INVESTIČNÉ A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY AKO FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMIKY

INVESTIČNÉ A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY AKO FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMIKY Doc. Ing. Peter KUZMIŠIN, DrSc. Technická univerzita Košice, Ekonomická fakulta, Katedra ekonomických teórií Peter.Kuzmisin@tuke.sk Abstract / Abstrakt Current world economy is being significantly influenced and determined by three main processes: globalization, interdependence, and regionalism. Processes of globalization are stimulated particularly by new technologies, liberalization, or deregulation, and rapid increase in both number and economic strength of supranational corporations, which are actually globalization carriers. As their expressions are various, we use the example of their development in the main centers of the world economy as well as the forms of international economic relations in order to focus on substantial characteristics of economic environment and its determinants, which are of great importance for the decisions of business subjects and for the inflow of foreign investments. Súčasnú svetovú ekonomiku významne ovplyvňujú a determinujú predovšetkým tri procesy: globalizácia, interdependencia a regionalizmus. Procesy globalizácie sú stimulované najmä novými technológiami, liberalizáciou, resp. dereguláciou a prudkým vzostupom počtu a ekonomickej sily nadnárodných korporácií, ktoré sú vo svojej podstate nositeľmi globalizácie. Ich prejavy sú rôzne a na príklade vývoja v hlavných centrách svetovej ekonomiky a foriem medzinárodných ekonomických vzťahov sa v štúdii zameriavame na podstatné charakteristiky ekonomického prostredia a jeho determinanty, ktoré sú významné pre rozhodnutia podnikateľských subjektov a príliv priamych zahraničných investícií. Keywords / Kľúčové slová: world economy, globalization, direct foreign investments, business environment/svetová ekonomika, globalizácia, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie 1 ÚVOD Súčasnú svetovú ekonomiku významne ovplyvňujú a determinujú tri procesy: globalizácia, interdependencia a regionalizmus. Globalizácia je súčasná transformačná etapa v dlhodobom vývojovom procese svetovej civilizácie, v ktorom dochádza v závislosti na vedecko technickom rozvoji k dynamickému prekonávaniu lokálne viazaných a relatívne izolovaných ľudských ideí a aktivít v smere univerzalizácie niektorých z nich. Globalizácia prehlbuje medzinárodnú deľbu práce (MDP), zintenzívňuje medzinárodné ekonomické vzťahy (MEV), čím zvyšuje stupeň prepojenosti ekonomík a prostredí na medzinárodné aktivity firiem, a tak rastie vzájomná závislosť všetkých subjektov (ekonomík, firiem, medzinárodných inštitúcií). Formovanie procesu interdependencie vychádza z logiky vzťahov základných subjektov (národné ekonomiky), z nich odvodené MEV. Regionalizmus znamená proces fragmentácie, diferenciácie, ktorý má za následok rozklad svetovej ekonomiky na menšie hospodárske celky, resp. časti. Základom tohto procesu je región ako územný celok so špecifickými ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a politickými charakteristikami. Svet začal byť vnímaný ako jeden vzájomne prepojený celok. Ak internacionalizácia sa vzťahuje k rastúcemu geografickému šíreniu ekonomických aktivít cez národné hranice, globalizácia ekonomických aktivít je pokročilejšia a komplexnejšia forma internacionalizácie, ktorá zahrnuje i funkcionálnu integráciu medzinárodne rozptýlených aktivít. V súčasnosti ide o široko používaný a interpretovaný problém, zaraďovaný k jednému z megatrendov v súvislosti s analýzou vývoja v našej prítomnosti, ale i v kontexte s očakávanou budúcnosťou. 491

Za kľúčový prvok globalizácie sa považuje transnacionalizácia, ako proces rozvoja sústavy transnacionálnych korporácií, v ktorých je organizovaná tzv. medzinárodná produkcia a súčasne vytváraný vnútrofiremný trh. Na pozadí uvedených vývojových tendencií vo SE je cieľom štúdie: a) identifikácia aktuálnych procesov v hlavných regiónoch SE, b) hodnotenie ekonomického prostredia v jednotlivých regiónoch/štátoch pre podnikateľské, najmä investičné aktivity ako faktora konkurencieschopnosti. 2 EKONOMICKÝ RAST A JEHO STABILITA Ekonomický rast vo svetovej ekonomike, ak ho meriame vývojom HDP, bol v období od rokov 2002-2007 najvyšší od začiatku 70. rokov 20. st. Ak to porovnáme s obdobím 50. a 60. rokov 20. st., ktoré bolo doteraz najpriaznivejšie po 2. svetovej vojne, z hľadiska jeho dĺžky, výška tempa rastu však nedosiahla hodnoty uvedeného obdobia. Vyspelé ekonomiky však zlepšili svoju ekonomickú výkonnosť. Aj vývoj v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách bol priaznivý, napr. ekonomiky Číny a Indie zaznamenali tempá rastu porovnateľné s novoindustrializovanými krajinami a Japonskom v povojnovom období. Jednou z významných tendencií v oblasti ekonomického rastu je volatilita, s ktorou je tento rast spojený. Od vrcholu v 70. rokoch dochádza k poklesu výšky tempa rastu v