SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A PRÁV DIEŤAŤA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Transcription

1 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA / SPRÁVA 2012 O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A PRÁV DIEŤAŤA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE BRATISLAVA 2013

2

3 Obsah PREDHOVOR 005 ÚVOD PRÁVA OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM PRÁVO NA VZDELANIE EXTRÉMIZMUS PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH SKUPÍN PRÁVO NA VLASTNÍCTVO REGISTROVANÉ PARTNERSTVÁ DISKRIMINÁCIA DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA PRÁVO NA PREROKOVANIE VECI BEZ ZBYTOČNÝCH PRIEŤAHOV V SÚDNOM KONANÍ PRÁVA DIEŤAŤA 180

4 JUDr. Juraj Horváth výkonný riaditeľ Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 4

5 Predhovor Slovenské národné stredisko pre ľudské práva po uplynutí ďalšieho kalendárneho roka pripravilo a verejnosti predkladá Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok Rok 2012 ukázal, že v Slovenskej republike sú stále najviac ohrozené práva tých ľudí, ktorí sú najslabší, najbezbrannejší a najviac znevýhodnení. Zabrániť nedodržiavaniu a porušovaniu ľudských práv týchto slabých, bezbranných a znevýhodnených skupín obyvateľstva sa štát zaviazal pred medzinárodným spoločenstvom. Zaviazal sa chrániť ich a vytvárať im osobitné podmienky pre plnohodnotný výkon ich ľudských práv a slobôd. Štát sa dobrovoľne zaviazal k plneniu týchto záväzkov komplikovanou procedúrou v exekutíve, parlamente a na úrovni hlavy štátu, pričom ako vysoká zmluvná strana svoj záväzný sľub uložil v depozite medzinárodného spoločenstva. Na Slovensku je v praxi paradoxne najmenšia ochrana poskytnutá trom najpočetnejším skupinám obyvateľstva. Najviac zaostáva ochrana poskytovaná deťom, zdravotne postihnutým a príslušníkom marginalizovaných komunít. V reči čísiel to znamená, že z celkového počtu 5 miliónov 400 tisíc obyvateľov Slovenska zaostáva ochrana detí, ktoré predstavujú 1milión 100 tisíc, teda 20%, či 1 pätinu populácie. Zaostáva ochrana 8% obyvate1stva z radov ťažko zdravotne postihnutých a ďalších niekoľko percent ľudí s ľahším zdravotným postihnutím. Nedostatočná je ale aj ochrana práv príslušníkov početnej rómskej menšiny, ktorá predstavuje podľa niektorých odhadov dokonca až približne 10% populácie. V roku 2012 nebolo počuť deti, ale o detských obetiach hovorili dospelí. Mlčanie prelomili svojimi sťažnosťami, svedectvami a záujmom o detské obete rodičia, médiá, niektorí odborníci a politici. Nedopovedané zostali vyjadrenia a postoje zodpovedných za detské obete. V sledovanom období náhle slovenská verejnosť prejavila záujem o práva a osudy detí a zdá sa, že tento záujem by mohol byť stabilnejší a dlhodobejší zásluhou médií. V predchádzajúcom roku nebolo počuť zdravotne postihnutých. Ticho však vôbec nenasvedčuje, že títo ľudia sú spokojní. Naopak, zistenia v roku 2012 nasvedčujú, že táto skupina trpí množstvom neriešených problémov, ale aj nesmiernym dlhodobým znevýhodnením, oslabením a finančným vyčerpaním. Zdá sa však, že trpí aj obrovským nezáujmom spoločnosti. V porovnaní s deťmi tiché mlčanie o problematike nedodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím nič a nikto významne nenarušil. Majorita nebola vyrušovaná problémami a potrebami tejto veľkej skupiny obyvateľstva, nedozvedela sa aktuálne poznatky o nich a ani sa výraznejšie neangažovala v prospech týchto ľudí. Táto početná časť slovenskej populácie zostala prakticky nepovšimnutá a bez záujmu spoločnosti. V porovnaní s deťmi a zdravotne postihnutými v roku 2012 príslušníkov rómskej menšiny bolo počuť. Neporovnateľne viac bolo ale počuť hlučnejšiu majoritnú spoločnosť, ktorá prejavovala o Rómov osobitný záujem. Absenciu mlčania na Slovensku predstavovali často jednostranné sťažnosti, vyjadrenia, názory, postoje, či organizované postupy verejných alebo súkromných predstaviteľov, ktoré však vytvorili iba minimálny priestor pre dialóg a ešte menší priestor pre užitočné riešenia. 5

6 Kráčajúc v protismere po chodníku ázijských migrantov prekračujúcich štátnu hranicu Slovenska a východnú karpatskú schengenskú hranicu v mieste dotyku s externým prostredím Európskej únie, si treba pripomenúť nedávno zverejnené mrazivé údaje kolegov z Ázijského centra pre ľudské práva. Podľa týchto údajov v období rokov 2001 až 2011 stúpol počet znásilnených detí v Indii o 336%, pričom v uvedenej dekáde bolo iba nahlásených až prípadov. Publikované údaje a cudzozemské pomery sa môžu zdať priemernému Európanovi síce zavrhnutiahodné, ale na míle vzdialené. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva tvrdí, že problém ochrany človeka v Európe a na Slovensku spočíva v nedôslednom plnení medzi národných záväzkov štátu chrániť ľudí bez ohľadu na geografiu, demografiu, náboženstvo, kultúru, tradíciu, či iné špecifické odlišnosti a sebauspokojujúce porovnávanie. Udalosti v roku 2012 však na Slovensku odkryli dieru v štátnom ochrannom systéme maloletých detí s možnosťou ich zmiznutia zo stredu slovenskej spoločnosti, zlyhanie v ochrane pred jednostranným odnímaním slovenských detí v zahraničí, ale aj podozrivé zlyhania v transferoch slovenských detí do zahraničia v dvojstranných medzištátnych adopciách. Napriek odhaleniu týchto systémových zlyhaní štátu Slovensko ale ani v roku 2012 doposiaľ nezriadilo inštitút detského ombudsmana, hoci to naliehavo Slovákom už dva krát odporúčalo OSN v roku 2000 a 2007, ale aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojej kampani v roku Život Rómov na Slovensku dlhodobo sprevádza kultúra chudoby, ktorá sa medzičasom zmenila na kult chudoby. K chudobe Rómov sa na Slovensku pripájajú už aj ďalšie nové tendencie. Napriek tomu, že Stredisko pravidelne od roku 2009 upozorňuje na spustený trend sídelnejsegregácie avyzýva na jeho zastavenie, početnosť antirómskych múrov na Slovensku neklesla ani v roku Naopak, ich výstavba má narastajúcu tendenciu. Štvrťročne na Slovensku pribudne jeden nový antirómsky múr o ktorom sa dozvieme. Dokonca východoslovenské obce a mestá, ako priekopníci modelu výstavby izolujúcich múrov, sa už stávajú vzorom pre samosprávy na strednom a západnom Slovensku. Verejnosť je svedkom postupného importu modelu antirómskych múrov do celého vnútrozemia. Pritom paradoxne práve v tom istom období medzi policajnými kordónmi v prítomnosti televíznych štábov policajný prezident zabránil svojvoľnému a násilnému búraniu rómskych obydlí. Okrem sídelnej segregácie a pokusu o vyhladenie rómskych obydlí kritická Správa dokumentuje segregáciu a diskrimináciu rómskych žiakov spolu s faktami o pomeroch v slovenskom školstve. Trvalo dlhé dva roky od ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, kým sa pomaly začali napĺňať implementačné povinnosti a štát zriadil hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru na jednom z ministerstiev. Prieťahy sú skľučujúce, ale výsledok povzbudzujúci. Štát takto v roku 2012 vytvoril miesto pre dialóg, čo vzbudzuje nádej, že prekážky a bariéry sťažujúce zaraďovanie zdravotne postihnutých občanov do každodenného života sa už nebudú ďalej prehlbovať, ale naopak, postupne sa začnú vytrácať. Kritická Správa dokumentuje síce nekoordinované úsilie inštitúcií, ale uvádza aj konkrétne kroky významné pre príklady dobrej praxe. To je ale iba začiatkom dlhej cesty pripravenej ratifikáciou Dohovoru z roku Zdravotne postihnutých Slovensko zatiaľ v roku 2012 pustilo iba na štartovaciu čiaru pred prekážkovú trať, na ktorej cieľ ešte nedovidia. Bratislava, Apríl 2013 JUDr. Juraj Horváth, výkonný riaditeľ 6

7 Kapitola Predhovor 7

8 Úvod Cieľom Správy je poskytnúť objektívny, pravdivý a aktuálny obraz o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za uplynulý rok a súčasne uviesť aj stanoviská a odporúčania na zabezpečenie zefektívnenia ochrany a uplatňovania ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu sa preto Stredisko obrátilo pri príprave Správy so žiadosťou o vyjadrenie ku konkrétnym otázkam a o poskytnutie podkladov a údajov na široký okruh orgánov verejnej správy, verejnoprávne inštitúcie, mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv i na akademickú obec. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej v texte ako Stredisko ) bolo zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej v texte ako zákon o zriadení Strediska ) s účinnosťou od 1. januára 1994, a to na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, publikovanej oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 29/1995 Z. z. Stredisko ako nezávislá právnická osoba plní nezastupiteľné úlohy v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako antidiskriminačný zákon ) pôsobí Stredisko ako jediná slovenská inštitúcia pre rovnoprávnosť a pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Stredisko má v organizácii slovenskej spoločnosti mimoriadne, osobitné postavenie. Z medzinárodného hľadiska pôsobí ako národná inštitúcia pre ľudské práva v rámci systému Organizácie spojených národov. Z pohľadu Európskej únie Stredisko v Slovenskej republike reprezentuje špecializovaný Národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie (National Equality Body) zapojený do celoeurópskej siete EQUINET. Na základe svojho postavenia teda Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a základných 8

9 Žiť znamená vyberať si. Ale vyberať si dobre, znamená vedieť kto ste a za čím stojíte, kam chcete ísť a prečo tam chcete ísť. Kofi Annan slobôd vrátane práv dieťaťa, ako aj dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike. Stredisko v súlade s ustanovením 1 ods. 4 zákona o zriadení Strediska každoročne do 30. apríla vypracúva a zverejňuje Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike. Táto kompetencia Stredisku vyplýva v oblasti ľudských práv aj z bodu 3 písm. a iii Parížskych princípov a v oblasti diskriminácie a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania z ustanoveniami antidiskriminačných smerníc Európskej únie. 1 Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2012 sa v jednotlivých kapitolách venuje ľudským právam a slobodám, problematike extrémizmu, dodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania a otázkam diskriminácie, ako aj právam dieťaťa. Obsahovo sa Správa konkrétne zameriava na vybrané ľudské práva a slobody, ktoré boli v roku 2012 predmetom verejných diskusií, pri uplatňovaní ktorých sa v praxi prejavili nedostatky, alebo ktorých ochrana sa ukázala v uplynulom roku ako problematická. Viaceré témy boli predmetom legislatívnych zmien, prípadne s ich presadzovaním boli spojené rôzne kampane. Správa poskytuje všeobecné informácie o garantovaní práv, uvádza najvýznamnejšiu 1 Napríklad článok 12 ods. 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES a článok 20 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Ray 2006/54/ES. medzinárodnú a vnútroštátnu právnu úpravu a v niektorých prípadoch aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Cieľom Správy je poskytnúť objektívny, pravdivý a aktuálny obraz o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za uplynulý rok a súčasne uviesť aj stanoviská a odporúčania na zabezpečenie zefektívnenia ochrany a uplatňovania ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu sa preto Stredisko obrátilo pri príprave Správy so žiadosťou o vyjadrenie ku konkrétnym otázkam a o poskytnutie podkladov a údajov na široký okruh orgánov verejnej správy, verejnoprávne inštitúcie, mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv i na akademickú obec. Aktuálne a objektívne údaje získalo Stredisko aj z monitorovacej, aktívnej vyhľadávacej, výskumnej a inej odbornej činnosti v rámci plnenia svojich úloh, pri preverovaní podnetov a informácií klientov, ktorí sa na Stredisko obrátili so žiadosťami o právne poradenstvo a pomoc, či z vlastných poznatkov a skúseností Strediska a jeho regionálnych kancelárií. Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2012 prerokovala v zmysle 3a ods. 7 písm. h) zákona o zriadení Strediska Správna rada Strediska na svojom zasadnutí dňa 26. apríla

10 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím Z hľadiska ochrany práv ZPO je pre Slovenskú republiku kľúčová ratifikácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu, ktorý v snahe o aktívne začlenenie a plnú účasť zdravotne postihnutých osôb v spoločnosti v súlade s medzinárodnými princípmi ochrany ľudských práv prijala 1. decembra 2006 OSN. V Slovenskej republike nadobudli oba dokumenty účinnosť 25. júna Dohovor predstavuje filozofické i právne zavŕšenie prechodu od medicínskeho modelu k sociálnemu modelu zdravotného postihnutia na základe uplatňovania ľudských práv. V jeho preambule je to vyjadrené takto: zdravotné postihnutie je výsledkom vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a medzi bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Inými slovami Dohovor uznáva zdravotné postihnutie ako dôsledok nedostatočného rešpektovania a prispôsobovania sa spoločnosti individuálnym rozdielom svojich členov. Dohovor potvrdzuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva a uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Presadzuje prechod od zastupovania k podpore pri rozhodovaní v prípade potreby. 2 Zadefinovanie pojmu zdravotné postihnutie, či osoba so zdravotným postihnutím nie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne obsiahnuté. Definíciu osoby so zdravotným postihnutím obsahujú zákony: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov podľa 9 je občanom so zdravotným postihnutím občan uznaný za invalidného občana alebo občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; 2http:// php?option=com_k2&view=item&id=944: v%c3%bdznamn%c3%bd-krok-na-cestek-pln%c3%a9mu-uplat%c5%88ovaniupr%c3%a1v-os%c3%b4b-sozdravotn%c3%bdm-postihnut%c3%adm&itemid= Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

11 Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociál nom poistení v znení neskorších predpisov v súvislosti s vyme dzením tzv. invalidného poistenca sa podľa 71 ods. 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k citovanému zákonu; Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa 2 ods. 3 je ťažké zdravotné postihnutie definované ako zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, pričom podľa ods. 4 je funkčná porucha vymedzená ako nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov; Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení živnostenského zákona za nepriaznivú sociálnu situáciu považuje podľa 2 ods. 2 písm. c) ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav; Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - používa pojem zdravotné postihnutie. V zmysle 40 ods. 8 zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku; Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako školský zákon ) - pri definícii dieťaťa/žiaka so špeciál ny mi výchov no-vzdelávacími potrebami zákon v 2 písm. k) definuje dieťa/ žiaka so zdravotným znevýhodnením ako dieťa/žiaka so zdravotným postihnutím, dieťa/žiaka choré alebo zdravotne oslabené, dieťa/žiaka s vývinovými poruchami a dieťa/žiaka s poruchou správania. Za dieťa/žiaka so zdravotným postihnutím sa podľa 2 písm. l) citovaného zákona považuje dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím; Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 57/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov- s účinnosťou od 1. januára 2013 sa zavádza definícia študenta so špecifickými potrebami. Podľa novelizovaného ustanovenia 100 citovaného zákona sa za študenta so špecifickými potrebami považuje podľa ods. 2 študent so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím, s chronickým ochorením, so zdravotným oslabením, s psychickým ochorením, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s poruchami učenia. K pojmu zdravotné postihnutie sa vyjadril aj Európsky súdny dvor v právnej veci Sonia Chacón Navas proti Eurest Colectividades SA z (C-13/05). ESD diferencuje medzi pojmami choroba a pojmom zdravotné postihnutie, pričom Súdny dvor zastáva názor, že zdravotné postihnutie nie je chorobou. Pojem zdravotné postihnutie má charakter pojmu práva EÚ a rozumie sa ním obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré bráni účasti dotknutej postihnutej osoby na profesijnom živote. Podľa citovaného rozhodnutia na to, aby išlo o zdravotné postihnutie, musí byť Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 11

12 pravdepodobné, že toto obmedzenie bude dlhodobé. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aktuálny stav jeho implementácie v Slovenskej republike boli obidva dokumenty publikované ako Oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z. z. - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Oznámenie MZV SR č. 318/2010 Z. z. - Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím Vláda SR 10. februára 2010 schválila a odporučila ho NR SR na odsúhlasenie a na následný podpis oboch ratifikačných listín Dohovoru i Opčného protokolu prezidentom SR. 3 Dohovor patrí do kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy vyžadujú pred ratifikáciou súhlas NR SR. Na úrovni NR SR sa po prerokovaní na výboroch NRSR materiál prejednával 9. marca Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bol schválený. Prezident Slovenskej republiky Dohovor a jeho opčný protokol ratifikoval 28. apríla Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú republiku Dohovor aj jeho opčný protokol nadobudli platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2 Dohovoru 4 a článkom 13 ods. 2 Opčného protokolu 5. V Zbierke zákonov 3 Uznesenie Vlády SR č. 117/2010 k návrhu na ratifikáciu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; materiál a ďalšie informácie sú k dispozícii na BodRokovaniaDetail?idMaterial=7025, citované Pre každý štát alebo každú regionálnu integračnú organizáciu, ktoré ratifikovali dohovor, oficiálne ho potvrdili alebo k nemu pristúpili po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, dohovor nadobúda platnosť tridsiaty deň po uložení ich vlastnej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení. 5 Pre každý štát alebo každú regionálnu integračnú organizáciu, ktoré ratifikujú alebo oficiálne potvrdia Slovenská republika pri ratifikácii Dohovoru uplatnila v súlade s jeho čl. 46 výhradu, týkajúcu sa ustanovenia čl. 27 ods. 1 písm. a) 6, v ktorej si vyhradila právo uplatňovať ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa nepoužije a nebude uplatňovať pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru. 7 V súvislosti s implementáciou Dohovoru, sa počas rokov 2011 a 2012 uskutočňovali viaceré konzultácie a diskusie medzi sekciou ľudských práv a rovnakého zaobchádzania ÚV SR a odbornej sekcie Ministerstva prace sociálnych veci a rodiny SR zaoberajúce sa ustanovením jedného alebo viacerých kontaktných miest pre problematiku vykonávania dohovoru, ako to vyplýva z čl. 33 ods. 1 dohovoru. Do konzultácií boli zahrnuté aj organizácie osôb so zdravotným postihnutím a ďalší národní aj medzinárodní experti. Na proces konzultácií nadväzovali aj rokovania Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím a Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Výbor pre osoby so zdravotným protokol alebo k nemu pristúpia po uložení desiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, protokol nadobúda platnosť tridsiaty deň po uložení ich vlastnej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení. 6 Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného a) zakážu diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia vo všetkých otázkach týkajúcich sa ktorejkoľvek formy zamestnávania vrátane podmienok náboru, prijímania do práce a zamestnávania, trvania zamestnania, kariérneho postupu, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 7 Porovnaj s 4 ods. 1 písm. b) a 8 ods. 5 antidiskriminačného zákona. 12 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

13 postihnutím bol zriadený uznesením 8 vlády Slovenskej republiky č. 158 zo dňa 2. marca 2011, ako stály odborný orgán Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť pre otázky týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím. 9 Od okamihu svojho kreovania Výbor sústavne upozorňuje na nevyhnutnosť vytvorenia kontrolných a koordinačných mechanizmov podľa čl. 33 Dohovoru. Zasadnutia Výboru pokračovali aj v roku januára sa prerokovával návrh novely zákona o službách zamestnanosti a na tematickom zasadnutí 21. februára 2012 bola prezentovaná Svetová správa o zdravotnom postihnutí (WHO), Výskum zdravotného postihnutia na Slovensku, realizovaný IVPR a Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, prehľad zmien v slovenskej a európskej legislatíve v kontexte Dohovoru za obdobie rokov Na stretnutí bola taktiež predstavená iniciatíva za koalíciu mimovládnych organizácií občanov so zdravotným postihnutím a nezávislého monitorovacieho mechanizmu k Dohovoru, do ktorej sa zapojilo i Slovenské národné Stredisko pre ľudské práva (ďalej v texte ako Stredisko ). 10 Dôvodmi iniciatívy na vytvorenie koalície, ktorú uviedla NROZP je potreba novej platformy organizácií osôb so zdravotným postihnutím, organizácií občianskej spoločnosti aktívnych v rôznych oblastiach pokrytých Dohovorom a nezávislého ľudsko-právneho mechanizmu, založená na báze aktívnej spolupráce a dialógu. Účelom koalície je možnosť aktívnej spolupráce osôb so zdravotným postihnutím na úspešnej implementácii Dohovoru, zabezpečenie komplexnosti a objektivity monitoringu implementácie, platforma, ktorá spracuje a predloží Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím alternatívnu správu o implementácii Dohovoru. Príprava alternatívnej správy koalíciou vedenou organizáciami osôb so zdravotným postihnutím umožní 8http:// ViewDocumentHtml/Uznesenie ?prefixFile=u_,citované http:// citované Bližšie o činnosti Výboru pozri employment.gov.sk/zasadnutia-vyboru-preosoby-so-zdravotnym-postihnutim.html, citované ; informácie o Rade vlády SR sú k dispozícii na citované objektívnejšie monitorovať implementáciu Dohovoru vzhľadom na odbornosť organizácií osôb so zdravotným postihnutím, a ďalších zúčastnených organizácií občianskej spoločnosti, získanú vlastným prežívaním situácií pokrytých Dohovorom ich členmi. Rôznorodosť pohľadov tiež umožňuje vytvoriť komplexnejší obraz situácie. NROZP očakáva, že príprava tieňovej správy koaličnými partnermi otvára priestor na serióznu diskusiu koalície s vládnymi autoritami a možnosť ovplyvňovať vládnu agendu implementácie Dohovoru. 11 Paralelne s činnosťou Výboru pokračovali kľúčové mimovládne organizácie v realizácii projektových aktivít, prostredníctvom ktorých konkretizovali najdôležitejšie témy implementačného procesu v súvislosti s Dohovorom. Prvé a zatiaľ jediné stretnutie tvoriacej sa koalície mimovládnych organizácií občanov so zdravotným postihnutím, ľudsko-právnych organizácií, ďalších organizácií občianskej spoločnosti, nezávislého mechanizmu na ochranu a podporu ľudských práv a slobôd, ale aj spolupracujúcich organizácií z oblasti priamo sa dotýkajúcich života osôb so zdravotným postihnutím sa uskutočnilo v Bratislave. Na stretnutí sa diskutovalo o možných modeloch spolupráce, ale aj vízii spracovania alternatívnej správy o implementácii Dohovoru, ktorej spracovanie sa predpokladalo až v roku Okrem NROZP a ďalších mimovládnych organizácií sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu vlády SR, ale aj zástupcovia súkromného sektora (profesia. sk, Velcon spol. s r. o.) a ďalší. Stredisko v roku 2012 nadviazalo na svoje minulé aktivity v oblasti presadzovania princípov rozmanitosti a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, v rámci ktorých sa (najmä v spolupráci s NROZP) venovalo aj téme vytvárania pracovných podmienok pre ZPO a eliminácii diskriminačných prejavov z dôvodu zdravotného postihnutia v oblastiach chránených antidiskriminačným zákonom Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 13

14 Starostlivo monitorovalo priebeh implementácie Dohovoru a po skonštatovaní zjavnej nečinnosti zodpovedných orgánov štátnej správy sa rozhodlo podporiť občianske iniciatívy v presadzovaní relevantných záujmov zapojením sa do vznikajúcej koalície, účasťou na rôznych fórach, či na viacerých aktivitách mimovládnych organizácií. Implementácia Dohovoru je v slovenských podmienkach náročným procesom a jej odklad, nerešpektovanie záväzkov a nezriadenie kontaktných miest pre vykonávanie Dohovoru kumuluje ďalšie problémy, bariéry a systematické chyby najmä v legislatívnom a aplikačnom procese. Ministerstvo práce si uvedomilo závažnosť situácie a 10. februára 2012, z vlastnej iniciatívy, ministerským listom 12 vyzvalo všetky relevantné inštitúcie nominovať kontaktnú osobu do novozriadenej medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorej bolo substituovať po nevyhnutnú dobu koordinačný mechanizmus s cieľom prípravy vládnej správy o implementácii Dohovoru pre OSN. Táto správa musela byť Slovenskou republikou predložená OSN najneskôr 25. júna Stredisko privítalo výzvu na spoluprácu a nominovalo do pracovnej skupiny svojho zástupcu. Koordináciu činnosti tejto medzirezortnej pracovnej skupiny (MPS), rešpektujúc ustanovenie Čl. 33 ods. 3 Dohovoru 13, zastrešovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, NROZP a Sekcia ľudských práv a rovnakého zaobchádzania Úradu vlády SR. V súvislosti s implementačným procesom v roku 2012 je potrebné taktiež spomenúť 5. rokovanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktoré sa konalo Na rokovaní bolo prijaté Stanovisko Rady vlády SR č. 1/2012 k plneniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím 14, v ktorom Rada apelovala na povinnosť Slovenskej republiky vypracovať komplexnú národnú správu k Dohovoru pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v termíne do 25. júna 2012, upozornila na pretrvávajúcu neexistenciu kontaktného 12 List č. 3649/12 II/1 z evidovaný a uložený na Stredisku. 13 Tzv. podmienka plnej účasti a zahrnutia do procesu monitorovania občianskej spoločnosti, ZPO a ich reprezentatívnych organizácií subor.doc, citované miesta/miest pre problematiku vykonávania dohovoru, určenie koordinačného mechanizmu, ustanovenie nezávislého mechanizmu na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania dohovoru a povinnosť zapojenia občianskej spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím do monitoringu. V stanovisku Rada zároveň odporučila vláde SR prijať novelu kompetenčného zákona týkajúcu sa ustanovenia kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru a vytvoriť primerané organizačno-technické a finančné podmienky na vytvorenie a sfunkčnenie kontaktného miesta; prijať uznesenie, v rámci ktorého bude za koordinačný mechanizmus určená Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a reflektovať zásadné stanovisko Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím v predmetnej veci. Medzirezortná pracovná skupina počas jarných mesiacov 2012 úlohu prípravy implementačnej správy aj napriek zmene vlády po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili splnila. Napriek pomalému rozbehu implementačných povinností na úrovni štátnej správy zo začiatku roka 2012, Stredisko oceňuje spracovanie Východiskovej správy Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím 15 z mája 2012 pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Návrh Východiskovej správy bol schválený 16 na rokovaní Vlády SR a v kontexte Uznesenia Vlády SR č. 244/2012 bol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí poverený zabezpečiť jej predloženie Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím do 25. júna Ministerstvo práce ako nositeľ úlohy Stredisko v odpovedi informovalo 17, že východisková správa Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím bola spracovaná v máji 2012 na základe usmernenia Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Pozostávala z 5 častí (Úvod, Všeobecné ustanovenia Dohovoru, Špecifické práva Dohovoru, Bližšie pozri aspx/bodrokovaniadetail?idmaterial=21097, Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

15 Špecifické práva Dohovoru týkajúce sa chlapcov, dievčat a žien so zdravotným postihnutím, Špecifické povinnosti podľa Dohovoru) a príloh. Prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky bola dňa 22. júna 2012 predložená Stálej misii v Ženeve a následne Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Do redakčnej uzávierky tejto správy Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím nepožiadal Slovenskú republiku o žiadne doplňujúce informácie. Časový horizont prerokovania Východiskovej správy Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nie je podľa slov Ministerstva zatiaľ známy. so zdravotným postihnutím prispeje k akcelerácii a dynamizácii procesov nevyhnutných pre riadnu implementáciu Dohovoru. Dňa po mnohých pracovných stretnutiach došlo k definitívnemu rozhodnutiu o zriadení hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 33 ods. 1 Dohovoru) na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR 18. V súvislosti so zriadením hlavného kontaktného miesta vznikli v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 2 nové pracovné miesta. Každý rezort bol požiadaný o okamžitú nomináciu svojich kontaktných osôb a predloženie správy o legislatívnych návrhoch a zmenách v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím v termíne do Ďalším organizáciám vrátane Strediska je odporúčané trvalo spolupracovať s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Od hlavného kontaktného miesta sa očakáva, že bude participovať na príprave nového Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ktorého cieľom je zabezpečenie maximálnej úrovne sociálnej inklúzie osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín prostredníctvom systematickej realizácie politiky vlády, samospráv a iných zodpovedných subjektov a za plnej účasti osôb so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívnych organizácií na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti. Stredisko verí, že vytvorenie kontaktného miesta hlavného štátneho koordinačného mechanizmu pre práva osôb 18 Uznesenie Vlády SR č. 103 z , bližšie pozri: aspx/bodrokovaniadetail?idmaterial=22117, Vyhodnotenie odpovedí v súvislosti so spracovaním kapitoly o implementácii Dohovoru V januári 2013 Stredisko oslovilo celkom 44 subjektov 19 so žiadosťou o 19 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; Ministerstvo spravodlivosti SR; Ministerstvo hospodárstva SR; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo kultúry SR; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR; Ministerstvo financií SR; Ministerstvo vnútra SR; ZMOS; Únia miest Slovenska; SK 8 Združenie samosprávnych krajov; Bratislavský samosprávny kraj; Trnavský samosprávny kraj; Trenčiansky samosprávny kraj; Nitriansky samosprávny kraj; Žilinský samosprávny kraj; Banskobystrický samosprávny kraj; Prešovský samosprávny kraj; Košický samosprávny kraj; Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy; Magistrát mesta Košice; Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike; Republiková centrála ZPMP v SR; Asociácia na ochranu práv pacientov SR; Otvorme dvere, otvorme srdcia, o. z.; Asociácia nepočujúcich Slovenska; Asociácia organizácií sluchovo postihnutých v Slovenskej republike; Slovenský zväz telesne postihnutých; Asociácia organizácii zdravotne postihnutých občanov SR; Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPOSA); Autistické centrum Andreas n.o.; Slovenská únia sluchovo postihnutých; Organizácia muskulárnych dystrofikov v Slovenskej republike; Slovenský zväz sclerosis multiplex; Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska; Slovenská Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 15

16 zodpovedanie otázok o stave implementácie Dohovoru. Podobne ako v minulom roku, otázky zaslané Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vybraným ďalším ministerstvám sa týkali najmä implementácie článkov 33 (vládny koordinačný mechanizmus, nezávislý monitorovací mechanizmus a zapojenie občianskej spoločnosti), 35 (spracovanie komplexnej implementačnej správy pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím), 31 (zhromažďovanie a šírenie informácií vrátane štatistických a výskumných údajov), ako aj implementácie jednotlivých ustanovení článkov 5 30 Dohovoru v kontexte legislatívnych zmien. Subjekty územnej samosprávy boli opätovne oslovené v súvislosti so zhodnotením aktuálneho stavu implementácie na svojej úrovni a stavom odstraňovania bariér pri prístupe do verejných inštitúcií. Mimovládnych organizácií, reprezentujúcich záujmy zdravotne postihnutých osôb sme sa pýtali na zhodnotenie stavu implementácie Dohovoru, na mieru ich zapojenia sa do relevantného legislatívneho procesu (v rámci pripomienkovania) a na podmienky uplatnenia sa v spoločnosti zdravotne postihnutých občanov v roku Do polovice apríla 2013 Stredisko evidovalo odpovede od 27 subjektov (61,4%), pričom na základe výzvy zo strany Únie miest Slovenska odpovede nám odpovede k aktuálnemu stavu implementácie Dohovoru na úrovni územnej samosprávy zaslalo 11 miest. Odpovede nám neposkytli SK 8 Združenie samosprávnych krajov, Bratislavský samosprávny kraj, Slovenská humanitná rada, Slovenská únia podporovaného zamestnávania, Konfederácia odborových zväzov SR a 11 mimovládnych organizácií. Z dôvodu existenčných problémov a nedostatočných kapacít na spracovanie objektívnych informácií sa k otázkam nevyjadrila ani kľúčová mimovládna organizácia - Národná rada občanov so zdravotným postihnutím. Únia miest Slovenska našu iniciatívu posunula ďalej a otázky, ktoré sme Únii adresovali preposlala so žiadosťou o ich vyplnenie a zaslanie Stredisku aj ďalším mestám (členom ÚMS). Vďaka tomu Stredisko disponuje odpoveďami od 11 rôznych miest, humanitná rada; Slovenská únia podporovaného zamestnávania; Konfederácia odborových zväzov SR; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny; Sociálna poisťovňa; Inštitút pre výskum práce a rodiny. týkajúcimi sa implementácie Dohovoru na územno-samosprávnej úrovni. Zozbierané informácie z jednotlivých reportov o implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím za rok 2012 sú mimoriadne zaujímavé, obsažné a svojim rozsahom prekračujú limit venovaný téme v rámci predkladanej Správy. V snahe priblížiť adresátom tejto Správy čo najobjektívnejšie informácie zozbierané od oslovených subjektov, sa Stredisko rozhodlo súbornú informáciu o aktuálnom stave implementácie Dohovoru zverejniť vo forme osobitnej monografickej správy, ktorú zverejní na svojom internetovom sídle. Z týchto dôvodov zverejňujeme v tejto predkladanej Správe len kľúčové informácie od ústredných orgánov štátnej správy a zhodnotenie implementačného procesu z pohľadu mimovládneho sektora. Evidované údaje od orgánov územnej samosprávy budú tvoriť zásadnú časť avizovanej monografickej správy. Stav implementácie Dohovoru za rok 2012 na úrovni ústredných orgánov štátnej správy V súvislosti so zhodnotením stavu implementácie Dohovoru za rok 2012 z úrovne ústredných orgánov štátnej správy sme oslovili 11 ministerstiev pričom odpovede Stredisku poskytli všetky oslovené subjekty. 20 V reakcii na otázku ako Slovenská 20 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny; Ministerstvo spravodlivosti; Ministerstvo hospodárstva; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu; Ministerstvo zdravotníctva; Ministerstvo kultúry; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja; Ministerstvo financií; Ministerstvo vnútra. 16 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

17 republika realizovala počas roku 2012 úlohy vyplývajúce z článku 33 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím Stredisko vo svojej odpovedi 21 upozorňuje Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej v texte ako MZVaEZ SR ) na fakt, že vnútroštátnym gestorom plnenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa ministra sa však Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť otázkou implementácie čl. 33 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaoberala na viacerých zasadnutiach. Dňa 12. apríla 2011 vzala na vedomie informáciu o záveroch okrúhleho stola organizovaného Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR o implementácii a monitoringu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dňa 27. júna 2011 vzala na vedomie materiál Návrh na postup pri implementácii čl. 33 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Uznesenie č. 21). Dňa 20. februára 2012 prijala stanovisko k plneniu záväzkov SR vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom odporúčala neodkladne vytvoriť podmienky pre zriadenie hlavného kontaktného miesta pre koordináciu implementácie dohovoru. Na svojom siedmom zasadnutí dňa 14. decembra 2012 Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť prijala Uznesenie č. 61, ktorým vyslovila súhlas s návrhom na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré bude na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Súvisiaci materiál malo na rokovanie vlády SR predložiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré malo o vývoji situácie informovať na ostatnom zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť dňa 27. februára Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zároveň prostredníctvom Uznesenia č. 61 z odporučila členom vlády Slovenskej republiky nominovať kontaktnú osobu v rámci rezortu, s cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným kontaktným miestom pri realizácii 21 Vyjadrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí k otázkam Strediska zo dňa činností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a medzirezortnej spolupráce. Odporučila podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracovať pri vytvorení personálnych a finančných podmienok na zriadenie hlavného kontaktného miesta v rámci organizačnej štruktúry rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. 22 Stredisko taktiež zaujímalo, ktoré konkrétne kroky boli v roku 2012 v súvislosti so zriadením kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím realizované. V kontexte otázky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej v texte ako MPSVaR SR ) 23 upozorňuje, že vzhľadom na potrebu riešenia ustanovenia implementačného a monitorovacieho mechanizmu, ako aj s ohľadom na zrušenie funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, bol v roku 2012, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, vypracovaný materiál Návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Odpovede ukazujú, že úsilie v orku 2012 prinieslo pozitívne výsledky až v prvom štvrštoku Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol materiál schválený a za hlavné kontaktné miesto bolo určené MPSVaR SR. V nádväznosti na túto skutočnosť boli dňom 15. marca 2013 na MPSVaR SR vytvorené 2 štátnozamestnanecké miesta. S cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013, bod C.1. bolo MPSVaR SR (v priebehu mesiaca marec až apríl 2013) zaslaných 9 nominácií kontaktných osôb v rámci ústredných orgánov štátnej správy. S ohľadom na úlohy nominovanej kontaktnej osoby (vrátane participácie na príprave nového programového dokumentu), bola trom ústredným orgánom štátnej 22 subor.pdf, citované Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 17

18 správy navrhnutá výmena nominácie kontaktnej osoby (z osobného úradu) za kontaktnú osobu z odboru zameraného na politiku zdravotného postihnutia, prípadne z odboru medzinárodných vzťahov (koordinácie a záležitostí EÚ) alebo legislatívy. Trom ústredným orgánom štátnej správy bol MPSVaR SR zaslaný list so žiadosťou o nominovanie kontaktnej osoby, nakoľko ich nomináciu rezort práce, sociálnych vecí a rodiny do ešte neevidoval. Slovenská republika je povinná zhromažďovať príslušné informácie vrátane štatistických a výskumných údajov, aby mohli formulovať a uplatňovať politiku na vykonávanie tohto dohovoru. Stredisko preto zaujímalo na akej inštitucionálnej úrovni sa zhromažďovanie a uschovávanie týchto informácií zabezpečuje a kto je zodpovedný za realizáciu procesu zhromažďovania a uschovávania týchto informácií. Rovnako sme sa snažili zistiť ako bolo v roku 2012 zabezpečované šírenie týchto štatistických údajov a ako konkrétne sa zabezpečila ich prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím (so zreteľom na jednotlivé špecifické potreby ľudí so zdravotným postihnutím) i ostatným osobám. Ako uvádza MPSVaR SR, na Slovensku v súčasnosti neexistuje systém vecne a inštitucionálne koordinovaného výskumu zameraného na otázky zdravotného postihnutia a života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Ide skôr o individuálne výskumné iniciatívy rozličných inštitúcií, ktoré možno pracovne rozdeliť do niekoľkých skupín: Rezortný výskum zdravotného postihnutia (ide o vecne rôznorodé výskumné projekty tematicky viazané na vybrané aktuálne otázky riešené v pôsobnosti jednotlivých rezortov, napr. rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, rezortu kultúry, atď.); realizovaný univerzitami a SAV (ide o vecne rôznorodé výskumné projekty realizované za podpory národných (napr. VEGA) a med zinárodných grantových schém); Výskum realizovaný nezávislými organizáciami a občianskym sektorom (napr. IVO, SOCIA, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR). MPSVaR SR využíva rezortný informačný systém ISOP na výplatu sociálnych dávok, ktorý spravuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prostredníctvom informačného systému sa zbierajú údaje o miere funkčnej poruchy osôb so zdravotným postihnutím, následnom poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazov ťažkého zdravotného postihnutia a parkovacích preukazov. Sledujú sa údaje o poberateľoch peňažných príspevkov ako napr. výška príspevkov, vek, pohlavie, územné členenie a pod. Zdravotné postihnutie sa sleduje aj pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, eviduje sa aj poskytovanie rodičovského príspevku na dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 3 do 6 rokov dieťaťa. Pravidelná štatistika vyplatených sociálnych dávok vrátane vyššie spomenutých údajov je zabezpečovaná prostredníctvom mesačných výkazov. Vo vzťahu k postaveniu občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce využíva MPSVaR SR vo svojich analýzach údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) a podnikového zisťovania, ktoré sú dostupné na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky 24 (Výsledky výberového zisťovania pracovných síl za jednotlivé štvrťroky 2012; v uvedených štvrťročných publikáciách sú uvedené údaje o počte pracujúcich občanov so zdravotným postihnutím podľa pohlavia (tab. N9)). V rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti bol definovaný Národný projekt Elektronické služby Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na úseku výkonu správy Výskum zdravotného postihnutia 24 citované Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

19 štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi. Primárnym cieľom národného projektu je zjednodušenie procesu žiadania o sociálne dávky pre občanov. Pre naplnenie tohto cieľa má byť vytvorený nový komplexný integrovaný informačný systém riadenia sociálnych dávok (ďalej IS RSD ), ktorý nahradí súčasný informačný systém ISOP na výplatu sociálnych dávok. Štatistické údaje využíva MPSVaR SR pri spracúvaní podkladov do rôznych správ a dotazníkov požadovaných na miestnej aj medzinárodnej úrovni, na výpočet dopadov prijímaných opatrení a pod. Údaje sú zverejňované prostredníctvom správ o sociálnej situácii obyvateľstva SR, ktoré ministerstvo uverejňuje v rámci osobitnej rubriky na svojom internetovom sídle 25. Koordinácia implementácie Dohovoru a monitoring realizovaných procesov na úrovni jednotlivých rezortov môže byť účinný, len ak je do procesu monitorovania zahrnutá občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie. Stredisko sa teda pýtalo ako bola táto spolupráca a koordinácia v roku 2012 zabezpečená. postihnutím do rozdeľovníka (ako nepovinne pripomienkujúci subjekt), oznam o zverejnení materiálu na Portáli je zaslaný aj príslušnému subjektu. Organizácie a asociácie presadzujúce práva osôb so zdravotným postihnutím môžu sledovať všetky návrhy právnych predpisov zverejňované na Portáli a zúčastňovať sa na medzirezortnom pripomienkovom konaní (zasielaním pripomienok) ako verejnosť. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej v texte ako MŠVVaŠ SR ) vo svojej odpovedi 27 informuje, že implementácia Dohovoru je zakotvená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch so zameraním na regionálne školstvo, najmä v školskom zákone a jeho vykonávacích predpisov. Ich dodržiavanie sleduje nezávislá Štátna školská inšpekcia. Ministerstvo reaguje na podnety občanov alebo organizácií, vrátane mimovládnych organizácií zameraných na podporu osôb so zdravotným postihnutím a ich rozvíjanie. V oblasti vysokoškolského štúdia uplatnenie práva na štúdium a úpravu podmienok pri štúdiu pre študentov zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej MZ SR ) 26 ministerstvo predkladá prostredníctvom Portálu právnych predpisov návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov patriace do pôsobnosti rezortu zdravotníctva na medzirezortné pripomienkové konanie. Podľa čl. 13 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády SR pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády SR. Podľa čl. 13 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR oznam o zverejnení návrhu zákona môže predkladateľ zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám. V prípade, že vecný útvar rezortu zdravotníctva požiada pred predložením materiálu na medzirezortné pripomienkové konanie MZ SR o zaradenie dotknutého subjektu zaoberajúceho sa problematikou práv osôb so zdravotným 25http:// citované Vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva k otázkam Strediska zo dňa Vo svojej odpovedi 28 nás Ministerstvo kultúry SR informuje, že koordinácia implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bola zabezpečovaná v rámci organizačného útvaru sekcie kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry SR (ďalej v texte ako MK SR ) dlhodobo realizuje svoju politiku v predmetnej oblasti prostredníctvom organizačného útvaru v ktorého agende je starostlivosť o kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva (existuje od roku 2005). Úlohou odboru (odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva) je prehĺbiť starostlivosť štátu o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a motivovať ich k aktívnemu prístupu; uľahčiť znevýhod neným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre a napomáhať napĺňanie ich kultúrnych potrieb; zabezpečiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa týkajú napĺňania ich kultúrnych potrieb a vyrovnávania šancí v oblasti kultúry; pomáhať 27 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k otázkam Strediska zo dňa Vyjadrenie Ministerstva kultúry k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 19

20 znevýhodneným skupinám obyvateľstva v prostredníctvom kultúry znižovať riziká vylúčenia a zapájať ich do procesu sociálneho začleňovania prostredníctvom kultúrnych mechanizmov; sprístupňovať informácie o znevýhod nených skupinách smerom k majoritnej spoločnosti; podporovať a vytvárať vhodné právne, inštitucionálne a finančné prostredie na ochranu a rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva; prostredníctvom kultúrnych mechanizmov prispievať k zmierneniu sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín obyvateľstva; vytvárať podmienky na vznik rôznych informačných databáz o znevýhodnených skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách; posilniť spoluprácu v predmetnej oblasti s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ktoré sa zaoberajú témou kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva s cieľom získavania informácií, výmeny skúseností a koordinácie podpory. V rámci odboru zabezpečovala koordináciu implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím 1 zamestnankyňa odboru, ktorá bola nominovaná aj do pracovnej skupiny k príprave východiskovej správy k implementácii Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podrobnú správu zaslalo MK SR v roku 2012 ako podklad k implementácii Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím garantovi dohovoru na národnej úrovni - MPSVaR SR. zriadenie osobitných kontaktných miest na ďalších ústredných orgánoch štátnej správy vrátane ministerstva spravodlivosti sa nepredpokladá. Model viacerých kontaktných miest sa podľa štúdie OHCHR k implementácii čl odporúča realizovať údajne vo veľkých štátoch (osobitne federatívnych), kde inak nie je možné docieliť úzku spoluprácu a koordináciu viacerých rezortov. Základný organizačný rámec v ktorom sú už zastúpené kľúčové rezorty, a kde bude možné ďalej pokračovať v spolupráci na implementácii dohovoru v SR predstavuje Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ministerstvo spravodlivosti je otvorené spolupráci pri príprave legislatívy potrebnej na implementáciu dohovoru tak Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj mimovládnym organizáciám venujúcim sa podpore a presadzovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím a v tejto oblasti realizovalo viaceré legislatívne zmeny pred aj po prijatí dohovoru. Ministerstvo vnútra SR 31 (ďalej v texte ako MV SR ) taktiež upozorňuje, že koordinácia implementácie predmetného dohovoru patrí do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na tento účel poskytuje uvedenému ministerstvu potrebnú súčinnosť. MK SR intenzívne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami (ďalej v texte ako MVO ) zameranými na podporu kultúry ľudí so zdravotným postihnutím napr. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR, Bratislava, OZ Inklúzia, Slovenský zväz telesne postihnutých osôb, Tanečný klub Danube, Jednota dôchodcov Slovenska, atď.. MK SR pravidelne poskytuje konzultácie a metodicky spolupracuje aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami Effeta - Stredisko sv. Františka Salesského, Nitra, Asociácia organizácií sluchovo postihnutých, Trnava, OZ Myslím, OZ Ambrello atď. Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej v texte ako MS SR ) 29 informuje, že 29 Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti k otázkam Strediska zo dňa Informácie zaslané v odpovedi 32 Ministerstva hospodárstva SR (ďalej v texte ako MH SR ) upozorňujú na zdanlivý nesúlad zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vyžaduje pre zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby zdravotný stav podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2006 Z. z. o podrobnostiach posudzovania zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý 30http://europe.ohchr.org/Documents/ Publications/Art_33_CRPD_study.pdf. 31 Vyjadrenie Ministerstva vnútra k otázkam Strediska zo dňa Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

21 ukladá povinnosť zamestnávateľovi zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Podnet na zosúladenie týchto právnych noriem vznikol z ankety Byrokratický nezmysel, do ktorej bolo zapojených podnikateľských subjektov. I napriek tomu, že pred samotným procesom ratifikácie Dohovoru bola spracovaná Právna analýza ratifikovateľnosti Dohovoru, s možnosťou vzniku vyššie uvedeného rozporu sa neuvažovalo. Slovenská republiky uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) Dohovoru v súlade s jeho čl. 46 len v znení: SR uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru. Pre zamestnancov SBS podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov SR neuplatnila výhradu k implementácii zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania Dohovoru. V súvislosti s prevádzkovaním súkromnej bezpečnostnej služby však zároveň treba dodať, že pravdepodobne nie všetci zamestnanci a zamestnankyne spravidla bezprostredne vykonávajú bezpečnostnú službu, ale SBS disponuje aj administratívnym personálom (sekretariát, asistentské pozície a pod.), či manažmentom, kde nie je problém vytvoriť predpoklady na zamestnávanie ZPO. Ministerstvo financií SR (ďalej v texte ako MF SR ) vo svojej odpovedi 33 prehlasuje, že v súlade so zabezpečovaním koordinácie implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zohľadňuje 33 Vyjadrenie Ministerstva financií k otázkam Strediska zo dňa odporúčania vyplývajúce zo záverov Dohovoru a uplatňuje ich pri tvorbe základných dokumentov ministerstva. V oblasti optimálneho postavenia tejto skupiny je pozornosť zameraná na vytváranie vhodných pracovných podmienok. Procedurálne mechanizmy v systéme ochrany ľudských práv zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú ochranu pred všetkými formami diskriminácie. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 34 (ďalej v texte ako MDVRR SR ) informuje, že koordinácia implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a monitoring realizovaných procesov v rezorte dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sú zabezpečované prostredníctvom štátneho tajomníka Ing. Františka Palka, ktorý je zástupcom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo Výbore pre osoby zdravotným postihnutím a gestorom rezortu za uvedenú problematiku. Občianska spoločnosť vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívnych organizácií mala možnosť tento proces monitorovať napríklad prostredníctvom nominovaných členov vo Výbore pre osoby so zdravotným postihnutím. Rovnako nás zaujímalo ako konkrétne sa na úrovni jednotlivých rezortov v roku 2012 realizovala implementácia Dohovoru OSN o právach zdravotne postihnutých. Podľa vyjadrenia MZ SR sú určité ustanovenia Dohovoru implementované v platných právnych predpisoch v pôsobnosti MZ SR. Napr. podľa 11 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti priznáva každému, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V 12 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú ustanovené znížené sadzby poistného pre poistencov so zdravotným postihnutím 34 Vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 21

22 (na účely tohto zákona sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%). Podľa 38 ods. 8 je poistenec s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňajúci zákonné podmienky oslobodený od povinnosti úhrady za niektoré služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. MZ SR rovnako poukazuje aj na limit spoluúčasti podľa 4 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení zákona č. 460/2012 Z. z.. MK SR vytvára podmienky na tvorbu nástrojov smerujúcich k podpore ľudských práv v oblasti kultúry, k podpore rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, k odstraňovaniu predsudkov, stereotypov a informačných bariér v prístupe ku kultúre pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva a tiež k eliminácii všetkých foriem násilia, ako aj na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení. Pre napĺňanie tohto cieľa má MK SR vytvorený dotačný systém dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je zameraný najmä na podporu dostupnosti kultúry pre zraniteľné skupiny a tiež na podporu rovnosti príležitostí a predchádzanie diskriminácii. O podporu v rámci dotačného programu sa môžu uchádzať subjekty zabezpečujúce starostlivosť o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín (OZP, starších ľudí, zraniteľných skupín detí a mládeže, bezdomovcov, migrantov, marginalizovaných rómskych komunít, žien a pod.). Zámerom programu je tiež vytváranie podmienok na zviditeľňovanie a prezentáciu špecifickej kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva je v súčasnosti etablovaným a stabilným finančným nástrojom MK SR, ktorý umožňuje napĺňať kultúrne potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Prostredníctvom predmetného programu napomáha MK SR plneniu záväzkov vyplývajúcich rezortu kultúry z antidiskriminačného zákona- dočasné vyrovnávacie opatrenia. V programe Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva (program č. 6) bolo v r prerozdelených cca EUR na 118 podujatí pre zraniteľné skupiny (živá kultúra - festivaly, tvorivé dielne, konferencie a pod., písaná kultúra - časopisy a knihy). Starostlivosť o rozvoj kultúrnych práv ľudí so zdravotným postihnutím zabezpečujú tiež organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu - Slovenské národné divadlo (divadelné predstavenia pre ľudí so zrakovým i sluchovým postihnutím, zľavnené vstupné a pod.) Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria (Noc múzeí a galérií, zľavnené vstupné atď.), Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Univerzitná knižnica v Bratislave, Národné osvetové centrum, Slovenská národná knižnica v Martine, Medzinárodný dom umenia pre deti, BIBIANA, Slovenský filmový a Divadelný ústav. Mimoriadnu úlohu v tejto oblasti plní Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, ktorej hlavným predmetom činnosti je podpora kultúry nevidiacich občanov a ktorej pôsobenie v tejto oblasti má nesmierny význam. V rámci pôsobnosti MS SR je aktuálnym zámerom zabezpečiť implementáciu čl. 12 Dohovoru a to najmä v rámci prebiehajúcich rekodifikačných prác ministerstva na Občianskom zákonníku. Zmeny o ktorých rekodifikačná komisia v súčasnosti rokuje vznikli aj z dobrej praxe spolupráce s mimovládnym sektorom, osobitne so Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR. Konkrétne komisia prerokováva zavedenie systému tzv. podporovaného rozhodovania (v zmysle čl. 12 ods. 3 Dohovoru, predstavuje odklon od súčasného náhradného rozhodovania keď sa právo rozhodovať za osobu prenáša na inú osobu) a s tým súvisiacu revíziu inštitútu 22 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

23 opatrovníctva. Ďalšou oblasťou je prehodnocovanie inštitútu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony v duchu čl. 12 ods. 4 Dohovoru. V zmysle svojho štatútu MPRV SR úzko spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy- s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, najmä pri tvorbe koncepcie celoživotného vzdelávania v pôdohospodárstve a pri realizácii celoživotného vzdelávania pracovníkov v rezorte, s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, najmä pri koordinácii tvorby stratégie zamestnanosti a jej realizácie a pri tvorbe a realizácii rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, s Ministerstvom zdravotníctva SR, pri tvorbe koncepcie štátnej zdravotnej a výživovej politiky a pri ochrane zdravia ľudí. Legislatíva sa zabezpečuje tak, aby osoby s určitým zdravotným postihnutím boli dostatočne informované, prostredníctvom údajov na obaloch potravín vhodných na ich stravovanie. V rámci agendy rovnakého zaobchádzania a ochrany pred diskrimináciou je úloha rezortu pôdohospodárstva predovšetkým v oblasti zamestnanosti a podmienok podnikania. Podpora základných práv, nediskriminácie a rovnosti príležitostí je horizontálnou prioritou zakotvenou v Národnom strategickom a referenčnom rámci Rovnosť príležitostí a s tým spojená ochrana ľudských práv je uplatňovaná (ako horizontálna priorita) v rámci všetkých programov v kompetencií ministerstva. MDVRR SR v oblasti železničnej dopravy implementuje povinnosti vyplývajúce z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave a Rozhodnutia komisie z 21. decembra 2007 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa osôb so zníženou pohyblivosťou v transeurópskom konvenčnom železničnom systéme a systéme transeurópskych vysokorýchlostných železníc (TSI PRM), ktoré sú po technickej stránke prakticky zhodné s povinnosťami vyplývajúcimi z Dohovoru. Samotný rozsah prijatých opatrení v rámci TSI PRM je najviac rozšírený na celý okruh osôb s obmedzenou mobilitou a orientáciou (napr. aj starí ľudia, matky s kočíkmi a malými deťmi a pod.). V rámci všetkých projektov modernizácie a výstavby železničnej infraštruktúry a koľajových vozidiel sú aplikované povinnosti vyplývajúce z TSI PRM a legislatívy ES a SR upravujúcej danú problematiku. Modernizácia železničnej infraštruktúry je takmer výhradne financovaná z fondov EÚ, a teda v rámci každého projektu sú pri výbere a schvaľovaní hodnotené a následne monitorované horizontálne priority (rovnosť príležitostí). V praxi to znamená, že v rámci pravidelných monitorovacích správ je vyhodnocovaný pokrok v realizácii sledovaných indikátorov (počet bezbariérových prístupov do budov a na nástupištia, počet výťahov pre imobilných, hlasových a vizuálnych informačných systémov, vybavenie prístupových trás a perónov vodiacimi prvkami pre nevidomých, počet upravených bezbariérových WC prístupných pre vozíčkarov, počet zdvíhacích plošín, popis ovládacích prvkov Braillovým písmom a pod.). Horizontálna priorita Rovnosť príležitostí sa sleduje za projekty financované z Prioritnej osi (PO) č. 1 (Železničná infraštruktúra), PO č. 4 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 23

24 (Infraštruktúra integrovanej dopravy) a PO č. 6 (Železničná verejná osobná doprava). Na základe povinností vyplývajúcich z legislatívy SR a ES bol za oblasť železničnej dopravy vypracovaný základný dokument: Analýza súčasného stavu a návrh koncepcie zabezpečenia úloh vyplývajúcich z charty práv cestujúcich a TSI PRM, na základe ktorej bol následne spracovaný osobitný projekt Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy, ktorý pozostáva z dvoch základných častí - obstaranie zdvíhacích plošín do cca 40 železničných staníc (nakladanie a vykladanie vozíčkarov z vlaku) a nevyhnutné úpravy v rámci dotknutých železničných staníc (odstraňovanie bariér na prístupoch na nástupištia, bezbariérové WC, informačné systémy apod.). Prvá fáza projektu (obstaranie zdvíhacích plošín) sa bude realizovať v prvom štvrťroku Pri príprave zadania uvedeného projektu spolupracovalo MDVRR SR so zástupcami Slovenskej Humanitnej Rady (posudzovanie návrhu priorít úprav a doplnenia vybavenia železničnej infraštruktúry). V oblasti poštových služieb na základe medzivládnej dohody, Svetového poštového dohovoru (Oznámenie MZV SR č. 50/2010 Z. z. o prijatí Aktov Svetovej poštovej únie), Slovenská pošta, a. s., (ďalej v texte ako SP, a. s. ) poskytuje v tuzemskom a medzinárodnom poštovom styku pre osoby zra kovo postihnuté bezplatné podávanie zásielok označených ako Slepecká zásielka s hmotnosťou do 7000 g. Obsahom takýchto zásielok môžu byť písomnosti vyhotovené písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) alebo vypichovaným reliéfom latinky (Kleinovo písmo), štočky so slepeckými značkami, zvukové záznamy na elektromagnetických a optických nosičoch, osobitné papiere pre nevidiacich ale len vtedy, ak ich podáva inštitúcia pre nevidiacich alebo sú takejto inštitúcii adresované. SP, a. s., zabezpečuje osobám so zdravotným postihnutím, na základe dohody, všetky peňažné služby a výplaty dôchodkov prostredníctvom doručovateľa. V oblasti bytovej politiky bola v roku 2012 problematika postavenia osôb so zdravotným postihnutím riešená nasledovným spôsobom skvalitnenia dostupnosti bývania a formou úverového zvýhodnenia: Článok 9 (Prístupnosť) - jedným z druhov modernizácie bytového domu, na ktorú bude možné poskytnúť výhodný úver z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania sa rozumie stavebná úprava spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, ktorou sa umožní prístup do bytov v bytovom dome pre osoby s obmedzenou schopnosťou pobytu. Článok 28 (Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana) - ak je členom domácnosti žiadateľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a žije s ním v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok, tomuto žiadateľovi - fyzickej osobe bude možné poskytnúť úver za výhodnejších podmienok (napr. vyšší podiel úveru z obstarávacej ceny, nižší úrok a dlhšia lehota splatnosti). MDVRR SR sa v roku 2012 problematike práv osôb so zdravotným postihnutím venovalo aj v oblasti cestovného ruchu, výsledkom čoho je materiál v schvaľovacom procese - Stratégia cestovného ruchu do roku Okrem iného je v ňom zapracovaná úloha: Umožniť širšiu účasť zdravotne znevýhodnených občanov na cestovnom ruchu prostredníctvom stavebno-technického riešenia. S čím úzko súvisí novelizácii vyhlášky MŽP SR Č. 532/2002 Z. z. (pri schvaľovaní nového stavebného zákona v roku 2013), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schop nosťou pohybu a orie ntácie v ubytovacích a stravovacích zariadeniach. Prehľad implementácie Dohovoru na úrovni rezortu MDVRR SR za rok 2012 nie je úplný z dôvodu, že v súčasnej dobe nie sú dostupné viaceré štatistické údaje a informácie za jednotlivé oblasti pôsobnosti, ktoré sú ešte predmetom spracovania. 24 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

25 V snahe zistiť a poskytnúť verejnosti priame kontakty na osoby poverené koordináciou rezortných implementačných procesov nás zaujímalo, či počas roku 2012 na úrovni jednotlivých rezortov vzniklo kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru. Z odpovede rezortu práce vyplýva, že v nadväznosti na určenie MPSVaR SR za hlavné kontaktné miesto boli dňom 15. marca 2013 na ministerstve vytvorené 2 štátnozamestnanecké miesta. vykonávania Dohovoru. Podobne v rámci rezortu MDVRR SR v roku 2012 nevzniklo kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru a zatiaľ sa ani neuvažuje o jeho zriadení. Stredisko sa ďalej pýtalo aké konkrétne kroky a opatrenia vyplývajúce z článkov 5 až 30 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli v roku 2012 predmetom legislatívneho procesu. MZ SR nominovalo Mgr. Martinu Matejkovú z Odboru zdravotnej starostlivosti Sekcie zdravia MZ SR ako kontaktnú osobu pre rezort zdravotníctva, ktorá bude predkladať MPSVaR SR správu o legislatívnych návrhoch a zmenách v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím (do 30. júna 2013 a následne každoročne do 30. júna). MŠVVAŠ SR - Koordinácia vytvárania kontaktných miest na úrovni jednotlivých rezortov a ich fungovania nebola do t. č. realizovaná. Na úrovni sekcie regionálneho školstva príslušnú úlohu vykonáva odbor vecne príslušný problematike vzdelávania, výchovy a poradenstva pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím. Na ostatných odborných útvaroch sa rieši ako problematika osôb so zdravotným postihnutím rieši ako prierezová v rámci ostatných oblastí ich pôsobenia. Kontaktným miestom pre vykonávanie Dohovoru v rezorte kultúry (MK SR) bola sekcia kultúrneho dedičstva - odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva (Mgr. Daniela Kuhnová). Odbor zabezpečoval oboznámenie organizačných útvarov a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti s jednotlivými článkami dohovoru, zasielal požiadavky o podklady a vypracoval správu za rezort kultúry, ktorá bola odoslaná gestorovi východiskovej správy k dohovoru - MPSVaR SR. Minister vnútra je pripravený vymenovať kontaktnú osobu pre danú problematiku za rezort vnútra. Na pôde MH SR nebol podľa vlastných slov doposiaľ dôvod zriadenia kontaktného miesta pre problematiku Rezort práce nás vo svojej odpovedi upozornil na viacero kľúčových rezortných legislatívnych zmien prijatých na sklonku roku 2011 a v roku 2012 v súvislosti s implementáciou Dohovoru. V oblasti sociálnych služieb sa v roku 2012 implementoval Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom legislatívnych úprav v zákone č. 50/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách (nadobudnutie účinnosti dňom ). Táto novela bola podľa slov MPSVaR SR pripravená v snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb (vrátane sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím) a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb. Predmetom tejto novely zákona o sociálnych službách bola najmä významná zmena, ktorá spočíva v Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 25

26 zmene spôsobu financovania zariadení sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb prostredníctvom účelovej dotácie priamo z rozpočtovej kapitoly MPSVaR SR. Z hľadiska jednotlivých článkov Dohovoru možno zdôrazniť najmä úpravu, ktorá rieši tzv. nelegálnych poskytovateľov, s cieľom zabrániť vzniku takýchto neželaných subjektov a ochrániť práva dotknutých občanov, a to formou ukladania vysokej pokuty, zákazom činnosti a vytvorením podmienok na poskytnutie bezodkladnej pomoci ohrozeným fyzickým osobám adekvátnou sociálnou službou. Takáto úprava je v súlade s čl. 15, 16 a 17 (Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním, Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním, Ochrana integrity osobnosti). Významnou oblasťou, v ktorej sa implementoval najmä čl. 19 Dohovoru je proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb na Slovensku. Dňa 30. novembra 2011 Vláda SR schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, ktorá predstavuje oficiálne prihlásenie sa k problematike prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Takáto zmena modelu je jedným z cieľov súčasnej politiky Európskej únie v oblasti sociálnej inklúzie a zdravotného postihnutia a je súčasťou záväzkov Slovenskej republiky v medzinárodnej ľudsko-právnej agende, napr. Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Základným zámerom deinštitucionalizácie v Slovenskej republike je podľa MPSVaR SR vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov, odkázaných na pomoc spoločnosti, v prirodzenom sociálnom prostredí komunity, prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme. Dňa 14. decembra 2011 schválilo MPSVaR SR Národný akčný plán plánu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky , ktorý pre rezort podľa vlastných slov predstavuje základný plánovací a realizačný dokument v oblasti transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ako nás ďalej MPSVaR SR informovalo, v priebehu roku 2012 sa spracovala žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre Národný projekt podpory transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ktorá bola schválená dňa 23. januára Národný projekt bude podporený v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia vo výške eur. Hlavným cieľom národného projektu je podpora procesu transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb, a rezort práce očakáva, že jeho realizácia poskytne prijímateľom sociálnych služieb komplex kvalitných alternatívnych verejných služieb, ktoré im umožnia slobodný a nezávislý spôsob života s podporou komunity (odborníkov, členov rodiny, dobrovoľníkov), t. j. aj v súlade s čl. 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V nadväznosti na tento národný projekt financovaný z prostriedkov ESF sa budú realizovať pilotné projekty v jednotlivých regiónoch SR, ktorých cieľom je vybudovanie nových komunitných služieb a investičné projekty budú financované z Regionálneho operačného programu, prioritná os 2. Dňa 8. marca 2012 bol na úrovni rezortu práce zriadený Výbor expertov pre deinštitucionalizáciu ako poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má medzirezortný charakter. 26 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

27 Jeho úlohou je monitorovať, hodnotiť a koordinovať procesy deinštitucionalizácie a navrhovať opatrenia na zvýšenie podpory a efektivity procesov deinštitucionalizácie. MPSVaR SR má záujem pripraviť aj rozsiahlu novelu zákona o sociálnych službách a v rámci nej sa zaoberať aj problematikou vytvorenia podmienok nového systému dlhodobej starostlivosti (najmä pre starších klientov a ľudí so zdravotným postihnutím odkázaných na pomoc inej osoby). Systém je však podľa slov MPSVaR SR závislý od zavedenia nového mechanizmu financovania sociálnych služieb, tak aby sa posilnilo právo klienta na sociálnu službu a jej dostupnosť a zároveň aby sa zabezpečila aj finančná udržateľnosť systému. V súčasnosti MPSVaR SR uvažuje o viaczdrojovom financovaní takýchto služieb, nakoľko sociálne služby boli decentralizované a sú financované výlučne z rozpočtov samosprávy (obec, VÚC), ktorých rozpočtové zdroje sú údajne nepostačujúce, a to aj v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Ministerstvo preto navrhuje, aby sociálne služby na lokálnej, ale aj regionálnej úrovni boli financované aj zo strany štátu, ktorý by mal byť garantom už zákonom deklarovaného práva klienta na sociálnu službu. V roku 2012 bola ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená pracovná skupina k novele zákona o sociálnych službách, ktorej členmi sú všetci aktéri pôsobiaci v tejto oblasti (zástupcovia miestnej a regionálnej samosprávy, zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb, zástupcovia prijímateľov sociálnych služieb vrátane osôb so zdravotným postihnutím, odborníci v tejto oblasti). Novela zákona o sociálnych službách by mala nadobudnúť účinnosť , pričom rezort práce od nej očakáva: zavedenie nového modelu financovania sociálnych služieb aj na regionálnej úrovni a poskytovanie finančného príspevku podľa stupňa odkázanosti klienta; sprísnenie a doplnenie podmienok registrácie poskytovateľov; zabezpečenie previazanosti zdravotnej (ošetrovateľskej) starostlivosti a sociálnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb s možnosťou preplácania ošetrovateľských úkonov v zariadeniach sociálnych služieb príslušnými zdravotnými poisťovňami z verejného zdravotného poistenia; upravenie systému (kritérií) posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby a nové rozdelenie kompetencií obcí a VÚC v posudzovacom procese; nové podmienky, resp. zmena a špecifikácia poskytovania sociálnej služby v pobytových zariadeniach (aj v súlade so zámermi deinštitucionalizácie); podrobnú úpravu podmienok kvality (štandardov) sociálnych služieb; zapracovanie požiadavky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby s cieľom vytvoriť podmienky, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom domácom a komunitnom prostredí. MPSVaR SR koncom roka 2012 pripravilo a predložilo do legislatívneho procesu novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh novely zákona o službách zamestnanos ti bol schválený na rokovaní Národnej rady SR dňa s účinnosťou od Súčasťou tejto novely je aj úprava súčasného právneho stavu tak, aby bol v súlade s uplatnenou výhradou Slovenskej republiky k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) v súlade s článkom 46 Dohovoru Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 27

28 MPSVaR SR vo svojej odpovedi vysvetľuje, že právnou úpravou sa ustanovuje, že do celkového počtu zamestnancov, z ktorého si zamestnávateľ vypočítava povinnosť zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti sa okrem zamestnancov, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí, nebudú započítavať štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov, a to zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravujú právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba colníkov a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že vyššie uvedené osobitné predpisy, ktoré upravujú vykonávanie štátnej služby v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, hasičského a záchranného zboru, si vyžadujú zdravotnú, fyzickú a psychickú spôsobilosť na výkon štátnej služby, ktoré musí občan spĺňať pri prijatí, ako aj po celú dobu vykonávania štátnej služby. V rezorte zdravotníctva sa v priebehu roku 2012 konkretizovala v rámci legislatívneho procesu implementácia čl. 16 Ochrana pred vykorisťovaním, záchranného zboru. násilím a zneužívaním a čl. 30 Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe Dohovoru. Čl. 16 Dohovoru ( Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním ) - V roku 2012 pripravilo MZ SR znenie návrhu novely zákona č: 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako jedného z článkov návrhu novely Trestného zákona. Uvedený návrh o. i. rozširuje vo vzťahu k maloletej osobe a k plnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, okruh podozrení (na sexuálne zneužívanie, iné zneužívanie, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie, súlož medzi príbuznými, týranie alebo na zanedbávanie), ako aj okruh subjektov, ktorým majú byť uvedené prípady podozrenia oznamované 36. Schválený návrh by mal mať pozitívny prínos pre prevenciu a realizáciu účinného zásahu proti zneužívaniu, zanedbávaniu a týraniu osôb, ktoré sú maloleté alebo nespôsobilé, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená (najmä pre osoby so zdravotným postihnutím patriace do vyššie uvedeného okruhu osôb). Doplnenie právnej úpravy bolo navrhnuté v záujme dosiahnutia účinnejšej ochrany a pomoci osobám, ktoré vzhľadom na ich stav alebo vek nie sú schopné zabrániť páchaniu predmetných trestných činov alebo vyhľadať pomoc. Návrh novely Trestného zákona bol dňa schválený na rokovaní vlády SR. Čl. 30 Dohovoru ( Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe ) - Práva zdravotne postihnutých osôb ustanovené v čl. 30 Dohovoru OSN boli špeciálne zohľadnené vo vyhláške MZ SR č. 229/2011 Z. z. o postupe pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní a streliva a 36 Vo vzťahu k maloletej osobe sa k orgánom činným v trestnom konaní dopĺňajú úrady práce, sociálnych veci a rodiny ako orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vo vzťahu k plnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, sa k orgánom činným v trestnom konaní dopĺňajú obce. 28 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

29 o náležitostiach lekárskeho posudku a psychologického posudku v znení vyhlášky č. 105/2012 Z. z. Pôvodné znenie vyhlášky bolo schválené ešte v roku 2011 (účinnosť nadobudlo 1. augusta 2011) a v roku 2012 bolo spresnené a doplnené novelou účinnou od 1. mája V prípade splnenia podmienok ustanovených na ochranu života a zdravia sa na základe vyhlášky umožňuje vydať lekársky posudok osvedčujúci zdravotnú spôsobilosť aj zdravotne postihnutým osobám. V zmysle 2 ods. 9 vyhlášky ak sa lekárskou prehliadkou u žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu alebo držiteľa zbrojného preukazu zistia kontraindikácie ustanovené v prílohe č. 1 časti II (ide o choroby a poruchy okrem duševných porúch a porúch správania), ktoré podľa výsledkov vyšetrenia príslušným lekárom poskytujúcim špecializovanú ambulantnú starostlivosť a následného zváženia posudzujúceho lekára žiadateľovi alebo držiteľovi umožňujú držať alebo nosiť zbraň a strelivo bez ohrozenia života alebo zdravia svojho alebo iných osôb, posudzujúci lekár v závere lekárskej prehliadky uvedie, že žiadateľ alebo držiteľ je zdravotne spôsobilý na držanie alebo nosenie zbrane a streliva, takýto držiteľ sa na základe zváženia posudzujúceho lekára alebo lekára poskytujúceho špecializovanú ambulantnú starostlivosť v ním určenej lehote podrobuje potrebným vyšetreniam, pričom sa postupuje primerane podľa 20 ods. 4 až 7 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Rezort zdravotníctva v rámci prípravy návrhu pôvodného znenia vyhlášky zorganizoval dňa pracovné rokovanie, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2012 bol na MŠVVaŠ SR pripravený návrh vyhlášky usmerňujúcej uplatňovanie nároku študenta so zdravotným postihnutím pri štúdiu na vysokých školách: vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 458/2012 Z. z. o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami. Okrem iného zabezpečuje študentovi VŠ postup podľa individuálneho harmonogramu plnenia študijných povinností, prístup k informačným zdrojom vysokej školy bezbariérovým spôsobom, podporu pri zabezpečovaní študijnej literatúry, podkladov z prednášok a zadaní z cvičení, zhotovovanie kópií študijných textov vo formátoch vhodných na používanie študentom s príslušným zdravotným postihnutím. K príprave návrhu vyhlášky boli prizvané mimovládne organizácie zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím. MK SR v roku 2012 predložilo na rokovanie vlády SR Návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike (uznesenie vlády SR č. 17 zo dňa ), ktorej jedným z cieľov je aj sociálna integrácia - v tomto zmysle stratégia rieši dostupnosť kultúry pre všetky cieľové skupiny. V 2. polroku 2012 MK SR pripravilo Návrh zákona, ktorým sa mení zákon NR SR č. 434 z 26. októbra 2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon upravuje účel, rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V 2 Účel poskytnutia dotácií nasledovne odsek (1) Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na tieto účely: v bode f) - kultúrna aktivita zdravotne postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva). V rámci predpisov v pôsobnosti MV SR za zmenu, ktorá súvisí s právami zdravotne postihnutých osôb, možno považovať úpravu 17 ods. 6 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch, v ktorom sa postup pri vydávaní cestovného dokladu pre občana, ktorý pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko nemôže podať žiadosť osobne, zjednotil s postupom na vydanie občianskeho preukazu pre takéhoto občana podľa 5 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch. Problematika postavenia osôb so zdravotným postihnutím bola v roku 2012 v rámci legislatívy rezortu MDVRR SR riešená v týchto zákonoch: Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (účinný od 1. novembra 2011), upravuje rovnako ako ním zrušený zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v 11 v časti Regulácia Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 29

30 elektronických komunikácií povinnosť Telekomunikačného úradu SR dbať na maximálny prospech užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým užívateľom sa pritom na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Nový zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov ukladá v 4 povinnosť uvádzať v prepravnom poriadku dopravcu v osobnej doprave aj rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov ( vybraná skupina cestujúcich ), ako aj podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti s dopravnou obslužnosťou ďalej zákon v 18 ukladá vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území kraja alebo obce. Primeraným rozsahom dopravných služieb podľa predchádzajúcej vety sa rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich. V 21 zákon pamätá na to, aby zmluva o službách, ktorú uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, obsahovala aj tarifu, najmä maximálnu sadzbu základného cestovného a cestovného vybraných skupín cestujúcich. Podľa 27 v rozhodnutí o udelení koncesie môže dopravný správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť používať určitý druh alebo typ vozidiel vzhľadom na vek vozidla, jeho vybavenie a technickú úroveň alebo na vybavenie vozidla na prepravu vybraných skupín cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom. Podľa 30 musí mať prevádzkovateľ taxislužby na každých 15 prevádzkovaných vozidiel taxislužby najmenej jedno vozidlo taxislužby, ktoré je počtom sedadiel alebo veľkosťou batožinového priestoru alebo ložného priestoru uspôsobené alebo vybavené na prepravu viac ako štyroch a najviac ôsmich cestujúcich, vybraných skupín cestujúcich s príslušenstvom, veľkého počtu kusov batožiny alebo rozmernej batožiny. Podľa zákona č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri zavádzaní inteligentných dopravných systémov majú dodržiavať opatrenia podporujúce rovnosť prístupu, t. j. také opatrenia, ktoré nebránia prístupu zraniteľných účastníkov cestnej premávky k aplikáciám a službám inteligentných dopravných systémov a ani ich nediskriminujú v prístupe k aplikáciám a službám inteligentných dopravných systémov. Zraniteľným účastníkom cestnej premávky sa rozumie chodec, cyklista, motocyklista a osoba so zdravotným postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou alebo schopnosťou orientácie. V legislatívnom procese je návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, v ktorom je riešená problematika skvalitnenia bývania a zabezpečenia dostupnosti bývania pre zdravotne ťažko postihnuté osoby. V súčasnosti je návrh predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a v prípade jeho schválenia nadobudne účinnosť 1. januára Od jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy sme si zároveň vyžiadali zhodnotenie stavu odstraňovania bariér pri prístupe do verejných 30 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

31 inštitúcií oproti minulému roku. Zaujímalo nás, s akými typmi bariér sa na úrovni rezortov stretávajú a či prišlo v roku 2012 k zásadnej zmene pri ich odstraňovaní oproti predošlému roku. Rovnako sme chceli zistiť, koľko nových bezbariérových prístupov vzniklo na úrovni jednotlivých rezortov v roku 2012, a taktiež, či evidujú nejaké podnety, alebo sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním týchto bariér. V roku 2012 boli z rozpočtu kapitoly MPSVaR SR v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytnuté dotácie na riešenie bezbariérovosti v zariadeniach sociálnych služieb a na podporu mobility osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaných na individuálnu prepravu (špeciálne motorové vozidlá) vo výške cca 899 tisíc eur. MK SR tvrdí, že rozpočtové a príspevkové organizácie vytvárajú v zmysle platných zákonov a svojho základného poslania podmienky na zvyšovanie dostupnosti kultúry pre ľudí so zdravotným postihnutím a majú na zreteli odstraňovanie fyzických i mentálnych bariér (nová budova Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie, Univerzitnej knižnice atď.). Slovenské národné divadlo dlhodobo spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska na realizácii divadelných predstavení (a tiež bulletinov v Braillovom písme) pre nevidiacich občanov i nepočujúcich (aktuálne ide o 3 predstavenia zabezpečené titulkami). Vzorovou inštitúciou je Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ktorá sa aktuálne (od roku 2012 otvára aj iným typom zdravotného postihnutia a poskytuje svoje knižničné služby aj iným znevýhodnených skupinám obyvateľstva. Odbúravanie bariér je podporované aj prostredníctvom dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva (inovatívnou iniciatívou bol projekt napr. Dostupnosť hradu Ľubovňa pre nevidiacich, ktorý bol podporený výrobou bulletinu v Braillovom písme atď.). V roku 2012 bola realizovaná aj neformálna rezortná iniciatíva na zvyšovanie dostupnosti kultúry pre ľudí so sluchovým postihnutím (pracovné stretnutia s Asociáciou organizácií so sluchovým postihnutím). V roku 2012 MK SR vytvorilo priestor pre modelový projekt zvyšovania dostupnosti (debarierizácie) kultúrnych inštitúcií - išlo o bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií každú prvú nedeľu v mesiaci napr. Slovenská národná galéria). V roku 2013 budú v projekte zainteresované 4 rezortné inštitúcie: Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania a Slovenské technické múzeum. K získavaniu informácií o odbúravaní bariér (informačných i fyzických) prispievajú aj štatistické zisťovania v oblasti kultúry - oblasť kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Štatistiky sú reali zované každoročne a sú zverejňované na webovej stránke MK SR. Od roku 2013 sa na tento účel bude realizovať nový dotazník, ktorý zodpovedá aktuálnym potrebám v zmysle implementácie Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Bezbariérový prístup k budovám MS SR bol zabezpečený zdvíhacím zariadením (šikmá schodisková plošina) na vstupnom schodisku do budovy ministerstva na Župnom námestí v Bratislave v roku Bezbariérový prístup do budovy na Námestí slobody bol zabezpečený inštaláciou rampy pre imobilných v roku V rámci budovy je možný pohyb využitím osobných výťahov, jednotlivé poschodia sú bez ďalších prekážok. Ministerstvo spravodlivosti nemá v pôsobnosti monitoring odstraňovania bariér pri prístupe do verejných inštitúcií. Tieto požiadavky na stavby vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého gestorom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2012 ministerstvo neevidovalo podanie, alebo sťažnosť zo strany verejnosti týkajúce sa bezbariérového prístupu. MV SR v rámci investičnej výstavby nesleduje osobitne kategóriu stavieb zabezpečujúcich budovanie bezbariérových vstupov. Realizácia bezbariérových vstupov pre zdravotne postihnutých občanov a starších ľudí s obmedzenou schopnosťou Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 31

