Eva Paňková, Jozef Hanč Oddelenie didaktiky fyziky, Ústav fyzikálnych vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

Transcription

1 OBRÁTENÁ VÝUČBA A JEJ EVALVÁCIA POMOCOU CEQ Eva Paňková, Jozef Hanč Oddelenie didaktiky fyziky, Ústav fyzikálnych vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach Abstrakt: V prvej časti príspevku podávame súčasnú definíciu a detailnejšie vysvetlenie pojmu obrátená výučba, ang. flipped learning. Jedná sa o model výučby, v ktorom aktivity, ktoré doteraz študenti vykonávali na kontaktnej výučbe, robia individuálne doma a predtým domáce aktivity sa presúvajú do triedy. Obrátená výučba sa v súčasnosti implementuje do edukačného procesu na mnohých vzdelávacích inštitúciách, od základných škôl až po vysoké školy. Najnovšie výskumy dokazujú efektivitu tohto na študenta orientovanej výučby v porovnaní s klasickou výučbou. V druhej časti sa zameriavame na popis a analýzu evalvačného nástroja pre obrátenú výučbu, ktorým je svetovo používaný štandardizovaný dotazník CEQ (Course Experience Questionnaire). Dotazník meria celkové vnímanie kvality výučby z pohľadu študenta. Kľúčové slová: obrátená výučba, flipped learning, flipped classroom, evalvácia, CEQ Úvod Súčasné trendy v didaktike sú reakciou na potreby riešenia nových výziev v oblasti vzdelávania, pred ktorými stojí každý vyučujúci. Ciest k dosiahnutiu cieľa je veľké množstvo a žiadna z nich nie je triviálna, ak je cieľom príprava absolventa uplatniteľného na trhu práce. Predpokladaným výsledkom edukačného procesu je vzdelaný mladý človek so schopnosťami samostatne rozmýšľať, riešiť problémy, kooperovať s druhými, plánovať si čas, komunikovať v ústnej a písomnej forme aspoň v dvoch jazykoch, používať informačné a komunikačné technológie. Požadovaný vzdelanostný výstup je možné získať len za predpokladu, že študent bude vystavený aktivitám, rozvíjajúcim spomínané zručnosti. Z toho dôvodu sa veľké úsilie odbornej didaktickej verejnosti vynakladá na štúdium, výskum a aplikáciu pedagogických prístupov zahrňujúcich vyššie myšlienkové procesy, kritické myslenie, tvorivosť, bádateľské aktivity, činnosti využívajúce informačné technológie ako aj experimentovanie pomocou ľahko dostupných alebo vyrobiteľných alebo pomôcok. Medzi hlavné prekážky v aplikovaní takýchto prístupov z pohľadu učiteľov patrí nedostatočná časová dotácia. Nie je možné aktívne bádať, objavovať, experimentovať, ak nie je vytvorený dostatočný časový priestor. Jedno z riešení tohto problému ponúka obrátená výučba, ang. flipped learning, v ktorej sa jednoduchšie aktivity na úrovni zapamätania a porozumenia presúvajú do individuálnej prípravy samotného študenta a činnosti vyšších kognitívnych úrovní sa s asistenciou vyučujúceho realizujú počas kontaktnej výučby [1]. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že v anglickej literatúre model obrátenej výučby je uvádzaný aj pod pojmami flipped classroom, inverted classroom, inverse class, reverse instruction, 24/7 classroom. Prax ukazuje, že obrátená výučba je uplatniteľná na všetkých typoch škôl, od základných až po univerzity, vo všetkých výučbových predmetoch, či študijných programoch. Aktuálnosť danej problematiky dokazuje napr. fakt, že za prvé tri mesiace tohto roku bolo vo Web of Science indexovaných 13 nových vedeckých prác. Implementácia modelu do výučby má rastúci charakter najmä v USA, v krajine jeho pôvodu. Podľa nedávneho prieskumu [2] z roku 2014 nazvaného Growth in Flipped Learning až 96% opýtaných učiteľov v USA poznalo, resp. sa stretlo s pojmom obrátená výučba, čo predstavuje viac ako 20% nárast z počtu 74% učiteľov v roku 2012 z podobného prieskumu

