovaním, pokiaľ je to možné až na 100 %; 4. zvyšuje biodiverzita školských a verejných pozemkov; 5. klesá uhlíková stopa školskej prepravy, pokiaľ možno na nulu; 6. znižuje odpad odvezený na skládky, pokiaľ možno na nulu; 7. používajú primárne prírodné suroviny a materiály iba v prípade, že sú súčasťou biologického cyklu poháňaného obnoviteľnými zdrojmi; 8. nakupujú výrobky, ktoré demonštrujú uzavretý cyklus a tam kde je to možné si škola namiesto kupovania výrobky prenajíma. Trvalo udržateľná škola si uvedomuje, že TUR musí byť súčasťou celého kurikula, no zároveň sa musí odrážať aj v prevádzke budov a pozemkov školy. Mladí ľudia, ktorí síce v školských laviciach počúvajú o pozitívnej zmene, ale iný príklad vidia v samotnom školskom prostredí (ako učitelia cestujú do školy, ako škola nakladá s odpadom a podobne), si domov odnášajú to, čo vidia, nie to, čo počujú. Školské prostredie preto zohráva pri učení o a pre trvalo udržateľný rozvoj veľmi dôležitú úlohu! Vedenie školy Zabezpečenie výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju školou ako celkom si vyžaduje podporu jej vedenia. Začínajúca škola má pravdepodobne vedenie, ktoré ešte nechápe dôležitosť vzdelávania mladých ľudí k trvalo udržateľnému rozvoju. Výchova k TUR je realizovaná jedným prípadne dvomi nadšenými učiteľmi. Niekedy s podporou riaditeľa, no väčšinou, a preto aj menej úspešne, bez jeho podpory. Pozitívom však je, že škola začala. Škola dosahujúca pokrok má vedenie, ktoré už začalo rozpoznávať význam a možnosti výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju Tréningový manuál pre učiteľov

21 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU propaguje napríklad zapojenie sa do programu Ekoškoly, vytvorilo funkciu koordinátora, podporuje vytvorenie školskej politiky v oblasti kurikula a manažmentu. Trvalo udržateľný rozvoj sa postupne stane integrovanou súčasťou školského myslenia, čo sa premietne aj do získavania financií pre tieto účely. V trvalo udržateľnej škole vedenie, pri formulovaní vízie školy a pri reorientácii na výchovu k trvalo udržateľném rozvoju, spolupracu- je so všetkými miestnymi autoritami. Podporuje integráciu TUR do kurikula a prevádzky školy. Vedenie aktívne povzbudzuje personál, zriaďovateľa a študentov k spoluúčasti. Trvalo udržateľný rozvoj je veľmi výrazným prvkom života a práce školy. Výmena medzi školou a komunitou je intenzívna a obojsmerná. Záväzok a orientácia školy na trvalo udržateľný rozvoj je hlboko zapustená v jej morálke a správaní. Kresba: Ladislav Vojtuš Tréningový manuál pre učiteľov 21

22 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Kde sa práve nachádzame? Prvým krokom pri zavádzaní trvalo udržateľného rozvoja do práce a života školy je zistiť súčasný stav v rámci každej z nasledujúcich oblastí: Prístup k TUR Prístup k učeniu Prístup k budúcnosti Spôsob riadenia Obsah vzdelávania Vedenie školy Jednou z metód, ktoré vám pritom môžu pomôcť je tzv. SWOT analýza, v ktorej zisťujete: silné stránky (Strengths), ktoré napomáhajú trvalo udržateľnému rozvoju školy, predstavujú dobrý odrazový mostík pre budúce kroky (napr. flexibilné kurikulum, školský pozemok vybavený vonkajšou učebňou, fungujúci eko-krúžok); slabé stránky (Weaknesses), ktoré škole bránia na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju (napr. slabá podpora riaditeľa, striktné kurikulum); príležitosti (Opportunities), ktoré škole môžu v budúcnosti pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja (napr. programy podporujúce výchovu k TUR Ekologická stopa, Zelené školy); riziká (Threats), ktoré môžu školu zabrzdiť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja (napr. zmeny kurikula, financovanie). Silné stránky Slabé stránky Príležitosti Riziká Účelom SWOT analýzy je pomôcť nastaviť si reálne ciele. Nezabúdajte, že silné stránky môžu byť niekedy aj slabými! 22 Tréningový manuál pre učiteľov

23 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Kde chceme byť o päť rokov? Druhým krokom je plánovanie vytvorenie Plánu trvalo udržateľného rozvoja školy. Skúste si odpovedať na otázku: Aká by mala byť naša škola o päť rokov? Na základe brainstormingu si stanovte ciele v každej z oblastí činnosti školy. Pokiaľ je to možné, spolupracujte pri tom s kolegami, žiakmi, rodičmi a ostatnými zainteresovanými subjektmi. Vaše ciele by mali byť vypracované podľa tzv. SMART kritéria: Specific špecifické a jasné Measurable merateľné Agreed odsúhlasené všetkými Realistic realistické Timescale časovo ohraničené SMART ciele našej školy Prevádzka Zníženie spotreby elektriny na žiaka o 10 %. 100 % recyklácia papiera. Nákup recyklovaného papiera. Vytvorenie priestorov pre odkladanie bicyklov. Kurikulum Integrácia výchovy k TUR do každého predmetu Tréningový manuál pre učiteľov 23

24 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Aké máme priority? V nasledujúcom kroku si stanovené ciele rozdeľte podľa náročnosti na čas, peniaze, vynaložené úsilie a podľa vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj školy. Zistíte tak, ktoré ciele majú, aj bez vysokých finančných investícií, veľký vplyv na trvalo udržateľný rozvoj školy. Výsledky vám pomôžu určiť si krátkodobé a dlhodobé priority. Nemajú veľký vplyv na TUR, ale sú ľahko zrealizovateľné (zníženie spotreby vody). Majú veľký vplyv na TUR a zároveň si nevyžadujú vysoké investície (bicyklovanie do školy). Mali by sa zrealizovať medzi prvými. Náročnosť (čas, peniaze, úsilie) STREDNÝ MALÝ Majú veľký vplyv na TUR, ale vyžadujú si veľký investičný projekt (zmena energetickej základne). VYSOKÝ MALÝ STREDNÝ VYSOKÝ Trvalo udržateľný rozvoj 24 Tréningový manuál pre učiteľov

25 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Ako to dosiahneme? Po stanovení cieľov príde na rad otázka: Čo musíme spraviť, aby sme ich dosiahli?. Pre každý cieľ si preto napíšte opatrenia a konkrétne aktivity na ich dosiahnutie. CIELE NAŠEJ ŠKOLY 1. Integrácia výchovy k TUR aspoň do 5 vyučovacích hodín v rámci každého predmetu počas školského roka. Aktivity Využitie internetovej stánky v rámci hodín Geografie na meranie emisií oxidu uhličitého z dopravy. Využitie internetovej stránky v rámci hodín Matematiky na meranie ekologickej stopy školy. Zorganizovanie celoškolského workshopu na tému Integrácia VTUR do môjho vyučovacieho predmetu. Tréningový manuál pre učiteľov 25

26 LEKCIA 2: ÚVOD K VÝCHOVE K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Aké máme zdroje a podporu? Posledným krokom pri plánovaní je hľadanie možných zdrojov finančnej alebo materiálnej podpory. Vyplňte uvedený diagram a zistite, aké formy podpory môžete využiť pre dosiahnutie vašich plánov v rámci trvalo udržateľného rozvoja školy. Kružnice vyjadrujú úroveň podpory. Poznámka na záver Pri plánovaní nezabudnite na jednu dôležitú pomôcku KISS (Keep It Short and Simple) v každom kroku myslite na stručnosť a jednoduchosť. Stanovenie veľkého množstva komplikovaných cieľov častokrát vedie k sklamaniu z ich nenaplnenia. Plán trvalo udržateľného rozvoja školy by nemal byť príliš veľký a zložitý, inak môže skôr odrádzať ako motivovať. 26 Tréningový manuál pre učiteľov

27 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 27

28 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 28 Tréningový manuál pre učiteľov

29 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY Základnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja je poznanie aktuálnej situácie ako udržateľní alebo neudržateľní v súčasnosti sme. Bez poznania vlastného východiskového bodu je ťažké stanoviť si ciele a ešte ťažšie sledovať, ako rýchlo tieto ciele napĺňame. Jedným z hlavných nástrojov na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju je preto meranie dosahovaného pokroku. V súčasnosti existuje veľké množstvo indikátorov trvalo udržateľného rozvoja. Väčšina štátov na národnej úrovni pravidelne zhromažďuje a vyhodnocuje údaje, ktoré ilustrujú rôzne aspekty trvalo udržateľného rozvoja (napr. aké množstvo energie sa spotrebovalo, koľko odpadu sa vyprodukovalo a zrecyklovalo, koľko áut jazdí na cestách, aké percento ľudí využíva hromadnú prepravu a pod.). Štáty si zvyknú určiť tzv. headlinové indikátory kľúčové oblasti, ktoré sledujú a merajú. Vláda Spojeného kráľovstva si napríklad stanovila 68 takýchto indikátorov, ktoré zahŕňajú environmentálne indikátory (emisie oxidu uhličitého, stav biodiverzity, produkcia odpadu), ekonomické a sociálne indikátory (zločinnosť, blahobyt, vzdelanosť). Vláda SR schválila v roku 1997 súbor 125 ukazovateľov TUR (38 sociálnych, 23 ekonomických, 49 environmentálnych a 15 inštitucionálnych). K dispozícii sú doslova tisíce indikátorových a štatistických súborov, využívaných na meranie rôznych aspektov trvalo udržateľného rozvoja. Napriek tomu sa, v snahe o výpočet a hodnotenie celkového stavu trvalo udržateľného rozvoja, vyznačujú viacerými nedostatkami. Každý indikátor v zásade hovorí len o istom článku trvalo udržateľného rozvoja, o tom, či sa tento článok zlepšuje alebo naopak zhoršuje. Získané údaje sú síce nápomocné, ale z hľadiska výpočtu celkovej miery trvalo udržateľného rozvoja nie je väčšinou možné vzájomne ich spájať a vyhodnocovať. Napríklad nie je možné s určitosťou stanoviť, koľko oxidu uhličitého môže vyprodukovať jeden človek, alebo koľko odpadu musí odovzdať na recykláciu, aby sa spoločnosť ako celok správala trvalo udržateľne. Aké limity by mali byť nastavené? Je dôležité vedieť či sa spoločnosť stáva viac alebo menej trvalo udržateľnou? V jednom súbore indikátorov nemajú všetky indikátory rovnakú váhu. Niektoré sú viac, iné menej dôležité. Ako z nich potom vieme vyhodnotiť úroveň trvalo udržateľného rozvoja? Povedzme, že emisie oxidu uhličitého klesnú, no zároveň klesne percento odpadu zhodnoteného recykláciou a naopak stúpne počet áut na cestách. Vieme povedať, ako sa tieto tri údaje vzájomne vyvážia a aký to bude mať vplyv na mieru trvalo udržateľného rozvoja? Na rozdiel od spomínaných súborov, ekologická stopa predstavuje agregovaný indikátor trvalo udržateľného rozvoja. Ide o sumárny výpočet, zohľadňujúci rôzne kľúčové faktory a aspekty. Ekologická stopa je však aj veľmi účinná metafora. Myšlienka zanechávania vlastnej stopy, povedzme na piesočnej pláži, je oveľa zrozumiteľnejšia ako napríklad údaj o množstve ton CO 2 vyprodukovaných na jednu osobu ročne. Aj z tohto dôvodu sa stala výnimočne silným nástrojom a meradlom trvalo udržateľného rozvoja štátu a spoločnosti. Je tiež obľúbeným indexom, ktorý využívajú nielen vlády, ale aj rôzne organizácie a mestá pri riadení a meranní svojho trvalo udržateľného rozvoja. Výpočet ekologickej stopy Meranie ekologickej stopy je jednoduché a zároveň komplexné. Koncept ekologickej stopy vytvorili dvaja kanadskí vedci Mathis Wackernagel a William Rees, na University of British Columbia začiatkom 90. rokov 20. storočia. Úspech ekologickej stopy ako nástroja na meranie trvalo udržateľného rozvoja viedol k založeniu organizácie Global Footprint Network. Od roku 2003 organizácia vytvorila sériu Narodných účtov ekologickej stopy (National Footprint Accounts) pre rôzne krajiny sveta. Internetová stránka predstavuje jeden z kľúčových zdrojov informácií o ekologickej stope. Ekologická stopa je metóda, ktorá meria veľkosť ľudských požiadaviek na ekosystémy Zeme a porovnáva ich s ekologickou kapacitou planéty regenerovať sa. V podstate ide o výpočet vplyvu človeka na planétu Zem. Čím väčšia je stopa, tým väčší je vplyv. Väčšinou sa meria na úrovni štátov. Uvádza sa v tzv. globálnych hektároch (gha) na jedného obyvateľa danej krajiny. Ekologická stopa sa stále častejšie využíva aj na meranie trvalo udržateľného rozvoja organizácií, miest alebo konkrétnych výrobkov. Ekologická stopa sa skladá z dvoch zložiek: 1. plochy Zeme potrebnej na regeneráciu prírodných zdrojov spotrebúvaných ľudskou spoločnosťou v danej krajine a 2. plochy Zeme potrebnej na absorbciu a zneškodnenie vyprodukovaného odpadu. Výsledná ekologická stopa, plocha Zeme, je následne porovnaná s biologickou kapacitou (biokapacitou) danej krajiny. Biokapacita je celkové množstvo dostupnej produktívnej plochy pre zabezpečenie prírodných zdrojov, ktoré štát konzumuje a pre absorbciu odpadu, ktorý produkuje. Skúsme sa na to pozrieť zjednodušene. Ak vediete veľmi jednoduchý životný štýl a pre život vám stačí jedlo, oblečenie a prístrešok nad hlavou, potom vaša ekologická stopa pozostáva z plochy Zeme potrebnej na dopestovanie vlastných plodín na prípravu jedál, z plochy potrebnej na chov povedzme oviec, ktoré vám okrem mäsa a mlieka poskytnú vlnu na výrobu oblečenia, ďalej z plochy lesa potrebnej na vytvorenie prístrešku. Nesmieme zabudnúť pripočítať aj plochu potrebnú na zneškodnenie vzniknutého odpadu. Viete si predstaviť podobný životný štýl? V súčasnosti je život vo väčšine krajín oveľa zložitejší a výpočet ekostopy je preto komplikovanejší. Myšlienka je však jednoduchá a podstata výpočtu zostáva rovnaká. Porovnaním biokapacity, ktorú štát potrebuje (ekologická stopa) s biokapacitou, ktorú má k dispozícii, dostaneme údaj o trvalo udržateľnom rozvoji krajiny. Ekologická stopa Slovenskej republiky má hodnotu 4,06 gha na jednu osobu. Jej biokapacita však predstavuje 2,68 gha na osobu. Výsledkom je deficit -1,38 gha na osobu, čo znamená, že Slovensko nie je trvalo udržateľnou krajinou. Biologicky produktívna plocha Zeme sa rozdeľuje do šiesich kategórií podľa spôsobu využívania orná pôda, pasienky, vodná plocha, zastavaná plocha, hospodárske lesy (zdroj paliva, stavebného materiálu), lesy pre absorbciu uhlíka (zneškodnenie odpadu). (Viac o kategóriách sa dočítate na Údaje o jednotlivých kategóriách pochádzajú prevažne z národných štatistík zhromažďovaných pre rôzne medzinárodné organizácie. Aby Obrázok 6: Plocha jednotlivých kategórií využívania Zeme v hektároch a v globálnych hektároch (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Tréningový manuál pre učiteľov 29

30 tieto údaje mohli byť porovnávané medzi jednotlivými krajinami, sú ošetrené dvomi spôsobmi: 1. Národné údaje sú najprv vážené podľa miery produktivity územia v porovnaní s ostatnými krajinami. Orná pôda na Novom Zélande uživí na jednom hektári viac dobytka ako napríklad orná pôda v strednej Ázii, preto je aj viac vážená. 2. Druhý spôsob spočíva v štandardizovaní údajov, aby sa zabezpečilo, že každý hektár pozostávajúci z rôznych kategórií využívania Zeme reprezentuje rovnakú bioproduktivitu. Graf na obrázku 6 ukazuje ako to funguje v praxi. K dispozícii máme 11,9 miliárd geografických hektárov bioproduktívnej plochy na planéte prvý stĺpec. Avšak jeden hektár ornej pôdy je zjavne viac produktívny ako hektár vodnej plochy druhý stĺpec odráža tieto rozdiely. Globále hektáre je preto možné porovnávať z pohľadu bioproduktivity, nie z geografického hľadiska. LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY na zabezpečenie všetkých potrieb ľudstva) rýchlo stúpa. Predpokladá sa, že ak v hospodárení s prírodnými zdrojmi budeme pokračovať ako doteraz, do roku 2050 stúpne priemerná ekologická stopa jeného človeka na hodnotu približne 4,4 gha. Ide o pomerne desivý scenár. Obrázok 8: Ekologická stopa krajín na jednu osobu v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Ekologická stopa je zároveň upravená tak, aby zohľadňovala celkový import a export v danej krajine. Pri dovoze totiž štát využíva biokapacitu inej krajiny, napríklad na zabezpečenie potravín, energie alebo likvidáciu odpadu. Pri vývoze zase predáva časť svojej biokapacity iným krajinám. Na záver je potrebné uviesť, že výsledná hodnota ekologickej stopy nezahŕňa úplne celú spotrebu prírodných zdrojov, ani produkciu odpadu (jediným odpadom sú emisie oxidu uhličitého). Je to štatisticky nemožné, pretože nie všetky údaje sú dostupné. To však znamená, že ak sú niektoré z údajov podhodnotené, situácia je horšia ako ukazujú čísla. Grafy a mapy na obrázkoch 8 až 11 zdôrazňujú fakt, že ekologická stopa je veľmi názorný spôsob interpretácie vplyvu človeka na planétu Zem a že medzi jednotlivými krajinami existujú obrovské rozdiely. Graf na obrázku 8 uvádza, že Spojené štáty americké s hodnotou 8 gha na osobu sú piatou krajinou sveta s najväčšou ekologickou stopou, približne štyrikrát väčšou ako trvalo udržateľná hodnota 1,8 gha. Na úrovni jednej planéty (1,8 gha) sa nachádza Guatemala Za ňou je umiestnených ešte množstvo krajín s menšou hodnotou. Môžme teda povedať, že krajiny s ekologickou stopou nad 1,8 gha konzumujú viac ako len svoj férový podiel zdrojov. Žijú na úkor iných, aby zabezpečili svoj vlastný životný štýl. Ekologická stopa krajín Ľudstvo nežije v rámci biokapacity planéty približne od roku 1986, čo dokumentuje graf na obrázku 7. V roku 2007 (pre ktorý existujú posledné výpočty) predstavovala celková spotreba 18 miliárd globálnych hektárov (gha) pri svetovej populácii 6,7 miliárd ľudí. Priemerná ekologická stopa jedného človeka mala preto hodnotu 2,7 gha. Dostupná biokapacita však predstavovala iba 11,9 miliárd gha, to znamená 1,8 gha na osobu. Hodnotu 1,8 gha môžeme považovať za ideálnu ekostopu, férový podiel pripadajúci na jedného človeka, ktorý by v snahe o trvalo udržateľný rozvoj nemala prekračovať žiadna krajina. Ten istý graf (obrázok 7) ukazuje, že priemerná ekostopa (vyjadrená počtom zemegúľ potrebných Obrázok 9: Biokapacita krajín na jednu osobu v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Ďalší graf na obrázku 9 znázorňuje biokapacitu jednotlivých krajín. Na vrchole zoznamu sa nachádza Gabun nasledovaný Bolíviou, Mongolskom a Kanadou. USA sa nachádzajú až na 25. mieste s biokapacitou približne o polovicu menšou ako ich ekologická stropa. Tento rozdiel poukazuje na vysokú úroveň neudržateľnosti krajiny. Obrázok 7: Scenár vývoja ekologickej stopy do roku 2050 (Zdroj: 30 Množstvo podobných tabuliek, máp a grafov nájdete na stránke Stránka umožňuje koreláciu ekologickej stopy so sociálnymi a ekonomickými indikátormi. Rovna- Tréningový manuál pre učiteľov

31 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY ká stránka zároveň poskytuje možnosť sledovať, ako sa vzťah medzi jednotlivými premennými v priebehu času mení a vyvíja. Obrázok 12 poukazuje na to, že veľkosť ekologickej stopy jednotlivých regiónov úzko súvisí s úrovňou ich rozvoja. Na globálnej úrovni Porovnávaním ekologickej stopy jednotlivých krajín s férovým podielom (1,8 gha na človeka) alebo ich vlastnou biokapacitou si môžeme vytvoriť celkový obraz o trvalo udržateľnom rozvoji na globálnej úrovni. Obrázok 10: Geografické rozložnie podľa veľkosti ekologickej stopy v roku Červená dlžníci, krajiny prekračujúce kapacitu jednej planéty. Zelená kreditori, krajiny žijúce v rámci kapacity jednej planéty (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Obrázok 11: Zmeny vo veľkosti ekologickej stopy regiónov v priebehu rokov (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Veľkosť ekologickej stopy môžeme vyjadriť aj počtom planét. Koľko planét by ľudstvo potrebovalo na zabezpečenie všetkých prírodných zdrojov pri určitej úrovni konzumu a produkcie odpadu? Súčasná ekologická stopa človeka predstavuje 2,7 gha, ale k dispozícii má len 1,8 gha. To znamená, že biologickú kapacitu planéty prekračujeme o 50 % a využívame plochu zodpovedajúcu 1,5 planétam. Inými slovami povedané, planéta by potrebovala jeden rok a šesť mesiacov na obnovenie zdrojov skonzumovaných ľudstvom počas predchádzajúceho roka. Ak by sme všetci žili napríklad ako priemerný Američan, pre zabezpečenie všetkých našich potrieb by sme potrebovali takmer 4,5 planét. Práve táto myšlienka napríklad podnietila organizáciu WWF k realizácii kampane Jedna živá planéta (One Planet Living Je zaujímavé a snáď aj trochu povzbudzujúce, že netrvalo udržateľne sa ľudstvo začalo správať iba v roku Vtedy sme prvýkrát začali spotrebovávať viac zdrojov ako nám poskytuje jedna planéta Obrázok 12: Porovnanie Ekologickej stopy s Indexom ľudského rozvoja v roku 2007 (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Obrázok 13: Porovnanie ekologickej stopy ľudstva a biologickej kapacity Zeme (Zdroj: Atlas ekologickej stopy 2010). Tréningový manuál pre učiteľov 31

32 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY (obrázok 13). Stalo sa tak iba 25 rokov dozadu, čo v histórii vývoja ľudskej spoločnosti nepredstavuje dlhé obdobie. Aj v roku 1986, samozrejme,existovali medzi krajinami obrovské rozdiely. Napriek tomu nám to dáva nádej, že pri správnej politickej a ekonomickej vôli budeme schopní opäť žiť v rámci limitov jednej planéty. Ako je však môžné konzumovať zdroje viac ako jednej planéty, keď v skutočnosti máme iba jednu? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Povedzme, že ste dosť bohatý a v banke máte uloženú veľkú sumu peňazí. Nemusíte ďalej pracovať, stačí vám žiť z úrokov nadobudnutého majetku. Zo základného kapitálu nečerpáte ani cent. Akonáhle by ste z neho začali ukrajovať, ťažkosti na seba nenechajú dlho čakať. Podobne je to aj s prírodným kapitálom. V súčasnosti môžeme využívať viac zdrojov ako nám poskytuje jedna planéta iba preto, že čerpáme z jej kapitálu namiesto toho, aby sme spokojne žili z úrokov. Ďalším z možných spôsobov interpretácie ekologickej stopy je tzv. Celosvetový deň prekročenia (Global Overshoot Day). Na základe výpočtu množstva prírodných zdrojov (biokapacity), ktoré sú dostupné počas daného roka, vieme vypočítať, kedy ľudstvo začne čerpať zo základného prírodného kapitálu a prekračovať kapacity jednej planéty. V roku 2008 bol týmto dňom 23. september a v roku 2009 to bol 25. september. Avšak v roku 2010 bol tento deň vypočítaný už na 31. august. Jednoducho povedané, situácia sa zhoršuje. Je to ako keby ste si 1. januára naplnili komoru zásobami a už koncom augusta zistíte, že je prázdna. To určite nie je dobrá správa. Niekoľko upozornení Ekologická stopa je zaujímavá metóda merania trvalo udržateľného rozvoja, využívaná na rôznych úrovniach po celom svete. Príkladom je vláda vo Walse, ktorá ekostopu využíva ako tzv. headlinový indikátor, vláda v Švajčiarsku a Japonsku zase ako jeden z národných indikátorov. Stále viac sa využíva na meranie trvalo udržateľného rozvoja firiem, podnikov, miest, výrobkov, domácností, ale aj organizácií akými sú školy. Na druhej strane sa ozývajú kritici metodiky výpočtu ekologickej stopy, preto na tomto mieste uvádzame niekoľko sporných otázok, ktoré treba vziať do úvahy. Výpočet ekologickej stopy je relatívne zložitý proces. V súčasnosti existuje veľké množstvo jednoduchých kalkulátorov, ktoré väčšinou poskytujú iba veľmi všeobecný údaj. Nie sú dostatočne podrobné, aby sme sa nimi mohli riadiť. Napriek tomu môžu predstavovať zábavnú formu oboznámenia sa s hlavnou myšlienkou ekologickej stopy. Skutočne efektívne a komplexné kalkulátory sú založené na prepočtoch pre konkrétnu krajinu. Na stránke nájdete kalkuátory ekologickej stopy pre približne 15 krajín sveta, pričom neustále pribúdajú nové. Zároveň treba dodať, že ani ekologická stopa nie je najdokonalejším indikátorom trvalo udržateľného rozvoja. Nezahŕňa všetky jeho aspekty. Ide predovšetkým o environmentálne meradlo, ktoré sa nevzťahuje k dvom ostatným pilierom (ekonomickému a sociálnemu). Nezahŕňa tiež napríklad spotrebu neobnoviteľných zdrojov energie uhlia, ropy a zemného plynu, alebo mieru degradácie ekosystémov napríklad vysušovanie mokradí a podobne. Napriek tomu, naše vlastné prežitie závisí od zabezpečenia stravy, oblečenia a príbytku zo zdrojov planéty! To to je jedna zo zásadných vecí, ktoré si potrebujeme uvedomiť a na ktorú ekologická stopa veľmi zrozumiteľne a jasne poukazuje. Kresba: Marian Horváth Pozerám, že zase jedna planéta, ktorá to ženie do extrému......škrtám zo zoznamu! 32 Tréningový manuál pre učiteľov

33 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY Rozvoj alebo drancovanie biodiverzity? Pozorne si preštudujte graf a popíšte vzťah medzi rozvojom (vyjadreným ako Index ľudského rozvoja) a veľkosťou ekologickej stopy. Aký odkaz podľa vás tento graf nesie, pozitívny alebo negatívny? Aké riešenia by ste navrhli? Zabezpečuje váš návrh pokračovanie rozvoja a zároveň ekologickú udržateľnosť? Tréningový manuál pre učiteľov 33

34 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY Zlepšenie alebo zhoršenie? Na základe uvedených grafov popíšte trend vývoja na Slovensku a v ďalších krajinách z hľadiska ekologickej stopy a biokapacity. Následne prediskutujte šance vášho riešenia (z predchádzajúcej aktivity) na úspech. Podobné grafy rôznych krajín nájdete na webovej adrese: php/gfn/page/footprint_for_nations/ ANGLICKO USA NEMECKO ČÍNA SLOVENSKO NEPÁL 34 Tréningový manuál pre učiteľov

35 LEKCIA 3: KONCEPT EKOLOGICKEJ STOPY Bohatý alebo chudobný? V bodoch uveďte, čo všetko možno vyčítať z tohto grafu: Ako by ste sformulovali správu, ktorú nám chce graf povedať? Dáva nám nejakú nádej? Ekostopy rozvojových krajín, obzvlášť v Afrike, sú menšie ako férový podiel na jedného človeka. S vyspelosťou sa však spája aj väčšia stopa. Ako by podľa vás mali bohatšie krajiny znížiť svoju ekostopu, aby dovolili rozvojovým krajinám zvýšiť ich vlastnú? Tréningový manuál pre učiteľov 35

36 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 36 Tréningový manuál pre učiteľov

37 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 37

38 LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s britskými expertmi pripravila pre školy inovatívny edukačný program, prvý svojho druhu na Slovensku, s názvom Ekologická stopa. Celosvetovo majú možnosť vypočítať si svoju ekologickú stopu zatiaľ iba školy v Anglicku, Austrálii, Rakúsku a Českej republike. Program je odporúčaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Slúži ako moderný nástroj pre medzipredmetové vyučovanie environmentálnej výchovy. Učiteľom poskytuje námety pre projektové vyučovanie a využitie IKT vo vyučovacom procese. Žiakom sprostredkúva nové vedomosti pomocou hravých aktivít. Edukačným cieľom je pochopiť vplyv našich každodenných aktivít na životné prostredie. Skúmať vlastné možnosti a hľadať správne voľby. Šíriť myšlienky ekologickej stopy v školských laviciach a zanechávať v mladých ľuďoch stopy zodpovednosti za svoj domov, za planétu Zem. Cieľovou skupinou sú učitelia a žiaci všetkých škôl na Slovensku. Zapojiť sa môže každá materská, základná alebo stredná škola. Program prebieha v interaktívnom prostredí portálu Základom je internetový kalkulátor počítajúci ekologickú stopu školy, vplyv školy na planétu Zem, v ôsmich hlavných kategóriách spotreby: 1. Elektrina 5. Odpad 2. Kúrenie 6. Doprava 3. Voda 7. Budovy a pozemky 4. Stravovanie 8. Nákup a vybavenie Štruktúra portálu Dizajn a štruktúra portálu školského programu Ekologická stopa sú prispôsobené potrebám učiteľa tak, aby slúžili ako učebná pomôcka a umožňovali prehľadnú navigáciu pri práci v programe. Portál pozostáva z dvoch častí verejnej a užívateľskej. 1. Verejná časť prístupná všetkým návštevníkom portálu (obrázok 14). Poskytuje všeobecné informácie o metodike výpočtu ekologickej stopy, umožňuje vypočítať si vlastnú ekologickú stopu, prezentuje výsledky počítania a práce zapojených škôl. Pozostáva z nasledovných stránok: Registrácia do programu je bezplatná a otvorená od septembra Školu registruje učiteľ vyplnením on-line registračného formulára na kedykoľvek počas roka. Na základe úspešnej registrácie je škole pridelené jedno prihlasovacie meno a heslo, platné po celú dobu trvania programu. Učiteľ, ktorý uskutočnil registráciu je ďalej uvádzaný ako kontaktná osoba, oprávnená poskytnúť prihlasovacie údaje školy ostatným pedagógom a využívať možnosti programu: internetový kalkulátor a metodiku pre výpočet ekologickej stopy školy, interaktívnu učebnú pomôcku pre praktické vyučovanie environmentálnej výchovy, súbor 50 vzdelávacích aktivít osobitne pre materské, základné a stredné školy s odkazom na konkrétne predmety a tematické celky učiva, certifikát ekologickej stopy školy a logo programu ako nástroj environmentálneho hodnotenia a medializácie školy. Certifikát ekologickej stopy je pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia udelený každej škole, ktorá si do 5. júna daného školského roka vypočíta svoju ekologickú stopu vo všetkých kategóriách. Prvý certifikát získalo v školskom roku 2009/2010 spolu 94 slovenských škôl. O dosiahnutom úspechu sú zriaďovatelia certifikovaných škôl informovaní prostredníctvom informačných listov. V súčasnosti je do programu zapojených 510 škôl z celého Slovenska (február 2011). Zoznam všetkých registrovaných, aktívnych a certifikovaných škôl, ako aj vyhľadávanie podľa krajov, okresov, obcí a druhov škôl sa nachádza na portáli programu v časti Ekostopy škôl. Okrem elektronických materiálov program ponúka tlačené publikácie: Pracovné listy pre školy v slovenčine a v angličtine, Teoretické inšpirácie pre učiteľa, Hracie karty protikladov a ďalšie. V školskom roku 2010/2011 zároveň pod názvom Hodina s ekostopou prebieha súťaž pre pedagógov o najlepšiu aktivitu na tému ekologická stopa. 38 Obrázok 14: Hlavná stránka portálu školského programu Ekologická stopa. Čo je ekologická stopa podáva základné informácie o koncepte ekologickej stopy, princípy výpočtu ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme, veľkosť ekologickej stopy ľudstva a štátov. Tvoja ekologická stopa obsahuje jednoduchú kalkulačku pre výpočet ekologickej stopy jednotlivca v oblastiach: Domácnosť, Stravovanie, Doprava, Nakupovanie, Odpad. Ekologická stopa školy informuje o zameraní školského programu, o podmienkach a prínosoch registrácie školy do programu. O programe predstavuje členov pracovného tímu, konzultantov a pedagógov, ktorí sa podieľali na príprave programu. Informuje o zdroji financovania programu. Ekostopy škôl zobrazuje Registrované školy zaregistrované do programu; Aktívne školy ktoré si vypočítali svoju ekologickú stopu; Certifikované školy ktorým bol udelený certifikát. Školy je možné filtrovať podľa kraja, okresu, obce, druhu a veľkosti ekologickej stopy. Kliknutím na názov školy sa zobrazujú informácie o škole a jej výsledky aktuálna ekostopa školy, certifikované ekostopy školy a ich vzájomná bilancia. Novinky informuje o aktuálnych novinkách v rámci realizácie programu (vyhlásenie súťaží, tlačové správy, informácie o zmene metodiky a pod.). Zobrazuje tiež články vystavené samotnými školami. 2. Užívateľská časť prístupná iba zaregistrovaným školám (obrázok 15). Poskytuje návod pre prácu s portálom, prístup k internetovému kalkulátoru pre výpočet ekologickej stopy školy, metodiku počítania, nástroj pre interpretáciu výsledkov, možnosť prezentácie školy prostredníctvom krátkych článkov, súbor vzdelávacích aktivít a ďalšie podporné materiály. Pozostáva z nasledovných stránok: Profil školy umožňuje upraviť kontaktné údaje, zmeniť prihlasovacie heslo, vložiť fotografiu a krátku informáciu o škole, ktorá sa následne zobrazí kliknutím na názov školy vo verejnej časti portálu. Tréningový manuál pre učiteľov