32 pohybu v objektoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa rieši ako súčasť rekonštrukcií objektov. Navrhovanie bezbariérových vstupov a ich výstavbu upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Zaraďovanie jednotlivých stavieb do rozpisu investičnej výstavby sa riadi poradím dôležitosti stanoveným príslušnými rozpočtovými organizáciami a možnosťami danými rozsahom pridelených finančných prostriedkov. Riešením výstavby bezbariérových vstupov sa MV SR zaoberá priebežne v rámci rozpisu úloh investičnej výstavby. V rámci objektov MV SR sa jedná hlavne o bariéry zabraňujúce vstupy do objektov a vestibulov a užívanie sociálnych zariadení. Ich odstránenie sa rieši výstavbou nájazdových rámp, šikmými schodiskovými plošinami, zriadením bezbariérových sociálnych zariadení a modernizáciou osobných výťahov. V roku 2011 bol vypracovaný aktualizovaný zoznam policajných sídiel pre vybudovanie bezbariérových vstupov. Celkom sa jednalo o 80 objektov s požadovaným finančným objemom kapitálových výdavkov v sume ,03 eur, čo značne prevyšuje súčasné finančné možnosti na ich zaradenie do plánu investičnej výstavby. S ohľadom na finančné možnosti realizácie stavieb tohto typu nedošlo v roku 2012 k zásadnej zmene. Realizácia bezbariérových vstupov pre zdravotne postihnutých občanov a starších ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu v objektoch MV SR sa rieši ako súčasť rekonštrukcií objektov. V priebehu roka 2012 MV SR v súvislosti s odstraňovaním týchto bariér neevidovalo žiadne podnety alebo sťažnosti. MH SR konštatuje, že má zabezpečený bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím do administratívnej budovy na Mierovej ul. č. 19 v Bratislave. Zo strany občianskych združení zdravotne postihnutých neeviduje rezort žiadne podnety či sťažnosti v súvislosti s odstraňovaním bariér, či iných riešení problémov. V prípade, ak by zrakovo postihnutí občania požiadali o akékoľvek sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tlačový odbor MH SR je povinný nechať vypracovať informácie v Braillovom písme. O takúto informáciu však MH SR ešte zo strany zrakovo postihnutých občanov nebolo požiadané. Na MF SR, ani v jednotlivých organizáciách rezortu nebola zaznamenaná sťažnosť, resp. podnet týkajúci sa diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím. Je maximálna snaha odstraňovať bariéry a prekážky brániace prístupnosti, ktoré sú zamerané jednak na budovy a tiež na elektronické služby. Orgány finančnej správy venujú pozornosť tomu, aby osoby so zdravotným postihnutím mali bezbariérový prístup do budov alebo zariadení orgánov finančnej správy. Bezbariérový prístup je zabezpečený do 95 budov orgánov finančnej správy. Okrem fyzického prístupu je pre všetky osoby, vrátane osôb so zdravotným postihnutím k dispozícii zamestnanec, ktorý pri vybavovaní občana so zdravotným postihnutím je mu k dispozícii. V roku 2012 na zabezpečenie bezbariérového vstupu do verejných inštitúcií MPRV SR zrealizovalo rekonštrukciu výťahu v administratívnej budove Dopravná 14, Levice. V decembri 2012 zahájilo rekonštrukciu výťahov v administratívnej budove na ul. Sama Chalúpku 18 v Michalovciach. Tieto rekonštrukcie sú už ukončené a výťahy v prevádzke. Odovzdanie sa uskutočnilo dňa 28. januára V roku 2011 bol zrekonštruovaný jeden výťah v Rimavskej Sobote. Podľa odpovede MDVRR SR, Železnice Slovenskej republiky v roku 2012 vypracovali v rámci Projektu zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy súťažné podklady na výber dodávateľa tovaru. Zdvíhacie plošiny pre imobilných cestujúcich na zdvihnutie imobilného cestujúceho z nástupišťa železničnej stanice do železničného vozňa v počte 45 kusov. V súčasnosti prebieha proces výberového konania. Z celkového počtu 45 kusov zdvíhacích plošín pre imobilných cestujúcich je 32 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

33 možné dodať 21 kusov zdvíhacích plošín najneskôr do 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy do týchto železničných staníc: Bratislava hl. st. (1 kus), Košice (2 kusy), Žilina (2 kusy), Trnava (2 kusy), Piešťany (1 kus), Poprad Tatry (2 kusy), Devínska Nová Ves (1 kus), Bratislava Nové Mesto (1 kus), Bratislava Petržalka (1 kus), Humenné (1 kus), Nové Mesto nad Váhom (1 kus), Banská Bystrica (1 kus), Prievidza (1 kus), Vrútky (1 kus), Galanta (1 kus), Podhájska (1 kus) a Levice (1 kus). Ďalej boli spracované v rámci Projektu zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy, stavebné úpravy súťažné podklady na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie, zabezpečenie súvisiacej inžinierskej činnosti a realizáciu stavebných úprav v nasledovných železničných staniciach: Banská Bystrica, Bratislava hl. st., Čadca, Čierna nad Tisou, Kraľovany, Kúty, Kysak, Leopoldov, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Považská Bystrica, Prešov, Ružomberok, Štrba, Štúrovo, Šurany, Turčianske Teplice, Zvolen, Žilina. Účelom stavebných úprav je vytvorenie podmienok pre Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy - dodávka tovaru Zdvíhacie plošiny pre imobilných cestujúcich na zdvihnutie imobilného cestujúceho z nástupišťa železničnej stanice do železničného vozňa. Vo všetkých uvedených železničných staniciach boli vykonané miestne šetrenia, na základe ktorých boli určené nevyhnutné stavebné úpravy a následne boli vypracované investičné zadania, ktoré budú slúžiť ako podklad pre vyhotovenie projektovej dokumentácie. V rámci nevyhnutných stavebných úprav sa požaduje vybudovanie prístupových ciest pre imobilných cestujúcich, rámp, prechodov cez koľaje, plôch pre umiestnenie zdvíhacích plošín a WC pre osoby s obmedzenou mobilitou. Predpoklad ukončenia uvedeného Projektu je Počas rokov 2010, 2011, 2012 prebiehal Projekt obnovy parku železničných koľajových vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko, pre prímestskú a medziregionálnu verejnú železničnú osobnú dopravu SR. V rámci tohto projektu sú obstarávané moderné železničné koľajové jednotky (32 jednotiek), ktoré sú vybavené nasledujúcimi prvkami: a) rampa pre nástup cestujúcich so zníženou pohyblivosťou; b) systém signalizujúci rušňovodičovi manipuláciu s rampou (bezpečnostný prvok brániaci uzatvoreniu dverí pri nastupovaní imobilného cestujúceho); c) štítky v Braillovom písme; d) akustický a optický informačný systém, bezpečnostný kamerový systém; e) sedadlá pre telesne postihnutých označené piktogramom, tlačidlo na pri volanie pomoci; f) WC pre telesne postihnutých. Projekty železničnej infraštruktúry - pri ich realizácii sa počíta s inštaláciou prvkov zabezpečujúcich bezproblémovú prepravu osôb zo zdravotným postihnutím v zmysle Rozhodnutia Komisie o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa osôb so zníženou pohyblivosťou v transeurópskom konvenčnom železničnom systéme a systéme transeurópskych vysokorýchlostných železníc (2008/164/ES). V rámci Železníc Slovenskej republiky boli realizované a postupne sú dokončované prístupy pre imobilných cestujúcich na novo zrekonštruovaných železničných úsekoch, ide o úseky: a) modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou; b) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Nové Mesto nad Váhom Zlatovce; c) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Zlatovce - Trenčianska Teplá; d) modernizácia železničnej trate Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 33

34 Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Trenčianska Teplá Beluša; e) modernizácia železničnej stanice Čierna nad Tisou; f) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Beluša Púchov; g) modernizácia trate Púchov Žilina; h) modernizácia trate Žilina - Košice, úsek Kysak Košice; i) modernizácia trate IV. koridoru, úsek št. hr. SR/ČR Kúty. Čo sa týka podnetov zo strany verejnosti, dňa bola na MDVRR SR doručená petícia občanov týkajúca sa dodatočných požiadaviek na realizovaný projekt (ŽSR, modernizácia železničnej trate Trenčianska Teplá - Beluša), Predmet sťažnosti a možnosti úprav schváleného riešenia projektu boli následne prerokované v Trenčianskej Teplej dňa Z praktického hľadiska išlo o požiadavku na doplnenie chodníka a komunikácie spájajúcej obe časti obce Trenčianske Teplice o ďalší bezbariérový spôsob prístupu (predĺženie podchodu pre cestujúcich cez celé koľajisko železničnej stanice na druhú stranu, doplnenie pripravovaného nadjazdu a komunikácií pre peších a cyklistov o kabínové výťahy, resp. riešenie osobitného podchodu pre peších a cyklistov cez železničnú trať). Slovenská pošta, a. s., v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím realizuje pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v novootváraných poštách bezbariérové vstupy podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ( 57). SP, a. s., v prenajatých a vlastných objektoch, v ktorých neboli vybudované bezbariérové vstupy tieto postupne realizuje a aj v budúcnosti bude realizovať v rámci jej plánovanej rekonštrukcie a modernizácie pôšt. MDVRR SR v spolupráci so Slovenskou správou ciest v rámci riešenia problematiky osôb so zdravotným postihnutím vydalo technický predpis/ technické podmienky TP 10/ Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Tento technický predpis nadobudol účinnosť 10. novembra 2011 a naďalej platí. Ustanovuje po žiadavky na návrh debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Okrem uvedených otázok sme osloveným subjektom dali možnosť vyjadriť sa aj k iným aspektom problematiky práv osôb zo ZP. Podľa MK SR treba veľkú pozornosť venovať vzdelávaniu a kultúrnoosvetovej práci v rámci ľudských práv v rezorte kultúry a tiež systematickému šíreniu informácií o predchádzaní diskriminácie a tiež o situácii znevýhodnených skupín obyvateľstva na všetkých úrovniach spoločnosti - najmä práci s majoritou - odbúravaniu predsudkov a stereotypov. Aj v roku 2012 bola ako jedna z priorít v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva preferovaná podpora kultúrnych aktivít v oblasti neformálneho vzdelávania zameraného na odbúravanie bariér v dostupnosti kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím Cieľom tejto iniciatívy je zvyšovanie informovanosti majority (pracovníkov v oblasti kultúry) o kultúrnych právach osôb so zdravotným postihnutím a v konečnom dôsledku debarierizácia kultúry pre zraniteľné skupiny. MK SR v spolupráci s ďalšími subjektmi spracovali analýzu dotačného programu za roky Výstupom aktivít pracovnej skupiny je tiež metodická príručka (manuál) pre prípravu kultúrnych podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím (pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR). Príručka podáva informácie a odporúčania ako rozpoznať a vysporiadať sa s rozmanitými (informačnými, fyzickými, mentálnymi) bariérami, ktorým musia čeliť OZP. Materiál bol distribuovaný organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR a je zverejnený na webovej 34 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

35 stránke MK SR. MPRV SR ďalej dáva do pozornosti svoje aktivity v oblasti bezpečnosti potravín a ich označovania, vo vzťahu k osobám so špecifickým zdravotným postihnutím. Zhodnotenie stavu implementácie Dohovoru za rok 2012 podľa občianskej spoločnosti a ďalších inštitúcií V súvislosti s kritickým a objektívnym zhodnotením stavu implementácie Dohovoru za rok 2012 z úrovne mimovládnych organizácií a ďalších inštitúcií sme oslovili 15 kľúčových organizácií 37 reprezentantov osôb so zdravotným postihnutím a 6 relevantných inštitúcií. Odpovede nám poskytli Republiková centrála Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ďalej v texte ako ZPMP ), Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (ďalej v texte ako AOZPO ), Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej v texte ako ÚNSS ) a Únia miest Slovenska (ďalej v texte ako ÚMS ). Rovnako nám relevantné informácie poskytlo aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa a Inštitút pre výskum práce a rodiny. Ako podľa Vášho názoru Slovenská republika realizovala počas roku 2012 úlohy vyplývajúce z článku 33 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím? Podľa ZPMP, SR neprijala ani v roku 2012 realizačné opatrenia na zriadenie kontaktného miesta. Tvrdia, že na neustále pripomínanie tejto úlohy od začiatku roka 2012 Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím SR (NROZP v SR), ktorej členom a jedným so zakladateľov je aj ZPMP v SR, sa ľady pohli. Táto organizácia má dvoch zástupcov vo Výbore pre osoby so zdravotným postihnutím Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde sa tejto problematike tiež venovala neustála pozornosť. Výsledkom úsilia bolo, že Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na svojom zasadnutí dňa vyslovila súhlas so zriadením kontaktného miesta, ktorým bude MPSVR SR. Pritom Rada vlády je iba poradným orgánom vlády SR. AOZPO na otázku v súvislosti s ratifikáciou Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane Opčného protokolu odpovedalo, že už v januári 2012 pripravili problémové okruhy, ktoré, s prihliadnutím na požiadavku implementácie tohto dokumentu, si naliehavo vyžadovali legislatívne riešenia. V roku 2012 však prakticky nedošlo k žiadnym závažným posunom pri ich riešení. V nadväznosti na vytvorenie novej Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, zriadenej uznesením vlády SR č. 158 zo dňa 2. marca 2011, bol ako jej stály odborný orgán zriadený Výbor pre otázky týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím. Kontinuitu činnosti Výboru potvrdila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 276 zo dňa 20. júna Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, Republiková centrála ZPMP v SR, Asociácia na ochranu práv pacientov SR, Otvorme dvere, otvorme srdcia, o. z., Asociácia nepočujúcich Slovenska, Asociácia organizácií sluchovo postihnutých v Slovenskej republike, Slovenský zväz telesne postihnutých, Asociácia organizácii zdravotne postihnutých občanov SR, Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPO- SA), Autistické centrum Andreas n.o., Slovenská únia sluchovo postihnutých, Organizácia muskulárnych dystrofikov v Slovenskej republike, Slovenský zväz sclerosis multiplex, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Únia miest Slovenska; Slovenská humanitná rada, Slovenská únia podporovaného zamestnávania, Konfederácia odborových zväzov SR; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, Inštitút pre výskum práce a rodiny. ÚMS tvrdí vo svojej odpovedi, že zriadený Výbor pre otázky týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím na základe uznesenia zo dňa 17. septembra 2012, odporučil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR a to v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na rok a tak isto v zmysle stanoviska z RV SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť zo dňa , vytvoriť kontaktné miesto pre monitorovanie a koordináciu implementácie Dohovoru. Z nedostatku finančných prostriedkov sa znevýhodnili podmienky pre fungovanie viacerých organizácii a obmedzila činnosť viacerých hlavných Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 35

36 organizácií OZP a obmedzila sa účasť občianskej spoločnosti na monitorovaní. Podpora aktivít reprezentatívnych mimovládnych organizácií zdravotne postihnutých občanov a komunikácia so štátnymi orgánmi je nedostačujúca. Takisto, na základe týchto faktov členstvo MVO v medzinárodných organizáciách je ohrozené. ÚMS poskytlo viacero príkladov nedostatkov aktuálnej legislatívnej situácie v SR. Jedným z hlavných dôvodov je absencia, resp. neuskutočnenie zásadných zmien v legislatíve, vedúce k odstráneniu nepriamej a priamej diskriminácie zdravotne postihnutých občanov SR. Podľa ÚMS nie len staršie budovy ale ja novostavby verejného užívania nemajú vybudovaný bezbariérový prístup, a nemajú dodržané legislatívne požiadavky. Napriek tomu, po vykonaní kolaudácie vo väčšine prípadov sa nevyvodili dôsledky. Podľa ÚNSS až v druhej polovici roku 2012 začalo MPSVaR SR pripravovať pre vládu zodpovedajúce návrhy opatrení. K problematike Dohovoru sa tak isto vyjadrila aj Sociálna poisťovňa 38, ktorá prostredníctvom svojho zástupcu vo Výbore pre osoby so zdravotným pos tihnutím Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť podporila návrh uznesenia, odporúčajúceho ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť realizáciu článku 33 ods. 1 Dohovoru. Ktoré konkrétne kroky boli v roku 2012 v súvislosti so zriadením kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím realizované? celoslovenských organizácií občanov so zdravotným postihnutím sú tieto nútené obmedzovať svoju činnosť a hrozí im zánik. Podobnú odpoveď uviedla organizácia ÚMS. IVPR uviedlo, že pripravili návrh na zriadenie hlavného kontaktného mies ta pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Materiál prešiel vnútorným i vonkajším pripomienkovým konaním, vo februári 2013 by mal byť prerokovaný vo vláde SR 39. Pre účely prípravy tohto návrhu pokračovali v roku 2012 odborné stretnutia (okrúhle stoly, zasadnutia Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím RVĽPNMRR SR) k otázkam implementácie Dohovoru, občianska spoločnosť bola zainteresovaná mechanizmami ustanovenými v rámci činnosti výboru, či v rámci vonkajšieho pripomienkového konania. UPSVaR 40 vo svojej odpovedi v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že v novembri 2012 bol ÚPSVaR predložený na pripomienkové konanie materiál MPSVR SR Návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím - ku ktorému ústredie nepredložilo žiadne pripomienky. MPSVR SR navrhlo zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru v rámci svojej organizačnej štruktúry a pri realizácii činností vyplývajúcich z dohovoru navrhlo zriadenie špecializovaných (sekundárnych) kontaktných miest na každom ústrednom orgáne štátnej správy, medzi ktoré ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nepatrí. AOZPO v bezútešnej odpovedi konštatovalo v súvislosti so zriadením kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru, že kontaktné miesto pre monitorovanie implementácie Dohovoru dodnes neexistuje.v alarmujúcej odpovedi informuje, že nie sú vytvorené podmienky ani pre účasť občianskej spoločnosti, najmä reprezentatívnych organizácií OZP, na monitorovaní, ale práve naopak, z dôvodov nedostatočnej finančnej podpory činnosti strešných, 38 Vyjadrenie Sociálnej poisťovne k otázkam Strediska zo dňa Akým spôsobom je podľa Vás do zámerov zriadenia kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a samotného koordinačného mechanizmu zahrnutá občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie? ÚMS a AOZPO kriticky tvrdia, že nie 39 Za účelom získania bližších informácií odporúčame v predmetnej otázke kontaktovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. 40 Vyjadrenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

37 sú vytvorené podmienky ani pre účasť občianskej spoločnosti, najmä reprezentatívnych organizácií OZP, na monitorovaní, ale práve naopak, z dôvodov nedostatočnej finančnej podpory činnosti strešných, celoslovenských organizácií občanov so zdravotným postihnutím sú tieto nútené obmedzovať svoju činnosť a hrozí im zánik. Podpora aktivít reprezentatívnych mimovládnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím, s ktorými by štátne orgány mali spolupracovať a s ktorými by mali konzultovať pri rozhodovaní o otázkach, týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím je absolútne nepostačujúca. Ohrozené je aj ich členstvo v medzinárodných organizáciách. Na základe tejto otázky ÚNSS uvádza, že organizácie osôb so zdravotným postihnutím sa do procesu zapájajú naj mä z vlastnej iniciatívy predovšetkým prostredníctvom poradných orgánov ako je Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. NROZP spolu s Výborom pre osoby so zdravotným postihnutím zorganizovali vo februári 2012 špecia lizované zasadnutie Výboru pre osoby so zdravotný postihnutím venované tomuto problému, príprave východis kovej a paralelnej správy pre výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a možnosti vytvoriť koalíciu mimovládnych organizácií pre prípravu paralelnej správy. NROZP pripomienkovala návrh programového vyhlásenia vlády a presadila do neho vyššie uvedenú úlohu, pripomienkovala návrh východiskovej správy vlády SR pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. MPSVaR s ňou konzultovalo návrh na zriadenie kontaktného miesta, podporila tento návrh na rokovaní Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Podľa IVPR, pre účely prípravy tohto návrhu pokračovali v roku 2012 odborné stretnutia (okrúhle stoly, zasadnutia Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím RVĽPNMRR SR), k otázkam implementácie Dohovoru. IVPR potvrdil že občianska spoločnosť bola zainteresovaná mechanizmami ustanovenými v rámci činnosti výboru, či v rámci vonkajšieho pripomienkového konania a tak isto, v máji 2012 bola spracovaná Východisková správa k Dohovoru, do prípravy ktorej boli zapojené všetky kľúčové zložky, vrátane zástupcov občianskej spoločnosti. Ako sa podľa Vás ratifikácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho Opčného protokolu prejavila na legislatívnom procese v roku 2012? Podľa názoru ZPMP, ratifikácia Dohovoru zatiaľ neurýchlila legislatívny proces. ZPMP ako organizácia nie je povinne pripomienkujúca osoba. Nová legislatíva sa k nim dostávala prostredníctvom NROZP v SR alebo sledovaním Portáli právnych predpisov. Z pohľadu AOZPO SR, v právnych predpisoch SR nedošlo zatiaľ k zásadným zmenám, ktoré by viedli k odstráneniu prvkov nepriamej, ale v niektorých predpisoch aj priamej diskriminácie občanov so zdravotným postihnutím. Legislatívne úpravy nechránia dostatočne pred skrytou diskrimináciou, ktorú predstavujú napr. bariéry v životnom prostredí. Zariadenia zdravotnej starostlivosti, školy a školské zariadenia, budovy verejného užívania, prostriedky hromadnej dopravy a bytové domy nielen že sú ešte stále bariérové z minulosti, ale často aj novobudované a rekonštruované budovy a priestory verejného užívania nespĺňajú legislatívne požiadavky bezbariérovej výstavby. Pri odovzdávaní stavieb (kolaudáciách) sa pri nedodržaní príslušnej legislatívy nevyvodzujú primerané dôsledky (chýbajú sankcie). Od roku 1999 Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (AOZPO SR) v spolupráci s Úniou miest Slovenska organizuje celoslovenské súťaže: Samospráva a Slovensko bez bariér, ktoré síce priniesli pozitívne výsledky vo viacerých mestách SR, ale VII. etapa súťaže, vyhlásená v roku 2009 nemohla byť v roku 2012 vyhodnotená z dôvodu veľkých finančných problémov AOZPO SR. Motivácia miest nych samospráv sa tým znižuje. AOZPO tvrdí, že je viacero problémov, na ktoré upozorňujú už od roku 1998, pretože nedostatky boli už v Zákone 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a preniesli sa aj do nových zákonov. Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 37

38 Ich novelizácia by mala byť riešená v čo najkratšom čase, v súlade s požiadavkami Dohovoru. Dodnes neboli odstránené ani dôsledky nedostatkov v zákone č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, v dôsledku čoho starobné dôchodky ťažko zdravotne postihnutých žien sú podstatne nižšie ako u mužov. Ani prepočty dôchodkov na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa poberateľom invalidných dôchodkov neumožnili. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorá je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky má možnosť už v rámci vnútorného pripomienkového konania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky participovať na tvorbe legislatívy z oblasti sociálneho zabezpečenia. Ako výkonný orgán pôsobiaci v oblasti sociálneho poistenia sa však prioritne vyjadruje k návrhom právnych predpisov, ktoré sa týkajú priamo činnosti Sociálnej poisťovne, a to predovšetkým z hľadiska aplikovateľnosti prijatej právnej úpravy organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu sústredila pozornosť najmä na rozsiahle novely zákona o sociálnom poistení, ktoré boli v priebehu roka prijímané. Zúčastnili ste sa v roku 2012 pripomienkového konania k návrhom zákonov týkajúcich sa postavenia zdravotne postihnutých osôb? Ak áno, uveďte konkrétne. Boli Vaše pripomienky zohľadnené? ZPMP pripomienkovala novelu Zákonníka práce, avšak bola neprijatá konkrétna pripomienka k dohodám o vykonaní práce. Tak isto, novela zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti, je zatiaľ v legislatívnom procese, kde došlo k čiastočnému akceptovaniu pripomienok. Ďalším bodom pripomienkovania bola novela zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, kde sa jednalo o uznávanie daňového bonusu na študujúce dieťa do 25 rokov veku, čo neskôr bolo akceptované. Ďalej pripomienkovali novelu zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. a neskorších predpisov (ďalej v texte ako zákon o rodine ) a návrh Zákona (č. 340/2012) o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odpovedi ÚNSS uvádza, že sa na MPK intenzívne zúčastňuje, pripravuje pripomienky a obvykle ich predkladá ako spoločné prostredníctvom NROZP. Pripomienky sú čiastočne akceptované. Zúčastnili sa napr. týchto MPK: k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky; k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; k návrhu Výnosu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zložení komisie, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie a kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie; k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; k návrhu základných princípov na prípravu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na programové obdobie ; k návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a 38 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

39 organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov; k návrhu Vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú minimálne nároky študenta so špecifickými potrebami. Zabezpečuje podľa Vášho názoru súčasná legislatíva v SR dostatočnú právnu ochranu zdravotne postihnutým osobám pred diskrimináciou a porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania v oblastiach podľa antidiskriminačného zákona? UNSS sa nevie vyjadriť najmä z dôvodu nedostatku podaní zo strany samotných osôb so zdravotným postihnutím. Domnieva sa však, že legislatívna úprava je relatívne dobrá. Podľa AOZPO možno očakávať, že ak sa zmení aktuálna, diskriminačná legislatíva, nové celospoločenské opatrenia by mohli mať pozitívny efekt aj z hľadiska ekonomického, pretože je známe, že, vďaka efektívnej habilitácii a rehabilitácii, ako aj vďaka kompenzáciám, správne spoločensky a pracovne začlenená osoba so zdravotným postihnutím sa stáva platiteľom priamych, aj nepriamych daní a odvodov a jej rodina je primerane odbremenená a môže sa tiež venovať pracovným a spoločenským aktivitám. Avšak AOZPO tvrdí, že sociálna legislatíva stavia občana so zdravotným postihnutím do pozície prijímateľa pomoci, nie je mu dané a umožnené posunúť sa ďalej a stať sa nezávislým na sociálnej pomoci. Celý systém pomoci je nastavený tak, že občan so zdravotným postihnutím nemôže, alebo len s veľkými ťažkosťami, resp. iba pri silnom ekonomickom rodinnom zázemí môže dosiahnuť ekonomickú nezávislosť. Konkrétne príklady: Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie sú v zákone 447/2008 Z. z. právne nárokovateľné (môžu sa poskytnúť!), čo umožňuje pri ich prideľovaní uplatnenie klientelizmu (až korupcie?). Systém posudzovania je nejednotný, zastaraný, rozhodovanie o poskytovaní príspevkov je závislé na subjektívnom posudzovaní jednotlivých posudkových komisií. V dôsledku toho je nedostatočne podporovaná dostupnosť a využívanie nových technológií, vrátane informačných a komunikačných technológií, pomôcok na mobilitu, zariadení a podporných technológií, vhodných pre osoby s rôznym zdravotným postihnutím. Bolo by potrebné zmeniť dikciu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia tak, aby mal väčšiu právnu silu (nie môže dostať, ale pri splnení právnych podmienok dostane!!!) a aby rešpektoval individuálne potreby každej osoby so zdravotným postihnutím na základe komplexného bio-psycho-socio-enviromentálneho posudzovania, podľa odporúčaní Medzinárodnej klasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia, ktorú schválila Svetová zdravotnícka organizácia ešte v roku 2001; podľa zákona č. 447/2008 Z. z., prílohy č. 10, maximálna výška príspevku v% ceny pomôcky, ceny bezbariérovej úpravy bytu, domu alebo garáže je 95% (okrem príspevku na kúpu psa so špeciálnym výcvikom, kde je 100%). Spoluúčasť osoby so ZP na úhrade kompenzácie vo výške aspoň 5% ceny je nevyhnutná. Táto spoluúčasť môže predstavovať aj vysokú finančnú čiastku a u ZP osôb v hmotnej núdzi potom dochádza k nemožnosti úhrady doplatku a tým sa im kompenzácia stáva nedostupnou; prepojenosť systému kompenzácie (zmierňovania znevýhodnení ľudí so zdravotným postihnutím voči ľuďom bez zdravotného postihnutia) s výškou možného príjmu zo zamestnania, vedie k nebezpečenstvu tzv. dávkových pascí. Vstup na trh práce, vedúci k zlepšeniu príjmovej situácie jedinca so zdravotným postihnutím a jeho rodiny, znamená následne Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 39

40 stratu nároku na poskytovanie opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pretože tento nárok je limitovaný dosiahnutím príjmu 3 násobku životného minima ( 38, ods. 17), čo je hlboko pod súčasným priemerným príjmom zamestnaného občana!!!. Motivácia pracovať sa preto často stráca, nakoľko už minimálny príjem zo zárobkovej činnosti, spolu s invalidným dôchodkom sumárne vytvárajú príjem nad túto hranicu a občan stráca nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, napriek tomu, že ich naďalej reálne má. Tento dopad pôsobí na ľudí so zdravotným postihnutím demotivujúco, nivelizuje ich úsilie pracovať pretože strácajú potrebnú podporu zo strany štátu na pokrývanie nevyhnutných životných nákladov, zvýšených z dôvodu zdravotného postihnutia; klienti celoročných zariadení - Domovov sociálnych služieb strácajú podľa zákona 447/2008 Z. z., 38, ods. 16 individuálne práva občana, pretože strácajú možnosť získať osobné príspevky, i keď by im tieto mohli podstatnou mierou uľahčiť každodenný život, zvyšovať si vzdelanostnú úroveň, začleniť sa aj do spoločenských, v niektorých prípadoch aj pracovných aktivít mimo ústavného zariadenia a pod. Treba si uvedomiť, že mnohí mladší klienti sú v ústavnom zariadení iba z dôvodu potreby pomoci aj v noci, ktorú si doma nedokážu zabezpečiť. Počas dňa by mohli byť spoločensky, prípadne aj pracovne aktívni; v zákone č. 447/2008 Z. z, v 22, ods. 2 sa uvádza, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť osobe so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku 65 rokov iba v prípade, ak bol poskytovaný aj pred dovŕšením 65. roku. To znemená, že ak sa občan stane odkázaný na pomoc druhej osoby napr. vo veku 67 rokov, nemôže už dostať príspevok na osobného asistenta, ale iba opatrovateľskú službu aj v prípade, že je a chce byť ešte spoločensky, často aj pracovne aktívny (umelci, politici, podnikatelia, pedagógovia a iné profesie). Toto ustanovenie je v rozpore nielen s Dohovorom, ale tiež so zásadami podporovania aktivít aj vo vyššom veku. Neprihliada sa na výsledky komplexného posúdenia individuálnych schopností konkrétne posudzovanej osoby so zdravotným postihnutím v každom veku!!! v zákone č. 447/2008 Z. z., sa v 34, ods. 3 sa uvádza, že peňažný príspevok na zakúpenie osobného motorového vozidla možno poskytnúť iba do veku 65 rokov. Alternatívne sa umožňuje poskytnutie peňažného príspevku na prepravu napr. taxi službou. Týmto je však osobná mobilita výrazne obmedzená. Vlastné motorové vozidlo, obzvlášť ak si ho osoba so zdravotným postihnutím dokáže sama riadiť, umožňuje prepravu kedykoľvek, kamkoľvek a tak často, ako je to potrebné. Demografické ukazovatele dosvedčujú, že aj počet občanov so zdravotným postihnutím, najmä v podnikaní, politike, v umeleckých profesiách, v remeselníctve a pod., ktorí chcú byť aktívni aj vo vyššom veku, narastá a riešenie ich každodenných potrieb formou príspevku na prepravu, resp. príspevku na opatrovanie vôbec nie je primerané a dokonca nie je ani ekonomicky výhodné. Pasívne poberanie dávok znamená iba výdavky z verejných prostriedkov, zatiaľ čo ekonomicky aktívna osoba sa stáva automaticky platiteľom priamych aj nepriamych daní, vo zvýšenej miere je konzumentom tovarov a služieb a teda nielenže vracia poskytnutý príspevok, ale prináša aj príjem do štátnej pokladne. AOZPO uviedlo aj príklady ekonomickej výhodnosti podpory aktivít osôb so ZP, ktoré vypracovala MUDr. Mária Orgonášová, čestná prezidentka AOZPO : 1. Ak sa v súčasnosti, podľa zákona č. 447/2008 Z. z, poskytuje 67 ročnej ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorá by ešte chcela byť aj spoločensky aktívna, príspevok na prepravu vo výške 95,4 eur/mesiac po dobu 7 rokov, celková suma za 7 rokov dosiahne výšku 8 014,22 eur. Za týchto podmienok však táto 40 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

41 osoba nedokáže byť primerane ekonomicky a spoločensky aktívna, návratnosť prostriedkov je prakticky nulová. 2. Ak by ten istý, 67 ročný ŤZP občan získal príspevok vo výške napr ,79 eur na kúpu motorového vozidla, ktoré si dokáže sám riadiť a dostával by opakovaný príspevok na pohonné hmoty vo výške 31,229 eur mesačne (2 623,23 eur za 7 rokov), tieto príspevky by spolu za 7 rokov predstavovali sumu 9 262,02 eur. V tomto prípade by naďalej mohol byť aktívny a postupne, formou priamych a nepriamych daní by vlastne príspevky vrátil do štátnej pokladne, ako to možno vidieť z nasledovných údajov: ak by ročne najazdil cca km, pri spotrebe PH 700 litrov ročne by zaplatil cca eur, z toho 204 eur DPH. Za 7 rokov by zaplatil do štátnej pokladne cca eur formou DPH. Ak je ten istý človek pracovne aktívny a dostáva mzdu napr. vo výške 300 eur mesačne, zaplatil by odvody vo výške cca 60 eur mesačne, za 7 rokov by to bolo cca 5040 eur. Ako spotrebiteľ, by pri aktívnom živote určite mohol zarobenú čiastku utrácať vo vyššej miere a formou nepriamych daní by nákupmi mohol do štátnej pokladne za 7 rokov vrátiť tiež cca 5000 eur. Z uvedených prepočtov vyplýva, že za 7 rokov by do štátnej pokladne mohol vrátiť spolu cca eur, čo je o eur viac, ako by získal príspevkami. Podobne aj pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu platí, že spoločensky aktívny, zdravý človek môže utrpieť úraz, alebo v dôsledku ochorenia stratiť niektoré funkčné spôsobilosti aj vo veku nad 65 rokov, ale pri získaní osobnej asistencie by mohol byť aj naďalej tvorivý, produktívny, čo by prospelo aj jeho zdravotnému stavu, ako aj ekonomickej situácii jeho, jeho rodiny a celej spoločnosti. IVPR odpovedalo, že momentálne stále pretrváva priepasť medzi všeobecne priaznivou legislatívou a praxou podmienenými nerovnováhou medzi záväzkami a finančno-organizačnými podmienkami ich napĺňania. Ako príklad uvádza nerovnováhu medzi právom na sociálnu službu, slobodným výberom poskytovateľa a pripravenosťou regionálnej a miestnej samosprávy toto právo ľudí napĺňať. Ďalej uvádza slabšie povedomie niektorých aktérov, najmä zo súkromného sektora, o svojich povinnostiach v zabezpečovaní uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím a ako príklad uviedlo povedomie poskytovateľov bankových služieb o povinnosti dodržiavania všeobecných technických požiadaviek pri poskytovaní svojich služieb (napr. pri u miestňovaní bankomatov). Podľa Sociálnej poisťovne, k 31. decembru 2012 nedošlo vo vzťahu k osobám zdravotne postihnutým k takým legislatívnym úpravám zákona o sociálnom poistení, ktoré by bolo možné hodnotiť ako diskriminačné. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom sú z dôchodkového poistenia poskytované invalidné dôchodky, zachované zostalo aj poskytovanie invalidných dôchodkov z mladosti fyzickým osobám, ktoré sa stali invalidnými v období, v ktorom boli nezaopatrenými deťmi. Týmto osobám sú poskytované invalidné dôchodky bez splnenia podmienky dôchodkového poistenia. Okrem materiálu k návrhu na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru sa Sociálna poisťovňa zaoberala aj Národnou sociálnou správou na rok 2012 a Východiskovou správou Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré boli predložené na medzirezortné pripomienkové konanie; k uvedeným materiálom Sociálna poisťovňa, zohľadňujúc svoju vecnú pôsobnosť, neuplatňovala žiadne pripomienky. Ako hodnotíte stav odstraňovania bariér pri prístupe do verejných inštitúcií oproti minulému roku? S akými typmi bariér sa stretávate? Prišlo v roku 2012 k zásadnej zmene pri ich odstraňovaní oproti predošlému roku? V prípade, že disponujete takýmito údajmi, koľko nových bezbariérových prístupov vzniklo v roku 2012? Evidujete nejaké podnety, alebo sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním týchto bariér? UNSS potvrdilo, že štatistiky tohto druhu nevedie. Tvrdí však, že dochádza k miernemu zlepšovaniu u nových stavieb a rekonštrukcií najmä vďaka Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 41

42 prizývaniu ÚNSS ku konzultáciám projektov a ku kolaudáciám. Podotýka, že metodici ÚNSS hodnotia architektonické bariéry prevažne len z hľadiska prístupnosti osobám so zrakovým postihnutím. Proces je však veľmi pomalý a ich kapacity sú nedostatočné, často nie sú rešpektované dohovorené opatrenia. Existujú projekty financované z fondov EÚ, v ktorých nie sú rešpektované ani pravidlá prístupnosti formulované aj v platnej národnej legislatíve (vyhláška 532/2002 Z. z.). ZPMP SR odpovedalo, že nepozoruje zvýšené odstraňovanie týchto bariér. Stretli sa však so situáciou, že občianske združenie do verejnej budovy, kde má prenajaté priestory na svoju činnosť, na vlastné náklady inštalovalo plošinový výťah. Od roku 1999 Únia miest Slovenska v spolupráci s AOZPO SR organizuje súťaž Samospráva a Slovensko bez bariér, ktorej hlavným cieľom je architektonická, urbanistická, ale aj spoločenská debarierizácia zdravotne postihnutých na úrovni našich miest a mestských regiónov. Zároveň individuálne podporujeme informačný, poradenský servis a finančná pomoc s Účtu Samospráva a Slovensko bez bariér jednotlivé zdravotne postihnuté osoby. Pomoc sme poskytli už niekoľkým stovkám zdravotne postihnutých. Sociálna poisťovňa vzhľadom na charakter svojej činnosti, ktorý zahŕňa aj osobný kontakt poistencov s inštitúciou, dbá na odstraňovanie bariér pri styku s osobami so zdravotným postihnutím, a to nielen architektonických, ale aj informačných a komunikačných. Pokiaľ ide o bezbariérový prístup, z celkového počtu 36 pobočiek Sociálnej poisťovne má zabezpečený bezbariérový prístup k 31. decembru pobočiek, t. j. 100% pobočiek má vytvorené podmienky pre prístup osôb s telesným handicapom. Z toho v prípade 3 pobočiek (Zvolen, Komárno, Topoľčany) existujúce stavebno-technické riešenie zabezpečuje prístup bez bariér, aj keď nejde o štandardný bezbariérový prístup do budovy alebo do priestorov pracoviska Sociálnej poisťovne. V jednej pobočke (Rožňava), ktorá sídli v dvoch budovách v jednom a tom istom areáli, je bezbariérovým prístupom vybavená iba jedna budova, avšak v roku 2013 plánuje poisťovňa projektovú prípravu rekonštrukcie druhej budovy, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie bezbariérového prístupu. Okrem pobočiek zabezpečuje Sociálna poisťovňa výkon svojej činnosti aj prostredníctvom vysunutých pracovísk príslušných pobočiek. Týchto pracovísk je celkom 41, z ktorých prevažná väčšina, t. j. 38 je umiestnená v prenajatých priestoroch a len 6 z nich sídli vo vlastných objektoch. Ide o tieto pracoviská: Brezno (pobočka Banská Bystrica), Ružomberok (pobočka Liptovský Mikuláš), Kežmarok (pobočka Poprad), Púchov a Dubnica nad Váhom (pobočka Považská Bystrica), Bytča (pobočka Žilina). Pracovisko v Ružomberku má prístup do budovy bez stavebných prekážok pre telesne postihnutých klientov. Snahou Sociálnej poisťovne je riešiť vybudovanie bezbariérových vstupov aj do týchto objektov. Vo vzťahu k osobám so zmyslovým postihnutím má Sociálna poisťovňa vypracované vnútorný predpis pre postup zamestnancov pri podávaní informácií osobám nevidiacim alebo slabozrakým a nepočujúcim alebo nedoslýchavým. V roku 2012 poisťovňa zo strany zdravotne postihnutých osôb nezaznamenala žiadnu sťažnosť na bariéry, či už fyzické alebo v komunikácii so zdravotne postihnutou osobou, a to ani pri podávaní informácií či už osobne alebo písomne. Ostatné organizácie sa k tejto otázke konkrétne nevyjadrili. Môžete podľa vlastných skúseností zhodnotiť podmienky uplatnenia sa v spoločnosti SR zdravotne postihnutých občanov v roku 2012? Aké návrhy na zlepšenie ich uplatnenia ste v roku 2012 ponúkli - komu a s akým výsledkom? UNSS nepozoruje výrazné zlepšenie za minulý rok. Návrhy predkladá najmä v rámci MPK. Napr. v prípade návrhu zákona o službách zamestnanosti sa podarilo spomínanými pripomienkami, ktoré boli akceptované, zmierniť možný negatívny dopad návrhu v prípade jeho prijatia v pôvodnej forme. Na základe monitorovacieho procesu 42 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

43 IPVR všeobecne konštatovalo, že legislatívne prostredie je v podmienkach Slovenska pre dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím pria znivé. IPVR v roku 2012 plnilo spolu s MPSVR SR svoj záväzok podporovať výskum zameraný na životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín definovaný v pravidle 13 stále platného Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života. V rámci kontraktu s IVPR vyčlenilo finančné prostriedky na realizáciu výskumného projektu zameraného na chránenú prácu osôb so zdravotným postihnutím ako základu pre prípravu zmien v systéme aktívnych opatrení trhu práce. Ešte v roku 2010 podalo ZPMP SR na Ministerstvo spravodlivosti SR návrh opatrovníckej reformy, nového vedenia ministerstva sa následne opakovane písomne pýtali, kedy budú zapracované. Aj v roku 2012 bola organizácia písomne ubezpečená, že so zapracovaním návrhov sa počíta v rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka, rovnako že počítajú s komunikáciou so ZPMP v SR, keď bude hotové paragrafové znenie, zatiaľ nevedia termín. Na druhej strane, podarilo sa im získať prelomové rozhodnutie: Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej v texte ako Ústavný súd ) vyhovel sťažnosti pána T., ktorého Okresný súd Bratislava V pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Podľa Nálezu Ústavného súdu č. I. ÚS 313/ z došlo k porušeniu jeho práva na súkromný a rodinný život, práva na spravodlivý proces a práva na rovnosť pred zákonom 41. Za porušenie týchto práv musí Krajský súd v Bratislave sťažovateľovi zaplatiť odškodnenie eur. Ide o prvé rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb s duševným postihnutím. Ústavný súd zdôraznil, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti. Už nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského 41http://portal.concourt.sk/pages/viewpage. action?pageid= , života, vrátane slobody rozhodovať sa. V tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do spôsobilosti na právne úkony. V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony za právnu smrť. Pritom zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio). Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalej sa Ústavný súd zaoberal problémom znaleckého dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony. K tomu uviedol, že súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Okrem toho ZPMP SR v júni zahájili Kampaň NECHCEM, ALE MUSÍM... viac o nej je na: sk. V súvislosti s kampaňou sme uskutočnili veľa aktivít. Kampaň pokračuje aj v roku Ako každý rok organizujú 12. júna celoslovenský DEŇ KRIVÝCH ZRKADIEL akciu zameranú na rúcanie predsudkov, stereotypov a zmenu postojov voči ľuďom s mentálnym postihnutím. ZPMP SR sa opakovane obrátilo na Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu SR, so žiadosťou o systematické riešenie v oblasti celoživotného vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím. Dostali písomnú odpoveď, v ktorej ich ministerstvo ubezpečilo, že víta všetky návrhy a námety, ktoré pomôžu k napĺňaniu stratégie CŽV Ministerstvo sa prikláňa k systémovým riešeniam vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím. Takýto prístup vyžaduje súbežné a nadväzujúce aktivity sekcie regionálneho školstva, sekcie ďalšieho vzdelávania a mládeže (SĎVM), ako aj sekcie vysokých škôl. Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 43

44 SĎVM je pripravená koncepčne sa zaoberať podporou účasti zdravotne postihnutých na vzdelávaní, z hľadiska vecnej kompetencie v systéme ďalšieho vzdelávania (júl 2012). Ku konkrétnym opatreniam v roku 2012 neprišlo. Ďalej ZPMP SR v máji zaslali návrh opatrení Ministerstvu vnútra SR na prípravu novely volebných zákonov, v písomnej odpovedi sa uvádza, že v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zamerané na volebnú problematiku zaraďujú naše námety do databázy podnetov, návrhov a iniciatív súvisiacich s uplatňovaním volebného práva. O ďalších konkrétnych krokoch v tejto oblasti nevieme. Tak isto, sa koncom mája obrátili so žiadosťou na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, o rozšírenie výnimky oslobodenia od platenia nálepky za užívanie diaľnic v tomto znení: Oslobodenie od platenia nálepky za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest sa vzťahuje len na osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým na motorové vozidlo bol poskytnutý peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uplatnenie výnimky za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest vozidlom bez úhrady je prísne viazané na prepravovanú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá musí byť prítomná vo vozidle a musí sa preukázať rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pokiaľ postihnutá osoba nie je vo vozidle prítomná, výnimka platí pre vozidlo len v prípade ak je na spiatočnej ceste po vykonaní prepravy postihnutej osoby do zdravotníckeho zariadenia alebo podobného zariadenia. Vodič tohto vozidla sa musí preukázať potvrdením o prijatí pacienta do zdravotníckeho alebo podobného zariadenia, alebo dokladom o poskytovaní sociálnych služieb občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb. Peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je definovaný v zákone 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Ak občan využíva kompenzáciu na pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, prečo je v stanovisku vymedzený iný účel, značne zúžený (hospitalizácia, prípadne preprava do liečebného zariadenia alebo preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnych služieb)? Občana s ťažkým zdravotným postihnutím (dieťa, ale aj dospelého) prepravujú aj k príbuzným, na návštevy, na prázdniny, na výlety, víkendy zdravia a pod., kde občan zostáva niekoľko dni a auto sa vracia bez neho a po skončení pobytu sa preňho vracia poňho. Kompenzácia slúži na jeho sociálnu integráciu. Občan, ktorého prepravujú na návštevu k príbuzným je rovnako odkázaný na túto formu pomoci, ako ten občan, ktorého prepravujú do zariadenia sociálnych služieb, prečo potom rozdielny prístup k odkázaným občanom? Zatiaľ ZPMP SR nedostalo odpoveď. Na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa organizácia obrátila so žiadosťou o posunutie účinnosti 110c ods. 4) a následnú novelu zákona č.448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Pridali sa ním k iniciatíve mnohých klientov zariadení sociálnych služieb, ako aj vyšších územných celkov. Aktivita bola úspešná. 44 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

45 Ďalšie aktivity, ktoré ZPMP SR vyvinuli boli pokračujúce z predchádzajúcich období. Ide najmä o deinštitucionalizáciu sociálnych služieb v SR. Deinštitucionalizácia je jedným z hlavných prostriedkov napĺňania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj postupnej inklúzie všetkých občanov do spoločnosti. MPSVR SR schválilo Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky , ktorý obsahuje presné kroky pre naštartovanie deinštitucionalizácie v SR, prostredníctvom Národného projektu podpory procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb (NP DI), zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a ďalších investičných zdrojov v rámci Regionálneho operačného programu. Dňa 7. marca 2012 bol pri MPSVR SR zriadený Výbor expertov pre deinštitucionalizáciu, ktorý je poradným orgánom Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Výbor expertov pre deinštitucionalizáciu má medzirezortný charakter a zastúpenie všetkých kľúčových partnerov v systéme sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, vrátane zástupcov národných organizácií osôb so zdravotným postihnutím a seniorov, a tiež zástupcu Európskej expertnej skupiny pre deinštitucionalizáciu (EEG). Hlavnou úlohou Výboru expertov je monitorovanie, hodnotenie a koordinácia procesov deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti a navrhovanie zmien a opatrení na podporu deinštitucionalizácie. Výbor sa zišiel v roku 2012 len jedenkrát (jún 2012). NROZP v SR má vo výbore jedného zástupcu. Ako v roku 2012 prebiehala spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami zastupujúcimi záujmy zdravotne postihnutých občanov (dobrá, neutrálna, zlá úroveň)? Ak je zlá, v čom aké opatrenia by bolo potrebné vykonať? Podľa ZPMP SR spolupracovali pri rôznych aktivitách s rôznymi MVO, spoluprácu považujú za dobrú. Sú členom NROZP v SR, Slovenskej humanitnej rady, Slovenskej siete boja proti chudobe, Sociofóra. Tiež sú členom Inclusion Europe a Inclusion International. Prostredníctvom NROZP v SR majú zástupcu v Rade vlády pre MNO, v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, v pracovnej skupine pre prípravu novely zákona o sociálnych službách, už spomínanom výbore expertov pre deinštitucionalizáciu, majú člena vo Výbore pre výskum vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania (nominovaný za Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím). Spolupracujú s organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj tými, ktoré ich zastupujú. Pridávajú sa k aktivitám rôznych MVO, ktoré zlepšujú rozvoj občianskej spoločnosti. UNSS spolupracuje najmä vo forme konzultácií a prípravy spoločných návrhov. Jej úroveň je však nerovnomerná a často nízka. Hlavnou príčinou je nedostatočná kapacita NROZP v SR a organizácií osôb so zdravotným postihnutím a ich nedostatočná podpora zo strany štátu na udržanie minimálnej profesionálnej kapacity potrebnej na systematickú obhajobu a podporu uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím a riešenie úloh súvisiacich s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä jeho článku ÚMS tvrdí, že ich mestá intenzívne komunikujú s organizáciami zdravotne postihnutých osôb (OZPO) pokiaľ nepôsobia tieto organizácie na úrovni miest, vytvárajú iné platformy pre komunikáciu problémov, s ktorými sa títo zdravotne postihnutí stretávajú, snažia sa ich riešiť a v rámci svojich možností poskytujú aj individuálnu podporu, vrátane finančnej formy. IVPR zastupuje SR v rámci celoeurópskej akademickej siete ANED (Academic Network of European Disability experts; pravidelne monitoruje verejné politiky v oblasti sociálnej inklúzie, vzdelávania, zamestnanosti, podpory nezávislého života či dostupnosti. Pri príprave národných správ v jednotlivých tematických okruhoch pravidelne spolupracujeme s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR a inými relevantnými aktérmi (inými ministerstvami, vysokými školami, verejno-právnymi inštitúciami, samosprávou). Ako funguje spolupráca na príprave legislatívnych zmien sociálnych Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 45

46 zákonov medzi mimovládnymi organizáciami a parlamentnými zástupcami prípadne parlamentom? ZPMP SR spolupracuje s niektorými poslancami, avšak kvôli nedostatku financií sú ich kapacity obmedzené a spolupráca nemôže byť taká intenzívna, ako by mohli a chceli. V odpovedi ÚNSS sa uvádza, že spolupráca spočíva najmä v predkladaní návrhov pripomienok poslancom k prerokovávaným legislatívnym návrhom v parlamente. Tiež sú vopred konzultované niektoré poslanecké návrhy. Majú relatívne dobrú spoluprácu s poslancami Európskeho parlamentu, na ktorých sa obracajú spolu s partnerskými organizáciami z krajín EÚ a prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je EDF a EBU so žiadosťami o podporu návrhov a pozmeňovacích návrhov prerokovávaných v EP. Na čo ďalšie chcete v súvislosti s právami osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike v roku 2012 upozorniť? ZPMP opätovne upozorňuje na už spomínané prelomové rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb s duševným postihnutím. V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony za právnu smrť a zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio). Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súdy by taktiež nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. ZPMP taktiež poukazuje na nevyhnutnosť prijatia nového Občianskeho zákonníka. Záver Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v rozsiahlej Správe o právach osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Stredisko víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu Slovenskou republikou. Tento akt Stredisko vníma ako prijatie záväzku, podľa ktorého už aj na Slovensku je povinnosťou úplne a bezo zvyšku chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím. Napriek pomalému rozbehu implementačných povinností na úrovni štátnej správy zo začiatku roka 2012, Stredisko oceňuje, že dňa došlo k rozhodnutiu o zriadení hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 33 ods. 1 Dohovoru) na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Stredisko verí, že vytvorenie kontaktného miesta hlavného štátneho koordinačného mechanizmu pre práva osôb so zdravotným postihnutím prispeje k akcelerácii a dynamizácii procesov nevyhnutných pre riadnu implementáciu Dohovoru. Rovnako, v súvislosti s aplikáciou ustanovení Dohovoru do každodenného života z úrovne územnej samosprávy, Stredisko oceňuje komplexnosť, odbornosť i rozsah aktivít a procesov, ktoré obce, mestá či samosprávne kraje v prospech ZPO realizujú a rovnako tak aj skutočný záujem o riešenie tejto problematiky. Stredisko je znepokojené z nepriaznivej existenčnej situácie kľúčových mimovládnych organizácií, pôsobiacich v oblasti ochrany práv ZPO. Destabilizácia, nedostatok financií, názorová nejednotnosť majú za príčinu stišovanie najdôležitejšieho hlasu ZPO a stratu pozornosti voči ich požiadavkám. V tejto súvislosti veríme, že štát nájde spôsob ako udržať túto bazálnu základňu expertov a expertiek na problematiku ZP a práv ZPO pri živote, napr. cielenými dotačnými programami a pod. 46 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

47 Stredisko stále upozorňuje, že implementačné procesy v SR treba realizovať v čo najkratšom čase, systematicky a v koordinácii a spolupráci s relevantnými organizáciami zdravotne postihnutých. Stredisko sa bude aj naďalej intenzívne zaujímať o proces implementácie Dohovoru a v tejto súvislosti bude z vlastnej iniciatívy navrhovať riešenia. Stredisko sa snaží byť rešpektovanou súčasťou systému nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru OSN podľa ustanovenia jeho článku 33, ods. 2. V závere je dôležité upozorniť na skutočnosť, že prijímateľmi sociálnych služieb sa stávajú občania, ktorým sa zdravotný stav permanentne zhoršuje, vyžadujú si náročnejšiu sociálnu a inú starostlivosť. Aj do zariadení sociálnych služieb sú prijímaní občania so stále ťažším zdravotným stavom, s obmedzeným pohybom a orientáciou. Samosprávy disponujú však len obmedzenými finančnými prostriedkami na debarierizáciu, ktorá je nevyhnutná pre kvalitnú sociálnu starostlivosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Na trhu práce ostáva naďalej akútny nedostatok pracovných príležitostí pre občanov so zdravotným postihnutím, podpora ich zamestnávania je nedostatočná a administratívne náročná. Cesta príspevkov a podpôr nerieši znevýhodnené podmienky a bariéry, s ktorými sa títo ľudia stretávajú. Riešenie je len čiastkové, nie je systémové a trvalo udržateľné. Nedostatočný je aj prístup k informáciám pre osoby so zdravotným postihnutím prevažne pri vybavovaní úradných záležitostí. T. j. prístup, ktorý by bol v prijateľnej forme pre osoby s rôznym druhom zdravotného postihnutia (napr. sluchovo postihnutým osobám, zrakovo postihnutým osobám). Faktorom negatívne ovplyvňujúcim poskytovanie služieb pre ZPO je aj vysoká cena technických pomôcok, zariadení a technológií pre osoby so zdravotným znevýhodnením z hľadiska ich nedostatočných príjmov a taktiež z hľadiska vybavenia sociálnych a zdravotníckych zariadení, ktoré si pre vysokú finančnú náročnosť môžu dovoliť iba veľmi obmedzený počet takýchto moderných systémov. Prístup osôb so zdravotným znevýhodnením k zdravotnej starostlivosti je nedostatočný, v mnohých prípadoch až diskriminačný. Spravidla osobám s mentálnym postihnutím alebo s psychiatrickými poruchami nie je v dostatočnej miere poskytovaná zdravotná starostlivosť. Naďalej pretrvávajú problémy pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím nedostatok stomatologických ambulancií pre zdravotne postihnutých, nedostatok špecializovaných zariadení pre ťažko zdravotne postihnutých, kde by bola zabezpečovaná aj zdravotnícka starostlivosť pre klientov s ťažkými duševnými diagnózami. Lekári často odmietajú navštevovať tieto osoby v zariadeniach sociálnych služieb alebo je im poskytovaná zdravotná starostlivosť spôsobom, ktorý nezohľadňuje ich zdravotné znevýhodnenie. Napr. pri starostlivosti o chrup je často odmietnuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe s mentálnym postihnutím, ak táto osoba neprejaví ošetrujúcemu lekárovi dostatočnú spoluprácu, resp. zamestnanec sprevádzajúci túto osobu na vyšetrenie nezabezpečí jej spoluprácu. S nerovnakým prístupom sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti stretávajú aj občania z titulu svojho veku (seniori), nakoľko starostlivosť o týchto občanov nie je pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti atraktívna a predovšetkým efektívna. Prístup k zdravotnej starostlivosti je nedostatočný aj v súvislosti s osobami, ktoré sú zbavené spôsobilosti na právne úkony. Súčasná legislatíva neumožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytnúť týmto osobám zdravotnú starostlivosť bez predchádzajúceho písomného súhlasu ich zákonných zástupcov, resp. opatrovníkov, čím sa im zbytočne predlžuje čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Odporúčania Stredisko v súvislosti s uvedením jednotlivých ustanovení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do každodennej Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 47

48 slovenskej reality a rekapitulujúc najdôležitejšie pripomienky subjektov, ktoré so Strediskom spolupracovali na príprave tejto kapitoly Správy formuluje nasledujúce odporúčania: Slovenská republika musí čo najrýchlej šie, prostredníctvom legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení pripraviť v súlade s cieľom a zásadami Dohovoru také zázemie pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré im systematicky, efektívne a dlhodobo umožní presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd a bude podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. Dôsledne zohľadňovať a dodržiavať odporúčania a závery vyplývajúce z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Urýchlene pristúpiť k implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zriadiť kontrolný a monitorovací mechanizmus podľa Čl. 33 ods. 1 Dohovoru a okrem hlavného kontaktného miesta na úrovni MPSVaR SR zvážiť aj zriadenie rezortných kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru. Zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden alebo viac nezávislých systémov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru. Pri ustanovovaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov odporúčame prihliadať na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv. Intenzívne zapájať do procesu monitorovania dodržiavania a implementácie Dohovoru (v súlade s článkom 33 ods. 3) subjekty občianskej spoločnosti a pri tomto procese striktne uplatniť princíp Nič o ľuďoch so zdravotným postihnutím bez ich účasti, ktorý je vyjadrený v odseku 3 článku 4 Dohovoru. Zabezpečiť podporu zo strany štátu reprezentatívnym organizáciám osôb so zdravotným postihnutím, ktorá im umožní budovať, udržať a rozvíjať potrebné kapacity. Potreba zastrešenia všetkých občanov ZPO, a zastavenie trieštenia síl a finančných prostriedkov na jednotlivé OZ ZPO. Mnohé ZPO sa nevedia orientovať v nových zákonoch a predpisoch a nepoznajú možnosti, kde a akú informáciu alebo pomoc je možné získať. V súvislosti s platnou legislatívou - súčasný právny stav nie je postačujúci nakoľko absentuje zákon o sociálnoprávnej ochrane občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Prijatie takého zákona by mohlo jednoznačne zadefinovať povinnosti všetkých zainteresovaných subjektov ako aj formy pomoci a ochrany občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Absencia takého zákona má negatívny dopad predovšetkým na občanov s mentálnym postihnutím, ktorí sa vzhľadom na svoj stav v mnohých prípadoch nevedia domáhať vlastných práv. Je nevyhnutné, aby miestna a regionálna samospráva venovala pozornosť občanom zo zdravotným postihnutím, plnila si svoje povinnosti voči nim, čo si vyžaduje aj zvýšenie finančných zdrojov na zabezpečenie dostupných komunitných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím. V rámci Slovenskej republiky je potrebné zvýšiť povedomie v oblasti sociálnej politiky, stratégie a financovania sociálnych služieb, s citlivým ohľadom na skutočných prijímateľov sociálnych služieb v inštitucionálnej starostlivosti a v domácom prostredí. Prostredníctvom médií je potrebné komunikovať kampane, ktoré by odstraňovali predsudky a strach majoritnej spoločnosti voči občanom so zdravotným postihnutím (predovšetkým s mentálnym alebo duševným postihnutím). Stredisko pripomína, že pri tvorbe opatrení v prospech ZPO je veľmi dôležité a nevyhnutné zohľadňovanie princípov rovnosti 48 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

49 a nediskriminácie, teda, aby sa v prijímaných opatreniach bral dôsledný zreteľ na zákaz diskriminácie, aby sa eliminoval výskyt a realizovala sa prevencia viacnásobnej diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím v kombinácii s inými diskriminačnými dôvodmi (pohlavie, vek, národnosť a pod.). Legislatívne i nelegislatívne mechanizmy, ktoré zamedzujú diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím, treba osobitne citlivo nastaviť tam, kde tieto opatrenia budú v prospech zdravotne postihnutých žien, detí a seniorov. Stredisko odporúča v súvislosti s prípravou novelizácie antidiskriminačného zákona v roku 2012 a účinnou od , pri realizácií aktivít smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov zdravotného postihnutia využívať prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení ( 8a ADZ), kde sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a iné právnické osoby. Za mimoriadne dôležité považuje Stredisko vytváranie opatrení zame raných na debarierizáciu verejných (chodníkov a ciest, parkovacích miest, budov, škôl, školských, kultúrnych, zdravotníckych či športových zariadení a pod.) a komerčných objektov (obchody, bytové domy a pod.), verej nej dopravy a v neposlednom rade pracovísk. 42 Na úrovni verejných priestranstiev a objektov bude užitočné zaviesť konkrétne minimálne štandardy bezbariérovosti, avšak zároveň s vymedzením konkrétneho časového horizontu, do ktorého budú musieť byť realizované. Realizácia aktivít motivujúcich k riešeniu debarierizácie verejne dostupných priestorov v mestách a obciach, napr. prostredníctvom súťaží. obce/mesta a to i napriek tomu, že odstraňovanie historických nánosov architektonických bariér je finančne náročné. Zákonná úprava zjednotenia poskytnutých zliav v železničnej a autobusovej doprave na celom území SR a na miestnej úrovni. Zákonná úprava k poskytnutiu zliav pri zriadení telefónneho spojenia a internetu. Nevyhnutnosť zvýšenia počtu bezbariérových priestorov a budov, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a zvýšenie počtu metrov štvorco vých obytnej plochy pripadajúcej na jedného obyvateľa v zariadeniach sociálnych služieb. Vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím, v súlade s ich dopytom, naďalej rozširovať dostupnosť sociálnych služieb (najmä v okresoch, v ktorých v súčasnosti tieto služby absentujú) poskytovaných ambulantnou a týždennou formou pobytu, ako aj vhodnú a účelnú kombináciu sociálnych služieb. Vo vzťahu k občanom vyžadujúcim nevyhnutné ubytovanie či uspokojenie základných životných potrieb vytvoriť podmienky a vybudovanie siete sociálnych služieb v nocľahárni, útulku, zariadení núdzového bývania, domove na pol ceste, nízkoprahovom dennom centre. K osobám so zdravotným postihnutím je potrebné pristupovať ako k nezávislým individualitám a malo by sa im umožniť plnohodnotne sa začleniť do spoločnosti a garantovať im nezávislý spôsob života. Zabezpečiť rovnosť ZPO na všetkých úrovniach života a podporu úcty k ich prirodzenej dôstojnosti. Debarierizácia sa musí stať súčasťou širšej inkluzívnej sociálnej politiky 42 V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa nielen bezbariérovým prístupom do objektov, ale debarierizáciu poňať systematicky, aby umožnila osobám so zdravotným postihnutím maximálnu možnú funkčnú prístupnosť (zrozumiteľné označenia, bezbariérové toalety, šírka priestorov, zárubní dverí, výťahy a pod.). Osobitnú pozornosť venovať aj deťom, čím sa zabezpečí, aby deti so zdravotným postihnutím mali rovnaké práva, ako ich zdraví rovesníci, pokiaľ ide o život v rodinnom prostredí. Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 49

50 Aplikácia pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb so zdravotným postihnutím v minimálnom rozsahu a len ako posledná možnosť (predovšetkým sa to týka osôb s mentálnym postihnutím alebo osôb s inými duševnými ochoreniami), prax v tejto oblasti musí rešpektovať Nález Ústavného súdu č. I. ÚS 313/ z Za zváženie stojí úplné zrušenie inštitútu zbavenia spôsobilosti na právne úkony a ponechanie len obmedzujúcej dispozície. Je potrebné do doby prípadnej zmeny príslušných právnych predpisov zabezpečiť účinnú kontrolu nad vykonávaním pozbavovania spôsobilosti na právne úkony, aby nedochádzalo k zjavne neoprávneným a zbytočným prípadom (nie len z pohľadu legislatívy) pozbavovania spôsobilosti. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné zamerať sa na aktivity smerujúce k posunu v prístupe k osobám s mentálnym postihnutím v súlade s článkom 12 dohovoru - Rovnosť pred zákonom (Posun od náhradného rozhodovania, ktoré je charakteristické tým, že opatrovník rozhoduje namiesto dotknutej osoby k podporovanému rozhodovaniu, ktoré vychádza z predpokladu, že osoba je schopná sa sama rozhodnúť. Môže k tomu však potrebovať väčšiu alebo menšiu mieru podpory.). U prijímateľov sociálnych služieb, ktorí sú schopní viesť samostatný život podporovať vznik zariadení podpo rovaného bývania. Tieto aktivity majú viesť k tomu, aby občan so zdravotným postihnutím mohol žiť nezávisle v komunite, v malých skupinách alebo individuálne, s adekvátnou podporou založenou na individuálnych potrebách každého človeka, aby mal právo na výber kvalitných sociálnych služieb podporujúcich jeho samostatnosť a nezávislý život v najvyššej možnej miere. Potrebné je prijať zákonnú úpravu vyčlenenia finančných prostriedkov na postupnú debarierizáciu objektov škôl a predškolských zar iadení na stupni rezortu a územných samospráv. Stredisko upozorňuje, že zdravotné postihnutie nesmie byť obmedzujúcim faktorom rovnako pri prístupe k vzdelávaniu či zdravotným službám. Zintenzívniť systematickú a povinnú výchovu k ľudským právam smerujúcu k potláčaniu diskriminácie a k presadzovaniu zásady rovnakého zaob chádzania na základných, stredných a vysokých školách. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti treba vo zvýšenej miere dbať na bezbariérový prístup, dostupnosť, odstránenie kvalitatívnych rozdielov v zdravotnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím a ostatné osoby, zamedziť a zakázať akúkoľvek diskrimináciu v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane zdravotného a životného poistenia z dôvodu zdravotného postihnutia. V oblasti práce a zamestnávania Stredisko akcentuje potrebu vytvárania opatrení na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce. Systematická osveta, programy motivujúce zamestnávateľov na implementáciu manažmentu rozmanitosti, legislatívne opatrenia zvyšujúce šance na uplatnenie sa na trhu práce by mali zdravotne postihnutým dať možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce. Osobám so zdravotným postihnutím je potrebné pomáhať pri ich integrácii na trhu práce (pripraviť aktívne účinnú politiku trhu práce a pracovné miesta tak, aby boli viac bezbariérové) s vyu žitím Európskeho sociálneho fondu a vytvoriť pre nich účinné služby na sprostredkovanie zamestnania. Samozrejmosťou by mali byť opatrenia, ktoré zakážu a sankcionujú akýkoľvek diskriminačný incident na pracovisku z dôvodu zdravotného postihnutia. Na tomto mieste však treba dodať, že okrem zákonne deklarovaného zákazu diskriminácie je treba prijať aj také opatrenia, ktorými sa nastaví účinný a rýchly systém kontroly a vymožiteľnosti týchto práv. 50 Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím

51 Zdravotne postihnutých Slovensko zatiaľ v roku 2012 pustilo iba na štartovaciu čiaru pred prekážkovú trať, na ktorej cieľ ešte nedovidia. Kapitola 1. Práva osôb so zdravotným postihnutím 51

52 2. Právo na vzdelanie Právo na vzdelanie je na medzinárodnej úrovni zakotvené v článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v článkoch 13 a 14 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v Charte základných ľudských práv Európskej únie. Na vnútroštátnej úrovni je základné vymedzenie práva na vzdelanie upravené v článku 42 Ústavy. Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakotvil v dvoch vetách tri súčasti práva na vzdelanie, a to nasledovne: právo v podobe zákazu pre štát zasahovať do výkonu tohto práva tak, že by sa jeho zásahom fakticky výkon tohto práva odoprel; právo na výber akýchkoľvek foriem výchovy a výučby, pričom štát je povinný zaručiť toto právo v rozsahu svojich možností, čo znamená, že nemusí zabezpečiť pre každého také vzdelanie, aké si sám vyberie; právo rodičov na rešpektovanie ich náboženského a filozofického presvedčenia pri výchove a vzdelávaní ich detí. Právo na vzdelanie v súlade s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach garantuje Slovenská republika priamo v Ústave v článku 42, podľa ktorého má každý právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Ústava priznáva právo zriaďovať aj iné školy ako štátne, zriadenie však podmieňuje povinnosťou realizácie vyučovania v nich len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Občanom je pri štúdiu priznané právo na pomoc štátu, konkrétne podmienky upravuje osobitný zákon. 43 Právo každého na vzdelanie je potrebné zároveň vykladať aj v kontexte ustanovenia článku 12 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej 43 Ústava čl. 42 ods Kapitola 2. Právo na vzdelanie

53 skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V súvislosti s ústavným vymedzením práva každého na vzdelanie je zároveň v čl. 34 ods. 2 písm. a) Ústavy občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku za zákonom stanovených podmienok. Jednotlivé ustanovenia zákonov sú bližšie rozpracované a špecifikované najmä vo vyhláškach Ministerstva školstva vedy, výskumu s športu SR. Kľúčovými vyhláškami sú najmä vykonávacie predpisy k školskému zákonu. 45 Podrobnosti realizácie a organizácie práva na vzdelanie upravujú na národnej úrovni viaceré právne predpisy Medzi najvýznamnejšie zákony patrí napr. - Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 45 Ide najmä o vyhlášky číslo: 282/2009 Z. z. o stredných školách; 236/2009 Z. z. o školskom internáte; 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách; 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia; 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach; 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách; 320/2008 Z. z. o základnej škole; 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním; 306/2008 Z. z. o materskej škole. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 53

54 Ďalšou právnou normou upravujúcou realizáciu práva na vzdelanie je aj antidiskriminačný zákon. Vzdelávanie je jednou z piatich chránených oblastí, v ktorých antidiskriminačný zákon v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania vzdelávania zakazuje diskrimináciu osôb z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia ( 5). V spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi stanovuje povinnosť každému dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzdelávaní, pričom pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky ( 3) Odporúčania OECD vo vzťahu k školstvu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej v texte ako OECD ) vo svojej správe hodnotiacej aktuálny stav ekonomiky Slovenska za rok 2012 venovala osobitnú pozornosť aj oblasti školstva, pre ktorú ponúka aj viaceré odporúčania. 46 Tie by mali prispieť k zlepšeniu výsledkov v školstve nákladovo efektívnym spôsobom. OECD odporúča zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov súčasne so zavedením štrukturálnych opatrení, ktoré zvýšia efektívnosť systému, akými sú optimalizácia siete škôl, zvyšovanie kapacity tried či zavedenie výkonnostnej zložky platu učiteľov Rezervy vidí správa vo využívaní dostupných hodnotení pri identifikácii nefunkčných škôl a naopak škôl, ktoré by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe. Financovanie škôl by sa malo prispôsobiť miestnym potrebám s poskytnutím väčšej miery autonómie. Správa taktiež odporúča odstrániť výhody pre osemročné gymnáziá a posilňovať proces integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do štandardného systému. Slovensko by malo podľa OECD zvýšiť podporu znevýhodnených žiakov zo sociálne slabšieho prostredia, vrátane rómskych žiakov a povzbudzovať zapojenosť detí z tohto prostredia do systému predškolskej výchovy. Správa takisto odporúča zamerať sa na otázku získania odbornej praxe počas štúdia a odborného vzdelávania prostredníctvom vytvorenia právneho rámca pre duálny systém učňovského vzdelávania. Záver V tejto súvislosti Stredisko konštatuje a stotožňuje sa s názorom OECD, že je nevyhnutné zamerať sa o. i. aj na sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva, prioritne rómsku časť obyvateľstva, a to aj najmä v kontexte procesu integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do štandardného vzdelávacieho procesu. Odporúčania V zmysle uvedených odporúčaní OECD je potrebné, aby sa SR zamerala okrem iného najmä na sociálne znevýhodnených žiakov zo sociálne slabšieho prostredia, osobitne rómskych žiakov. V tejto súvislosti Stredisko v ďalšej časti poukazuje na pripravovanú tzv. Rómsku reformu, ktorou sa SR pokúša vyriešiť a zapracovať odporúčania OECD Rómska reforma v časti vzdelávanie Medzi najvypuklejšie problémy uplatňovania práva na vzdelanie patrí v Slovenskej republike vzdelávanie 54 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

55 Rómov. Výchova a vzdelávanie príslušníkov rómskej komunity a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje v rámci sústavy škôl a školských zariadení. V roku 2012 predstavil Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity pripravovanú tzv. Rómsku reformu, v ktorej jednou z hlavných častí bol aj návrh reformy týkajúcej sa vzdelávania. Uvedená reforma v časti vzdelávania obsahovala tieto hlavné reformné návrhy: štát sa nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov, že vychovávajú zodpovedné deti a preto štát zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej školy; ambíciou štátu nebude dieťa len s ukončenou školskou dochádzkou, ale dieťa uplatniteľné na trhu práce. Cieľom súčasného vzdelávacieho systému je, aby dieťa ukončilo povinnú školskú dochádzku, a nie to, aby získalo kvalifikáciu zodpovedajúcu jeho schopnostiam a bolo tak pripravené na pracovný trh. Nepodchytením výchovy dieťaťa od počiatku nechávame mnohokrát deti nezodpovedných a neschopných rodičov behať do siedmych rokov po ulici. Takéto dieťa skončí spravidla v špeciálnej triede či škole, kde štát za vzdelávanie zbytočne platí 2-krát vyššiu sumu za dieťa ako v škole normálnej. Také dieťa nakoniec nezíska ani výučný list, ani prácu a naveky zostáva závislé na sociálnom systéme. Je potrebné zabezpečiť, aby deti a mládež pochádzajúce z rizikových rodín neboli odkázaní na sociálnych dávkach a dokázali sa uplatniť na trhu práce. 47 V zmysle vyjadrenia úradu splnomocnenca zo dňa Správna cesta - Rómska reforma v oblasti vzdelávania okrem iného navrhuje: zavedenie povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti z rizikových rodín, predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov, zastaviť prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím - tzv. variant A do špeciálnych základných škôl, nastaviť spravodlivé financovanie inkluzívneho ; Správna cesta Rómska reforma. vzdelávania, ktoré plne zohľadní náklady škôl na jeho zabezpečenie. Časť rómskej reformy, zameraná na výchovno-vzdelávací proces určuje, že štát sa nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov, že vychovávajú zodpovedné deti. Štát zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej školy. Uvažuje sa najmä o riešení (spomínanom už v minulosti), že prostriedky určené na dochádzku dieťaťa zo sociálne odkázanej rodiny (ktorá bude na základe stanovených kritérií identifikovaná ako riziková) do školy sa použijú na pokrytie nákladov v súvislosti so zavedením celodenného výchovného systému tohto dieťaťa. Tu však bude potrebné, aby kritériá, na základe ktorých sa sociálne odkázaná rodina identifikuje ako riziková, čo bude mať za následok vzdelávanie detí z tejto rodiny v rámci celodenného výchovného systému a použitie dávok na dochádzku do školy na jeho finančné pokrytie, boli nastavené v súlade s antidiskriminačným zákonom a nepredstavovali diskriminačné opatrenie založené na dôvode príslušnosti k rómskej menšine. Hrozí totiž, že dané opatrenie bude mať segregačné následky a bude postihovať výlučne deti z rómskych rodín, ktoré sa budú sústreďovať v celodenných výchovných zariadeniach, čím dôjde k ich odlúčeniu od majoritnej spoločnosti. Stredisku sa javí ako vhodné riešenie kladenie dôrazu na princíp sociálnej odká zanosti, reálneho ohrozenia výchovy dieťaťa v jeho domácom prostredí a na potreby dieťaťa v záujme ochrany jeho práv. Rómska reforma navrhuje zavedenie povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti z rizikových rodín, ktoré sa identifikujú na základe kombinácie kritérií ako vzdelanie rodičov, výška príjmu rodičov, miera kriminality rodičov, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. V spojitosti s názvom povinná škôlka je potrebné uviesť, že podľa antidiskriminačného zákona, by v prípade, ak by povinná škôlka bola určená výlučne pre deti zo zlých sociálnych pomerov bez znalosti slovenského jazyka a základných hygienických a spoločenských návykov, bolo možné uvedené považovať Kapitola 2. Právo na vzdelanie 55

56 za nepriamu diskrimináciu v oblasti vzdelávania z dôvodu iného postavenia. V zmysle ustanovenia 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. V tomto prípade, ak by sa aj naďalej trvalo na zavedení povinnej škôlky len pre deti zo zlých sociálnych pomerov, bolo by potrebné precizovať oprávnený záujem a primeranosť a nevyhnutnosť tohto konania. Ďalej si dovoľujeme dať do pozornosti článok 2 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva stanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich jurisdikciou, bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov. V zmysle článku 2 bod 2 uvedeného Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, prijmú všetky potrebné opatrenia, aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestov založených na postavení, činnosti, vyjadrených názoroch alebo presvedčení jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny. V zmysle Čl. 12 bod 1 a 2 Ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Z uvedených dôvodov navrhujeme zaviesť tzv. povinnú škôlku pre deti od 3 rokov pre všetky deti bez výnimky, nakoľko pôvodná myšlienka je zaujímavá a prospešná pre všetky deti v spojitosti s ich socializáciou a všestranným vývojom maloletého dieťaťa v súlade so zákonom o rodine. Rómska reforma si kladie za cieľ aj zastaviť prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím tzv. variant A do špeciálnych základných škôl. V tejto časti je potrebné, aby v zmysle diagnostiky detí, vždy bolo skutočne objektívne posúdené, či sú deti s ľahkým mentálnym postihnutím reálne schopné navštevovať bežnú školu a či uvedené nebude neúmerne zaťažovať učiteľov, najmä s ohľadom na vysoký počet žiakov v triedach. Jedným z navrhovaných opatrení je predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov a dieťa, ktoré v priebehu 9 rokov povinnej školskej dochádzky neukončí úspešne ôsmy ročník základnej školy, nastúpi na povinnú trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou praxou podľa výberu a schopností žiaka, rozhodnutia rodičov a potrieb pracovného trhu, ktorej cieľom bude maximalizovať šancu na zaradenie dieťaťa na pracovný trh. V tomto prípade si taktiež dovoľujeme upozorniť na porušenie antidiskriminačného zákona, nakoľko nie je možné zaviazať povinnou 12 ročnou školskou dochádzkou len určitú skupinu detí. V zmysle článku 28 bod 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a za účelom postupného napĺňania tohto práva a pri rešpektovaní rovnakých možností. V zmysle uvedeného nie je možné obmedziť výber vzdelania len na určité druhy. Taktiež by prišlo k porušeniu antidiskriminačného zákona tou formou, že by všetky deti nemali rovnakú možnosť vzdelávania, nakoľko deti z rizikového prostredia by podľa návrhu museli povinne nastúpiť na povinnú učňovskú školu. V zmysle článku 35 Ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 56 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

