Platby za ekosystémové služby PES Financovanie ochrany prírody

Transcription

1 Platby za ekosystémové služby PES Financovanie ochrany prírody Máj 2014 Zuzana Okániková, Radoslav Považan

2 Obsah Úvod Ekosystémové služby a ich hodnotenie Finančné nástroje v ochrane prírody PES prehľad a stav v zahraničí Situácia na Slovensku Prípadové štúdie PES v chránených územiach Literatúra

3 Úvod Táto príručka má slúžiť ako pomôcka pre sektor ochrany prírody pri riadení financovania v oblasti ochrany prírody a pre kompetentných na rôznych úrovniach rozhodovania. Príručka má za cieľ priniesť prehľad o existujúcej situácii v oblasti financovania opatrení v ochrane prírody a načrtnúť možnosti a trendy pre udržateľnosť financovania ochrany prírody v budúcnosti s ohľadom na jednej strane narastajúci tlak na zhoršovanie stavu biodiverzity v dôsledku rôznych neudržateľných rozvojových zámerov a na druhej strane na všeobecne nepriaznivú ekonomickú situáciu v globálnom meradle a tým znižujúci sa podiel financií smerujúcich do ochrany biodiverzity. Kapitoly sa zaoberajú ekosystémovými službami a ich hodnotením, finančnými nástrojmi v ochrane prírody, platbami za ekosystémové služby s príkladmi prípadových štúdií. 3

4 1 Ekosystémové služby a ich hodnotenie Keďže ekosystémové služby a ich hodnota sú prítomné takmer v každom type krajiny, jednu z najdôležitejších výziev predstavuje ocenenie kvality a kvantity poskytovaných služieb v kľúčových prírodných oblastiach ako sú chránené územia, pretože tieto sú často zdrojovou oblasťou environmentálnych služieb s vysokou produktivitou a obrovskou odolnosťou voči vonkajším (a vnútorným) vplyvom. Úloha kvantifikovania hodnôt ekosystémových služieb je veľmi komplexná. Na jednej strane, potreba rozsahu vedeckých dát, napr. čo sa týka hodnotenia ukladania uhlíka alebo zmierňovania škôd spôsobených povodňami, protieróznych opatrení konkrétneho územia, by bola obrovská, ak by sa to malo realizovať vo veľkých územiach vyčerpávajúcim spôsobom. To však prakticky nie je reálne; preto vedecké/primárne dáta pochádzajú zväčša z relatívne malých testovacích plôch a následne sú extrapolované na základe predpokladov a hodnotiacich pravdepodobností. Na strane druhej je istým kritickým faktorom skutočnosť, že existuje niekoľko rozličných prístupov matematického hodnotenia niektorých kritérií. Následkom toho vznikajú rozdiely vo výsledných hodnotách v závislosti od použitého prístupu. Hodnotenie služieb bez priameho použitia (viď nižšie) sa realizuje pomocnými metódami výpočtu, čím sa takéto hodnotenie stáva často predmetom interpretácie a diskusie. V niektorých prípadoch sa vyskytujú ďalšie prekážky pre detailnejšie hodnotenie, ktoré vyplývajú z neistoty z nedokonalého pochopenia ekosystémovej dynamiky. Je veľmi dôležité chápať, že biodiverzita a ekosystémové služby majú vysokú vnútornú hodnotu, ktorá sa nedá reálne merať a kvantifikovať. Pri prezentácii ekonomických hodnôt chráneného územia je vždy potrebné, aby manažéri zdôraznili, že tieto hodnoty predstavujú len malé percento úžitkov z prírody, prírodných zdrojov a chránených území. V tomto zmysle znamená prezentovanie finančnej hodnoty poskytovanie porozumenia enormnej dôležitosti ekosystémových služieb. Keďže sa všeobecne uznáva, že žiadna schéma výpočtu nevedie k presnému oceneniu ekosystému, prevláda názor, že škála hodnotiacich metodík, ak je správne aplikovaná, prináša triezvy odhad. V každom prípade, finančné hodnoty sú prezentované na základe porozumenia, že môže existovať široká škála hodnôt ekosystémových služieb. Tieto odhady tvoria v peňažnom vyjadrení hodnoverný referenčný materiál napr. pre správy chránených území alebo krajinných ekológov na regionálnej úrovni pre podporu alebo odmietnutie určitých rozhodnutí, obzvlášť v prípadoch, ak je potrebné zvážiť investície a príjmy voči zabezpečeniu kontinuity funkčnosti ekosystému a toku služieb. Príručka môže byť použitá ako podporný dokument pre zamestnancov ŠOP SR, správ chránených území, ale aj Ministerstva životného prostredia SR, i mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v oblasti životného prostredia, pri plánovaní a uskutočňovaní rýchleho hodnotenia ekosystémových služieb chránených území. Výsledok tohto hodnotenia by mal pomôcť zamestnancom ochrany prírody a ostatným pochopiť obrovskú hodnotu chránených území a pomôcť pri diskusiách s orgánmi s rozhodovacou právomocou a zainteresovanými subjektmi, ktoré môžu smerovať k uskutočneniu škodlivých aktivít (investícií) v chránených územiach. Hlavným cieľom tohto hodnotenia je zabezpečenie adekvátnych a presných informácií o ekonomickej hodnote chránených území a ich použitie v diskusiách so zainteresovanými subjektmi a orgánmi s rozhodovacou právomocou, konkrétne demonštrovaním dôležitosti územia, najmä v prípade manažmentu chráneného územia. Chránené územia poskytujú viac 4

