6 Metodológia a výsledky pedagogického výskumu

Transcription

1 6 Metodológia a výsledky pedagogického výskumu 6.1 Formulovanie výskumných problémov, výskumných hypotéz, určenie výskumných metód a výskumnej vzorky Hlavným výskumným problémom(častejšie používaným je skôr pojem výskumná otázka, ale my budeme hovoriť o výskumnom probléme) je, či je môžné zvyšovanie záujmu študentov základných a stredných škôl o fyziku, fyzikálne vzdelávanie. Či je možná a do akej miery popularizácia fyziky a prírodných vied prostredníctvom konkrétnych foriem neformálneho vzdelávania. Počas výskumu nás zaujímalo ako a do akej miery je efektívne zaraďovanie popísaných foriem neformálneho vzdelávania do procesu vzdelávania. Či aplikované formy neformálneho vzdelávania sú vhodné pre študentov základných a stredných škôl. Na riešenie uvedených výskumných problémov boli stanovené nasledujúce výskumné hypotézy a podhypotézy: Hypotéza 1: Neformálne vzdelávacie a popularizačné aktivity vo fyzike pôsobia na deti a mládež pozitívne a motivačne, podporujú zvyšovanie ich záujmu aj o technické a prírodovedné vzdelávanie. Podhypotéza 1: Žilinská detská univerzita pôsobí na žiakov základných škôl motivačne a prispieva k želateľnej zmene postoja k prírodovedným a technickým predmetom. Neformálna vzdelávacia aktivita Žilinská detská univerzita je vhodná a realizovateľná pre žiakov základných škôl. Podhypotéza 2: Neformálne fyzikálne vzdelávanie realizované v rámci medzinárodného podujatia Particle Physics Masterclasses pôsobí pozitívne a motivačne na študentov stredných škôl, prispieva k zvýšeniu ich záujmu o predmet fyzika a má potenciál v získavaní nadaných študentov pre ďalšie štúdium fyziky. Hypotéza 2: Efektívne využitie prostriedkov informačno-komunikačných technológií v neformálnych vzdelávacích a popularizačných aktivitách má pozitívny vplyv na vzbudenie záujmu študentov o predmet fyzika. Zároveň prispievajú k zmene väčšinou negatívneho postoja k tomuto predmetu. Postupne zvyšujú záujem študentov o predmet fyzika, čo sa prejavuje aj v kvalite ich vedomostí. 104

2 Hypotéza 3: Prezentácia častí modernej fyziky má pozitívny vplyv na záujem študentov k predmetu fyzika. Dištančná forma vzdelávania(lms Moodle) je realizovateľná v podmienkach strednej školy a jej použitie pri prezentácii častí modernej fyziky je možná aj v rámci neformálneho vzdelávania. Na potvrdenie alebo vyvrátenie stanovených hypotéz sme použili nasledujúce metódy: pozorovanie pedagogickýexperiment dotazník ŽDU(Bc a Ing) zameraný na zisťovanie názorov študentov na neformálnu vzdelávaciu aktivitu ŽDU dotazník Masterclasses, ktorého cieľom bolo zistiť názory študentov na neformálnu vzdelávaciu aktivitu Masterclasses spracovanie a interpretácia výsledkov Výskumná vzorka Predmetom výskumu boli účastníci neformálnych vzdelávacích aktivít Žilinskej detskej univerzity a Particle Physics Masterclasses. Prieskum týkajúci sa neformálnej vzdelávacej aktivity ŽDU prebiehal počas piatich ročníkov ŽDU, ktoré sa konali pravidelne v rokoch na pôde Žilinskej univerzity v mesiaci jún. Hodnotenia prieskumu týkajúceho sa Particle Physics Masterclasses sa v roku 2007 zúčastnili študenti zo Slovenska a ostatných krajín participujúcich na tomto projekte v tomto roku hodnotenia. Študenti počas absolvovania ŽDU mali k dispozícii prednáškové miestnosti vybavené počítačom, dataprojektorom, Internetom a plátnom na premietanie, špecializované laboratórne miestnosti, počítačové učebne. Študenti počas absolvovania Particle Physics Masterclasses mali k dispozícii taktiež miestnosti(vrvs miestnosti) vybavené počítačom, dataprojektorom, Internetom a plátnom na premietanie, špeciálne počítačové učebne a laboratórne miestnosti. Viac o účastníkoch budeme hovoriť v časti, kde sa budeme zaoberať výsledkami dotazníkov. 105

