DETERMINANTY VÝ VOJA PRIDANEJ HODNOTY DETERMINATS OF THE ADDED VALUE DEVELOPMENT

Transcription

1 DETERMINANTY VÝ VOJA PRIDANEJ HODNOTY DETERMINATS OF THE ADDED VALUE DEVELOPMENT GURČ ÍK Ľubomír, (SR) ABSTRACT Value added is one of the most important quantitative indicators. The achieved profitability or loses which determined the economic development of enterprises is depending on the level of achieved value added. So, it is appropriate, if value added is part of enterprise analyses and also factors determined its formation. Quantification of the impact of analytical indicators on the formation of synthetic ones indicates the dependence of value added on ratio indicators, which exist at different levels of its decomposition, where logistic mathematical relations are one of them. KEY WORDS Value added, profitability, pyramidal decomposition, revenue, costs Ú VOD Snahou každého podnikateľského subjektu je dosahovať čo najvyšší hospodársky výsledok, pričom dôraz finančného manažmentu sa kladie aj na zabezpečenie optimálneho toku peňažných prostriedkov. Významný podiel na dosahovaných výnosoch, ale aj nákladoch má prevádzka podniku. Objem, tendencia a dynamika vývoja pridanej hodnoty, t. j. obchodná marža + výroba výrobná spotreba, by teda mali byť pre podnik dominantné. Za hrubú pridanú hodnotu považujeme finálnu poľnohospodársku produkciu zníženú o spotrebu nakú peného inputu. Čistou pridanou hodnotou nazývame hrubú pridanú hodnotu vrátane prevádzkových dotácií zníženú o odpisy dlhodobého majetku, dane, nájomné a úroky. Slovensko so 67 EUR čistej pridanej hodnoty na hektár poľnohospodárskej pôdy zaberá poslednú priečku zo všetkých krajín CEFTA. Európska ú nia vykazovala 839 EUR. ha -1 p.p., nasleduje Slovinsko (501 EUR. ha -1 p.p.), Maď arsko (293 EUR. ha -1 p.p.) a priečka pred Slovenskom patrí Českej republike so 180 EUR. ha -1 p.p. Na tomto nepriaznivom ekonomickom výsledku sa nepriaznivo podieľala aj rozdielna dynamika cien vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. Slovensko a Česko v porovnaní s Európskou ú niou a Maď arskom sa výraznejš ie vzdialili od rovnovážneho vývoja týchto cien, t. j. od koeficienta parity 100. V roku 2002 bol pomer indexu cien výstupov k indexu cien výstupov na Slovensku 46,68 %, v Čechách 40,78 %, v Maď arsku 65,06 % a Európska ú nia vykazuje cenovú paritu na ú rovni 87,63 %. Uvedenéje jedným z dôvodov náš ho záujmu o determinanty vývoja pridanej hodnoty v poľnohospodárskych podnikoch SR. MATERIÁ L A METÓDY Ako už bolo naznačené, cieľom náš ho príspevku bolo analyzovať pridanú hodnotu tak, aby sme mohli odhaliť príčiny jej skutočného stavu. Pri analýze sme použili pyramídovú sú stavu ukazovateľov vzťahujú cu sa na rozklad pridanej hodnoty (Zalai, 1998, s. 126). Pyramídový rozklad však neumožňuje stanoviť, aká je intenzita vplyvu analytických ukazovateľov na ukazovateľ syntetický. Znamená to, že nie je možnékvantifikovať mieru vplyvu analytických ukazovateľov na syntetický ukazovateľ, resp. na jeho zmenu. Preto ak chceme vyjadriť vplyv analytických ukazovateľov na prírastok, alebo index syntetického ukazovateľa, musíme použiť š peciálne metódy. Ukazovatele prvého radu rozkladu sú so syntetickým ukazovateľom viazané multiplikatívnou väzbou (PV * PH / PV), preto pri 326

