GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 33/2016

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 33/2016 > Graf týždňa: Približne štvrtina absolvent v Európe aj na Slovensku ostáva bez zamestnania > Slovensko v júli s najvýraznejším medziročným poklesom cien v eurozóne > Nezamestnanosť v júli druhý mesiac po sebe stagnovala 1,14 1,13 1,12 1,11 1, ,875 0,870 0,865 0,860 0,855 27,10 27,05 27,00 26,95 0,00-0,10-0,20-0,40-0,50 1,116 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,118 USD/EUR 1,130 1,128 1, ,77 112,97 112,74 113,53 113, ,861 0,867 JPY/EUR 0,871 0,866 0, ,02 GBP/EUR 27,02 27,02 27,02 27, ,37-0,37 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR -0,19-0,19-0,05-0,05 1M 3M 6M 12M 32. týždeň 33. týždeň GRAF TÝŽDŇA MT IS DE NO NL AT CH UK SE CZ DK LT LU EE HU BE LV PL EU IE FI SK EA BG FR PT SI CY RO ES HR TR IT MK Zamestnanosť čerstvých absolventov 95,2 92,0 91,5 91,0 88,7 88,6 87,2 87,0 86,6 82,7 82,6 82,1 81,6 80,7 80,3 80,2 79,5 77,4 77,2 77,0 76,1 75,5 75,4 74,6 73,1 73,0 72,2 Predčasné ukončenie (2015, % absolventov) 1 štúdia (2015, % 18-24) 2 68,5 68, ,2 62, ,9 48,9 70 GR 48,5 45, Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u Poznámka: 1. absolventi vo veku rokov, ktorí ukončili štúdium pred menej ako 3 rokmi 2. podiel na celej populácií vo veku rokov, nezohľadňuje rozdielny podiel študujúcich v danej vekovej kategórií v jednotlivých krajinách. Slovenskej ekonomike sa v poslednom období relatívne darí. Pozitívny vplyv dynamického ekonomického rastu pociťuje aj trh práce. Zamestnanosť v domácej ekonomike rastie, nezamestnanosť sa pomaly blíži k svojim porevolučným minimám. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa zamerali na zamestnanosť absolventov a jej porovnanie s ostatnými európskymi krajinami. Skoré vytvorenie pracovných návykov u absolventov, t.j. ich skoré začlenenie do trhu práce, znižuje pravdepodobnosť, že títo absolventi sa stanú dlhodobo nezamestnanými, t.j. ich atraktivita pre zamestnávateľov bude postupne klesať a bez dodatočných nákladov na ich preškolenie budú na trhu práce prakticky nepoužiteľní. Slovenský trh práce už niekoľko desaťročí trpí štrukturálnym problémom na trhu práce s vysoko nadpriemerným podielom dlhodobo nezamestnaných. Jedným z dôvodov by mohla byť aj relatívne nízka úspešnosť zamestnávania absolventov, ktorí si tak hneď v úvode svojej profesnej kariéry nevybudujú nevyhnutné pracovné návyky. A skutočne miera zamestnanosti absolventov sa na Slovensku dlhodobo pohybovala pod priemerom EÚ, pričom Slovensko sa v rokoch radilo medzi 10 najhorších krajín EÚ v úspešnosti zamestnania absolventov. Zdá sa pritom, že problém so zamestnateľnosťou absolventov sa na Slovenskú zvýrazňuje najmä v rokoch slabšieho ekonomického rastu. Kým v rokoch sa Slovensko spolu s Poľskom a Gréckom radilo medzi TOP3 najhoršie krajiny EÚ, následný silný ekonomicky rast zlepšil aj šance absolventov zamestnať sa a výraznejšie priblížil Slovensko k priemeru EÚ. Následná kríza opäť výrazne zhoršila zamestnanteľnosť CZ EU SK HR SI CH PL CY LT CZ SK IE SE AT DK GR NL FI LU FR LV DE BE NO UK EU EE MK HU BG PT IT IS RO MT ES TR 2,8 5,0 5,1 5,3 5,3 5,5 6,2 6,9 6,9 7,0 7,3 7,8 7,9 8,2 9,2 9,3 9,3 9,9 10,1 10,1 10,2 10,8 11,0 11,2 11,4 11,6 13,4 13,7 14,7 18,8 19,1 19,8 20,0 Bez záujmu pracovať Chce pracovať Zamestnaný Cieľ ,4 > 1