39 LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA 10. Program ako nástroj environmentálneho hodnotenia a medializácie môže využívať každá škola. Certifikát ekologickej stopy jej bude udelený v každom školskom roku na základe splnenia jediného kritéria. Školy s najnižšou ekostopou alebo školy, ktorým sa podarilo znížiť svoju ekologickú stopu, budú vecne a zároveň verejne ocenené. Obrázok 15: Stránka zobrazujúca sa po prihlásení školy na portáli školského programu Ekologická stopa. Ako na to obsahuje 10 krokov, ako postupovať pri práci s portálom: 1. Prečítajte si Čo je ekologická stopa? Oboznámte sa so štruktúrou a možnosťami stránky. Všetky inštrukcie, formuláre, vzdelávacie aktivity a doplnkové informačné zdroje sú pre vás k dispozícii v sekcii Dokumenty. 2. Nazrite do internetového Kalkulátora pre výpočet ekologickej stopy školy, pozostávajúceho z ôsmich kategórií. Rýchly návod vás v rámci každej kategórie navedie na aktivity pre žiakov, pomocou ktorých získate údaje potrebné k výpočtu stopy vašej školy. Ak si napriek tomu neviete s niečím poradiť, kliknite na Mám otázku. 3. Predstavte program Ekologická stopa vašim žiakom. Na uvedenie do problematiky využite internetovú hru Tvoja ekologická stopa. Spoločne si potom naplánujte, ako budete postupovať pri zbere údajov pre výpočet ekologickej stopy školy. 4. Zozbierané údaje vložte priamo do on-line Kalkulátora. Za každou vyplnenou kategóriou kliknite kurzorom na Vypočítať kategóriu pre priebežné zobrazovanie výsledkov. Po vložení údajov do všetkých kategórií nezabudnite kliknúť na Uložiť ekostopu pre uloženie vypočítanej stopy. S využitím dataprojektora môžu žiaci všetko sledovať na premietacom plátne, akoby v priamom prenose. Údaje o škole zadávané do internetového kalkulátora sú použité výhradne na výpočet ekostopy školy. Nie sú prístupné pre iných užívateľov, čím je zabránené ich zneužitiu. Zverejnená je len informácia o výslednej ekostope školy! 5. V sekcii Naša ekostopa sa následne dozviete, čo znamená aktuálna veľkosť ekologickej stopy vašej školy. Preskúmate, čo spoločnými silami zvládnete urobiť pre jej zníženie a naplánujete si dokedy a ako to zrealizujete. 6. Po uskutočnení vášho Akčného plánu si ekologickú stopu školy vypočítajte ešte raz. Zistite, či sa vám ju podarilo hoci aj o malý kúsok zmenšiť. Pripravte si nový, ešte akčnejší plán a opakujte rovnaký postup. 7. Prostredníctvom sekcie Novinky sa vždy podeľte o získané skúsenosti. Svoje osvedčené tipy na zníženie ekologickej stopy ponúknite ostatným školám a návštevníkom stránky. 8. Námety pre zábavno-poučné vyučovanie s témou ekologickej stopy nájdete v Dokumentoch časť Aktivity. Sú vypracované pre každú oblasť ekologickej stopy, zvlášť pre materské, základné a stredné školy, a tiež pre konkrétne tematické celky daného učiva. 9. Program ako interaktívnu učebnú pomôcku môže využívať každý učiteľ školy s rôznymi triedami žiakov počas celého školského roka. Údaje vložené do Kalkulátora je možné ukladať, a tým ekologickú stopu školy stále aktualizovať. Všetky uložené výpočty sa nachádzajú v Histórii ekostôp. Kalkulátor počíta ekologickú stopu školy v ôsmich kategóriách spotreby: Elektrina, Kúrenie, Voda, Stravovanie, Odpad, Doprava, Budovy a pozemky, Nákup a vybavenie. Každá kategória je spracovaná rovnakým spôsobom a pozostáva z troch hlavných častí (obrázok 16): Formulár kalkulátora definuje druh informácií potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy a obsahuje aktívne okná pre vpisovanie zistených údajov. Rýchly návod poskytuje stručnú metodiku pre zisťovanie údajov, odpovedá na otázky: Čo zisťujem?, Kde hľadať? Ako postupovať? Mám otázku obsahuje rozšírenú metodiku, odpovedá na najčastejšie otázky, s ktorými sa pri počítaní ekologickej stopy môžu školy stretnúť. Navrhuje aktivity a metódy, ako zapojiť do zisťovania údajov samotných žiakov. Ekologická stopa školy reprezentuje vplyv školy na životné prostredie planéty. Tento vplyv je vyjadrený ako množstvo biologicky produktívnej plochy Zeme (v globálnych hektároch) potrebnej na zabezpečenie všetkého, čo v škole konzumujete a používate a tiež na zneškodnenie všetkého odpadu, ktorý v škole produkujete. Čím väčšia je vaša stopa, tým väčší je aj váš vplyv na prírodu našej planéty. Výsledkom počítania sú dve základné hodnoty: ekologická stopa školy množstvo biologicky produktívneho územia (gha) potrebného pre všetkých zamestnancov a žiakov školy, ekologická stopa na 1 osobu školy množstvo biologicky produktívneho územia (gha) potrebného pre jednu osobu školy (zamestnanca alebo žiaka). Obrázok 16: Stránka internetového kalkulátora ekologickej stopy školy. Naša ekostopa slúži na interpretáciu výsledkov školy (obrázok 17) a ich prezentáciu vo verejnej časti portálu. Pozostáva z nasledovných častí: Ekologická stopa školy na 1 osobu zobrazuje číselné a percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií na ekologickej stope školy. Zloženie ekologickej stopy školy farebne znázorňuje zloženie ekologickej stopy školy a podiel jednotlivých kategórií na jej veľkosti. Koľko planét potrebujeme? vplyv školy na životné prostredie znázorňuje prostredníctvom zemegúľ, ktoré by sme potrebovali, keby každý na Zemi žil rovnakým spôsobom ako žiaci a učitelia školy. Výsledok porovnáva s ekologickou stopou obyvateľov vy- Tréningový manuál pre učiteľov 39

40 LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA braných štátov. Na stope riešeniu pomáha pochopiť získané výsledky, radí ako získať certifikát alebo ako vypracovať plán na zníženie ekostopy školy. Pri interpretácii výsledkov je potrebné si uvedomiť: 1. Ekologická stopa školy sa vzťahuje len na čas strávený v škole. Ekologická stopa na 1 osobu školy je oveľa menšia ako priemerná stopa pripadajúca na 1 Slováka (4,06 gha). V škole totiž trávite iba časť svojho dňa, časť týždňa a časť roka. Ekologická stopa získaná v škole teda reprezentuje iba časť vašej celkovej stopy! 2. Ekologickú stopu školy je možné porovnávať s ostatnými školami. Za reprezentatívnu je považovaná ekologická stopa školy vypočítaná vo všetkých ôsmich kategóriách spotreby. Pri vzájomnom porovnávaní výsledkov medzi školami na Slovensku alebo v zahraničí je potrebné vychádzať z hodnoty ekologickej stopy na 1 osobu školy. Obrázok 17: Stránka Naša ekostopa interpretujúca výsledky školy. Novinky slúži na komunikáciu pracovného tímu so zaregistrovanými školami, na informovanie o aktuálnych novinkách programu. Registrované školy majú k dispozícii jednoduchý textový editor, pomocou ktorého môžu vystavovať vlastné články s nasledovným zameraním: správy z merania ekologickej stopy vašej školy; informácie o aktivitách, projektoch alebo podujatiach, ktoré ste zrealizovali v rámci programu Ekologická stopa; vlastné skúsenosti, nápady a tipy na zníženie ekologickej stopy školy; námety na realizáciu vyučovacej hodiny s témou ekologickej stopy, vlastné edukačné aktivity a učebné pomôcky; informácie o podujatiach alebo odkazy na zaujímavé informačné zdroje týkajúce sa ekologickej stopy. Dokumenty obsahuje užitočné dokumenty a materiály pre propagáciu školy, prácu v programe a začlenenie konceptu ekologickej stopy do vyučovacieho procesu (tabuľka 3). Tabuľka 3: Obsah stránky Dokumenty. Logo programu Certifikáty školy Publikácie Inštrukcie pre prácu s kalkulátorom Formuláre z kalkulátora Záznamy z prieskumov Ďalšie dokumenty Aktivity Užitočné odkazy Logo programu vo vysokej kvalite, ktoré si môže bezplatne stiahnuť a využívať na propagačné účely každá zaregistrovaná škola. Certifikáty školy vo vysokej kvalite, ktoré si škola môže stiahnuť a vytlačiť. Aktuálne publikácie vydané v rámci programu: Pracovné listy pre školy, Teoretické inšpirácie pre učiteľa, Plagát Kompletné inštrukcie pre výpočet ekologickej stopy školy pomocou internetového kalkulátora návody, odpovede na najčastejšie otázky, aktivity, prieskumy a formuláre pre všetkých osem kategórií ekologickej stopy. Všetky formuláre používané pri práci s internetovým kalkulátorom na výpočet ekologickej stopy školy. Prehľadné tabuľky pre zaznamenávanie údajov a výsledkov z prieskumov potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy. Akčný plán, PowerPoint prezentácie, Atlasy ekologickej stopy Námety pre zábavno-poučné vyučovanie s témou ekologickej stopy. Vypracované pre každú oblasť ekologickej stopy, zvlášť pre materské, základné a stredné školy, a tiež pre konkrétne predmety a tematické celky učiva. Doplnkové informačné zdroje zamerané na problematiku ekologickej stopy: odkazy na internetové stránky písané v slovenčine, češtine a angličtine. Kresba: Marian Horváth Komunikácia Komunikácia pracovného tímu programu smerom k školám prebieha prostredníctvom sekcie Novinky. Naopak pre komunikáciu s pracovným tímom môžu školy (registrované aj neregistrované), ale aj široká verejnosť využiť: kontaktný formulár, ktorý je k dispozícii na stránkach portálu, ovú adresu ekostopa@sazp.sk. 40 Tréningový manuál pre učiteľov

41 Odkaz v tajničke LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA Na Zemi žije približne 6,6 miliárd ľudí. Keby sme všetci žili ako priemerný Američan, nestačila by nám jedna planéta Zem. Potrebovali by sme viac ako štyri. Preto E ekologickej stopy Z Do školského programu Ekologická stopa sa môže registrovať každá materská, základná alebo stredná škola, kedykoľvek počas školského roka, pretože registrácia je Kalkulačku... EKOLOGICKÁ STOPA môžete využiť aj na predstavenie výpočtu ekologickej stopy žiakom. 3. Prostredníctvom časti... pracovný tím programu komunikuje so zapojenými školami. 4. Do programu sa škola registruje prostredníctvom Výsledky škôl si všetci návštevníci portálu môžu pozrieť v časti... ŠKÔL programu si registrovaná škola môže stiahnuť v časti DOKUMENTY. 7. Všetky uložené ekostopy školy sa nachádzajú v... EKOSTÔP. 8. Na... výsledkov školy slúži stránka NAŠA EKOSTOPA. 9. V časti... ŠKOLY môžete vystaviť informácie o vašej škole. 10. Škola, ktorá si do 5. júna daného školského roka vypočíta svoju ekologickú stopu aspoň jeden krát vo všetkých ôsmich kategóriách, získa... ekologickej stopy školy. 11. V... NÁVODE nájdete stručnú metodiku pre zisťovanie údajov potrebných pre výpočet ekologickej stopy školy. 12. Internetový kalkulátor počíta ekologickú stopu školy v ôsmich kategóriách Udeľovanie certifikátov sa koná pri príležitosti Svetového dňa... prostredia. 14. Školy, ktoré využívajú internetový kalkulátor pre výpočet svojej stopy sú v časti EKOSTOPY ŠKÔL označené ako.... Tréningový manuál pre učiteľov 41

42 LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA Veľa ciest, jeden cieľ Väčšinou existuje viacero ciest a spôsobov, ako sa dostať k vytúženému cieľu. Ak je vaším cieľom získanie certifikátu, potom stačí, ak si ekologickú stopu školy vypočítate iba jedenkrát, s jednou triedou, kedykoľvek počas školského roka (najneskôr však do 5. júna). Ekologická stopa je predovšetkým edukačný program. Je na každom učiteľovi, do akej miery a ako často ho bude využívať. Existuje preto toľko možností realizácie programu v škole, koľko učiteľov s ním pracuje. Ekostopu môžete počítať napríklad aj takto: s jednou triedou, každý mesiac s inou triedou, s viacerými triedami súčasne, pričom každá počíta inú kategóriu, jedenkrát počas školského roka, na začiatku a na konci školského roka, medzitým si pripravíte a zrealizujete akčný plán na zníženie ekologickej stopy školy a na záver porovnáte výsledky, všetky kategórie súčasne, každý mesiac jednu kategóriu. Ako by ste postupovali vy? S kým... Kedy... Ako Tréningový manuál pre učiteľov

43 Rozloženie síl LEKCIA 4: ŠKOLSKÝ PROGRAM EKOLOGICKÁ STOPA Počítanie ekologickej stopy školy si môžete rozložiť na jednotlivé mesiace školského roka a zaradiť do tematických plánov predmetu. Pri plánovaní vám môže pomôcť nasledujúca aktivita. Ku každému kalendárnemu mesiacu priraďte environmentálny deň, ktorý sa v ňom slávi a ku dňu kategóriu ekologickej stopy, ktorá sa k nemu tematicky hodí. Medzinárodný deň bez internetu SEPTEMBER Svetový deň lesov Elektrina NOVEMBER OKTÓBER Svetový deň ochrany zvierat Kúrenie Medzinárodný deň nenakupovania DECEMBER Svetový deň mokradí Voda JANUÁR Medzinárodný deň Zeme Stravovanie FEBRUÁR Svetový deň pôdy Odpad MAREC Svetový deň životného prostredia Doprava APRÍL Svetový deň bez áut Budovy a pozemky MÁJ JÚN Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti Nákup a vybavenie Tréningový manuál pre učiteľov 43

44 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 44 Tréningový manuál pre učiteľov

45 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 45

46 LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE Podľa dostupných údajov ľudstvo ročne využíva asi 1, J (joule) energie v rôznej forme. Na jedného človeka pripadá v priemere trvalý príkon 1,2 kw, čo je asi dvadsaťkrát viac ako výkon, ktorý je človek schopný poskytovať fyzickou prácou. Konečná energetická spotreba Slovenskej republiky predstavuje ročne cca 400 PJ (petajoule = J). Podiel jednotlivých sektorov na celkovej spotrebe je uvedený na obrázku 18. Spotreba primárnych energetických zdrojov je asi 750 PJ. Obrázok 18: Podiel jednotlivých sektorov na konečnej energetickej spotrebe v SR (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky). V súčasnosti uznávané fyzikálne zákony nepripúšťajú výrobu resp. spotrebu energie. Energia sa nestráca, ale sa premieňa z jednej formy na inú, pre človeka využiteľnú alebo nevyužiteľnú. Najvýznamnejšou využiteľnou formou energie je elektrická a tepelná energia. Elektrická a tepelná energia sú výsledkom premeny primárnych energetických zdrojov (PEZ), ktoré môžu byť neobnoviteľné alebo obnoviteľné. Medzi neobnoviteľné primárne energetické zdroje zaraďujeme najmä: fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn) a jadrové palivá. Obnoviteľné zdroje energie sú zdroje, ktorých potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí: veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia, energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a bioplyny. Okrem toho, že elektrická energia a tepelná energia sú využiteľné formy energie, sú aj formami komerčne dostupnej energie, s ktorými sa obchoduje na trhu. Na tento účel sa označujú pojmami elektrina a teplo a v praxi bežne používame formuláciu, že elektrina a teplo sa vyrába resp. spotrebúva. Vyrábajú sa v zariadeniach, ktoré slúžia na premenu energie a tieto často nazývame aj zdroje energie. Podľa toho aká forma využiteľnej energie je po premene k dispozícii delíme zdroje energie na elektrárne, teplárne, výhrevne a kotolne. ELEKTRÁREŇ je zariadenie, v ktorom sa z primárneho energetického zdroja vyrába elektrina. Podľa spôsobu výroby elektriny medzi najčastejšie využívané elektrárne patria: tepelné (klasické alebo jadrové), slnečné, vodné, veterné. 46 Základom klasickej tepelnej elektrárne je parný kotol, v ktorom sa spaľuje palivo, najčastejšie fosílne (uhlie, zemný plyn, vykurovací olej). V palive je chemicky viazaná energia, ktorá sa spálením za prítomnosti kyslíka zo vzduchu uvoľní a prostredníctvom horúcich spalín odovzdá teplo vode. Voda sa vo výparníku vyparuje a vzniká para. Výparník je špecifický druh výmenníka spaliny/voda. V ďalších výmenníkoch spaliny/voda sa vodná para postupne prehrieva na požadovanú teplotu. Prehriata vodná para prúdi na lopatky parnej turbíny a roztáča jej hriadeľ. Tepelná energia sa teda premieňa na mechanickú energiu. Na spoločnom hriadeli s turbínou je osadený elektrický generátor, v ktorom sa mechanická energia mení na energiu elektrickú. Para z turbíny odchádza do kondenzátora, kde odovzdá teplo chladiacej vode, kondenzuje a vzniknutý kondenzát prečerpávajú kondenzátne čerpadlá do napájacej nádrže. V odplyňovači, ktorý je súčasťou napájacej nádrže, sa kondenzát a prídavná voda tepelne upravujú. Napájacími čerpadlami sa voda z napájacej nádrže dopravuje späť do kotla, kde sa celý proces opakuje. Schéma zapojenia klasickej tepelnej elektrárne je uvedená na obrázku 19. (Dynamická schéma tepelnej elektrárne sa nachádza na: Pri spaľovaní fosílneho paliva sa do ovzdušia dostávajú znečisťujúce látky ako napr. tuhé častice (najmä v prípade spaľovania uhlia), oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a oxidy síry. Oxidy síry sa môžu naviazať na vodu v ovzduší pričom vzniká riedená kyselina sírová, ktorá je príčinou tzv. kyslých dažďov najmä v okolí elektrární, ktoré spaľujú palivá s vyšším obsahom síry (napr. hnedé uhlie). Správnym nastavením spaľovania a použitím technológií na zachytávanie znečisťujúcich látok je možné emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia minimalizovať. Nie je však možné a ani účelné obmedziť tvorbu oxidu uhličitého, ktorý patrí medzi hlavné skleníkové plyny. 1 parný kotol, 2 parná turbína, 3 generátor, 4 kondenzátor, 5 kondenzátne čerpadlo, 6 odplyňovač, 7 napájacia nádrž, 8 napájacie čerpadlo Obrázok 19: Schéma zapojenia klasickej tepelnej elektrárne. Podobný princíp premeny sa uplatňuje aj pri spaľovaní biomasy, najčastejšie vo forme drevnej štiepky. Ako v predchádzajúcom prípade, aj pri spaľovaní biomasy sa do ovzdušia dostávajú znečisťujúce látky, najmä tuhé častice, oxid uhoľnatý a oxidy dusíka. Menej problémov je s oxidmi síry, lebo jej podiel v biomase je skutočne minimálny. V niektorých prípadoch je však potrebné eliminovať zlúčeniny chlóru, ktoré ohrozujú časti kotla vysokoteplotnou koróziou. Elektráreň, v ktorej sa spaľuje biomasa sa v súčasnosti nepovažuje za zdroj energie, ktorý do ovzdušia vypúšťa skleníkové plyny. Pri spaľovaní biomasy síce oxid uhličitý vzniká, ale vzhľadom na skutočnosť, že rastliny (v tomto prípade hovoríme najmä o stromoch) počas svojho rastu CO 2 spotrebúvajú pri fotosyntéze, platí dohoda, že takýto zdroj energie je CO 2 neutrálny. (Dynamická schéma tepelnej elektrárne na spaľovanie biomasy sa nachádza na sk/_cms_/_files/822/schema_biomasa.htm.) Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Namiesto kotla je však jadrový reaktor a parogenerátor. Ako palivo sa spravidla používa prírodný alebo obohatený urán. Takéto palivo sa však nespaľuje, ale štiepi. Je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora v tzv. palivových kazetách. Do tlakovej nádoby reaktora prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v Tréningový manuál pre učiteľov

47 LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE palivových kazetách a ohrieva sa teplom, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii. Ohriata voda prechádza primárnym potrubím parogenerátora a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu. Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor, ktorý vyrába elektrinu. Princíp kondenzácie je v podstate rovnaký ako v prípade klasickej tepelnej elektrárne. (Dynamická schéma jadrovej elektrárne sa nachádza na: seas.sk/_cms_/_files/822/schema_jadrova.htm.) V jadrovej elektrárni sa palivo nespaľuje, do ovzdušia sa nedostávajú znečisťujúce látky a netvorí sa ani oxid uhličitý. Výrobou elektriny v jadrových elektrárňach sa nezvyšuje podiel skleníkových plynov. Namiesto technológií na zachytávanie znečisťujúcich látok do ovzdušia je dôležité environmentálne optimálne nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. Slnečné elektrárne sa rozdeľujú na dva základné typy: koncentračné termické (tepelné) elektrárne a fotovoltické elektrárne. V koncetračných elektrárňach sa na koncentráciu slnečného žiarenia používajú: lineárne parabolické zrkadlá, tanierové parabolické zrkadlá, alebo termálne solárne veže. Koncentrovaným slnečným žiarením je ohrievaný energonosič (spravidla sa jedná o olej) a následne sa využíva princíp klasickej tepelnej elektrárne. (Dynamická schéma termickej slnečnej elektrárne sa nachádza na: sk/_cms_/_files/822/schema_slnecna.htm.) Solárne fotovoltické elektrárne využívajú princíp fotovoltického javu, t. j. premeny svetelnej energie na energiu elektrickú. Zo slnečnej elektrárne sa do ovzdušia nedostávajú žiadne znečisťujúce látky. Nevýhodou slnečných elektrární je skutočnosť, že výroba elektriny je závislá od disponibility slnečného žiarenia. Vo vodnej elektrárni (tzv. hydroelektráreň) usmernený vodný tok dopadá na lopatky vodnej turbíny a roztáča hriadeľ, na ktorom je osadený generátor. Mechanická energia sa mení na elektrickú. Podľa spôsobu využitia vodného toku rozlišujeme viaceré typy vodných elektrární: prietokové, akumulačné, derivačné, prečerpávacie, kombinované. Prevádzkou vodných elektrární sa síce nezvyšuje zaťaženie ovzdušia znečisťujúcimi látkami, ale pri ich výstavbe sa spravidla významne zasahuje do životného prostredia a preto je potrebný citlivý prístup. Výkon vodných elektrární závisí od hydrologických podmienok. Tieto sú však primerane predikovateľné. Na rozdiel od slnečných elektrární sú vodné elektrárne schopné vyrábať elektrinu aj v noci. (Dynamická schéma vodnej elektrárne sa nachádza na: sk/_cms_/_files/822/schema_vodna.htm.) Veľmi špecifické sú prečerpávacie vodné elektrárne. Ich podstatou je prečerpanie vody z dolnej zásobnej nádrže do hornej v čase, keď je k dispozícii elektrina z iných zdrojov. V prípade nedostatku elektriny sa potom použije voda akumulovaná v hornej nádrži na výrobu elektriny. Na dopravu vody z dolnej nádrže do hornej sa však spotrebuje viacej elektriny, ako je možné v prečerpávacej vodnej elektrárni vyrobiť. Elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni sa nepovažuje za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, je to však jeden zo spôsobov, ako vyrobiť potrebné množstvo elektriny veľmi rýchlo. Veterné elektrárne premieňajú energiu prúdenia vzduchu na elektrickú energiu. Sila vetra sa oprie o vhodne nastavené krídla rotora turbíny a roztáča ich. Točivá sila sa z rotora prenáša cez prevodovku, alebo priamo do elektrického generátora, kde sa premieňa na elektrickú energiu. Podľa polohy osi rotora poznáme dva základné typy veterných turbín: s horizontálnou osou (všetky väčšie zariadenia), s vertikálnou osou (niektoré typy menších zariadení). Turbíny s horizontálnou osou môžu mať rotory s jedným, alebo s dvoma listami, ale prevažujú rotory s tromi listami. Väčší počet veterných elektrární v jednej lokalite sa nazýva veterný park. Výkon veterných elektrární závisí od prúdenia vzduchu. V prípade slabého alebo naopak príliš silného vetra veterná elektráreň nepracuje. Z primárnych energetických zdrojov je vietor najmenej predikovateľný a preto je potrebné mať okrem veterných elektrární aj iné zdroje energie. Nevýhody elektrickej energie sú najmä v tom, že je veľmi ťažko skladovateľná a pri premene primárnych energetických zdrojov na elektrickú energiu sa pomerne veľa energie nedá využiť. Hovorí sa teda o relatívne veľkých stratách. Aby sa primárne energetické zdroje využili efektívnejšie, je vhodné v jednom procese spolu s elektrinou vyrábať aj využiteľné teplo. Takýto proces prebieha v teplárňach. TEPLÁRNE sú teda zdroje energie s kombinovanou výrobou elektriny, mechanickej energie a tepla. Z primárnych energetických zdrojov sa využívajú fosílne palivá, jadrové palivo, biomasa a bioplyn. Na obrázku 20 je znázornená jedna z možných schém zapojenia teplárne, pričom ako technológia kombinovanej výroby elektriny a tepla je uvedená kondenzačná parná turbína s odberom pary. Okrem tejto technológie sa elektrina môže spolu s teplom vyrábať aj v prípade použitia: protitlakovej parnej turbíny, spaľovacej turbíny s kombinovaným cyklom, spaľovacej turbíny s regeneráciou tepla, spaľovacieho motora, palivového článku a ďalších. 1 parný kotol, 2 parná turbína vysokotlaká časť, 3 parná turbína nízkotlaká časť, 4 generátor, 5 kondenzátor, 6 spotrebič tepla (napr. vykurovanie), 7 kondenzátne čerpadlo, 8 obehové čerpadlo kondenzátu, 9 odplyňovač, 10 napájacia nádrž, 11 napájacie čerpadlo Obrázok 20: Schéma zapojenia teplárne s kondenzačnou parnou turbínou s odberom pary. V poslednom čase sa uprednostňuje tzv. vysoko účinná kombinovaná výroba, pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou elektriny a samostatnou výrobou tepla dochádza k úspore primárnych energetických zdrojov. Pre zariadenia s inštalovaným elektrickým výkonom nad 1 MW to musí byť až 10 %. Teplo z teplární sa používa na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na technologické účely. Na miesto spotreby sa dopravuje čerpadlami cez rozvody tepla. Rozvody tepla môžu byť rozsiahle (napr. vo väčšom meste) a vtedy sa hovorí o centralizovanom zásobovaní teplom, ktoré spravidla pozostáva z primárnych rozvodov tepla, odovzdávacích staníc tepla a zo sekundárnych rozvodov tepla. Do rozvodov tepla nemusia dodávať teplo len teplárne. Teplo sa môže vyrábať aj vo výhrevni. VÝHREVŇA je zariadenie, v ktorom sa z fosílnych palív, výnimočne aj z jadrového paliva a prípadne aj z niektorých obnoviteľných zdrojov energie, vyrába teplo. Schéma zapojenia výhrevne je znázornená na obrázku 21. Výhrevne môžu byť parné alebo horúcovodné. Závisí to najmä od toho, na aký účel vyrábajú teplo. Ak je teplo určené na vykurovanie a prípravu teplej vody, je spravidla teplonosným médiom horúca Tréningový manuál pre učiteľov 47

48 LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE voda, ktorá v odovzdávacích staniciach tepla odovzdáva teplo teplej vode. 1 parný kotol, 2 spotrebič tepla (napr. vykurovanie), 3 obehové čerpadlo kondenzátu, 4 odplyňovač, 5 napájacia nádrž, 6 napájacie čerpadlo Obrázok 21: Schéma zapojenia výhrevne. Ak sa jedná o rozvody tepla menšieho rozsahu, ktoré sa nečlenia na primárne a sekundárne, teplo sa vyrába v KOTOLNI a to buď spaľovaním fosílnych palív alebo využívaním niektorého obnoviteľného zdroja energie (napr. geotermálna energia, slnečná energia). Podľa inštalovaného výkonu môže byť kotolňa samostatným stavebným objektom, alebo môže byť umiestnená v budove, pre ktorú vyrába teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody. Vykurovanie slúži na pokrytie tepelnej straty objektu a na zabezpečenie požadovanej tepelnej pohody. Vykurovacia sústava pozostáva zo zdroja tepla, rozvodov vykurovacieho média, vykurovacích telies, armatúr, meracích a riadiacich prvkov, komína a ostatných prvkov, ktoré zaisťujú bezpečnú a hospodárnu prevádzku. Vykurovacie sústavy rozdeľujeme podľa druhu, teploty, tlaku a spôsobu obehu teplonosného média, podľa počtu rozvodných rúr a podľa druhu a umiestnenia zdroja tepla. Na vykurovanie rodinného domu či bytu sa používajú predovšetkým teplovodné vykurovacie sústavy s prirodzeným alebo núteným obehom, kde je teplonosnou látkou voda s teplotou do 110 C alebo sústavy teplovzdušného vykurovania, kde je teplonosnou látkou ohriaty vzduch. Zdroj tepla, ktorým je spravidla kotol, slúži na ohrev teplonosnej látky. Pri výbere zdroja musíme brať do úvahy predovšetkým dostupnosť primárneho energetického zdroja a požadovaný výkon vykurovacej sústavy. Dôležitá je však aj cena paliva a výška investičných nákladov. Ako zdroj tepla na vykurovanie je možné použiť: kotol na tuhé palivá, kotol na plynné palivo, kotol na kvapalné palivo, elektrokotol, tepelné čerpadlo, slnečný kolektor. 48 Kotol na tuhé palivá spaľuje fosílne palivá (napr. uhlie), ale aj obnoviteľné zdroje energie (napr. kusové drevo, drevené brikety, drevnú štiepku, drevené pelety). Umiestňuje sa do samostatnej prízemnej alebo pivničnej miestnosti, ktorá sa musí dobre vetrať. Spaliny sa odvádzajú samostatným komínovým prieduchom. Kotol na tuhé palivo je vhodné doplniť akumulačným zásobníkom teplej vody s reguláciou, čo zlepšuje využitie paliva a predlžuje životnosť kotla i komína. V prípade kotla na plynné palivo sa používa najmä zemný plyn alebo skvapalnený plyn. Parametre týchto kotlov sa v posledných rokoch podstatne zlepšili ich účinnosť dosahuje až 95 %. V praxi sa používajú aj tzv. kondenzačné kotle, ktoré dokážu využiť aj teplo z kondenzácie vodných pár obsiahnutých v spalinách. Na účelné využitie kondenzačného kotla je však potrebné prispôsobiť aj vykurovacie telesá, ktorými môže byť napr. podlahové vykurovanie. Kotle na plynné palivo sú kompaktnejšie ako kotle na tuhé palivá, vyrábajú sa ako stacionárne alebo závesné. Možno ich umiestniť aj mimo kotolne, napríklad na chodbu alebo do kúpeľne. Mnohé z nich obsahujú už aj zásobník teplej vody. Kotol na kvapalné palivá (ľahké a super ľahké vykurovacie oleje) sa v súčasnosti na Slovensku používa skôr výnimočne. Súvisí to najmä s dostupnosťou zemného plynu. Kotle na vykurovacie oleje majú približne rovnaké nároky na priestor a umiestnenie ako plynové kotle, ľahko sa obsluhujú a regulujú. Elektrokotol je nenáročný na obsluhu a najmä čistý zdroj tepla. Nič sa v ňom nespaľuje a na jeho prevádzku nie je teda potrebný komín. Teplo sa vyrába z elektriny. Teplonosnú látku kotol ohrieva buď priamo, alebo prostredníctvom akumulačného vodného výmenníka. Možná je aj kombinácia oboch uvedených spôsobov. Účinnosť elektrokotlov je až 99 %. Tepelné čerpadlo využíva geotermálnu energiu (zem/voda), hydrotermálnu energiu (voda/voda) alebo aerotermálnu energiu (vzduch/voda). Odoberá teda nízkopotenciálne teplo z okolia a odovzdáva ho teplonosnému médiu. Je však poháňané elektromotorom alebo spaľovacím motorom. Skutočný výkon je daný pomerom energie prijatej z okolia a energie spotrebovanej na pohon tepelného čerpadla. Efektívnosť využitia tepelných čerpadiel závisí predovšetkým od prírodných podmienok v okolí domu. Rozšíreniu dosiaľ bránia vyššie investičné náklady a konkurencia iných zatiaľ pomerne lacných a prístupných druhov paliva. Na vykurovanie je možné použiť aj slnečný kolektor, ktorý tepelnú energiu slnečných lúčov využíva na ohrev teplonosného média v primárnom kolektorovom okruhu. Následne sa potom ohrieva v zásobníku vykurovacia voda. Využitie slnečných kolektorov závisí od prírodných podmienok. Tie sú na našom území len priemerné, takže kolektory slúžia predovšetkým ako doplnok hlavného zdroja tepla (najmä kotla na fosílne palivo) a na ohrev teplej vody. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a zaviazala sa podieľať na spoločných programoch zameraných na úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2020 sa má v SR na hrubej konečnej energetickej spotrebe obnoviteľná energia podieľať 14 %. (Hrubá konečná energetická spotreba je konečná energetická spotreba + straty energie od zdroja energie na miesto spotreby). V oblasti úspor energie sme si naplánovali, že v rokoch 2008 až 2016 budeme každoročne šetriť 1 % z konečnej energetickej spotreby z priemeru rokov , čo ročne predstavuje asi 4 PJ. Týmto cieľom sa prispôsobujú legislatívne predpisy, ale aj rôzne podporné mechanizmy. Pre domácnosti je napríklad zaujímavý Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach. Prostredníctvom tohto programu poskytuje Ministerstvo hospodárstva SR domácnostiam dotácie na inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Program administruje Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá okrem iných činností poskytuje verejnosti informácie o úsporách energie a o využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Tréningový manuál pre učiteľov

49 Energia v číslach LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE K jednotlivým častiam koláčových grafov priraďte ich názvy: Doprava Priemysel a stavebníctvo Pôdohospodárstvo Domácnosti Obchod a služby 1. Podiel jednotlivých sektorov ľudských činností na celkovej spotrebe energie v Slovenskej republike. Hnedé uhlie a lignit Ropa Zemný plyn Jadrové palivo Obnoviteľné zdroje energie 2. Podiel primárnych energetických zdrojov na výrobe elektriny a tepla v Slovenskej republike. Pranie Ohrev vody Osvetlenie Vykurovanie Varenie Ostatné spotrebiče Chladenie 3. Podiel na spotrebe energie v domácnostiach podľa účelu využitia. Tréningový manuál pre učiteľov 49

50 Podiel na ekostope LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE Výpočet ekologickej stopy elektriny a kúrenia spočíva v prepočte oxidu uhličitého (CO 2 ), uvoľneného pri výrobe elektrickej energie a tepla, na plochu lesa potrebnú na absorbciu tohto skleníkového plynu (zneškodnenie plynného odpadu). Čím viac CO 2 sa v procese výroby uvoľní, tým väčšia je ekologická stopa. 1. Uvedené primárne energetické zdroje zoraďte podľa množstva CO 2 (v kg) emitovaného pri výrobe 1 kilowatthodiny (kwh) elektrickej energie: Zemný plyn Uhlie Jadrové palivo Vietor Voda Slnko 2. Uvedené primárne energetické zdroje zoraďte podľa množstva CO 2 (v kg) emitovaného pri výrobe 1 kilowatthodiny tepla (1 kwh = J): Zemný plyn Biomasa Uhlie Vykurovací olej 0,345 kg 0,267 kg 0,181 kg 0,034 kg 0,800 kg 0,440 kg 0,100 kg 0,030 kg 0,030 kg 0,020 kg 0,015 kg 3. Prečo sa biomasa považuje z hľadiska emisií CO 2 za neutrálny zdroj energie? Aký je rozdiel medzi spaľovaním uhlia a dreva? Tréningový manuál pre učiteľov

51 LEKCIA 5: ENERGIA ELEKTRINA A KÚRENIE Inšpirovaný prírodou Odhaduje sa, že celosvetové zásoby ropy a zemného plynu nám pri súčasnej spotrebe postačia iba na najbližších rokov. Zvážte všetky pre a proti výroby energie z uvedených zdrojov na Slovensku z hľadiska ich zásob, finančných nárokov a vplyvu na životné prostredie. Zakrúžkujte ten zdroj, ktorý z vášho hodnotenia vyšiel najlepšie. Fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn) Zásoby/Podmienky Finančné náklady Životné prostredie Vodná energia (malé a veľké) Veterná energia Slnečná energia Geotermálna energia Keby slnečné lúče boli zbraňami vo vojne, solárnu energiu by sme mali už dávno. (citát George Portera). Predstavte si, ako vyzerali počítače alebo mobilné telefóny len pred pár rokmi. Pokrok ide veľmi rýchlo dopredu. Ako je teda možné, že ľudstvo ešte nenašlo odpoveď na energetickú krízu?! Ako hospodária s energiou rastliny, zvieratá alebo ekosystémy? Nechajte sa inšpirovať prírodou a skúste sformulovať hlavné zásady, ktorými by sa mala riadiť aj ľudská spoločnosť: Potom si podľa nich načrtnite víziu hospodárenia s energiou vo vašom dome, paneláku, dedine alebo meste. Neobmedzujte sa na súčasné technologické možnosti ani na finančné nároky. Tréningový manuál pre učiteľov 51

52 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 52 Tréningový manuál pre učiteľov

