SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV Katedra rastlinnej výroby Produkcia a kvalita jačmeňa siateho jarného pri rôznych systémoch hospodárenia na pôde Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor vo vednom odbore: Špeciálna rastlinná výroba Ing. Henrietta Jakubec Nitra, 2007

2 Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedre rastlinnej výroby Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Doktorand: Ing. Henrietta Jakubec Katedra rastlinnej výroby Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Vedúca dizertačnej práce: doc. Ing. Juliana Molnárová, PhD. Katedra rastlinnej výroby Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Oponenti: prof. Ing. Otto Ložek, CSc. Katedra agrochémie a výživy rastlín FAPZ SPU v Nitre doc. Ing. Jaroslava Ehrenbergová, CSc. Ústav pěstování, šlechtění rostlin a rostlinolekářství AF MZLU v Brně Ing. Jaroslav Špunar, CSc. Zemědělský výzkumný ústav Kroměříž s.r.o. Autoreferát bol rozoslaný dňa:... Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra rastlinnej výroby, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa... o...h pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru Špeciálna rastlinná výroba na FAPZ, SPU v Nitre. Miesto konania: Katedra rastlinnej výroby Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Tr. A Hlinku 2, Nitra Miestnosť:... S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte FAPZ SPU v Nitre. Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore prof. Ing. Ján Jančovič, PhD. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 1

3 ABSTRAKT Cieľom dizertačnej práce bolo sledovanie vplyvu rôznych spôsobov obrábania pôdy, výživy a hnojenia (s dôrazom na mimokoreňovú výživu - Campofort Fortestim - alfa), odrody a ročníka na úrodotvorný proces s konečným dopadom na výšku a kvalitu úrody sladovníckeho a nahého potravinárskeho jačmeňa. Maloparcelkové pokusy boli založené v rokoch na výskumnej báze FAPZ, SPU Nitra so sladovníckymi odrodami jačmeňa dvojradového pravého (Annabell, Kompakt, Nitran) a novošľachtencami jačmeňa dvojradového nahého (KM-96, KM-98) v kukuričnej výrobnej oblasti. Sledovali sme chemické, mechanické a fyziologické ukazovatele kvality zrna. Plevnaté odrody dosiahli v priemere, ako aj v jednotlivých rokoch vyššie úrody ako novošľachtence jačmeňa nahého. V priemere za celý pokus najúrodnejšia bola odroda Annabell, najnižšiu úrodu poskytol novošľachtenec KM-98. Plevnaté odrody v trojročnom priemere najvyššiu úrodu dosiahli pri ošetrení mimokoreňovou výživou v kombinácií so zvýšenou dávkou N bez ohľadu na obsah živín v pôde, novošľachtence jačmeňa nahého pri aplikácií mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde. Ekonomická efektívnosť mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde sa prejavila v poveternostne menej priaznivých ročníkoch. Zo sledovaných úrovní obrábania pôdy najvyššiu úrodu, sme zaznamenali pri redukovanom obrábaní pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov pri ktorom spôsobe sme súčasne zistili najvyšší počet rastlín a klasov. Výrazný nedostatok zrážok a vyššie teploty počas vegetačného obdobia v pestovateľskom roku 2003 spôsobili v porovnaní s poveternostne priaznivejšími ročníkmi 2002 a 2004 štatisticky významné zníženie sladovníckej kvality (v obsahu HP a extraktu) zrna všetkých troch odrôd a dvoch novošľachtencov. Novošľachtence jačmeňa nahého v trojročnom priemere dosiahli v porovnaní s plevnatými odrodami vyšší obsah HP, obsah extraktu, škrobu a β-glukánov. Faktory obrábanie pôdy a hnojenie nemali štatisticky preukazný vplyv na sledované chemické ukazovatele kvality. Pri plevnatých odrodách v porovnaní s novošľachtencami jačmeňa nahého bola v priemere štatisticky preukazne vyššia HTZ, podiel zrna I. triedy a klíčivosť. Novošľachtence jačmeňa nahého dosiahli vyššiu objemovú hmotnosť a klíčivú energiu. Najvyššiu HTZ v priemere za tri roky sme dosiahli pri konvenčnom obrábaní so zaoraním pozberových zvyškov. Pri podiele zrna I. triedy najviac sa prejavilo redukované obrábanie pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov. Sledované úrovne hnojenia sa štatisticky vysoko významne prejavili pri HTZ, podiele zrna I. triedy a klíčivosti a významne pri energii klíčivosti. Pri všetkých ukazovateľoch najvyššie hodnoty boli dosiahnuté pri aplikácii 50 kg N bez mimokoreňovej výživy. Kľúčové slová: jačmeň dvojradový pravý, jačmeň dvojradový nahý, obrábanie pôdy, výživa a hnojenie, produkcia, kvalita ABSTRACT The aim of academic dissertation was to evaluate the effects of different tillage systems, different levels of fertilizations (nitrogen and leaf fertilization with Campofort Fortestim - alfa), effect of varieties and years on grain yield and quality of malt and 2

4 hulless food barley. Field experiment was established in years on the experimental land of Faculty of Agrobiology and Food Resources SPU - Nitra and based on three varieties of exclusive two-rowed malt barley (Kompakt, Annabell, Nitran) and on two cultivars of two-rowed hulless barley (KM-96, KM-98) in corn production region. From quality characters chemical, mechanical and physiological parameters were studied. The malt varieties achieved higher yield than the hulless cultivars. The highest yield on average was reached at the variety Annabell and the lowest yield was achieved at the cultivar KM- 98. The malt varieties achieved higher yield at the application of leaf fertilization with higher dose of nitrogen fertilization, where the minerals were added regardless to its content in soil, cultivars of hulless barley achieved higher yield at an application of nitrogen and leaf fertilization, where the minerals were added due its content in soil. Application of nitrogen and leaf fertilization, where the minerals were added due its content in soil had a positive impact on the economical effectiveness of fertilization in the unfavorable year. From the studied tillage systems at the reduced tillage system without ploughing of previous collection remains was achieved the highest yield also the highest number of plants and number of spike. The unfavorable climatic conditions in year 2003, caused statistically proved decreasing of malt quality (crude protein, extract) at three varieties and two cultivars of two-rowed barley. Three - year results proved higher value of crude protein, extract starch and ß - glucan at hulless cultivars. Factors tillage systems and fertilization levels didn t have a statistically proved impact on chemical parameter. At a malt spring barley varieties in comparison with hulless cultivars were on average higher content of thousand-grain weight, steadiness, germinability. Hulless cultivars had achieved for the three-years period higher bulk density and energy of germinability. The highest thousand-grain weight was reached at a conventional tillage with ploughing of previous collection remains. The highest steadiness was observed at a reduced tillage without ploughing of previous collection remains. Thousand-grain weight, steadiness, germinability, and energy of germinability increased due to the application of 50 kg nitrogen fertilization, without of leaf fertilization. Key words: two-rowed barley, two-rowed hulless barley, tillage system, fertilization, grain yield, quality POUŽITÉ SKRATKY, SYMBOLY A ZNAČKY BBCH rastová fáza listu (podľa Makrofenologickej stupnici pre buriny a kultúrne rastliny) BBCH rastová fáza odnožovania (podľa Makrofenologickej stupnici pre buriny a kultúrne rastliny) FAPZ Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov HP hrubý proteín HTZ hmotnosť tisícich zŕn K draslík (aplikovaná forma: chlorid draselný [KCl] ) N dusík novošľ. novošľachtenec P fosfor (aplikovaná forma: superfosfát [SF] ) SPU Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra STN Slovenská technická norma pre zrno sladovníckeho jačmeňa 3