3 Metódy a prostriedky pedagogického výskumu Metódou, ktorou sme overovali predpoklady vyššie uvedené, bola dotazníková metóda. Dotazník je spolu s rozhovorom exploračnou výskumnou metódou, metódou získavania údajov, informácií prostredníctvom subjektívnych výpovedí skúmaných osôb, tzv. respondentov[124]. Dotazníkom je možné skúmať tie isté vlastnosti ako rozhovorom, je možné ním zbierať údaje dopytovaním sa osôb na ich znalosti(čo osoby vedia, poznajú potrebujú a naopak), ich preferencie hodnôt(čo majú radi, chcú, potrebujúanaopak) alebo na ich mienku, postoj (očom aako zmýšľajú alebo nezmýšľajú) [125]. Interakcia medzi dotazovateľom a dotazovaným je spravidla neosobná a reprezentovaná otázkami položenými písomnou formou. Hlavnou prednosťou dotazníkovej metódy je, že môžeme podchytiť názory veľkého množstva respondentov a získať tak veľké množstvo údajov, ktoré majú však iba deskriptívny charakter. Problémom môže byť nerozhodnosť odpovedí respondentov pri absencii osobného kontaktu, alebo odpovede môže respondent cenzurovať. Na druhej strane výhodou anonymného dotazníka je väčšia otvorenosť odpovedí respondentov. Uvedomujeme si, že odpovede respondentov sú subjektívne, a že nie je možné získať celkom objektívne údaje, fakty, ale iba názory na skúmané objekty, javy a procesy. Avšak nie je možné iným spôsobom získať, dozvedieť sa informácie o niektorých javoch, iba priamo od študenta(napr. príčiny správania, postoje, názory, motívy, city, hodnotenie vecí a javov,...). Metódu dotazníka sme volili pri neformálnom vzdelávaní počas Masterclasses, Žilinskej detskej univerzity aj dištančnéko kurzu Masterclasses Okná do modernej fyziky. Viac o použitých dotazníkoch v časti o výsledkoch dotazníkov. Dotazník používaný na účely získavania spätnej väzby na Masterclasses je zadávaný centrálne. Pri tvorbe dotazníka k ŽDU a dištančnému kurzu bolo hlavným úmyslom stručným súborom otázok vystihnúť podstatné názory respondentov na priebeh a jednotlivé časti daných aktivít. 106

4 6.2 Realizácia pedagogického výskumu, zber a spracovanie dát Kompletné údaje získané dotazníkmi a kvantitatívne vyhodnotenie otázok dotazníkov zo Žilinskej detskej univerzity a z Masterclasses je obsahom príloh dizertačnej práce.dotazníkysútiežobsahomprílohadostupnésúajnawwwstránkeždu a MC Jednotlivé odpovede na otázky dotazníkov zo ŽDU a dištančného kurzu Masterclasses- Okná do modernejfyzikybolispracovanévprogramemicrosoftexcelazmcvprogramespsspre Windows. Výsledky sú spracovávané do stĺpcových grafov a tabuliek vo forme pdf súborov, xls súboru a spss súborov. Súbory sú súčasťou prílohy aj na priloženom CD. 6.3 Analýza otázok dotazníkov a interpretácia výsledkov Žilinská detská univerzita prebieha každoročne od roku ŽDU sa doteraz zúčastnilo 714 detí z celého žilinského kraja, ale i z iných častí Slovenska. Doteraz bolo spolu do výskumu zahrnutých 600(84%) respondentov, ktorí absolvovali ŽDU v rokoch Tento počet tvorí sumár absolventov ŽDU zo Žiliny aj Liptovského Mikuláša. Návratnosť dotazníka v prvom roku bola veľmi nízka, nakoľko išlo o pilotnú verziu a dotazník sme sprostredkovali respondentom nepriamo, prostredníctvom pošty. V nasledujúcich ročníkoch sme používali priamy spôsob a to tak, že dotazník bol predložený respondentom po skončení ŽDU, po ukončení poslednej prednášky(hromadný prieskum). Dotazníky boli vyplňované formou priamej inštrukcie od učiteľov, konkrétne pri každej skupine s individuálnym poradenstvom, ak sa vyskytli problémy s pochopením zmyslu otázok. To sa týkalo hlavne najmladších respondentov. Napríklad pri otázke 7(Bc) konkretizujeme o aké prednášky ide, čiže ktoré sú to tie, ktoré nazývame spoločným názvom prírodovedné. Pri otázke 19(Bc) o prístupe objasňujeme pojem prístup, a pod. Deti vypĺňali dotazníky samostatne bez zásahu inej osoby, pod dozorom učiteľa alebo vedúceho skupiny, ktorý dohliadal na adekvátne vypĺňanie dotazníkov. Snažili sme sa, aby sa deti navzájom neovplyvňovali v odpovediach, a aby každý pracoval samostatne. DotazníkŽilinskádetskáuniverzitaurčenýpre bakalárikov (Bc)obsahuje22 otázokadotazníkžilinskádetskáuniverzitapre inžinierikov (Ing)obsahuje21otá- 107