53 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 53

54 LEKCIA 6: VODA VODA Voda ako zložka životného prostredia Voda sa v prírode vyskytuje v rôznom skupenstve a vytvára nesúvislý vodný obal Zeme, ktorý označujeme ako hydrosféra. Voda spolu s pôdou a ovzduším je nevyhnutná pre život. Ako jeden zo základných zdrojov biosféry plní mnoho funkcií nielen v prírode, ale aj v ľudskej spoločnosti. Vytvára podmienky pre život organizmov, čím ovplyvňuje existenciu prírodných ekosystémov, ktoré sú súčasťou krajiny a zároveň životným prostredím človeka. Samotný význam vody pre človeka a spoločnosť je možné deklarovať 12 bodmi Európskej charty o vode vyhlásenej 6. mája 1948 v Štrasburgu, ktorá je aktuálna aj v dnešnej dobe: 54 I. Bez vody niet život. Voda je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná surovina. II. Zásoby obyčajnej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je nevyhnutné udržiavať ich, chrániť a podľa možnosti rozhojňovať. III. Znečisťovanie vody spôsobuje škody človeku a všetkým živým organizmom závislým od vody. IV. Kvalita vody musí byť v súlade s nárokmi na rôzne spôsoby jej využívania, musí zodpovedať predovšetkým normám ľudského zdravia. V. Použitá voda, vrátená do zdroja, nesmie byť prekážkou jej ďalšieho využívania na verejné i súkromné účely. VI. Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, predovšetkým les. VII. Vodné zdroje musia byť zachované. VIII. Príslušné orgány musia plánovať účelné hospodárenie s vodnými zdrojmi. IX. Ochrana vôd vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výskumu, výchovu odborníkov a informovanie verejnosti. X. Voda je spoločným majetkom, jeho hodnotu musia uznávať všetci. Povinnosťou každého je používať vodu účelne a ekonomicky. XI. S vodnými zdrojmi by sa malo hospodáriť v rámci prirodzených povodí a nie v rámci politických a správnych hraníc. XII. Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Stúpajúci význam vody pre ľudstvo v globálnom meradle dokumentuje aj vyhlásenie Svetového dňa vody, ktorého história sa začala písať na 47. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v novembri 1992 v brazílskom meste Rio de Janeiro, keď prijatou rezolúciou bol za Svetový deň vody určený 22. marec. Počnúc rokom 1993 bol tento deň zaradený do svetového kalendára významných dní. Územie SR je rozdelené do dvoch národných správnych území povodí, a to Dunaja a Visly (tabuľka 4). V nasledujúcich častiach sú rámcovo načrtnuté základné informácie o systéme hodnotenia a stave povrchových a podzemných vôd, zdrojoch znečistenia vôd, základných kategóriách ochrany vôd, stave vodohospodárskej infraštruktúry (zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, čistenie odpadových vôd), medzinárodnej spolupráci, ktoré by mali pomôcť získať základný prehľad o tom aký je stav vôd v SR, čo sa v problematike vôd a vodného hospodárstva konkrétne v SR vykonáva a čo vyplýva z členstva SR v EÚ. Hodnotenie stavu vôd v SR Kvalita povrchových vôd sa hodnotí primárne ako ekologický stav/ potenciál vôd cez biologické ukazovatele ako sú makrozoobentos, Tabuľka 4: Členenie územia Slovenskej republiky podľa povodí. Správne územie povodia Dunaj Plocha správneho územia povodia Dunaj na území SR km 2 Celková dĺžka rieky Dunaj km Celková dĺžka rieky Dunaj na území SR 172 km Čiastkové povodia správneho územia a ich plocha 1. Morava km 2 2. Dunaj km 2 3. Váh km 2 4. Hron km 2 5. Ipeľ km 2 6. Slaná km 2 7. Bodva 858 km 2 8. Hornád km 2 9. Bodrog km 2 Správne územie povodia Visla Plocha správneho územia povodia Visla na území SR km 2 Čiastkové povodia správneho územia a ich plocha 1. Dunajec 356 km 2 Celková dĺžka rieky Dunajec na území SR Celková dĺžka rieky Poprad na území SR 2. Poprad km 2 17,0 km 142,5 km fytobentos, ryby a makrofyty. Podpornými prvkami pre organizmy viazané na vodu sú fyzikálno-chemické prvky kvality a hydromorfologické prvky kvality. Tento stav sa vyjadruje piatimi triedami kvality (veľmi dobrý stav, dobrý stav, priemerný stav, zlý stav a veľmi zlý stav). Z celkového počtu vodných útvarov (tečúce a stojaté vody) v SR je 487 útvarov vo veľmi dobrom, 635 útvarov v dobrom, 579 útvarov v priemernom, 52 v zlom a 7 vo veľmi zlom ekologickom stave/potenciáli. Koncentrácie prioritných látok (prioritné látky sú stanovené vo vodnom zákone) definujú chemický stav vôd, ktorý sa vyjadruje dvomi triedami (dobrý stav a zlý stav, resp. nedosahujúci dobrý stav). Z celkového počtu vodných útvarov SR bolo klasifikovaných 87 vodných útvarov nedosahujúcich dobrý chemický stav. Na základe hodnotení možno konštatovať, že nevyhovujúca, resp. zhoršená kvalita vody je hlavne v tokoch, kde sú sústredené sídelné aglomerácie s priemyselnou činnosťou, intenzívnym poľnohospodárstvom a oblasti s banskou činnosťou. Sú to predovšetkým hlavné toky, ktoré pretekajú všetkými väčšími sídlami, v ktorých sa zložky negatívneho zaťaženia (významné bodové zdroje znečistenia, difúzne znečistenie, významnejšie odbery) kumulujú či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom vplyvu ich prítokov. Kvalita podzemných vôd sa hodnotí ako chemický stav vôd. Ide o porovnanie priemernej hodnoty nameraných obsahov znečisťujúcich látok v podzemných vodách s normami kvality (limitné/prahové hodnoty obsahov) pre dusičnany, pesticídy a pre ukazovatele kvality pitnej vody. Tento stav sa vyjadruje dvomi triedami kvality (dobrý a zlý stav). Vodné útvary, u ktorých sa nezistilo žiadne prekročenie (okrem Fe a Mn prírodného pôvodu) boli zaradené do dobrého chemického stavu. Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd SR bolo klasifikovaných 13 vodných útvarov v zlom chemickom stave. Všetky dokumentované vplyvy pôsobiace na množstvá podzemných vôd ako celok a posúdenie ich dopadov tvoria hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd. Na území SR sa jedná výlučne o posúdenie vplyvu odberov podzemných vôd. Tento stav sa vyjadruje dvomi triedami (dobrý a zlý stav). Z celkového počtu 75 vodných útvarov SR bolo Tréningový manuál pre učiteľov

55 LEKCIA 6: VODA klasifikovaných 5 útvarov v zlom kvantitatívnom stave. Na základe hodnotení môžeme konštatovať, že zhoršená kvalita podzemných vôd sa predpokladá viac v oblastiach nížin a alúvií tokov, kde sú sústredené sídelné aglomerácie s priemyselnou činnosťou, intenzívnym poľnohospodárstvom a oblasti s banskou činnosťou. Zdroje znečistenia Zdroje znečistenia, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vôd, môžeme rozdeliť podľa ich charakteru a pôsobenia na dve základné kategórie: Bodové zdroje znečistenia významne ovplyvňujú kvalitu povrchových vôd a následne aj kvalitu podzemných vôd. Majú sústredené vypúšťanie odpadových vôd do recipientov. U týchto zdrojov je možné presne určiť pôvodcu ako aj základné charakteristiky vypúšťaných odpadových vôd. Vypúšťanie odpadových vôd a znečistenie z bodových zdrojov má od roku 1990 klesajúcu tendenciu najmä v dôsledku obmedzenia výroby, zvýšenia ceny vody, technologických zmien vo výrobe, sprísnenia limitov. Pozitívnym faktorom je taktiež výstavba nových čistiarní odpadových vôd (ČOV) a ich uvádzanie do prevádzky. Medzi významné priemyselné zdroje znečistenia povrchových vôd patria: Slovnaft, a. s., Bratislava; Duslo, a. s. o. z. Istrochem Bratislava; Duslo, a. s., Šaľa; Smurfit Kappa Štúrovo, a. s.; NCHZ, a. s., Nováky; Mondi Business Paper SCP, a. s., Ružomberok; U.S.Steel, s. r. o., Košice; Bukocel, a. s., Hencovce. Medzi významné komunálne zdroje znečistenia povrchových vôd patria: ČOV Vrakuňa; ČOV Trnava - Zeleneč; SČOV Žilina; ČOV Liptovský Mikuláš; ČOV Košice a ČOV Michalovce. Plošné (difúzne) zdroje znečistenia do tejto skupiny patrí hlavne poľnohospodárstvo, skládky, odkaliská, splachy z pevných plôch, znečistené zrážkové vody, znečistené závlahové vody a i. Plošné zdroje znečistenia sú menej kontrolovateľné, merateľné a na rozdiel od bodových zdrojov znečistenia sú menej adresné, evidenčne náročnejšie, problematicky merateľné a ich sumárny účinok sa niekedy iba odhaduje. Jedným zo závažných zdrojov znečistenia vodných tokov sa čoraz viac stáva znečistenie tokov tuhým odpadom. Odpady v tokoch ohrozujú rozvoj prirodzených živočíšnych a rastlinných spoločenstiev, znižujú kvalitu vody a sedimentov. Toky sa menia na prostredie odpudzujúce aj pre človeka. Ochrana vôd Ochrana vôd bola v minulých rokoch zameraná jednak na ochranu množstva vôd, ktorá je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Za týmto účelom sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky pre povrchové vody. Ďalším, nemenej dôležitým dôvodom ochrany vôd bola ochrana a zachovanie vyhovujúcej kvality vôd s ohľadom na elimináciu ohrozenia zdravia ľudí. V súčasnosti je kvantitatívna a kvalitatívna ochrana vôd zameraná na ochranu vodárenských zdrojov podzemných a povrchových vôd, ochranu vôd pred znečistením dusičnanmi, ochranu vôd vhodných na kúpanie a tiež na ochranu vôd v územiach NATURA Pre tieto územia je udržanie alebo zlepšenie stavu vôd dôležitým faktorom ich ochrany a zachovania podmienok pre výskyt chránených druhov a biotopov. Ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov definuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona 384/2009 Z. z. Nad rámec uvedeného zákona sú do Registra chránených území zaradené aj územia určené pre ochranu biotopov alebo druhov rastlín a živočíchov (NATURA 2000). Register chránených území obsahuje: Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody (ochranné pásma vodárenských zdrojov, povodia vodárenských tokov, chránené vodohospodárske oblasti). Chránené oblasti určené pre chov hospodársky významných vodných druhov (v SR neboli zavedené). Chránené oblasti určené na rekreáciu, vrátane vôd vhodných na kúpanie (vody na rekreáciu nie sú v SR osobitne definované a vymedzené, vymedzené sú vody vhodné na kúpanie v počte 36 lokalít v roku 2009). Chránené oblasti citlivé na živiny (citlivé oblasti a zraniteľné oblasti ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi). Chránené oblasti pre ochranu biotopov alebo rastlinných a živočíšnych druhov, vrátane území NATURA 2000 (európska sústava chránených území NATURA 2000 chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, národná sústava chránených území, osobitný druh chránených území mokrade). Vodohospodárska infraštruktúra Zásobovanie pitnou vodou Zásobovanie pitnou vodou je veľmi významnou činnosťou vodného hospodárstva v SR. Ukazovatele o počte zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov a špecifická potreba vody charakterizujú aj životnú úroveň a hygienu bývania. I keď počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov rastie a stále sa budujú nové vodovody, celkový nárast počtu zásobovaných obyvateľov je medziročne veľmi nízky. Kým v roku 2000 bolo v SR zásobovaných 82,9 % obyvateľov, v roku 2008 to bolo 86,3 % obyvateľov, čo predstavuje nárast len o 3,4 %. Je to spôsobené vysokými cenami pitnej vody, ktoré vedú obyvateľov (hlavne v obciach) k odpájaniu sa z verejných vodovodov a k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody (domové studne). Vo väčšine prípadov však kvalita tejto vody nezodpovedá hygienickým normám a predstavuje závažné zdravotné riziká. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je v Bratislavskom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Tieto rozdiely znázorňuje graf na obrázku 22. Oveľa diferencovanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z pohľadu jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od cca 60 % (napr. Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča, Košice okolie) až po hranicu nasýtenia (napr. Bratislava, Prievidza, Martin, Banská Bystrica, Partizánske). Obrázok 22: Percentuálny podiel obyvateľov napojených na verejný vodovod v jednotlivých krajoch SR v roku 2008 (Zdroj: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009). Špecifická spotreba vody (množstvo vody pripadajúce na obyvateľa za jednotku času) od roku 1990 postupne klesala a v roku 2008 bola 189,4 l na obyvateľa a deň. Výrazný pokles nastal aj v prípade Tréningový manuál pre učiteľov 55

56 LEKCIA 6: VODA špecifickej spotreby vody pre domácnosti, ktorá v roku 2008 poklesla na 85,7 l na obyvateľa a deň. Ide o alarmujúci stav, pretože odbery pre domácnosti sa blížia k hygienickým minimám. (Hygienické minimum potreby vody = minimálne množstvo vody nevyhnutne potrebné na zabezpečovanie základných potrieb človeka bez negatívneho vplyvu na jeho zdravie a hygienu. V SR sa pohybuje na hranici l.obyv -1.deň -1.) a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone o vodách. Porovnanie zásadných požiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií v SR, zahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogram, sú uvedené v tabuľke 5. Kvalita pitnej vody Hodnotenie kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch je založené na výsledkoch kontroly prevádzkovateľov verejných vodovodov, a to vodárenských spoločností. Prevádzkovatelia verejných vodovodov kontrolujú kvalitu pitnej vody v rámci prevádzkovej kontroly rovnako ako kvalitu surovej a upravovanej vody počas technologického procesu úpravy. Úrady verejného zdravotníctva kontrolujú kvalitu pitnej vody priamo u spotrebiteľa a v prípade zistenia nedostatkov by vodárenské spoločnosti mali byť schopné preukázať, ako boli tieto nedostatky spôsobené. Kvalita vody je hodnotená na základe počtu, resp. podielu jednotlivých ukazovateľov kvality vody prekračujúcich príslušné hygienické limity, ktoré sú stanovené nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu. V prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností sa v roku 2008 analyzovalo vzoriek pitnej vody z odberných miest v rozvodnej sieti, v ktorých sa urobilo analýz na jednotlivé ukazovatele kvality pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2008 hodnotu 99,45 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol v roku 2008 hodnotu 91,84 %. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd Rozvoj verejných kanalizácií zaostáva za rozvojom verejných vodovodov v SR. V posledných rokoch bol zaznamenaný nárast počtu obyvateľov pripojených na verejné kanalizácie, avšak tento nárast je veľmi pomalý a nerovnomerný. V roku 2000 bolo z celkového počtu obyvateľov v SR na verejnú kanalizáciu napojených 54,7 %, v roku 2008 to bolo 59,1 %, čo predstavuje nárast len o 4,4 %. Nepriaznivá situácia dlhodobo pretrváva v niektorých krajoch a okresoch, čo znázorňuje graf na obrázku 23. Za celoslovenským priemerom výrazne zaostávajú najmä Trnavský a Nitriansky kraj. Na okresnej úrovni je najnepriaznivejšia situácia v okresoch Komárno, Námestovo, Čadca a Košice okolie, kde je podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu nižší ako 30 %. Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené aj požiadavkami, smernicami EÚ a záväzkami, ktoré sa SR zaviazala plniť už v rámci predvstupových rokovaní Obrázok 23: Percentuálny podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v jednotlivých krajoch SR v roku 2008 (Zdroj: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2009). V oblasti čistenia odpadových vôd nastala revolučná zmena zavedením povinnosti odstraňovania nutrientov dusíka a fosforu. Pred nadobudnutím tejto povinnosti bola realizácia čistiarní odpadových vôd (ČOV) riadená vtedajšími ekologickými, technickými a technologickými požiadavkami. V prípade komunálnych ČOV boli základnými návrhovými a hodnotiacimi parametrami ukazovatele BSK 5, CHSK, a nerozpustené látky (odstraňovanie uhlíkovej zložky, resp. sekundárne čistenie odpadových vôd). Pri návrhu a realizácii väčších ČOV neboli zohľadňované v súčasnosti platné požiadavky na kvalitu vyčistených vôd. Svojím dispozičným riešením, strojno-technologickým vybavením a kapacitou preto neboli schopné spĺňať súčasné kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky. Tieto ČOV boli v posledných rokoch rekonštruované a ich intenzifikácia bola zameraná predovšetkým na odstraňovanie nutrientov. Medzinárodná spolupráca Medzinárodná spolupráca je vykonávaná na základe multilaterálnych dohôd a dohovorov, bilaterálnej spolupráce na hraničných vodách (medzivládne dohody a medzištátne zmluvy), a tiež na úrovni medzinárodných projektov na riešenie problémov vo vodnom hospodárstve. Ako príklad uvádzame najvýznamnejšie dokumenty týkajúce sa komplexného riešenia vodohospodárskych otázok. Najvýznamnejším právnym aktom v oblasti ochrany vôd bolo Tabuľka 5: Porovnanie požiadaviek EÚ a slovenskej právnej úpravy v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií (EO = ekvivalentní obyvatelia). Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS Aglomerácia EO EO EO EO > EO Citlivá oblasť Ak je vybudovaná stoková sieť, zabezpečiť primerané čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov T: do T: do T: do T: do T: do Vynegociované podmienky premietnuté do právnej úpravy SR Aglomerácia EO EO EO > EO Citlivá oblasť celé územie SR Ak je vybudovaná stoková sieť, zabezpečiť primerané čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov T: priebežne T: do T: do T: do Tréningový manuál pre učiteľov

57 LEKCIA 6: VODA schválenie Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady, tzv. Rámcová smernica o vode, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva týkajúci sa politiky v oblasti vôd. Ustanovením smernice sa vytvára nadnárodný prístup v oblasti ochrany množstva a kvality vôd a dochádza k výraznému posilneniu environmentálneho pohľadu v procese ich ochrany. Rámcová smernica o vode vytvára právny rámec na ochranu a zlepšenie stavu vôd a trvalo udržateľné využívanie vôd. Nový prístup k ochrane vôd umožňuje vytvoriť jednotný systém hodnotenia vôd v rámci krajín EÚ prinášajúci spoľahlivé a porovnateľné výsledky o stave vodných útvarov v ktoromkoľvek regióne Európy, ako aj rovnaký postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd. Hlavným environmentálnym cieľom Rámcovej smernice o vode je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd do roku 2015, resp. do roku Dobrý stav pre útvary povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu a pre útvary podzemných vôd dosiahnutie dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu. Rámcová smernica o vode bola transponovaná do národnej legislatívy SR. V roku 1994 bol prijatý Dohovor o spolupráci pre ochranu a udržateľné využívanie Dunaja, tzv. Dunajský dohovor, ktorým sa zmluvné strany vrátane SR zaväzujú, že vypracujú, príjmu a uskutočnia opatrenia, aby sa zaistila účinná ochrana kvality vody, trvalo udržateľné využívanie vody a tiež prevencia, obmedzovanie a znižovanie vplyvov presahujúcich hranice štátov. Aktivity súvisiace s jeho implementáciou do praxe riadi a koordinuje Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja (ICPDR) so sídlom vo Viedni. Jej činnosť sa nevzťahuje len na Dunaj, ale aj na jeho prítoky a zdroje podzemnej vody pozdĺž celého povodia rieky Dunaj. Dunajský dohovor je zameraný na zlepšenie a ochranu Dunaja a vôd v jeho povodí so zámerom zintenzívniť vodohospodársku spoluprácu všetkých podunajských štátov v oblasti využívania a ochrany vôd a súčasne prispievať k ochrane morského prostredia Čierneho mora. Cieľom Dohovoru je dosiahnuť environmentálnu ochranu podzemných a povrchových vôd v celom povodí, ochranu pred nebezpečenstvom havárií v dôsledku úniku látok škodiacich vodám, ochranu pred povodňami a ľadovými javmi na rieke Dunaj. 14. decembra 2004 bol vo Viedni prijatý Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja a 23. októbra 2007 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Na základe týchto dokumentov bol na Slovensku vypracovaný Zákon o ochrane pred povodňami, ktorý vstúpil do platnosti v roku SR v oblasti dvojstranných vzťahov na úseku vodného hospodárstva, ochrany a racionálneho využívania vôd spolupracuje so susednými štátmi v súlade s platnými medzivládnymi dohodami - s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou, Ukrajinou a Poľskou republikou. Všetky tieto dohody sa týkajú riešenia vodohospodárskych problémov na hraničných vodách (hydrologické, meteorologické údaje, sledovanie kvality povrchových a podzemných vôd). Kresba: Marian Horváth Tréningový manuál pre učiteľov 57

58 Znečistenie vôd LEKCIA 6: VODA Roztrieďte zdroje znečistenia povrchových vôd do nasledovných skupín: ZDROJE ZNEČISTENIA POVRCHOVÝCH VÔD A) ČOV Liptovský Mikuláš F) U.S.Steel, s. r. o., Košice B) skládky G) odkaliská C) Duslo, a. s., Šaľa H) ČOV Michalovce D) Slovnaft, a. s., Bratislava I) splachy z pevných plôch E) poľnohospodárstvo J) ČOV Vrakuňa priemyselné Bodové zdroje znečistenia komunálne Plošné (difúzne) zdroje znečistenia Uveďte aj ďalšie príklady zdrojového znečistenia povrchových vôd vo vašom blízkom okolí: Tréningový manuál pre učiteľov

59 Vodné kvízovanie LEKCIA 6: VODA 1. Doplňte chýbajúce čiastkové povodia správneho územia povodia Dunaja: a)... f) Slaná b) Dunaj g)... c) Váh h)... d)... i) Bodrog e) Ipeľ 2. Koľko vody priemerne spotrebujeme pri jednotlivých činnostiach? Vytvorte dvojice: sprchovanie sa kúpanie sa umývanie auta polievanie záhrady spláchnutie WC umývanie riadu 10 litrov 200 litrov litrov 540 litrov 25 litrov litrov 3. Správne usporiadajte triedy kvality povrchových vôd od najlepšej (I.) po najhoršiu (V.): dobrý stav... zlý stav... veľmi dobrý stav... veľmi zlý stav... priemerný stav V uvedených faktoch o vode podčiarknite správnu možnosť: a) 1,1 miliardy / 7 miliónov / 4, 1 miliardy ľudí v rozvojových krajinách nemá dostatočný prístup k vode a 2,6 miliardám ľudí chýba aspoň základné hygienické vybavenie. b) Priemerná vzdialenosť, ktorú musia ženy v Afrike a Ázii prejsť, aby nabrali vodu, je 10 kilometrov / 6 kilometrov / 15 kilometrov. c) Asi 70 % / 30 % / 5 % všetkej dostupnej sladkej vody sa využíva na poľnohospodárske zavlažovanie. Bohužiaľ, kvôli neefektívnym zavlažovacím systémom, hlavne v rozvojových krajinách, sa 60 % tejto vody stratí odparovaním, prípadne sa vracia do riek či zásobníkov podzemnej vody. d) Viac ako 40 / 400 / detí zomrie každý deň v rozvojových krajinách len preto, že nemajú prístup k čistej pitnej vode. Tréningový manuál pre učiteľov 59

60 Čo vieme o vode? LEKCIA 6: VODA Ak je výrok pravdivý označte ho fajkou, ak s ním nesúhlasíte označte ho krížikom : Európska charta o vode bola vyhlásená 6. mája 1948 v Štrasburgu. Eutrofizáciou rozumieme obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami vápnika a fosforu. Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj nevyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Na Slovensku máme osem väčších vodárenských nádrží (VN) a jednou z nich je aj VN Bukovčan. Na Slovensku je v súčasnosti priemerná spotreba vody približne 120 litrov na osobu a deň. Veľká väčšina svetovej vody (cca 97,4 %) nie je pitná, je slaná a tvorí oceány. Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, pričom les má najmenší význam. 1 liter odpadovej vody znečistí okolo 5 litrov sladkej vody. Človek potrebuje vypiť denne prinajmenšom 1,5 až 2 litre vody. Telo dospelého človeka obsahuje 60 až 70 % vody. Podiel vody v detskom organizme je ešte vyšší, tvorí až 80 %. Prírodné minerálne vody majú byť len doplnkom, optimálny príjem minerálnych vôd je 0,5 l denne. 60 Tréningový manuál pre učiteľov

61 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 61

62 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 62 Tréningový manuál pre učiteľov

63 LEKCIA 7: STRAVOVANIE STRAVOVANIE Výživa má pre každý živý organizmus, teda aj človeka, existenčný význam. V rôznych vývojových štádiách ľudskej spoločnosti sa menil celý spôsob života a s tým aj spôsob produkcie potravín a ich distribúcie. To všetko viedlo k postupným zmenám životného štýlu až do súčasnej podoby. Otázkou však zostáva, či je súčasný stav v tejto oblasti pre človeka vyhovujúci. Skúsenosti zdravotníkov ale aj športových odborníkov hovoria jasnou rečou, že v globalizujúcej sa spoločnosti do životného štýlu ľudí prenikajú viaceré negatívne spôsoby výživy preberané z iných kultúr a spôsobujú zhoršenie zdravotného stavu veľkej skupiny obyvateľstva. O výžive človeka mali bohaté skúsenosti už Babylončania, Číňania, Staroegypťania i Rimania, ktorí okrem výživovej hodnoty potravín vnímali aj liečivé účinky viacerých rastlín a vedeli ich vhodne zakomponovať do svojej stravy. Úplne opačný trend bolo možné zaznamenať v neskoršom období v súvislosti s dynamickým rozvojom medicíny a farmácie, kedy sa začal uplatňovať názor, že lekárskymi metódami možno upravovať zdravotný stav človeka skôr ako rozumnou výživou. Odborníci na výživu už dávnejšie prezentovali overené výsledky dlhodobého výskumu vo viacerých krajinách, z ktorých vyplýva, že až 40 % tzv. civilizačných ochorení je možné predchádzať rozumnou výživou a zdravým životným štýlom. Medicínske vedy sa na zdraví podieľajú len 20 % a zbytok je záležitosť dedičných predispozícií. Realita v rámci Slovenska je však skôr opačná, čo do značnej miery komplikuje činnosť verejného zdravotníctva. V populárno-vedeckej literatúre spred 30-tich rokov už možno badať diskusie okolo problému obezity aj u mladej generácie. Napriek viacerým aktívnym opatreniam sa situácia nezlepšila a dnes sa úsilie zdravotníkov, v súčinnosti s rezortom školstva, sústreďuje najmä na deti a mládež, u ktorých sa hrozivo objavuje obezita ako diagnóza. Životný štýl sa za ostatné desaťročie významne zmenil v negatívnom smere, pohybové aktivity sú u mladých i starších výrazne menšie ako v minulosti. Na boj s kilami existuje množstvo zaručene účinných receptov a návodov, ktoré však neprinášajú u každého rovnaký výsledok zníženie hmotnosti na optimálnu hodnotu. Veľakrát je efekt práve opačný aj preto, že pacient nemá dostatočný motivačný náboj a jeho emočná stabilita je narušená. Aby cielene pristúpil k redukčnej diéte znamenajúcej výrazný nepomer medzi prijatou a vydanou energiou, musí obézny veriť v potrebu znížiť svoju hmotnosť, musí byť presvedčený o nevyhnutnosti svojho snaženia, musí celkom jasne vedieť prečo chce schudnúť. Otázkou je, čo okrem zdravotných problémov priamo dotknutej osoby prináša obezita aj svojmu okoliu a spoločnosti všeobecne. Samotná nadspotreba potravín je dnes už uznávaným vážnym ekologickým problémom. Možno povedať, že obezita je v antagonistickom postavení voči racionálnej výžive. Vytvára tlak na producentov vyrábať viacej potravín, čo znamená aj väčšiu spotrebu energie, vody, obalových materiálov a väčšiu produkciu odpadov, ktoré nemožno vždy bezpečne recyklovať. Paradoxne ani na začiatku 21. storočia sa ľudstvo nevysporiadalo s problémom hladu vo svete. Údaje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) jasne deklarujú, že v súčasnom období až tretina ľudstva trpí hladom a podvýživou. Ide predovšetkým o krajiny, ktoré sú zaraďované do tzv. tretieho sveta. Riešenie tohto problému spočíva skôr vo vytvorení vedomostných, personálnych a, samozrejme, aj materiálnych podmienok, aby si ľudia žijúci v týchto krajinách dokázali dopestovať a dochovať základné potraviny a významnou mierou sa tak pričinili o vyriešenie tohto globálneho problému. V širšom zmysle slova sa v ostatných rokoch profilácia obsahu humánnej výživy orientovala, napr. na ekonomiku a sociológiu výživy, výživové vedomie, stravovacie zvyklosti, prírodnú výživu a jej zdroje i podmienky produkovania, ekológiu výživy, výživovú efektívnosť a dostatočnosť atď. Všetky uvedené a ďalšie okruhy sú neustále predmetom odborných i laických diskusií, ale aj výchovných apelov v rámci systematickej výchovy k zdravej výžive a racionálnemu spôsobu života. Ekológia stravovania Svet zaznamenal nevídaný pokrok v poľnohospodárskej produkcii a v technológii, ako aj vo vedách o potravinách. Najväčší skok nastal v 50. rokoch uplynulého storočia, čo sa odrazilo v raste produkcie, spracovania, uskladňovania, distribúcie a, samozrejme, aj konzumu potravín. To všetko bolo dosiahnuté novými produkčnými technológiami a s využitím ochranných techník na veľkých poľnohospodárskych plochách. Následne však došlo k zvyšovaniu rizík z kontaminácie životného prostredia priemyselnými polutantmi, ktoré sa objavili aj v potravovom reťazci. U spotrebiteľskej verejnosti to vyvolalo zvýšený záujem o problematiku zdravotnej neškodnosti potravín a teda o bezpečné potraviny. Na začiatku 60. rokov minulého storočia bola pod patronátom FAO a WHO ustanovená Komisia pre Potravinový kódex (Codex Alimentarius), ktorá aj v súčasnom období monitoruje stav v bezpečnosti potravín v rámci členských štátov EÚ, ale aj zámorských krajín. Poskytuje tiež poradenské a vzdelávacie služby o kvalite a zdravotnej neškodnosti potravín, osobitne z aspektu aditív, kontaminantov a chemických rezíduí vyskytujúcich sa v produkcii rastlinných a živočíšnych surovín pre výrobu potravín. Osobitným problémom súčasného sveta sa stali geneticky modifikované organizmy (GMO) a z nich vyprodukované potraviny. Nie je nič zvláštne na skutočnosti, že na stránkach vedeckých i populárnych periodík sa stretávajú v súboji protichodné názory na uplatnenie GMO v bežnom živote. So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa tieto diskusie stále intenzívnejšie objavujú aj u nás a neobchádzajú ani učiteľskú komunitu. Cieľmi využívania tejto technológie sú najmä: zlepšovanie výživovej hodnoty potravín, predĺženie trvanlivosti ovocia a zeleniny, produkcia hypoalergénnych potravín, vakcín a podobných produktov, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť zdravie spotrebiteľov, používanie poľnohospodárskych technológií šetriacich životné prostredie. Väčšina vedcov a predstaviteľov spracovateľského priemyslu sa zhoduje na podpore aplikácií GMO v medicíne, diagnostike, environmentálnych technológiách, v agropotravinárstve a pri produkcii organických látok. Vychádzajú pritom z vyše tridsaťročných skúseností nielen v oblasti výskumu a vývoja, ale i praktických aplikácií. Na druhej strane je skupina rigoróznych ekológov a predstaviteľov spotrebiteľskej verejnosti, ktorá vedie tvrdý boj za zákaz vývoja, produkcie a distribúcie GMO z obavy o bezpečnosť, zdravotnú neškodnosť potravín, pri výrobe ktorých boli použité GMO. Upozorňujú na možné riziká jednak pre životné prostredie, a tiež na etické aspekty vyplývajúce z používania týchto technológií. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy overenú skutočnosť, že GMO umožňujú znížené používanie pesticídov, čo z pohľadu životného prostredia nie je zanedbateľný fakt. Medzi pozitívne výsledky možno zaradiť: znižovanie finančných nákladov a počtu pracovníkov na jednotku výkonov, stúpanie výnosov a pokles strát suroviny, zníženie záťaže životného prostredia pesticídmi, zníženie energetických vstupov do produkcie poľnohospodárskych surovín, zníženie degradácie pôdy, skvalitnenie výživovej hodnoty produktov, možnosti nových obnoviteľných zdrojov priemyslových suro- Tréningový manuál pre učiteľov 63

