GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 20/2016. Maloobchodné tržby 1 (1Q16, YoY)

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 20/2016 > Graf týždňa: Rast maloobchodných tržieb na Slovensku výraznejšie zaostáva za okolitými krajinami V4 > Pokles nezamestnanosti sa spomalil, chýbajú vhodní uchádzači o prácu > Eurozóna sa v apríli vrátila do miernej deflácia; výraznejšie poklesli ceny dovoleniek v Nemecku a Rakúsku 1,14 1,13 1,12 1, ,795 0,790 0,785 0,780 0,775 0,770 0,765 0,760 27,05 27,00 26,95 0,10 0,00-0,10-0,20-0,30-0,40 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,132 1,132 USD/EUR 1,128 1,120 1, ,27 123,93 JPY/EUR 123,38 123,17 123, ,788 0,782 GBP/EUR 0,775 0,766 0, ,02 27,02 27,02 27,02 27, ,35 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR -0,26-0,26-0,14-0,14-0,35 1M 3M 6M 12M 19. týždeň 20. týždeň -0,01-0,01 GRAF TÝŽDŇA RO LU MK RS IE LT EE PL CZ CY TR HU ES FR UK SE EU MT BG PT EA LV HR SK IT DE ME FI AT SI NL CH NO DK BE GR -0,5% -0,6% -1,1% -2,2% -4,1% 6,5% 5,6% 5,6% 4,8% 4,5% 4,4% 4,2% 4,2% 4,0% 3,9% 3,9% 3,5% 2,8% 2,7% 2,5% 2,5% 2,2% 1,9% 1,6% 1,5% 1,4% 1,3% 1,3% 1,2% 0,2% 0,2% 0,1% 16,9% 16,3% 12,0% 9,5% Maloobchodné tržby 1 (1Q16, YoY) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u Spotreba domácnosti (2014, v PKS, EU = 100) EU=100 Poznámka: 1. tržby v maloobchode bez predaja a údržby áut; očistené o vplyv tradičnej sezóny a kalendárny efekt V aktuálnom Grafe týždňa sme sa pozreli na tržby obchodníkov v Európe. Rast európskej ekonomiky aktuálne ťahá práve silnejúci domáci dopyt, podporovaný rastom spotreby európskych domácnosti. Jasným dôkazom sú aj rastúce tržby v maloobchode naprieč krajinami Európy. Tie sa v prvom štvrťroku tohto roka sa v krajinách EÚ v priemere medziročne (v stálych cenách) zvýšili o 2,8%. V červených číslach sa ocitli len 3 krajiny EÚ problémové Grécko (ktoré stále zápasí s vysokou úrovňou verejného dlhu), Belgicko a Dánsko. Maloobchodné tržby mierne medziročne klesali ešte v dvoch ekonomicky silných krajinách mimo EÚ vo Švajčiarsku a v ropnom Nórsku. Naopak, silný rast maloobchodných tržieb vykazuje väčšia časť regiónu strednej a východnej Európy, obzvlášť krajiny západného Balkánu, či Rumunsko. Z krajín západnej Európy sú to najmä menšie krajiny ako Luxembursko a Írsko. Krajiny s relatívne pomalším rastom tržieb alebo dokonca ich poklesom nájdeme najmä v páse tiahnucom sa stredom Európy zo severu od Nórska a Dánska cez Holandsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko až na juh do Slovinska a Talianska. Podpriemerný rast tržieb však vykazujú aj obchodníci vo Fínsku, Lotyšsku a na Slovensku. Práve Slovensko sa javí v regióne V4 ako výrazná anomália. Kým jeho susedia z regiónu vykazujú dlhodobo medziročné rasty maloobchodných tržieb na úrovniach nad 4%, dynamika ich rastu na Slovensku nedosahuje ani 2%. Takýto vývoj je o to prekvapivejší, že Slovensko sa stále radí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ. Z krajín, ktoré zatiaľ zverejnili údaje za prvý kvartál rástla rýchlejšie len rumunská ekonomika (pre objektivitu treba CH LU NO AT UK DE BE IT FI IE EA DK NL FR CY SE ES PT GR LT MT SI SK PL CZ LV EE HR RO HU ME BG RS MK AL > 1