5 OBSAH 1. Úvod Cieľ práce Materiál a metódy Výsledky a diskusia Pestovateľský ročník Odrody Úrovne obrábania pôdy Úrovne hnojenia Ekonomické zhodnotenie hnojenia Návrh na využitie poznatkov pre ďalší rozvoj vedy Závery Použitá literatúra Zoznam publikovaných prác autora ÚVOD Cereálie konzumujeme v rozličnej forme, či už ako celé zrno alebo produkty z nich vyrobené, teda ako múku, vločky, pečivo. V súčasnosti svet objavuje ľudskej civilizácii dávno známe plodiny, ktoré tradičné obilniny dopĺňajú. Patria k nim takzvané pseudocereálie, ako sú pohánka siata, láskavec alebo mrlík. Medzi cereáliami má svoje pevné miesto aj jačmeň. Najvyššiu spotrebu zrna jačmeňa na osobu vykazuje Maroko (68,3 kg.rok -1 ) a Etiópia (19,0 kg.rok -1 ) a významnými konzumentmi sú aj ázijské štáty a to Afganistan, Kórea, Irak, Nepál a Japonsko. V Európskych štátoch je však spotreba jačmenných produktov veľmi nízka. Na Slovensku spotreba jačmeňa na priamu výživu ľudí je približne 1,2-1,6 kg na osobu.rok -1. Jačmeň je druhou najvýznamnejšou poľnohospodárskou plodinou v Slovenskej republike a výrobky z neho u nás patria ku skupine významných poľnohospodárskych produktov. Je významnou trhovou komoditou, jeho pestovateľská plocha za posledné desaťročné obdobie sa pohybuje v rozmedzí od do ha. Podľa údajov ŠÚ SR a MP SR (2004) hektárové úrody jačmeňa od roku sa pohybovali v rozmedzí (od 4,13 t.ha -1 do 1,99 t.ha -1 ). Významný nárast úrod jačmeňa bol zaznamenaný iba v roku 2004, ktorý z hľadiska poveternostných podmienok bol za ostatné desaťročné obdobie najpriaznivejším rokom pre jačmeň siaty (4,30 t.ha -1 ). Hlavnými príčinami je zníženie intenzifikačných vstupov, pokles agronomickej disciplíny a vplyv ročníkov. 4

6 Požiadavky na kvalitu produkcie jačmeňa v našich podmienkach vyplývajú z toho, že Slovensko má po Nemecku, Francúzku a Českej republike v Európe najvhodnejšie pestovateľské podmienky. Preto pri klesajúcej výmere ornej pôdy treba zvyšovať biologicky bezchybnú produkciu jačmeňa, zintenzívniť a zefektívniť poľnohospodársku výrobu a uplatňovať vedecko - výskumné poznatky v pestovateľskej technológií. Jačmeň siaty na sladovnícke účely je plodina, ktorú je výhodné pestovať prvovýrobcami - na samotný predaj, vlastnú výrobu sladu a na export. Kapacita slovenských sladovní v období sa využívala iba na %. Dnešná spotreba jačmeňa na sladovnícke a potravinárske účely sa pohybuje od 218 do 270 tis. ton, ale predpokladá sa, že v ďalších rokoch sa bude naďalej zvyšovať. Napriek tomu, že pestovanie sladovníckeho jačmeňa má v Slovenskej republike dlhodobú tradíciu, s ohľadom na potrebu vyššej konkurencie schopnosti je dôležité prehodnotiť doteraz používané technológie a pestovateľské systémy v podmienkach prvovýroby. Vo využití jačmeňa na potravinárske účely má veľkú úlohu jačmeň nahý, ktorý má priaznivé nutričné a dietetické zloženie. K významným producentom jačmeňa nahého patria USA a Kanada (pestovateľská plocha nahého jačmeňa na potravinárske využitie dosahuje až ha). V západných oblastiach Kanady jačmeň nahý je pestovaný aj na export a od roku 1982 je registrovaných deväť dvojradových a štyri šesťradové nahé odrody. Priemyselné spracovanie zrna nahého jačmeňa do deväťdesiat šiesteho roku v Českej Republike sa realizovalo iba na úrovni vedeckého výskumu, až v ostatnom období sa registruje zvýšený záujem zo strany pestovateľov a spracovateľov. V Slovenskej republike sa nahému jačmeňu venuje iba malá pozornosť, zatiaľ sa sleduje iba v rámci vedeckého výskumu, výsledky ktorého však poukazujú na možnosti jeho úspešného pestovania aj v našich podmienkach. Jačmeň nahý sa vyznačuje zvýšeným obsahom rozpustnej vlákniny (β- glukány, arabinoxylany), vitamínu E a niektorých aminokyselín. Tieto nutričné látky môžu zohrávať veľkú úlohu pri prevencii civilizačných chorôb. Obsahové zloženie nahého jačmeňa predurčuje jeho perspektívne využitie vo výžive ľudí. Zatiaľ nevýhodou nahých jačmeňov je, že poskytujú nižšiu úrodu v porovnaní s plevnatými odrodami. 5