5 než len miesto pre vedcov a nadšencov prírody. Poskytujú reálne funkcie, ktoré využívame všetci a ktoré môžu byť zhodnotené. Platby za ekosystémové služby (PES) môže byť vhodný nástroj na financovanie ochrany ekosystémov a na zapojenie nových zainteresovaných subjektov (napr. obchodných spoločností). Je však dôležité si uvedomiť, že platobné schémy PES sú väčšinou efektívne na veľkých územiach (na regionálnej a / alebo národnej úrovni). Platby za ekosystémové služby (PES) predstavujú jeden spôsob zavedenia investícií do ochrany a zlepšovania ekosystémov a pridružených ekosystémových služieb. Programy PES umožňujú preklopenie ekosystémových služieb do finančných príležitostí pre ich ochranu a sú zamerané na miestnych aktérov, ktorí vlastnia alebo manažujú tieto zdroje. Môžu byť financované užívateľmi ekosystémových služieb alebo nadáciami či vládnymi agentúrami v prípade, že užívateľom je spoločnosť ako celok alebo široká kategória zainteresovaných subjektov. 5

6 2 Finančné nástroje v ochrane prírody Existuje množstvo finančných nástrojov, z ktorých je ale vo svete v praxi využívaných len niekoľko pôžičky, poplatky, dotácie, dane a platby za ekosystémové služby (PES). Každý finančný nástroj má rôznu intenzitu a možnosti využitia a samotné využitie tiež kolíše v stupni efektivity. Vhodné použitie finančných nástrojov je ovplyvnené aj podľa sektorov, nie každý finančný nástroj je vhodný pre každý sektor iné nástroje sa využívajú napr. v poľnohospodárstve a iné v ochrane prírody. Využitie hodnotenia pre platby za ekosystémové služby (PES) Hodnotenie ekosystémových služieb je vhodným začiatkom v rámci hodnotenia možností a príležitostí pre zostavenie schém PES. Je však nutné chápať, že schémy PES môžu efektívne fungovať hlavne vo veľkoplošných územiach (regionálna a/alebo národná úroveň). Ekosystémy poskytujú služby pre udržanie života potravu, palivo, reguláciu klímy, vodný a živinový cyklus, poskytovanie biotopov a mnoho ďalších. Vytvorenie čo i len malej časti takýchto služieb, ktoré sú voľne poskytované dobre fungujúcimi ekosystémami by stálo milióny eur, ak by vôbec takéto niečo bolo možné. Platby za ekosystémové služby (PES) predstavujú jeden z prístupov pre povolenie investícií, ktoré sa dotknú chránených a stabilných ekosystémov a súvisiacich ekosystémových služieb. Úspech PES závisí v praxi od legislatívneho a inštitucionálneho rámca v konkrétnom mieste. Nateraz však neexistuje veľa zdrojov pre pochopenie legálnej a inštitucionálnej pripravenosti pre PES. Nová publikácia z Katoomba Group, vytvorená vďaka podpore UNDP Južná Afrika, má za cieľ riešiť tento nedostatok načrtnutím rámca pre hodnotenie PES z pohľadu legislatívnej a inštitucionálnej pripravenosti. Identifikuje prahové hodnoty pre PES, základné aspekty, ktoré je potrebné rozpracovať spolu s transakciami PES, a legislatívne a inštitucionálne prvky, ktoré môžu umožniť väčšiu efektivitu. Dúfame, že tento zdroj bude naďalej pokračovať a rozrastať sa a napomôže účastníkom PES v rokovaniach a návrhoch zmlúv s cieľom vytvorenia efektívnych a spravodlivých zmlúv o PES. 6

