SWOT analýza sociálneho podniku v gastronómii.

Transcription

1 SWOT analýza sociálneho podniku v gastronómii. Bakalárska práca Veronika Belková Vysoká škola hotelová v Praze 8, spol. s r. o. Katedra marketingu Študijný odbor: Hotelnictví Vedúci bakalárskej práce: PhDr. Marek Merhaut, Ph.D., MBA Dátum odovzdania práce: ve.belkova@gmail.com Praha

2 Bachelor thesis SWOT analysis of the social enterprise operating in gastronomy. Veronika Belková The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ldt Department of Marketing Major: Hotel Management Thesis advisor: PhDr. Marek Merhaut, Ph.D., MBA Date of submission: 2016/04/21 Prague

3 Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému SWOT analýza sociálneho podniku v gastronómii spracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila, uvádzam v zozname použitých zdrojov, a že zviazaná a elektronická podoba práce je zhodná. V súlade s 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v platnom znení súhlasím so zverejnením bakalárskej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe na verejne prístupnej databáze Vysokej školy hotelovej v Praze 8. spol. s r.o. V Prahe, dňa Veronika Belková 3

4 POĎAKOVANIE Touto cestou sa chcem veľmi pekne poďakovať vedúcemu bakalárskej práce PhDr. Marekovi Merhautovi, PhD., MBA, za jeho odborné vedenie, trpezlivosť a množstvo cenných rád a pripomienok, ktoré mi ochotne poskytol pri vypracovaní tejto bakalárskej práce. Súčasne chcem poďakovať kaviarni Mezi řádky a kaviarni Dobre&Dobré za poskytnuté informácie na spracovanie v tejto práci. 4

5 ABSTRAKT BELKOVÁ, Veronika: SWOT analýza sociálneho podniku v gastronómii. Vysoká škola hotelová v Praze; Katedra marketingu. PhDr. Marek Merhaut, PhD., MBA Praha, 2016, 51s. Táto bakalárska práca sa venuje analýze sociálneho podniku v gastronómii pomocou SWOT analýzy. Téma je aplikovaná na dva konkrétne sociálne podniky v Čechách a na Slovensku. Bakalárska práca sa delí do troch kapitol, obsahuje dve tabuľky, šesť grafov a päť príloh. Úvodná časť práce je venovaná charakteristike sociálneho podnikania, sociálnej ekonomiky, definícii sociálnych podnikov a ich prínosom pre spoločnosť. V tejto časti teoreticky rozoberáme SWOT analýzu s opisom silných a slabých stránok, príležitostí a rizík. Keďže sa v tejto bakalárskej práci viackrát stretávame s pojmom znevýhodnené skupiny ľudí, cítili sme potrebu venovať sa vysvetleniu tohto pojmu v osobitnej podkapitole. V rámci prvej časti bakalárskej práce sme hodnotili aj podmienky, v akých sociálne podniky pôsobia v obidvoch krajinách - Česka a Slovenska s ohľadom na ich legislatívne vymedzenie a ich podporu. V ďalšej podkapitole sme rozoberali problémy sociálnych podnikov, pričom sme ich rozdelili na interné a externé. V závere prvej časti opisujeme konkrétne občianske združenia, ktoré úspešne dlhodobo prevádzkujú sociálne podniky. Ťažiskom tejto bakalárskej práce sú dve SWOT analýzy každá osobitne aplikovaná na vybraný sociálny podnik v gastronómii, jeden v Českej republike a jeden na Slovensku v záverečnej časti práce. Nasledujú vyhodnotenia jednotlivých SWOT analýz, podrobná charakteristika silných a slabých stránok, príležitostí a rizík. Osobitne pre každý podnik sme navrhli odporúčania na riešenie danej problematiky, ktoré vyplynuli zo SWOT analýz. Tie v závere práce plynule prechádzajú do návrhov riešení pre sociálne podnikanie ako také. Kľúčové slová: Sociálne podnikanie, sociálne podniky, hendikep, znevýhodnené osoby, problém sociálneho podniku, občianske združenie 5

6 ABSTRACT BELKOVÁ, Veronika: SWOT analysis of the social enterprise operating in gastronomy. The Institute of Hospitality Management in Prague; Department of Marketing. PhDr. Marek Merhaut, PhD., MBA Prague, 2016, 51s. This bachelor thesis aims to analyze a social enterprise in gastronomy with a common analyzing tool - SWOT analysis. This topic is applied to two specific social enterprises in Czech and Slovak Republic. Thesis is divided into three chapters, two tables, six graphs and has five attachments. In the first chapter we characterize social entrepreneurship, social economics, social enterprises and their contribution to society. We also discuss theoretically SWOT analysis and describe its four parts strengths, weaknesses, opportunities and threats. In this bachelor thesis we use term such like social disability ; therefore we dedicated a separate subchapter to explain this term. We analyzed general conditions of Slovak and Czech social entrepreneurship aimed to its legislative definition and government support of social enterprises. This chapter defines problems of social enterprises while dividing them to external and internal ones. To conclude this first chapter we mentioned two civil associations that successfully run social enterprises. The most important part of this thesis is processing of two SWOT analyses each applied to chosen social enterprise in gastronomy one in Czech and one in Slovak Republic. They are followed by pointing out strengths, weaknesses, opportunities and threats. In concluding part of the thesis we suggested couple solutions to aim the problematics arising from analysis of weaknesses and threats supported by their strengths and opportunities from external environment separately for each analyzed enterprise. This led into suggestions for social entrepreneurship as a whole to conclude the thesis. Key words: Social entrepreneurship, social enterprise, handicap, social disability, problems of social enterprises, civil associations 6

7 Obsah Úvod... 9 Cieľ bakalárskej práce Výskumná otázka Metodika práce Charakteristika sociálneho podnikania Sociálna ekonomika Sociálne podnikanie Sociálny podnik SWOT analýza Znevýhodnené skupiny ľudí Sociálny podnik v podmienkach Slovenskej republiky Právna forma sociálneho podniku Príspevky od štátu Sociálny podnik v podmienkach Českej republiky Problémy sociálneho podniku Sociálne podnikanie na Slovensku a v Českej republike Občianske združenie Proti prúdu Deaf kebab Hovoríme rukami, počúvame očami Občianske združenie Etincelle Výsledky práce Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu SWOT analýza sociálnej kaviarne Mezi řádky Charakteristika kaviarne SWOT analýza Vyhodnotenie SWOT analýzy SWOT analýza sociálnej kaviarne Dobre&Dobré Charakteristika kaviarne Dobre&Dobré SWOT analýza Vyhodnotenie SWOT analýzy Porovnanie podmienok pre sociálne podniky na Slovensku a v Českej republike Návrhová časť Návrhové riešenia všeobecne pre sociálne podniky

8 3.2 Návrhové riešenia pre sociálny podnik v Českej republike Návrhové riešenia pre sociálny podnik na Slovensku Záver Zoznam použitej literatúry Prílohy

