GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 01/2016. Predikcie rastu HDP Slovenska v roku 2016 od vybraných inštitúcií

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 01/2016 > Graf týždňa: Slovenská ekonomika by si mala aj v tomto roku udržať rast okolo 3% > Nezamestnanosť v novembri ďalej dynamicky klesala > Hotovostný deficit štátneho rozpočtu v roku 2015 výrazne pod plánom pomohol lepší výber daní, eurofondy aj nižší transfer do sociálnej poisťovne > Spotreba domácnosti ďalej rastie, na tržbách to cítia aj obchodníci > Zahraničný obchod v novembri opäť s výrazným prebytkom 1,10 1,09 1,08 1,07 1,090 TÝŽDEŇ NA TRHOCH USD/EUR 1,075 1,074 1,087 1,086 GRAF TÝŽDŇA 4,0% 3,5% 3,0% 2,9% Predikcie rastu HDP Slovenska v roku 2016 od vybraných inštitúcií 3,0% 3,1% 3,1% 3,3% 3,4% 3,4% 3,6% 1, ,5% JPY/EUR 2,0% ,78 1,5% ,750 0,745 0,740 0,735 0,730 0,725 27,10 27,05 27,00 26,95 0,15 0,05-0,05-0,15-0,25 128,51 127,88 127,74 127, GBP/EUR 0,745 0,745 0,738 0,734 0, CZK/EUR 27,02 27,02 27,03 27,03 27, Úrokové krivky EURIBOR 0,06-0,04 0,06-0,13-0,04-0,20-0,14-0,21 1M 3M 6M 12M 53. týždeň 1. týždeň 1,0% 0,5% 0,0% EK UniCredit NBS MinFin Svetová Banka Priemer SK bánk OECD MMF Zdroj: UniCredit Bank na zákalde údajov MF SR, NBS, Svetová Banka, OECD, MMF Poznámka: EK - Autumn 2015 European Economic Forecast z november 2015; NBS - Strednodobá predikcia P4Q-2015 z decembra 2015; MinFin Makroekonomická prognóza zo septembra 2015; Svetová banka - Global Economic Prospects z januára 2016; OECD Economic Outlook z novembra 2015; MMF - World Economic Outlook z októbra 2015; Priemer slovenských bánk na základe prieskumu NBS z decembra 2015 (4 zúčastnené banky); UniCredit aktuálna predikcia Rok 2015 priniesol na Slovensko zrýchlenie ekonomického rastu - podľa nášho odhadu vychádzajúceho z údajov za prvé tri štvrťroky z 2,5% na 3,4%. Ekonomický rast bol ťahaný najmä domácim dopytom a pozitívne sa prejavil aj na trhu práce, ktorý vykázal relatívne dynamicky rast zamestnanosti aj reálnych miezd. Slovensko podobne ako väčšina ekonomík eurozóny ťažilo najmä z lacných energií (ropy) a uvoľnenej menovej politiky ECB (a slabšieho eura). Krajiny strednej Európy (vrátane Slovenska) dostali navyše ďalší rastový impulz v podobe dynamického rastu verejných investícií v dôsledku dočerpávania eurofondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. A čo čaká slovenskú ekonomiku v tomto roku? Odhady rastu HDP Slovenska od ekonomických analytikov rôznych domácich aj medzinárodných inštitúcií sa pohybujú v rozmedzí od 2,9% (Európska komisia) po 3,6% (MMF). Náš odhad (3,0%) je skôr na konzervatívnejšej strane spektra odhadov, pričom mierny pesimizmus vychádza najmä z očakávaného poklesu verejných investícií (ukončenie eurofondami stimulovaných investícií), ktoré podľa našich odhadov budú len čiastočne nahradené súkromnými investíciami (v druhej polovici roka podporených aj investíciou Jaguár- Land Rover). > 1

2 Oživenie v Európe sa javí byť pomerne robustné, a to aj vďaka jeho štruktúre. Rast ťahaný cyklickým oživením spotreby má zvyčajne relatívne väčšiu zotrvačnosť ako rast ťahaný zásobami a exportmi ako tomu bolo v minulých rokoch. Navyše, ekonomiky eurozóny si budú môcť aj naďalej užívať uvoľnené menové podmienky - ECB predĺžila a rozšírila kvantitatívne uvoľňovanie a pri stále chýbajúcej inflácií sa zdá byť koniec cyklu uvoľnených menových podmienok zatiaľ v nedohľadne. Európske exporty by mohli ťažiť aj z normalizácie