7 3 PES prehľad a stav v zahraničí Vo všeobecnosti je možné povedať, že platobné schémy PES sú aktuálne najmä v rozvojových krajinách, kde sa investujú financie medzinárodnej komunity s cieľom ochrany biodiverzity (napr. zásoby uhlíka). V Európe nie sú platby za ekosystémové služby tak významné, pretože väčšina chránených území je finančne podporovaná vládou. Platby za ekosystémové služby hrajú poväčšine okrajovú rolu v politike ochrany prírody v Európe. Financovanie chránených území Ide o jednu z najdôležitejších otázok efektívneho a účinného manažmentu chránených území. Bez dostatočného financovania (tzn. prostriedkov vyčlenených na ochranu biodiverzity, vzdelávanie a vedecký výskum), manažment by nebol efektívny, a preto je dôležité poskytovať príspevky na regionálny rozvoj základných ekosystémových služieb, založených na službách, ktoré chránené územia poskytujú. Funkcie a úlohy chránených území Ekonomický význam chránených území Ekonomické charakteristiky chránených území (CHÚ) sú odvodené z funkcií CHÚ (ochrana prírody a biodiverzity, rekreácia, vzdelávanie a vedecký výskum), ekonomických atribútov CHÚ (verejné, súkromné a/alebo meritórne statky), dopadov na chránené územie (interné vs. externé efekty) a hodnotenia CHÚ a jeho funkcií. Pohľad na CHÚ ako na miesto poskytujúce rôzne tovary a služby komplikuje medzigeneračná existencia CHÚ, etické normy a záväzky, nedostatok informácií, neistota, ale tiež ignorácia. Tieto argumenty ako základy pre financovanie CHÚ nevedú len k rôznych prístupom k financovaniu (partnerstvo verejné a súkromné), ale tiež k odlišným záverom vo vzťahu k úlohe súkromných spoločností k finančnému prespievaniu na ochranu (manažment) CHÚ. Založenie CHÚ je spojené s príležitostnými nákladmi (opportunity costs) v rôznych oblastiach. Územie, kde vyhlásime CHÚ môže byť využité aj pre iné možnosti (hospodársky rozvoj, bývanie, poľnohospodárstvo). Zriadenie a manažment CHÚ je preto spojené s alternatívnym využitím územia a ušlého zisku. Ekosystémové funkcie Ekosystémy a chránené územia poskytujú celé spektrum ekologických funkcií. Samozrejme, že zachovanie biodiverzity je určite jedným z najdôležitejších aspektov CHÚ, ale to by malo ponúknuť aj rekreačné a vzdelávacie príležitosti, výskum, udržateľný (regionálny) rozvoj a ekonomické príležitosti pre miestne obyvateľstvo. Všetky tieto funkcie sú verejné a súkromné zložky, ktoré môžu spočívať na rôznych finančných nástrojoch a mechanizmoch. V zásade platí, že verejné funkcie CHÚ je jednoduchšie financovať z verejných zdrojov, no niektoré viac súkromné akcie (napr. cestovný ruch) by mali byť financované aj zo súkromných zdrojov. 7