2 kvantifikácií vplyvu ich zmien na zmenu pridanej hodnoty sme použili logaritmickú metódu. Pri súčtových, resp. rozdielových väzbách sme aplikovali metódu kvantifikácie pre aditívne vä zby (2). Analyzovali sme oficiálne publikované finančno-ekonomické objemové ukazovatele za poľnohospodársku výrobu (4) za obdobie rokov 2001 a 2002, pričom porovnávame uvedené a nami prepočítané ukazovatele v súbore podnikov hospodáriace v lepších a v horších prírodných podmienkach. Konš trukcia, v analýze použitých dvoch pyramídových desagregácií pridanej hodnoty, je nasledovná: Prvý pyramídový rozklad Pridaná hodnota (PH) = Výroba (VYR) x PH / VYR PH / VYR = 1+ OM / VYR VS / VYR VYR = + TVV + ZSZ + AKC OM / VYR = + TPT / VYR NPT / VYR VS / VYR = + SME / VYR + NSL / VYR Druhý pyramídový rozklad Pridaná hodnota (PH) = Prevádzkovévýnosy (PV) x PH / PV PH / PV = Výroba (VYR) / PV + Obchodná marža (OM) / PV výrobná spotreba (VS) / PV VYR / PV = + Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb (TVV) / PV + Zmena stavu vnú tropodnikových zásob vlastnej výroby (ZSZ) / PV + Aktivácia (AKC) / PV OM / PV = VS / PV = + Tržby za predaný tovar (TPT) / PV Náklady vynaloženéna predaný tovar (NPT) / PV + Spotreba materiálu a energie (SME) / PV + Náklady vynaloženéna služby (NSL) / PV VÝ SLEDKY A DUSKUSIA Pridaná hodnota v roku 2002 prepočítaná na hektár poľnohospodárskej pôdy v sú bore podnikov hospodáriace v lepších prírodných podmienkach (ď alej PLPP) predstavovala Sk, čo bolo o 1,2 % viac ako v roku 2001 a o 155 % viac ako bol priemer podnikov pôsobiacich v horších prírodných podmienkach (5 272 Sk). Prevádzkové výnosy PLPP, vrátane priznaných dotácii, boli v roku 2002 v porovnaní s podnikmi hospodáriacimi v horších prírodných podmienkach (ď alej PHPP) 1,79-krát vyššie. Výroba (obchodná marža + tržby za predaj vlastných výrobkov a tržieb výrobná spotreba) v roku 2002 bola vo výš ke dvojnásobku výroby dosahovanej v PHPP ( Sk). Porovnávacie rozdiely medzi výrobou a prevádzkovými výnosmi sú v nemalej miere ovplyvňované vyššou mierou dotovania 327

3 podnikov hospodáriacich v ekonomicky nevýhodných oblastiach. Tu predstavovali dotácie prepočítané na hektár poľnohospodárskej pôdy 3573 Sk, t. j. o 1,47-krát vyššie ako bol priemer PLPP (2 424 Sk). Avš ak ani priznané dotácie neboli dostatočné na vykrytie neefektívnou výrobou vytvorenej straty v podnikoch hospodáriacich v HPP. V roku 2002 bolo v uvedených výrobných podmienkach 73,2 % ziskových podnikov (+ 3,57 % v porovnaní s rokom 2001). V HPP hospodárilo 76,95 % so ziskom, čo v porovnaní s rokom 2001 