FULKOVÁ Emília, (SR) KEY WORDS ICT, high education, educational process, implementation, pedagogical-psychological aspects of ICT

Transcription

1 NIEKTORÉ ASPEKTY VYUŽÍVANIA INFORMAČ NO- KOMUNIKAČ NÝ CH TECHNOLÓ GIÍVO VYSOKOŠ KOLSKOM VZDELÁ VANÍV NOVOM MILÉ NIU SOME TEORETICAL ASPECTS OF USINF ICT IN HIGH EDUCATION IN NEW MILENIUM FULKOVÁ Emília, (SR) ABSTRACT We live in the time of information explosion, what has serious implication also at school education, including high education. From the point of educational process important are methods of information accusing, their adaptation, assessment and utilization. Achievement of these requirements claims so that the ICT were implemented into high education process. It is important to consider on its pedagogical-psychological aspects, what is still not adequate crunched. The paper comes out of the project goal VEGA, with the name Pedagogical and psychological aspects of using information and communication technologies in higher education. The paper deals with the history of ICT implementation, surveys attention on the basic concept of ICT, pedagogical-psychological aspects of implementation of ICT into education process and also on the development of ICT at university within the world. KEY WORDS ICT, high education, educational process, implementation, pedagogical-psychological aspects of ICT Ú VOD Vzdelávanie je veľmi dynamický proces, pretož e najmä nové objavy a rýchle tempo zmien prinášajú do výchovy u mladej generácie neustále nové pož iadavky a nároky. Týka sa to tak teoretickej oblasti, ale samozrejme aj schopnosti praktického uplatnenia získaných teoretických vedomostív praxi. Je isté, ž e aj nášvzdelávacísystém musínastúpiť na cestu intenzívnej internacionalizácie vzdelávania. Množ stvo poznatkov stále pribúda, takž e je potrebné vedieť v nich sa zorientovať a vybrať si tie už itočné. Využ itie IKT vo výučbe je dnes jednou zo základných otázok modernizácie vzdelávania. Pre toho kto nebude vedieť komunikovať s IKT budú informácie ulož ené v počítačoch práve tak nedostupné, ako informácie ulož ené v knihách pre negramotného. MATERIÁ L A METÓDY Implementácia najnovších informačných technoló giído vzdelávania vyž aduje nielen vybudovanie technickej základne, ale aj zásadné zmeny v doterajšom priebehu vyučovacieho procesu na vysokých školách. Aj v súvislosti s informačno-komunikačnými technoló giami sa v poslednom období rozvíja odborný záujem o problematiku využívania informačnokomunikačných technoló gií (ďalej IKT) na vysokých školách. Máme na mysli napr. špecializované konferencie SCHOLA 2001 v Trnave, ktorú organizovala STU v Bratislave, alebo medzinárodný vedecký workshop E-learn, organizovaný vo februári na Žilinskej univerzite. Podotýkame však, ž e problematika implementácie IKT do vysokoškolského vzdelávania je vedecky spracovaná predovšetkým na úrovni technologického spracovania a budovania IKT infraštruktúr na jednotlivých vysokých školách. Principiálne otázky pedagogicko-didaktických a psychologických aspektov e-vzdelávania neboli zatiaľ adekvátne spracované. 289