64 LEKCIA 7: STRAVOVANIE vín. Uplatnenie GMO má zrejme aj svoje environmentálne riziká, ako napríklad: selekcia rezistentnejších škodcov, prenos génov rezistencie na buriny. Aj preto je v súčasnej európskej potravinovej legislatíve zakotvená povinnosť výrobcov a distribútorov označovať výrobky z GMO textom: Výrobok obsahuje geneticky modifikované organizmy. V prípadoch, kedy použitie surovín z GMO nemôže byť vylúčené, musí byť výrobok označený textom: Môže obsahovať geneticky modifikovaný organizmus. Na súčasnom trhu geneticky modifikovaných rastlín (GM rastlín) sa objavujú už produkty druhej a tretej generácie, ktoré majú výrobcom uľahčiť ich spracovanie na potravinárske alebo krmovinárske výrobky (sója, repka olejná a ryža) a spotrebiteľom ponúknuť nové jedlá, obohatené o nové funkcie (napr. prevencia proti chorobám, zvýšenie výkonnosti). Možno očakávať, že vývoj GMO sa bude v blízkej budúcnosti uberať práve týmto smerom. V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti objavil aj anglický novotvar nutraceuticals, zložený zo slov nutrition (výživa) a pharmaceutical (liečivá). Problematiku GMO v slovenskej legislatíve upravuje zákon NR SR č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných mikroorganizmoch. Podľa tejto právnej normy je každé zámerné uvoľnenie GMO do životného prostredia ako aj uvedenie nového výrobku obsahujúceho GMO na trh podmienené súhlasom MŽP SR, ktorý je časovo obmedzený. Je to tiež jeden z nástrojov, ako zabezpečiť maximálnu bezpečnosť konzumenta potravín pred prípadnými negatívnymi dôsledkami plošného uplatnenia GMO vo výžive ľudí. Bezpečné potraviny Ideálna definícia by mohla vyzerať asi takto: Je to potravina vyrobená zo zdravého zvieraťa bez zbytkov liečiv a z plodiny bez použitia agrochemikálií, spracovaná šetrnými technológiami so zachovaním všetkých nutričných hodnôt pôvodnej suroviny, bez aditívnych a kontaminujúcich látok. To je v dnešných podmienkach života ľudskej spoločnosti skôr zbožné želanie a významne sa líši od reálneho života. Prečo sú spomínané cudzorodé látky pre každý živý organizmus problematické, priam nebezpečné? Potravinový kódex SR uvádza ich základné charakteristiky: Aditíva sú prídavné látky potrebné na zachovanie, prípadne vylepšenie fyzikálnych vlastností a výživovej hodnoty potravín. Základnou požiadavkou je, aby boli zdraviu neškodné. Ich zoznam je v Potravinovom kódexe SR. Kontaminanty sú všetky cudzorodé látky, ktoré majú svoj pôvod zo znečisteného životného prostredia, napríklad ťažké kovy, mykotoxíny, PCB látky a pod. Ich maximálne prípustné koncentrácie sú tiež uvedené v Potravinovom kódexe SR. Rezíduá pochádzajú zo zbytkov biologicky aktívnych látok používaných na zvýšenie produkcie, resp. na ochranu pred chorobami v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Ich koncentrácie v potravinách sú limitované. Logicky si ako spotrebitelia a konzumenti potravín kladieme otázku, prečo je nutné pridávať do súčasných potravinárskych produktov tieto látky? Nie je ich totižto málo, odborníci hovoria až o rôznych látkach, ktoré sa v potravinárskych tovaroch nachádzajú v niektorej z hore uvedených kategórií. U každej je možné nájsť odborné zdôvodnenie, prečo sa musí použiť v niektorej fáze výroby, aké negatívne dôsledky pre ekonomiku by jej nepoužitie znamenalo. Už menej hlasno sa spotrebiteľ dozvedá o negatívnych účinkoch na jeho zdravie. Je síce pravdou, že súčasná európska legislatíva prikazuje výrobcom a distribútorom informovať spotrebiteľa o prítomnosti týchto látok v potravine, ale spôsob, akým sa to vykonáva, je diskutabilný. Informácie sú často neúplné, príliš nejasné a veľakrát 64 aj nečitateľné. Kontrola prítomnosti cudzorodých látok v potravinách sa navyše nedá vykonávať priebežne, skôr ide o exemplárne výsledky, o ktorých sa spotrebiteľská verejnosť informuje len sporadicky a zvyčajne len vtedy, keď vznikol problém väčšieho rozsahu (napr. otrava z pokazených potravín, spracovanie nekvalitnej suroviny do mäsových výrobkov, zistenie nebezpečných mykotoxínov v pive, alebo chlebe atď.). Osobitným problémom pre výrobcov potravín, ale napríklad aj právnikov, sú aditívne látky, ktoré majú tzv. prirodzený pôvod sú organickou zložkou príslušnej suroviny na výrobu potravinového produktu. Takéto látky sa napríklad nemusia uviesť na obaloch potravín a pritom môžu byť pre niektoré skupiny spotrebiteľov vážnym problémom. Týka sa to viacerých aromatických látok ale aj farbív. To môže v konečnom dôsledku vyvolať nielen zdravotné problémy v podobe alergií na strane spotrebiteľov, ale aj legálne obchádzanie legislatívnych noriem (napr. povinnosti deklarovať na obaloch prítomnosť rizikových látok) na strane výrobcov. Obal z potravín ako ekologický problém Tlak na zvyšovanie priemyselne vyprodukovanej potraviny s rôznou dobou trvanlivosti a použiteľnosti vyvolal zákonite potrebu tieto produkty v masovom merítku baliť. Odhaduje sa, že až polovica hmotnosti komunálnych odpadov vyprodukovaných priemerným obyvateľom SR pripadá na rôzne druhy obalov a obalového materiálu spotrebovaného v súvislosti s potravinami a stravovaním človeka. Je zrejmé, že ústup od klasickej formy stravovania v domácnostiach priniesol požiadavky na dávkovanie jednotlivých porcií dennej stravy vo vhodnom balení, pričom v okamihu skonzumovania sa v značnej miere tieto materiály stávajú pre človeka odpadom. Otázkou je, aká je ďalšia cesta týchto, vo svojej podstate druhotných surovín? Sortiment obalových materiálov z dreva, papiera, kartónu, lepenky, skla, plastov, tkanín, kovov a ďalších požívateľných látok je dnes skutočne veľmi široký, všimneme si aspoň niektoré najviac používané. Konzervové krabice sa vyrábajú z hliníka o čistote 99,5 % alebo s malým podielom mangánu. Hliníkové tuby sa vyrábajú z vysoko čistého hliníka. Hliníkové fólie sa vyrábajú z hliníka bežnej proveniencie s obsahom nečistôt vo forme kremíka, železa, stôp medi. Fólie bez ďalších povrchových úprav sa používajú pre neagresívne potraviny (ako sú napr. čokoládové výrobky, cigarety), do téglikov na pleťové krémy, na uzávery fliaš, pre misky na hotové jedlá v mraziarenstve, verejnom stravovaní a pod. Sklo je osvedčený obalový materiál a veľmi dobre obstojí i v porovnaní s novšími materiálmi. K jeho prednostiam patrí veľká chemická odolnosť, dobrá omývateľnosť, možnosť sterilizácie obalov, či ľahká dostupnosť suroviny na výrobu skla. Nevýhodou sklených obalov je krehkosť a značná hmotnosť. Niekedy tiež vadí menšia tepelná vodivosť skla a jeho menšia odolnosť k teplotným zmenám. K nevýhodám patrí aj značná energetická náročnosť výroby skla. Sklené obaly sú určené najmä pre výrobky tekuté ale aj pre kašovité, práškové, kusové v náleve alebo sušené. Uzávery fliaš patria k funkčne najdôležitejším častiam sklených obalov. Vyžaduje sa predovšetkým, aby dobre tesnili a aby boli hygienické. Dokonalá tesnosť je nutná predovšetkým u obalov so sterilizovanými výrobkami ale aj u nápojov sýtených oxidom uhličitým. Plasty sa uplatňujú u sklených obalov predovšetkým ako súčasť uzáverov alebo ako ochrana skla pred mechanickými vplyvmi. Širokohrdlové sklené obaly sú zastúpené predovšetkým konzervovými (zaváraninovými) fľašami. Vyrábajú sa vo veľkosti asi od 0,15 litrov do 5 litrov a majú prevažne valcový tvar. Pokiaľ ide o materiál na viečka, prevažná väčšina typov sa vyrába z oceľového pocínovaného plechu, len viečka Omnia a Pano bývajú z hliníkového plechu. Plasty konkurujú skleným obalom aj ako obalový prostriedok, majúc na mysli predovšetkým dnes už široký sortiment fliaš. Veľkou prednosťou fliaš z plastov v porovnaní so sklenými je ich malá hmot- Tréningový manuál pre učiteľov

65 LEKCIA 7: STRAVOVANIE nosť a spravidla lepšia odolnosť voči nárazom. Ako prednosť sa vníma aj možnosť výroby oveľa rozmanitejších tvarov dutých obalov. Keďže s plastovými obalmi (hlavne nápojové fľaše) sa spájajú aj ekologické problémy, je snaha vyvinúť obal, ktorý by sa po spotrebovaní obsahu rozpustil vo vode a tak zlikvidoval. Okrem bežných obalovín sa v potravinárstve používajú také materiály, ktorých spoločnou vlastnosťou je požívateľnosť. Chemicky sú veľmi rôznorodé, základom však väčšinou bývajú tri hlavné skupiny živín cukry, bielkoviny a lipoidné látky. Okrem toho sem možno zaradiť i niektoré syntetické látky. Všetky požívateľné obalové materiály sa vyrábajú hlavne vo forme mäkkých (fóliových) obalov alebo povlakov. Zásadne sa môžu uplatniť vo funkcii bežných spotrebiteľských obalov, teda aj na ochranu pred vonkajším znečistením. V tom prípade by sa mali z potraviny pred upotrebením odstrániť, pretože ich požívateľnosť je len zárukou zdravotnej nezávadnosti potraviny, s ktorou sú v tesnom kontakte. Druhou možnosťou je konzumovanie obalov spolu s balenou potravinou, buď v pôvodnom stave, prípadne po vhodnej úprave (napr. po rozpustení, povarení, prípadne za použitia enzýmov). Táto alternatíva predpokladá ochranu požívateľného obalu pred znečistením. Jednoduchým jedlým obalom je vlastne i vrstva ľadu, ktorou sa poťahujú niektoré zmrazené potraviny, aby nevysychali a neoxidovali. Niektoré sacharidy a látky im podobné majú vlastnosti, ktoré dávajú predpoklady k vytvoreniu jedlých obalov. Obalovým materiálom, ktorý sa odporúča aj ako jedlý, je amylóza vo forme fólií alebo povlakov. Za požívateľné sú označované vo vode rozpustné deriváty celulózy (napr. metylcelulóza a karboxymetylcelulóza), z ktorých možno pripraviť transparentné fólie i povlaky. Štruktúrne blízky polysacharidom je pektín, ktorý sa aplikuje ako jedlý obal (povlak) vo forme vápenatých solí. Ako jedlé obaly sa používajú algináty, ktoré sa získavajú priemyselne z hnedých rias a svojimi vlastnosťami sú podobné pektínom. Alginátové povlaky boli napríklad aplikované na opracovanú hydinu, a tiež na výrobu umelých čriev. Druhá veľká skupina jedlých obalov vychádza z proteínov. Praktický význam má predovšetkým želatína. Výhodnosť želatínových filmov pri tvorbe jedlých obalov bola oceňovaná vo farmácii, zavádza sa však i v rade portavinárskych odborov (pre jedlé oleje, tuky, aromatické látky, vitamínové preparáty a i.). Tretia skupina požívateľných obalových prostriedkov vychádza z lipidov. Ide teda o látky odolné voči vode, s pomerne malou priepustnosťou pre vodné pary. Uvedené vlastnosti predurčili niektoré z látok tejto skupiny (predovšetkým vosky v tenkej vrstve na povrchu plodov a listov rastlín) na ochranu tkanív pred vysychaním a pre ich vystuženie. Vosky možno použiť ako požívateľné povlaky, pretože sú chemicky pomerne stále a väčšinou i fyziologicky celkom nezávadné. Tenké voskové povlaky sa používajú na ovocie a zeleninu, aby sa zabránilo stratám vyparovaním, znížilo sa vyprchanie aróm a predišlo mikrobiálnej infekcii. Najintenzívnejšie sa však obaly a obalové materiály sledujú z hľadiska kontaminujúcich cudzorodých látok. Pritom sa skúmajú vzťahy medzi látkovým zložením obalu a uvoľňovaním rôznych látok prchaním a vylúhovaním. Pri vzájomnom styku požívatín s rôznymi obalmi dochádza prakticky vždy k migrácii určitých, niekedy celkom nepatrných množstiev rôznych látok do potravín. Cudzorodé látky nemožno z potravín celkom vylúčiť, ale je nutné dbať, aby ich obsah nepresiahol fyziologicky prijateľné medze. Stravovanie a environmentálne zdravie Pojem environmentálne zdravie vyjadruje súvislosť ľudského zdravia a životného prostredia. Vznikol prekladom medzinárodne používaného termínu environmental health. Vzdelávanie a výchova k environmentálnemu zdraviu sa v rámci školského systému vníma ako významná súčasť zdravotníckej prevencie. Základným predpokladom pre udržateľný dobrý stav zdravia súčasnej a budúcej populácie je poznanie súvislostí medzi environmentálnym zdravím a životným štýlom (v rámci neho aj stravovaním) a tiež pochopenie princípov environmentálneho zdravia. Vysoká úroveň environmentálneho a zdravotného povedomia je výsledkom systematického a trvalého vzdelávania, ktoré sa začína už v útlom veku dieťaťa, pokračuje na základných, stredných a vysokých školách a v rôznych podobách sa rozvíja po celý život človeka. Environmentálne zdravie doposiaľ nespĺňa predpoklady vedného odboru, preto túto problematiku možno pokladať skôr za interdisciplinárnu. Medzi ciele edukácie v oblasti environmentálneho zdravia podľa WHO patria: porozumieť vzťahom medzi faktormi životného prostredia a zdravia, medzi ekonomickým rozvojom, životným prostredím a zdravím v rámci ekosystému; uvedomiť si postavenie environmentálneho zdravia v historickom kontexte, pri zohľadňovaní technologických zmien, ekonomického rozvoja a sociálnej organizácie; opísať základné požiadavky pre zdravé životné prostredie; hodnotiť reálne závery a metódy merania kvality životného prostredia a ohrozenia zdravia; posúdiť dôležitosť pracoviska pre environmentálne zdravie; poznať sociálne a ekonomické výstupy ovplyvňujúce zdravie; uvedomiť si a správať sa s ohľadom na veľkú povinnosť a zodpovednosť každého človeka k environmentálnemu zdraviu; uvedomiť si význam potravy pre človeka; opísať vplyv domácnosti na zdravie, nebezpečné odpady, potrebu energie pre človeka; poznať globálne problémy ľudstva v korelácii s environmentálnym zdravím. Súčasné trendy v stravovaní Už dlhodobo sa konštatuje, že žijeme v civilizačnej epoche charakterizovanej rýchlymi zmenami a intenzívnym životným tempom. Významným faktorom je aj intenzívny pohyb obyvateľstva medzi krajinami a kontinentmi. Dôsledkom toho je aj snaha poznávať, hodnotiť či klasifikovať jednotlivé potraviny a tzv. cudzie kuchyne. Aj výrobcovia potravín pod vplyvom týchto skutočností zmenili svoje aktivity, čo ovplyvnilo dynamický vývoj v oblasti produkcie a distribúcie potravín. Odrazilo sa to v zmenách stravovacích zvyklostí obyvateľov Európy, vrátane Slovenska, najmä pod vplyvom nasledujúcich faktorov: možnosť rýchlej dopravy, kratšia pracovná doba, predlžovanie dovoleniek a zjednodušenie pasových formalít; postupné odstraňovanie colných bariér najmä medzi členskými a pristupujúcimi krajinami EÚ; zjednocovanie potravinárskej legislatívy s dôrazom na zníženie rizík falšovania potravín; postupné znižovanie podielu potravín z vlastnej produkcie (samozásobovanie) a jej nahradzovanie nákupom v obchodných systémoch; zvyšovanie počtu aktívnych informácií o potravinách, ich význame pri formovaní vlastného výživového modelu, prekonávanie zaužívaných tradícií v stravovaní najmä u mladších vekových skupín; vplyv zvyšovania príjmov u väčšieho počtu spotrebiteľov potravín, ako aj orientácia na lepšie využívanie voľného času, čo vyvoláva vyšší záujem o jednoduchšie a pohotovejšie postupy prípravy pokrmov; kapitálové prepojenie medzinárodných výrobných potravinárskych koncernov dovoľuje rýchlejšie prenikanie najnovších vedecko-výskumných poznatkov a nových potravín najmä na trhy vyspelejších krajín, deje sa tak v krátkych časových horizontoch a v podstate súčasne; s poklesom ťažkej fyzickej práce u významnej skupiny spotrebiteľov sa začal výraznejšie meniť aj podiel energeticky bohatších Tréningový manuál pre učiteľov 65

66 LEKCIA 7: STRAVOVANIE potravín na celkovej skladbe stravy; spotrebiteľská verejnosť má stále viac vedomostí o tzv. racionálnej výžive a svoj záujem o konkrétne produkty orientuje v duchu týchto požiadaviek; stále pokračuje znižovanie počtu obyvateľov žijúcich na vidieku, zvyšuje sa podiel osobných dopravných prostriedkov, t. j. klesajú možnosti prirodzených pohybových aktivít; význam reklamy, jej serióznosť vo vzťahu k potenciálnym zákazníkom, evidentný vzostup podielu agresívnej (niekedy až neetickej) reklamy, mylná, zavádzajúca reklama. Z analýzy potravinárskeho trhu v ostatných rokoch vyplýva, že rozvoj spotreby je predovšetkým ovplyvňovaný záujmom zákazníka. Je teda taktické uvádzať na trh nové produkty v predstihu pred záujmom spotrebiteľa. Výrobca potravín, ktorý si chce vybojovať solídne postavenie na trhu, by mal vziať do úvahy tzv. marketingovú optiku, ktorá v sebe zahrňuje najmä tieto kategórie: kvalita reklama farba optimálne predajné podmienky trvanlivosť možnosť moderných foriem predaja (napr. samoobsluhy) chladiaci reťazec (skladovanie, distribúcia, spotrebiteľ) podmienky dopravy a rozvozu do predajnej siete. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že iniciatíva zákazníka na potrebe inovovať potravinárske výrobky nie je významná. V oblasti stravovania je badateľná skôr náklonnosť ku tradíciám predkov. U mládeže je možné viac očakávať, že bude propagátorom nových druhov potravín. Je to pochopiteľné, pretože práve mládež výraznejšie mení svoj životný štýl, má väčšiu radosť zo života, nie je ľahostajná ku kvalite životného prostredia, viac sa zaujíma o otázky výživy a aj o prostredie, v akom sa strava konzumuje. Kresba: Marian Horváth 66 Tréningový manuál pre učiteľov

67 Od vidiel po vidličku LEKCIA 7: STRAVOVANIE Stravovanie väčšinou tvorí veľkú časť ekologickej stopy obyvateľov vyspelých krajín. Prečo je to tak? Predstavte si vaše obľúbené jedlo (prípadne potravinu) a vkreslite ho do prázdnej bubliny. Potom okolo nej načrtnite celú jeho púť od vidiel až po vidličku na vašom stole. Kam pokračuje cesta jedla od vidličky? Čo sa stane so vzniknutým odpadom? Na základe náčrtu si do tabuľky zaznamenajte všetky súvislosti vášho obľúbeného jedla s kategóriami ekologickej stopy. Ako by bolo možné zmenšiť jeho ekostopu? Názov jedla: Elektrina Vplyv jedla na ekologickú stopu Návrhy na zmenšenie ekologickej stopy jedla Kúrenie Voda Odpad Doprava Budovy a pozemky Nákup a vybavenie Vedeli by ste povedať, prečo majú jedlá z mäsa väčšiu ekostopu ako bezmäsité jedlá? Tréningový manuál pre učiteľov 67

68 Codex Alimentarius LEKCIA 7: STRAVOVANIE Komisia Codex Alimentarius je medzinárodný orgán, ktorý bol založený v roku 1963 Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), s cieľom vytvárať normy a smernice pre bezpečnosť potravín. Hlavným účelom je podľa oficiálnej stránky kódexu zabezpečenie: 1. porovnateľnej úrovne kvality potravín v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov na celom svete, 2. správnych praktík pri obchodovaní s potravinami. Členmi kódexu je asi 170 krajín, v ktorých žije väčšina obyvateľstva Zeme. Tieto krajiny participujú na návrhoch noriem a veľmi často ich implementujú do svojich národných kódexov. Slovenská republika bola za riadneho člena prijatá v roku V kódexe sa nachádzajú tisíce noriem, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných kategórií: 1. všeobecné platia pre všetky potraviny (normy z oblasti hygieny, označovania, reziduí pesticídov a veterinárnych liečiv, potravinových aditív, kontaminantov, inšpekcie a certifikačného systému dovozu a vývozu, metód analýz a vzorkovania); 2. špecifické platia pre konkrétne potraviny alebo skupiny potravín: obilniny a strukoviny, tuky a oleje, ryby a výrobky z rýb, čerstvé ovocie a zelenina, spracované a mrazené ovocie a zelenina, ovocné džúsy, mäso a mäsové výrobky, bujóny a polievky, mlieko a mliečne produkty, výrobky z cukru a kakaa. Normy pre jednotlivé druhy potravín sú vypracované podľa pevne stanovených kategórií. Pokúste sa tieto kategórie priradiť k informáciám, ktoré obsahujú: Kategória: Oblasť Popis Základné zloženie Potravinárske prídavné látky Prímesy Hygiena Balenie, preprava a uskladnenie Označovanie Metódy analýzy a vzorkovania Obsahuje: informácie o zložení výrobku, kritériá a charakteristiky kvality, povinné a optimálne prísady definíciu výrobku alebo skupiny výrobkov prípadne produktov, z ktorých sú vyrobené zoznam testov potrebných pre zabezpečenie súladu potraviny s požiadavkami normy názvy aditív a maximálne povolené množstvá, ktoré môžu byť do výrobkov pridané limity pre kontaminanty, ktoré sa môžu vo výrobku vyskytnúť požiadavky na balenie a použité obalové materiály názov výrobku, pre ktorý sa norma vzťahuje a účel, na ktorý bude použitý ustanovenia týkajúce sa názvu výrobku, s cieľom nezavádzať spotrebiteľa o pôvode výrobku obsah patogénnych mikroorganizmov, toxínov a iných škodlivých látok v takých množstvách, aby neohrozili ľudské zdravie Názory na tento kódex sa rôznia. A takto znejú niektoré z nich: Štandardy Kódexu sú úplnou potupou slobody ľudí k prístupu k čistej, zdravej potrave a prospešným živinám. Mohli by ste oponovať, že limity prídavných komponentov v potravinách sú namieste a že ich účinná kontrola je potrebná. Skúsme to nazvať inak: priepustnosť škodlivín na svetový trh, pri ktorých stanovenie a dodržanie limitov možno stále považovať za humánny čin. Populačná kontrola za peniaze, takto najjednoduchšie možno opísať Codex Alimentarius, vedený USA a primárne kontrolovaný veľkými farmaceutickými spoločnosťami, s cieľom redukcie svetovej populácie zo súčasného odhadu miliardy na udržateľných 500 miliónov čo je redukcia o cca 93 percent. (Zdroj: Aký je váš osobný názor na Codex Alimentarius? 68 Tréningový manuál pre učiteľov

69 Označovanie potravín LEKCIA 7: STRAVOVANIE Podľa zákona o potravinách (č. 152/1995) každý, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v slovenskom jazyku týmito údajmi: Podľa zákona je na trh zakázané umiestňovať potraviny: a) iné ako zdravotne neškodné; b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom (uvádzanie nepravdivých, zavádzajúcich alebo skresľujúcich informácií); c) neznámeho pôvodu; d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. Stretli ste sa už v obchodoch s porušením tohto zákazu? O čom sa z obalu potraviny nedočítate? Čo znamenajú tieto logá na obaloch potravín? Tréningový manuál pre učiteľov 69

70 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 70 Tréningový manuál pre učiteľov

71 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 71

72 LEKCIA 8: ODPAD ODPAD Produkcia odpadov v SR v európskom kontexte Odpad je v prírode pojem neznámy, opadané lístie či telo živočícha to všetko je surovinou pre ďalšie skupiny organizmov. Človek vytvára odpady takmer pri každej činnosti (priemysel, doprava a pod.). Veľká skupina odpadu, ktorý produkujeme denne my všetci, sa nazýva komunálny odpad. Jeho tvorbu môžeme ovplyvniť. A práve o komunálnom odpade (KO) bude nasledujúca lekcia. Zákon o odpadoch (223/2001 Z. z.) definuje komunálny odpad ako všetky veci, ktorých sa chce ich držiteľ zbaviť. Okrem odpadu z domácností sem patrí aj odpad z údržby verejných priestranstiev, zelene, parkov a cintorínov. Najviac komunálnych odpadov sa v rámci Európy produkuje v západných krajinách. Súvisí to s konzumným životným štýlom. V Dánsku v roku 2008 vyprodukovali až 802 kg KO na obyvateľa. Priemer dnešnej EÚ je 524 kg na obyvateľa. Na Slovensku sa vytvorilo 331 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2007 je to až o 22 kg viac. Tvorba KO v mnohých krajinách stúpa, Nemecko je svetlou výnimkou (obrázok 24). Výrazný posun je aj v oblasti nakladania s bioodpadom (biologicky rozložiteľný odpad BRO), pretože smernica obmedzuje ukladanie BRO na skládky odpadov nasledovne: do r znížiť množstvo BRO ukladaného na skládky o 25 % úrovne z r do r znížiť množstvo BRO ukladaného na skládky o 50 % úrovne z r do r znížiť množstvo BRO ukladaného na skládky o 65 % úrovne z r Smernica o odpade č. 2008/98/ES Táto smernica je základom moderného európskeho odpadového hospodárstva. Definuje stav konca odpadu stav, kedy odpad prestáva byť odpadom, napríklad keď sa stáva druhotnou surovinou. Zaoberá sa predchádzaním vzniku odpadov a ich opätovným použitím, teda prevenciou. Členským štátom EÚ ukladá povinnosť vypracovať a vyhodnocovať programy predchádzania vzniku odpadu. EÚ chce aj prostredníctvom tejto smernice oddeliť hospodársky rast od rastu produkcie odpadov. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch Tento zákon stanovuje hierarchiu v odpadovom hospodárstve: Minimalizácia predchádzanie vzniku odpadov najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Recyklácia materiálové zhodnotenie odpadov ak sa vzniku odpadu už nedá zabrániť. Spaľovanie energetické zhodnotenie odpadov ak sa vzniknutý odpad nedá recyklovať. Skládkovanie zneškodnenie odpadov na skládke ak sa vzniknutý odpad nedá zhodnotiť materiálovo a ani energeticky. Obrázok 24: Tvorba komunálneho odpadu vo vybraných krajinách EÚ (Zdroj: Eurostat). V EÚ 27 sa skládkuje priemerne 40 % komunálnych odpadov, 20 % sa spaľuje a 40 % sa materiálovo zhodnocuje (kompostovanie a recyklácia). Lídrom recyklácie je jednoznačne Nemecko, ktoré takmer polovicu svojho KO zrecykluje a ďalších 17 % skompostuje. Spolu s Holandskom skládkujú len 1 % KO. Na chvoste je Rumunsko a Bulharsko, ktoré skládkujú takmer 100 % KO. Na Slovensku sa prevažná väčšina komunálneho odpadu skládkuje až 76 %. 9 % sa spaľuje s využitím energie a len 6 % sa materiálovo zhodnocuje vrátane kompostovania. Odpady a legislatíva Základnými zákonmi v odpadovom hospodárstve sú Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch. Oba zákony boli od svojho vzniku už mnohokrát novelizované. Slovensko ako člen EÚ musí do svojej legislatívy transponovať aj európske legislatívne rámce. Smernica o skládkovaní odpadov č. 1999/31/ES Táto európska smernica je pre Slovensko dosť dôležitá, pretože mení trend odpadového hospodárstva od skládkovania ku recyklácii a energetickému zhodnocovaniu odpadov. Ukladá povinnosť uzatvoriť skládky odpadov, ktoré nespĺňajú prísne environmentálne kritériá. 72 Nakladanie s odpadom na Slovensku je v skutočnosti presne opačné najviac odpadu sa skládkuje, potom spaľuje a recyklácia je na poslednom mieste. Výsledkom transpozície smernice 1999/31/ES je zákaz zneškodňovať na skládkach bioodpad zo záhrad, parkov cintorínov a verejnej zelene tzv. zelený bioodpad. Tento zákaz platí od Od sú obce povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla. Zákon však nijako nekvantifikuje, aký separovaný zber to má byť, neurčuje hustotu zberných nádob na obyvateľa, frekvenciu zvozov, účinnosť systému separovaného zberu (množstvo materiálovo zhodnotených odpadov na obyvateľa za rok). Pôvodne mal platiť od zákaz zneškodňovať na skládkach bioodpad z kuchynských a reštauračných zariadení tzv. kuchynský bioodpad. Tento zákaz sa na nátlak samospráv presunul, kým Slovensko nebude mať stratégiu obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov. Slovensko však musí plniť vyššie uvedené prísne kritériá smernice EÚ 1999/31/ES o znižovaní množstva BRO ukladaného na skládky. Bez prísnej legislatívy, návodu pre samosprávy ako na to a bez finančných podporných mechanizmov to ale nesplní. Minimalizácia Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Problému, odpadu, predchádzajme a nemusíme potom riešiť, čo s ním. My sami máme denne množstvo príležitostí, ako odpad nevytvárať. Navyše, mnohé privíta aj naša peňaženka, keďže ide často o lacnejšie riešenia: Nakupovanie nepodliehajme reklame a módnym trendom, kupujme len to, čo skutočne potrebujeme veci trvácne, kvalitné a nadča- Tréningový manuál pre učiteľov

73 LEKCIA 8: ODPAD sové, vyhýbajme sa veciam jednorazovým a takým, čo rýchlo vyjdú z módy. Uvedomme si, že takmer všetko, čo v obchode kupujeme, sa raz stane odpadom. pri nákupoch uprednostňujme veľké balenia vyhýbajme sa zbytočne zabaleným tovarom. nakupujme do vlastných sáčkov najmä chlieb, pečivo, ovocie a zeleninu, na nákupy používajme trvácnu tašku. kupujme nápoje vo vratných fľašiach sú znova naplnené, čím nevznikne odpad. kupujme mlieko v mliečnych automatoch do prinesených obalov. Domácnosť pime vodu z vodovodu v mnohých mestách a obciach Slovenska sa voda z vodovodu kvalitou vyrovná balenej vode, je výrazne lacnejšia a takmer bezodpadová. mnohé veci sa dajú ešte opraviť a nemusia skončiť v koši. Kompostovanie bioodpad tvorí až 40 % komunálneho odpadu. Je možné vyrobiť si z neho kvalitný kompost, ktorý je výborným zdrojom živín v záhradke, zlepšuje pôdu a rast rastlín. Domácim kompostovaním môžeme podstatne minimalizovať množstvo zmesového komunálneho odpadu. Viete, že... Jedna vratná fľaša je počas svojej životnosti priemerne 50 krát naplnená. Jednorazová plienka spotrebuje 3,5 krát viac energie, 8 krát viac neobnoviteľných materiálov a 90-krát viac obnoviteľných materiálov ako látková plienka. Na výrobu jednorazovej plienky je potrebná energia, ktorá umožní vyprať látkovú plienku 200-krát. Používanie bavlnených plienok je približne o 50 % lacnejšie ako používanie jednorazových plienok. Voda z vodovodu má 300-krát menšiu ekologickú stopu ako balená voda z PET fliaš. Na 1 l vody v PET fľaši sa spotrebuje približne 0,2 l ropy. Recyklácia Recyklácia sa nazýva aj materiálové zhodnotenie odpadu. Ak odpady už museli vzniknúť, mali by sme sa postarať o ich recykláciu, pretože my, ako pôvodcovia odpadu, nesieme za ne zodpovednosť. Preto by sme mali už pri kúpe uprednostniť také veci, z ktorých odpady sa dajú ľahko recyklovať. Každá obec má svoj vlastný systém separovaného zberu odpadov a mala by pravidelne oboznamovať občanov, čo patrí do zberných nádob, kedy sú zvozy a kam s ďalšími druhmi odpadu. Všeobecne ale platia ustálené farby pre isté druhy odpadu: papier modrá, plasty žltá, sklo zelená, kovy a nápojové kartóny červená/ oranžová a bioodpad hnedá farba. Niekedy býva číre sklo v bielych zberných nádobách a aj na nápojové kartóny majú niektoré samosprávy biele kontajnery. Vždy by ale na zbernej nádobe malo byť napísané, čo tam patrí a čo nie. Stačí sa riadiť takýmito inštrukciami. Najlepšie je odpady triediť už rovno doma, každú komoditu do inej tašky alebo škatule. Keď sa škatuľa naplní, jej obsah vynesieme do príslušného kontajnera. Na roztrieďovanie vonku pri zberných nádobách, keď je všetko zmiešané v jednom koši, je už neskoro. Recyklácia papiera Do modrých kontajnerov na papier väčšinou patria: noviny, časopisy, reklamné letáky, zošity, knihy (bez tvrdých obalov), škatule, Tabuľka 6: Odpad z papiera, ktorý nepatrí do modrých kontajnerov. Do modrých kontajnerov NEPATRÍ: kopírovací (karbónový) papier silno znečistený papier od potravín, z maľovania, mastný papier letáky a časopisy v igelitových obaloch, rôzne plastové euroobaly nápojové kartóny (tetrapaky), papier potiahnutý fóliou (obaly z kávy, pudingov a pod.) PREČO? je na ňom viac karbónového prachu ako papiera, takže znečistí všetko okolo môže znečistiť a znehodnotiť ostatný papier sú z plastu, papiere z nich treba vybrať nie je to len papier ale spojenie materiálov plast a papier, niekedy aj hliník; patria do červených nádob, spracovávajú sa iným spôsobom papierové obaly a iný papier. Z papiera nie je potrebné odstraňovať kovové spinky, plastové okienka z obálok, drobné lepiace pásky a pod. V papierňach sa tieto zložky oddelia z papieroviny sitami a magnetickými separátormi. Do kontajnerov nepatrí odpad z papiera uvedený v tabuľke 6. Papier sa z modrých nádob zváža, dotrieďuje na dva druhy: novinový papier (noviny, časopisy, reklamné letáky, zošity, knihy a iný papier) a kartón a následne sa z neho vyberajú nečistoty (plasty, tetrapaky a pod.). Novinový papier sa spracováva v iných papierňach ako kartón, vyrábajú sa z neho noviny, recyklovaný papier, zošity, toaletný papier, servítky, vreckovky a pod. U nás sú takéto papierne napr. v Harmanci a v Žiline. Kartón sa používa na výrobu tzv. flutingu vnútorná vlnitá vrstva v kartóne. Na Slovensku sa kartón spracovával v Štúrove, v súčasnosti sa vyváža do zahraničia. Viete, že... Na výrobu 1 t papiera z celulózy sa spotrebuje 240 m 3 vody, kwh energie a 2 stromy. Na výrobu 1 t papiera zo zberu sa spotrebuje 0,18 m 3 vody, kwh energie a 0 stromov. Bez zberového papiera by boli noviny tak drahé, že by ich nikto nekupoval. Recykláciou 110 t papiera sa zachráni 1 ha 80 ročného lesa. Recyklácia plastov Plasty sú veľmi variabilná skupina materiálov. Najčastejšie druhy plastov sú: (v zátvorke sa nachádza číslo podľa medzinárodného označenia, ktoré zvykne byť uvedené v tzv. recyklačnom trojuholníku obrázok 25) Obrázok 25: Príklad označenia plastov v zmysle vyhlášky č. 210/2005 Z. z. Tréningový manuál pre učiteľov 73

74 LEKCIA 8: ODPAD PET (1) nápojové fľaše, HDPE (2) fólie (mikroténové sáčky), aviváže, PVC (3) rúry, okná, LDPE (4) fólie, igelitky, PS (5) tégliky (jogurt), PP (6) - šampóny, ABS skelet televízorov, monitorov. To, čo patrí alebo nepatrí do žltých kontajnerov na plasty, závisí od systému zberu v obci. Niekde z plastov vyberajú len PET fľaše a fólie, inde ich dotrieďujú až na 12 kategórií rôznych materiálov. Všeobecne však možno konštatovať, že do nádob na plasty NE- PATRIA: veľmi znečistené plasty, obaly so zvyškami obsahu (napr. fľaše s motorovým olejom, tégliky so zvyškami jogurtu a pod.). PET fľaše je treba ZOŠLIAPNUŤ, aby v kontajneri zaberali menej miesta. Plasty sa dotrieďujú podľa druhov a PET fľaše aj podľa farieb. Mäkké plasty (fľaše, fólie) sa lisujú do balíkov a odovzdávajú na zhodnotenie. V recyklačnom závode sa daný druh plastu prevažne pomelie, odstránia sa prímesi a nečistoty. Výsledný produkt je tzv. regranulát plastové guľôčky, ktoré sú surovinou pre ďalšie výrobky. Z PET regranulátu sa vyrábajú polyesterové tkaniny (napr. fleecové bundy). Existuje aj technológia Bottle-to-bottle, kedy sa z regranulátu vyrábajú znova PET fľaše. Z LDPE regranulátu sa vyrábajú rôzne fólie (napr. vrecia na odpady). Mnohé plasty sa recyklujú ako zmes (napr. PE + PP + PS). Zo vzniknutej zmesi sa vyrábajú napríklad lavičky, koly do plotov a viníc, dlaždice na chodníky alebo odpadkové koše. Takáto recyklácia sa označuje pojmom downcykling z výrobku sa vyrobí menej hodnotný výrobok, ktorý po doslúžení už skončí väčšinou na skládke. V podstate okrem technológie Bottle-to-bottle je väčšina technológií recyklácie plastov downcykling, preto by sme sa mali snažiť predchádzať vzniku plastového odpadu jeho minimalizáciou. Viete, že... Na jednu fleecovú bundu je treba približne 50 PET fliaš. Na výrobu 1 kg PET sa spotrebuje 1,9 kg ropy a 23 kwh energie. Až 10 % svetovej produkcie plastov končí v moriach a oceánoch, kde vytvárajú plávajúce ostrovy odpadu a spôsobujú utrpenie množstvu živočíchov. Recyklácia skla Približne 95 % odpadového skla tvoria obaly. Do zelených kontajnerov na sklo patria: sklenené fľaše, zaváraninové poháre (bez obsahu!), tabuľové sklo, poháre a iné výrobky zo skla. Niekde sa zvlášť zberá farebné a zvlášť číre (biele) sklo. Pri skle je obzvlášť dôležité nevhadzovať do kontajnerov to, čo tam nepatrí. Sklo (na rozdiel od plastov a papiera) sa už ručne väčšinou nedotrieďuje a po približnom vybratí hrubých nečistôt putuje rovno do sklární. Do kontajnerov nepatrí odpad zo skla uvedený v tabuľke 7. Sklo je veľmi dobre recyklovateľný materiál. Pretavením sklenených črepov v sklárni sa z nich môže vyrobiť nový obal znova a znova. Sklenené črepy sa tavia omnoho ľahšie ako primárna surovina, ktorá sa nazýva sklársky kmeň (sklársky piesok s prísadami) a preto sú pre skláreň veľmi dôležité. Na Slovensku sa sklo recykluje v sklárni v Nemšovej, kde sa z neho vyrábajú nové obaly. Viete, že... Recykláciou jednej vínovej fľaše sa ušetrí 0,4 kwh elektrickej energie. Výroba 1 t sklenených obalov z črepov zníži množstvo emisií CO 2 o 400 kg. 74 Tabuľka 7: Odpad zo skla, ktorý nepatrí do zelených kontajnerov. Do zelených kontajnerov NEPATRÍ: porcelán (hrnčeky, taniere), keramika (kvetináče), kamene, štrk, hlina drôtené sklá zrkadlá autosklá žiarivky obrazovky, monitory (CRT) PREČO? nie je to sklo ale celkom iný materiál; pri recyklácii skla sa neroztaví a keramický črep/ kamienok znehodnotí sklenený výrobok pri recyklácii sa kovová mriežka nedá oddeliť od skla na skle je nanesená kovová (odzrkadľujúca) vrstva, ktorá sa nedá oddeliť pri recyklácii sa nedá oddeliť plastová fólia od skla je to elektroodpad; obsahujú toxickú ortuť a luminofor, treba ich recyklovať osobitne je to elektroodpad; sú vyrobené z olovených skiel, obsahujú luminofor a treba ich recyklovať osobitne Recyklácia nápojových kartónov Nápojové kartóny (tetrapaky) sú viacvrstvové kombinované materiály VKM. Používajú sa ako obaly na mlieko, džúsy, vína a pod. Povrch tvorí vrstvička tenkej plastovej fólie (PE), ktorá vytvára dojem, že papier je povoskovaný. Hlavný skelet tvorí vrstva papiera s veľmi kvalitnými, dlhými vláknami. Papier predstavuje až 75 % obalu. Potom u niektorých obalov (najmä v prípade trvanlivých mliek a džúsov) nasleduje hliníková fólia. Nakoniec, pri styku s vnútorným obsahom, je ešte nalisovaná tenká PE fólia. Takýto obal, hoci väčšinou pozostáva z papiera, sa nedá spracovať s ostatným papierom. Keďže sú na ňom pevne nalisované iné materiály (plast, hliník), musí sa zbierať a spracovávať zvlášť. V niektorých mestách/obciach sa VKM zbierajú spolu s plastmi a pri dotrieďovaní sa vyberajú. Inde sa zbierajú zvlášť, prípadne spolu s kovmi do červených, prípadne oranžových nádob. Po dotriedení sa lisujú do balíkov a prepravujú na recykláciu. V recyklačnom závode sa z tetrapakov vyrábajú dosky využiteľné v stavebníctve, podobne ako sadrokartón. Tetrapaky sa pomelú, vyperú, vysušia a takáto drť sa následne zlisuje. Plast (PE) je pojivom a zabezpečí, že drť drží pokope, podobne ako drevotriesková doska. Navrch a naspodok sa ešte nalepí vrstva papiera a doska je hotová. Dosky sa využívajú na rôzne obklady, tepelné izolácie, záhradné chatky a pod. V druhom prípade sa tetrapaky pomelú na kašu, z ktorej sa potom extrahuje papierovina. Výsledkom je tzv. nasávaná kartonáž, z ktorej sa ďalej vyrábajú rôzne obaly, kvetináče a zakoreňovače. Pri oboch spôsoboch však nejde o úplnú recykláciu ale o downcykling z výrobku sa nevyrobí podobný výrobok ako pri skle či kovoch. Z tetrapakového obalu sa už nikdy nevyrobí nový tetrapak. Preto je lepšie vyhnúť sa produkcii tetrapakového odpadu a používať iné obaly (sklenené fľaše, kupovanie mlieka v mliečnych automatoch do vlastných obalov, minerálky vo vratných fľašiach a pod.). Recyklácia kovov Kovy sú, podobne ako sklo, veľmi dobre recyklovateľný materiál. Prevažnú väčšinu kovov v komunálnom odpade tvoria dva materiály: železo (Fe) a hliník (Al). Ľahko ich rozoznáme magnetom. V niektorých mestách/obciach sa zbierajú spolu s plastmi a pri dotrieďovaní sa vyberajú. Inde sa zbierajú zvlášť, prípadne spolu s tetrapakmi, do červených alebo oranžových nádob. Produkcia hliníka z primárnych surovín je nesmierne náročná na elektrickú energiu. Vznikajú tiež nebezpečné priemyselné odpady Tréningový manuál pre učiteľov