elasticít vo svetovom zahraničnom obchode, keď obrat v zahraničnom obchode v tomto roku prekvapivo výrazne zaostával za rastom svetovej ekonomiky. Ďalší rastový impulz by európskym ekonomikám mohol opäť priniesť aj aktuálny pokles cien ropy na svetových trhoch, cena okolo 30 dolárov za ropu však pravdepodobne nebude dlhodobo udržateľná (ťažba v mnohých oblastiach sa pri tejto cene už sa stáva ekonomický nerentabilnou) a už v priebehu prvého polroka nie je vylúčený návrat ceny ropy k 50 dolárom za barel. Európa by si teda mala udržať aktuálny rastový trend, z čoho bude ťažiť aj slovenská ekonomika (a jej exporty). Navyše faktory, ktoré budú ťahať smerom nahor domáci dopyt v Európe (uvoľnená menová politika (a rekordne nízke úroky), lacná ropa (a chýbajúca inflácia), pozitívna spotrebiteľská nálada a zotrvačnosť oživenia domácej spotreby) budú pozitívne vplývať aj na domácu spotrebu na Slovensku. Na druhej strane rast ekonomiky negatívne ovplyvní už vyššie zmienený pokles verejných investícií, ktoré síce budú postupne nahrádzane zobúdzajúcimi sa súkromnými investíciami, v úhrne však stále očakávame mierny pokles fixných investícií. Ani v tomto roku Slovensko nezaznamená výraznejšie zvýšenie spotrebiteľských cien. Práve naopak, aktuálny pokles ropy na svetových trhoch v kombinácií so znížením DPH na vybrané potraviny len oddialil návrat z pásma miernej deflácie a do plusu by sa medziročný rast cien mal vrátiť najskôr až okolo polroka. Forma miernej deflácie, ktorú Slovensko už dva roky zažíva, však nie je pre ekonomiku v zásade škodlivá, skôr naopak jej ponukový charakter len podporuje rast spotreby domácnosti (nižšie ceny energií nechávajú domácnostiam viac disponibilných zdrojov na nákup ostatných tovarov a služieb). Aj v roku 2016 pritom očakávame, že ceny budú nadol tlačiť najmä ponukové faktory a riziko vzniku deflačnej špirály sa javí stále relatívne nízky. Riziká našej prognózy rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku prichádzajú opäť najmä z externého prostredia, a to či už z Európy (rozhodovanie Veľkej Británie o vystúpení z EÚ, eskalácia migračnej krízy, doriešenie verejných dlhov na periférií eurozóny, najmä v Grécku), tak aj z ostatných častí sveta (spomalenie rozvíjajúcich sa trhov - vrátane Číny, hoci aktuálnu paniku na čínskym akciových trhoch nepovažujeme za opodstatnenú a podloženú reálnymi ekonomickými fundamentmi). Nikdy pritom netreba zabúdať ani na čierne labute, podobné tej z jesene minulého roka v podobe kauzy VW. Slovensko už začiatkom marca čakajú aj voľby. Predpokladáme však, že ich výsledok zásadne nezmení ekonomické smerovanie krajiny - predvolebné prieskumy naznačujú, že voľby by mal s prehľadom opäť vyhrať vládnuci SMER-SD, otázka len znie, či bude vládnuť sám alebo bude nútený zostaviť koaličnú vládu. Zostavenie novej vlády bez Smeru sa zdá momentálne ako veľmi málo pravdepodobné. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Nezamestnanosť (21. december) Štátny rozpočet (4. január) Maloobchodné tržby (7. január) Zahraničný obchod (8. január) Priemyselná produkcia (11. január) Stavebná produkcia (12. január) Spotrebiteľské ceny (15. január) Odhad UniCredit Bank Realita November - 10,90% 10,77% mil. EUR mil. EUR November - 2,3% yoy 3,2% yoy November 302 mil. EUR 331 mil. EUR 404 mil. EUR November - 3,5% yoy - November - 23,1% yoy - December -0,2% yoy -0,1% mom -0,3% yoy Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank - > 2