9 Úvod Sociálne podnikanie a sociálne podniky sú súčasťou ekonomiky každého štátu. Od bežných, sociálne neorientovaných podnikov sa odlišujú tým, že okrem maximalizácie zisku majú hlavný sociálny cieľ, ktorým sa snažia pomôcť spoločnosti, resp. regiónu, v ktorom pôsobia. Činnosť sociálnych podnikov možno nájsť v rôznych oblastiach od tvorby pracovných miest pre hendikepovaných, či sociálne znevýhodnených ľudí, cez rôzne rozvojové programy vzdelávania v zaostalých regiónoch, až po sociálne podnikanie v oblasti ochrany životného prostredia a rozvojových programov v krajinách tretieho sveta (EUROPEAN COMMISSION, 2016). Okrem sociálnych podnikov, čiastočne orientovaných na zisk a jeho spätné reinvestovanie do sociálnych cieľov, zastupuje sociálne podnikanie v osobitej forme napríklad dobrovoľníckych organizácií samotný štát v poskytovaní sociálnych služieb v konkrétnych regiónoch a oblastiach, ktoré sú zanedbané, alebo úplne vynechané z verejného sociálneho systému. Poskytovanie takýchto služieb je väčšinou bezplatné, resp. za symbolický poplatok a do veľkej miery závislé na financovaní dobrovoľníkov, alebo rôznych podporných programov napríklad z prostriedkov EÚ. Patrí sem napríklad starostlivosť o deti, starých a chorých ľudí, rekvalifikačné a vzdelávacie kurzy, podpora rozvoja vidieka, kultúrnych pamiatok alebo prírodných rezervácií (BORZOGA, DEFOURNY 2014). Na začiatku pôsobenia každého sociálneho podniku stojí potreba pomoci v konkrétnej oblasti. Potreba pomôcť vzniká z podnetov z externého prostredia. Napriek tomu stále platí, že i sociálne podniky potrebujú okrem konkurencieschopnosti aj kvalitný a hlavne dlhodobo udržateľný biznis plán, pričom s rovnakou dôležitosťou pristupujú aj k plneniu svojich sociálnych a spoločensky prospešných plánov. Po dosiahnutí zisku reinvestujú všetok, resp. jeho značnú časť späť do podnikania, najmä do ich sociálneho poslania. Úspešný sociálny podnik sa stáva postupne nezávislejším na financovaní z rôznych podporných programov, prípadne dobrovoľníckych príspevkov a svoju prevádzku, vrátane plnenia sociálnych cieľov, je schopný pokryť zo zisku. Ako sme už vyššie spomenuli, jedným z cieľov sociálnych podnikov je aj zamestnávanie ľudí znevýhodnených na trhu práce s problematickým začlenením sa do bežného pracovného života. Dôvodov, pre ktoré sa ľudia ocitnú mimo pracovného trhu, častokrát bez pravidelného príjmu a tým súvisiacich finančných problémov, zadlženia a 9

10 následného vyčlenenia zo spoločnosti, je viacero. Môžu to byť napríklad: duševný alebo telesný hendikep, bezdomovectvo, drogová závislosť, trestné činy a s nimi súvisiaca väzba, rasová diskriminácia a iné. Práve v sociálnom podniku môžu takíto ľudia nájsť pomocnú ruku v podobe vytvorených podmienok na svoju realizáciu s prihliadnutím na ich hendikep alebo iné znevýhodnenie. Práca v sociálnom podniku pre nich znamená príležitosť zaučiť a zdokonaliť sa v určitej profesií za primeranú mzdu, v mnohých prípadoch aj splatiť svoje dlhy a tým sa opätovné začleniť do spoločnosti. V neposlednom rade zvyšuje šance na úspešné zaradenie sa na trh práce. Na vytvorenie úspešného a dlhodobo udržateľného sociálneho podniku je veľmi potrebná aj schopnosť majiteľov a zakladateľov poznať a pochopiť jednotlivé problémy znevýhodnených ľudí. Poznať ich povahy, ich potreby, vedieť čo ich motivuje, zvoliť vhodný spôsob komunikácie, vedieť riešiť interpersonálne konflikty a tak im vytvoriť vhodné pracovné prostredie nielen po funkčnej, ale najmä po ľudskej stránke. Len tak bude sociálny podnik schopný dostatočne napĺňať a najmä rozvíjať svoje sociálne poslanie. Cieľ bakalárskej práce Cieľom tejto práce je analýza podmienok na vytvorenie a prevádzkovanie sociálneho podniku v odbore gastronómie a pohostinstva a porovnanie sociálneho podniku na Slovensku a v Českej republike. Vzhľadom na to, že tento druh podnikania je momentálne ešte relatívne mladým pojmom a častokrát sa stretáva s nepochopením a s odsudzovaním zo strany verejnosti, dovolili sme si za čiastočný cieľ stanoviť zistenie povedomia o sociálnych podnikoch, či ľudia vedia, čo je to sociálny podnik a či vnímajú potrebu zamestnania pre ľudí ktorý sú znevýhodnený na trhu práce. Ďalším čiastočným cieľom bola analýza vnútorného a vonkajšieho prostredia sociálnych podnikov pre potreby SWOT analýzy, ktorú sme vypracovali osobitne pre podnik na Slovensku a osobitne pre podnik v Českej republike. Potom nasleduje komparácia týchto dvoch podnikov za účelom zistenia, v ktorej krajine je sociálne podnikanie lepšie rozvinuté. Záverečným cieľom je navrhnúť zlepšenia pre obidve krajiny tak, aby sa sociálne podnikanie naďalej rozvíjalo. 10

11 Výskumná otázka Pre predloženú bakalársku prácu sme si zvolili výskumnú otázku ktorá znie: Sú na Slovensku a v Českej republike vytvorené vyhovujúce podmienky pre sociálne podnikanie? Ako doplnkovú otázku sme si položili otázku: Má sociálne podnikanie zmysel? Metodika práce Základné metódy, ktoré budeme aplikovať pri tvorbe výsledkov práce do SWOT analýzy sú dotazníky, pozorovanie, porovnanie a cielené rozhovory. Tieto metódy sme použili za účelom čo najlepšie zrealizovať analýzu vnútorného a vonkajšieho prostredia sociálneho podniku. 11

12 1 Charakteristika sociálneho podnikania Cieľom tejto časti práce je oboznámenie sa s pojmom sociálne podnikanie a sociálny podnik za účelom lepšieho pochopenia danej problematiky. Soc. podnikanie je pojem, s ktorým sa v posledných rokoch stretávame čoraz častejšie, ale mnohokrát nevieme, aký postoj voči nemu zaujať. Jeho význam sa zvyšuje s postupným uvedomovaním si dôležitosti integrácie znevýhodnených skupín ľudí do spoločnosti 1.1 Sociálna ekonomika Sociálna ekonomika zmierňuje sociálne rozdiely medzi jednotlivcami i celými skupinami ľudí a tiež medzi regiónmi, v ktorých ľudia žijú zabezpečením rovnakých šancí pre všetkých. Vznik sociálnej ekonomiky je odpoveďou na nerovnosti medzi ľuďmi a medzi regiónmi vytvorené trhovou ekonomikou, pričom sa snaží tieto rozdiely odstrániť. Jej základným znakom je, že nie je založená na kapitále. Jej prvoradým cieľom je začleniť ľudí znevýhodnených na trhu práce do pracovného procesu a tým oslobodiť štát od ich závislosti na sociálnych dávkach. Termín sociálna ekonomika sa začal v našom prostredí používať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy bol uznaný Európskou komisiou a zároveň bola vypracovaná definícia sociálnych podnikov a uznané ich postavenie v ekonomike európskych štátov. Európska komisia vyzdvihla hlavne ich sociálne funkcie a poslanie, ktoré realizujú na obnove spoločnosti tým, že zamestnávajú ľudí vylúčených z kategórií menšinovej spoločnosti. Sociálna ekonomika hrá dôležitú rolu v regionálnom, ale aj národnom rozvoji, pretože je sociálne zodpovedná v boji proti nezamestnanosti a chudobe. Mnohokrát ponúka stabilnejšie zamestnanie a bezpečnejšie sociálne prostredie, ako je poskytované zamestnancom v bežných podnikoch. Za pozitívne efekty sociálnej ekonomiky je možné považovať: rozvoj zamestnanosti rozvoj sektoru služieb rozvoj sociálnych služieb nová stratégia sociálnej pomoci 12