57 Stredisko odporúča povinnú 12 ročnú školskú dochádzku pre všetky deti bez rozdielu, avšak bez limitácie určenia zamerania ďalšieho vzdelávania formou učňovského kurzu. Rómska reforma navrhuje, aby dochádzka a správanie dieťaťa v školskom prostredí priamo ovplyvňovali formu a výšku sociálnej pomoci štátu rodine, z ktorej dieťa pochádza. Uvedené opatrenie Stredisko nepovažuje za vhodné riešenie, skôr zhoršenie situácie dieťaťa, tzv. záškoláka formou zníženia jeho životnej úrovne, čo bude mať horší dôsledok na jeho duševný ako aj telesný rozvoj, pričom je tu evidentné porušenie nie len zákona o rodine, ale aj Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a ich hlavných cieľov. Stredisko pripomína, že zákon o rodine v 31 už sankcionuje nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv, a to formou uloženia výchovných opatrení, prípadne dočasným odňatím maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti. Zároveň je potrebné vysporiadať sa s otázkou, čo majú v týchto prípadoch robiť pracovne vyťažení rodičia, ktorí nemôžu svoje dieťa počas dňa kontrolovať a taktiež je potrebné vysporiadať sa aj so zodpovednosťou školy, nakoľko aj táto má vychovávaciu povinnosť voči svojim žiakom a poprípade aj následnými sankciami aj voči školám. Okrem iného Rómska reforma počíta aj s rozšírením pomocnej profesie asistenta učiteľa z materských a základných škôl na stredoškolské vzdelávanie, zrušením možnosti vydávať obedy v základných školách formou suchej stravy, zabezpečením prázdninovej prevádzke materských a základných škôl s cieľom zmysluplne podchytiť výchovu detí aj počas prázdnin. S uvedenými opatreniami Stredisko súhlasí a považuje ich za pozitívne a pre deti prínosné. Záver Treba konštatovať, že pri uplatňovaní práva na vzdelanie v rómskych komunitách sa stále vyskytujú problémy, ktoré dlhodobo neboli riešené a nie je možné ich vyriešiť v krátkom časovom horizonte. Stredisko odporúča prijať viacero opatrení. Niektoré opatrenia možno prijať v blízkej budúcnosti, iné si vyžadujú ďalšiu diskusiu a postupné zavádzanie do praxe. Pri ich zavádzaní bude potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných, nie len Rómov samotných. Bez spolupráce rodičov prejavujúcich záujem o vzdelanie svojich detí, tieto opatrenia nikdy nebudú dostatočné. Stredisko pripomína a upozorňuje na fakt, že segregácia ako nežiaduci jav nemôže byť akceptovaná v akejkoľvek podobe a zo žiadnych dôvodov. Odporúčania V oblasti práva na vzdelanie a osobitne v kontexte pripravovanej Rómskej reformy Stredisko odporúča nasledovné: Ako vhodné riešenie sa javí kladenie dôrazu na princíp sociálnej odkázanosti, reálneho ohrozenia výchovy dieťaťa v jeho domácom prostredí a na potreby dieťaťa v záujme ochrany jeho práv. Bude potrebné, aby kritériá, na základe ktorých sa sociálne odkázaná rodina identifikuje ako riziková (čo bude mať za následok vzdelávanie detí z tejto rodiny v rámci celodenného výchovného systému a použitie dávok na dochádzku do školy na jeho finančné pokrytie) boli nastavené v súlade s antidiskriminačným zákonom a nepredstavovali diskriminačné opatrenie založené na dôvode príslušnosti k rómskej menšine. Hrozí totiž, že dané opatrenie bude mať segregačné následky a bude postihovať výlučne deti z rómskych rodín, ktoré sa budú sústreďovať v celodenných výchovných zariadeniach, čím dôjde k ich odlúčeniu od majoritnej spoločnosti. Zaviesť tzv. povinnú škôlku pre deti od 3 rokov pre všetky deti bez výnimky. Dbať na objektívnu psychologickú diagnostiku detí štátnou inštitúciou. Zaviesť povinnú 12 ročnú školskú dochádzku pre všetky deti bez rozdielu, avšak bez limitácie určenia zamerania ďalšieho vzdelávania formou učňovského kurzu. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 57

58 2.3. Segregácia v školstve Segregácia Napriek tomu, že výchova a vzdelávanie sú podľa školského zákona založené okrem iného aj na princípe zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, opakované výskumné štúdie, realizované ako mimovládnymi organizáciami, tak aj expertmi zo štátnych inštitúcií poukazujú na prítomnosť možnej segregácie rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní. Definíciu segregácie a rozpracovanie pojmu vo vzťahu k oblasti vzdelávania však školský zákon ani nadväzné právne predpisy neobsahujú, rovnako ani neurčujú indikátory a kritériá jej merania a stratégie na prevenciu a elimináciu segregácie. Prípad segregácie Šarišské Michaľany Pri problematike segregácii rómskych detí v prístupe ku vzdelávaniu nemožno nespomenúť rozsudok okresného súdu v Prešove z 5. decembra Ide o prvé rozhodnutie slovenských súdov, v ktorom sa konštatuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimi nácie rómskych detí z dôvodu ich etnickej príslušnosti. V danom prípade bola žalovaná základná škola v Šarišských Michaľanoch, ktorá mala vytvorené osobitné oddelené triedy, ktoré navštevujú výlučne žiaci a žiačky rómskej etnickej príslušnosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tieto osobitné triedy sú dokonca umiestnené na osobitnom poschodí v budove základnej školy na prízemí, pričom deti z minority a majority majú počas prestávok minimálnu možnosť kontaktu. Podľa vyjadrení žalovaného malo vytvorenie osobitných tried vyrovnávací charakter, ich vytvorením sa sledoval zámer zabezpečiť individuálny prístup pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorých sú výraznejšie problémy so zvládnutím učiva. 48 Hoci sa jedná o rozhodnutie z roku 2011, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až v roku 2012, preto je táto téma spracovaná v Správe o dodržiavaní ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok Rodičia týchto detí s ich zaradením do osobitných tried súhlasia a aj v prípade, že dieťa by mohlo byť zaradené do riad nych tried, rodičia s tým často nesúhlasia. Podľa ich vyjadrení je pre deti rozdelenie lepšie, necítia sa zle a sú spokojné medzi svojimi. Škola prijala opatrenia na základe ktorých vytvorila osobitné triedy, ktoré sú oddelené od riadnych tried z dôvodu odlevu žia kov. Rodičia totiž prehlásili svoje deti do základnej školy, ktorú nenavštevuje ani jedno dieťa rómskej etnickej príslušnosti. Škola medzičasom prijala opatrenie, na základe ktorého triedy pre rómskych žiakov už nie sú v odde lenej časti budovy školy, ale sú pomiešané s ostatnými triedami, k ich zrušeniu však zatiaľ nepristúpila. Súd podľa vtedajšej riaditeľky školy rozho dol, tak ako rozhodol, aj napriek tomu, že mu poskytli argumenty, že v odde lených triedach sa zlepšila dochádzka, menej detí prepadáva a tým aj končí školu v nižších ročníkoch. 49 Tento prípad vyvolal vlnu ohlasov aj v médiách. A to sa žaloba vôbec nezaoberá rozdielnym prístupom k stravovaniu detí. V spomínanej škole, zatiaľ čo nerómske deti pohodlne obedujú v školskej jedálni a majú varenú stravu, rómske deti dostávajú jedlo v balíčku. 49 OBŠATNÍKOVÁ, D.: Špička ľadovca, alebo vylúčenosť rómskych žiakov v slovenských školách. Rómsky nový list- nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku 1/2012, s Kapitola 2. Právo na vzdelanie

59 Jednoducho - suchú stravu. 50 Zároveň sa objavili názory, že rozhodnutie súdu a smer, ktorý toto rozhodnutie udáva v konečnom dôsledku môže viesť k vytvoreniu čisto rómskych škôl. 51 Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z decembra 2011 o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa medializovaných správ z približne tridsiatich budúcoročných prvákov je do prvého ročníka v základnej škole v Šarišských Michaľanoch zapísaných 22 detí a asi osem detí je zapísaných na školy mimo obce. Riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Šarišských Michaľanoch Jaroslav Valaštiak je presvedčený, že búrlivá atmosféra po rozhodnutí súdu medzi rodičmi opadla, zabralo aj presvedčovanie na rodičovských združeniach, že žiadne z detí nebude vystavené necitlivým zmenám. 52 Faktom však ostáva, že v prebiehajúcom školskom roku navštevuje základnú školu v Medzanoch 90 detí z obvodu Šarišské Michaľany. V Medzanoch očakávajú v lete väčší nápor žiadostí o preloženie detí na základnú školu v Medzanoch aj z vyšších ročníkov základnej školy v Šarišských Michaľanoch, keďže podľa rozhodnutia súdu od nasledujúceho školského roka má škola vykonať nápravu a garantovať rovnosť všetkým žiakom. Od septembra 2013 by mali byť vytvorené integrované triedy prvákov, aj naďalej však zostane asi osem čisto rómskych tried, z ktorých budú postupne rómski žiaci presúvaní do nerómskych tried. Podľa vyjadrení riaditeľa základnej školy v Šarišských Michaľanoch sa na ich škole má začať realizovať pilotný projekt za pomoci štyroch univerzít, dvoch ministerstiev, Úradu splnomocnenca pre rómske komunity a Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá školu žalovala na súde. Projekt by mal pomôcť riešiť spolunažívanie medzi žiakmi ich školy Tamtiež, s Bližšie pozri: ČONKA, R.: Základná škola v Š. Michaľanoch segreguje rómske deti. Rómsky nový list- nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku 1/2012, s Bližšie pozri: Čorňáková, V.: Rozsudok o segregácii Rómov podľa riaditeľa neovplyvnil zápis prvákov, rozsudok-o-segregacii-romov-podla-riaditelaneovplyvnil-zapis-prvakov.html. 53 Bližšie pozri: Čorňáková, V.: Rozsudok o Vzdelanie je kľúčom k budúcnosti Na Slovensku sa dlhodobo hovorí o zmene školského systému. Už v roku 2008 bola naštartovaná reforma školstva, ktorá so sebou priniesla niekoľko problémov, ktoré pretrvávajú dodnes. S nástupom nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu v roku 2012 sa otvorili otázky ďalších potrebných zmien týkajúcich sa tak regionálneho školstva ako aj vysokých škôl. Na problémy a alarmujúci stav v školstve upozornili v roku 2012 aj učiteľky z Dobšinej, ktoré v otvorenom liste Ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu otvorene poukázali na problémy, s ktorými sa dennodenne stretávajú pri svojej práci. Obsah listu poukazuje na nedostatočnú pripravenosť detí z marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných skupín na plnenie si povinnej školskej dochádzky. Tieto deti majú často nedostatočnú slovnú zásobu a nemajú základné hygienické návyky. Pre deti z tohto prostredia, ktoré nenavštevovali predškolské zariadenia, je nultý ročník nevyhnutnosťou. Tento list nepriamo potvrdzuje to, o čom sa v odborných kruhoch hovorí už dlhšie. Deti z marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných skupín sú často zaraďované na špeciálne školy pre svoju sociálnu zaostalosť a nie mentálnu zaostalosť. Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. 54 V súvislosti s týmto problémom sa hovorí o zavedení povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti z rizikových rodín. V liste sa ďalej hovorí o nezáujme rodičov o vzdelávanie svojich detí, o nepripravenosti žiakov na vyučovanie, o neadresnosti jednotlivých finančných dávok poskytovaných štátom a o probléme pôrodnosti neplnoletých žiačok základných škôl. Za nedostatočné plnenie si školských povinností nie je možné udeliť žiadny postih, ktorý by situáciu zmenil. segregácii Rómov podľa riaditeľa neovplyvnil zápis prvákov, rozsudok-o-segregacii-romov-podla-riaditelaneovplyvnil-zapis-prvakov.html. 54 Otvorený list učiteliek ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 59

60 Učitelia vnímajú ako jeden z hlavných problémov nadmernú byrokraciu v školstve a neustále menenie štátnych vzdelávacích programov. listu adresovaného ministrovi školstva. V otvorenom liste sa učiteľky explicitne prihlásili svojou osobnou výpoveďou do verejnej diskusie a skutočne vyvolali ohlas vo verejnosti. Reči o možnostiach prispôsobenia si obsahu, ktoré vykresľujú individuálne zostavovanie učebných osnov školou ako pozitívne, sú absolútnou nevýhodou, dokonca priam neskutočnou komplikáciou pri prestupe žiaka na inú školu, kde nedokáže nadviazať na ich vyučovací proces, pretože majú zaručene učebné osnovy zostavené inak. 55 Zamestnanci Strediska sa pri svojej práci stretávajú s názormi učiteľov, podľa ktorých možno ani nebolo potrebné meniť systém vzdelávania na Slovensku. A ak sa pristúpilo k zmenám, stratégia mala byť prepracovanejšia, aby jednotlivé opatrenia/osnovy neboli tak často menené a bol tu určitý prvok dlhodobosti a tým aj stabilnosti. S neustálym menením štátnych vzdelávacích programov úzko súvisí aj problém nedostatku učebníc. Samozrejme toto sú problémy, ktoré pretrvávajú dlhšie a netýkajú sa len roku Nadmernú byrokraciu má znížiť Rezortný informačný systém, ktorý má byť spustený do skúšobnej prevádzky od Aktuálne informácie o stave pripravenosti systému zatiaľ nie sú zverejnené na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva Osobná výpoveď učiteliek V snahe zvýšiť informačnú hodnotu správy o stave ľudských práv Stredisko do tejto časti správy zaraďuje osobnú výpoveď učiteliek z Dobšinej. Osobná výpoveď učiteliek je priamym svedectvom zo slovenskej školskej praxe. Učiteľky vypovedajú o tom, čo je súčasťou ich dennej pedagogickej praxe. Opisujú fenomén, s ktorým sa osobne stretajú vo svojej práci a vyjadrujú svoj subjektívny hodnotiaci postoj. Výpoveď učiteliek vyjadruje ich osobné poznatky získané skúsenosťou v obci Dobšiná, v okrese Spišská Nová Ves, ktorá je vzdialená od hlavného mesta 330 kilometrov. Osobná výpoveď učiteliek bola v roku 2012 významne medializovaná vo forme otvoreného 55 Otvorený list učiteliek ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu. Vážený pán minister, tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás obyčajných učiteľov z ďalekého východu. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je toho už na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. Náš list je skrátka reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a pozície učiteľov. V Bratislave, ďaleko od Vašich obľúbených marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných skupín nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť. Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín. Aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality, ste mali možnosť spoznať skutočnú situáciu.chceme ešte podotknúť, že tento list nie je určený len Vám. Rovnako chceme, aby sa o týchto problémoch začalo hovoriť aj v širokej verejnosti. Posielame preto tento list aj médiám a uverejníme ho tiež prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Situácia je alarmujúca, preto chceme predísť ďalšiemu odsunutiu riešení a ignorovaniu potrieb školstva i verejnosti zo strany kompetentných.nebudeme zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu. Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet vymeškaných neospravedlnených 60 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

61 hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú, a čo je horšie, idú negatívnym príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť, rovnako ako dohováranie, či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy. Nie je v našich silách a možnostiach hľadať a zbierať žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú. Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov. Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení. Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu na vyučovanie (nikdy nemali napísanú jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt), nenosia si ani základné školské potreby! Je bežnou praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška, športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím- maximálne s chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17, ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku. Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povin ná a tiež aj to, prečo sú tieto financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva. Prečo sú títo ľudia systematicky a pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je? Zodpovední rodičia a aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá sa nedá nazvať inak ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou atď. Vyslovene im spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto, lebo doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia. A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba... Maximálny trest, ktorý rodičov postihne je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú a sociálne pracovníčky im robia slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov, a tak ich môžu promptne speňažiť.o zvýhodnených cenách stravného oproti pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy na celý mesiac (v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní) zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80 do maximálne 3,20 eur (v závislosti od veku) a pracujúci rodič viac ako 23 eur! A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku, domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry. Opäť je otázne, prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť? Prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti, ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi (ktorí sa paradoxne niekedy Kapitola 2. Právo na vzdelanie 61

62 okato vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku). Školské pomôcky, ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú do dvoch dní po rozdaní zničené, polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny! Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený. Ani to sa však ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby. Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach, bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie najzákladnejšie hygienické návyky! Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však vždy u nich nájdu. V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy suvenírov v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domu do tried domácich maznáčikov ako myši, potkany či šváby. Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich socializácie nám nedá nespomenúť stav v nultých ročníkoch, prípadne prvých ročníkoch ZŠ. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná, reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu (a to nie len v slovenskom, ale aj rómskom jazyku). Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Oni musia dobiehať 6 rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy!!! Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách ich je viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich. Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý- prípravný ročník povinne! Inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku (a často ani počas celej svojej školskej dochádzky) a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok (lebo v rodine sa mu opäť venovať nebudú). Vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvyk ne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie.v dotazníku (dotazník ŠŠI) ste sa nás nedávno pýtali, ako zabezpečujeme rovnoprávny prístup k vzdelávaniu detí. Ako vôbec nad tým môžete uvažovať, že by vzdelávanie týchto detí mohlo byť rovnoprávne, keď sú hladné, smädné, špinavé, nevyspaté (lebo rodičia do noci oslavovali a oni buď nemohli spať alebo strážili mladších súrodencov), majú svrab, sú zavšivavené, pokožka na hlave je zapálená, rozškriabaná, plná chrást a hnisu a nakoľko sa rodičom nechce zria diť ich šetrne, pohodlnejšie je vystrihať im hlavy dohola (chlapcov aj dievčatá!!!) tak, že sa hanbia chodiť medzi ľudí?! Uvedomte si, že tieto deti nemajú 62 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

63 uspokojené základné životné potreby a my od nich očakávame plnohodnotný výkon v škole! Tak nám teda poraďte, ako majú učitelia efektívne vykonávať svoju prácu za týchto okolností? Stačí zopár neprispôsobivých detí v triede a zabránia v hodnotnom napredovaní aj ostatným spolužiakom. V triedach je neuveriteľný smrad a zápach, a to skutočne nie sú dôstojné podmienky pre vzdelávanie a nie sú to férové podmienky pre ostatných- prispôsobivých žiakov, ani nás pedagógov. Nečudujme sa preto, že rodičia šikovnejších detí ich radšej prihlásia do školy mimo miesta ich bydliska, len aby sa dennodenne nemuseli pasovať s nedôstojnými podmienkami v spoločnosti zanedbávaných detí. Chcú, aby dostali vzdelanie zodpovedajúce ich intelektu, ktoré nebudú brzdiť žiaci nižšieho intelektu, alebo len sociálne extrémne zanedbaní, ktorí nie sú schopní primerane napredovať.aj napriek enormnej snahe a osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo, je o nich postarané a pritom nemusia ani pohnúť prstom. Keď od nich niekto chce nejaký druh účasti na zlepšovaní ich životnej situácie, sú dokonca pohoršení. Takže párik neprispôsobivých občanov si pokojne prežije svoj život v niekoľkých sociálnych bytoch (lebo jeden im vydrží maximálne pár rokov, kým ho totálne zdemolujú, tak im štát dá zadarmo nový), narobia si kopec detí (aby im náhodou niečo neuniklo, začnú pre istotu už v štrnástich), po celý čas dostávajú podporu, príspevky a prídavky od výmyslu sveta a pritom za celý svoj život štátu neodvedú ani jeden jediný cent, nevyprodukujú ani euro pre našu ekonomiku, len vyciciavajú a poberajú všemožné dostupné formy sociálnej pomoci. Je to začarovaný kruh: Sú chudobní, lebo nemajú prácu- nemajú prácu, lebo sú nevzdelaní- sú nevzdelaní, lebo nemajú záujem o vzdelanie. Naproti tomu zodpovedné mladé páry odkladajú rodičovstvo do čoraz staršieho veku, kým budú finančne, ekonomicky a materiálne zabezpečení, aby dieťatku poskytli všetko čo potrebuje, vychovali z neho slušného, vzdelaného, socializovaného a raz produktívneho člena spoločnosti. Aj keď to priamo nesúvisí s oblasťou školstva, natíska sa vyjadriť tiež k problematike výšky materského príspevku, ktorý je porovnateľnej hodnoty pre mamičku, ktorá nevyrobila štátu jediný cent a mamičku, ktorá pred pôrodom roky odpracovala a odviedla do štátnej kasy nemalé peniaze. Prečo túto produktívnu skupinu obyvateľstva štát nielenže nijako nepodporuje, ale naopak, diskriminuje a komplikuje život finančnou nedostupnosťou bývania (keďže pracujúci človek nikdy nedostane nič zadarmo a kvôli bývaniu sa musí celoživotne zadlžiť), nedostatkom práce, mizernými platmi... Pýtame sa, kde je logika, kde spravodlivosť? Prečo je možné, že rodičia, ktoré svoje deti odložia do detského domova, si ich po dovŕšení plnoletosti môžu opäť zobrať späť aj s peknou kôpkou nasporených peňazí, na ktoré sa im poskladalo mesto. Peniaze do pár dní prepijú a pomíňajú, ale vyštudovaného stredoškoláka alebo vysokoškoláka, ktorý je bez práce nie vlastnou vinou (!), musia do 26 rokov živiť rodičia? Ani títo produktívni rodičia, ani mladí absolventi nemajú nárok absolútne na nič? Na žiadnu formu podpory od tohto štátu???neprispôsobiví rodičia väčšinou nemajú absolútne žiadne pracovné návyky, nemusia ráno vstať a ísť do práce, preto sa ani neobťažujú zobudiť deti a vychystať ich do školy. Deti sa zobudia, nevediac ani koľko je hodín a idú do školy samé, staršie deti sa musia postarať o mladšie, lebo rodičia spia. Samozrejme, že preto neprídu do školy načas a o desiate sa im ani nesníva, prípadne za ňu považujú niekoľko suchých rožkov, ktoré od hladu žujú takmer celý deň. Riešením by možno boli internátne školy, ale nestačí ich začať vychovávať v šiestich rokoch. To, čo dovtedy nedostali v rodine, už nikdy nemajú šancu dobehnúť, to vie z vývinovej psychológie aj každý študent strednej školy...problémom, ktorý by sa mal tiež riešiť je sexuálne zneužívanie mladistvých. Nielen na našej škole každý rok stúpa počet gravidných žiačok v nižších ročníkoch. Nie je akceptovateľné, aby žiačka šiesteho ročníka bola spoločnosťou vnímaná ako plnohodnotná matka schopná vychovávať svoje dieťa! Príslušné úrady ani v tomto smere nepodnikajú absolútne žiadne kroky, aby zastavili tento trend. Do dvoch rokov porodí ďalšie dieťa. Je normálne, že 14 ročná žiačka špeciálnej triedy Kapitola 2. Právo na vzdelanie 63

64 splodí dieťa s mentálne retardovaným absolventom ŠZŠ pre žiakov s mentálnou retardáciou a do roka po pôrode je tehotná s ďalším dieťaťom? Ako sa o deti postarajú? Veď nie sú schopní postarať sa čo i len sami o seba!?! Aké zázemie im poskytnú, akú výchovu im dajú, akú emočnú podporu, ako budú rozvíjať ich osobnosť? Žijú spolu v rodine dievčaťa (spolu s desiatkami ďalších rodinných príslušníkov), spokojne ako maloletí či mladiství spolu ďalej súložia bez akejkoľvek formy antikoncepcie a plodia ďalšie deti. Akí to budú potomkovia?!? Postihnuté DETI plodia postihnuté deti a do akých podmienok? Tieto deti sú vopred odsúdené na život v nedôstojných a neľudských podmienkach. Opäť zle nastavený sociálny systém a vedomé prehliadanie tohto problému spôsobili, že mladé žiačky vo svojom tehotenstve nevidia žiaden problém, práve naopak, vnímajú ho ako vítaný spôsob zárobku peňazí. Nielenže idú negatívnym príkladom iným žiakom, ale nie sú schop né si aspoň prijateľným spôsobom ukončiť povinnú školskú dochádzku. Napriek nepopierateľnej snahe zo strany školy, ktorá sa formou rôznych preventívnych techník, besied a výchovného pôsobenia na hodinách snaží tejto chorej predčasnej pôrodnosti predísť, problém naďalej pretrváva. Žiačky (často aj pred dovŕšením 15 rokov) sú nezriedka tehotné s omnoho staršími mužmi a ani v tomto smere sa nekoná a nie sú nijako stíhaní. Situácia je alarmujúca! V školskom roku 2010/2011 boli na našej škole 4 gravidné žiačky, v súčasnosti máme 5 gravidných žiačok a 3 žiačky s individuálnym študijným plánom, ktoré sú na materskej dovolenke! Na úradoch im namiesto sankcií paradoxne ešte aj poradia, čo majú urobiť, aby dostali peniaze navyše a vyžmýkali zo štátu čo sa dá ako z doj nej kravy. Preto sú všetky deti, ktoré sa naro dia našim žiačkam (a ktoré na nich dostanú financie), zverované do opatery starých rodičov, ktorí na nich dostanú ďalšie finančné príspevky. Namiesto toho, aby boli starí rodičia sankcionovaní za to, že zanedbali výchovu a dopustili, že sa ich dieťa stalo predčasne maloletým, nezodpovedným a nepripraveným neschopným rodičom, zo situácie ešte profitujú. Navrhujeme poskytnúť finančné príspevky maximálne na 3 deti. Pokiaľ chcú mať ďalšie je na ich zvážení, či ich budú schopní uživiť. Inak sa nikdy neskončí tento chorý kolobeh nadmernej pôrodnosti, ktorá je vnímaná ako druh zárobkovej činnosti. Tieto deti nemajú právo na život v dôstojných podmienkach? Kde sú ich práva, keď žijú v jednej izbe s ďalšími dvadsiatimi ľuďmi v špine, smrade, hladné, majú vši, blchy, bez vody, elektriny, WC, končatiny majú obhryzené od potkanov, dennodenne sa dívajú na to, ako ich rodičia, či iní členovia domácnosti pred ich očami súložia, dokonca sú nezriedka sami sexuálne obťažované či zneužívané. Ak chcete sociálnu pomoc a osvetu pre marginalizované skupiny v pravom slova zmysle, ktorá bude účinná a účelná, podporte radšej vyučovanie sexuálnej výchovy na školách, začnite grátis rozdávať radšej prezervatívy a nie múku, aby sa navzájom nemnožili príbuzní, mentálne nespôsobilí a mladiství, pretože sami si prezervatív nikdy nekúpia a bude pokračovať nielen gigantická pôrodnosť, ale aj rozmach pohlavných chorôb medzi neprispôsobivou populáciou. Treba sa seriózne zamyslieť nad nastavením sociálneho systému v tejto oblasti. Inak budú aj naďalej vznikať ďalšie a ďalšie generácie geneticky poškodených, neprispôsobivých a neproduktívnych detí, ktoré sú v očiach svojich rodičov len nástrojom na financovanie svojho povaľačského spôsobu života. Táto populácia má vyrobiť naše dôchodky?apropo: Viete si predstaviť, že pri súčasnej situácii sa učiteľ po 40-tich rokoch v školstve vôbec dožije dôchodku? Kto bol niekedy učiteľom, alebo mu je aspoň trochu známe zákulisie z oblasti školy, vie, aké nesmierne náročné a vyčerpávajúce je toto povolanie (najmä po psychickej a emočnej stránke). Každý produktívny človek si zaslúži ísť do dôchodku dôstojne a pri aspoň akej-takej fyzickej a mentálnej sile, a nie len doživoriť pár NEPLNOHODNOTNÝCH rokov do smrti. Ak môžu ísť do výsluhového dôchodku skôr policajti (aj tí, ktorí celý čas presedeli v kancelárii), prečo nie aj učitelia? Snáď si to zaslúžia menej po rokoch extrémne náročnej psychickej, emočnej a fyzickej námahy? Bolo by nanajvýš vhodné zaoberať sa aj touto otázkou. Pribudlo nám obrovské množstvo povinností, príkazov a obmedzení pre učiteľa, ale odobrali nám akékoľvek možnosti obrany vlastnej osoby či kompetencie zasiahnuť. Musíme všetko, no nemôžeme nič... Nemáme absolútne žia dne východisko ako sa brániť, pretože v práve je výhradne len žiak, ku ktorému máme za každých okolností pristupovať humanisticky a netrestať 64 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

65 ho. Existuje vôbec niekto, kto sa zastane nás- učiteľov? Je niekto kto sa postaví aj na našu stranu? Kto nás ochráni? Keď učiteľovi pretečie pomyselný pohár trpezlivosti a zvýši hlas na žiaka, okamžite ho obvinia z psychickej ujmy dieťaťa. Učiteľ však musí dennodenne znášať urážky, nadávky, vyhrážky, vulgarizmy od výmyslu sveta, ponižujúce poznámky, posmešky či sexuálne narážky a osočovanie od žiakov bez slova. Žiaci si nás beztrestne potajomky natáčajú mobilnými telefónmi a vešajú kade-tade po internete. Napriek tomu nikto nepovažuje súčasnú situáciu za alarmujúcu, či aspoň hodnú pozornosti a riešenia. A najhoršie, čo týchto žiakov postihne, je znížená známka zo správania, ktorá ich absolútne netrápi. Vysvedčenie vôbec nepotrebujú. Po ceste domov ho spokojne potrhajú a rozhádžu po zemi. Nezaujíma ich neospravedlnená hodina či nedostatočná známka na vyučovaní. Dokonca pre niektorých (a nie len neprispôsobivých) sa stalo problémom napísať si obyčajné poznámky a pohoršene vybehnú na učiteľa, prečo ich obťažuje tak zaťažujúcimi úlohami, ako je písanie poznámok! Veď načo by sa aj trápili záležitosťami ako sú prospech či správanie, keď stredné školy sa aj tak pobijú o každého jedného štvorkára, keďže financovanie závisí od počtu žiakov. Nečudujme sa preto, že žiaci dosahujú podpriemernú úroveň pri testovaní deviatakov, keď nemajú akúkoľvek motiváciu k učeniu, lebo dobre vedia, že na školu sa dostanú bez akejkoľvek námahy a úsilia. Len my vnímame ako absurdné a absolútne zarážajúce, aby sa na gymnáziá dostávali žiaci, ktorí sotva prospievajú? Kde sa potom, po skončení gymnázia (a oni ho aj skončia, pretože školy znižujú úroveň vzdelania, aby žiaci prospievali) zamestnajú? Alebo tieto intelektuálne výkvety budeme posielať ďalej na vysoké školy (lebo aj tam už študuje naozaj ktokoľvek)? Celé školstvo stráca úroveň! Tým sa dostávame k ďalšiemu šokujúcemu faktu: Produkujeme kvantum naoko vysoko erudovaných vysokoškolákov, ktorí sú v skutočnosti niekedy absolútne nevzdelaní, a pritom v našom štáte chýbajú kvalifikované pracovné sily a odborníci z oblasti manuálnej práce. Vysoké školy vôbec nereflektujú dopyt trhu práce! Načo sú nám stovky titulovaných sociálnych pracovníkov (za ktorými len tak mimochodom nevidno žiadnu dobre odvedenú prácu- kde sú výsledky ich sociálneho snaženia a práce?) a kadejakých manažérov, ktorých každoročne vychrlia univerzity, a ktorí sa potom nemajú kde zamestnať? Okrem toho, na úkor spomínaných menej šikovných absolventov vysokých škôl sa nedostáva adekvátneho vzdelania tým šikovným, opäť kvôli zníženým kritériám a nárokom na študenta. Navyše absolventi sú často krajne nepripravení do praxe. Ukážkovým príkladom je práve učiteľská profesia, kde sa mladý začínajúci učiteľ všetko dôležité nenaučí na vysokej škole, ale za pochodu, po tom, čo nastúpi do zamestnania. Na vysokej škole budúci učiteľ dostane obrovské kvantum teoretických informácií, všeobecných poznatkov (často totálne zbytočných), ale absolútne absentuje prepojenie s reálnou praxou, od vypĺňania dokumentácie, cez základné pravidlá a povinnosti učiteľa, až po možnosti riešenia rôznych školských situácií! Zarážajúci je tiež fakt, prečo v dnešnom školstve sú omnoho dôleži tejšie rôzne byrokratické a formálne úkony, ktoré má pedagóg a škola ako taká plniť a nie to, čo ponúka žiakovi po vý chovnovzdelávacej, emočnej a ľudskej stránke. Kde sa stratila podstata, ktorou pre nás stále ostal žiak a nie papier? Učitelia sú z každej strany systematicky terorizovaní rôznymi formami kontroly a neúnosnou byrokraciou- od vypĺňania výkazov, triednickej dokumentácie, upo zornení, predvolaní, zápisníc, hodnotení atď. Vypĺňame nespočetné množstvo oznámení o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky, neosprave dlnených hodinách, školských priestupkoch, píšeme charakteristiky na problémových žiakov, každú chvíľu na iného žiaka a pre inú inštitúciu- mestská, štátna, krimi nálna polícia, ÚPSVaR... Kdeže je tá súčinnosť zložiek? A aby toho nebolo málo, tak sa každý jeden školský rok musíme pasovať s novým štátnym vzdelávacím programom, podľa ktorého musíme meniť náš školský vzdelávací program a sústavne meniť učebné osnovy. Každý rok sa v každom ročníku menia názvy predmetov - akoby nebolo jedno či sa telesná volá športová príprava, telesná a športová príprava, alebo skrátka telesná výchova...načo je dobré takto príšerne to komplikovať? Nie je únosné každý jeden rok prepracúvať tieto dokumenty! Ak už štát nie je schopný poskytnúť nám hotové vzdelávacie prog ramy a učebné osnovy, nech nás aspoň nechá urobiť si vlastné, ale aj ich používať aspoň pár rokov a nie sústavne ich meniť a prerábať! Aký to má zmysel? Kapitola 2. Právo na vzdelanie 65

66 Reči o možnostiach prispôsobenia si obsahu, ktoré vykresľujú individuálne zostavovanie učebných osnov školou ako pozitívne, sú absolútnou nevýhodou, dokonca priam neskutočnou komplikáciou pri prestupe žiaka na inú školu, kde nedokáže nadviazať na ich vyučovací proces, pretože majú zaručene učebné osnovy zostavené inak. V systéme vzdelávania predsa musí byť jednota a nie takáto chaotická anarchia a nesúlad! Možnosť voľby potrebujeme, ale maximálne pre pár hodín voliteľných predmetov - napríklad tak potrebnej výchovy k manželstvu a rodičovstvu. A navyše je maximálne nedôstojné a poburujúce, aby učiteľ trávil hodiny za počítačom a pri odbornej literatúre v snahe dôkladne sa pripraviť na vyučovanie. Je hanbou nášho školstva, že nemáme učebnice na jednotlivé predmety, a ak nejaké sú, sú neaktuálne alebo učivo v nich absolútne nekorešponduje s obsahom vzdelávania pre daný ročník. Ak sa ministerstvo nemieni venovať zostaveniu učebníc, konkrétne pre jednotlivé ročníky osobitne, požadujeme aspoň vydanie súhrnného súboru materiálov (napr. za predmet občianska náuka), ktorý bude obsahovať všetky a kompletne rozpracované témy z daného predmetu pre vše tky ročníky ZŠ súhrnne (a na tento materiál by nadväzovala ďalšia zbierka pre SŠ). Pracovné listy a iné pomôcky pre niektoré predmety absentujú úplne. Ale učebnice, pracovné listy a iné pomôcky pre žiakov s mentálnou retardáciou sú rozpracované dokonale pre každý ročník. Viete nám niekto vysvetliť logiku? Žiaci s MR, ktorí nikdy nebudú priekopníkmi v oblasti medicíny, školstva a nikdy nebudú podávať kvalitné pracovné výkony v oblastiach súvisiacich s intelektom, sú vzdelávaní podľa najnovších metód, s najlepšou technikou, listujú v novučičkých aktuálnych učebniciach a žiaci, ktorí sú intelektovo na primeranej, často nadpriemernej úrovni, žiaci z ktorých môžu byť lekári, výskumníci, politici, učitelia sú doslova a dopísmena DISKRIMINOVANÍ a pasujú sa so starými predpotopnými učebnicami, nedostatkom pomôcok (pracovné zošity na jednotlivé predmety a učebnice na cudzí jazyk si musia zakúpiť na vlastné náklady) a vystresovanými, vyčerpanými pedagógmi. Prečo diskriminujete a upierate základné práva na vzdelanie práve skupine ľudí, ktorá jediná bude pre náš štát produktívnou a bude prispievať k rozvoju našej krajiny??? A len tak mimochodom, toto je bežne sa vyskytujúci jav, že štát podporuje a zvýhodňuje práve skupiny, ktoré pre neho nielenže nič na oplátku nevyprodukujú, ale ešte ho aj zneužívajú a produktívni členovia tejto spoločnosti, z ktorých práce štát profituje, živia týchto jedincov. Nechceme aby táto myšlienka vyznela znevažujúco a diskriminačne voči žiakom s mentálnou retardáciou. Iba žiadame rovnaké práva, možnosti a podmienky pre ostatné deti. O dokumentácii integrovaných žiakov sa ani nebudeme zmieňovať.popri všetkých týchto úlohách a požiadavkách, ktoré sú na učiteľov kladené, sa ešte máme ďalej vzdelávať, naháňať kredity, platiť si kurzy, cestovať na školenia a tráviť čas umelým a neefektívnym tvárením sa, že si zvyšujeme kvalifikáciu. Väčšina kurzov z kreditného vzdelávania je totižto absolútne bezúčelná a takmer nič inovatívne sa tam učiteľ nedozvie. Sú to odfláknuté, zbytočné naoko kurzy na naplnenie niečích vreciek. Zodpovedný učiteľ, ktorému na práci záleží, totižto nepotrebuje vynútenú motiváciu vo forme kredi tov, ale dovzdeláva sa priebežne celý život, podľa potreby a aktuálnej situácie. Ak už chcete motivovať učiteľov, použite radšej tieto peniaze na finančné ohodnotenie ich práce. Keď sa nájdu peniaze na zlaté, diamantové, či platinové padáky vysoko postavených, náj dite láskavo financie aj pre školstvo. Namiesto relaxu a času na odpočinok a tak prepotrebnú psychohygienu sme teda otrokmi kreditov, aby sme si aspoň trochu prilepšili k mizerným platom, ktoré sú oproti iným profesiám priam komické. Prečo sa potom čudujeme, že je toľko učiteľov vyhorených? Žiadne preventívne techniky realizované proti burnout syndrómu nám nepomôžu, keď nemáme čas na oddych a regeneráciu síl. A namiesto hlúpostí, ktorými nás zaťažujete a výčitkám ako zlyhávame v rolách pedagógov, nech sa páči, naučte nás ako motivovať k učeniu neprispôsobivých žiakov, ktorí nemajú absolútne žiadnu vnútornú motiváciu, či motiváciu zo strany rodiny a spoločnosti. Urobte pre nás kurzy ako ich učiť, my to za týchto okolností a za takýchto podmienok nevieme.na školách sú nesporným prínosom odborní zamestnanci: školský špeciálny pedagóg a školský psychológ, ktorí vo veľkej miere môžu pomôcť a prispieť k zlepšeniu a riešeniu niektorých problémov na školách. Školy si ich však často nemôžu dovoliť aj napriek tomu, 66 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

67 že ich platy sú ešte mizernejšie ako platy pedagógov a slušne vyžiť len z tohto príjmu je pre nich nemožné.je doba počítačov a všemožných výdobytkov techniky, ale je naozaj nevyhnutné umelo vnucovať techniku do škôl až v takej miere? Máme vyučovať za asistencie najnovších moderných počítačov a IKT, ale naši žiaci si nevedia poriadne ani umyť ruky, ostrihať nechty, podpísať sa, či pozdraviť.ďalším problémom v našich očiach je vyučovanie náboženskej výchovy na školách. Aj napriek zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sme presvedčení, že náboženstvo je súkromnou záležitosťou každého človeka, slobodnou voľbou, svetonázorom a osobným vyznaním. A preto by mala náboženská výchova patriť do osobného života každého žiaka a jeho rodiny v oblasti súkromnej. S výučbou náboženstva na škole sú poväč šine problémy. Katechéti nemajú čas a často ani chuť a snahu k jeho vyučovaniu. Pravidelne absentujú, a preto musí byť náboženská výchova často suplo vaná inými učiteľmi, prípadne sú títo žiaci presúvaní na tú dobu k skupine detí s etickou výchovou a tým sa narúša celý vyučovací proces. Katechéti ignorujú svoje povinnosti pri vypĺňaní rôznej školskej dokumentácie, ale i základnej dochádzke na hodiny. Triedni učitelia ich musia prosiť, niekedy priam nútiť s perom a triednou knihou v ruke, aby si zapísali učivá niekoľko týždňov dozadu. Aj napriek tomu, že v skutočnosti hodiny neboli odučené, spokojne si ich zapíšu do triednej knihy. O skutočnom obsahu a náplni hodín náboženstva sa ani nebudeme zmieňovať. Samozrejme sankcie za časté absencie a neplnenie si povinností katechétov sú niečo nepoznané. Žiakom s náboženskou výchovou veľmi často chýbajú hodnotné, niekedy priam nevyhnutné poznatky a kompetencie, ktoré sa rozvíjajú na etickej výchove. Veď na etickej výchove sa žiaci učia rozlišovať dobro a zlo, morálne a nemorálne, učia sa vytvárať si stabilné, funkčné a zmysluplné medziľudské vzťahy, trénujú svoju empatiu, učia sa prosociálnosti, spolupráci, tvorivosti, tolerancii, asertivite... Deti nábožensky založené tieto zručnosti snáď nepotrebujú? Etická výchova by mala byť súčasťou vzdelávania každého dieťaťa, nie je predsa opozitom náboženskej výchovy, ale ani náboženská výchova v žiadnom prípade nemôže nahradiť etickú výchovu! Bolo by omnoho efektívnejšie nechať náboženskú výchovu a vieru na rodinu a voľný čas a radšej posilniť hodiny etickej výchovy, aby vyučovanie mohlo byť efektívne, zážitkové, plnohodnotné! O čo lepšia by mohla byť výučba etickej výchovy, keby v skupinách bolo menej žiakov a učiteľ by sa im mohol venovať vo väčšej miere individuálne. Je dôležité uvedomiť si nevyhnutnosť výchovy k mravnosti zvlá šť v dobe, keď sa zodpovednosť a po vinnosti rodiny neustále presúvajú na školu. Rodičia a spoločnosť pri svojej zaneprázdnenosti a uponáhľanom štýle života od školy očakávajú, že bude suplovať ich úlohy a naučí deti všetko, čo sa predtým učili v rodine.rodičia zatvárajú pred problémami oči a slepo si nahovárajú, že ich dieťa nie je problémové, práve naopak, učitelia sú tí zlí, nespravodliví a pomstychtiví hlupáci, ktorí im komplikujú život, a dokonca sa opovažujú žiadať a prosiť ich o spoluprácu na riešení výchovných problémov ich detí. Samozrejme svoj názor takto odprezentujú aj pred deťmi, ktoré potom vidia v rodičoch spojencov proti škole a čoraz viac si dovoľujú, vystrájajú a provokujú, lebo vedia, že rodič sa za každých okolností postaví na ich stranu. Veľmi pohodlné riešenie pre rodičov hodiť všetku vinu na nás, ale pritom očakávať, že škola sa o všetko postará, naučí ich okrem základných vedomostí aj slušnému správaniu, empatii, prosociálnosti, bontónu, funkčným medziľudským vzťahom. Samozrejme máme dbať na drogovú prevenciu, sexuálnu výchovu, výchovu k manželstvu a rodičovstvu, vytváranie pozitívneho vzťahu ku kultúre a tradíciám, vlastenectvu, úcte k všetkým formám života, tolerancii k odlišnostiam, ekológii... Zabudli však, že je ich úlohou a povinnosťou v tomto úsilí so školou spolupracovať a nie hádzať bremeno a ťarchu zodpovednosti len na školu. My od nich potrebujeme a očakávame výchovu v rodine, ale aj pomoc a spoluprácu pri výchove ICH detí. Nie obviňovanie, osočovanie a útoky na učiteľov. Kde sa podela úcta k učiteľskému povolaniu a k výchove samotnej? Žiadame preto kompetentných, aby sa konečne začali riešiť konkrétne problémy a prestal sa prehliadať neúnosný stav na našich školách. Máme obavy, kam až táto (niekde už teraz neúnosná) situácia dospeje pri pokračovaní tohto dlhodobo neriešeného a odsúvaného problému a dysfunkčného sociálneho systému. Škola ako taká vyčerpala všetky možné Kapitola 2. Právo na vzdelanie 67

68 a dostupné formy intervencie - bezvýsledne. Situácia v školstve, a napokon aj v celej spoločnosti, sa neúnosne vyhrocuje a radikalizuje. Čoraz častejšie berú spravodlivosť do rúk samotní občania. Spomeňme si na udalosti z Devínskej Novej Vsi, v Šarišských Michaľanoch, či najnovší prípad z Hurbanova. Politici a vláda dlhodobo ignorujú a alibisticky tolerujú konkrétne problémy súčasnosti, morálny úpadok, sociálnu nespravodlivosť, nevymožiteľnosť práva, pozitívnu diskrimináciu... Reakciou spoločnosti (vrátane detí!) je apatia, neznášanlivosť, vandalizmus, agresivita, rasizmus až neonacizmus, útoky a nenávisť na o boch stranách. Ak sa aj naďalej bude prehliadať táto skutočnosť, čoraz väčšiu podporu budú získavať v politickom spektre strany blízke krajnej pravici a extrémistické skupiny, ktoré v čoraz väčšej miere podporujú a uznávajú okrem dospelých dokonca aj stále mladšie deti! Naozaj chcete občianske nepokoje či vojnu? Lebo máme pocit, že tam to smeruje.naše sťažnosti, naše volanie o pomoc adresujeme nielen ministerstvu školstva, ale aj minister stvu práce sociálnych vecí a rodiny, pretože tieto dve zložky musia nevyhnutne kooperovať na riešení situácie a nie hrať sa každý na svojom piesočku a zatvárať oči pred problémami. Ak chcete vidieť skutočný stav a reálny obraz dnešnej doby, príďte si pozrieť situáciu, ktorá vládne na mnohých východoslo venských školách v mestách či dedinách.v závere by sme chceli vyjadriť potešenie, že v niektorých oblastiach našich sťažností už snáď svitá na lepšie časy a návrhy okolo prijímania žiakov na gymnáziá a jednotnosť vo vzdelávaní sa dotiahnu do úspešného konca. Tiež však dúfame a veríme, že rovnako sa postupne dostanú na rad aj ďalšie problémy, ktoré spomíname v liste.aj napriek tomu, že tento list môže vyznievať ako bohapusté ponosovanie sa, výčitky a sťažnosti, je to len zúfalé volanie o pomoc. Milujeme svoju prácu, vybrali sme si učiteľské povolanie v presvedčení, že budeme vytvárať lepší svet, ale za týchto okolností to nie je možné. Chceli sme vychovávať deti, vzdelávať mladé osobnosti, učiť ich objavovať krásy a zvlá dať ťažkosti života. Nechajte nás učiť, dovoľte nám vychovávať, ale dôstojne a v podmienkach, ktoré si zaslúžime my, ale aj naše Vaše deti... Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Základná škola Zimná 190, Dobšiná. Podľa odpovede ministra školstva, vedy, výskumu a športu väčšina problémov, na ktoré poukázal tento otvorený list, bude postupne riešená. Konkrétne riešenia však zatiaľ nie sú známe a podľa niektorých vyjadrení, nie je zatiaľ ani konsenzus na konkrétnych opatreniach. Stredisko pre dosiahnutie objektivity a úplnosti informácií zaraďuje do správy aj odpoveď ministra školstva reagujúcu na osobnú výpoveď učiteliek z Dobšinej. Vážené panie učiteľky, tesne pred ukončením školského roka mi bol doručený Váš otvorený list, v ktorom ste otvorene, rozhorčene a z duše pravdivo informovali o Vašich trpkých skúsenostiach. Som presvedčený, že za každým Vaším slovom a vetou sa skrýva nielen sklamanie, ale aj trpké skúsenosti, a napokon i očakávania a túžba postaviť naše školstvo na pevné nohy, z hlavy na nohy, s cieľom pomôcť meniť našu prítomnosť. Oceňujem, vážené panie učiteľky Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Vašu úprimnosť, ktorá nechýba pri opise veci, pred ktorými si často radšej zakrývame oči alebo kritizuje daný stav neverejne, kde takýto otvorený kritický prístup chýbal a chýba. Otvorene sa priznávam, že Váš spravodlivý hnev nepovažujem za útok na príslušníkov národnostnej menšiny alebo za opovrhovanie sociálne slabšími skupinami. Vnímam ho ako túžbu po tom, aby práva neboli nadradené povinnostiam a snahu o to, aby sa slušnosť vrátila tam, kde chýba. A najmä, aby učiteľ, vychovávateľ, odborný zamestnanec i nepedagogický pracovník v našich školských zariadeniach a v školách nemal len povinnosti, ale aj práva, a dieťa, žiak, študent a rodič nemali len práva, ale aj povinnosti a zod povednosť. A o to nám dnes spoločne nesporne ide. Vôbec nemám pocit, že tento list vyznieva ako bohapusté ponosovanie sa, výčitky a sťažnosti, čoho ste sa pri písaní obávali. Práve naopak, je cennou výpoveďou tých, ktorí žijú tvrdou školskou realitou. Ak by Vám nezáležalo na vzdelávaní a našom školstve, určite by 68 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

69 ste nestrácali čas písaním otvoreného listu. Práve naopak, Vaša energia a nádej, s ktorými ste sa neváhali podeliť nielen so mnou, ale aj so širokou verejnosťou, je dôkazom nádeje, že veci, ktoré sú zlé, musíme spoločne napraviť. Uvedomujem si, že dôležitú úlohu musím zohrať ja, Váš minister, spolu s celým rezortom, vládou, parlamentom, regionálnou, miestnou a obecnou samosprávou a daný stav meniť, spoločne naprávať. Naše školstvo, ako aj celá spoločnosť bola v priebehu viac ako 20 rokov vystavená nielen sociálnym, ekonomickým či hospodárskym transformáciám, ale aj nevydareným experimentom. Aj preto sme svedkami nerovnováhy medzi právami a povinnosťami, a tiež toho, ako niektorí rodičia nedožičia vlastným deťom výchovu a svojou ľahostajnosťou ich okrádajú o pozitívne ľudské vzory. Vôbec ma neprekvapuje, že na tento list som doposiaľ nevidel žiadnu reakciu samozvaných ľudskoprávnych aktivistov či expertov, ktorí dvadsať rokov žijú z grantov, kritizujú každú snahu o zodpovedné riešenie opisovaných problémov a pritom sa tvária ako receptár skvelých nápadov. V mnoho zlyhal aj náš rezort a naše školské organizácie, často sme sa spoliehali na akýsi samovývoj, ktorý nás však voviedol do ešte väčšej pasce a marazmu. Nie farba pleti, ale ľahkovážnosť rodičov, absencia pozitívnych vzorov v rodinách a povrchný prístup rodičov, ktorí vinia učiteľa a nevidia vinu na vlastnom dieťati i v sebe, spôsobuje, že učiteľ sa kvôli obetavosti stáva dobrým terčom nenávisti a agresivity. Najmä tých, ktorí nezvládajú výchovu vo vlastnej kuchyni a bremeno osobného zlyhania hádžu na spoločnosť. Absolútne súhlasím aj s tvrdením, že škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov. Sčasti sa nedá nesúhlasiť aj s konštatovaním, že tento stav je dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Za pravdu dávam Vám aj v tom, že nadmerná pôrodnosť môže byť vnímaná ako zárobková činnosť. Zabúda sa, že slušnosť v škole, v školskom zariadení, plnenie povinnej školskej dochádzky je zrkadlom rodiny a za neplnenie týchto všeľudských povinností musí nasledovať aj trest v oblasti pozastavenia rodinných prídavkov či sociálnej podpory. V tejto oblasti ešte veľmi zaostávame a nie sme schopní konať rázne, precízne a spravodlivo. Aj tu treba nastoliť poriadok, práva a povinnosti, zodpovednosť pre všetkých a kto zlyháva, neplní si napríklad svoje rodičovské povinnosti, musí niesť za tieto skutky zodpovednosť so spravodlivým trestom. Ani za život, tak ako píšete pani učiteľky, v špine, smrade nemôžu rodičia očakávať rodinné prídavky. Nebojím sa napísať, že jednou z mojich úprimných snáh je vytvorenie internátnych škôl, je to model, pilotný projekt z európskych zdrojov, ktorý deťom zo sociálne slabších rodín poskytne spomínanú šancu na vzdelanie na to, aby deti bezohľadných rodičov získali dôstojné životné podmienky. Samozrejme na princípe dobrovoľnosti, súhlasu ich rodičov, príbuzných. Je to náročná cesta, ale treba začať. Tak ako Vy, milé kolegyne, pani učiteľky, ani ja sa s týmito problémami nechcem zmieriť. Mám záujem ich meniť a budem hľadať širokú podporu na úrovni ministerstiev, miest a obcí, ale aj charitatívnych organizácií, aby sme namiesto experimentov konečne riešili veci komplexne, cielene a hlavne s trpezlivosťou. Problém, ktorý vznikal viac ako dvadsať rokov, ako aj desaťročia predtým, nie je v ľudských silách vyriešiť v horizonte volebného obdobia. Avšak každé prijaté rozhodnutie musí byť súčasťou mozaiky slušnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, ale aj poriadku a solidarity, ktoré nesmierne potrebujeme. Práve tieto hodnoty musia byť medzi nami. Preto sa podpíšem pod každý krok, ktorý bude chrániť učiteľský stav. Vzdelanie je šanca, ktorú štát musí garantovať. Kto o ňu nestojí, ten diskvalifikuje sám seba. Každý z nás si píše životopis svojou prácou a svojimi skutkami. Na poste ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR urobím všetko preto, aby môj politický životopis bol sprevádzaný modernizáciou školstva, ktorej výsledkom bude zmena pome rov v našom školstve, kvalitná výučba, spokojní rodičia, ocenení a neterorizovaní učitelia. Ďakujem Vám za Vaše úprimné riadky a odvahu ich napísať, vážim si Vás a som v pokore a v úcte k Vášmu úprimnému slovu. Takmer všetko čo ste napísali, potvrdzuje moje slová o zlom vzdelávacom systéme, nezmyselným Kapitola 2. Právo na vzdelanie 69

70 behom za kreditmi, produkciou absolventov pre úrady práce, honbou za biznisom a nie za kvalitou, otvorenou a spoločnou školou a nedocenením mojej snahy o zvyšovanie nárokov na vzdelávanie, prijímačky, výučné listy a maturity. Po prvých sto dňoch v kresle ministra školstva Vás chcem ubezpečiť, vážené pani učiteľky, o svojom osobnom odhodlaní, v ktorom budem aj naďalej pokračovať a podpore aj Vašich snáh o zmeny v našom školstve. Pri najbližšej príležitosti, v novom školskom roku, iste navštívim, samozrejme neplánovane, aj Vašu školu a veľmi rád sa s Vami stretnem a osobne poďakujem. S úctou a pozdravom Váš minister Jeden z prvých problémov, ktoré minister školstva, vedy, výskumu a športu začal riešiť po voľbách je otázka uplatniteľnosti absolventov jednotlivých škôl a úroveň vzdelávania. Minister školstva, vedy, výskumu a športu sa stotožňuje s názorom, že nie je správne, aby sa na gymnáziá dostávali aj žiaci so zlým prospechom. Na Slovensku je problém s prispôsobením sa potrebám trhu. Je tu veľa absolventov, či už stredných alebo vysokých škôl, ktorí si v praxi nevedia nájsť uplatnenie. Podľa OECD Slovensko v roku 2011 dosiahlo 13% celkovú nezamestnanosť, pričom nezamestnanosť mladých ľudí (od 15 do 24 rokov) dosiahla druhý najväčší podiel zo štátov OECD, a to 33%, pričom z celkového počtu absolventov stredných škôl na Slovensku 29% končí na úradoch práce. 56 Informácie o podiele absolventov stredných škôl medzi nezamestnanými sú však rôzne. Zo štatistickej analýzy Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi sezóna 2011/2012 vypracovanej Ústavom informácií a prognóz škol stva 57 vyplýva, že miera nezamestnanosti absolventov stredných škôl sa v sledovanom období pohybovala na úrovni 19,3%. Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov 58 stredných 56...Aby každý absolvent mal uplatnenie, In:; Motor; č. 7, , s Dostupné na: images/jh/uplatnenie_a12_.pdf. 58 Absolventom školy je podľa zákona č. č.5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení škôl tvorili absolventi študijných odborov (bývalé stredné odborné školy). Ich počet sa pohyboval od do Potom nasledovali absolventi štu dijných odborov s rozšíreným praktickým vyučovaním (maturitné odbory bývalých stredných odborných škôl; až 8 859) a absolventi učebných odborov (predtým nematuritné odbory stredných odborných učilíšť; až 5 833). Najmenej evidovaných bolo gymnazistov (1 794 až 2 965), pretože značná časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Štefana Chudobu Nie je predsa možné, aby sa iba niečo viac ako 6% absolventov stredných odborných škôl zamestnalo v odbore a viac ako 30% skončilo v evidencii na úrade práce. A čo je už úplne absurdné, viac ako 50% pokračovalo v štúdiu na vysokej škole, aby napokon obrovské percento z nich ani nedokončilo prvý semester. 59 To viedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu k príprave novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom novely je prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, zvýšiť záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium v študijných odboroch a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet Zároveň je zámerom návrhu zákona reagovať aj na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých absolventov trh práce nemá záujem. 60 Za tým účelom bude vytváraný zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedos tatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Tento zoznam bude vytváraný v spolupráci s Ministerstvom práce, niektorých zákonov občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie Aby každý absolvent mal uplatnenie, In:; Motor; č. 7, , s Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál. Všeobecná časť. 70 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

71 sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a stavovskými a profesijnými organizáciami na základe analýz a prognóz potrieb trhu práce vytváraných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa prijatých zmien bude samosprávny kraj určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu počet tried prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti. Toto určenie počtu tried sa týka len tried financovaných z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Určovanie počtov tried prvých ročníkov sa nevzťahuje na triedy osemročných gymnázií a triedy škôl, ktoré sú zriaďované krajskými školskými úradmi t.j. tried špeciálnych škôl ako aj tried stredných škôl zriadených na základe medzivládnych zmlúv. 61 Napriek snahám, o prepojenie potrieb trhu so vzdelávaním toto opatrenie má aj svojich odporcov. Podľa aktivistov schválením tejto normy, a tiež novely zákona o financovaní škôl sa začne systematické vyhladzovanie súkromných a cirkevných a aj niektorých nepohodlných verejných škôl a školských zariadení. 62 Ďalšou veľkou zmenou je zavedenie nových predpokladov pre prijatie žiaka do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia a do prvého ročníka päťročného bilingválneho štúdia, ktorými sú priemerný prospech do 2,0 z povinných vyučovacích predmetov na konci druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na základnej škole a na konci prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole. V prípade stredného nižšieho vzdelania nesmie byť prospech z povinných vyučovacích predmetov určených rámcovým učebným plánom pre druhý stupeň základných škôl v druhom polroku posledného ročníka horší ako 2,0. Do priemeru sa nezapočítava prospech z predmetov s výchovným zameraním. Zmeny sa dotkli aj prijímania na stredné odborné školy. Jednou z podmienok na prijatie do prvého ročníka vzdeláva cieho programu úplného stredného odborného vzdelávania je priemerný prospech do 2,75 z povinných vyučo vacích 61 Tamtiež. Osobitná časť. 62 Aktivisti budú zbierať podpisy proti Čaplovičovým novelám. In: predmetov na konci druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na základnej škole a na konci prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole. Záver Prijaté opatrenia majú svoje opodstatnenie. Situácia, v ktorej je neprehľadné množstvo odborov, ktorých absolventi nemajú uplatnenie v danom odbore a prácu si hľadajú v iných odvetviach, je neúnosná. Je potrebné nastaviť systém tak, aby zodpovedal potrebám trhu. V súvislosti s prijímaním žiakov na gymnáziá viacerí pedagógovia upozorňovali na fakt, že nastavenie systému umožňovalo aj štvorkárom dostať sa na gymnázium, a tým mnohí žiaci základných škôl strácali motiváciu učiť sa. Gymnáziá ani z ďaleka neplnili svoju funkciu elitných škôl, ktoré mali byť prípravou na štúdium na vysokej škole. Na druhej strane je otázne, či podmienka dobrého prospechu povedie k želanému výsledku, alebo dôjde k umelému vytváraniu dobrých žiakov spĺňajúcich kritéria priemeru, kde základné školy budú zámerne znižovať nároky na žiakov, čo v konečnom dôsledku povedie k zníženiu vedomostnej úrovne, a teda k opačnému výsledku, ako bol zámer. Pri zabezpečení práva na vzdelanie pre všetkých je nevyhnutné vytvoriť systém, ktorý bude na jednej strane zohľadňovať potreby všetkých skupín a na druhej strane nebude diskriminačný. Nevyhnutným predpokladom je zabezpečiť všetkým deťom podmienky na zdravý vývoj, aby boli pripravené na plnenie si povinnej školskej dochádzky. Veď jedným z odporúčaní Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie vo vzťahu k Slovenskej republike je, aby Slovenská republika zabezpečila povinnú predškolskú dochádzku, a to takým spôsobom, ktorý by odstránil rozdiely medzi deťmi z marginalizovaných skupín a väčšinovým obyvateľstvom, s cieľom zabrániť budúcej segregácie vo vzdelávaní. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 71

72 Rovnako dôležité je nezabúdať, čo je hlavným poslaním učiteľov a nezaťažovať ich zo strany štátu zbytočnou byrokraciou a neustálymi zmenami v štátnych vzdelávacích programoch, ktoré so sebou prinášajú viacero komplikácií. V zmysle článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu. Napriek tomuto záväzku a napriek ustanoveniu 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako školský zákon ), ktorý medzi princípmi výchovy a vzdelávania uvádza zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, v slovenskej praxi neustále dochádza k segregácii rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní, vytváraním oddelených tried v školách či v súvislosti s určovaním školských obvodov, na základe ktorého sa vytvárajú školy navštevované rómskymi deťmi, ako aj odmietaním riaditeľov iných škôl zapísať rómske dieťa na ich školu. Definovanie segregácie vo vzťahu k oblasti vzdelávania a detailnejšie rozpracovanie ochrannej tzv. antisegregačnej klauzuly v rámci úpravy školského zákona a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve by podľa názoru Strediska výrazne prispelo k zastaveniu pretrvávajúcej tendencie oddeľovania rómskych žiakov od žiakov nerómskeho pôvodu. Cieľom definovania segregácie a podrobnejšieho rozpracovania ochrannej klauzuly, ktorá predstavuje ustanovenia podobné antidiskriminačnej klauzule obsiahnutej v ustanovení 13 Zákonníka práce, je vytvoriť zákonné záruky prevencie segregačných snáh prostredníctvom základných predpisov v oblasti vzdelávania. Stredisko zastáva názor, že pre účinnú prevenciu oddeľovania detí zo sociálne vylúčených skupín od detí z majoritne spoločnosti v oblasti vzdelávania, je nevyhnutné legislatívne zaviesť limity práve v oblasti úpravy školského zákona, zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, najmä otázkach zriaďovania škôl, predškolských a školských zariadení. Základné predpisy v oblasti správy školstva by zavedením definície segregácie a mechanizmu zohľadňovania zákazu segregácie (vrátane dôslednej kontroly jeho dodržiavania) pri zriaďovaní škôl a vytváraní školských obvodov, t. j. v počiatočnej fáze rozdeľovania detí do určitých škôl či tried, nepochybne prispel k rešpektovaniu ľudských práv a plneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Odporúčania S cieľom predchádzať a zabrániť segregácii detí v školách a zabezpečenia efektívneho dodržiavania práva na vzdelanie Stredisko odporúča: Nastaviť systém štátnych vzdelávacích programov tak, aby nedochádzalo k častým zmenám. Odbremeniť školy od prílišnej byrokracie a preniesť mieru zodpovednosti za vzdelávanie detí na rodičov, resp. zákonných zástupcov. Prijať účinné opatrenia zabraňujúce diskriminácii detí vytváraním špeciálnych tried pre rómske deti. Prehodnotiť testy používané pri diagnostike detí, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl. Definovať pojem segregácie osobitne v oblasti vzdelávania a detailnejšie rozpracovať ochrannú tzv. antisegregačnú klauzulu v rámci úpravy školského zákona a zákona č. 596/2003 Z. z., o štátnej správe v školstve a školskej samospráve Centrá voľného času a zmena ich financovania V roku 2012 bola prijatá novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorá okrem iného priniesla zmenu vo financovaní centier voľného času. 72 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

73 Centrá voľného času sú podľa školského zákona výchovno-vzdelávacími zariadeniami. Podľa výchovného programu školského zariadenia zabezpečujú výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase. Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl. Ide o zariadenia s celoročnou prevádzkou. Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase: a) školám a školským zariadeniam; b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti; c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú. 63 Od budú peniaze poskytnuté obci, v ktorej má dieťa od 5 do 15 rokov trvalý pobyt. Po novom obec dostane financie na každé dieťa, bez ohľadu na to, či voľnočasové aktivity navštevuje. Z takto pridelených finančných prostriedkov financujú náklady na záujmové vzdelávanie detí vo vlastných centrách voľného času bez rozdielu veku (do 30 rokov veku) a v neštátnych do 15 rokov veku. 64 Nový systém nezohľadňuje, či obec má nejaké centrum voľného času alebo nie. Zároveň sa znížila výška príspevku na jedno dieťa z približne 190 eur na 65 eur. Jedno dieťa bude môcť byť vykázané len raz, čiže na jedno dieťa bude poskytnutý jeden príspevok. Ak dieťa navštevuje viac školských zariadení rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne čestné vyhlásenie jednému školskému zariadeniu na započítanie školského zákona. 64 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a vzdelávania k otázkam Strediska zo dňa dieťaťa do zberu údajov podľa 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. 65 Podľa dôvodovej správy k zákonu z 20. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v budúcnosti počíta s vytvorením centrálneho registra, ktorý má slúžiť aj na zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Podľa vyjadrení Ministra školstva, vedy, výskumu a športu boli zmeny potrebné vzhľadom na prípady zneužívania predchádzajúceho systému financovania centier voľného času. Ako príklady uviedol centrum voľného času, ktoré poskytovalo služby pre tri futbalové krúžky, delené na futbal teoretický, futbal útočnícky a futbal nekondičný, pričom podľa ministra mohol tieto aktivity zvládnuť aj jeden krúžok. Alebo prípad iného centra, ktoré poskytovalo niekoľko desiatok krúžkov. Jeden z krúžkov mal byť aj jazdecký krúžok, pričom centrum nemalo ani jedného koňa či maštaľ. Minister školstva, vedy, výskumu a športu zároveň dodal, že od samospráv bude požadovať, aby každé centrum, bez ohľadu na zriaďovateľa, dostávalo peniaze, ktoré patria dieťaťu, čo navštevuje centrum voľného času. 66 Hlasy volajúce po zmene financovania centier voľného času sa ozývali už dlhšie. Rada ZMOS sa touto otázkou zaoberala už vo februári Po tomto zasadnutí Rada ZMOS žiadala ministerstvo školstva, aby pripravilo návrh zmien legislatívnych noriem upravujúcich činnosť ZUŠ, CVČ a ŠSZČ a ich detašovaných pracovísk v záujme odstránenia zistených problémov a nejasností pri ich zriaďovaní, kontrole, financovaní a pri vykazovaní počtu žiakov Bližšie pozri 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. 66 Pozri napríklad Čaplovič o CVČ: Ukončíme biznis s deťmi, ; ČAPLOVIČ: Kritici novely o financovaní škôl nechápu jej zámery, ; sk; 13:53, s. ; sita. 67 Olach, B.: pravidlá financovania centier voľného času potrebujú zmenu, dostupné na inprost.sk/pravidla-financovania-centier-volnehocasu-potrebuju-zmeny. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 73

74 Tieto zmeny majú aj svojich kritikov, ktorí sa obávajú o existenciu centier voľného času, najmä v prípadoch centier, ktoré navštevuje väčší počet žiakov z okolitých obcí. Novela zároveň znamená vyššiu administratívnu záťaž. Podľa ďalších vyjadrení zmena vo financovaní centier voľného času nerieši problémy s transparentnosťou vynakladaných financií, nebráni vytváraniu fiktívnych krúžkov. 68 Poskytnutie finančných prostried kov obci nie je účelovo viazané, preto nie je jasné, ako bude zabezpečené, aby tieto prostriedky obce skutočne poskytli centru voľného času, ktoré navštevuje dieťa. Mnohé centrá voľného času preto uvažovali o zvýšení poplatkov, v takom prípade si však nebudú môcť všetky rodiny dovoliť svojim deťom financovať voľnočasové aktivity. V mnohých centrách voľného času nastala neistota, keďže ešte v decembri 2012 nevedeli, koľko peňazí budú mať v roku Z toho dôvodu niektoré centrá voľného času pristúpili k utlmeniu svojej činnosti, väčšinu krúžkov aj keď v krízovom režime chcú centrá udržať aspoň do júna Ďalšia existencia krúžkov a celých centier voľného času je závislá od toho, ako sa vyvinie situácia. Na oznámenie rozhodnutia o príspevku majú obce čas do 30. apríla Centrá voľného času začali už v roku 2012 rokovať s obcami o poskytnutí príspevkov. Výsledky rokovaní sú rôzne. Podľa vyjadrení predsedníčky Asociácie centier voľného času Marty Hanečákovej niekde dávajú obce príspevok na krúžky automaticky, v mnohých prípadoch sa však stretávajú s tým, že peniaze centrám nedajú, pričom sa odvolávajú na zákon s tým, že im to neprikazuje. 69 Danú situáciu riešia aj samosprávy, ktoré majú zriadené centrá voľného času, často však zatiaľ ani oni nemajú pozitívnu odozvu od okolitých samospráv, ktoré by mali poskytnúť financie. Podľa vyjadrenia viceprimátora Spišského Podhradia ešte začiatkom 68 Pozri napríklad Čaplovičova reforma problém centier voľného času nerieši, skôr ho iba odsúva, ; Správy, 14:00, s. ; TASR. 69 Teliščáková, D.: Centrá voľného času zráža nový zákon na kolená, dostupné na: sk/domace/clanok/ centra-volneho-casuzraza-novy-zakon-na-kolena/. januára nemali jasnú odpoveď od okolitých obcí. Riaditeľka centra voľného času v Rakovej, Martina Remešová, pre denník Pravda uviedla, že z okolitých obcí majú v centre okolo tristo detí. Obce na rokovaní oznámili, že im nič neprispejú. Obdobné stanovisko poskytol aj starosta obce Liptovské Revúce, ktorého oslovilo päť centier. Ako uviedol: Oznámili sme im, že v prvom rade podporíme našu školu a školy v iných obciach, kde chodí zopár našich detí. V základnej škole sme si zrátali účasť v krúžkoch a vychádza nám to na viac ako dva na jedného žiaka, pritom zo štátu dostaneme len na jeden. Keby sme peniaze dali centrám, tieto krúžky by sme nezachovali. 70 K problému sa inak postavili v obci Dolné Sŕnie. Zástupca starostu, Róbert Hajbal si myslí, že keď tie peniaze štát refunduje obci, tak sa majú posielať na centrum už len z toho dôvodu, aby rodičia nedoplácali. 71 Problém s financovaním centier voľného času nie je ani v Bratislave. Ako vyplýva z reakcií oslovených centier voľného času, po prijatí zákona č. 325/2012 Z. z. sa obrátili listom na obce, v ktorom požiadali obce o určenie podmienok, za ktorých budú prispievať na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom v ich obci. Väčšina oslovených obcí k neprispievala na záujmové vzdelávanie svojich detí. Všeobecne obce odmietajú prispievať na financovanie centier, ktoré majú sídlo mimo ich obce aj v prípadoch, keď v obci žiad ne iné pracujúce centrum nemajú. 72 Ďalšie obce sa ešte začiatkom januára 2013 vyhovárali, že nemajú dostatok informácií, a preto zatiaľ nekonali. Inak tomu nebolo ani v prípade mesta Turany, ktoré v odpovedi na list centra voľného času Kamarát v Martine uvádza: Podľa našich informácií majú byť prostriedky na záujmové vzdelávanie detí do dovŕšenia 15. roku veku obciam poskytnuté vo forme osobitnej dotácie s tým, že by sme ich následne použili na financovanie záujmového vzdelávania. Keďže do 70 Bližšie pozri: Teliščáková, D.: Centrá voľného času zráža nový zákon na kolená, dostupné na: centra-volneho-casu-zraza-novy-zakon-nakolena/. 71 Nový spôsob financovania CVČ: centrá avizujú zánik, ; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 9/15; KUSÁ Dominika. 72 Vyjadrenia Centra voľného času KAMARÁT v Martine k otázkam Strediska. 74 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

75 týchto čias nemáme žiadne informácie o objeme a čase poskytnutia týchto prostriedkov z centralizovaných zdrojov, nevieme k Vašej žiadosti zaujať definitívne stanovisko. V snahe pomôcť pri riešení vzniknutej situácie ZMOS vypracoval meto dické usmernenie pre starostov obcí dostupné pod názvom: Usmernenie k tvorbe všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce o financovaní originálnych kompetencií obce na úseku školstva. Ani tu však nie je daná povinnosť poukázať finančné prostriedky na centrum voľného času. Reálne použitie finančných prostriedkov je na uvážení samosprávy obce. Metodické usmernenie obsahuje odporúčanie, aby v prípade žiadosti zriaďovateľa CVČ (zaradeného do siete škôl a školských zariadení) o poskytnutie dotácie na dieťa vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom v obci, obce žiadosti vyhoveli, výšku dotácie určí obec podľa toho, koľko CVČ jeden žiak navštevuje. Či dané odporúčanie budú jednotlivé obce nasledovať je otázne. Napriek kritickým hlasom a obavám, či dané finančné prostriedky napokon budú použité na daný účel Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zastáva názor, že je vytvorená verejná kontrola nad použitím finančných prostriedkov na školstvo, a teda aj na záujmové vzdelávanie v centrách voľného času. A to tým, že podľa 6 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje obec všeobecne záväzným nariadením pre základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a pre neštátnych zriaďovateľov základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení zriadené na území obce (aj na centrá voľného času zriadené na území obce): podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení; lehotu na predloženie údajov, podľa ktorých bude financovať základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia; výšku finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia, v zariadeniach školského stravovania na žiaka školy, skutočného stravníka alebo na jedno hlavné jedlo alebo doplnkové jedlo; deň v mesiaci, do ktorého poskytne finančné prostriedky. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti vo všeobecne záväznom nariadení obce zabezpečuje príslušný prokurátor. V prípade, že občania nie sú spokojní s rozhodovaním samosprávy v oblasti rozdeľovania finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v obciach majú možnosť sa zúčastniť rokovania obecného zastupiteľstva a domáhať sa vyššieho príspevku na záujmové vzdelávanie, ako určila obec vo všeobecne záväznom nariadení. Rovnako postupujú aj občania obcí, na území ktorých nie je zriadené centrum voľného času. 73 Zmena sa týka nie len transferu peňazí na obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt, ale aj v tom, že peniaze sú poskytované na dieťa od 5 do 15 rokov, čiže prakticky sa netýka väčšiny stredoškolskej mládeže, ktorá v niektorých centrách voľného času tvoria značnú časť členskej základne. Vyššie územné celky poskytujú finančné prostriedky len zariadeniam v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Vzhľadom k tomu, že tieto pravidlá neboli známe na začiatku školského roka, centrá voľného času v septembri prijali záujemcov spĺňajúcich podmienky školského zákona, t. j. do 30 rokov. Proti zmenám v školstve sa koncom roku 2012 rozbehla Petícia za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie školstva. Záver Zmeny v školstve sú každopádne potrebné, nakoľko finančné prostriedky určené na financovanie záujmových aktivít detí by nemali byť zneužívané. Financovanie je viazané na rozpočet obcí, preto nie je jednoduché to zladiť so začiatkom školského roka, ale zvolený model nie je najviac optimálny. 73 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 2. Právo na vzdelanie 75

76 Vzhľadom k tomu, že novela zákona bola schválená až po začiatku školského roka a zmeny nastali takpove diac za pochodu, v mnohých prípadoch to vyvolalo neistotu. Fakt, že od sú financie poskytované obciam podľa nového systému, pričom obce majú čas sa vyjadriť do apríla, vytvára štvormesačné vákuum spôsobujúce neistotu mnohých cen tier voľného času. Mnohé obce v januári 2013 ešte nemali presné stanovisko, ako budú postupovať. Nový systém nezaručuje efektívne vynakladanie finančných prostriedkov určených na záujmovú činnosť detí, vzhľadom na absenciu účelovej viazanosti nemožno vylúčiť zneužívanie týchto finančných prostriedkov. Vzhľadom na nejednotný postup obcí a v niektorých prípadoch preferovanie zariadení na území danej obce vyvstáva otázka možného diskriminačného postupu. Na záver je potrebné spomenúť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu nevylučuje v prípade potreby zmeny v systéme financovania centier voľného času, ktorými sa odstránia zistené nedostatky. Vyhodnotiť situáciu bude možné až po 30. apríli 2013, keď bude jasné ako obce použijú pridelené finančné prostriedky. Odporúčania Stredisko v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami k problematike financovania centier voľného času odporúča najmä: Pri príprave ďalších zásadných zmien financovania určiť účinnosť zákona tak, aby dotknuté subjekty mali možnosť oboznámiť sa s ním pred začiatkom školského roka. Nastaviť prísne kontrolné mechanizmy, aby sa zamedzilo zneužívaniu finančných prostriedkov. Včas prijať metodické usmernenia na zabezpečenia jednotných pravidiel prijatých na úrovni obcí Nedostatok učebníc Proces schvaľovania učebníc, učebných textov ako aj pracovných zošitov používaných vo vzdeláva com procese na školách a spôsob ich distribúcie upravuje školský zákon v ustanoveniach 13 s názvom Učebnice, učebné texty a pracovné zošity. V zmysle citovaného 13 nielen distribúciu, ale aj nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov zabezpečuje Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky. Edičný portál ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu slúži pre školy na elektronické objednávanie schválených učebníc a pracovných zošitov. Na tomto webovom sídle sa nachádzajú aktuálne informácie o učebnicovej politike ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (platné predpisy v oblasti tvorby učebníc, informácie o procese tvorby učebníc, edičný plán pre aktuálny rok a iné dokumenty týkajúce sa edičnej činnosti ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR). Podľa vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na vzdelávanie v školách sa používajú učebnice, iné učebné texty a pracovné zošity schválené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi školského zákona, pričom na vzdelávanie v školách možno používať aj učebnice odporúčané Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit musia obsahovať schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania so štátnym vzdelá vacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a pracov ným zošitom pre odborné predmety osobitne v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré ju zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vo svojom publikačnom prostriedku a na internete. Súčasťou schvaľovacej doložky je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Národný register učebníc t. 76 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