5 zok. Otázky dotazníka pre Bc aj Ing boli formulované tak, aby respondenti otázky naozaj pochopili a aby konkrétke otázky všetci respondenti chápali v rovnakom význame, t.j. slovník, termíny boli používané primerane respondentom. Otázky boli zadávané tak, aby na ne bola jednoznačná odpoveď. Snažili sme sa o takú formuláciu otázok, aby vyžadovali iba jedinú informáciu, boli gramaticky správne, štylisticky premyslené a aby uľahčili štruktúru odpovede[126]. V dotazníku sa vyskytujú položky otvorené(neštrukturované) aj položky uzavreté(štrukturované, inak povedané aj volebné). Položky otvorené neurčujú respondentom podrobne ani obsah, ani formu jeho odpovedí. Respondent sám volí dĺžku odpovede aj konkrétnej informácie, nakoľko sám rozhoduje čo povedať a čo nepovedať. Tento typ otázok umožňuje hlbšie prenikať k sledovaným javom, lepšie odhaľujú skutočné postoje respondentov, poskytujú väčšie množstvo informácií. Položky uzavreté ponúkajú respondentovi voľbu medzi dvoma alebo viacerými možnosťami. Môžu to byť položky úplne uzavreté, dichotomné(napríklad vyžadujúce odpoveď áno- nie) alebo položky s viacerými možnosťami. V dotazníku boli použité aj škálové položky, ktoré majú pevne stanovené možnosti(alternatívy). Respondent vyberá z ponúkaných a presne formulovaných odpovedí. Ďalšou variantou boli položky polouzavreté, ktoré ponúkajú zoznam hotových odpovedí k voľbe, avšak sú doplnené v závere otvorenou možnosťou voľnej odpovede(kategória inévymenuj ). Dotazník Masterclasses obsahuje 18 otázok, z ktorých niektoré sú členené na podotázky. Dotazník je zadávaný centrálne, na Slovensku používaný v prekladanej verzii. Tento dotazník obsahuje hlavne štruktúrované odpovede na škále, tzv. škálové odpovede, na ktorej sa od respondentov požaduje vyjadriť jeden zo stupňov súhlasu - nesúhlasu. Takýto typ spravidla má za úlohu popísať mieru postoja alebo úsudku, a má v niektorých otázkach tabelárnu podobu, t.j. je štruktúrovaná a uvádzaná v tabuľke. Otázky zisťovali doterajší záujem študenta o fyziku a rozsah jeho fyzikálnych vedomostí. Hodnotiace otázky sa týkali celého priebehu akcie a toho, čo nové sa študenti naučili. Informácie, ktoré je možné získať dotazníkom, obsahujú základné údaje(vek, pohlavie, ročník, škola), používanie počítača, pohľad na fyziku. V časti programu Masterclasses môžeme zistiť informácie o prednáškach(náročnosť, kvalita, komuni- 108

6 kácia s prednášajúcimi), o cvičeniach(náročnosť, množstvo, osobný kontakt, tímová práca), o časti Video Linkup(technická úroveň, priestor na kladenie otázok) a na záver ešte všeobecné hodnotenie, zmena v záujme o fyziku, zvýšenie vedomostí z fyziky a priestor na vyjadrenie vlastného názoru. Vroku2007prebeholzberdátzdotazníkovnamedzinárodnejúrovniaakosom už spomínala, v tomto roku som pracovala na prvotnom vyhodnocovaní dát, ktoré sa zosumarizovali v spolupráci s Imperial College v Manchestri. Návratnosť dotazníkov z Masterclasses na Slovensku bola ošetrená tým, že boli robené hromadne pod dozorom a posledný rok skúšobne na ŽU on-line dotazníkom na adrese V dotazníku pre ŽDU boli otázky zamerané na niekoľko oblastí. Niektoré otázky boli identicky formulované v dotazníku Bc aj v dotazníku Ing: základné údaje o škole (názov, miesto, absolvovaný ročník), základné údaje o respondentovi(vek, pohlavie),názorynaždu(otázky1,2,3,21ibaing),názorynavyučovaniepredmetov (matematika, prírodoveda, prírodovedné prednášky) na ZŠ(otázky 4, 5 v dotazníku Bc,4vdotazníkuIng),názorynavyučovaniepredmetovnaŽDU(otázky6,7v dotazníkubc,5vdotazníkuing),názornaprednáškynaždu(otázka10(8ing), 11(9 Ing)), forma a obsah, priebeh prednášky a používanie pomôcok na hodinách naždu(otázka14(12ing),15(13ing),16(14ing)),názornaprístupučiteľov kštudentom(otázka19(17ing),20(18ing),názoryapripomienkyštudentovk prednáškam Výsledky dotazníka Žilinskej detskej univerzity a ich interpretácia Pri vyhodnocovaní dotazníkov zo ŽDU jednoznačne hovoríme o jednotnej skupine, sú to žiaci základných škôl. Skupina je ohraničená dolným vekom a ukončeným druhým ročníkom ZŠ. Hodnotenia dotazníkom sa zúčastnilo 442 študentov absolvujúcich program bakalárik,počasrokov vroku2005sahodnoteniazúčastnilo 33detí,vroku200679detí(ZA54,LM25),vroku200779detí(ZA59,LM20), vroku detí(za102,lm34),vroku detí(za74,lm41).hodnoteniadotazníkomsazúčastnilo158študentovabsolvujúcichprogram inžinierik (ďalejakoing),počasrokov vroku2006sahodnoteniazúčastnilo43 109