7 Šľachtenie a overovanie odrôd je v priebežnej fáze v Kroměříži a Brne. Na Slovensku sa s jeho šľachtením nikto nezaoberal a odporučené pestovateľské technológie nie sú v našej republike dostatočne potvrdené vedecko- výskumnými štúdiami a poznatkami. Nami prekladané výsledky majú prioritný charakter. 2. CIEĽ PRÁCE Vedeckým cieľom doktorandskej dizertačnej práce bolo: sledovanie vplyvu rôznych spôsobov obrábania pôdy, výživy a hnojenia (s dôrazom na mimokoreňovú výživu - Campofort Fortestim - alfa), odrody a ročníka na úrodotvorný proces s konečným dopadom na výšku a kvalitu úrody jačmeňa siateho plevnatého a nahého, sledovanie kvality jačmeňa siateho plevnatého a jačmeňa nahého v závislosti od obrábania pôdy, výživy a hnojenia, odrody a ročníka, urobiť ekonomickú bilanciu výživy a hnojenia a vypracovať odporúčanie pre poľnohospodársku prax SR - pre optimalizáciu pestovateľskej technológie nových odrôd jačmeňa siateho plevnatého a nahého Dizertačná práca bola súčasťou výskumného projektu: Pôdoochranné technologické postupy pri pestovaní jačmeňa jarného a ozimného so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj hospodárenia a kvalitu úrody schváleného komisiou VEGA pod č.1/9085/02 a riešeného na KRV, FAPZ SPU v Nitre. 6

8 3. MATERIÁL A METÓDY Výskumnú úlohu v rámci dizertačnej práce sme riešili na pozemkoch experimentálnej bázy FAPZ SPU v Nitre - Dolná Malanta v rokoch Poľné polyfaktorové pokusy sme zakladali s tromi odrodami dvojradového jačmeňa siateho jarného Annabell, Kompakt, Nitran a dvomi novošľachtencami jačmeňa nahého KM- 2092, KM V pokuse boli sledované nasledovné faktory: Ročníky 2002, 2003, 2004 Odrody Odrody jačmeňa dvojradového pravého - Hordeum distichon L. subsp. distichon: Annabell, Kompakt, Nitran Novošľachtence jačmeňa dvojradového nahého - Hordeum distichon L. subsp. nudum: KM (vnútorné označenie KM-98), KM (vnútorné označenie KM-96). Opakovania Počet opakovaní: 3 Úrovne obrábania pôdy A - konvenčné obrábanie pôdy - orba do hĺbky 0,18-0,20 m so zaoraním pozberových zvyškov B - konvenčné obrábanie pôdy - orba do hĺbky 0,18-0,20 m bez zaorania pozberových zvyškov C - redukované obrábanie pôdy - (tanierovanie do hĺbky 0,12-0,15 m) bez zapracovania pozberových zvyškov D - redukované obrábanie pôdy - (tanierovanie do hĺbky 0,12-0,15 m) so zapracovaním pozberových zvyškov (Pod redukovaným spôsobom obrábania pôdy rozumieme minimalizačné obrábanie pôdy.) Úrovne hnojenia a - kontrola b - 50 kg N.ha -1 vo forme DASA (25 kg pred sejbou a 25 kg v rastovej fáze BBCH 12-13) + 35 kg P vo forme SF kg K vo forme KCl 7

9 c - 50 kg N.ha -1 vo forme DASA (25 kg pred sejbou a 25 kg v rastovej fáze BBCH 12-13) + listové hnojivo CAMPOFORT Fortestim- alfa (v dávke 7 l.ha -1 v rastovej fáze BBCH 23-25) + 35 kg P vo forme SF kg K vo forme KCl d - 80 kg N.ha -1 (30 kg N vo forme SA pred sejbou, 25 kg N vo forme DASA v rastovej fáze BBCH 12-13, 25 kg vo forme DASA v rastovej fáze BBCH 23-25) + listové hnojivo CAMPOFORT Fortestim- alfa (v dávke 7 l.ha -1 v rastovej fáze BBCH 23-25) + 35 kg P vo forme SF kg K vo forme KCl S listovým hnojivom Campofort Fortestim - alfa, sme aplikovali 200 l vody. Pri úrovniach hnojenia b, c sme brali do úvahy zásobu živín v pôde (N an, P, K ). Pôdne vzorky boli odobraté na N an z hĺbky 0,60 m a pri P, K z hĺbky 0,30 m. Pri N bolo počítané zo 60% využiteľnosťou z pôdy, kým využiteľnosť P je 13% a K 10%. Na úrovni d boli aplikované hnojivá bez ohľadu na zásobu živín v pôde. Pri výpočte dávok P a K hnojív podľa nahradzovacieho systému na úrodu 7 t.ha -1 sme vychádzali zo spotreby živín na 1 t zrna a príslušnej úrody slamy 5 kg P a 20 kg K, to zn., že celková dávka fosforu bola 35 kg v podobe superfosfátu, a draslíka 140 kg v podobe 50 % draselnej soli. Úroda zrna Sledovali sme vplyv hnojenia a rôznych spôsobov obrábania na úrodu zrna v troch opakovaniach. Výsledky úrod sme prepočítali pri všetkých odrodách na 14% vlhkosť. Sledovanie akumulačného potenciálu Na sledovanie akumulačného potenciálu sme odobrali vzorky biologického materiálu v rastovej fáze BBCH z plochy 1m 2. Sledovali sme nasledovné ukazovatele akumulačného potenciálu: Počet rastlín pred zberom na m 2 (ks.m -2 ) Priemerný počet produktívnych odnoží na m 2 (ks.m -2 ) Priemerný počet produktívnych odnoží na jednu rastlinu (ks) Počet klasov na m 2 (ks. m -2 ) Ozrnenie klasu - počet zŕn v klase (ks) Hmotnosť zrna v klase (g) 8

10 Ukazovatele kvality Na vyhodnotenie technologickej kvality sme sledovali mechanické, fyziologické a chemické ukazovatele. Na stanovenie jednotlivých parametrov sme odobrali biologický materiál zo všetkých úrovní obrábania pôdy a hnojenia. Chemické ukazovatele Pri chemických ukazovateľoch sme vyhodnotili iba dva spôsoby obrábania pôdy (B) konvenčné obrábanie bez zaorania pozberových zvyškov a (C) redukované obrábanie bez zapracovania pozberových zvyškov. Chemické ukazovatele kvality boli stanovené s nasledovnými metódami na pracoviskách: Obsah β - glukánov podľa Henryho (%) bol stanovený na Výskumnom Ústave Pivovarskom a sladářskom a.s., Brne Obsah škrobu podľa Ewersa (%) bol stanovený na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov, FBaP, SPU, Nitra Obsah hrubého proteínu podľa Khjeldala (%NL.6,25) bol stanovený v mikrosladovni Hordeum a. s., Sládkovičovo Obsah Extraktu (%) podľa Grafa bol stanovený v mikrosladovni Hordeum a. s., Sládkovičovo Mechanické a fyziologické ukazovatele Mechanické ukazovatele kvality sme zisťovali na Katedre rastlinnej výroby, FAPZ, SPU v Nitre. Hmotnosť tisícich zŕn (HTZ) (g) Podiel zrna I. triedy (%) Objemová hmotnosť (g. l -1 ) Klíčivá energia (%) Klíčivosť (%) 9

