VYUŽITIE PŠENIČNÉHO A KUKURIČNÉHO ŠROTU VO VÝŽIVE PREŽÚVAVCOV UTILIZATION OF WHEAT GROATS AND MAIZE GROATS OF NUTRIENTS IN RUMINANTS

Transcription

1 VYUŽITIE PŠENIČNÉHO A KUKURIČNÉHO ŠROTU VO VÝŽIVE PREŽÚVAVCOV UTILIZATION OF WHEAT GROATS AND MAIZE GROATS OF NUTRIENTS IN RUMINANTS Šimko, M.; Pajtáš, M.; Bíro, D.; Juráček, M.; Gálik, B. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Abstrakt V troch bilančných pokusoch na šiestich čiernostrakatých býkoch sme zisťovali vplyv skrmovania rôznych jadrových krmív na bilančnú látkovú stráviteľnosť živín a bilanciu dusíka. Základ kŕmnej dávky tvorilo lúčne seno, ku ktorému sa pridával pšeničný šrot (variant a), pšeničný šrot v kombinácii s kukuričným šrotom v pomere 1 : 1 (variant b) a kukuričný šrot (variant c). Pomer škrobu k vláknine bol 1,3 : 1 a percentuálny podiel vlákniny v sušine kŕmnych dávok tvoril %. Stráviteľnosť sušiny (72 %), organickej hmoty (73 %) a vlákniny (65 %) bola zistená pri skrmovaní pšeničného šrotu v kombinácii s kukuričným šrotom. Preukazne najviac dusíkatých látok (66 %) bolo zdanlivo strávených pri skrmovaní pšeničného šrotu, ale ich využiteľnosť bola preukazne vyššia pri skrmovaní kukuričného šrotu. Pri skrmovaní kukuričného šrotu sa zistilo najvyššie percento zadržaného dusíka z prijatého i stráveného dusíka. Kľúčové slová: pšeničný šrot, kukuričný šrot, stráviteľnosť živín, bilancia dusíka, prežúvavce Úvod Využitie živín závisí predovšetkým od obsahu jednotlivých živín v krmive a od ich vzájomného pomeru. V tomto smere sa v súčasnosti kladie dôraz na kvalitatívny zdroj skrmovaného škrobu a jeho pomer k štrukturálnym polysacharidom. Variabilita v rýchlosti degradácie sacharidov môže do značnej miery ovplyvňovať stráviteľnosť živín a ich využiteľnosť u prežúvavcov. Energetická hodnota škrobu, ktorý je fermentovaný v bachore na unikavé mastné kyseliny je nižšia, ako škrobu, ktorý je absorbovaný v tenkom čreve v podobe glukózy (Weurding et al, 1998). Zvýšenie podielu nedegradovaného škrobu a jeho prietok do tenkého čreva má veľký význam najmä pre energetické zabezpečenie vysoko produkčných dojníc. Z rôznych kŕmnych dávok prijímajú vysoko produkčné dojnice 2-10 kg škrobu denne. V závislosti od zdroja škrobu a výšky príjmu krmív je % škrobu krmív v bachore rozložených na mastné kyseliny. Rozloženie škrobu a tvorba mastných kyselín v bachore je teoreticky spätá s viac ako 40 %-nými stratami v porovnaní s trávením škrobu pomocou enzýmov v tenkom čreve (Sommer, 1997). Lebzien a Engling (1995) zistili, že pri skrmovaní pšenice sa v bachore zdegraduje 89 % škrobu, pri skrmovaní jačmeňa 81 % a pri skrmovaní kukuričného šrotu iba 69 % škrobu. Stráviteľnosť živín môže byť ovplyvnená rôznym kvalitatívnym zdrojom škrobu v kŕmnej dávke a taktiež aj množstvom skrmovaných jadrových krmív. So zvyšujúcim sa podielom jadrového krmiva a tým i škrobu stúpa bilančná stráviteľnosť organickej hmoty a dusíkatých látok Klejmenov et al., 1986; Robinson et al., 1987). Vplyv skrmovania rôznych jadrových krmív na využitie živín sa potvrdil aj v pokusoch Pajtáša et al. 2003, ktorí zistili vyššie percento zadržaného dusíka z prijatého, keď bol ako zdroj škrobu v kŕmnej dávke býčkov použitý kukuričný šrot. Cieľom pokusov bolo zistiť vplyv skrmovania rôznych jadrových krmív, teda rôznych zdrojov škrobu pri jeho užšom pomere k vláknine (1,3 : 1) a rovnakom percentuálnom podiele vlákniny v sušine kŕmnych dávok (21-22 %) na bilančnú látkovú stráviteľnosť živín a bilanciu dusíka. 168