13 rozvoj tretieho (neziskového) sektora Sociálne podnikanie Sociálne podnikanie je podnikanie, ktorého primárnym cieľom nie je maximalizácia zisku, ale spoločenské poslanie, smerujúce k riešeniu sociálnych problémov. V sociálnych podnikoch je hospodársky zisk znovu investovaný do rozvoja podnikania a vzniku nových pracovných miest, prípadne je investovaný do rozvoju komunity, v ktorej sa podnik nachádza. V posledných rokoch bol pojem sociálne podnikanie ohraničený myslením ľudí len na chránené dielne. Nie je to však celkom tak. Spoločensky prospešné podnikanie, čiže sociálne podnikanie sa dá realizovať v rôznych odvetviach. Vo vzdelávaní, v službách, v zdravotnej starostlivosti, pri ochrane životného prostredia, pri starostlivosti o znevýhodnené osoby. Prakticky v akomkoľvek odvetví. Vo Východnej a Strednej Európe je sociálne podnikanie stále rozvíjajúcou sa oblasťou, preto sa podnikatelia, resp. podniky stretávajú s viacerými problémami. Venujeme sa im osobitne v kapitole 1.7 tejto bakalárskej práce. Sociálne podnikanie nie je legislatívne vymedzené a zo zákona neplynú teda skoro žiadne výhody. Ďalšou nevýhodou je, že ľudia vo všeobecnosti berú združenia, spolky a družstvá ako pozostatok komunistického režimu a preto im nedôverujú. Sociálne podniky sú častokrát závislé na externých zdrojoch financovania z rôznych grantov alebo odkázané na darcov. V neposlednom rade je solidarita vnímaná ako pomoc rodine a priateľom, nie spoločnosti ako celku. Taktiež predsudky potenciálnych zákazníkov voči zamestnancom sociálnych podnikov, špeciálne v službách, sú veľkou prekážkou pre úspech v sociálnom podnikaní Sociálny podnik Definícia sociálneho podniku (EURÓPSKA ŠKOLA SOCIÁLNEHO PODNIKANIA, 2016): Sociálny podnik je konkurencieschopný podnik pôsobiaci na trhu, ktorého hlavnou úlohou je napĺňanie sociálnych cieľov a ktorého zisky sa spätne investujú výlučne do uspokojovania potrieb tohto podniku alebo komunity, z ktorej vzišiel. Jeho primárnym cieľom je vytvárať pracovné príležitosti pre osoby znevýhodnené na trhu práce a pritom im poskytovať primeranú pracovnú a psychologickú pomoc alebo podporu. 13

14 Prínosy sociálnych podnikov Skôr než sa zamyslíme nad prínosmi sociálnych podnikov pre spoločnosť, je potrebné zdôrazniť, že aj keď ju dynamicky a najmä inovatívne rozvíjajú, stále ich je činných len zlomok a sú kapacitné obmedzené. Z tohto konštatovania vyplýva, že nie všetky ich prínosy sú merateľné a pomenované. Z dostupnej literatúry identifikujeme tieto prínosy(borzoga, DEFOURNY 2014): 1. Vytvárajú podmienky pre rozširovanie pracovných príležitostí tým, že zamestnávajú tú časť pracovnej sily, ktorá sa z rôznych dôvodov nedokáže uplatniť na trhu práce. 2. Identifikujú a podporujú potreby miestnych komunít a tým prispievajú k ich rozvoju a regenerácií. 3. Zabezpečujú rozvoj sociálnych služieb v rámci komunít, v ktorých pôsobia. 4. Zapájajú ekonomicky neaktívnych alebo znevýhodnených ľudí do podnikateľských aktivít čím odbremeňujú štát, ich okolie a aj ich samotných. 5. Navracajú dôstojnosť prostredníctvom šance na sebarealizáciu v prispôsobených podmienkach, sociálnej starostlivosti a mzdy za odvedenú prácu. Tento prínos patrí medzi najmenej merateľne prínosy sociálnych podnikov a je individuálny pre každého. 1.2 SWOT analýza SWOT analýza (EUROEKONÓM, 2015) je základným nástrojom, ktorý sa používa na vyhodnotenie súčasného stavu podniku z rôznych hľadísk, a to z hľadiska silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození. Táto analýza je kombináciou externej analýzy, ktorá sa zameriava hlavne na vonkajšie prostredie (príležitosti a ohrozenia) a internej analýzy, v ktorej ide o rozbor vnútorných faktorov organizácie (silných a slabých stránok). Dôvodom prípravy SWOT analýzy je posúdenie vnútorných predpokladov podniku na uskutočnenie určitého podnikateľského zámeru a podrobenie rozboru vonkajších príležitostí a obmedzení definovaných trhom. Na vytvorenie kvalitnej SWOT analýzy, každý člen tímu by mal byť zapojený do jej tvorenia a pripomienkovania (RISK MANAGEMENT AGENCY, 2008) SWOT analýza zoraďuje vnútorné silné a slabé stránky podniku a vonkajšie príležitosti a hrozby podľa ich dôležitosti. 14

15 Výstupom SWOT analýzy je prehľad o situácii podniku a zároveň východisko pre: formulovanie ďalšej stratégie podniku, rozhodnutie o investícii do nového projektu včasnú identifikáciu príležitostí a hrozieb odkrytie konkurenčnej výhody slúži na ďalšie strategické rozhodovanie o činnosti podniku Silné a slabé stránky S ohľadom na potreby trhu a charakteristiku konkurencie si firma pri zhodnotení silných a slabých stránok musí položiť dve dôležité otázky: v čom je firma dobrá, a má konkurenčnú výhodu, a v čom spočívajú jej nedostatky. Silné a slabé stránky spočívajú buď v tom, že firma disponuje (alebo naopak nedisponuje) jedinečnými zdrojmi a vstupmi: napríklad patentované produkty/technológie, úspory z rozsahu, lacné suroviny, alebo v povahe výnimočných vzťahov medzi firmou a jej zákazníkmi napríklad prostredníctvom výnimočného zákazníckeho servisu, zamestnancami prostredníctvom prepracovaného motivačného systému, alebo okolitým prostredím napríklad distribučnými reťazcami. Silné stránky sú silnými stránkami len vtedy, keď slúžia na maximálne uspokojenie zákazníckych potrieb. Dobrý manažér vie pretransformovať silné stránky do celkovej stratégie firmy, prekonať slabé stránky, alebo aspoň minimalizovať ich negatívne efekty. Príležitosti a riziká Príležitosti a riziká plynú z externého prostredia a predstavujú buď priestor na zlepšenie a dosiahnutie konkurenčnej výhody, alebo naopak vytvárajú riziká, ktoré podnik samotný nie vždy dokáže ovplyvniť alebo zmeniť a musí zohľadniť pri plánovaní svojej dlhodobej stratégie (FERREL, HARTLINE 2014). Potenciálne externé príležitosti tvoria napríklad nový produkt alebo objav, rapídny rast trhu, krach konkurencie, expanzia na zahraničné trhy, nové technológie. O rizikách plynúcich z externého prostredia hovoríme vtedy, ak na trh vstúpi nový silný konkurent, alebo ak sú k predávanému produktu vyrobené alternatívne lacnejšie substitúty, zmena spotrebiteľského správania, ekonomická recesia, štátne zásluhy. V tejto bakalárskej práci uvedieme v praktickej časti dve SWOT analýzy, v ktorých sme hodnotili sociálne podniky Mezi řádky a Dobré & Dobré. 15