porovnaní s úrovňou 60. rokov. Najvýraznejší vplyv vo svetovej ekonomike mal vývoj v USA a EÚ-15, v súčasnosti je to rast podielu ázijských krajín. Rozhodujúcimi sa teda stávajú rozvíjajúce sa ekonomiky svojím podielom asi 40 % podielu na svetovom HDP. Medzinárodný menový fond sa pri skúmaní volatility svetového výstupu v období rokov 1970 2005 identifikoval tieto veľké skupiny faktorov: a/ inštitucionálna kvalita (problém silných a slabých inštitúcií a teda ich reakcie na ekonomické šoky), b/ kvalita makroekonomických politík (odrážajúca úspech menovej politiky pri udržiavaní nízkej miery inflácie a volatilita vládnych výdavkov, výška deficitu bežného účtu), c/ štrukturálne charakteristiky (finančná infraštruktúra, zastúpenie sektorov na HDP a pod.), d/ ponukové šoky (zachytené pomocou vývoja výmenných relácií v ekonomike). Podľa získaných výsledkov vyššia inštitucionálna kvalita je spojená s nižšou volatilitiou HDP, lepšia menová a fiškálna politika pôsobí kladne na znižovanie fluktuácie HDP. Súčasné obdobie rastúcej globalizácie prináša nové výzvy pre nositeľov hospodárskej politiky, napr. v oblasti prílivu a odlivu priamych zahraničných investícií (PZI), rastúcej internacionalizácie jednotlivých národných ekonomík, riešení problému vonkajšej nerovnováhy a pod. Podľa ekonomickej prognózy Európskej komisie (ECFIN) Economic Forecast (Autumn) podporenej sprievodným materiálom Statistical Annex of European Economy je reálny predpoklad ďalšieho rastu svetovej ekonomiky, i keď nižšími tempami. Spomalenie je spôsobené výrazným poklesom tempa rastu v USA, čo je kompenzované pretrvávajúcim dynamickým vývojom v Číne, Indii, v ostatných ázijských ekonomikách, v Rusku, v ostatných krajinách krajinách SNŠ a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách (tab. 1). Nová prognóza Európskej komisie Economic Forecast Spring 2008 z apríla 2008 zdôrazňuje zníženie temp ekonomického rastu, najmä v ekonomike USA a okrem prehlbujúcich sa šokov a neistôt na finančných trhoch významnú pozornosť venuje neobvyklému rastu cien energie a potravín. Rýchly svetový ekonomický rast okolo 5 % sa vo výhľade na roky 2008 2008 spomaľuje na 3,8 %, tempá rastu v USA na 0,9 % a 0,7 % a globálny rast zabezpečujú rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä Čína a ostatné ázijské ekonomiky. Spomalenie ekonomického rastu sa dotýka aj EÚ, avšak tempá rastu zostávajú na solídnej úrovni. Rast HDP v EÚ-27 v rokoch 2008 2009 sa očakáva okolo 2,0 %, pričom na tomto znížení sa podieľa viacero faktorov, vrátane zhoršenia vonkajších podmienok, náraz cenového vzostupu komodít a pokračujúce turbulencie na finančných trhoch. Prenos finančnej krízy do reálnej ekonomiky prebieha tromi smermi: priamy dopad sa prejavuje v sprísnení podmienok úverovania, sprostredkovane pôsobí zhoršovanie vonkajšieho prostredia a pokles podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery. Vzťahy na finančných trhoch sa stále viac integrujú. Sprísnenie finančných podmienok sa najviac dotýka hrubej tvorby fixného kapitálu, keď v rokoch 2008 2009 sa očakáva pokles prínosu investícií k rastu HDP na polovicu úrovne predchádzajúcich 492

rokov. Ide najmä o pokles stavebných investícií, čo sa odráža na ochladení na preexponovanom trhu nehnuteľností v niektorých krajinách EÚ, najmä v Írsku, Dánsku, Estónsku a Španielsku. K spomaleniu svetového obchodu došlo už v roku 2007 a to z 9,5 % v roku 2006 na 6,8 % v roku 2007. V EÚ-27 sa očakáva pokles zhruba o 1 %, avšak v niektorých nových krajinách EÚ, napr. v Českej republike, na Slovensku a Maďarsku sa očakáva v rokoch 2008 2009 kumulatívne zvýšenie exportných podielov o 7 %. Tabuľka 1: Vývoj vo svetovej ekonomike (ročný rast v %) 2006 2007 2008 2009 HDP v stálych cenách USA 2,9 2,2 0,9 0,7 Japonsko 2,4 2,0 1,2 1,1 Ázia (bez Japonska) 8,8 8,6 7,9 7,6 z toho: Čína 11,6 11,9 10,0 9,1 ASEAN4*+Kórea 5,3 5,6 5,4 5,4 Rusko 7,4 8,1 7,3 7,0 Blízky Východ a sev. Afrika 6,3 5,2 6,2 6,1 Latinská Amerika 5,4 5,3 4,3 4 Subsaharská Afrika 6,1 6,5 6,7 6,1 Svet 4,9 4,6 3,8 3,6 Svetový obchod Svetový dovoz 11,0 6,8 6,2 5,8 Exportné trhy mimo EÚ-27 9,3 8,9 7,8 7,3 ASEAN4: Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko Zdroj: vlastné spracovanie podľa: Economist Forecast, Spring, 2008, s. 20 Za pozornosť stojí predpokladaný pokles v USA na 0,9 % v roku 2008 (napr. prognóza IMF bola na 1,9 %) a to najmä z dôvodov neistoty, vyvolaných na trhu nehnuteľností v USA, ktorá sa už preniesla z finančného sektora do ostatných sektorov i do zahraničia. Svetový vývoz/dovoz sa má rozvíjať naďalej rýchlym tempom v rozpätí 7 8 % (okrem trhov EÚ). Turbulencie na finančných trhoch sprísnili finančné podmienky, zvýšili neistotu a viedli k zvýšeniu rizík smerom k poklesu. Až nečakane rýchlo sa preniesli problémy z trhu menej kvalitných hypoték v USA do globálneho finančného systému a to predovšetkým z dôvodu previazanosti úverových trhov. Príkladom je dopad na európske inštitúcie aj napriek tomu, že nemali žiadny priamy vzťah k hypotekárnemu trhu v USA. Intervencie