2 Pokúša sa o to medzinárodný riešiteľský tím vedeckého grantového projektu Pedagogicko-psychologické aspekty využívania informačno-komunikačných technoló giívo vysokoškolskom vzdelávaní, vedený pod číslom 1/0229/03, ktorého sa zúčastňuje 14 pracovníkov 5-tich rôznych univerzít (konkrétne SPU v Nitre, UKF v Nitre, UK v Bratislave, MZLU Brno, Č ZU Praha) pod vedením doc. PhDr. Emílie Fulkovej, CSc. z Katedry pedagogiky a psycholó gie FEM SPU v Nitre. V 1. etape riešenia v súlade s cieľmi vedeckého projektu sústreďujeme pozornosť na zmapovanie súčasného stavu riešenej problematiky literárnou metó dou. Niektoré teoretické aspekty predkladáme v našej odbornej štúdii. Nášpríspevok sústreďuje pozornosť na zmapovanie niektorých teoretických aspektov súvisiacich s cieľmi riešeného VEGA projektu. VÝ SLEDKY Niekoľ ko slov k histórii uplatň ovania IKT V roku 1833 bol uvedený do prevádzky prvý číslicový automat s programovým riadením a od toho času vývoj počítačov napredoval stále rýchlejšie. Výpočtová technika ešte v polovici minulého storočia existovala vo forme značne nespoľahlivých, pre bež ného človeka nedostupných, sálových počítačov. Od začiatku 20. storočia a predovšetkým od 2. svetovej vojny niekoľko generáciíučiteľov muselo čeliť nástupu nových médií. Okrem kníh sa do bež ného ž ivota postupne implementovali ďalšie prostriedky slúž iace na distribúciu informácií. Najprv sa začali využívať v kaž dodennom ž ivote a neskôr aj vo svete vzdelávania. Počítače sa v školách začali objavovať až v 80-tych rokoch minulého storočia. Kým sa dostali na všetky školy a najmä do vyučovacieho procesu, prešlo 10 rokov a tak koncom 90-tych rokov už boli počítače na kaž dej škole. Dokonca niektoré školy sa pripojili na Internet a v súčasnosti je už bež né, ž e má škola či trieda svoju vlastnú webovú stránku. Využívanie iných inštrumentov ako je hlas učiteľa alebo učebníc nie je ničím novým. V súčasnosti nájdeme v kaž dej škole niekoľko prostriedkov informačno-komunikačných technoló gií, ale nie vo všetkých sa využívajú v rovnakej miere. V roku 1996 vyhlásila Euró pska komisia akčný plán Learning in the Information Society (Učenie sa v informačnej spoločnosti). Zdôraznila tým politické odhodlanie členských štátov začleniť multimédiá a zvlášť Internet povinne do vyučovacieho procesu. Plán obsahoval štyri zámery: podporovať zriaďovanie elektronických sietímedzi školami, podporovať prípravu učiteľov na využívanie IKT, poskytovať informácie o mož nostiach využívania multimédií a audiovizuálnych vzdelávacích prostriedkov v celej Euró pe, podporovať rozvoj multimediálnych vzdelávacích prostriedkov. Vymedzenie zá kladného pojmu IKT Existuje veľa názorov na to, čo znamená pojem informačno-komunikačné technológie vo vzdelávaní. Tak napr. podľa V. STOFFOVEJ (2001, s. 74) informačné technoló gie v najvšeobecnejšej rovine sú metó dy, postupy a spôsoby zberu, uchovania spracovania, overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a včasného doručenia potrebných informáciívo vyž adovanej forme a kvalite. Podľa D. VASIĽOVEJ J. ALCNAUERA (2001, s. 481) je to súhrn technoló gií používaných pri spracovaníinformačných systémov (textové a tabuľkové procesory, , prenosné počítače, komunikačný manaž ment, marketingové databázy, mobilné datakomunikácie, podnikové intranety, telefonovanie cez počítač, geografické infosystémy alebo Internet/www). 290

3 J. KOLENIČ KA (1997, s. 21) uvádza, ž e informačné technoló gie sú systémom metó d, programov, postupov a aktivít, ktorými sa realizuje maximálne využ itie blízkych i vzdialených zdrojov informáciíuchovávaných na širokej triede informačných médií, alebo tvorba takýchto zdrojov, a to prostredníctvom komunikácie v počítačových sieťach, s cieľom nájsť optimálne riešenie stanovených problémov a úloh, alebo dosiahnuť svoje zámery, či uspokojiť svoje potreby Z. KORCOVÁ (2002, s. 134) definuje IKT ako všetky prostriedky, ktoré sa využívajú k obstaraniu, uchovaniu, spracovaniu, prezentácii a k prenosu údajov. Inak povedané sú to