75 LEKCIA 8: ODPAD toxický červený kal. Preto je veľmi dôležité triediť hliníkové obaly, nielen nápojové plechovky, ale aj obaly z paštét, viečka z jogurtov, stanioly z čokolád a pod. Vyhýbajme sa hliníkovým obalom nápoje (pivo, nealko) kupujme radšej vo vratnej fľaši ako v plechovke, v domácnosti používajme namiesto alobalu servítky alebo plastovú fóliu. Viete, že... Za každou tonou vyrobeného hliníka je navyše 1,3-1,5 t toxického odpadu. Recykláciou jednej Al plechovky sa ušetrí energia potrebná na chod TV alebo počítača počas 3 hodín. Celkové emisie skleníkových plynov sú pri oceli 4-5 krát nižšie a pri hliníku až 40 krát nižšie, ak sa tieto materiály produkujú z vyseparovanej suroviny v porovnaní s primárnou surovinou. Elektroodpad, objemný, stavebný a nebezpečný odpad Tieto odpady sa najmä v niektorých menších obciach zbierajú vyložením v predpísaný deň pred dom. Vo väčších mestách a najmä pri bytovkách sa často tieto odpady zberajú len na jar a na jeseň. Častejší zvoz by bol príliš nákladný. Občania tu majú možnosť kedykoľvek priniesť svoj odpad na zberný dvor. I napriek tomu ľudia vykladajú takéto odpady ku kontajnerom a vytvárajú tak neporiadok na sídlisku. Elektroodpad je zmes rôznych materiálov: plasty, drevo (skelet televízorov), železo, PVC (izolácie káblov), olovené sklo (obrazovky), meď (káble), hliník, ťažké a vzácne kovy (najmä Pb, Sn, Au, Ag, Cu plošné spoje, Hg žiarivky a LCD displeje), kremík (čipy), PCB (kondenzátory), freóny a PUR pena (chladničky), luminofory (žiarivky, obrazovky) a iné. Elektroodpad sa spracováva v špecializovaných linkách vo firmách, ktoré na to majú autorizáciu. Na oddelenie tak pestrého koktailu materiálov sa používajú rôzne fyzikálne metódy. U nás sa elektroodpad spracováva napr. v Slovenskej Ľupči, Seredi (batérie), v Bratislave i v Košiciach. Žiarivky, lineárne a aj úsporné (kompaktné), obsahujú ortuť vo forme pár, ktorá na princípe výboja v zriedenom plyne umožňuje to, že žiarivka svieti. Preto treba dbať na to, aby sa žiarivka nerozbila. Použité žiarivky treba odovzdať na zbernom dvore, kde ich uskladňujú v špeciálnych kontajneroch a odovzdávajú autorizovanému spracovateľovi. Na špeciálnych linkách sa zo žiariviek získava ortuť, sklo, luminofor (biely prášok) a hliníkové pätky. Zistite si, kde sa vo vašej obci nachádza najbližší zberný dvor, kde sa dajú odovzdať takéto odpady. Je veľmi dôležité, aby najmä nebezpečné odpady (batérie, žiarivky, elektroodpad, farby, oleje), ale tiež starý nábytok, okná, bytové jadrá, pneumatiky a pod., neskončili na skládke, pohodené pri kontajneroch a už vôbec nie vo voľnej prírode. Na zbernom dvore tieto odpady uložia do špeciálnych nádob podľa druhu a odovzdajú autorizovanému odberateľovi na ďalšie spracovanie alebo zneškodnenie. Staré lieky treba odovzdať do lekárne. Viete, že... Lineárna žiarivka obsahuje cca 10 mg ortuti, úsporná žiarivka obsahuje cca 5 mg ortuti. V LCD displejoch (ploché obrazovky a monitory, notebooky, mobily) sa nachádzajú špeciálne tenké žiarivky na podsvietenie displeja. 36-palcový LCD televízor obsahuje mg ortuti, notebook 8-40 mg ortuti a mobil 1-5 mg ortuti. Spaľovanie Väčšina dnešných moderných spaľovní využíva energiu odpadu na výrobu elektrickej energie alebo tepla. Hovoríme o energetickom zhodnotení odpadu. Spaľovanie odpadu by podľa odpadovej hierarchie malo prísť na rad až vtedy, keď sa odpad nedá recyklovať. Samozrejme, máme na mysli veľké spaľovne s riadeným procesom spaľovania a systémom čistenia spalín. Domáce spaľovanie odpadu je zakázané! Spaľovňa a spaľovanie odpadu však nesie so sebou aj nasledovné riziká a nevýhody. Spaľovne predstavujú obrovské investičné projekty, ktoré zaťažia rozpočty samospráv a aj obyvateľov napr. vysokými poplatkami za odpad. Aby sa investícia spaľovne rýchlo vrátila, spaľuje sa často aj dobre recyklovateľný materiál (plastové fólie, PET fľaše, noviny, kartón). Dochádza tým k strate cenných surovín. Spaľovne aj napriek systémom čistenia spalín bývajú významným zdrojom znečistenia ovzdušia. Ak sa v spaľovanom odpade nachádza PVC (niektoré obaly, elektroinštalačné lišty, potrubia, okná, nafukovacie hračky a pod.), čomu sa v praxi nedá zabrániť, pri spaľovaní dochádza k tvorbe jedovatých dioxínov. Jedným z výstupov spaľovne je toxický popol, ktorý obsahuje ťažké kovy a dioxíny a musí sa skládkovať. Prečo nespaľujme odpad doma? Doma v peci alebo na záhradnom ohnisku, na rozdiel od veľkých spaľovní, nedokážeme zabezpečiť dostatočnú teplotu a dostatočný prísun vzduchu. Pri spaľovaní plastov, gumy, textilu, drevotrieskových dosák a iného odpadu tak vznikajú veľmi jedovaté látky (monoméry plastov, plynný chlór, fosgén, kyselina chlorovodíková, dioxíny, fenoly, sadze, decht, oxid uhoľnatý, kyanidy a iné). Tieto jedy sadajú na našu i okolité záhradky, vzduch sa nedá dýchať. Odpady radšej vytrieďte a odovzdajte na zhodnotenie, prípadne na zneškodnenie. Podobne je to aj s bioodpadom, ktorý je vlhký, zle horí a biely štipľavý dym obsahuje množstvo jedov uvedených vyššie. Zhrabané lístie, burinu, trávu je lepšie skompostovať ako spáliť. Skládkovanie Zneškodňovanie odpadu na skládkach je na samom konci odpadovej hierarchie. Malo by nastať až vtedy, keď odpad už nie je možné využiť inak. Realita je však úplne iná! Na Slovensku sa v súčasnosti skládkuje okolo 76 % odpadov. Takéto nakladanie s odpadom však prináša viaceré nevýhody. Skládkovaním strácame cenné suroviny, ktoré by sme recykláciou ešte vedeli využiť. Skládky zaberajú nový a nový priestor v krajine, dochádza k znečisťovaniu okolia úletom ľahkých odpadov (napr. plastových tašiek) a k estetickému znehodnoteniu krajiny. Skládky sú zdrojom toxických výluhov a ovzdušie znečisťujú skládkovým plynom. Biologicky rozložiteľný odpad BRO (lístie, tráva, šupky z ovocia a zeleniny, zvyšky jedál a pod.) tvorí až 40 % zmesového komunálneho odpadu. Okrem toho, že na skládke zaberá zhruba polovicu priestoru, spôsobuje aj ďalšie problémy. V telese skládky, bez prístupu vzduchu, začne BRO spolu s papierom a drevom kvasiť, pričom vzniká skládkový plyn, ktorý obsahuje okolo 40 % metánu (CH 4 ) a 55 % oxidu uhličitého (CO 2 ). Ďalej obsahuje prímesi, ktoré spôsobujú zápach a sú toxické pre okolie. Štúdie ukazujú, že obyvateľstvo trvalo žijúce pri skládkach do 3 km, trpí zvýšeným výskytom rakoviny, leukémie a vrodených porúch u detí. Metán a oxid uhličitý sú skleníkové plyny, pričom metán má až 21-krát silnejší efekt. Aj toto bol dôvod, prečo EÚ v roku 1999 prijala Smernicu o skládkovaní odpadov, ktorá obmedzuje prísun BRO na skládky. Tým, že sa BRO rozkladá, vytvára agresívne prostredie pre urýchlenie uvoľňovania aj iných látok (napr. železo, rôzne chemikálie a ťažké kovy, ktoré sa nachádzajú vo vyhodenom elektroodpade). Vznikajú toxické výluhy, ktoré pri neriadených skládkach unikajú do prostredia a pri riadených skládkach sa musia nákladne čistiť. Najlepším riešením je bioodpad vyseparovať a spracovať kompostovaním alebo anaeróbnou digesciou (bioplynové stanice). Konečným produktom je kompost alebo digestát, ktorý obohatí pôdu o uhlík, ktorého je v nej dlhodobý nedostatok. Uhlík tak neuniká do Tréningový manuál pre učiteľov 75

76 LEKCIA 8: ODPAD ovzdušia ako metán, ale vytvára stabilné humusové štruktúry, ktoré v pôde vydržia veľa rokov. Separovaný zber v škole Separovaný zber v škole má dve dôležité funkcie: 1. znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu a 2. má výchovno-vzdelávací účinok na žiakov a učiteľov. Separácia sa tak stáva prirodzenou súčasťou života, núti nás zamýšľať sa nad širšími súvislosťami. Systémy separovaného zberu (SZ) na škole môžu byť rôzne, závisí to od množstva faktorov, napríklad od systému v obci, komunikácie s obcou, prítomnosti aktívnych žiakov a učiteľov, postoja vedenia školy, finančnej situácie školy, priestorových možností a pod. Ideálne je, ak SZ v škole je kompatibilný so systémom SZ v obci. Obec umiestni pred školu stojisko farebných kontajnerov, ktoré sa stane jedným z mnohých stojísk v obci. Školský systém tak funguje nezávisle, nádoby v škole vyprázdňujú týždenníci alebo upratovačky. Ak škola nemá takúto možnosť, môže si vyčleniť priestor tzv. zberocentrum, kde dočasne zhromažďuje, prípadne aj dotrieďuje, vyseparované suroviny (napr. so skupinkou aktívnych žiakov alebo v rámci environmentálnej výchovy). Čisté suroviny môže potom rovno odovzdať do zberu alebo na zberný dvor v obci. Prípadne, keď obec zváža SZ z obchodov, vyvezie aj školské zberocentrum. Tipy pre zavedenie separovaného zberu v škole: Pre zavedenie SZ je kľúčový súhlasný postoj vedenia školy. Ujasnite si, ktoré komodity by ste chceli v rámci SZ zbierať, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v školskom odpade. Začnite najprv s 2 alebo 3 komoditami, systém môžete neskôr rozšíriť. Najčastejšie sa v školskom odpade nachádza: papier (zošity, knihy, výkresy), nápojové kartóny (mlieko, džúsy) a plasty (PET fľaše z nápojov a vôd, tégliky z jogurtov a automatov, sáčky). Zistite, aké kontajnery by vám obec mohla poskytnúť. V rámci systému SZ v obci sa spraví jedno stojisko navyše (pri škole) a vy budete mať zabezpečený odvoz separátov. Systém SZ v škole navrhnite v súlade so systémom v obci čo do jednotlivých nádob patrí a čo nie. Navrhnite rozmiestnenie nádob (v každej triede alebo na chodbách). Nezabudnite na to, kto sa bude o nádoby starať a pravidelne ich vyprázdňovať (týždenníci, upratovačky). Nádoby môžete zakúpiť špeciálne pre tento účel, alebo si ich žiaci môžu zhotoviť sami z kartónových škatúľ (napr. na hodine výtvarnej výchovy obrázok 26). Záleží od množstva financií, ktoré chce škola do SZ investovať. Vlastnoručne zhotovené nádoby si však žiaci viac vážia a chránia. Každú nádobu označte tak, aby každý vedel, čo do nej patrí a čo nie. Pripravte nástenku s informáciami o systéme SZ v škole: čo patrí a nepatrí do jednotlivých nádob, prečo je dôležité separovať odpad, prípadne výsledky súťaží v SZ a ďalšie dôležité informácie. Do SZ zapojte aj školskú kuchyňu, pretože je významným tvorcom odpadu v škole (napr. obaly z mlieka). Pre lepšiu motiváciu žiakov zorganizujte súťaže v separovanom zbere. Súťažiť môžu triedy navzájom v rámci školy, prípadne aj školy medzi sebou. Žiaci sú do separovaného zberu schopní zapojiť aj rodičov a príbuzných. Zberať sa nemusí len papier, ale napríklad aj nápojové kartóny, hliníkové viečka či plechovky. Vyzbieraným množstvám môžete priradiť rôznu váhu (napr. trieda dostane 1 bod za: 1 kg papiera, ale aj za 0,1 kg hliníkových viečok pretože hliník je ľahší a podstatne ťažšie sa zbiera). Do súťaže dajte podľa možností viac cien, aby to žiaci nevzdali, keď bude jasný jeden víťaz. Je prospešné súťaž vyhodnotiť koncom mája, aby si triedy mohli užiť ceny (napr. na koncoročných výletoch). Obrázok 26: Nádoby na separovaný zber v škole zhotovené žiakmi. Kresba: Marian Horváth 76 Tréningový manuál pre učiteľov

77 Odpadové minimum LEKCIA 8: ODPAD 1. Jednotlivé spôsoby nakladania s odpadmi usporiadajte podľa hierarchickej úrovne. Ktoré uprednostňujeme pred ktorými? Skládkovanie I.... Recyklácia II.... Minimalizácia III.... Spaľovanie IV.... Ako môžeme znižovať tvorbu odpadov? Uveďte aspoň 5 príkladov: K nádobám na separovaný zber priraďte ich farby: PAPIER PLASTY SKLO KOVY/TETRAPAKY BIOODPAD hnedá červená/oranžová žltá modrá zelená 3. Odpad v tabuľke roztrieďte do jednotlivých nádob. Ktorý odpad sa nedal vytriediť a prečo? a) igelitka, sáčky h) plechovka z piva a koly o) konzerva b) zaváraninový pohár i) škatuľa z mlieka p) zhrabané lístie, pokosená tráva c) reklamný leták, noviny j) stará skriňa r) PET fľaša d) zrkadlo k) fľaša z aviváže s) tabuľa z okna e) kancelársky papier l) šupky z jablka a zemiakov t) žiarivka f) vínová fľaša m) škatuľa z džúsu u) kartónová škatuľa g) porcelán n) obrazovka z televízora v) obal z pudingu Tréningový manuál pre učiteľov 77

78 Separujeme v škole LEKCIA 8: ODPAD Doplňte chýbajúce časti viet tak, aby dávali zmysel. Zistíte, na čo všetko by ste pri zavádzaní systému separovaného zberu vo vašej škole nemali zabudnúť. 1. Vedenie školy (a)... so zavedením separovaného zberu na škole. 2. Budeme zbierať: (b)..., pretože tieto komodity sa často vyskytujú v odpadkových košoch v triedach. Tieto odpady sa zbierajú aj v rámci separovaného zberu v našej obci. Ak sa bude separácii na škole dariť, rozšírime zber ešte o (c) Separovaný zber v našej obci vykonáva (d).... Už som ich kontaktoval/a. Poskytnú nám kontajnery na (e) Do separácie sa zapojí (f).... V škole rozmiestnime cca (g)... nádob. Umiestnené budú v (h).... Žiaci si nádoby zhotovia na (i) Škola zakúpi j)... nádob. Nádoby (k)..., aby každý vedel, čo do nich patrí. 5. Zriadime informačnú nástenku, kde bude (l) Nástenka sa bude nachádzať (m)..., aby ju každý videl. 6. Do separácie zapojíme aj (n)..., pretože je významným producentom odpadu na škole. Denne tam vzniká mnoho obalov z mlieka a iných potravín. 7. Pre lepšiu motiváciu žiakov budeme organizovať (o).... Okrem papiera budeme zbierať a bodovať aj (p) Tréningový manuál pre učiteľov

79 LEKCIA 8: ODPAD Kompostujeme v škole 1. Čo do kompostu patrí a čo nie? Do prázdnych okienok vpíšte k jednotlivým druhom odpadu alebo. (1) pokosená tráva (13) konzerva (25) staré baterky (2) igelitka (14) slama, seno (26) lieky (3) zhrabané lístie (15) textil (27) zhnité ovocie (4) konáre (16) papierové obrúsky (28) mastný papier (5) vínová fľaša (17) popol z dreva (29) PET nápojová fľaša (6) škatuľa z mlieka (18) starý motorový olej (30) usadenina z kávy (7) hobliny (19) papierové servítky z desiaty (31) hnoj a trus (8) vrecko z čaju (20) zaváraninový pohár (32) vlasy, perie (9) plechovka (z piva, koly) (21) šupky z cibule (33) zvyšky jedál (10) ohryzok z jablka (22) zvyšky rastlín zo záhrady (34) popol z uhlia (11) šupky zo zemiakov (23) kvety (35) farby (12) fľaša z aviváže (24) zemina z kvetináčov (36) drevené piliny 2. Z dvojice slov v texte podčiarknite vždy to slovo, ktoré je podľa vás správne: Kompostovaný materiál (a) musí/nemusí mať zabezpečený dostatočný prístup vzduchu, aby mohli dobre prebiehať rozkladné procesy. Kompost zakladáme na (b) slnečnom/tienistom mieste. Pri kompostovaní (c) miešame/nemiešame uhlíkaté suché materiály (stará tráva, suché lístie, konáre, slama, piliny, hobliny papierové servítky) s dusíkatými materiálmi (čerstvo pokosená tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny, hnoj). Kompost (d) treba/netreba prekopávať, aby sa jednotlivé materiály lepšie a rýchlejšie skompostovali. Na polozrelý kompost (e) môžeme/nemôžeme zasadiť tekvice. Tréningový manuál pre učiteľov 79

80 Zvoľ si správnu tašku LEKCIA 8: ODPAD Podľa citátu I. G. Barboura Konzum je návykový a ako všetky závislosti zahŕňa popieranie všetkých svojich následkov. S konzumom je neodmysliteľne spojené nakupovanie. Dennodenne robíme v obchodoch dôležité rozhodnutia, ktoré neovplyvňujú iba naše financie. Svojim nákupom vyjadrujeme súhlas či nesúhlas s kvalitou výrobkov, ich zložením, vplyvom na zdravie človeka a životné prostredie. Rozhodujeme aj o množstve a druhoch vznikajúceho odpadu. Vybrať si správne z množstva ponúkaných možností však nie je vôbec jednoduché. Svedčí o tom aj voľba tašky, ktorá je pri nakupovaní našim verným spoločníkom a zároveň pomocníkom. Ku každému druhu tašky napíšte jej výhody a nevýhody z hľadiska obchodníka, spotrebiteľa aj životného prostredia. 80 Tréningový manuál pre učiteľov

81 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 81

82 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 82 Tréningový manuál pre učiteľov

83 LEKCIA 9: DOPRAVA DOPRAVA Doprava a životné prostredie Dejiny dopravy začínajú v období vzniku nástrojov, kedy sa doprava vníma ako vedomé využívanie vonkajších prírodných síl pre pohyb ľudí a vecí. Vývoj dopravy vyplýval z priamych skúseností. Asi najdôležitejším ľudským vynálezom v tejto oblasti je koleso. Každé prostredie bolo prvotným učiteľom jednotlivých techník. Energia na riadenie pohybu sa znásobovala prúdom vody a vetrom. Pozitíva a význam dopravy sú samozrejmé v zabezpečovaní našich potrieb. V súčasnosti je doprava jedným z rozhodujúcich faktorov ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov, je pilierom európskeho hospodárstva a spoločnosti. Úloha dopravy vo výrobných procesoch je jednoznačne tvorivá. Dopravný priemysel celkovo zabezpečuje cca 7 % európskeho HDP a viac ako 5 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Na Slovensku je to až 8,2 % HDP a cca 4,2 % pracovných miest. V budúcnosti je predpoklad rastu dopravy a prepravy. Hoci rozvoj infraštruktúry potrebnej na zvládnutie nárastu prepravy tovaru a cestujúcich je výrazne obmedzený z priestorových a environmentálnych dôvodov. Od začiatku histórie dopravy je vzťah dopravy ku kvalite životného prostredia negatívny, pretože ho poškodzuje až devastuje. Pod znečisťovaním chápeme vnášanie takých fyzikálnych, chemických a biologických činiteľov do ŽP, najmä v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie. Znečistene je prírodného pôvodu alebo spôsobené ľudskou činnosťou. Emisie škodlivých látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia v procese premeny rôznych foriem energie a hmoty, rozdeľujeme podľa povahy na plynné a tuhé. Výfukové plyny áut obsahujú 160 rôznych anorganických aj organických zložiek. Medzi plynné látky patria najmä zlúčeniny síry, dusíka, uhlíka, halogénov a rádioaktívne látky. Emisie (napr. oxid uhoľnatý CO, pevné častice) vznikajú ako dôsledok nedokonalého spaľovania v motoroch. Na tieto látky sa treba pozerať z troch hľadísk: genetického (mutagénne, karcinogénne účinky), toxického (tabuľka 8) a ekologického (spôsobujú oxidačný smog, porušujú ozónovú vrstvu). Pôsobenie škodlivín z dopravy môže byť priame (dýchaním) alebo nepriame (cez potravinový reťazec). CO spôsobuje bolesť hlavy a spomalenie reflexov. Tabuľka 8: Miera škodlivosti, toxicity látok vo výfukových plynoch pre človeka. Miera škodlivosti Výfukové plyny 52 % NO X oxidy dusíka 22,5 % aldehydy 10 % CO oxid uhoľnatý 9 % SO 2 oxid siričitý 6 % pevné častice 0,5 % uhľovodíky Emisie oxidu uhličitého (CO 2 ) poškodzujú životné prostredie a prispievajú k zmene klímy skleníkovým efektom. Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda (H 2 O), ktorá spôsobuje asi 2/3 celkového skleníkového efektu. Obsah H 2 O je závislý najmä na prirodzenom obehu vody. CO 2 sa na skleníkovom efekte podieľa 30 %, metán (CH 4 ) spolu s oxidom dusným (N 2 O) a ozónom (O 3 ) sa podieľajú 3 %. CO 2 je stabilným plynom, v atmosfére pretrváva desiatky rokov (60-200). Produkcia CO 2 je spôsobená najmä spaľovaním fosílnych palív a výrobou cementu. Predpokladá sa, že približne 40 % emitovaného CO 2 je absorbovaných oceánmi. Predpokladané oteplenie atmosféry môže klimatické pomery značne zmeniť pravdepodobne smerom k zvýšeniu premenlivosti. Zvyšovaním teplôt sa zvyšuje aj odparovanie z pôdy a znižuje sa jej priemerná vlhkosť. Vývoj emisií CO X, NO X kopíruje vývoj spotreby nafty a benzínov. Podiel dopravy na spotrebe ropy dosiahol v roku 1980 okolo 20 %. Globálne emisie sa v rokoch zvýšili o 29 %. Národná klimatická správa uvádza, že podiel SR na globálnych emisiách skleníkových plynov tvorí cca 0,2 %. Ročná emisia CO 2 na obyvateľa SR predstavuje 11 ton (1990), čo je hodnota nižšia ako priemer rozvinutých krajín OECD, napriek tomu však SR patrí medzi 15 štátov s najvyššími emisiami na 1 obyvateľa. Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa zhruba jednou štvrtinou. Približne 12 % z celkových emisií CO 2 v EÚ pochádza z paliva osobných áut. V EÚ pripadá takmer 40 % emisií CO 2 produkovaných v odvetví dopravy na využívanie súkromných áut v mestách a mestských aglomeráciách. Napriek nedávnemu zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie bola v roku 2007 cestná doprava najväčším producentom oxidov dusíka a druhým najväčším prispievateľom znečisťujúcich tuhých častíc. Cestná premávka zostáva taktiež nesporne najväčším zdrojom dopravného hluku. Predpokladá sa, že počet ľudí vystavených poškodzujúcim hladinám hluku najmä v noci sa bude zvyšovať. Podiel dopravy v SR na celkovom množstve emisie CO 2 je cca 10 %. Doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív neobnoviteľných prírodných zdrojov. EÚ vypracovavá tzv. Bielu knihu o dopravnej politike. Stratégiou EÚ v oblasti dopravy je zmena klímy a čistá energia, udržateľná doprava a s ňou súvisiaca výroba a zodpovedná spotreba. Snahou EÚ je zvyšovať podiel palív z obnoviteľných zdrojov energie, vrátane biopalív. Udržateľný rast spočíva v podporovaní ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje. Ďalej je potrebný rast spočívajúci v sociálnej a územnej súdržnosti pri zamestnanosti. Doprava je komplexný systém, ktorý závisí od mnohých činiteľov, vrátane štruktúry ľudských obydlí, spotreby, organizácie produkcie a dostupnosti infraštruktúry. Preto pri zásahoch do dopravy treba prihliadať na dlhodobé vízie trvalo udržateľnej mobility ľudí a tovaru. Zmeny sa realizujú dlho a je nutné ich plánovať v dostatočnom predstihu. Pokrok bude viditeľný, ak sa bude znižovať znečisťovanie a nehodovosť. Podľa Správy o trvalo udržateľnom rozvoji EÚ za rok 2007 sa európsky dopravný systém stále nenachádza na ceste trvalo udržateľného rozvoja. Napriek tomu sa kvalita ovzdušia v európskych mestách výrazne zlepšila uplatňovaním prísnejších európskych emisných noriem EURO (napr. pre osobné autá boli platné normy: 2000/2001 EURO3, 2005/2006 EURO4). Všetky spaľovacie motorové vozidlá musia každoročne absolvovať kontroly emisií (u nás zavedené v rokoch). Určité pozitíva sa dosiahli aj v oblasti deľby prepravnej práce na účinnejšie druhy dopravy, čím sa napríklad znížil pokles železničnej dopravy. Znečisťovanie ovzdušia Najväčší podiel na emisiách škodlivín v doprave na Slovensku má cestná doprava 96 %, emisie z prepravy osobnými autami tvoria 34 %. Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných skleníkových plynov do atmosféry, ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. Pneumatiky automobilov vylučujú do vzduchu toxické častice. Medzi ďalšie negatíva cestnej dopravy patria zábery pôdy, znečisťovanie vody a pôdy pri haváriách. Až 73 % dopravných nehôd je spôsobených cestnou dopravou, najmä individuálnym motorizmom. Cesty neboli stavané na veľké zaťaženie, preto sa ich kvalita zhoršuje. Odhaduje sa, že preťaženosť ciest vo veľkých mestách EÚ a ich okoliach spôsobuje náklady rovnajúce sa 1 % HDP. Ďalšími negatívami sú odpady, ako sú ojazdené Tréningový manuál pre učiteľov 83

84 LEKCIA 9: DOPRAVA Obrázok 27: Podiel jednotlivých druhov dopravy na emisiách CO 2 na Slovensku v porovnaní rokov 1995 a 2008 (Zdroj: pneumatiky či opotrebované motorové oleje. Každý rok produkujú staré autá v EÚ 8-9 miliónov ton odpadu. Prevažnú časť emisií z dopravy tvoria emisie CO 2 (V SR v roku 2008 tvorili 98 % všetkých emisií, ostatné emisie mali menej ako 1 %). Podiel jednotlivých druhov dopravy na emisiách CO 2 v SR zobrazuje graf na obrázku 27. Znečisťovanie ovzdušia vodnou dopravou nie je výrazné, keďže na Slovensku je len 172 km splavných tokov. Navyše výhodou je, že pozdĺž vodných tokov sú výhodné pomery prúdenia vzduchu, čím sa znižuje koncentrácia škodlivín v ovzduší. V svetovom merítku však znečisťovanie vôd únikom z ropných tankerov predstavuje až 12 %. Železničná doprava má nízku energetickú náročnosť. K bolo na Slovensku km železničných tratí, z toho 43,5 % elektrifikovaných, ostatné používajú motorovú naftu. V rámci tohto druhu dopravy je potrebné riešiť znižovanie hlučnosti. Trendom v mnohých krajinách (napr. Nemecko, Francúzko, Japonsko) je zavádzanie vysokorýchlostných vlakov, ktoré dosahujú rýchlosť 250 km/hod 300km/hod. Metropolné mestá spájajú komfortnejším ale aj environmentálnejším spôsobom. Letecká doprava patrí medzi najbezpečnejší druh dopravy. Podieľa sa približne 2 % na svetových emisiách CO 2. Jej podiel na celkových emisiách z dopravného sektora je 12 % a tento podiel má rastúci trend. Väčšina emisií je vypúšťaná vo veľkých výškach. Hlukom je postihnuté len okolie letiska, na rozdiel od cestnej a železničnej dopravy, ktorá je sprevádzaná hlukom pozdĺž celej trasy. Ochrana pred hlukom sa rieši územne ochrannými hlukovými pásmami. Kombinovaná (kontajnerová) doprava, resp. intermodálny systém spočíva v tom, že tovar (zásielka) je dopravený cestnou nákladnou dopravou do najbližšieho prekládkového bodu terminálu, kde sa spolu s ďalšími zásielkami preloží na iný, výkonnejší druh dopravy (železničná doprava). Následne sa prepraví do terminálu čo najbližšie k príjemcovi, skade sa už využíva cestná doprava. Tento druh dopravy rastie, pretože kapacita dopravných koridorov v Európe zaostáva za požiadavkami nákladnej dopravy. Na Slovensku máme 11 prekladísk. No len terminál v Dobrej pri Čiernej nad Tisou vyhovuje dnešným požiadavkám. Hluk Zvukom rozumieme všetky zmeny tlaku, s rýchlosťou väčšou ako 20-krát za sekundu. Napríklad zmeny tlaku vzduchu súvisiace so zmenou počasia sú také pomalé, že ich človek nevníma a nenazývajú sa zvukom. V ideálnych podmienkach sa zvuk šíri rovnomerne na všetky strany. Do cesty jeho šírenia vchádza prostredie, ktoré zvuk odráža, pohlcuje a prenáša, v závislosti na akustických vlastnostiach objektu, dĺžky objektu a vlnovej dĺžky zvuku. Jedným z dobrých prenášačov zvuku je oceľ, menej prenáša zvuk voda a ešte menej vzduch. Obecne platí, že objekt výrazne narušuje zvukové pole vtedy, ak sú jeho rozmery väčšie ako dĺžka vlny zvuku. Malá vlnová dĺžka je výhodná z hľadiska zvukovej izolácie a tlmenia (pohlcovania) zvuku. 84 Základnou fyziologickou potrebou človeka sú hygienické požiadavky na zachovanie prirodzeného ticha. Hlukom nazývame nežiaduce zvuky. Miera nepríjemnosti nie je jednoznačne určená len fyzikálnymi parametrami zvuku ale tiež subjektívnym postojom, pričom rušivý zvuk nemusí byť silný. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie už hluk nad 55 decibelov znamená vážne obťažovanie. Ľudský sluchový orgán patrí medzi najjemnejšie orgány človeka. Mieru rušivých účinkov na jednotlivca nie je možné určiť, lebo je nutné počítať s individuálnymi fyziologickými a psychologickými faktormi. Nebezpečie spočíva vo fakte, že hluk často ani nevnímame ako škodlivý a predsa s väčším časovým odstupom (rádovo roky) môže byť príčinou choroby. Podľa správy mimovládnej organizácie Transport & Enviroment skoro polovica Európanov je vystavená hluku z dopravy, ktorý môže poškodzovať ich zdravie. Hluk spôsobuje stres, neurózy až poškodenie sluchu, v závislosti na citlivosti jedinca ďalej spôsobuje poruchy spánku, zvýšenú náchylnosť na kŕče, zmenu hĺbky spánku. Hluk pôsobí na vegetatívny nervový systém centrálnu nervovú sústavu a následne na vnútorné orgány ako je žalúdok, vyprázdňovanie žlčníka, pulz, frekvencia dýchania a srdca. Dopravný hluk je zo všetkých rušivých hlukov v živote človeka najdominantnejší. Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, železničná doprava 14 % a letecká doprava 10 %. Najviac hluku prežívajú ľudia v mestách. Najmenej hlučné z MHD sú trolejbusy, nasledujú električky a najhlučnejšie sa javia autobusy. Hluk z dopravy sa skladá z troch zložiek: aerodynamický hluk vzniká rozrážaním vzduchu pohybom auta, hluk z motora a hluk z kontaktu pneumatík s vozovkou. Veľkosť hluku závisí na mechanickom výkone motora, rýchlosti vozidla, režime práce motora (brzdenie zvyšuje hlučnosť), od stavu vozidla, kvality vozovky, na technickom stave vozidla, od okolitej zástavby, terénu a poveternostných podmienok. Hluk z motora prevažuje pri nižších rýchlostiach do 30 km/hod u osobných vozidiel, a do 50 km/hod u nákladných vozidiel. Pri vyšších rýchlostiach dominuje hluk z pneumatík. Ak sa zdvojnásobí rýchlosť auta, hlučnosť z pneumatík sa zvýši o 8 až 10 db. Aerodynamický hluk rastie súčasne s rýchlosťou. Hluk z dopravy nie je bodový ani lokálny ale líniový a kolísavý. Pre emisie celkového hluku platí v EÚ limit 74 db pre osobné autá a 80 db pre nákladné autá. EÚ uvažuje nad smernicou o tichých pneumatikách, ktoré nemajú žiaden negatívny vplyv ani na bezpečnosť, ani na spotrebu paliva. Zimné pneumatiky sú hlučnejšie ako letné. Vlaky sú zase hlučnejšie ako autá. Platia daň za najmenší valivý odpor a najmenšie trenie, ktoré na druhej strane tomuto druhu dopravy zabezpečuje najväčšiu efektivitu z hľadiska spotreby energie na tonu prepraveného nákladu. Hluk vlakov predstavuje cca db, ktoré vytvárajú kolesá vagónov s rýchlosťou km/hod. Prúdové lietadlo pri štarte vytvára hluk až 140 db. Hluk z dopravy má rastúci trend. Dôvodom je zvyšujúci sa počet áut, ciest, koncentrácia ľudí v mestách, resp. koncentrovanosť ľudí na menšom území. Na určenie miest s nežiaducim hlukom slúžia hlukové mapy. Okrem Bratislavy a čiastočne aj Košíc, SR nemá vypracované kompletné hlukové mapy. Znižovanie hluku z dopravy sa rieši pasívne protihlukovými zástavbami v miestach so zvýšenou hladinou rušivého hluku. Ako prirodzenú protihlukovú ochranu je výhodné využívať samotný terén stromy, svahy. Aktívne sa rieši predovšetkým zlepšovaním protihlukových konštrukcií. Parcelácia krajiny a záber pôdy Cestné komunikácie na Slovensku zaberajú ha, železničné ha (spolu cca 1 % z celkovej výmery Slovenska, údaje z roku 2000). Medzi zastavané plochy rátame aj tzv. statickú dopravu, alebo dopravu v pokoji parkoviská a odstavné plochy. Výsledkom dopravnej infraštruktúry je fragmentácia krajiny. Medzi vplyvy fragmentácie ekosystémov v krajine patrí: bariérový efekt pre živočíchy ale aj rastliny, Tréningový manuál pre učiteľov