centrálnych bánk pomohli zlepšiť likviditu, takže došlo k zlepšeniu situáciu na trhoch. Problémy však zostali napr. v oblasti medzibankových pôžičiek. V ďalších častiach svetovej ekonomiky (napr. v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách) krízovým vývojom na trhu nehnuteľností vzhľadom na to, že tieto krajiny menej využívajú sofistikované finančné produkty. Ceny na trhu komodít sa od roku 2003 zdvojnásobili a okrem ropy sa rast cien zaznamenal aj na trhu potravín a kovov. Napriek tomu svetový ekonomický rast zostal na priaznivej úrovni. Menší vplyv je v oblasti inflácie v spotrebiteľských cenách, avšak vzhľadom k všeobecnej zdržanlivosti vývoja miezd rozsiahlejší prenos do inflácie zatiaľ nenastal. Cena ropy podporovaná zvýšeným dopytom dosiahli na jeseň 2007 nové rekordy a presiahli už hranicu 100 USD za barel, priemerný ročný rast jej ceny je 6,6 %, s predpokladom v roku 2008 o 11,7 %. 493

2. 1 VÝVOJOVÉ TENDENCIE V OBLASTI EKONOMICKÉHO RASTU V EÚ Ekonomický rast v EÚ sa pohyboval okolo 3 % v rokoch 2006 i 2007 a bol najvyšší od roku 2000. Ohrozenie prináša turbulencia na finančných trhoch v USA, ktorá sa prenáša do EÚ. Opatrenia v smere sprísnenia finančných podmienok majú tendenciu spomaliť investície, čo sa premietne do zníženia rastu HDP v rokoch 2008 2009, ktorý ma okolo 2,0 %, a v eurozóne 1,7 %. Tabuľka 2: Tempá rastu HDP v EÚ-27 a jeho zložiek v reálnom vyjadrení v % 2005 2006 2007 2008 2009 HDP 1,9 3,1 2,8 2 1,8 Súkromná spotreba 1,8 2,1 2,1 1,6 1,6 Spotreba vlády 1,7 2 2 1,9 1,7 HTFK* 3,3 6 5,4 2,8 2 Zmena zásob (% HDP) 0,1 0,3 0,4 0,5 0,5 Vývoz tovaru a služieb 5,7 8,8 5,1 4,9 4,7 Finálny dopyt 3 4,7 3,5 2,8 2,6 Dovoz tovaru a služieb 6,1 8,9 4,9 4,8 4,5 *HTFK hrubá tvorba fixného kapitálu Zdroj: Economic Forecast, Spring, 2008, s. 32 Za pozornosť stojí, že vonkajší dopyt je ovplyvnený spomalením ekonomického rastu v USA a spevňovaním eura voči doláru. Toto spomalenie najviac zasahuje export Írska a Spojeného kráľovstva. Tieto vplyvy doteraz do veľkej miery vyrovnáva rozširovanie obchodu s krajinami Ázie a s OPEC. Ekonomické oživenie v EÚ-27 sa premieta do rastu zamestnanosti i do znižovania miery deficitu verejných rozpočtov a verejného dlhu. Miera inflácie bola do septembra 2007 pod 2 %, jej rast bol spôsobený cenami energie a vzhľadom na rastu cien komodít (okrem energií aj potravín) sa očakáva jej zvýšenie na 2,5 % v roku 2008. Bežné účty platobnej bilancie vykazujú veľké rozdiely v jednotlivých členských krajinách EÚ-27. V nových krajinách EÚ sú deficity spojené s využívaním vonkajších úspor, najmä vo forme priamych zahraničných investícií. V ich dôsledku je pozorovaný rýchly rast investícií a rýchle tempá rastu produktivity práce, ktoré presahujú 5 % ročne. Deficity sú tak faktorom, ktorý pomáha urýchliť konvergenčný proces. Varujúcim je v tomto kontexte premietanie rastúcich deficitov bežného účtu do rastu vonkajšieho zadlženia. Rast zamestnanosti v rokoch 2006 2007 predstavoval v EÚ 27 o 1,5 % ročne, čo bol najvyšší rast od roku 2000. Tvorba pracovných miest bola rekordná a dosiahla v roku 2007 celkom 3,6 mil., pričom zlepšenie vykazovali všetky sektory ekonomiky. Nezamestnanosť klesla na najnižšiu úroveň v ostatných 15 rokoch a v roku 2007 bola 7,1 %, očakáva sa, že v roku 2008 to bude 6,8 % a v roku 2009 6,6 %. Pokles sa očakáva v Nemecku, Taliansku, Španielsku, Francúzsku a Grécku. Z nových členských krajín EÚ k najvýraznejšiemu poklesu nezamestnanosti dochádza v Poľsku a na Slovensku, aj keď v roku 2007 práve v týchto ekonomikách bola najvyššia miera nezamestnanosti: v Poľsku 9,4 %, na Slovensku 11,2 %. Napätie na pracovnom trhu sa začína prejavovať v nedostatku pracovníkov v spracovateľskom priemysle a v službách, čo môže vyvolať tlak na rast miezd. Ekonomické prostredie v EÚ vykazuje celkovo priaznivé charakteristiky i pre najbližšie obdobie, čo vyplýva najmä z toho, že: - vonkajšie prostredie zostáva celkovom priaznivé, - ukazovatele dôvery, ktoré vychádzajú z prieskumu sú relatívne vysoké a odrážajú zdravé ekonomické základy, - priaznivý vývoj na trhu práce by mal podporiť rast súkromnej spotreby, ktorá by sa mala stať hlavným ťahúňom rastu na strane dopytu. Zložitou úlohou je odhad dopadu problémov na finančných trhoch na EÚ. 494

2. 2 EKONOMICKÁ ÚROVEŇ EURÓPY A USA Cyklické oživenie v EÚ sa premieta do makroekonomických veličín, avšak EÚ naďalej zaostáva za USA, čo môžeme ilustrovať na vývoji HDP na obyvateľa. Za pozornosť stojí, že napriek priaznivému vývoju v 50. a 60. rokoch a napriek súčasnému vývoju sa medzera v ekonomickej úrovni nezmenšila v posledných cca 30 rokoch. Spomalenie produktivity práce a recesia po roku 2000 túto medzeru ešte zväčšila. HDP na obyvateľa v nových členských krajinách EÚ je oproti USA len na zhruba tretinovej úrovni. Tabuľka 3: HDP na obyvateľa v západnej Európe (USA=100) Rok HDP v PPP 1950 56 1960 72 1970 78 1980 81 1990 78 2000 76 2005 75 V porovnaní je zahrnutých 12 pôvodných krajín EÚ, ktoré podpísali Rímske zmluvy Zdroj: MADDISON, A. The World Economy: Historical Statistics. Paríž: OECD, 2003 Napriek uvedenému konštatovaniu treba spomenúť z krajín EÚ tie, ktoré v určitých oblastiach patria k najlepším: Fínsko v školstve, Veľká Británia i ďalšie severské krajiny v mobilite pracovnej sily, krajiny SVE a Írsko, Španielsko v tempách ekonomického rastu či Francúzsko s Nemeckom ako krajiny so svetovo významnými spoločnosťami v oblasti podnikania. 