technické, komunikačné a programové prostriedky. Dnes tvoria všetky tieto prostriedky jeden funkčný celok. Podľa J. KALAŠ A (2000, s. 24) IKT využívajú výpočtové a komunikačné prostriedky, ktoré rôznymi spôsobmi podporujú výučbu, štúdium a ďalšie aktivity v oblasti vzdelávania. IKT sú technoló gie, ktoré súvisia so zberom, zaznamenávaním a spracúvaním informácií. K tomu využívajú: - tradičné médiá ako televíziu, video a rádio, - osobné počítače s multimediálnou podporou, - vstupné a výstupné zariadenia, prostriedky na digitalizáciu, snímanie, riadenie a meranie, - internet a jeho služ by, - integrované edukačné programy (čiž e komplexné počítačové prostredia zamerané na učenie sa), - prostriedky pre videokonferencie, - elektronické a programovateľné hračky, - automatické snímače, záznamníky a zariadenia na automatické vyhodnocovanie údajov. J. PRŮCHA E. WALTEROVÁ J. MAREŠ (2001, s. 139) charakterizujú nové technoló gie vo vyučovaníako moderné prostriedky didaktickej techniky, didaktické programy a nimi inšpirované nové formy vyučovania zahŕňajúce najmä: siete (lokálne počítačové siete, on-line kniž nice a ďalšie zdroje informácií, , videokonferencie v dištančnom vzdelávaní, podnikovom vzdelávanía i.), na rôznych nosičoch (napr. CD-ROM), multimédia, ktoré spájajú rôzne formy ulož enia dát (video, hypertext, dvoja trojdimenzionálne animácie a i.), mobilné prostriedky a prístupy podporujúce flexischooling a bezdrôtové LAN siete, notebooky pož ičiavané študentom pre prácu doma, systémy umožňujúce vzdelávanie, just in time learning a i. Z uvedených ale i ďalších definícií, ktoré na tomto mieste neuvádzame mož no konštatovať, ž e kaž dá elektronicky spracovaná informácia, ktorá sa dá použ iť pre vzdelávanie patrík IKT. M. DADO - M. DROZDOVÁ (2002, s ) pripomína, ž e je vhodné sem zaradiť film, audio kazetu, rovnako dnešnú služ bu www, kurz na CD. V poslednom obdobísa objavuje tiež pojem elektronických učebných/didaktických pomôcok. Globálne označenie, v súčasnosti asi najviac používané, je systém televzdelá vania, alebo e-vzdelá vania, či e-learningu. Týmto názvom sa neoznačuje iba technický systém realizácie, ale je to i názov pre poskytovanie novej služ by vzdelávania prostredníctvom IKT. E-vzdelávanie ako nová informačno-komunikačná služ ba vyž aduje okrem riešenia informačno-komunikačnej infraštruktúry aj zásadnú zmenu doterajšieho edukačného procesu na všetkých stupňoch školovania, zásadné zmeny v prístupoch pedagogiky a psycholó gie k vzdelávaniu a teda vzniku novej pedagogiky e-vzdelá vania. 291

4 K pedagogicko-psychologickým aspektom implementá cie IKT do vyučovacieho procesu Pri začleňovanínových informačných technoló giído vyučovacieho procesu treba brať ohľad na ich pedagogicko-psychologické pôsobenie. Zavádzanie modernej techniky do vyučovania nemá len kladné, ale aj záporné stránky. Medzi klady zaraďujeme najmä: - študent si sám volítempo práce, podľa svojej schopnosti a rýchlosti učiť sa; - ak pracuje s didaktickým softvérom, volísi spôsob - metó du učenia; - zabezpečuje sa okamž ite spätná väzba; - umožňuje sa viacnásobné opakovanie programu za sebou podľa potreby študenta; - študent využíva program, aktivizuje sa a koriguje svoje postupy; - emocionalita pôsobenie grafickej spracovateľnosti učiva, farebnosť, zvukové efekty; - umožňuje sa priebež né hodnotenie študenta; - a iné. Z nedostatkov je potrebné upozorniť predovšetkým na: - obmedzenie technického charakteru ( napr. výkon počítača, modemu, veľkosť monitoru, kvalita softvéru, zavírenie počítača, schopnosť študenta ovládať operačný