3 EKONOMIKA Nezamestnanosť v novembri pokračovalo v prudkom poklese NEZAMESTNANOSŤ Nezamestnanosť (disponibilná) v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny v novembri opäť výraznejšie poklesla - o -0,21 pb. na 10,77%. Sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa v novembri znížila rovnako o -0,21 pb. na 10,88. Oproti novembru minulého roka sa nezamestnanosť znížila o 1,48 pb., t.j. o 40 tis. nezamestnaných. Výrazne októbrové a novembrové zníženie nezamestnanosti je kombináciou dobrej kondície ekonomiky, ktorá generuje nové pracovné miesta a ukrajuje tak z masy nezamestnaných, a viacerých administratívnych faktorov. Po pauze v letných mesiacoch, kedy sa počet umiestnených na trhu práce spomaľoval, sme už v októbri mohli pozorovať opäť relatívne silné oživenie na trhu práce a november tento trend len potvrdil. Počet uchádzačov o prácu, ktorí sa umiestnili na trhu práce, po zohľadnení sezóny v novembri opäť vzrástol a dosiahol nové pokrízové maximum (novú prácu si v novembri našlo 18 tisíc uchádzačov o prácu). Aj napriek vyššiemu odlevu nezamestnaných, ktorých absorboval rastúci trh práce, počet otvorených voľných pracovných miest naďalej mierne rástol (v novembri ich počet dosiahol už viac ako 35 tis., t.j. viac ako 3-krát toľko ako v novembri minulého roka), čo dáva slušné predpoklady pre pokračovanie pozitívneho trendu (v absorpcii nezamestnaných trhom práce) aj v nasledujúcich mesiacoch. Okrem vyššieho počtu nezamestnaných, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce, však aj v novembri pomáhali disponibilnú nezamestnanosť znižovať administratívne a štatistické faktory. Aj v novembri pokračoval trend z predchádzajúcich mesiacov v podobe nárastu práceneschopnosti - miera PN (ktorá znižuje disponibilnú nezamestnanosť) sa zvýšila (po zohľadnení sezóny prepočet UniCredit Bank) na najvyššiu úroveň za posledné 3 roky a dosiahla až 7,3%. V posledných mesiacoch sa pravdepodobne opäť zintenzívnila aj kontrola nezamestnaných zo strany úradov a pre nespoluprácu muselo evidenciu úradov opustiť až nezamestnaných viac uchádzačov o prácu vyradili úrady z dôvodu nespolupráce v posledných dvoch rokoch len v predchádzajúcom mesiaci (v priemere za prvých 9 mesiacov roka opúšťalo evidenciu úradov pre nespoluprácu len približne nezamestnaných). V porovnaní s minulým rokom vzrástol aj počet nezamestnaných na aktivačných či dobrovoľníckych prácach (o takmer 2 tis. na necelých 16 tis.). 0,7 0,5 0,3 0,1-0,1-0,3-0,5 Graf 1: Nezamestnanosť (sezónne očistená) Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Po zohľadnení tradičnej sezóny klesala nezamestnanosť v novembri vo všetkých regiónoch Slovenska, najvýraznejšie v Košickom a Banskobystrickom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila len v 10 zo 79 okresov, najvýraznejšie v okresoch Vranov nad Topľou a Sabinov. Vo zvyšných 69 okresoch nezamestnanosť v novembri klesala, najvýraznejšie v okresoch Veľký Krtíš a Revúca. Najvyššia nezamestnanosť ostáva stále v okresoch na juhu stredného Slovenska - Rimavská Sobota (27,5%), Poltár (21,7%) a Revúca (21,2%), ktorým v negatívnom slova zmysle konkurujú okresy Kežmarok (24,1%) a Rožňava (22,0%). Nezamestnanosť vyššiu ako 15% vykázalo v novembri 21 z 79 okresov Slovenska (rovnako ako > 3