2 poznamenať, že údaje zatiaľ nezverejnili rastoví lídri z predchádzajúcich štvrťrokov ako Írsko a Švédsko). Rastúca ekonomika sa premieta aj na číslach trhu práce - rastie zamestnanosť aj mzdy. Disponibilné príjmy domácnosti pri mierne zápornej inflácií teda vykazujú relatívne dynamický rast. Takisto deklarovaná spotrebiteľská dôvera sa na Slovensku v posledných mesiacoch pohybuje na pokrízových maximách hlboko nad dlhodobým priemerom. Pri pohľade na štruktúru spotrebiteľskej dôvery sa však zdá, že slovenské domácnosti ostávajú verné svojej konzervatívnej povesti a naďalej kladú do popredia najmä opatrnosť. Aj napriek nízkym úrokovým sadzbám (v dôsledku uvoľňovania menových podmienok zo strany ECB) totiž Slováci vyhodnocujú lepšiu finančnú a ekonomickú situáciu (a ich vyhliadky) skôr ako vhodný čas na zvýšenie úspor ako čas na nákupy. Saldo odpovedí na otázku, či je súčasná ekonomická situácia vhodná pre úspory dosahuje dokonca historické maximá. Naopak, ekonomickú situáciu ako vhodnú na významnejšie nákupy stále posudzuje menej respondentov ako v predkrízovom období , ale aj ako na prelome rokov 2014/2015, pričom saldo odpovedí sa tu zásadnejšie neodchyľuje od dlhodobého priemeru. Vyššie príjmy teda slovenské domácnosti stále posielajú prevažne na svoje účty, čo sa prejavuje na ďalšom náraste miery úspor slovenských domácnosti. Tá sa v minulom roku vyšplhala nad 10% a vyrovnala doterajšie pokrízové maximum z roku Vyššiu mieru úspor pritom slovenské domácnosti vykazovali len v období rokov , t.j. v čase výrazne vyšších úrokových sadzieb a prakticky neexistujúceho trhu s úvermi pre domácnosti. Zdá sa pritom, že slovenské domácnosti tlmia najmä svoju bežnú spotrebu, čo sa prejavuje práve na vágnom raste tržieb v maloobchode. Naopak, známky oživenia predsa len vykazujú predaje áut, tržby hotelov, či tržby z hazardu. Prostredie nízkych úrokov a rastúcej ekonomiky sa prejavuje aj na rastúcich investíciách domácnosti do kúpy nehnuteľností. A práve zvyšujúci sa podiel domácnosti zaťažených hypotékou by mohol byť jedným z vysvetľujúcich faktorov rastúcej opatrnosti, keď zadlžené domácnosti radšej preferujú vytvorenie bezpečného rezervného vankúša pred spotrebou. Slovenská ekonomika v poslednom období relatívne dynamicky rastie, v minulom roku ťažila najmä z vyšších verejných investícií a silnejúceho domáceho dopytu, v tomto roku by verejné investície mohli byť postupne nahradené súkromnými. Aj napriek tomu, slovenské domácnosti ostávajú vo svojej spotrebe opatrné a nedodávajú ekonomike ďalšie palivo, ktoré by viedlo ešte k výraznejšiemu zrýchleniu dynamiky jej rastu. Slovenská ekonomika je preto stále závislá najmä od oživenia externého dopytu u našich najvýznamnejších obchodných partnerov (teda v ostatnej Európe), prílevu zahraničných investícií, či verejných investičných výdavkov. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (18. máj) Nezamestnanosť ( máj) Ceny výrobcov (27. máj) Apríl -0,5% yoy Odhad UniCredit Bank 0,3% mom -0,5% yoy Realita 0,4% mom -0,4% yoy Apríl - 9,6% - Apríl - -5,1% yoy - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA NEZAMESTNANOSŤ Rastúca ekonomika má naďalej pozitívny vplyv na trh práce, nezamestnanosť sa v apríli opäť znížila. Dynamika jej poklesu (po očistení o sezónu) sa však v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi predsa len spomalila. V metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny (disponibilná) sa nezamestnanosť v apríli znížila o -0,25 pb. na 9,64%, veľkú časť jej poklesu je pritom možné pripísať tradičným sezónnym faktorom, keď sa na jar postupne obnovujú sezónne práce v poľnohospodárstve a stavebníctve. Sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa preto znížila len o -0,07 pb. na 9,83% a vykázala tak najpomalší medzimesačný > 2