85 LEKCIA 9: DOPRAVA úbytok biotopov a ich súvislého prepojenia, rušivý efekt, znečistenie prostredia, strety fauny s dopravnými prostriedkami. Nehody zavinené lesnou zverou a domácimi zvieratami sú druhou najčastejšou príčinou dopravných nehôd, na prvom mieste je ľudský faktor. Pri rozpade pôvodných biotopov na menšie územia môžu byť malé populácie v dôsledku príbuzenského kríženia oslabené a náchylné k vyhynutiu. Obmedziť parceláciu krajiny je možné dosiahnuť efektívnejším využitím prepravných kapacít a trás, či využívaním kombinovanej dopravy. na: znižovanie spotreby pohonných látok, obsahu škodlivín a hluku a na zvyšovanie životnosti olejov a pneumatík. Vo výskume je potrebné sa zamerať na palivovo úsporné pneumatiky (ich valivý odpor predstavuje % celkovej spotreby paliva). Je potrebné zvyšovať Trendy v ochrane životného prostredia Dopravné riešenie závisí od veľkosti premiestňovacích vzťahov, intenzity dopravy, skladby dopravného prúdu. V súčasnosti prevláda trend urbanizácie, teda sústreďovania hospodárskeho i kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka. Táto skutočnosť zvyšuje potrebu individuálnej dopravy. Je prospešné zamerať sa na spôsoby dopravy ale aj na dôvody cestovania. V riešeniach sa zamerať na: výskum a vývoj nových a efektívnejších technológií, na zlepšovanie účinnosti motorov a spaľovania, znižovanie hmotnosti. Racionalizácia premiestňovacích vzťahov závisí od geografie, skladby obyvateľstva, výskytu surovín, zdrojov energie, vodných ciest. Spočíva v nekoncentrovaní veľkého počtu stavieb s vysokou produkciou dopravy, ale naopak v sústreďovaní stavieb, zariadení a inštitúcií so slabšími nárokmi na dopravu. Ochrana životného prostredia musí byť braná z komplexného hľadiska. K opatreniam na vnútroštátnej úrovni by malo patriť: zavádzanie inteligentných dopravných systémov a plne prepojenej dopravnej infraštruktúry; rozvoj hospodárstva založený na znalostiach, inováciách, lepšej logistike a na využívaní informačných a komunikačných technológií v plnej miere. Dôležité je riešenie chýbajúcich spojení a úzkych miest. V cestnej doprave je infraštruktúru dobré riešiť obchvatmi mesta a obytných oblastí a prestavbou pomalých križovatiek. Najideálnejšie sú zberné komunikácie s protihlukovou ochranou, na ktoré sa napájajú prístupové cesty z obytných oblastí účinná a jednoduchá sieť obslužných komunikácií s čo najmenším počtom automobilov prechádzajúcich cez obytnú zónu. Jednotlivým druhom dopravy je výhodné vyhradiť samostatnú dopravnú cestu. Je potrebné zamerať sa na mestskú dopravu, ktorá výrazne prispieva k dopravnému preťaženiu a produkcii emisií. Dopravné zápchy vždy znamenajú zvýšenie koncentrácií škodlivín, preto je dôležitá plynulosť dopravného prúdu. V mestách je potrebné čo najviac rozšíriť mestskú hromadnú dopravu, ktorá jediná môže zabezpečiť životaschopnosť mesta a najmenej narušuje životné prostredie. Kolektívna preprava cestujúcich produkuje iba asi polovicu CO 2 v porovnaní s osobnými automobilmi. Najideálnejším riešením je preloženie MHD do druhej úrovne (metro), a to aj v centrách miest strednej veľkosti, čím by sa vzniknutý priestor uvoľnil pre peších a cyklistov. Pre veľké mestá sa ukazujú mestské rýchlodráhy ako najvýhodnejší hlavný hromadný prostriedok. Z prostriedkov MHD sa najpriaznivejšie javí trolejbus a električka, ktoré používajú elektrický pohon. Európske mestá v posledných rokoch využívajú integrovanú dopravu, teda kombináciu minimálne dvoch foriem prepravy cestujúcich. Dôvodom je zrýchlenie prepravy spočívajúce v lepšej nadväznosti spojov. Pre zvýšenie využitia hromadnej dopravy je vhodné parkoviská sústreďovať na okrajoch veľkých miest alebo pri železničných staniciach. Úlohou štátu je podporovať investície do verejnej hromadnej dopravy a približovať dopravné služby občanom tak, aby za nimi nemuseli cestovať. Cestná doprava sa musí vo svojom technickom rozvoji zamerať Obrázok 28: Sieť dialnic a ciest I. a II. triedy v Slovenskej republike (Zdroj: obsadenosť lietadiel a osobných áut. Riešenia je potrebné vidieť aj vo vysokorýchlostných železniciach. Riešenia problémov spočívajú aj v environmentálnom myslení. Mobilita je neoddeliteľne spojená s kvalitou nášho života. Je však potrebné uvedomovať si vplyvy dopravy na životné prostredie a hľadať riešenia. Ak už pre nič iné, tak kvôli ochrane vlastného zdravia. V roku 2006 bol schválený Plán dopravnej politiky SR do roku 2015, zohľadňujúci globálne i regionálne podmienky. Zo spracovaných prognóz vyplýva, že do roku 2020 dosiahne vybavenosť obyvateľstva SR osobnými automobilmi hodnotu 342 áut na obyvateľov, čo v porovnaní s rokom 2005 (250 áut) predstavuje nárast o 36 %. SR v súčasnosti nemá dobudovanú základnú infraštruktúru existuje päť úsekov diaľnic, ktoré nie sú vzájomne prepojené (mapa na obrázku 28). Aplikácie inteligentných dopravných služieb nie sú v súčasnosti dostatočne využité. Vývoj je možné vidieť vo využívaní satelitného systému Galileo, interoperabilite platobných systémov (čipové karty) medzi rôznymi dopravnými prostriedkami a inými funkciami. Dopravná obslužnosť má byť zabezpečovaná viacúrovňovým prístupom, napríklad spojenie regionálnych centier s krajským mestom a spojenie samotných centier navzájom železnicou. Autobusová doprava by dominovala medzi spádovými centrami a obcami tvoriacimi spádové centrá. Výhody cestnej dopravy sa prejavujú na kratšie vzdialenosti. Verejná doprava v SR bude musieť zohľadňovať spoločenské tendencie vplývajúce na vývoj dopravy: pokles počtu obyvateľstva v produktívnom veku, zmena životného štýlu (nové formy práce a aktivity v rámci voľného času), nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou na dlhšie vzdialenosti. Podiel verejnej osobnej dopravy v SR poklesol na prepravnom objeme z 50 % v roku 1995 na 30 % v roku 2008, pričom podiel individuálnej dopravy sa zvýšil na 70 %. Zvyšovanie konkurencieschopnosti verejnej dopravy voči individuálnej, najmä v centrách väčších miest, je možné rôznymi ekonomickými nástrojmi, uplatňovaním zásady znečisťovateľ platí (napr. zvýšením parkovacích poplatkov). Pretože prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd je ekonomicky náročné! Cestná nákladná doprava je u nás dominantnejšia ako železničná nákladná doprava. Hoci železničná doprava v Európe disponuje značným rozvojovým potenciálom a je environmentálnejšia ako cestná, je menej flexibilná. Jedným z projektov EÚ je projekt na rozvoj transeurópskych dopravných sietí TEN-T, vychádzajúci z paneurópskych koridorov, ktorých je v súčasnosti 10. Slovenskou republikou prechádzajú koridory č. 7 (vodná cesta cez Dunaj) a koridory č. 4, č. 5a, č. 6 (diaľnice D1, D2 a D3, rýchlostné cesty R3, R4 a železničné trate). Tréningový manuál pre učiteľov 85

86 LEKCIA 9: DOPRAVA Palivá Zážihové (benzínové) a vznetové (naftové) motory majú, pokiaľ ide o emisie, lepšie i horšie stránky. Naftové motory produkujú menej CO 2 ako benzínové, na druhej strane zas vypúšťajú do vzduchu viac škodlivých pevných častíc. Emisie z benzínových áut obsahovali v minulosti olovo. V súčasnosti sa používajú bezolovnaté benzíny. Nízke emisie NO X a iných škodlivín sa dosahujú používaním trojcestného katalyzátora (filter alebo odlučovač škodlivín) v kombinácii s lambda sondou (kyslíkový snímač vo výfuku). Výskum v oblasti palív sa zameriava na palivá na báze neropných surovín, najmä na zmes benzínu s etanolom, metanolom alebo vodou. Ďalej na klasické palivá vyrábané z náhradnej neropnej suroviny (plyn a uhlie) alebo na iné druhy, akými sú alkoholy a skvapalnené plyny. Alternatívne palivá sa pritom musia vyrábať trvalo udržateľným spôsobom. Biopalivá v súčasnosti reprezentujú len asi 0,3 % v porovnaní so spotrebou nafty a benzínu v EÚ. Podľa Európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 % hranicu len tri alternatívne palivá: biopalivá, ktoré sú už k dispozícii, zemný plyn zo strednodobého hľadiska (LPG skvapalnený plyn: propán bután, CNG stlačený zemný plyn), vodíkovo-palivové články z dlhodobého hľadiska. Je potrebné zamerať sa na biopalivá druhej generácie, ktoré sa nevyrábajú z poľnohospodárskych plodín ale z odpadových surovín a ich výroba je preto menej energeticky náročná. Kvapalné biopalivá, ako sú etanol a bionafta, možno až do určitého pomeru zmiešať s konvenčnými kvapalnými palivami a spaľovať v súčasných spaľovacích motoroch. Používanie iných alternatívnych palív si vyžaduje úpravu spaľovacích motorov, osobitnú palivovú nádrž vo vozidle a dostatočne rozšírenú sieť čerpacích staníc. Emisie z LPG pohonu obsahujú menej NO X a uhľovodíkov zapríčiňujúcich vznik smogu. Motor na etanol sa vyznačuje tichým chodom a malými vibráciami, nakoľko spaľovanie prebieha veľmi pomaly. Tým sa znižuje aj únava vodiča. Vodík (H) je najrozšírenejším chemickým prvkom, ktorý sa však v prírode voľne nenachádza. Vodík nie je zdrojom energie, ale jej nositeľom. Vodíková ekonomika by mohla vyriešiť environmentálne problémy (globálne oteplenie, znečistenie ovzdušia) a zabezpečiť nezávislosť na energetických zdrojoch. Vodíkové autá majú elektrické motory generujúce elektrickú energiu z vodíkového paliva (vodíkové palivové články) priamo vo vozidle, pričom produkujú len vodnú paru. Elektrická účinnosť súčasných palivových článkov je približne % celkovej výhrevnej hodnoty paliva. Hybridné systémy kombinujúce palivový článok s parnou turbínou dosahujú účinnosť viac ako 70 % výhrevnej hodnoty paliva. Palivové články nepotrebujú pohyblivé súčasti, preto je ich prevádzka tichá. Vodík sa najjednoduchšie vyrába z vody elektrolýzou, na výrobu je však potrebná elektrická energia. Kritici poukazujú na fakt, že v súčasnosti je väčšina vodíka vyrábaná z tradičných fosílnych palív pri extrémne náročných energetických procesoch. Ďalším rizikom je fakt, že vodík so vzduchom tvorí výbušnú zmes. Medzi prekážky rozšírenia tohto pohonu patria vysoké investičné náklady, životnosť vysokoteplotných článkov podliehajúcich korózii, či chýbajúca infraštruktúra. Elektromobily Dopravné prostriedky s elektrickým pohonom sa zúčastňujú na znečisťovaní ovzdušia iba tuhými časticami a prakticky neprodukujú žiadne zdraviu škodlivé látky. Medzi negatíva elektromobilov patrí krátka dojazdová dráha, nižšia maximálna rýchlosť, dlhá nabíjacia doba, obmedzená kapacita líthium-iontových batérií a nedostatočná infraštruktúra. V súčasnosti je dojazdová dráha elektromobilov cca 100 km a maximálna rýchlosť 95 km/hod. Doba nabíjania z bežnej zásuvky (230V/116A) trvá 4-6 hodín. Rýchle nabíjanie v špeciálnych nabíjacích staniciach pod vysokým napätím by trvalo minút. Hromadné nabíjanie elektromobilov po návrate ľudí z práce by mohlo znamenať veľké zaťaženie pre sieť nízkeho napätia (čo by viedlo k nutnosti dimenzovať rozvody na vyššie prúdové zaťaženie). Hromadné užívanie elektromobilov by si tiež vyžiadalo zvýšenie výroby elektriny. Zásadným faktorom pri zavádzaní elektrických vozidiel na spotrebiteľský trh je ich cenová dostupnosť. Z dôvodu vyspelej technológie sú však tieto vozidlá stále výrazne drahšie ako konvenčné vozidlá. V prípade batériových elektrických vozidiel sa predpokladá, že podiel na trhu porastie z 1 % až na 2 % v roku 2020 a na 11 % až 30 % v roku V prípade dobíjateľných hybridných vozidiel sa v roku 2020 predpokladá 2 % podiel a do roku až 20 % podiel. Tento druh elektrických motorov je vzhľadom na menší dojazd najsľubnejší v mestách, a to za predpokladu, že v nich bude rozmiestnená nabíjacia infraštruktúra. Kresba: Marian Horváth 86 Tréningový manuál pre učiteľov

87 LEKCIA 9: DOPRAVA Dopravné pravdy nepravdy Od začiatku histórie dopravy je vzťah dopravy ku kvalite životného prostredia negatívny, pretože ho poškodzuje až devastuje. Na základe prečítaného textu Doprava rozhodnite, či sú nasledujúce tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé: Tvrdenie pravda nepravda 1. Rozvoj infraštruktúry potrebnej na zvládnutie nárastu prepravy tovaru a cestujúcich je výrazne obmedzený z priestorových a environmentálnych dôvodov. 2. Výfukové plyny áut obsahujú až 60 rôznych anorganických a organických zložiek. 3. Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda (H 2 O), ktorá spôsobuje asi 2/3 celkového skleníkového efektu. 4. Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa cca dvomi štvrtinami. Približne 12 % z celkových emisií CO 2 v EÚ pochádza z paliva nákladných áut. 5. Doprava je stále na 47 % závislá od fosílnych palív Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných skleníkových plynov do atmosféry, ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, železničná doprava 14 % a letecká doprava 10 % Hluk z dopravy má rastúci trend, pretože sa zvyšujú počty áut, ciest a koncentrácia ľudí v mestách. Naftové motory produkujú viac CO 2 ako benzínové, na druhej strane zas vypúšťajú do vzduchu menej škodlivých pevných častíc. Emisie z benzínových áut obsahovali v minulosti olovo. Podľa Európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 % hranicu z celkovej spotreby palív len tri alternatívne palivá: biopalivá, zemný plyn a vodíkovo-palivové články. Tréningový manuál pre učiteľov 87

88 Rebríček vplyvov LEKCIA 9: DOPRAVA Cestné komunikácie na Slovensku zaberajú ha, železničné ha (spolu cca 1 % z celkovej výmery Slovenska, údaje z roku 2000). Medzi zastavané plochy rátame aj tzv. statickú dopravu, alebo dopravu v pokoji parkoviská a odstavné plochy. Rozvoj dopravnej infraštruktúry vedie k neustálej fragmentácii krajiny. Pokúste sa zostaviť rebríček 3 najnegatívnejších vplyvov rozdrobovania ekosystémov v krajine a svoje tvrdenia zdôvodnite: lebo lebo lebo Tréningový manuál pre učiteľov

89 LEKCIA 9: DOPRAVA Pyramída výfukových plynov Výfukové plyny áut obsahujú až 160 rôznych anorganických a organických zložiek. Medzi plynné látky patria najmä zlúčeniny síry, dusíka, uhlíka, halogénov a rádioaktívne látky. Na tieto látky sa treba pozerať z troch hľadísk: genetického (mutagénne, karcinogénne účinky), toxického a ekologického (spôsobujú skleníkový efekt, oxidačný smog, porušujú ozónovú vrstvu). 1. K jednotlivým poschodiam pyramídy priraďte zložku výfukového plynu podľa miery jej škodlivosti pre zdravie človeka: oxidy dusíka (NO X ) uhľovodíky oxid siričitý (SO 2 ) aldehydy pevné častice oxid uhoľnatý (CO) 2. Uvedené dopravné prostriedky zoraďte podľa množstva CO 2 (v kg) vyprodukovaného na jeden prejdený kilometer: autobus bicykel vlak/trolejbus malé auto veľké auto hybridné auto 0,183 kg 0,110 kg 0,084 kg 0,069 kg 0,065 kg 0 kg Tréningový manuál pre učiteľov 89

90 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 90 Tréningový manuál pre učiteľov

91 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 91

92 BUDOVY A POZEMKY LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY Priestorové plánovanie a tvorba krajiny Všetky ľudské činnosti sa navonok prejavujú v priestore, v krajine a majú svoje priestorové nároky. S čoraz viac stupňujúcim sa tlakom týchto činností na krajinu a skupín presadzujúcich svoje záujmy, dochádza k atakovaniu priestoru, krajiny a prekrývaniu sa týchto záujmov. Ide o záujmy rezortné, hospodárske, ekonomické, poľnohospodárske, lesnícke, vodohospodárske, sociálne, dopravné, o záujmy skupín, štátu, územných celkov, obcí, sektorov, súkromných osôb, podnikateľov, politických strán alebo neziskových organizácií, ktoré si ich uplatňujú na určitom území, ktoré je priestorovo ohraničené. Z týchto dôvodov je nutné dané priestorové nároky regulovať, obmedzovať a riadiť, v priestore a čase. To je úlohou priestorového plánovania, ktoré plánuje a riadi činnosti na dosiahnutie všeobecného prospechu využitia priestoru, prostredia. Obsahom priestorového plánovania je cieľavedomé, integrované a koordinované pôsobenie na priestorový vývoj spoločnosti a prostredia pre zabezpečenie jeho udržateľnosti. Subsystémom priestorového plánovania je územné plánovanie. Územným plánovaním sa komplexne rieši funkčné využitie územia, ustanovujú sa zásady jeho organizácie, vecne a časovo sa koordinuje výstavba a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia. Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností realizovaných v území, s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a jeho zložky, dosiahnutie ekologickej stability a trvalo udržateľného rozvoja územia, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni sa ostatné nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy so záujmami ostatných záujmových skupín. Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie: 1. územnoplánovacie podklady a. urbanistická štúdia, b. územný generel, c. územno-technické podklady, d. ostatné podklady (krajinný plán), 2. územnoplánovacia dokumentácia - podľa kategórie: a. územná prognóza, b. územný plán, c. územný projekt, - podľa stupňov: a. pre územie Slovenskej republiky (Koncepcia územného rozvoja Slovenska), b. pre územie veľkého územného celku (územný plán regiónu), c. pre sídelný útvar (územný plán obce), d. pre zónu (územný plán zóny), 3. územné rozhodnutie a. rozhodnutie o umiestnení stavby, b. rozhodnutie o využití územia, c. rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d. rozhodnutie o stavebnej uzávere. 92 Územná prognóza pripravuje alebo preveruje možnosti dlhodobého urbanistického rozvoja územia, prípadne jeho jednotlivých urbanistických funkcií. Vychádza pritom najmä z rozboru územnotechnických a územno-ekonomických podmienok, demografických a sociologických úvah, ako aj z tendencií technického a hospodárskeho rozvoja územia. Územná prognóza pre územie Slovenskej republiky sa pri zohľadnení medzinárodných súvislostí spracúva pre celé územie štátu ako Koncepcia územného rozvoja Slovenskej republiky. Územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky výstavby. Územný projekt rieši spôsob využitia a zástavby plôch vymedzených na miestne a časove sústredenú výstavbu a určuje podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby. Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku sa spracúva pre územie, na ktorom je umiestnených viac sídelných útvarov, alebo pre veľké územie, v ktorom sa uplatňujú špeciálne záujmy (ťažba, priemysel, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.). Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného útvaru vrátane jeho záujmového územia, pre zoskupenie sídelných útvarov a pre územie strediska cestovného ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorovo oddelený útvar. Územnoplánovacia dokumentácia zóny sa spracúva pre ucelené časti sídelného útvaru, najmä pre jeho priemyselnú, obytnú, centrálnu a historickú časť a pre časť rekreačného alebo krajinného celku, prípadne pre celé územie malého sídelného útvaru, s cieľom podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového usporiadania a umiestnenia stavieb. Špecifickou oblasťou priestorového plánovania je krajinné plánovanie. Krajinné plánovanie môžeme definovať ako všetky cieľavedomé činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality, k obnove alebo k tvorbe krajiny. Krajinné plánovanie vytvára priestor pre integrovanú starostlivosť o krajinu, kde dopĺňa ochranu krajiny, jej manažment a jej priamu tvorbu. V rámci krajinného plánovania sa spracováva odborný plánovací a koncepčný podklad o stave krajiny, jej zmenách a manažmente. Zabezpečujú sa podklady pre návrh ekologicky optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, aplikujúc poznatky krajinnej ekológie. Zosúlaďujú sa požiadavky ľudských činností s krajinno-ekologickými podmienkami územia. Výsledným produktom je odborná dokumentácia vo forme krajinného plánu. Krajinný plán patrí medzi ostatné územnoplánovacie podklady, ktoré sa využívajú pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie. Vypracúvajú sa najmä na tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu prírody a tvorbu krajiny, ochranu kultúrneho a historického dedičstva, technickej a dopravnej infraštruktúry. Krajinné plánovanie sa v posledných troch desaťročiach úspešne presadilo v systéme priestorového plánovania a v súčasnosti sa považuje za jeden z najzávažnejších smerov aplikovaného krajinnoekologického výskumu. Význam krajinného plánovania v európskom priestore zdôrazňuje aj Európsky dohovor o krajine, ktorý bol predložený na podpis vo Florencii v októbri 2000 a ktorý nadobudol účinnosť Na Slovensku bol tento dohovor ratifikovaný 9. augusta 2005 a do platnosti vstúpil 1. decembra Európsky dohovor o krajine (ďalej Dohovor) znamená celkové posilnenie významu krajiny jej ochrany, manažmentu a plánovania v celom rozhodovacom procese a tiež v medzinárodnej spolupráci. Jeho cieľom je podporiť trvalo udržateľný rozvoj na základe vyváženého a harmonického vzťahu medzi spoločenskými potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím. Poukazuje na dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri ochrane, manažmente a plánovaní krajiny, pričom zdôrazňuje väzbu na celý rad významných medzinárodných dohovorov. Cieľom Európskeho dohovoru o krajine Tréningový manuál pre učiteľov

93 LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY je dosiahnuť väčšiu jednotu ideálov a zásad celej Európy. Európsku krajinu považuje Dohovor za spoločné dedičstvo. Európa ako kontinent obsahuje množstvo rozmanitých krajín. Od prímorských oblastí, cez roviny, až po vysokohorské masívy. To všetko predstavuje spoločné európske bohatstvo. Dohovor spája ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva ako ochranu neoddeliteľných hodnôt. Prírodných aj ľudských. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny. Významným prvkom Európskeho dohovoru o krajine je zavedenie pojmu cieľovej kvality krajiny. Cieľová kvalita krajiny znamená prianie a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, v ktorej žije, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy. Toto opatrenie predpokladá zaradenie participatívnych a interaktívnych metód pre zaradenie verejnosti do plánovania zmien v krajine. Veľmi dôležitými oblasťami, ktorými sa Dohovor ďalej zaoberá sú: hodnotenie charakteristického vzhľadu krajiny a jeho ochrana; hodnotenie dopadov ľudských činností na krajinu; zvyšovanie povedomia širokej verejnosti a typologické hodnotenie krajiny. Manažment zelene Sídelnú zeleň tvoria všetky plochy pokryté vegetáciou na území daného sídelného útvaru. Patria k nim aj prvky líniového a bodového charakteru, a tiež plochy poľnohospodárskej pôdy, ak sú využívané ako sad alebo trvalý trávny porast. Súčasný stav zelene v jednotlivých sídlach je reálnym výsledkom vývoja osídlenia. Tvorí základnú kostru, ktorá by mala byť napojená na zeleň mimo sídla, čím sa zabezpečí väzba na lokálny systém ekologickej stability územia. Pri členení sídelnej zelene sa uplatňuje viacero hľadísk. K základným patria: 1. hľadisko dosahovaných rozmerov nízka zeleň trávnaté plochy a plochy rastlín, ktoré nahradzujú trávnaté plochy stredne vysoká zeleň plochy zelene tvorené kríkmi, trvalkami a kvetinami vysoká zeleň plochy zelene tvorené stromami a kríkmi stromovitého vzhľadu 2. hľadisko vlastníckych vzťahov súkromná zeleň je využívaná výhradne súkromnými osobami, vo väčšine prípadov majiteľmi pozemku alebo členmi ich rodiny. Ak je priemyselný alebo poľnohospodársky podnik v súkromnom vlastníctve, zeleň v jeho okolí je tiež súkromná. Súkromná zeleň je prístupná iba užívateľovi, jeho zamestnancom a hosťom. Medzi súkromnú zeleň v sídle radíme: - rodinné záhrady, - predzáhradky, - vilové záhrady, - vidiecke záhrady, - záhradné osady, - záhrady pri chatách. verejná zeleň je prístupná všetkým občanom po celý deň a v každom ročnom období. Iba vo výnimočných prípadoch je návštevnosť obmedzená na sezónnu i dennú dobu. Verejná zeleň má širšie poslanie a jednotlivé zelené plochy spĺňajú rôzne funkcie. Medzi verejné zelené plochy radíme: - zeleň na námestiach, v parkoch a v uliciach, - zeleň okolo pomníkov a pamiatok, - zeleň pred významnými budovami, - oddychové, osvetové, historické, mestské a lesné parky, - úpravy kúpeľných a rekreačných miest, vyhradená zeleň patrí sem zeleň, ktorá nie je prístupná všetkým občanom, alebo je jej využívanie určené vyhradenými hodinami prípadne poplatkom. Medzi vyhradenú zeleň môže zaradiť: - zeleň bytoviek s uzatvoreným dvorom, - školské záhrady, - okolie zdravotníckych zariadení, - zeleň vo vnútri priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, - zeleň zoologických a botanických záhrad, - ochranné pásy priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, - ochranné lesné pásy, - sprievodná zeleň vodných plôch a tokov, ciest a železníc, - zeleň na cintorínoch, - hospodárska zeleň (ovocné sady, výrobné záhrady, vinice, chmeľnice a pod.). Všetky formy a druhy zelene sa vyznačujú priaznivým vplyvom na človeka a jeho životné prostredie. Medzi základné funkcie zelene patrí: 1. hygienická a mikroklimatická zachytáva častice prachu, zachytáva plynné exhaláty, znižuje množstvo škodlivých mikroorganizmov v ovzduší, produkuje kyslík a absorbuje oxid uhličitý, vplýva na prevetrávanie priestoru, smer vetra a tepelný režim, znižuje a vyrovnáva teploty vzduchu, zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu, 2. estetická a psychologická dopĺňa a zvýrazňuje architektúru stavieb, zakrýva stavebné a architektonické nedostatky objektov, dotvára a formuje krajinný obraz, začleňuje sídlo do krajiny, pozitívne vplýva na psychiku človeka (ukľudňujúci vplyv zelenej farby, šumenie stromov, spev vtákov), 3. ochranná pôdoochranná, vodoochranná, retenčná (záchyt dažďovej vody), vetroochranná, 4. hospodárska produkcia drevnej hmoty a jej následné využitie, produkcia organickej hmoty, 5. ekologická poskytuje úkryt pre živočíchov, zvyšuje biodiverzitu. Uvedené funkcie však zeleň môže plniť iba vtedy, ak je plánovaná, realizovaná a udržiavaná na odbornej úrovni, tzn. so znalosťou zásad sadovníckej a krajinárskej tvorby. Okrem rešpektovania odbornosti je potrebné brať do úvahy aj obmedzenia prírodného, technického, zdravotného a legislatívneho charakteru (spomenieme len niektoré). Prírodné obmedzenia Od projektanta vyžadujú nielen znalosť zásad rajonizácie okrasných drevín, ale aj znalosť konkrétnych vlastností stanovišťa určeného na výsadbu (podmáčané miesto, kyslá pôda, studená kotlina a ďal.) a, samozrejme, znalosť bohatého sortimentu drevín. Rajonizácia drevín pre potreby sadovníckej a krajinárskej tvorby vychádza z princípov rajonizácie úžitkových plodín, tzn. že jej hlavným cieľom je voliť pre dané podmienky najvhodnejšie odrody, ktoré majú predpoklad poskytovať najvyššie výnosy. U okrasných drevín je týmto cieľom poskytnutie najvyšších funkčných efektov (hygienických, bioklimatických, ochranných, estetických). Na princípe klimatickej rajonizácie (podľa Supuku) sa odporúča v podmienkach Slovenska pestovať a používať 635 druhov cudzokrajných drevín, z toho 628 druhov v teplej oblasti, 384 druhov v mierne teplej oblasti a 82 druhov v chladnej oblasti. V rámci rastlinných druhov majú osobitné miesto pôvodné druhy stromov Tréningový manuál pre učiteľov 93

94 LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY a krovín, z nich sa na území bývalého Československa dá použiť cca 230 základných druhov a cca foriem, variet, poddruhov. Existuje viacero typov rajonizácie okrasných drevín, ale v snahe zachovať pôvodný ráz krajiny a vytvoriť v sídlach stabilné ekosystémy s čo najmenšími ekonomickými nárokmi na údržbu, vznikla myšlienka tvorby sídelnej zelene na princípe potenciálnej (možnej) prirodzenej vegetácie. Zdravotné obmedzenia Pri plánovaní výsadieb a výbere drevinných druhov musia byť do úvahy brané aj zdravotné (hygienické) obmedzenia, čo v praxi predstavuje najmä obmedzenie vysoko alergénnych druhov a vylúčenie jedovatých a pichľavých druhov drevín z areálov detských ihrísk a školských zariadení. K najsilnejším alergénom patria: lieska, jelša lepkavá, breza, hrab obyčajný, buk lesný, dub letný, dub zimný, gaštan jedlý. K stredne silným alergénom patria: zlatovka, baza, chmeľ, jaseň, moruša, platan, pagaštan. K slabým alergénom patria: vŕba, tis, hlošina, orgován, borievka, ruža, tavoľník, vtáčí zob, brečtan, topoľ, brest, javor, orech, agát, pajaseň, lipa, ihličnaté dreviny. Jedovaté látky obsahuje drevina buď rovnomerne v celej rastline, alebo sú sústredené iba v jej určitej časti, napríklad v koreňoch, listoch, kôre, bobuliach. Najmä bobule, ktoré lákajú k ochutnaniu, sú nebezpečné pre malé deti. K týmto drevinám patrí napríklad: lykovec obyčajný (celá drevina), bršlen európsky (plody, listy), brečtan vzpriamená odroda (bobule), cezmína (plody, ostnité listy), štedrec (plody a mladá kôra), pavinič (plody), kalina vráskavolistá (plody). Školské záhrady môžu byť významným nástrojom na zlepšenie kvality výživy a vzdelávania detí v rámci školskej výučby. Ich hlavným prínosom je budovanie vzťahu k poľnohospodárskym činnostiam, zdravej výžive a využívaniu lokálnych zdrojov. V minulosti boli tieto školské záhrady veľmi obľúbené, neskôr ich početnosť klesala a v súčasnom období začína idea vytvárania školských záhrad silnieť. Záhrady pritom plnia okrem hospodárskej funkcie aj funkcie estetické, sociálne, hygienické a ekologické. Na podporu budovania záhrad tohto typu existuje viacero finančných nástrojov implementovaných v Slovenskej republike. Pri ich realizácii sa školy zvyčajne sústredia na vytváranie plôch pre výsadbu zeleniny, ovocia, či už stromového alebo krovitého, byliniek alebo ozdobných rastlín. Ekológia budov V súčasnom období sa čoraz aktuálnejšou stáva aj otázka ekológie budov, ich zdravotného stavu, vplyvu na ľudský organizmus, ako aj samotná zmena trendov vo výstavbe obytných a administratívnych priestorov spôsobená uvedomením si závažnosti tejto problematiky. Problematiku budov a ich ekológie môžeme deliť do dvoch základných okruhov: 1. problematika existujúcich stavieb vykazujúcich syndróm chorých budov, s náväznosťou na spôsoby nápravy tohto nepriaznivého stavu; 2. nové poznatky a trendy z oblasti ekologických, zelených a k životnému prostrediu šetrných stavieb. Život množstva ľudí sa premiestnil z vonkajšieho prostredia do vnútra budov, úradov, domov, škôl a nákupných centier. Mnohí obyvatelia budov majú skúsenosť, že v budove častejšie cítia príznaky ochorenia alebo nepohody, ktoré nemajú zjavné príčiny. Zdravotné problémy vznikajúce v súvislosti s pobytom v budove, ktoré sa strácajú po opustení budovy, sú definované ako syndróm chorých budov (Sick Building Syndrom SBS). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi najčastejšie príznaky zaraďujeme: podráždenie, pálenie a slzenie očí; podráždený alebo upchatý nos; krvácanie z nosa; sucho alebo bolesť v krku, niekedy opisované ako škrabanie v krku; podráždenie horných dýchacích ciest; suchá, podráždená alebo svrbiaca pokožka; bolesť hlavy; únava; podráždenosť a poruchy koncentrácie. Často si jedinec sťažuje na niekoľko symptómov súčasne, symptómy zvyknú byť sprevádzané pocitom nedostatku vzduchu, vlhkosti vzduchu, nadmerného hluku, nedostatočného 94 osvetlenia, tepla alebo chladu. Syndróm chorých budov má vzťah takmer ku všetkým subsystémom, ktoré sa zúčastňujú na realizácii stavby a k ich vzájomnému prepojeniu. Prevencia vzniku SBS by sa mala uberať cestou regulačných opatrení presadzovaných na miestnej úrovni štátnej správy. Problematiku prevencie SBS je možné rozdeliť do troch oblastí: 1. projektovanie budov a zmien ich využitia, 2. zabezpečenie účinnej a vyváženej ventilácie, 3. riadenie a správne užívanie budovy. V prostredí SR nie je ešte adekvátne vytvorený systém sledovania tohto syndrómu. Jeho diagnostika vo vzťahu k budovám nie je zriedkavosťou iba u nás. Príčinou je najmä to, že definícia prípadu pre tento komplex symptómov je veľmi svojvoľná, neexistujú biologické markery pre jeho presnejšie definovanie a súbor zdravotných ťažkostí je nešpecifický. Napriek tomu pri typických ťažkostiach, pre ktoré nie je iné vysvetlenie, je žiaduce, aby lekári mysleli aj na možnosť SBS. Zvyšovanie dôrazu na predchádzanie vzniku SBS a riešenie jestvujúcich problémov je významné z hľadiska predchádzania vzniku poškodenia zdravia obyvateľov budov, ale aj z hľadiska zvyšovania produktivity práce pracovníkov a znižovania ich práceneschopnosti. Zelené stavby vychádzajú z filozofie, ktorá sa zameriava na zvýšenie efektivity využívaných zdrojov energia, pitná a úžitková voda, stavebné materiály. Cieľom zelených stavieb je zníženie negatívneho dopadu stavby na ľudské zdravie a na životné prostredie, a to prostredníctvom lepšieho umiestnenia budovy v prostredí, dizajnu, konštrukcie, prevádzky a údržby budovy. Definíciu zelených stavieb môžeme interpretovať rôzne, avšak vo všeobecnosti sa jedná o stavby, ktoré sú projektované a prevádzkované tak, aby: efektívne využívali energie, pitnú a úžitkovú vodu a ostatné zdroje, ochraňovali zdravie obyvateľov a zvyšovali výkon zamestnancov, znižovali odpad, znečistenie a degradáciu životného prostredia. Jedným z najdôležitejších prvkov zelených stavieb je znižovanie spotreby elektrickej energie ako aj energie potrebnej na ohrev teplej a úžitkovej vody (vykurovanie). Toto znižovanie sa môže docieliť mnohými spôsobmi. Na zvýšenie energetickej účinnosti plášťa budovy (hranica medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom) sa môžu používať vysoko účinné okná a izolácie na múroch, stropoch a podlahách. Ďalším spôsobom je pasívna slnečná architektúra, ktorá sa uplatňuje v tzv. nízkoenergetických domoch. Projektant orientuje okná, múry, rôzne rolety, letné záhrady a stromy po obvode budovy tak, aby v lete (kedy nie je potrebné vykurovanie) čo najviac tienili budovu. Ale tiež tak, aby v zime čo najviac maximalizovali slnečnú energiu dopadajúcu na stavbu a do samotného obytného priestoru. Navyše, vhodne zvolená poloha okien výrazne znižuje spotrebu elektrickej energie na osvetlenie počas dňa. Dôvodom je maximálne využitie denného svetla v objekte. Produkcia energií priamo v mieste stavby prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie slnečná, veterná energia, energia prostredia (tepelné čerpadlá), biomasa znižuje dopad na životné prostredie vo veľmi veľkej miere, šetrí náklady a zvyšuje energetickú sebestačnosť. Manažment vôd na pozemkoch Dostupnosť, dostatok a prítomnosť vody v prostredí a krajine je základnou podmienkou života, sociálnej a ekologickej stability, ako aj ekonomickej prosperity územia. Voda je strategickým a nenahraditeľným prírodným zdrojom. V poslednom období dochádza k extrémnym prejavom viazaným na vodu, na jej kolobeh. Ide jednak o povodne, ktoré spôsobujú nesmierne škody na životoch a majet- Tréningový manuál pre učiteľov