4 v októbri), z nich vyššiu ako 20% už len vyššie zmienených 5 okresov. Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta okresy Bratislavy (od 4,7% do 5,7%), Galanta (4,9%), Senec a Trnava (zhodne 5,6%), Pezinok (5,7%), ktorým sa približujú niektoré okresy na Považí a Záhorí Púchov (5,8%), Skalica a Piešťany (zhodne 5,9%), Myjava (6,0%), Malacky (6,1%), Ilava a Nové Mesto nad Váhom (zhodne 6,3%). Nezamestnanosť pod 10% vykázalo v novembri (rovnako ako v októbri) až 40 zo 79 okresov Slovenska. Mapa 1: Nezamestnanosť v okresoch Slovenska (november 2015) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR VÝHĽAD Hoci nezamestnanosť v októbri a novembri znižovali aj administratívne vplyvy, hlavným ťahúňom jej poklesu bol zlepšujúci sa trh práce, ktorý bol schopný absorbovať významnú časť nezamestnaných. Rastúca ekonomika dáva predpoklad, že tento trend by mal pretrvávať aj v najbližších mesiacoch a sezónne očistená nezamestnanosť bude naďalej pozvoľna klesať. Jej pokles však môže spomaľovať štruktúra nezamestnaných s prevahou dlhodobo nezamestnaných bez praxe a kvalifikácie, či nerovnomerne regionálne rozloženie nezamestnanosti a nízka mobilita nezamestnaných v niektorých regiónoch. V niektorých regiónoch tak môžu zamestnávatelia už v súčasnosti čoraz častejšie narážať na problém, že medzi nezamestnanými nevedia nájsť vhodných kandidátov na obsadzované pracovné pozície. Aj napriek tomu, v dôsledku tradičnej sezóny (ukončenie sezónnych prác v poľnohospodárstve a stavebníctve) očakávame na prelome rokov (v decembri a januári) mierny nárast miery nezamestnanosti. V dôsledku ukončenie EU projektov, by pritom mohlo stavebníctvo dodať o niečo viac nezamestnaných ako zvyčajne. (lk) Maloobchodné tržby v novembri miere rástli MALOOBCHODNÉ TRŽBY Maloobchodné tržby (bez predaja áut) v novembri opäť mierne vzrástli - v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,3% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank na základe údajov Štatistického úradu SR). Dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,9% na 3,2%. Priestor pre rast tržieb domácich obchodníkov naďalej vytvára najmä prebúdzajúca sa ekonomika, ktorá má pozitívny vplyv na trhu práce (rast zamestnanosti, miezd), ale aj uvoľnená menová politika ECB (rekordne nízke úrokové sadzby), či chýbajúca inflácia. Medziročný rast tržieb môžeme pozorovať vo väčšine odvetví maloobchodu. Mierny medziročný pokles tržieb vykázali len predajcovia s tovarom pre domácnosť (nábytok, sklo, textil, koberce, železiarstvo atď.) o -3,4% a stánkari na trhoch o -1,4%. S blížiacimi sa Vianocami sa darilo najmä predajcom s typickým vianočným tovarom tržby výraznejšie rástli najmä predajcom IKT techniky (o 16,6% medziročne), s tovarom pre kultúru a rekreáciu (hračky, knihy, športové potreby a podobne o 7,1%), či v špecializovaných predajniach s ostatným tovarom (textil, obuv, drogéria a podobne o 7,7%). V potravinovom segmente si už dlhší čas držia relatívne silný rast najmä drobné predajne s potravinami, ktoré ťažia z aktuálnych trendov v správaní spotrebiteľov, > 4

5 ktorí začínajú klásť viac dôraz na čerstvosť potravín a blízkosť predajne. V novembri však rástli aj tržby v predajniach s prevahou potravín (najmä rôzne reťazce), hoci tento rast bol pomalší ako v prípade malých špecializovaných predajní Graf 2: Maloobchodné tržby (sez. očist, December 2008 = 100) Maloobchodné tržby Maloobchodné tržby - trend Graf 3: Maloobchodné tržby (sez. očist, December 2008 = 100) Prevaha potravín Ostatný tovar (bez pohonných hmôt) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Lepšiu kondíciu slovenských domácnosti v poslednom období a odvahu realizovať