2 Materiál a metodika Do pokusu sme zaradili šesť čiernostrakatých býkov o priemernej živej hmotnosti 311 kg. Pokusné zvieratá sa kŕmili individuálne dvakrát denne v čase o 6.00 a hodine. Prípravné obdobie pred bilančným pokusom trvalo jedenásť dní a pokusné obdobie osem dní. Základ kŕmnej dávky tvorilo lúčne seno, ku ktorému sme pri variante a pridávali pšeničný šrot, pri variante b pšeničný šrot v kombinácii s kukuričným šrotom v pomere 1 : 1 a vo variante c kukuričný šrot (tab. 1). Kŕmne dávky sme zostavili tak, aby úroveň výživy neprevyšovala 1,5 násobok záchovnej potreby. Z každého variantu sme odoberali vzorky skrmovaných krmív (n3 pre každé krmivo), v ktorých sme urobili základný organický rozbor a stanovili obsah škrobu. Počas bilančných pokusov sme kvantitatívne zachytávali vylúčené výkaly a moč. Zo zhromaždeného množstva za 24 hodín sme pred ranným kŕmením po odvážení a homogenizácii odobrali priemerné vzorky výkalov a moču na chemické analýzy. V odobratých priemerných vzorkách krmív a výkalov sme urobili základný organický rozbor podľa STN a obsah škrobu sme stanovili polarimetricky. V moči sme stanovili obsah dusíka. Štatistickú významnosť rozdielov medzi jednotlivými variantmi kŕmenia sme vyhodnotili pomocou programu Statgraphics verzia 5.0. Tabuľka 1: Zloženie kŕmnych dávok v sušine (kg) Krmivo a b c lúčne seno 3,4 3,6 3,6 pšeničný šrot 2,2 1,2 - kukuričný šrot - 1,2 2,3 Výsledky a diskusia Príjem sušiny, energie a živín v jednotlivých variantoch kŕmenia je uvedený v tabuľke 2. V pokusoch bol zrealizovaný metodický zámer, to znamená, že pri skrmovaní rôznych jadrových krmív bol takmer rovnaký pomer škrobu k vláknine a vyrovnaný percentuálny podiel vlákniny zo sušiny kŕmnych dávok. Vplyv kukuričného a pšeničného šrotu na stráviteľnosť živín, sušiny a organickej hmoty uvádzame v tabuľke 3. Preukazne najvyššiu stráviteľnosť sušiny (72 %), organickej hmoty (73 %) a vlákniny (65 %) sme zistili pri skrmovaní pšeničného šrotu v kombinácii s kukuričným šrotom (variant b). Stráviteľnosť vlákniny bola vyššia pri skrmovaní kukuričného šrotu v porovnaní s pšeničným (variant a). Tento výsledok korešponduje s výsledkami Pajtáša et al., ktorí zistili vyššiu stráviteľnosť vlákniny, keď ako zdroj škrobu použili kukuričný šrot. Preukazne najvyššiu (66 %-nú) stráviteľnosť dusíkatých látok sme zistili pri skrmovaní pšeničného šrotu (variant a). Najnižšiu (96 %-nú) stráviteľnosť škrobu sme zistili, keď sme ako zdroj škrobu použili kukuričný šrot (variant c). Pri stráviteľnosti bezdusíkatých látok výťažkových sme nezistili preukazné rozdiely v závislosti od skrmovania rôznych jadrových krmív. DeVisser, Klejmenov et al., Robinson et al. uvádzajú, že so zvyšujúcim sa podielom škrobu v kŕmnych dávkach stúpa bilančná stráviteľnosť organickej hmoty a dusíkatých látok. V našich pokusoch bola pri vyššom príjme škrobu najvyššia stráviteľnosť organickej hmoty, avšak pri najnižšom koeficiente stráviteľnosti dusíkatých látok. V prípade, že zdrojom škrobu bol pšeničný šrot, koeficient stráviteľnosti tuku bol oproti ostatným dvom skupinám, v ktorých bol zdrojom škrobu kukuričný šrot, preukazne nižší (až o 9 %). 169