11 Matematicko - štatistické vyhodnotenie výsledkov Výsledky experimentu boli štatisticky spracované v programoch Statgraphics, Statistica 6.1. Boli použité nasledovné metódy: viacfaktorová analýza rozptylu, test mnohonásobného porovnania, metóda konfidenčných intervalov (metóda intervalu spoľahlivosti). Ekonomická efektívnosť hnojenia Koeficient ekonomickej efektívnosti (KEE) (bezrozmerná veličina) hnojenia vyjadruje, koľko korún prírastku úrody sa dosiahne pri vloženej 1 Sk do nákladov na hnojenie (Fecenko- Ložek, 2000). Pri výpočte KEE sme v rokoch 2002 a 2003 vychádzali z nákupnej ceny sladovníckeho jačmeňa 5100 Sk.t -1, a v roku Sk.t -1. Pri nahých odrodách sme počítali s nákupnou cenou pre jačmeň potravinársky 4600 Sk.t -1 (VÚEPP, 2004). Charakteristika biologického materiálu ANNABELL - Odroda bola vyšľachtená v Nemecku (Nordsaat Saatzucht GmbH, D) v roku Výberová sladovnícka odroda (A) - Odroda stredne vysokého typu (Sodoma, 2004). KOMPAKT - Odroda bola vyšľachtená na ŠS Sládkovičovo- Nový Dvor š. p. v roku Výberová sladovnícka odroda (A) - Odroda nízkeho typu so širokým listovým aparátom - Nízky obsah β- glukánov (2,3%) (RWA Slovakia spol. s r.o.; Križanová, 2003). NITRAN - Odroda bola vyšľachtená na ŠS Sládkovičovo- Nový Dvor š. p. v roku Výberová sladovnícka odroda (A) - Odroda stredne vysokého typu (Psota, 2003). 10

12 KM-2092 (novošľachtenec), (vnútorné označenie KM-98) - Línia KM-2092 bola vyšľachtená v ZVÚ v Kroměříži - Línia má zvýšený obsah proteínu (Pipalová - Prochádzková - Ehrenbergerová, 2003). KM-2010 (novošľachtenec), (vnútorné označenie KM-96) - Línia KM-2010 bola vyšľachtená v ZVÚ v Kroměříži Charakteristika aplikovaných hnojív Listové hnojivo CAMPOFORT Fortestim - alfa Výrobca AGRA GROUP a.s. Střelské Hoštice, Česká republika (cena 78 Sk.l -1 ). Obsahuje 15% N, 5% MgO, 4% S a 0,5% Zn. Aplikuje sa pri teplotách nad 7 C v dávke 7 l.ha -1 v 150 až 300 l vody (koncentrácia 2%) (Agra Group a. s.). DASA 26/13 Výrobca Duslo a.s. Šaľa (cena 535 Sk.100 kg -1 ). DASA 26/13 je granulované dusíkaté hnojivo (26%) s obsahom síry (13%) (Duslo, a.s.). Síran amónny (SA) Obsahuje 21% amoniakálneho dusíka a 24% síry (cena 380 Sk.100 kg -1 ) (Galati Vitis; Agropol Chem s.r.o.). Superfosfát (SF) Fosforečné hnojivo s rozpustným fosforom vo vode. Obsahuje 52% P. (cena 1387 Sk.100 kg -1 ). Chlorid draselný (KCl) Draselné hnojivo chloridového typu, s obsahom 50% K. (cena 865 Sk.100 kg -1 ). 11

13 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA 4.1 Pestovateľský ročník Pestovateľský rok 2002 bol z hľadiska celkového úhrnu zrážok (302,50 mm) charakterizovaný ako normálny (92,23% kl. n.) a z hľadiska priemernej teploty (9,70 C) ako teplý (+116,87% kl. n.). Na znížení konečnej úrody (4,76 t.ha -1 ) (graf 1) v porovnaní s najlepším ročníkom 2004 (o 2,95 t.ha -1 ) sa podieľal nižší počet klasov (o 83 ks.m -2 ) a nižšia HTZ (o 3,2 g). Graf 1: Priemerná úroda zrna v závislosti od pestovateľských ročníkov Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Pestovateľský rok 2003 bol zo sledovaných ročníkov pre jačmeň siaty jarný najmenej priaznivý. V porovnaní s najlepším pestovateľským ročníkom (2004) v roku 2003 bol počet klasov nižší o 30 ks.m -2, a v porovnaní s ročníkmi 2002 a 2004 sa dosiahla najnižšia hmotnosť zŕn v klase (0,62 g), ktorá viedla k najnižšej úrode za sledované roky (3,83 t.ha -1 ). V treťom sledovanom roku 2004 sme dosiahli najvyššiu úrodu zrna a to v priemere za celý pokus 7,71 t.ha -1. Priaznivý priebeh poveternostných podmienok mal kladný vplyv na tvorbu produktívnych odnoží a v konečnom dôsledku na výšku úrody zrna. Výrazný nedostatok zrážok a vyššie teploty počas vegetačného obdobia v pestovateľskom roku 2003 spôsobili v porovnaní s poveternostne priaznivými ročníkmi 2002 a 2004 štatisticky významné zníženie sladovníckej kvality (v obsahu HP a extraktu) zrna všetkých troch odrôd a dvoch novošľachtencov. Savin a i. (1997); Šoltysová - Danilovič (2005) zaznamenali pri sladovníckych jačmeňoch zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrážkovo najchudobnejších rokoch, kedy 12

14 suché počasie narušilo plynulý a rovnomerný prevod dusíkatých látok do zrna, čo súhlasí s našimi výsledkami. Štatisticky preukazne najnižšiu HTZ (40,25 g) a podiel zrna I. triedy (74,5%) sme dosiahli poveternostne nepriaznivom roku Naše výsledky nepotvrdzujú výsledky autoriek Žáková Benková (2005), ktoré vo veľmi suchom 2003 roku dosiahli pri jarnom jačmeni vyššie hodnoty HTZ. Uvedené ukazovatele kvality najvyššiu hodnoty dosiahli v poveternostne priaznivom roku 2004 ( 45,8 g a 95%) (graf 2, 3). Graf 2, 3: HTZ a podiel zrna I. triedy v závislosti od pestovateľských ročníkov Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 4.2 Odrody Najvyššiu priemernú úrodu za celý pokus 5,97 t.ha -1 dosiahla odroda Annabell. Plevnaté odrody (graf 4) dosiahli v priemere za sledované roky o 1,08 t.ha -1 vyššie úrody ako sledované nahé novošľachtence, čo je v súlade s poznatkami autorov Hang - Satterfield - Burton - Peterson (2003). Graf 4: Priemerná úroda zrna v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Zo 13