8 Verejné statky Viaceré ekonomické koncepty poskytujú relevantné argumenty pre verejné financovanie základných funkcií chránených území. Verejné statky, v porovnaní so súkromnými, sa vyznačujú nerivalitou a nevýlučnosťou. Nerivalita znamená, že statok môže byť spotrebovaný (použitý, užitý, ocenený) množstvom ľudí v rovnakom čase. Nevýlučnosť znamená, že nikto nemôže byť vylúčený zo spotreby statku, aj keď nebude platiť za jeho poskytovanie. Súkromné spoločnosti a domácnosti na základe atribútov verejných statkov teda neposkytujú (alebo nie dostatočne) verejné statky, vzhľadom k strategickému a využívajúcemu správaniu. Tento druh zlyhania trhu vedie k záveru, že verejný sektor (štát, vláda) je zodpovedný za poskytovanie týchto statkov. Avšak verejnosť si môže aj objednať plnenie verejných úloh prostredníctvom súkromného sektora. Environmentálne/prírodné statky a služby často nesú atribúty verejných statkov. Aj CHÚ zahŕňa celú škálu verejných statkov (alebo spoločného zdieľania zdrojov): - Zachovanie biodiverzity (génov, druhov, ekosystémov, krajiny); - Sociálna rovnosť a spravodlivosť; - Vzdelávanie; - Zábava a voľný čas. Biodiverzita môže byť využívaná a oceňovaná kýmkoľvek; nikto nesmie byť z toho vylúčený, a každý je tiež ovplyvnený nejakým spôsobom jej stavom. Sociálna spravodlivosť a sociálne funkcie CHÚ oceňuje väčšina členov spoločnosti. Vzdelanie je tiež čiastočne vnímané ako verejný statok, pretože stav vzdelávania a odbornej prípravy v rámci spoločnosti ovplyvňuje jej všetkých členov. Voľný čas či rekreačné aktivity takisto prispievajú k verejnému zdraviu a bezpečnosti. Neefektívnosť verejného financovania Principiálna potreba verejného financovania verejných úloh by mala byť dôkladne zvážená z pohľadu účinnosti a efektivity verejného sektora. Štátne intervencie je oprávnená len v prípade, že celkové hospodárske náklady sú menšie ako prínosy verejného financovania. Problémy štátnej intervencie a verejného financovania zahŕňajú: - Neefektívnosť byrokracie; - Politická ekonómia verejných podujatí; - Vytesnenie súkromných finančných prostriedkov z verejného financovania; - Nedostatočná a neefektívne verejná intervencia. Pri výbere určitého politického nástroja (ako je verejné financovanie CHÚ), je potrebné zdôrazniť, že princípy verejného financovania sa musia testovať v konkrétnej situácii. Chránené územia na ceste k finančnej udržateľnosti Koncept finančnej udržateľnosti je viac než len zvýšenie ročných rozpočtov chránených území. To môže byť nástrojom k zlepšeniu základného cieľa CHÚ, tzn. jeho manažmentu. Podľa IUCN, finančná udržateľnosť je schopnosť 8

9 - zabezpečiť dostatočné, stabilné a dlhodobé finančné zdroje, - a správne ich rozvrhnúť v čase, - pokryť všetky náklady chránených území, - zabezpečiť účinný a efektívny manažment chránených území s ohľadom na ochranu prírody a ďalšie ciele chráneného územia. - Na pokrytie plných nákladov chránených oblastí, a - Zabezpečiť, aby chránené územia sú spravované účinne a efektívne s ohľadom na zachovanie a ďalších cieľov. Financie musia byť zapracované do procesu riadenia a plánovania chránených území. Finančná udržateľnosť preto vyžaduje adekvátne zdroje (na strane ponuky) a rozumné využívanie (na strane dopytu) finančných prostriedkov, čo je nemožné bez silných a efektívnych inštitúcií pre manažment chránených území. K dôležitým nástrojom finančnej udržateľnosti chránených území patrí proces business finančného plánovania, analýza finančných medzier, finančné plánovanie, spravodlivé zdieľanie úžitkov a schémy platieb za ekosystémové služby (PES). Schémy platieb za ekosystémové služby (PES) Vytvorenie systému PES začína s identifikáciou kľúčových ekosystémových služieb. Súčasné hodnotiace štúdie poskytujú množstvo výsledkov ocenení ekonomických hodnôt ekosystémových služieb. Významnými sa javia zásobovanie pitnou vodou či lesné produkty, ale najmä rekreačné hodnoty chránených území. Takýmto poskytovateľom služieb sú správy chránených území resp. manažéri CHÚ (ochranári, lesníci, poľnohospodári, vodohospodári a pod.). Vo všeobecnosti je financovanie chránených území realizované z verejných zdrojov. Viac sofistikované PES programy sa javia zatiaľ ako neopodstatnené, s výnimkou kompenzačných platieb. PES sa zameriavajú na zmenu správania na individuálnej úrovni (napr. nie na poľnohospodárstvo v chránených územiach), ktorá maximalizuje ochranu životného prostredia. Niektoré z výziev, s ktoré súvisia so zavádzaní schém PES sú globálna zraniteľnosť, komplexné nástroje, vysoké riziko a pod. Vo všeobecnosti platí, že je lepšie použiť a prispôsobiť jestvujúce finančné nástroje, než rozvíjať úplne nové. PES a chránené územia Existuje mnoho typov ekosystémových služieb vrátane ukladania a absorpcie uhlíka, vodozádržná a protipovodňová funkcia, klimatická či rekreačná. Vysoké očakávania pre generovanie príjmov z PES a trhových mechanizmov (ekonomický prínos pre vidiecke komunity) sa uskutočňujú len pomaly. Pri zavádzaní PES mechanizmu je preto potrebné brať do úvahy dĺžku životného cyklu projektu. 9