2 Napriek tomu, že slovenská odborná komunita a učitelia sa mohli zoznámiť s obrátenou výučbou a súvisiacimi metódami ako Peer Instruction, Just in Time Teaching v národných projektoch Modernizácia vzdelávania na ZŠ a SŠ ( tento model výučby nie je na Slovensku tak všeobecne známy ako v prípade USA. Z tohto dôvodu sa v nasledujúcich častiach 1 3 nášho príspevku budeme podrobnejšie venovať pojmu obrátenej výučby, pričom v našom popise zahrnieme najnovší stav v chápaní tohto pojmu. Pri aplikácií obrátenej výučby v pedagogickej praxi vzniká z pohľadu didaktického výskumu potreba overovania jej úspešnosti a efektívnosti. Preto v poslednej časti článku predstavíme výsledky nášho teoretického štúdia v používaní nástrojov slúžiacich na účel evalvácie obrátenej výučby. Konkrétne predstavíme svetovo uznávaný štandardizovaný dotazník CEQ (Course Experience Questionnaire), ktorý meria kvalitu výučby a podmienok štúdia pri zvolenom modeli výučby a to z pohľadu absolventa. 1 Začiatky obrátenej výučby v zahraničí a na Slovensku Základná myšlienka modelu obrátenej výučby a aj samotný pojem flipped learning sa spája predovšetkým s dvoma učiteľmi chémie J. Bergmannom a A. Samsom zo strednej školy mesta Woodland Park, ktorí v rokoch prvotne stáli pred problémom absencie študentov na vyučovacích hodinách. Vysoká miera absencie vznikala hlavne z dôvodu mimoškolských aktivít, reprezentačných zápasov, ale aj zdravotných problémov študentov. Pri riešení tohto problému sa Bergmann a Sams rozhodli nahrávať videá zo svojich hodín, ktoré následne sprístupnili chýbajúcim študentom online. V reči digitálnych technológií aplikovali tzv. vodcasting. Tým študentom, ktorí nemali pripojenie na internet, videá poskytli na CD, DVD nosičoch, resp. USB kľúčoch. Následne si Bergmann a Sams uvedomili, že ak nahrajú videá zo všetkých hodín a každý študent si ich pozrie doma pred danou hodinou, tak počas hodiny sa môžu študentom, resp. skupinkám študentov, venovať oveľa viac individuálne pri odstraňovaní ich problémov týkajúcich sa preberanej látky. Ďalším efektom bolo to, že sa im vytvoril oveľa väčší časový priestor pre aktívne poznávanie študentov, interaktívne vyučovanie, laboratórne cvičenia vo forme bádateľských aktivít, riešenie úloh a projektové aktivity. Evolúciu ich myslenia pri formulácii a rozvoji obrátenej výučby podrobnejšie popisuje ich nedávna publikácia [1]. V súčasnosti patria Bergmann a Sams v USA medzi mimoriadne aktívnych šíriteľov obrátenej výučby, pričom založili a sú členovia rady neziskovej organizácie Flipped learning network s cieľom sprostredkovať učiteľom skúsenosti so zavedením obrátenej výučby ( Na Slovensku boli učitelia (hlavne v predmetoch matematika a fyzika) prvýkrát širšie oboznámení s obrátenou výučbou v rámci národných projektov Modernizácia vzdelávania na ZŠ a SŠ v rokoch [3], [4], [5]. Myšlienky obrátenej výučby im boli sprostredkované vo forme, kde individuálne aktivity pred hodinou sú riadené podľa interaktívnej metódy Just in Time Teaching (informované učenie) a aktivity počas hodiny podliehajú interaktívnej metóde Peer Instruction (učíme sa navzájom). V skratke môžeme povedať, že počas informovaného