7 detí,vroku200742detí,vroku200830detí,vroku200943detí. Vekabsolventovprogramu bakalárik vskúmanomobdobíanaskúmanejvzorke jevintervaleod6do13rokov.najväčšiezastúpeniemajú9ročnédeti(37%), potom 8 ročné(31%), 10 ročné(18%), ostatné vekové skupiny sú zastúpené do 7%. AbsolventimalivčaseŽDUabsolvovanéročníkyZŠvrozpätíodprvéhoažposiedmy. Najviac zastúpení boli študenti, ktorí mali absolvovaný 3. ročník(36%), potom 2. ročník(26%), 4. ročník(21%), 5. ročník(10%). Ostatné ročníky(teda 1., 6., 7.) boli zastúpené menej ako 3%. Celkové rozdelenie respondentov v skúmanom období podľa pohlavia je také, že chlapci tvoria 57% a dievčatá 43% skúmanej vzorky. Vekabsolventovprogramu inžinierik vskúmanomobdobíanaskúmanejvzorke jevintervaleod9do14rokov,najväčšiezastúpeniemajú10ročnédeti(42%), potom11ročné(32%),9ročné(14%)aostatnévekovéskupinysúzastúpenéod 11% smerom nadol. Absolventi mali v čase ŽDU absolvované ročníky ZŠ v rozpätí od tretieho až po ôsmy. Najviac zastúpení boli študenti, ktorí mali absolvovaný 4. ročník(42%), potom 5. ročník(31%), 3. ročník(24%), 6. ročník(12%), 8. ročník (1%). Celkové rozdelenie respondentov v skúmanom období podľa pohlavia je také, že chlapci tvoria 62% a dievčatá 38% skúmanej vzorky. Otázky1,2,3a21(Ing)bolirovnakoformulovanévobochdotazníkochaboli zameranénazistenienázorunaždu.zodpovedínaotázkuakosatipáčilažilinská detská univerzita, ktorú si absolvoval(a)? vyplýva, že ŽDU sa veľmi páčila 81% deťom, pričom najvyšší záujem bol zaznamenaný v roku 2008(88%). Ani v jednom prípade za päť rokov sa nevyskytuje odpoveď nepáčila sa mi ŽDU. Čomu je prisudzovaný úspech, možno z časti vydedukovať z odpovedí detí. Úspech možno prisudzovať zaujímavým prednáškam(výber z odpovedí detí: veľmi sa mi tu páčilo, naučilsomsanapríkladveľaovesmíreaoslnku,akovznikolmesiac ),laboratórnym cvičeniam( najviacsamipáčililaboratórnecvičenia,lebosmemohlirobiťpokusy ), tak aj prístupu pedagógov( páčil sa mi veľmi prístup učiteľov na detskej univerzite, bolvýborný,lebonámdalimožnosťklásťimotázky,akésmechceli,avšetkonám dobrevysvetľovali,hovorilinámzaujímavéveciarobilipokusynaprednáškach ). Votázke2Chcel(a)bysiešteabsolvovaťŽDUajniekedynabudúce? až93% respondentov uviedlo, že by ešte raz absolvovalo ŽDU. Najvyšší záujem bol zazna- 110

8 menanývroku2008(96%).iba7%byužždunechceloabsolvovať. Na otázku 3 Prečo si sa rozhodol/rozhodla absolvovať ŽDU? sa najčastejšie vyskytovalaodpoveď lebosomchcel(a)spoznaťniečonové (86%)anasledovali odpovede lebomaprilásilimojirodičia (9%)a inakbysomsanudil(a) 5%. V otázke 21 Porovnaj ŽDU, ktorú si absolvoval(a) minulý rok a tento rok uviedlo 53%respondentov,žesaimtentorokpáčila viaca35%sarovnakopáčilaako minulýrok,12%samenejpáčilaanevyskytujesažiadnaodpoveď,žesažduvôvec nepáčila.zvyhodnoteniavidieťpriamuzmenuv páčivosti.ždusaviacpáčila deťomvkurze inžinierik. V nasledujúcich otázkach popisujeme vyjadrenia respondentov k tomu, aký majú vzťah k jednotlivým prírodovedným predmetom(fyzika, chémia, prírodoveda,...). Pozitívny alebo negatívny vzťah k fyzike priamo súvisí i s motiváciou. Aby sme fyziku urobili zaujímavou, treba si uvedomiť čo motivuje dievčatá a chlapcov na ZŠ. Nemožno zabúdať aj na to, že motivácia závisí aj od prospechu. Čím lepšia známka, tým je vyšší záujem. Je neprehliadnuteľný priamy súvis štýlu vyučovania, motivácie a prospechu. Dôležitým faktorom je zmena motivácie s postupujúcimi ročníkmi. To, čobolomotivujúceprežiakovv2.ročníkuužniejevhodnéprežiakovv4.ročníku, takžemusíme meniťimetódymotivovania. Otázky4,5,6,7(Bc)a4,5(Ing) boli rovnako formulované v oboch dotazníkoch a zamerané na zistenie názoru na vyučovanie prírodovedných predmetov na ZŠ a ŽDU. Porovnanieodpovedíštudentovnaotázku4dotazníkaBcPáčisaTinaZŠvyučovanie matematiky? a otázku 6 dotazníka Bc Páčila sa Ti matematika na ŽDU? Zaujímavé je, ako hodnotia deti vyučovacie hodiny matematiky na ZŠ a ako na ŽDU. Viacakopolovica bakalárikov (57%)odpovedala,žesaimvždypáčivyučovaniematematikynaZŠ,niekedysapáči(35%),väčšinousanepáči(4%)avždysa minepáči4%.poabsolvovaníždumožnokonštatovať,žesazmenilpostojajudetí, ktorým sa skôr nepáči matematika, čo vyplýva z hodnotenia: Matematika sa mi páčila vždy(73%opýtaných absolventov ŽDU), niekedy sa páčila(21%), väčšinou saminepáčila(3%)avždysaminepáčila(3%).zporovnaniavidieťpozitívnuzmenu postoja k matematike(zvýšenie záujmu o 16%). Porovnanieodpovedíštudentovnaotázku5dotazníkaBcPáčisaTinaZŠvy- 111