systém atď.); - nezvládnutie počítačovej gramotnosti; - študent môž e využívať len mož nosti používaného programu, pri programoch s uzatvorenou štruktúrou; - nedostatok sociálneho kontaktu s edukátorom a študujúcim kolektívom; - zvýšená finančná náročnosť; - a iné. V súvislosti s implementáciou IKT do vyučovacieho procesu je dôlež ité uvedomiť si skutočnosť, ž e zavádzanie moderných IKT nemôž e nahradiť pedagogický a psychologický prístup učiteľa k študentovi. Osobnosť učiteľa má vo vyučovacom procese významnú úlohu a rovnako je nezanedbateľná aj osobnosť študenta. V procese vzdelávania majú dôlež itú úlohu schopnosti študenta, jeho spôsob myslenia, prijímania a spracovania informáciía ich pretvorenie na vedomosti. Edukátor vždy bude mať v tomto procese svoje nezastupiteľné miesto najmä ako riadiaci činiteľ. Zavádzanie nových technoló giído vyučovacieho procesu núti však učiteľov k zmene štýlu práce. Tradičná rola učiteľa ako autority a nositeľa vedomosti sa postupne mení. Učiteľ odovzdáva študentom svoje skúsenosti a usmerňuje, riadi ich prácu. Rozvoj IKT vyž aduje od učiteľov neustále dopĺň anie si vedomostíz tejto oblasti. Učiteľom nestačí iba mož nosť prístupu k nových informáciám, ale musia ich vedieť vhodnou formou didakticky sprostredkovať študentom. Učitelia sú núteníselektovať z dostupného množ stva informácií len tie, ktoré považ ujú za dôlež ité pre študenta. Správnou voľbou vyučovacej metó dy môž e učiteľ do veľkej miery ovplyvniť edukačný proces. Na to, aby mohol učiteľ zaradiť IKT do vyučovacieho procesu, musí: - ovládať prácu s touto technikou, - rešpektovať zásady učenia, - analyzovať a deliť učivo do logických celkov, - vytvárať didakticky spracované študijné materiály, - zabezpečovať samostatnú efektívnu prácu študentov v edukačnom procese, - prijať zodpovednosť za vlastnú prácu a jej výsledky, - vytvárať didaktický softvér, - rozvíjať informačnú gramotnosť študentov, 292

5 - zabezpečiť mož nosť riešenia reálnych problémov atď. Na druhej strane pri zaraďovaníikt do vyučovacieho procesu študentovi musia byť jasné ciele jeho vzdelávania a taktiež musíprevziať časť zodpovednosti za ich dosiahnutie. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti práce s IKT má byť študent schopný správne aplikovať aj v iných situáciách. Pri aplikácii IKT do vyučovacieho procesu, musímať kladný prístup k práci s týmito technoló giami a chuť nadobúdať nové vedomosti. Podmienkou je aj pozitívny postoj k samostatnej práci. Musísa teda naučiť: - stanoviť si vlastné ciele, - vytriediť vhodné informačné zdroje, - správne voliť metó dy učenia, - hľadať súvislosti medzi rôznymi prvkami učiva, - správne voliť tempo a čas učenia, - aktívne reagovať, - využívať tvorivosť, - vytvoriť systém sebakontroly a sebareflexie a iné. Implementácia IKT do vyučovacieho procesu vplýva na priebeh tohto procesu, napr.: - zlepšuje podmienky sprístupnenia učiva, - pôsobíako súčasť klasickej výučby, - umožňuje ľahšie a lepšie pochopenie učiva, - zvyšuje pozornosť a zniž uje únavu študentov, - spôsobuje zmenu metodiky výučby, - zvyšuje motivačný účinok, - umožňuje účinnejšie opakovanie, upevňovanie a prehlbovanie učiva, - zvyšuje stupeň systematickosti výučby, - zlepšuje názornosť a iné. Po preštudovaníviacerých literárnych zdrojov môž eme generalizovať, ž e medzi psychologické aspekty implementácie IKT do vyučovacieho procesu patríhlavne vplyv na rozvoj psychologických funkciía danostíjednotlivých študentov. IKT výrazne podporujú rozvoj pamäti, myslenia, vnímania, pozornosti a tvorenia predstáv počas ich