učenia sú aktivity študenta pred hodinou založené na štúdiu učebných materiálov vo forme textu, videá, simulácií, resp. multimédií, ďalej získaní spätnej väzby od študentov vypracovaním odpovedí na otázky súvisiace s ich individuálnym štúdiom. Na základe tejto spätnej väzby si pripraví učiteľ obsah nasledujúcej kontaktnej výučby. Kontaktná výučba je riadená pomocou metódy Peer Instruction, kde sú podľa spätnej väzby kladené konceptuálne otázky k učivu, ktoré si študenti preštudovali a na ktoré študenti odpovedajú pomocou hlasovania. Hlavnou úlohou metódy je argumentačný dialóg v skupinkách študentov, ktorý je najčastejšie iniciovaný ako dôsledok neúspešného samostatného hlasovania jednotlivcov. Za neúspešné hlasovanie sa zväčša považuje úspešnosť hlasovania pod 70%. Ak je výsledkom - 178

3 argumentačného dialógu úspešnosť v opakovanom hlasovaní vyššia ako 70%, vyučujúci pomocou celotriednej diskusie uzatvára preberanú tému a prechádza na novú. Viac o týchto metódach a spôsobe výučby možno nájsť v kapitole 1.2 publikácie [6], ktorá je jedným z výstupov spomínaných národných projektov. 2 Definícia obrátenej výučby Zjednodušene môžeme povedať, že podstatou modelu obrátenej výučby je rozdelenie vyučovacích aktivít na súbor relatívne jednoduchých aktivít (napr. sledovanie výkladu, čítanie študijného textu, počúvanie, jednoduché experimentovanie) vykonávaných pred hodinou a súboru nadväzujúcich, náročnejších aktivít (akým je aplikácia učiva, riešenie problémov, skúmanie, objavovanie doplnené hodnotením a diskusiou) realizovaných počas kontaktnej výučby. V takomto ponímaní sa výučba organizačne javí obrátenou v porovnaní s tradičnou, pretože aktivity, ktoré študenti zväčša vykonávali na kontaktnej výučbe, robia individuálne doma a predtým domáce aktivity sa presúvajú do triedy. Významným krokom v objasnení a spresnení pojmu obrátenej výučby bolo zverejnenie definície obrátenej výučby v roku 2014 spomenutou neziskovou organizáciou Flipped learning network. Tento krok vznikol hlavne ako reakcia na mylnú interpretáciu tohto modelu odbornou verejnosťou aj samotnými učiteľmi. Táto najnovšia definícia hovorí [2]: Obrátenou výučbou, ang. flipped learning, rozumieme model výučby, v ktorom sa priamy výklad vyučujúceho presúva zo skupinového učebného priestoru do individuálneho učebného priestoru a vzniknutý skupinový učebný priestor sa mení na dynamické interaktívne prostredie, kde učiteľ je poradcom študentov, ktorí aktívne aplikujú poznatky a tvorivo sa zapájajú do výučby študovaného predmetu. V definícii uvedený pojem skupinový učebný priestor sa chápe ako ľubovoľný priestor, v ktorom je prítomná skupina študentov a vyučujúci za účelom realizácie vzdelávacej aktivity. Takto definovaným priestorom môže byť napríklad trieda, klasické laboratórium, učebňa, bádateľské prírodovedné laboratórium, či expozičné priestory múzea. Individuálny študijný priestor je zase ľubovoľný priestor, v ktorom sa študent individuálne venuje vlastnému vzdelávaniu. Takýmto priestorom rozumieme napríklad domáce prostredie, knižnicu, školské domovy, ale aj dopravný prostriedok, či čakáreň u lekára. Pojmom flipped classroom obrátená trieda označujeme skupinový učebný priestor spolu s učebnými aktivitami riadenými a inštruovanými vyučujúcim, ktoré boli navrhnuté pre model obrátenej výučby. Skúsení pedagógovia z Flipped learning network v spolupráci s Pearson s School Achievement