95 LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY koch ľudí. Na strane druhej ide o suchá, nedostatok vody a zhoršovanie jej kvality, čo následne prináša zmeny v kolobehu vody, zmeny v krajine v jej štruktúre. Dôležitým nástrojom na odvrátenie, respektíve minimalizáciu týchto javov je integrovaný manažment vodných zdrojov (povodí, krajiny). Integrovaný manažment vodných zdrojov je proces komplexného posudzovania dopadov odoberania vody z ekosystémov a jej spätného návratu vody do nich. Zaoberá sa využívaním vôd a ochranou vodných zdrojov v území, pri rešpektovaní zákonitostí obehu vody v ekosystémoch územia a ochrany stability obehu vody v krajine. V rámci integrovaného manažmentu okrem základných prvkov ochrany pred povodňami (podľa zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami) je dôležité zamerať sa na lokálne udržiavanie dažďovej vody na pozemkoch, v krajine. Dažďová voda by v urbanizovanom prostredí nemala skončiť vo verejnej kanalizácii, ale mala by byť k dispozícii na podporu výparu a vsakovania do podložia, na účely zavlažovania verejnej zelene a ostatnej vegetácie, ale aj na účely akumulácie pri jednotlivých budovách či zastavaných plochách. Akumulovaná, dočasne prebytočná voda v rôznych akumulačných priestoroch tak môže neskôr slúžiť na účely zavlažovania zelene, zvlhčovanie mestského a vidieckeho prostredia alebo ako úžitková voda. Môže byť tiež využitá na predlžovanie výparu alebo vsakovania dažďovej vody do pôdy aj mimo obdobia zrážkovej činnosti. Dažďová voda využívaná na výpar v mestskom prostredí má pozitívny chladiaci účinok. Uplatňovanie tohto prístupu je spojené so zvyšovaním podielu, objemu a kvality vegetácie a zelených plôch, ktorých prosperita je závislá najmä od dostatku vody a slnečnej energie. Vodou lepšie zásobená zeleň a vlhšie prostredie v meste sú vhodnejšie tak z hľadiska hygieny prostredia, ako aj vytvárania priaznivejších zdravotných podmienok pre život obyvateľov. Medzi najobľúbenejšie opatrenia aplikované v zastavanom území na udržanie dažďovej vody v krajine patria: zmeny nepriepustných povrchov na priepustné; budovanie vsakovacích drénov, jám, tunelov a studní; akumulácia dažďovej vody; adaptácia zaústení zvodov dažďovej vody pri budovách; adaptácia rigolov pri cestách a chodníkoch; budovanie zelených striech a zelených sietí. Brownfields Zmeny ekonomických modelov, ktorými prešla aj Slovenská republika, priniesli v oblasti funkčného využitia plôch a priestorov plniacich hlavne výrobnú, produkčnú úlohu, vznik nového fenoménu nazývaného brownfields. Brownfields sú plochy, ktoré: sú dotknuté predchádzajúcim užívaním a užívaním okolitých pozemkov, sú opustené alebo nedostatočne využívané, majú skutočné alebo očakávané problémy s kontamináciou, nachádzajú sa hlavne v rozvinutých oblastiach sídiel, vyžadujú zásah, aby mohli byť vrátené k prospešnému využívaniu. Brownfields na území Slovenska môžeme vnímať z viacerých pohľadov. Z hľadiska zvyšujúceho sa tlaku na využitie pôdy a jej potenciálu, nakoľko aj pôda je obmedzený zdroj, ktorý je nutné chrániť a udržateľne s ním nakladať. Ďalej z hľadiska potencionálnych environmentálnych záťaží a tiež z hľadiska estetického vnímania krajiny. Preto je našou dôležitou úlohou vyriešiť problematiku brownfields, vytvoriť priestor a účinné nástroje pre ich revitalizáciu opravu, zmenu využívania, prípadne demoláciu, asanáciu a následnú rekultiváciu pôdy. Revitalizácia brownfields pritom môže významným spôsobom prispieť k rozvoju miestnych ekonomík. V dnešnom stave však predstavuje skôr sociálny a environmentálny problém, obzvlášť v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a nízky výkon ekonomiky. Brownfields tiež ilustrujú pálčivé problémy územného rozvoja sídiel. Pre mestá Európy sú meradlom odrážajúcim ich rozvojové schopnosti a možnosti. Hlavnými aktérmi v riešení problémov brownfields sú miestne samosprávy, verejné inštitúcie a najmä vlastníci týchto plôch a objektov. Významná je však aj účasť širokej verejnosti pri plánovacích procesoch spojených s možnosťou riešenia týchto plôch a objektov. Dôležité je sústrediť sa nielen na riešenie už existujúcich brownfields, ale aj na obmedzovanie vzniku nových. V slovenských pomeroch je nutné, aby sa vyvinul tlak na vznik národnej, regionálnych a lokálnych politík riešenia problematiky brownfields ich revitalizácie, regenerácie, samotnej likvidácie, transformácie a monitoringu. Aby sa vyvinuli národné alebo európske finančné mechanizmy určené na priame riešenie brownfields a zvýšil sa záujem aktérov o riešenie tohto problému. Kresba: Marian Horváth Tréningový manuál pre učiteľov 95

96 Stromy a oxid uhličitý LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY Stromy zohrávajú veľkú úlohu pri ukladaní uhlíka a spracovaní oxidu uhličitého na kyslík v procese známom ako fotosyntéza. Tento proces sa spravidla odohráva v listoch. V závislosti od tvaru koruny môžu byť niektoré stromy schopné spracovávať viac oxidu uhličitého ako iné. Vypočítajte objem každého z troch uvedených stromov, pričom všetky majú rovnakú výšku v = 12 metrov a rovnaký polomer r = 4 metre. Ktorý z nich má najväčší objem, a teda bude schopný absorbovať najväčšie množstvo oxidu uhličitého? Tri stromy s rôznymi tvarmi koruny: Väčšina opadavých stromov má listy iba počas siedmich mesiacov v roku. Ihličnaté stromy majú ihlice počas celého roka, ale intenzita fotosyntézy závisí od dostupnosti slnečného žiarenia, ktorého je v ihličnatých porastoch menej. V ihličnatých monokultúrach navyše ihlice bránia dopadu slnečných lúčov na zem a tak znižujú biodiverzitu vo svojom okolí. Na druhej strane majú väčšiu schopnosť zachytávať prachové častice a fytoncídnymi látkami zlepšovať kvalitu ovzdušia. Ak by ste chceli na určitej ploche v okolí vašej školy vysadiť stromy, aké by bolo ich zloženie, zvažujúc pritom absorpciu oxidu uhličitého, biodiverzitu a ostatné funkcie zelene, ale tiež zdravotné a prírodné obmedzenia? Aké by bolo najlepšie riešenie? 96 Tréningový manuál pre učiteľov

97 LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY Brownfields vo vašom okolí Skúste identifikovať jeden objekt alebo územie vo svojom okolí, ktoré by sa mohlo označiť pomenovaním brownfield. Popíšte jeho negatívny dopad na krajinu a následne navrhnite riešenia. Ako by bolo možné zrekultivovať a zatraktívniť danú lokalitu tak, aby sa zlepšili jej ekologické parametre, pri dodržaní princípov trvalo udržateľného rozvoja? Popis objektu/územia: Nákres: Návrh na riešenie: Tréningový manuál pre učiteľov 97

98 LEKCIA 10: BUDOVY A POZEMKY Charakteristický ráz krajiny Európsky dohovor o krajine definuje pod pojmom ochrana krajiny všetky činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny, vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania. Významnou súčasťou ochrany našej krajiny je zachovávanie jej charakteristického rázu, čŕt a hodnôt. Medzi tieto hodnoty patrí aj ľudová architektúra, ktorá nesie charakteristické znaky prostredia a regiónov, v ktorých vznikala. Tvary, formy a výzdoba obydlí mali svoje zákonitosti vychádzajúce z miestnych prírodných pomerov a dostupných materiálov. Drevenice so šindľom na streche preto vznikali na Kysuciach, Liptove či Horehroní. Kamenné domy so slamenou strechou sa stavali na Honte, hlinené domy s krytinou z rákosia v Podunajsku. Z týchto dôvodov je dôležité, aby sa aj v modernej architektúre a staviteľstve rešpektovali prvky miestneho tvaroslovia, nevnášali sa cudzie prvky narúšajúce charakteristický vzhľad a harmóniu krajiny. K jednotlivým fotografiám priraďte základné typy ľudového domu: 1. Spišský dom murovaný dom charakteristický sedlovou strechou so šindľovou krytinou, kuklou (kukla, polkružie polkužeľovitý prístrešok vrcholu štítu ľudovej stavby) a špecifickým prejazdom (dufartom) ťahajúcim sa po celej dĺžke domu. 2. Podunajský ľudový dom typický krovom neseným čelnou sochou a sedlovou strechou s trstinovou krytinou, vrcholovou kuklou a doskovým štítom zasunutým v hĺbke krovu. 3. Roľnícky dom z Hontu murovaný z kameňa, v čele s pivnicou, steny domu omazané a natreté vápnom, prikrytý valbovou strechou (valba zošikmená trojuholníková rovina strechy, nahrádzajúca štít) nahladko pokrytou slamou, na dvornej strane prerezanou vikierom. 4. Oravský drevený zrubový dom charakteristický sedlovou strechou pokrytou šindľom s podlomenicou (podlomenica strieška na spodnej časti štítu chrániaca hlavnú fasádu pred dažďom) a kuklou, bez komína s dymníkom. 98 Tréningový manuál pre učiteľov

99 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 99

100 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 100 Tréningový manuál pre učiteľov

101 LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE NÁKUP A VYBAVENIE Sme obyvateľmi tohto sveta, ktorí ako spotrebitelia dennodenne volia a ovplyvňujú jeho ďalší vývoj. Každý deň na trhu volíme svojimi peňažnými hlasmi a rozhodujeme o tom, aký dopad má naša spotreba na ekonomiku, aké sociálne dôsledky prináša a ako ovplyvňuje životné prostredie. Spotrebou rozumieme predmety nášho každodenného života, ktoré využívame v domácnosti, potraviny, odev a tisíce produktov tovarov a služieb, ktoré denne ponúka spotrebiteľský trh. Proces hľadania, nakupovania, používania a hodnotenia produktov pri uspokojovaní potrieb označujeme ako spotrebiteľské správanie. Spotrebiteľské správanie je výsledkom celoživotného procesu učenia, v ktorom sa vytvárajú spotrebiteľské návyky a postoje. Spoločná Stratégia spotrebiteľskej politiky Európskej únie na roky kladie dôraz na to, aby štáty podporili spotrebiteľské vzdelávanie k trvalo udržateľnej spotrebe. Spotrebiteľské vzdelávanie je ponímané ako nevyhnutná súčasť pre rozvoj osobnosti, ktorá získava potrebné vedomosti, zručnosti a postoje k zodpovednosti pre život na obrovskom trhu v súčasnej globálnej spoločnosti. Úlohou vzdelávania v školách je formovať jasné ciele spotrebiteľského vzdelávania, používať efektívne vzdelávacie postupy a ovplyvniť správanie mladých ľudí smerom k aktívnemu a zodpovednému prístupu k spotrebe. alebo obyčajné, spoznať ich skutočné použitie a ohodnotiť ich funkciu. 7. Poznať a analyzovať mechanizmus spotrebiteľskej spoločnosti, čo sa týka organizácie, výroby a distribúcie, ako aj činnosti a správania spotrebiteľov. 8. Vedieť kriticky čítať a interpretovať predajnú stratégiu a reklamné odkazy, ich verbálne a symbolické súčasti tak, aby sme vedeli rozpoznať ich pravdivosť, mohli konať slobodne a uvedomili si, ako na nás pôsobia. 9. Rozpoznať a byť vnímavý k problémom ľudí a miestam, kde chýbajú základné a pre život potrebné spotrebiteľské tovary, ukázať im štedrý a oddaný prístup ako na individuálnej úrovni, tak aj na úrovni spolupráce s organizáciami a inštitúciami, ktoré zasvätili svoje úsilie rozvoju a pozornosti spoločenským skupinám alebo obyvateľom, ktorí sú v najväčšej núdzi. Ciele spotrebiteľského vzdelávania Nakupovanie sa v súčasnej konzumnej spoločnosti stáva dôležitou činnosťou. Spotrebitelia sú povzbudzovaní masívnou reklamou do neobmedzovanej a nekontrolovanej spotreby, na ktorej sa v nebývalej miere podieľajú mladí ľudia. Vzrastajúca spotreba kladie dôraz na formovanie mladých ľudí ako nezávislých a informovaných spotrebiteľov, ktorí sú vybavení vedomosťami a zručnosťami potrebnými pre život v komplexnej spoločnosti, aby si vybrali životný štýl smerujúci k trvalo udržateľnej spotrebe. Výsledkom spotrebiteľského vzdelávania budú zmeny v spotrebiteľských zvykoch a spotrebiteľskom správaní, ktoré sa prejavia v ekonomike v oblasti verejných financií, v rodinnej ekonomike a aj v životnom prostredí. Cieľom spotrebiteľského vzdelávania je formovanie aktívnych občanov, ktorí racionálne rozhodujú o svojich obmedzených zdrojoch vo vzťahu k osobným potrebám a spoločenským hodnotám a uvedomujú si dôsledky svojich rozhodnutí na ekonomiku, občiansku spoločnosť a životné prostredie. V spotrebiteľskom vzdelávaní je podľa Fernanda G. Luciniho potrebné: 1. Zistiť a dať prioritu hodnote byť pred mať pri hľadaní a budovaní osobných a spoločenských horizontov šťastia ako následok rozhodovania o spotrebe. 2. Poznať a oceňovať základné a pre život potrebné prírodné zdroje, uvedomiť si ich nerovnomerné rozloženie a v mnohých prípadoch ich nedostatok a vyčerpanosť, rozvíjať postoje rešpektu a starostlivosti o ne. 3. Aktívne sa zúčastňovať na zachovaní prírody tým, že si osvojíme iniciatívu zodpovednosti v takých aktivitách ako znovupoužívanie a recyklácia odpadu, neznečisťovanie alebo záchrana základných zdrojov, ktoré sú ohrozené. 4. Zistiť, analyzovať a ohodnotiť procesy distribúcie spotrebiteľských produktov alebo výrobkov, rozpoznať v týchto procesoch dôležitosť a hodnotu ľudského zásahu počas práce a úsilie vynaložené na poskytnutie služby zákazníkom. 5. Zistiť a uvedomiť si holé potreby života, s cieľom vedieť prijať logické, vyvážené a zodpovedné rozhodnutia o spotrebe a garantovať osobnú autonómiu pri stretnutí so spotrebiteľom. 6. Učiť sa používať, mať rád, starať sa o výrobky, ktoré vlastníme alebo spotrebúvame, bez ohľadu na to, aké sú jednoduché Informovaný a vzdelaný spotrebiteľ sa lepšie dokáže orientovať v zložitej občianskej spoločnosti, má schopnosti konať na rôznych špecializovaných spotrebiteľských trhoch a orientovať sa v zložitom svete potrieb a hodnôt. Dôležitým cieľom spotrebiteľského vzdelávania je vybaviť spotrebiteľa schopnosťou rozdeliť svoje obmedzené zdroje do spotrebného koša na malé množstvá tovarov, vedieť vyhľadávať nezávislé informácie, porovnávať ceny a s najmenším výdajom energie dosiahnuť maximálnu užitočnosť. Výsledným produktom spotrebiteľského vzdelávania je, aby žiaci a študenti ako spotrebitelia kriticky nazerali na faktory, ktoré ovplyvňujú ich rozhodovanie, poznali dôsledky svojich spotrebiteľských rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú rozvoj trhovej ekonomiky, ovplyvňujú osobný a spoločenský život, prinášajú sociálne dôsledky a globálne menia životné prostredie. Konečným cieľom je, aby zmenili spotrebiteľské správanie na viac uvedomelé a kritické, robili ekonomicky užitočné rozhodnutia, rešpektovali zákony, brali ohľad na svoje zdravie, na blaho iných a trvalo udržateľnú spotrebu. Obsah spotrebiteľského vzdelávania Systémy spotrebiteľského vzdelávania vo vyspelých krajinách západnej Európy sú založené na integrácii spotrebiteľského vzdelávania do učebných predmetov. Vzdelávaniu na Slovensku je svojím charakterom najbližší model spotrebiteľského vzdelávania v krajinách severnej Európy (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko), ktorý je tvorený šiestimi oblasťami. Vychádzajúc z tohto modelu navrhujeme a odporúčame, v ktorých predmetoch alebo tematických celkoch je možná integrácia spotrebiteľského vzdelávania do učebných osnov základných a stredných škôl. V spotrebiteľskom vzdelávaní je dôležité poskytnúť špecializované vedomosti a zručnosti, aby si spotrebitelia našli vlastnú cestu v neustále rastúcej, komplexnej spoločnosti. Dôležité je, aby im tieto špecializované vedomosti a zručnosti umožnili prevziať zodpoved- Tréningový manuál pre učiteľov 101

102 LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE nosť za svoj život a naplniť povinnosti voči sebe, rodine, spoločnosti a životnému prostrediu. Do obsahu spotrebiteľského vzdelávania je navrhnuté zaradiť témy ekonomickej prípravy občanov, aby ich kúpne rozhodnutia prispeli k fungovaniu konkurenčných trhov a témy občianskej prípravy, aby boli schopní aktívne chrániť svoje práva a záujmy. Spotrebiteľské vzdelávanie má poskytnúť priestor na nadobúdanie a analyzovanie dostupných dát o výrobkoch a službách, na uvažovanie o možných následkoch a identifikácii alternatívnych riešení. Dôraz v spotrebiteľskom vzdelávaní má byť položený na vzájomných vzťahoch spotrebiteľských rozhodnutí medzi jednotlivcami, ekonomikou spoločnosti a životným prostredím, ktoré spájajú spoločné hodnoty. To si vyžaduje, aby občania pri zabezpečovaní vlastných potrieb a blahobytu prevzali aj zodpovednosť na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni. Život v trhovej ekonomike vyžaduje, aby občania poznali základy ekonomického a politického života. Nie sú to automatické záruky na lepší život, ale určite výhodnejšia pozícia, aby zosúladili svoje príjmy a výdaje a účelne vynakladali svoje finančné zdroje. Jednotlivé témy spotrebiteľského vzdelávania vybrané z každodenného života spotrebiteľov je možné integrovať do rôznych predmetov, čím spotrebiteľské vzdelávanie zároveň posilní multidisciplinárny princíp vzdelávania. Prvá oblasť Osobné financie Cieľom vzdelávania už v školách by malo byť zvyšovanie schopnosti spotrebiteľov robiť racionálne rozhodnutia založené na nezávislých informáciách a dostatočných vedomostiach o finančných službách. Mladí ľudia hospodária s čoraz väčšími objemami finančných zdrojov. Okrem vreckového od rodičov majú často aj vlastné príjmy. Finančnú slobodu však často nahrádza nesloboda, ktorá je daňou za chýbajúce finančné zručnosti a neschopnosť racionálneho uvažovania. Finančná gramotnosť je pri narastajúcej zložitosti finančného trhu stále dôležitejšia pre udržanie blahobytu jednotlivcov a celej spoločnosti. Spotrebitelia ako neprofesionálni užívatelia finančných služieb sú na finančnom trhu slabo pripravenou a ľahko ovplyvniteľnou skupinou. Dôležitým predpokladom prípravy spotrebiteľov na rozhodovanie o osobných zdrojoch a financiách je získanie finančnej gramotnosti ako kľúčovej kompetencie pre kvalifikované rozhodnutia o sporení, úveroch, dôchodkoch a poisteniach. K základnej gramotnosti patrí: nadobúdanie zručností riadiť a kontrolovať finančné zdroje, rozvoj schopnosti plánovať finančnú budúcnosť, poznať dôvody dobrého úverového hodnotenia, rozvíjať schopnosti riešiť vzniknuté finančné problémy, rozvoj zručnosti komunikácie s finančnými inštitúciami a využívanie výhod úverového poradenstva. Dôležitým predpokladom k tomu je nielen vytvoriť potrebné schopnosti a zručnosti, ale aj posilniť kritické hodnotenie spotrebiteľov, aby vedeli vyhodnotiť finančné riziká. Úlohou súčasnej školy je diskutovať o prehnaných želaniach mladých ľudí, upozorňovať ich na riziká zadlžovania a s tým spojené problémy splácanie dlhov, sociálne vylúčenie a narastanie osobných problémov. Druhá oblasť Práva a povinnosti spotrebiteľa Nakupovanie je spojené s potrebou vyznať sa v množstve právnych predpisov, ktoré sú zviazané s nákupom a užívaním množstva produktov. Predpokladom k tomu sú schopnosti samostatného a kritického rozhodovania pri kúpe, zvládania situácií pri riešení problémov nekvalitných produktov a schopnosti uplatňovania spotrebiteľských práv v praxi. Dôležitým cieľom je rozvoj schopností poznávať a uvedomovať si svoje občianske práva a povinnosti a vedieť ich uplatňovať v praxi. Právo poznať katalóg ľudských a občianskych práv je zakotvené tak v medzinárodnom ako aj vnútroštátnom práve. Spotrebiteľské vzdelávanie má umožniť občanom normatívne právne akty nielen poznať, ale naučiť sa ich využívať v praktickom živote. Prostredníctvom poznávania práv a povinností sa môžu žiaci na konkrétnych príkladoch oboznamovať so súčasným systémom práva v Európskej únii a v Slovenskej republike. Na zvýšenie právneho vedomia žiakov a uvedomenie si potreby aktívneho postoja spotrebiteľa pri ochrane svojich práv a záujmov je možné využiť množstvo konkrétnych problémových situácií z praktického života. Príprava na uvedomelé občianske konanie v trhovej ekonomike si vyžaduje dostatočný priestor na praktické cvičenie ako si uplatniť právo na kvalitné tovary a služby, ako sa chrániť pred nespravodlivými dohodami, podvodmi, okrádaním alebo diskrimináciou. Študentov je potrebné naučiť aktívne využívať zákon o prístupe k informáciám, a tým naplniť svoje právo na pravdivé a úplné informácie, ktoré slúži ako prostriedok kontroly štátu občanom. Ďalšou požiadavkou je poznať fungovanie občianskych združení a ich aktívnu účasť na riadení občianskej spoločnosti v rámci európskeho princípu horizontálnej subsidiarity: Všetko, čo sa týka a ovplyvňuje život občana, sa deje na jeho úrovni a za jeho aktívnej účasti. Tretia oblasť Reklama a presviedčanie Prioritou prostriedkov masovej komunikácie, najmä televízie, už nie je zábava, informácie, rady alebo vzdelávanie, ale stále viac zabezpečenie obchodu a predaja pre spotrebiteľov. Mladých ľudí zasahuje komercionalizácia skoro na všetkých úsekoch života, pretože sú dôležitou cieľovou skupinou ovplyvňovanou reklamou. Mladí ľudia nemajú dostatočné zručnosti poznávať a odolávať reklame, nie sú schopní rozlišovať, poznávať reklamné pôsobenie v programoch rádií, televízie, či kriticky vnímať fungovanie súkromnej televízie. Televízne programy sú predmetom špeciálnych komerčných faktorov a ich obsah a formálna stránka sú porovnateľné s reklamou. Mnohé detské programy sú infiltrované reklamou a povzbudzujú detskú túžbu po kúpe predvádzaných produktov. Cvičenie mediálnej zručnosti v rámci spotrebiteľského vzdelávania umožní mladým ľuďom vytvárať kritické postoje, poznávať dôsledky mediálneho pôsobenia a programov, ktoré ich podnecujú k spotrebe a k prehnaným požiadavkám na životný štýl. Cieľom je naučiť mladých ľudí poznávať ako médiá ovplyvňujú vnímanie a dôveru spotrebiteľov a ako formujú populárnu kultúru. Cvičiť ich schopnosť odolávať týmto pôsobeniam. Vysielanie televíznych programov, ktoré podporujú konzumnú kultúru, je potrebné spojiť s diskusiou o hodnotách. Výsledkom vzdelávania by mal byť rozvoj schopnosti filtrovať prijímané informácie, porozumieť pojmom spotreba, reklama a marketing, ďalej poznávať vlastné spotrebiteľské správanie a uvedomovať si dôsledky svojich spotrebiteľských rozhodnutí. Štvrtá oblasť Výživa, zdravie, životný štýl Spotrebiteľské vzdelávanie je zamerané na podporu zdravia, zdravej výživy a zdravého životného štýlu. Cieľom je napomáhať rozvoju osobnostných kvalít, naučiť poznávať hodnoty zdravia pre jednotlivca a spoločnosť. Výsledkom upevňovania návykov zdravej výživy a podpory zdravého životného štýlu je nielen ochrana vlastného zdravia, ale aj ochrana životného prostredia so zreteľom na 102 Tréningový manuál pre učiteľov

103 LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE potreby budúcich generácií. Diskusie a riešenie problémov rôznych životných štýlov vo svete vytvárajú priestor pre porovnanie spotreby vo vzťahu k ekologickým problémom, ktoré prináša moderná doba. Piata oblasť Spotreba a životné prostredie Dôležitosť spotrebiteľského vzdelávania k trvalo udržateľnej spotrebe narastá z dôvodov pribúdajúcich tovarov a služieb na trhu a inovácií v informačno-komunikačných technológiách. Témy každodennej spotreby vo vzťahu k dôsledkom na životné prostredie umožňujú pochopiť sociálne a kultúrne dopady, ktorých pôvodcom je správanie spotrebiteľa ale aj výrobcu. Spotrebiteľské témy, ako racionálne využívanie prírodných zdrojov, spotreba energie a vytváranie odpadu, podporujú uvedomenie si dôsledkov spotreby a podnecujú kritické postoje smerom k zodpovednej spotrebe. Šiesta oblasť Bezpečnosť V cieľoch výchovy k bezpečnosti je rozvoj schopností užitočne a bezpečne tráviť voľný čas, poznávať bezpečné a nebezpečné výrobky a služby. Témy bezpečnosti sú spojené najmä s bezpečnosťou v domácnosti a bezpečnosťou trávenia voľného času. Bezpečnosť spotrebiteľov ohrozujú nebezpečné výrobky, porušovanie pravidiel zaobchádzania s elektrickými spotrebičmi, nesprávne užívanie chemikálií v domácnosti, nebezpečné správanie v doprave, nebezpečné užívanie liekov a drog. Bezpečnosť potravín, tovarov a služieb je predmetom špeciálnej kontroly všetkých členských štátov Európskej únie, ktoré využívajú informačný systém bezpečnosti a výstražného varovania (RAPEX, RASFF). Rozvoj techniky v domácnosti a využívanie technických prostriedkov pri trávení voľného času si vyžadujú rozšírenie vzdelávania zameraného na bezpečnosť výrobkov a služieb. Metódy a formy spotrebiteľského vzdelávania Učiteľ má možnosť voľby obsahu spotrebiteľského vzdelávania, ktoré vychádza z reálneho života a tiež slobodu vo výbere vyučovacích postupov tak, aby sa študenti mohli stať aktívnym subjektom vzdelávania. Dôležitý je nielen výsledok, ale aj samotný proces učenia, v ktorom sa rozvíja osobnosť učiaceho sa. Reálne témy spotrebiteľského vzdelávania poskytujú veľa príležitostí na uvažovanie, reflexiu a rozvoj zručností pri riešení problémových úloh. Spotrebiteľské vzdelávanie je kontinuálny proces učenia sa a cvičenia zručností v každodenných životných situáciách. Vhodné metódy sú všetky, ktoré podporujú tvorivosť, priamy kontakt a osobnú angažovanosť žiakov pri riešení problémov. Odporúčanými formami sú praktické cvičenia zamerané na rozvoj schopnosti porovnávať cenu a kvalitu, poznávať dôsledky spotrebiteľského rozhodovania na rodinný rozpočet, ekonomiku a životné prostredie. Vo vyučovaní by mali byť primerane zastúpené metódy dramatizácie, simulačných a inscenačných hier, zážitkového učenia, dialogické metódy, problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, výskumná práca a tvorba projektov. Denné pozorovania, záznamy skúseností a informácie z masovokomunikačných prostriedkov pomôžu žiakom lepšie porozumieť každodennému životu a spojeniu seba samého s ostatným svetom. Hodnotovú orientáciu spotrebiteľa možno cvičiť získavaním vedomostí, osobných skúseností a postojov na pozadí aktívneho a konštruktívneho učenia. Na pozadí konfliktu hodnôt a pseudohodnôt majú žiaci príležitosť riešiť konflikty doby a aktívne sa zapájať do riešenia spoločenských ale aj globálnych problémov. Spotrebiteľské vzdelávanie riešením úloh a problémov, ktoré so sebou prináša konzumne orientovaná spoločnosť, pomáha porozumieť otázkam spojeným s osobnými a spoločenskými hodnotami. To znamená, že spotrebitelia poznávajú a rozumejú, ako spotreba ovplyvňuje na jednej strane ich zdravie, sociálnu a finančnú existenciu a na druhej strane životné prostredie. Môžu tiež poznávať ako, kým a za akých okolností sú produkty vyrábané. Aké škody zostávajú pre nasledujúce generácie a aké pre chudobné krajiny, kde sú vyčerpávané zdroje na uspokojenie našich želaní. Spotrebiteľské vzdelávanie žiakov je potrebné spojiť so znalosťou regiónu, poznávaním ekonomického prostredia miestneho trhu a jeho problémov, s poznávaním roly spotrebiteľa na lokálnom trhu výrobkov a služieb. Spotrebiteľské vzdelávanie je odporúčané založiť na potrebách a záujmoch žiakov, ktoré sú charakteristické pre daný vývojový stupeň. Vo svojich potrebách sú žiaci konfrontovaní s tlakom výroby, reklamy a presviedčania, možnosťami rozpočtu rodiny a s hodnotami získanými doma a v škole. Situačné vzdelávanie možno využiť pri poznávaní trhu, porovnávaní cien a kvality tovarov a služieb a ekonomických problémov spoločnosti. Riešenie problémových úloh a práca na projektoch umožnia študentom nadobudnúť komunikačné schopnosti, robiť uvedomelé rozhodnutia a získať kritické postoje, ktoré budú potrebovať v každodennom živote na globálnom ekonomickom trhu súčasnej spoločnosti. Výber metód a foriem spotrebiteľského vzdelávania závisí od preberaných tém, veku študentov a je individuálnou záležitosťou každého učiteľa. Významnú pomoc v tejto oblasti môžu ponúknuť vzdelávacie nástroje sprostredkované internetom, ako napríklad Európsky diár a internetový portál DOLCETA. Ďalšie informačné zdroje poskytujú: Tréningový manuál pre učiteľov 103

104 LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE Nakupovanie = výber a rozhodovanie Do tabuľky doplňte nevýhody, ktoré podľa vás môžu prinášať jednotlivé spôsoby nakupovania: Spôsoby nakupovania Výhody Nevýhody 1. Klasický (kamenný) obchod možnosť vyskúšať tovar; informácie od predávajúceho 2. Supermarket (hypermarket) veľký výber tovaru, nižšie ceny 3. Podomový predaj nákup priamo z domu 4. Internetový predaj domáci a zahraničný výber tovarov, pohodlnosť nakupovania; možnosť výberu tovaru s najnižšou cenou 5. Predaj na trhovisku lacnejšie tovary; čerstvá zelenina Vymenujte, s akými problémami ste sa pri nakupovaní doposiaľ stretli: Na ktoré orgány alebo inštitúcie sa môžete pri riešení týchto problémov obrátiť? Tréningový manuál pre učiteľov

105 Dopady civilizácie LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE Prečítajte si stručný prehľad vymožeností našej civilizácie a pokúste sa doplniť ďalšie výhody a dopady, ktoré so sebou prinášajú. Potom skúste odpovedať na otázku: Akým spôsobom môžem ja ako spotrebiteľ prispieť k zmierneniu negatívnych dopadov civilizácie svojej spotreby? Vymoženosti civilizácie Výhody ich využívania Dopady ich využívania Návrhy spotrebiteľa na zmiernenie ich dopadov Telefón a internet zbližovanie ľudí, uľahčovanie komunikácie, elektromagnetický smog, spotreba materiálov, Domáce spotrebiče uľahčovanie práce, šetrenie času, spotreba materiálov, spotreba energie, Cestovanie a trávenie voľného času poznávanie krás prírody a kultúry, zlepšovanie kvality života, zvyšovanie hustoty dopravy, poškodzovanie prírody, Lepšia starostlivosť o telo udržiavanie vzhľadu a zdravia, testovanie na zvieratách, Bývanie zlepšovanie kvality bývania, ubúdanie zelene a pôdy, spotreba materiálov a energie, Tréningový manuál pre učiteľov 105