16 1.4 Znevýhodnené skupiny ľudí Znevýhodnení, hendikepovaní a ľudia žijúci na okraji spoločnosti sú cieľovou skupinou a neoddeliteľnou súčasťou sociálneho podnikania. Aké sú však dôvody, prečo sa títo ľudia dostali do svojej, často na prvý pohľad bezvýchodiskovej situácie? Telesný, alebo mentálny hendikep je prítomný od narodenia, alebo nastane po vážnom úraze. Takíto ľudia teda nie sú schopní vykonávať svoju prácu na 100 % samostatne bez akejkoľvek pomoci spĺňajúc všetky požadované pracovné štandardy. Ako sme v tejto práci už viackrát načrtli, sociálne podniky, ktoré zamestnávajú telesne alebo mentálne hendikepovaných ľudí, musia do značnej miery prispôsobiť pracovné prostredie ich hendikepu. Ich zamestnanie vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, alebo sociálnymi pracovníkmi, prípadne so zdravými ľuďmi, ktorí im pomáhajú v rôznych štádiách začlenenia sa do pracovného procesu, v mnohých prípadoch aj pri samotnom výkone práce. Ďalším prípadom zložitej životnej situácie je bezdomovectvo. Práve sociálnym podnikom zamestnávajúcim ľudí bez domova sa zaoberá táto bakalárska práca. Bezdomovectvo je dlhodobo neriešený problém a v mnohých krajinách chýba jeho koncepčné riešenie. Mnoho ľudí sa naň pozerá ako na osobné zlyhanie jednotlivcov alebo ich individuálny problém. Dôvody, pre ktoré sa ľudia ocitnú na ulici sú rôzne zdravotné, rodinné, a najmä finančné problémy súvisiace so stratou zamestnania, prácou na čierno, a následnými dlhmi a exekúciami. S tými súvisí strata nároku na zdravotnú starostlivosť, dlhy na sociálnej a zdravotnej poisťovni, problémy súvisiace s neodhláseným trvalým pobytom (z toho vyplývajúca povinnosť platiť za odvoz komunálneho odpadu), atď. Možnosti oddlženia, ako napríklad vyhlásenie osobného bankrotu, alebo v prípade ľudí zaťažených exekúciou opätovné nájdenie si legálnej práce sa na prvý pohľad môžu zdať ako východisko z komplikovanej situácie, no v skutočnosti ľudia pri nich narazia na neprekonateľné problémy. V legálnej práci by exekúcii putovala veľká časť prímu, a je pravdepodobné, že zo zvyšného príjmu by nebolo možné pokryť ani základné potreby na bývanie či stravu. V prípade osobného bankrotu podľa zákonov musí prvá splátka pokryť 40 % dlžnej sumy a zvyšný dlh musí byť splatený v maximálne ďalších ôsmich splátkach (TORDOVÁ, 2016) čo je pre väčšinu ľudí bez domov a práce nepredstaviteľné. Samozrejme, rôznych administratívno-byrokratických problémov, ktoré sťažujú, ba až znemožňujú bezdomovcom dostať sa späť do normálneho života je mnoho. Práve v boji 16

17 s týmito veternými mlynmi pomáhajú ľuďom bez domova rôzne nadácie a občianske združenia, ktoré sa tieto problémy snažia riešiť nielen na lokálnej, ale aj celonárodnej úrovni. Ďalšími problematickými skupinami s potrebou pomoci sú napríklad alkoholici a drogovo závislé osoby, s tým súvisiaca chudoba v spojení so stratou zamestnania, začarovaný kruh zdravotných problémov, dlhodobej nezamestnanosti, nárastu dlhov, čo v mnohých prípadoch ústi do bezdomovectva. Na okraji spoločnosti sa ocitajú aj ľudia v minulosti trestaní a väznení za rôzne trestné činy. Za svoje zlyhanie platia v podstate celý život, pretože voči ním v spoločnosti panujú predsudky a aj po odpykaní si trestu a pri nástupe do práce dostanú pred nimi prednosť uchádzači s čistým výpisom z Registra trestov. Takýmto ľuďom sa na východnom Slovensku venuje katolícky farár Marián Kuffa od roku 1992 vo svojej farnosti v Žakovciach (HIDVEGHYOVÁ,E. 2016). Tu spolu s trestanými, ľuďmi z polepšovní a drogovo závislými pre nich vybudoval azylový dom, poľnohospodárske budovy pre dobytok a kone, pekáreň. Ich začlenenie do života prebieha pomocou fyzickej práce, práce na poli, starostlivosti o dobytok na farme, výroby produktov z mlieka, mäsa. Tieto produkty ako aj chlieb z vlastnej pekárne je učený predovšetkým na spotrebu v rámci azylového centra, predávajú ich však aj ostatným ľuďom mimo komunity, čím si časť nákladov na fungovanie vedia pokryť sami. V tomto prípade teda môžeme hovoriť tiež o určitej forme sociálneho podnikania, aj keď fungovanie azylového centra je stále čiastočne závislé na dobrovoľníckych daroch, čiastočne kryté vlastnými zdrojmi a podnikateľské aktivity sa pridružili až neskôr. 1.5 Sociálny podnik v podmienkach Slovenskej republiky Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 50b a 50c, je sociálny podnik (ZBIERKA ZÁKONOV č. 330/2008): 1. Fyzická alebo právnická osoba ktorá: a) zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov, b) poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce, 17

18 c) najmenej 30 % finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok, d) je zapísaná v registri sociálnych podnikov Právna forma sociálneho podniku Sociálny podnik môže mať rôznu právnu formu, napríklad: fyzická osobapodnikateľ, družstvo, obchodná spoločnosť, nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecno- prospešné služby, občianske združenie, a iné. Sociálnym podnikom môže byť aj právnická osoba, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu a právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Pri sociálnom podnikaní právna forma nie je dôležitá, kľúčovým faktorom je poslanie, ktoré má podnik naplniť, t.j. vytváranie nových a užitočných pracovných miest Príspevky od štátu Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 50j má sociálny podnik nárok na príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii minimálne tri mesiace, alebo ak je pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Mesačná výška príspevku je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa 49, ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Sociálnemu podniku je možné poskytnúť aj ďalšie príspevky v rámci aktívnych opatrení na trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti na ostatných zamestnancov v sociálnom podniku, na ktorých sa neposkytuje príspevok podľa 50c zákona o službách zamestnanosti, a to v prípade, ak splnia podmienky pre ich poskytnutie a ich vzájomné poberanie zákon o službách zamestnanosti nevylučuje. Napriek možnostiam je administratívna záťaž nadmerná, čo mnoho potenciálnych žiadateľov odrádza. 18