to bolo o 3, 19 % menej. Determinanty vývoja pridanej hodnoty v podnikoch hospodáriacich v lepších prírodných podmienkach. Rozdielna dynamika vývoja pridanej hodnoty a výroby bola príčinou poklesu podielu pridanej hodnoty na korunu výroby. Tento nepriaznivo vyvíjajú ci sa ukazovateľ vyvolal pokles pridanej hodnoty o 443 Sk. ha p.p. -1. Výroba za sledovanéobdobie síce vzrástla o 4,6 %, avš ak náročnosť na jej spotrebu sa zvýš ila o 1,6 %. To sa negatívne prejavilo aj na poklese pridanej hodnoty o 427 Sk. ha p.p. -1. Obdobne nepriaznivo determinovali vývoj pridanej hodnoty nežiaduce trendy nákladov na služby v prepočte na korunu výroby, ako aj podielu nákladov vynaložených na predaný tovar (tabuľka 2). Priaznivý vplyv na jej vývoj mal nárast tržieb za predanévlastnévýrobky a služby (+ 910 Sk. ha p.p. -1 ), nárast výroby (+598 Sk. ha p.p. -1 ), ako aj zvýš enie podielu tržieb na korunu výroby. Rýchlejší rast tržieb v porovnaní s prevádzkovými výnosmi bol príčinou zvýš enia pridanej hodnoty o 872 Sk. ha p.p. -1. Pozitívny vývoj samotných prevádzkových výnosov determinoval nárast pridanej hodnoty o 578 Sk. ha p.p. -1. Tabuľka 1: Stav a vý voj vybraný ch ekonomický ch ukazovateľov za poľnohospodá rsku prvový robu SR v tis. Sk na hektá r poľnohospodá rskej pô dy. Ukazovatele Lepšie prírodný ch podmienky Horšie prírodné podmienky Δ 2002/ Δ 2002/01 Hospodársky výsledok po zdanení , ,042 Pridaná hodnota , ,103 Prevádzkovévýnosy , ,011 Výroba , ,051 Obchodná marža , ,520 výrobná spotreba , ,027 Tržby za výrobky , ,076 Zmena stavu výrobkov , ,139 Aktivácia , ,063 Tržby za predaný tovar , ,966 Náklady na predaný tovar , ,025 Spotreba materiálu a energie , ,023 Náklady na služby , ,041 Prameň: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike Determinanty vývoja pridanej hodnoty v podnikoch hospodáriacich v horších prírodných podmienkach. 328

4 Pridaná hodnota za sledovanéobdobie vzrástla o 10,3 %, t. j. o 493 Sk. ha p.p. -1. Výrazne, až o Sk. ha p.p. -1 zvyš oval pridanú hodnotu nárast podielu tržieb na korunu prevádzkových nákladov o 0,039 Sk (t. j. o 6,4 %). Nárast pridanej hodnoty determinoval dynamickejší vývoj v porovnaní s vývojom prevádzkových výnosov (+ 751 Sk. ha p.p. -1 ), podiel výrobnej spotreby na výrobe (+ 339 Sk. ha p.p. -1 ), nárastu tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb (+ 316 Sk. ha p.p. -1 ), ale aj pomalší rast spotreby materiálu a energie v porovnaní s vývojom výroby. Tabuľka 2: Stav, vý voj a vplyv ukazovateľov pyramídového rozkladu pridanej hodnoty podnikov poľnohospodá rskej prvový roby SR prvý rozklad Ukazovatele pyramídového rozkladu Δ 2002/01 Vplyv na zmenu PH Podniky hospodá riace v lepších prírodný ch podmienkach Pridaná hodnota v Sk. ha -1 p.p , ,00 Výroba v Sk. ha -1 p.p , ,63 Pridaná hodnota / výroba 0, , , , ,63 Obchodná marža / výroba 0, , , , ,83 Výrobná spotreba / výroba 0, , , , ,80 Tržby za vlastnévýrobky v Sk. ha -1 p.p , ,54 Zmena stavu výrobkov v Sk. ha -1 p.p , ,41 Aktivácia v Sk. ha -1 p.p , ,50 Tržby za predaný tovar / výroba 0, , , , ,45 Náklady za predaný tovar / výroba 0, , , , ,28 Spotreba materiálu a energie / výroba 0, , , , ,84 Náklady za služby / výroba 0, , , , ,64 Podniky hospodá riace v horších prírodný ch podmienkach Pridaná hodnota v Sk. ha pp , ,00 Výroba v Sk. ha pp , ,42 Pridaná hodnota / výroba 0, , , , ,58 Obchodná marža / výroba 0, , , , ,17 Výrobná spotreba / výroba 0, , , , ,74 Tržby za vlastnévýrobky v Sk. ha -1 p.p , ,10 Zmena stavu výrobkov v Sk. ha -1 p.p , ,71 Aktivácia v Sk. ha -1 p.p , ,04 Tržby za predaný tovar / výroba 0, , , , ,71 Náklady za predaný tovar / výroba 0, , , , ,55 Spotreba materiálu a energie / výroba 0, , , , ,22 Náklady za služby / výroba 0, , , , ,52 Pri porovnávaní oboch sú borov (tabuľka 4 a 5) bolo nám už dopredu zrejméže vplyv objemových ukazovateľov vzhľadom na rozdielne prírodné a ekonomické podmienky vypovedať v prospech podnikov hospodáriacich v lepších prírodných podmienkach. Neporovnateľné podmienky môžeme čiastočne eliminovať prostredníctvom pomerových ukazovateľov. Pomer pridanej hodnoty vo vzťahu k výrobe je nepriaznivejší v PHPP. Na celkovom rozdiele v roku 2002 ( Sk. ha p.p. -1 ) sa podieľali Sk. ha p.p. -1. Pomer pridanej hodnoty na korunu prevádzkových výnosov znižuje pokles vrcholového 329

5 ukazovateľa pyramídového rozkladu o Sk. ha p.p. -1, a podiel výroby na prevádzkových výnosoch až o Sk. ha p.p. -1. Najväčší rozdiel medzi porovnávanými sú bormi hovoriaci v neprospech PHPP je pomer tržieb za predanévýrobky na korunu prevádzkových výnosov ( Sk. ha p.p. -1 ). Pozoruhodný je aj fakt, že pomerovéukazovatele v PHPP vypočítané vo vzťahu k prevádzkovým výnosom, súčasťou ktorých sú aj dotácie, majú nepriaznivejší vplyv na vývoj pridanej hodnoty ako pomerovéukazovatele vypočítanévo vzťahu k výrobe. Tabuľka 3: Stav, vý voj a vplyv ukazovateľov pyramídového rozkladu pridanej hodnoty podnikov poľnohospodá rskej prvový roby SR druhý rozklad Ukazovatele pyramídového rozkladu Δ 2002/01 Podniky hospodá riace v lepších prírodný ch podmienkach Vplyv na zmenu PH Pridaná hodnota v Sk. ha -1 p.p , ,00 Prevádzkovévýnosy v Sk. ha -1 p.p , ,07 Pridaná hodnota / PV 0, , , , ,07 Výroba / PV 0, , , , ,87 Obchodná marža / PV 0, , , , ,54 Výrobná spotreba / PV 0, , , , ,40 Tržby za vlastnévýrobky / PV 0, , , , ,45 Zmena stavu výrobkov / PV 0, , , , ,75 Aktivácia / PV 0, , , , ,84 Tržby za predaný tovar / PV 0, , , , ,90 Náklady za predaný tovar / PV 0, , , , ,44 Spotreba materiálu a energie / PV 0, , , , ,25 Náklady za služby / PV 0, , , , ,15 Podniky hospodá riace v horších prírodný ch podmienkach Pridaná hodnota v Sk. ha -1 p.p , ,00 Prevádzkovévýnosy v Sk. ha -1 p.p , ,24 Pridaná hodnota / PV 0, , , , ,76 Výroba / PV 0, , , , ,26 Obchodná marža / PV 0, , , , ,13 Výrobná spotreba / PV 0, , , , ,37 Tržby za vlastnévýrobky / PV 0, , , , ,68 Zmena stavu výrobkov / PV 0, , , , ,01 Aktivácia / PV 0, , , , ,58 Tržby za predaný tovar / PV 0, , , , ,39 Náklady za predaný tovar / PV 0, , , , ,74 Spotreba materiálu a energie / PV 0, , , , ,22 Náklady za služby / PV 0, , , , ,16 330