Services identifikovali aj kľúčové prvky alebo piliere obrátenej triedy, ktoré musia byť splnené, aby výučba prebiehala v zmysle modelu obrátenej výučby. Tieto piliere sú podrobnejšie vysvetlené v [2], pričom konkrétne ide o: flexibilné prostredie (flexible environment) dovoľujúce realizáciu rôznych módov vzdelávania a typov vzdelávacích aktivít, kultúra vzdelávania (learning culture), kde v centre pozornosti je študent, nie učiteľ, vhodný výber učebného obsahu (intentional content), kde študijné materiály majú cieľ dosiahnuť hlbšie konceptuálne porozumenie a zručnosti pri riešení problémov, učiteľ profesionál (professional Educator), pretože obrátená výučba vyžaduje od vyučujúceho skúsenosti s riadením triedy, s využívaním interaktívnych metód a digitálnych technológií

4 3 Implementácia obrátenej výučby Výsledok online prieskumu Speak up [2] v USA poukazuje na tri základné problémy, ktoré uvádzali učitelia pri zavádzaní obrátenej výučby: prístup študentov k internetu v domácom prostredí, prístup ku kvalitným videám zmysluplné využitie času kontaktnej výučby Tieto problémy, s ktorými sa stretávajú americkí učitelia, možno s vysokou pravdepodobnosťou očakávať aj pri implementácii na Slovensku. Tu môžeme povedať, že pokrytie internetom sa z roka na rok zlepšuje. Užitočným riešením internetovej prístupnosti je aj nahrávanie študijných materiálov na úložné prenosné médiá. Čo sa týka videí, v súčasnej dobe informačných technológií nie je potrebné nevyhnutne vytvárať vlastné videá. Je možné video prevziať (na didaktické účely) a videá v cudzom jazyku preložiť. V neposlednom rade sa model obrátenej výučby dá úspešne implementovať aj bez videa. Na svete vznikajú komunity a platformy združujúce učiteľov obrátenej výučby. V USA je to silná komunita viac ako učiteľov združených okolo Flipped learning network. V Španielsku vznikla silná komunita okolo docenta Javiera Touróna z univerzity Universidad de Navarra. Vo Francúzsku sa obrátenej výučbe venuje profesorka Marie Soulié z univerzity Université d'été Ludovia, v Nemecku Prof. Dr. Jürgen Handke z univerzity Universität Marburg. Na Slovensku takáto komunita k obrátenej výučbe vzniká, a našou predstavou je, že slovenskí učitelia by si mohli zdieľať študijné materiály podobne, ako je to v prípade platformy Zborovňa. 4 Evalvácia obrátenej výučby Pri hodnotení efektívnosti akéhokoľvek pedagogického prístupu, alebo modelu je potrebné mať k dispozícií kvalitné evalvačné nástroje. Na základe nášho teoretického štúdia problematiky okolo obrátenej výučby sa v podmienkach našich stredných a vysokých škôl javí ako vhodný nástroj štandardizovaný dotazník CEQ (Course Experience Questionnaire). Autorom tohto dotazníka je britský didaktik pôsobiaci v UK a Austrálii P. Ramsden [7]. Základom pre tvorbu dotazníka boli výsledky štúdií viacerých prieskumov zameraných na kvalitu výučby na vysokých školách ako aj výsledkov interview so študentmi. Vývoj dotazníka kopíroval a kopíruje zmeny v oblasti vzdelávania, zmeny v prístupe k študentovi, využívanie modernej didaktickej techniky, informačných technológií, výučbových modelov, metód a foriem výučby. V roku 1997 bola napríklad pridaná nová oblasť generické kompetencie. Ďalšie rozšírenie nastalo v roku 2002, kedy boli pridané oblasti: podmienky štúdia, učebné zdroje, komunita, profil absolventa, motivácia. Významným krokom bolo zavedenie päť bodovej škály Likertovej