3 pokles za posledných 14 mesiacov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nezamestnanosť nižšia o 2,00 p.b., t.j. o viac ako 53 tis. nezamestnaných. 0,4 Graf 1: Nezamestnanosť (sezónne očistená) 15 Pokles nezamestnanosti sa spomalil, chýbajú vhodní uchádzači o zamestnanie 0,3 0,2 0,1 0,0-0,1-0,2-0,3-0,4 Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Dôvody spomalenia poklesu nezamestnanosti sú dvojakého charakteru zmiernil sa administratívno-štatistický vplyv, keď sa medzimesačne znížil počet ľudí na aktivačných prácach, čo sa prejavilo aj na výraznejšom spomalení ich medziročného rastu. Aktivačné práce tak už v apríli nezamestnanosť ďalej neznižovali. Podstatnejšie je však, že k spomaleniu poklesu nezamestnanosti prispel aj nižší odlev nezamestnaných z evidencie úradov, najmä nižší počet nezamestnaných, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce. Ich počet bol najnižší od septembra minulého roka. Nižšia absorpcia nezamestnaných trhom práce by mohla signalizovať spomaľovanie ekonomického rastu. Pohľad na voľné pracovné miesta však naznačuje, že dôvod treba pravdepodobne hľadať niekde inde v nepriaznivej štruktúre nezamestnaných s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných bez potrebnej kvalifikácie a pracovných návykov. Počet voľných pracovných miest vykazoval aj v apríli relatívne dynamický nárast, v porovnaní s marcom sa zvýšil o takmer 4,5 tis. už na 40 tis. Medziročne sa počet voľných miest viac ako zdvojnásobil. Voľné pracovné miesta pritom pribúdajú najmä vo výrobe a vyžadujú zvyčajne stredné odborné vzdelanie. Zamestnávatelia nevedia obsadiť najmä pozície pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, ale aj operátorov a montérov, či pozície pracovníkov v poľnohospodárstve. Počet voľných pracovných pozícií sa pritom zvyšuje vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac otvorených pracovných pozícií je v Bratislavskom kraji, dynamicky pribúdajú aj Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Len v 5 okresoch Slovenska sa počet voľných pracovných pozícií medziročne znížil, bohužiaľ ide predovšetkým o okresy na juhu stredného Slovenska s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou - Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Rožňava (okrem nich ešte v Kysuckom Novom Meste a Medzilaborciach). Mapa 1: Voľné miesta na 100 nezamestnaných (apríl 2015) > 5 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Po zohľadnení tradičnej sezóny v apríli už nezamestnanosť rástla v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, v ostatných krajoch ďalej klesala, >50 > 3

4 najvýraznejšie v Košickom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila v 22 zo 79 okresov najvýraznejšie v okresoch Revúca, Stropkov a Medzilaborce. V okrese Nové Mesto nad Váhom sa nezamestnanosť nezmenila a vo zvyšných 56 okresoch nezamestnanosť klesala, najvýraznejšie v okresoch Sobrance, Námestovo a Komárno. Nezamestnanosť vyššiu ako 15% vykázalo v apríli už len 16 zo 79 okresov Slovenska (o 2 menej ako v marci), z nich nad 20% len 4 okresy - Rimavská Sobota (26,4%), Kežmarok (22,1%), Revúca (21,3%), Rožňava (20,1%). Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta okresy Bratislavy (od 4,0% do 4,9%), Galanta (4,0%), Trnava (4,9%), Pezinok (5,1%) a Senec (5,2%), ktorým konkurujú niektoré okresy na Považí Piešťany (4,7%), Púchov (4,8%), Hlohovec (5,3%), Trenčín (5,4%), ale aj okresy Myjava (5,1%) a Skalica (5,2%). Nezamestnanosť pod 10% vykázala v apríli viac ako polovica okresov Slovenska - až 49 zo 79 okresov Slovenska (o 1 viac ako vo marci), pod 7% už nezamestnanosť klesala v 26 okresoch Slovenska. VÝHĽAD Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch. Poklesu nezamestnanosti budú pomáhať aj sezónne práce. Na druhej strane, na prelome mája a júna sa na úradoch práce pravidelne hlásia čerství absolventi vysokých škôl, čo by mohlo pokles nezamestnanosti dočasne zastaviť. Vo väčšine regiónov Slovenska v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu. Nedostatok vhodnej pracovnej sily tak zvyšuje tlaky na rast miezd v ekonomike, či zrýchľuje dovoz pracovnej sily zo zahraničia (hoci počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa pohybuje stále len okolo 1% pracovníkov a ani zďaleka nedosahuje počet Slovákov pracujúcich v zahraničí). (lk) Eurozóna sa v apríli vrátila do miernej deflácie, aj vďaka prudkému poklesu cien dovoleniek v Nemecku HARMONIZOVANÝ INDEX SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN V harmonizovanej metodike Eurostat-u sa ceny na Slovensku v apríli zvýšili o 0,4%, dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila z -0,5% na -0,4%. V priemere v krajinách eurozóny ostali spotrebiteľské ceny v apríli nezmenené, pričom v medziročnom porovnaní sa vrátili k miernemu poklesu o -0,2%. Na jednej strane, rastúce ceny ropy na svetových trhoch sa začali premietať aj do cien pohonných hmôt v Európe tie sa v apríli v porovnaní s marcom nezvýšili len v Bulharsku a na Malte (Malta ako jediná krajina EÚ reguluje ceny pohonných hmôt). Aj napriek tejto korekcii, ceny pohonných hmôt sú naďalej hlavným faktorom, ktorý ťahá medziročnú infláciu v krajinách EÚ smerom nadol dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila len nepatrne z -12,7% na -11,7% a celkovú infláciu eurozóny tak znižovali stále až o 0,5 pb. Ceny ostatných energií na rozdiel od pohonných hmôt v priemere v krajinách eurozóny klesali aj v apríli, výraznejšie zníženie cien v porovnaní s marcom vykázali najmä ceny plynu, ale aj ceny elektriny. Dlhodobo nízke ceny ropy a ostatných komodít na svetových trhoch tak stále znižujú ceny energií, okrem pohonných hmôt výraznejšie k medziročnému poklesu inflácie v eurozóne prispievali aj ceny vykurovacích olejov (ktoré z celkovej inflácie uberali približne dve desatiny) a ceny plynu (približne desatinu). K návratu medziročnej inflácie v eurozóne do mínusu však v apríli prispela aj jadrová inflácia (t.j. inflácia očistená o zmenu cien potravín a energií). Dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 1,0% na 0,8%. Výraznou mierou k tomu prispeli najmä lacnejšie dovolenky. Ich ceny sa v porovnaní s marcom v eurozóne znížili až o -16,2% (a z celkovej medzimesačnej inflácie ubrali až -0,3 pb), v medziročnom porovnaní sa prehupli z marcového rastu o 5,7% do aprílového poklesu o -5,8%. Prudký pokles cien dovoleniek vykázali najmä Nemci, medzimesačne až o -23,6% (nemeckú medzimesačnú infláciu to znížilo až o -0,9 pb), ale aj Španieli (-10,6%), či Rakúšania (-10,2%). Slovensko v apríli zatiaľ zaznamenalo len zanedbateľný pokles cien dovoleniek o -0,3%, nedá sa však vylúčiť, že výrazne nižšie ceny dovoleniek u našich západných susedov by sa mohli prejaviť v nasledujúcich mesiacoch aj na nižších cenovkách u slovenských cestovných agentúr. Okrem nižších cien dovoleniek však stále platí, že výraznejšiemu zotaveniu inflácie v eurozóne (a Európe) cez sekundárne efekty dlhodobo bráni lacná ropa (a nižšie ceny energií). Aj napriek tomu, > 4