15 Počas trojročného pokusu sladovnícke odrody poskytli nižší obsah HP (o 0,78%) (graf 5), ako nahé novošľ. Vyšší obsah HP pri nahých novošľ. sa potvrdilo aj v rámci jednotlivých rokov, čo je v súlade s autormi Ehrenbergerová a i., (1995); Boros a i. (1996); Baidoo - Liu - Young Gang (1998); Edney a i. (2000). Počas pokusu vyšší obsah extraktu (graf 6) sme zistili pri novošľachtencoch. Box a i. (2000); Edney a i. (2000); Vaculová - Psota (2004) tiež zistili vyššiu hodnotu extraktu pri nahých formách jačmeňov v porovnaní sladovníckymi odrodami. Graf 5, 6: Obsah HP a extraktu v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Plevnaté odrody poskytli vyrovnané výsledky pri obsahu škrobu. Nahé novošľ. v porovnaní s plevnatými odrodami dosiahli v priemere za sledované roky o 4% vyššie hodnoty škrobu (graf 7), čo je v súlade s poznatkami autorov Ehrenbergová a i. (1997); Henry (1998). Graf 7, 8: Obsah škrobu a β- glukánov v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 14

16 Najnižší obsah β - glukánov (3,15%) dosiahla odroda Kompakt (graf 8). Križanová (2003) uvádza že táto hodnota je významným chemickým ukazovateľom sladovníckej kvality uvedenej odrody, čo sa potvrdilo i v našich pokusoch. Mnohí autori Perez Vendrell a i. (1996); Ehrenbergová a i. (1997); Edney a i. (2000); Box a i. (2000); Hang - Satterfield - Burton - Peterson, (2003); Vaculová - Psota (2004); Lagassé a i. (2006) uvádzajú že bezplevnaté formy jačmeňa sa vyznačujú s vyšším obsahom β - glukánov. Naše trojročné výsledky sú v súlade s týmto tvrdením. HTZ pri plevnatých odrodách v porovnaní s nahými novošľachtencami bola štatisticky preukazne vyššia (o 2,09 g ) (graf 9). Tieto výsledky čiastočne potvrdzujú názor autora Box a i. (2000); Hang Satterfield Burton - Peterson (2003) podľa ktorých, HTZ a podiel zrna I. triedy pri nahých jačmeňoch je nižší ako pri plevnatých. Počas trojročného pokusu hodnoty HTZ pri sladovníckych odrodách boli pri 14% vlhkosti nad 41 g. Najvyššiu HTZ dosiahla odroda Kompakt, čo je v súlade s autorkou Candráková (2001). Sladovnícke odrody dosiahli o 0,23% vyšší podiel zrna I. triedy ako nahé novošľachtence (graf 10). Graf 9, 10: HTZ a podiel zrna I. triedy v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Graf 11: Objemová hmotnosť v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 15

17 V priemere za tri roky vyššou objemovou hmotnosťou sa vyznačovali nahé novošľachtence (795,25 g.l -1 ) (graf 11). Energia klíčivosti pri nahých novošľ. v porovnaní s plevnatými odrodami bola štatisticky preukazne vyššia (rozdiel 2,4% v prospech nahých novošľ.) (graf 12). Vyššiu klíčivosť (graf 13) sme dosiahli pri plevnatých sladovníckych odrodách. Dosiahnuté hodnoty klíčivosti boli v súlade s kritériami STN pri nákupe (Frančáková a i., 1995). Graf 12, 13: Energia klíčivosti a klíčivosť v závislosti od odrôd Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 4.3 Úrovne obrábania pôdy Zo sledovaných úrovní obrábania pôdy najvyššiu úrodu, sme zaznamenali pri redukovanom obrábaní pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov (C) (5,69 t.ha -1 ) (graf 14), pri ktorom spôsobe sme súčasne zistili najvyšší počet rastlín a klasov. Walker (1998) tiež dosiahol vyššiu úrodu zrna pri bezorbovom systéme. Faktory obrábanie pôdy a hnojenie nemali štatisticky preukazný vplyv na sledované chemické ukazovatele kvality. Graf 14: Priemerná úroda zrna v závislosti od úrovne obrábania pôdy Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 16

18 Najvyššiu HTZ v priemere za tri roky sme dosiahli pri konvenčnom obrábaní pôdy so zaoraním pozberových zvyškov (A) (42,32 g) (graf 15). Pri podiele zrna I. triedy najviac sa prejavilo redukované obrábanie pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov (C) (graf 16). Graf 15, 16: HTZ a podiel zrna I. triedy v závislosti od úrovne obrábania pôdy Priemery a 95%- né konfidenčné intervaly Priemery a 99%- né konfidenčné intervaly 4.4 Úrovne hnojenia Plevnaté odrody v trojročnom priemere najvyššiu úrodu dosiahli pri ošetrení mimokoreňovou výživou v kombinácií so zvýšenou dávkou N bez ohľadu na obsah živín v pôde, novošľachtence jačmeňa nahého pri aplikácií mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde. Sledované úrovne hnojenia sa štatisticky vysoko významne prejavili pri HTZ, podiele zrna I. triedy a klíčivosti a významne pri energii klíčivosti. Pri všetkých ukazovateľoch najvyššie hodnoty boli dosiahnuté pri aplikácii 50 kg N bez mimokoreňovej výživy. Na úrovniach hnojených mimokoreňovou výživou sa znižovala hodnota HTZ, čo je v súlade zistením Křováčeka a Ellmera (2007). Pri ukazovateli podiel zrna I. triedy na hnojených úrovniach sa nám zvýšila hodnota, čo nekorešponduje s výsledkami Křováčeka a Ellmera (2007). 4.2 Ekonomické zhodnotenie hnojenia Hodnoty KEE boli podmienené odrodou a priebehom poveternostných podmienok ročníka. Ekonomická efektívnosť mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde sa prejavila v poveternostne menej 17

