SLOVENSKÁ ŠTATISTICKÁ A DEMOGRAFICKÁ SPOLOČNOSŤ Miletičova 3, BRATISLAVA 26 POHĽADY NA EKONOMIKU SLOVENSKA 2014

Transcription

1 SLOVENSKÁ ŠTATISTICKÁ A DEMOGRAFICKÁ SPOLOČNOSŤ Miletičova 3, BRATISLAVA 26 POHĽADY NA EKONOMIKU SLOVENSKA 2014 BRATISLAVA 2014

2 SLOVENSKÁ ŠTATISTICKÁ A DEMOGRAFICKÁ SPOLOČNOSŤ Miletičova 3, BRATISLAVA 26 KONFERENCIA POHĽADY NA EKONOMIKU SLOVENSKA 2014 pod záštitou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra BRATISLAVA

3 Slovenská štatistická a demografická spoločnosť ďakuje za pomoc pri organizovaní konferencie Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 organizáciám: Štatistický úrad Slovenskej republiky Ekonomická univerzita v Bratislave Statis, s.r.o. ISBN SLOVENSKÁ ŠTATISTICKÁ A DEMOGRAFICKÁ SPOLOČNOSŤ

4 Pohľady na ekonomiku Slovenska Úvod Konferenciu Pohľady na ekonomiku Slovenska začala organizovať Slovenská štatistická a demografická spoločnosť v roku Konferencia sa stala súčasťou hlavnej náplne činnosti Spoločnosti. V súčasnosti je spoluorganizátorom konferencie Ekonomická univerzita v Bratislave. Tento rok sa koná už 14. ročník konferencie. Predchádzajúce ročníky potvrdili, že konferencia vzbudila záujem u vedeckej verejnosti a vytvorila si tradíciu ako významné vedecké podujatie a svojimi výsledkami poskytuje podstatné informácie prakticky celej našej spoločnosti. Cieľom konferencie v tomto roku je prezentovať výsledky aktuálnych prognóz demografického vývoja a vývoja HDP vybranými prognostickými skupinami. Prezentovať návrhy opatrení na zabezpečenie rastu HDP a vplyvom zmien demografického prostredia Pozvanie na konferenciu prijali predstavitelia významných slovenských pracovísk, ktoré tvoria ekonomické prognózy. Programový a organizačný výbor konferencie je presvedčený, že konferencia bude naďalej vhodnou príležitosťou na podnetnú výmenu odborných názorov. Programový a organizačný výbor konferencie ďakuje podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi za záštitu nad konferenciou, autorom za vedecké príspevky, ktoré sú podstatným príspevkom ku kvalite tohoto podujatia. Zároveň vyslovujeme presvedčenie, že konferencia Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 prinesie zaujímavé podnety a tak prispeje k rozvíjaniu nielen vedeckého poslania Slovenskej a štatistickej a demografickej spoločnosti ale aj ekonomického rozvoja celej Slovenskej republiky. Programový a organizačný výbor konferencie Milí kolegovia, pokračovaním Medzinárodného roku štatistiky 2013 je iniciatíva The World of Statistics.Informácie o tejto iniciatíve nájdete v prvom čísle bulletinu News from the World of Statistics, ktorý nájdete na

5 4 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Expertné hodnotenie stavu a vývoja ekonomiky Slovenska za rok 2013 a oproti roku 2012 a odhad budúceho vývoja HDP Jozef Chajdiak Na hodnotenie ekonomiky boli použité názory expertov (účastníkov konferencie Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014) na stav a vývoj piatich ukazovateľov charakterizujúcich stav a vývoj ekonomiky SR ako celku. Boli použité ukazovatele: X1 hrubý domáci produkt na obyvateľa, X2 inflácia, X3 miera nezamestnanosti, X4 saldo štátneho rozpočtu k HDP, X5 saldo zahraničného obchodu k HDP. Na hodnotenie stavu a vývoja jednotlivých ukazovateľov bola použitá bodová stupnica s hodnotami od 2 (veľmi zle) cez 0 (neutrálny, stredný, priemerný stav alebo vývoj) po +2 (veľmi dobre), s krokom po pol bode. Intenzita počtu bodov sa pridelovala v porovnaní SR so stavom a vývojom v EÚ. Ďalej sa za každého experta určilo celkové hodnotenie stavu a vývoja ekonomiky SR ako priemer z bodov pridelených jednotlivým ukazovateľom (resp. pojmom). Na celkové hodnotenie stavu resp. vývoja ekonomiky SR sme použili medián z hodnotení jednotlivých expertov (prostrednú hodnotu). Tabuľka č. 1: Experné hodnotenie stavu ekonomiky SR Stav x1 x2 x3 x4 x5 priemer OLEXA 1,0 2,0-2,0 1,0 2,0 0,80 Haluška 0,5 2,0-2,0-1,0 2,0 0,30 Chajdiak -1,0 1,0-1,5-0,5 1,5-0,10 Beka 1,0-0,5-1,5-1,0 2,0 0,0 Radvanský 0,5 1,0-1,5-1,5 1,5 0,0 Sivák -0,5 1, ,5-0,2 Vaňo 1,5 1,5 1,5 1,5 2,0 1,6 Spolu 0,5 1,0-1,5-1,0 2,0 0,2 Medián 0,00 STAV ekonomiky SR v roku 2013 hodnotia experti priemernými známkami od -0,2 po +0,8 pri výslednej prostrednej (mediánovej) hodnote z celkových hodnotení expertov -0,5. V riadku Spolu sú pre jednotlivé premenné mediány z expertných hodnotení a v poslednom stĺpci z týchto mediánov vypočítaný priemer rovný 0,25. V minulých ročníkoch bolo výsledné hodnotenie za rok ,2, za rok ,1, za rok ,3, za rok ,2, za rok ,2, za rok ,0, za rok ,3, za rok ,2 a za rok 2013 na +0,5. Časový rad 2005 až 2013: (-1,2; - 1,1; -0,3; -0,2;-0,20; 0; -0.3; -0,2;0,0). Plastickejšie možno expertné hodnotenie stavu ekonomiky vyjadriť graficky.

6 Pohľady na ekonomiku Slovenska Graf č. 1: Expertné hodnotenie stavu ekonomiky SR Tabuľka č. 2: Expertné hodnotenie vývoja ekonomiky SR Vývoj /2012 x1 x2 x3 x4 x5 priemer OLEXA -1,0 2,0-2,0 2,0 2,0 0,60 Haluška 0,5 2,0-1,0-0,5 2,0 0,60 Chajdiak 1,0 1,0 0,0 0,5 0,0 0,50 Beka -0,5 1,0 0,0 1,0 1,5 0,6 Radvanský 0,5 1,0-1,0 1,0 1,5 0,6 Sivák -1,0 1,0-0,5 1,0 1,0 0,3 Vaňo 0,0 2,0 1,0 1,0 2,0 1,2 Spolu 0,0 1,0-0,5 1,0 1,5 0,6 Medián 0,60 Vývoj ekonomiky SR v roku 2013 oproti roku 2012 hodnotia experti priemernými známkami od 0,3 po +1,2. V riadku Spolu sú pre jednotlivé premenné mediány z expertných hodnotení a v poslednom pri výslednej prostrednej (mediánovej) hodnote z celkových hod;notení expertov stĺpci z týchto mediánov vypočítaný priemer rovný 0,60. V hodnotení vývoja roku 2005 oproti 2004 bol výsledok +0,9, v hodnotení vývoja roku 2006 oproti 2005 bol výsledok +0,5, v hodnotení vývoja roku 2007 oproti 2006 bol výsledok +1,9, v hodnotení vývoja roku 2008 oproti 2007 bol výsledok +0,7, v roku 2009 oproti roku 2008 bol výsledok -0,3, v roku 2010 oproti roku 2009 bol výsledok +0,1, v roku 2011 oproti roku 2010 bol výsledok +0,3, v roku 2012 oproti roku 2011 bol výsledok +0,1 t.j. vcelku zmiešaný vývoj s výrazne pozitívnym vývojom v roku 2007 oproti roku 2006 a následným spomaľovaním vývoja v roku 2008 a v roku 2009 a miernym zlepšenímv roku Časový rad 2005 až 2012: (+0,9; +0,5; +1,9; +0,7; -0,3; +0,1; +0,3; +0,1; +0,6). Sme v strede. Grafická prezentácia vývoja je na grafe č.2. Graf č. 2: Expertné hodnotenie vývoja ekonomiky SR