stupnice (úplne súhlasím; súhlasím; ani súhlasím, ani nesúhlasím; nesúhlasím; silne nesúhlasím) v roku Celkovo bolo vytvorených 49 položiek hodnotených päť bodovou škálovou a dve otázky s otvorenou odpoveďou: Čo boli najsilnejšie stránky kurzu (predmetu)? Ktoré stránky kurzu (predmetu) je potrebné zmeniť najviac? CEQ je nástrojom merania kvality vzdelávania poskytovaného vzdelávacou inštitúciou z pohľadu absolventa, administrovaný v Austrálii každoročne radou GCCA (the Graduate Careers Council of Australia) ako súčasť národného dotazníka (od roku 1992) the Australian Graduate Survey (AGS). Pozostáva z celkovo jedenástich oblastí, ktoré sa diferencujú na povinné a voliteľné. Povinné oblasti pre všetky univerzity v Austrálii sú: Kvalita výučby (6 položiek) absolventi hodnotia kvalitu výučby učiteľom; vysoké skóre dosahujú vyučujúci poskytujúci adekvátnu spätnú väzbu; ak je učebný materiál zaujímavý; motivujúci; ak je učiteľ dobrý vo vysvetľovaní; ak rozozná problémy, ktoré študenti majú s učebným materiálom

5 Generické kompetencie (6 položiek) výučba má pripraviť absolventov zaradiť sa do pracovného života, kde sa očakáva schopnosť riešiť problémy, komunikovať v skupine, skupinová práca, manažovanie času, komunikačné zručnosti a písomné vyjadrovanie v materinskom a cudzom jazyku, používať informačné a komunikačné technológie, schopnosť robiť zmysluplné rozhodnutia Celková spokojnosť (1 položka) otázka sa zameriava na celkovú mieru spokojnosti s výučbou. Medzi dobrovoľne zadávané oblasti patria: Ciele a štandardy (4 položky) oblasť zisťuje do akej miery mal študent pocit jasne zadefinovaných cieľov výučby v jednotlivých kurzoch a mieru od neho očakávaných výkonov. Vyťaženosť študenta (4 položky) miera vyťaženosti, resp. učebnej záťaže študenta ovplyvňuje zvládnutie učiva a hĺbku jeho poznatkov. Hodnotenie (3 položky) oblasť skúma do akej miery má študent pocit, že na úspešné absolvovanie bolo postačujúce memorovanie faktických poznatkov. Motivácia (4 položky) oblasť hodnotí nakoľko bola výučba motivujúca a do akej miery ju študenti považujú za intelektuálne stimulujúcu. Podmienky štúdia (podporný systém) (5 položiek) odhaľuje mieru spokojnosti s doplnkovými službami poskytujúcimi vhodné podmienky pre štúdium. Sú to napr. knižnica, prístup k informačným technológiám, možnosti konzultácií, možnosti štipendijného zabezpečenia, kariérne poradenstvo a prístup k zdravotným službám. Profil absolventa (6 položiek) položky sú zamerané na celkový kognitívny a afektívny výstup univerzitného štúdia s využiteľnosťou v praxi. Učebné zdroje (5 položiek) tieto položky sa zameriavajú na vhodnosť a efektívnosť informačných zdrojov a študijných materiálov. Komunita (5 položiek) položky oblasti sa zaoberajú vnímaním sociálneho aspektu výuky a poukazuje na pocit spolupatričnosti ku komunite, v ktorej prioritou je učenie sa navzájom. Výsledky výskumu slúžia na porovnávanie vzdelávacích inštitúcií v rámci Austrálie, motivačný prvok pre zlepšenie výučby a ponuky konkurenčnej výhody na získavanie nových študentov, možnosť sledovať zlepšenie konkrétnej univerzity v čase, za účelom medzinárodného porovnávania. Výsledky dotazníka sú relevantné aj pre zamestnávateľov hľadajúcich potenciálnych zamestnancov. Dotazník bol vytvorený na meranie kvality výstupu vzdelávacej inštitúcie z pohľadu absolventa. Jeho koncepcia predurčuje dotazník na skúmanie spokojnosti v dlhšom časovom