9 učovanie prírodovedy? a otázku 7 dotazníka Bc Páčili sa Ti prírodovedné prednášky naždu(akosavecihýbu,akosahýbuvlny,akovecividíme,...)? Zmenysúv tom, ako hodnotia deti vyučovacie hodiny prírodovedných predmetov na ZŠ a ako saimpozdávaformaaobsahprednášoknaždu.viacakopolovica bakalárikov (60%) odpovedala, že sa im veľmi páči vyučovanie prírodovedných predmetov na ZŠ(prírodoveda, prírodopis), páči sa(33%), niekedy sa nepáči(4%) a vôbec sanepáči(3%).poabsolvovaníždumožnokonštatovať,žesazvýšilzáujemaju detí, ktorým sa skôr nepáčia prírodovedné predmety, čo vyplýva z hodnotenia: prírodovednéprednáškysaveľmi páčili88%opýtaných bakálarikov ŽDU,páčili sa11%ačojeveľképozitívumza4rokyhodnoteniasanašielibajeden,komusa prírodovedné prednášky na ŽDU nepáčili. Porovnanieodpovedíštudentovnaotázku4dotazníkaIngPáčisaTinaZŠ vyučovanie prírodovedných predmetov(prírodoveda, prírodopis, matematika, fyzika, chémia)? a otázku 5 dotazníka Ing Páčili sa Ti prírodovedné prednášky na ŽDU? Zaujímavývýsledokvidieťzhodnoteniaustaršíchdetí, inžinierikov.47%odpovedalo, že sa im páči vyučovanie prírodovedných predmetov na ZŠ(matematika, prírodopis,fyzika,chémia),veľmisapáčiiba46%,ibaniečosapáči6%avôbecsa nepáči 1%. Keď urobíme porovnanie, vidieť skutočný nárast záujmu o prírodné vedy, nakoľko väčšina odpovedala, že sa im veľmi páčili prírodovedné prednášky(77%), páčilisa(20%)alen4 inžinierikovia (3%)za4rokyodpovedali,žesaimpáčiliiba niektoré prednášky. Žiaden neodpovedal, že by sa mu nepáčili. V grafe na obr. 33 uvádzame celkový pohľad na porovnanie odpovedí študentov naotázku5dotazníkabcpáčisatinazšvyučovanieprírodovedy?(otázku4dotazníka Ing Páči sa Ti na ZŠ vyučovanie prírodovedných predmetov(prírodoveda, prírodopis, matematika, fyzika, chémia)?) a otázku 7 dotazníka Bc Páčili sa Ti prírodovednéprednáškynaždu(akosavecihýbu,akosahýbuvlny,akovecividíme,...)? (otázku5dotazníkaingpáčilisatiprírodovednéprednáškynaždu?).z kvalitatívneho hodnotenia, kde sme sa sústredili na prírodovedné prednášky z oblastifyziky(napr.akosavecihýbu,akosaveciotáčajú,akosahýbuvlny,ako počujeme, Ako veci vidíme, Čo je elektrina, atď.), vyplynulo viacero ďalších zaujímavých záverov. K pozitívnemu hodnoteniu fyziky ako takej prispelo veľa faktorov. Pre ilustráciu vyberáme niekoľko komentárov detí, z ktorých vyplýva aj niekoľko dô- 112