7 6 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Celkove za priebeh konferencií Pohľady na ekonomiku Slovenska 2001 až 2013 môžeme pozorovať prechod z neradostného hodnotenia stavu ekonomiky pri vcelku dobrom vývoji ekonomiky do stredových hodnotení aj stavu aj vývoja. Odhad budúceho vývoja (2014 až 2017) tempa zmeny objemu HDP v stálych cenách V roku 2007 sme dosiahli rast HDP (v stálych cenách 2005) vo výške +10,5 % (vrchol ročného rastu v SR). V roku 2008 sme dosiahli rast HDP (v stálych cenách 2005) vo výške +5,8 %. Za týmto rastom v roku 2009 nasledoval pokles -4,9%, v roku 2010 rast +4,2 %, v roku 2011 rast +3,3%, v roku 2012 rast +2,0% a v roku 2013 rast +0,9. Výsledky modelovania ekonomiky a odhadovania budúceho vývoja na roky 2014 až 2017 jednotlivých pracovísk a prednášateľov sú v tabuľke č. 3 a na grafe č. 3. Autori sú v svojich prognózach vcelku optimistický, predpokladajú vývoj od 1,1% (Chajdiak) po +3,6% (Beka). Na rok 2014 všetci autori predpoladajú spomalujúci rast. Tabuľka č. 3: Expertné hodnotenie tempa rastu (poklesu) HDP na roky 2014 až 2017 Rok OLEXA HALUSKA Chajdiak Beka Radvanský Sivák Vaňo ,9-4,9-4,9-4,9-4,9-4,9-4, ,2 +4,2 +4,2 +4,2 +4,2 +4,2 +4, ,3 +3,3 +3,3 +3,3 +3,3 +3,3 +3, ,0 +2,0 +2,0 +2,0 +2,0 +2,0 +2, ,9 +0,9 +0,9 +0,9 +0,9 +0,9 +0, ,8 2,2 1,1 2,4 2,4 2 +2, ,5 2,7 2,1 3,3 2,9 2,5 +2, ,5 2,6 2,7 3,5 3,4 3 +3, ,0 2,6 2,5 3,6 3 +3,5 Beka NBS Olexa - Infostat Haluška Infostat Chajdiak ÚM STU Beka - NBS

8 Pohľady na ekonomiku Slovenska Radvanský EÚ SAV Sivák - EU Vaňo - Sberbank Graf č. 3: Expertné hodnotenie tempa rastu (poklesu) HDP (2000až 2013 skutočnosť; od 2014 prognózy expertov) Práca bola podporená grantami: - úloha VEGA č. 1/1164/12: Možnosti uplatnenia informačných a komunikačných technológií na zvyšovanie efektívnosti medzinárodnej spolupráce malých a stredných podnikov SR v oblasti inovácií - úloha VEGA č.1/0335/13: Štatistická analýza vybraných ukazovateľov konkurencieschopnosti na súbore podvojne účtujúcich podnikov SR

9 8 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 4. štvrťroku 2013 Hrubý domáci produkt (HDP) sa v 4. štvrťroku 2013 zvýšil reálne o 1,5 %. Bol to o 1,1 p. b. rýchlejší rast ako v 4. štvrťroku V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2013 oproti 3. štvrťroku 2013) po sezónnom očistení vzrástol o 0,4 %. V bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 1,5 % na ,9 mil. Eur. 1) Hospodársky rast počas predchádzajúcich deviatich štvrťrokov ovplyvňoval výlučne medziročný rast zahraničného dopytu. Vo 4. štvrťroku 2013 sa tento trend prerušil a k pozitívnemu vývoju prispel aj domáci dopyt. Z hľadiska vonkajšieho dopytu je potrebné zdôrazniť, že kým dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb sa oproti 4. štvrťroku 2012 zmiernila (o 1,6 p. b. na 6,6 %), tempo rastu dovozu výrobkov a služieb sa naopak zrýchlilo (o 2,9 p. b. na 7,4 %). Zvýšenie domáceho dopytu o 2,2 % v rozhodujúcej miere ovplyvnil investičný dopyt. Po siedmich štvrťrokoch medziročného poklesu tvorba hrubého kapitálu vzrástla o 7,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 4 %. Vyššia bola aj konečná spotreba verejnej správy o 2,5 % a konečná spotreba domácností o 0,4 %. Klesla len konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,3 %. Z produkčného hľadiska vývoj HDP v 4. štvrťroku 2013 súvisel s rastom pridanej hodnoty v informačných a komunikačných činnostiach o 11,7 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 9,4 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 5,4 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach; administratívnych službách o 2,7 %, v umení, zábave a rekreácii; ostatných činnostiach o 2,6 %, vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 1,5 %, v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 1,1 % a v priemysle o 0,8 % (pričom v priemyselnej výrobe vzrástla o 4,9 %). Pridaná hodnota klesla len v stavebníctve o 3,5 % a vo verejnej správe, obrane, povinnom sociálnom zabezpečení; vzdelávaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,1 %. V 4. štvrťroku 2013 sa vytvorila hrubá produkcia v objeme ,3 mil. Eur, v tom medzispotreba ,8 mil. Eur a pridaná hodnota ,5 mil. Eur. Čisté dane z produktov dosiahli 1 679,4 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 vzrástla medzispotreba o 4,1 %, hrubá produkcia o 3,1 % a pridaná hodnota o 1,5 %. Objem čistých daní z produktov sa zvýšil o 2,3 %. Podiel medzispotreby na hrubej produkcii vzrástol o 0,2 p. b. na 63,1 %, podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii klesol o 0,2 p. b. na 36,9 %. Celkovú úroveň pridanej hodnoty ovplyvňoval objemovo najviac priemysel (25,5 %). Obchod, hotely a reštaurácie, doprava sa podieľali 21,1 %, verejná správa, školstvo, zdravotníctvo a ostatné služby 14,9 % a stavebníctvo 10,2 %. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 najviac vzrástol podiel vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 0,7 p. b., najviac poklesol podiel v priemysle ako aj v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove rovnako o 0,6 p. b. 1) podľa metodiky Európskeho systému národných a regionálnych účtov, 1995 (ďalej ESNÚ 95) v znení neskorších úprav podľa nariadení Európskeho spoločenstva; pokiaľ nie je uvedené inak, absolútne hodnoty a štruktúra za HDP a jeho zložky sú v bežných cenách, údaje o medziročnom vývoji sú zo stálych cien vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2005

10 Pohľady na ekonomiku Slovenska V roku 2013 sa vytvoril hrubý domáci produkt v objeme ,1 mil. Eur. V porovnaní s rokom 2012 vzrástol v bežných cenách o 1,5 %. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu HDP zmiernilo o 0,9 p. b. na 0,9 %. V 4. štvrťroku dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu objem mil. Eur, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu 4 229,8 mil. Eur. Zmena stavu zásob vykázala zápornú hodnotu -786,8 mil. Eur. Oproti 4. štvrťroku 2012 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 7,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 4 %. Investičný dopyt (tvorbu hrubého fixného kapitálu) ovplyvnil najmä vyšší objem nakúpených nových fixných aktív o 4 % v hodnote 4 472,4 mil. Eur. Objem nadobudnutého použitého dlhodobého majetku vzrástol o 7,3 % na 220,5 mil. Eur. Z hľadiska jednotlivých sektorov vzrástol objem investícií vo verejnej správe o 11,7 %, v nefinančných korporáciách o 4,3 % a vo finančných korporáciách o 3,7 %. V neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam poklesol objem investícii o 2,1 % a v domácnostiach o 1,7 %. Najväčší objem kapitálových výdavkov smeroval do nefinančných korporácií 63,2 %. Domácnosti investovali 20 %, verejná správa 14,4 %, finančné korporácie 2,1 % a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 0,3 % z celkových kapitálových výdavkov. Najviac peňažných prostriedkov na nadobudnutie hrubého fixného kapitálu 25,6 % sa investovalo v priemyselnej výrobe. Významný bol aj podiel investícií v činnostiach v oblasti nehnuteľností (14,8 %), v dodávke elektriny, plynu a pary (12,9 %) a vo výrobe dopravných prostriedkov (11,4 %). K medziročnému rastu investičného dopytu prispeli vyššie investície do väčšiny druhov aktív. Objem strojových investícií vzrástol o 4 % v dôsledku zvýšenia výdavkov do dopravných prostriedkov o 5,3 % a do ostatných strojov a zariadení o 3,5 %. Viac financií sa vynaložilo aj na zaobstaranie nehmotných fixných aktív o 55 % a kultivovaných aktív o 2,1 %. Hodnota stavebných investícií sa znížila o 0,5 %, v tom investície do budov na bývanie vzrástli o 1,3 % a do ostatných stavieb klesli o 1,1 %. Kapitálové výdavky do strojov dosiahli 2 107,5 mil. Eur, z toho do dopravných prostriedkov 415,2 mil. Eur. Do stavieb sa investovalo 1 779,5 mil. Eur, z toho do budov na bývanie 427,3 mil. Eur. Na získanie nehmotných fixných aktív sa vynaložilo 262,9 mil. Eur a kultivovaných aktív 79,9 mil. Eur. Stav zásob v ekonomike sa k 31. decembru 2013 oproti stavu na začiatku roka 2013 znížil o 549,2 mil. Eur. Zníženie zásob ovplyvnil najmä pokles zásob tovaru o 352,1 mil. Eur, materiálu o 176,9 mil. Eur, nedokončenej výroby aj výrobkov a zvierat zhodne o 10,1 mil. Eur. V roku 2013 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu ,3 mil. Eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu ,4 mil. Eur a zmena stavu zásob -549,2 mil. Eur. Oproti roku 2012 klesla tvorba hrubého kapitálu o 5,1 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 4,3 %. V 4. štvrťroku 2013 sa začalo stavať bytov. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 sa ich počet zvýšil o 12,6 %. Vývoj ovplyvnil najmä rast počtu začatých bytov v súkromnom sektore o 18,3 % na bytov. Celkový počet dokončených