využívania vo vyučovacom procese. Základné podmienky pedagogických aspektov sú v zásade ich názornosť, racionálnosť, efektívnosť, poskytovanie nových poznatkov a informácií na širokej báze s mož nosťou variovania širokého spektra informácií. Výrazne pozitívnym pedagogickým aspektom je mož nosť autoedukácie, spätnoväzbových informáciía precvičovania potrebných zručností, podľa individuálnej potreby študenta. Uľahčujú prechod od teó rie k praxi a môž u napomôcť ku zvýšeniu efektívnosti vzdelávania. IKT v zahraničí Vývoj IKT prešiel za posledných 20 rokov tromi fázami (M. KREDATUSOVÁ (2003, s. 7): - prvá fá za prebiehala koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Niektorým školám boli dodané prvé počítače. Neexistovala ž iadna koncepcia, ktorá by presne určovala osnovu jednotlivých predmetov s touto tematikou. Vyučovala sa iba informatika ako samostatný odbor a výsledky z tohoto obdobia neboli uspokojivé, - druhá fáza nastala príchodom multimediálnych počítačov, ktoré spôsobili zmenu pohľadu na mož nosť využ itia IKT vo vzdelávaní. V niektorých krajinách boli 293

6 odštartované štátom podporované projekty, ktoré pomohli financovať rozvíjajúci sa priemysel výukových programov, - tretia fá za prebieha v súčasnosti. Všetky krajiny Euró pskej únie dávajú dôraz na kľúčový význam pripájania školských počítačov do regionálnych, národných a nadnárodných sietí prostredníctvom Internetu. Za súčasť vznikajúcich sietísú považ ované školy, kniž nice, výskumné laborató riá, múzeum, vládne a miestne úrady, ale aj firmy. Záujem o využ itie IKT vo vzdelávanísa zvyšuje nielen v celoeuró pskej, ale aj na národnej úrovni, v jednotlivých členských štátoch EÚ. V mnohých krajinách sa zdôvodňujú investície do IKT pozitívnym vplyvom v sociálnej a ekonomickej oblasti. Vo viacerých euró pskych krajinách sú za koncepciu uplatňovania IKT vo vzdelávanípriamo zodpovedné ministerstvá školstva. V niektorých prípadoch je táto politika plne v kompetencii regionálnych riadiacich orgánov, ako napr. v Nemecku. Euró pska sieť expertov na vzdelávacie technoló gie Europen Expert Network (EENet) je organizácia, ktorá sa zaoberá rozširovaním znalostí o tom, ako využívať multimédiá a IKT vo vzdelávaní. Cieľom organizácie je napomôcť individuálnemu rastu euró pskej spolupráce a konkurencieschopnosti. Bolongská deklarácia, podpísaná 19. júna 1999 ministrami školstva z 28 euró pskych krajín, vrátane väčšiny kandidátskych krajín, stanovuje základné zmeny vyššieho vzdelávania a vzdelávacích systémov všeobecne. Väčšina štátov vo vyspelom svete deklaruje, ž e zavádzanie nových IKT do vzdelávacích systémov a do ich škôl je veľmi významným cieľom. Zavádzanie IKT do vzdelávania však neprebehlo vo všetkých krajinách v rovnakom čase. Výrazný náskok majú USA, či členské krajiny Euró pskej únie, oproti postkomunistickým krajinám. ZÁ VER Na problematiku využívania IKT vo vzdelávaní sa môž eme pozerať z rôznych pohľadov, pri uplatňovaníkonkrétnych hľadísk. Máme na mysli: - pedagogicko-psychologické hľadisko. Patrísem vplyv vyučovania pomocou IKT na výchovno-vzdelávacíproces, aké druhy učenia podporuje využ ívanie IKT a ako mení atmosféru vyučovacieho procesu a vzájomný vzťah učiteľa a študenta, aké nové mož nosti prinášajú IKT do vyučovania konkrétneho predmetu, zaradenie niektorých prvkov IKT do jednotlivých fáz vyučovacej hodiny, spôsob organizácie vyučovacej hodiny s využ itím IKT a pod.; - sociá lne hľ adisko. Ide najmä o vplyv IKT na rozvoj socializácie jedinca; - zdravotné hľadisko. Pozornosť sa venuje výberu vhodného technického