19 priaznivých ročníkoch tak pri nahých novošľachtencoch ako aj pri plevnatých odrodách (graf 17, 18). Graf 17, 18: Koeficient ekonomickej efektívnosti vplyvom aplikácie mimokoreňovej výživy pri nahých novošľ. a plevnatých odrodách oproti úrovni hnojenia (b) 5. NÁVRH VYUŽITIE POZNATKOV PRE ĎALŠÍ ROZVOJ VEDY Na základe získaných poznatkov odporúčame pre poľnohospodársku prax a ďalší výskum optimalizáciu pestovateľskej technológie jačmeňa jarného siateho plevnatého a nahého v týchto oblastiach: 1. Ročníky pokusu Faktor pestovateľský rok nám ovplyvnil tak tvorbu akumulačného potenciálu ako aj výšku a kvalitu úrody zrna plevnatého aj nahého jačmeňa. Táto skutočnosť tiež naznačuje potrebu realizácie ďalšieho výskumu, z hľadiska získania optimálnych poznatkov o možnostiach eliminácie negatívneho vplyvu menej priaznivého ročníka na výšku a najmä kvalitu produkcie jačmeňa jarného optimalizáciou správnych interakčných vzťahov (odroda x systém obrábania pôdy x hnojenie x ročník). 2. Odrody a novošľachtence jačmeňa siateho Zo sledovaných odrôd z hľadiska chemických ako aj mechanických ukazovateľov na prvom mieste sa umiestnila odroda Annabell, s výnimkou obsahu β - glukánov, ktorý bol najnižší pri odrode Kompakt (3,15%). Najnižšia úrodová variabilita vplyvom ročníka bola dosiahnutá pri odrode Annabell (od 63,30% do 89,11%), čo svedčí o možnostiach jej pestovania i v suchších podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti Slovenska. 18

20 Variabilita úrody sledovaných novošľachtencov ako i dosiahnutá priemerná úroda za sledované obdobie potvrdzujú možnosť pestovania nahého jačmeňa i v podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti Slovenska. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že novošľachtence jačmeňa nahého poskytli nižšie úrody v porovnaní s plevnatými odrodami (v priemere o 1,08 t.ha -1 ) ale z hľadiska ukazovateľov kvality dosiahli vyšší obsah hrubého proteínu, extraktu, β - glukánov, škrobu, objemovej hmotnosti a klíčivú energiu, čo ich predurčuje na potravinárske využitie pri výrobe funkčných potravín a na ich využite v racionálnej výžive ľudí. Nami dosiahnuté výsledky nepotvrdzujú možnosť využitia nahého jačmeňa na sladovnícke účely pri súčasnej technológii výroby sladu. Podľa zahraničnej vedeckej literatúry nahý jačmeň môže byť zaujímavým alternatívnym materiálom na výrobu špeciálneho sladu pri používaní nových technológií na separáciu zrna a voľbe vhodného režimu sladovania. Preto zameranie ďalšieho výskumu by malo smerovať k prevereniu nových, vhodných technológií pre možnosť využitia týchto jačmeňov na výrobu piva. 3. Spôsoby obrábania pôdy Podľa názoru viacerých autorov pri pestovaní jačmeňa siateho jarného redukované technológie je efektívnejšie využiť na ľahších, piesočnatých pôdach. Na ťažších, úrodnejších pôdach černozemného typu sú vhodnejšie konvenčné spôsoby obrábania pôdy. Nami dosiahnuté výsledky na stredne ťažkej hlinitej pôde v podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti SR poukázali na možnosť využitia redukovaného obrábania pôdy pri pestovaní tak plevnatého ako i nahého jačmeňa siateho jarného. Pre praktické využitie odporúčame zvoliť pri pestovaní plevnatého aj nahého jačmeňa taký systém obrábania pôdy, ktorý bude vždy prispôsobený k pôdnym a agroklimatickým podmienkam výrobnej oblasti a účelu využitia jačmeňa. Pri sledovaní jednotlivých spôsobov obrábania v rôznych poveternostných podmienkach môžeme konštatovať, že redukované obrábanie (tanierovanie bez zapracovania pozberových zvyškov) v priemere za sledované ročníky v porovnaní s konvenčným obrábaním zabezpečilo štatisticky preukazne vyšší počet rastlín a počet klasov a tým vyššiu úrodu zrna. Redukované obrábanie bez pozberových zvyškov malo štatisticky preukazne priaznivý vplyv aj na podiel zrna I. triedy, ktorý ukazovateľ má nesporný význam pri sladovaní jačmeňa. 19

21 Redukované obrábanie sa prejavilo najmä v suchom ročníku (rok 2003), kedy zabezpečilo lepšie využitie pôdnej vlahy a vyrovnanejšie vzchádzanie porastu s kladným dopadom na celkovú klasovú pokryvnosť porastu. 4. Výživa a hnojenie Na zabezpečenie požadovanej úrody a kvality jačmeňa jarného je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky výživy. Mimokoreňovú výživu odporúčame aplikovať na základe monitoringu výživového stavu porastu v rastovej fáze odnožovania. Výsledky potvrdili štatisticky preukazný vplyv mimokoreňovej výživy na mechanické a fyziologické ukazovatele kvality zrna jačmeňa plevnatého a nahého pri podiele zrna I. triedy, HTZ, klíčivosti a energii klíčivosti 6. ZÁVERY Hlavné závery možno zhrnúť do konkrétnych bodov nasledovne: 1. Ročník štatisticky vysokopreukazne ovplyvnil úrodu zrna a základné úrodotvorné prvky: počet rastlín, počet klasov, hmotnosť zŕn v klase a počet produktívnych odnoží. 2. Za sledované trojročné obdobie sme zaznamenali vysoko preukazný vplyv ročníkov na obsah hrubého proteínu a extraktu a preukazný vplyv na obsah škrobu. 3. Z mechanických ukazovateľov kvality sledované ročníky vysoko preukazne ovplyvnili HTZ, podiel zrna I. triedy, energiu klíčivosti a klíčivosť. 4. Plevnaté odrody dosiahli v priemere za sledované roky o 1,08 t.ha -1 vyššie úrody ako sledované nahé novošľachtence. 5. Výška úrody bola štatisticky vysoko preukazne podmienená odrodou, v priemere za sledované ročníky ako aj v jednotlivých ročníkoch. 6. Odroda mala vysoko významný vplyv aj na všetky sledované chemické, mechanické a fyziologické ukazovatele kvality. 7. Novošľachtence jačmeňa nahého v trojročnom priemere dosiahli v porovnaní s plevnatými odrodami vyšší obsah HP, obsah extraktu, škrobu a β - glukánov. 8. Pri plevnatých odrodách v porovnaní s novošľachtencami jačmeňa nahého bola v priemere štatisticky preukazne vyššia HTZ, podiel zrna I. triedy a klíčivosť. 20