11 10 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 bytov medziročne klesol o 3,3 % na bytov. V súkromnom sektore sa znížil o 1 % a vo verejnom sektore o 26,4 %. Najviac bytov bolo dokončených v Bratislavskom (21,5 %) a Trnavskom kraji (16 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (8,8 %). Počet dokončených bytov medziročne klesol v štyroch krajoch, najviac v Nitrianskom kraji (o 21,2 %). V zostávajúcich krajoch vzrástol, najviac v Banskobystrickom kraji (o 45,9 %). K 31. decembru 2013 bolo rozostavaných bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012 sa ich počet znížil o 2,2 %, pričom v rodinných domoch klesol o 3 % na bytov. V súkromnom sektore sa počet rozostavaných bytov znížil o 1,3 % na bytov. V priebehu roka 2013 sa začala výstavba bytov a dokončilo sa bytov. V porovnaní s rokom 2012 sa zvýšil počet začatých bytov o 12,7 %, počet dokončených bytov klesol o 1 %. Domácnosti použili v 4. štvrťroku na konečnú spotrebu finančné prostriedky v objeme ,8 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 to bolo v bežných cenách o 1,2 % viac. Najvyšší podiel na celkovej konečnej spotrebe domácností mali výdavky za bývanie 24,6 % a za nákupy potravinárskeho tovaru 18,2 %. Zvýšenie spotrebiteľského dopytu ovplyvnil rast výdavkov vo väčšine odborov COICOP. Najrýchlejšie vzrástli výdavky za vzdelanie o 5,1 % a za rozličné tovary a služby o 3,7 %. Klesli len výdavky za nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domu o 0,8 % a za pošty a telekomunikácie o 0,1 %. Konečná spotreba verejnej správy dosiahla v 4. štvrťroku objem 3 822,3 mil. Eur pri medziročnom raste v bežných cenách o 2,8 %. Medzispotreba (tvoria ju spotreba materiálu, energie a služieb) zaznamenala pokles o 0,9 % na 1 074,8 mil. Eur. Kým spotreba materiálu a energie vzrástla o 1,7 %, výdavky na nákup služieb poklesli o 2,8 %. Odmeny zamestnancov (tvoria ich mzdy, platy a sociálne príspevky zamestnávateľov) medziročne vzrástli o 5,5 % a naturálne sociálne dávky o 3,4 %. V celkovej štruktúre konečnej spotreby verejnej správy tvorili odmeny zamestnancov podiel 41,6 %, naturálne sociálne dávky 24,7 % a výdavky na medzispotrebu 28,1 %. Z celkových výdavkov smerovalo na individuálnu spotrebu 46,9 %, zvyšok sa použil na kolektívnu spotrebu. Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky mil. Eur pri medziročnom raste v bežných cenách o 2,8 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 7 378,5 mil. Eur vzrástli o 0,3 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 1,7 % na 1 956,6 mil. Eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 13,3 % a dosiahla 322,2 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 klesol podiel odmien zamestnancov o 0,5 p. b. na 40,1 %. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov vzrástol o 0,7 p. b. na 51 %. Na rovnakej medziročnej úrovni ostal podiel vybraných daní z produkcie a dovozu (10,6 %). Podiel subvencií vzrástol o 0,2 p. b. na 1,8 %. 2) odmeny zamestnancov (rezidentov aj nerezidentov) vyplatené rezidentskými zamestnávateľmi

12 Pohľady na ekonomiku Slovenska Bežné príjmy domácností v 4. štvrťroku medziročne vzrástli o 1,1 % (reálne vzrástli o 0,6 %). Oproti 4. štvrťroku 2012 ich dynamika nominálneho rastu poklesla o 1,6 p. b. Vývoj ovplyvnil rast odmien zamestnancov o 0,7 %, hrubého zmiešaného dôchodku o 0,2 %, sociálnych dávok o 4,2 %, ostatných bežných transferov o 3,8 % a pokles dôchodkov z majetku o 5,4 %. Z celkového objemu mil. Eur najväčšiu časť 46,9 % tvorili odmeny zamestnancov. Hrubý zmiešaný dôchodok sa podieľal 30,6 %, sociálne dávky 16,9 %, ostatné bežné transfery 3,3 % a dôchodky z majetku 2,2 %. Bežné výdavky domácností dosiahli 4 278,7 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 nominálne vzrástli o 0,7 % (reálne vzrástli o 0,2 %). Domácnostiam zostal na ďalšie použitie hrubý disponibilný dôchodok v objeme ,2 mil. Eur. Oproti 4. štvrťroku 2012 vzrástol o 1,2 %. Úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov dosiahli hodnotu 119,1 mil. Eur. Z disponibilného dôchodku použili domácnosti na konečnú spotrebu 84,4 %, zvyšok tvorili hrubé úspory. Miera úspor v 4. štvrťroku dosiahla hodnotu 16,6 %. V roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 vzrástli bežné príjmy domácností o 1,8 % a bežné výdavky domácností o 1,1 %. V 4. štvrťroku 2013 sa zvýšil zisk nefinančných a finančných korporácií medziročne v bežných cenách o 34,3 % na 2 228,8 mil. Eur. Vývoj ovplyvnil rast zisku v nefinančných korporáciách o 6,4 % na 1 795,1 mil. Eur. Finančné korporácie dosiahli zisk v objeme 433,7 mil. Eur (v 4. štvrťroku 2012 bola strata 28 mil. Eur). Kladný hospodársky výsledok vytvorený v peňažných finančných inštitúciách predstavoval 261 mil. Eur, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 113,4 mil. Eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 59,3 mil. Eur. Vývoj ovplyvnila najmä zmena výsledku hospodárenia finančných inštitúcií, ktoré medziročne prešli zo straty do zisku. Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v roku 2013 zisk v hodnote ,6 mil. Eur, v tom nefinančné korporácie 8 537,4 mil. Eur a finančné korporácie 1 874,2 mil. Eur. V porovnaní s rokom 2012 poklesol celkový objem zisku v bežných cenách o 0,4 %, čo súviselo s poklesom zisku v nefinančných korporáciách o 3,6 %. Zisk finančných korporácií medziročne vzrástol o 17,1 %. Podľa charakteru produkcie bol zisk v odvetviach zameraných na poskytovanie trhových služieb vyšší o 12,4 %, v odvetviach zameraných na produkovanie trhových výrobkov bol zisk nižší o 16,5 %. Podiel zisku na hospodárskom výsledku v odvetviach produkujúcich trhové služby vzrástol o 7,2 p. b. K zníženiu zisku nefinančných korporácií v roku 2013 najviac prispela najmä zmena hospodárskeho výsledku v odvetví ťažba a dobývanie, ktoré dosiahlo stratu 245,4 mil. Eur (v roku 2012 bol zisk 154,6 mil. Eur). Odvetvie dodávka elektriny, plynu, pary dosiahlo zisk 1 256,6 mil. Eur (pokles o 16,7 %) a stavebníctvo 480,5 mil. Eur (pokles o 13,7 %). So stratou 6,3 mil. Eur skončilo hospodárenie v poľnohospodárstve.