vybavenia počítačovej učebne, zabezpečiť, aby ž iaci netrávili na vyučovaní príliš veľa času sledovaním počítača a pod.; - technické hľadisko. Do popredia vystupujú nároky na technické vybavenie multimediálnej učebne, výber vhodných doplnkov štandardnej výbavy počítača, vhodná architektúra lokálnej počítačovej siete, zodpovednosť za nákup a výbavu multimediálnych učebníje v jednotlivých krajinách na rôznych úrovniach a pod.; - školskú politiku a koncepciu vzdelá vania. Zabezpečuje skutočnosť, ž e kaž dý štát má istú koncepciu výchovno-vzdelávacieho systému, od ktorej sa vyvíjajú všetky školské dokumenty, ktoré sú do istej miery záväzné pre všetky školy. Ciele, ktoré sa majú dosiahnuť používaním IKT sú v jednotlivých krajinách rôzne (ako je vidieť z prehľadu o uplatňovaníikt v niektorých krajinách) 294

7 V súvislosti s IKT vo vzdelávacom procese v informačnej spoločnosti rezonuje skutočnosť, ž e nebude predstavovať automatizáciu vzdelávacieho procesu prostredníctvom počítača, bez priamej účasti realizátorov vzdelávania. Š tudent bude aj v budúcnosti potrebovať motiváciu k štúdiu, radu, ako pri štúdiu postupovať a socioló govia tvrdia, ž e i kontakt s inými ľuďmi. Technoló gie nenahradia učiteľa, ale zásadne zmenia jeho úlohu a štýl práce. ANOTÁ CIA Žijeme v období informačnej expló zie, čo má závaž né dôsledky i pre školské vzdelávanie, vrátane vysokoškolského. Z hľadiska edukačného procesu sú dôlež ité metó dy získavania informácií, ich spracovanie, ukladanie a využívanie. Splnenie týchto pož iadaviek vyž aduje, aby takisto do edukačného procesu na vysokej škole boli implementované IKT, ako jeho integrálna súčasť. Pri využívaníikt vo vysokoškolskom vzdelávanítreba brať ohľad na ich pedagogicko-psychologické aspekty, čo zatiaľ nie je adekvátne spracované. Príspevok vychádza z cieľa riešeného projektu VEGA Pedagogicko-psychologické aspekty využívania informačno-komunikačných technoló giívo vysokoškolskom vzdelávaní, analyzuje stručne histó riu uplatňovania IKT, zameriava pozornosť na vymedzenie základného pojmu IKT, na pedagogicko-psychologické aspekty implementácie IKT do edukačného procesu a taktiež na vývoj IKT vo vzdelávanív zahraničí. K ĽÚČOVÉ SLOVÁ Informačno-komunikačné technoló gie (IKT), vysokoškolské vzdelanie, edukačný proces, implementácia, pedagogicko-psychologické aspekty IKT LITERATÚ RA 1. DADO, M. DROZDOVÁ, M.: Moderné technoló gie a kvalita ich využívania vo vzdelávanídospelých. In: Vzdelávanie dospelých, 2002, č. 4, s KOLENIČ KA, J.: Sú informačné technoló gie evolúciou alebo revolúciou? In: Informatika v škole, 16/1997, s KORCOVÁ, Z.: využívanie informačných technoló giív rôznych formách študentských prác. 4. KREDATUSOVÁ, M.: Ako sú žiaci spokojnís využívaním IKT na našich školách? Slovenský učiteľ. Príloha Technoló gie vzdelávania, roč. XI, 2003, č. 2, s MÁ ZOROVÁ. H et al.: Mož nosti využ itia IKT vo vyučovaníbioló gie. Bratislava: Š tátny pedagogický ústav, 2001, s. 81 s. ISBN s. ISBN STOFFOVÁ, V. et al.: Informatika. Informačné technoló gie a výpočtová technika: terminologický a výkladový slovník. Nitra: FPV UKF, s. 74. ISBN VASIĽOVÁ, D. ALCNAUER, J.: Informačné technoló gie v príprave učiteľov dejepisu. In: Zborník - Slovenské školstvo v kontexte euró pskej integrácie. Nitra: Ústav technoló gie vzdelávania PF UKF, 2003, s ISBN KONTAKTNÁ ADRESA doc. PhDr. Emília Fulková, CSc., Katedra pedagogiky a psycholó gie FEM, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, č.t. 037/ , tel./fax: 037/ , emilia.fulkova@uniag.sk Oponent: doc. PhDr. Ing. Milan Gnoth, CSc. 295