6 Tabuľka 4: Porovnanie ukazovateľov prvého pyramídového rozkladu pridanej hodnoty v podnikoch hospodá riacich v LPP a v HPP za rok 2002 Ukazovatele pyramídového rozkladu LPP HPP Δ HPP/LPP Vplyv na zmenu PH Pridaná hodnota v tis. Sk , ,00 Výroba , ,33 Pridaná hodnota / výroba 0, , , , ,67 Obchodná marža / výroba 0, , , , ,23 Výrobná spotreba / výroba 0, , , , ,44 Tržby za vlastnévýrobky , ,86 Zmena stavu výrobkov , ,93 Aktivácia , ,72 Tržby za predaný tovar / výroba 0, , , , ,83 Náklady za predaný tovar / výroba 0, , , , ,59 Spotreba materiálu a energie / výroba 0, , , , ,63 Náklady za služby / výroba 0, , , , ,18 Tabuľka 5: Porovnanie ukazovateľov druhého pyramídového rozkladu pridanej hodnoty v podnikoch hospodá riacich v LPP a v HPP za rok 2002 Ukazovatele pyramídového rozkladu LPP HPP Δ HPP/LPP Vplyv na zmenu PH Pridaná hodnota v tis. Sk , ,00 Prevádzkovévýnosy , ,32 Pridaná hodnota / PV 0, , , , ,68 Výroba / PV 0, , , , ,04 Obchodná marža / PV 0, , , , ,93 Výrobná spotreba / PV 0, , , , ,39 Tržby za vlastnévýrobky / PV 0, , , , ,26 Zmena stavu výrobkov / PV 0, , , , ,18 Aktivácia / PV 0, , , , ,40 Tržby za predaný tovar / PV 0, , , , ,88 Náklady za predaný tovar / PV 0, , , , ,94 Spotreba materiálu a energie / PV 0, , , , ,18 Náklady za služby / PV 0, , , , ,57 ANOTÁ CIA Pridaná hodnota je jedným z najdôležitejších objemových ukazovateľov. Od jej dosahovanej ú rovne je závislá aj dosahovaná ziskovosť, resp. stratovosť, ktorá determinuje ekonomický rozvoj podniku. Preto je vhodné, ak súčasťou podnikových analýz je aj rozbor pridanej hodnoty, ako aj faktorov ovplyvňujú ce jej tvorbu. Kvantifikácia vplyvov analytických ukazovateľov na tvorbu syntetického ukazovateľa odhaľuje závislosť pridanej hodnoty na pomerových ukazovateľoch nachádzajú ce sa v jednotlivých radoch (stupňoch) jej rozkladu, medzi ktorými sú logickématematickéväzby. 331

7 KĽÚČOVÉ SLOVÁ pridaná hodnota, ziskovosť, pyramídový rozklad, tržby, výnosy, náklady LITERATÚ RA 1. Bielik, P. a kol.: Podnikovo-hospodárska teória agrokomplexu. Nitra, SPU, ISBN. 2. Gurčík, Ľ.: Faktorová analýza rozkladu hospodárskeho výsledku vo vybranom súbore poľnohospodárskych podnikov. In: Agrárna politika, ekonomika a právo zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, II. diel, 2000, s , ISBN Zalai, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava, 1998, ISBN Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike Bratislava: MP SR vo vydavateľstve CROCUS NovéZámky, 1. vydanie, 266 s. ISBN KONTAKTNÁ ADRESA doc. Ing. Ľubomír Gurčík, CSc., Katedra ekonomiky FEM Slovenská poľnohospodárska univerzita Tr.A. Hlinku Nitra Oponent: prof. Ing. Františ ek Kuzma, PhD. 332