3 Vplyv kukuričného a pšeničného šrotu na bilanciu dusíka uvádzame v tabuľke 4. V skupine s pšeničným šrotom (variant a) sme zistili, že dusík bol strávený na 66 %, zatiaľ čo v skupine s kukuričným šrotom (variant c) na 63 % a pri oboch zdrojoch na 62 %. Zároveň pri skrmovaní pšeničného šrotu sa najviac dusíka vylúčilo močom a výkalmi (najmä močom) a preukazne najmenej bolo zadržaného dusíka z prijatého, ale aj zo stráveného dusíka. Preukazne najmenej vylúčeného dusíka sme stanovili pri kŕmnej dávke c (lúčne seno s kukuričným šrotom). Pri tomto variante výživy bolo percento zadržaného dusíka z prijatého (32 %) a zo stráveného (51 %) najvyššie. Záver Pri pomere škrobu k vláknine 1,3 : 1 a pri %-nom obsahu vlákniny v sušine sme zistili, že skrmovaním pšeničného resp. kukuričného šrotu bola preukazne ovplyvnená stráviteľnosť dusíkatých látok, tuku a vlákniny. Keď sme ako zdroj škrobu použili pšeničný šrot, bola zdanlivá stráviteľnosť sušiny, organickej hmoty, dusíkatých látok a škrobu preukazne vyššia. Pri skrmovaní kukuričného šrotu bola preukazne vyššia stráviteľnosť tuku a vlákniny. Zároveň sme zistili najmenej vylúčeného dusíka a najvyššie percento zadržaného dusíka z prijatého a zo stráveného. Zoznam literatúry DeVisser, H. (1980): Het effect van het percentage zatmmeel en suikers in rundveevoeders op de voaderpname en de gelovgen daarvan voor de melkproduktie. In: Badrijfsontwikkeling, vol. 11, 1980, pp Klejmenov, N.I. Gruzdev, N.V. Kurilov, P.N. Poležajev, V.V. Michajlov, V.V. (1986): Raciony s različnym urovnem legkoperevarimych uglevodov i proteina. In: Životnovodstvo, 1986, N. 1, pp Lebzien, P. Engling, F.P. (1995): On the influence of two rations of grass-silage and concentrates mixtures with different sources of carbohydrates on rumen fermentation and nutrient digestibility in dairy cows. In: J. Anim. Physiol. a. Anim. Nutr., vol. 74, 1995, N. 4-5, pp Robinson, P. Tamminga, S. VanVuuren, S.M., (1987): Influence of delining level of feed intake and varying the proportion of starch in the concentrate on milk production and whole tract digestibility in dairy cows. In: Livestok Prod. Sci., vol. 17, 1987, N. 1, pp Sommer, A. (1997): Výživa hovädziho dobytka rozhodujúci predpoklad nárastu produkcie mlieka a mäsa. In: V. Dni výživy a veterinárnej dietetiky. Bratislava: ŠVPS, 2002, s ISBN STN : 1986: Metódy skúšania krmív Pajtáš, M. Šimko, M. (2003): Vplyv kukuričného a pšeničného šrotu na stráviteľnosť živín a bilanciu dusíka mladých býčkov. In: Poľnohospodárstvo, roč. 49, 2003, č. 10, s Weurding, E. - Poel, T. (1998): Processing alters starch degradation in dairy feeds. In: Feed Techn, vol. 2, 1998, N. 5, pp

4 Tabuľka 2: Príjem sušiny a živín v jednotlivých variantoch kŕmenia Živiny a b c Sušina g NEL MJ 34,71 39,21 38,44 NEV MJ 34,86 39,37 39,06 PDIN g PDIE g NL g Tuk g BNLV g Škrob g Vláknina g Organická hmota g Popol g Pomer škrobu k vláknine 1,25 : 1 1,33 : 1 1,26 : 1 % vlákniny 21,7 21,3 21,5 Tabuľka 3: Koeficienty stráviteľnosti v % Preukazné Živiny a b c rozdiely x s v x s v x s v A : B A : C B : C Sušina 70 0,89 1, ,86 2, ,98 1, NL 66 1,83 2, ,94 3, ,94 3, Tuk 59 4,73 8, ,76 2, ,41 2, BNLV 76 1,03 1, ,07 2, ,22 1, Škrob 99 0,52 0, ,41 0, ,75 0, Vláknina 57 2,35 4, ,55 2, ,34 3, OH 70 1,05 1, ,75 1, ,75 1, Popol 51 3,94 7, ,05 7, ,47 3,

5 Tabuľka 4: Bilancia dusíka Preukazné Živiny a b c rozdiely x s v x s v x s v A : B A : C B : C Prijatý N 96,8 1,1 1,2 102,4 1,7 1,7 97,6 1,3 1, Vylúčený -výkaly g 32,8 0,7 2,3 39,2 1,4 3,6 36,2 1,0 2, moč g 43,9 2,6 6,2 36,5 2,0 5,7 30,0 1,6 5, Spolu g 76,7 4,2 5,6 75,7 5,8 7,8 66,2 3,4 5, Zadržané g z prijat. 20,1 1,2 4,5 26,7 1,6 5,7 31,4 1,3 4, % z prijat. 21 1,0 4,7 26 1,3 5,2 32 1,2 3, % zo stráv. 31 1,9 6,2 42 3,2 7,7 51 2,7 5, Strávené g/deň 64,0 1,3 2,1 63,2 1,2 1,9 61,4 0,9 1, % 66 0,8 1,3 62 1,2 2,0 63 0,9 1,