77 j. zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola vydaná schvaľovacia alebo odporúčacia doložka Ministerstva, je zverejnený na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu alebo Ministerstvo zdravotníctva SR jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice a vydá novú schva ľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice. V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa 109 školského zákona schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy a udeľuje schva ľovaciu doložku. V zmysle vyjadrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v školskom roku 2011/2012 vydalo Ministerstvo 57 schvaľovacích doložiek a v školskom roku 2012/2013 (k ) 27 schvaľovacích doložiek na učebnice určené pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl, stredných škôl, vrátane učebníc pre žiakov špeciálnych základných škôl. Učebnice, ktorým bola vydaná schvaľovacia doložka v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 k , boli a sú postupne distribuované do škôl. 74 Postup a pravidlá pri výbere a schvaľovaní učebníc, pracovných zošitov, učebných textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej forme pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v Slovenskej republike upravuje smernica č. 10/2011, ktorá je zverejnená na Všetky nové učebnice sa posudzujú 74 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na otázky Strediska. 75 Edičný portál Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR je internetová stránka, ktorá poskytuje informácife o učebnicovej politike školám, vydavateľom a verejnosti. Na stránke je možné nájsť: 1. platné predpisy v oblasti tvorby učebníc, 2. informácie o procese tvorby učebníc, 3. zverejnenie vyhlásených konkurzov na tvorbu materiálnych didaktických prostriedkov, 4. edičný plán pre aktuálny rok (po jeho schválení), 5. iné dokumenty týkajúce sa edičnej činnosti ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. podľa kritérií na hodnotenie kvality učebníc, zverejnených na a pričom kvalitu učebníc a ich súlad so ŠVP posudzujú recenzenti z registra recenzentov zverejneného na Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu školám na základe ich objednávky bezplatne. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zabezpečilo bezplatne na základe objednávok škôl učebnice určené pre žiakov špeciálnych základných škôl. Boli zabezpečené prepisy nových 17 reformných učebníc do Braillovho písma a elektronické verzie učebníc pre slabozrakých žiakov na CD nosiči. 76 V súvislosti s nedostatkom učebníc Stredisko poukazuje aj na ustanovenie 144 ods. 1, písm. f) školského zákona, podľa ktorého dieťa alebo žiak má právo na bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety. Téma nedostatku učebníc rezonuje v slovenskej spoločnosti už od roku 2010, na čo Stredisko pravidelne každý rok upozorňuje. V súvislosti s reformou školstva vzniklo niekoľko problémov. Jedným z problémov, ktoré priniesla reforma školstva, bol alarmujúci nedostatok učebníc na základných a stredných školách. Podľa vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR Bratislava, Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy SR Spojená škola internátna, Špeciálna základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Praktická škola Levice, Reedukačného centra a Združenia samosprávnych škôl Slovenska chýbali v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 najmä učebnice pre vyššie ročníky, ako sú napr. fyzika, biológia, Slovenský jazyk a najmä matematika. 77 Podľa vyjadrení v médiách však mali v 76 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. 77 Vyjadrenie k otázkam Strediska. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 77

78 20 mil. 15 mil mil. Porovnanie nákladov a požiadavky na učebnice v rokoch 2012/2013 a 2011/ mil Náklady na učebnice 2012/ / / Nákup (v EUR) Požiadavky škôl (v EUR) Školám dodané kusy (v ks) Požiadavka škôl v ks Náklady na účebnice v % ,54 48,37 54,6 Porovnanie percentuálneho podielu zabezpečenia učebníc v porovnaní s požiadavkami škôl v rokoch 2012/2013 a 2011/ / / /2012 školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 chýbať učebnice SŠ dejepis, fyzika, matematika, či chémia. Podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu mali chýbať v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 najmä učebnice informatická výchova pre 3. a 4. ročník ZŠ, pracovné vyučovanie pre 4. ročník ZŠ, hudobná výchova pre 4. ročník ZŠ, etická výchova pre II. stupeň ZŠ, technika pre 8. ročník ZŠ, biológia pre 3. ročník gymnázia, dejepis pre 3. ročník gymnázia, Matematika pre 4. ročník gymnázia, umenie a kultúra pre 4. ročník gymnázia. 78 Hlavnou príčinou pretrvávajúceho problému s chýbajúcimi učebnicami mala byť podľa vyjadrenia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR nepripravenosť Ministerstva zabezpečiť 78 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. 78 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

79 nové reformné učebnice od septembra 2008, kedy sa účinnosťou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala realizovať obsahová reforma regionálneho školstva. Nezanedbateľným faktom je aj skutočnosť, že proces tvorby a vydávania učebníc je náročným a zdĺhavým tvorivým procesom. Pre školský rok 2012/2013 vyčlenilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sumu eur na nákup a distribúciu učebníc, pričom požiadavky škôl na nákup a distribúciu učebníc boli v sume približne 20 mil. eur. Problémom je každoročne poddimenzovaná výška finančných prostriedkov vyčlenená na nákup a distribúciu učebníc. Celková požiadavka škôl na učebnice (počet objednaných kusov učebníc) bola ks, školám bolo dodaných ks učebníc. Od roku 2008 prebieha kompletná obnova učebnicového fondu, čo si vyžiadalo nákup nových sád učebníc pre jednotlivé ročníky v plnom náklade pre celý populačný ročník. V roku 2012 sa zabezpečovali nové učebnice pre reformný 9. ročník a iné meškajúce reformné učebnice. Pre školský rok 2011/2012 bolo dodaných kusov učebníc z celkového počtu požadovaných kusov. 79 Podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa toto snažilo zabezpečiť odstránenie pretrvávajúceho nedostatku učebníc na základných a stredných školách v SR formou jednoduchšieho a efektívnejšieho procesu tvorby a schvaľovania učebníc, vyhlásením výberového konania na vydavateľa učebnice, t. j. že od začiatku sa na tvorbe učebnice bude podieľať tím odborníkov (autori, redaktori, ilustrátori, grafici a pod.), čím sa celý proces mal značne zjednodušiť a tým aj skrátiť. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečilo celkovo 69 titulov nových reformných učebníc (vrátane učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským) do základných a stredných škôl, čo predstavuje 59 učebníc pre všeobecnovzdelávacie predmety, ostatné tituly boli určené pre odborné predmety. Ďalej Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečilo celkovo 660 titulov učebníc základným a stred ným školám v rámci reedícií a 79 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. nových reformných učebníc. V zmysle mediálnych vyjadrení učiteľov na školách, títo pracujú so staršími učebnicami, ktoré sú lepšie pripravené aj v rámci reformných osnov. 80 Pedagógovia sú nútení materiály kopírovať, čo je spojené s vyšším finančným zaťažením škôl. Podľa mediálnych vyjadrení ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR 81 : niektoré nové učebnice nespĺňajú to, čo by mali spĺňať a bývalé učebnice či už matematiky, fyziky či chémie boli ďaleko lepšie ako nové učebnice; chýba 36 reformných učebníc, najviac 9. ročníka; nové učebnice a pracovné zošity sa pripravujú, avšak minister nie je s ich obsahom spokojný, nakoľko sú v nich vážne chyby, napríklad v matematike pre tretiu triedy základných škôl. Na druhej strane však podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR reformné učebnice v základných a stredných školách sú koncipované v súlade s princípmi a cieľmi stanovenými v zmysle školského zákona a spĺňajú všetky kritériá kladené na reformné učebnice. 82 Taktiež aj podľa vyjadrení 83 : 1. Združenia samosprávnych škôl Slovenska: učebnice chybové, je v nich málo príkladov na precvičenie a navzájom nekorešpondujú v rámci medzipredmetových vzťahov (napr. fyzika s matemati kou a pod.). 2. Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR Bratislava: Myslím si, že nie celkom všetky učebnice spĺňajú potrebné a účelné parametre, učivo v niektorých z nich je často neprehľadné a 80 ČO NÁS ČAKÁ V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU? ( ; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.30; 30 min.; R). 81 Tamtiež. 82 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. 83 Vyjadrenia jednotlivých inštitúcií a škôl k otázkam Strediska. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 79

80 chaotické miestami aj ťažšie a zložitejšie vysvetlené, napr. je v niektorých učebniciach uvedený ťažší a komplikovanejší spôsob riešenia danej úlohy namiesto oveľa ľahšieho a jednoduchšieho spôsobu, ktorý by si žiak alebo študent skôr zapamätal a efektívnejšie by ho využil aj v praxi. 3. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy SR Spojená škola internátna, Špeciálna základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Praktická škola Levice: Aktuálne používané učebnice nespĺňajú parametre už len z toho dôvodu, že majú neplatné označenie predmetov (napr. zemepis v 7. ročníku miesto geografia). Pre predmet etická výchova nemáme učebné osnovy upravené pre mentálne postihnutých (ani v jednom vzdelávacom variante). Témy sú príliš náročné, učitelia pracujú bez učebníc a pracovných listov. Uvítali by sme skompletizovanie učebníc a pracovných listov pre žiakov so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, vydanie učebníc pre žiakov s pervazívnymi vývinovými poruchami. Vôbec nie sú vypracované učebnice pre praktickú školu. Chýbajú aj pracovné listy z písania pre 3. ročník. 4. Reedukačné centrum Vráble: Pokiaľ viem, učebnice z chémie a fyziky nie sú dostatočné a nespĺňajú parametre pre našich žiakov. Pre ročníky 3, 4, 5, 6, spĺňajú. Učebnice na niektoré predmety sú neprimerane nekvalitné. Fyzika je dosť ťažká pre žiakov. V predmete dejepis je veľa dátumov, ktoré sú dosť ťažko zapamätateľné. Bolo by potrebné tieto učebnice trochu prepracovať. Učebnice mi pripadajú neaktuálne, žiaci potrebujú názorný príklad a príklady a úlohy zo života, čo mi v učebniciach chýba. Niektoré mi pripadajú dosť ťažké a niektoré zbytočné. V roku 2012 je opäť potrebné konštatovať pretrvávajúci nedostatok učebníc na základných a stredných školách. 84 Hoci realizácia práva na vzdelanie sa nespája len s učebnicami, ich nedostatok môže negatívne ovplyvniť kvalitu vzdelávacieho procesu. Zabezpečovanie učebníc je centrálne regulované rezortom školstva. Centrálnej regulácii podlieha samotný proces tvorby učebníc, ich schvaľovanie, vydávanie a následná distribúcia na školy. Tento proces je dlhodobo príliš komplikovaný a zdĺhavý. V súčasnosti nie je schopný rezortne regulovaný systém poskytovania učebníc zaručiť ich včasnú distribúciu k žiakom. Nedostatok učebníc na Slovensku spôsobuje, tak ako je vyššie uvedené, že učitelia, ak chcú udržať základnú plynulosť výchovnovzdelávacieho procesu, sú absurdne nútení porušovať autorské práva, kopírovaním didaktických textov, publikácií, pracovných listov a podobne a ich šírením a sťahovaním prostredníctvom internetu. Potrebné podklady a materiály si nespokojní učitelia musia neustále svojpomocne tlačiť sami, pričom na nákladoch sa dnes musia podieľať aj nespokojní rodičia žiakov, ktorým záleží na vzdelávaní ich detí. Mimoriadne zlú situáciu by zrejme pomohla vyriešiť postupná decentralizácia tvorby učebníc a distribučného systému zabezpečením otvoreného trhu s učebnicami a umožnenie voľného výberu a nákupu učebníc školami. Rezortu školstva by však mala ostať kompetencia odborného dohľadu a supervízora nad obsahom učebníc (napr. s cieľom zabránenia priesaku spoločensky nekorektných či extrémistických konotácií, ovplyvňovania kognitívneho a emocionálneho vývinu žiakov prostredníctvom zhubných kultov a siekt a pod.). Od septembra 2011 mal na školách naplno odštartovať aj projekt Planéta vedomostí, prostredníctvom ktorého ministerstvo chcelo presadiť interaktívne vyučovanie. Digitálne tabule a digitálne učivo mali náhradne a čiastočne vyriešiť problém s nedostatkom nových učebníc. Ministerstvo školstva SR vo februári 84 Učebnicou dnes nerozumieme len knihu v tlačenej podobe, ide o označenie subsumujúce celú sadu materiálov učebnice, metodiky pre učiteľov, pracovné zošity, materiály na CD a DVD nosičoch, interaktívne učebnice, online podpora na internete. 80 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

81 2011 spustilo na viac ako tristo slovenských základných a stredných školách bezplatnú testovaciu prevádzku projektu Planéta vedomostí - e learningový spôsob vzdelávania. Od septembra 2011 na vytipovaných školách projekt naplno odštartoval. Ministerstvo školstva začalo program využívať ako alternatívu, ktorá mala pomôcť riešiť problém s nedostatkom reformných učebníc. Cieľom bolo otestovať digitálne učivo Planéta vedomostí vo vyučovacom procese a získať názory učiteľov na možnosti jej využitia pre organizáciu výučby (na prípravu učiteľov, prezenčnú výučbu v škole, prípravu úloh pre žiakov). Výsledkom je štúdia, v ktorej sú okrem výsledkov testovania, uvedené aj názory učiteľov a žiakov na Planétu vedomostí, ktoré sú dostupné na: sk/zaverecna-vyskumna-sprava.html. Vyjadrenia učiteľov a žiakov k Planéte vedomostí neboli jednoznačne pozitívne ani negatívne. Z pilotnej prevádzky však vyplýva, že projekt Planéta vedomostí nemôže vyriešiť problém nedostatku základných učebníc. Správa o pilotnom projekte digitálneho vzdelávacieho obsahu, ktorú spracoval Ústav informácií a prognóz školstva, uvádza, že digitálny obsah tvoria poznatky z vybraných predmetov, ktoré sú čiastočne kompatibilné so slovenským vzdelávacím systémom. Zároveň sú v súlade s Európskym hodnotením vzdelania ISCED (stupnica vytvorená organizáciou UNESCO, ktorá slúži ako nástroj na porovnávanie, kompiláciu a prezentáciu štatistických údajov o vzdelávaní v rámci jednotlivých krajín) pre prvý a druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Žiakom a učiteľom sú k dispozícií digitálne učebnice matematiky, fyziky, chémie, prírodovedy a biológie. Podľa vyjadrenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, pre zdravotne znevýhodnené deti sú digitálne učebnice veľkou pomôckou. Deťom s poruchou zraku napríklad softvér umožní prečítať učebnicu, alebo učebný materiál ľudským hlasom. Takže aj keď nevidia priamo na text, tak sa môžu učiť pomocou zvuku, slabozrakí si prípadne môžu zväčšiť písmenká. Aj pri mnohých iných postihnutiach digitálne učebnice pomáhajú, napríklad sluchovo postihnutým. Dňa 18. decembra 2012 oznámil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na tlačovej konferencii uzavretie dohody o kúpe digitálneho učiva Planéta vedomostí od konzorcia dodávateľov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa rozhodlo, že význam digitálneho obsahu Planéty vedomostí je oveľa väčší ako čiastkové nedostatky určitých jej častí a z tohto dôvodu sa rozhodlo Planétu vedomostí kúpiť a ponúknuť ju žiakom, učiteľom aj rodičom ako doplnkový zdroj výučby. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu informovalo, že v ostrej prevádzke bude projekt nasadený od roku 2014, avšak postupne všetkým školám bude sprístupňovaný obsah Planéty vedomostí už počas roka 2013 v nadväznosti aj harmonogram školení. Ministerstvo sa zaviazalo, že v rámci implementácie projektu Planéta vedomostí, bude pravidelne informovať o stave prác na implementácii prostredníctvom svojej webovej stránky, prípadne iných komunikačných kanálov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu spustilo dňa stránku kde žiakom, učiteľom a aj verejnosti sprístupnilo 26 učebníc, ale aj knihy určené na povinné čítanie, ako aj odborné materiály. Webová stránka eaktovka je jednou z pomôcok pre tých žiakov, ktorým sa nedostala do ruky klasická učebnica (napr. slovenské deti žijúce v zahraničí), ale pre učiteľov ponúka pridanú hodnotu tvorby vlastnej prípravy na hodinu poskladaním učebného materiálu z rôznych učebníc. Prístup k učebniciam je bezplatný pre všetkých, ktorí sa na portáli zaregistrujú. Z webovej stránky sa dá stiahnuť aj 65 audionahrávok. Portál eaktovka sprístupňuje učebnice v digitálnej forme žiakom a učiteľom základných a stredných škôl. Učebnice sú prístupné bezplatne a pre všetkých, ktorí sa na portáli zaregistrujú. Okrem digitálnych verzií učebníc nájdu žiaci a rodičia na portáli aj ďalšie voľne prístupné učebné materiály a odporúčanú literatúru. Učiteľom portál eaktovka ponúka knižnicu odbornej literatúry s metodikami a odbornými publikáciami. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 81

82 Ako projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR je portál eaktovka realizovaný Ústavom informácií a prognóz školstva ako jedna z aktivít v rámci Rozvoja informatizácie regionálneho školstva. Portál je umiestnený v Dátovom centre rezortu školstva. Portál eaktovka bol do 31. januára 2012 v skúšobnej (beta) prevádzke, ktorá mala pomôcť ho otestovať a odhaliť chyby. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 zabezpečilo celkom 63 digitálnych verzií učebníc, ktoré sú zverejnené na portáli sk. Hoci ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR argumentuje najmä efektívnosťou, a nezaťažovaním žiakov nosiť so sebou učebnice v papierovej forme, mnoho pedagógov tento názor nezdieľa, pretože podľa nich žiaci s internetom spájajú najmä voľnočasové trávenie času, nie učenie. Vyjadrenia vybraných inštitúcií a škôl na digitalizáciu učebníc, na zavedenie planéty vedomostí a webu eaktovka do praxe 85 : Združenia samosprávnych škôl Slovenska: Bolo by dobré, ak by každý žiak mal doma PC a pripojenie na internet. So zavedením Planéty vedomostí a eaktovka máme len samé dobré skúsenosti. Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR Bratislava:... som proti digitalizácii učebníc, nie za ňu, nakoľko žiaci už tak či tak. veľmi veľa času trávia pre PC a internetom a čoraz viac z nich kvôli tomu nosí aj okuliare, a tiež sa tým postupne stráca aj kontakt žiaka či študenta s reálnou knihou z knižnice.... Podľa mňa sú digitálne učebnice dobrou pomôckou pre žiakov a študentov, ale len doplňujúcou, nie základnou, ktorá by bola povinná pre všetkých žiakov a študentov, nie celkom všetci z nich majú v dnešnej dobe doma prístup na internet, najmä tí zo sociálne slabších vrstiev. Odborový zväz pracovníkov školstva 85 Vyjadrenia jednotlivých inštitúcií a škôl k otázkam Strediska. a vedy SR Spojená škola internátna, Špeciálna základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Praktická škola Levice: K tejto problematike sa nemôžeme vyjadriť, nakoľko pre nás podmienka registrácie na stránku podmienená prihlásením cez Facebook nie je akceptovateľná. V ponuke navyše chýbajú opäť učebnice a materiály pre špeciálne školy. Reedukačné centrum Vráble: Digitalizácia je výborný nápad..., ale nakoľko máme obmedzený prístup k internetu, informácie je možné čerpať len doma pri príprave na vyučovanie. Keďže Planéta vedomostí je orientovaná na SŠ a ZŠ, tak pre špeciálne školy má minimálne využitie. Podľa vyjadrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: Úplná digitalizácia učebníc za súčasného stavu nie je možná (nemáme spracovaný digitálny obsah učiva pre všetky ročníky a pre všetky predmety) nielen z pohľadu spracovaného digitálneho obsahu, ale aj z technickej vybavenosti škôl a možností jednotlivých žiakov. Určite však nadobúda čoraz silnejšie postavenie ako doplnok klasickej výučby a v niektorých predmetoch digitálny obsah/digitálne učebnice vyhrajú nad klasickými učebnicami. Pri digitálnej učebnici bude aktualizácia učebných textov určite rýchlejšia. 86 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v roku 2012 vyhlásilo výzvu na predloženie žiadostí o poskytnutie dotácie na obnovu výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích oblastiach Matematika a práca s informáciami a Človek a príroda. 87 Z doručených 17 žiadostí bolo vyradených 5, pretože nesplnili podmienky výzvy. Z hodnotených žiadostí boli vybrané Komisiou 3 žiadosti na pridelenie dotácie, ktorej výšku schválil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR. Informácie sú dostupné na internetovej stránke: 86 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. 87 Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska. 82 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

83 kumu-a-sportu-sr-na-obnovu-vychovy-a-vzdelavania-vo-vzdelavacichoblastiach-matematika-a-praca-sinformaciami-a-clovek-a-priroda-narok-2012/. Záver Stredisko znepokojujú snahy bagatelizovať celý problém s odvolávaním sa na to, že právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách nebolo porušené, pretože bezplatný vzdelávací proces na týchto školách prebiehal aj napriek chýbajúcim učebniciam. Stredisko upozorňuje, že je nanajvýš pravdepodobné, že pretrvávajúcim nedostatkom učebníc aj napriek enormnej snahe pedagógov utrpela kvalita vzdelávacieho procesu, pretože nedostatok učebníc spôsobil zvýšené finančné nároky pre školy, ktoré by tieto financie mohli využiť aj zmysluplnejšie, a podstatne sťažil podmienky prípravy pedagógov na vyučovací proces. Štát neprijal dostatočné systémové opatrenia na včasné zabezpečenie potrebných školských učebníc s aktuálnym textom v požadovanom množstve. Štát nezabezpečil na území Slovenska materiálny prameň poznania napriek tomu, že o to žiadali žiaci, ich rodičia, ako aj samotní pedagógovia. Neurobil tak dokonca ani napriek tomu, že to je samozrejmosťou. Plnenie medzinárodných zmluvných záväzkov Slovenskej republiky na ochranu práva na vzdelanie je nedostatočné. Stredisko preto odporúča zlepšiť koordináciu tvorby, výberu učebníc a zabezpečiť ich včasnú distribúciu na všetky školy. Toto považuje Stredisko za bazálnu funkciu štátu, kde sú zlyhania štátu neprípustné. V opačnom prípade je ohrozená samotná podstata vzdelávania. Nedostatok učebníc je vážny celospoločenský problém, ktorý poukazuje na skutočnosť, že učebnicová politika musí prejsť zásadnými zmenami. Vedomosti a znalosti majú rastúci význam pre rozvoj spoločnosti, a preto je poskytovanie kvalitného vzdelávania základným predpokladom pre jej budovanie. Právo na vzdelávanie je právom, ktoré je garantované každému nielen Ústavou, ale aj medzinárodnými dokumentmi. Právo na vzdelanie zahŕňa nielen samotný prístup k vzdelaniu, ale aj poskytnutie určitej úrovne a kvality vzdelávania. Na základe údajov OECD, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam súvisiacim s kvalitou vzdelávania, možno konštatovať, že existujú určité predpoklady, naplnením ktorých možno hovoriť o kvalitnom vzdelávaní. Nedostatok učebníc na Slovensku spôsobuje, že pedagógovia načierno kopírujú a sťahujú texty či publikácie z internetu, čím porušujú autorské práva. Potrebné podklady a materiály si učitelia musia neustále tlačiť sami, pričom na nákladoch sa dnes musia podieľať aj rodičia žiakov. Digitálne učebnice by mali prispieť k výraznému obohateniu učebného procesu na mnohých slovenských školách, čo pomôže čiastočne vykryť aj problém s nedostatkom učebníc; a to či už formou webu eaktovka, resp. prostredníctvom projektu Planéta vedomostí. Zároveň je však potrebné si uvedomiť, že internetové materiály síce pedagógovia považujú za veľmi dobrý zdroj, avšak nenahradia základný materiál pre žiakov, učebnicu. Odporúčania Stredisko opätovne odporúča: 1. V čo najkratšom časovom horizonte doriešiť problém chýbajúcich učebníc, učebných textov, pracovných zošitov 2. Zabezpečiť zverejňovanie všetkých učebníc, používaných v základných a stredných školách v SR na internete. 3. Zabezpečiť všetky učebnice, učebné texty, pracovné zošity, aj v tlačenej forme (nielen elektro nickej), a to aj vzhľadom na zdravie detí a najmä ich zraku. 4. Zabezpečiť a realizovať aj vzdelávanie samotných učiteľov, ako pracovať s modernou Kapitola 2. Právo na vzdelanie 83

84 učebnicou v rámci vyučovania. 5. Vytvoriť reálne predpoklady na otvorenie trhu s učebnicami. 6. Upraviť všetky učebnice, učebné texty, pracovné zošity tak, aby spĺňali potrebné parametre, aby boli zrozumiteľné a aktuálne, a to najmä v spolupráci s pedagógmi. 84 Kapitola 2. Právo na vzdelanie

85 Rok 2012 ukázal, že v Slovenskej republike sú stále najviac ohrozené práva tých ľudí, ktorí sú najslabší, najbezbrannejší a najviac znevýhodnení. Kapitola 2. Právo na vzdelanie 85

86 3. Extrémizmus Vzhľadom na pretrvávajúce prejavy intolerancie Stredisko už od roku 2008 sleduje prejavy rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu dianie v oblasti extrémizmu na Slovensku. Preto v tejto časti správy uvádza niektoré prípady, ktoré sa dostali do pozornosti verejnosti v roku Vyjadrenia známeho rokového speváka a lídra hudobnej skupiny J. Ráža v médiách V rozhovore pre časopis Instinkt hovorí Jožo Ráž o Číne ako o veľmoci, ktorá bude v budúcnosti ovládať svet. Okrem iného uviedol: Nie som žiaden rasista, ale Číňanov sa bojím - je ich strašne moc. Preto mám doma dve búchačky. Keď tu dorazí táto ázijská vlna, tak prvých štyridsaťpäť Číňanov odrovnám a posledné tri guľky si nechám pre seba a svoju rodinu. Spevákove slová nenechali na seba dlho čakať a slovenská polícia podala na oddelenie zbrojných preukazov podnet na začatie správneho konania. Uvažovalo sa dokonca, či poslať Ráža na psychologické vyšetrenie. Ak vznikne pochybnosť o spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu, polícia je oprávnená požiadať o nový lekársky alebo psychologický posudok, povedal Michal Slivka z policajného prezídia. Experti už začali riešiť to, či sa Ráž nedopustil svojimi výrokmi trestného činu podnecovania rasovej nenávisti. Podľa vedúcej odboru trestného práva ministerstva spravodlivosti sú Rážove vyjadrenia v poriadku. Opačný názor má predseda združenia vlastníkov zbraní Legis Telum a právnik Ľudovít Miklánek. Slová Ráža sú podľa neho zrejme rasistické. 88 Môžeme pozitívne zhodnotiť, že napriek množstvu negatívnym výrokom p. Ráža sme v každom článku objavili negatívne zhodnotenie daných výrokov. A to nielen od rodinných príslušníkov, kolegov a priateľov ale aj vyjadrenia odborníkov. Novoročný prejav primátora mesta Zlatých Moraviec Ďalším príkladom negatívnych vyjadrení v médiách je novoročný príhovor primátora Zlatých Moraviec, ktorý na rozdiel od vyššie spomenutého príkladu mal rozsiahlejšie následky. Osobitne treba zdôrazniť, že daný incident bol využitý na propagáciu politickej strany. Vo všeobecnosti by sa očakávalo, že osoba na poste primátora nebude spájaná s podobnými výrokmi. Po novoročnom prejave primátora Zlatých Moraviec podľa informácií združenia Ľudia proti rasizmu napadli Kapitola 3. Extrémizmus

87 dvaja skinhedi rómske deti, ktorých rodičia sa nachádzali na zábave na Robotníckej ulici v Zlatých Moravciach. Rómski rodičia sa vraj rozhodli konať a vyhnali skinhedov z miesta. 89 V prejave povedal trikrát biela rasa v súvislosti, že už nebude utláčaná v Zlatých Moravciach, ani na celom Slovensku. Nepracujúcich ľudí nazval paraziti, presne tak, ako to vykrikuje Slovenská pospolitosť, povedal podľa Ľudí proti rasizmu svedok. Údajne bol primátor vtedy pod vplyvom alkoholu. Po jeho prejave vraj napadli dvaja skinhedi rómske deti, ktorých rodičia sa nachádzali na zábave na Robotníckej ulici v Zlatých Moravciach. Rómski rodičia sa rozhodli konať a vyhnali skinhedov z miesta. Z baru, ktorý sa nachádzal len o pár metrov ďalej, vybehli ďalší skinhedi a prítomných Rómov napádali slovnými urážkami smerujúcimi na ich farbu pleti, opisuje ďalej svedok. Rómovia trestné oznámenie nepodali, druhá strana áno. Svedok potvrdzuje verziu, že polícia na mieste nezakročila. Dôvod bol ale podľa neho ten, že nebolo proti komu zakročiť. Rómovia sa sami začali sťahovať do miesta kde mali oslavu po tom, čo ochránili svoje deti. Následne Rómovia privolali políciu ešte raz, a to v čase, keď skončili oslavu, aby sa mohli pokojne dostať domov, povedal svedok. Informácie Ľudia proti rasizmu už postúpili ministrovi vnútra a úradu inšpekčnej služby. Vyše tisíc ľudí prišlo na protestné zhromaždenie, ktoré zorganizoval Marián Kotleba a jeho prívrženci v amfiteátri v Zlatých Moravciach. Protest mal byť reakciou na novoročnú bitku medzi Rómami a príslušníkmi majoritného obyvateľstva v tomto meste. Miestami však pripomínal skôr predvolebný míting. Kotleba z pódia opakovane vyzýval ľudí, aby v blížiacich sa parlamentných voľbách volili jeho politický subjekt Ľudová strana Naše Slovensko. Protest sa niesol v pokojnom duchu, polícia zasahovať nemusela. Nezaznamenali sme žiadne problémy ani porušenia verejného poriadku, potvrdila nitrian ska krajská policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. 90 Primátor Zlatých Moraviec rasový motív odmietol. Tie slová som nepoužil. Povedal som len, že nemienim tolerovať príživníkov. Ani trochu to neľutujem, nemám sa za čo hanbiť a nič sa nevyvolalo, žiadne nepokoje. Akurát sa zvolebnieva., uzavrel. 91 Vyjadrenie primátora mesta Prešov na Facebooku Ďalším primátorom, ktorý sa minulý rok dostal kvôli vyjadreniam do povedomia médií je prešovský primátor, ktorý síce vyjadrenia nepovedal nahlas ale využil na to sociálne siete a to konkrétne Facebook. Prešovský primátor napísal na sociálnej sieti doslova: Dnes od štvrtej hodi ny ráno likvidujeme čiernu, skutočne čiernu rómsku osadu medzi Prešovom a Malým Šarišom... Prosím splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, aby sa prihlásil o svoje ovečky. 92 Viacerí odborníci sa zhodujú, že dnes ultrapravica objavila rómsku tému. Kedysi pre ňu populárne motívy nestačia, a tak zamierila na osady. Najvyššiu podporu dosahujú v oblastiach, kde existuje problematické spolunažívanie majority s rómskou minoritou, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj výsledky ostatných parlamentných volieb, podotkol odborník na extrémizmus Tomáš Nociar. Výskumná správa Nadácie otvorenej spoločnosti vo februári poukazovala na to, že hoci verejnosť vníma pravicový extrémizmus ako problém, časť z nej je ochotná prikloniť sa k názorom, ktoré prezentuje. Títo respondenti napríklad vo vzťahu k Rómom podporili reštriktívnu či otvorene diskriminačnú politiku. Za tú najnovšie pochodujú niektoré samosprávy. Sociologička SAV Zuzana Kusá nedávno podotkla, že ideové pozadie ale ultrapravica - hoci je na pochodoch prítomná - nepripravila. Základné kamene pre ne postavili samotné vedenia miest a obcí. Prehodili výhybku od toho, čo je aj ich povinnosťou a zodpovednosťou, smerom k represii, povedala. Vzhľadom na to, že ich iniciatívy majú podporu Združenia miest januára ; ; Pravda október Kapitola 3. Extrémizmus 87

88 Rasovo motivované TČ a TČ extrémizmu v SR Počet TČ celkom Počet objasnených TČ Počet neobjasnených TČ a obcí, životnosť represívnych nálad a rôznych pochodov bude podľa Kusej dlhšia. Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová na margo reštrikcií voči Rómom upozorňuje, že čím väčší prepad do chudoby a vylúčenia, tým sa majorita bude viac utvrdzovať v tom, že zlyhanie je na ich strane. A bude vyžadovať ďalšie represie. To, kam takáto špirála môže viesť, už po minulých desaťročiach vieme, povedala. 93 Mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na boj s extrémizmom, upozorňujú, že takíto ľudia zmenili rétoriku, agendu aj témy. Prešli do anonymity, skrývajú sa za rôzne združenia a zameriavajú sa na rómsky problém. Polícia ich zmenu zachytiť nestíha. Správa, ktorú Slovensko posiela OSN k plneniu medzinárodného dohovoru o odstraňovaní rasovej diskriminácie, dokazuje, že extrémizmu sa na Slovensku darí. Podľa štatistík polícia vlani odhalila 271 trestných činov s rasovým motívom a extrémizmu. Rok predtým zaznamenala 115 takých prípadov. Podľa medializovaných správ polícia považuje za úspech to, že sa jej darí tieto trestné činy vo väčšej miere objasniť. 94 Tieto tvrdenia potvrdzujú aj viaceré publikácie, napr. Novotný a Zapletal v publikácii Kriminologie uvádzajú Kriminalita vo svete v druhej polovici 20. storočia zaznamenala podstatné kvalitatívne i kvantitatívne zmeny, ktoré sú dôsledkom prudkého rastu dynamiky spoločenského vývoja. Podobne po spoločenských zmenách sa charakter kriminality v priebehu deväťdesiatych rokov veľmi priblížil podobe kriminality v krajinách s vyspelou ekonomikou. Povojnový vývoj kriminality sa prejavuje najmä v týchto smeroch: a) Vzrastá počet prípadov tzv. domáceho násilia, najmä týranie a zneužívanie detí a žien, ako aj starých a bezmocných osôb. b) Zvyšuje sa samoúčelná brutalita a bezohľadnosť, zvlášť u mravnostnej a násilnej kriminality. c) Rastie podiel páchateľov z radov detí, mladistvých a mladých dospelých. d) Vzrastá podiel žien medzi páchateľmi trestných činov (v našich štatistikách sa tento trend doposiaľ ; , 88 Kapitola 3. Extrémizmus

89 prejavil relatívne málo). e) Vzrastá podiel páchateľov aj obetí z radov etnických a národnostných menšín, migrantov a cudzincov. h) Nastupujúci medzinárodný organizovaný zločin začína predstavovať nový sociálnopatologický fenomén neporovnateľne nebezpečnejší než tradičná kriminalita. i) Kriminalita sa zreteľne internacionalizuje. j) Prehlbuje sa nerovnomernosť v geografickom rozložení kriminality, ktorá sa ešte zreteľnejšie koncentruje do veľkých miest a priemyslových aglomerácií. Príklady hanebného spravodajstva o utečencoch a žiadateľoch o azyl, o etnických menšinách a Rómoch, o menšinových náboženských skupinách - aby sme vymenovali aspoň niektoré sú ostro v rozpore s cieľom poskytovať presné a včasné informácie, ktoré občania potrebujú pre fungovanie demokracie. Kritika je obvykle zameraná na text informácie, čo reportér hovorí alebo píše, aké slová sa používajú a čo znamenajú. Je vzácne, že novinári sú požiadaní, aby vysvetlili, čo vedia, v čo veria, a ako pristupujú k otázke rozmanitosti. 95 k) Kapacita trestnoprávnych inštitútov kontroly (polície, prokuratúry, súdov, väzníc) prestáva postačovať. Do istej miery to potvrdzujú aj rastúce, už pomerne vysoké, podiely neobjasnených a neregistrovaných latentných trestných činov. Mnohé z hore uvedených faktov vyvolávajú vo viacerých vrstvách spoločnosti prirodzenú túžbu zmeniť tieto pomery a niektoré zo zvolených ciest môžu mať charakter teroristického činu či už jednotlivca alebo organizovanej skupiny. Záujem o spôsob ako média reportujú o etnických a náboženských otázkach sa zvýšil v poslednom desaťročí. Príklady neetického reportingu o prisťahovalectve, globalizácii, ekonomickej neistote, a multikulturalizme nám kladú otázku, či žurnalisti robia viac škody ako úžitku keď pokrývajú udalosti a problémy, ktoré sa dotýkajú etnicity a náboženstva. Základné pravidlá pre vecné, spravodlivé a vyvážené spravodajstvo majú upozorniť na rastúce obavy nad úlohou médií v reprodukcii predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov v čoraz rozmanitejšej Európe. Čitatelia, diváci, poslucháči, výskumní pracovníci a zamestnanci inštitúcií pre monitoring médií varujú, že diskriminačné spravodajstvo má potenciálne katastrofálne následky. Extrémizmus na športových podujatiach Ako už bolo poznamenané prejavy rasizmu počas športových podujatí sú pravidelným javom na slovenskej športovej scéne. Slovensko ale nie je jedinou krajinou, ktorá bojuje s týmto problémom. Našťastie existuje niekoľko nástrojov, ktoré by mohli predstavitelia športu na Slovensku použiť. Jedným z nich je aj: Média proti rasizmu v športe - spoločný program Európskej únie a Rady Európy so zameraním, aj keď nie výlučne, na šport, pretože je považovaný za dôležitú oblasť pre budovanie sociálnej kohézie, ako je tiež významným odvetvím pre investície v mediálnom priemysle. Avšak, pokrývanie športu v médiách neodráža sociálnu a kultúrnu rozmanitosť, a nezabezpečuje rovnosť pre všetkých. Iba 5% z novinových článkov pokrýva kultúrne a sociálne aspekty športu; 40% všetkých článkov o športe sa odvoláva len na jeden zdroj a 20% sa neodvoláva na žiadny zdroj; atlétky majú štyrikrát väčšiu šancu, že o nich budú písať novinárky než novinár, ale menej ako 5% športového spravodajstva sú reportáže od žien. 96 V nadväznosti na štandardy stanovené rôznymi orgánmi Rady Európy o pluralite médií, rozmanitosti a zákazu diskriminácie a na výsledok 95 Getting the facts right Reporting ethnicity & religion, 2012 Media Diversity Institute, EFJ, Article Play the Game, Kapitola 3. Extrémizmus 89

90 antidiskriminačnej kampane Rady Európy, sa spoločný programu MARS - Media proti rasizmu v športe - spoločného programu EÚ a Rady Európy zameriava na posudzovanie nediskriminácie a vyjadrenia rozmanitosti ako nepretržitého mediálneho pokrytia v športe. Cez tento aplikovaný prístup na pokrytie športových udalostí, chce MARS podporovať inovatívne spôsoby modelov v médiách, ktoré by mohli byť reprodukované vo všetkých odvetviach médií a použiť pri akejkoľvek forme mediálneho pokrytia, nielen pri športe. 97 Tak ako aj po minulé roky sme, žiaľ aj v roku 2012 zaznamenali prejavy rasizmu a extrémizmu na športových podujatiach. Osobitne sledovaným bol incident, ktorý sa odohral počas stretnutia FC Spartak Trnava a FC Nitra počas zápasu Corgoň ligy. Seydouba Soumah po stretnutí s Trnavou obvinil trojicu futbalistov Spartaka z toho, že ho počas duelu rasisticky urážali.tento incident bol zaznamenaný v 34 článkoch počas roka. Nitrianska polícia sa nezaoberá údajnými rasistickými nadávkami, ktoré si mal počas stretnutia 9. kola Corgoň ligy FC Nitra Spartak Trnava (1:3) vypočuť guinejský futbalista tmavej pleti Seydouba Soumah. Nitriansky útočník tým zdôvodnil svoje skratové konanie, keď inzultoval rozhodcu a napadol 97 Bližšie pozri cultureheritage/mars/default_en.asp. dvoch hráčov. Takýto incident sme dňa 14. septembra 2012 počas zápasu nezaznamenali, povedala o údajných nadávkach hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Božena Bruchterová. Polícia podľa nej ani žiadne oznámenie o rasistických nadávkach na ihrisku nedostala. 98 Hráč ho strčil do tváre, bol inzultovaný, ale rozhodca Marek Mastiš neukončil zápas 9. kola Corgoň ligy Nitra Trnava. Spravil vážnu chybu. Bola to najvážnejšia chyba rozhodcu v tomto zápase. Za to ponesie zodpovednosť on i jeho asistenti, vyhlásil šéf komisie rozhodcov Dušan Krchňák. 99 Napriek tomu, že nitriansky hráč Soumah udrel do tváre v 71. minúte najprv Trnavčana Karhana a potom i rozhodcu Mareka Mastiša, zápas sa dohral. Iba dvadsaťšesťročný Mastiš dostal trest od komisie rozhodcov, zápas nemôže rozhodovať do konca jesennej časti. V zápase arbiter vylúčil až troch hráčov Nitry, Trnavčania pritom dohrávali v plnom počte. Podľa vyjadrení Krchňáka Všetky vylúčenia boli správne. Karty neboli spochybnené. Komisia sa na tom zhodla v pomere 8:0, Komisia rozhodcov rozoberala šestnásť bodov sťažností Nitranov. Za pravdu dala Nitre iba v troch prípadoch. Na zasadnutí komisie rozhodcov sa netradične zúčastnil aj šéf futbalového zväzu Ján Kováčik, podľa ktorého má na tom, čo sa v Nitre stalo, svoj podiel viny i zväz, ktorý robil nomináciu. V budúcnosti bude potrebné si na to dávať väčší pozor. Kováčik ďalej uviedol, že súboj pískal talentovaný, ale mladý a neskúsený rozhodca, ktorý odpískal iba štyri zápasy. Zápas mal pritom pôvodne rozhodovať skúsený Kružliak. Ten sa však ospravedlnil. Soumah sa sťažoval, že ho Trnavčania ponižovali rasistickými poznámkami. Mastiš ani jeho kolegovia vraj nič nepočuli. Ak by rozhodcovia počuli urážky zo strany Trnavy, tak by podľa slov Krchňáka konali. 100 Daný prípad bol prezentovaný ako jednostranné tvrdenie Nitranov. Trnavčania sa voči týmto obvineniam jednoznačne ohradili. K dispozícii sú písomné výpovede oficiálnych zástupcov, obsahujúce vyjadrenie, že v zápase sa nič také neodohralo. Táto kauza ; Plus jeden deň ; Sme; s. 23; SPÁL Pavol. 100 Bližšie pozri ; Sme; s. 23; SPÁL Pavol. 90 Kapitola 3. Extrémizmus

91 však ešte nie je uzavretá. Rasizmus je jeden z najvážnejších problémov, ale nielen vo futbale. Na prijímanie opatrení sú potrebné konkrétne poznatky a jednoznačné dôkazy. 101 Podľa vyjadrení Spartaku Trnava slová Seydouba Soumaha neboli podložené právne relevantnými dôkazmi. Trnavský kapitán Peter Čvirik a hráč Miroslav Karhan odmietli tvrdenie, že by Soumaha ktokoľvek z tímu rasisticky urážal. Máme to písomne potvrdené od rozhodcov aj delegátov, že v mieste ich pohybu nezaznamenali žiadne podobné urážky, povedal predseda disciplinárky Štefan Kridla. Nitrianska strana však trvá na svojom. Skratovému momentu nášho hráča predchádzali provokácie Trnavčanov, a preto sa mu nečudujem, že takto konal. Nezastávam si ho, ale na takýchto futbalistov sa chodia diváci pozerať. Mali by sme si na Slovensku chrániť futbalistov, ktorí vedia hrať futbal, povedal jeden z majiteľov Nitry Jiří Magyar, ktorého mrzí, že disciplinárka dala od rasizmu ruky preč a nikoho nepotrestala. Urobili sme prvé úkony k vyšetreniu problému. Príde k výsluchu dotknutých osôb. Na rade sú však orgány činné v trestnom konaní, dodal člen komisie Štefan Tomáš. 102 Na ihrisku nie je inštalované odpočúvacie zariadenie ani technika, ktorá by rasistické slová dokázala odhaliť, tvrdí generálny manažér Nitry Jozef Petráni. 103 Takéto udalosti nevrhajú dobré svetlo na slovenský futbal, podozrenia z rasizmu vníma citlivo aj UEFA. Podľa slov hovorcu Slovenského futbalového zväzu Už aj nám sa stalo, že sme zažili hanbu, ak to môžem takto povedať, pretože kvôli rasizmu v zápase s Anglickom nás UEFA potrestala nielen peňažnou pokutou, ale aj uzavretím ihriska na jeden medzištátny zápas. 104 Záver Problematike rasizmu, xenofóbii a antizemitizmu sa Stredisko podrobne venuje v Správe z monitoringu médií so špeciálnym zameraním na prejavy rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu ; Pravda; s a 48; Zeman Michal ; Plus jeden deň; s. 30, 31; Bachratý Michal ; Sme; s. 16; Spál Pavol ; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 6/27; TOMAGA Branislav. za rok Napriek tomu, vzhľadom na závažnosť otázky rasizmu, bolo potrebné v tejto správe načrtnúť aspoň základné problémy. Prejavom rasizmu nie je v Sloven ských médiách venovaná rovnaká pozornosť. Počty článkov venujúcich sa rôznym témam z oblasti rasizmu sa líšia, napr. streľba v Hurbanove bola spomenutá v 216 článkoch, ale následný pochod v Hurbanove bol zaznamenaný len raz, dá sa z toho usudzovať, že keďže pochod sa uskutočnil neskôr a to v čase keď sa už začal vyvracať rasistický motív útoku, nevenovala sa už Hurbanovu taká pozornosť. Počas roka 2012 sa konalo viacero protestných akcií, kde boli prezentované aj extrémistické názory. Okrem verejných stretnutí a protestov mal v roku 2012 osobitný ohlas aj otvorený list učiteliek z Dobšinej 105, ktorý spája problematiku zamestania v školstve a sociálny systém s rómskou problematikou. List vyzýva na komplexné riešenie každodenných problémov, s ktorým sa učitelia stretávajú. A veľmi otvorene poukazuje na každodenné situácie kde vzniká napätie v spoločnosti. Podľa výskumnej práce zverejnenej na webovej stránke Ministerstva vnútra SR - Príčiny rastu radikalizácie a agresivity určitých skupín obyvateľstva sa ukázalo že okrem policajných štatistík aj verejnosť vníma existenciu extrémizmu na Slovensku a stretáva sa z jeho prejavmi. Našťastie táto miera stretávania sa nie je tak vysoká ako v niektorých iných štátoch. Veľmi dôležité je nesklamať verejnosť pri prevencii rastu extrémizmu ako zo strany polície ale aj súdov a súdnictva. Očakáva sa od nich, že okrem represie budú úspešné aj na poli prevencie. Názor spoločnosti je, že rozvoj extrémizmu je možný ak sa rodinám a škole bude zužovať priestor na ich podiel na výchove. Rodina a škola sú stále občianskou verejnosťou chápané ako základné piliere výchovy 105 Celý list učiteliek z Dobšinej je zahrnutý v kapitole 2. Právo na vzdelanie. Kapitola 3. Extrémizmus 91

92 osobnosti. Preto každé ich oslabenie povedie k nepriamej podpore aj rastu extrémizmu. Opýtaní vidia ako najväčší zdroj extrémistov skupinu ľudí, ktorí vyhľadávajú adrenalín pričom stupeň vzdelania vo väčšine prípadov nepovažujú za najdôležitejší, ale kladú vzdelanosť až na druhé miesto. Respondenti potvrdili, ţe medzi základné prejavy extrémizmu považujú chuligánstvo, vandalizmus (násilie na štadiónoch) za prvoradý problém. Na druhom mieste sa umiestnili rasové útoky na Rómov, čo je vnímané ako dôsledok hlásenia sa k rasovej nadradenosti extrémistov. Efektívnosť polície v boji s extrémizmom je spoločnosťou všeobecne chápaná pol na pol pričom sa občania cítia čiastočne a dostatočne informovaní o aktivitách polície v boji s ex tré mizmom. 106 Odporúčania 1. Prijať a podporovať etický kódex pre novinárov 2. Organizovať školenia pre novinárov 3. Podporovať a zverejňovať pozitívne príklady správania sa novinára 4. Vytvoriť pravidlá ako poskytovať informácie o témach ako rasizmus, intolerancia, diskriminácia 5. Podporovať priestor na výmenu názorov a debatu Kapitola 3. Extrémizmus

93 Kapitola 3. Extrémizmus 93

94 4. Práva národnostných a etnických skupín 4.1. Rómska reforma Rómska otázka dosiahla počas roku 2012 v rebríčku spoločenských problémov Slovenska na najvyššie poschodia. Dostalo sa jej množstvo priestoru v médiách i v rámci verejnej diskusie. Podľa odhadov žije na Slovensku asi 400 tisíc Rómov, z toho v osadách okolo 150 tisíc, ostatní Rómovia žijú integrovaní v spoločnosti. V roku 2012 sa novým vládnym splnomocnencom pre rómske komunity stal opozičný poslanec Peter Pollák, ktorý chce spolu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky problematiku Rómov posunúť dopredu a to aj prostredníctvom rómskej reformy. Rómska reforma Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity má ambíciu byť 500 tis. 400 tis. 300 tis. 200 tis. 100 tis. Obyvateľstvo Rómskej národnosti v SR odhad 2012 Obyvateľstvo Rómskej národnosti (podľa ŠÚ SR) Rómovia integrovaní Rómovia v marginalizovaných lokalitách 94 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

95 Život Rómov na Slovensku dlhodobo sprevádza kultúra chudoby, ktorá sa medzičasom zmenila na kult chudoby. komplexnou systémovou reformou, ktorá obsahuje viac ako 90 opatrení v oblastiach ako vzdelávanie, vymožiteľnosť práva, bývanie, sociálny systém, zamestnanie a podporné politiky. Systémové opatrenia sú zamerané na riešenie širokej problematiky skupín obyvateľstva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa budú týkať predovšetkým rizikových rodín, ktoré budú identifikované na základe kombinácie nasledovných faktorov: vzdelanie rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť ro diny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. 107 V zmysle vyjadrenia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity zo dňa Rómska reforma Správna cesta sa bude týkať všetkých sociálne neprispôsobivých občanov Slovenskej republiky. Zámerom reformy je umožniť zlepšiť životnú situáciu tým občanom, ktorí sa správajú zodpovedne a aktívne voči rodine, spoločnosti a štátu a zlepšiť sociálnoekonomické postavenie občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi či ohrození extrémnou chudobou. Želanými cieľmi reformy sú: zlepšenie občianskeho spolunažívania, kvalitné vzdelanie a uplatniteľnosť detí a mládeže, pochádzajúcej z ; Správna cesta Rómska reforma. nepodnetného sociálneho prostredia na trhu práce, zavedenie spravodlivejšieho systému vyplácania sociálnych dávok, zavedenie opatrení, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní ľudia nemali priestupkovú imunitu, legalizácia pozemkov a obydlí. Obsah reformy je zverejňovaný po častiach. Do dnešného dňa bolo predstavených 10 pilierov Rómskej reformy, oblasť vzdelávania a oblasť vymožiteľnosti práva. Vzdelávanie Problematike časti Rómskej reformy zameranej na otázky vzdelávania sa bližšie venuje kapitola 2. Právo na vzdelanie v podkapitole b) Rómska reforma v časti vzdelávanie tejto Správy. Vymožiteľnosť práva Oblasť vymožiteľnosť práva patrí medzi dôležité piliere efektivity fungovania občianskej spoločnosti, dodržiavania pravidiel občianskeho spolunažívania, a to v rámci koordinácie, pôsobnosti, plnenia úloh a povinností štátnych inštitúcii voči občanom a naopak. Chronické protiprávne konania nesmú zostať bez primeranej reakcie štátu, preto Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity navrhuje opatrenia, na základe ktorých niektoré dávky a iné plnenia štátu nebudú poskytované osobám dopúšťajúcim sa protiprávnych konaní, alebo budú Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 95

96 5 mil. 4 mil mil. 2 mil. Prírastok obyvateľstva SR podľa vybraných národností (podľa ŠÚ SR) mil Obyvateľstvo SR Slovenskej národnosti Obyvateľstvo SR Maďarskej národnosti Obyvateľstvo Rómskej národnosti Obyvateľstvo SR nezistenej národnosti Detail: 500 tis tis. tis tis. tis Obyvateľstvo SR Slovenskej národnosti Obyvateľstvo SR Maďarskej národnosti Obyvateľstvo Rómskej národnosti Obyvateľstvo SR nezistenej národnosti poskytované alternatívnymi formami. Ústava garantuje v čl. 39 každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Popri dôslednom vyžadovaní plnenia povinností občanov je nevyhnutné zabezpečiť dôslednú aplikáciu antidiskriminačného zákona. 108 V zmysle vyjadrenia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity zo dňa Správna cesta - Rómska reforma v ; Správna cesta Rómska reforma. 96 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

97 oblasti vymožiteľnosti práva okrem iného navrhuje: zaviesť alternatívny trest vo forme menších obecných služieb, v prípade nemožnosti zaplatenia finančnej pokuty, rodič bude niesť zodpovednosť za priestupkovú a trestnoprávnu činnosť detí, do systému osobitného príjemcu budú môcť byť zaradené všetky dávky v hmotnej núdzi bez nutnosti súhlasu poberateľa dávky, forma a výška sociálnych dávok bude naviazaná na správanie sa rodiny. Tieto návrhy sú reakciou na problém opakovaného páchania najmä množstva priestupkov a následnej faktickej beztrestnosti sociálne odkázaného človeka, keďže nemá prostriedky na zaplatenie pokút a neexistuje iný efektívny právny nástroj na ich vymáhanie a teda jeho reálne sankcionovanie. Tento stav podľa tvorcov reformy umocňuje pocit nespravodlivosti a nedostatočnej ochrany pred kriminalitou v spoločnosti. Rómska reforma navrhuje formu a výšku sociálnych dávok naviazať na mieru kriminality rodiny. Právny poriadok Slovenskej republiky je postavený na zásade individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby a zásada individuality sa uplatňuje aj pri ukladaní sankcie. Fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, nesie zároveň za svoje konanie plnú zodpovednosť. V prípade spáchania trestného činu je osoba trestnoprávne zodpovedná, ak dovŕšila vek 14 rokov (v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania 15 rokov). Za priestupok zodpovedá fyzická osoba osobne, ak dosiahla vek 15 rokov. Z uvedeného dôvodu nemožno pripustiť, aby za protiprávne konanie niektorého člena rodiny niesla zodpovednosť celá rodina a bola postihnutá sankciou v podobe určitej modifikácie sociálnej dávky, ktorá jej prislúcha na základe zákona. Trestný zákon naopak výslovne uvádza, že trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Výnimku predstavujú prípady trestnej zodpovednosti rodičov, ak ich dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 14 rokov, spácha trestný čin. Fyzická osoba, ktorá ešte nedovŕšila 18 rokov veku, je spôsobilá na tie právne úkony, ktoré zodpovedajú rozumovým a vôľovým schopnostiam zodpovedajúcim jej veku (zároveň zaň nesie aj zodpovednosť). V ostatných veciach je táto osoba zastupovaná zákonným zástupcom, svojím rodičom. Vo vzťahu rodič dieťa, rodič okrem zastupovania dieťaťa zodpovedá do jeho plnoletosti aj za jeho výchovu. V občianskoprávnej rovine práva a povinnosti rodičov upravuje najmä zákon o rodine. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Riadne neplnenie si rodičovských práv môže viesť až k ich obmedzeniu či pozastaveniu ich výkonu súdom. Ak rodičia zanedbávajú výchovu svojho dieťaťa, môžu sa dopúšťať trestného činu ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Podľa Trestného zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov do nebezpečenstva spustnutia niektorým zo spôsobov ustanovených v 211 potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Na tieto skutočnosti Stredisko poukazuje aj v súvislosti s navrhovaným opatrením, kde sa navrhuje postihovať rodičov pokutou, ak ich dieťa, hoci trestnoprávne nezodpoved né, spácha priestupok alebo trestný čin. Takéto opatrenie teda v právnom po riadku Slovenskej republiky už e xi stuje a dovoľuje uložiť rodičovi dieťaťa, ktorý mu zanedbaním jeho výchovy umožní dopúšťať sa konaní, ktoré sú trestnými činmi alebo priestupkami, trest odňatia slobody. Nie je teda potrebné vytvárať nové opatrenia, skôr je žiaduce dôsledne realizovať, a to aj v podobe trestnoprávnej prevencie, tie existujúce. Podľa uvedeného návrhu má formu a výšku sociálnych dávok ovplyvňovať aj správanie žiaka v škole. Správanie dieťaťa je v prvom rade záležitosťou rodiny, výchovy a starostlivosti rodičov o svoje dieťa. Stredisko zdôrazňuje, že v prípade neslušného, násilného či iného neadekvátneho správania sa žiaka v škole, nemožno siahnuť na sociálne dávky. Ak si rodič nevie či nechce so svojím problematickým dieťaťom poradiť, existujú zákonné spôsoby ako takej rodine pomôcť (napríklad výchovné opatrenia alebo náhradná starostlivosť, o ktorých rozhoduje súd). Navrhované opatrenie alternatívneho trestu vykonania verejnoprospešných Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 97

98 prác v prípade nemožnosti zaplatenia finančnej pokuty za spáchanie priestupku a opatrenie uloženia pokuty pre rodičov za priestupkovú a trestnoprávnu činnosť ich detí (aj trestnoprávne nezodpovedných), ktorú v prípade nezaplatenia budú musieť rodičia odpracovať formou verejnoprospešných prác Stredisko považuje za vhodný spôsob ako zabezpečiť primeraný trest, napraviť škodu, či ujmu spôsobenú protiprávnym konaním, prípadne ako určitý spôsob satisfakcie, ak je znemožnené použitie finančnej sankcie. Formou odpracovania verejnoprospešných prác by sa podľa reformy umožnilo aj splácať dlh voči obci, čo doteraz obec nemohla prijať. Uvedená forma sankčného opatrenia bude mať zmysel a opodstatnenie, ak takto sankcionovanej osobe spôsobí nielen ujmu na osobnej slobode či obmedzenie na iných právach, ale bude mať aj určitý výchovný a preventívny charakter. Z uvedeného dôvodu je potrebná dôsledná koordinácia výkonu a kontrola plnenia stanovenej verejnoprospešnej práce. Pozitívom môže byť aj získavanie, obnovenie, zachovanie či zdokonaľovanie pracovných návykov, ale aj pracovných skúseností a zručností. Výkon práce môže tiež pozitívne ovplyvňovať a formovať samotného pracujúceho a motivovať ho privyrobiť si formou aktivačných prác alebo menších obecných služieb dobrovoľne, po skončení výkonu sankcie. V prípade opakovaného páchania priestupkov a neplnenia sankcie ustanovenej za priestupok navrhujú predkladatelia rómskej reformy nadviazať na trestnoprávny charakter takéhoto konania v podobe trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Toto opatrenie môže napomôcť k vymožiteľnosti práva a je prirodzenou reakciou na opakované nerešpektovanie sankcií uložených v priestupkovom konaní. V prípade trestnoprávnych sankcií ide o väčší zásah do práv a slobôd osoby a môže tak napĺňať ochranný, výchovný i preventívny účel sankčných opatrení na konkrétneho páchateľa i celú spoločnosť. Rómska reforma navrhuje zavedenie statusu zvýšenej ochrany postavenia učiteľa. V súčasnosti je učiteľ chránenou osobou. Pedagogický zamestnanec má v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti postavenie chránenej osoby. Podľa Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona. Priznanie postavenia chránenej osoby pedagogickým zamestnancom má však skôr preventívny charakter, pretože priamo nechráni pred týmito trestnými činmi zo strany žiakov a rodičov, príp. iných osôb, , , , ,591 Percentuálny prírastok obyvateľstva SR podľa vybraných národností (detail; podľa ŠÚ SR) 88, , Prírastok obyvateľstva SR Prírastok obyvateľstva SR inej ako Rómskej národnosti Prírastok obyvateľstva SR Rómskej národnosti Prírastok obyvateľstva SR Slovenskej národnosti Prírastok obyvateľstva SR Maďarskej národnosti Prírastok obyvateľstva SR nezistenej národnosti 98 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

99 len zaručuje prísnejšie potrestanie páchateľa uložením vyššej trestnej sadzby. Ak navyše vychádzame z vymedzenia samotného pojmu chránenej osoby a okruhu chránených osôb, zistíme, že v rezorte školstva je chránenou osobou nielen pedagogický zamestnanec, ale aj dieťa, teda žiak. Z toho vyplýva, že pedagogický zamestnanec základnej školy má síce priznané postavenie chránenej osoby, ale toto postavenie mu nielenže nezaručuje ochranu pred verbálnymi, fyzickými, ale aj internetovými útokmi samotných žiakov, ale ani neumožňuje použitie prísnejších trestných sadzieb, pretože žiaci sú tiež chránenými osobami. Napriek tomu, že Trestný zákon osobitne neupravuje trestné činy spáchané chránenou osobou na chránenej osobe, je potrebné prihliadať aj na ostatné ustanovenia Trestného zákona, ktoré vyznievajú v neprospech ochrany pedagógov pred ich žiakmi, predovšetkým to, že zákon č. 300/2005 Z. z. zaviedol trestnú zodpovednosť od 14 rokov. Ďalej treba prihliadnuť aj na: ustanovenie 94 Trestného zákona, podľa ktorého osoby, ktoré dovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku, sú považované za mladistvé, ustanovenie 117 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené Trestným zákonom u mladistvých znižujú na polovicu (horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky). Na základe uvedeného je potrebné hľadať nové možnosti rozšírenia ochrany postavenia učiteľov, nakoľko aktuálna platná právna úprava danej problematiky sa javí ako nedostatočná. Záver Neschopnosť vyriešiť problémy Rómov za desiatky rokov vyhrocuje napätie v spoločnosti. V roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90-tisíc obyvateľov, teda 1,7 percenta s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Teraz je ich už 105,7-tisíc, čo predstavuje takmer dve percentá celkového počtu. Rómska reforma Správna cesta sa zameriava na princíp obojstrannej prospešnosti Rómov a štátu. Podľa názoru viacerých rómskych aktivistov a zástupcov mimovládnych organizácií kľúčovým problémom Rómov je vzdelanie a práca. Riešenia týchto a iných oblastí sú zahrnuté v rómskej reforme, ktorá bola širokej verejnosti prvýkrát predstavená 15. októbra Reforma je súborom reštriktívnych aj systémových programov, pričom identifikuje ľudí, ktorí sa správajú zodpovedne a takých, ktorí sa správajú nezodpovedne. Podľa vyjadrenia Splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity dáva ľuďom šancu, aby sa dostali zo sociálnej pasce, ak ju nebudú chcieť využiť z akýchkoľvek subjektívnych dôvodov, štát k nim bude pristupovať inak ako k tým, ktorí šancu využijú. Stredisko konštatuje, že kvalitu života Rómov ovplyvňuje problém fatálnej chudoby a pre riešenie je nevyhnutná spolupráca všetkých ústredných, regionálnych a miestnych inštitúcií. Rómska populácia je ohrozená nielen chudobou, ale aj sociálnym vylúčením a diskrimináciou, chudoba je previazaná s demografickými podmienkami, vytváraná nezamestnanosťou, zapríčinená vykonávaním nízko kvalifikovanej a nízko platenej práce, či nedostatkom vzdelania a diskrimináciou. Stredisko vyjadruje svoj názor, že nediskriminácia a integrácia sú základným smerovaním v prístupe k rómskej populácii na všetkých úrovniach. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 99

100 4.2. Antirómske múry Segregácia Počas celého roku 2012 sa opakovane objavovali mediálne správy, ktoré zachytávali plánovanie a výstavbu oplotení a múrov v blízkosti občanov rómskej národnosti. Z tohto dôvodu sa Stredisko uvedenému problému venovalo aj v roku lúčených rómskych komunít. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2015 určuje základné ciele a zámery bytovej politiky v rozvoji bývania a spolu s podpornými ekonomickými nástrojmi rozvoja bývania vytvára podmienky pre dostupnosť bývania obyvateľov Slovenskej republiky. 109 Určitá menšia časť obyvateľov si však vzhľadom k svojej vzdelanostnej, kultúrnej a sociálnej úrovni nedokáže bežnými prístupmi a spôsobmi zabezpečiť primerané bývanie. Marginalizované skupiny obyvateľstva sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením (exklúziou) v dôsledku pôsobenia viacerých faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od drog, nedostatočná sociálna prispôsobivosť, príslušnosť k určitej etnickej skupine v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, marginálna pozícia celého osídlenia a pod. Z hľadiska všetkých sociálnych ukazovateľov vrátane bývania sú najpočetnejšou a špecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku príslušníci sociálne vy 109 Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku Schválená uznesením vlády SR č. 96 z Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva v Slovenskej republike je zameraná na riešenie problematiky bývania príslušníkov sociálne vylúčených rómskych komunít v mestských alebo obecných koncentráciách, priestorovo segregovaných a separovaných osídleniach a je špecifickým doplnením koncepcie štátnej bytovej politiky. 110 Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva zakazuje priestorovú segregáciu. Lokalizácia výstavby nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity. Ide tu najmä o vzdialenosť od obce a o prístup k verej ným službám využívaných spoločne rómskou i nerómskou komunitou v obci. Vládna koncepcia bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva uvádza pojem segregácia v zmysle priestorového oddelenia rómskeho a nerómskeho osídlenia fyzickou vzdialenosťou alebo fyzickou bariérou. Segregáciu chápanú vo vzťahu k bývaniu, nazývanú taktiež segregácia rezidenčná alebo sídelná, možno všeobecne definovať ako nerovnomerné rozmiestnenie určitých skupín 110 Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania. Na základe uznesenia vlády SR č. 397 z Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

101 populácie v obytných zónach miest a obcí. Inak povedané, ide o priestorové vyjadrenie sociálnych nerovností, pretože miera segregácie odráža mieru sociálnej nerovnosti v spoločnosti. Primárnym argumentom pre výstavbu oplotení a múrov je ochrana majetku nerómskych obyvateľov žijúcich v susedstve rómskej osady, ochrana verejného poriadku či zvýšenie bezpečnosti v daných lokalitách a nie oddelenie (segregovanie) Rómov od nerómskeho obyvateľstva. Nedobrovoľná segregácia je spájaná s rizikom vytvárania koncentrácie sociálne slabých, na trhu práce nezaradených, rasových a etnických menšín. Je vyjadrením sociálnych rozdielov a sociálnej nerovnosti spoločnosti. Vo väčšinovej spoločnosti môže voči segregovanej skupine obyvateľov narastať nevraživosť a dôjsť až k ich stigmatizácii. Konkrétne prípady na Slovensku v roku 2012 Po Ostrovanoch, Michalovciach - časti Angi Mlyn, Trebišove, Sečovciach, Lomničke, Prešove, Vrútkach a Plaveckom Štvrtku sa počas roku 2012 objavili izolujúce múry aj v mestách Partizánske, Zlaté Moravce, Sereď a obci Veľká Ida. Zlaté Moravce Obyvatelia 24 bytov na Ulici 1. mája v Zlatých Moravciach si postavili plot, ktorým oddelili svoj panelový dom od susedného, ktorý obývajú Rómovia. Dôvodom má byť, že Rómovia im pod oknami robili neporiadok, špinu a výtržnosti. Mesto nápad podporilo a vydalo súhlas na prehradenie mestského pozemku drobnou stavbou. Plot stojí iba zo strany, kde bytovka susedí s rómskym panelákom, z ďalšej strany plot nie je, čiže k bytovke sa dostať dá, aj keď okľukou. Oplotenie si zaplatili obyvatelia z fondu opráv a celková suma za oplotenie dosiahla približne 400 eur. Podľa primátora Zlatých Moraviec po plotoch, ktoré oddeľujú neprispôsobivých od slušných ľudí, je v Zlatých Moravciach zvýšený dopyt a argumentuje, že plot má byť ochranou pred špinou, odpadkami, hlukom, oplzlosťami a konfliktami. Zároveň podľa vyjadrenia primátora túto lokalitu dobre poznajú mestskí policajti, pretože tu dochádza k napádaniu ľudí, výtržnostiam a devastácii okolia. S plotom podľa jeho slov nemajú problém ani Rómovia, ktorí si naň rýchlo zvykli a tvrdí, že Rómov neizolovali od okolia, iba prehradili ich prístup k vedľajšej bytovke, kde chcú mať ľudia čisto a nechcú tam mať nahádzané odpadky. Mesto Zlaté Moravce vyvíja aj pozitívne kroky pre rómsku komunitu. Na Ulici 1. mája je zadarmo k dispozícii veľkokapacitný kontajner. Radnica na prácu s rómskou komunitou využíva aj sociálnych terénnych pracovníkov. Spúšťa tiež projekt rómskej občianskej hliadky či projekt školení pre sociálne slabšie skupiny obyvateľov mesta. Sereď Mesto Sereď zamurovalo zadný vchod v betónovom plote do areálu pri cukrovare na Cukrovarskej ulici č.181, kde žijú Rómovia. Ľudia z lokality sa tak môžu dostať za brány areálu len jedným vchodom a podľa ich slov sa cítia ako väzni. Podľa primátora museli takto konať pre vyššiu bezpečnosť, poriadok a pre dlhodobé neplatenie za odvoz smetí. Malé kontajnery mesto nahradilo jedným veľkokapacitným kontajnerom, ktorý je umiestnený vo dvore a bude vyvážaný po zaplatení jednotlivých vývozov. Tým, že je kontajner vo vnútri dvora za plotom, sa zabraňuje neporiadku pod hrádzou. Budovy, ktoré sa v danej lokalite nachádzajú patria síce obyvateľom usadlosti, keďže ich v minulosti od mesta odkúpili za symbolické ceny, no pozemok patrí Cukrovaru. Preto mesto využilo svoju právomoc a k zamurovaniu pristúpilo. Rómovia upozorňujú, že mesto obmedzilo prístup pre sanitky, a že kým ostatné rodinné domy majú prístup k násypu, oni tento prístup stratili a deti nemajú priestor na hranie. Primátor uviedol, že toto je definitívne riešenie. Samospráva tvrdí, že nový múr má okrem iného aj športové využitie, pre squash alebo basketbal. Stredisko pozitívne hodnotí aspoň skutočnosť, že mesto Sereď svoj krok vopred prerokovalo s miestnym vajdom. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 101

102 Partizánske Mesto Partizánske vystavalo okolo bloku bytových domov na Nábrežnej ulici dvojmetrové oplotenie s ostnatým drôtom. Podľa primátorovho názoru tam bývajú asociáli, ktorí znepríjemňujú život obyvateľom domov na susednej Komenského ulici a plot má umožniť lepšiu kontrolu neprispôsobivých spoluobčanov. Toto opatrenie má za cieľ, aby sa zmenilo správanie dotknutých občanov. O oplotení rozhodlo na žiadosť obyvateľov mestské zastupiteľstvo Uznesením číslo 331/VIII/2012 na 11. riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa V zmysle uznesenia vybudovanie oplotenia sa schválilo za účelom zamedzenia voľného prechodu neprispôsobivej časti obyvateľstva medzi ulicami Nábrežná a Komenského a jeho presmerovanie na Škultétyho ulicu a Námestie SNP. Primátor zdôrazňuje, že plot nemusí byť trvalým riešením a po roku prehodnotia, či splnil svoj účel. Z vyjadrenia mesta Partizánske zo dňa vyplýva, že mesto prijalo za posledné dva roky viacero opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť celkovú bezpečnostnú situáciu na Nábrežnej ulici, napr. mesto zvýšilo počet príslušníkov mestskej polície, vrátane prijatia jedného psovoda, zaviedlo legálne odpočúvanie v podobe zvukového záznamu priestorov mestského úradu a správy majetku mesta, prijalo uznesenie o zásade trikrát a dosť, ktoré upravuje pravidlá predlžovania zmlúv na prenájom mestských bytov v tom zmysle, že mesto nepredĺži nájomné zmluvy v mestských bytoch tým nájomníkom, ktorí sa dopustia troch priestupkov proti narušeniu verejného poriadku alebo poškodzovaniu majetku mesta. Mesto okrem iného zriadilo aj rómske občianske hliadky, vďaka ktorým sa zlepšila čistota a spolunažívanie na Nábrežnej ulici, vytvorilo Komisiu pre ochranu verejného poriadku pri Mestskom Úrade, ktorá zastrešuje aj činnosť dobrovoľnej hliadky Nočných havranov. Mesto Partizánske vytvorilo Bezpečnostnú radu, ktorej členovia z radov bezpečnostných zložiek a mestského úradu na pravidelných stretnutiach vyhodnocujú bezpečnostnú situáciu a prijímajú ďalšie opatrenia a postupne rozširuje a zefektívňuje kamerový bezpečnostný systém v meste. Podľa vyjadrenia mesta zo dňa sa v Partizánskom realizuje aj terénna sociálna práca, terénni pracovníci poskytujú sociálne, občianske a právne poradenstvo, poradenstvo v oblasti sociálnej prevencie, zamestnania, protidlhové poradenstvo, poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí, uskutočňujú sanáciu rodiny, výchovné, kultúrne a vzdelávacie programy. Mimoškolskou záujmovou činnosťou pre deti sa snažia zvýšiť ich záujem o vzdelanie a eliminovať záškoláctvo. Mimoškolské aktivity majú zároveň výchovnú funkciu, deti sa učia súdržnosti medzi sebou, tolerancii a vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov. Terénni pracovníci priamo navštevujú rodiny, pričom spolupracujú s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, lekármi a inými odborníkmi. Protestné pochody na Slovensku Situácia s neprispôsobivými obyvateľmi je vyhrotená vo viacerých mestách. Dôkazom je aj Pochod za práva slušných ľudí v Partizánskom, ktorého sa zúčastnili stovky ľudí. S podnetom na zorganizovanie pochodu prišla občianska iniciatíva Daj stop asociálom v tvojom meste. Súčasťou pochodu, ktorý prišli podporiť aj obyvatelia ďalších miest, bolo podpisovanie Petície za slušných ľudí, ktorú spustili 6. septembra 2012 v Partizánskom. Iniciovali ju primátori Partizánskeho, Handlovej a Žiaru nad Hronom. Signatári petície žiadali o účinnejšie presadenie nasledovných opatrení: 1. prehĺbenie ochrany základných práv slušných ľudí pred asociálmi; 2. sprísnenie legislatívnych postihov asociálov obmedzujúcich ľudské práva slušných ľudí; 3. vyplácanie sociálnych dávok podmienené vykonanou prácou poberateľa sociálnej dávky; 4. zníženie veku trestnoprávnej zodpovednosti maloletých zo 14 rokov na 12 rokov veku; 5. trestnoprávne postihy rodičov 102 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

103 za trestné činy ich detí. Z dôvodu, že petíciu za slušných ľudí podpísalo len ľudí, a tým nespĺňa zákonnú podmienku podpisov, sa Plénum Národnej rady Slovenskej republiky ňou nezaoberalo. Po akcii v Partizánskom sa konali dva protestné pochody aj v Bratislave s názvom Spoločne za slušný a bezpečný život! Spoločne proti skorumpovaným politikom a asociálom!. Zámerom akcie je podľa organizátorov podpora slovenského vlastenectva, národnej jednoty, pripomenutie národných dejín, ako aj poukázanie na všetky sociálne a ekonomické problémy ohrozujúce budúcnosť slovenského národa. Avšak uvedené pochody sa niesli skôr v duchu extrémizmu. Zhromaždenie zorganizoval Oskar Dobrovodský, ktorý má v Malackách dlhodobo problémy s neprispôsobivými rómskymi susedmi, spolu s Mariánom Mišúnom. Na pochode sa objavili aj prívrženci Mariána Kotlebu so zástavami Slovenskej pospolitosti. V praxi teda spomínané zhromaždenia slúžia aj na presadzovanie extrémistických a rasistických názorov a predstavujú potenciálnu hrozbu proti osobnej bezpečnosti rómskych obyvateľov. Podľa názoru Strediska by mestá a obce mali namiesto prípravy petícií hľadať racionálne riešenia a preventívne pristupovať k problémom občanov, ktorí majú neprispôsobivé správanie. Systematickou prácou s problémovými obyvateľmi by tak mestá a obce mohli čiastočne obmedziť rôzne extrémne formy takéhoto správania, ktoré by následne neviedli až k pochodom a vážnemu vyhroteniu medziľudských vzťahov. Veľká Ida V septembri 2012 pred rómskou osadou vo Veľkej Ide (okres Košice - okolie) vyrástol takmer dvesto metrov dlhý a 2,5 metra vysoký múr. Vlastníkom pozemku, na ktorom stojí múr, je výlučne obec, pričom výstavba múru bola financovaná z rozpočtovej kapitoly obce. Múr je postavený z prefabrikátov, ktoré majú v sebe kovovú výstuž, jedná sa o montovaný plotový systém. Obec Veľká Ida pred jeho stavbou požiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru ODI Košice - okolie o stanovisko, v ktorom sa vyjadrilo, že pokiaľ to pomôže bezpečnosti cestnej premávky, nemajú žiadne námietky. Podľa vyjadrenia obce zo dňa múr slúži len ako bezpečnostná prekážka, nakoľko pred jeho vybudovaním sa pravidelne na inkriminovanom úseku cesty stávali dopravné nehody a kolízie osôb s dopravnými prostriedkami. Z vyjadrenia vyplýva, že výstavba priniesla pozitívne výsledky, keďže za posledný pol rok sa na spomínanom úseku nestala žiadna dopravná nehoda a rovnako už nevybiehajú na vozovku psy z osady a neohrozujú vodičov. Rovnako sa zvýšila čistota vozovky, pretože rómske deti nemajú možnosť sa dostať k blízkosti cesty a neznečisťujú ju rôznymi kameňmi, sklami či iným odpadom. Všetky tieto faktory prispeli k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Obec zároveň dopĺňa, že koexistencia rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v obci bola vždy na dobrej úrovni a v obci nedochádza k výtržnostiam medzi Rómami a nerómskymi obyvateľmi. U nerómskeho obyvateľstva samotnej obce, ako aj obcí susedných prevládajú pozitívne ohlasy na výstavbu múru. Väčšina rómskeho obyvateľstva tiež vníma múr pozitívne, nakoľko aj samotní Rómovia žiadali vybudovanie múra pre zvýšenie bezpečnosti svojich detí. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že nespokojní sú najmä niektorí jednotlivci, ktorí si skracovali pred výstavbou múru tadiaľto cestu. Múr napriek tomu nepredstavuje žiadnu prekážku, keďže obklopuje osadu len z jednej strany od cesty. V roku 2012 obec Veľká Ida získala nenávratný finančný príspevok od Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality na zriadenie komunitného centra. Pomocou tohto grantu zrekonštruovali bývalú požiarnu zbrojnicu, kde plánuje obec prevádzkovať komunitné centrum, ktoré by vo veľkej miere napomáhalo sociálne slabším (väčšinou rómskym) rodinám integrovať sa do spoločnosti. V súčasnosti obec spolu s neziskovou organizáciou ETP Slovensko prevádzkuje komunitné centrum v kaštieli, v ktorom prebieha aj predškolská výchova. Podobné prípady, keď obce a mestá Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 103