13 12 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Finančné korporácie hospodárili v roku 2013 so ziskom vo všetkých troch typoch inštitúcií. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách predstavoval mil. Eur, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 387,7 mil. Eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 266,5 mil. Eur. Na medziročné zvýšenie ziskovosti finančných korporácií mal vplyv rast zisku vo finančných inštitúciách. V poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch a u ostatných finančných sprostredkovateľov sa zisk medziročne znížil. Medziročná miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien od začiatku roka 2013 neustále klesala. V decembri dosiahla 0,4 %, čo bola jej najnižšia úroveň od februára V priemere za 4. štvrťrok 2013 dosiahla medziročná miera inflácie hodnotu 0,5 %. Oproti 4. štvrťroku 2012 sa znížila o 3 p. b. Pokles celkovej inflácie ovplyvnil najmä vývoj regulovaných cien, ktorých medziročný rast sa zmiernil o 3,7 p. b. na 0,5 %. Úroveň jadrovej inflácie sa znížila o 2,6 p. b. na 0,5 % a čistej inflácie o 2,2 p. b. na 0,3 %. Priemerná miera inflácie v roku 2013 dosiahla hodnotu 1,4 %, čo bolo o 2,2 p. b. menej ako v roku 2012 a najmenej od roku Zamestnanosť podľa VZPS po dvoch štvrťrokoch medziročného poklesu vo 4. štvrťroku znova vzrástla. Počet pracujúcich 3) sa oproti 4. štvrťroku 2012 zvýšil o 13,4 tis. (o 0,6 %) na 2 327,1 tis. osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 3. štvrťroku 2013 vzrástla o 8 tis. osôb (o 0,3 %) na 2 333,5 tis. osôb. Najpočetnejšiu skupinu tvorili zamestnanci v počte 1 959,7 tis. osôb. Podnikateľov 4) bolo 366,4 tis., z toho počet podnikateľov bez zamestnancov dosiahol 291,1 tis. a podnikateľov so zamestnancami 75,3 tis. osôb. Živnostníkov, ktorých pracovná činnosť mala formu závislej práce zamestnanca, bolo 106,4 tis. Vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnil najmä medziročný rast počtu podnikateľov o 4,6 %. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 2,7 % a počet podnikateľov so zamestnancami o 12,7 %. Počet zamestnancov sa mierne znížil o 0,1 %. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa zvýšil o 9,7 %. Z odvetvového hľadiska najvyššia zamestnanosť bola v priemysle 25,5 %, obchode 12,8 % a v stavebníctve 9,7 % z celkovej zamestnanosti. Priaznivý vývoj najviac ovplyvnil rast počtu pracujúcich v odvetviach služieb o 3,3 % na 1 428,9 tis. osôb, z toho v ubytovacích a stravovacích službách o 17 %, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10,9 %. Situáciu na trhu práce negatívne ovplyvňoval najmä pokračujúci pokles zamestnanosti v stavebníctve a v odvetviach priemyslu. Počet pracujúcich v stavebníctve klesol o 7,6 % a v priemysle spolu o 2,9 %. 3) pracujúci v zmysle VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu, plat alebo iný druh odmeny alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb vykonávajúcich prácu na základe dohôd, sezónnych pracovníkov, osôb na riadnej materskej dovolenke, osôb pracujúcich v zahraničí menej ako 1 rok, osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a osôb na platených aktivačných prácach; respondenti sú zahrnutí do odvetví podľa ekonomickej činnosti miestnej jednotky nie celého podniku 4) spoločníci firiem, živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci, osoby so slobodným povolaním s jediným alebo hlavným zamestnaním

14 Pohľady na ekonomiku Slovenska Miera zamestnanosti osôb vo veku rokov 5) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 vzrástla o 0,4 p. b. na 65 %. Miera zamestnanosti žien sa zvýšila o 1,5 p. b. na 58,3 %, u mužov klesla o 1 p. b. na 71,5 %. Dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich pokračoval počas celého roka Vo 4. štvrťroku dosiahol najvyšší medziročný rast. Na trhu práce pribudlo o 8,2 % viac vysokoškolsky vzdelaných osôb, v tom mužov o 21,2 tis. (o 9,4 %) a žien o 17 tis. (o 7 %). Naopak, najviac klesol počet osôb s učňovským vzdelaním o 8,5 % a s učňovským vzdelaním s maturitou o 10,4 %. Podľa vekového zloženia sa celková zamestnanosť najviac zvýšila vo vekovej skupine rokov o 37,3 tis. (o 4 %). Súčasne v tejto vekovej kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia, u mužov o 21,9 tis. a u žien o 15,4 tis. Najvýraznejšie sa znížil počet pracujúcich vo veku rokov o 15,2 tis. (o 2,4 %). Podiel jednotlivých krajov na celkovej zamestnanosti bol v rozpätí od 11 % (Trnavský kraj) do 13,6 % (zhodne Bratislavský a Prešovský kraj). Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo väčšine krajov, relatívne najviac v Nitrianskom kraji o 2,3 %. Klesol len v Trnavskom a Banskobystrickom kraji zhodne o 2,1 %. Miera zamestnanosti vo vekovej skupine ročných medziročne vzrástla v piatich krajoch. Najvýraznejší rast o 1,5 p. b. bol v Nitrianskom kraji. V priemere za rok 2013 sa oproti roku 2012 celková zamestnanosť relatívne nezmenila (absolútne klesla o 0,3 tis. osôb) a dosiahla 2 329,3 tis. osôb. Počet pracujúcich v zahraničí do 1 roka podľa VZPS sa v 4. štvrťroku medziročne zvýšil o 11,2 tis. (o 9,1 %) na 134,2 tis. osôb. Najvyšší podiel tvorili pracujúci v stavebníctve (33,5 %) a v priemyselných činnostiach (19,7 %). Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Českej republike (30,8 %) a v Rakúsku (30,4 %). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (39 tis.). Banskobystrický kraj vykázal štvrtý najvyšší podiel (12 %), ale v porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 zaznamenal najvyšší medziročný rast (o 5,4 tis. osôb). V 4. štvrťroku 2013 bolo v hospodárstve SR k dispozícii voľných pracovných miest. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 ich počet vzrástol o 6,9 % (absolútne o 917 miest). Ponuka voľných miest sa najviac zvýšila vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení o 410 miest. Výraznejší rast bol aj v administratívnych službách (o 281), odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 241), v dodávke elektriny, plynu a pary (o 228 miest). Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo osem odvetví. Z nich sa znížila ponuka miest najmä vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 185), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 105 miest). Viac ako polovica voľných pracovných miest (57,3 %) bola k dispozícii v Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch sa ich počet pohyboval od 4,4 % (Košický kraj) do 8,6 % (Prešovský kraj). Ponuka voľných miest sa zvýšila vo väčšine krajov. Najvýraznejší rast zaznamenal Prešovský (o 53 %) a Trenčiansky kraj (o 32,9 %). 5) v percentách vyjadrený podiel počtu pracujúcich vo veku rokov z obyvateľstva v rovnakom veku

15 14 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Nezamestnanosť podľa VZPS 6) po dlhodobom medziročnom raste v 4. štvrťroku klesla. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 sa znížila o 1 % na 386,6 tis. osôb. Súčasne klesla aj miera nezamestnanosti o 0,2 p. b. na 14,2 %. U žien sa znížila o 0,9 p. b. na 14,1 %, u mužov vzrástla 0,4 p. b. na 14,4 %. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2013 oproti 3. štvrťroku 2013) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 5 tis. (o 1,3 %) na 382,6 tis. osôb. Najvyšší podiel na trhu práce 68,4 % tvorili dlhodobo nezamestnaní (dlhšie ako 1 rok). V porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 sa ich počet zvýšil o 4,3 % na 264,5 tis. osôb. Problémom boli predovšetkým osoby, ktoré boli nezamestnané viac ako 2 roky. Ich počet vzrástol o 11,6 % pri 74,8 % podiele na celkovej dlhodobej nezamestnanosti. Z hľadiska veku najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných s počtom 120,9 tis. a podielom 31,3 % tvorili osoby vo veku rokov. Najväčší medziročný úbytok nezamestnaných bol vo vekovej kategórii ročných (10,9 %). Počet nezamestnaných relatívne najviac vzrástol vo vekovej skupine 60 a viacročných o 18,4 %. Z hľadiska veku a pohlavia sa najviac o 7,1 tis. znížil počet nezamestnaných žien vo veku rokov. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb bolo zo skupiny ľudí, ktorí buď ešte nepracovali (24,5 %), alebo naposledy pracovali v priemysle (22,2 %). Relatívne najviac klesol počet nezamestnaných naposledy pracujúcich v administratívnych službách o 52,7 %. Najvyšší rast bol vo vzdelávaní o 37,5 %. Počet nezamestnaných osôb medziročne klesol v štyroch krajoch v rozsahu od 12,4 % (Košický kraj) do 1,7 % (Prešovský kraj). Nezamestnanosť vzrástla rovnako v štyroch krajoch v rozpätí od 9,1 % (Trenčiansky kraj) do 13,7 % (Bratislavský kraj). Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali Prešovský (18,5 %) a Banskobystrický kraj (18,1 %). Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti (Banskobystrický 20,5 % a Prešovský 18,4 %). Miera nezamestnanosti sa medziročne znížila v štyroch krajoch, najviac v Košickom kraji (o 2,3 p. b.). V roku 2013 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 2,3 % na 386 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,2 p. b. na 14,2 %. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla v 4. štvrťroku hodnotu 887 Eur. Jej dynamika rastu spomalila oproti 4. štvrťroku 2012 o 1,8 p. b. na 1,4 %. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 0,9 %. Sezónne očistená nominálna mzda oproti 3. štvrťroku 2013 vzrástla o 0,2 %. Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach informačné a komunikačné činnosti (1 769 Eur), finančné a poisťovacie činnosti (1 539 Eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1 525 Eur). V deviatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (554 Eur), ostatných činnostiach (627 Eur) a v stavebníctve (636 Eur). 6) definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 1897/2000