aj väčšie investície naďalej potvrdzujú tržby z predaja a údržby áut dynamika ich medziročného rastu sa v novembri zrýchlila z 15,1% na 24,1 najrýchlejší rast od novembra 2010 (tržby zo samotného predaja áut boli v porovnaní s novembrom minulého roka vyššie dokonca až o tretinu). VÝHĽAD Pozitívny vývoj na trhu práce a rastúce disponibilné príjmy domácnosti, nízke úrokové sadzby a chýbajúca inflácia by mali pôsobiť v prospech rastu spotreby domácnosti v aj na prelome rokov a v úvode tohto roka. (lk) Deficit štátneho rozpočtu výrazne nižší ako plán ŠTÁTNY ROZPOČET Štátny rozpočet zaznamenal v minulom roku hotovostný deficit v objeme mil. EUR, čo bolo o približne 1 miliardu menej ako si štát naplánoval a rovnako o takmer 1 miliardu menej ako v predchádzajúcom roku. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu sa tak znížil z -3,9% HDP v roku 2014 na -2,5% HDP v roku 2015, a to najmä vďaka vyšším daňovým príjmom, ale aj zlepšenému čerpaniu eurofonodov pred koncom rozpočtovacieho obdobia, či nižším nákladom na obsluhu verejného dlhu a nižším transferom do sociálnej poisťovne. Graf 4: Štátny rozpočet - plán vs. realita (12MA, % HDP) 0% -1% -2% -3% -4% -5% -6% -7% -8% Realita Plán Zdroj: UniCredit Bank na zákalde údajov MF SR a ŠÚ SR Príjmy štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástli o úctyhodných 29,9% na 16,2 mld. EUR a rozpočtovanú úroveň prekročili o 12%. Výraznou mierou sa pod to podpísalo vyššie čerpanie eurofondov pred koncom rozpočtovacieho obdobia príjmy z EÚ sa medziročne viac ako strojnásobili a dosiahli 4,3 mld. EUR. Vyššie čerpanie eurofondov sa však prejavilo aj na výdavkovej strane rozpočtu výdavky súvisiace z EÚ vrátane spolufinancovanie eurofondov sa takmer zdvojnásobili. Celkovo tak vyššie čepranie eurofondov znížilo deficit o 339 mil. EUR a bolo zodpovedné približne za jednu tretinu zlepšenia hotovostného deficitu rozpočtu. Po očistení o eurofondy vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 6,4% na 12,0 mld. EUR (prekročenie plánu o 6,5%), a to najmä vďaka 14,2-percentnému nárastu daňových príjmov, ktoré sa vyšplhali na 10,6 mld. EUR a prekročili rozpočtovanú úroveň o 5,7%. Rozpočtované úrovne výraznejšie prekročili všetky zložky daňových príjmov okrem spotrebnej dane, ktorá zaznamenala výber v súlade s rozpočtom. Pozitívne sa vyvíjal najmä príjem z dane právnických osôb, ktorý sa medziročne zvýšil o 36% > 5

6 a plán presiahol o 13,1%. Pod dynamický rast príjmov z korporátnej dane sa podpísali najmä silnejší ekonomický rast, novozavedené daňové licencie, ale aj zvýšený tlak na efektívnejší výber dane (opatrenia proti daňovým únikom). Rýchlejší ako očakávaný rast ekonomiky a pokračujúci tlak na zvyšovanie efektivity výberu sa podpísali aj pod vyššie príjmy z DPH, ktoré medziročne vzrástli o 12,0% a rozpočtovanú úroveň prekročili o 4,9%. Naďalej pritom platí, že príjmy z DPH sú hlavnou zložkou daňových príjmoch, keď v roku 2015 tvorili 52% všetkých daňových príjmov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástli o 17,8% na 18,2 mld. EUR a rozpočtovanú úroveň prekročili o 3,9%. Po očistení o výdavky súvisiace s eurofondami a o výdavky do rozpočtu EÚ (vrátane rezervy) vzrástli výdavky štátneho rozpočtu o 1,2% na 12,5 mld. EUR, pričom v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2015 boli nižšie o -2,0%, najmä vďaka nižšiemu transferu do sociálnej poisťovne. Na základe vyšších skutočných príjmov sociálnej poisťovne, ktoré ťažili aj