104 oddeľujú neprispôsobivých ľudí od okolia rôznymi stavebnými úpravami, sa neustále množia. Stredisko zastáva názor, že stavanie bariér je len rýchlym a zdanlivým riešením, v skutočnosti sa bariéry medzi skupinami ľudí vďaka plotu ešte viac prehlbujú. Akútne problémy súžitia treba riešiť ihneď aj na úrovni medzi starostom či primátorom a vajdom. Stredisko vyjadruje svoje presvedčenie, že rozhodnutia samospráv smerujúce k výstavbe plotov a múrov vedie ku getoizácii obcí a miest, ale samotný problém nerieši. Vybudovanie múru či oplotenia môže v budúcnosti zapríčiniť závažnejšie problémy, ako sú tie, ktoré viedli k jeho vzniku. Stredisko zastáva názor, že budovanie akýchkoľvek bariér, symbolických i skutočných, smeruje k myšlienke, že na jednej strane sú zlí a na strane druhej dobrí.záver Stredisko, poukazujúc na príklady doterajšej negatívnej praxe v Ostrovanoch, Michalovciach, Trebišove, Sečovciach, Lomničke, Prešove, Plaveckom Štvrtku, Vrútkach, Partizánskom, Zlatých Moravciach, Seredi a Veľkej Ide, vyjadruje vážne obavy, že samosprávne orgány dlhodobo a systematicky zakladajú na Slovensku v oblasti ľudských práv neprijateľný spoločenský trend, pripomínajúci návrat do minulosti. Stredisko kriticky hodnotí, že práve v oblasti ľudských práv samospráva namiesto účinného využitia všetkých novodobých legálnych prostriedkov volí zastarané spôsoby. Stavanie múrov je vyjadrením autoritatívneho fyzického rozdeľovania ľudí žijúcich v jednom spoločenskom priestore a faktickým potvrdením nerovnosti občanov v praktickom živote. Súčasne je prejavom nedostatočného predchádzania diskriminácii. Múry nahrádzajú bezradnosť miest a obcí, ktoré zlyhali a rezignovali na svoje poslanie, tam, kde mestá a obce neprijímajú systémové opatrenia, absentuje aktívna komunikácia o riešení akútnych problémov spolužitia a nevyužívajú sa zákonné preventívne prostriedky. Takéto segregačné konanie prehlbujúce spoločenskú intoleranciu znižuje sociálnu súdržnosť medzi ľuďmi a má negatívny dopad na formovanie postojov v spoločnosti. Stredisko preto varuje pred spoločenskou škodlivosťou konkrétnych prijatých opatrení, na výstavbu izolujúcich múrov, ako aj pred trendom vývoja postojov samosprávy, a zároveň vyjadruje želanie volajúce po prehodnotení opatrení a zvrátení rodiaceho sa negatívneho spoločenského fenoménu. Samosprávy argumentujú, že ploty a múry majú byť ochrana pred špinou, odpadkami, konfliktami a zároveň slúžia ako protihlukové bariéry. Okrem iného majú mať aj športové využitie pre tenis či basketbal. V priemere každý tretí mesiac dosiaľ pribudol na Slovensku jeden antirómsky múr. Priemerný štvrťročný prírastok múrov oddeľujúcich skupiny obyvateľstva za sledované obdobie nebol len ojedinelou udalosťou, ale varovným trendom na Slovensku. Výstavba múrov a oplotení sa stáva štandardom v mestách po celom Slovensku, čo deklarujú aj novovzniknuté múry v roku 2012 v mestách na strednom a západnom Slovensku. Je zrejmé, že početnosť antirómskych múrov neklesá, dokonca východoslovenské obce a mestá sa stávajú vzorom pre mestá na strednom a západnom Slovensku, ktoré model výstavby izolujúcich múrov preberajú. V našej spoločnosti stále pretrváva potreba verejnej diskusie o existujúcich sociálnych rozdieloch, o ich tolerovateľnej miere, o separácii a začínajúcej segregácii niektorých skupín obyvateľov, o úrovni tolerancie k nim a o podmienkach akceptácie takýchto obyvateľov. Analýza skutkového stavu a syntéza získaných informácií zo strany Strediska vychádza z predmetných otázok a odpovedí od jednotlivých miest a obcí. Súčasná prax poukazuje na skutočnosť, že výstavby sa často priamo alebo nepriamo dotýkajú rómskeho obyvateľstva. Preto Stredisko trvá na svojom stanovisku z predošlých rokov, že ide o fenomén s cieľom zabezpečiť stavebnou bariérou oddelenie etnického osídlenia Rómov od obydlí majoritnej spoločnosti. Pri takomto postupe fakticky dochádza aj k ich spoločenskému oddeleniu. Celá situácia neprispieva k zlepšovaniu vzťahov medzi nerómskym a rómskym 104 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

105 obyvateľstvom, a ani nedáva základ na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. Naopak, znižuje sociálnu súdržnosť medzi ľuďmi. V zmysle článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu. Napriek tomuto záväzku v Slovenskej republike v praxi neustále dochádza k segregácii v oblasti bývania a tento trend má dokonca narastajúcu tendenciu. K rezidenčnej segregácii dochádza v slovenských podmienkach výstavbou múrov oddeľujúcich rómske bytové domy od ostatných častí sídlisk, sústredením sociálne vylúčených skupín v obytných domoch na okrajoch miest a obcí, ako aj existenciou samostatných rómskych osád. Stredisko v súvislosti s územnou segregáciou považuje za nevyhnutné zapracovať klauzulu na ochranu pred segregáciou do pripravovaného textu novely stavebného zákona, pričom svoje argumenty prezentovalo aj Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Takáto tzv. antisegregačná klauzula by výrazne prispela k zastaveniu rozmáhajúcich sa snáh o výstavbu antirómskych múrov a segregáciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva v rámci sídelného usporiadania v mestách a obciach v Slovenskej republike. Cieľom navrhovanej ochrannej klauzuly, ktorá by predstavovala ustanovenie podobné antidiskriminačnej klauzule obsiahnutej v ustanovení 13 Zákonníka práce, je vytvoriť zákonné záruky prevencie segregačných snáh prostredníctvom stavebného zákona. Stredisko zastáva názor, že pre účinnú prevenciu výstavby múrov a realizácie iných foriem oddeľovania sociálne vylúčených skupín od majoritnej spoločnosti, je nevyhnutné legislatívne zaviesť limity práve v oblasti verejnoprávnej úpravy stavebného konania. Stavebný zákon ako základný stavebno-právny predpis by zavedením mechanizmu zohľadňovania zákazu segregácie pri vydávaní stavebných povolení, t. j. v počiatočnej fáze samotnej výstavby, nepochybne prispel k rešpektovaniu ľudských práv a plneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Odporúčania Na cieľavedomé a skutočné riešenie problematiky výstavby antirómskych múrov na Slovensku Stredisko odporúča: Orgánom územnej samosprávy: 1. Budovať dlhodobú stratégiu spolužitia v obci na procese inklúzie Rómov, v súbehu so vzájomnou aktívnou nekonfrontačnou komunikáciou o riešení akútnych problémov súžitia. 2. Ak je problémom pretrvávajúca kriminalita a obecná polícia napr. pre nedostatok ľudských kapacít nie je spôsobilá problém odstrániť, obec by ho mala systémovo riešiť v súčinnosti s vecne kompetentnou inštitúciou, t. j. s miestne príslušnou zložkou Policajného zboru SR. 3. Verejné stavby v obci umiestňovať tak, aby nedochádzalo k priestorovému a sociálnemu vylúčeniu obyvateľov rómskej komunity. 4. V spolupráci s úradom práce vo vzťahu k rómskemu obyvateľstvu širšie využívať osvedčené podporné nástroje, ako napr. inštitút osobitného príjemcu. 5. Zlepšiť spoluprácu a komunikáciu medzi zainteresovanými stranami, vychádzajúc zo záväzku v prospech začleňovania Rómov. 6. Premietnuť túto spoluprácu do pozitívnych zmien na miestnej úrovni, a to zvýšením spoluzodpovednosti a posilnením kapacít na strane miestnych samospráv, občianskej spoločnosti a samotných Rómov. 7. Dbať na územné plánovanie, ekonomický a územný rozvoj s ohľadom na inklúziu Rómov. 8. Znížiť rozdiel medzi podielom Rómov s prístupom k bývaniu a inžinierskym sieťam a podielom u Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 105

106 ostatného obyvateľstva. Splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity: 1. Monitorovať pripravované územné plány obcí či spĺňajú kritériá reflektujúce reálny stav národnostného/ etnického zloženia obyvateľov a či vychádzajú z potrieb všetkých obyvateľov obce a môžu zabezpečiť vytváranie rovnocenných životných podmienok. zamestnanie a bezpečnosť a opatrenia na desegregáciu Problematika Luníka IX, búranie bytových domov a otázka náhradného ubytovania Právo na bývanie je z hľadiska historického delenia ľudských práv právom druhej generácie a je odvodené z článku 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. 2. Prostredníctvom svojich regionálnych kancelárií monitorovať výstavbu budov, ktoré by mali slúžiť pre všetkých obyvateľov v mestách a obciach (napr. služby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, dopravné spojenie) s cieľom včas identifikovať prípadný segregačný charakter ich umiestňovania. 3. Venovať osobitný zreteľ na najviac znevýhodnené mikroregióny a segregované štvrte. 4. Využívať účinné monitorovacie metódy na hodnotenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov. Orgánom štátnej moci: 1. Zakotviť vo všetkých relevantných ustanoveniach stavebného práva Slovenskej republiky explicitný zákaz priestorovej a sociálnej segregácie s ohľadom na vzdialenosť a prístup k verejným službám a rovnomernosť rozmiestnenia skupín populácie v obytných častiach obce alebo mesta prostredníctvom výstavby. Cieľom odporúčania je povýšiť ochranu pred akoukoľvek segregáciou z úrovne koncepčných materiálov na úroveň stavebného zákona a súvisiacich predpisov, ktoré právne regulujú stavebníctvo, stanovujú schvaľovanie a kontrolné mechanizmy spolu so zákonnými sankciami. 2. Rozvíjať jasné politiky v oblasti bývania na odstránenie segregácie. 3. Opatrenia v oblasti bývania musia byť súčasťou komplexného prístupu, ktorý zahŕňa vzdelanie, zdravie, sociálnu starostlivosť, Právo na bývanie znamená viac ako len právo na príbytok, zahŕňa v sebe neoddeliteľné, vzájomne súvisiace a od seba závislé práva, ako napríklad právo na adekvátne bývanie a životný štandard, na prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickému vybaveniu, na najvyšší možný štandard fyzického a duševného zdravia, na bezpečné a zdravé prostredie, na prístup k zdrojom vrátane energie na varenie, kúrenie a osvetlenie, na prístup k základným službám, školám, doprave a pracovným príležitostiam, na dostupnosť takého bývania, ktoré by neohrozovalo iné základné potreby, na prístup k bývaniu a pridruženým službám bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti a iného postavenia, na rovnakú ochranu zákonmi a súdnymi rozhodnutiami pri náhrade škody za porušenie práva na adekvátne bývanie, na ochranu pred núteným vysťahovaním a zničením alebo zbúraním príbytku, právo vybrať si miesto bydliska a určovať, kde a ako bude človek bývať a právo na slobodu pohybu. 111 Mnohí Rómovia stále žijú v podmienkach, ktoré nedosahujú minimálne štandardy primeraného bývania. V niektorých oblastiach Slovenska stále pretrváva a dokonca sa rozširuje segregované bývanie. Následne segregácia vážne obmedzuje prístup Rómov k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti. Rómovia v oblasti bývania čelia aj rasistickým reakciám miestnych nerómskych obyvateľov a prijímaním diskriminačných opatrení na úrovni miestnych orgánov. Rómovia žijú rozptýlení na celom území Slovenska. V ich počte a 111 Obhajoba práv Rómov na bývanie na Slovensku: tréningový manuál o vzťahu medzinárodného práva a práva na adekvátne bývanie, Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, s. ISBN Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

107 koncentrácii v jednotlivých regiónoch Slovenska sú veľké rozdiely. Najvyššia koncentrácia rómskeho obyvateľstva je registrovaná na juhu stredného Slovenska a na celom východnom Slovensku. Azda najvýznamnejším faktorom, ktorý rozdrobuje Rómov na viacero skupín je ich sociálno-ekonomická situácia, ktorá úzko súvisí so spôsobom bývania. Väčšina Rómov žije na Slovensku v príbytkoch, ktoré sa považujú za neadekvátne. Adekvátne bývanie je také, ktoré má prístup k pitnej vode, energii na varenie, ku kúreniu a k osvetleniu, hygienickému vybaveniu a zariadeniu na umývanie, priestoru na uskladnenie potravín, odvozu odpadu, ku kanalizácii a pod. Mnohé z týchto zariadení sa v rómskych osadách a obydliach nenachádzajú. Nedostatočný prístup k stabilnému a bezpečnému bývaniu nepriaznivo ovplyvňuje mnohých Rómov, ktorí nesú bremeno chudoby bývania. Obyvatelia osád sú tiež často zasiahnutí násilnou praxou núteného vysťahovania. Nedostatok istoty v oblasti bývania a užívania pozemkov upiera Rómom ekonomickú nezávislosť, fyzickú bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť a prispieva tým k ich marginalizácii. Väčšina neformálnych rómskych osád a komunít nemá istotu právnej formy bývania, čo znamená, že ich obyvatelia nemajú kontrolu nad tým, čo sa bude diať s obydlím, v ktorom bývajú. Práva nájomníkov a možnosť vysťahovania Legislatíva týkajúca sa prenájmu nehnuteľností, vzťahu prenajímateľa a nájomníka a vysťahovania sa nachádza v Občianskom zákonníku. Podľa tejto úpravy môže prenajímateľ vypovedať nájomnú zmluvu z dôvodov uvedených v zákone, ktoré zahŕňajú: prenajímateľ potrebuje byt pre seba alebo členov svojej rodiny; nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je jeho služobný byt viazaný; hrubé poškodzovanie prenajatého bytu alebo sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov; ohrozovanie bezpečnosti alebo porušovanie dobrých mravov v dome; hrubé porušovanie povinností, najmä tým, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa; je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo domom naložiť tak, že byt nemožno užívať; alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať; ak nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia; alebo ak nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako bývanie. Ustanovenie 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak bola daná výpoveď z dôvodu, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov. Avšak zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi nerozlišuje medzi hmotnou núdzou zo subjektívnych a objektívnych dôvodov, a tak možno predpokladať, že nikto si dnes nemôže uplatňovať predĺženie výpovednej lehoty na základe hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Zákon neobsahuje povinnosť prenajímateľa získať privolenie súdu na vypovedanie nájomnej zmluvy, čím presúva bremeno dokazovania na nájomcu. Nájomca musí v priebehu troch mesiacov dať návrh na súd a dokázať, že žiadna z podmienok nebola splnená. Občiansky zákonník detailne vymenúva typy bytových náhrad (náhradný byt, náhradné ubytovanie, prístrešie), ktoré by mali byť poskytnuté v prípade vypovedania nájomnej zmluvy. Ak dôj de k vypovedaniu nájomnej zmluvy z dôvodov uvedených v 711 ods. 1 písm. d) (nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa) a nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych príčin, má nárok len na náhradné ubytovanie. V ostatných prípadoch vypovedania nájomnej zmluvy podľa 711 ods. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 107

108 1 písm. d) nájomník nemá právo na bytovú náhradu; ak ide i dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Nájomca nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Dôsledky tohto zákona v praxi sú také, že umožňujú vykonať nútené vysťahovanie vo veľkej miere beztrestne, ponúkajúc len malú ochranu obetiam núteného vysťahovania podľa slovenských právnych noriem. Luník IX Luník IX je mestská časť Košíc, ktorá je súčasťou okresu Košice II. Na tomto sídlisku je najväčšia hustota rómskeho obyvateľstva na Slovensku pripadajúca na jednu obec (100%). Názov Luník je označenie pre okrsky druhého najväčšieho sídliska na Slovensku - Nového Mesta (tiež Terasa), ktoré sa skladá z ôsmych takýchto častí (Luník I-VIII). Po dostavbe týchto častí nasledovala výstavba experimentálneho okrsku Luník IX, ktorý však bol situovaný v značnej vzdialenosti od ostatných Luníkov. Luník IX sa nepovažuje za súčasť Nového Mesta- Terasy a podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. je samostatnou mestskou časťou s vlastnou samosprávou. Mestská časť Luník IX bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom zložky A a B oproti plánu v značne zníženom množstve, a teda už v rokoch sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne obyvateľov tvorili asi polovicu. Od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta Košice pre životné podmienky neplatičov, neprispôsobivých a obyvateľov protiprávne obsadených bytov boli takíto občania vysťahovaní na sídlisko Luník IX. Naopak odtiaľ boli postupne vysťahované bezproblémové rodiny, ktoré o to požiadali. Kapacita bytov na sídlisku je ľudí. Najvýraznejšou sociálno-demografickou črtou rómskeho obyvateľstva je jeho mladosť. Prevažujúci podiel detí a mladých ľudí je vyjadrením spôsobu života a hodnotovej situácie Rómov, stále malý podiel starších ľudí je predovšetkým odrazom podmienok a spôsobu života. 112 Ku dňu bolo na Luníku IX prihlásených obyvateľov, z toho detí do 14 rokov, čo je takmer 41% z celkového obyvateľstva na Luníku IX. Pôrodnosť v tejto mestskej časti je 150 až 170 detí ročne, úmrtnosť je asi 5%. Takmer 90% obyvateľov tejto mestskej časti sú neplatičmi alebo dlžníkmi za nájomné a energie, preto sú odpojení od elektriny, tepla aj teplej vody. Dlh obyvateľov za elektrinu predstavuje vyše 2,3 milióna eur. Zo 498 bytov neplatí za elektrinu 496 bytov. Celkový dlh za nájomné, zdroje energií a odvoz odpadu v roku 2011 činil 6,3 milióna eur a stále narastá. Podľa oficiálnych čísel pripadá na jeden byt na Luníku IX 6,5 obyvateľov, reálnejšie odhady však počítajú s dvojnásobkom, teda 12 až 14 obyvateľov na jeden byt. Nevyhovujúce sociálne a hygienické podmienky obyvateľov sídliska predstavujú pre mesto Košice ťažko riešiteľnú záťaž, ktorá je ako súčasť zložitého riešenia rómskej otázky problémom celého Slovenska. Na sídlisku sa nachádza materská aj základná škola. Na Luník IX premáva autobusová linka číslo 11, ktorá zastavuje iba na vybraných zastávkach. Nástup do autobusu je povolený iba cez predné dvere. Vzhľadom na časté útoky vodiči nasadení na túto linku dostávajú rizikový príplatok. Na bezpečnosť na sídlisku mala dohliadať Rómska občianska hliadka. Táto pomocná poriadková služba bola 112 Balvín J., Vavreková L a kol. Interra 6. Interkulturalita a národnostné menšiny. Hnutie R - Spiš. Spišská Nová Ves Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

109 zriadená v roku 2009, ale pre nejasnosti v jej financovaní po troch mesiacoch zanikla. V roku 2011 tu bola zriadená riadna stanica mestskej polície. Podľa informácií z Prezídia Policajného zboru boli na Luníku IX v roku 2012 naj častejšie páchané trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa 211 Trestného zákona, krádeže podľa 212 Trestného zákona, trestné činy ublíženia na zdraví podľa 155 a 156 Trestného zákona a trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa 207 Trestného zákona. Zo strany Policajného zboru v rámci výkonu služieb sú do tejto lokality, tak ako aj do ostatných lokalít v pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, velené policajné hliadky, pričom Policajný zbor za významnú považuje aj prácu tzv. rómskych špecialistov v teréne. Zistená trestná činnosť je zo strany orgánov činných v trestnom konaní riadne dokumentovaná. V roku 2012 v uvedenej lokalite nebol zaznamenaný ani jeden prípad trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa 208 Trestného zákona. 113 Už niekoľko rokov dochádza na Luníku IX k búraniu bytoviek. Za posledné štyri roky mesto zbúralo niekoľko z nich a zvažuje ďalšie zásahy. Dôvodom je narušená statika domov, ktoré často poškodzujú nájomníci. Prvý panelák na Hrebendovej 6 a 8 bol zbúraný už v novembri roku Obyvateľov 70 tich bytov u miest nili na sídlisku. O rok neskôr zbúrali aj susedný panelák s vchodmi 2 a 4. V roku 2010 bola zbúraná bytovka na Podjavorinskej 2 a 4. V rokoch dala radnica 820-tisíc eur za zbúranie troch domov so 100 bytmi na Hrebendovej a Podjavorinskej ulici. 113 Vyjadrenie Prezídia Policajného zboru k otázkam Strediska. Tabuľka č. 1 Prehľad o počte trestných činov spáchaných na sídlisku Luník IX v Košiciach za rok Ublíženie na zdraví Ublíženie na zdraví Ohrozovanie pohlavnou chorobou Šírenie toxikománie Obmedzovanie osobnej slobody Vydieranie Porušovanie domovej slobody Znásilnenie Sexuálne zneužívanie Zanedbanie povinnej výživy Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže Krádež Sprenevera Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému 4 priestoru 221 Podvod Úverový podvod Poškodzovanie cudzej veci Všeobecné ohrozenie Všeobecné ohrozenie Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne 5 prospešného zariadenia 348 Marenie výkonu úradného rozhodnutia Nebezpečné vyhrážanie Ohrozovanie mravnosti 1 422b Rozširovanie extrémistických materiálov 1 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 109

110 Tabuľka č. 2 Prehľad o počte trestných činov spáchaných na sídlisku Luník IX v Košiciach za rok 2012 súvisiacich s porušovaním práv dieťaťa 167 Ohrozovanie pohlavnou chorobou Sexuálne zneužívanie Zanedbanie povinnej výživy Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže 37 Radnica v minulosti argumentovala, že oprava starých domov na Luníku IX by bola drahšia ako búranie a stavba nových. Mestskí poslanci Košíc v rozpočte na rok 2012 vyčlenili 250 tisíc eur na búracie práce. Zatiaľ posledné búranie zdevastovaného bloku s narušenou statikou sa uskutočnilo na Hrebendovej 14 a 16 v októbri roku Mesto ako vlastník muselo prikročiť k asanácii bloku, ktorý bol v havarijnom stave a s narušenou statikou, lebo ohrozoval zdravie a životy obyvateľov. Približne 225 obyvateľov vyše 30 bytov muselo opustiť byty, no väčšina z nich nemala platné nájomné zmluvy. Mesto ôsmim rodinám, ktoré mali buď nájomnú zmlu vu, alebo za bývanie riadne platili, či mali splátkový kalendár, poskytlo náhradné ubytovanie priamo na Luníku IX. Ostatným ponúkli núdzové bývanie v stanoch. Väčšina obyvateľov z Hrebendovej 14 a 16 sa vrátila k rodinám alebo tam, kde mali trvalý pobyt. Ďalšia zdevastovaná časť bytovky by sa mala búrať začiatkom roka Mesto svoje kroky zdôvodňuje ochranou života a zdravia obyvateľstva. Podľa vyjadrenia hovorkyne mesta Košice na základe rozhodnutia stavebného úradu Bytový podnik mesta Košice zaslal v novembri 2012 výzvy na opustenie bytov užívateľom bytov na ulici Hrebendova 22 a 24. Rovnako tak zaslal Bytový podnik mesta Košice v januári 2013 výzvy na opustenie bytov aj obyvateľom na ulici Hrebendova 34 a 36. Dôvodom je narušená statika bytových domov, ktorú spôsobili obyvatelia bytov neustálym poškodzovaním bytov a spoločných priestorov. Bytovému podniku mesta Košice bola preto uložená povinnosť na ich vypratanie, pretože akékoľvek ďalšie zdržiavanie sa v byte a dome je život a zdravie ohrozujúce. V zmysle vyjadrenia samotní obyvatelia byty obývali neoprávnene bez nájomnej zmluvy, a preto nemajú právo na bytovú náhradu. O prípadnej asanácii bytových domov Hrebendova 22,24 a Hrebendova 34,36 rozhodne príslušný stavebný úrad a Bytový podnik mesta Košice bude rešpektovať jeho rozhodnutie a uloženú povinnosť vykoná v zákonnej lehote stanovenej stavebným úradom. Asanácia by mala stáť približne 110-tisíc eur. Situáciu na Luníku IX mesto Košice nepretržite mapuje. Vzhľadom k poškodzovaniu domov z obavy pred nebezpečenstvom pravidelne vyhotovuje znalecké posudky a v prípade, že na Luníku IX budú ďalšie život ohrozujúce stavby, ale na asanáciu nebudú finančné prostriedky, mesto nariadi vypratanie domov. Postoj splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák počas rokovaní v priebehu augusta 2012 na Magistráte mesta Košice viackrát apeloval na zástupcov mesta, aby pri riešení problémov na Luníku IX zvolili cestu prijímania systémových opatrení, a nielen riešenia akútnych havarijných situácií. Splnomocnenec vlády viackrát navrhoval vytvorenie pracovnej skupiny pre mestskú časť Košice - Luník IX, ktorej členom by bol aj zástupca Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Návrhy a odporúčania takto založenej pracovnej skupiny by mali mať systémový a komplexný charakter pre jednotlivé problémové oblasti - bývanie, zdravie a zamestnanosť. Mesto Košice sa napriek návrhom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity rozhodlo pre inú možnosť, a to vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá riešením mimoriadnych havarijných stavov na problémovom sídlisku. Úrad vlády SR v rámci 110 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

111 Dotačnej schémy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií poskytol finančné prostriedky na zmiernenie havarijnej situácie v tejto lokalite. V roku 2011 bola poskytnutá dotácia na výmenu elektrických rozvodov na Luníku IX a na doplnkové vybavenie výchovno-vzdelávacieho nízkoprahového centra. Mestu Košice bola schválená Lokálna stratégia komplexného prístupu pre Luník IX, v rámci ktorého mu bol zatiaľ schválený projekt v rámci Operačného programu Vzdelávanie, ktorý sa začne realizovať po podpise zmluvy. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity si je vedomý kritického stavu na Luníku IX a prostredníctvom svojej regionálnej kancelárie v Košiciach pravidelne monitoruje situáciu v mestskej časti Luník IX. Bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák plánoval opätovne navrhovať vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by mala hľadať pre túto problematickú mestskú časť systémové opatrenia a podľa možnosti zrealizovať na Luníku IX niekoľko vzorových bytových domov, ktoré by obývali platiaci nájomníci a tento príklad by predstavoval čiastočný pozitívny trend na tomto sídlisku. 114 Za posledných 20 rokov bol v mestskej časti Luník IX v oblasti bývania zaznamenaný výrazný prepad životnej úrovne rómskej komunity. Problémom nie je len nedostatok nájomných bytov a bytových domov, ale aj ich technický stav, ktorý často ohrozuje život a zdravie jeho obyvateľov. Samospráve často chýbajú finančné prostriedky na ich údržbu a opravu. Kanalizácia, osvetlenie a cestná infraštruktúra sú v zlom technickom stave, dostupnosť vody a elektrickej energie je pre nájomníkov, z dôvodu neuhrádzania poplatkov, obmedzená. Mesto Košice v súčasnosti zavádza v mestskej časti Luník IX systém viacstupňového bývania. Na Luníku IX je zriadená materská škola, základná škola a vysunuté pracovisko strednej školy (SOU Komenského Košice). Materská škola je počas celého roka plne vyťažená a chýbajú priestorové kapacity k uspokojeniu požiadaviek rodičov a detí. Základnú školu navštevuje zhruba 114http:// žiakov bývajúcich na sídlisku a patrí k najväčším školám v Košiciach. O stredoškolské vzdelávanie nie je veľký záujem, preto je zriadená iba jedna trieda. V súčasnosti prebieha v oblasti vzdelávania na základnej škole projekt celodenného výchovného systému, ktorý v sebe zahŕňa mnoho aktivít, smerujúcich k žiakom. Škola nedisponuje v školskom roku 2012/2013 príspevkom na stravovanie žiakov. Nezamestnanosť na Luníku IX je cca 90%. Spoločnosť U.S.STEEL Košice v rámci spolupráce s mestom Košice zamestnáva zhruba 30 obyvateľov Luníka IX. V súčasnosti neboli zaznamenané v oblasti zamestnanosti kvantitatívne zmeny. Predpokladá sa, že zavedením viacstupňového bývania dôjde k výraznejšiemu posunu. Obyvatelia Luníku IX žijú v segregovanej lokalite. Dochádza k častému výskytu žltačky, ktorý priamo súvisí s obmedzeným prístupom k vode. Ďalším problémom je premnoženie hlodavcov, v dôsledku hromadenia odpadu, ktorého pravidelný vývoz sa nerealizuje. Vzhľadom nato, že ide o lokalitu ohrozenú chudobou, dochádza k častému užívaniu alkoholu, hlavne v období vyplácania sociálnych dávok. Zlepšenie situácie v mestskej časti Lunik IX je v prevažnej miere v pôsobnosti samosprávy. Mesto Košice má v oblasti bývania možnosť požiadať o dotáciu na výstavbu bytov nižšieho štandardu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj o dotáciu na technickú vybavenosť k bytom podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Mesto, ako vlastník súčasných bytových domov, je povinné sa starať o technický stav budov tak, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia jeho obyvateľov. V oblasti zamestnanosti má mesto v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny možnosť vytvoriť pracovné miesta v rámci aktivačných prác. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity na základe príslušnej legislatívy poskytuje dotácie na riešenie sociálnych a kultúrnych potrieb a problémov s ktorými sa rómske komunity stretávajú. V nemalej miere saturuje aj riešenie havarijných a mimoriadne nepriaznivých situácií. Oblasti podpory sú Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 111

112 rôzne, prevažujú náklady na rekonštrukcie a projektovú dokumentáciu k výstavbe bytov nižšieho štandardu a potrebnej infraštruktúry, vybavenia a prevádzky komunitných centier, vzdelávania a výchovy detí a dospelých, podpore štipendijných programov a zdravotnej osvety. Jednou zo samostatných kapitol zamerania je kontinuálne aj podpora rómskych občianskych hliadok. Pracovníci regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Košiciach v roku 2012 uskutočnili 12 pracovných stretnutí s pracovníkmi samosprávy mestskej časti Luník IX. Rokovania boli zvyčajne vyvolané operatívne na základe aktuálnych problémov v danej lokalite ako napr. vývoz odpadu, zavedenie vody a elektrickej energie, exekúcie a pod. V rámci novej organizačnej štruktúry ÚSVRK zriaďuje pracovnú pozíciu krízový manažér. Jeho úlohou bude analyzovať možné riziká a ohrozenia, komunikovať s pracovníkmi verejnej správy a verejnosťou, riešiť krízové javy. Jeho činnosť bude zameraná priamo na problémové lokality. ÚSVRK bude pracovať na napĺňaní cieľov rómskej reformy Správna cesta. 115 Postoj Mesta Košice Mesto Košice sa vyjadrilo, že všetky doteraz vykonané opatrenia mali nízku efektivitu, prípadne neboli vôbec účinné. Za problematickú považujú tiež nízku zainteresovanosť niektorých štátnych inštitúcií a ponechanie riešenia výlučne na samosprávu. Mesto Košice spolupracuje na zlepšení sociálnej situácie na Luníku IX s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny hlavne v oblasti výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany, zabezpečovania osobitného príjemcu pre dávky v hmotnej núdzi ale aj prídavkov na deti. Mesto Košice taktiež spolupracuje so zdravotníckymi zariadeniami a mimovládnymi a cirkevnými organizáciami, pričom vyzdvihuje efektivitu práce s pastoračným centrom priamo na Luníku IX. Aktivity mesta Košice na tomto sídlisku v roku 2012 boli zamerané predovšetkým na: kategorizáciu bývania podľa 115 Vyjadrenie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity k otázkam Strediska. schopnosti rodín užívať byty a plniť všetky povinnosti súvisiace s bývaním; zabezpečovanie aktivačných prác a menších obecných prác; podporu zamestnanosti - realizácia projektu zamestnávania Rómov v spolupráci s U.S. Steel Košice. Mesto Košice zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť zainteresovanosť štátu predovšetkým Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, bez ktorej nie je možné prijímať efektívne a účinné opatrenia. 116 Postoj saleziánov dona Bosca Saleziáni dona Bosca pôsobiaci priamo na Luníku IX konštatujú, že na sídlisku žijú rozdielne osoby, rodiny a skupiny, kde nie je homogénne prostredie. Vyjadrujú sa, že sa tu vytvára subkultúra závislosti na sociálnom systéme. Sociálne znevýhodnené osoby sú v nevýhode v tom, že deti sa rodia do tohto prostredia a značná časť ich rodičov nie je schopná poskytnúť im výchovu, materiálne zabezpečenie a podporu rozvoja osobnosti svojich detí. Na malom priestore je pospolu veľa nezávislých osôb, ktoré nemajú medzi sebou zjednocujúcu autoritu. Demokraciu chápu ako spôsob, že každý si môže robiť čo chce. Je nepotrestateľný, až pokým neprekročí hranice zákona. Konštatujú, že finančné hľadisko je tiež rôznorodé, nakoľko niektorí viac a niektorí menej sú schopní zaobstarať si financie. Uvádzajú, že časť rodín sa živí svojou prácou, takisto sú prítomné osoby, ktoré sa živia na úkor ostatných a tiež osoby, ktoré sú v biede a vyhovuje im to. Problém vidia v nečinnosti v hľadaní možných aj drobných riešení, čím sa zvyšuje finančná strata, ktorú pokrývajú dane pracujúcich. Hlavným cieľom saleziánov je priniesť systém hodnoty osoby, rodiny a iných. Ukázať tým, ktorí chcú žiť inak, čo je hodnotné v nich, pomôcť im rozvinúť to krásne, čo v nich drieme. Dať im šancu na hru a zábavu spolu s tými, ktorí chcú prežiť pekne svoj voľný čas. Podporiť tých, ktorí sa chcú učiť. V roku 2012 mali kontakt asi s 230 mladými 116 Vyjadrenie Mesta Košice k otázkam Strediska. 112 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

113 v rámci projektu Podaj ruku slabým z rómskeho prostredia na Luníku IX. Deťom a mladým ponúkli voľnočasové aktivity, rovesnícke skupiny pre chlapcov, dievčatá a mládeže. Ohlasujú im Ježiša ako vzor človeka a tým, ktorí majú záujem o vieru ponúkajú cestu kresťanských hodnôt a postojov. Niektorí mladí sa už zapájajú ako pomocníci pri vedení skupín a podujatí pre ostatných. Vytvorili školu hudby, kde s pomocou jedincov z majority dávame možnosť niektorým deťom naučiť sa hrať na hudobný nástroj alebo spievať. Snažia sa mať trpezlivosť s procesom rastu človeka. Voči dospelým robili kroky pomoci v rámci ich možností - v krízových situáciách, keď mali obyvatelia odstavenú vodu a prichádzala iba jedna cisterna sa delili o vodu. Niektorým sprostredkovali pomoc na zimu formou oblečenia, prostriedkov na kúrenie a pod. Urobili aj kroky ponuky k zlepšeniu bývania. Navrhli mestu v roku 2012 na zváženie prevziať do správy jeden bytový dom cez program sprevádzania asistovaného bývania a vytvoriť skupinu rodín, ktoré by chceli inak bývať a žiť. Medzi ich ďalšiu dlhodobú aktivitu patrí práca s deťmi a mládežou. Dúfajú, že spoločnosť pochopí, že zlozvyky sa dajú osvojiť rýchlo. Človek ani sídlisko sa nedá zmeniť za jeden ani za desať rokov a rozvíjanie potenciálu osoby trvá desaťročia. Je tu veľa dobrých a starostlivých ľudí avšak tých prekrikujú tí, ktorým neporiadok vyhovuje z dôvodu, že majú svoju etiku pre seba a inú voči ostatným. Napriek tomu sa ľudia na Luníku IX menia a majú záujem byť iní. 117 Postoj Mestskej polície Košice, Stanica Luník IX Mestská polícia Košice, Stanica Luník IX sa vyjadrila, že rómska mládež väčšinou trávi voľný čas postávaním na ulici, pred panelákmi. Len veľmi málo z nich vykonáva nejakú činnosť, ktorá by ich napĺňala, alebo pozitívne rozvíjala ich schopnosti a talent. Obľúbenou legálnou drogou u tejto časti obyvateľstva je fajčenie, alkohol, pričom špecifikom je fetovanie omamných a prchavých látok. Obmedzené finančné 117 Vyjadrenie Saleziánov don Bosca k otázkam Strediska. zdroje a nezáujem, či neochota väčšej časti obyvateľstva spolupodieľať sa na veciach verejných, napr. oznamovať protiprávne konanie, ktorého sú svedkom. Rodičia svojim deťom nevštepujú základné pravidlá slušnosti, nakoľko ani im táto informácia odovzdaná nebola a v konečnom dôsledku sú pre svoje deti vo väčšine prípadov zlým vzorom. Pomôcť by mohla zmena sociálnej situácie a zlepšenie zlých životných podmienok, ako aj zvýšenie zamestnanosti Rómov. 118 Záver Hlavnými problémami tohto sídliska sú: chudoba; zhoršovanie bytovej situácie; závislosť na dávkových systémoch; nezamestnanosť, obmedzený prístup na trh práce alebo nízky príjem; nízka úroveň vzdelanosti; nízka miera sociálnej podpory; negatívne vzory; nezdravý životný štýl a zanedbaná zdravotná starostlivosť. Tieto problémy sa spravidla kombinujú, kumulujú a v týchto kombináciách potom bývajú prakticky veľmi ťažko riešiteľné. Snahy o riešenie týchto javov nie sú populárne, lebo verejnosť ich riešenie poníma ako dočasné, nakoľko sú prijímané jednoduché opatrenia, ktoré nie sú v súlade s dnešným poňatím ľudských práv. Tieto jednoduché opatrenia majú však len krátkodobý efekt a neriešia podstatu, čo spôsobuje v dlhodobom horizonte ešte väčšie problémy. Luník IX je lokalita so silnou koncentráciou problémovej skupiny obyvateľstva. Stále viac sa tu sústreďujú negatívne javy a tak na Luníku IX vznikla zóna sociálnej patológie, čo potvrdilo aj samotné mesto. Mladá generácia tu len veľmi ťažko nájde motiváciu, pozitívne príklady a možnosti riešenia svojej situácie. Negatívne vzory ukazujú často jediné riešenie zlej situácie a 118 Mestská polícia Košice, Stanica Luník IX. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 113

114 to cestu za hranicou zákona. Kumuluje sa tu dlhodobá nezamestnanosť so zlou rodinnou výchovou, nízkou vzdelanosťou a malými možnosťami uplatnenia na trhu práce. Tým sa občiansky princíp zodpovednosti sám za seba obracia do beznádeje, uzatvárania sa do komunity spoločne postihnutých a vytváranie vlastných pravidiel prežitia. Hlavným cieľom sociálnej práce s komunitou na tomto sídlisku by malo byť naučiť obyvateľov schopnostiam a zručnostiam samostatne riešiť svoje problémy na základe vlastných potrieb svojej budúcnosti a svojich detí. A táto šanca tu je. Participácia na projektoch zameraných na integráciu tejto rómskej komunity do spoločnosti by však nemala skončiť súčasne so skončením projektu, ale aktivity by mali dlhodobo pokračovať ďalej. Cieľom projektov okrem iného má byť práca s ľuďmi, posilnenie sebaorganizácie, povzbudenie komunitného ducha a stimulácia participácie v okolitej spoločnosti. Komunitné sociálne služby realizované filozofiou trvalého rozvoja Luníka IX by mali prezentovať nielen zosúladenie súboru cieľov a úloh jednotlivých profesií poskytujúcich pomoc, ale aj priorít, stanovených komunitou vo vzájomnej efektívnej komunikácií s ohľadom na reálnosť ich splnenia. Komunitné prvky sociálnej práce pre obyvateľov Luníka IX je potrebné uplatňovať v oblastiach služieb, sociálnych, pedagogických, psychologických, právnych, zdravotných, po prípade aj aktivitách svojpomocných skupín vzniknutých priamo na sídlisku. Riešenie problému Luníka sa nezaobíde bez súhry viacerých pilierov: štátu, samosprávy a tretieho sektora, ale aj Rómov samotných. Je všeobecne známe, že problematika rómskeho etnika je dlhšiu dobu považovaná za celospoločenský problém. Diskutuje sa o ňom na rôznych úrovniach. Luník IX poznajú všetci Slováci ako košické rómske sídlisko, kde je špina, odpadky a problémy. Táto mestská časť sa však objavila už aj v zahraničných médiách a poznajú ho hlavne v krajinách, kde sa Rómovia odsťahovali za lepším životom. Stredisko vyjadruje svoj postoj, že vysťahovaním užívateľov bytov sa mesto Košice problému s obyvateľmi v extrémne nepriaznivej sociálnej situácií nezbaví a presunie ho len do inej lokality. Práve v oblasti bývania sa sociálne vylúčenie prejavuje najviditeľnejšie. Potrebné je riešiť bytovú politiku osôb, ktoré sa ocitnú v hmotnej núdzi komplexne a prakticky využívať možnosti sociálneho bývania. Stredisko si uvedomuje nevyhnutnosť nezávislého rozhodovania samospráv vykonávaného v záujme občana pri dodržaní zákonných postupov, no nútené vysťahovanie považuje za krajné riešenie a zásah do práv každého obyvateľa Luníka IX. Je potrebné, aby si každá samospráva uvedomila, že organizovaná koncentrácia Rómov do jednej lokality zapríčiňuje problémy, ktoré musia obce a mestá dodatočne riešiť. Podľa názoru Strediska musí nútenému vysťahovaniu predchádzať poskytnutie právnej pomoci a prijatie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie náhradného ubytovania. Obyvatelia bez platnej nájomnej zmluvy, ktorým nie je zabezpečené náhradné ubytovanie sa vysťahovaním stávajú bezdomovcami. Títo obyvatelia si zakladajú ďalšie ilegálne osady aj na súkromných pozemkoch. V roku 2012 mesto Košice evidovalo na svojom území celkom štrnásť ilegálnych osád. Stredisko zdôrazňuje, že každá obec a mesto by mali mať pripravenú koncepciu toho, ako budú na svojom území zaisťovať bývanie pre ľudí s nízkymi či žiadnymi príjmami, alebo pre také bývanie vytvárať na svojom území vhodné podmienky. Mestá a obce by nemali zabúdať na krízové bývanie, ktoré dočasne poskytne ubytovanie tým, ktorí oň prišli a zároveň by sa mali snažiť takýmto situáciám predchádzať a usilovať sa o zabránenie vzniku sociálne vylúčených lokalít vznikajúcich presťahovaním ľudí s nízkymi príjmami na jedno miesto. Stredisko apeluje na obce a mestá, aby postupne premieňali segregované lokality na bežné časti obcí a miest 114 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

115 so štandardným bývaním, funkčne prepojené s okolím, či vybavené inak bežne dostupnými službami. Jedným z riešení pre Luník IX je prijatie ucelenej komplexnej stratégie na niekoľko rokov, ktorá ponúkne novú víziu o integrácii marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti. Mesto Košice by rovnako mohlo viac využívať inštitút osobitného príjemcu u nájomníkov, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. V praxi by to znamenalo, že dávky v hmotnej núdzi by prišli na účet mestského úradu, ktorý by si z nich stiahol nájomné a zvyšok by ľuďom vyplatil napríklad v pokladnici mestského úradu. Týmto spôsobom by mesto mohlo predchádzať vzniku dlhov na nájomnom u nájomníkov na Luníku IX, ktorí sú sociálne znevýhodnení. Nielen mesto Košice, ale aj ostatné mestá na Slovensku by mali mať vlastnú politiku sociálneho bývania a vlastnú predstavu o garantovaní práva na primerané bývanie. Riešením je aj možnosť požiadať o dotáciu na výstavbu bytov nižšieho štandardu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj o dotáciu na technickú vybavenosť k bytom podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Stredisko vysoko pozitívne hodnotí činnosť troch pracovných skupín, pričom dve skupiny už pol roka riešia problematiku Luníka IX a nelegálnych osád, jedna rieši otázky zamestnávania Rómov v spolupráci so súkromnými subjektmi. Rovnako kladne sa Stredisko stavia k zámeru zriadenia tzv. vzorového bývania. Magistrát mesta má vybratých asi 80 nájomcov, pre ktorých plánuje zrekonštruovať z príjmov z nájmu vzorové domy iba pre platiacich nájomcov s lepšou platobnou disciplínou, v ktorých by postupne mohli byť zavádzané všetky štandardné služby spojené s bývaním ako motivačný prvok osobitného prístupu k platiacim nájomcom sídliska Luník IX. Odporúčania S cieľom rešpektovať a chrániť právo na bývanie Stredisko odporúča: 1. Rešpektovať právo na verejnú účasť v celej problematike bývania. 2. Poskytovať právnu ochranu pred núteným vysťahovaním, hrozbami vysťahovania a demoláciou bývania. 3. Rešpektovať právo na rovnaké zaobchádzanie, aj v kontexte rozdeľovania financií určených na bývanie, prístupu k financiám. 4. Podniknúť kroky na predchádzanie výskytu porušovania štandardov práv na bývanie štátom a jeho predstaviteľmi. 5. Rešpektovať právo na súkromie. 6. Poskytnúť úplnú istotu právnej formy bývania vo všetkých sektoroch bývania, vzťahujúcu sa na všetkých občanov. 7. Konštruktívne reagovať na porušovanie práv na bývanie. 8. Aktívne podporovať tie osoby, rodiny a skupiny, ktoré nie sú schopné uspokojovať svoje potreby bývania svojím individuálnym snažením. 9. Budovať obydlia v blízkosti pracovných príležitostí, škôl, zariadení zdravotníckej starostlivosti a otvorených priestranstiev Sterilizácie rómskych žien Problematika násilnej nezákonnej sterilizácie rómskych žien v Slovenskej republike rezonuje v národných a medzinárodných diskusiách, stanoviskách a správach už desaťročie a bola tiež predmetom Záverečnej správy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie z roku , v ktorej bola Slovenská republika vyzvaná prijať všetky povinné kroky potrebné pre vyšetrenie údajných prípadov vynútenej alebo násilnej steri lizácie, zverejniť výsledky vyšetrovaní, poskytnúť obetiam 119 Concluding Observation of the Committee on the Elimination of Racial Discrimination: Slovakia CERD/C/65/CO/7. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 115

116 dôsledné právne prostriedky nápravy a predísť všetkým sterilizáciám uskutočňovaným bez plného a vedomého súhlasu. Z pohľadu legislatívnej úpravy došlo k pozitívnej zmene už v roku 2004 zosúladením podmienok vykonania sterilizácii s medzinárodnými štandardami. Poškodené ženy sa morálneho zadosťučinenia dočkali až koncom roka 2011 a v priebehu roku 2012, kedy Európsky súd pre ľudské práva (ďalej v texte ako ESĽP ) svojimi judikátmi potvrdzujúcimi porušenie ľudských práv dotknutých žien urobil prvú pomyselnú bodku za dlhoročnou kauzou vrhajúcou čierne svetlo na Slovenskú repub liku. Násilné sterilizácie boli v poslednom období tiež pred metom Záverečnej správy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie z marca , v ktorej Výbor vytkol Slovenskej republike nedostatočné efektívne prešetrenie praktík násilných sterilizácií a neodškodnenie obetí. Na vážne nedostatky v právnej úprave výkonu sterilizačných zákrokov v Slovenskej republike, ktoré mali osobitný vplyv na príslušníčky rómskeho etnika, dlhodobo upozorňovali vnútroštátni znalci ako aj medzinárodné organizácie. Medzinárodný tlak voči Slovenskej republike sa opieral okrem iného aj o záväzky, ktoré jej vyplývajú z ratifikovaného Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. V zmysle ustanovenia čl. 12 tohto 120 Concluding Observation of the Commitee on the Elimination of Racial Discrimination: Slovakia CERD/C/SVK/CO/9-10. Dohovoru sa Slovensko zaviazalo prijať vhodné opatrenia na odstránenie diskriminácie voči ženám v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien prístup k službám zdravotnej starostlivosti vrátane služieb týkajúcich sa plánovaného rodičovstva. Ustanovenie čl. 16 odsek 1 písm. e) Dohovoru zaväzuje zmluvné štáty prijať všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všet kých otázkach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečiť na princípe rovnoprávnosti žien rovnaké práva slobodne a zodpovedne rozhodovať o počte a čase narodenia ich detí a práva mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom umožňujúcim ženám výkon týchto práv. Po legislatívnej stránke došlo k náprave prijatím zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako zákon o zdravotnej starostlivosti ), zavedením novej právnej úpravy týkajúcej sa informovaného súhlasu, pričom podmienky výkonu sterilizácii 121 sa zosúladili s medzinárodnými štandardmi. Zmenou svojej legislatívy Slovenská republika s účinnosťou od 1. januára 2005 nastavila právny rámec vykonávania lekárskeho zákroku sterilizácie na úroveň medzinárodných štandardov a garantovaním aspoň 30 dňovej lehoty medzi poskytnutím informovaného súhlasu a vykonaním sterilizácie tak chráni ženy pred nezvratnými následkami sterilizácií, na ktoré ženy často dávali súhlas v dôsledku bolestí prežívajúcich pri pôrode resp. nedostatočných vedomostí o ich následkoch. V rámci ustanovenej 30 dňovej lehoty od podpísania informovaného súhlasu môže osoba svoj súhlas kedykoľvek odvolať. Poskytnutiu informovaného súhlasu musí predchádzať poučenie pacienta ošetrujúcim zdravotníckym personálom, ktoré musí byť urobené zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku a umožniť slobodné rozhodnutie pre informovaný súhlas. Dôležitou podmienkou je, aby bolo poučenie poskytnuté primerane rozumovej a 121 Sterilizácia je na účely zákona o zdravotnej starostlivosti definovaná v ustanovení 40 ods.1 ako zabránenie plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby. 116 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

117 vôľovej vyspelosti ako aj zdravotného stavu osoby, ktorá má súhlas udeliť. Zákon o zdravotnej starostlivosti osobitne v ustanovení 40 ods. 3 určuje obsahové náležitosti poučenia v prípade poskytovania informovaného súhlasu k vykonaniu zákroku sterilizácie. V takomto prípade musí poučenie zahŕňať informáciu o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, o možnej zmene životných okolnosti vedúcich k žiadosti o sterilizáciu, o medicínskych dôsledkoch sterilizácie ako metódy s cieľom nezvratného zabránenia plodnosti a zároveň o jej možnom zlyhaní. Pokiaľ ide o požiadavku poskytnutia dôsledných právnych prostriedkov nápravy obetiam násilných ste rilizácií, je nutné poznamenať, že súdy Slovenskej republiky žaloby sťažovateliek buď zamietli, prípadne priznané finančné odškodnenie obetí bolo výrazne neprimerané k závažnosti a nezvratnosti zásahu do základných ľudských práv obetí. Zástupcovia Slovenskej republiky odmietali tvrdenia o tom, že na Slovensku niekedy došlo k nezákonným sterilizáciám rómskych žien. V roku 2010 Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie na zasadnutí v Ženeve odporučil slo venskej vláde, aby uznala pochybenia v tejto oblasti v minulosti a odškodnila postihnuté ženy. V tejto súvislosti treba poukázať na niektoré nedávne návrhy smerujúce k sprístupneniu sterilizácií pre ženy zo sociálne odkázaného prostredia. V roku 2011 predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - odbor pre sociálne vylúčené spoločenstvá na pripomienkovanie legislatívny zámer návrhu zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách 122, ktorý obsahoval v rámci časti Podpora reprodukčného zdravia ustanovenia o príspevkoch na služby a prostriedky reprodukčného zdravia. V praxi by sa týkal umožnenia bezplatnej antikoncepcie vrátane preplácania sterilizácií pre osoby pochádzajúce zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Vzhľadom na to, že takéto sprístupnenie nielen antikoncepcie, ale aj sterilizácií, by sa priamo dotklo predovšetkým rómskych žien zo sociálne znevýhodneného prostredia, v praxi by mohlo dôjsť k podozreniam z novej formy sterilizačného plánu proti rómskym ženám. 123 V roku 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky neprešiel návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti predložený opozičnou poslankyňou za stranu SaS Luciou Nicholsonovou 124, podľa ktorej sa mali sterilizácie žien, ktoré majú viac ako štyri deti alebo 35 rokov a viac ako tri deti hradiť plne z verejného zdravotného poistenia. Návrh nadviazal na súčasnú úpravu výkonu sterilizácie a informovaného súhlasu s ňou, pričom ju rozširoval o podmienku dozoru pri sterilizácii. Takýto dohľad mal podľa návrhu zabezpečovať jeden odborník a jeden svedok, s tým že osobu svedka by mala žena právo určiť sama. V rámci úpravy informovaného súhlasu s vykonaním sterilizácie novela počítala s možnosťou poskytovať ho nielen v štátnom jazyku, ale aj jazyku národnostných menšín. Dôvodová správa k návrhu zákona odôvodňuje voľbu sprístupnenia práve tejto konkrétnej formy ochrany pred neželaným počatím s odkazom na praktické problémy a zdravotné riziká spojené s 122 Viac k legislatívnemu zámeru ako aj postoj Strediska k nemu možno nájsť v Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2011, s Pozri tiež: Lamačková, A.: Návrh na bezplatnú antikoncepciu pre osoby zo sociálne vylúčených spoločenstiev : Snaha o zabezpečenie reprodukčnej autonómie? In: Menšinová politika na Slovensku, 03/2011. Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava, s Dostupné na: mensinova_web.pdf. 124 Za návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti zahlasovalo v pléne Národnej rade Slovenskej republiky po takmer 5-hodinovej rozprave len 15 z prítomných 133 poslancov. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 117

118 užívaním hormonálnej antikoncepcie. S ohľadom na demografický vývoj v Slovenskej republike je však potrebné si uvedomiť, že v praxi by navrhované podmienky počtu detí spĺňali v prevažnej väčšine ženy rómskej menšiny a úprava by tak mohla byť nepriamo namierená proti ich reprodukcii. Z daného pohľadu by vhodnejším bolo neutrálne zabezpečiť všetkým ženám prístup ku všetkým moderným formám antikoncepcie nielen k sterilizácii. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o sterilizáciách V období od novembra 2011 po súčasnosť vydal ESĽP tri rozhodnutia, v ktorých potvrdil nezákonnosť sterilizácií rómskych sťažovateliek na Slovensku a porušenie ich základných práv garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte ako Európsky dohovor ). Prvým rozhodnutím ESĽP vo veci nezákonných sterilizácií rómskych žien v Slovenskej republike bolo rozhodnutie v prípade V.C. proti Slovenskej republike z 8. novembra Sťažovateľkou bola Rómka, ktorú sterilizovali v roku 2000 v nemocnici v Prešove pri pôrode jej druhého dieťaťa. Tesne pred ukončením pôrodu cisárskym rezom jej dal zdravotnícky personál podpísať žiadosť o sterilizáciu, aby sa zabránilo tomu, že pri ďalšom pôrode zomrie ona alebo dieťa. Následne 12. júna 2012 ESĽP rozhodol obdobne o sťažnosti inej rómskej ženy, ktorú po druhom pôrode sterilizovali v roku 2001 v nemocnici v Gelnici, pričom táto v čase sterilizácie nebola ešte plnoletá. 126 Napriek tomu, že na sterilizáciu dievčaťa v takom prípade nemocnica potrebovala v zmysle platnej legislatívy súhlas zákonného zástupcu, nemocnica ho od matky dievčaťa nepýtala. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi jej priznal odškodnenie Sk (t. j. cca 1593 eur), ktoré však podľa jej právnych zástupcov nebolo primeranou satisfakciou so zreteľom 125 Prípad V.C. proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 8. novembra 2011, Číslo sťažnosti 18968/ Prípad N.B. proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 12. júna 2012, Číslo sťažnosti 29518/10. na nezvratnosť a závažnosť zákroku. Ústavný súd jej ústavnú sťažnosť od mietol ako zjavne neopodstatnenú. Trend nastavený uvedenými rozhodnutiami potvrdil ESĽP aj v aktuálnom rozhodnutí z novembra 2012 v prípade rómskych žien nezákonne sterilizovaných v nemocnici v Krompachoch v rokoch 1999 až Prípad sa týkal troch sťažovateliek, pričom dve z nich v mladistvom veku boli sterilizované pri pôrode ich druhého dieťaťa, o sterilizácii neboli informované a dozvedeli sa o nej až následne po vykonaní. Jedna z týchto troch žien, ktorej iniciály I.G. tvoria názov prípadu, sa o sterilizácii dokonca dozvedela až v roku 2003, t. j. tri roky po jej vykonaní, pri nahliadnutí do svojej zdravotnej dokumentácie. Tretia sťažovateľka bola sterilizovaná pri pôrode bez poskytnutia informovaného súhlasu, táto však v priebehu konania pred ESĽP zomrela a súd sa jej sťažnosťou preto nezaobe ral. Zvyšným dvom sťažovateľkám slovenské súdy v jednom prípade priznali neprimerane nízke odškodnenie (cca 1593 eur) a v druhom prípade žalobu zamietli. ESĽP po všetkých troch rozhodnutiach spomínané praktiky pri sterilizácii odsúdil ako porušenie práv sťažovateliek na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním (čl. 3 Európskeho dohovoru) a práva na ochranu súkromného a rodinného života (čl. 8 Európskeho dohovoru). ESĽP zároveň sťažovateľkám jednotlivo priznal odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške eur, eur, eur a eur. S odkazom na medzinárodné a vnútroštátne dokumenty ESĽP konštatoval, že v relevantnom čase vznikol v Slovenskej republike problém s legislatívou a praktikami pri výkone sterilizácií, vrátane nerešpektovania informovaného súhlasu. ESĽP dospel k záveru, že Slovenská republika nesplnila svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z článku 8 Európskeho dohovoru, t.j. zabezpečiť prostredníctvom svojho právneho systému práva zaručené v tomto článku, zavedením účinných právnych záruk chrániť reprodukčné zdravie osobitne žien rómskeho pôvodu. 128 Konkrétne opatrenia za 127 Prípad I.G. a Ostatné proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 13. novembra 2012, Číslo sťažnosti 15966/ Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za 118 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

119 merané na elimináciu takýchto nedostatkov a zabezpečenie súladu s medzinárodnými štandardami boli zavedené prijatím zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára Na rozdiel od sterilizačnej vyhlášky z roku 1972 a zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994, nová právna úprava obsahuje podrobné ustanovenia o informáciách pacientom a ich informovanom súhlase. Najmä 40 uvádza nevyhnutné predpoklady pre sterilizáciu jednotlivca. Tieto obsahujú písomnú žiadosť a písomný súhlas po predchádzajúcej informácii o inter alia alternatívnych metódach antikoncepcie, plánovanom rodičovstve a zdravotných následkoch. Sterilizácia nemôže byť vykonaná skôr, ako tridsať dní po tom, ako bol daný informovaný súhlas. ESĽP v prípade V.C. uviedol, že víta takýto vývoj, ale poznamenal, že nemohol ovplyvniť situáciu sťažovateľky, pretože nasledoval po okolnostiach relevantných v predmetnom prípade. ESĽP ani v jednom z prípadov nepovažoval za potrebné osobitne posudzovať, či okolnosti prípadu majú za následok porušenie článku 14 Európskeho dohovoru (právo na ochranu pred diskrimináciou). ESĽP totiž už v prípade V.C. proti Slovenskej republike konštatoval, že sterilizácia rok 2012, s. 22 a 23. Pozri tiež: Prípad V.C. proti Slovenskej republike, čl.179; Prípad N.B. proti Slovenskej republike, čl. 122; Prípad I.G. a Ostatné proti Slovenskej republike, čl žien bez ich predchádzajúceho informovaného súhlasu ovplyvnila zraniteľných jednotlivcov z rôznych etnických skupín. ESĽP ďalej uviedol, že dostupné informácie dostatočne nepreukazovali, že lekári postupovali v zlej viere, s úmyslom zle zaobchádzať so sťažovateľkou. Podobne uviedol, že objektívne dôkazy samé o sebe neboli dostatočne silné na presvedčenie ESĽP, že sterilizácia bola súčasťou organizovanej politiky alebo že bol postup lekárskeho personálu úmyselne rasovo motivovaný. 129 Z analogických dôvodov ESĽP dospel v prípade V.C. k záveru o neporušení článku 3 Európskeho dohovoru v jeho procesnej časti a odlíšil predmetný prípad od tých, v ktorých vyžadoval, aby vnútroštátne orgány začali trestné konanie zo svojej vlastnej iniciatívy po tom, ako sa dozvedeli o prípade. V tomto ohľade ďalej uviedol, že sťažovateľka mala možnosť namietať postup lekárskeho personálu prostredníctvom občianskoprávneho ko nania a konania pred ústavným súdom. Poznamenal zároveň, že sťažovateľka sa neobrátila na orgány činné v trestnom konaní napriek tomu, že túto možnosť mala. Podľa ESĽP nedošlo ani k porušeniu článku 13 Európskeho dohovoru zaručujúceho právo na účinný prostriedok nápravy, nakoľko sťažovateľka mala možnosť za účelom preskúmania svojho prípadu obrátiť sa na občianskoprávne súdy na dvoch stupňoch konania a následne na ústavný súd. Okrem toho mohla, 129 Prípad V.C. proti Slovenskej republike, čl Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 119

120 ale neiniciovala trestné konanie. K predmetným rozsudkom Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP uviedla, že všetky spomínané rozsudky boli publikované v Justičnej revue a rozsudok v prípade V.C. proti Slovenskej republike bol tiež zaslaný predsedníčke ústavného súdu a predsedom všetkých okresných a krajských súdov za účelom oboznámenia sudcov daných súdov s jeho znení. S obsahom rozsudkov oboznamuje zástupkyňa vlády Slovenskej republiky pred ESĽP sudcov a prokurátorov aj prostredníctvom vzdelávacích aktivít. Pre vnútroštátne súdy tak predstavujú tieto rozsudky významný návod, ako postupovať pri posudzovaní žalôb o odškod nenie žien dotknutých pochybeniami v súvislosti so sterilizáciou a pri stanovovaní výšky odškodnenia. Jednotlivým sťažovateľkám (V.C. a N.B.) bolo prostredníctvom MS SR vyplatené finančné zadosťučinenie priznané rozsudkami ESĽP. Opatrenia, ktoré Slovenská republika prijala v súvislosti s výkonom rozsudkov V.C. a N.B. (už právoplatných), či už legislatívneho alebo iného charakteru, sú v súčasnosti sledované Výborom ministrov Rady Európy. S odkazom na ďalšie prípady žien domáhajúcich sa odškodnenia v súvislosti so sterilizáciou Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP uviedla, že všetky konania, ktoré boli predmetom skúmania pred ESĽP sú skončené. 130 Na vnútroštátnej úrovni prebieha v súčasnosti konanie na Okresnom súde Spišská nová Ves. Okresný súd rozsudkom z 12. októbra 2011 nariadil zodpovednej nemocnici ospravedlniť sa poškodenej, pričom v ospravedlnení mala nemocnica uznať neoprávnenosť zásahu do jej osobnej integrity a trvalé zníženie jej ľudskej dôstojnosti. Zvyšok nárokov však okresný súd zamietol. V odvolacom konaní bol 14. septembra 2012 rozsudok 130 Konania, v ktorých sa dotknuté ženy prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti domáhali odškodnenia v súvislosti so sterilizáciou, boli vo väčšine prípadov predmetom ďalšieho skúmania pred ESĽP. Týchto prípadov bolo dokopy päť. Ešte pred uvedenými tromi rozhodnutiami ESĽP boli právoplatne skončené dve konania. v časti o zamietnutí nároku zrušený uznesením Krajského súdu Košice a vrátený prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalšie konanie prebieha na Okresnom súde Košice II., ktorý žalobe rozsudkom v časti vyhovel. Na základe odvolania bol v júli 2012 spis k prípadu predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu Záver Stredisko víta predmetné rozhodnutia ESĽP, ktorý nepotvrdil závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku pre ich etnický pôvod vznesené zo strany právnych zástupkýň sťažovateľky, ktorým naša krajina dlhodobo čelí na medzinárodnej úrovni. Stredisko tiež pripomína, že legislatívne zmeny s účinnosťou od 1. januára 2005 zosúladili práva pacientov s medzinárodnými štandardmi. Stredisko verí, že v budúcnosti sa nezopakujú prípady, ktoré by vrhali zlé svetlo na Slovenskú republiku v súvislosti s nezákonnými zásahmi do reprodukčných práv žien a osobitne žien rómskeho pôvodu. Predmetné rozhodnutia najvyššej európskej inštancie na ochranu ľudských práv dali síce pomyslenú bodku za prípadmi konkrétnych žien, avšak pre Slovenskú republiku by mali slúžiť ako výstražný výkričník pred neprimeranými zásahmi do reprodukčných práv žien a obzvlášť osobitne zraniteľnej skupiny rómskych žien. Stredisko preto nesúhlasí s legislatívnymi snahami, ktoré sa objavili v roku 2011 a 2012 s cieľom sprístupnenia sterilizácií sociálne odkázaným ženám. Dôvodom je riziko, že tieto navonok neutrálne legislatívne zmeny by sa v praxi dotýkali najmä žien z marginalizovaných rómskych komunít a s ohľadom na historické porušovanie reprodukčnej slobody rómskych žien na Slovensku by mohli predstavovať nový nástroj na ich rozsiahlu sterilizáciu. Pokiaľ je v Slovenskej republike verejný záujem sprístupniť jednotlivé metódy prevencie pred neželaným počatím aj ženám s obmedzenými finančnými zdrojmi, legislatívne zámery na takéto opatrenia by sa mali všeobecne vzťahovať na všetky ženy. Zároveň treba zdôrazniť, že sterilizácie nie sú jedinou vhodnou formou antikoncepcie a pre ich nezvratné následky by nemali byť primárnou metódou ochrany pred 120 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

121 neželaným počatím. Odporúčania S cieľom predchádzaniu nezákonných sterilizácií rómskych žien a poskytnutia prostriedkov účinnej právnej ochrany obetiam nezákonných sterilizácií z minulosti Stredisko odporúča: Zabezpečiť štátom dôslednú kontrolu dodržiavania legislatívy upravujúcej postup pri vykonaní zákroku sterilizácie zo strany zdravotníckych zariadení a sankcionovať zistené porušenia tejto legislatívy. Zabezpečiť šírenie osvety v oblasti reprodukčného zdravia a plánovaného rodičovstva. Zlepšiť informovanosť rómskych žien o dôvodoch a dôsledkoch vykonávania sterilizačných zákrokov a o obsahu a právnych následkoch poskytnutia informačného súhlasu so zákrokom. Implementovať odporúčania Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie z 1.marca 2013 týkajúce sa sterilizácií rómskych žien bez ich plného a informovaného súhlasu. Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 121

122 Štvrťročne na Slovensku pribudne jeden nový antirómsky múr, o ktorom sa dozvieme. Mapa prehľad vybudovaných segregačných múrov 122 Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín

123 POZOR MÚR Postavené v 2013 POZOR MÚR Postavené pred 2012 Postavené v 2012 POZOR MÚR Kapitola 4. Práva národnostných a etnických skupín 123

124 5. Právo na vlastníctvo 5.1. Búranie nelegálnych osád Problému čiernych stavieb bola venovaná pozornosť aj v Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania za rok Vzhľadom na situáciu a nálady, ktoré v spoločnosti pretrvávajú v súvislosti s nelegálnymi osadami, je téma Búranie nelegálnych osád zahrnutá aj do tohtoročnej Správy. Na enormnom záujme o túto tému zo strany verejnosti sa vo veľkej miere podpísal tragický požiar hradu na Krásnej Hôrke a následne medializované správy. Po tomto incidente sa zamestnanci Strediska stretávajú čoraz častejšie, a to u dospelej populácie, ale aj u mládeži, s podporou zbúrania všetkých nelegálnych osád. Vzhľadom na negatívne vnímanie rozhodovacej činnosti súdov, ako vhodné sa im javí práve zbúranie nelegálnej osady pod zámienkou odpratania odpadu. Možno však tieto osady považovať za odpad? Nie je však pravdou, že nelegálna osada sa musí rovnať kope odpadu. Čo je odpad definuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, táto definícia je pomerne všeobecná a široko vymedzená. V mnohých osadách sa jedná o stavby pevne spojené zo zemou, často sú to dokonca murované domy s upraveným prostredím. Osada v Krásnohorskom Podhradí, ako aj ďalšie osady v žiadnom prípade nespĺňajú právnu definíciu odpadu. Mnohé osady stojace na cudzom pozemku začali vznikať pred niekoľkými rokmi až desaťročiami, v súčasnosti sa len rozširujú. V období ich vzniku bolo vytváranie nelegálnych stavieb na okraji obce, resp. v jej extraviláne viac menej ticho tolerované a nikoho nezaujímalo, na akých pozemkoch osada vyrastá. Obdobne je tomu tak aj v prípade Krásnohorského Podhradia. V prípade nelegálnych osád je potrebné poukázať na viacero aspektov. Často sa používa argument ochrany vlastníctva. Je potrebné si uvedomiť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 131 Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy, zahŕňa nie len veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. 132 Čiže majetkom sú jednak pozemky, na ktorých stoja čierne stavby, ale majetkom sú zároveň aj tieto čierne stavby a veci prinesené na pozemok. Podľa 120 Občianskeho zákonníka stavby nie sú súčasťou pozemku. Článkom 20 ods. 1 Ústavy sa vlastníkovi priznáva len 131 Článok 20 Ústavy. 132 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS19/ Kapitola 5. Právo na vlastníctvo

125 ochrana majetku, ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom. 133 Nie je možné povedať, že všetky veci, ktoré sú vnesené na predmetné pozemky boli nadobudnuté v rozpore s platným právnym poriadkom, preto Ústava chráni aj majetok osôb žijúcich v nelegálnej osade, ak bol nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom. Zbúrať nelegálne stavby možno len na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Riešenie problémov vlastníckeho práva v prípade pozemkov a stavieb na nich stojacich v prípade, ak sa vlastníci nedohodnú, prináleží súdu. Tieto rozhodnutia nie je možné nahradiť argumentom upratovania odpadu na vlastných pozemkoch. Zbúranie, hoci aj nelegálnych stavieb, bez rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci by bolo neoprávneným zásahom do vlastníckych práv majiteľov týchto stavieb. Zároveň nemožno zabúdať na ochranu obydlia garantovanú či už Ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo inými medzinárodnými dokumentmi. Podľa judikatúry sa pojem obydlie neviaže na stavbu podľa stavebného zákona, nemožno ho stotožňovať s pojmom byt alebo dom. Obydlím je v najširšom slova zmysle každé miesto, kde človek býva obydlím je tak napríklad aj maringotka, chatrč či prístrešok z kartónov. Právny poriadok nerozlišuje o aké obydlie sa jedná. V čl. 21 Ústavy sa deklaruje nedotknuteľnosť obydlia, pričom zároveň sú vymedzené prípady, v ktorých možno vstúpiť do obydlia aj bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Takéto oprávnenie však nemá majiteľ pozemku, na ktorom toto obydlie stojí len z titulu vlastníctva pozemku. Narušenie pokojného občianskeho spolužitia v obci Krásnohorské Podhradie Napätá situácia, ktorá vznikla v roku 2012 v obci Krásnohorské Podhradie ležiacej pod hradom Krásna Hôrka, zasiahla do dovtedy pomerne pokojného občianskeho spolužitia obyvateľov obce s rómskymi obyvateľmi osady nachádzajúcej sa v jej katastri. Na území dnešnej osady si Rómovia začali stavať obydlia už v 80-tych rokoch 20. storočia a to na pozemkoch bývalej tehelne, ktoré boli vo vlastníctve štátu. Väčšina domov bola postavená do roku 1971 a následne výstavba prebiehala niekoľko desaťročí. Viaceré zo stavieb, ktoré tu boli postavené je dnes možné klasifikovať ako tzv. čierne stavby, t. j. stavby postavené bez stavebného povolenia. V zmysle vyššie uvedených skutočností sú osoby, ktoré v nich žijú vlastníkmi stavieb, bez ohľadu na to, že vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sa pod nimi nachádzajú, patrí iným občanom. Pôvodne štátne pozemky, na ktorých stavby vyrástli, boli totiž vrátené občanom v rámci reštitúcií do podielového spoluvlastníctva pričom ich hranice neboli vymedzené. V rokoch 2006 až 2008 sa niektorí vlastníci pozemkov domáhali súdnou cestou formou sťažností o nápravu stavu, no z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov k riešeniu problému nedošlo. 134 Situácia sa v obci vyostrila v marci 2012 v súvislosti s požiarom hradu Krásna Hôrka, ktorý dňa 10. marca zničil všetky strechy tejto nesmierne vzácnej historickej a kultúrnej pamiatky ako aj interiér horného gotického paláca vrátane zbierky historických zbraní, ktorá sa v ňom nachádzala. Za vznikom požiaru malo byť podľa vyšetrovania neopatrné zaobchádzanie zo zápalkami pri zapaľovaní cigarety dvoma maloletými chlapcami z rómskej osady, ktoré spôsobilo požiar trávnatého porastu hradného kopca. Požiar sa následne nekontrolovateľne rozšíril a zasiahol hrad. Napriek tomu, že bola spochybňovaná aj dostatočnosť protipožiarnych opatrení v okolí hradu, negatívne nálady spôsobené značným poškodením hradu Krásna Hôrka sa sústredili práve proti rómskemu etniku obývajúcemu osadu v obci Krásnohorské Podhradie a vyvolali atmosféru strachu a nenávisti. Napätie v občianskom spolunažívaní v obci sa zvýšilo v apríli 2012, keď sa jeden zo spolumajiteľov pozemkov pod rómskou osadou rozhodoval darovať svoj pozemok v rozlohe približne 800 metrov štvorcových Mariánovi Kotlebovi, 133 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 33/95 zo dňa ; Búranie v Krásnej Hôrke? Nariadenie sa už pripravuje. Kapitola 5. Právo na vlastníctvo 125

126 lídrovi politickej strany Naše Slovensko a bývalému vodcovi Ústavným súdom rozpustenej ultranacionalistickej strany Slovenská pospolitosť- Národná strana. Jeho rozhodnutie bolo plne v súlade so slobodným výkonom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a obec nemala oprávnenie do neho žiadnym spôsobom zasiahnuť. V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva k pozemkom pod rómskou osadou začal Marián Kotleba avizovať búranie stavieb nachádzajúcich sa na jeho pozemku a vyzýval ľudí, aby mu dňa 29. septembra 2012 prišli pomôcť ho upratať. Zároveň požiadal Prezídium Policajného zboru SR a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach o zabezpečenie verejného poriadku a ochranu techniky, ktorá mala byť použitá pri búraní stavieb. Policajný zbor jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko neexistoval dôvod na súčinnosť a jeho požiadavky nezodpovedali podmienkam legality a legitimity. Polícia napokon zasiahla proti samotnému pochodu v obci a zastavila prívržencov Mariána Kotlebu pred vstupom do rómskej osady z dôvodu rizika ohrozenia života a zdravia obyvateľov osady. Marián Kotleba bol zadržaný a vypočutý v súvislosti s podozrenia z prípravy trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa 245 Trestného zákona a z prípravy trestného činu porušovania domovej slobody podľa 194 Trestného zákona. Napriek skutočnosti, že stavby nachádzajúce sa na jeho pozemku boli postavené bez stavebného povolenia a sú užívané bez kolaudačného a užívacieho rozhodnutia, ich vlastníctvo patrí osobám, ktoré ich postavili a títo vzhľadom na uvedenú skutočnosť požívajú ochranu domovej slobody a právo na ochranu svojho vlastníckeho práva k postavenej nehnuteľnosti pred neoprávnenými zásahmi. Stredisko od marca 2012 pozorne sledovalo dianie v obci Krásnohorské Podhradie a po septembrovom zhromaždení s cieľom monitorovať dodržiavanie ľudských práv uskutočnilo dňa 17. októbra 2012 osobný prieskum v obci. Tento prieskum bol zameraný na preverenie vyhrotenej situácie medzi obyvateľmi rómskej národnosti a obyvateľmi slovenskej národnosti, ktorá sa týkala hrozby búrania nelegálnych stavieb v rómskej osade. Zamestnankyne Strediska pri tejto príležitosti rokovali s vajdom rómskej osady Ľudovítom Gunárom, ktorý uviedol, že majitelia predmetných domov postavených bez stavebného povolenia na cudzom pozemku majú záujem o vysporiadanie pozemkov a s majiteľmi pozemkov prebiehajú rokovania o prípadnej kúpe. Problém pri rokovaniach však vajda vidí v ich sabotovaní Mariánom Kotlebom, ktorý podľa slov vajdu majiteľov žiada aj ostatných spolumajiteľov o darovanie alebo predaj ich podielov za účelom vylúčenia Rómov z obce. Samotným Rómom vraj ponúka pozemky na odpredaj v cene 20 eur za meter štvorcový, čo je vzhľadom na ťažkú sociálnu situáciu, v ktorej sa rodiny z osady nachádzajú, likvidačná cena. V zmysle vyjadrení vajdu obyvatelia osady požiadali s cieľom riešenia situácie Slovenský pozemkový fond o súhlas s výmenou obecných pozemkov za pozemky pod osadou, avšak takáto výmena bola namietaná samotnými vlastníkmi pozemkov. Zároveň obyvatelia osady podali na obecný úrad projekt, na základe ktorého žiadali o grant Európskej únie na odkúpenie pozemkov nachádzajúcich sa pod ich nehnuteľnosťami. Stredisko poskytlo obyvateľom právne poradenstvo s ohľadom na možné spôsoby získania vlastníckeho práva k pozemkov a právne poradenstvo v súvislosti s prípadným možných búraním predmetných domov. Záverom rokovaní Stredisko vyjadrilo ochotu kedykoľvek ďalej poskytnúť súčinnosť a pomoc pri riešení vzniknutej situácie s cieľom predchádzať vyhrocovaniu situácie a prípadným extrémistickým prejavom namiereným proti obyvateľom rómskej osady. Súčasná situácia v Krásnohorskom Podhradí V súčasnosti je podľa informácií, ktoré Stredisku poskytli obec Krásnohorské Podhradie a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity upokojená. Od septembra 2012 sa v obci už nekonalo žiadne zhromaždenie ani pochod, ktorý by bol namierený proti existencii čiernych stavieb rómskych občanov a nie je predpoklad, že by došlo v súčasnej dobe k narušeniu 126 Kapitola 5. Právo na vlastníctvo

127 ochrany verejného poriadku. Vďaka prijatým opatreniam, postupu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a spolupráci Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri riešení stavu, ktorý vznikol v obci v septembri 2012, ako aj vďaka ochote obyvateľov rómskej osady vysporiadať si vlastnícke vzťahy pod nelegálnymi stavbami, boli v obci Krásnohorské Podhradie vytvorené predpoklady na ďalšie udržanie verejného poriadku. 135 Snahy o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v rómskej osade v katastri obce Krásnohorské Podhradie, ktorých cieľom je definitívne vyriešiť túto otázku a zabezpečiť tak pokojné spolunažívanie všetkých obyvateľov obce, naďalej pokračujú. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že do decembra 2012 bolo obci doručených spolu desať žiadostí o odkúpenie obecného pozemku pod stavbami v rómskej osade, pričom vo všetkých prípadoch majú žiadatelia vyrovnané záväzky voči obci. Napriek tomu, v prípade šiestich žiadateľov majú naďalej podlžnosti voči obci ich rodinní príslušníci, ktorí sú v predmetných nehnuteľnostiach prihlásení na trvalý pobyt. Z tohto dôvodu prijala obec na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 3. decembra 2012 štyri uznesenia, ktorými rozhodla o prerokovaní žiadostí zvyšných štyroch žiadateľov s prihliadnutím na osobitný zreteľ, ktorým je skutočnosť, že títo žiadatelia dlhodobo viac ako 20 rokov využívajú dotknuté pozemky. Pokiaľ ide o určenie ceny za tieto pozemky, poslanci obecného zastupiteľstva sa dohodli, že sa cena bude určovať na základe znaleckého posudku v súlade so Zásadami hospodárenia obce s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie predaj týchto pozemkov. 136 Významným krokom zo strany obce boli zároveň práce na novom územnom pláne, ktorý predstavuje dôležitý dokument aj vo vzťahu k legalizácii stavieb nachádzajúcich sa v katastri obce na obecných pozemkoch a na pozemkoch súkromných vlastníkov. Výsledkom bolo schválenie nového územného plánu obce, ktorý bol 135 Vyjadrenie obce Krásnohorské Podhradie k otázkam Strediska zo dňa ; Vyjadrenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k otázkam Strediska zo dňa Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa prijatý obecným zastupiteľstvom vo forme všeobecne záväzného nariadenia a nadobudol účinnosť 6. decembra Záver Problémom čiernych stavieb v osadách nie je možné vyriešiť bez súčinnosti všetkých zainteresovaných subjektov. Na riešení daného problému musia mať záujem aj majitelia čiernych stavieb, ktorí musia byť motivovaní, že v prípade ak budú žiť podľa daných pravidiel, majú možnosť zlepšiť svoju situáciu. Ťažko dôjde k riešeniu, ak je pre človeka samozrejmé postaviť si obydlie na cudzom pozemku bez stavebného povolenia, lebo nevidí inú možnosť. Preto je potrebné prísť s alternatívou, ktorá bude reálna. Samozrejme pri riešení tohto problému nebude možné nájsť uniformný spôsob riešenia, ktorý by vyhovoval každému a bude potrebné zohľadňovať konkrétne podmienky jednotlivých prípadov. Daný problém je však potrebné riešiť spôsobom, ktorý umožňujú právne predpisy. V prípade vzniku ďalších čiernych stavieb je dôležité zakročiť hneď na začiatku a trvať na striktnom dodržiavaní zákonov. Vyhrocovanie situácie rôznymi pochodmi a výzvami na upratovanie určite neprispieva k vyriešeniu danej situácie. Zbúranie osád a odstránenie čiernych stavieb, ktoré slúžia na bývanie, bez ďalších opatrení zabezpečujúcich realizáciu práva na bývanie povedie len k ďalšiemu vytváraniu takýchto nelegálnych osád a provizórnych obydlí na iných miestach. V prípadoch, v ktorých to je možné, by sa mali prednostne využiť iné možnosti ako búranie už existujúcich stavieb. Ak vlastníci týchto stavieb majú záujem o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom a o legalizáciu stavieb mali by dostať možnosť získať dlhodobý prenájom alebo na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo. Na druhej strane nie je spravodlivé žiadať od terajších vlastníkov týchto pozemkov, aby sa vzdali svojho vlastníctva za neprimerane nízke ceny. Na Slovensku sa nájdu aj obce, ktoré nemajú problém s nelegálnymi 137 Všeobecne záväzné nariadenie obce Krásnohorské Podhradie č. 2/2012. Kapitola 5. Právo na vlastníctvo 127