16 Pohľady na ekonomiku Slovenska Oproti 4. štvrťroku 2012 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie rástla v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 9,2 %, vo vzdelávaní o 7,1 % a v dodávke vody o 7 %. Klesla najviac vo finančných a poisťovacích činnostiach o 15,2 %, v ťažbe a dobývaní o 6,9 % a v dodávke elektriny, plynu a pary o 4,3 %. Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní so 4. štvrťrokom 2012 v príspevkových organizáciách o 6,3 % na 854 Eur, v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 5,2 % na 734 Eur a v rozpočtových organizáciách o 3,6 % na 919 Eur. Vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami klesla o 1 % na Eur. Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 110 Eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 717 Eur v Prešovskom kraji do 823 Eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 4. štvrťroku 2012 s výnimkou Žilinského kraja, kde klesla o 0,9 %. V roku 2013 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 824 Eur. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, reálna mzda vzrástla o 1 %. Podľa demografických údajov sa v 4. štvrťroku 2013 v Slovenskej republike narodilo živých detí (o 518 menej ako v 4. štvrťroku 2012) a zomrelo osôb (o 419 viac ako vlani). Živorodenosť sa znížila o 0,4 bodu na 9,9 promile, úmrtnosť vzrástla o 0,3 bodu na 10,2 promile. Prirodzený úbytok obyvateľstva bol 358 osôb. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 848 osôb (prisťahovalo sa a vysťahovalo sa 900 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva Slovenska bol 490 osôb (o osôb nižší ako vlani). K 31. decembru 2013 mala Slovenská republika obyvateľov. Podiel žien na celkovom počte obyvateľstva tvoril 51,3 %. Spracoval: Štatistický úrad SR, Sekcia poskytovania štatistických produktov a služieb

17 16 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Makroekonomický vývoj SR do marca 2014 Jozef Chajdiak Celkovo možno náš makroekonomický vývoj charakterizovať, podobne ako munulý rok, ako nejasný, s otázkou, či je tu už jednoznačný trend rastu alebo len postupné náročné šplhanie sa zo dna alebo stagnovanie na negatívnej národohospodárskej úrovni. Na obr.1 je znázornený vývoj počtu narodených. Zdá sa, že ostatná demografická vlna v roku 2009 dosiahla vrchol v počte narodených (61445) a od roku 2010 (60599 narodených) začína pokles (podľa autorových prognóz sa počet narodených bude znižovať a sú odhady, že aj pod narodených ročne.) V roku 2013 máme živonarodených. Obr.1 Vývoj počtu narodených Obr. 2 Strom života 2013

18 Pohľady na ekonomiku Slovenska Obr. 3 Strom života 1980 Na obr. 2 a 3 je znázornený graf strom života. V ľavej strane ide o počet mužov v jednotlivých ročných vekových skupinách a v pravej strane o počet žien v jednotlivých vekových skupinách. V roku 1980 máme najvyšší počet obyvateľov 0 ročných (mužov a žien) a tento počet postupne a vo vlnách klesá až na nulovú úroveň pri 100 ročných. V roku 2013 sa tento počet mení - počet narodených od 0 ročných postupne klesá na počet zodpovedajúci veku 11 rokov a potom zhruba tridsať rokov rastie pričom prvý krát prekoná počet narodených a v rámci druhej vlny prekonáva aj druhý krát. Záver života je daný poklesom počtu narodených až na nulu, Na obr. 4 a 5 je znázornený rast HDP v stálych cenách V roku 2008dosiahol najväčší objem (50,5 mld. ). Na obr. 5 a 6 je vývoj objemu a podielu dlhu (maastrichtský) ústrednej vlády na HDP v percentách. Po dramatickom vývoji v 1. štvrťroku 2001 sa tento podiel znižoval a od 4. štvrťroku 2008 opäť utešenie rastie. Je otázkou či porovnanie s hranicou 60 %, s priemerom eurozóny, či umiestnenie v rebríčku európskych krajín na lichotivých miestach na jednej strane alebo porovnanie sa s hranicou 0 % (bez dlhu) a následne bez úrokov a poplatkov a bez splátok istiny je naša riadiaca sféra vyrovnaná a či chceme čo najskôr dosiahnuť hranicu 60 % alebo sa budeme orientovať na znižovanie alebo aspoň nezvyšovanie dlhu.

19 18 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Obr.4 Štvrťročný objemu HDP v stálych cenách 2005 Obr.5 Kĺzavý ročný objemu HDP v stálych cenách 2005

20 Pohľady na ekonomiku Slovenska Obr. 6 Podiel dlhu ústrednej vlády (maastrichtský) na HDP (v %) Obr.7 Dlhu ústrednej vlády (maastrichtský) (v mld. Eur)

21 20 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Hospodárenie so štátnym rozpočtom je zobrazené na obr. 8 až obr. 11. Po budovateľských heslách o znížení schodku štátneho rozpočtu až prakticky k nule sme reálne jeho veľkosť výrazne posilnili. Štát Slovenská republika žije na dlh! Z toho vyplýva ďalšie zvyšovanie úrokov a poplatkov a niekedy v budúcnosti splácanie istiny, a následne menej potenciálnych prostriedkov na sociálny alebo rozvojový program. Príjem z dane z pridanej hodnoty, po dlhodobom raste výrazne poklesol v predminulom roku, potom sa vrátil na predchádzajúce maximum a následne opäť poklesol. Je tu náznak rastu DPH, ale zatiaš sme na úrovni doterajšieho maxima. V svetle zadlžovania je zaujímavý pohľad na kĺzavý ročný objem výdavkov na úroky a na poplatky. Zdá sa, že výdavky na úroky a poplatky sa budú zvyšovať. Vývoj zahraničného obchodu je na obr. 12. V konce obdobia máme etapu mierneho zhoršovania salda zahraničného obchodu. Kurz slovenskej koruny voči euru sa k skončil na úrovni 30,126. Ten signalizuje nepriame spevňovanie SKK voči českej korune (obr. 17) a čakáme na moment rovnosti 1 SKK=1 CZK. Obr. 16 ale od roku 2009 naznačuje po poklesovej medzihre do roku 2011 spevňovanie českej koruny a v roku 2013 po faktickej devalvácii opäť zhoršovanie kurzu. Obr. 8 Mesačné a kĺzavé ročné saldo štátneho rozpočtu (v mil. Sk)

22 Pohľady na ekonomiku Slovenska Obr. 9 Kĺzavé ročné príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (v mil. Eur) Obr. 10 Kĺzavý ročný objem dane z pridanej hodnoty (v mld. )

23 22 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Obr. 11 Kĺzavý ročný objem vdavkov štátneho rozpočtu na úroky a poplatky (v mil. Eur) Obr. 12 Mesačné a kĺzavé ročné saldo zahraničného obchodu (v mil. Sk

24 Pohľady na ekonomiku Slovenska Obr. 13 Kurz českej koruny (od JAN2009 prepočet konverzným kurzom) Obr. 14 Celkový počet nezamestnaných Na obr.14 je znázornený vývoj celkového počtu nezamestnaných. Oproti vrcholom v rokoch 2000 až 2002 ich počet postupne klesal a od roku 2008 začal dynamicky rásť na úroveň 400 tisíc nezamestnaných s náznakom stabilizácie až mierneho rastu. Znamená to zhruba osôb zníženia nezamestnanosti ročne v dlhodobom trende, t.j. k dosiahnutiu úrovne k roku 2008 potrebujeme ďalších desať rokov.