10 100% 80% 60% 40% 20% 0% a) v dy sa mi páèi b) niekedy sa mi páèi c) väèšinou sa mi nepáèi d) vôbec sa mi nepáèi ZŠ 57% 36% 5% 2% DU 85% 13% 2% 0% Obr. 33: Porovnanie hodnotenia výučby prírodovedných predmetov na ZŠ a ŽDU. ležitýchzáverov:( fyzikamabavila,lebosamipáčimolekulaaatóm ; mohlisme realizovaťsvojevlastnénápady ; naučilsomsa,akovidímepriestorovo ; užviem, žekeďhodímkameňdovodyvytvoriasavlny,ajakosahýbuvlnyvprostredía akopočujeme ; veľaužviemoteplote,akojumerať ; naučilasomsaakosatvorí dúha,akosalámesvetlo,akosazmiešavajúfarbyaakovidímeveciokoloseba ; že vecisasamiodsebanezastavia,nerozbehnúanezmeniasmer ). Porovnanie odpovedí respondentov na otázku 9 dotazníka Bc(7 dotazníka Ing) ČosaTipáčilonajviac?Keďsanatopozriemecelkovo(grafnaobr.34),respondenti jednoznačne preferujú laboratórne cvičenie(44%). Ďaľšia v poradí je prednáška (22%),hryvonkuaprácasPCrovnakopo17%.Zporovnaniamedzistaršímia mladšími deťmi sa ešte väčšmi ukazuje záujem starších detí(59%) o laboratórne cvičenia ako u mladších(40%), mladšie deti(25%) viac uprednostňujú prednášku akostaršie(16%).to,žesadeťomviacpáčiaaktivityspojenésoždutedasúvisí aj s tým, že môžu samostatne tvorivo pracovať na laboratórnych cvičeniach. Očakávajú experiment aj ako súčasť prednášky. Kvalitatívne závery možno umocniť aj kvantitatívnymvýsledkom.naotázku ČosaTipáčilonajviac?,takmerpolovica odpovedala, že laboratórne cvičenia. Tento trend a teda túžba po experimentálnej činnostisazrokanarokumocňuje,čovidieťajzgrafuvpriloheb( najviacsami páčili na detskej univerzite experimenty na fyzike, chémii, mohli sme si všetko sami 113

11 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% a) prednášky b) laboratórne cvièenia c) práca na PC d) hry vonku e) diplomová práca Obr.34:ČosaTipáčilonajviac? vyskúšať,eštebyichmohlobyťviac ; užsiviemvyrobiťjednoduchýmotorčeka postaviťelektrickýobvod ; užviem,čojestatickáelektrina,prečosamiránoježia vlasy,...bolotamveľapokusov,napríklad,akosapriťahovalibalóny ; mohlisme robiťzaujímavépokusyahovoriťosvojichvlastnýchnápadoch ). Otázky10,11,14,15(Bc)a8,9,12,13(Ing)bolirovnakoformulovanévoboch dotazníkoch a zamerané na zistenie názoru na formu, obsah a priebeh prednášok. Na otázku 10 dotazníka Bc(8 dotazníka Ing) Boli pre Teba prednášky zaujímavé? sa najčastejšie vyskytuje odpoveď respondentov, že všetky sa mi páčili(68%), 31%saniektorépáčili,1%saväčšinounepáčiliprednášky.Zrokanaroksazaujímavosť prednášok zvyšuje. Možno teda konštatovať, že obsah jednotlivých prednášok je zaujímavý a blízky deťom. Votázke11dotazníkaBc(9dotazníkaIng)AkébolipreTebaprednášky? až 88% respondentov uvádza, že boli ľahké a zrozumiteľné, 11% uviedlo, že boli náročné a iba 1% si myslí, že boli úplne nezrozumiteľné. Úroveň, podanie obsahu prednášaných tém sú blízke schopnostiam deťom porozumieť. Z časového hľadiska nevidieť významné zmeny. Otázka14dotazníkaBc(12dotaníkaIng)Čobymalobyťnaprednáškach,abyboli zaujímavejšie? Zisťovali sme aj, čo očakávajú deti od vyučovacích hodín na ZŠ aj od prednášok na detskej univerzite, čo by malo, mohlo byť na prednáškach, vyučovacích 114

12 hodinách, aby boli zaujímavejšie(graf na obr. 35). 78% študentov uprednostňuje viac prezentovaných pokusov, reálnych experimentov, 21% uprednostňuje viac videí reálnych situácií a počítačových simulácií reálnych dejov. 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% a) viac prezentovaných pokusov, experimentov b) video, poèítaèové simulácie, modely,... c) iné navrhni Obr. 35: Čo by malo byť na prednáškach, aby boli zaujímavejšie? Z výskumu jednoznačne vyplýva, že hoci sa do popredia dostávajú IKT a využívajú sa vo veľkej miere už aj na vyučovacích hodinách na základných školách a využívajú ich aj pedagógovia na ŽDU, deti očakávajú na hodinách viac reálnych experimentov než videá reálnych situácií či počítačové simulácie reálnych dejov a pod. Hoci IKT prinášajú veľa pozitív, deti viac uprednostňujú reálne experimenty atonielennalaboratórnychcvičeniach,aleinaprednáškach.možnotovidieťaj zodpovedídetí,čosaimpáčilonaprednáškach: páčilsamipokus,akosazapojil citróndoelektrickéhoobvoduažiarovkasvietila ; prednáškaakovecividímesa mi najviac páčila preto, lebo aj na prednáške nám ukazovali veľa pokusov, napríklad smerobilitieňadúhu.tátotendenciasasrokmimenísminimálnouodchýlkou,v popredí stále ostáva reálny experiment a prezentácia pokusov ako to vidieť i z grafu. Otázka 15 dotazníka Bc(13 dotazníka Ing) Mohol/mohla si klásť otázky učiteľovi počas prednášky? Z cekového hľadiska 92% študentov sa vyjadrilo, že mohli klásť otázky na všetkých prednáškach, 7% iba na niektorých prednáškach a 1% sa domnieva, že otázky nemohli klásť. Vyučovací proces smeruje k neúspechu pokiaľ žiak nemá možnosť klásť učiteľovi otázky potrebné, nutné k vyriešeniu nejasností, ku ktorým žiak dospeje počas 115