2. 3 GLOBALIZÁCIA A EKONOMICKÝ RAST V rámci globalizačných trendov sa zvyšuje otvorenosť obchodu a investícií, čo sa ukazuje, že je to zdroj ekonomického rastu, pričom niektoré odhady hovoria, že až 20 % povojnového prírastku dôchodku v Európe je práve dôsledkom globalizácie. S globalizáciou a voľným tokom kapitálu je spojený i rastúci význam priamych zahraničných investícií (PZI). Príliv PZI súvisí s dôverou investorov k ekonomike, kde investujú. Krajiny EÚ-15 sa v období rokov 2001 2005 vyznačovali miernym čistým odlivom PZI okrem Belgicka, Fínska a Nemecka. Nové členské krajiny sú čistými príjemcami PZI. Poradie krajín, do ktorých prišlo najviac PZI v uvedenom období, merané v % HDP je: Estónsko, Česká republika, Slovensko, Malta, Cyprus, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko atď. Dôležitým poznatkom pritom je, že k oblastiam, ktoré v rámci reforiem vyžadujú zvýšenú pozornosť patrí vytvorenie pružného trhu práce a tovaru, rozvinutého trhu kapitálu a formovanie správnej hospodárskej a sociálnej politiky. Napríklad pružnosť trhu práce je znižovaná reguláciou, ktorá bráni konkurencii. Je to problém Európy, ktorá stále v tomto smere zaostáva za priemerom krajín OECD. Z krajín EÚ k najmenej regulovaným na trhu práce patria Veľká Británia, Írsko a Dánsko, avšak Írsko má pomerne výrazne regulované sieťové odvetvia, Z krajín mimo EÚ k najmenej regulovaným patria Austrália, USA, Nový Zéland a Kanada. Na druhej strane k najviac regulovaným patria Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Grécko a Česká republika. Ďalším hľadiskom analýzy dopadov globalizácie je odvetvová špecializácia. Ako príklady môžeme uviesť, že v EÚ sa Fínsko a Švédsko špecializujú na rýchlo rastúce odvetvia telekomunikácií, Grécko sa špecializuje na textilný priemysel, poľnohospodárstvo a rybolov. EÚ-15 ma v porovnaní s USA a Japonskom nižší podiel vývozu technologicky náročných výrobkov, najmä IKT. Nové členské krajiny (EÚ-12) majú nízky podiel vývozu výrobkov high-tech. Meniaca sa špecializácia má pritom svoje dôsledky na pracovnú silu. V Európe sú globalizáciou najviac postihnutí nízko kvalifikovaní pracovníci a to aj v dôsledku rastúcej konkurencie zahraničných 495

pracovníkov a problémov s prechodom do iných odborov činností. V tejto súvislosti znovu vystupuje do popredia význam vzdelania a rekvalifikácie z hľadiska uplatnenia na trhu práce. Tabuľka 4: Podiely vývozu podľa náročnosti na kvalifikáciu (2004) High-tech ICT Medium-high Medium-low Low Svet 23,5 15,4 41,3 14,1 21,1 EÚ-15 EÚ-12 USA Japonsko Čína Juhových. Ázia 22,8 14,1 32,8 23,8 27,7 36,9 9,8 13,9 17,5 18,4 24,9 32,5 46,9 41,3 43,6 59,9 27,7 32,4 12,7 18,5 9,7 12,1 12,8 9,3 17,6 26,1 13,9 4,2 31,8 21,4 Zdroj: OECD Economic Survey European Union, 2007, s. 35 Zvýšenie ekonomickej výkonnosti v EÚ si vyžaduje pokračovať v reformách, najmä na trhu práce a podpore inovácií, ale aj v rozširovaní vnútorného trhu, odstraňovania prekážok voľného pohybu pracovných síl, posilnení regionálnej politiky súdržnosti, podpore voľného obchodu a konkurencie a v oblasti klimatických zmien. Ak uvádzame potrebu rozšírenia jednotného trhu, týka sa to najmä sektoru služieb. Tento síce poskytuje dve tretiny pracovných miest a pridanej hodnoty, avšak vývoz služieb v rámci EÚ-15 predstavuje menej ako 5 % HDP. Medzi príčinami je aj národná regulácia, ktorá bráni poskytovaniu služieb za hranicami. Uvedené vedie k roztriešteniu trhu služieb, ktorý sa v tomto kontexte vyznačuje pomalým rastom produktivity práce a nedostatočným zavádzaním nových technológií. Sú odhady, ktoré uvádzajú, že liberalizácia služieb by zvýšila rast HDP o 0,7 %, čo by viedlo aj k rastu zamestnanosti. Ďalší problém predstavujú sieťové odvetvia, ich nízka efektívnosť zvyšuje náklady domácností a firiem. Proces liberalizácie je tu veľmi diferencovaný. V leteckej doprave a telekomunikáciách tento proces pokročil najďalej, v odvetviach výroby elektriny a plynu, cestnej, železničnej doprave a poštových službách by väčšia liberalizácia priniesla rast efektívnosti a tak by znamenala úžitok aj pre spotrebiteľov. 2. 4 REGIONÁLNE ASPEKTY MOBILITY PRACOVNÝCH SÍL Odstraňovanie bariér v mobilite pracovných síl v EÚ-27 sa očakáva v máji 2011, resp. v decembri 2013 a súvisí so sociálnym zabezpečením, uznávaním profesnej kvalifikácie, dostupnosťou bývania a aplikovanými verejnými politikami. Voľný pohyb osôb je významným momentom dokončenia procesu európskej integrácie, čo sa odrazilo aj v korekcii Lisabonskej stratégie. Zo štatistických údajov vyplýva, že v EÚ je viac cudzincov (3,4 % celkovej pracovnej sily EÚ) ako obyvateľov iných členských krajín, výnimkami sú Belgicko, Írsko a Luxembursko. Keďže nové členské krajiny sa stali cieľom pracovníkov zo susedných krajín (Estónsko, Lotyšsko, Poľsko), takmer nedošlo k úbytku pracovnej sily, skôr k miernemu prírastku. Z hľadiska štruktúry pracovných síl, mobilita sa vzťahuje v podstate na osoby do 35 rokov, bez záväzkov, s vyššou kvalifikáciou, pričom podiel žien je takmer polovičný. Štruktúra pracovných povolaní je odlišná. Osoby z EÚ-15 smerujú prevažne do kvalifikačne náročných povolaní (najmä do sektoru služieb), osoby z EÚ-10 496