25 24 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Obr. 15 KMV - Koeficient makroekonomického vývoja (v %) Na záver na obr. 15 je zobrazený mesačný vývoj koeficienta makroekonomického vývoja. Vrchol sme dosiahli v apríli 2007, ďalšie len lokálne maximum v januári 2008 a od toho momentu sa makrovývoj meraný KMV výrazne zhoršuje až do októbra 2009.Nasleduje otočenie vývoja s náznakom zastavenie v súčasnom období na úrovni makroekonomického poklesu okolo -3 až -4 body.. Záverečnú etapu môžeme modelovať dvojitým W. Zdroj údajov: EIS Slovensko, Statis, Bratislava Kontakt na autora: chajdiak@statis.biz Vypracované v rámci riešenia úlohy VEGA č. 1/0335/13: Štatistická analýza vybraných ukazovateľov konkurencieschopnosti na súbore podvojne účtujúcich podnikov SR

26 Pohľady na ekonomiku Slovenska NEZDANENÝ OBJEM HRUBÉHO DOMÁCEHO PRODUKTU, HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT A DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY V SR (ROK 1996 AŽ 2013) Jozef Chajdiak Tab. 1 Štruktúra HDP, DPH,PH a NEZ v rokoch 1996 až 2013 ROK HDP DPH % PH NEZ NEZ/HDP ,527 1, ,013 12,901 59, ,867 1, ,922 14,123 59, ,172 1, ,974 16,364 62, ,109 1, ,504 17,649 62, ,177 2, ,187 18,647 59, ,881 2, ,617 20,822 61, ,807 2, ,870 22,207 60, ,612 2, ,091 25,740 63, ,161 3, ,370 27,486 60, ,314 4, ,670 27,580 55, ,002 4, ,539 32,199 58, ,45 4, ,626 37,310 60, ,842 4, ,139 42,071 62, ,794 3, ,722 42,226 67, ,897 4, ,270 42,195 64, ,974 4, ,665 43,556 63, ,096 4, ,726 48,063 67, ,934 4, ,587 47,612 65,3 V tab. 1 sú údaje za Slovenskú republiku vykázané oficiálnou štatistikou (HDP). Prameňom HDP je webovská stránka ŠÚ SR. Prameňom DPH je stránka Ministerstva financií V stĺpci % abstrahujeme od nižšej percentuálnej sadzby a príslušný objem PH pre ktorý vypočítame DPH (daň z pridanej hodnoty) je v stĺpci PH. Približný pokus o špecifikovanie objemu NEZ odhadneme rovnicou: NEZ = HDP DPH PH Percentuálny podiel NEZ na HDP je najväčší v stĺpci NEZ/HDP - odhadli sme najväčší objem NEZ 48,063 mil. eur v roku 2012 a najväčší percentuálny podiel 67,6% objemu taktiež v roku 2012.Naopak najmenší objem NEZ bol v roku 1996 (12,901 mil.eur). Podiel NEZ na HDP bol najmenší v roku 2005 (55,9 % ). Vývoj percentuálneho podielu NEZ na HDP môžeme vidieť na obr.1.

27 26 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Obr.1 Vývoj absolútnych ukazovateľov Obr.2 Vývoj podielu nezdaneného HDP

28 Pohľady na ekonomiku Slovenska Makroekonomická výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2013 a odhad jej vývoja v roku 2014 Ján Haluška, Jana Juriová INFOSTAT Bratislava Príspevok obsahuje stručnú analýzu vývoja makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky v roku 2013 (meranej tvorbou reálneho HDP), ktorá je východiskom pre odhad jej výkonnosti v roku Prezentovaný odhad prihliada na vývoj nových objednávok v januári 2014, na výsledky konjunkturálnych a spotrebiteľských prieskumov (KSP) v januári až marci tohto roka a zohľadňuje aj aktuálne prognózy vývoja v relevantnom vonkajšom ekonomickom prostredí, teda v eurozóne, Nemecku a Českej republike, čo sú naši hlavní obchodní partneri 1. Výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2013 Zlepšovanie ekonomickej klímy v priebehu minulého roka, ktoré vyplýva z vývoja indikátora ekonomického sentimentu, nebolo dostatočné na to, aby zvrátilo trend spomaľovania dynamiky rastu slovenskej ekonomiky. Tvorba reálneho HDP sa totiž medziročne zvýšila o 0.9%, čo je prírastok o polovicu menší ako v roku Okrem výkonnosti ekonomiky rástla pomalšie aj úhrnná cenová hladina v hospodárstve (meraná deflátorom HDP). Jej prírastok sa znížil z 1.3% v roku 2012 na 0.5% v roku 2013, čo znamená, že tvorba nominálneho HDP vzrástla o 1.5% a dosiahla mld.. Obidva uvedené javy, teda slabší rast výkonnosti hospodárstva i úhrnnej cenovej hladiny, boli primárne podmienené tým, že tretí rok po sebe pokračoval útlm dynamiky rastu agregátneho dopytu (obr. 1). Aj vlani mal na tom rozhodujúci podiel domáci dopyt, ktorý ako celok opätovne poklesol. Vonkajší dopyt síce stúpol, jeho rast bol však miernejší ako v predchádzajúcich rokoch. V širšom kontexte to súvisí predovšetkým so skutočnosťou, že eurozóna ako celok zostala v minulom roku vplyvom dlhovej krízy v hospodárskej recesii. Navyše, hospodársku recesiu sa nepodarilo vlani prekonať ani v Českej republike a v Nemecku sa ekonomický rast spomalil. Zlepšenie ekonomickej klímy (u nás doma aj v relevantnom zahraničí), ktoré bolo zaznamenané v závere minulého roka, už malo silnejší vplyv a prejavilo sa aj v dynamike rastu agregátneho dopytu. Vo 4. štvrťroku sa jeho útlm nielen zastavil, ale došlo k oživeniu jeho rastu, k čomu prispel tak domáci, ako aj vonkajší dopyt. Domáci dopyt tým, že ako celok po viac ako dvoch rokoch vzrástol, zatiaľ čo vonkajší dopyt zaznamenal zrýchlenie rastu. Oživenie rastu agregátneho dopytu sa pretavilo aj do výkonnosti hospodárstva, o čom svedčí tvorba reálneho HDP, ktorá sa vo 4. štvrťroku 2013 zvýšila o 1.5%. Útlm dynamiky rastu úhrnnej cenovej 1 Ifo indikátor, ktorý hodnotí podnikateľskú klímu v Nemecku, v marci 2014 mierne klesol, čím sa prerušil jeho rastový trend trvajúci od apríla Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie stúplo a je najvyššie od apríla 2012, ale očakávania na nasledujúcich šesť mesiacov boli menej optimistické ako vo februári (najmä vplyvom krízy tzv. emerging economies a situácie na Ukrajine). Vývoj Ifo indikátora naďalej signalizuje, že rast výkonnosti nemeckej ekonomiky sa tohto roku zrýchli. Prognóza Deutsche Bank z februára 2014 udáva, že reálny HDP v Nemecku by mal v tomto roku vzrásť o 1.5%. Pokiaľ ide o eurozónu, z prognózy konzorcia EUREN z februára 2014 vyplýva, že výkonnosť jej ekonomiky by mala po poklese v rokoch 2012 a 2013 tohto roku vzrásť o 1.2%. Na druhej strane, podľa najnovšej verzie prognózy EECF (Eastern Europe Consensus Forecast) z marca 2014, by výkonnosť ekonomiky Českej republiky mala po dvoch rokoch poklesu zaznamenať v tomto roku rast o 2.0%.