13 výkladu, prednášky. Na druhej strane platí to isté z opačného pohľadu a teda, že vyučovací proses taktiež smeruje k neúspechu, ak učiteľ nemá určitú spätnú väzbu, abyvedeldoakejmierymužiacirozumejúachápuobsahvyloženejlátky.ztoho vyplýva, že vyučovanie nemôže byť jednosmerným procesom. Potom by učiteľov nebolo treba, postačovali by nám knihy, videá, a učitelia by boli pre nás zbytoční. Priama komunikácia žiaka s učiteľom aj kontrola žiakovej práce sú príkladmi učiteľovejspätnejväzbyabeztohoučiteľnevie,čisažiakniečonaučilalebonie [101]. Keď sa niečo učíme, potrebu opýtať sa na niečo môžeme cítiť v ktorejkoľvek fáze vyučovacieho procesu. Veľmi dôležité je, aby si učiteľ uvedomil, že niektorí žiaci sú príliš hanbliví, aby sa pýtali pred svojimi kamarátmi, spolužiakmi. Tu je dôležité, aby dostali od vyučujúceho možnosť individuálnej komunikácie. Pre mnoho študentov je veľmifrustrujúce,keďsanemôže pohnúťzmiesta anemákohopožiadaťoradu, poprípade nemá odvahu sa pýtať. Z odpovedí respondentov na otázku 16 dotazníka Bc(14 dotazníka Ing) Aká forma práce na laboratórnych cvičeniach sa Ti páčila? vyplýva, že viac ako polovica respondentov(53%) uprednostňuje prácu v skupinách, 42% samostatnú prácu a 5%savyjadrilo,žeobeformyprácesúprenichvyhovujúce. Otázka 17 dotazníka Bc(15 dotazníka Ing) Aké vyučovacie hodiny sa Ti páčia? 85% respondentov sa vyjadrilo, že sa im viac páčia vyučovacie hodiny kde môžu realizovať svoje vlastné nápady a aktívne a tvorivo pracovať, na druhej strane 15% respondentov sa vyjadrilo, že sa im viac páčia hodiny, kde plnia iba príkazy učiteľov. Z časového vývoja nievidieť žiadne výrazné odchýlky(graf na obr.36). Otázka 18 dotazníka Bc(16 dotazníka Ing) Ako vyzerali vyučovacie hodiny na Tvojej základnej škole? a Ako vyzerali vyučovacie hodiny na ŽDU? Ide tu o porovnanie prístupov k vyučovaniu(viď otázka Aké vyučovacie hodiny sa Ti páčia?). Veľa sa hovorí o zmenách prístupov vo vyučovacom procese a preto je zaujímavé dozvedieť sa, ako sú aplikované vo vzdelávaní, aké možnosti poskytujú učitelia svojim žiakom, čo si myslia žiaci(graf na obr. 37). Z celkového počtu respondentov 55% uvádza, že na ZŠ prevládajú vyučovacie hodiny, kde žiaci plnia iba príkazy učite- 116

14 Obr. 36: Aké vyučovacie hodiny sa Ti páčia? Obr.37:AkovyzeralivyučovaciehodinynaZŠanaŽDU? ľov, 37% hodiny, kde môžu realizovať svoje vlastné nápady a aktívne, samostatne a tvorivo pracovať, 8% respondentov uvádza, že sa uplatňujú oba prístupy. Iba 12% uvádza, že na ŽDU prevládajú vyučovacie hodiny, kde žiaci plnia iba príkazy učiteľov, 78% uvádza hodiny, kde môžem realizovať svoje vlastné nápady a aktívne, samostatne a tvorivo pracovať, 10% respondentov uvádza, že sa uplatňujú oba prístupy. V doplňujúcich poznámkach, ktorými respondenti mohli rozvíjať, dopĺňať stručné bodové hodnotenie otázok, sa často objavovalo ocenenie, kladné hodnotenie, ale aj negatívne postoje. Z vyjadrenia názorov detí vyberáme len niekoľko. Otázka8(Bc)a6(Ing)slúžilanavyjadrenietoho,čosirespondentimyslia,že sanaučilipočasždu.čosisapočasždunaučil(a)nové? 117