2 slovenských absolventov, miera ich zamestnanosti klesala výraznejšie ako v priemere v EÚ a Slovensko sa v roku 2010 opäť ocitlo medzi piatimi krajinami EÚ s najhoršou pozíciou v tomto ukazovateli. Situácia v posledných rokoch sa vďaka opätovnému naštartovaniu ekonomického rastu znova zlepšuje, miera zamestnanosti absolventov sa opätovne blíži priemeru EÚ, v minulom roku pritom Slovensko po prvýkrát za posledných 10 rokov už dokonca nepatrilo medzi 10 najhorších krajín (avšak aj vďaka problémom mnohých krajín na periférií eurozóny, za najúspešnejšími rokmi miera zamestnanosti absolventov na Slovensku stále mierne zaostáva). V minulom roku sa v priemere v krajinách EÚ podarilo zamestnať 77% absolventov. Miera zamestnanosti na Slovensku bola len mierne nižšia na úrovni 75%. Naopak, Česká republika sa dlhodobo radí medzi lídrov v úspešnosti skorého uplatnenia absolventov a potvrdzovali to aj údaje za minulý rok, kedy s mierou zamestnanosti absolventov na úrovni 83% bola najlepšou krajinou regiónu strednej a východnej Európy a siedmou najlepšou krajinou EÚ. Lídrom rebríčka miery zamestnanosti absolventov v EÚ bola v minulom roku Malta s úspešnosťou až 96%. Relatívne úspešní v zamestnávaní absolventov však boli aj Nemci (91,5%), Holanďania a Rakúšania (takmer 89%). Na opačnom konci rebríčka nájdeme najmä krajiny juhu Európy, ktoré stále zápasia s dôsledkami ekonomickej krízy minulých rokov, menej ako polovicu absolventov sa podarilo zamestnať v Grécku (45%), či Taliansku (49%). Problémy však vykazuje aj Chorvátsko (62%), Španielsko (66%), či Cyprus (69%) a pri relatívne silnom ekonomickom raste trocha prekvapivo aj Rumunsko (68%). Neprekvapí, že šance zamestnať sa absolventom rastú s dosiahnutým vzdelaním. Miera zamestnanosti vysokoškolských absolventov v priemere v EÚ dosahovala takmer 80%. Pri stredoškolákoch majú vyššiu šancu uplatniť sa na trhu prácu absolventi s odborným stredoškolským vzdelaním (73%), naopak ohrozenejšou skupinou sú stredoškoláci so všeobecným vzdelaním, ktorých miera zamestnanosti dosahuje len niečo viac ako 60%. Rozloženie šancí na zamestnania podľa dosiahnutého vzdelania je u Slovákov pritom veľmi podobné ako v priemere v EÚ. Z pohľadu uplatnenia na trhu práce sú však absolútne najviac ohrozenou skupinou mladých ľudí tí, ktorí predčasne ukončia svoje vzdelávanie. Z tejto skupiny mladých ľudí si v roku 2015 našlo prácu v priemere v EÚ len 42%, na Slovensku dokonca len 23%, v Českej republike 35%. Najčastejšie vzdelávanie ukončujú mladí ľudia v Španielsku, na Malte a v Rumunsku, kde školu nedokončí až 20% mladých ľudí vo veku V prípade Rumunska, ale aj Bulharsku pritom významnú časť tvoria mladí ľudia, ktorí ani nejavia záujem o štúdium ani o prácu, čo problém ešte viac zvýrazňuje (až 5-6% mladých ľudí vo veku rokov v oboch krajinách predčasne ukončí štúdium a nehľadá si ani prácu). V priemere v EÚ štúdium predčasne ukončuje približne 11% mladých ľudí. Slovensko s podielom 7% a Česká republika s podielom 6% sa radia medzi krajiny s relatívne menším podielom predčasného ukončenia vzdelávania, v posledných rokoch však v oboch krajinách pozorujeme pozvoľne rastúci podiel predčasného ukončenia štúdia (v roku 2010 v oboch krajinách dosahoval necelých 5%). Keďže sa jedna z pohľadu trhu práce o najohrozenejšiu skupinu mladých ľudí a navyše úspešné dovŕšenie vzdelania výrazne zvyšuje šance na zamestnanie, cieľom krajín EÚ je znižovať podiel predčasného ukončenia vzdelávania. Do roku 2020 by malo v priemere v krajinách EÚ predčasne ukončiť štúdium maximálne 10% populácie vo veku rokov, na Slovensku a v Česku je cieľ (aj vzhľadom na súčasnú úroveň) prísnejší na úrovni 6% pre Slovensko a 5,5% pre republiku. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (18. august) Nezamestnanosť ( august) Ceny výrobcov (26. august) Júl - Odhad UniCredit Bank -0,4% mom -0,8% yoy Realita -0,4% mom -0,9% yoy Júl - 9,37% 9,44% Júl - -4,5% yoy - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank > 2