10 4 Situácia na Slovensku Na Slovensku dosiaľ neboli zavedené typické schémy platieb za ekosystémové služby. Niekoľko príkladov by sa dalo identifikovať v rámci agro(leso)environmentálnych opatrení (Program rozvoja vidieka SR), kde sa v rámci niektorých schém platí vlastníkom/užívateľom za poskytovanie vybraných ekosystémových služieb (napr. platby za udržiavanie biotopov a pod.). Typická štúdia na PES však nebola spracovaná. Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020, ktorú schválila Vláda SR dňa , definuje prioritné ciele a oblasti ochrany biodiverzity, z ktorých najväčší význam pre PES majú nasledovné: Kľúčový cieľ do roku 2020 v SR: Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle. Oblasť B: Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb Cieľ B.3: Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov primerané ocenenie využívaných ekosystémových služieb (tam, kde platby ešte nie sú zavedené), ako aj hodnotenie ekonomických prínosov chránených území. Úspešnosť systému PES zväčša závisí na úspešnom dokončení série krokov: Krok 1 Identifikácia možných ekosystémových služieb a potenciálneho nákupcu: definovanie, meranie a hodnotenie ekosystémových služieb v danej oblasti, ktorým sa určuje ich trhová hodnota identifikáciou potenciálnych kupcov, ktorí ťažia zo služby cieľovou skupinou sú buď jednotlivci alebo skupiny Krok 2 Posudzovanie inštitucionálnej a technickej kapacity: hodnotenie právneho stavu, legislatívy a vlastníctva v rámci preskúmania existujúcich pravidiel pre trhy verejných služieb zamestnanosti. Krok 3 Príprava dohôd: manažment projektov a biznis plánu poskytovať určitú službu ekosystému, ktorá je predmetom dohody PES. Krok 4 Vykonávanie dohôd, schém PES, overovanie mechanizmu PES a monitoring 10