19 1.6 Sociálny podnik v podmienkach Českej republiky Sociálne podniky v Českej republike nie sú upravené zákonom tak, ako na Slovensku. Na základe údajov z prvej polovice roku 2015 vieme, že sa legislatíva, konkrétne zákon o sociálnych podnikoch pripravuje. V zákone ide hlavne o vymedzenie pojmu sociálne podnikanie a typy sociálnych podnikov, nie podľa právnej formy, ale podľa zamerania. V Českej republike pribúdajú podniky, ktoré sú zamerané na integráciu znevýhodnených ľudí. Sú nazývané integračné sociálne podniky a ich právna forma je rôzna. Tieto podniky, ktoré pomáhajú štátu so zamestnávaním znevýhodnených osôb, sa dožadujú legislatívnej úprave sociálneho podnikania. Pojem sociálny podnik sa v Českej republike veľmi nepoužíva, skôr je známy pod pojmom spoločensky prospešný zamestnávateľ alebo spoločensky prospešný podnik. Tento pojem je odvodený od poslania samotného sociálneho/spoločensky prospešného podniku. Takýto typ podniku má v zásade tri ciele: ekonomický, ekologický a sociálny. Tým že sa sústreďuje na plnenie týchto cieľov, komplexne sa odlišuje od bežných podnikov, ktorých primárnym cieľom je zisk a sociálne a ekologické ciele nemajú. V Českej republike funguje adresár sociálnych podnikov, v ktorom je možné vyhľadať sociálny podnik podľa miesta, zamerania, spoločenskej prospešnosti, alebo podľa cieľovej skupiny ľudí, ktorú zamestnáva. Na webovej stránke českého sociálneho podnikania je tiež možné nájsť mapu sociálnych podnikov a iné informácie o sociálnom podnikaní v Českej republike. V adresári sociálnych podnikov je ku dňu registrovaných 222 sociálnych podnikov. Tento register vznikol na základe telefonického dotazníku, ktorý prebiehal na jeseň roku Posledné telefonické dotazníky boli realizované od októbra 2013 do januára Tento údaj nemožno považovať za oficiálny, pretože do zoznamu sociálnych podnikov sa môže pridať ktokoľvek, kto si o vlastnom podniku myslí, že je spoločensky prospešný, a to tak, že vyplní dotazník na webovej stránke českého sociálneho podnikania. 1 údaj zo stránky < [online] [cit ]. 19

20 Pre porovnanie, na Slovensku je ku dňu registrovaných 96 sociálnych podnikov. 2 Tento údaj sa môže zdať zastaraný, ale na Slovensku platia isté podmienky, ktoré musí podnik spĺňať, aby mohol byť zapísaný v registri sociálnych podnikov. 1.7 Problémy sociálneho podniku Založenie a prevádzka sociálneho podniku zahŕňa obdobné kroky ako založenie a prevádzka podniku bez sociálnej orientácie a vyžaduje si značné úsilie. Prieskum trhu, strategická poloha podniku, výnimočnosť predávaného produktu alebo poskytovanej služby, vybudovanie silnej značky, monitoring tržieb a zisku, manažovanie personálu pri snahe dosiahnuť a naplniť sociálny cieľ (DUDNIK,N. 2010). Tak, ako aj podniky bez sociálnych cieľov, sociálne podniky sú začlenené do konkurenčného prostredia v oblasti, v ktorej pôsobia a bojujú o zákazníkov a trhový podiel. Takisto súperia aj s ostatnými sociálnymi podnikmi pôsobiacimi v rôznych oblastiach v uchádzaní sa o dobrovoľné príspevky, či rôzne granty. Aj sociálne podniky, tak ako ostatné podniky, sa denne stretávajú s problémami. V tejto časti bakalárskej práce rozoberáme problémy sociálneho podniku súvisiace so začlenením hendikepovaných alebo sociálne znevýhodnených ľudí do ich chodu a tiež problémy súvisiace s naplnením sociálneho cieľa. Problémy môžeme rozdeliť na interné a externé: 2 < [online] [cit ]. 20

21 Graf č. 1: Problémy sociálneho podniku INTERNÉ Rozdielne osobnostné črty zamestnancov Nadmerné zaťaženie manažmentu riešením neštandardných situácií Strach zamestnancov z kontaktu so zákazníkmi EXTERNÉ Nedostatok kapitálových zdrojov Nadmerné administratívna záťaž Predsudky ľudí voči sociálnym podnikom Nedostatok sociálnych pracovníkov Zdroj: vlastné spracovanie Medzi najväčšie výzvy sociálneho podniku vyplývajúce z interného prostredia a jeho charakteru patrí integrácia hendikepovaných ľudí do každodenného chodu prevádzky. Zladenie osobnostných a povahových čŕt zamestnancov s hendikepom medzi sebou, alebo zamestnancov s hendikepom a bez ovplyvňuje dlhodobo úspešnosť sociálneho podniku. Pokiaľ sa tejto časti začlenenia nevenuje dostatočná pozornosť, v dennej prevádzke môžu nastať komplikované situácie a hádky dokonca priamo pred zákazníkmi, čo určite nepomôže celkovej reputácii podniku. Práve na odstránenie takýchto bariér je potrebné do dennodennej prevádzky začleniť sociálnych pracovníkov, ktorí sú školení na prácu s hendikepovanými ľuďmi a sú schopní riešiť vzniknuté problémy tohto druhu. S predchádzajúcim problémom súvisí aj ďalší možný problém nadmerného zaťaženia manažmentu riešením neštandardných situácii v sociálnom podniku. Patrí sem napríklad už spomínanie riešenie personálnych konfliktov, sťažnosti zákazníkov na zamestnancov (napríklad pomalá obsluha, zlá objednávka, neprimerané vystupovanie, atď), a najmä neustála dôkladná kontrola chodu podniku. Riadiť sociálny podnik si preto vyžaduje 100 % angažovanosť a prítomnosť manažéra pri chode podniku, neustále plánovanie a kooperáciu so sociálnymi pracovníkmi. Pri začlenení ľudí dlhodobo žijúcich na okraji spoločnosti, alebo ľudí s hendikepom do spoločnosti a najmä do sektoru služieb je veľmi dôležité zohľadniť ich sociálnu izoláciu. Títo ľudia bojovali, alebo stále bojujú s predsudkami, stratou vlastnej dôstojnosti, zo 21