128 osa dami, a tieto by mali byť pri riešení problémov príkladom aj pre ostatných. K riešeniu problému nelegálnych osád je potrebné pristupovať zodpovedne a bez emócii, tak ako sa o to snaží obec Krásnohorské Podhradie a mnoho ďalších obcí Odporúčania O riešení tohto stavu sa hovorí už dlhšie, boli pripravené viaceré novely stavebného zákona, ktoré mali problém čiernych stavieb vyriešiť. Jednu z noviel stavebného zákona, ktorá mala riešiť problém čiernych stavieb predložili v roku 2012 predstavitelia opozičnej politickej strany SDKÚ-DS. Stredisko v súvislosti s problematikou nelegálnych stavieb v rómskych osadách odporúča nasledovné: 1. Striktne kontrolovať dodržiavanie stavebného zákona stavebnými úradmi. 2. Komplexne riešiť problému nelegálnych osád nie len z pohľadu stavebného zákona ale zo všetkých aspektov. 3. Pokračovať v procese vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom v osade v obci Krásnohorské Podhradie s cieľom spravodlivého riešenia pre obe zainteresované strany, t. j. vlastníkov pozemkov a vlastníkov stavieb. 4. Dohliadať na zachovanie verejného poriadku v obci a predchádzať zneužívaniu zhromažďovacieho práva za účelom propagácie extrémistických názorov a uskutočnenia pokusov na upratanie pozemkov od nelegálnych stavieb. Predchádzať núteným vysťahovaniam a búraniu rómskych obydlí bez predchádzajúceho upozornenia. V prípade nevyhnutného búrania obydlí poskytovať dotknutým osobám adekvátne a vhodné náhradné bývanie Čierne stavby a novela stavebného zákona Otázka stavieb postavených bez príslušného stavebného povolenia sa stáva čím ďalej viac diskutovanou témou, nehovoriac o stavbách postavených na cudzom pozemku. Prax ukazuje, že súčasná právna legislatíva je nedostatočná. Odstraňovanie čiernych stavieb je pomerne zdĺhavý proces. V prípade mnohých luxusných stavieb dochádza k dodatočnému povoleniu, ani hroziaca pokuta až do výšky približne 166-tisíc eur (t. j. 5 mil. Sk) nie je dostatočne odstrašujúca. Cieľom navrhnutej novely bolo zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. 138 Zároveň sa mal novelou zrýchliť proces odstraňovania čiernych stavieb. Podľa navrhovaného znenia, ak je stavba postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku a vlastník požiadal o odstránenie tejto stavby, je stavebný úrad povinný rozhodnúť o odstránení stavby do 30 dní od doručenia žiadosti o odstránenie stavby. Ak osoba, ktorej bolo uložené odstránenie stavby, neodstráni stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu do 30 dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, odstráni stavbu stavebný úrad na náklady vlastníka alebo nájomcu stavby do 60 dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby. Ak by ani stavebný úrad v stanovenej lehote neodstránil stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia, je povinný zaplatiť vlastníkovi pozemku sankciu vo výške 100 eur za každý začatý mesiac po uplynutí lehoty na odstránenie stavby (60 dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby). Ak stavebný úrad nekoná po dobu dlhšie ako 6 mesiacov, povinnosť odstrániť stavbu prechádza na príslušný najbližšie nadriadený orgán. Daná novela sa nemala týkať inžinierskych stavieb. Napriek tomu, že predmetná novela v parlamente nebola prijatá spustila vlnu reakcií. Odborníci jej vyčítali najmä populistický prístup. Zákon, s ktorým sa aktuálne pohrávajú poslanci SDKÚ, je podľa sociologičky Sylvie 138 Dôvodová správa j návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 128 Kapitola 5. Právo na vlastníctvo

129 Porubänovej nerealizovateľný. Je populistický. Je to mútenie vody na nesprávnom mieste a v nesprávny čas, poznamenala. 139 Napriek tomu, že novela sa mala týkať všetkých čiernych stavieb (inžinierske stavby mali byť vyňaté z pôsobnosti danej novely, preto ani v prípade ak by boli čiernou stavbou, zákon by sa na ne nevzťahoval), mnohí vyčítali práve fakt, že celá novela bola protirómska. Tento názor ovplyvnil aj výber miesta tlačovej konferencie, na ktorej predkladatelia novelu prezentovali. Prezentácia novely zákona o čiernych stavbách uskutočnená poslancami pred rómskou osadou jednoznačne nebol najšťastnejší výber. Napriek tomu však návrh zákona neobsahoval rozlíšenie o akú čiernu stavbu ide. Pozitívom tohto návrhu bolo, že mal umožniť rýchle zakročenie v čase, keď stavba ešte len vzniká. Riešenie daného problému je nepochybne potrebné, nakoľko je nepredstaviteľné, aby štát nedokázal garantovať ochranu vlastníctva. Na druhej strane je potrebné pozrieť sa aj na príčiny vzniku čiernych stavieb a celý problém riešiť komplexne. Bez odstránenia príčin vzniku čiernych stavieb v osadách a striktného dodržiavania právnych predpisov umožňujúcich nariadenie odstránenia stavby už v súčasnosti, prijímanie novej legislatívy nepovedie k želanému cieľu. Ustanovenie 88 ods. 1 písm. b) staveb ného zákona umožňujúce nariadenie odstránenia stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, sa v súčasnej dobe využíva len sporadicky. Častejší je prípad dodatočnej legalizácie stavby. Z odpovedí, ktoré Stredisko dostalo z krajských miest v roku 2012, na základe tohto ustanovenia nariadila odstránenie stavby slúžiacej na bývanie len Bratislava- Staré Mesto. Počet prípadov, v ktorých bolo nariadené odstránenie čiernej stavby na základe 88 ods. 1 písm. b) v krajských mestách sa pohyboval od 0 do 5 prípadov (reklamné tabule, prístrešky na autá a prístavby resp. prestavby budov). Záver Ani po roku Stredisko nemôže skonštatovať, že v prípade čiernych stavieb došlo k zlepšeniu situácie. Už dlhodobo sa hovorí o komplexnom riešení tohto problému, ktoré má byť zhmotnené v príprave nového stavebného zákona. Podľa dostupných informácií Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vytvorilo v auguste 2012 pracovnú skupinu, ktorá pracuje na príprave nového stavebného zákona a nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Pracovná skupina má cca 50 členov, ktorí zastupujú širokú odbornú verejnosť pôsobiacu v oblasti výstavby a stavebníctva, územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vyvlastnenia. 140 Návrhy nových zákonov by mali byť predstavené širokej verejnosti v apríli V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo čaká úloha pripraviť nový stavebný zákon tak, aby sa zjednodušili a urýchlili povoľovacie procesy, samozrejme pri zachovaní kvality povo ľovaných a realizovaných stavieb. 141 Nový stavebný zákon by mal nanovo riešiť problém čiernych stavieb sprísnením podmienok pre dodatočné povolenie stavby a zavedením povinnosti odstrániť čierne stavby postavené v rozpore s územným plánom. Pri riešení problému čiernych stavieb je potrebný aktívny prístup stavebných úradov, keďže práve staveb né úrady majú základnú pôsobnosť pri odhaľovaní a postihovaní čiernych stavieb. V rámci štátneho stavebného dohľadu by mali stavebné úrady už v zárodku odhaliť čiernu stavbu a vyhodnotiť, či jej realizáciou bol porušený 139 Harkotová, S: Aktivisti: Reči SDKÚ o búraní čiernych stavieb pred osadou sú arogantné, ; Komová, A.: Nový stavebný zákon. In: Parlamentný kuriér, č , s Tamtiež, s Kapitola 5. Právo na vlastníctvo 129

130 len stavebný zákon alebo došlo k spáchaniu trestného činu. V roku 2011 bol do Trestného zákona pridaný trestný čin neoprávnené uskutočňovanie stavby. 142 Pokračovaním v realizácii čiernej stavby aj po rozhodnutí staveb ného úradu je možné spáchať trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. 143 Problém rómskych osád stojacich zväčša na cudzích pozemkoch má byť komplexne riešený aj v rámci tzv. Rómskej reformy pripravovanej splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Avšak do dnešného dňa neboli prezentované príslušné zákony, ktoré by tento problém mali riešiť. Odporúčania Stredisko v oblasti právnej úpravy stavebného konania a jej dodržiavania s ohľadom na problematiku čiernych stavieb odporúča: 1. Prijať nový stavebný zákon, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb, napríklad aj určením účinných sankcií. 2. Zabezpečiť zrýchlenie celého procesu rozhodovania o odstránení čiernej stavby. 3. Nastaviť mechanizmus účinnej kontroly dodržiavania stavebného zákona a Trestného zákona: (1) Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý ods. 1 písm. i) Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov. 130 Kapitola 5. Právo na vlastníctvo

131 Na Slovensku je v praxi paradoxne najmenšia ochrana poskytnutá trom najpočetnejším skupinám obyvateľstva. Najviac zaostáva ochrana poskytovaná deťom, zdravotne postihnutým a príslušníkom marginalizovaných komunít. Kapitola 5. Právo na vlastníctvo 131

132 6. Registrované partnerstvá 6.1. Návrh zákona o registrovanom partnerstve V roku 2012 sa v Slovenskej republike rozprúdila opätovne debata o registrovaných partnerstvách homosexuálnych párov, v súvislosti s návrhom zákona opozičných poslancov za stranu SaS 144, ktorého cieľom bolo poskytnúť inštitucionalizovanie vzájomnému spolužitiu osôb rovnakého pohlavia a poskytnúť tak právnu ochranu osobám žijúcich v takomto zväzku. V súvislosti s debatou ohľadom navrhovanej legislatívy sa na verejnosti skloňovali témy diskriminácie homosexuálnych párov a porušovania ich ľudských práv súčasnou právnou úpravou, ktorá ako jedinú inštitucionalizovanú formu spolužitia dvoch osôb uznáva manželský zväzok muža a ženy a rodinu ním založenú. Na druhej strane sa proti predloženému návrhu stavali aktivisti z rôznych oblastí spoločenského života, z ktorých niektorí dokonca žiadali, 144 Návrh zákona predložili na septembrovú schôdzu do parlamentu poslanci Juraj Droba, Lucia Nicholsonová a Martin Poliačik. Hlasovalo sa o ňom dňa 6. novembra 2012, pričom za jeho prijatie zahlasovalo len 14 z prítomných poslancov a návrh tak neprešiel do druhého čítania. aby vláda predložila návrh ústavného zákona na ochranu definície manželstva ako trvalého zväzku muža a ženy a jeho výnimočné postavenie v spoločnosti. 145 Diskusia o registrovaných partnerstvách bola v roku 2012 v súvislosti s predloženým návrhom zákona búrlivá aj v parlamente, politických debatách a mediálnych prezentáciách niektorých poslancov. Zástupcov komunity LGBTI pobúrili najmä výroky poslanca parlamentu za opozičnú stranu OĽaNO Štefana Kuffu, ktorý na margo homosexuálne orientovaných ľudí podotkol, že by sa bál prijať krv, ak by vedel, že darcom bol homosexuál. Samotný zákon komentoval slovami, že malá ukričaná skupina nás tu bude znásilňovať. 146 Už v máji 145 Na protest proti návrhu zákona o registrovaných partnerstvách zorganizovalo šesť občianskych združení 11. septembra 2012, t.j. v deň keď sa malo rokovať o tomto návrhu, zhromaždenie pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalšou aktivitou bola iniciatíva Niečo tu nepasuje, ktorej cieľom bolo zachovať postavenie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy a ako ideálneho priestoru na výchovu detí. Jednotliví odporcovia poukazovali najmä na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom je zakotvené dôsledné uplatňovania základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a úlohou spoločnosti je tento zväzok chrániť. 146 Droba nasrdil v parlamente Kuffu vlajkou 132 Kapitola 6. Registrované partnerstvá

133 2012 v plenárnej diskusii v parlamente poslanec Kuffa označil homosexuálov za chorých ľudí, ktorých treba liečiť. Vyhlásil, že svetová zdravotnícka organizácia kedysi homosexualitu zaradila medzi duševné choroby. 147 Zároveň dodal, že je chybou nechať chorých ľudí behať po ulici bez toho, aby sa im pomohlo a že takýmto ľuďom treba pomôcť, na to máme psychiatrov a liečebne. 148 V októbri počas parlamentnej rozpravy k návrhu zákona o registrovaných partnerstvách vyhlásil, že homosexualita môže byť aj dobrá, môže človeka posväcovať, ak zápasí za svoju čistotu. Dobrá homosexualita môže byť tvoja krížová cesta na ceste spásy. Ako argument proti zákonu tiež vyhlásil: Ak sa ktosi narodí slepý alebo hluchý, nemôže za to, my ho nejdeme za to diskriminovať, ale má v živote obmedzenia. Homosexuálna orientácia môže byť jednou z nich. 149 Pre televíziu JOJ návrh zákona okomentoval nasledovne: Je to zákon, ktorý by potláčal ľudské práva. Ak by ste mali iný názor ako prohomosexuálny, tak ja neviem, boli by ste perzekvovaní, či pokutou, jednodňovou basou, tak ako sme svedkami toho na západe. 150 V rozhovore pre denník Plus jeden deň následne v rovnakom duchu prezentoval svoje názory na registrované partnerstvá a homosexuálne orientovaných ľudí takto: Poznáte nejakých homosexuálov? Áno poznám. V Žakovciach, ak ste počuli o projekte môjho brata. Stará sa o týchto homosexuálov. Sú medzi nimi aj pedofili, homosexuáli, narkomani, vrahovia. Tam je škála deviantných správaní široká. Lieči homosexuálov alebo čo presne robí? Áno, je tam liečba modlitbou, prácou a zákazom používania návykových látok. Čo je na homosexualite nebezpečné? Nebezpečné je to, že v zahraničí sa stáva majorita prenasledovanou. Prečo by človek, ktorý má hotel, nemohol homosexuálov ( ; s.-; SITA). 147 Kuffa označil homosexuálov za chorých ( ; Nový Čas; s. 6; SITA). 148 Jeden z poslancov: Homosexuáli sú chorí / Parlamentarier: Homosexuelle sind krank / ( ; s.-; R). 149 Kuffa: Homosexualita môže byť dobra, ak človek zápasí o čistotu ( ; s.-; TASR). 150 STOP PRE REGISTROVANÉ PARTNERSTVÁ ( ; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 4/14; JANKOVIČOVÁ Slávka). odoprieť izbu pre homosexuálny pár? Ak by mal niekto penzión a odmietol by v ňom ubytovať černocha, bolo by to v poriadku? To nemá s rasovou diskrimináciou nič spoločné. Rovnako nebezpečné sú adopcie. Stále hovoríme, že dvaja muži a dve ženy majú práva. Ale kde sú práva detí? Kto sa opýta týchto detí, či chcú mať dvoch otcov, či dve matky? 151 Pre zástupcov homosexuálnych komunít a liberálne zmýšľajúcu verejnosť poburujúco, sa k téme postavil Kuffov stranícky kolega, líder strany OĽaNO, a opazičný poslanec v parlamente Igor Matovič. Ten na margo Kuffových slov v máji 2012 reagoval: Homosexualitu osobne síce považujem za odchýlku od normálu sexuálneho správania, avšak nie za chorobu, ktorá by sa dala liečiť. 152 Počas jesennej rozpravy k návrhu zákona vyhlásil: SaS predkladá niečo, čo je absolútne neprirodzené. Vychádzate v ústrety ľuďom, ktorí si povedali, že chcú byť manželia, hoci parametre manželstva nespĺňajú... Ak by ste rovno prišli aj s možnosťou adopcie detí, tak by to určite neprešlo. Vy idete pekne postupne po plátku salámy a chcete spoločnosť uvariť. Vy si myslíte, že nás týmto oblbnete. Zároveň sa pýtal: Ako by sa potom vypĺňal formulár. Kde je matka a otec? Bolo by tam rodič 1 a rodič 2. Touto cestou sa chceme vydať? 153 V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo vyjadril odmietavý postoj k téme registrovaných partnerstiev a snahu o ich zavedenie označil za pošliapanie inštitútu manželstva. Podľa jeho slov: Ak sa budeme opičiť po krajinách, kde takýto zákon platí, tak dopadneme ako v Španielsku, kde sa v sexuálnej výchove zobrazuje pohlavný styk dvoch mužov a prezentuje sa to ako niečo normálne. 154 Vymedzenie z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd 151 Môžu sa liečiť ( ; Plus jeden deň; s. 2;-). 152 Tmár ( ; Plus 7 dní; č. 22; s ; Onufer Andrej). 153 Ježiš Kristus nikdy neodsúdil homosexualitu, myslí si M. Poliačik ( ; s.-; TASR). 154 Matovič: Snaha zaviesť registrované partnerstvá je zvrátená ( ; s.-; TASR). Kapitola 6. Registrované partnerstvá 133

134 Slovenská republika je od roku 1993 zmluvnou stranou Európske dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto má povinnosť plniť svoje záväzky z neho vyplývajúce. Základnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná z Dohovoru je okrem iných aj zabezpečenie efektívnej ochrany Dohovorom priznaných práv a slobôd a zároveň povinnosť rešpektovať a zohľadňovať judikatúru ESĽP vo vnútroštátnom práve a v rozhodovacej činnosti príslušných národných orgánov. Článok 8 Dohovoru upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. V zmysle predmetného článku, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je zásah v súlade so zákonom a nevyhnutný v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Právo na ochranu súkromného života obsahuje v sebe niekoľko čiastkových práv, pričom ide o: a) právo na sebaurčenie, t. j. slobodne rozhodovať o sebe samom; Článok 14 Dohovoru následne stanovuje, že užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Pokiaľ ide o záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, v súlade s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Zároveň, v zmysle článku 2 Zmluvy o Európskej únii je Európska únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. b) právo na ochranu súkromnej a intímnej sféry a c) právo rozhodovať o spôsobe vedenia svojho života. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na sebaurčenie zahŕňa právo na určenie svojej sexuálnej orientácie. 155 V súvislosti s týmto zároveň ESĽP judikoval, že toto právo zahŕňa právo na založenie a rozvíjanie vzťahu s i nými ľudskými bytosťami, t. j. nešpecifikoval toto právo iba medzi osobami rovnakého pohlavia Prípad Dudgeon proti Spojenému kráľovstvu, Rozsudok ESĽP z 22. októbra 1981, Číslo sťažnosti 7525/76, paragraf 41 a 45; Prípad Modinos proti Cypru, Rozsudok ESĽP z 22. apríla 1993, Číslo sťažnosti 15070/ Prípad Niemietz proti Nemecku, Rozsudok ESĽP z 16. decembra 1992, Číslo sťažnosti V podmienkach národného práva Slovenskej republiky sú vyššie uvedené práva upravené prednostne v Ústave a následne sú dopĺňané v duchu judikatúry Ústavného súdu. V zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Odsek 2 citovaného ustanovenia zaručuje základné práva a slobody na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V súvislosti so zákazom diskriminácie podľa článku 12 Ústavy. Ústavný súd uviedol: 13710/88,paragraf 29; Prípad E.B. proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 22. januára 2008, Číslo sťažnosti 43546/02,paragraf Kapitola 6. Registrované partnerstvá

135 ,,Ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy má všeobecný, deklaratórny charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou základných práv a slobôd v Ústave. 157 Článok 19 ods. 2 Ústavy garantuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Účel ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života je podmienený aj vymedzeným pojmu súkromný život. K tejto otázke sa vyjadril aj Ústavný súd, podľa ktorého je súkromný život pojem široký a nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na intímnu sféru, v ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana rodinného života sa v zmysle judikatúry Ústavného súdu týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. 158 Právne východiská zákona o registrovaných partnerstvách a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v dotknutej oblasti Návrh zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravoval možnosť pre páry rovnakého pohlavia deklarovať medzi sebou a pred spoločnosťou svoj trvalý zväzok. Samotný text návrhu zákona vymedzoval otázky vzniku a zániku registrovaného partnerstva, práva a povinnosti partnerov, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi počas trvania a po zrušení partnerstva. Keďže návrh zákona sa dotýka aj ochrany práv detí, ako osobitnej skupiny obyvateľstva vyžadujúcej si osobitnú pozornosť a ochranu, bol posudzovaný aj s dôrazom na ochranu a zachovanie práv detí, ktoré žijú s osobami v takomto trvalom životnom zväzku. Navrhovaná právna úprava mala ovplyvniť dokopy 22 rôznych 157 I. ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 13/2000, Nález z 10. júla 2001, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky právnych predpisov z oblasti súkromného aj verejného práva. Práva a povinnosti partnerov a partnerského zväzku ako takého mali v zmysle návrhu zákona rovnaký charakter ako vymedzenie práv a povinností manželov a manželstva podľa zákona o rodine. V praxi by uzákonenie registrovaných partnerstiev znamenalo, že registrované partnerstvo by sa zapisovalo ako rodinný stav do úradných dokumentov a partneri by boli považovaní za navzájom blízke osoby. Právne uznanie registrovaných partnerstiev by im zabezpečilo možnosť vzájomného zastupovania sa v bežných veciach, dedenie v prvej dedičskej skupine, ako aj nárok na vdovský resp. vdovecký dôchodok. Návrh zákona zavádzal vzájomnú vyživovaciu povinnosť vrátane rovnakej životnej úrovne partnerov počas trvania partnerstva a príspevku na výživu bývalého partnera. Návrh zákona taktiež upravoval výkon rodičovských práv a povinností partnermi, pričom neobmedzoval doterajšie práva a povinnosti rodičov. Zákon o rodine ukladá povinnosť starať sa o dieťa rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, resp. do striedavej starostlivosti. Ustanovenie 12 ods. 2 návrhu zákona ukladalo partnerom povinnosť, pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom, starať sa o dieťa a spoločne sa podieľať na jeho výchove. Vznikali by tak dve nové povinnosti vo vzťahu k dieťaťu. Prvou je povinnosť starať sa o dieťa pre druhého partnera, ktorý nie je rodičom dieťaťa. Druhá povinnosť zaväzuje spoločne sa podieľať na výchove dieťaťa pre oboch partnerov. Uvedené povinnosti sú v súlade s ustanovením čl. 41 Ústavy, konkrétne s ústavnou požiadavkou ochrany rodičovstva a osobitnej ochrany detí a mladistvých. Pritom však nie sú dotknuté práva druhého rodiča dieťaťa ani samotného dieťaťa, keďže návrh zákona priamo odkazoval na úpravu rodičovských práv a povinností podľa zákona o rodine. Uzatvorením registrovaného partnerstva by podľa návrhu zákona vznikla nová situácia aj vo vzťahu k dieťaťu. Takýto právny úkon rodiča dieťaťa má nepochybne značný vplyv na Kapitola 6. Registrované partnerstvá 135

136 život maloletého dieťaťa, obdobný s vplyvom novouzatvoreného manželstva rodiča dieťaťa, či inej závažnej zmeny rodinných pomerov dieťaťa. Na ochranu práv maloletého dieťaťa sa preto mal v zmysle navrhovaného zákona uplatniť zákon o rodine, ktorý vymedzuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Právny poriadok Slovenskej republiky tak dáva za úlohu súdom skúmať, či je výkon rodičovských práv a povinností pri zmene pomerov, medzi ktoré by patrilo bezpochyby aj uzatvorenie registrovaného partnerstva, v záujme maloletého dieťaťa. Súdy majú povinnosť skúmať túto skutočnosť kedykoľvek aj bez samotného návrhu (ex offo), čo im vyplýva aj z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s verejnými diskusiami k téme registrovaných partnerstiev a v reakcii na predložený návrh zákona právny poriadok Slovenskej republiky a doterajšia právna úprava partnerského spolužitia (s aplikovaním právneho inštitútu manželstva) je v súlade s medzinárodnými zmluvami o základných ľudských právach a slobodách, judikatúrou príslušných súdov aplikujúcich medzinárodné zmluvy, Ústavou a s ňou spojenou judikatúrou Ústavného súdu. Základné ľudské práva a slobody osôb rovnakého pohlavia nie sú týmto právnym stavom porušované. Návrh zákona o registrovaných partnerstvách vytváral pre osoby rovnakého pohlavia novú možnosť inštitucionalizovanej formy trvalého spolužitia. Tým návrh predstavoval pokus o rozšírenie úpravy partnerského spolužitia o formu, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ neobsahoval. V rámci Európskej únie ako aj v rámci judikatúry ESĽP, zatiaľ pretrváva názor, že otázky úpravy možnosti manželstiev alebo iných foriem inštitucionalizovaného spolužitia osôb rovnakého pohlavia patria do vnútroštátnej pôsobnosti členských štátov. 159 Z tohto dôvodu 159 Krajiny EÚ, v ktorých neexistuje možnosť uzavrieť registrované partnerstvo, ale zákony rozsah, intenzita a časový rámec legislatívnych aktivít v tejto oblasti závisí iba od individuálnej vôle každého štátu ako nezávislého subjektu medzinárodného práva. Prípadné prijatie obdobného návrhu zákona v budúcnosti nemožno chápať ako nápravu protiprávneho stavu, keďže konkrétny právny nárok na partnerstvá osôb rovnakého pohlavia neexistuje. Slovenská republika nemá, ani nemala žiadny explicitný záväzok umožniť registrované partnerstvá, pričom to nevyplýva ani zo všeobecného medzinárodného práva. Povinnosť štátov umožniť takýmto osobám aspoň registrované partnerstvo teda nevyplýva ani z judikatúry ESĽP, ani z legislatívy a judikatúry Európskej únie. Naopak, ESĽP vyslovene judikoval, že právo na manželstvo gayov a lesbičiek nepatrí medzi základné ľudské práva a nemožno ho vyvodzovať zo spojenia článkov 8 a 14 Dohovoru. 160 Zároveň však ESĽP vyslovil, že je neprirodzené zachovávať názor, podľa ktorého, na rozdiel od heterosexuálnych párov žijúcich zakazujú diskrimináciu homosexuálov minimálne v oblasti prijímania do zamestnania reprezentujú Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Slovenská republika, Bulharsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko, Cyprus a Malta. Možnosť uzavrieť registrované partnerstvá alebo iné formy inštitucionalizovaného spolužitia pripúšťa právny poriadok štátov Írsko, Fínsko, Luxembursko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko, z kandidátskych krajín- Chorvátsko, z krajín blízkych EÚ- Švajčiarsko. Právo uzavrieť homosexuálne manželstvá je uzákonené v právnych poriadkoch Belgicka, Holandska, Španielska, Portugalska, Dánska a Švédska, z kandidátskych krajín- Island, z krajín EHP- Nórsko. Adopciu detí homosexuálnymi pármi pripúšťajú zákony v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Švédsku, Španielsku a vo Veľkej Británii (okrem Severného Írska), z kandidátskych krajín- Island, z krajín EHP- Nórsko. Aktuálna je téma manželstiev neheterosexuálnych párov vo Francúzsku, kde Národné zhromaždenie schválilo návrh zákona umožňujúci uzatváranie manželstiev osobám rovnakého pohlavia a v apríli 2013 sa o ňom má hlasovať v Senáte, pričom sa predpokladá, že od júna 2013 by mohla navrhovaná právna úprava vstúpiť do platnosti. 160 Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04, paragraf 101; Prípad Gas a Dubois proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 15. marca 2012, Číslo sťažnosti 25951/07, paragraf Kapitola 6. Registrované partnerstvá

137 spoločne v de facto partnerstvách (t. j. napríklad ako druh a družka), sociálne postavenie párov rovnakého pohlavia v porovnateľnej situácii nespadá pod význam pojmu rodinný život v zmysle čl. 8 Dohovoru. 161 Z vyššie uvedených skutočností však vyplýva, že členské štáty Dohovoru aj naďalej užívajú právo na voľnú úvahu (princíp tzv. margine of appreciation) v otázkach priznania práva na manželstvo osobám rovnakého pohlavia, ako aj v otázkach inej formy právnej úpravy spolužitia homosexuálnych párov a práv vyplývajúcich z konkrétnej formy. 162 verejnej moci, občianskej spoločnosti, médií, politických strán, mimovládnych organizácií a náboženských spoločností. 2. Podporovať zodpovedný citlivý a vyvážený prístup subjektov majúcich výrazný vplyv na tvorbu verejnej mienky, t. j. najmä médií a politických predstaviteľov. Záver Návrh zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol prerokúvaný a zamietnutý v Národnej rade Slovenskej republiky na jeseň roku 2012, reprezentoval pokus o legislatívne rozšírenie doterajšej právnej úpravy na úrovni zákona. Zároveň je však potrebné uviesť, že napriek tomu, že zákon prijatý nebol, jeho návrh bol v súlade s Ústavou a medzinárodnými zmluvami o základných ľudských právach a slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. V zmysle uvedených výkladov z rozsudkov ESĽP bude v budúcnosti prípadné prijatie zákona umožňujúceho inštitucionalizovať vzťah osôb rovnakého pohlavia prejavom suverénnej vôle Slovenskej republiky upraviť právne vzťahy zákonnou a zákonom dovolenou formou v oblasti, kde doposiaľ upravené neboli. Odporúčania V reakcii na súčasný právny stav v oblasti úpravy a uznania inštitucionalizovaných foriem spolužitia neheterosexuálnych partnerov Stredisko odporúča: 1. Viesť dlhodobý a pokojný dialógov medzi kľúčovými predstaviteľmi 161 Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04, paragraf Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04, paragraf 108; Prípad Gas a Dubois proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 15. marca 2012, Číslo sťažnosti 25951/07, paragraf 65. Kapitola 6. Registrované partnerstvá 137

138 7. Diskriminácia 7.1. Nedodržiavanie ľudských práv zamestnancov zahraničnými zamestnávateľmi rámci systému Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie. Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu garantuje na vnútroštátnej úrovni Ústava a vykonávacie zákony (predovšetkým Zákonník práce), ktoré zakladajú právny nárok na domáhanie sa samotného základného práva. Článok 36 Ústavy deklaruje právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, najmä právo na primeranú odmenu za vykonanú prácu. Tento článok obsahuje aj ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky a právo na kolektívne vyjednávanie. Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je viazané na existenciu pracovnoprávneho vzťahu a prislúcha všetkým jeho účastníkom v pozícii zamestnanca (bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť). Medzinárodný rámec predmetnej právnej úpravy predstavujú najmä ustanovenia článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, články 28 II. časti Revidovanej Európskej sociálnej charty a článok 31 Charty základných práv EÚ a ďalšie medzinárodné zmluvy v Národný inšpektorát práce (ďalej v texte ako NIP ) vo svojom vyjadrení 163 pre Stredisko uviedol, že inšpektoráty práce zaznamenali v roku 2012 spolu 1115 podnetov v oblasti sťažností zamestnancov na zamestnávateľov so zahraničnou majetkovou účasťou, z toho 720 sa týkalo kontroly pracovnoprávnych vzťahov a 330 bolo opodstatnených. Sťažnosti boli zamerané prevažne na nevyplatenie mzdy, náhradu mzdy, odmeny, nevyplatenie mzdových zvýhodnení, nevyplatenie minimálnej mzdy, nezabezpečovanie stravovania, cestovných náhrad, bossing, nepretržitý odpočinok v týždni, práca nadčas, nerovnaké zaobchádzanie, nezabezpečenie právnych požiadaviek v oblasti BOZP. Podľa vyjadrenia NIP bol zaznamenaný skôr pozitívny posun v súvislosti s uplatňovaním ľudských, pracovných podmienok a v prístupe k zamestnancom zo strany zahraničných investorov pôsobiacich na Slovensku, pričom k zlepšeniu malo prísť najmä u tých zahraničných investorov, u ktorých prebehla inšpekcia práce. Na druhej strane podľa vyjadrenia Odborového zväzu KOVO (ďalej v texte ako OZ KOVO ) 164, toto nezazna 163 Vyjadrenie NIP k otázkam Strediska. 164 Vyjadrenie OZ KOVO k otázkam Strediska. 138 Kapitola 7. Diskriminácia

139 menalo v roku 2012 žiadny pozitívny posun smerom k zlepšeniu dodržiava na základných ľudských práv a slobôd zamestnancov, skôr sa na konaní zamestnávateľov prejavila hospodárska kríza a znižovanie podnikových nákladov. Najmarkantnejšou má byť situácia v oblasti nerovnakého odmeňovania medzi mužmi a ženami, kde ženy majú aj o 25% nižšie mzdy za porovnateľnú prácu. Pravidelne má prichádzať k šikanóznemu správaniu zo strany zamestnávateľov alebo vedúcich zamestnancov s dôrazom na vyšší a lepší pracovný výkon zamestnancov a následnému znižovaniu ľudskej dôstojnosti. Stredisko vo svojich správach už niekoľko krát upozorňovalo na práva a pracovné podmienky slo venských zamestnancov vo firmách zahraničných investorov sídliacich v SR, ktoré nie sú vždy v súlade s právnym poriadkom SR a záväzkami SR vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov. Stredisko zaznamenalo sťažnosti aj na prípady ponižovania zamestnancov. Zamestnanci Strediska a jeho regionálnych kancelárií aj v roku 2012 evidovali podnety klientov, ktorí sa sťažovali na praktiky zahraničných zamestnávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku. Niektoré prípady sťažností zamestnancov boli aj medializované, s niektorými sa na Stredisko obrátili fyzické osoby, ktoré chceli zostať v anonymite, niektoré fyzické osoby však danú situáciu riešili aj oficiálnou cestou prostredníctvom Strediska. Prípad Linora, s.r.o. Výrazný záujem médií spôsobila situácia v spoločnosti LINORA, s.r.o. Hencovce, a to ohľadom osobných prehliadok zamestnankýň pri vstupe na WC. OZ KOVO, ktorý sa na Stredisko obrátil v súvislosti s touto kauzou a poskytol Stredisku nasledovné informácie priamo od zamestnankýň (okrem iného aj členiek OZ KOVO): 1. Dámske WC je neustále zamknuté a pred ním sa zdržiava zamestnankyňa strážnej služby; 2. Pri každom vstupe na WC sú všetky zamestnankyne, prichádzajúce do kontaktu s pančuchami (cca 200 žien), kontrolované formou osobnej prehliadky (hmatom od vrchu až dole); 3. Nakoľko je WC zamknuté, v prípade obhliadky stráženého objektu zo strany zamestnankyne strážnej služby, sa zamestnankyne nedostanú aj niekoľko minút na WC; 4. Zamestnankyne pociťujú stres/ stresové prostredie z dôvodu niekoľkonásobných každodenných vyššie uvedených osobných prehliadok, ktoré považujú za veľmi ponižujúce; 5. Zamestnankyne pociťujú stres aj vzhľadom na skutočnosť, že strážna služba je v chránených priestoroch neustále, t. j. sú pod neustálym dohľadom a kontrolou pri vykonávaní práce; 6. Zamestnávateľ tvrdí, že vyššie uvedené osobné prehliadky slúžia ako prevencia proti krádežiam (formou krádeží nových pančúch, na WC si staré pančuchy mali zamestnankyne vyzliekať a obliekať nové), ktoré mali vykonať niektoré zo zamestnankýň; 7. Vo veci bol podaný podnet na Inšpektorát práce v Prešove; 8. Taktiež bol podaný podnet na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo strany nielen zamestnankýň, ale aj zo strany zamestnávateľa. Stredisko sa v zmysle svojich kompetencií obrátilo na: Inšpektorát práce v Prešove, ktorý sa vyjadril, že podnet mu bol zaslaný ešte v apríli 2012 a vec je vo fáze prerokovania protokolu so zamestnávateľom; Spoločnosť LINORA, ktorá bola telefonicky Strediskom kontaktovaná, za účelom vyjadrenia sa k predmetnej veci, avšak bezúspešne. Vzhľadom na uvedené bol zamestnávateľ Kapitola 7. Diskriminácia 139

140 kontaktovaný ovou formou. So za mestnávateľom sa napokon Stredisko telefonicky spojilo za účelom konzultácie vzniknutej situácie. Zamestnávateľ sa vyjadril veľmi stručne prevažne so závermi, že o predmetných porušovaniach základných ľudských práv voči zamestnankyniam nemá vedomosť. Východiská Z toho času dostupných informácií bolo zrejmé, že osobnú prehliadku je možné považovať za zásah do základných ľudských práv, avšak je potrebné uviesť, že existujú zákonné výnimky, ktoré je možné aplikovať na tento prípad: a) zo Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ, na ochranu svojho majetku, oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska, pričom podrobnejšie podmienky má zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku. Uvedená kontrola musí však byť v súlade s predpismi o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť. b) prípadne aj zo Zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), v zmysle ktorého osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania môže vykonať zásah, len ak je porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou a len v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle citovaného zákona osoby poverené výkonom fyzickej ochrany sú oprávnené okrem iného presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, chráneným miestom alebo chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať. Dôležitá je najmä forma a spôsob týchto zásahov a pri ich aplikácii nie je prípustné, aby boli v rozpore s Ústavou. Zamestnávateľ musí zároveň preukázať účelnosť takýchto zásahov a skutočnosť, že tento účel sa nedá dosiahnuť inak. Zákonník práce uvádza taktiež skutočnosť, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, čo konanie zamestnávateľa rozhodne nebolo. Podľa antidiskriminačného zákona by mohlo ísť v určitom uhle pohľadu aj o formu obťažovania, pričom obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Z konania zamestnávateľa bolo zrejmé, že po preskúmaní všetkých relevantných skutočností (najmä preskúmania neprístupnosti WC počas neprítomnosti zamestnankyne strážnej služby, z dôvodu jeho uzamknutia), sa jednalo o porušovanie základných ľudských práv a slobôd, vychádzajúc z Ústavy v časti nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a v časti zachovania ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti malo Stredisko prioritný záujem na osobnom stretnutí s funkcionármi žiadateľa, zamestnankyňami a taktiež aj priamo so zamestnávateľom, za účelom objektívneho posúdenia veci v zmysle svojich zákonných kompetencií. Navrhované riešenia, ktoré pred osobným stretnutím Stredisko avizovalo: 1. V prípade podloženého preukázania obťažovania zo strany zamestnávateľa voči zamestnankyniam, na základe objektívneho posúdenia a skúmania veci zo strany Strediska, je tu možnosť zamestnankýň obrátiť sa, formou antidiskriminačnej žaloby, na 140 Kapitola 7. Diskriminácia

141 súd, pričom Stredisko je v zmysle svojich zákonných kompetencií oprávnené bezplatne zamestnankyne na súde zastupovať. Zamestnankyne sa môžu okrem iného domáhať aj poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 2. V prípade porušenia základných ľudských práv a slobôd majú zame stnankyne právo podať určovaciu žalobu na vecne a miestne príslušný súd. 3. Zamestnankyne majú v prípade preukázania porušenia svojich základných ľudských práv a slobôd a vyčerpania všetkých riadnych a opravných prostriedkov, právo podať taktiež sťažnosť na Ústavný súd, pričom ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím okrem iného vysloví, že iným zásahom boli porušené práva alebo slobody, a tento zásah zruší. Ústavný súd môže zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil stav pred porušením. Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Prieskum výjazdovej skupiny Zamestnankyne Strediska osobne navštívili fabriku talianskeho zamestnávateľa na výrobu pančúch v Hencovciach, za účelom preverenia informácií ohľadom prípadného porušovania ľudských práv formou osobných prehliadok jednotlivých žien pred každým vstupom na WC. Zamestnávateľ zamestnankyniam Strediska zodpovedal otázky, z ktorých sa Stredisko dozvedelo nasledovné skutočnosti: 1. kontrola bola v deň návštevy už vykonávaná len vizuálne- zatiaľ na základe dočasného rozhodnutia - pri každom vstupe sa vykonávali fyzické kontroly každej zo zamestnankýň oddelenia balenia len ohmatom vreciek; 2. v čase obeda neboli zamknuté toalety (majú dva vchody) boli otvorené z druhej strany (zo strany jedálne), avšak časť oddelenia (žien), ktorá zostáva na oddelení (obedujú v 2 fázach) a neobeduje, ale pracuje na tomto oddelení, musí v tomto čase chodiť na toalety z jedálne a nie priamo z dielne, nakoľko vstup do toaliet z oddelenia je v čase obeda uzamknutý; 3. 1-krát sa stalo, že toaleta bola v rámci obchôdzky zamknutá, avšak za uvedené sa niekoľkokrát mal zamestnávateľ ospravedlniť zamest nankyniam a uviedol, že sa táto skutočnosť nebude opakovať; 4. ohľadom sťažovania sa na fyzické kontroly, sa nemal nikto formálne sťažovať, a to až do stretnutia vedenia zamestnávateľa s OZ KOVO; 5. zamestnávateľ uviedol, že nemá záznamy z krádeží, nakoľko sa všetky snažili riešiť len dohodou o skončení pracovného pomeru (podľa jeho vyjadrenia ľudsky) - len jedna pracovníčka v súvislosti s krádežou, sa sama priznala ku krádeži a jej manžel doniesol 2 igelitové tašky plné ukradnutých pančúch; známa je zamestnávateľovi aj skutočnosť predaja pančúch zamestnankyňami v obci; 6. krádeže boli zistené najmä z pretlaku odpadu, kde sa vyplavili staré pančuchy nahádzané do WC odpadu, čím bola zamestnávateľovi spôsobená škoda; 7. zamestnávateľ sa vyjadril k protokolu z prebiehajúcej inšpekcie práce na niekoľko strán; 8. zamestnávateľ sám zadal písomný podnet (otázku prípadného porušovania ľudských práv v súvislosti s kontrolami) na Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré im poskytlo nezáväzný právny výklad predmetnej problematiky, t. j. ministerstvo nepotvrdilo ani nevylúčilo porušovanie ľudských práv; 9. u zamestnávateľa prebehla aj kontrola SBS zo strany Ministerstva Kapitola 7. Diskriminácia 141

142 vnútra SR; 10. účel kontrol si dal zamestnávateľ preveriť aj miestnou políciou, ktorá sa mala vyjadriť, že kontroly nie je možné dosiahnuť inak ako fyzickou kontrolou, t. j. kamerový systém by nebol postačujúci; 11. ohľadom, v súčasnosti už len vizuálnych kontrol, budú kontrolovaní už všetci (doteraz boli pri vstupe na uvedené WC kontrolované len zamestnankyne - ženy oddelenia balenia) pri vstupe na WC v oddelení balenia, t. j. aj muži aj ženy z iných oddelení; 12. zamestnávateľ sa vyjadril, že uvedené kontroly vykonával výlučne za účelom chránenia svojho majetku pred krádežami; 13. kontroly boli vykonávané na zamestnankyniach už cca 1,5 roka; 14. zamestnávateľ nemal v žiadnom z vnútropodnikových predpisov, ako ani v zmluve s SBS vymedzené, čo sa rozumie pod chráneným priestorom (z uvedeného vyplynulo, že fyzické kontroly na vykonávanom mieste nie sú vymedzené v súlade so zákonom o strážnej službe); 15. Stredisko získalo informáciu, že s nikým zo zamestnancov pracujúcich na dohodu mimo pracovného pomeru, z dôvodu medializácie, nebude ukončená dohoda, nakoľko títo pracujú len sezónne pri zvýšených objednávkach a pracovnej sily je v danom regióne málo. Dohoda Stredisko v rokovaní so zamestnávateľom ustálilo nasledovné závery: 1. Zamestnávateľ prisľúbil trvalé neuzamykanie WC; 2. Zamestnávateľ prisľúbil odstránenie oznamu o vykonávaní kontrol na dverách (vstupe do toaliet) uvedené bolo pred zamestnankyňami Strediska fyzicky odstránené; 3. Zamestnávateľ prisľúbil nevykonávať fyzické kontroly výlučne vizuálne; 4. V prípade dôvodného podozrenia z krádeže, prípadne iného trestného činu či priestupku, zamestnávateľ prisľúbil, že SBS bude v takýchto prípadoch postupovať v súlade so zákonom o strážnej službe a kontrola sa bude vykonávať v uzatvorených priestoroch (špeciálnych kabínkach), v prípade odmietnutia podrobiť sa takejto kontrole, bude kontaktovať políciu; 5. Zamestnávateľ prisľúbil zosúladiť vnútropodnikové predpisy s dohodnutou formou kontrol a tieto dať po ich príprave k nahliadnutiu Stredisku, prípadne ku kooperácii pri ich vytvorení (uvedené sa však nestalo); tiež s nimi riadne oboznámi zamestnancov; 6. Zamestnávateľ prisľúbil aj stanovenie chráneného priestoru vo vnútropodnikových predpisoch, aby boli kontroly vykonávané v súlade so zákonom o strážnej službe; 7. Záverom zamestnávateľ prisľúbil, že v budúcnosti si Stredisko môže preveriť situáciu vo fabrike, za účelom dodržiavania všetkých dohodnutých bodov stretnutia (uvedené sa však, aj napriek iniciatíve Strediska formou zaslaných otázok, nestalo); 8. Nikomu zo zamestnancov pracujúcich na dohodu mimo pracovného pomeru nebude, v súvislosti s medializáciou kauzy ukončená táto dohoda. Po rokovaní v kancelárii bolo zamestnankyniam Strediska umožnené sa medzi štyrmi očami porozprávať s predsedníčkou odborov, ktorá sa vyjadrila ku kontrolám a záverom z rokovaní. Prejavila spokojnosť so závermi, ako aj obavy o ich dodržiavanie a prípadné postihy. Taktiež bolo Stredisku umožnené osobné stretnutie s pracovníčkou, ktorej mala byť v súvislosti s jej medializáciou ukončená dohoda mimo pracovného pomeru. Tejto pracovníčke Stredisko uviedlo, že zamestnávateľ s ňou neplánuje ukončiť spoluprácu. Okrem iného Stredisko sa dozvedelo, že táto pracovníčka ani nepracuje na 142 Kapitola 7. Diskriminácia

143 od delení balenia, ale na oddelení šitia, t. j. kontroly na nej neboli vykonávané. Záverom bolo umožnené sa bez prítomnosti vedenia porozprávať pria mo pri práci v oddelení balenia aj s ostatnými zamestnankyňami pracujúcimi vo fabrike. Ohľadom prehliadok sa vyjadrili stručne, že sú spokojné, že sa už nebudú vykonávať, avšak obrátili sa na Stredisko s inými problémami týkajúcimi sa uznávania potvrdení u lekára, resp. vyplácania miezd a podobne. Tým deklarovali, že zamestnávateľ s nimi nezaobchádza v súlade s platnými právnymi predpismi, čo však riešil už Inšpektorát práce. Žiadna zo zamestnankýň si neželala byť medializovaná a priamo Stredisko nepožiadala o prešetrenie konkrétneho prípadu. Pravdepodobne z dôvodu obavy o stratu zamestnania. Postoj Strediska Uvedený prípad ukazuje možnosť spolupráce so Strediskom a ukazuje na možnosť dodržiavania základných ľudských práv aj spoločnosťami so zahraničnou majetkovou účasťou. Stredisko túto problematiku rozsiahle medializovalo, a to najmä z dôvodov prevencie výskytu podobných prípadov v budúcnosti a šírenia informácii o právach a povinnostiach v oblasti ne rovnakého zaobchádzania aj s použitím konkrétneho prípadu. Stredisko dňa 15. mája 2012 zverejnilo informácie a postoj k uvedenému prípadu v nasledovnom znení: Prieskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva dňa 15. mája potvrdil nedostatky v dodržiavaní ľudských práv žien pracujúcich v LINORA, s.r.o. v Hencovciach a právničky Strediska sa vo firme osobne presvedčili, že deficit je potrebné urýchlene odstrániť. Stredisko v priebehu príprav kontaktovalo starostu obce a počas prieskumu rokovalo z riaditeľom spoločnosti, personálnou manažérkou spoločnosti, vedúcim výroby, ktorý je zástupcom talianskeho investora, zástupcami odborov a ženami zamestnanými vo firme. S osobitným ohľadom na intímnu povahu porušovania ľudských práv pracovníčok firmy výkonný riaditeľ Strediska Juraj Horváth poveril prieskumom výlučne ženskú výjazdovú skupinu Strediska, aby získala všetky potrebné autentické informácie. Výjazdová skupina vykonala prehliadku štyroch prevádzok firmy a priamo na mieste preverila skutočné praktizovanie fyzických prehliadok žien, ktorým sa tieto musia viackrát denne podrobovať pred vstupom na toalety v LINORA, s.r.o.. Právničky si preto od strážnej služby vyžiadali demonštrovanie celej procedúry osobnej kontroly pred vstupom na toaletu a osobne účinkovali ako figurantky pri rekonštrukcii ľudského ponižovania, aby tak získali svoju vlastnú skúsenosť. Takto získané poznatky využijú pre kvalitné odborné posudzovanie sťažnosti proti porušovaniu ľudských práv, ku ktorému dochádza najmä osobnou prehliadkou asi 200 žien pred každým vstupom na toaletu ohmataním, či dokonca nemožnosťou návštevy uzamknutej toalety v čase obhliadky pracovníčky SBS na inom stráženom úseku. Stredisko považuje za absolútne neprípustné praktizovať vo firme režim, podľa ktorého je každá žena kvôli každej návšteve toalety povinná podrobiť sa fyzickej kontrole. Tento postup pred dverami toalety automaticky poskytuje údaje o tom, ktorá zo zamestnankýň navštevuje toalety, ako často v priebehu dňa navštívi toaletu a ako dlho sa na toalete zdržuje, aj keď SBS tvrdí, že tieto údaje nezhromažďuje a nevedie prehľad, či evidenciu takýchto údajov. Absurdné je, že v porovnaní s kontrolou na letisku pri prekročení cez štátnu hranicu na územie iného štátu počas dovolenky, ktorú si za svoj nízky plat ženy sotva môžu dovoliť, musia trpieť telesnú kontrolu ohmataním niekoľkokrát denne pri prekročení cez prah dverí na toalete. Stredisko na úspešnom štvorhodinovom prieskume počas rokovania so zamestnávateľom získalo prísľub, že firma urýchlene upustí od porušovania ľudských práv, odstráni nežiaduci protiprávny stav a prijme systémové nápravné opatrenia. Zamestnávateľ záväzne prisľúbil Stredisku, že toalety na pracovisku už nikdy nebudú zamknuté. Na počkanie verejne a priamo pred očami výjazdovej skupiny odstránil oznam z dverí toalety, podľa ktorého je potrebné pred vstupom na toaletu splniť podmienku podrobenia sa osobnej kontrole ohmatom. Stredisko dosiahlo významný pokrok, Kapitola 7. Diskriminácia 143

144 že SBS bude už iba vizuálne a bez obťažovania kontrolovať zamestnankyne, pričom iba v prípade podozrenia z krádeže výrobku smie uskutočniť osobnú kontrolu, ale len v osobitnej kabínke, ktorá bude špeciálne vyhradená na tento účel. Zamestnávateľ sa tiež zaviazal pred zástupcami Strediska, že prijme vnútropodnikovú normu upravujúcu pravidlá v súlade s ľudskými právami a s touto oboznámi zamestnankyne. V záujme ochrany zamestnankýň navyše Stredisko ponúklo firme poskytovanie odborných konzultácií pri príprave vnútropodnikovej normy, aby na pracovisku podľa zákona účinne zabezpečila dodržiavanie ľudských práv, pričom firma ponuku ochotne prijala. Stredisko sa ešte v budúcnosti vráti na toto pracovisko opakovane, aby skontrolovalo ako firma v praxi reálne plní prijaté nápravné opatrenia. Stredisko je pripravené zamestnankyne spoločnosti LINORA, s.r.o. zastupovať na súde po podaní antidiskriminačnej žaloby a pomôcť im domáhať sa aj poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Stredisko zdôrazňuje, že osobná prehliadka je vážny zásah do základných ľudských práv a slobôd. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená Ústavou a obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno podrobiť neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života. Stredisko zdôrazňuje aj ústavnú prezumpciu neviny. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zamestnancom na pracoviskách v Slovenskej republike, aby sa nezdráhali a bez obáv aspoň diskrétnym spôsobom hlásili Stredisku prípady porušovania ľudských práv v zamestnaní. Stredisko dlhodobo upozorňuje vo svojich správach, vrátane správ adresovaných OSN, že práva a pracovné podmienky slovenských zamestnancov vo firmách zahraničných investorov nie sú vždy v súlade s právnym poriadkom SR a záväzkami SR vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov. Stredisko zaznamenalo sťažnosti na prípady ponižovania zamestnancov, dokonca vrátane aj fyzických trestov. Stredisko preto aj na základe dnešného úspešného prieskumu vyzýva zamestnávateľov, aby na pôde svojich pracovísk dôsledne zabezpečili dodržiavanie ľudských práv. Stredisko pripomína, že je lepšie využiť odborné služby Strediska v predchádzaní porušovaniu ľudských práv ako následne čeliť antidiskriminačným žalobám v súdnych sporoch. Slotex Fashion Ďalším medializovaným prípadom je kauza v súvislosti s hromadným prepúšťaním v spoločnosti SLOTEX Fashion so zahraničnou majetkovou účasťou a následným nevyplatením miezd a odstupného, okrem iného aj v súvislosti s obrovskými dlhmi voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako aj Daňovému úradu. Uvedeným prípadom sa zaoberal aj verejný ochranca práv (ďalej v texte ako VOP ) a to v súvislosti s prešetrením postupu orgánov verejnej správy (najmä Sociálna poisťovňa, Daňový úrad, Inšpektorát práce, Polícia). Podľa medializovaných informácií 165 k pochybeniu zo strany Sociálnej poisťovne malo prísť z toho dôvodu, že už dávno mala podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak by poisťovňa konkurz navrhla, mohli by ženy dostať peniaze z jej garančného fondu a poisťovňa by mala šancu vymôcť dlžné poistné. VOP zistil, že Sociálna poisťovňa podala na políciu štyri trestné oznámenia, ale návrh na vyhlásenie konkurzu nie. Poisťovňa uvedené odôvodnila tým, že nemá peniaze na súdny poplatok. Dlžné poistenie sa snažila vymôcť formou návrhov na výkon exekúcie. Sociálna poisťovňa si však podľa stanoviska pre médiá v celej veci plnila svoje zákonné povinnosti a venovala jej dlhodobú pozornosť, čoho dôkazom má byť aj to, že časť dlhov sa jej podarilo vymôcť. VOP v tomto prípade označil za nekoordinovaný inšpektorát práce v Prešove, ktorý bol vo fabrike na kontrole dvakrát. Inšpekcie sa čiastočne časovo prekrývali, ale vzájomná informovanosť inšpektorov nie. Inšpektorát 165 Dubovcová: Štátne úrady v kauze Slotex zlyhali ( ; Pravda; s. 2, 3; SITA, ODU). 144 Kapitola 7. Diskriminácia

145 pri druhom šetrení nevychádzal z informácií, ktoré už mal k dispozícii. V kauze nemala konať ani polícia, ktorá evidovala štyri trestné oznámenia. Tri sa týkali neodvedenia dane a poistného a jedno nevyplatenia miezd. K vzneseniu obvinenia nedošlo ani v jednom prípade. Zo štátnych úradov podľa VOP nezlyhal iba úrad práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, ktorý začal konať na podnet zamestnancov. Úrad poskytol zamestnancom nadštandardné služby vrátane poradenstva, predĺžených úradných hodín a prednostného vybavovania žiadostí. Podľa zistení VOP kompetentné orgány tým, že majú také malé kompetencie, aby mohli zasiahnuť včas voči neplatičovi, nemali v podstate možnosť zastaviť narastajúce dlhy spoločnosti. Tým nemali ani vplyv na pozíciu zamestnancov firmy v pracovnoprávnom vzťahu. 166 Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne zamestnancom spoločnosti SLOTEX Fashion bola na základe podaných žiadostí v počte 221 vyplatená celková suma na dávkach garančného poistenia vo výške ,40 eur, a to na základe vyhláseného konkurzu (tento bol iniciovaný zo strany OZ KOVO). Pohľadávky voči spoločnosti mala Sociálna poisťovňa vymáhať riadne v zmysle platných právnych predpis ov, pričom mala využiť všetky dostupné prostriedky, vrátane trestných oznámení. 167 K uvedenej kauze sa taktiež vyjadril aj Inšpektorát práce Prešov, ktorý vo svojom oficiálnom vyjadrení uviedol, že po obdržaní anonymného podnetu od kolektívu zamestnancov promptne začal s výkonom inšpekcie práce. Podnet poukazoval na opakované nevyplácanie miezd, zadržiavanie výplat a bonusov zamestnancov za marec Inšpekcia prebehla v období od 30. mája 2012 do 2. júla Vykonanou inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnávateľ kontrolovaným zamestnancom nevyplatil mzdy za obdobie január až marec J. DUBOVCOVÁ: V prípade Slotexu sa prejavila nemohúcnosť štátnych orgánov ( ; www. prestavka.sk; s. ; TASR). 167 Vyjadrenie Sociálnej poisťovne k otázkam Strediska. v termíne splatnosti mzdy a taktiež, že kontrolovaným zamestnancom vôbec nevyplatil mzdy za obdobie marec a apríl O výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený protokol s konkrétnymi porušeniami zákona zo strany zamestnávateľa, v ktorom mu bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky. Zamestnávateľ bol zaviazaný do 3 dní od uplynutia určeného termínu písomne informovať Inšpektorát práce Prešov o odstránení nedostatkov. Keďže zamestnávateľ nevykonal, čo mal nariadené a medzitým inšpektorát zaevidoval aj ďalší podnet zamestnankyne, začala sa začiatkom augusta ďalšia tzv. následná inšpekcia práce. Inšpekcia práce prebiehala koordinovane v zmysle platných postupov. Vychádzalo sa už z prvotných zistení, pretože členom tímu vykonávajúcich následnú inšpekciu práce bol aj inšpektor práce, ktorý vykonal prvú inšpekciu práce v tejto spoločnosti. Cieľom inšpekcie práce nie je uloženie pokuty, ale presné zistenie plnenia, resp. neplnenia povinností zo strany zamestnávateľa a snaha o to, aby zamestnávateľ prípadné zistené nedostatky odstránil. Okamžité uloženie sankcií by v tomto prípade zjavne nedopomohlo k vyplateniu miezd za mestnancom. Inšpektorát práce Prešov konal v rozsahu svojich zákonom stanovených kompetencií s maximálnym úsilím. 168 Z uvedených informácií je však zrejmé, že je potrebné urýchlene prijať legislatívne opatrenia zamedzujúce do budúcnosti možnosť takéhoto konania zo strany zahraničných investorov a najmä potreba posilniť kompetencie orgánov verejnej správy. Kika nábytok Slovensko Na Stredisko sa v priebehu roka 2012 taktiež obrátil bývalý zamestnanec spoločnosti KIKA nábytok Slovensko, ktorý uviedol, že ako zamestnanec pracujúci na predajni, si nesmel po celý čas sadnúť, napiť sa smel len na WC - a aj to nie často, čím deklaroval, že zamestnávateľ sledoval aj počet odchodov na WC. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu neustáleho pozorovania zo strany nadriadených ukončil pracovný pomeru už v skúšobnej dobe. Uvedený podávateľ podnetu si žiaľ, ako väčšina, neželal vec riešiť prostredníctvom Kapitola 7. Diskriminácia 145

146 Strediska ďalej, mal výlučne záujem na informovaní širokej verejnosti o týchto praktikách prostredníctvom tejto správy. Na spoločnosť KIKA nábytok Slovensko sa Stredisko taktiež obrátilo so svojim otázkami, avšak táto na ne neodpovedala. v súčasnej dobe je vo veci podaná sťažnosť na postup Inšpektorátu práce. V zmysle vyjadrení spoločnosti Volkswagen Slovakia je zrejmé, že spoločnosť má nespočetné množstvo Interných predpisov. 169 Volkswagen Slovakia Na Stredisko sa taktiež obrátil bývalý zamestnanec spoločnosti Volkswagen Slovakia v súvislosti s nerovnakým zaobchádzaním voči jeho osobe v porovnaní s bývalou kolegyňou, porušovaním interných predpisov spoločnosti, ako aj v súvislosti s dlho trvajúcim bossingom voči jeho osobe zo strany jeho nadriadeného. Bývalý zamestnanec sa obrátil so svojou sťažnosťou na nadriadeného, ako aj priamo na člena predstavenstva spoločnosti, avšak bezvýsledne. Po tom, ako sa obrátil so žiadosťou o pomoc na Stredisko, bol kontaktovaný zo strany právneho zástupcu spoločnosti s tým, aby sa mimosúdne dohodli, avšak podmienkou spoločnosti bola neúčasť Strediska na tomto mimosúdnom vyrovnaní. Spoločnosť sa týmto úkonom neustále pokúšala naťahovať čas, zavádzať bývalého zamestnanca a to najmä tým, že ďalej praktizovala svoje nekalé praktiky, a to až do času kým sa úplne neprestala kontaktovať s bývalým zamestnancom a samozrejme k žiadnej dohode nedošlo. Spoločnosť sa pokúšala neustále zavádzať bývalého zamestnanca s tým, že mu dokonca ponúkali auto zadarmo a podobne, aby oficiálne mimosúdne vyrovnanie neexistovalo. Bývalý zamestnanec bol ochotný prijať aj toto. Avšak tak ako už bolo uvedené, akýkoľvek kontakt zo strany spoločnosti bol prerušený bez mimosúdneho vyrovnania. V zmysle oficiálneho vyjadrenia spoločnosti adresovaného Stredisku však na všetky otázky Strediska boli odpovede negatívne s tým, že všetko je v poriadku. Stredisko v tejto súvislosti kontaktovalo príslušný Inšpektorát práce za účelom získania dôkazov vo veci, avšak jeho závery boli v rozpore s platnými právnymi predpismi (nakoľko tu bol evidentný nezáujem situáciu riešiť), Nakoľko v tejto súvislosti ešte nie je ukončené vybavenie podnetu bývalého zamestnanca, Stredisko môže len konštatovať, že nie všetky interné predpisy sú aj reálne v praxi dodržiavané. Stredisko sa taktiež so svojim otázkami v súvislosti s dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd, ako aj v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania a dodržiavaním platných právnych predpisov obrátilo na spoločnosti Heineken Slovensko ako aj IKEA Bratislava, Möbelix SK, KIKA Nábytok Slovensko. Spoločnosť Heineken Slovensko bola veľmi ústretová a poskytla odpovede na všetky otázky, ako aj interné predpisy. Taktiež spoločnosť IKEA Bratislava poskytla odpovede na všetky otázky. Spoločnosti Möbelix SK a KIKA Nábytok Slovensko neposkytli žiadne odpovede. Záver V súvislosti s hospodárskou krízou, ktorá naďalej pretrváva, je isté, že bude prichádzať k ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov, ako aj pravdepodobne k stále zhoršujúcim sa podmienkam zamestnancov. Je zrejmé, že zamestnanci budú opäť menej upozorňovať na porušovanie právnych predpisov počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu, a tým menej na nerovnaké zaobchádzanie. Ich prvoradou snahou bude udržanie si pracovného miesta. Problematika rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnej oblasti nie je v rámci právnych predpisov (predovšetkým Zákonníka práce a antidiskriminačného zákona), a na základe zisťovaných skutočností 169 Vyjadrenie spoločnosti Volkswagen Slovakia k otázkam Strediska. 146 Kapitola 7. Diskriminácia

147 v organizáciách v tejto oblasti, v súčasnom období prvoradým cieľom zamestnávateľov. Stredisko tak ako v predchádzajúcich rokoch konštatuje, že zo strany niektorých zahraničných zamestnávateľov naďalej pretrváva sklon k nedodržiavaniu právneho systému platného na Slovensku. Aj medializované prípady a prípady, s ktorými sa na Stredisko obrátili fyzické osoby v roku 2012 poukázali na to, že napriek legislatívnej úprave pracovnoprávnych predpisov sa ich niektorí zahraniční zamestnávatelia snažia neustále obchádzať, aj napriek vedomiu sankčných postihov, ktoré pri ich porušeniach nasledujú. Odporúčania V súvislosti s problematikou porušovania zásady rovnakého zaobchádzania zamestnávateľmi a v reakcii na Stredisku adresované podnety namietajúce uplatňovanie praktík mobbingu a bossingu voči zamestnancom Stredisko: 1. Navrhuje, aby povinnosť štátu vykonávať dozor nad dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch bola explicitná a nespochybniteľná. 2. Ďalej navrhuje, aby povinnosť riešiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania vrátane bossingu, mobbingu bola explicitne zakomponovaná do zákona o inšpekcii práce, aby bola zabezpečená táto povinnosť zo strany inšpektorátov práce, nakoľko ich zisťovaním a závermi je možné pre prípady súdnych sporov získať nespochybniteľné dôkazy. 3. Opätovne zdôrazňuje, že na uvedené nedostatky je potrebné neustále poukazovať, a to nielen na odbornej pôde, ale aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a verejných občianskych diskusií. 4. Odporúča v tejto súvislosti prijať na vnútroštátnej úrovni také legislatívne opatrenia, na základe ktorých by každý zahraničný zame stnávateľ (investor), ktorý príde na Slovensko podnikať, povinne absolvoval sériu školení, zamera ných na príslušnú vnútroštátnu legislatívu, najmä Zákonník práce a antidiskriminačný zákon. 5. Odporúča prijať aj opatrenie, na základe ktorého by zamestnávatelia boli povinní vypracovať na svojich pracoviskách, prevádzkach a vo výrobných závodoch etické kódexy, a v prípade väčších prevádzok (nad 20 zamestnancov) povinne zriadiť etické komisie. 6. Navrhuje urýchlene prijať legislatívne opatrenia na zvýšenie kompetencií príslušných orgánov verejnej správy v oblasti cielených likvidácií firiem bez zabezpečenia zamestnancov najmä v súvislosti vyplácaním miezd, ako aj v súvislosti s odvádzaním príslušných odvodov. 7. Odporúča zintenzívniť spoluprácu NIP a jeho jednotlivých pobočiek so Strediskom pri šetrení podnetov namietajúcich porušenie pracovnoprávnych predpisov a zásady rovnakého zaobchádzania. Koordinácia spoločných postupov by systém riešenia uvedenej problematiky mohla zefektívniť a optimalizovať Ochrana žien v reťazovom tehotenstve pred diskrimináciou V období od januára 2011 do mája 2011 Stredisko so záujmom sledovalo vývoj situácie a podporovalo mimovládne organizácie v procese, ktorý by bolo možné označiť za zápas mimovládnych organizácií s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci novelizácie Zákonníka práce a ochrany tehotných žien pred diskrimináciou, na ktorú taktiež dlhodobo upozorňovalo aj Stredisko. Aj napriek tomu, že v Slovenskej republike platí od roku 2004 antidiskriminačný zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu okrem iných z dôvodov pohlavia (vrátane tehotenstva), rodu a rodinného stavu, prax vo vzťahu k tehotným ženám bola dlhodobo diskriminačná a antidiskriminačný zákon sa pri ochrane tehotných žien Kapitola 7. Diskriminácia 147

148 prakticky neuplatňoval. Na problém častého prepúšťania tehotných žien počas skúšobnej doby a následnej faktickej nemožnosti spätne sa domáhať svojich práv pravidelne upozorňovalo v minulosti i Stredisko. V roku 2011 sa iniciatívy ujali mimovládne organizácie, ktoré už pred prijatím novely Zákonníka práce v hromadnej pripomienke (v októbri 2010) žiadali, aby Slovenská republika naplnila niektoré zo svojich záväzkov v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie. Konkrétne žiadali, aby Slovenská republika zabezpečila dôslednú právnu ochranu tehotných žien ohrozených prepustením zo zamestnania v skúšobnej dobe a taktiež, aby sa odstránila diskriminácia osôb žijúcich mimo manželstva pri čerpaní voľna na prevoz matky dieťaťa ako partnerky zamestnanca do zdravotníckeho zariadenia pri narodení dieťaťa, nakoľko toto právo prislúchalo len ženatým zamestnancom. Medzera v zákone Avšak napriek pozitívnym zmenám v zákone, zákonodarca pozabudol upraviť problematiku týkajúcu sa žien pri reťazovom tehotenstve a ich výpočtu výšky materskej dovolenky, t. j. pri ženách, ktoré v dobe prvej materskej dovolenky počnú ďalšieho potomka a sú znevýhodnené oproti osobám, ktoré po skončení prvej materskej dovolenky nastupujú do práce. Týmto nevedomky zákonodarca znižuje populáciu na Slovensku, nakoľko ženy sa rozhodnú radšej pre jedno dieťa a následne nastúpiť do zamestnania. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnávatelia zneužívajú medzeru v zákone o sociálnom poistení a ženy majúce 2 deti po sebe sú nielenže nechránené, ale priamo diskriminované a znevýhodňované oproti ženám a mužom, ktorí pracujú, a to i napriek skutočnosti, že tehotným ženám a matkám má byť poskytovaná zvlášť zvýšená ochrana. Táto zvýšená ochrana vychádza okrem iného z poslania matky, ktoré je jedným z najnáročnejších poslaní ženy ako takej a zároveň materstvo možno považovať za základnú tvorbu buniek spoločnosti, t. j. reprodukciu nových občanov štátu a spoločnosti, ktorú treba nielen dostatočne, ale nadmerne chrániť, a to v záujme budúcnosti nášho štátu a nevyhynutia slovenského národa. O uvedenom trende svedčia aj štatistiky, ktoré jednoznačne preukazujú znížený stav novonarodených detí, a to najmä z dôvodu nedostatku financií poskytovaných mladým rodinám a matkám detí. Prípad tzv. reťazovej materskej dovolenky V júli 2012 sa na Stredisko obrátila klientka so žiadosťou o prešetrenie prípadu diskriminácie z dôvodu pohlavia a oblasti rodovej príslušnosti, nerovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania ako i porušenia viacerých zákonných ustanovení a medzinárodných dohovorov. Žiadateľka nastúpila v roku 2009 na riadnu materskú, neskôr rodičovskú dovolenku, následne na to nastúpila na ďalšiu, tzv. reťazovú materskú dovolenku (ďalej v texte ako materská dovolenka ), kedy ako zamestnanec nenastúpila fyzicky do práce. Aj napriek tejto skutočnosti jej bol vypočítaný nižší vymeriavací základ na druhú materskú z nesprávne vypočítaného základu zamestnávateľom, pozostávajúceho len z hrubej mzdy. Zamestnankyňa zamestnávateľa na tieto skutočnosti upozornila, avšak k náprave do dňa obrátenia sa na Stredisko nedošlo. Stredisko v zmysle ustanovenia 1 ods. 5 zákona č. 308/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov oslovilo zamestnávateľa a požiadalo o uvedenie stanoviska zamestnávateľa k predmetnému prípadu nerovnakého zaobchádzania, ako i o zodpovedanie nižšie položených otázok : 1. Kto konkrétne individuálne posudzuje, či konkrétny zamestnanec pri návrate z materskej dovolenky bude mať stanovený už 1. mesiac individuálny plán alebo v mesiaci nástupu je povinný absolvovať školenia a až ďalší mesiac bude mať nastavený individuálny plán a k tomu sa viažuce provízie? Na základe akých kritérií o tejto skutočnosti rozhoduje? 2. Je tento postup nástupu po materskej dovolenke a finančného znevýhodnenia oproti zamestnancom nenastupujúcim na materskú 148 Kapitola 7. Diskriminácia

149 dovolenku upravený v konkrétnom internom predpise, napr. predpise o odmeňovaní? 3. Je každému zamestnancovi po príchode z materskej či rodičovskej dovolenky odňaté zákonom garantované právo na rovnakú pracovnú pozíciu za rovnakých podmienok, t. j. aj právo na rovnaké platové ohodnotenie ako pred nástupom na materskú? (okrem toho má právo aj na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, t.j. ročné zvyšovanie platov na základe percent, tabuliek, životného minima a pod., vrátane nielen provízií, ale aj čiastky z plnenia kolektívneho pobočkového plánu)? 4. Zamestnanci, ktorí nenastupujú na materskú dovolenku, musia tiež povinne absolvovať raz za 2-3 roky (čo je priemerná doba materskej dovolenky) školenie v trvaní 1 mesiaca, kedy nemajú nárok na pohyblivé zložky mzdy? 5. Platí táto nezákonná a diskriminačná vnútorná platová politika aj pre prípady, keď nastúpi späť do práce aj zamestnanec po dlhodobej práceneschopnosti, t. j. musí taktiež absolvovať mesačný kurz - školenie, a nemá nárok na pohyblivé zložky mzdy (napriek tomu že plní plán pobočky, keďže nielen provízie sú súčasťou pohyblivej zložky mzdy)? a zároveň Stredisko žiadalo o doručenie nižšie uvedených nasledovných dokumentov: 1. Kolektívnu zmluvu; 2. Pracovný poriadok; 3. Vnútorný predpis o odmeňovaní; 4. Organizačný poriadok; 5. Etický kódex; 6. Ostatné všeobecne záväzné vnútorné predpisy, ktoré sú zamestnanci povinní dodržiavať v zmysle Pracovnej zmluvy. Stredisko uviedlo zamestnávateľovi stručnú chronológiu prípadu, ktorý klientka považovala najprv za nedorozumenie, avšak z podaní zamestnávateľa v súvislosti s komunikáciou s klientkou bolo jednoznačné a zrejmé, že sa zo strany zamestnávateľa jednalo o jej žiadosti nevyhovujúce konečné rozhodnutie. Stručná chronológia prípadu: Klientka nastúpila dňa do zamestnania v oblasti bankovníctva a finančníctva na pracovnú pozíciu Poradca klienta, funkčná oblasť 1-Vzťahoví manažéri/ rozvoj obchodu, kvalifikačná skupina 3, stupeň B, so základnou mzdou vo výške ,- Sk. Dňom bola klientka preradená Dohodou o zmene pracovných podmienok na funkciu Vzťahový manažér. Následne sa s účinnosťou od zvýšila klientkina mzda na sumu ,- Sk mesačne, čo znamená zvýšenie mzdy v priebehu 8 mesiacov o 7.000,- Sk (232,35 eur). Na základe zvýšenia platu je predpoklad, že k tomuto zvýšeniu došlo na základe svedomitého, riadneho plnenia pracovných povinností ako i na základe dosahovania určitých výsledkov, nakoľko k základnej zložke platu boli pripočítané pohyblivé zložky platu pozostávajúce nielen z provízií, ale aj za plnenie kolektívneho - pobočkového plánu. Klientka nastúpila na prvú materskú v máji 2009, pričom dosiahla maximálny vymeriavací základ na výpočet materskej a to i napriek skutočnosti, že v novembri mala z dôvodu práceneschopnosti značne znížený príjem. I napriek tejto skutočnosti bol priemer za celý rok na strope základu, z ktorého sa vypočítava výška materskej. Na druhú materskú dovolenku nastúpila klientka plynule v auguste 2011, avšak keďže jej ešte neskončila prvá rodičovská dovolenka (tá by končila v máji 2012), do práce medzičasom ani fyzicky nenastúpila. Tu nastal problém s výpočtom základu na druhú materskú, kde si zamestnávateľ vyložil ustanovenie 57 podľa svojho uváženia v negatívnom zmysle a to síce tak, že klientke určil priemerný vymeriavací základ z predpokladaného nástupu do práce, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za daný kalendárny mesiac. Kapitola 7. Diskriminácia 149

150 Zamestnávateľ odôvodnil výšku tohto základu skutočnosťou, že klientka by nemala prvý mesiac po nástupe do práce nárok na pohyblivú zložku platu, nakoľko by musela absolvovať školenia a tento nárok na pohyblivú zložku by jej nevznikol. Týmto zamestnávateľ priamo porušil ustanovenia Zákonníka práce ako i antidiskriminačného zákona. Podľa Zákonníka práce má totiž zamestnanec po nástupe z materskej právo na rovnaký plat vrátane všetkých benefitov a bonusov (t. j. nie je možné stanoviť, že hneď za prvý mesiac nemôže dosahovať výsledky a nemať tým pádom nárok na pohyblivú zložku mzdy). Taktiež by sa v tomto prípade jednalo o priamu diskrimináciu z dôvodu tehotenstva a materstva, t.j. zo zákonom určeného dôvodu a to na základe pohlavia. Zamestnávateľ mal podľa názoru Strediska ako i podľa vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, vychádzať pri určovaní pravdepodobného vymeriavacieho základu z aktuálnych mzdových podmienok dojednaných v pracovnej zmluve, platných PRED nástupom zamestnankyne na materskú dovolenku, z dôvodu ktorej jej vzniká nárok na materské. Náhradová funkcia materského implicitne upravuje požiadavku na čo najväčšie zreálnenie zohľadňovaného príjmu, ktorý uchádza tehotnej žene v dôsledku jej nástupu na materskú dovolenku. V prípade reťazovitého pôrodu klientky je vymeriavacím základom na platenie poistného poistenkyne v postavení zamestnankyne podľa 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení príjem zo závislej činnosti. V danom prípade tvoria vymeriavací základ aj pohyblivé zložky mzdy, nakoľko sú podľa 3 ods. 1 písm. a) predmetného zákona príjmom zo závislej činnosti plynúcim z daného právneho vzťahu, v ktorom sa uskutočňuje príslušná zárobková činnosť, t. j. sú súčasťou mzdy. Otázka určenia príjmu, ktorý uchádza zamestnankyni v dôsledku jej tehotenstva a materstva, ktorej opätovne vznikne nárok na priznanie materského a jeho výplatu, je plne v kompetencii zamestnávateľa. Avšak zamestnávateľ musí postupovať v ústavných a zákonných intenciách, t.j. musí vylúčiť akékoľvek rozumné pochybnosti, ktoré by mohli svedčiť okolnostiam zakladajúcim nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania žien počas čerpania ich materskej a rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ musí v oblasti odmeňovania rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvenú v 6 ods. 2 písm. b) antidiskriminačného zákona a vyvarovať sa tejto oblasti v spojení so skutkovými okolnosťami daného prípadu takému prístupu, ktorý by v nadväznosti na 2a ods. 11 písm. a) antidiskriminačného zákona zakladal diskrimináciu osôb z dôvodu pohlavia. Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia v situácii výkonu práva zamestnanca na rodičovskú dovolenku obsahuje aj čl. 5 smernice Rady 2010/18/EU, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSSINESEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC. Na základe predložených skutočností, ktoré preukazujú riadne pracovné nasadenie, profesionálny ako i finančný rast klientky, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že by klientka nedosahovala po nástupe z materskej dovolenky nižší výkon a plat. Pravdepodobný vymeriavací základ teda nemôže byť v danom prípade určený výlučne z hrubej mzdy klientky, bez pohyblivej zložky mzdy, ale odhadovaný - pravdepodobný vymeriavací základ, ktorý by klientka dosahovala pri riadnom pracovnom nasadení. V opačnom prípade by sa jednalo o priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, nakoľko ak by klientka nešla na materskú dovolenku, jej mzda by sa stále skladala z pevnej a pohyblivej zložky mzdy, t. j. boli by jej vyplácané obe zložky mzdy. Pohyblivú zložku mzdy netvoria len provízie, ale i odmeny za plnenie kolektívneho- pobočkového plánu, ktoré sa dajú relevantne zistiť s prihliadnutím na platy ľudí v rovnakej pracovnej pozícii/funkcii vzťahového manažéra. Postoj Strediska Na základe uvedeného Stredisko zastalo názor, že v danom prípade je potrebné pri určovaní vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské účely potrebné aplikovať prístup založený na situácii porovnateľného zamestnanca (konkrétne 150 Kapitola 7. Diskriminácia