prechádzajú rekvalifikáciou vzhľadom na vykonávané práce, napr. v stavebníctve, hotelových službách a stravovaní. Tabuľka 5: Ročná cezhraničná mobilita pracovníkov, priemer za obdobie 2000-2005 (v % pracovnej sily) USA: medzi 50 štátmi 3,1 Austrália: medzi 8 štátmi/teritóriami 2,0 EÚ-15: v krajinách medzi regiónmi NUTS-1 1,0 EÚ: cezhraničná dochádzka do práce 0,4 EÚ-15: medzi 15 krajinami 0,1 Zdroj: OECD (2007), upravené. V uvádzaných súvislostiach je často diskutovanou otázka, či väčšia liberalizácia a deregulácia neohrozí sociálne istoty európskych krajín. Skúsenosti hovoria o tom, že liberalizácia a reformy neznamenajú, že treba deregulovať všetko, ide o odstránenie prekážok, ktoré bránia konkurencii a to neohrozuje ciele európskej sociálnej politiky. Namiesto protekcionizmu je receptom správna daňová, sociálna a vzdelanostná politika a to prináša v podobe ekonomického rastu prospech všetkým, vrátane znevýhodnených skupín obyvateľstva. 2. 5 PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE V EÚ Tvorbe podmienok pre podnikanie, motivácii, aby väčšie množstvo ľudí začalo podnikať a aby v podnikaní aj uspeli je venovaná v EÚ značná pozornosť. Vo viacerých dokumentoch zdôrazňuje Európska komisia potrebu spoločného postupu členských krajín, profesných organizácií a regionálnych vlád v smere zlepšenia podnikateľského prostredia. Komisia definuje podnikanie (podnikavosť) ako spôsob myslenia a proces (potrebný na) vytváranie a rozvoj ekonomických aktivít spájaním ochoty niesť riziko, kreativity a/alebo inovatívnosti s rozumným manažmentom, v rámci novej alebo už existujúcej organizácie. Spolu s Lisabonskou stratégiou, kde je rozvoj podnikania jednou z hlavných priorít, je ďalej významným dokumentom Akčný plán: Európska agenda pre podnikanie, ktorý vytvára strategický rámec podpory podnikania. Komisia pre zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ uvádza ako priority tieto strategické oblasti: 1. Podnikateľské myslenie ide o podporu podnikateľského ducha prezentovaním najosvedčenejších modelov a podporou podnikateľských zručností a postojov mladých ľudí. 2. Lepšie incentívy pre podnikateľov ide o vytvorenie predpokladov pre rýchlu a lacnú registráciu firmy a tvorbu podmienok pre spravodlivejšiu rovnováhu medzi rizikom a odmenou. Komisia nabáda analyzovať dôvody neúspechu v podnikaní, žiada poskytovať podporu pri transfere spoločnosti a prispôsobiť viac systémy sociálnej ochrany v prospech podnikateľov. 3. Rast a konkurencieschopnosť ide o podporu manažérskych tréningových programov pre podnikateľov s rôznym sociálnym zázemím, zameraným na ženy a etnické minority. Podpora sa týka aj cezhraničného podnikania, sietí a strategických partnerstiev medzi podnikateľmi. 4. Prístup k financiám cieľom je vytvoriť väčšie možností na získanie financií zlepšením dostupnosti venture kapitálu a investičných fondov. Snahou je aj znižovanie daní. 5. Regulačný a administratívny rámec v tejto oblasti ide o redukciu administratívnych bariér a regulačných prekážok a zjednodušenie postupu v oblastiach ako je zdaňovanie, zamestnávanie a životné prostredie. Komisia si predsavzala zlepšovať legislatívu, odhadovať dopady nových noriem a konzultovať opatrenia s tými, koho sa to týka. V roku 2004 prijala Európska rada závery o Podpore podnikania. V nich konštatuje, že podnikanie je hlavným motorom inovácií, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a rastu a podpora a tréning väčšieho počtu ľudí k tomu, aby sa stali podnikateľmi, sú nevyhnutnými predpokladmi na dosiahnutie Lisabonských cieľov. Podpora podnikateľského ducha sa má 497

podľa uvedeného dokumentu dosiahnuť prostredníctvom vzdelávania, tréningu, zlepšenie regulačného rámca, podpory prístupu k informáciám a posilnením dialógu medzi podnikateľmi a rozhodovateľmi. V roku 2003 prijal Európsky parlament správu, v ktorej žiada od členských krajín: - intenzívnejšie využitie kladných príkladov z iných členských krajín pre ich vlastné programy na podporu podnikania, - urýchlenie implementácie Európskej charty pre malé podniky, prijatej Európskou radou v roku 2000, - zintenzívnenie snáh v oblastiach ako vzdelávacia politika, regulácie, náklady a čas potrebný na začatie podnikania, poskytovanie rizikového kapitálu a financovania začínajúcich firiem, inovácie a transfer technológií a daňové úľavy. Podľa zamestnávateľskej organizácie UNICE priaznivejšie rámcové podmienky sú bezprostrednou nutnosťou pre podporu podnikateľského ducha v Európe, pričom táto inštitúcia identifikovala