3 BG HR SK ES NL PL CY LU HU RO IT SI LT DK IE LV EA EU GR DE FR CZ FI AT UK PT EE MT SE BE EKONOMIKA Slovensko v júli s najvýraznejším medziročným poklesom cien v eurozóne HARMONIZOVANÝ INDEX SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN V harmonizovanej metodike Eurostatu sa ceny na Slovensku v júli znížili o -0,4%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -0,7% na nové historické minimum -0,9%. Ceny v eurozóne rovnako medzimesačne klesali o -0,4%, avšak najmä pod vplyvom tradičných sezónnych faktorov a v medziročnom porovnaní sa inflácia v eurozóne v priemere nepatrne zrýchlila z 0,1% na 0,2%. Slovensko sa zároveň v júli stalo krajinou eurozóny s najrýchlejším medziročným poklesom cien, z krajín EÚ mimo eurozóny ceny klesali rýchlejšie v Bulharsku a Chorvátsku (zhodne o -1,1%). Dôvodom prehĺbenia deflácie na Slovensku (a rozdielneho vývoja v porovnaní s ostatkom eurozóny) bolo najmä vopred ohlásené zníženie regulovaných cien plynu. Posledné roky sme si zvykli, že ak došlo k úprave cien plynu, bolo to v januári alebo na jeseň. Keďže minulý rok pristúpil regulačný úrad k zníženiu cien v septembri, výrazný medziročný pokles cien plynu sa na jeseň čiastočne zmierni, keď vyprchá efekt minuloročného zníženia. V júli však na Slovensku prekvapil aj výrazný pokles cien pohonných hmôt s medzimesačným poklesom o -3,2% vykázalo Slovensko po Dánsku druhý najvýraznejší pokles ich cien, v priemere v eurozóne pritom ceny pohonných hmôt medzimesačne klesali len o -1,8%. Infláciu prakticky v celej Európe stále tlmia najmä nízke ceny energií. Ceny pohonných hmôt v júli medziročnú infláciu eurozóny znižovali o 0,46 pb, ďalšie tri desatiny v úhrne pridali nižšie ceny plynu a vykurovacích olejov. Nízke ceny energií cez sekundárne vplyvy pritom brzdia aj zotavovanie dopytovej inflácie. Jadrová inflácia (t.j. inflácia očistená o ceny potravín a energií) v eurozóne tak aj napriek zotavujúcej sa spotrebe ostáva v posledných mesiacoch relatívne stabilná tesne pod 1% - v júli sa dynamika jej medziročného rastu nezmenila a ostala na úrovni 0,9%, pričom za posledných 34 mesiacov nevybočila z relatívne úzkeho pásma 0,7-1,1%. Jadrová inflácia ostáva v posledných mesiacoch relatívne stabilná aj na Slovensku, v júli sa len nepatrne spomalila z 0,9% na 0,8%, pričom počas celého tohto roka nevybočila z pásma 0,8%-1,0%. Jedinou krajinou eurozóny so zápornou jadrovou infláciou ostáva Cyprus (v júli tu jadrové ceny klesali o -1,3%). s krajín EÚ mimo eurozóny jadrové ceny klesajú v Bulharsku (-0,8%) a Chorvátsku (-0,4%). 3,0 Graf 1: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (07/16, medziročne) 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu Počet krajín eurozóny s defláciou sa v júli nezmenil a ostal na čísle 7 (ceny už síce medziročne neklesali v Lotyšsku, ale do mierneho mínusu sa opäť vrátili v Slovinsku). Výraznejšie sa spomalil medziročný pokles cien na Cypre (z -2,0% na -0,4%), a tak sa na čelo rebríčka krajín eurozóny s najväčšou defláciou prepracovalo Slovensko (- 0,9%) a Španielsko (-0,7%). Naopak ceny v eurozóne rástli najrýchlejšie v Belgicku (2,0% - kde sa ako v jedinej krajine eurozóny dostali do blízkosti inflačného cieľa ECB -tesne pod 2%) a na Malte (0,9%), z krajín EÚ mimo eurozóny vo Švédsku (o 1,1%). VÝHĽAD Naďalej platí, že v ekonomike neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny druhej polovice tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt > 3