22 Novošľachtence jačmeňa nahého dosiahli vyššiu objemovú hmotnosť a energiu klíčivosti. 9. V priemere za tri roky, ako aj v jednotlivých ročníkoch obrábanie malo na výšku úrody štatisticky preukazný vplyv. Zo sledovaných úrovní obrábania pôdy najvyššiu úrodu, sme zaznamenali pri redukovanom obrábaní pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov, pri ktorom spôsobe sme súčasne zistili najvyšší počet rastlín. 10. Faktor obrábanie nemal štatisticky preukazný vplyv na chemické ukazovatele kvality. Obrábanie štatisticky preukazne ovplyvnilo HTZ a vysoko preukazne podiel zrna I. triedy. Najvyššiu HTZ v priemere za 3 roky sme dosiahli pri konvenčnom obrábaní so zaoraním pozberových zvyškov. Pri podiele zrna I. triedy najviac sa prejavilo redukované obrábanie pôdy bez zapracovania pozberových zvyškov. 11. Zvýšenie úrody vplyvom mimokoreňovej výživy bolo podmienené odrodou, spôsobom obrábania pôdy a ročníkom. Plevnaté odrody najvyššiu úrodu dosiahli pri ošetrení mimokoreňovou výživou v kombinácií so zvýšenou dávkou N bez ohľadu na obsah živín v pôde. Novošľachtence jačmeňa nahého pri aplikácií mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde. 12. Hodnoty KEE boli podmienené odrodou a priebehom poveternostných podmienok ročníka. Ekonomická efektívnosť mimokoreňovej výživy v kombinácií s N - výživou s ohľadom na obsah živín v pôde sa prejavila v poveternostne menej priaznivých ročníkoch. 13. Hnojenie nemalo štatisticky preukazný vplyv na chemické ukazovatele kvality. Sledované úrovne hnojenia sa štatisticky vysoko významne prejavili pri HTZ, podiele zrna I. triedy a klíčivosti a významne pri energii klíčivosti. Pri všetkých ukazovateľoch najvyššie hodnoty boli dosiahnuté pri aplikácii 50 kg N bez mimokoreňovej výživy. 7. POUŽITÁ LITERATÚRA V práci bolo využitých 170 literárnych zdrojov domácich a zahraničných prác. 21

23 1. AGRA GROUP a.s. Dostupné na internete: < fortestim_ alfa.pdf> 2. Agropol Chem s.r.o. Dostupné na internete < =927> 3. BAIDOO, S. K. LIU- YONG GANG Hull-less barley for swine: ileal and faecal digestibility of proximate nutrients, amino acids and non-starch polysaccharides. In: J. Sci. Food Agr., 1998, č. 76, s BOROS, D. - REK CIEPLY, B. - CYRAN, M A note on the composition and nutritional value of hulless barley. In: J. Anim. Feed Sci., 1996, č. 5, s BOX, A a i WI A New Hulless Barley developed for southern Australia, Department of Plant Sciece, Waite Campus, Adelaide University. 6. CANDRÁKOVÁ, E Faktory pôsobiace na úrodu a kvalitu zrna jačmeňa jarného na vzbranej lokalite. SPU : Katedra rastlinnej výroby. Dostupné na internete < vyzkum/detail.php?id=116913&isub=566&phpsessid=b14e66fc3ff b4ab7cc5d66dc5> 7. DUSLO, a.s. Dostupné na internete: < _hnojiva _sk_7.pdf> 8. EDNEY, M. J. a i Producing a Quality Malt from Hulless Barley, Proceedings of the 8 th International Barley Genetics Symposium. Adelaide : Australia, December 2000, s EHRENBERGEROVÁ, J. a i The influence of the hulless barley growing systems on the nutritional value of the grain. In: Fragm. Argon., roč. 12, 1995, č. 2, s EHRENBERGEROVÁ, J. a i Jakost zrna bezupluchého jarního ječmene z odlišných způsobů pěstovaní. In: Roslinná výroba, roč. 43, 1997, č. 12, s FECENKO, J. - LOŽEK, O Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra, 2000, ISBN FRANČÁKOVÁ, H. a i Požiadavky na kvalitu rastlinných produktov pri nákupe. UVTIP : Nitra, s. ISBN GALATI VITIS. Dostupné na internete: < HANG, A.- SATTERFIELD, K.- BURTON, CH.- PETERSON, D Agronomic and quality evaluations of hulless barley lines from Aberdeen, ID. American Society of Agronomy Annual Meeting Abstracts Dostupné na internete: < publications/publications. htm?seq_no_115=151788> 15. HENRY, R. J The carbohydrates of barley grain. In: A review. J. Inst. Brew, 1998, č. 97, s KRIŽANOVÁ, K A malátagyártás alapja : az árpafajtákat olyan körzetekben termesztik és szaporítják, ahol a termesztésnek komoly hagyományai vannak. In: Új Szó,

24 17. KŘOVÁČEK, J. ELLMER, F Minerální a organické hnojení sladovníckeho ječmene. In: Úroda, 2007, č. 2, s LAGASSÉ, S. L. a i Quality characteristics of fresh and dried white salted noodles enriched with flour from hull- less barley genotypes of diverse amylose content. In: Cereal chemistry, 2006, 83 (2), s , ISSN PEREZ VENDRELL, A. M. BRUFAU, J. MOLINO CANO, J. L.- FRANCESCH, M. GUASCH, J Effects of cultivar and environment on beta-(1,3)-(1,4)-d-glucan content and acid extract viscosity of Spanish barleys. In: J. Cereal Sci., 1996, č. 23, s PIPALOVÁ, S. - PROCHÁZKOVÁ, J. - EHRENBERGEROVÁ, J Ověření nutriční hodnoty linií jarních ječmenů. Ústav výživy a krmení hospodářských zvířat. Agronomická fakulta, Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně. Dostupné na internete: < PSOTA, V Hodnocení odrůd sladovnickeho ječmene, sklizeň 2002, Sladařský ústav Brno : závěrečná správa, Brno, RWA SLOVAKIA spol. s r.o. Dostupné na internete: < rwa_files/osiva/ jacmenjarny.htm> 23. SAVIN, R. STONE, P. J. NICOLAS M. E. WARDLAW, I. F Grain growth and malting quality of barley. 1. Effects of heat stress and moderately high temperature. In: Aust. J. Agr. Res., 1997, č. 48, s SODOMA, V Odrodová skladba jarín. Rajonizácia pestovania odrôd jarného jačmeňa. Odbor odrodového skúšobníctva ŠOLTYSOVÁ, B. - DANILOVIČ, M Zmeny úrod a kvalitatívnych parametrov jačmeňa siateho jarného v záislosti od podmienok prostredia. Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany Ústav agroekológie Michalovce. In: Rožnovský, J., Litschmann, T. (ed): Bioklimatologie současnosti a budoucnosti, Křtiny , ISBN Dostupné na internete < Soltysova.pdf> 26. VACULOVÁ, K. - PSOTA, V Variabilita sladovnické kvality nových linií bezpluchného ječmene. In: Kvasný průmysl, roč. 50, 2004, č. 6, s VÚEPP, JEŠKO, J. Obilniny : Situačná a výhľadová správa k , Bratislava : VÚEPP, MP SR, ISBN X. 28. WALKER, D No- till wheat and barley production for Delaware. University of Delaware. College of Agriculture and natural products. Dostupné na internete: < > 29. ŽÁKOVÁ, M. BENKOVÁ, M Hodnotenie sortimentu jarného jačmeňa. In: Zborník hodnotenie genetických zdrojov raslín. VÚRV Pieštany : ÚAGŠ, 2005, s ISBN