22 strachom z posudzovania a preto je pre nich zložité sa začleniť do pracovného kolektívu, alebo vystaviť sa priamemu kontaktu so zákazníkmi. Aj tieto psychologické bariéry je potrebné systematicky odstraňovať za pomoci sociálnych pracovníkov. Iba ľudia vysporiadaní so svojou minulosťou alebo hendikepom budú schopní uplatniť sa na otvorenom pracovnou trhu. Ku hlavným externým problémom sociálneho podnikania, a teda takým, ktoré sociálny podnik nedokáže priamo ovplyvniť radíme nedostatok kapitálových zdrojov plynúcich z podporných programov, ktoré môžu byť z rôznych dôvodov nevyplatené načas a tým môžu dostať sociálny podnik do existenčných problémov. Tomuto problému čelia aj napríklad tie sociálne podniky, ktoré sú do veľkej miery odkázané na financovanie milodarmi. Preto je pre sociálny podnik dôležité jednak tvoriť rezervy pre neočakávané výpadky financovania a tiež snažiť sa pokryť časť nákladov zo zisku a vytvoriť tak dlhodobo udržateľný podnik. So žiadaním príspevku na založenie sociálneho podniku a jeho dlhodobého financovanie súvisí aj nadmerná administratívna záťaž, čomu sa venujeme aj v kapitole tejto bakalárskej práce. Predsudky voči sociálnymi podnikom, zamestnancom v sociálnych podnikoch a sociálnemu podnikaniu ako takému možno zaradiť do ďalšej skupiny externých problémov. S osvetou sociálnemu podnikaniu a tiež začleneniu znevýhodnených skupín ľudí do spoločnosti sa venujú aj jednotlivci, no najmä rôzne občianske združenia, ktoré spomíname aj v tejto bakalárskej práci v kapitole 1.7. Viackrát sme v tejto bakalárskej práci vyzdvihli dôležitosť sociálnych pracovníkov v začlenení do sociálneho podniku. Práve ich nedostatok a tiež slabé finančné ohodnotenie predstavujú ďalší problém, ktorému čelia sociálne podniky. 1.7 Sociálne podnikanie na Slovensku a v Českej republike V tejto kapitole uvedieme konkrétne príklady projektov fungujúcich v rámci sociálneho podnikania na Slovensku a v Českej republike Občianske združenie Proti prúdu Občianske združenie Proti prúdu 3 založili traja študenti sociálnej práce v roku 2001 s cieľom pomôcť ľuďom bez domova integrovať sa do spoločnosti, pracovať v oblasti 3 < [online] [cit ]. 22

23 prevencie bezdomovectva a pozitívne vplývať na postoje verejnosti voči ľuďom bez domova. Pri procese začlenenia sa do spoločnosti aktivizujú ich vlastný potenciál na riešení svojej situácie. Hlavným nástrojom pomoci bezdomovcom sa stal projekt pouličný časopis Nota bene. Ten v súčasnosti dáva každý mesiac šancu získať dôstojný príjem, sebaúctu a sociálne kontakty 350 ľuďom bez domova v 17 mestách Slovenska ( NOTA BENE, 2016). Časopis Nota bene vychádza na mesačnej báze a z ceny EUR 1,40 za číslo putuje polovica pre predajcu. Jednotliví predajcovia majú rozdelené stanovištia pri vchodoch do nákupných centier, hypermarketov, na hlavných križovatkách, skrátka všade, kde je zvýšená fluktuácia ľudí. Zo zarobených peňazí si predajcovia slušným spôsobom dokážu našetriť na skromné ubytovanie, stravu a iné potrebné veci. Od mája 2014 realizuje občianske združenie unikátny projekt zamestnávania a oddlžovania ľudí bez domova Nosiči batožín (NOTA BENE, 2015) na hlavnej stanici v Bratislave. Pod dohľadom dvoch sociálnych pracovníkov pomáha sedem vybraných predajcov časopisu Nota bene na železničnej stanici cestujúcim s batožinou. Nosiči sú viditeľne označení uniformami s menovkami. Sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer na polovičný úväzok a za odvedenú prácu dostávajú primeranú mzdu. S batožinou cestujúcim pomáhajú 4 hodiny doobeda každý pracovný deň, poobede pokračujú v predávaní časopisu Nota bene. Popri nosení batožiny a predaji časopisu sú schopní postupne splácať svoje dlhy, ktoré im vznikli v minulých rokoch či už v zdravotnej alebo sociálnej poisťovni, MHD, a ktoré predstavujú hlavnú bariéru pri snahe zamestnať sa. Pre niektorých nosičov je vďaka tomuto projektu po rokoch opäť dostupná zdravotná starostlivosť. Vďaka spolupráci občianskeho združenia s právnickými spoločnosťami, exekútormi a inými úradmi sa jednotlivým predajcom/nosičom podarilo vyjednať priaznivejšie splátkové kalendáre, odpustenie úrokov, alebo celých dlhov. Okrem spomínaných dvoch projektov sa občianske združenie Proti prúdu aktívne zasadzuje o zmeny v systémovom riešenia pre ľudí bez domova v Bratislave i na Slovensku, každoročne organizuje odbornú konferenciu Ľudia bez domova a podieľa sa na príprave Národnej stratégii prevencie a riešenia bezdomovectva. 23

24 1.7.2 Deaf kebab Hovoríme rukami, počúvame očami Projekt Deaf Kebab 4 založili dvaja počujúci i nepočujúci súrodenci Šarinovci v roku V podmienkach SR sa jedná o jedinečný koncept predaja rýchleho občerstvenia, ktorý funguje ako sieť sociálnych podnikov, kde priamo v obsluhe pracujú ľudia so sluchovým postihnutím. Jednotlivé prevádzky zapojené do projektu prevádzkujú podnikatelia pod vlastným menom, avšak všetci sú združení pod značkou Deaf Kebab. V predajniach Deaf Kebab je hlavným produktom kurací kebab pripravený s dôrazom na maximálnu hygienu. Pridanou hodnotou projektu je sociálny rozmer. Zákazníci svojim nákupom podporujú zamestnávanie ľudí so sluchovým postihnutím. Títo ľudia sa so svojim hendikepom veľmi ťažko zamestnajú, a práve projekt Deaf Kebab je pre mnohých jedinou možnosťou zamestnať sa. Tak ako aj v prípade nosičov batožín, aj v projekte Deaf Kebab sú každodenne zapojení sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú nepočujúcim s objednávkami a tlmočením požiadaviek zákazníkov a tiež uľahčujú a asistujú pri začlenení sa do pracovného pomeru. Pre zamestnancov so sluchovým postihnutím zakladatelia vytvorený špeciálny program podpory, kde im pomáhajú nájsť si zamestnanie aj mimo ich projekt. V prevádzkach Deaf kebab majú možnosť získať pracovné skúsenosti v prostredí, ktoré je pre ich postihnutie prispôsobené. Podľa zakladateľov však okrem počutia nemajú nič iné odpustené Občianske združenie Etincelle Toto občianske združenie vzniklo v roku v Českej republike a jeho poslaním je prostredníctvom rôznych projektov pomáhať ľuďom s mentálnym a fyzickým hendikepom začleniť sa do spoločnosti a pracovného trhu. V súčasnosti ich pre OZ Etincelle pracuje 51. Snahou občianskeho združenia Etincelle je udržať projekty dlhodobo a teda dosiahnuť rozvoj a následné samofinancovanie. Etincelle v súčasnosti prevádzkuje tieto projekty: Bazaar Charity akcia zameraná na predaj oblečenia dizajnérskych značiek verejnosti, výťažok putuje na odporu projektov pod záštitou Etincelle 4 < [online] [cit ]. 5 < [online] [cit ]. 24