4 a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. Inflácia na Slovensku by sa preto mohla vrátiť do kladných hodnôt najskôr v úplnom závere tohto roka (po takmer troch rokoch), keď postupne predsa len začne odznievať efekt nízkej ceny ropy. (lk) Nezamestnanosť v júli stagnovala, trh práce javí prvé známky spomalenia NEZAMESTNANOSŤ Nezamestnanosť sa v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny (disponibilná) druhý mesiac v rade takmer nezmenila, keď sa v júli len zanedbateľne znížila z 9,45% na 9,44%. Podobne ako v júni, zastavenie poklesu nezamestnanosti okrem iného výraznou miernou ovplyvnili administratívne faktory - konkrétne nižší počet uchádzačov o prácu, ktorí sa zúčastňovali na obecných a dobrovoľníckych prácach. Ich počet sa nepretržite znižuje už od marca, v posledných dvoch mesiacoch sa však dynamika poklesu zintenzívnila v júli počet nezamestnaných na obecných a dobrovoľníckych prácach klesol o ďalších 8% (1,4 tis.) a po prvýkrát v priebehu tohto roka bol už nižší ako v rovnakom období minulého roka (o 3%, resp. 459 ľudí). V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nižší počet nezamestnaných na aktivačných prácach zvýšil disponibilnú nezamestnanosť o 0,05 pb. K spomaleniu poklesu nezamestnanosti však prispel aj samotný trh práce, keď júl nenadviazal na sľubné júnové oživenie - počet nezamestnaných, ktorí si našli novú práce mierne poklesol (po zohľadnení sezóny) a vrátil sa naspäť na relatívne slabšie úrovne z apríla a mája oproti silnému prelomu roka si v júli po zohľadnení tradičnej sezóny našlo prácu o nezamestnaných menej. Sezónne očistená nezamestnanosť aj napriek tomu stále klesala, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa však jej medzimesačný pokles spomalil približne na polovicu znížila sa o -0,07 pb. na 9,48% (prepočet UniCredit Bank). Mierne sa spomalil aj medziročný pokles nezamestnanosti, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však bola nezamestnanosť stále nižšia o -2,02 pb. (t.j. 53 tis. nezamestnaných). 0,4 0,3 0,2 0,1 0,0-0,1-0,2-0,3-0,4 Graf 2: Nezamestnanosť (sezónne očistená) Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Druhý mesiac v rade sa znižoval aj počet otvorených voľných pracovných pozícií ich počet sa vrátil pod hranicu 40 tis., keď klesol o 3,6 tis. voľných miest na 38,3 tis. V porovnaní s júlom minulého roka však bolo na úradoch práce stále nahlásených o 11 neobsadených pracovných miest viac. Silný prílev nových nahlásených voľných pritom pozícií pokračuje, dlhodobo sa ich však nedarí obsadzovať a tak v posledných mesiacoch začíname pozorovať nový fenomén, keď časť voľných pozícií z evidencie mizne bez obsadenia nezamestnanými (v júli bolo takých viac ako 16 tis.). Dôvodom by mohlo byť prehodnotenie expanzívnych plánov niektorých firiem, napríklad z titulu rastúcej neistoty po výsledkoch britského referenda, ale aj z dôvodu problémov so štruktúrou nezamestnaných, ktorá mnohým firmám neposkytuje vhodných kandidátov na obsadenie pozície a tie sú následne nútene prehodnocovať svoje pôvodné plány. Naďalej chýbajú najmä zamestnanci do výroby (operátori a montéri strojov a zariadení a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci), znižujú sa však požiadavky na ich vzdelanie. Posledné mesiace ubudlo najmä z voľných pozícií vyžadujúcich stredné odborné a úplne stredné odborné vzdelanie. Naopak, počet voľných pozícií pre ľudí bez kvalifikácie ďalej rastie, nestretá sa však pravdepodobne a adekvátnym záujmom na strane nezamestnaných. Najviac nezamestnaných pripadalo v júli na jedno voľné pracovné miesto nahlásené na úrade práce v okresoch Žarnovica (97), > 4