25 8. ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORA 1. Molnárová, J. - Jakubecová, H. - Žembery, J Grain production of two- rowed winter barley influenced by application of leaf fertilizer Campofort and by two way of tillage. In: Agricultural and food sciences, processes and technologies (zborník z medzinárodnej konferencie), Lucian Blaga University of Sibiu, Romania, 2002, s. 1-6, ISBN Molnárová, J. - Jakubecová, H. - Kubištová, S Vplyv Campofortu na výšku úrody zrna dvojradového jačmeňa ozimného a jarného nahého. In: Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe (zborník z medzinárodnej konferencie). VES : Nitra, 2002, s ISBN Molnárová, J. - Kubištová, S. - Jakubecová, H Vplyv výživy a hnojenia na produkciu a kvalitu zrna jačmeňa ozimného. ŠVOČ : Nitra, 2003, 21 s. 4. Jakubec, H Galantaterm. Chemistry of geothermal water. A base for future monitoring, Orkuveita Reykjavíkur : Iceland, September, 2003, 41 s., Tæknimál Candráková, E. - Molnárová, J. - Jakubecová, H Produkcia jačmeňa jarného pri rôznych variantoch hnojenia. Abstrakty z medzinárodného seminára "Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe", Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, Slovenská republika, 21. novembra 2003 (zborník abstraktov v angličtine). In: Journal of Central European Agriculture, roč. 5, 2004, č. 1, s. 52, ISSN Dostupné na internete < 6. Jakubecová, H. - Molnárová, J Produkcia a kvalita sladovníckeho jačmeňa vplyvom dusíkatej a mimokoreňovej výživy. In: Řepařství a sladovnicky ječmen (zborník z konferencie), Praha : Katedra rostlinné výroby, AF, ČZU, 2004, s , ISBN Molnárová, J.- Jakubecová, H The influence of Nutrition and Fertilization on the Production and Quality of Malt Barley with Regards to the Sustainable Development of Farming. In: Innováció a tudomány és gyakorlat egysége az ezredforduló agráriumában. Debrecen, 2004, MR, s. 108, ISBN Jakubec, H. - Molnárová, J. - Žembery, J Produkcia a kvalita sladovníckeho a nahého jačmeňa v dvoch pestovateľsky odlišných ročníkoch. In: Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe (zborník z medzinárodnej konferencie). VES : Nitra, 2004, s , ISBN Németh, K. - Jakubec, H Hordeum vulgare spp. Nudum ako perspektívna potravinárska surovina. In: Výživa, potraviny, legislatíva v Detve (zborník referátových a posterových príspevkov z konferencie), 2004, s , ISBN Jakubecová, H Znovuobjavenie jačmeňa vo výžive. In: Výživa a zdravie, Časopis pre výživu a zdravý zdravotný štýl, roč. 48, 2004, č. 1, s Jakubec, H. - Molnárová, J A csupaszárpa szemtermése és minősége. In: III. Hungarian Scientific Conference of Vojvodinian Students (zborník z medzinárodnej konferencie), Hungarian College for Higher Education in Vojvodina. Senta, Serbia Montenegro, 2004, s , ISBN Jakubec, H. Molnárová, J Produkcia a kvalita sladovníckeho jačmeňa závislosti od výživy a hnojenia v trvaloudržateľnom rozvoji hospodárenia. In: Mendelnet 04. Brno. 2004, Dostupné na internete < fyto/jakubec. pdf> 13. Jakubecová, H. - Molnárová, J The effect of tillage technologies on production and quality of spring barley in corn production region. Savremena poljoprivreda. Contemporary Agriculture. Novi Sad, 2005, č. 3-4, s , YU ISSN

26 14. Jakubec, H. - Kocskovics, M Utilization of Geothermal Resources in Galanta- Slovak Republic. In: Proceedings of the Word Geothermal Congress 2005 (CD- rom z konferencie). Antalya, Turkey : International Geothermal Association, 2005, ISBN , ISO Molnárová J. - Jakubec H Influence of selected factors on the production and quality of spring barley. In: Agricultural and food sciences, processes and technologies (zborník z medzinárodnej konferencie), Lucian Blaga University of Sibiu, Romania, 2005, s , ISBN Molnárová, J. - Jakubec, H. - Francáková, H The influence of N- nutrition and leaf fertlization on production and quality of malt barley. In: Agriculture in Central Europe potentials and risks (zborník z medzinárodnej konferencie), 47 th Georgikon Scientific Conference and 15 th ÖGA Annual Meeting, Keszthely, Maďarsko, 2005, s. 208, ISBN Molnárová, J. Jakubec, H. Frančáková, H Production and quality of malt barley under different fertilization levels. In: The impact of european integration on the national economy (zborník z medzinárodnej konferencie). Cluj- Napoca, Romania, 2005, s ISBN Molnárová, J. - Žembery, J. Jakubec, H. Illéš, L Response of spring barley to foliar fertlization under conditions of maizine growing area of Slovakia. In: XL Croatian symposium on agriculture with international participation (zborník z medzinárodnej konferencie), Opatija, Croatia, 2005, s ISBN Molnárová, J. Jakubec, H Vplyv vybraných faktorov pestovateľskej sústavy na produkciu zrna jačmeňa siateho. In: Zborník prednások, VII. Zjazd a valné zhromaždenie slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV, Bratislava, 2005, s , ISBN Jakubec, H A Nitrogén műtrágya és a Campofort Fortestim- α levéltrágya hatása a tavaszi sörárpa termőképességére és minőségére. In: IV. Hungarian Scientific Conference of Vojvodinian Students (zborník z medzinárodnej konferencie), Hungarian College for Higher Education in Vojvodina, Subotica, Serbia Montenegro, 2005, s , ISBN Molnárová, J. - Žembery, J. Jakubec, H Relationship between biomass increasing and nutrients income of winter barley. In: 41 st Croatioan symposium on agriiculture (zborník z medzinárodnej konferencie). University of J. J. Strossmayer, Faculty of agriculture, Osijek, 2006, s. 508c-508d, ISBN X. 25