25 Kaviareň Mezi řádky tejto kaviarni sa venujeme v praktickej časti bakalárskej práce Zamestnanecká kaviareň v PwC v spolupráci s firmou PricewaterhouseCoopers založili kaviareň pre svojich zamestnancov. Tu pracujú zamestnanci so zdravotným postihnutím ako pomocní barmani, servírujú nápoje a jedlo, upratujú použité riady a roznášajú jedlo po budove. Kaviareň Bez konca situovaná v Kladne, neďaleko Prahy. V kaviarni pracuje desať ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí sa striedajú vo štvorhodinových smenách. Hendikepovaní pracujú priamo pod dozorom dvoch asistentov, ktorí majú na starosť prevádzku multifunkčných priestorov. Úklid projekt funguje od roku 2008 a je zameraný na upratovanie interiéru a exteriéru, napríklad upratovanie peších komunikácii, kancelárií, hrabanie lístia, údržby lavičiek a košov, a iné. Etincelle má v súčasnosti k dispozícii 6 upratovacích tímov, v každom tíme sú zastúpení okrem pracovných asistentov aj zamestnanci s hendikepom. Remeselná pekáreň Na Návsi v Kladne funguje od roku Pečivo z pekárne predávajú v dvoch prevádzkach, zásobuje aj hore spomenuté vlastné kaviarne a stánok na farmárskych trhoch v Prahe a rozvážajú ho aj zákazníkom školám, reštauráciám, cateringovým firmám a tiež sociálnym domovom, v ktorých žijú postihnutí ľudia. V pekárni sú samozrejme zamestnaní aj hendikepovaní zamestnanci, pomáhajú s upratovaním, čistia plechy a pomáhajú aj s jednoduchými pekárenskými úkonmi. Prípadne pomáhajú aj pri predaji pečiva priamo v obchodoch. Farma v Ledcích u Slaného bola založená v roku 2008 kvôli veľkému záujmu klientov Domova o prácu v poľnohospodárstve. Na farme pracuje 9 ľudí s mentálnym postihnutím. Okrem starostlivosti o zvieratá sa tím na farme stará aj o skleníky a pole, kde pestuje zeleninu, bylinky a jahody. Farma ponúka aj akcie pre verejnosť ako napríklad záhradné grilovačky alebo zabíjačky. Poradenské centrum ponúka pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím od roku Títo ľudia sem prichádzajú so žiadosťou o radu a pomoc pri jednaní s úradmi, pri hľadaní práce, alebo ak si nevedia dať rady so svojimi problémami. V poradni pracuje sociálny pracovník, odborník v oblasti pracovno-právnych vzťahov a asistenti, ktorí v prípade potreby sprevádzajú ľudí s hendikepom na najrôznejších miestach napríklad úrad práce, súdy, a iné). 25

26 2 Výsledky práce 2.1 Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu Dotazníkový prieskum sme vyhodnocovali tak, aby bolo možné použiť čo najviac informácií. Dotazník obsahoval päť uzavretých a jednu otvorenú otázku. Otázky boli v dotazníku položené tak, ako obvykle, bez zavádzania, aby sa informácie z odpovedí dali použiť na ciele práce. Vymedzenie problému Sociálne podnikanie je relatívne mladý pojem. Verejnosť častokrát nevie, aký postoj voči nemu zaujať. Ľudia síce vnímajú, že majú okolo seba osoby, ktoré sa nemôžu uplatniť na trhu práce, ale nevnímajú sociálne podnikanie ako spôsob riešenia tohto problému. Negatívnym faktorom je aj povedomie ľudí o sociálnych podnikoch ako o nástroji na získanie a zneužitie podporných fondov. Cieľ Zistiť povedomie ľudí o sociálnych podnikoch. Či vedia, čo je sociálny podnik a takisto zistiť vnímanie verejnosti pri probléme nezamestnanosti ľudí znevýhodnených na trhu práce. Dotazník bol umiestnený na internete v elektronickej podobe od do Dotazník bol rozoslaný prostredníctvom elektronickej pošty a taktiež bol umiestnený vo Facebookových skupinách Slováci v Prahe; Priznania a zážitky čašníkov a kuchárov; Pracovné ponuky Liptov, Orava; Kuchári, čašníci, barmani a bartenderi Česko- Slovenska spojte sa; a v mojom osobnom profile. V tlačenej podobe bol rozdaný študentom Vysokej školy hotelovej v počte 90ks a taktiež sme zbierali odpovede osobným dopytovaním v Prahe pred obchodným centrom. Celkom bolo získaným 407 odpovedí. Prieskumu, ktorý prebiehal na Slovensku aj v Českej republike sa zúčastnilo 275 žien a 132 mužov, z toho 283 respondentov bolo zo Slovenska a 124 z Českej republiky. Vekové rozpätie opýtaných bolo 319 do 29 rokov, 50 opýtaných bolo v rozpätí rokov a 38 respondentov starších ako 40 rokov. 26

27 Otázka č.1: Viete čo je to sociálny podnik? Graf č. 2: Odpoveď na otázku č.1 VIETE ČO JE TO SOCIÁLNY PODNIK? 41% Áno Nie 59% Na otázku č.1 odpovedalo všetkých 407 respondentov. Z odpovedí vyplýva, že až 41 % ľudí nevie čo je to sociálny podnik. Myslíme si, že toto percento je vysoké vzhľadom na to koľko sa investuje podporných fondov a iných dotácií na rozvoj sociálneho podnikania či už na Slovensku alebo v Českej republike. Už pri prvej otázke vieme, aký dôležitý je rozvoj sociálneho podnikania. Zdroj: vlastné spracovanie Otázka č.2: Poznáte vo svojom okolí nejakých zdravotne postihnutých, trestaných alebo inak znevýhodnených ľudí? Graf č.3: Odpoveď na otázku č.2 POZNÁTE VO SVOJOM OKOLÍ NEJAKÝCH ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH, TRESTANÝCH ALEBO INAK ZNEVÝHODNENÝCH ĽUDÍ? Áno Nie 35% 65% Zdroj: vlastné spracovanie 27

28 Na otázku č.2 opäť odpovedalo 407 respondentov. Z odpovedí vyplýva, že 263 respondentov vníma, že na trhu práce existujú ľudia, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi o prácu. Ostatných 144 respondentov tento problém buď nevníma, alebo ignoruje. Otázka č.3: Ak áno, sú títo ľudia zamestnaní? Graf č.4: Odpoveď na otázku č.3 Na otázku č.3 odpovedalo 287 respondentov, pričom 146 odpovedalo áno a 141 odpovedí bolo nie. Z grafu možno vidieť, že pomer zamestnaných a nezamestnaných znevýhodnených ľudí je približne 1:1. Z dotazníku ale nevieme zistiť, v akej veľkej miere sú ľudia, ktorých poznajú respondenti znevýhodnení, vieme len, že pracujú. AK ÁNO, SÚ TÍTO ĽUDIA ZAMESTNANÍ? 49% 51% Áno Nie Otázka č.4: Ak sú zamestnaní, kde pracujú? Graf č.5: Odpoveď na otázku č.4 Zdroj: vlastné spracovanie AK SÚ ZAMESTNANÍ, KDE PRACUJÚ? v službách vo výrobnom podniku na nižšej manažérskej pozícii v školstve v ekonomickej oblasti v inej oblasti 21% 7% 5% 3% 24% 40% 28 Zdroj: vlastné spracovanie