11 5 Prípadové štúdie PES v chránených územiach Máme viacero príkladov úspešných PES schém z viacerých krajín (najmä rozvojových), pričom niekoľko príkladov uvádzame v prehľade nižšie. Projekt: Ekoturizmus budujúci väzby medzi ochranu prírody a ekonomickým rozvojom (Kambodža) Typ PES: Ekoturizmus Program komunitného ekoturizmu sa začal v obci s 236 rodinami nachádzajúcich sa v Kambodži v Kulen Promtep Wildlife Sanctuary. Viacstupňový proces vyústil v právnom ukotvení zmlúv v oblasti cestovného ruchu, miestnych pozemkových práv a vo vymožiteľnosti práv obce. Dohoda medzi správou chráneného územia, World Conservation Society (WCS) a obcou stanovuje, že príjmy z cestovného ruchu sú podmienené súhlasom obce na zastavenie lovu kľúčových druhov a dodržiavanie územného plánu. Program PES súvisí s príjmami z turizmu z dlhodobej ochrany druhov a biotopov. V rokoch sa zlepšili populácie ohrozených druhov vtáctva, pričom 4300 dolár boli priame príjmy obce z pozorovania vtáctva (poplatky za pozorovanie) a 10 percent miestnych občanov sa zamestnalo na čiastočný úväzok v ekoturizme (v službách). Projekt: Platby za ekosystémové služby (PES) Ekvádorský program pre vlastníkov a užívateľov pozemkov s cieľom zastaviť odlesňovanie (Ekvádor) Typ PES: Trustový (správny) fond Vláda Ekvádoru sa snažila rozvíjať stratégie a programy s cieľom zastaviť rýchle odlesňovanie v krajine a zároveň podporiť životnú úroveň miestnych obyvateľov v postihnutých regiónoch. Program PES sa začal v roku 2008, pričom je priekopnícky v tom, že v Južnej Amerike pôsobí ako motivačný mechanizmus pre zachovanie lesných zdrojov a zároveň bojuje proti chudobe. Program poskytuje priame peňažné stimuly vo výške 30 dolárov za hektár lesa ročne. Od roku 2008 do roku 2010, viac ako príjemcov obdržalo platbu vo výške takmer 6 mil. a až ha lesa je pod ochranou. Ďalšie štúdie Projekt Dunajských PES si kladie za cieľ ukázať, aký je potenciál PES v povodí Dunaja. Projekt sa vzťahuje 5 pilotných miest v Rumunsku a Bulharsku, všetko sú chránené územia, kde sa testuje účinnosť zvoleného prístupu vytvoria sa vhodné nástroje špecifické prípad od prípadu. PES v New Yorku platby za vodohospodárske služby v povodiach riek Catskills a Delaware. Program pre zachovanie lesov preukázateľne šetrí náklady mesta vo výške 8 10 mld. dolárov, pričom mesto naň vynakladá nepomerne nižšiu sumu 1,5 mld. dolárov. Filtrácia vody prostredníctvom lesa vstupuje na trh prostredníctvom formálneho partnerstva miest a vidieka. Malý počet programov boli iniciatívy čisto súkromného sektora. Napríklad, boli vyvinuté systémy PES pre Vittel a Perrier (Francúzsko), ktoré preukazujú, že existuje silné ekonomické argumenty pre investície súkromného sektora do verejných služieb zamestnanosti 11

12 v súvislosti s vodou (najmä v súvislosti s kvalitou vody). Systém PES vyvinuli a implementovali vo Vittel v severovýchodnom Francúzsku riešia riziko kontaminácie spôsobené intenzifikáciou poľnohospodárstva dusičnanmi prostredníctvom financovania poľnohospodárov v povodí s cieľom extenzifikácie svojich poľnohospodárskych postupov. Spoločnosť Perrier, výrobca balenej vody, platí poplatky vlastníkom pôdy v povodiach za ochranu lesov s vodnými prameňmi, ktoré zaručujú čistý a spoľahlivý zdroj vody. Vo Veľkej Británii existuje niekoľko príkladov PES. SCaMP (program trvaloudržateľného manažmentu povodia) si kladie za cieľ rozvíjať integrovaný prístup k správe povodia v severozápadnom Anglicku. Projekt vykonáva United Utilities v spolupráci s RSPB a je dobrým príkladom prístupu partnerstva so súkromnými, verejnými a mimovládnymi organizáciami, ktoré spravujú krajinu pre širšie škály ekosystémových služieb. Príkladom vládou financovaného PES je Environmental Stewardship, kľúčový mechanizmus pre odmeňovanie tých, ktorí poskytujú širokú škálu výstupov z poľnohospodárskej a lesnej krajiny v Anglicku. Conservation Reserve Program (CRP) v USA je príkladom iniciatívy vo veľkom meradle, ktorá používa konkurenčné ponuky od vlastníkov pôdy na dodávanie ziskov v oblasti životného prostredia hodnotených prostredníctvom indexu životného prostredia. Podľa dostupných údajov sú z uvedeného prístupu významné hospodárske zisky. 12

13 Literatúra DEFRA Department for Environment, Food and Rural Affairs Payments for Ecosystem Services. A short introduction. 12 s. GETZNER, M Economic and cultural values related to Protected Areas. Der Oeffentliche Sektor Forschungsmemoranden, heft 1-2/2010, august s. ISSN UNDP International Guidebook of Environmental Finance Tools A Sectoral Approach: Protected Areas, Sustainable Forests, Sustainable Agriculture and Pro-Poor Energy. 13