období, najčastejšie troch rokov. Vo odbornej literatúre sme zaznamenali použitie CEQ aj na hodnotenie vnímania kvality najkratších, jednosemestrálnych kurzov, kde bola rovnako preukázaná platnosť tohto testovacieho nástroja. Validita a reliabilita bola potvrdená viacerými výskumami [7], [8], ktoré preukázali jeho využiteľnosť v rôznych študijných programoch a typoch škôl. Záver Obrátená výučba, angl. flipped learning, patrí dnes k jedným z hlavných prúdov didaktického výskumu, pričom sa radí medzi dynamicky vyvíjajúci model výučby, ktorý implementuje najnovšie vyučovacie metódy orientované na študenta. Umožňuje efektívnejšie aplikovať bádateľské metódy, interaktívne metódy výučby s dominantným postavením skupinovej práce a rovesníckeho dialógu. Obrátená výučba ponúka dostatok času i priestoru na rozvíjajúce aktivity presunutím časti vzdelávacích činností do študijného priestoru samotného študenta. Kontaktná výučba sa pritom stáva dynamickou, interaktívnou, komunikačnou, tvorivou, s dostatočným priestorom na individuálny prístup. Na základe teoretického štúdia sa ukázalo, že svetovo uznávaný dotazník CEQ je vhodný na overovanie efektivity obrátenej výučby. V spolupráci s Centrom jazykovej prípravy UPJŠ v - 181

6 Košiciach sme vytvorili slovenskú verziu CEQ, momentálne sme ju distribuovali študentom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, zúčastňujúcich sa obrátenej výučby. V blízkej budúcnosti očakávame spracovanie výsledkov tohto prieskumu. Poďakovanie Táto práca je podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV) na základe Zmluvy č. APVV Ďalej práca vychádza, resp. nadväzuje na výstupy projektu SCIENCENET finančne podporovaným grantom LPP APVV v programe podpora ľudského potenciálu v oblasti výskumu a vývoja a popularizácie vedy (LPP). Literatúra [1] BERGMANN, J., SAMS, A. Flip Your Classroom: Reach Every Student in Every Class Every Day. New York : International Society for Technology in Education, s. ISBN [2] JESSICA YARBRO et al. The 2014 Extension of the 2013 Review of Flipped Learning. Dostupné na internete: < [3] HANČ, J. Application of the flipped classroom model in science and math education in Slovakia. In HSCI 2013: Proceedings of the 10th International conference on Hands on Science (1st 5th July 2013, Košice). Košice, Slovakia : P.J. Šafárik University, ISBN , s [4] HANČ, J., TULEJA, S. Obrátená výučba vo svete a na Slovensku (1.). In Dobrá škola. ISSN , 2012, roč. IV., č. 3, s [5] HANČ, J., TULEJA, S. Obrátená výučba vo svete a na Slovensku (2.). In Dobrá škola. ISSN , 2012, roč. IV., č. 4, s [6] HANČ. J, JEŠKOVÁ, Z. Rôzne podoby interaktívnej výučby, kap In JEŠKOVÁ Z. et al. Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete: Fyzika pre stredné školy. Košice : Elfa, ISBN s [7] WILSON, K. L., LIZZIO, A., RAMSDEN, P. The development, validation and application of the Course Experience Questionnaire. In Studies in Higher Education. ISSN , 1997, roč. 22, č. 1, s [8] GONZÁLEZ, C., MONTENEGRO, H., LÓPEZ, L. Analysis of the Reliability and Validity of the Course Experience Questionnaire (CEQ). In Educación y Educadores. ISSN , 2012, roč. 15, č. 1, s Adresa autorov Mgr. Eva Paňková doc. RNDr. Jozef Hanč, PhD. Oddelenie didaktiky fyziky, Ústav fyzikálnych vied Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Park Angelinum 9, Košice E mail: pankovaeva8@gmail.com E mail: jozef.hanc@upjs.sk - 182