29 28 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 hladiny v hospodárstve (meranej deflátorom HDP) napriek tomu pokračoval. Jej rast sa vo 4. štvrťroku na medziročnej báze dokonca zastavil, čo bol dôsledok pokračujúceho poklesu výrobných, vývozných, ale aj dovozných cien, v dôsledku čoho výrazne poľavil aj tlak na rast spotrebiteľských cien. medziročné zmeny, % agregátny dopyt, s.c domáci dopyt, s.c vonkajší dopyt, s.c HDP, s.c obr. 1 Skutočnosť, že rast domáceho dopytu ako celku sa obnovil už vo 4. štvrťroku, je určite prekvapením, pretože k tomu došlo skôr ako sa všeobecne očakávalo. Najviac však prekvapil investičný dopyt, pretože vzrástol o 4.0%, pričom jeho vývoj v štvrťroku tomu vôbec nenasvedčoval, keďže na medziročnej báze vykazoval hlboký pokles. Okrem investičného dopytu prispeli k rastu domáceho dopytu aj ďalšie dve jeho hlavné zložky, teda spotrebiteľský dopyt a dopyt verejného sektora, ktoré stúpli o 0.4%, resp. o 2.5%. Domáci dopyt ako celok bol vo 4. štvrťroku medziročne vyšší o 2.2%, vďaka čomu sa jeho celoročný pokles výrazne zmiernil - zo 4.5% v roku 2012 na 0.9% v roku zahraničný obchod vs čistý vývoz čistý vývoz, s.c. 2005, mld. (PS) vývoz tovarov a služieb, s.c. 2005, % (ĽS) dovoz tovarov a služieb, s.c. 2005, % (ĽS) obr. 2

30 Pohľady na ekonomiku Slovenska Oživenie rastu domáceho dopytu vo 4. štvrťroku 2013 znamená, že model rastu reálneho HDP založený len na zvyšovaní čistého vývozu, ktorý pretrvával viac ako dva roky (od 3. štvrťroka 2011), sa zmenil. Model, ktorý ho vo 4. štvrťroku minulého roka nahradil, je z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rastu reálneho HDP - na rozdiel od predchádzajúceho modelu - omnoho robustnejší, pretože na zvyšovaní výkonnosti hospodárstva sa podieľa domáci dopyt spolu s čistým vývozom. Vo 4. štvrťroku minulého roka uvedený model v praxi "fungoval", lebo zvýšenie výkonnosti hospodárstva bolo výsledkom kombinácie vplyvu domáceho dopytu a čistého vývozu. Obchodná bilancia spolu s bilanciou služieb v stálych cenách dosiahli totiž prebytok mld., ktorý však medziročne stúpol len o 21 mil., čo je prírastok rádovo nižší oproti ich prírastkom počas prvých troch štvrťrokov minulého roka (obr. 2). Súvisí to so skutočnosťou, že prebytok obchodnej bilancie v bežných cenách vo 4. štvrťroku 2013 na medziročnej báze poklesol, zatiaľ čo počas prvých troch štvrťrokov rástol (obr. 3) 2. To znamená, že k zvýšeniu výkonnosti hospodárstva vo 4. štvrťroku 2013 prispel v rozhodujúcej miere nárast domáceho dopytu. zahraničný obchod obchodná bilancia, m il. (PS) vývoz tovarov, b.c.,% (ĽS) dovoz tovarov, b.c., % (ĽS) obr. 3 Odhad výkonnosti hospodárstva v roku 2014 Model rastu, na ktorom bolo založené zvýšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka, by mal byť tohto roku udržateľný. Pokiaľ ide o vonkajší dopyt, očakávaný vývoj v relevantnom vonkajšom ekonomickom prostredí, nárast nových objednávok pre priemysel zo zahraničia, resp. vývozu tovarov v januári 2014, ale aj výsledky KSP za január až marec 2014, nasvedčujú tomu, že oživenie rastu vonkajšieho dopytu, ktoré bolo zaznamenané koncom minulého roka, by malo tohto roku pokračovať. Okrem toho, nárast 2 Obchodná bilancia skončila aj vlani každý štvrťrok s prebytkom. Kým v prvých troch štvrťrokoch jej prebytok na medziročnej báze narastal, vo 4. štvrťroku zaznamenal pokles. Celoročný prebytok obchodnej bilancie však napriek tomu medziročne opäť vzrástol. Podľa predbežných údajov sa oproti roku 2012 zvýšil o mld. a dosiahol mld., resp. 6.1% HDP v b. c., čo v absolútnom i relatívnom vyjadrení predstavuje nové historické maximum.

31 30 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 nových objednávok pre priemysel z tuzemska umožňuje predpokladať, že pokračovať bude tiež rast domáceho dopytu ako celku. Bude však zrejme veľmi krehký, pretože indikátor ekonomického sentimentu sa nachádza stále pomerne hlboko pod dlhodobým priemerom. Navyše, jeho rast sa zastavil, lebo počas prvých troch mesiacov tohto roka viac-menej stagnoval. Pevnejším pilierom očakávaného rastu agregátneho dopytu a tým aj rastu výkonnosti hospodárstva by teda mal byť rastúci vonkajší dopyt. Na základe uvedených predpokladov očakávame, že rast reálneho HDP sa zrýchli a oproti minulému roku vzrastie o 2.2%. Riziko uvedeného odhadu je adekvátne značnej miere neurčitosti ďalšieho vývoja a existuje na obidvoch stranách. Rast domáceho dopytu by mal byť založený hlavne na spotrebiteľskom dopyte, pretože rast zostávajúcich dvoch hlavných komponentov domáceho dopytu, t.j. dopytu verejného sektora a investičného dopytu, bude zrejme veľmi krehký. Dopyt verejného sektora bude totiž nevyhnutne limitovaný pokračujúcou konsolidáciou verejných financií, investičný dopyt bude v rozhodujúcej miere závisieť najmä od zlepšenia dôvery v priemysle a stavebníctve. Kým indikátor dôvery v stavebníctve vzrástol v marci už nad úroveň jeho dlhodobého priemeru, v priemysle indikátor dôvery síce tiež stúpol, ale tým, že sa naďalej nachádza pod dlhodobým priemerom, zostáva pod dlhodobým priemerom aj indikátor ekonomického sentimentu. Rast spotrebiteľského dopytu by mala tohto roku podporiť predovšetkým veľmi nízka inflácia. Celková inflácia klesla v januári na nulu, pričom jej vývoj vo februári vyústil - vplyvom ďalšieho poklesu spotrebiteľských cien - až k deflácii, keďže úhrnná hladina cien na spotrebiteľskom trhu bola medziročne nižšia o 0.1%. Všeobecne sa očakáva, že vplyvom oživenia domáceho dopytu by sa mal rast spotrebiteľských cien v 2. polroku tohto roka zrýchliť. Napriek tomu je však veľmi pravdepodobné, že inflácia tohto roku klesne na nové historické minimum - z 1.4% v roku 2013 na 0.6% v roku 2014 (v priemere). To vytvára predpoklady, aby rast reálnej mzdy na makroúrovni pokračoval aj v tomto roku. Rast kúpnej sily obyvateľstva, vyplývajúci z poklesu inflácie, však bude tlmený stále vysokou nezamestnanosťou, pretože jej miera - v metodike VZPS - by mala tohto roku klesnúť len mierne a dosiahnuť 13.8% (v priemere). Literatúra: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku ŠÚ SR, marec 2014.

32 Pohľady na ekonomiku Slovenska Očakávaný makroekonomický vývoj SR Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku 2013 mierne zrýchlila tempo rastu predovšetkým v dôsledku priaznivého vývoja našich obchodných partnerov. Z hľadiska zdrojov rastu ekonomiky sa k zahraničného dopytu pridal aj domáci investičný dopyt. Súkromná spotreba však naďalej stagnovala. V roku 2014 sa predpokladá pokračovanie týchto tendencií a ekonomika by mala dosiahnuť rast 2,4 % s následným zrýchlením na 3,3 % v roku 2015 a na 3,5 % v roku Situácia na trhu práce by sa mala zlepšovať v súlade s očakávaným zrýchľovaním ekonomickej aktivity. Inflácia by mala v roku 2014 takmer stagnovať. Zrýchlenie rastu cien sa predpokladá až s výraznejším oživením súkromnej spotreby v rokoch 2015 a Aktuálny vývoj ako východisko strednodobej predikcie V poslednom štvrťroku 2013 pokračovalo postupné oživovanie globálnej ekonomiky, naďalej však pretrvával diferencovaný vývoj v jednotlivých zoskupeniach. Kým vo vyspelých krajinách sa upevnil hospodársky rast, rozvíjajúce ekonomiky rástli pomalším tempom v dôsledku slabšieho domáceho dopytu, obmedzeného priestoru na ďalšie podporné domáce politiky a napätia na finančných trhoch. Ekonomika eurozóny zaznamenala vo 4. štvrťroku 2013 rast 0,3 %. Dynamika rastu hrubého domáceho produktu sa tak zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu. Viaceré predstihové indikátory naznačujú pokračovanie mierneho ekonomického rastu aj v 1. štvrťroku Na Slovensku sa zlepšovanie nálad v ekonomike vo 4. štvrťroku 2013 prenieslo aj do reálnych čísel. Ekonomika podporená najmä pokračujúcim oživením v eurozóne vzrástla vo 4. štvrťroku o 0,4 %, čo bolo v súlade s očakávaniami januárovej strednodobej predikcie. Štruktúra rastu však bola priaznivejšia, keď sa k zahraničnému dopytu pridal aj domáci dopyt (predovšetkým investičná aktivita). Export rástol pomerne robustne a opätovne rýchlejšie ako zahraničný dopyt. Dopyt po slovenských výrobkoch a službách pochádzal ako z eurozóny, tak aj zo zvyšku sveta a bol tak vyváženejší. Pozitívnym znakom bol výraznejší príspevok exportov do krajín mimo eurozóny. K tomuto vývoju pravdepodobne prispieval aj podhodnotený reálny efektívny výmenný kurz. Z domácej časti ekonomiky bol hlavným zdrojom rastu investičný dopyt. Po negatívnom vývoji v prvých troch štvrťrokoch 2013 prišlo v poslednom kvartáli k jeho relatívne silnému oživeniu. Obnovili sa však investície v celej ekonomike, avšak najväčšiu časť tvorili investície do veľkých projektov (automobilový priemysel, dostavba Mochoviec, infraštruktúrne projekty). Rast súkromnej spotreby sa stále nenaštartoval. V poslednom štvrťroku 2013 bol zaznamenaný síce mierny rast, ktorý ovplyvnil najmä vyšší dopyt po tovaroch dlhodobej spotreby, avšak za celý rok 2013 klesla súkromná spotreba o 0,1 % a pokračovala tak v štyri roky trvajúcom poklese. Konečná spotreba verejnej správy pokračovala v poslednom štvrťroku 2013 v raste, keď sa výraznejšie zvýšili kompenzácie pri umiernenom vývoji medzispotreby. Za celý rok tak verejná spotreba po dvoch rokoch poklesu vzrástla a prispela kladne k rastu ekonomiky.