5 Veľký Krtíš (88) a Rimavská Sobota (87), najmenej v okresoch Hlohovec (1,0), Ilava (1,4), Malacky a Piešťany (zhodne 1,6). Po zohľadnení tradičnej sezóny v júli nezamestnanosť klesala vo všetkých krajoch s výnimkou Košického kraja, najrýchlejšie v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila v 23 zo 79 okresov najvýraznejšie v okresoch na východe Slovenska (Medzilaborce, Sobrance a Svidník). V 2 okresoch sa nezamestnanosť v júli nezmenila a v ostatných (54) klesala, najvýraznejšie v okresoch Veľký Krtíš, Gelnica a Zlaté Moravce. 7 okresov Slovenska (Levice, Šaľa, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Gelnica) vykázalo v júli najnižšiu (po zohľadnení sezóny) nezamestnanosť minimálne od roku Nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme stále v 16 zo 79 (o 1 menej ako v júni) okresov Slovenska, z nich nad 20% v 4 okresoch (o 1 viac ako v júni) - Rimavská Sobota (25,4%), Revúca (21,7%), Kežmarok (21,1%) a znova aj v okrese v Revúca (20,5%). Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okrese Galanta (len 3,8%), ktorému konkuruje okres Piešťany (4,2%). Relatívne nízku nezamestnanosť vykazujú aj bratislavské okresy (4,4-5,4%), či niektoré ďalšie okresy v blízkosti Bratislavy na Považí a Záhorí Trnava (4,6%), Hlohovec (4,7%), Pezinok (5,0%), Púchov, Senec (zhodne 5,1%), Skalica (5,2%), Trenčín (5,3%) a Malacky (5,4%), ale aj okresy Myjava (5,2%) a Martin (5,3%). Nezamestnanosť pod 10% zaznamenali v júli takmer dve tretiny okresov Slovenska až 50 zo 79 (rovnako ako v júni) okresov Slovenska, pod 7% nezamestnanosť klesala v 27 (rovnako ako v júni) okresoch Slovenska. VÝHĽAD Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch. Na druhej strane, rastúca neistota v Európe po výsledku britského referenda o vystúpení z EÚ, by sa mohla premietnuť aj na vyššej opatrnosti slovenských zamestnávateľov ohľadom náboru nových zamestnancov a mierne tak spomaliť pokles nezamestnanosti v závere tohto roka. Stále však platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu. Nedostatok vhodnej pracovnej sily tak zvyšuje tlaky na rast miezd v ekonomike, či zrýchľuje dovoz pracovnej sily zo zahraničia (hoci počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa pohybuje stále len okolo 1-1,5% pracovníkov a ani zďaleka nedosahuje počet Slovákov pracujúcich v zahraničí). (lk) > 5

6 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,1 2,4 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,3 2,1 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 3,0 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1-0,1 5,6 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 2,7 2,0 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 1,2 2,8 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,7 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 1,5 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,3 1,1 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,3 1,4 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 1,2 2,3 1,5 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 3,0 3,0 2,7 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,3 3,4 1,6 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,8 1,0 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 9,9 9,0 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,3-2,7 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 53,1 54,0 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6-1,0-0,3 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 0,6 1,3 Zahraničie F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,6 1,0 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,7 0,9 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,3 2,1 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 1,9 2,0 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,2 1,2 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,11 1,14 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,12 1,15 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,8 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,3 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 6

7 1,20 USD/EUR 0,90 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 1,05 0,85 0,80 0,75 0,70 1,00 0, JPY/EUR 1,20 CHF/EUR , ,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 9,0 28,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR , , ,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 4,1 70,0 4,0 60,0 > 7

8 0,00 Úrokové krivky EURIBOR -0,05 MONEY MARKET -0,10-0,20-0,40-0,37-0,37-0,19-0,19-0,05-0,50 1M 3M 6M 12M 32. týždeň 33. týždeň Dow Jones Industrial S&P 500 EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX Zdroj: Bloomberg NIKKEI Zdroj: Bloomberg > 8

9 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 9