151 porovnateľnej zamestnankyne na rovnakej pozícii s rovnakou dĺžkou praxe a pod.) definovaného pracovnoprávnymi predpismi. Prípadne je východiskom vypočítať tento vymeriavací základ na základe platu, z ktorého bola vypočítaná výška prvej materskej dovolenky plus ročné zhodnotenie a zvýšenie platov, ktoré nastalo u iných zamestnancov na rovnakej pozícii plus prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by klientka mala právo, ak by nenastúpila na materskú dovolenku, t. j. vrátane všetkých bonusov a benefitov, ktoré získali ostatní porovnateľní zamestnanci. Tento prístup v najväčšej miere vylúči možné okolnosti zapríčiňujúce znevýhodnenie žien na materskej a rodičovskej dovolenke v oblastiach súvisiacich s výkonom pracovného pomeru a následne aj pri poskytovaní dávok zo systému sociálneho poistenia. Záverom nedá nespomenúť absolútne neprijateľný, nemorálny a dehonestujúci spôsob, akým bolo klientke oznámené, že si materstvo zle načasovala. Táto situácia je zvlášť neprijateľná z etického ako i ľudského hľadiska, kedy konkrétne ženy ako rodičky by mali byť podporované štátom i spoločnosťou (kde patrí nielen rodina, ale i zamestnávateľ ako platiteľ poistného) v plnení svojho základného poslania- materstva a zakladania rodiny. V zmysle zákona o rodine ako i medzinárodných dohovorov mater stvo je poslaním ženy ako zakladateľky rodiny a spoločnosti ako takej a v žiadnom prípade nemôže byť z tohto dôvodu s matkou zaobchádzané menej priaznivo ako s ostatnými zamestnancami. Spoločnosť má poskytovať rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa pracovnej zmluvy je zamestnávateľ v zmysle čl. 19 povinný poskytovať mzdu za vykonanú prácu a vytvárať zamestnancovi podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh. Týmto záväzným ustanovením zmluvy iste nemal zamestnávateľ na mysli, že zamestnanec nemá právo ísť na materskú dovolenku nakoľko nebude mať po návrate z materskej dovolenky vhodné podmienky na výkon práce a nebude za to dostatočne ohodnotený oproti ostatným kolegom, ktorí nenastúpili na materskú dovolenku. Zároveň iste nebolo zámerom zamestnávateľa reprodukovať ho tak, že pokiaľ chce zamestnanec profesionálne postupovať a s tým samozrejme mať záujem o rast jeho finančného ohodnotenie, nie je čas ísť na materskú dovolenku. Stredisko uviedlo zamestnávateľovi do pozornosti, že predmetné konanie je nielen neetické a v nesúlade s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, nakoľko boli zo strany zamestnávateľa vedome porušené viaceré právne ustanovenia Zákonníka práce a to konkrétne články 1 a 8, 13 ods. 1 a 2, 157 ods. 2 v spojitosti s 166 ods. 1 a 2. Taktiež sa zamestnávateľ dopustil porušenia čl. 5 smernice Rady 2010/18/EU. Postoj zamestnávateľa Následne po doručení žiadosti o vydanie stanoviska k veci a doručenie dokumentov na posúdenie zákonnosti konania zamestnávateľa, zamestnávateľ v lehote 1 týždňa oznámil Stredisku, že danú vec opätovne zvážil a požiadavke klientky na započítanie pohyblivých zložiek mzdy do pravdepodobného vymeriavacieho základu na účely výpočtu materského pri druhej materskej dovolenke vyhovel a upravené údaje oznámil príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Právna úprava postavenia tehotných žien a ich ochrany v legislatíve EÚ Problematika ochrany pracujúcich žien so zameraním na ochranu rizikových skupín, akou sú aj tehotné ženy a ženy krátko pred a po pôrode, je upravená v Európskej sociálnej charte (1961), ktorá obsahuje mimoriadne ustanovenie o práve zamestnaných žien na ochranu, v Dodatkovom protokole k Sociálnej charte, prijatom v roku 1988, ale najmä v týchto dokumentoch: Smernica č. 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (tzv. tehotenská smernica ) z 19. októbra Kapitola 7. Diskriminácia 151

152 1992. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tej to smernice. Smernica č. 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania z 5. júla Judikatúra Súdneho dvora EÚ deklarujúca, že čl. 10 Smernice má tzv. vertikálny priamy účinokt.j. jednotlivci sa ho môžu priamo dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi. Súdny dvor dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Súdny dvor dôsledne uznáva legitímnosť ochrany biologických podmienok žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku na dosiahnutie skutočnej rovnosti pohlaví, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania. Článok 8 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952 stanovuje, že treba považovať za nezákonné, ak zamestnávateľ skončí zamestnanie ženy, ktorá je tehotná, na dovolenke podľa článku 4 alebo 5 a v období po návrate do práce, ktoré sa určí vnútroštátnymi zákonmi a predpismi, okrem dôvodov nevzťahujúcich sa na tehotenstvo, narodenie dieťaťa a jeho dôsledky alebo na dojčenie. Bremeno dokazovania, že dôvody prepustenia nesúvisia s tehotenstvom alebo s narodením dieťaťa a jeho dôsledkami, alebo s dojčením spočíva na zamestnávateľovi. A taktiež, že žene sa zaručuje právo vrátiť sa po skončení materskej dovolenky na to isté pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto platené v tej istej výške. V súlade so smernicou 2010/18/ EU o rodičovskej dovolenke zamestnanci vracajúci sa do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky majú právo pri návrate do práce mať prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Medzinárodná právna úprava postavenia tehotných žien a ich ochrany Článok 6 Základných zásad Zákonníka práce stanovuje, že tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. Týmto osobám teda zákonodarca priznáva v zásade osobitnú ochranu, ktorá sa prejavuje, resp. mala by sa prejaviť vo vzťahu k pracovným podmienkam, úprave pracovného času, zákazu výpovede v ochrannej dobe, materskej a rodičovskej dovolenke a starostlivosti o deti v jednotlivých ustanoveniach Zákonníka práce. Reálne je však právna úprava skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe v tomto období zakotvená v 72 Zákonníka práce tak, že v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu ( 72 ods. 1). Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť ( 72 ods. 2). Predmetné ustanovenia 72 ods. 1 a 2 teda nehovorili nič o tom, že tehotnú ženu možno v skúšobnej dobe prepustiť iba výnimočne a iba z opodstatnených dôvodov nesúvisiacich s jej stavom (t. j. tehotenstvom alebo materstvom). Tehotným ženám a ženám krátko po pôrode teda neposkytovali dostatočnú právnu istotu, že nebudú v 152 Kapitola 7. Diskriminácia

153 skúšobnej dobe prepustené z dôvodu svojho tehotenstva alebo materstva. Úprava ostatných otázok, resp. skutočností týkajúcich sa postavenia tehotných žien a matiek do deviateho mesiaca od pôrodu bola v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce nasledujúca: Pred prijatím do pracovného pomeru: zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve, ani o rodinných pomeroch. Ak by zamestnávateľ porušil svoje povin nosti, má fyzická osoba právo na primeranú peňažnú náhradu, ktorú si môže uplatniť na súde, a to aj vtedy, ak by k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nedošlo. V prípade, že by išlo o práce, pri výkone ktorých by sa nevyžadovala podľa osobitného predpisu osobitná zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť, resp. by takýto osobitný predpis neexistoval, zamestnávateľ by nebol oprávnený vyžadovať informácie o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prácu. Na druhej strane, osoba ktorá sa uchádza o prácu, je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Ide najmä o informácie, ktoré by bránili výkonu práce zo zdravotného dôvodu, napríklad v prípade, že zamestnávateľ prijíma zamestnanca na rizikovú prácu. Tehotenstvo počas trvania pracovného pomeru: pojem tehotná zamestnankyňa je vymedzený v 40 ods. 6 Zákonníka práce tak, že tehotnou ženou sa na účely Zákonníka práce rozumie zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Zákonník práce ale neukladá žene povinnosť oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi. Ak však žena neoznámi zamestnávateľovi písomne svoje tehotenstvo a nepredloží lekárske potvrdenie, nebude jej prislúchať osobitná právna ochrana, napríklad pokiaľ ide o úpravu pracovných podmienok, pracovného času. Taktiež sa na ňu nebude vzťahovať zákaz výpovede v ochrannej dobe. Úprava pracovného času: pokiaľ tehotná žena potrebuje absolvovať vyšetrenie u lekára a ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ je povinný tehotnej zamestnankyni poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom. Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu predpôrodných kurzov. Je však možné sa so zamestnávateľom na poskytnutí takéhoto voľna dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti ( 164 ods. 1 zákonníka práce). Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Tehotná žena pracujúca v noci môže zamestnávateľa požiadať a ten je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci. Tehotná žena sa môže zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť. To isté platí aj vtedy, ak ide o ženu alebo muža trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky, osamelú žena alebo osamelého muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Zamestnávateľ nemôže tehotnej žene rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne, iba ak by sa s ňou na tom dohodol. Dojčenie: matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v Kapitola 7. Diskriminácia 153

154 sume jej priemerného zárobku. Preradenie na inú prácu: tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ je v súlade s 55 ods. 2 Zákonníka práce povinný preradiť tehotnú ženu na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy. Ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak nie je možné preradenie na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Zamestnávateľ je tiež povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie tehotná žena požiada. Ak ju nemožno preradiť na dennú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak by zamestnávateľ nepreradil tehotnú ženu na inú prácu, hoci bol povinný, zamestnankyňa má právo odmietnuť ďalší výkon práce. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle 142 Zákonníka práce, pri ktorej zamestnankyni prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Táto náhrada jej patrí aj vtedy, ak zamestnávateľ preukázateľne nemá pre ňu inú prácu, na ktorú by ju preradil. Do úvahy tiež pripadá okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ak v súlade s 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru: zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( 166 ods. 1) skončiť pracovný pomer výpoveďou, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Výpoveď daná zamestnávateľom: zame stnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zame stnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Uvedené neplatí v prípade, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje. Za týchto okolností by bola výpoveď platná. Ak je daná výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Zamestnankyňa má v prípade výpovede z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ 154 Kapitola 7. Diskriminácia

155 povinný vyhovieť. V takom prípade jej patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa 62 Zákonníka práce. Výpoveď daná zamestnancom: tehotná zamestnankyňa môže skončiť pracovný pomer výpoveďou kedykoľvek, a to aj bez udania dôvodu. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. V prípade, že pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom - tehotnou ženou alebo matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode: tehotná žena alebo matka do deviatich mesiacov po pôrode tak ako ktorýkoľvek iný zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak: a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ju nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu; b) zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti; c) je bezprostredne ohrozený jej život alebo zdravie. Zamestnankyňa, ktorá okamžite skončila pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Novelou Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. došlo k úprave možnosti rozloženia čerpania rodičovskej dovolenky. Matka alebo otec nebudú musieť vyčerpať rodičovskú dovolenku naraz do troch rokov veku dieťaťa, ako je tomu v súčasnosti, ale môžu si ju rozdeliť na päť rokov. Postavenie tehotných a matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode sa mení novelizáciou ustanovenia 72 ods. 1, ktorého znenie je nasledovné: V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Dochádza teda k zvýšeniu ochrany tehotných žien, dojčiacich žien a matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle predpokladanej transpozície legislatívy EÚ. Prepustenie v skúšobnej dobe sa umožňuje len výnimočne, a to z riadne opodstatnených dôvodov nesúvisiacich s jej tehotenstvom a materstvom. Uvedenie dôvodov, výnimočnosť, riadne opodstatnené dôvody a písomná forma sú ako hmotnoprávna podmienka platnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V zmysle Čl. 1 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom - konkrétne antidiskriminačným zákonom. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, nábožen stva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti Kapitola 7. Diskriminácia 155

156 alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Zamestnávatelia sú povinní v zmysle Čl. 8 Zákonníka práce robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zame stnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Zákonník práce tiež v Čl. 9 ustanovuje, že zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením po vinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať z amestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. V zmysle ustanovenia 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom, ktorým je antidiskriminačný zákon. V pracovnoprávnych vzťahoch sa teda zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia ( 13 ods. 2). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v zmysle ustanovenia 13 ods. 3 Zákonníka práce v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. V prípade porušenia citovaných u sta novení 13 Zákonníka práce má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa 13 ods. 4 Zákonníka práca. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom ( 13 ods. 5). V zmysle ustanovenia 157 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa 166 ods. 1, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa 156 Kapitola 7. Diskriminácia

157 166 ods. 1, a zamestnankyňa a zamestna nec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa 166 ods. 1 zákona. Po návrate zamestnankyne alebo zamestnanca do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa 166 ods. 2 je zamestnávateľ zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko ( 157 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac ( 166 ods. 2 Zákonníka práce). Problematika reťazovej materskej dovolenky nie je špecificky v zákone vymedzená, vzťahuje sa na ňu ustanovenie 57 ods. 2, veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa na výpočtový základ druhej, reťazovej materskej použije ako základ pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý predstavuje 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky Záver V tomto prípade je zákonom konkrétne stanovená výška, z ktorej sa vypočítava výška príspevku poskytovaného na materskej prípadne rodičovskej dovolenke. Je potrebné však dať na vedomie relevantné ustanovenia Zákonníka práce (konkrétne 157 ods. 2), podľa ktorých zamestnanec má právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mal právo, ak by nenastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa 166 ods. 1. Z toho vyplýva, že po návrate do práce má zamestnanec právo na rovnaký plat vrátane všetkých benefitov a bonusov (t. j. odmeny, provízie a všetky pohyblivé zložky mzdy). Za pravdepodobný denný vymeriavací základ by sa teda v tomto prípade mala považovať výška priemerného denného zárobku z platu preukazujúceho dosiahnuté výsledky pred nástupom na prvú materskú dovolenku plus zvýšenie o čiastku, ktorou sa ročne zvyšuje základná mzda zamestnanca. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by mala byť zamestnankyni po návrate z materskej dovolenky odňatá možnosť nároku na pohyblivé zložky mzdy, nakoľko týmto krokom by zames tnávateľ priamo diskriminoval a vedome porušil ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa nástupu zamestnanca do práce po skončení materskej resp. rodičovskej dovolenky v po rovnaní s ostatnými zamestnancami. Zvlášť neprijateľná je táto situácia z etického a morálneho hľadiska, nakoľko v zmysle zákona o rodine ako i medzinárodných dohovorov materstvo je poslaním ženy ako zakladateľky rodiny a spoločnosti ako takej a v žiadnom prípade nemôže byť z tohto dôvodu s matkou zaobchádzané Kapitola 7. Diskriminácia 157

158 menej priaznivo ako s ostatnými zamestnancami. Spoločnosť má poskytovať rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa Zákonníka práce starostlivosť o ekonomicky aktívne ženy obsahovo vyúsťuje predovšetkým do právneho inštitútu osobitných pracovných podmienok žien. Zákonník práce však konkretizuje obsahový rámec povinností zamestnávateľa vo vzťahu k ženám len okrajovo. Ustanovenia pracovných podmienok žien, resp. zamestnancov starajúcich s o deti (rodičov), sa významovo členia na dve skupiny: a) osobitné pracovné podmienky žien všeobecne, b) osobitné pracovné podmienky tehotných žien, žien a mužov starajúcich sa o deti. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania je neprípustné, aby zamestnávateľ konal v rozpore s antidiskriminačným zákonom, ktorý zakazuje akúkoľvek z foriem diskriminácie z dôvodu rodinného stavu alebo sexuálnej orientácie. Obdobne upravujú ochranu osobitne citlivých rizikových skupín (teda aj tehotných žien) všetky ostatné medzinárodné dohovory ako aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá okrem iného, zdôrazňuje, že článok 10 Smernice má tzv. vertikálny priamy účinok, t. j. jednotlivci sa ho môžu pria mo dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi. Vybraný prípad Strediska z obdobia rokov 2011 až 2012 však dokazuje, že napriek uvedenému, zlyhala zákonodarná a výkonná moc a až pod vplyvom explicitného odôvodnenia kontroverzného ustanovenia 57 ods. 2 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení Strediskom bola vykonaná oprava a prijaté opatrenie na nápravu tohto diskriminačného stavu. Týmto zároveň upozorňujeme, že v tomto prípade sa jednalo o konkrétny 1 prípad Strediska, pričom podobných prípadov sa vyskytuje v praxi mnohonásobne viac. Je potrebné zdôrazniť, že k odstráneniu diskriminácie a poskytnutiu zvýšenej ochrany žien - matiek sa Slovenská republika zaviazala svojim vstupom do Európskej únie, a taktiež ratifikáciou medzinárodných dohovorov. Odporúčania Stredisko preto odporúča: 1. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny prijať novelu zákona o sociálnom poistení a to konkrétne zmeniť ustanovenie 57 ods. 2 zákona tak, aby bolo jasne a explicitne určené, že pri reťazovej materskej dovolenke je pravdepodobný vymeriavací základ na účely výpočtu príspevku na materské stanovený minimálne na ten základ, ktorý bol použitý pri výpočte na príspevok na prvú materskú. Neexistuje totiž žiadny zákonný dôvod, prečo by mala byť zamestnankyni po návrate z materskej, resp. pri nástupe na druhú materskú dovolenku, odňatá možnosť nároku na pohyblivé zložky mzdy, nakoľko týmto krokom by zamestnávateľ priamo diskriminoval a vedome porušoval ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa nástupu zamestnanca do práce po skončení materskej resp. rodičovskej dovolenky v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Prijatím novely dôjde k zosúladeniu ustanovení Zákonníka práce so zákonom o sociálnom zabezpečení, s antidiskriminačným zákonom, ako i so smernicou Rady č. 2010/18/EU. 2. Prijať opatrenia na dôsledné monitorovanie a kontrolovanie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich jej z medzinárodných dohovorov. 158 Kapitola 7. Diskriminácia

159 Kapitola 7. Diskriminácia 159

160 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia Antidiskriminačný zákon Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú v antidiskriminačného zákona významným prostriedkom, ktorým sa v rámci výkonu úloh orgánov štátnej správy zákonom dovoleným spôsobom môžu a majú kompenzovať, či aspoň zmierňovať, následky ekonomického či sociálneho znevýhodnenia. Napríklad z dôvodu veku či zdravotného postihnutia u znevýhodnených osôb, respektíve skupín znevýhodnených osôb. Dočasné vyrovnávacie opatrenia boli s účinnosťou od 1. apríla 2008 do právneho poriadku Slovenskej republiky začlenené novelou antidiskriminačného zákona. Bol ňou zákon č. 85/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov. Úlohou dočasných vyrovnávacích opatrení bolo, je a bude dosiahnuť čo najreálnejšie uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v každodennom živote, odstránením, alebo aspoň čo najúčinnejším minimalizovaním diskriminácie cieľových skupín obyvateľstva. Postoj Strediska k opatreniam na dočasné vyrovnanie Podľa názoru Strediska vyjadreného v Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2011, nedostatkom platnej právnej úpravy bola opakovane namietaná skutočnosť, že orgánmi na prijímanie opatrení sú len ústredné a miestne orgány štátnej správy. Obce a vyššie územné celky v oblastiach, kde plnia prenesené úlohy miestnej štátnej správy, nimi neboli. Preto Stredisko navrhlo v tejto súvislosti prijatie opatrenia legislatívneho charakteru, a to zaradenie obcí a vyšších územných celkov medzi subjekty oprávnené na prijímanie dočasných vyrovnávacích opa trení. V roku 2012 napriek legislatívnej aktivite nedošlo k samotnému prijatiu takejto novely antidiskriminačného zákona. Ku dňu zverejnenia Správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2013 však bolo známe, že zákon č. 160 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

161 32/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. apríla 2013 legislatívny proces v tejto oblasti zavŕšil. V Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2013 budú konkrétnejšie informácie o zavŕšení legislatívneho procesu novelizácie antidiskriminačného zákona. Stredisko tiež bude sledovať informácie o výsledkoch realizácie novej právnej úpravy. Dočasné vyrovnávacie opatrenia Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrní predpokladá, že voči marginalizovanej skupine obyvateľstva došlo či dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu, pričom úlohou prijatého dočasného vyrovnávacieho opatrenia je odstrániť či zmierniť spôsobenú diskrimináciu a jej následky. Adresáti dočasných vyrovnávacích opatrení, teda jednotlivé druhy znevýhodnených skupín, boli v roku 2012 v zásade obdobné ako v minulých rokoch. Išlo o osoby/skupiny osôb bez vzdelania, zamestnania, ktoré stratili svoje bydlisko, ľudí s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, starých ľudí, sociálne neprispôsobivé osoby. Ale aj o mnohodetné rodiny, osamelých rodičov s deťmi, ako aj všetkých tých, ktorí sú odkázaní na pomoc a podporu zo strany spoločnosti či už z dôvodu choroby, úrazu, straty živiteľa alebo preto, že si vlastným úsilím (prácou), nie sú schopní zabezpečiť základné životné potreby. Dočasné vyrovnávacie opatrenia majú za úlohu napomôcť k odstráneniu zistenej nerovnosti pri realizácii práv týchto skupín obyvateľstva v oblastiach ako sú zamestnanie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a služby. Pri odstraňovaní zisteného nerovnakého zaobchádzania u cieľových skupín obyvateľstva v identifikovaných zákonných oblastiach nerovnakého zaobchádzania dočasnými vyrovnávacími opatreniami treba mať na zreteli esenciálnu vlastnosť dočasných vyrovnávacích opatrení, ktorou je ich obmedzené časové trvanie, teda dočasnosť. Začiatok vzniku potreby na prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení je podmienený výskytom a identifikáciou nerovnakého zaobchádzania, ktorý eventuálne vedie k navrhnutiu a prijatiu dočasného vyrovnávacieho opatrenia. Ku skončeniu realizácie dočasného vyrovnávacieho opatrenia by malo byť pristúpené vtedy, ak (aj jeho prispením) nepriaznivé dôsledky nerovnakého zaobchádzania, respektíve samotné nerovnané zaobchádzanie a jeho účinky už boli dostatočne kompenzované a pokiaľ možno zanikli. V konkrétnych prípadoch naplnením cieľa, ktorý bol prijatím dočasného vyrovnávacieho opatrenia definovaný a prijatý. V období od začatia do ukončenia realizácie dočasného vyrovnávacieho opatrenia má štátny orgán, ktorý konkrétne dočasné vyrovnávacie opatrenie prijal, povinnosť ho monitorovať, vyhodnocovať a zverejňovať. Monitorovacia a vyhodnocovacia činnosť zodpovedného orgánu pri realizácii dočasného vyrovnávacieho opatrenia má za úlohu určiť opodstatnenosť jeho ďalšieho trvania, sumarizáciou jeho pozitívnych výsledkov, či naopak aj ich nedostatku či absencie. Stredisko má v tejto súvislosti pozíciu prijímateľa správ k opodstatnenosti existencie dočasných vyrovnávacích opatrení, ak mu orgány štátnej správy zašlú. Stredisko tiež realizuje odbornú konzultačnú činnosť pri rozhodovaní, či dočasné vyrov ná vacie opatrenia vôbec prijať, aké zásady v nich uplatniť a či navrhované dočasné vyrovnávacie opatrenia neprekračujú oblasti vzťahov, upravených antidiskriminačným zákonom. Tak ako v predchádzajúcich obdobiach, boli na požiadanie Stredisku doručené informácie od vybraných ústredných orgánov štátnej správy o Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 161

162 prijatých dočasných vyrovnávacích opatreniach a plánoch do budúcnosti. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Významným krokom pri implementácii dočasných vyrovnávacích opatrení je podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zákon č. 434 z 26. októbra 2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon upravuje účel, rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na tieto účely zakotvené v bode f) kultúrna aktivita zdravotne postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Na základe predmetného zákona bol zadefinovaný aj dotačný program na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení - Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva. V roku 2012 sa v ňom prerozdelilo eur a je dlhodobo fungujúcim nástrojom na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení a ktorý umožňuje napĺňať kultúrne potreby marginalizovaných skupín obyvateľstva. Podľa ministerstva kultúry dočasné vyrovnávacie opatrenie majú slúžiť na odstránenie znevýhodnenia na základe zdravotného postihnutia, veku, rodovej nerovnosti, ekonomického a sociálneho znevýhodnenia, sexuálnej orientácie a pod. Ich nástrojom v rezorte kultúry je dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je zameraný na podporu kultúrnych práv ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Tiež na podporu princípu rovnakého zaobchádzania, rodovej rovnosti, nediskriminácie, tolerancie a medzikultúrneho dialógu. O podporu sa môžu uchádzať subjekty zabezpečujúce starostlivosť o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín (ľudí so zdravotným postihnutím, senioriek/ seniorov, znevýhodnených skupín detí a mládeže, bezdomovcov, migrantov, marginalizovaných rómskych komunít, žien ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a pod.). Cieľom dotačného programu je odbúravať fyzické a informačné bariéry v prístupe ku kultúrnym hodnotám a tiež vytvárať podmienky na zviditeľňovanie a prezentáciu špecifickej kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva podporuje tiež kultúrne aktivity pre ľudí s rôznym typom zdravotného postihnutia. Sú nimi občania s telesným, mentálnym, zrakovým, sluchovým postihnutím, vrátane ochrany duševného zdravia a pod. Program je rozdelený na podprogramy na podporu: 1) živej kultúry, 2) periodickej tlače a 3) neperiodickej tlač. Aj v roku 2013 bude program ďalej rozširovaný. Ministerstvo kultúry realizuje v rámci dotačného programu dočasné vyrovnávacie opatrenie v oblasti kultúry detí a mládeže žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách (na podporu procesu sociálnej inklúzie). Ide o podporu modelových projektov, ktoré zabezpečujú systematickú prácu s deťmi a mládežou priamo v osadách a ktoré im vytvárajú šancu integrovať sa, teda lepšie a kvalitnejšie žiť. V tejto oblasti ministerstvo už dlhodobo spolupracuje s Katolíckou cirkvou v Lomničke. Projekt Kultúrne a duchovné aktivity pre rómske deti a mládež v Lomničke rozvíja estetické divadelné, výtvarné, hudobné cítenie a popri tom aj sociálne zručnosti detí. Iným typom je projekt Rómska struna na potulkách OZ Láčho Drom, Kokava nad Rimavicou, ktorý v deťoch z osád posilňuje ich hudobné nadanie, ale aj ich vlastné tradície a kultúrnu identitu, ako aj schopnosť začleniť sa ľahšie do spoločnosti (projekt zahŕňa aj deti a mládež z majoritného obyvateľstva). Oba projekty sú z ministerstva podporované od roku Cieľom je napomáhať deťom pri formovaní identity a sebarealizácie a tiež pri hľadaní zmysluplnosti života, ako aj porozumenia, podporovať vedomie ich vlastnej dôstojnosti a napomáhať ich plnému začleneniu do života spoločnosti. Aktivity sú monitorované a každoročne vyhodnocované. Na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení v rezorte je zameraný aj dotačný program Kultúrne poukazy, ktorý zvyšuje dostupnosť kultúry pre deti a mládež z menej rozvinutých regiónov Slovenska. Iniciatíva na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sa realizovala aj v oblasti aktívneho starnutia. V súvislosti s Európskym rokom aktívneho 162 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

163 starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (ďalej v texte ako ERAS 2012 ) sa v rezorte kultúry realizovali mnohé podujatia na aktivizáciu dostupnosti pasívnej i aktívnej kultúry senioriek a seniorov. Najmä prostredníctvom Národného osvetového centra (zrealizovalo viaceré semináre, zapájalo seniorky a seniorov do mnohých umeleckých súťaží, festivalov, oceňovalo prácu senioriek a seniorov, medializovalo tému v rezortných médiách a na webovej stránke) a tiež prostredníctvom dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva (13 podujatí, najmä interaktívnych tvorivých umeleckých dielní a festivalov senioriek a seniorov). Podujatia k ERAS 2012 realizovali aj: Univerzitná knižnica, Slovenská národná knižnica, Štátna vedecká knižnica (Košice, Prešov, Banská Bystrica), Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči atď. Aktivity budú v duchu ERAS 2012 a v duchu stratégie Európa 2020 pokračovať aj nasledujúcom období. V rámci podpory dočasných vyrovnávacích opatrení zameraných na integráciu cudzincov boli cez dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva podporené multimediálne podujatia Týždeň nových menšín Fjúžn a tiež elektronický časopis multikulti.sk, tvorivé dielne pre deti migrantov, divadlo pre migrantov Migoidy a podobne. Množstvo podujatí zameraných na prevenciu xenofóbie, diskriminácie cudzincov, rasizmu a všetkých foriem násilia realizujú organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva (Národné osvetové centrum, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum- Múzeum židovskej kultúry, Múzeum Slovenského národného povstania, Univerzitná knižnica, Filmový ústav, Divadelný ústav, Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana a iné). Ministerstvo kultúry dlhodobo realizuje svoju politiku v predmetnej oblasti prostredníctvom organizačného útvaru (od roku 2005), v ktorého agende je starostlivosť o kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva. Úlohou odboru (odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva) je prehĺbiť starostlivosť štátu o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Tiež motivovať ich k aktívnemu prístupu; uľahčiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre a napomáhať napĺňanie ich kultúrnych potrieb. Cieľom je zabezpečiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa týkajú napĺňania ich kultúrnych potrieb a vyrovnávania šancí v oblasti kultúry. Pomocou znevýhodneným skupinám obyvateľstva prostredníctvom kultúry sa znižujú riziká vylúčenia a ohrozené skupiny obyvateľstva sa zapájajú do procesu sociálneho začleňovania. Deje sa tak prostredníctvom kultúrnych mechanizmov a sprístupňovaním informácií o znevýhodnených skupinách smerom k majoritnej spoločnosti. Dôležité je tiež podporovať a vytvárať vhodné právne, inštitucionálne a finančné prostredie na ochranu a rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Prostredníctvom kultúrnych mechanizmov sa tak prispieva k zmierneniu sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín obyvateľstva a vytvárajú sa podmienky na vznik rôznych informačných databáz o znevýhodnených skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách. Dbá sa aj na potrebu posilniť spoluprácu v predmetnej oblasti s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ktoré sa zaoberajú témou kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva s cieľom získavania informácií, výmeny skúseností a koordinácie podpory. Personálne problematiku ľudských práv zastrešuje 1 pracovníčka, ktorá ju má aj v opise pracovnej činnosti. Odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva je aj garantom akčných plánov a iných strategických dokumentov v oblasti ľudských práv, v ktorých má rezort definované úlohy smerujúce k podpore dočasných vyrovnávacích opatrení. Agendu ľudských a kultúrnych práv má v opise pracovnej činnosti jedna zamestnankyňa. Ide napríklad o: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách, Národný akčný plán rodovej rovnosti, Národný akčný plán pre deti, Národný program ochrany starších ľudí, Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2011, Koncepcia migračnej politiky SR, Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 163

164 2020, Národný program duševného zdravia na obdobie a ďalšie. Podporou kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva sa napĺňajú tiež záväzky vyplývajúce rezortu kultúry z medzinárodných ľudsko-právnych dokumentov (napr. Medzinárodný dohovor na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, Medzinárodný dohovor o rasovej diskriminácii, Medzinárodný dohovor o diskriminácii žien, Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín a pod.). Priestor pre implementáciu dočasných vyrovnávacích opatrení je Ministerstvom kultúry dlhodobo vytvorený v rámci systémového nástroja dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľ stva, ktorý je stabilným, systémovým a trvalo-udržateľným nástrojom rezortu v predmetnej oblasti (od roku 2005). Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú priebežne vyhodnocované v rámci jednotlivých národných akčných plánov a ďalších vládnych strategických dokumentov. Ministerstvo kultúry definuje priority a výsledky v predmetnej oblasti aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú členmi neformálnej pracovnej skupiny pre kultúru ľudí so zdravotným postihnutím. Výsledkom vyhodnotenia bola potreba zvýšiť informovanosť o právach zraniteľných skupín prostredníctvom nového dotačného podprogramu pre neformálne vzdelávanie. Ministerstvo kultúry plní špecifické úlohy, akými je aj podpora dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti ľudských práv aj prostredníctvom organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré majú rozvoj kultúrnych práv, tvorivosti, tolerancie, kultivovania etického a estetického potenciálu všetkých členov spoločnosti priamo vo svojom základnom poslaní. V roku 2012 išlo o opatrenie Slovenskej národnej galérie o bezplatnom vstupe do jej priestorov každú prvú nedeľu v mesiaci pre všetky cieľové skupiny. Starostlivosť o rozširovanie kultúrnych práv zraniteľných skupín zabezpečujú aj ďalšie organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu: Slovenské národné divadlo (divadelnými predstaveniami pre nepočujúcich i nevidiacich), Slovenská filharmónia, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Národné osvetové centrum, a to najmä množstvom neformálno-vzdelávacích aktivít a tiež zľavneným vstupným pre znevýhodnené skupiny. Významnú úlohu má tiež Filmový ústav (filmové festivaly na podporu tolerancie), Divadelný ústav (divadlo pre bezdomovcov) atď. Ich aktivity ministerstvo kultúry každoročne vyhodnocuje v rámci vládnych strategických dokumentov. Jednou z organizácií, ktoré sa intenzívne podieľajú na podpore dočasných vyrovnávacích opatrení pre ľudí so zdravotným postihnutím, je Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej v texte ako SKN ), ktorá pôsobí ako vydavateľské, knižnično-informačné a vzdelávacie centrum pre nevidiacich a slabozrakých. Poslaním SKN nie je len zhromažďovanie a požičiavanie knižničných a iných dokumentov, ale aj ich spracovanie do foriem prístupných vnímaniu nevidiacich, slabozrakých a inak zdravotne postihnutých používateľov (Braillovo písmo, tlač so zväčšeným typom čiernotlačového písma, zvukové nahrávky, digitalizácia textov a reliéfna grafika). Jedinečnosť a nezastupiteľnosť SKN v celoštátnom knižnično-informačnom systéme SR spočíva v tom, že pripravuje pre svojich používateľov také formy kultúrno-výchovných a vzdelávacích aktivít, pri ktorých je zabezpečený princíp rovnosti príležitostí a nediskriminácie. Činnosť SKN významne prispieva k rozvoju kultúrnej úrovne celej krajiny. Okrem publikovania množstva časopisov (celkovo 18), zvukových kníh a iných nosičov, učebníc, vykonáva knižnica donáškovú službu a sprístupňuje služby Digitálnej knižnice (sprístupnenie zvukových kníh a zvukových časopisov v elektronickej forme). Aktuálne majú požívatelia možnosť počúvať vyše 2000 digitálnych zvukových kníh a časopisov z webovej stránky knižnice. V roku 2012 sa knižnica otvorila, okrem ľudí so zrakovým postihnutím, aj používateľom s iným typom zdravotného postihnutia a tiež seniorkám a seniorom. K podpore dočasných vyrovnávacích opatrení prispievajú veľkou mierou aj ďalšie knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry (Univerzitná knižnica, Slovenská národná knižnica, Štátna vedecká knižnica - Košice, 164 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

165 Prešov, Banská Bystrica), ktorých práca spočíva v rôznych typoch ústretových aktivít. Od nákupu kníh s predmetnou problematikou cez odborné rešerše v predmetnej oblasti, až po besedy, prednášky, výstavky kníh s cieľom podporiť kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva, vrátane poskytovania zliav pre mládež, ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov a pod. Iniciatíva na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti kultúry marginalizovaných rómskych komunít sa realizuje v Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Ide o projekt v rámci OPIS - Operačný program informatizácie spoločnosti (EU fondy), ktorého cieľom je implementovať digitálne technológie s cieľom zvyšovať dostupnosť kultúry pre všetky skupiny obyvateľstva a chrániť kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky. Jedným z projektov, ktoré napomôžu šíreniu informácií o rómskej kultúre a odbúravaniu bariér (a tiež sociálnej kohézii spoločnosti) je aj Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ako odborné pracovisko a organizačná zložka Štátnej vedeckej knižnice v Prešove (trvanie projektu od do ). Úlohou Dokumentačnoinformačného centra rómskej kultúry je sústrediť komplexné informácie o rómskej kultúre, histórii, jazyku, tradíciách a iných oblastiach života rómskej komunity na jednom mieste. Vytvorí sa tým jeden prístup k potrebným a požadovaným informáciám o všetkom, čo súvisí s rómskou problematikou a zároveň sa predstaví nový pohľad na kultúru Rómov ako legitímnu súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. 170 Od roku 2010 ministerstvo kultúry - Slovenské národné múzeum, Historické múzeum SNM, prevádzkuje unikátnu stálu expozíciu pre nevidiacich a slabozrakých občanov Najstaršie dejiny Slovenska (realizovaná v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska). Ide teda o vyrovnanie šancí pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením migrantov, seniorov, ľudí bez domova, ľudí bez práce, ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, znevýhodnené skupiny žien a pod. 170 Základné informácie sú dostupné na: Personálne kapacity na presadzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení nie sú zvlášť vyčlenené. Ministerstvo kultúry dočasné vyrovnávacie opatrenia priebežne vyhodnocuje v rámci dotazníka Strediska, ako aj (nepriamo) v rámci jednotlivých národných akčných plánov a ďalších vládnych strategických dokumentov. Ministerstvo kultúry sa priebežne pri vyhodnocovaní jednotlivých akčných plánov obracia s požiadavkou na zainteresované organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti a na základe ich podkladov (a v zmysle termínov jednotlivých uznesení vlády SR) vypracúva správu za rezort kultúry pre nadrezortných garantov akčných plánov. V predchádzajúcom období Ministerstvo kultúry vytvorilo priestor pre zvyšovanie dostupnosti, t. j. debarierizácie, kultúrnych inštitúcií Išlo o bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií každú prvú nedeľu v mesiaci (napr. Slovenská národná galéria). Ministerstvo kultúry tiež zriadilo v zmysle uznesenia vlády SR č. 666 zo dňa 8. augusta 2007 ku Koncepcii starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry (pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve). Jeho poslaním je chrániť a uchovávať bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, vrátane nehmotného kultúrneho dedičstva národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry v roku 2012 pripravilo unikátny projekt elektronickej encyklopédie s názvom Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom - nachádza sa na webovej stránke www. ludovakultura.sk. Ide o unikátny zdroj informácií, ktoré sú ľahko dostupné pre vzdelávacie i didaktické účely a pre prácu so zraniteľnými skupinami. V roku 2012 bola podpora dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti kultúry zverejnená explicitne v rámci Výzvy- Informácie pre žiadateľov o poskytnutie dotácie k dotačnému programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva. 171 V roku 2013 je ako jedna z priorít v rámci predmetného dotačného programu preferovaná podpora kultúrnych aktivít 171 Pozri Dotácie Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 165

166 v oblasti neformálneho vzdelávania zameraného na odbúravanie bariér v dostupnosti kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom tejto iniciatívy je zvyšovanie informovanosti a povedomia majority (pracovníkov v oblasti kultúry) o kultúrnych právach osôb so zdravotným postihnutím a v konečnom dôsledku dostupnosť kultúry pre zraniteľné skupiny. Nástroje na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sú artikulované aj v strategických dokumentoch ministerstva kultúry. Nástroje na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sú vytvorené aj v rámci ochrany detí z marginalizovaných komunít pred násilím z digitálnych médií - ochrana maloletých pred nevhodnými obsahmi s cieľom predchádzať šíreniu nenávisti, obchodovaniu s ľuďmi a pod. Od roku 2008 sú v podmienkach Slovenskej republiky uplatňované opatrenia zo strany štátu, ktoré boli prijaté ako nevyhnutný nástroj na ochranu detí a mládeže. Ochraňujú pred nevhodnými obsahmi, ktoré sú šírené médiami a novými komunikačnými technológiami, a ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vývin detí. Sú nástrojom na podporu vzdelávania, vývinu kritického myslenia a selekcie obsahu vo vzťahu k tvorbe hodnotových systémov detí. Prijatím audiovizuálneho zákona s účinnosťou od 1. januára 2008 bol ustanovený jednotný systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania upravuje Vyhláška Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z. z. Jednotný systém označovania je prostriedkom na ochranu maloletých s ohľadom na osobitosti jednotlivých vekových skupín pred nevhodnými obsahmi, zvýšenie informovanosti verejnosti a rodičov o ponúkaných obsahoch a zjednotenie spôsobu označovania v mediálnej a audiovizuálnej oblasti. V roku 2012 sa na pôde ministerstva kultúry uskutočnilo stretnutie ministra kultúry so zástupcami vysielateľov, kde sa zvažovala aj problematika druhej časovej opony vo vysielaní (v záujme ochrany detí a mládeže). Ministerstvo kultúry tiež intenzívne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami zameranými na podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Od roku 2005 má vytvorenú neformálnu pracovnú skupinu (zo zástupcov mimovládnych organizácií), ktorá rieši otázky rozvoja kultúry občanov so zdravotným postihnutím. Členovia pracovnej skupiny zorganizovali k predmetnej problematike pracovný seminár (k stratégii rozvoja a hľadania nástrojov podpory občanov so zdravotným postihnutím). Pracovná skupina tiež uskutočnila prieskum kultúrnych potrieb osôb so zdravotným postihnutím, do ktorého zapojila mimovládne organizácie i organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Pripravila analýzu dotačného programu za roky Výstupom aktivít pracovnej skupiny je tiež metodická príručka pre prípravu kultúrnych podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím. Príručka podáva informácie a odporúčania ako rozpoznať a vysporiadať sa s rozmanitými (informačnými i fyzickými, mentálnymi) bariérami, ktorým musia čeliť občania so zdravotným postihnutím. Materiál bol distribuovaný organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a je zverejnený na webovej stránke ministerstva. V oblasti kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva spolupracuje ministerstvo s nasledujúcimi mimovládnymi organizáciami: Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Asociácia organizácií občanov so sluchovým postihnutím, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR, Bratislava, OZ - Inklúzia, Slovenský zväz telesne postihnutých osôb, OZ-Inakosť, OZ-Láčho Drom, Rómska tlačová agentúra, OZ- Ambrelo, Nadácia Milana Šimečku, Tanečný klub Danube, Jednota dôchodcov, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lomnička, Slovenský zväz telesne postihnutých, Bratislava, OZ Divadlo bez domova a pod. V roku 2012 bola podpora dočasných 166 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

167 vyrovnávacích opatrení na ministerstve kultúry v zmysle antidiskriminačného zákona explicitne zahrnutá do Informácie k Výzve pre žiadateľov o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry v programe Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva. 172 V programe Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva (program č. 6) bolo v r prerozdelených cca eur na 117 podujatí pre zraniteľné skupiny (živá kultúra-festivaly, tvorivé dielne, konferencie a pod., písaná kultúra - časopisy a knihy). Zavádzanie dočasných vyrovnávacích opatrení v rezorte kultúry upriamuje pozornosť na situáciu zraniteľných skupín a zvyšuje tak ich šance v procese sociálneho začleňovania. Ide v podstate o tých najviac ohrozených a najbezbrannejších. Je treba mať na zreteli, že znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu. Z tohto dôvodu je dôležité naďalej prehlbovať starostlivosť o znevýhodnené skupiny obyvateľstva a vytvárať podmienky pre dôstojný život tých, ktorí nemajú rovnosť príležitostí. Veľkú pozornosť je tiež treba venovať vzdelávaniu a kultúrno-osvetovej práci a tiež systematickému šíreniu informácií o situácii znevýhodnených skupín obyvateľstva na všetkých úrovniach spoločnosti. Ako dramatickú možno vnímať situáciu marginalizovaných rómskych komunít a ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. A práve táto oblasť by mala byť riešená legislatívne (napr. zákonom o odstránení chudoby a sociálneho vylúčenia). Jednou z priorít Výzvy na predkladanie projektov v dotačnom programe Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva na rok 2013 je preto aj nový podprogram - podpora vzdelávacích projektov o kultúrnych právach zraniteľných skupín. Tento je zameraný aj na sprostredkovanie predmetných informácií majorite a pochopenie nevyhnutnosti, že pomáhať slabším a zraniteľným je v jej prioritnom záujme. Podpora a rozvoj kultúrnych práv zraniteľných skupín obyvateľstva a zvyšovanie citlivosti percipientov voči kultúrnej odlišnosti sa v rezorte kultúry realizuje dlhodobo, kontinuálne a systematicky v rámci rezortných 172 Pozri Dotácie inštitúcií a dotačného systému ministerstva kultúry, a to predovšetkým formou umeleckých aktivít, kultúrnoosvetovej činnosti a neformálneho vzdelávania. Vzhľadom na špecifickú povahu kultúry je prevažná väčšina aktivít rezortu zameraná na podporu talentu a tvorivosti, podporu duševného i telesného zdravia, poskytnutie kvalitného spôsobu trávenia voľného času všetkých skupín spoločnosti s dôrazom na zraniteľné skupiny. Všetky tieto aktivity prezentujú vysoké morálne a etické princípy, ktoré stoja v centre ľudsko-právnej problematiky a sú v nezmieriteľnom rozpore so šírením negatívnych sociálno-patologických javov (látkové a nelátkové závislosti, kriminalita, extrémizmus a pod.) a tiež nezlučiteľné so šírením ovzdušia konfliktov, nenávisti, násilia a intolerancie. Ministerstvo kultúry si uvedomuje, že napĺňaním kultúrnych práv znevýhodnených skupín obyvateľstva spoločnosť prispieva k výchove k tolerancii a boju proti všetkým formám xenofóbie, diskriminácie, rasizmu a posúva tým majoritnú spoločnosť smerom k rešpektovaniu inakosti, zbavovaniu sa predsudkov a stereotypov voči tým druhým. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zodpovedá v zmysle kompetenčného zákona za vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré zaručia všetkým osobám právo na prístup v oblastiach vecnej pôsobnosti ministerstva bez diskriminácie a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V rámci prípravy návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov sa kladie dôraz na to, aby pri navrhovanej právnej úprave nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Inštitút dočasných vyrovnávacích opatrení je na Slovensku využívaný len veľmi málo, najmä ak sa berú do úvahy dočasné vyrovnávacie opatrenia legislatívnej povahy. Niektoré legislatívne ustanovenia majú formu dočasných vyrovnávacích opatrení. Avšak, aj keď sú opatreniami v zmysle antidiskriminačného zákona so zameraním na odstránenie znevýhodnení konkrétnej cieľovej skupiny a obsahovo sú de facto dočasnými vyrovnávacími opatreniami, nie sú tak definované a nenapĺňajú úplnú definíciu Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 167

168 predovšetkým ohraničenie platnosti. Reálnu implementáciu dočasných vyrovnávacím opatrení ministerstvo hodnotí ako nízku. Charakter dočasných vyrovnávacích opatrení majú legislatívne ustanovenia napr. práva ustanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom ( 4 predmetného zákona). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania má každý občan rovnaké práva na poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle antidiskriminačného zákona. Rovnako napríklad platná legislatívna úprava poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi určených občanom v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza taktiež z občianskeho princípu. Pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa dodržiavajú zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona. Konkrétna podpora znevýhodnených skupín sa skôr uplatňuje formou projektov, iniciatív programov napr. v rámci ERAS Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR napr. legislatívne upravilo v zákone o službách zamestnanosti viacero príspevkov, ktoré sa realizujú prostredníctvom národných projektov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom riadenej organizácie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pristúpilo alebo pokračovalo v roku 2012 v implementácii niektorých projektov, ktoré majú charakter vyrovnávacích opatrení nelegislatívnej povahy. Patrí k nim napr. projekt na podporu vykonávania tzv. absolventskej praxe, ktorého cieľom je dočasne podporiť absolventov/absolventky vo veku do 26 rokov na trhu práce. Projekt absolventskej praxe slúži na podporu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce z hľadiska veku, nakoľko je určený pre mladých ľudí do 26 rokov. Inštitucionálne je projekt zabezpečený cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Účelom absolventskej praxe je najmä získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy, ako aj získanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 26 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce Ministerstvo v roku 2011 a 2012 podporilo materiálnu rovnosť šancí pre členov znevýhodnených skupín obyvateľstva aj v rámci výzvy sprostredkovateľského orgánu Fondu sociálneho rozvoja. Z hľadiska jeho vecnej pôsobnosti v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami je možné uviesť, že Fond sociálneho rozvoja pod riadiacim orgánom pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia je organizácia založená za účelom poskytovania pomoci ľuďom pri odstraňovaní chudoby a znižovaní rizika sociálneho vylúčenia. Podporuje vznik projektov, ktoré vytvárajú cestu na zaradenie sa do spoločnosti tým, ktorých chudoba vytlačila až na jej okraj. Nezamestnaným, zdravotne postihnutým, Rómom, azylantom, bezdomovcom, ženám po materskej dovolenke, žiakom predčasne opúšťajúcim školy, ženám v domácnosti či väzňom, ktorí práve skončili výkon trestu. Priamu finančnú podporu poskytuje Fond sociálneho rozvoja projektom, ktoré zvyšujú možnosti slabých a vylúčených skupín zamestnať sa prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov. 173 Vzhľadom na už podporené dopytovo orientované projekty a národné projekty prostredníctvom ESF a vyčerpaním značnej časti alokácie programu je v ďalšom období plánovaná implementácia prevažne národných projektov. Pokiaľ ide o hodnotenie dočasných vyrovnávacích opatrení z hľadiska Fondu sociálneho rozvoja, vzhľadom k tomu, že implementácia projektov v rámci programového obdobia doposiaľ nie je ukončená, nie je možné zatiaľ vyhodnotiť prínos opatrenia. Pri 173 Presné znenie a zameranie výziev na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok je dostupné na stránke a sk. 168 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

169 realizácii týchto politík sa vychádza zo záväzkov obsiahnutých v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorej súčasťou sú aj opatrenia obsiahnuté v dokumente Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie na roky V súčasnosti sa dokončuje príprava realizácie Národného projektu Komunitné centrá- systémové nastavenie, podpora a rozvoj činnosti. Projektom sa vytvoria predpoklady pre budovanie siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity (cca 120 centier). Na projekt sú alokované finančné prostriedky z ESF. Cieľom je zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít ich lepším prístupom k sociálnym službám a aktivitám vykonávaných v komunitnom centre. Komunitné centrum bude poskytovať služby najmä pre rodiny s deťmi. Pôjde o aktivity zamerané na sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Tiež výchovno-preventívnu, vzdelávaciu a aktivizačnú činnosť, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím, nízkoprahové programy pre deti a mládež, predškolskú prípravu, programy včasnej starostlivosti, záujmovú činnosť a ďalšie aktivity. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roku 2012 začalo realizovať, prostredníctvom Fondu sociálneho rozvoja, Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach. Ten je pokračovaním výkonu terénnej sociálnej práce v obciach realizovanej prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov, ktoré sa v rámci OP Zamestnanosť a Sociálna inklúzia v súčasnosti tiež vykonávajú. Podľa predbežných odhadov bude v rámci národného projektu do konca roka 2015 zabezpečený výkon práce 860 terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov najmenej v 250 obciach. Aktivity terénnych sociálnych pracovníkov sa budú realizovať v prospech takmer príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach zásadným spôsobom mení a skvalitňuje výkon terénnej sociálnej práce, odbremeňuje obce od administratívy a znižuje náklady na ňu. Terénna sociálna práca sa v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva od roku 2004 a je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Rozvojový program OSN (UNDP) realizuje v rokoch projekt Štatistické zisťovanie vybraných cieľových skupín obyvateľ stva SR. Jeho náplňou je monitorovanie vývoja životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku s cieľom poskytnúť dáta a analýzy pre politiky sociálnej inklúzie zamerané na túto znevýhodnenú cieľovú skupinu. Projekt pozostáva z niekoľkých aktivít a komponentov. V období rokov sa realizovali reprezentatívne kvantitatívne zisťovanie životných podmienok v rómskych domácnostiach na Slovensku (oblasti bývania, vzdelávania, zdravotný stav, trh práce, materiálna deprivácia a iné). Realizoval sa aj kvalitatívny hĺbkový prieskum vybraných aspektov životnej úrovne v segregovanom a separovanom prostredí (príjmy, výdavky, spotreba potravín). Súčasťou aktivít bol aj kvalitatívny výskum: Marginalizované rómske komunity pohľadom pomáhajúcich profesií, ktorý mapoval situáciu a identifikoval prekážky pri výkone služieb napomáhajúcich sociálnemu začleňovaniu tejto cieľovej skupiny. Jedným z realizovaných komponentov bola aj analýza projektov Európskeho sociálneho fondu v programovacom období v rámci OP Zamestnanosť a Sociálna inklúzia a hodnotenie ich dopadu na marginalizované rómske komunity. V súčasnosti sa finalizuje aktivita č. 3: celoslovenské, kvantitatívne mapovanie sídelných rómskych koncentrácií. Jej cieľom je vytvorenie komplexnej databázy obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, ich infraštruktúry, a dostupnosti sociálnych a zdravotných služieb pre túto cieľovú skupinu. V rámci príprav nového programového obdobia sa navrhuje v rámci prioritnej osi Podpora sociálneho začlenenia a boja proti chudobe samostatná investičná priorita zameraná na podporu integrácie marginalizovaných komunít, ako sú napr. Rómovia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 169

170 rámci legislatívneho procesu konzultuje prípravu opatrení s relevantnými organizáciami. Predovšetkým prostredníctvom výborov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorých činnosť organizačne zastrešuje. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v priebehu roka 2012 neprijalo žiadne dočasné vyrovnávacie opatrenia a v súčasnosti nemá rozpracované žiadne vyrovnávacie opatrenia. Ministerstvo nerealizovalo v roku 2012 podporu materiálnej rovnosti šancí pre členov znevýhodnených skupín obyvateľstva v rámci vypísania konkrétnych výziev na podávanie projektov. V rámci Operačného programu Doprava, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, sú realizované národné projekty s vopred určenými žiadateľmi, pre ktoré riadiaci orgán nevyhlasuje výzvy, ale oboznamuje žiadateľov, ktorých projekty sú zaradené do zoznamu národných projektov, o možnosti predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok prostredníctvom písomného vyzvania. Avšak v rámci Operačného programu doprava sa v prioritných osiach 1 Železničná infraštruktúra, 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov a 6 Železničná verejná osobná doprava realizujú projekty, ktoré majú prínos pre horizontálnu prioritu Operačného programu doprava Rovnosť príležitostí, ktorej cieľom je okrem iného podporovať potieranie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ministerstvo v oblasti štátnej starostlivosti o šport a mládež stanovuje úlohy pre IUVENTU - Slovenský inštitút mládeže cez kontrakt. IUVENTA Slovenský inštitút mládeže je pritom štátna inštitúcia, priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR Plnením kontraktu dochádza k napĺňaniu štátnej politiky voči mládeži, ako aj akčných plánov, ktoré vyplývajú zo strategických dokumentov: Kľúčové oblasti a akčné plány štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike na roky 2008 až 2013 sú: Uznesenie vlády SR č. 184/2008, 1.2 Akčný plán politiky mládeže na roky 2012 až 2013, ktorý vyplýva z Kľúčových oblastí a akčných plánov štátnej politiky vo vzťahu deťom a mládeži na roky 2012 a Uznesenie vlády SR č. 245/2012. Napĺňanie úloh vyššie uvedených dokumentov IUVENTA realizuje cez dva národné projekty, ktorými sú: Nový národný projekt PRAKTIK - Praktické zručnosti cez neformálne vzdelávanie v práci s mládežou a Národný projekt KomPrax - Kompetencie pre prax. Rok 2012 bol zameraný na prípravu Národného projektu PRAKTIK - Praktické zručnosti cez neformálne vzdelávanie v práci s mládežou, ktorého úlohou je zvyšovať kompetencie dobrovoľných a profesionálnych pracovníkov s mládežou cez neformálne vzdelávanie. Títo pracovníci budú následne organizovať tábory pre mládež, s preplatením všetkých nákladov na účasť v tábore. Dôraz sa bude klásť na zapojenie mladých s nedostatkom príležitostí do programových aktivít. Od roku 2011 realizuje IUVENTA národný projekt KomPrax - Kompetencie pre prax, ktorý je zameraný na podporu kvality práce s mládežou, ktorá okrem iného napomôže výchove mladej aktívnej generácie, podporí inklúziu, multikulturalitu a napomôže eliminácii protispoločenských javov mládeže. Súčasťou aktivít je vzdelávanie mladých vedúcich, ktoré sa zameriava aj na podporu a rozvoj peer projektov orientovaných na mládež a zapájajúcich najmä znevýhodnené alebo ohrozené skupiny mládeže. IUVENTA sa sústreďuje aj na mládež s nedostatkom príležitostí. Tým sa rozumie mládež, ktorá čelí spoločenským, ekonomickým, zdravotným, vzdelanostným kultúrnym alebo geografickým prekážkam. Ďalšou z aktivít IUVENTY je realizácia tzv. Živých knižníc. Inovatívny projekt Živých knižníc je priestor na vytvorenie konštruktívneho dialógu s ľuďmi, ktorí sa v bežnej realite nemajú príležitosť stretnúť a porozprávať. Cieľom takejto 170 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

171 Knižnice je teda poukázať na existenciu (a neoprávnenosť) mnohých predsudkov a stereotypov v spoločnosti na určitú skupinu alebo životnú situáciu, ktorú zažívajú. Živé knižnice sú nástrojom, ktorý privádza ľudí k sebe bližšie, rešpektuje ľudskú dôstojnosť a individualitu a eliminuje protispoločenské javy mladých ľudí smerom k vylúčeným a ohrozeným skupinám obyvateľov. V rámci dlhodobých projektov IUVENTA spolupracuje s Rómskym inštitútom na realizácii a rozvoji programu Big BIS. Tento program využíva metódu tútoringu, známu aj z programu Big Brother, Big Sister, ktorá je založená na participácií dobrovoľníkov na individuálnom rozvoji dieťaťa. Program je špecificky doplnený o prvok interkultúrneho a medzigeneračného dialógu, predpokladajúceho individuálnu a osobnú zainteresovanosť dobrovoľníkov z radov vysokoškolských študentov. Čiže veľkých kamarátov, veľkých kamarátok, pripravujúcich sa na povolanie pedagóg, špeciálny pedagóg alebo sociálny pracovník. Program podporuje inklúziu vylúčených skupín mládeže a eliminuje protispoločenské javy medzi rómskou a nerómskou mládežou. Štruktúrovaný dialóg je nástrojom Európskej únie, ktorým sa zabezpečuje prenos hlasu od občanov na európsku úroveň. V roku 2012 zabezpečovala IUVENTA realizáciu dialógu na témy mládež s migrantským pozadím, participácia mládeže a partnerstvo s krajinami Východnej Európy a Kaukazu. Respondenti mohli vstúpiť do konzultačného procesu buď prostredníctvom webovej stránky IUVENTY, kde bol na pravej strane umiestnený špeciálny baner VYJADRI SA!, alebo prostredníctvom zaslaného linku odkazujúceho na verejnú konzultáciu. Mládežnícke organizácie boli kontaktované prostredníctvom zaslaného listu, osvetľujúceho tému konzultácií. Ku každej téme sa vyjadrilo priemerne 150 zástupcov mladých ľudí a organizácií pracujúcich s mládežou. V každej téme sa zisťujú aj opatrenia, prípadne návrhy na zaistenie otvorenejšej a inkluzívnejšej spoločnosti. V rámci podpory výskumov v oblasti mládežníckej politiky a práce s mládežou, ministerstvo v spolupráci s IUVENTOU podporilo realizáciu viacerých výskumov, ktoré poskytujú informácie o živote a životnom štýle či potrebách mladých ľudí. Ešte v roku 2011 boli podporené zo strany ministerstva konkrétne projekty (ktoré sa realizujú do roku 2013): projekt Dobrovoľníctvo na Slovensku - výskumné reflexie od PhDr. Alžbety Brozmanovej Gregorovej, Príklady priťahujú od Rady mládeže Slovenska, Sociálne a morálne aspekty ekonomického a občianskeho života vidieckej mládeže od Mgr. Ing. Danky Moravčíkovej, PhD. - SPU Nitra, Multikulturalita na Slovensku a v Európskej Únii (konfesie staré a nové) od Radoslava Štefančíka - FF UCM Katedra politológie, Križovatky od Petra Lenča - PdF TU Trnava, Vybrané aspekty života mladých ľudí od Fórum - inštitút pre výskum menšín, Sociálne súvislosti spôsobu života chudobnej mládeže (reflexia očami cieľovej skupiny) od Mgr. Janky Šolcovej, Objektívne znaky chudoby detskej zložky populácie a regionálne rozdiely v ich subjektívnom vnímaní chudoby od PhDr. Vladimíry Antolovej, PhD., Vplyv mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže od Mgr. Norberta Vrabca - FMKUCM. V rámci programu finančnej podpory aktivít detí a mládeže na roky 2008 až 2013 boli vypracované zásady, ktoré v súlade s výnosom Ministerstva školstva SR č. CD /348 1 : sekr z 12.apríla 2006 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva SR, a smernicou č. 3/2007-RI z 15. februára 2007 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva SR, ktoré v bode 2.3 upravujú pravidlá podpory pre C deti a mládež zo znevýhodneného prostredia a špecifikujú dôvody znevýhodnenia (Dokumenty mládežníckej politiky SR a EÚ, Bratislava 2008, VEDA). Komunitárny program Európskej únie Mládež v akcii je grantovým programom pre mladých ľudí vo veku od 13 do 30 rokov. Jeho cieľom je podporiť pocit aktívneho občianstva mladých ľudí, solidarity a tolerancie medzi mladými Európanmi a podporuje mobilitu v rámci EU, neformálne vzdelávanie a kultúrny dialóg, zamestnanosť a začlenenie mladých ľudí bez ohľadu na ich vzdelanostné, sociálne a kultúrne pozadie. Medzi stále priority Programu patrí aj priorita Začlenenie Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 171

172 mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. Národná agentúra programu EÚ Mládež v akcii (ďalej len NA ), sídliaca v IUVENTE od roku 2008, systematicky napĺňa stratégiu inklúzie (začlenenia) mladých ľudí s nedostatkom príležitostí do spoločnosti, ktorej prioritnou cieľovou skupinou je rómska menšina. NA v rámci svojej školiacej stratégie počas roku 2012 pripravila sériu školiacich tréningov pod názvom ROMMING, ktorých cieľom bolo zvýšenie informovanosti a projektovej zručnosti mladých aktívnych rómskych lídrov. Jedným z cieľom školenia bolo zdôrazniť prínos práce s mládežou aj v oblasti podpory ľudských práv. Ďalšou aktivitou Programu je Európska dobrovoľnícka služba, v rámci ktorej majú mladí ľudia s nedostatkom príležitostí možnosť na určitý čas vycestovať do zahraničia a dobrovoľne pracovať na vybranom projekte. Mnohé z akreditovaných dobrovoľníckych projektov sú orientované na dodržiavanie ľudských práv. Ministerstvo vykonáva funkciu riadiaceho orgánu pre Operačný program Vzdelávanie (ďalej v texte ako OPV ). Globálnym cieľom OPV je zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti. OPV prostredníctvom príspevkov zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu financuje formovanie a podporu ľudského kapitálu smerom k nadobudnutiu základných zručností a kľúčových kompetencií potrebných vo vedomostnej spoločnosti. Medzi hlavné ciele OPV patrí aj vytvárať a rozvíjať efektívny systém ďalšieho vzdelávania a celoživotného poradenstva zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti a zvyšovať vzdelanostnú úroveň osôb s osobitými vzdelávacími potrebami so zreteľom na marginalizované rómske komunity. Implementácia OPV prebieha prostredníctvom realizácie národných a dopytovo orientovaných projektov. Národné projekty sú realizované na národnej úrovni ako nástroje realizácie reformy školstva. Ide o komplexné projekty vyplývajúce priamo z legislatívy resp. koncepčných dokumentov. Dopytovo orientované projekty sú projekty adresujúce potreby cieľových skupín v konkrétnom regióne. Realizujú sa prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok vyhlasovaných pre konkrétne opatrenie, ciele a aktivity. Ministerstvo delegovalo časť svojej pôsobnosti na sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom, ktorými sú Agentúra ministerstva pre štrukturálne fondy (ďalej v texte ako ASFEU ) a Ministerstvo zdravotníctva SR. Hlavným cieľom prioritnej osi 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov je vytvoriť a rozvíjať efektívny systém celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácií pre všetkých občanov Slovenska. V rámci nej vyhlásila ASFEU v roku 2012 výzvu s názvom Aktívne starnutie prostredníctvom rozširovania vedomostí a zručností zvyšujúcich kvalitu života seniorov. Výzva bola zameraná na rozširovanie vedomostí zvyšujúcich kvalitu života seniorov. Výzva podporovala Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Navrhovaná výzva reagovala aj na uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2010 s názvom Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami, v ktorom sú členské štáty vyzývané, aby počas nasledujúcich rokov urobili z aktívneho starnutia jednu zo svojich priorít. Z geografického hľadiska pokrývala územie Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Projekty z uvedenej výzvy sú v súčasnosti v schvaľovacom procese. Prioritná os 3, zameraná na osoby s osobitnými vzdelávacími potrebami, adresuje problém nedostatočného zapojenia týchto skupín do vzdelávacieho systému a ich ohrozenia spoločenskou exklúziou. Cieľom opatrenia 3.1 je zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania. V rámci tohto opatrenia ASFEU v roku Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

173 vyhlásila výzvu s názvom Podpora vzdelávania príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom podpory elokovaných pracovísk stredných odborných škôl. Výzva bola zameraná na zvýšenie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom podpory projektov zameraných na získavanie praktických zručností. Tiež na odborné vzdelávanie a prípravu na pracovisku pre tieto komunity, podporou prípravy, tvorby a inovácie pedagogickej dokumentácie, učebných textov, metodických príručiek a didaktických prostriedkov. Cieľom bolo umožniť integráciu príslušníkov dotknutých komunít do systému vzdelávania, v nadväznosti na Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a Koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Ministerstvo vyhlásilo v roku 2012 rámci opatrenia 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít písomné vyzvanie na národný projekt s názvom Inkluzívny model vzdelávania na pred primárnom stupni školskej sústavy. Oprávneným žiadateľom je Metodicko-pedagogické centrum ako priamo riadená organizácia ministerstva. Cieľom národného projektu je prostredníctvom vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zlepšiť vzdelanostnú úroveň detí pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít. Tým tiež vytvoriť potrebné kompetencie pre ich vstup na primárny stupeň vzdelávania. Národný projekt sa bude koncentrovať najmä na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Cieľom bude osvojiť si profesijné kompetencie potrebné na uspokojovanie a rozvoj špecifických vzdelávacích potrieb detí pochádzajúcich z týchto komunít. Tiež vytvorenie a implementácia inkluzívneho modelu vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy ako nástroj inklúzie detí pochádzajúcich z dotknutých komunít. Projekt sa realizuje od februára V rámci prebiehajúceho ERAS 2012 bola zaradená cieľová skupina seniorov do výziev na projekty zo štrukturálnych fondov EÚ na rok Dialo sa tak v nadväznosti na odporúčania otváracej konferencie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 týkajúcej sa celoživotného vzdelávania starších ľudí. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila dňa výzvu č. OPV- 2012/2.1/03-S0RO na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s názvom Aktívne starnutie prostredníctvom rozširovania vedomostí a zručností zvyšujúcich kvalitu života seniorov. V rámci predmetnej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok mohli žiadatelia z Európskeho sociálneho fondu predkladať žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci OPV, prioritnej osi 2. Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov, opatrenia 2.1 Podpora ďalšieho vzdelávania. Výzva podporila Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012). Výška pomoci v rámci opatrenia 2.1 na túto výzvu bola alokovaná vo výške 5 mil. eur. Záver Stredisko k problematike dočasných vyrovnávacích opatrení relevantné informácie zhromaždilo, získalo o nich vedomosť, či boli mu oznámené. Tiež ich získalo od vybraných ústredných orgánov štátnej správy. Zhodnotením týchto informácii je možné prijať záver, že ani pomerne dlhé obdobie, od kedy boli dočasné vyrovnávacie opatrenia do právneho poriadku Slovenskej republiky začlenené, nestačilo na plnohodnotné osvojenie si tohto významného právneho inštitútu rovnakého zaobchádzania. Na jednej strane dochádzalo po zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení k istému medziročnému pokroku a rastu. Ten bol vzhľadom na novú právnu úpravu logický a pomerne ľahko dosiahnuteľný. Na druhej strane po určitom období došlo k obdobiu stagnácie a spomalenia širšieho a účinnejšieho rozvoja a využívania dočasných vyrovnávacích opatrení v praxi. Do tejto fázy možno zaradiť aj obdobie roku Zodpovedné subjekty na prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 173

174 používali pri prijímaní dočasných vyrovnávacích opatrení im známu a osvedčenú prax, ktorá sa v porovnaní s rokom 2011 podstatne nezmenila. Prijaté dočasné vyrovnávacie opatrenia v jednotlivých rezortoch boli charakteristické orientovaním sa buď na legislatívne, alebo na nelegislatívne opatrenia. Legislatívne opatrenia (zmeny zákonov, prípadne podzákonných noriem) pritom navyše vo viacerých prípadoch charakter dočasných vyrovnávacích opatrení napĺňali len čiastočne, najmä čo sa týka ich časovo obmedzeného trvania - dočasnosti. Nelegislatívne opatrenia sa najčastejšie vyskytli vo forme rôznych projektov, kampaní, dlhodobejších (aj viacročných) kampaní ako aj kratších aktivít a činností. Je možné, podľa charakteru zamerania plnenia exekutívnych úloh konkrétneho orgánu štátnej správy, pozorovať jednoznačnejšiu orientáciu buď na dočasné vyrovnávacie opatrenia legislatívneho charakteru a dočasné vyrovnávacie opatrenia nelegislatívneho charakteru. Konkrétna miera využívania druhu dočasného vyrovnávacieho opatrenia je nepochybne ovplyvnená aj prioritami a pozitívnymi či negatívnymi skúsenosťami zodpovedného orgánu pri ich realizácii v minulých obdobiach. Kombinácia oboch foriem dočasných vyrovnávacích opatrení vo vyváženom pomere je využívaná v nižšej miere, aj keď práve dočasné vyrovnávacie opatrenia formou zmien zákonov, prípadne podzákonných noriem, na ktoré by mohli cielene a účelovo nadväzovať dočasné vyrovnávacie opatrenia nelegislatívnej povahy, sa javí ako perspektívna. Legislatívne úpravy majú vo všeobecnosti už zo svojej všeobecnej záväznosti oveľa širší dosah na cielené skupiny obyvateľstva Slovenskej republiky, avšak ich realizácia v praxi sa ich nesprávnym pochopení, výkladom, či aplikáciou môže sťažiť. Nelegislatívne dočasné vyrovnávacie opatrenia sú zvyčajne priamejšie, obsahovo menej problematické, adresnejšie, čo však niekedy vytvára problémy pri ich reálnom doručení a sprostredkovaní širším či dostatočne širokým vrstvám adresátov - znevýhodnených osôb, resp. skupín znevýhodnených osôb. Práve napojenie dočasných vyrovnávacích opatrení oboch skupín by mohlo znížiť ich negatíva a posilniť ich pozitívne stránky. Stredisko preto aj naďalej za svoj významný cieľ v oblasti vytvárania tolerantnej, harmonickej a participatívnej spoločnosti aj na poli dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania považuje podporu rozširovania, skvalitňovania a inovatívneho prístupu k dočasným vyrovnávacím opatreniam. Predovšetkým formou poradenskej činnosti, konzultáciami, vydávaním odborných stanovísk a realizáciou odborných seminárov a školeniami štátnych orgánov a v roku 2013 aj orgánov územnej samosprávy. Tak ako konštatuje aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, s prihliadnutím na existujúcu nerovnosť v slovenskej spoločnosti, ktorá je ovládaná pretrvávajúcimi stereotypmi v posudzovaní marginalizovaných skupín, je len veľmi iluzórne rátať s odstránením nerovnosti a zabezpečením úplnej rovnosti príležitostí. Skôr ide o úlohu postupne znižovať a zmierňovať prejavy nerovnakého zaobchádzania v spoločnosti. Ochrana ľudských práv je základnou podmienkou súdržnosti spoločnosti a jej udržateľnosti. Z tohto dôvodu sa realizujú opatrenia, ktorými sa bráni vzniku trvalých obmedzení či riziku vylúčenia akýchkoľvek skupín obyvateľstva z plnohodnotnej účasti na spoločenskom živote. Odporúčania Za účelom zlepšenia uvedenej situácie Stredisko odporúča: 1. Zvyšovať podporu, dosah a objem prijímaných dočasných vyrovnávacích opatrení vrátane zabezpečenia dostatočných verejných zdrojov na ich financovanie. 2. Zamerať zvýšenú pozornosť na priebežné, ale aj následné sledovanie a hodnotenie realizácie dočasných vyrovnávacích opatrení čo do ich účinnosti, dosahu, rozsahu a vzájomného dopĺňania. 3. Z časového hľadiska dočasných vyrovnávacích opatrení dbať na to, aby dočasné opatrenia boli prijímané včas, trvali dostatočne dlho na to, aby ich účinkom bolo vyrovnanie či zníženie znevýhodnenia a v prípade, že ich účinok pominie, aby boli ukončené alebo nahradené novými. 174 Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia

175 4. Aktualizovať, špecifikovať a neustále identifikovať adresátov dočasných vyrovnávacích opatrení - znevýhodnené skupiny obyvateľstva v majoritnej spoločnosti, zapájať a informovať ich o procese plánovania, tvorby, realizácie a vyhodnocovania dočasných vyrovnávacích opatrení. 5. V dočasných vyrovnávacích opatreniach neustále hľadať efektívny pomer medzi odstránením či zmiernením spôsobenej diskriminácie a jej následkov (v minulosti), a riešením aktuálnych potrieb (v prítomnosti), s jasnou a konkretizovanou predstavou budúceho vývoja a prevencie. 6. Stratégiu dočasných vyrovnávacích opatrení odvíjať od komplexných a prierezových dokumentov mapujúcich, vyhodnocujúcich a napokon riešiacich situáciu znevýhodnených a marginalizovaných skupín obyvateľstva. 7. V rámci rezortov ústredných orgánov štátnej správy rozširovať a aplikovať politiku dočasných vyrovnávacích opatrení aj na miestnu úroveň, ako aj na čo najširší počet podriadených organizácii a orgánov, či organizácii a orgánov v zriaďovateľskej a vecnej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na právny stav v roku 2013 obojstranne iniciovať, rozvinúť a trvalo udržiavať efektívnu a účinnú spoluprácu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy a mimovládneho sektora v oblasti dočasných vyrovnávacích opatrení. Kapitola 8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia 175

176 9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní Európsky súd pre ľudské práva V súvislosti so spormi vedenými pred ESĽP, bolo v roku 2012 proti Slovenskej republike vyhlásených spolu 23 rozsudkov. V takmer polovici z týchto rozsudkov, presne v 10 prípadoch z celkového počtu 23 prípadov bolo konštatované porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Celková výška odškodnenia v prípadoch porušenia práva na prerokovanie veci v pri meranej lehote bola eur. Najvyššie odškodnenie bolo priznané na základe zmieru rozhodnutím v prípade Mati a ďalší proti Slovenskej republike 174, pričom išlo o celkovú sumu eur, t. j eur na jedného sťažovateľa. Vo vzťahu k jednotlivcovi však najvyššie odškodnenie bolo v roku 2012 priznané na základe jednostrannej deklarácie vlády v prípade Slovák proti Slovenskej republike 175 vo výške eur. V rozhodnutí ESĽP sa uvádza, že do dňa jeho vyhlásenia (marec 2012) prejednanie právnej veci sťažovateľa prekročilo 14 rokov a napriek tomu, že Ústavný súd uznal porušenie práva sťažovateľa, odmietol mu priznať 174 Prípad Mati a ďalší proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP zo dňa 10. januára 2012, Číslo sťažnosti 51066/ Prípad Slovák proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP zo dňa 6. marca 2012, Číslo sťažnosti 61873/09. spravodlivé odškodnenie. 176 V roku 2012 bolo vláde Slovenskej republiky prostredníctvom ESĽP notifikovaných 40 nových sťažností proti Slovenskej republike 177, pričom najčastejšie namietaným právom bolo práve právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. V 22 prípadoch ESĽP spolu s notifikáciou zaslal vláde Slovenskej republiky aj návrh deklarácií o zmieri a v 19 prípadoch na základe súhlasu vlády došlo k uzavretiu veci zmierom. 178 Pokiaľ ide o problém prieťahov v súdnom konaní v Slovenskej republike z dlhodobejšej perspektívy, Výbor ministrov Rady Európy, ktorý sleduje výkon rozsudkov ESĽP, prijal v roku 2012 záverečnú rezolúciu vo vzťahu k 110 prípadom týkajúcim sa neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní, vzhľadom na to, že za dostatočné 176 Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie zástupcu SR pred ESĽP k otázkam Strediska zo dňa ESĽP vláde dotknutého členského štátu notifikuje sťažnosť len v prípade, že nedôjde k jej vyhláseniu za neprijateľnú. 178 Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie zástupcu SR pred ESĽP k otázkam Strediska zo dňa Kapitola 9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní

177 považoval nielen individuálne, ale aj všeobecné opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni. V predbežnej rezolúcii vydanej k tejto problematike vyzdvihol predovšetkým početné organizačné reformy, ku ktorým došlo v rokoch 2007 až 2010, a dve zmeny Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2007 a Upozornil, že po tom, ako sa priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní konštantne zvyšovala, osobitne v rokoch 2002 až 2004, po roku 2004 sa začala pravidelne znižovať. V roku 2004 predstavovala 17,56 mesiaca, v roku ,35 mesiaca. Pokiaľ ide o problém, súvisiaci s tým, že v niektorých prípadoch sa vyskytujú prieťahy v konaní napriek predchádzajúcemu príkazu Ústavného súdu konať vo veci, na medzinárodnej úrovni, a to nielen zo strany Výboru ministrov Rady Európy, bol vysoko vyzdvihnutý systém kontroly výkonu rozhodnutí cez projekt Ústavného súdu, v ktorom sa bude aj naďalej pokračovať. Ústavný súd Slovenskej republiky V roku 2012 bolo Ústavnému súdu doručených podaní podľa čl. 127 Ústavy, t. j. sťažnosti fyzických a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. Najčastejšie namietaným právom bolo právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru namietané spolu v sťažnostiach a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy namietané v sťažnostiach. 179 Ústavný súd realizuje projekt Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb (konkrétna kontrola ústavnosti) v kauzálnej súvislosti s princípom prezumpcie zavineného konania štátu (Všeobecných súdov a orgánov činných v trestnom konaní). Cieľom projektu je najmä efektívnejšie realizovať výkon rozhodnutí Ústavného súdu, ale aj zabrániť opätovnému vzniku zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní. Úlohou je tiež pomocou koordinovaného postupu so zainteresovanými 179 Vyjadrenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázkam Strediska zo dňa subjektmi zabezpečiť precíznejšiu ria diacu a kontrolnú činnosť na všeobecných súdoch v konkrétnych prípadoch a napomáhať predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike v konaní pred ESĽP z dôvodu porušenia ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov. 180 Verejný ochranca práv V roku 2012 bolo zo strany verejného ochrancu práv zistených 36 prípadov porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnych konaniach súdov. 181 Záver Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v Správe o práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní v Slovenskej republike. Základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa akýchkoľvek dostupných štatistík dlhodobo najporušovanejším základným právom v Slovenskej republike. Aj keď možno zaznamenať jeho medziročné zmeny podľa výskytu negatívne alebo pozitívne pôsobiacich faktorov a opatrení v porovnaní so Správami o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za predchádzajúce roky. Inak tomu nebolo ani v roku 2012, ktorý mal svoje špecifiká, no zároveň si zo sebou niesol aj dedičstvo minulých období. V oblasti nedostatočnej rýchlosti súdnych konaní sa doposiaľ nevyriešil problém s činnosťou súdnych znalcov a znaleckým dokazovaním ako takým, aj keď primárne je problém najmä v personálnej oblasti. Technický a odborný vývoj ľudskej spoločnosti sa neustále zrýchľuje, objem informácii a ľudského poznania narastá geometrickým radom. Preto potreba zabezpečenia si odborníkov na účely súdneho konania má stúpajúcu tendenciu nielen čo do objemu, ale najmä čo do odbornosti znalcov a ich adresnej špecializácie podľa stále nových a nových oblastí. Tomuto tempu by sa v zvýšenej miere mal prispôsobiť aj právny poriadok Slovenskej republiky, pružným a 180 Vyjadrenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázkam Strediska zo dňa Správa o Činnosti verejného ochrancu práv za rok Kapitola 9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní 177