106 LEKCIA 11: NÁKUP A VYBAVENIE Prieskum spotrebiteľského správania Krížikom v dotazníku označte, podľa akých kritérií si vyberáte produkty a ktoré faktory vás ovplyvňujú pri rozhodovaní. Na záver sčítajte krížiky v každom stĺpci. Zosumarizujte výsledky dotazníkov vo vašej skupine (triede). DOTAZNÍK Produkt/ výrobok/služba Podľa akých kritérií si vyberáte produkty Ktoré faktory vás ovplyvňujú pri rozhodovaní obal cena hmotnosť ekológia kvalita rodina kamaráti televízia film reklama škola spolužiaci sladkosti ovocie odev športová obuv skrášľovanie tela, piercing, tetovanie kozmetika mobilný prístroj športové potreby (vyberte 3 spoločné druhy) SÚČET KRÍŽIKOV Analyzujte a diskutujte: 1. Čo ste sa z výsledkov dotazníka dozvedeli o svojom spotrebiteľskom správaní? 2. Ako hodnotíte spotrebiteľské správanie vašej skupiny (triedy)? Domáca úloha: Na uvedených stránkach vyhľadajte informácie o prieskume verejnej mienky Eurobarometer. Čo sa môže spotrebiteľ dozvedieť z jeho výsledkov? Tréningový manuál pre učiteľov

107 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 107

108 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 108 Tréningový manuál pre učiteľov

109 LEKCIA 12: HODINA S EKOSTOPOU HODINA S EKOSTOPOU Po prečítaní tohto manuálu a realizácii jednotlivých cvičení porozmýšľajte, ako by ste aplikovali nadobudnuté vedomosti do vyučovania vášho predmetu. Podľa uvedeného formulára si vypracujte aktivitu na jednu alebo viac oblastí ekostopy a zrealizujte ju so svojimi žiakmi/študentmi. Ak je v danom školskom roku vyhlásená súťaž pre pedagógov o najlepšiu aktivitu na tému ekologická stopa, zašlite ju pracovnému tímu programu na ovú adresu ekostopa@sazp.sk. Viac informácií o súťaži, elektronický formulár aktivity a inštrukcie k vyplneniu formulára nájdete na Prajeme vám veľa zábavy pri ekostopovaní. FORMULÁR AKTIVITY Autor Škola EKOLOGICKÁ STOPA VODA DOPRAVA Oblasť ekologickej stopy ELEKTRINA STRAVOVANIE BUDOVY A POZEMKY KÚRENIE ODPAD NÁKUP A VYBAVENIE Aktivita... Cesta na kurikulum PREDMET ROČNÍK TEMATICKÝ CELOK Minutáž... Potrebujem... Provokačná myšlienka... Krok po kroku Prílohy: Fotodokumentácia: Tréningový manuál pre učiteľov 109

110 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 110 Tréningový manuál pre učiteľov

111 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 111

112 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 112 Tréningový manuál pre učiteľov

113 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 113

114 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky 114 Tréningový manuál pre učiteľov

115 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Poznámky Tréningový manuál pre učiteľov 115

116 EKOLOGICKÁ STOPA VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU 116 Tréningový manuál pre učiteľov

117 ODPOVEDE K AKTIVITÁM Odpovede k aktivitám Skúmanie pojmu trvalo udržateľný rozvoj Zmena myslenia Výrobný proces 1. Dôležité je do náčrtu zahrnúť odpad vyprodukovaný v celom procese výroby produktu. Množstvo odpadu, najmä kovov a uhľovodíkov rôzneho druhu, vzniká pri ťažbe surovín. Počas samotnej výroby vzniká nielen odpadový materiál, ale aj odpadová voda a odpad z výroby energie. Ďalej je to odpad z predaja a distribúcie výrobku. V celom systéme treba myslieť na odpadové plyny z výroby energie a z dopravy. Niektoré vzniknuté odpady sú toxické. Množstvo odpadu, produktov a výrobkov sa transportuje na veľké vzdialenosti ako súčasť celého procesu. Na výrobu väčšiny produktov sú použité suroviny, ktoré majú väčšiu hmotnosť ako výsledný produkt. Preto môžeme niektoré systémy nazvať skôr ako systémy produkcie odpadu a nie výrobkov. 2. Niektorí možno zahrnuli do svojho náčrtu aj recykláciu plastov, kovov, dreva, textilných alebo iných častí výrobku. Je to, samozrejme, dobre, ale zamyslime sa aj nad niektorými nedostatkami. Prvým je, že recyklácia sa považuje až za posledné východisko na samotnom konci životného cyklu výrobku, v snahe vyhnúť sa odpadu. Otázka znie, či sa na recykláciu myslelo už pri výrobe produktu. Druhým nedostatkom recyklácie je, že ide o proces nazývaný down cycling ktorý iba odkladá koniec výrobku o niekoľko rokov. Z výrobku sa vyrobí menej hodnotný výrobok, ktorý po doslúžení skončí väčšinou na skládke. 3. Možno ste vo svojom náčrte zabudli na ľudskú prácu, ktorá je potrebná v každej fáze života výrobku. A pravdepodobne aj na peniaze, ktoré pretekajú celým systémom. Trvalo udržateľný rozvoj je o ľuďoch. Kto sú títo ľudia, ako sú platení, do akej miery sú spokojní s pracovnými podmienkami, aká je kvalita ich života, ako sú riadení, majú rovnaké životné príležitosti? Zamyslite sa nad výrokom ľudia ako odpad. Ľudskou prácou a potenciálom sa mrhá napríklad ak majú nevhodné pracovné podmienky, alebo ak sú za vykonanú prácu zle platení. Mrhá sa aj kultúrou a dokonca môžeme diskutovať aj o mrhaní demokraciou (napríklad v krajinách ako Kongo, kde sa vedú boje o cenné minerály). 4. Vzťah medzi výrobným procesom a stavom životného prostredia je jednoduchý. Príliš veľké množstvo odpadu je hlavnou príčinou vážneho narúšania stavu biodiverzity a štruktúry pôdy. Zároveň je príčinou vyčerpávania prírodných zdrojov, ktorých zásoby sú limitované (ropa, zemný plyn, rôzne kovy). V tomto zober vyrob vyhoď systéme je pomer odpadu k produktu až 9:1. Takto by to nemalo pokračovať ďalej! 5. Existuje niekoľko príčin vzniku tohto systému. Vytvoril sa počas priemyselnej revolúcie, keď bola populácia ľudstva na planéte oveľa nižšia ako dnes (približne 1 miliarda v porovnaní s dnešnými takmer 7 miliardami). Zásoby prírodných zdrojov sa v tom čase zdali byť nevyčerpateľné, v porovnaní s veľkosťou našej populácie a planéty. Miera ich spotreby bohatšími krajinami bola tiež oveľa nižšia. Problém vznikol tým, že systém sa s nárastom populácie nezmenil a tým, že dnešní ľudia majú a chcú viac vecí. Udržal sa predovšetkým vďaka tzv. externalitám. Inými slovami, ľudia využívajúci ľudské a planetárne zdroje v skutočnosti neplatia úplné náklady spojené s tvorbou odpadu. To isté platí aj pre konečného spotrebiteľa. Systém je výhodný pre tých, ktorí sú dostatočne bohatí a môžu si dovoliť vysokú spotrebu a pre tých, ktorí chcú na tom čo najviac zarobiť. Napríklad si kúpite lacné tričko. Lacné je však len pre vás, pretože ľudia v Číne za jeho výrobu nedostali dostatočne zaplatené. Je lacné preto, že nemusíte zaplatiť náklady na zdravotnú starostlivosť neplnoletých dievčat pracujúcich vo fabrike 15 hodín denne. Vy ani výrobca nemusíte zaplatiť za úpravu znečistenej vody riek a pod. Školský program ekologická stopa Odkaz v tajničke 1. otvorená, 2. tvoja, 3. novinky, 4. učiteľa, 5. ekostopy, 6. logo, 7. histórii, 8. interpretáciu, 9. profil, 10. certifikát, 11. rýchlom, 12. spotreby, 13. životného, 14. aktívne. Znenie tajničky: Na veľkosti ekologickej stopy záleží. Rozloženie síl September Svetový deň bez áut; október Svetový deň ochrany zvierat; november Medzinárodný deň nenakupovania; december Svetový deň pôdy; január Medzinárodný deň bez internetu; február Svetový deň mokradí; marec Svetový deň lesov; apríl Medzinárodný deň Zeme; máj Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti; jún Svetový deň životného prostredia. Energia elektrina a kúrenie Energia v číslach 1. Podiel jednotlivých sektorov ľudských činností na celkovej spotrebe energie v Slovenskej republike: Priemysel a stavebníctvo 36,5 %, Domácnosti 23,8 %, Obchod a služby 19,4 %, Doprava 18,8 %, Pôdohospodárstvo 1,5 %. 2. Podiel primárnych energetických zdrojov na výrobe elektriny a tepla v Slovenskej republike: Jadrová energia 70,7 %, Obnoviteľné zdroje energie 17,4 %, Hnedé uhlie a lignit 10,2 %, Zemný plyn 1,4 %, Ropa 0,3 %. 3. Podiel na spotrebe energie v domácnostiach podľa účelu využitia: Vykurovanie 56 %, Ohrev vody 24 %, Varenie 7 %, Chladenie 5 %, Pranie 4 %, Osvetlenie 2 %, Ostatné spotrebiče 2 %. Podiel na ekostope 1. Uhlie 0,800 kg; Zemný plyn 0,440 kg; Slnko 0,100 kg; Biomasa 0,030 kg; Vietor 0,030 kg; Voda 0,020 kg; Jadrové palivo 0,015 kg. 2. Uhlie 0,345 kg; Vykurovací olej 0,267 kg; Zemný plyn 0,181 kg; Biomasa 0,034 kg. 3. Biomasa sa z hľadiska emisií CO 2 považuje za neutrálny zdroj energie, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO 2, koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Uhlie môžeme zobraziť ako konzervu, ktorá symbolizuje, že pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia dostáva uhlík uložený do zeme pred 360 miliónmi rokov (počas karbónu vznik ložísk čierneho uhlia). Strom môžeme zobraziť ako pľúca Zeme, ktoré denne zbavujú atmosféru nadbytočné- Tréningový manuál pre učiteľov 117

118 ODPOVEDE K AKTIVITÁM 118 ho uhlíka a zabudovávajú ho do svojho tela. Ich spálením sa do atmosféry dostane len toľko oxidu uhličitého, koľko si z neho stromy zobrali. Naopak spaľovaním uhlia vraciame do ovzdušia neželaný zakonzervovaný uhlík, ktorého sa Zem pred časom zbavila, aby zlepšila podmienky pre život na svojom povrchu. To však ešte neznamená, že kúriť drevom je najlepšie riešenie! Inšpirovaný prírodou Príklady hospodárenia s energiou v prírode: Rastliny premieňajú slnečnú energiu na energiu chemických väzieb a uskladňujú ju vo svojich telách v podobe organických látok; niektoré rastliny využívajú pre rozširovanie svojich okrídlených semien vzdušné prúdy (anemochória púpava, lipa); väčšina horských rastlín je nízkeho vzrastu s množstvom chĺpkov, ktoré im zabezpečujú tepelnú izoláciu (plesnivec, poniklec). Živočíchy zvieratá žijúce v chladných podmienkach majú zvyčajne hustejšiu srsť; niektoré prežúvavce (kamzík, kozorožec) využívajú aj tzv. vlastné vyhrievanie prijatú potravu (biomasa) viackrát prežúvajú, potrava v tele kvasí a tým vzniká energia v podobe tepla, ktorá ich zvnútra vyhrieva. Príklady zásad hospodárenia s energiou v prírode: 1. využíva sa len čistá slnečná energia (biomasa, vodná a veterná energia vzniká premenou slnečnej energie); 2. energiou sa neplytvá, spotrebuje sa len toľko, koľko je potrebné pre život, 3. pri spotrebe nedochádza k uvoľňovaniu škodlivých látok; 4. každý si zabezpečuje potrebnú energiu sám; a ďalšie. Voda Znečistenie vôd Priemyselné: C, D, F; Komunálne: A, H, J; Plošné (difúzne) zdroje znečistenia: B, E, G, I Vodné kvízovanie 1. Doplňte chýbajúce čiastkové povodia správneho územia povodia Dunaja: a) Morava, d) Hron, g) Bodva, h) Hornád 2. Koľko vody priemerne spotrebujeme pri jednotlivých činnostiach? Vytvorte dvojice: kúpanie sa ( litrov); sprchovanie sa (60-80 litrov); umývanie riadu (25 litrov); splachovacie WC (10 litrov); umývanie auta (200 litrov); polievanie záhrady (540 litrov) 3. Správne usporiadajte triedy kvality povrchových vôd od najlepšej (I.) po najhoršiu (V.): I. veľmi dobrý stav, II. dobrý stav, III. priemerný stav, IV. zlý stav, V. veľmi zlý stav 4. V uvedených faktoch o vode podčiarknite správnu možnosť: a) 1,1 miliardy, b) 6 kilometrov, c) 70 %, d) Čo vieme o vode? Správne znenie chybných výrokov: Eutrofizáciou rozumieme obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu. Na Slovensku máme osem väčších vodárenských nádrží (VN) a jednou z nich je aj VN Bukovec. Voda nepozná hranice, ako spoločný zdroj vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, predovšetkým les. 1 liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody. Stravovanie Od vidiel po vidličku Vplyvy stravovania na ekologickú stopu: využívanie ornej pôdy; polia sú obrábané traktormi, ktoré jazdia na naftu; na poliach sa používajú hnojivá a pesticídy obsahujúce rôzne škodlivé látky poškodzujúce živé organizmy; do obchodov jazdíme autami, ktoré vypúšťajú výfukové plyny; potraviny z celého sveta sú prevážané nákladnými loďami alebo kamiónmi; kamióny a autá jazdia po cestách, ktoré zaberajú časť zeme, pri cestách denne uhynie množstvo živočíchov; v zime dovážame ovocie a zeleninu, aj keď práve u nás nie je sezóna; dovážame aj potraviny, ktoré vieme u nás dopestovať; potraviny sú balené v plastových obaloch, väčšina odpadu končí na skládkach; plasty sa vyrábajú z ropy; nie všetky potraviny sú zdraviu prospešné. Tipy na zníženie ekologickej stopy stravovania: Nakupujte lokálne a sezónne! Vypestujte si vaše vlastné potraviny. Domáca výroba prispieva k znižovaniu emisií CO 2 z prepravy potravín po celom svete a minimalizuje obaly, ktoré končia na skládkach. Podporte ekologické poľnohospodárstvo kúpou biopotraviny aspoň jeden krát za mesiac. Ekologická stopa jedla s mäsom: Pri výrobe mäsa sa spotrebuje veľké množstvo zdrojov. Napríklad na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných litrov vody, v porovnaní s 500 litrami na 1 kg zemiakov. Ekostopa tohto mäsa navyše zahŕňa nielen plochu pasienkov pre chov hovädzieho dobytka, ale aj plochu ornej pôdy potrebnej pre dopestovanie krmiva. Codex Alimentarius Oblasť názov výrobku, pre ktorý sa norma vzťahuje a účel, na ktorý bude použitý; Popis definíciu výrobku alebo skupiny výrobkov, prípadne produktov, z ktorých sú vyrobené; Základné zloženie informácie o zložení výrobku, kritériá a charakteristiky kvality, povinné a optimálne prísady; Potravinárske prídavné látky názvy aditív a maximálne povolené množstvá, ktoré môžu byť do výrobkov pridané; Prímesy limity pre kontaminanty, ktoré sa môžu vo výrobku vyskytnúť; Hygiena obsah patogénnych mikroorganizmov, toxínov a iných škodlivých látok v takých množstvách, aby neohrozili ľudské zdravie; Balenie, preprava a uskladnenie požiadavky na balenie a použité obalové materiály; Označovanie ustanovenia týkajúce sa názvu výrobku, s cieľom nezavádzať spotrebiteľa o pôvode výrobku; Metódy analýzy a vzorkovania zoznam testov potrebných pre zabezpečenie súladu potraviny s požiadavkami normy. Označovanie potravín 1. Nové logo EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo spotrebitelia si môžu byť istí, že minimálne 95 % zložiek produktu poľnohospodárskeho pôvodu bolo vyrobených ekologicky; produkt vyhovuje pravidlám oficiálneho inšpekčného systému; produkt prišiel priamo od výrobcu alebo spracovateľa v uzatvorenom obale; produkt nesie meno výrobcu, spracovateľa alebo predajcu a názov alebo kód inšpekčného orgánu. 2. Logo SR pre ekologické poľnohospodárstvo ekologickí poľnohospodári sa zriekajú používania umelých hnojív; používania syntetických pesticídov; používania geneticky manipulovaných organizmov; týrania zvierat neprirodzenými spôsobmi chovu napr. v klietkach; používania neprirodzených krmív, napr. mäsovokostných múčok u bylinožravcov; mrzačenia zvierat upaľovaním zobákov, kupírovaním chvostov a pod.; ožarovania a používania syntetických prísad pri výrobe biopotravín. 3. Logo spravodlivého obchodu voči chudobným krajinám obchod sa riadi nasledujúcimi princípmi: férová a stabilná cena pre prvovýrobcu; dlhodobé obchodné vzťahy a zálohové platby; investície do rozvoja chudobných komunít; zákaz zneužívania detskej práce; pestovanie priateľské voči životnému prostrediu; podpora pri získaní lepších zručností a postavenia výrobcov na svetovom trhu. Odpad Odpadové minimum 1. Jednotlivé spôsoby nakladania s odpadmi usporiadajte podľa hierarchickej úrovne: I. Minimalizácia; II. Recyklácia; III. Spaľovanie; IV. Skládkovanie. Príklady znižovania tvorby odpadov: ku- Tréningový manuál pre učiteľov

119 ODPOVEDE K AKTIVITÁM pujme len to, čo skutočne potrebujeme; uprednostňujme veľké balenia; nakupujme do vlastných sáčkov; používajme trvácnu tašku; kupujme nápoje vo vratných fľašiach; kupujme mlieko priamo od farmára alebo v mliečnych automatoch; pijeme vodu z vodovodu; opravujeme pokazené veci; kompostujeme bioodpad vo vlastnej záhrade. 2. K nádobám na separovaný zber priraďte ich farby: Papier modrá, Plasty žltá, Sklo zelená, Tetrapaky/Kovy červená/oranžová, Bioodpad hnedá. 3. Odpad v tabuľke roztrieďte do jednotlivých nádob: Papier c, e, u; Plasty a, k, r; Sklo b, f, s; Tetrapaky/Kovy h, i, m, o, v; Bioodpad l, p; Nezatriedené d, g, j, n, t. Separujeme v škole a) súhlasí; b) napríklad: papier, plasty, nápojové kartóny; c) napríklad: hliník, baterky; d) meno organizácie, ktorá vykonáva separovaný zber v obci; e) komodity dohodnuté s obcou; f) celá škola/i. stupeň/ii. stupeň; (g) odhadovaný počet nádob; h) v triedach a/alebo na chodbách; i) napríklad na hodinách výtvarnej výchovy; j) odhadovaný počet zakúpených nádob; k) označíme; l) napríklad: informácie o tom, že na škole je zavedený separovaný zber, prečo sa separuje, ako správne separovať, čo patrí a nepatrí do jednotlivých nádob, koľko sa separáciou ušetrí materiálov a energie, výsledky súťaží v separovanom zbere a pod.; m) napríklad: pri vstupe do školy, vo vestibule; n) školskú kuchyňu/jedáleň; o) súťaže v separovanom zbere; p) napríklad: plasty, hliník, nápojové kartóny, plechovky a pod. Kompostujeme v škole 1. Do kompostu patrí:1, 3, 4, 7, 8, 10, 11, 14, 16, 17, 19, 21, 22, 23, 24, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 34, 36. Do kompostu nepatrí: 2, 5, 6, 9, 12, 13, 15, 18, 20, 25, 26, 29, Z dvojice slov v texte podčiarknite vždy to slovo, ktoré je podľa vás správne: a) musí; b) tienistom; c) miešame; d) treba; e) môžeme. Zvoľ si správnu tašku Papierová taška jednorazová, prípadne vydrží niekoľko málo použití; recyklovateľná, ak neskončí v zmesovom odpade; vyrobená z obnoviteľnej suroviny (drevo). Textilná taška trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (bavlna) a neobnoviteľných (plasty, syntetický textil) materiálov. Plastová taška jednorazová, prípadne vydrží niekoľko použití; recyklovateľná, ale často končí v zmesovom odpade, prípadne ako vrecko na odpad, čím sa stáva odpadom; vyrobená z neobnoviteľnej suroviny (ropa); plastové tašky často končia odhodené voľne v krajine na lúkach, v lesoch a pri cestách, sú splavované vodnými tokmi až do mora, kde spôsobujú nemalé problémy a smrť mnohým organizmom. Preto ich niektoré krajiny zakázali. Taliansko je prvou krajinou Európy, v ktorej od 1. januára 2011 platí celoštátny zákaz používania plastových tašiek. BIO rozložiteľná plastová taška jednorazová, prípadne vydrží niekoľko použití; je možné ju kompostovať; pokiaľ skončí v zmesovom odpade, jej environmentálny prínos sa stráca a na skládke sa z nej produkujú skleníkové plyny; vyrobená z obnoviteľnej suroviny (väčšinou kukuričný škrob). Kožená taška trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (koža) a neobnoviteľných (plasty) materiálov. Jutová taška trvácna, vydrží niekoľko rokov a ušetrí tak mnoho odpadu; po opotrebovaní sa stáva odpadom; vyrobená z rôznych obnoviteľných (juta) a neobnoviteľných (plasty) materiálov. Doprava Dopravné pravdy nepravdy 1. Pravda. Výsledkom dopravnej infraštruktúry je fragmentácia krajiny. Medzi vplyvy fragmentácie ekosystémov v krajine patrí: bariérový efekt, úbytok biotopov a ich prepojenia, rušivý efekt, znečistenie, strety fauny s dopravnými prostriedkami. Nehody zavinené lesnou zverou a domácimi zvieratami sú druhou najčastejšou príčinou dopravných nehôd, na prvom mieste je ľudský faktor. 2. Nepravda. Výfukové plyny obsahujú až 160 anorganických a organických zlúčenín. 3. Pravda. Obsah H 2 O je závislý najmä na prirodzenom obehu vody. Oxid uhličitý (CO 2 ) sa na skleníkovom efekte podieľa 30 %, metán (CH 4 ) spolu s oxidom dusným (N 2 O) a ozónom (O 3 ) sa podieľajú 3 %. 4. Nepravda. Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa zhruba jednou štvrtinou. Približne 12 % z celkových emisií CO 2 v EÚ pochádza z paliva osobných áut. 5. Nepravda. Doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív neobnoviteľných prírodných zdrojov. EÚ vypracováva tzv. Bielu knihu o dopravnej politike. Stratégiou EÚ v oblasti dopravy je zmena klímy a čistá energia, udržateľná doprava a s ňou súvisiaca výroba a zodpovedná spotreba. Snahou EÚ je zvyšovať podiel palív z obnoviteľných zdrojov energie, vrátane biopalív. 6. Pravda. Systémy klimatizácie v autách sú považované za hlavný zdroj úniku flourovaných skleníkových plynov do atmosféry, ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. 7. Pravda. Najväčší podiel na hluku má cestná doprava 76 %, železničná doprava 14 % a letecká doprava 10 %. Najviac hluku prežívajú ľudia v mestách. Najmenej hlučné z MHD sú trolejbusy, nasledujú električky a najhlučnejšie sa javia autobusy. 8. Pravda. Hluk z dopravy má rastúci trend. Dôvodom je zvyšujúci sa počet áut, ciest, koncentrácia ľudí v mestách, resp. koncentrovanosť ľudí na menšom území. Hluk z dopravy nie je bodový ani lokálny ale líniový a kolísavý. Pre emisie celkového hluku platí v EÚ limit 74 db pre osobné autá a 80 db pre nákladné autá. EÚ uvažuje o smernici o tichých pneumatikách, ktoré nemajú žiaden negatívny vplyv ani na bezpečnosť ani na spotrebu paliva. Zimné pneumatiky sú hlučnejšie ako letné. Vlaky sú zase hlučnejšie ako autá. 9. Nepravda. Naftové motory produkujú menej CO 2 ako benzínové, na druhej strane zas vypúšťajú do vzduchu viac škodlivých pevných častíc. Emisie z benzínových áut obsahovali v minulosti olovo. V súčasnosti sa používajú bezolovnaté benzíny. Nízke emisie NOx a iných škodlivín sa dosahujú používaním trojcestného katalyzátora (filter alebo odlučovač škodlivín) v kombinácií s lambda sondou (kyslíkový snímač vo výfuku). 10. Pravda. Biopalivá v súčasnosti reprezentujú len asi 0,3 % v porovnaní so spotrebou nafty a benzínu v EÚ. Podľa európskej komisie majú v najbližších 20 rokoch potenciál presiahnuť 5 % hranicu len tri alternatívne palivá: biopalivá, ktoré sú už k dispozícii, zemný plyn zo strednodobého hľadiska (LPG skvapalnený plyn: propán bután, CNG stlačený zemný plyn) a vodíkovo-palivové články z dlhodobého hľadiska. Je potrebné zamerať sa na biopalivá druhej generácie, ktoré sa nevyrábajú z poľnohospodárskych plodín, ale z odpadových surovín a ich výroba je preto menej energeticky náročná. Kvapalné biopalivá, ako sú etanol a bionafta, možno až do určitého pomeru zmiešať s konvenčnými kvapalnými palivami a spaľovať v súčasných spaľovacích motoroch. Používanie iných alternatívnych palív si vyžaduje úpravu spaľovacích motorov, osobitnú palivovú nádrž vo vozidle a dostatočne rozšírenú sieť čerpacích staníc. Tréningový manuál pre učiteľov 119

120 ODPOVEDE K AKTIVITÁM Rebríček vplyvov Medzi vplyvy fragmentácie krajiny patrí napríklad: bariérový efekt pre živočíchy ale aj rastliny; úbytok biotopov a ich súvislého prepojenia, vplyvy na živočíchy v súvislosti s rušením a znečistením, strety fauny s dopravnými prostriedkami. Pri rozpade pôvodných biotopov na menšie územia môžu byť malé populácie v dôsledku príbuzenského kríženia oslabené a náchylné k vyhynutiu. Pyramída výfukových plynov 1. Miera škodlivosti výfukových plynov pre zdravie človeka: 52 % oxidy dusíka (NO X ); 22,5 % aldehydy; 10 % oxid uhoľnatý (CO); 9 % oxid siričitý (SO 2 ); 6 % pevné častice; 0,5 % uhľovodíky. 2. Dopravné prostriedky zoradené podľa množstva CO 2 (v kg) vyprodukovaného na jeden prejdený kilometer: veľké auto 0,183 kg; malé auto 0,110 kg; hybridné auto 0,084 kg; autobus 0,069 kg; vlak/trolejbus 0,065 kg; bicykel 0 kg. Budovy a pozemky Stromy a oxid uhličitý Kužeľ 200,96 m 3 ; Valec 602,88 m 3 ; Guľa 267,85 m 3 Charakteristický ráz krajiny 1. Spišský dom D, 2. Podunajský ľudový dom B, 3. Roľnícky dom z Hontu A, 4. Oravský drevený zrubový dom C. 120 Tréningový manuál pre učiteľov

121 POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE Použité literárne a internetové zdroje Skúmanie pojmu trvalo udržateľný rozvoj BROWN, L. R.: Eco Economy Building an Economy for the Earth. Earthscan Publications, ISBN LEONARD, A.: The Story of Stuff. Constable, ISBN MCDONOUGH, W. BRAUNGART, M.: Cradle to Cradle, Remaking the way we make things. North Point Press, ISBN MEADOWS, D. H., MEADOWS, D. L. et al.: The Limits to Growth. New York: Universe Books, ISBN PORRITT, J.: Capitalism as if the World Matters. Earthscan, ISBN WEBSTER K.: Sense and Sustainability. Terra Preta, ISBN Úvod do výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju SCOTT, W. VARE, P.: Learning for a Change: exploring the relationship between education and sustainable development. Journal of Education for Sustainable Development 1(2), SENGE, P.: The Necessary Revolution. How Individuals and Organisations Are Working Together to Create a Sustainable World. Nicholas Brealey Publishing, ISBN WEBSTER K.: Rethink, Refuse, Reduce, Education for Sustainability in a Changing World. Field Studies Council, Koncept ekologickej stopy Ecological Footprint Atlas Oakland, CA, USA: Global Footprint Network, The Earth s nine lives. New Scientist, Volume 205, No 2749, February 27th, WACKERNAGEL, M. REES, W. E. TESTEMALE, P.: Our Ecological Footprint: Reducing Human Impact on the Earth Školský program ekologická stopa Ecological Footprint Atlas Oakland, CA, USA: Global Footprint Network, Energia elektrina a kúrenie MARKO, Š. a kol.: Energetické zdroje a premeny. Bratislava: ALFA, ISBN Průvodce energetickými úsporami a obnovitelnými zdroji energie. Lanškroun: TG TISK, ISBN TRNAVSKÝ, J.: Keď sa nás zima spýta alebo čo všetko obsahuje vykurovacia sústava [online], Voda NERADOVIČOVÁ, J.: Údaje o vodohospodárskej investičnej výstavbe a prevádzke na Slovensku - stav k Bratislava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku Bratislava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, Vodný plán Slovenska. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Stravovanie CEJPEKOVÁ, J. - CEJPEK, K.: Rational Nutrition as a Component of Environmental Education. In: Ochrana životného prostredia, vzdelanie a výchova. Zborník prednášok z konferencie Ochrana životného prostredia, vzdelanie a výchova, Banská Bystrica: UMB, CEJPEK, K.: Cudzorodé látky v potravinách, 2. Kontaminanty. Banská Bystrica: MC, ISBN DRDÁK, M. a kol.: Základy potravinárskych technológií. Bratislava: Malé centrum, ISBN FERENČÍK, I. SIEKEL, P.: Postoj obyvateľov Slovenska ku geneticky modifikovaným organizmom v porovnaní so svetom. In: Enviromagazín, B. Bystrica, 2004, č. 1, s HILBERT, H. a kol.: Rozšírenie koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania na základných, stredných a vysokých školách o environmentálne aspekty zdravia. In: Zborník príspevkov z III. národnej konferencie Environmentálna výchova a vzdelávanie v školách Slovenskej republiky, Košice, ISBN KAČEŇÁK, I.: Obaly a obalová technika. Bratislava: CHtF SVŠT, ISBN X. KOLEKTÍV: Genetically modified organismus. Trends in Food Science&Technology, 14(7), KRKOŠKOVÁ, B. MACOVÁ, E. ŠIMKOVÁ, M.: Technológie výroby potravín s profylaktickým účinkom. Bratislava: VÚ potravinársky, ISBN KRCH, F. D.: Poruchy příjmu potravy. Praha: Grada Publishing, ISBN Mc GAREY, W.: Potraviny ako liek. Bratislava: Eko-konzult, MELICHERČÍKOVÁ, D.: Výživa, prostredie a zdravie. Banská Bystrica: UMB, ISBN PAMPLONA, R.: Kniha o zdravej výžive. Martin: Advent Orion, ISBN PÁNEK, J.- POKORNÝ, J. DOSTÁLOVÁ, J.: Základy výživy a výživová politika. Praha: VŠCHT, ISBN POLLMER, U., HOICKE, C., GRIMM, H.-U.: Víš co jíš? Je jídlo jed? Olomouc: FONTÁNA, ISBN POLUNINOVÁ, M.: Potraviny, ktoré liečia. Bratislava: Perfekt, ISBN Potravinový kódex SR so súvisiacimi predpismi. 1. a 2. diel. Bratislava: EPOS, ISBN TÖLGYESSY, J. CEJPEK, K.: Ochrana prostredia v priemysle. Banská Bystrica: UMB, ISBN YASSI, A. et al.: Basic Environmental Health, Manitoba: WHO, Odpad LIESKOVSKÁ, Z.: Odpad, Damoklov meč civilizácie. MŽP SR, MOŇOK, B.: Odvrátená strana jednorazových plienok. Spoloč- Tréningový manuál pre učiteľov 121

122 POUŽITÉ LITERÁRNE A INTERNETOVÉ ZDROJE nosť priateľov Zeme, Odpady. Spoločnosť priateľov Zeme, ŠŤASTNÁ, J.: Kam s nimi, vše o třídění a recyklaci odpadu. Ekokom, ISBN VAŠINA, J.: Inovácie elektroniky. In: ProEko, 6. výstava recyklácie a zhodnocovania odpadov, Doprava Doprava 2/2010, 1/2010, ročník 52, Print Design. Doprava a logistika 10/2010, 1/2010, Bratislava: Ecopress. ISSN Enviromagazín 3/2010. ISSN HLAVŇA, V.: Dopravný prostriedok a životné prostredie. VŠDS Žilina, ISBN KVASNIČKOVÁ, D.: Životné prostredie. Bratislava: SPN, ISBN X. Logistika 2/2010, Praha: Economia. ISSN ŘEZNÍČEK, B.: Životné prostredie a doprava. Bratislava: Alfa, TKÁČ, Z.: Alternatívne palivá pre motory. Nitra: SPU, ISBN Budovy a pozemky FERBER, U. a kol.: Brownfields príručka, 2006, 90 s. KOLESÁR, Ľ.: Čo sú to vlastne zelené stavby? [online], www. zelenastvba.sk. Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídel na Slovensku. 1998, s Metodická pomôcka pre starostov obcí Sídelná zeleň. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, SLOTOVÁ, K.: Syndróm chorých budov, In: Enviromagazín, MČ 2/2006, 2006, s Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Nákup a vybavenie Consumer Education in Norway. Oslo: The Consumer Council of Norway, Consumers education in the Nordic countries. Copenhagen: The Nordic Council of Ministers, ISBN ČAPOVÁ, M.; STAŠENKOVÁ, B.: Metodická príručka k občianskej výchove na 2. stupni základných škôl. 1. vyd. Bratislava: SPN, ISBN HELLMAN TUITERT, G.: Promoting Consumer Education in Schools. Stockholm: The Nordic Council of Ministers, ISBN HRAŠKO, P.: Spotrebiteľské teórie a reálie. 1.vyd. Bratislava: Ekonomická univerzita, ISBN KNIGHTS,CH.: Výchova spotrebiteľa zajtrajška už dnes. Londýn: Consumers International, STAŠENKOVÁ, B.: Environmentálna výroba a spotreba. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, ISBN STAŠENKOVÁ, B.: How to educate consumer. 1. vyd. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, ISBN X. STAŠENKOVÁ, B.: Prečo a ako vzdelávať spotrebiteľa. Metodické-pedagogické centrum, ISBN STAŠENKOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti v integrovanom vyučovaní občianskej a etickej výchovy. Bratislava, Štátny pedagogický ústav, STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova detí a vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl. Bratislava: Národné centrum podpory zdravia, STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova v základných a stredných školách. Banská Bystrica: Metodické centrum, ISBN STAŠENKOVÁ, B.: Výchova spotrebiteľa k hodnotám. Stará Ľubovňa: Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, ISBN STAŠENKOVÁ, B.: Spotrebiteľská výchova. Bratislava: RAABE, STEFFENS, H.: Správanie spotrebiteľov a spotrebiteľská politika. 1. vyd. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, ISBN Tréningový manuál pre učiteľov

123

124 Projekt je realizovaný z Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny, opatrenie 5.3. Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami. Cieľ projektu: Zlepšovanie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000) Špecifické ciele projektu: 1. Vytvorenie materiálovej a informačnej základne zameranej na výchovu a vzdelávanie k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 2. Zvyšovanie kvalifikácie odbornej verejnosti v oblasti výchovy a vzdelávania k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 3. Rozšírenie ponuky edukačných programov pre školy zameraných na zvyšovanie environmentálneho povedomia a informovanosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 4. Posilnenie spolupráce, výmeny informácií a komunikácie medzi zainteresovanými subjektmi v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 5. Mediálna kampaň na sprostredkovanie informácií širokej verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000). Úlohou projektu je prispieť k zvýšeniu environmentálneho povedomia širokej, pedagogickej a odbornej verejnosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000) prostredníctvom vytvorenia základných metodických a informačných zdrojov, realizáciou cyklu certifikovaných školení a metodických dní, konferencií, výchovno-vzdelávacích aktivít, súťaží a programov, uskutočnením informačných podujatí. Ďalej prispieť k zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi zainteresovanými subjektmi, výmene informácií a skúseností v tejto oblasti. Viac o projekte na ISBN