niektoré kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia: - integrácia podnikateľského vzdelávania do školských osnov, - zredukovanie všeobecného daňového zaťaženia firiem, - zlepšenie prístupu k financiám, - zbavenie podnikateľov administratívnej záťaže. Podobne vyjadrili svoje podporné stanoviská k Akčnému plánu k podnikaniu UEAPME, Európska asociácia remeselníkov a malých a stredných podnikateľov, ktorá žiada najmä rýchlejšiu redukciu regulácie, čo je významné pre zvýšenie zamestnania väčšieho počtu ľudí najmä v malých firmách a EUROCHAMBERS, Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr, ktorej iniciatívy smerujú najmä do oblasti podpory vzdelávania, podpory žien podnikateliek a cezhraničných aktivít malých a stredných podnikov. V uvádzanej súvislosti Európska rada na zasadnutí v Bruseli (8. - 9. marca 2007) predstavila Akčný plán Európskej komisie pre znižovanie administratívneho zaťaženia ako adekvátny nástroj politiky zameranej na posilnenie konkurencieschopnosti a podporu trvalo udržateľného rastu a rastu zamestnanosti a to s cieľom znížiť administratívne zaťaženie v EÚ do roku 2012 o 25 %. Úlohou členských štátov EÚ je stanoviť vlastné národné ciele a prispieť tak k odstráneniu tých nákladov, ktoré neopodstatnene zaťažujú podnikateľské sféru. V rámci napĺňania cieľov Lisabonskej stratégie vydala napr. Európska komisia Oznámenie Lepšia regulácia pre rast a zamestnanosť v Európskej únii. Tento materiál vyzýva členské štáty EÚ k vytvoreniu národnej stratégie a inštitucionálnych podmienok pre integrovaný systém hodnotenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych dopadov regulácií, ktoré sú prijímané na národnej úrovni. V ostatnom období je to Oznámenie Európskej komisie Stratégia pre zjednodušovanie regulačného prostredia, ktoré sa týka 222 základných právnych predpisov, na ktoré je naviazaných spolu 1400 právnych aktov EÚ. Lepšia regulácia sa stala ústrednou témou Partnerstva pre rast a zamestnanosť v rámci korigovanej Lisabonskej stratégie. Nástrojmi, ktoré majú skvalitniť regulačné mechanizmy pritom sú: a/ rušenie alebo úprava prerokovávaných legislatívnych návrhov, b/ zjednodušovanie existujúcej legislatívy, c/ systematické využívanie hodnotenia dopadov a verejné konzultácie počas prípravy nových návrhov politík. Ak máme charakterizovať systém Európskej komisie na posudzovanie dopadov, tento bol zavedený v roku 2003 a sčasti vychádza zo skúsenosti svojho predchodcu - hodnotenia dopadov na podnikateľské prostredie - Business Impact Assessment (BIA). Systém bol načrtnutý v Komunikácii týkajúcej sa posudzovania dopadov (z 5.6.2002), ktorá bola súčasťou Akčného plánu pre lepšiu reguláciu. V roku 2005 došlo k ďalšiemu zdokonaleniu mechanizmu posudzovania dopadov (New Impact Assement Guidelines, June 2005). Tento postup sa zameriava na zvýšenie kvality návrhov politík predkladaných zo strany EK vo vzťahu k ich účinnosti, efektívnosti a koherencii. Identifikuje alternatívne politiky a ich predpokladané dopady - kladné i záporné - pričom rovnaký dôraz kladie na hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy v súlade so Stratégiou EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. 498

Slovensko v reakcii na zasadanie Európskej Rady (2007) v zmysle materiálu "Návrh jednotnej metodiky na vypracúvanie a posudzovanie Doložky finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie v časti týkajúcej sa vplyvu na hospodárenie podnikateľskej sféry vrátane vplyvu na podnikanie a zamestnanie" prijalo Vzdelávací program v rámci jednotlivých rezortov, ktorý má metodicky pripraviť zamestnancov štátnej správy na posudzovanie dopadov prijímanej legislatívy na podnikateľské prostredie. Prvým oficiálnym dokumentom, ktorý prináša analýzu bariér podnikania a ponúka riešenia uvedeného problému je Komplexný audit prekážok podnikania na Slovensku. Zrealizovala ho Republiková únia zamestnávateľov v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska. 2. 6 INDEX DÔVERY INVESTOROV Najväčšie výzvy vo SE v súčasnosti pre svetové firmy súvisia s hrozbou zmeny klímy spolu s vyčerpávajúcimi sa zdrojmi najmä energetických surovín. Z teritoriálneho hľadiska je zreteľný nástup nových rozvíjajúcich sa trhov Ázie a Stredného východu. Z hľadiska exportérov kapitálu rastie práve význam kapitálu z rozvíjajúcich sa krajín. Pri uvádzaní rôznych prehľadov a prognóz v rámci priamych zahraničných investícií zaujal index dôvery investorov, ktorý je výsledkom prieskumu medzi predstaviteľmi najväčších svetových korporácií a publikovala ho konzultantská firma A. T. Kearney. Výsledky prieskumu za rok 2007 ukazujú pokračujúci rast globálnych tokov PZI, ktoré podľa kvalifikovaných odhadov UNCTAD dosiahnu v uvedenom roku rekordných 1,5 triliónov USD. Značný nárast je výsledkom predovšetkým masívnych investícií do dvoch najľudnatejších ekonomík sveta: Číny a Indie. Z ďalších ázijských krajín okrem už tradičných, ako je Hongkong a Singapur, pribudla Malajzia a Indonézia a ako nový cieľ globálnych investícií sa objavil Vietnam, čo