29 Z odpovedí na otázku č.4 vyplýva, že najviac znevýhodnených ľudí je zamestnaných v službách. Na otázku odpovedalo celkom 146 respondentov, ktorí znevýhodnených zamestnaných ľudí poznajú. Prekvapivo len 3 % zamestnaných tvoria ľudia na manažérskych pozíciách, 5 % je zamestnaných v školstve a 7 % v ekonomickej oblasti. Otázka č.5: Boli ste už niekedy v sociálnom podniku gastronomického typu? Graf č.6: Odpoveď na otázku č.5 BOLI STE UŽ NIEKEDY V SOCIÁLNOM PODNIKU GASTRONOMICKÉHO TYPU? 84% Áno Nie 16% Ku otázke č. 5 sa vyjadrilo 407 respondentov a z toho len 64 kladne. Je skutočne smutné, že tak málo ľudí navštevuje sociálne podniky. Myslíme si že dôvodom nízkeho počtu ľudí ktorí navštívili sociálny podnik je v prvom rade nevedomosť a taktiež strach, ignorácia a nezáujem o potreby druhých ľudí, zvlášť keď sú títo ľudia zo skupiny znevýhodnených osôb. Zdroj: vlastné spracovanie Otázka č.6: Ak áno, aký ste mali pocit z ľudí ktorí vás obsluhovali? Otázka číslo 6 bola otázka otvorená. Respondenti v nej opisovali pocity z obsluhujúcich v sociálnych podnikoch. Z odpovedí vyplýva, že väčšina ľudí vníma znevýhodnených ľudí kladne a bez predsudkov. Ľudia boli veľmi príjemní a vyžarovala z nich obrovská energia. Veľmi milý pán - kedysi človek bez domova - slušný, čistý, upravený, trošku si zvykal na sociálny kontakt, ale inak som sa cítila ako v akejkoľvek inej kaviarni, kde obsluhujú normálni ľudia. Veľmi dobrý pocit, ľudia sa snažili obslúžiť zákazníka a ponúknuť služby, ktoré by ponúkla bežná obsluha. Ľudia boli príjemní a vyžarovala z nich obrovská energia. Bola to kaviareň, čašníci boli milí, vyzerali byť vďační za možnosť pracovať. Veľmi príjemná atmosféra a komunikácia. Žiaden stres, iba pozitívna energia. 29

30 Veľmi dobrý. Boli snaživí, milí, ochotní. Výborný. Veľmi milí a ochotní. Snažili sa vo všetkom vyhovieť. Správali sa, akoby žiaden hendikep nemali. Je super, že ich spoločnosť začleňuje, niekedy to ale nie je vhodné. V pohode. Nič extra iného. Prevažne dobrý, ale našli sa aj výnimky. Milý a zároveň ľútosť. Zo začiatku som sa cítil nervózne ale potom to opadlo. Zvláštny. Ale je to prirodzené. V pohode. Usmievavý mladý pán ma v kaviarni obsluhoval na vozíku. Zvláštny, ale skôr kladný. Zaujímavý zážitok. Bolo dobré, že som mala možnosť sa do týchto ľudí vcítiť a spoznať aké to je. Ani som nepoznala, že sú znevýhodnení, nabíjajú energiou. Ako kde, prevažne dobrý. Z môjho pohľadu sú príjemnejší ako niektorí zdraví čašníci. Divný. Neviem to popísať. Nepociťovala som žiaden rozdiel. Je to presne taká istá obsluha ako kdekoľvek inde. Pracujem s jedným takýmto prípadom (zdravotne postihnutú) a musím povedať, že si svoju prácu urobí lepšie ako my ostatní. Z odpovedí respondentov vyplýva, že ľudia zachovávajú viac-menej kladný postoj voči znevýhodneným osobám pracujúcim v sociálnych podnikoch, prijímajú ich a snažia sa im pomôcť a nesúdiť ich na základe postihnutia alebo ich minulosti. Preto si myslíme, že sociálne podnikanie má možnosť sa rozvíjať. Vyhodnotenie Dotazník splnil svoj účel. Bolo zistené povedomie ľudí o sociálnych podnikoch a taktiež postoj verejnosti voči ľuďom, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi o prácu. V ďalšej časti práce sa preto budeme zaoberať analýzou vnútorného a užšieho vonkajšieho prostredia na základe SWOT analýzy. 30

31 2.2 SWOT analýza sociálnej kaviarne Mezi řádky SWOT analýza bola vypracovaná na základe analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia kaviarne. Hlavnými prostriedkami analýzy boli: dotazníkový prieskum a cielené rozhovory so zamestnancami a s vedením kaviarne, vrátane psychologičky, ktorá vedie zamestnancov po psychickej stránke Charakteristika kaviarne Kaviareň Mezi řádky sa nachádza v Prahe na Smíchove. Svojím zaujímavým interiérom, ktorý spája útulnosť kaviarne s magickou atmosférou knižnice, osloví množstvo zákazníkov. Knižnica v kaviarni vznikla vďaka úsiliu Báry Nesvadbové a Ivana Adamoviča, veľkého milovníka a propagátora sci-fi. Barbara venovala do knižnice veľkú časť zbierky kníh svojho otca Josefa Nesvadby, po ktorom knižnica nesie meno. V knižnici sa okrem scifi nachádza aj poézia, detektívky, detské či dobrodružné knihy. V súčasnosti knižnica obsahuje viac ako 2000 titulov. Knihy v knižnici je možné si vypožičať každý deň okrem nedele od 14:00 do 22:00. Taktiež sa dajú požičať tablety s pripojením na internet, ktoré je zdarma v celej kaviarni. Kaviareň ponúka fairtradeovú kávu v bio kvalite, čerstvé pečivo z vlastnej pekárne, šaláty, polievky alebo cestoviny. V ponuke sú tiež dezerty, koláče, palacinky, quiche a iné dobroty z vlastného výrobného strediska. Všetky produkty si môžete vychutnať v kaviarni každý deň okrem nedele od 7:00 do 22:00 alebo zakúpiť a zobrať so sebou. Podnik bol otvorený v auguste 2013 a status sociálnej kaviarne získal vďaka tomu, že zamestnáva ľudí s ľahším mentálnym postihnutím, ako vo výrobnom, tak aj v odbytovom stredisku. Toto miesto vzniklo vďaka dotácií z Operačného programu Praha - Adaptabilita a spolupráci s Úradom mestskej časti Praha 5. Zariadenie prevádzkuje občianske združenie Etincelle, o.s., ktoré zabezpečuje aj iné projekty na podporujú integrácie ľudí s mentálnym alebo fyzickým hendikepom, s podporou občianskeho združenia Startujeme, o.p.s., ktoré projekty zastrešuje sociálnymi pracovníkmi v zmysle psychologickej podpory znevýhodnených klientov. Etincelle, o.s. v súčasnosti zamestnáva vo svojich projektoch v gastronómii 51 hendikepovaných ľudí. Medzi pravidelných sponzorov Etincelle patrí Agentura 2media, Café STROP, Et netera, Galerie Art Factory, Happy Hippos, Harper s Bazaar, JDC Consulting, Nadační fond J&T, 31