zo zlepšenia na trhu práce, sa potreba transferu zo štátneho rozpočtu znížila približne na polovicu (oproti rozpočtu aj oproti transferu v roku 2014). Nižší transfer do sociálnej poisťovne tak bol zodpovedný za takmer polovicu medziročného zníženia deficitu štátneho rozpočtu. K zlepšeniu hospodárenia štátu však prispeli aj nižšie úroky na štátnom dlhu, ktoré sa prejavili na znížení nákladov na obsluhu verejného dlhu približne o 10% (v porovnaní s rozpočtom aj predchádzajúcim rokom). VÝHĽAD Štátny rozpočet je len jednou zo zložiek verejných financií, naznačuje však, že deficit verejných financií v tomto roku by mohol byť lepší ako ministerstvom financií odhadovaných 2,7% HDP. (lk) Zahraničný obchod v novembri opäť s výrazným prebytkom ZAHRANIČNÝ OBCHOD Zahraničný obchod podľa údajov Štatistikcého úradu v novembri zaznamenal prebytok v objeme 404 mil. EUR a mierne tak prevýšil naše aj priemerné trhové očakávania. Na druhej strane, ŠÚ SR na základe spresnených čísel revidoval prebytok zahraničného obhodu v prvých desiatich mesiacoch tohto roka smerom nadol o 83 mil. EUR. 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu sa v novembri nezmenil, keď ostal na revidovaných 4,5% HDP. Obrat v zahraničnom obchode už priniesol rozporuplnejšie správy ako bilancia. V porovnaní s októbrom sme mohli pozorovať zníženie obratu v zahraničnom obchode, a to na oboch stranách bilancie. V dôsledku nižšej minuloročnej porovnávacej bázy sa však dynamika medziročného rastu vývozov aj dovozov zrýchlila Graf 5: Sezónne očistené exporty a trend (priemer 2007 = 100) Export (sezónne očistený) Trend Graf 6: Sezónne očistené importy a trend (priemer 2007 = 100) Import (sezónne očistený) Trend Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank Vývozy sa v porovnaní s októbrom znížili o -0,9% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), dynamika ich medziročného rastu sa však zrýchlila z 5,5% na 8,7%. Štruktúru vývozov zverejní Štatistický úrad až o mesiac, zdá sa však, že aj november potvrdil, že kauza VW mala na slovenské vývozy (a priemysel) len zanedbateľný vplyv. Čísla priemyslu z posledných mesiacov pritom naznačujú, že spomalenie vykázali skôr ostatné exportne orientované odvetvia slovenského priemyslu, najmä elektrotechnický priemysel. Hlavný dôvod prehĺbenia prebytku zahraničného obchodu nájdeme na starne dovozov. Tie medzimesačne klesali už druhý mesiac v rade, v porovnaní s októbrom boli nižšie až o -2,8% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). Podobne ako v prípade vývozov sa však dynamika ich medziročného rastu v dôsledku nižšej > 6

7 minuloročnej porovnávacej bázy predsa len mierne zrýchlila z 7,0 na 9,5%. Štruktúru novembrových dovozov zatiaľ nepoznáme. Vzhľadom na relatívne stabilný rast maloobchodných tržieb predpokladáme, že spomalenie dovozov budú mať na svedomí investičné dovozy a dovozy polotovarov. Spomalenie rastu investičných dovozov by malo súvisieť s postupným ukončovaním projektov financovaných z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. K spomaleniu rastu dovozov prispel v novembri aj pokles cien ropy na svetových trhoch. VÝHĽAD V závere roka sa prebytky bilancie zahraničného obchodu tradične zmierňujú, keď dovozy smerom nahor tlačia rastúce vianočné maloobchodné tržby a naopak, tradične vianočné odstávky časti priemyslu znižujú vývozy - v decembri by tak Slovensko mohlo už tradične zaznamenať mierny mesačný deficit zahraničného obchodu. Pri postupnom