5 RO BG CY ES HR LV SI MT PL GR IT SK DK DE EU EA IE LU FR EE FI UK CZ NL PT HU AT LT SE BE jadrová inflácia predsa len ostáva v miernom pluse v drvivej väčšine krajín eurozóny, v apríli klesala len na Cypre (z krajín mimo eurozóne ešte v Bulharsku). 2,0 1,5 Graf 2: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (04/16, medziročne) 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0-2,5-3,0 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu Počet krajín eurozóny s defláciou sa v marci zvýšil z 10 na 12 (do mínusu sa vrátilo Nemecko a Holandsko) - najrýchlejšie ceny klesali opäť na Cypre (až o -2,1%) a v Španielsku (-1,2%). Z 9 krajín EÚ, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, medziročne ceny klesali vo viac ako polovici z nich (v piatich), najvýraznejšie v Rumunsku (až o -2,6%) a Bulharsku (o -2,5%). Naopak ceny rástli najrýchlejšie v Belgicku (1,5%), z krajín EÚ mimo eurozóny vo Švédsku (o 1,0%). VÝHĽAD Naďalej platí, že stále na Slovensku, ale aj vo väčšine krajín EÚ, neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. (lk) > 5

6 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,2 3,2 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,9 2,6 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 0,0 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1-0,2 10,8 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 6,1 5,1 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 5,1 6,1 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,5 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 2,7 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,3 1,4 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,5 1,6 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 0,3 2,3 2,5 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 2,9 3,1 3,4 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,2 3,3 2,0 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,0 1,3 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 10,6 9,4 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,0-1,0 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 52,6 51,3 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1-0,25-0,25 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6 0,0 1,5 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 1,0 2,0 Zahraničie F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,7 1,6 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,8 1,4 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,2 3,0 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 2,2 2,4 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,4 1,4 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,15 1,20 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,18 1,22 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,5 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,1 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 6

7 1,20 USD/EUR 0,85 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 0,80 0,75 1,05 0,70 1,00 0, JPY/EUR 1,20 CHF/EUR 140 1, ,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,0 9,4 8,8 8,6 9,2 8,4 8,2 9,0 29,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 28, , , ,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 70,0 4,1 4,0 60,0 3,9 50,0 > 7

8 Úrokové krivky EURIBOR 0,10 0,00-0,01 MONEY MARKET -0,10-0,14-0,01-0,20-0,26-0,14-0,30-0,35-0,26-0,40-0,35 1M 3M 6M 12M 19. týždeň 20. týždeň Dow Jones Industrial S&P EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX 50 NIKKEI Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg > 8

9 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 9