33 32 Pohľady na ekonomiku Slovenska 2014 Na trhu práce sa v poslednom štvrťroku 2013 prejavili pozitívne trendy. Zamestnanosť sa zvýšila o 0,3 %, čo bolo mierne rýchlejšie tempo, ako sa očakávalo. Väčšiu časť rastu zamestnanosti tvorilo zvýšenie počtu živnostníkov. Rástol ale aj počet zamestnancov vo všetkých hlavných odvetviach ekonomiky. Pozitívny vývoj sa zachoval v priemysle a stavebníctve, kde rástla zamestnanosť aj počet odpracovaných hodín na zamestnanca, čo súvisí s pretrvávaním konkurencieschopnosti priemyslu. V súlade s tvorbou nových pracovných miest a rastom zamestnanosti sa znížila miera nezamestnanosti. Tá dosiahla 14,1 % v poslednom štvrťroku 2013 a bola mierne nižšia ako očakávania. V oblasti miezd došlo v poslednom štvrťroku 2013 k negatívnemu vývoju v porovnaní s očakávaniami. Nominálne mzdy v súkromnom sektore stagnovali a nepatrný rast bol potiahnutý najmä zvyšovaním miezd vo verejnej správe. Pokles cien sa v poslednom štvrťroku 2013 na medzikvartálnej báze prehĺbil a dosiahol -0,2 %. Bol to druhý štvrťrok v rade, keď inflácia poklesla, v dôsledku čoho sa medziročná dynamika spomalila na 0,5 %. Pokles cien bol mierne vyšší, ako sa čakalo a najväčší vplyv mal prepad cien potravín (predovšetkým nespracovaných). V prvých dvoch mesiacoch tohto roka pokračovala inflácia v poklese a vo februári sa dokonca dostala medziročná dynamika do zápornej hodnoty (-0,1 %). Okrem potravín pôsobili tlmiaco ceny energií, služieb aj priemyselných tovarov bez energií. Makroekonomická predikcia 1 Aktuálna predikcia naďalej pracuje s predpokladom výraznejšieho oživenia ekonomiky eurozóny. Potvrdzujú to zahraničné predstihové indikátory, ktoré sa vyvíjali v prvých dvoch mesiacoch pozitívne a poukazujú na pokračovanie zvyšovania ekonomickej aktivity v tomto roku. Zlepšovanie situácie v eurozóne by malo podporiť výkon slovenskej ekonomiky. Pomerne robustný rast vývozu v prvom mesiaci roka 2014 podporil priaznivý výhľad pre vývoj exportnej výkonnosti v tomto roku. Predpokladá sa rýchlejší rast vývozu ako zahraničného dopytu po našich výrobkoch a službách. Slovensko by malo naďalej získavať trhové podiely a tým konvergovať k vyspelým ekonomikám. K zahraničnému dopytu ako hlavnému zdroju rastu ekonomiky v roku 2014 by mal pridať aj domáci dopyt. V ďalších rokoch sa očakáva vyšší príspevok domáceho dopytu. Ekonomika by mala v roku 2014 zrýchliť tempo rastu na 2,4 % s následnou akceleráciou na 3,3 % v roku 2015 a na 3,5 % v roku Domáci dopyt by mal byť podporený rastom všetkých jeho zložiek. Po výraznom prepade investícií v minulom roku sa čaká obnova investičného dopytu. Ako naznačili údaje za posledný štvrťrok 2013, kedy vzrástli investície vo viacerých odvetviach, predpokladá sa pokračovanie priaznivého vývoja v celom horizonte predikcie. Po konsolidačnom úsilí vlády v minulom období sa očakáva naštartovanie aj verejných investícií, najmä prostredníctvom čerpania EÚ fondov. Súkromná spotreba dlhodobo stagnuje, preto došlo k miernej korekcii jej vývoja k pomalšej obnove. Predpokladá sa len postupná obnova dôvery s pozitívnym dopadom do rastu súkromnej spotreby. Prvý mesiac v tomto roku naznačil pozitívne trendy v spotrebe, avšak jej výraznejšiu akceleráciu predpokladáme až v druhom polroku 2014, kedy by sa malo zrýchliť 1 Horizont predikcie bol predĺžený až do konca roku 2016.

34 Pohľady na ekonomiku Slovenska tempo rastu reálnych príjmov. V horizonte predikcie sa očakáva postupné zrýchľovanie súkromnej spotreby v súlade s rastom príjmov bez dosahu na mieru úspor. Aktuálne dostupné údaje v prvých mesiacoch 2014 naznačujú pomerne rýchly rast výdavkov centrálnej vlády. Tento vývoj bol premietnutý do predikcie na tento rok, keď sa predpokladá nepatrné zrýchlenie rastu verejnej spotreby v porovnaní s minulým rokom. Pre roky 2015 a 2016 sa očakáva mierne spomalenie rastu verejnej spotreby. V štruktúre by sa mali zvyšovať najmä výdavky na mzdy a sociálne transfery. Dovozy by mali začať v tomto roku výraznejšie rásť. Na jednej strane to súvisí s relatívne robustným rastom exportov, ktoré pri zachovaní dovoznej náročnosti budú podporovať aj rast dovozov. Na strane druhej sa predpokladá oživenie domáceho dopytu, čo spôsobí obnovu dovozov investícií a tovarov na spotrebu. V ďalších rokoch sa očakáva mierne spomalenie dynamiky dovozov, keďže aj rast exportnej výkonnosti by sa mal spomaliť. Graf 1 Vývoj HDP 2 (medziročný rast v %, príspevky v percentuálnych bodoch) Zdroj: ŠÚ SR, NBS. Zlepšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky sa už začalo premietať aj do situácie na trhu práce. Po pozitívnom vývoji koncom minulého roka sa očakáva pokračovanie tohto trendu aj v roku Zlepšili sa očakávania firiem o budúcej potrebe zamestnancov, čo sa premietne do nárastu zamestnanosti. Najvýraznejší dopad sa čaká v prvej polovici tohto roka. V ďalšom období sa rast zamestnanosti v súlade so zvyšujúcou sa ekonomickou aktivitou ustáli. Miera nezamestnanosti by mala v priebehu prognózovaného obdobia klesať, ku koncu horizontu predikcie by mala dosiahnuť 11,7 %, čo by malo byť blízko úrovne NAIRU (miery nezamestnanosti, ktorá nevytvára dopytové inflačné tlaky). Rast produktivity práce by sa mal 2 Štruktúra rastu HDP je vypočítaná ako príspevky rastu jednotlivých komponentov HDP po odrátaní ich dovoznej náročnosti. V našom prípade sa vychádzalo z konštantnej dovoznej náročnosti jednotlivých zložiek HDP (konečná spotreba domácností 30 %, vládna spotreba 7 %, investície 50 % a export 60 %). Zvyšok dovozu bol zaradený do zmeny stavu zásob a štatistickej diskrepancie.