odznievaní investícií vyvolaných dočerpávaním EU fondov očakávame zmiernenie tlaku na rast investičných dovozov (čo sme čiastočne mohli pozorovať už v posledných 2 mesiacoch). Na prelome rokov preto predpokladáme zastavenie dlhodobejšieho trendu zmierňovania prebytkov zahranično-obchodnej bilancie, ktoré by sa v tomto roku mohli stabilizovať na úrovni okolo 4,5-5,0% HDP. Dovozy síce bude ťahať smerom nahor stále rastúca spotreba domácnosti, avšak tento rast by už mohli plne kompenzovať rastúce vývozy stimulované cyklickým oživením európskych ekonomík. (lk) > 7

8 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO F 2016F HDP (% rast) 5,1 2,8 1,5 1,4 2,5 3,4 3,0 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) 0,4-0,6-0,4-0,8 2,4 2,5 2,9 Spotreba vlády (% rast) 1,8-1,7-2,6 2,2 5,9 3,8 1,7 Hrubé investície (% rast) 18,8 7,6-14,0 1,5 2,6 11,4-2,5 Export (% rast) 15,7 12,0 9,3 6,2 3,6 6,4 5,6 Import (% rast) 14,7 9,6 2,5 5,1 4,3 8,1 4,1 Priemyselná produkcia 18,9 6,9 13,4 5,3 3,7 5,3 5,1 Stavebníctvo -4,6-1,7-12,5-5,3-4,2 15,1 2,7 Maloobchodné tržby -2,2-2,8-1,0 0,1 3,6 1,5 2,3 Inflácia (%,medziročne, priemer) 1,0 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3 0,3 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 1,3 4,4 3,2 0,4-0,1-0,2 0,9 Rast cien nehnuteľností -3,9-3,0-1,1-0,9-0,8 0,9 2,3 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 3,2 2,2 2,4 2,4 4,1 2,5 2,8 Reálna mzda (% rast) 2,3-1,6-1,2 1,0 4,2 2,8 2,5 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) -2,2 1,5-1,0 0,0 1,5 2,2 1,0 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 14,4 13,5 14,0 14,2 13,2 11,6 10,8 Deficit verejných financií (% z HDP) -7,5-4,1-4,2-2,7-2,8-2,7-2,0 Verejný dlh (% z HDP) 40,8 43,3 51,9 54,6 53,5 53,1 52,9 Priame zahraničné inv. (% HDP) 0,9 2,8 3,2-0,3 0,2 2,0 2,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,05 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,0 1,2 0,2 0,3 0,1-0,2-0,2 2Y úrok (% p.a., Dec.) 1,0 1,1 0,3 0,7 0,5-0,1 0,0 10Y úrok (% p.a., Dec.) 2,9 4,8 2,2 2,6 1,3 0,5 0,9 Zahraničie F 2016F HDP Eurozóny (% rast) 1,7 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,9 HDP Nemecka (% rast) 3,6 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 2,1 HDP Česka (% rast) 2,7 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,3 HDP USA (% rast) 3,0 1,7 2,8 1,9 2,4 2,5 2,6 Inflácia v Eurozóne(% rast) 1,6 2,7 2,5 1,3 0,4 0,1 1,0 EUR/USD, priem. 1,33 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,08 EUR/USD (Dec) 1,32 1,32 1,31 1,37 1,21 1,05 1,12 EUR/CZK (Dec) 25,1 25,8 25,1 27,5 27,7 27,1 27,0 EUR/HUF (Dec) 277,6 304,2 285,8 300,2 315,5 313,0 320,0 EUR/PLN (Dec) 4,0 4,5 4,1 4,2 4,3 4,2 4,0 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 8

9 1,25 USD/EUR 0,80 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,20 1,15 1,10 1,05 0,75 0,70 1,00. 0, JPY/EUR 1,30 CHF/EUR 140 1,20 1, , ,90 9,8 SEK/EUR 9,8 NOK/EUR 9,6 9,6 9,4 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 8,4 9,0 8,2 29,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 28, , , ,4 PLN/EUR 90,0 RUB/EUR 4,3 80,0 4,2 4,1 70,0 4,0 60,0 3,9 50,0 > 9

10 Úrokové krivky EURIBOR 0,15 0,06 MONEY MARKET 0,05-0,05-0,13-0,04-0,04 0,06-0,15-0,20-0,14-0,25-0,21 1M 3M 6M 12M 53. týždeň 1. týždeň Dow Jones Industrial S&P EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX Zdroj: Bloomberg NIKKEI Zdroj: Bloomberg > 10

11 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 11