súvisí s jeho vstupom do WTO, stabilnou politickou situáciou, prebiehajúce ekonomické reformy i susedstvo s Čínou. Z krajín Perského zálivu si pozornosť zasluhujú Spojené arabské emiráty, za čím treba vidieť rastúce bohatstvo, populačný rast a politika diverzifikácie ekonomických aktivít. Zo surovinovo bohatých krajín dominuje Rusko, Brazília, Kanada a do zoznamu sa dostala aj Juhoafrická republika ako jediný zástupca Afriky. Je možno prekvapujúce, že z hľadiska SE bol zaznamenaný pokles dôvery investorov u nových členských krajín EÚ. Medzi prvými 25 krajinami je len Poľsko a Česká republika. Tieto krajiny však majú dôveru zo strany EÚ-15. Z hľadiska štruktúry PZI sú rovnako vysoko hodnotenými ekonomikami ČR a Slovensko v automobilovom priemysle, zvyšuje sa záujem v oblasti high-tech. V prognózach pre PZI zaujímavých krajín zostávajú ázijské ekonomiky, rozporné je hodnotenie v prípade USA, čo súvisí s aktuálnym ekonomickým vývojom, zrejme politické aspekty spôsobujú nejednoznačnosť dôvery v Rusko. 499

Tabuľka 6: Index dôvery investorov (2007) Krajina Index dôvery investorov Čína India USA Veľká Británia Hongkong Brazília Singapur Zjednotené Arabské Emiráty Rusko Nemecko Austrália Vietnam Francúzsko Kanada Japonsko Malajzia 500 2,21 2,09 1,86 1,81 1,78 1,78 1,75 1,72 1,70 1,70 1,68 1,67 1,67 1,65 1,63 1,63 Zdroj: A.T.Kearney: Foreign Direct Investment Confidence Index. Viena (Virginia), 2008 Z hľadiska exportérov vyspelým ekonomikám stále viac konkurujú rozvíjajúce sa ekonomiky. Súvisí to s globálnou makroekonomickou nerovnováhou vo SE, kde na jednej strane sú veľké deficity bežného účtu platobnej bilancie (USA), na druhej strane v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách sa kumulujú značné prebytky, napr. Čína, producenti ropy a plynu. Príklad Číny ukazuje na využívanie nahromadených devíz na investície prostredníctvom tzv. suverénnych fondov, na pozadí ktorých sú koncentrované investície, v prípade Číny väčšinou štátne smerujúce do Afriky, v prípade Indie investície prostredníctvom súkromných firiem. Ako konkurent PZI sa ďalej objavujú hedgeové fondy a tzv. private equity. K najvýznamnejším faktorom na udržanie globálneho ekonomického rastu v nasledujúcich 20 rokoch podľa A. T. Kearney patria: Konkurencia o energetické zdroje (66 %), Zmena klímy (55 %), Konkurencia o neergetické zdroje (47 %), Znečistenie z rozvojových krajín (44 %), Príjmová medzera (38 %), Rastúce ceny základných služieb (33 %), Chronický podvojný deficit USA (29%). Zaujímavosťou je, že až 53 % investorov investuje v rámci výzvy o environmentálnej udržateľnosti do ekologicky a energeticky úsporných produktov, procesov a technológií. K najvýznamnejším faktorom, ktoré podľa uvádzaného prieskumu A.T. Kearney ovplyvňujú v súčasnosti rozhodovanie globálnych investorov patrí: Spomalenie rastu ekonomiky USA (55 %), Volatilita USD (45 %), Rastúce úrokové sadzby (39 %), Rastúca vládna regulácia (38 %), Volatilita cien energií (37 %). Z hľadiská regiónov v rámci SE v USA medzi hlavné riziká ekonomického vývoja patrí: náklady vojny v USA (30 %), vysoké zadlženie (18 %), úbytok najvzdelanejšej pracovnej sily (15 %), pretrvávajúci podvojný deficit (15 %), protekcionizmus ako reakcia voči globalizácii (15 %). Na druhej strane ako dlhodobé komparatívne výhody USA sú pre investorov uvádzané: stabilné ekonomické prostredie, rozsiahly spotrebiteľský trh, tendencia dlhodobého ekonomického rastu, prístup k špičkovému výskumu a vede, relatívne priaznivé regulačné prostredie. Ázia prechádza veľmi úspešným obdobím, týka sa to najmä Číny a Indie. Čína dokonca vedie rebríček dôvery investorov, pričom jej prednosťou je rýchle rastúca ekonomika s dostatkom lacnej pracovnej sily, pokračujúca liberalizácia ekonomiky, zlepšujúca sa infraštruktúra a rozširujúca sa stredná trieda. Za riziká investovania v Číne citovaný prieskum A. T. Kearney uvádza problémy v inštitucionálnom prostredí, najmä v nízkej vymožiteľnosti práva. Ďalej ide o riziko prehrievania čínskej ekonomiky, ktoré sa prejavuje rastúcou infláciou, ale i možnými bublinami na trhu akcií a nehnuteľností. V poradí rizík pre investorov pre nasledujúcich 5 rokov v Číne je to: 1. Ohrozenie duševného vlastníctva (50 %), 2. Nepredvídateľné inštitucionálne prostredie (44 %), 3. Bubliny na