178 efektívnym reagovaním, ktoré by bolo možné v praxi účinne realizovať. Potrebné zmeny by mali ísť ruka v ruke nielen smerom k systému, ale aj k smerom k zvýšeniu prestíže a ohodnotenia znaleckej činnosti, ktorá bude mať potenciál osloviť široký okruh odborníkov z každej potrebnej spoločenskej a vedeckej oblasti života natoľko, že budú mať záujem vykonávať znaleckú činnosť. Potom sa bude znižovať počet situácii, keď súd nie je schopný nájsť potrebného znalca v okruhu svojej mie stnej pôsobnosti a napokon nájdený znalec napriek deklarovanej aktívnej činnosti bude mať pozastavenú znaleckú činnosť. Či že znalec odmietne vypracovať znalecký posudok pre nadmernú vyťaženosť, alebo nebude schopný vypracovať znalecký posudok, pretože pôjde o takú špecifickú podoblasť jeho špecializácie, ktorú neovláda. Potom aj podaný znalecký posudok nenaplní svoj účel a bude viesť k opakovanému znaleckému dokazovaniu. Pretrvávajúcim problémom sú aj rezervy v činnosti súdov a sudcov, v ich organizácii práce, v kvalitnom manažovaní ich činnosti ako aj vo vytváraní vhodných pracovných podmienok. Tieto problémy sa neustále v zvýšenej miere opakujú na rovnakých súdoch, ktoré sídlia predovšetkým v krajských mestách, pričom ich poradie je ovplyvnené aj intenzitou spoločenských a hospodárskych procesov v územnej pôsobnosti konkrétnych súdov. Aj v období roku 2012 Stredisko zaznamenalo pozitívne aktivity ústredných orgánov štátnej správy v tejto oblasti a ich odhodlanie problém riešiť. Vzhľadom na to, že problematika zbytočných súdnych prieťahov je problémom chronickým a zakoreneným, jej riešenie byť nemalo byť a ani nie je možné úspešne zrealizovať počas zlomku obdobia, v ktorom problém vznikal. Tak ako vo viacerých minulých posledných rokoch, rovnako v roku 2012 sa vyskytli aj také faktory, ktoré v porovnaní s dĺžkou výskytu zbytočných prieťahov možno označiť síce za prechodné, ale s účinkami niekoľkých rokov. V minulosti to boli napríklad súdne konania vo veciach pohľadávok z kupónovej privatizácie a ich následné exekúcie, konkurzné konania nebankových spoločností, súdne konania súvisiace so zmenami v sociálnej legislatíve, vymáhanie koncesionárskych poplatkov. V roku 2012 boli takýmto faktorom žaloby zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré aj aktuálne v počtoch stoviek a tisícov podaní zaťažujú všetky stupne súdov vo viacerých ich súdnych oddeleniach. Odporúčania V tejto súvislosti Stredisko navrhuje: 1. Novelizovať, prípadne novokonštituovať, činnosť znalcov a znalkýň v zákonnej aj vykonávacej rovine. 2. Zlepšiť činnosť ústredných orgánov štátnej správy najmä na poli justície v oblasti aktuálnosti, podrobnosti a úplnosti zoznamov znalcov, z ktorých čerpajú súdy pri ustanovovaní znalcov. 3. Dbať na efektívny pomer zamestnancov súdu (vyšší súdny úradníci/ úradníčky, asistenti/asistentky senátu a pod.) k počtu činných sudcov/sudkýň a pružne reagovať na prípadné zmeny. 4. Konsenzuálne realizovať celonárodnú koncepciu činnosti súdnictva v Slovenskej republike aspoň v základných bodoch v dĺžke viacerých volebných období, aby sa tak predchádzalo pravidelne sa opakujúcim optimalizáciám, reoptimalizáciam slovenského súdnictva v krátkych časových úsekoch. 5. Venovať zvýšenú pozornosť efektivite práce, organizácii a priebežnej vnútornej aj vonkajšej kontrole súdov, osobitne tých, ktoré sa pravidelne a dlhodobo vyskytujú v štatistikách porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na popredných miestach. 6. Vytvoriť metodiku koordinovaného určovania, vyhľadávania a riešenia krízových situácii, keď monotematické podania od relatívne malého okruhu právnych subjektov v počtoch tisícov či desať tisícov pravidelne zahlcujú súdnictvo Slovenskej republiky, s dôrazom na právnu, organizačnú, materiálnu a personálnu stránku tak, aby základné práva a slobody všetkých účastníkov súdnych konaní, vrátane základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, boli čo najmenej dotknuté. 178 Kapitola 9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní

179 Kapitola 9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní 179

180 10. Práva dieťaťa Zlyhanie štátneho systému ako celku pri ochrane detí je známe. Neoficiálne odhady hovoria o jednom až dvoch percentách. Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa sa v anglosaskej literatúre označuje ako CAN - Child Abuse and Neglect. Tento pojem zahŕňa nielen aktívne formy ubližovania, ale aj rôzne pasívne formy. Podľa inej definície sa za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považuje akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť (Dunovský a kol, 1995) 182. Násilie na deťoch Asi tretinu zo šiestich miliárd ľudí na svete tvoria deti. Podľa zistení UNICEF udáva asi 56 miliónov detí, že sú v rodine vystavené násilníckemu alebo agresívnemu správaniu. S bitkou v rodine sa stretáva 16 percent detí. Fyzické násilie v rodine je podľa štatistík najvyššie v strednej Európe, stretáva sa s ním až 21 percent detí. V západnej Európe je to 16 percent. Jedenásť percent detí hovorí, že s násilím v rodine a agresívnym správaním sa stretávajú často. Koľko presne je týraných a zanedbávaných detí na Slovensku nie 182 Dunovský a kol, Európska únia Slovensko kritizuje, že o týraní detí nerobí prieskumy. Prieskum, ktorý na Slovensku v roku 1999 na vzorke detí od 15 do 16 rokov robilo združenie Slonad ukázal, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie- ako bitie, kopanie či rezanie. Viac ako 12 percent detí hovorilo, že boli obeťami pohlavného zneužívania, pričom agresorom bola osoba blízka či známa. Tretina týraných povedala, že zážitok ju stále traumatizuje, tretina, že sa ešte nikomu nezdôverila. Odhaduje sa, že dve tretiny postihnutých tvoria deti mladšie ako tri roky. Nakoľko od posledného oficiálneho prieskumu ubehla alarmujúco dlhá doba, je potrebné zaviesť povinnosť vypracovávať prieskumy o týraní detí pravidelne, z roka na rok. Odborníci upozorňujú, že psychickú traumu, ktorú dieťa týraním utrpí, si so sebou nesie po mnohé roky, niekedy i po celý život. Minimalizovať dlhotrvajúce dôsledky zneužívania či zanedbávania sa dá najmä včasným rozpoznaním týrania a rýchlym zahájením terapie. Najúčinnejším prostriedkom znižovania počtu detí ohrozených syndrómom týraného dieťaťa je prevencia. Je potrebné informovať širokú verejnosť o problematike týraného dieťaťa a 180 Kapitola 10. Práva dieťaťa

181 zvyšovať všeobecné povedomie o povinnosti hlásiť každé podozrenie na týranie a zanedbávanie dieťaťa v najbližšom okolí (napríklad zavolať na Krízovú linku). Podnety na linky, ktoré pomáhajú týraným deťom, môže zavolať anonymne ktokoľvek- sused, učiteľ či rodinný známy. Pracovníci prípad sami došetria. Na Slovensku existuje systém starostlivosti o týrané deti, na ktorom sa podieľajú ako štátne, tak aj neštátne inštitúcie. Oznámiť prípad môže buď samotné dieťa, alebo osoba, ktorá má podozrenie, že vývoj dieťaťa je z nejakej príčiny ohrozený. Deti sú v akútnych prípadoch umiestnené v Centre pre týrané deti. Toto zariadenie je určené deťom, ktoré potrebujú zvláštnu a okamžitú pomoc. Ide predovšetkým o deti duševne a telesne týrané, či sexuálne zneužívané svojimi rodičmi, alebo cudzou osobou. V Slovenskej republike môžeme identifikovať niekoľko inštitúcií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie práv detí so špecifickým zreteľom na potreby detí a môžu poskytnúť deťom ochranu garantovanú všetkými relevantnými právne záväznými normami. Bezprostredný kontakt so samotným dieťaťom a situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza, má predovšetkým úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo vzťahu k deťom úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajú pôsobnosť na úsekoch štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci, poradensko-psychologických služieb a na úseku sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku starostlivosti o maloleté deti je legislatívne vymedzená v ustanoveniach zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny predstavujú prvé kontaktné miesto, kam sa môžu obrátiť rodičia detí domáhajúci sa ich práv, príp. aj samotné maloleté deti (ak sú na to schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť). Na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa však môžu obrátiť aj tretie osoby, vrátane právnických, orgánov a inštitúcií, ktoré môžu mať informácie o sociálnom prostredí dieťaťa a potenciálnych hrozbách pre maloleté dieťa. Prípad maloletej Lucky utýranej na smrť Verejnosť v roku 2012 pobúrila smrť maloletej Lucky, ktorú v Bratislave pred rokmi utýral a jej pozostatky v byte ukrýval otčim. Napriek upozorneniam ľudí z okolia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezakročil. Výsledkom nečinnosti bol nález mŕtveho dievčatka, ktoré ležalo zabité v byte a nikomu nechýbalo celé 3 roky. Zarážajúce na celom prípade je, že dievčatko už malo dva roky chodiť do školy, čo úradom evidentne neprekážalo. Podľa výpovede susedov na políciu volali mnohonásobne kvôli rušeniu nočného kľudu ako i z toho dôvodu, že počuli plač, krik malej Lucky, ktorú bili a týrali. Polícia i sociálna kuratela v tomto prípade zlyhali na plnej čiare, nakoľko sa o prípad nezaujímali a i napriek podaným podnetom ostali nečinní a situáciu nešli ani len preveriť. Šokujúce je, že nikto si túto skutočnosť nevšimol. Napríklad v škôlke si nevšimli, že zrazu Lucka chýbala resp. nezbadali prvotné príznaky (v tom čase mala utýraná Lucka 2 roky, ale podľa zákona ako 5 ročná musí povinne absolvovať 1. predškolský rok v škôlke). Dokonca ani rodina, známi či susedia sa nepýtali, kam zrazu zmizlo malé dievčatko. Zlyhanie sociálnej kurately aj polície Štátni úradníci, ktorí nekonali v prípade mŕtveho dieťatka nájdeného v bratislavskom byte, totálne zlyhali. Podľa informácií z médií sociálne pracovníčky dostali informácie o tom, že dieťa v byte otčim bil a topil v kúpeľni. Nikto však nezakročil. V prípade zlyhala aj štátna polícia. Aj keď v byte dvakrát zasahovala pre nahlásené rušenie nočného pokoja, zakaždým sa to skončilo dohovorom. Ani pach rozkladajúceho sa tela obete, ktorý sa šíril z bytu, ani neporiadok, ktorý bolo vidieť aj spoza prahu dverí do bytu, ich neprinútil vojsť dnu, hoci kompetenciu na to majú. Na základe dôsledného a detailného prešetrenia spisu nadobudlo vedenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dôvodné podozrenie, že v Kapitola 10. Práva dieťaťa 181

182 procese konania vo veci podaných podnetov došlo zo strany konkrétnych osôb k porušeniu presne stanovených interných metodických postupov, týkajúcich sa podobných prípadov. Vyšetrovanie naďalej pokračuje a konštatované podozrenia vníma v súčasnej situácii ústredie práce predovšetkým ako zlyhanie konkrétneho jednotlivca, prípadne, ak sa to preukáže, aj viacerých jednotlivcov. Ďalším z pochybení v tomto prípade je aj fakt, že rodičia na dcérku poberali rodinné prídavky aj po jej smrti. Absurdnosť v tomto prípade ústredie vysvetlilo tým, že potvrdenie o nároku na vyplácanie dávok, je rodič povinný predkladať až od doby, keď dieťa začne byť školopovinné. Lucka, ktorá by mala dnes osem rokov, však do školy nastúpiť nestihla. Rodičia dievčatka Alexandra H. a Juraj H. tak úradu buď predkladali falošné doklady, alebo si kompetentní pracovníci nesplnili povinnosť a neoverili, či manželia na rodinné prídavky právo naozaj majú. Zlyhanie školského systému aj samosprávy Lucka však nenastúpila ani do školy. V prípade, ak si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku, škola je povinná oznámiť to úradu práce. Takéto oznámenie však úrad práce nedostal, čo je ďalším dôkazom nespolupráce a vzájomnej neprepojenosti štátnych orgánov. Po dovŕšení šiestich rokov veku, až na udelené výnimky, sa tiež dieťa stáva školopovinným. Základné školstvo spadá pod obce, ktoré sú ich zriaďovateľmi. Lucka preto mala byť podľa miesta trvalého bydliska (ktoré určite mala v byte na Koceľovej ulici v Bratislave, keďže tam pravidelne chodili prídavky) zapísaná do niektorého školského zariadenia v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Keď rodič nezapíše dieťa do školy a zistíme to, rieši sa to ako priestupok, uviedla ružinovská hovorkyňa Miroslava Štrosová. Pripustila však, že miestni úradníci vlastne ani nezisťujú, či si rodič zákonnú povinnosť splnil, alebo nie. Zlyhanie zdravotného aj poistného systému Zároveň však dievča muselo byť evidované aj u lekára. Lekár musel dieťa volať na povinné prehliadky či očkovanie, bral za ňu pravidelné mesačné paušálne poplatky od zdravotnej poisťovne. Až do 60 dní od narodenia, čo už presahuje 28-dňový termín lekárskeho potvrdenia potrebného na príspevok, treba dieťa v zmysle zákona zapísať do zdravotnej poisťovne. Tu však opäť nikto nekontroluje, či si všetci rodičia túto povinnosť naozaj plnia. Nemáme dôvod zisťovať, či niektoré dieťa bolo, alebo nebolo prihlásené do systému zdravotného poistenia. Fungujú predsa tri poisťovne, ak nepatrí k nám, môže byť v inej, uviedla hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková podľa pravidiel poistného trhu. Z tohto pohľadu prevencie zmiznutia človeka by bolo teda jednoznačne vhodné, aby fungovala na poistnom trhu iba 1 centrálna zdravotná poisťovňa, ktorá by povinne evidovala všetkých občanov a poistencov v Slovenskej republike. Zároveň by tým pádom nebolo možné, aby lekár nemal uzavretú zmluvu s touto jedinou poisťovňou, ako je to v súčasnej dobe umožnené. V kontraste s tým systém jednej poisťovne by z tohto pohľadu mohol nahradiť iba taký pluralitný systém poisťovní, ktorý by nevyhnutne vyžadoval jednotný a úplný kmeň poistencov na Slovensku. Ten by však paradoxne a nepravdepodobne v komerčnom prostredí vzájomne zdielali konkurenti. Na základe zákona je teda možné, že maloleté dieťa do veku 6 rokov môže jednoducho zmiznúť, nakoľko štát nevyžaduje žiadne doklady o existencii dieťaťa do veku školskej povinnej dochádzky. Diera v ochrannom systéme zmiznutie dieťaťa umožňuje. Navyše platí, že maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov sú prirodzene najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti. Vzhľadom na nedostatok integrovanej evidencie, nedostatok štátneho dozoru a nedostatok štátnej ochrany týchto ľudských bytostí, sú na Slovensku maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov najviac vystavené riziku násilia. Absurdne na Slovensku 182 Kapitola 10. Práva dieťaťa

183 najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti sú najmenej chránené proti priamemu násiliu, únosom alebo predajom na prostitúciu alebo pornografiu, predajom na ľudské orgány, či predajom do otroctva. Porušenie nájomného práva pomohlo odhaliť porušenie práva na život To, že rodičia malého utýraného dievčatka obývali byt neoprávnene je už len čerešničkou na torte v tomto tragicky neslávnom prípade, ktorý poukazuje na to, ako celý štátny, sociálny i ochranný systém na Slovensku zlyhal. Polícia totiž do bytu hrôzy absurdne a náhodne vtrhla až po tom, ako bol na rodičov dievčatka vydaný zatykač kvôli neoprávnenému užívaniu bytu. Alexandra a Juraj totiž byt, ktorý patrí Vladimírovi I., obývali neprávom. Majiteľovi neplatili nájom a priestory prenájmu udržovali v dezolátnom stave. Medzi odpadkami skrývali mŕtve telo Lucky, ktorú ešte v roku 2009 mal na smrť ubiť práve nevlastný otec Juraj. Manželom sa v tom istom čase narodilo ďalšie dieťa - Saška, ktorú celý život vychovávali pri mŕtvej sestričke. Tá po zásahu polície skončila našťastie v rukách lekárov, odkiaľ poputovala k sociálnym pracovníkom. Súkromné právo odhalilo nedostatky verejného práva na Slovensku. Pochybenie justície Tyran Juraj, ktorý si zlosť údajne vybíjal aj na vlastnej ďalšej dcérke Saške, už bol pritom v minulosti odsúdený za týranie, vtedy manželky, a vlani mu súd vymeral ďalších 6 mesiacov za neoprávnené užívanie bytu, v ktorom býval. Keď Juraja H. v apríli 2008 odsúdili za nebezpečné vyhrážanie, súd mu neuložil probačný dohľad. Obeťou jeho správania, ktoré polícia začala vyšetrovať ako týranie blízkej osoby, bola vtedy jeho manželka. Jej dcéra Lucia ( 5) vtedy ešte žila. Podľa predbežných informácií od polície zomrela asi o rok a pol po tom, ako ju Juraj H. utýral. V júli 2009 prepustili Juraja z väzenia v Leopoldove, kde si vykonával trest odňatia slobody za týranie. Ani nie o mesiac po návrate Juraja z väzby Alexandru po jednom z útokov museli hospitalizovať. Lucka vtedy zostala s otčimom sama doma, čo sa jej stalo osudným. Ak by bol otčim pod probačným dohľadom, mohol sa o domácom násilí dozvedieť sudca a zakročiť. Najmä pri domácom násilí probačný a mediačný úradník veľmi úzko spolupracuje s obeťou trestného činu. Vyškolený zamestnanec súdu si už pri prvom kontakte s obeťou môže všimnúť prvky neverbálnej komunikácie, ktoré môžu naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Domáce násilie je spravidla páchané pod vplyvom alkoholu a preto je súčasťou probačného dohľadu aj zákaz piť alkoholické nápoje (v tomto prípade bol obvinený v rozhodnej dobe pod vplyvom drog, k čomu sa priznal). Táto kontrola sa realizuje v úzkej spolupráci s Policajným zborom, ktorý na požiadanie súdu realizuje náhodné kontroly na požitie alkoholických nápojov. Odsúdený teda nikdy vopred nevie, kedy kontrola bude vykonaná. Súčasťou probačného dohľadu môže byť aj zákaz priblížiť sa k obeti na menej ako päť metrov (resp. k jej domu), podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo psychoterapii. Jurajovi H. však nebol probačný dohľad nikdy uložený. V prípade zistenia, že odsúdený porušuje uložené povinnosti a obmedzenia, o týchto skutočnostiach je informovaný príslušný sudca formou priebežnej správy z probácie, ktorý môže okamžite konať za účelom eliminovania súčasného nežiaduceho stavu. Sudca napríklad môže zmeniť podmienečný trest na nepodmienečný. Prípad maloletej týranej Lucie, ktorú až tri roky po smrti našli policajti v byte v hlavnom meste Slovenskej republiky, odkrýva hrubé nedostatky štátneho systému ako celku. Kauza jasne poukazuje nielen na individuálne zlyhanie niekoľkých pracovníkov sociálneho úradu, ale aj plošné zlyhanie celého systému štátnych inštitúcií, ktoré mohli operatívne zasiahnuť a život Lucii zachrániť. Kauza týraného 2-ročného Lukáška Necelý polrok po tom, čo v bratislavskom byte našli tri roky mŕtve telo Lucky, priviezli do bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice dvojročného Lukáša. Na tele mal množstvo krvných podliatin a na rukách stopy, ktoré Kapitola 10. Práva dieťaťa 183

184 môžu svedčiť o hasení ohorkov z cigariet. Tento prípad opäť poukázal, že sociálna sieť stále nie je schopná zachytiť týranie detí pri prvých náznakoch. O smutných príbehoch sa úrady často dozvedajú neskoro, keď je už dieťa zranené. Lukášovi mal podľa médií (TV Markíza) ubližovať otec, s ktorým žil v petržalskom byte. Z bytu ho vyslobodil starý otec, ktorý v dome tiež býva a počul chlapca stále plakať. Polícia zadržala 21-ročného muža, ktorý čelí obvineniu z týrania blízkej a zverenej osoby. Hrozí mu trest tri až osem rokov väzenia. Celkovo zatiaľ nie je nastavený systém ochrany a prevencie týrania detí. Systém pritom predpokladá dobrú vzájomnú spoluprácu sociálnych pracovníkov, policajtov, lekárov a zdravotníkov, ale aj rezortu spravodlivosti. Na základe týchto udalostí, ktoré otriasli celým Slovenskom sa konečne uskutoční vôbec prvý štátny prieskum o násilí páchanom na deťoch. Pripravuje ho Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s mimovládkami, ktoré sa zaoberajú problémami týrania detí. Prieskum medzi deťmi v ôsmej a deviatej triede základných škôl má zabezpečiť Výskumný ústav psychológie a patopsychológie dieťaťa. Jeho výsledky by mali byť známe v máji Pozitívnym krokom je pokus o uzákonenie faktu, že preventívne prehliadky u detí by sa mali stať povinnosťou. Ak by na ne rodičia s deťmi nechodili, lekári by ich museli oznámiť sociálnemu úradu. O takomto opatrení, ktoré má včas zachytiť týranie najmenších deti, rokuje rezort práce s ministerstvom zdravotníctva. Parlament zaznamenal návrh na zavedenie povinných zdravotných prehliadok detí do siedmeho roku života pod hrozbou sankcie pre rodičov, že prídu o prídavky na dieťa, avšak tento návrh neschválil. Medzinárodná právna úprava postavenia týraných detí a ich ochrany V roku 1989 prijala OSN Dohovor o právach dieťaťa, ktorý integruje v sebe všetky kategórie ľudských práv: občianske, politické, sociálne a kultúrne. Dohovor ratifikovalo Federálne zhromaždenie bývalého Československa v roku Je to nadnárodný právny dokument a má prednosť pred zákonmi jednotlivých krajín, pokiaľ ho tieto krajiny ratifikovali. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo o boch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných ľudí starajúcich sa o dieťa. V priebehu 20. storočia boli na pôde najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie OSN prijaté tri významné dokumenty: Ženevská Deklarácia práv dieťaťa v roku 1924, Charta práv dieťaťa v roku 1959 a Dohovor opravách dieťaťa v roku Vo svojom celku a obsahovom zameraní všetky sledujú ochranu dieťaťa a jeho práv, ochranu pred vykorisťovaním, zneužívaním, plné uznanie právnej subjektivity dieťaťa, ako aj potrebu vytvorenia všetkých podmienok pre zabezpečenie plnohodnotného života a komplexného rozvoja duševných a fyzických síl dieťaťa. Na rozdiel od prvých dvoch dokumentov, ktoré majú viac menej deklaratívny charakter, Dohovor o právach dieťaťa zaväzuje signatárske štáty medzi nimi aj Slovensko zakotviť jeho základné myšlienky a potreby do svojho právneho poriadku a pravidelne informovať medzinárodné spoločenstvo s plnením prijatých záväzkov. Základným princípom tohto Dohovoru je princíp najvyššieho záujmu dieťaťa, rešpektujúci jeho individualitu, dôstojnosť a potreby. Zaoberať sa problémom týrania detí Slovenskej republike vyplýva aj z prijatých medzinárodných dokumentov a ratifikovaných multilaterálnych a bilaterálnych zmlúv (Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa, Akčný plán prijatý na Svetovom kongrese proti pohlavnému zneužívaniu v Štokholme v roku 1996). Právna úprava postavenia detí a ich 184 Kapitola 10. Práva dieťaťa

185 ochrany v slovenskej legislatíve Na úrovni národnej legislatívy je v Slovenskej republike primárnym prameňom práva, okrem iného aj v oblasti ochrany záujmov detí Ústava, ktorá špecifickým požiadavkám detí venuje patričný priestor a vymedzuje konkrétne práva detí zvlášť. Článok 41 Ústavy vymedzuje ústavný rámec práv bezprostredne sa dotýkajúcich detí. Samozrejme všetky ľudské práva a základné slobody sa vzťahujú rovnako na všetkých, bez ohľadu na ich vek, či iné vlastnosti, teda aj na deti. Súčasťou ochrany detí podľa Ústavy je aj ich ochrana pred narodením zakotvená v článku 15 ods. 1: Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. V zmysle ustanovenia článku 41 ods. 5 Ústavy samotná Ústava na ochranu práv detí ako súčasti rodiny odkazuje na zákon. Pri ochrane detí je na národnej úrovni primárnym prameňom práva zákon o rodine. Už z uvedeného je možné pozorovať, že v slovenskom právnom poriadku sa prednostne dbá na ochranu rodiny ako celku, ktorého úlohou je starať sa, vychovávať a chrániť maloleté deti. V zmysle zákona o rodine je súčasťou rodičovských tak práv, ako aj povinností sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa. Vzhľadom na zákonnú dikciu je tak možné konštatovať, že rodič dieťaťa má nielen právo na starostlivosť o dieťa, ale aj povinnosť sa o dieťa starať. K výkonu práva nemožno nikoho prinútiť, avšak štátnou mocou autoritatívne vynútiteľné sú povinnosti rodičov k deťom. Nevykonávanie povinnosti k dieťaťu je tiež sankcionovateľné. Na druhej strane však aj bránenie výkonu rodičovských práv je právne postihnuteľné, a tak sa rodič môže domáhať, aby mu starostlivosť (niektorá z jej zložiek) bola umožnená. Podpora rodiny a rodičovstva v záujme potrieb detí je zakotvená aj v predpisoch, ktoré spadajú pod oblasť práva sociálneho zabezpečenia. Slovenská republika okrem prostriedkov legislatívnej ochrany poskytuje svojim občanom aj materiálnu pomoc v podobe rôznych dávok a príspevkov poskytovaných štátom. Preventívne (a následne aj represívne) sú záujmy a špecifické postavenie detí chránené aj v normách trestného práva. Ide o vyjadrenie záujmu spoločnosti, ktorým je aj zvýraznená ochrana detí. Ultimatívna ochrana spoločenského záujmu sa nachádza v Trestnom zákone, kde sú definované skutky, ktoré ohrozujú, alebo porušujú dôležité spoločensky chránené záujmy v takej miere, že je možné za ne páchateľov týchto skutkov postihnúť na ich ľudských právach a základných slobodách. Ochrana detí je generálne vyjadrená v tých ustanoveniach Trestného zákona, podľa ktorých sa prísnejšie trestá spáchanie trestného činu, ak je spáchaný na dieťati, či tehotnej žene. Osobitné postavenia detí v slovenskom právnom systéme predstavujú aj ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých je možné sa domáhať práv a oprávnených záujmov cestou občianskeho súdneho konania. Procesný postup na súdoch je v Slovenskej republike nastavený tak, aby pre účastníkov konania 183 boli odstránené zásadné prekážky možnosti uplatniť svoje právo na súde, resp. tak, aby v konaní pred súdom bol uprednostnený záujem samotných detí pred záujmami ich rodičov, ktoré môžu byť vo vzájomnom rozpore (nielen medzi rodičmi, ale aj medzi rodičmi a deťmi). Záver Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v rozsiahlej Správe o právach dieťaťa v Slovenskej republike. V oblasti ochrany práv detí je na Slovensku nekonečné množstvo priestoru na zlepšovanie spoločenského prostredia vo vzťahu k nim, ako aj potreba neustáleho vývoja regulácie oblasti rodinného práva tak, aby zodpovedala aktuálnym spoločenským požiadavkám a najmä najlepším záujmom dieťaťa. Vzhľadom na prudký celospoločenský vývoj v posledných 183 V prípade konania týkajúceho sa práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom sú účastníkmi konania aj samotné deti. Kapitola 10. Práva dieťaťa 185

186 desaťročiach, ktorého tempo nezvoľňuje, je potrebné na prinášané zmeny vedieť reagovať aj v oblasti rodinného práva ako aj v iných súvisiacich odvetviach, ktoré sa týkajú detí. Diera v ochrannom systéme zmiznutie dieťaťa umožňuje. Navyše platí, že maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov sú prirodzene najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti. Vzhľadom na nedostatok integrovanej evidencie, nedos tatok štátneho dozoru a nedos tatok štátnej ochrany týchto ľudských bytostí, sú na Slovensku maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov najviac vystavené riziku násilia. Absurdne na Slovensku najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti sú najmenej chránené proti priamemu násiliu, únosom alebo predajom na prostitúciu alebo pornografiu, predajom na ľudské orgány, či predajom do otroctva. Ministerstvo vnútra SR spravuje register obyvateľov REGOB tvorený v spolupráci s mestami a obcami. Databázu registra obyvateľov tvoria matričné a policajné údaje zamerané najmä na narodenie, úmrtie, či bydlisko obyvateľov Slovenska. Zdá sa, že v praxi svojou podstatou nadokáže reagovať na často dynamické zmeny a zásahy do života človeka. Prax ukazuje, že pôvodné poslanie registra obyvateľov neumožňuje účinné spustenie mechanizmu rýchleho varovania na ochranu človeka proti zmiznutiu. Prax dokonca vyvoláva odôvodnenie podozrenie, že na Slovensku absentuje jedinečný štátny systém ochrany človeka proti zmiznutiu. Naopak, tragické udalosti v slovenskej praxi odôvodňujú potrebu zabezpečiť štátny integrovaný informačný systém rýchleho varovania na ochranu človeka proti zmiznutiu. Skúsenosti odôvodnili potrebu zdokonalenia systému reagujúceho na zásahy do života človeka v každej etape mentálnej a fyzickej vyspelosti, vrátane rannej etapy prestavujúcej detstvo. Štátny integrovaný informačný systém rýchleho varovania proti zmiznutiu človeka si prirodzene vyžaduje množstvo osobných údajov, prísny režim ich ochrany, ale aj prísny režim ich správy. V takom prípade by bol užitočný pre slovenských obyvateľov, ale aj pre kvalitnú prácu policajných zložiek a tajných služieb v práci na Slovensku i v zahraničí. Vtedy by zo stredu slovenskej spoločnosti nemohli bez povšimnutia zmiznúť ľudské bytosti. Vtedy by slovenská spoločnosť zmiznuté deti neodkladne začala hľadať a omnoho úspešnejšie nachádzala tak, ako to osvedčila kriminalistická prax. V celoštátnej oblasti je nevyhnutné prepojiť celý štátny systém jedným centrálnym, ktorý by zhromažďoval údaje o tej-ktorej konkrétnej osobe na 1 mieste a to formou záznamov zo všet kých oblastí. To v praxi znamená, že každý občan SR resp. jedinec cudzej národnosti nachádzajúci sa na území SR by mal elektronický spis, ktorý by obsahoval všetky údaje počnúc narodením (u cudzincov vstupom na územie SR), návštevami lekárov, nemocníc, škôlky, školy, zamestnania atď. až po smrť. Je nevyhnutné prepojiť systémy centrálnej evidencie obyvateľstva a obecných matrík, lekárskej starostlivosti a zdravotných poisťovní, zoznamy žiakov a študentov, trestné registre, ústav na výkon väzby a odňatia slobody, sociálnu poisťovňu a pod. tak, aby všetky základné údaje o občanovi boli orgánmi rýchlo dostupné, jasne 186 Kapitola 10. Práva dieťaťa

187 dohľadateľné a prehľadné. Za jednu z prioritných úloh v oblasti zabezpečenia ochrany a uplatňovania práv detí Stredisko považuje zriadenie detského ombudsmana, ktorý na Slovensku ešte stále chýba. Zriadenie inštitúcie na ochranu detí vyplní prázdnu medzeru na Slovensku. Zámerom Strediska je podľa želania OSN splniť najlepší záujem 1 milión 100 tisíc detí, ktoré tvoria 20% obyvateľov, čo je 1/5 populácie Slovenska. Pritom táto zraniteľná skupina nedospelých ľudí sa ťažšie domáha svojich práv ako dospelí a sú voči nim v nevýhode. V Slovenskej republike je nevyhnutné zefektívnenie ochrany a uplatnenia práv našich detí a splnenie medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika v prospech detí zaviazala. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa Slovensko predkladá Výboru OSN pre práva dieťaťa správy o opatreniach prijatých na uplatňovanie práv stanovených v tomto Dohovore a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri uplatňovaní týchto práv. Po predložení každej zo svojich už dvoch správ bola Slovenská republika upozornená, že nám chýba štatutárna nezávislá inštitúcia so zodpovedajúcim zložením a zdrojovým zabezpečením, s mandátom pravidelného monitorovania a hodnotenia pokroku pri implementácii Dohovoru, a ktorá by bola oprávnená prijímať a adresovať sťažnosti o porušení práv dieťaťa. V čase do odovzdania 3. periodickej správy v roku 2013 by sa už Slovensko malo vyhnúť rovnakému upozorneniu a kritike OSN v tejto oblasti na jednej strane a hanbe Slovenska na druhej strane. Najlepším riešením sa javí zriadenie národného nezávislého mechanizmu s mandátom prijímať a preskúmavať sťažnosti od detí alebo v ich mene, teda detského ombudsmana. Odporúčania V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami Stredisko odporúča nasledovné: Bezodkladne zriadiť nezávislý orgán na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti od detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Zároveň zabezpečiť pre fungovanie a činnosť takého orgánu potrebné ľudské a finančné zdroje. Stredisko zdôrazňuje nevyhnutnosť plnenia úloh orgánmi ochrany práv v najlepšom záujme dieťaťa s náležitou odbornosťou a v primera nej lehote, nakoľko zabezpečenie príslušných orgánov na náležitej kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovni je zodpovednosťou štátu, resp. vlády a príslušných rezortov. Skvalitňovať spoluprácu a koordináciu medzi dotknutými subjektmi pracujúcimi s deťmi, a to tak na horizontálnej, ako aj vertikálnej úrovni a systematicky vzdelávať osoby pracujúce s deťmi a osoby, ktoré do práv detí zasahujú. Prepojiť systémy centrálnej evidencie obyvateľstva a obecných matrík, lekárskej starostlivosti a zdravotných poisťovní, zoznamy žiakov a študentov, trestné registre a podobne. Všetky základné údaje o občanovi by mali byť orgánmi jasne dohľadateľné (ľahko dostupné pre zainteresované a kompetentné inštitúcie) na internete, najmä keď už nefunguje ani rajonizácia, teda dieťa možno zapísať do ľubovoľnej školy či k ľubovoľnému lekárovi. Podrobnejšie zhodnotenie tvrdosti legislatívy, ktorá súvisí s ochranou práv detí a rodinnou politikou- zo zákona určenú povinnosť sociálnej kurately vyššej sledovanosti závažných prípadov, kedy je oznámené týranie maloletých detí vo frekventovanejších časových intervaloch (napr. explicitne zákonom určená povinnosť ohlasovať konanie vo veciach nadriadenému každý týždeň prostredníctvom odovzdávania Kapitola 10. Práva dieťaťa 187

188 výkazov o činnosti v daných prípadoch, uzákoniť možnosť tzv. neohlásenej náhodnej návštevy pracovníkmi sociálnej kurately za účelom zistenia reálneho skutkového stavu v danom konkrétnom prípade). Zároveň zvýšiť sadzby v trestnom zákone za týranie zverenej blízkej osoby a zvlášť venovať zvýšenú ochranu proti týraniu detí. Výslovne uviesť do zákona a trestného poriadku, v ktorých prípadoch sudcovi nie je len umožnené, ale kedy je výslovne POVINNÝ nariadiť mediačný a probačný dohľad (v prípade týrania maloletých, zverenej, blízkej osoby a pod.). Uzákoniť iba jednu centrálnu zdravotnú poisťovňu, ktorá by evidovala všetkých občanov a poistencov v SR Zaviesť zákonnú povinnosť rodičov nahlásiť príslušnej matrike (kde je evidovaný rodný list dieťaťa nakoľko rodičia sa môžu s dieťaťom sťahovať, dať ho na súkromnú školu prípadne na školu mimo obvodu, v ktorom sa nachádza ich bydlisko) adresu škôlky, kde je dieťa prijaté a kde absolvuje povinnú predškolskú dochádzku, ako i každého ¼ roka predkladať aktuálne potvrdenie o návšteve školy spolu s psychologickým posudkom na dieťa vypracovaným školským psychológom (môže odhaliť domáce násilie či týranie). Vypracovať pre sociálnu kuratelu metodický pokyn, ktorý bude prikazovať okamžitý zásah pri nahlásení týraní detí. Uzákoniť povinné denné hlásenie väzníc úradu práce (odboru sociálnej kurately) zoznam ľudí, ktorí sa vracajú z väzníc. V ten mesiac by si mal pracovník sociálnej kurately obísť takéto rodiny a zistiť, aká je v nich situácia. Prepojiť systémy obcí, škôl a úradov práce zároveň s políciou, zdravotnými poisťovňami a ústavmi na výkon väzby. Zriadiť inštitút detského ombudsmana, ktorý by zaujal nezastupiteľné a špecifické postavenie medzi štátnymi orgánmi sociálnej pomoci na Slovensku. Detský ombudsman by okrem iného riešil okruhy problémov, ktoré doposiaľ žiadne štátne, ani mimovládne inštitúcie priamo nezabezpečovali a nezabezpečujú a bezplatne by poskytoval klientom komplexné právne poradenstvo, vrátane poskytovania služieb právneho zastúpenia v konkrétnych prípadoch, kde došlo k porušeniu a zneužitiu práv detí. Okrem iného by o konkrétnych prípadoch okamžite kontaktoval všetky kompetentné orgány a inštitúcie, v ktorých pôsobnosti je nasledovné riešenie daného typu problému. Opodstatnenosť existencie takejto inštitúcie je vzhľadom na uvedené udalosti posledných dní nespochybniteľná. Vytvoriť metodiku vykonávania krízovej intervencie a iných odborných metód v krízových strediskách (teda aj pre sexuálne zneužívané deti). Zaradiť do Národného projektu zameraného na zvyšovanie profesionality výkonu a budovanie kapacít špecializovanú prípravu sociálnych pracovníkov, ktorí vykonávajú opatrenia pre týrané, zneužívané a zanedbávané deti, vrátane získavania zručností v oblasti tvorby tímov a sieťovanie. Zákonne ustanoviť multidisciplinárne tímy, ktoré budú mať povinnosť spolupracovať pri riešení prípadov týraných a zneužívaných detí (polícia, súdy, sociálni pracovnici, lekári, pedagógovia, poradenskí pracovníci, pracovníci krízových stredísk...). Zvýšiť odbornú úroveň pracovníkov participujúcich na riešení prípadov týraných ako i sexuálne zneužívaných detí. Vytvoriť a implementovať štandardy práce s detskými obeťami násilia pre všetkých zainteresovaných odborníkov (polícia, súdy, sociálni pracovnici, pracovníci, krízových stredísk, poradenskí pracovníci a pod.). 188 Kapitola 10. Práva dieťaťa

189 Vytvoriť priestor pre implementáciu garantovaných odborných preventívnych programov vo všetkých typoch predškolských zariadení, základných a stredných škôl. Pripraviť a zrealizovať informačno-vzdelávaciu kampaň pre oblasť násilia páchaného na deťoch. Zabezpečiť v štátnom rozpočte finančné zdroje na realizáciu opatrení zameraných na zlepšenie situácie v oblasti sexuálneho zneužívania detí. Vytvoriť a implementovať celoplošný systém odbornej pomoci a kontroly detí v náhradnej rodinnej starostlivosti ako prevenciu týrania a sexuálneho zneužívania detí. Minimálne raz ročne uskutočňovať prieskumy týkajúce sa týrania detí. Zaviesť pre lepšiu informovanosť verejnosti (pre prípady nahlásenia podozrenia z týrania) lepšiu reklamu týkajúcu sa tejto chúlostivej témy v médiách - tlač, rozhlas, TV, aby bolo verejnosti jasné kam sa má v prípade podozrenia obrátiť Odnímanie slovenských detí súdmi vo Veľkej Británii Úvod Vývoj celosvetových spoločenských vzťahov v oblasti ochrany ľudských práv neustále napreduje. Významnou kategóriou ľudských práv sa stali osobitne chránené práva osôb, ktoré majú menšiu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, resp. sú omnoho náchylnejšie na zneužite ich práv. Takýmito osobami sú predovšetkým deti. Maloleté deti sú totiž z titulu ich rozumovej vyspelosti odkázané na starostlivosť iných osôb, rovnako ako je obmedzená ich spôsobilosť na právne úkony ako právna kategória. Základným záväzným dokumentom zameraným špeciálne na ochranu práv dieťaťa je Dohovor o právach dieťaťa. 184 Dohovor je medzinárod nou zmluvou, ktorá má podľa Ústavy prednosť pre zákonmi a výkon práva a povinností z neho vyplývajúcich je vynútiteľný a sankcionovateľný medzinárodnými mechanizmami. Slovenská republika je tiež členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom, organizácie ktorej náplňou je predstavovať fórum určené na priblíženie rozličných právnych poriadkov s ohľadom na riešenie nadnárodných stretov týchto rôznych právnych poriadkov. Jednou z nosných oblastí Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom je práve medzinárodná ochrana detí. Slovenská republika je signatárom aj ďalších medzinárodných zmlúv prijatých na pôde Rady Európy. V oblasti ochrany práv detí je relevantným práve Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti, ktorý je zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 366/2001 Z. z. Ochranu práv maloletých detí v medzinárodnom priestore zabezpečuje v Slovenskej republike aj Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže (ďalej v texte ako CIPC ). CIPC vykonáva svoju pôsobnosť v oblastiach vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov, plní úlohy ústredného orgánu v oblasti medzinárodných únosov detí podľa medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie, plní úlohu ústredného orgánu v oblasti medzištátnych osvojení podľa medzinárodného dohovoru, ako aj ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí vo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov a tiež poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti rodinného práva s cudzím prvkom, predovšetkým v oblasti výživného, starostlivosti o maloleté deti a v oblasti osvojenia. Jednou z nosných úloh CIPC je spolupráca s orgánmi štátnej správy a s partnerskými orgánmi v zahraničí. CIPC tak predstavuje orgán, ktorý zabezpečuje dodržiavanie práv maloletých detí v konaniach s nadnárodným prvkom, aby práva maloletých detí mohli byť efektívne chránené aj v medzinárodnom priestore. 184 Dohovor o právach dieťaťa je zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. a pre Slovenskú republiku platí od roku Kapitola 10. Práva dieťaťa 189

190 Prípad Boorová Koncom septembra 2012 prenikol na verejnosť prostredníctvom médií (TV JOJ) problém odnímania (nielen) slovenských detí občanom Slovenskej republiky vo Veľkej Británii a ich následnej adopcii bez súhlasu rodičov, a to i napriek skutočnosti, že rodičia nezanedbávali svoje rodičovské povinnosti a konali v najlepšom záujme svojich detí. Túto medzinárodnú kauzu otvorila prostredníctvom médií zúfalá matka 2 maloletých synov- Martina a Samkapani Ivana Boórová i napriek hrozbe, že za kritizovanie anglického Social service (ďalej v texte ako SS ) môže ísť na základe anglickej legislatívy do väzenia. Ako médiá (TV JOJ), následne i samotná poškodená pani Boorová pre TV JOJ, uviedli, celá nočná mora rodiny Boórových začala v roku 2010, keď sa pani Ivana vybrala so starším synom na prehliadku k lekárovi. Martinko mal infekciu na genitáliách. Lekár alarmoval sociálnu službu s podozrením na týranie so sexuálnym motívom. Paradoxom je, že ich maloletý syn už bol na tento zdravotný problém liečený v inej nemocnici, avšak nakoľko liečba nepomáhala, rodičia sa rozhodli zmeniť lekára a liečbu. Sociálni pracovníci boli upozornení, že mohol byť výsledkom nie náhodného zranenia, a tak jej synov umiestnili do dočasnej starostlivosti amerického pastora. Tým sa začala dlhotrvajúca právna bitka zahŕňajúca mnoho súdnych pojednávaní, štyroch rôznych sociálnych pracovníkov, sedem expertov lekárov a psychológov, 16 tlmočníkov a desiatky právnikov. prípade nekonali. O situácii v Británii CIPC vedelo, no zanedbalo svoju povinnosť kontaktovať Boórovej rodinu, ktorá by si mohla deti automaticky zobrať do opatery hneď na začiatku a ušetriť rodine 2 roky trápenia. O prípade sa dozvedela v júli 2012 zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá následne, dňa , verejne vyjadrila vážne znepokojenie nad prípadmi adopcií detí žijúcim biologickým rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza na základe rozhodnutí britských súdov a ktorých subjektom sú aj slovenskí občania. Upozornila na to, že uvedená situácia je kritizovaná aj zo strany britských médií, ktoré v tomto ohľade upozorňujú na systémové nedostatky. O reformu sa snaží známy britský politik John Hemming, ktorý je zároveň predsedom skupiny Spravodlivosť pre rodiny ( Justice For Families Campaign Group ) a pomáha osobám, ktorí čelia neodôvodnenej adopcii. Poslanec John Hemming vyjadril ochotu pomôcť slovenským občanom v analogickej situácii so zabezpečením adekvátneho právneho zastúpenia v konaní pred anglickými súdmi. Bol to práve tento poslanec, ktorý upozornil Slovenskú republiku na možnosť vstúpiť do konania ako tretia strana. Tiež potvrdil, že je možné žiadať o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v prípade detí Boorových. Postupujúc na základe uvedenej informácie dokázala pani Boorová s pomocou Johna Hemminga a novej riaditeľky CIPC to, že jej kráľovský súd vo Veľkej Británii povolil obnovu konania a prijal CIPC ako tretiu stranu v konaní a návrhu na zverenie detí do osobnej starostlivosti starej matky vyhovel. 186 Tieto podozrenia sa nepotvrdili a ich otec bol zbavený obvinení 185. Ale ani potom im britské úrady deti nevrátili. Ivana má certifikát na to, aby si v Anglicku otvorila škôlku, o vlastné deti sa však starať nemohla. Slovenské inštitúcie však v danom 185 Uverejnené 24. septembra 2012 z Londýna pre Plus JedenDen, autor Tomáš Tančibok. Avšak po návrate na Slovensko musela Ivana Boorová bojovať proti systému opäť. 187 Okresný súd v Dunajskej Strede totiž zamietol jej žiadosť o dočasné zverenie detí do jej starostlivosti. Krajský súd napokon vyhovel odvolaniu matky detí, že neexistuje 186 Uverejnené dňa 18. septembra 2012, zdroj: SITA, noviny.sk. 187 Uverejnené dňa 20. februára 2013, zdroj: topky. sk. 190 Kapitola 10. Práva dieťaťa

191 žiadny právny dôvod, aby nemohli byť deti zverené do starostlivosti matky a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávnych podkladov. Tento príbeh sa nakoniec skončil so šťastným koncom a deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky (zdroj: noviny.sk, sme.sk). Zodpovednosť kompetentných orgánov, inštitúcií ako i samotných zainteresovaných nečinných osôb Stredisko obdržalo v danej veci podnet, v ktorom žiadateľ žiadal vyvodenie zodpovednosti voči inštitúciám a kompetentným osobám, ktoré napriek svojej zákonnej povinnosti vo veci nekonali, a taktiež vynaloženie maximálneho úsilia na návrat detí do ich biologickej milujúcej rodiny späť na územie Slovenska. Konkrétne sa jedná o nasledovné zodpovedné a kompetentné úrady: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a samozrejme CIPC ako samostatný nezávislý inštitút. Ministerstvo zahraničných vecí, zastupiteľské úrady SR v zahraničí Konzulárna pomoc v zahraničí má byť poskytovaná slovenským občanom v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Podľa tohto dohovoru slovenský konzul okrem iného môže: kontaktovať príbuzných alebo známych, ktorí môžu občanovi bez finančných prostriedkov poslať peniaze, odporučiť miestneho advokáta, ktorý poskytne odbornú právnu pomoc v prípade kontaktu občana s miestnou políciou alebo súdom, odporučiť služby miestnych lekárov, tlmočníkov, zabezpečuje ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí, v súčinnosti s ostatnými ministerstvami a ďalšími orgánmi štátnej správy; v každom prípade so znalosťou miestnych pomerov poradiť ako postupovať. Postup úradníkov slovenského veľvyslanectva v Londýne v prípade Ivany Boórovej začal po prevalení aféry preverovať minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. 188 Podľa matkinho vyjadrenia pre TV JOJ, matka bola v kontakte s ambasádou dva roky, no pomoci sa nedočkala. Britské sociálne úrady jej odobrali deti a nebyť historického zvratu na súde, jej dvoch synov by už definitívne ponúkli na adopciu. Prípady vyvolali kritiku na nečinnosť CIPC. Ministerstvo zahraničných vecí a argumentuje, že ambasáda nemôže zasahovať do konania na britskom nezávislom súde. Robí všetko, čo je v jej silách a čo umožňujú medzinárodnoprávne dohovory. Ministerstvo zahraničných vecí však vysvetľuje, že nie veľvyslanectvo, ale CIPC bolo vždy partnerským úradom britských sociálnych úradov. Pripúšťa, že Briti nie vždy CIPC kontaktovali. 189 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Zodpovednosť za nečinnosť nesie najmä CIPC, ktoré je partnerskou organizáciou britských úradov. CIPC je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. Bolo zriadené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako priamo riadená rozpočtová organizácia na zabezpečenie a poskytovanie právnej ochrany deťom a mládeži vo vzťahu k cudzine s účinnosťou od 1. februára V prípade CIPC sa pod vedením novej riaditeľky, ktorou je Andrea Cisárová, už odohrali zmeny v personálnom obsadení CICP. Pracovnící CICP, ktorí mali na starosti agendu týkajúcu sa detí do augusta 2012, už viac nie sú zamestnancami CIPC, čím bola zodpovednosť za ich nečinnosť vyvodená. Prípad Čonková Po prevalení kauzy Boorová sa začali prostrednctvom TV JOJ a ostatných médi (noviny.sk, sme.sk, pluska.sk, cas.sk) ozývať ďalšie rodiny, ktorým anglické úrady odňali deti - medzi inými i rodina Čonkových, ktorí odišli do Anglicka za vidinou lepšieho zárobku za účelom skvalitnenia života a budúcnosti svojich detí, avšak miesto toho o svoje deti prišli. Najstarší chlapec má jedenásť rokov, najmladšie dievča niečo viac ako mesiac. Päť detí zo Slovenska ostalo vo Veľkej Británii bez rodičov. Tí si hľadali prácu. Keď sa im to 188 Uverejnené dňa 20. septembra 2012 v denníku Sme. 189 Uverejnené dňa 22. augusta 2012 v denníku Sme. Kapitola 10. Práva dieťaťa 191

192 nepodarilo, žiadali o pomoc sociálne úrady. Deti im zobrali do dočasnej náhradnej starostlivosti. 190 Slovenské orgány sa opäť zobudili neskoro, pomáhal im hlavne britský podnikateľ Ian Josephs 191. Ten za prísnosťou úradov vidí najmä finančný zisk, vládne ciele a naplnenie štatistík o adopciách. Náhradní rodičia dostanú za každé dieťa zhruba 500 eur na týždeň. Ročne vyplatí národná agentúra náhradnej starostlivosti približne 165 miliónov eur. Tohto času sú už deti aj s rodičmi na území Slovenska. Prípad Koštúrovci Slovensko pokračovalo v zachraňovaní detí z rúk britskej sociálnej služby. V rodine pestúnov sú aj tri deti Kataríny Koštúrovej, ktorej príbeh sa dostal do povedomia verejnosti opäť prostredníctvom médií (televízii JOJ). Matka o ne prišla pre údajnú podvýživu. CIPC žiadalo ich návrat domov. Po vstupe Slovenska do prípadu rodičia veria, že deti môžu dostať späť (zdroj: noviny. sk, TV JOJ). 192 Prípad Rebeka Ďalším prípadom je prípad malej Rebeky, medializovaný v decembri Tejto rodine sa v poslednej chvíli podarilo vyhnúť tomu, aby jej bolo bez relevantného dôvodu odňaté bábätko. Ani nie štvormesačná Rebeka strávila päť dní v nemocnici s tým, že dieťa plače pri pohybe rukou. Zistilo sa, že má zlomenú kľúčnu kosť. Podľa rodiny sa tak stalo pri očkovaní, ktoré ešte v ten istý deň podstúpili. Zakázali im opustiť nemocnicu a pokračovanie sa odohralo na súde, kde sa objavila aj riaditeľka slovenského CIPC Andrea Cisárová. Jej žiadosť o vstup do procesu zaevidovali, sudca následne jednoznačne povedal, že si rodičia môžu Rebeku zobrať domov. Na druhý deň ráno rodina sa rozhodla, že v Británii neostane a odíde na Slovensko. Toto rozhodnutie podporil aj právnik, ktorý sa venuje tejto problematike. Anglické úrady môžu telefonovať na Slovensko a rozprávať, aká je tá rodina hrozná, ale musia nechať slovenské 190 Uverejnené dňa 17. augusta v denníku Sme. 191 Uverejnené dňa 18. augusta 2012, zdroj: noviny. sk /TV JOJ, autor : Martin Krpač, Ján Baček. 192 Uverejnené dňa 28. januára 2012, zdroj: noviny. sk, autor: Andrea Hanúsková. 193 Uverejnené dňa 18. decembra, zdroj: noviny.sk / TV JOJ, autor: Martin Krpač. úrady, nech to vyhodnotia, povedal Ian Josephs. Údajne pár minút po tom, ako rodina odišla, prišla do ich domu sociálna služba s úmyslom odňať dieťa (zdroj: noviny.sk, pluska.sk, TV JOJ, viď pozn. č.188). Prípad Kandráčovci Briti nám ukradli dieťa, Slovensko sa nám obrátilo chrbtom. 194 Nejde o tlmočenie slov Ivany Bóorovej, ide o iný, veľmi podobný prípad slovenskej rodiny prezentovaný prostredníctvom TV JOJ. Aj august bol oznamcom ďalšieho prípadu odňatia detí- 2 rómskych dievčat Vanesky a Ninky, avšak za iných okolností. Po tom, čo rodičia štyroch detí Kandráčovci skončili vo väzení, sa do Anglicka vybrala babka, aby sa o svoje vnúčatá starala. Zobrala so sebou aj ďalšiu vnučku, ktorú mala v opatere na Slovensku. Britské sociálne úrady jedného dňa bez váhania odobrali aj ju. Keď im prišli zobrať deti, vzali si aj malú Ninku, ktorá im nepatrila. Bola totiž zverená do opatery starej mamy. Tej nepomohol ani papier, že podmienky na výchovu detí v jej dome sú absolútne v poriadku. Tento prípad sa ťahá už dva a pol roka. Babka ich nevidela rok aj osem mesiacov. Je jednoznačné, že deti nepatria do rúk kriminálnikom, avšak to, že o deti má záujem starať sa stará matka detí, by už mal brať do úvahy britský súd, keďže v prvom rade dieťa patrí do okruhu svojej biologickej rodiny, ak táto oň javí záujem. V zmysle rezolúcie 1909 (2012) hlavným zámerom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu, pričom najlepšie záujmy detí majú byť primárnym hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú a v tomto prípade s prihliadnutím k situácii sa mohli deti vyhnúť traumatizujúcej skúsenosti a vyrastať v rodinnom, známom prostredí plne vyhovujúcom ich najlepším záujmom. V tomto prípade sa jedná aj o rozpor s právom na rešpektovanie rodinného života spolu so zásadou spravodlivého súdneho konania, ktoré sú vyjadrené v Rezolúcii č (2012), kde sa zdôrazňuje, že rodinné prostredie poskytuje pre riadny vývoj detí najlepšie podmienky, pričom by sa mala poskytnúť takýmto rodinám pomoc potrebná na zvládnutie ich problémov. 194 Uverejnené dňa 4. novembra 2012, zdroj: noviny.sk / TV JOJ, autor: Dárius Haraksin. 192 Kapitola 10. Práva dieťaťa

193 Rovnako ako pani Študencová (babička Martinka a Samka Boórových- pozn. Strediska), aj oni zmeškali lehotu na odvolanie. Na Kráľovskom súde, na ktorom sa zúčastnila aj riaditeľka slovenského centra Andrea Cisárová, sa však svojej vnučky nedovolali. Precedens v prípade Ivany Boórovej mal byť obrovskou nádejou pre ďalšie slovenské rodiny. Ukazuje sa, že toto tvrdenie je omyl. (zdroj: noviny.sk, TV JOJ) Vrátenie detí nevyhovujúcich na adopciu britskou stranou späť Slovákom Slovensko má skúsenosť aj s tým, že pri odňatí detí si Briti údajne vyberajú len zdravé deti, ktoré následne umiestňujú do adoptívnych rodín. Nemožno tvrdiť, že všetky prípady sú neodôvodnené. V prvom rade je potrebné vykonať všetko pre najlepší záujem dieťaťa a ak by mu hrozilo nebezpečenstvo v podobe týrania či inej formy ubližovania rodičmi, je v najlepšom záujme dieťaťa byť čo najskôr mimo dosahu takéhoto rodiča. Avšak následne by mal britský súd riadne vykonať dokazovanie, aby bolo skutočne nevyvrátiteľné, bez akýchkoľvek pochybností, že dieťa nemôže ostať naďalej v starostlivosti rodičov, nakoľko je tým ohrozené jeho zdravie, výživa a zdravý vývin. Následne po odobratí dieťaťa by mal súd kontaktovať slovenskú stranu, či majú o deti záujem príbuzní detí na Slovensku. Až po vyjadrení Slovenskej republiky, že dieťa nemá žiadnych príbuzných, prípadne žiaden z príbuzných nemá záujem sa o dieťa osobne starať, by mala britská strana posunúť dieťa na adopciu. Niekedy to vyzerá ako v obchode. Veľká Británia vrátila na Slovensko dve deti, ktoré si najprv bez opýtania zobrala na nútenú adopciu. Dôvod? Neboli podľa predstáv nových rodičov. Pred rokom britský Social Services (SS) vrátil dvoch súrodencov bez toho, aby sme o to požiadali. Boli chorí a o choré deti nikto záujem neprejavil. U chlapca bol aktívny syfilis a ťažká mentálna retardácia. V tomto konkrétnom prípade pritom do sporu s Britániou nikto aktívne nevstupoval. CIPC neeviduje spisy k týmto uvedeným deťom, to znamená nemali sme informácie o tom, ža takéto deti by mali byť adoptované do Británie. O deti nebojovali ani ich rodičia a ani slovenské úrady. Avšak Briti sa tentoraz rozhodli, že choré deti nie sú vhodné na adopciu pre ich krajinu. Z tejto kauzy nebol zverejnený právny názor britských úradov na najlepší záujem dieťaťa (zdroj: noviny.sk). 195 Prax v anglosaskom práve na britských ostrovoch poukázala na mieru vyspelosti slovenského právneho poriadku, mieru účinnosti alebo neúčinnosti praxe podľa slovenského právneho systému a mieru pripravenosti alebo nepripravenosti slovenských orgánov chrániť práva detí, vrátane najlepšieho záujmu detí. Právne vzťahy s cudzím prvkom ukazujú v plnej nahote vnútroštátny systém a jeho nedostatky na Slovensku. Práve pohľad na ostrovy za kanálom by mal byť pohľadom do zrkadla, v ktorom treba vidieť poučenie. Inak bola táto dramatická skúsenosť napriek najmasívnejšej medializácii ľudských práv v roku 2012 na Slovensku zbytočná. Slovensko je prostredím, ktoré je potrebné zdokonaľovať. Zdokonaľovať v prospech najlepšieho záujmu detí. Zdokonaľovať, aby bolo aj vyspelým partnerom ostrovanov v účinnej ochrane detí. Rozdielnosť postojov Kým však kričíme na Britániu, mali by sme si upratať pred vlastným prahom v tomto zmysle sa vyjadrila ombudsmanka, keďže sa vynorili na povrch aj ďalšie šokujúce prípady a podivné postupy slovenských úradov. Potvrdzujú to aj výsledky jej prieskumu v CIPC. Kancelárii verejného ochrancu práv (ďalej v texte ako VOP ) bol vo februári 2012 doručený prvý podnet týkajúci sa práv maloletých detí, ktoré sa vo Veľkej Británii ocitli bez starostlivosti rodičov a z tohto dôvodu sa vo Veľkej Británii začalo súdne konanie o ich zverenie do náhradnej starostlivosti. Po obdržaní stanovísk k danému prípadu od zainteresovaných orgánov, začali právnici Kancelárie VOP nadobúdať pocit, že postup orgánov verejnej správy pravdepodobne nebol v poriadku a naznačoval ich zlyhanie. Po doručení doplňujúcich stanovísk tento pocit však prerástol v istotu, 195 Uverejnené dňa 11. októbra 2012, zdroj: noviny. sk, autor: Dárius Haraksin. 196 Uverejnené dňa 29. novembra 2012, zdroj: Sme. sk, autor: Veronika Prušová. Kapitola 10. Práva dieťaťa 193

194 že zo strany orgánov verejnej správy dochádza k zanedbávaniu ochrany práv maloletých detí. 197 VOP vo svojej správe konštatuje niekoľko veľmi vážnych nedostatkov vo fungovaní tých orgánov verejnej správy, ktorých úlohou bolo a je chrániť práva maloletých detí, konštatuje aj ich nečinnosť, nesprávny postup a poukazuje na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Najvážnejšm dôsledkom zistených pochybení je skutočnosť, že niektoré deti už boli nezrušiteľne zverené do starostlivosti iných osôb než sú ich biologickí rodičia a ostatní príbuzní a z právneho hľadiska je obnovenie ich pôvodnej rodiny nerealizovateľné. Výsledky analýzy preskúmaním spisov týkajúcich sa Veľkej Británie jednoznačne preukazujú, že bola zistená nečinnosť, neefektívnosť, nevykonávanie opatrení smerujúcich k repatriácii dieťaťa, prípadne nesprávny postup orgánov verejnej správy, ako aj nedostatočná spolupráca orgánov verejnej správy a ústredných orgánov podľa Nariadenia a v 58% prípadov bolo porušené právo dieťaťa na taký postup orgánov, ktorý je v jeho najlepšom záujme. Ďalším zisteným nedostatkom bolo nesprávne vedenie spisov, problémy so zabezpečovaním prekladov a nevhodný spôsob komunikácie medzi ústrednými orgánmi (zdroj: oficiálna Správa VOP). 198 V správe VOP predložila jednotlivým inštitúciám návrhy opatrení, ktoré sú zamerané na to, aby sa v budúcnosti niečo podobné už nezopakovalo. Dotknuté inštitúcie Stredisko kontaktovalo s otázkami, či a aké z opatrení a akým spôsobom už boli realizované. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením VOP a Stredisko ubezpečil, že Ústredie v 197 Citácia zo Správy verejnej ochrankyne práv o ochrane maloletých občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov. 198 Citácia zo Správy verejnej ochrankyne práv o ochrane maloletých občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov. spolupráci s úradmi práce vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Potrebné opatrenia na ochranu dieťaťa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva bez odkladne, pričom riešeniu prípadov s medzinárodným prvkom venuje osobitnú pozornosť. Správu VOP po važuje generálny riaditeľ Ústredia voči Ústrediu za neobjektívnu, nakoľko podľa jeho názoru Kancelária VOP pri svojich zisteniach vychádzala len zo spisovej dokumentácie vedenej CIPC a nebolo možné objektívne zhodnotiť odbornú úroveň vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 199 Podobne sa vyjadril aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že odporúča Stredisku nevychádzať len zo záverov verejnej ochrankyne práv. Podľa jeho tvrdení orgány štátnej správy Slovenskej republiky sa v predmetných prípadoch nedopustili pochybení, ktoré v Správe konštatuje verejná ochrankyňa práv a ich postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sú pre ne záväzné. 200 Riaditeľka CIPC uviedla 201 hneď úvodom, že CIPC od augusta 2012 naštartovalo proces aktívnej ochrany záujmov maloletých detí a rieši rovnako starostlivo všetky novo prijaté žiadosti, ako aj staré nedoriešené prípady. Pritom naštartovalo aktívnu komunikáciu s príslušnými, prevažne zahraničnými, orgánmi za účelom získania informácií o aktuálnom stave konania a niektoré z týchto starých prípadov už boli úspešne doriešené a uzavreté. Od augusta sa taktiež realizujú pravidelné zasadnutia právnikov (raz týždenne), na ktorých sa plánuje a rieši detailný postup v jednotlivých spisoch. Pritom v prípade potreby sa postup v jednotlivých proble matických prípadoch ešte osobitne konzultuje s riaditeľkou CIPC a navrhujú sa konkrétne pracovné postupy a spôsoby riešenia 199 Vyjadrenie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR k otázkam Strediska zo dňa 25. marca Vyjadrenie ministra práce, sociálnych vec a rodiny SR k otázkam Strediska zo dňa 8. apríla Vyjadrenie riaditeľky CIPC k otázkam Strediska zo dňa 25. marca Kapitola 10. Práva dieťaťa

195 s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí. Vzhľadom na neustále narastajúci počet prípadov, ktoré spadajú do predmetnej agendy, plánuje CIPC v budúcnosti zvýšiť počet právnikov. V súčasnosti žiadna z právničiek, ktoré boli zodpovedné za agendu týkajúcu sa maloletých detí a ich navrátenia na Slovensko do augusta 2012, už nie je zamestnankyňou CIPC. Týmto došlo k ráznej personálnej výmene osôb, ktoré vybavovali predmetné spisy. CIPC taktiež zaviedlo lehoty na vybavenie spisov, príp. dožiadaní a to síce pri veľmi urgentných dožiadaniach obratom, najneskôr v lehote 3 pracovných detí a pri ostatných dožiadaniach je lehota na vybavenie dožiadania stanovená najneskôr v lehote 7 pracovných dní. Napriek tomu CIPC rieši žiadosti a dožiadania prioritne a snaží sa ich vždy vybaviť obratom alebo v čo možnej najkratšej lehote. Ďalším významným krokom, ktorý zrealizovalo CIPC pod vedením novej riaditeľky, je pripravenie Memoranda. Tento dokument v súvislosti so spoluprácou CIPC s príslušnými inštitúciami spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severeného Írska, určuje presné podmienky a postupy vzájomnej spolupráce v troch oblastiach: 1. výmena, resp. poskytovanie informácií; 2. zabezpečenie súčinnosti medzi slovenskými a britskými sociálnymi pracovníkmi; 3. repatriácia maloletých detí na územie Slovenskej republiky. CIPC zároveň požiadalo Veľvyslanectvo SR v Londýne o sprostredkovanie stretnutia a iniciovanie rokovaní so zástupcami Ministerstva školstva Veľkej Británie a Severného Írska, tak aby bolo možné Memorandum podpísať v čo možno najkratšom čase. V prípade úspešného priebehu rokovaní bude Memorandum uzavreté na najvyššej úrovni, t. j. medzi Ministrom školstva Veľkej Británie a Severného Írska a Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a prijaté rezolúcie parlamentného zhromaždenia Rady Európy V roku 2012 funkciu zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len ESLP ) v Štrasburgu vykonávala JUDr. Marica Pirošíková, ktorá dňa verejne vyjadrila znepokojenie nad prípadmi adopcií detí žijúcim biologickým rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza na základe rozhodnutí britských súdov. Zástupkyňa spoločne s poslancami Johnom Hemmingom, poslankyňa Európskeho parlamentu Monikou Flašíkovou-Beňovou, a poslancami NR SR Radoslavom Procházkom a Luciou Nicholsonovou podpísala list adresovaný komisárovi Rady Európy pre ľudské práva Nilsovi Muižnieksovi, ktorým ho požiadali o prešetrenie nútených adopcií vo Veľkej Británii. V nadväznosti na poskytnuté informácie informoval dňa riaditeľ sekretariátu Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia RE, že v krátkom čase bude prerokovaná správa o ľudských právach a rodinných súdoch, v ktorej výbor analyzoval fungovanie rodinných súdov v Európe. Ako sa v správe uvádza, deti by mali byť oddelené od biologických rodičov len v krajnom prípade, keďže rodinné prostredie vytvára najlepšie podmienky pre život. Správa o ľudských právach a rodinných súdoch vyzýva členské štáty na podpis, resp. ratifikáciu všetkých relevantných dohovorov RE o právach detí a na implementáciu usmernení VM RE z roku 2010 o súdnictve orientovanom na deti (child- friendly justice). Následne prijalo Parlamentné zhromaždenie RE dňa dve rezolúcie týkajúce sa ochrany práv detí a ich záujmov. V rezolúcii č (2012), ktorá sa zameriava na fungovanie rodinných súdov, parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností a vyjadrilo znepokojenie nad fungovaním rodinných súdov vo Veľkej Británii, pričom uviedlo, že pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie. Ich vlastným Kapitola 10. Práva dieťaťa 195

196 rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Taktiež by mali všetky štáty EU uvedenému prispôsobiť svoju legislatívu a prax. Pokiaľ tak neurobia a dôjde k podaniu sťažnosti na ESLP, bude tento brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť to, že parlamentným zhromaždením identifikované problémy neboli vyriešené v súlade s ním prijatou rezolúciou. Druhá rezolúcia, č (2012), zameraná na zabezpečenie najlepších záujmov detí pri medzištátnych osvojeniach zdôrazňuje, že samotná adopcia je zásahom do základných práv a osobnej identity dieťaťa. Jjeho presunutie do novej rodiny a cudzej krajiny je preň traumatizujúca skúsenosť a z tohto dôvodu majú byť najlepšie záujmy dieťaťa primárnym hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú a hlavným zámerom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu. Zhromaždenie upriamilo pozornosť na hlavné zákonné odporúčania v tejto oblasti a zopakovalo svoju požiadavku na členské štáty RE, aby posilnili svoju príslušnú politiku tak, aby podpísali a ratifikovali Haagsky dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach a Európsky dohovor o osvojení detí za účelom efektívnej ochrany detí v rámci medzištátneho osvojenia, ako i Dohovor na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS 201). Zároveň zhromaždenie požiadalo členské štáty o rozvinutie národnej politiky so zameraním na ustanovenie plne kontrolovaných postupov medzištátneho osvojenia, v ktorých by boli zahrnuté ústredné orgány, ktoré by zaistili dohľad nad štandardmi a a praktikami osvojenia a rozvinuli pravidlá a štandardy pre prípravu, výkon a dozor špecialistov agentúr na osvojenie detí, ako i to, že členské štáty zabezpečia plnú dokumentáciu pôvodu a osobnej identity dieťaťa v priebehu procesu osvojenia a po ňom. Zástupkyni bola zaslaná na vedomie správa o odnímaní detí z biologických rodín vo Švédsku a iných severských krajinách, ktorá bola adresovaná generálnemu tajomníkovi RE. Správu podpísali právnici, bývalí sudcovia, profesori z oblasti práva a psychológie, psychológovia, švédski lekári, členovia riadiacieho výboru Severského výboru pre ľudské práva za ochranu práv rodiny v severských krajinách (NCHR), všetko ľudia zaoberajúci sa problematikou umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti. Odborníci, ktorí správu zostavili, žiadajú od Rady Európy, jej Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia náležité vyšetrenie veľmi rozšíreného a deštruktívneho odoberania detí, ku ktorému denne dochádza v severských krajinách. Podľa správy je neobvykle vysoký počet detí odnímaný svojim biolo gickým rodičom a umiestňovaný do náhradných rodín. Na túto skutočnosť upozornil v súvislosti so Švédskom už v roku 2009 vo svojej správe Výbor OSN pre práva detí, ktorý zároveň odporučil Švédsku zamerať sa na ochranu prirodzeného rodinného prostredia a na to, aby odnímanie dieťaťa a jeho umiestnenie do náhradnej starostli vosti bolo vykonávané len vtedy, keď je to v jeho najlepšom záujme. Od začiat ku 80. rokov veľký počet rodín utiekol zo Švédska s cieľom ochrániť deti pred ich odobratím a umiestnením do náhradnej starostlivosti. Podľa správy bolo počnúc rokom 1920 takto odobratých vo Švédsku detí. Množstvo prípadov odňatia detí rodičom bez relevantných dôvodov, objavujúce sa v rôznych krajinách, preukazuje podľa zástupkyne potrebu vzniku medzinárodného fóra, ktoré by zvážilo riešenia tohto, zdá sa, rozsiahleho medzinárodného problému. Vzhľadom na pribúdajúce podobné prípady týkajúce sa slovenských občanov sa zástupkyňa domnieva, že situácia z dlhodobého hľadiska presahuje možnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a preto vyjadruje podporu každej snahe Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR hľadať systémové riešenia so zahraničnými partnermi, a to aj na pôde Výboru ministrov Rady Európy. Aktívnymi by mali byť aj poslanci, a to najmä v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V tomto ohľade sú významným základom pre ďalšie rokovania vyššie uvedené rezolúcie z Záver Slovenská republika sa vo svojej krátkej samostatnej histórií stala 196 Kapitola 10. Práva dieťaťa

197 moderným demokratickým štátom a od svojho počiatku sa prihlásila k celosvetovo akceptovaným ľudskoprávnym hodnotám. Stala sa signatárom dôležitých medzinárodných zmlúv vytvorených v záujme ochrany ľudských práv a základných slobôd. V základnom zákone štátu sa Slovenská republiky prihlásila k dodržiavaniu záväzkov plynúcich z medzinárodných zmlúv na takej úrovni, ktorá zabezpečuje aj výklad národných právnych noriem v súlade s medzinárodnými záväzkami. Slovenská republika tak svojím vstupom do medzinárodného systému ochrany ľudských práv a základných slobôd prijala tiež pozitívny záväzok nielen v pasívnom postoji vykonávať svoje záväzky z medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a základných slobôd, ale v aktívnom prijímaní opatrení na národnej úrovni, ktoré ochranu práv garantovaných medzinárodnými zmluvami aj ďalej prehlbujú. Prax v anglosaskom práve na britských ostrovoch poukázala na mieru vyspelosti slovenského právneho poriadku, mieru účinnosti alebo neúčinnosti praxe podľa slovenského právneho systému a mieru pripravenosti alebo nepripravenosti slovenských orgánov chrániť práva detí, vrátane najlepšieho záujmu detí. Právne vzťahy s cudzím prvkom ukazujú v plnej nahote vnútroštátny systém a jeho nedostatky na Slovensku. Práve pohľad na ostrovy za kanálom by mal byť pohľadom do zrkadla, v ktorom treba vidieť poučenie. Inak bola táto dramatická skúsenosť napriek najmasívnejšej medializácii ľudských práv v roku 2012 na Slovensku zbytočná. Slovensko je prostredím, ktoré je potrebné zdokonaľovať. Zdokonaľovať v prospech najlepšieho záujmu detí. Zdokonaľovať, aby bolo aj vyspelým partnerom ostrovanov v účinnej ochrane detí.pri praktickom uplatňovaní opatrení a právnych noriem v Slovenskej republike je možné identifikovať nedostatky, a to aj v aktívnej aplikácii nadnárodných noriem. Orgány, ktoré aplikujú právo, nie sú vždy náležite pripravené postupovať a vykladať národné normy v zmysle všetkých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré pre tieto orgány z medzinárodných záväzkov plynú. V tomto ohľade je neustále nevyhnutné podporovať a rozvíjať odborné znalosti všetkých dotknutých osôb, pracujúcich s deťmi, či inak zasahujúcich do práv detí, osobitne sudcov, pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a pod. Mnohé ďalšie elementy ochrany práv detí nepredstavujú problematickú sféru ani tak vo vzťahu nenapĺňania záväzkov Slovenskej republiky, ale predstavujú možnosti na nevyhnutne potrebné rozsiahlejšie finančné investície zo strany štátu. Otázka financovania sociálnej a rodinnej politiky štátu vo vzťahu (nielen) k maloletým deťom však je otázkou, ktorá zrejme nebude v krátkej dobe dostatočne vyriešená. Ekonomická slabosť však štát nezbavuje povinnosti dodržiavať svoje ľudskoprávne záväzky. Odporúčania V predmetnej oblasti Stredisko: Zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť reálnu implementáciu a plnenie medzinárodných záväzkov v najlepšom záujme dieťaťa, vrátane zabezpečenia stáleho monitoringu a hodnotenia ich dodržiavania, ako aj ich reálnu vynútiteľnosť i sankcionovateľnosť kompetentnými orgánmi. Zdôrazňuje nevyhnutnosť plnenia úloh orgánmi ochrany práv v najlepšom záujme dieťaťa s náležitou odbornosťou a v primeranej lehote, nakoľko zabezpečenie príslušných orgánov na náležitej kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovni je zodpovednosťou štátu, resp. vlády a príslušných rezortov. Stredisko taktiež zdôrazňuje, že ekonomická slabosť štát neospravedlňuje od plnenia si medzinárodných záväzkov, zvlášť v prípade maloletých detí, ktoré majú byť všemožne chránené, a z tohto dôvodu je nevyhnutné poskytnúť väčšie finančné zdroje na zabezpečenie efektívneho chodu a platy nových zamestnancov, ktorých je potrebné prijať na výkon tejto náročnej práce na úseku starostlivosti a ochrany záujmov maloletých. Kapitola 10. Práva dieťaťa 197

198 Odporúča skvalitňovanie spolupráce a koordinácie medzi dotknutými subjektmi pracujúcimi s deťmi, a to tak na horizontálnej, ako aj vertikálnej úrovni a systematické vzdelávanie osôb pracujúcich s deťmi a osôb, ktoré do práv detí zasahujú. Odporúča sprísniť a spresniť režim kontroly osvojeného dieťaťa v zahraničí - kontrola prostredníctvom rodičov, ktorí by mali predkladať min. každé 3 mesiace CIPC správu o stave dieťaťa, vrátane všetkých údajov a záznamov z lekárskych vyšetrení, výsledky zo školy a pod.. Zároveň Stredisko odporúča kontrolu prostredníctvom zahraničných orgánov, ktoré úzko a priamo spolupracujú s CIPC. V prípade nehlásenia stavu dieťaťa v pravidelných intervaloch možnosť sankcionovať rodičov, vycestovania špecializovaným pracovníkom na preskúmanie daného stavu, možnosť osloviť v rámci súčinnosti s prosbou o prešetrenie daného konkrétneho prípadu prostredníctvom orgánov sociálnej kurately v danom štáte. sociálnych vecí a rodiny vypracovalo podrobné manuály pre zamestnancov sociálnoprávnej ochrany a rôzne vzory a metodické pomôcky pre ich činnosti súvisiace nielen s prešetrovaním pomerov v rodine maloletých detí. Navrhuje, aby vypracovalo Ústredie internú normu na zlepšenie predkladaných správ z prešetrení pomerov, v ktorých sa dieťa nachádza na účely rozhodnutia pre naše i zahraničné súdy tak, že táto norma podrobne upravuje ako, akým spôsobom, do akej hĺbky a detailov a čo konkrétne je potrebné v danom prípade prešetriť, preveriť, s tým, že zároveň presne špecifikuje ako má takáto správa vyzerať a aké všetky náležitosti spĺňať a čo všetko musí obsahovať. Odporúča vypracovať a podať návrh na vydanie všeobecne záväzného nariadenia príp. iného právneho predpisu, ktorý ustanovuje pre orgány verejnej správy maximálne lehoty, v ktorých majú byť uskutočnené jednotlivé úkony pri zabezpečovaní práv dieťaťa. Odporúča, aby minister práce, sociálnych vecí a rodiny zaviedol v rezorte kontrolný mechanizmus na zisťovanie stavu a správnosti vybavovania spisov týkajúcich sa maloletých detí, či už na území Slovenska alebo v cudzom štáte. Odporúča, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podniklo kroky k zavedeniu záväznej maximálnej lehoty na preverenie pomerov v rodine (napr. pri hlásení domáceho násilia a týrania dieťaťa max. do 24 hodín; pri zisťovaní sociálnych pomerov na účely oznámenia tejto skutočnosti do zahraničia do 3 pracovných dní a pod.). Odporúča, aby Ústredie práce, 198 Kapitola 10. Práva dieťaťa

199 Udalosti v roku 2012 však na Slovensku odkryli dieru v štátnom ochrannom systéme maloletých detí s možnosťou ich zmiznutia zo stredu slovenskej spoločnosti, zlyhanie v ochrane pred jednostranným odnímaním slovenských detí v zahraničí, ale aj podozrivé zlyhania v transferoch slovenských detí do zahraničia v dvojstranných medzištátnych adopciách. Kapitola 10. Práva dieťaťa 199