trhoch akcií a nehnuteľností (32 %), 4. Prehrievanie ekonomiky (31 %), 5. Protekcionizmus vo čínskemu tovaru (30 %). Je známe, že značná časť investícií do Číny plynie prostredníctvom Hongkongu, Čína tak zjednodušuje prístup firiem operujúcich práce z Hongkongu, čo je výzvou najmä pre investorov z oblasti finančného sektoru. Hongkong sa tak stáva stále významnejším globálnym finančným centrom. Priaznivé prostredie pre investorov je v Singapure, s kvalitným podnikateľským prostredím a veľmi dobrou vymožiteľnosťou práva v oblasti duševného vlastníctva, s výhodnou strategickou polohou, podporou finančného sektoru, logistiky a strategických služieb pre podniky. Európa síce vykazuje nižšie tempá ekonomického rastu, je však spoľahlivým regiónom pre PZI. Napríklad obľúbenou destináciou investorov z oblasti služieb je Veľká Británia, ktorá ťaží najmä z rozvoja Londýna ako svetového finančného centra. Podobne priaznivé predpoklady má Francúzsko i Nemecko. Z nových členských krajín EÚ sú v popredí záujmu o PZI krajiny V4 a pobaltské krajiny, pričom ďalší vývoj bude závislý najmä od rozvoja technologicky a znalostne náročnejších aktivít. Nejednoznačné hodnotenie je v prípade Rumunska a Bulharska, kde je príležitosť využiť lacnú, pritom pomerne kvalifikovanú pracovnú silu. Na okraji záujmu investorov zostáva Afrika, kde sú najväčšími problémami politická nestabilita, slabá infraštruktúra v oblasti IKT, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočná verejná infraštruktúra a nadmerná byrokracia. Lepšiu pozíciu v tomto smere vykazuje Juhoafrická republika, niektoré surovinovo bohaté krajiny, napr. Nigéria, ďalej Egypt, pričom ďalší vývoj závisí najmä od priebehu reforiem a udržania politickej stability. 3 ZÁVER 1. Dynamika SE meraná vývojom HDP sa po spomalení v rokoch 2001 a 2002 výrazne zvýšila a v ostatných piatich rokoch sa pohybuje v priemere okolo 5 %. Ide tak o najsilnejšiu expanziu od začiatku 70. rokov. K vysokému rastu (v roku 2006 5,4 %) došlo aj napriek značnému kolísaniu cien ropy a ďalších surovín a pretrvávajúcu globálnu nerovnováhu. 2. Spomalenie ekonomiky USA s možnými dopadmi najmä na ekonomiku Kanady a Mexika zatiaľ kompenzuje vysoká dynamika v ázijskom regióne (Čína, India), v krajinách vyvážajúcich ropu (OPEC, Rusko), i v rozvojových krajinách. Prejavujú sa značné rozdiely v ekonomickej výkonnosti medzi regiónmi (USA, EÚ, ázijské krajiny), ďalší rasti by mohli pribrzdiť krízové javy na trhu hypoték, ktoré sa prelievajú do celého finančného systému a nehnuteľnosti v USA, rast cien ropy a zvyšovanie úrokových mier. Problémom sa javí politická nestabilita v niektorých oblastiach SE, objavujúci sa protekcionizmus vo svetovom obchode a značná globálna nerovnováha. 3. Pre EÚ je významné, aby sa súčasné cyklické zrýchlenie premenilo na trvalú expanziu. To by zlepšilo fiškálnu situáciu a pomohlo riešiť problém starnutia obyvateľstva. Budúci vývoj tak môže byť kladne ovplyvnený zlepšeným očakávaním podnikateľov a investorov, problémom môže byť rýchla apreciácia eura, ktorá by mohla ohroziť vývozy a viesť k znehodnoteniu dolárových aktív. 4. Za riziká budúceho vývoja EÚ možno považovať spojitosť s ekonomikou USA, možnými turbulenciami na finančných trhoch a vývojom cien energie a surovín, na dovozoch ktorých je Európa značne závislá. 5. Vývoj nových členských štátov EÚ, najmä v strednej Európe je nateraz ekonomickým rastom, urýchlený už samotnou integráciou do EÚ. Dlhodobo výrazne prevyšuje dynamiku EÚ-15 a v ostatných piatich rokoch sa pohyboval okolo 5 % ročne. Problematickou je však vonkajšia nerovnováha, čo by mohlo ohroziť budúci vývoj v prípade nečakaných vonkajších turbulencií alebo pri oslabení domácich politík. 501

6. Popri uvedenom sa objavujú riziká v zmenách domáceho dopytu v EÚ a rozvíjajúcich sa krajinách (najmä Čína a India), v ponukových šokoch v dôsledku ropných cien a v turbulenciách na finančných trhoch. 7. Pri hodnotení regiónov z hľadiska záujmu PZI majú naďalej dominantné postavenie USA, EÚ a ďalšie rozvinuté ekonomiky, naďalej sa posilňuje postavenie vybraných ázijských regiónov, ktoré majú výrazné populačné nárasty a tak zväčšujú a objem kapacity trhu. 8. V štruktúre PZI sa ukazuje zo strany investorov rast ekologického povedomia a tak investície do tzv. čistých technológií môžu predstavovať výraznú konkurenčnú výhodu vo svete. 9. Pri hodnotení výhľadu SR v oblasti PZI sú determinanty najmä v oblasti kvantity a kvality ľudského kapitálu, výskumná základňa, úroveň infraštruktúry, kvalita podnikateľského prostredia, ponuka dodávateľov a pod. Štúdia je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/3829/06 Konkurencieschopnosť Prešovského samosprávneho kraja východiská a prístupy k revitalizácii regiónu POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ECONOMIC FORECAST. Spring 2008 [2] ECONOMIC Report of President. www.whitehouse.gov [3] KEARNEY, A.T.: Foreign Direct Investment Confidence Index. Viena (Virginia), 2008 [4] KUZMIŠIN, P.: Svetová ekonomika. Košice: Technická univerzita, Ekonomická fakulta, 2008. ISBN 978-80-8073-990-4 [5] LUKÁČOVÁ, A. Národné regióny a ich medzinárodná konkurencieschopnosť. In: Konkurencieschopnosť a regionálne aspekty rozvoja II. Zborník. Prešov: MANACON, 2007, s. 90-105. ISBN 978-80-89040-34-6 [6] MADDISON, A. The World Economy: Historical Statistics. Paríž: OECD, 2003 [7] OECD Economic Survey European Union, 2007 [8] DAVIS, Gordon B., OLSON, Margrethe H. Management information systems : conceptual foundations, structure and development. 2nd ed. New York; St. Louis; London : McGraw-Hill, 1984. 693 p. ISBN 0-07-566241-X. [9] INGVERSEN, P. - WILLET, P. An introduction to algorithmic and cognitive approaches for information retrieval. In Libri. ISSN 0024-2667, 1995, vol. 45, no. 2, p. 160-177. 502