15 naučila som sa veľa z matematiky, o prírode, Slnku, farbách oelektronikeaorobotoch naučil som sa o časticiach, molekulách a atómoch naučila som sa robiť pokusy, narábať s prístrojmi vlnysahýbukeďfúkavietor,keďdovodyhodímkameň,... že sa nemusím báť spoznávať nové veci o odraze svetla od predmetov do našich očí, ako sa vypravuje vlak, ako funguje kamera naučila som sa, ako vznikajú vlny niečoofyzikeavlakoch,žesavlnaodráža získalsomnovévedomosti-teoretickyahlavne,čosamipáčiloajpraktickyna cvičení že zvuk počujeme a ultrazvuk nepočujeme akosarobídúha keď lietadlo prekoná nadzvukovú rýchlosť, tak sa za ním vytvorí kužeľ množstvopokusov jasomsanaučilaoplanétach,žehviezdyvovesmíresúajťažšieakonašazem napríklad, že teplo je všade napr. ako funguje televízia a kamera, čo je elektrina, o chémii, prečo svietia neónky farebne naučil som sa o mikroskopoch, narábať s mikroskopom a ostatné zaujímavé veci že na seba magnety môžu pôsobiť odpudivou silou nadusomsanaučilarobiťpokusy čo je elektrina, kde všade je elektrina žesavšetkyvecihýbu,žesavecihýbuniesamiodseba ako počujeme, ako veci vidíme že infračervené svetlo nevidíme voľným okom naučilasomsa,akosatvorídúha,akosalámesvetlo že laser dokáže prepáliť papier naučil som sa konečne matematiku atómjezobaluajadra,vjadresúprotónyaneutróny,vobaleelektróny zaujímavé veci, ktoré sa mi iste zídu ževlnysatvoria,keďhodíškameňdovody,keďzakričíš ako pracuje jednoduchý elektrický obvod 118

16 naučil som sa veľmi veľa nových vecí, že žiarivka môže v mikrovlnke svietiť aj bez elektriny naučilasomsaveľaofyzike ako vidíme priestorovo akosahýbuvlny,ohviezdach,ovesmíre,akosakresliačísla všeličo,čobysomsavškolenedozvedela Votázke12,13(Bc)a10,11(Ing)malirespondentiuviesťsvojenázoryapripomienkykprednáškam,ktorésaimpáčilianepáčiliaprečo.Vyberámlenniekoľkoz množstva pripomienok, hlavne tie, ktoré sa opakovali niekoľko krát, ostatné sú dostupnévxlssúborevprílohenacd.otvorsiknihuždu,prezrisiju,aporozmýšľaj, čosirobil(a)naprednáškach,apotomnapíš,ktoráprednáškasatinajviacpáčilaa prečo? Ako zviditeľniť teplotu, pretože to bolo zaujímavé. Ovesmíre,SlnkuaZemi,lebosomsatamdozvedelzaujímavéveci. Ako veci vidíme, pretože sme tam robili zaujímavé veci. Ako svietia polovodiče, labo sa mi na tom páčil laser. Akosahýbuvlny,lebosmetamrobilipokusy. Najviac sa mi páčili prednášky Ako veci vidíme a Elektronika. Akosahýbuvlny,lebosomsaveľanaučil. Pokusy. O rozkladaní farieb, lebo to bolo zaujímavé. Fyzikavmikrovlnke,pretolebosomsanaučilačosmiemanesmiemdávaťdo mikrovlnky. Pokusy s farbičkami. Fyzika v mikrovlnke,páčilasamihlavnepreto,lebosmedávalivecido mikrovlnky a skúmali sme ich, robili sme tam veľa pokusov. Akovecividíme,pretoženámukázali,akosalámesvetlo,akosarobídúha, ako sa zmiešavajú farby. Páčila sa mi matematika, lebo je to môj najobľúbenejší predmet a bola zaujímavá. Fyzikamabavila,lebosamipáčimolekulaaatóm. Ktožeriekovy,učilinásokorózii,užviemžekovykorodujú. Čo je elektrina. 119

17 Prvý človek na Mesiaci, lebo mám rád vesmír. Ako vidíme teplo, páčila sa mi, lebo sme sa skúmali termovíznou kamerou. Slnko, Zem, Mesiac, hviezdy, bolo to zaujímavé, lebo ma to baví. Čarovnýsvetchémiepáčilasamipreto,lebosmerobilipokusy,boliľahkéa peknéamaliajniektoréveci,ktorésanámhodiadoživota. Najviac sa mi páčila o neónkach, lebo bola pekná, najviac ma zaujala. OApolle,cestačlovekanaMesiac,lebomatozaujaloamalotovynikajúceho prednášajúceho, bola výborne vysvetlená. Laboratórne cvičenia, páčili sa mi preto, lebo sme robili na optike pokusy. Páčilsamipreto,ženakaždejprednáškeprenásvymýšľalihryaaktivity, hlavne na hodine Ako sa veci počítajú. Ktorá prednáška sa Ti vôbec nepáčila? Napíš, prečo sa Ti nepáčila. Ohviezdach,ovesmíre,pretožesmesatoužvškoleučilianebolotopremňa zaujímavé. Ako sa hýbu veci, nezaujímalo ma to. Ako pracuje elektrický obvod, lebo bola ťažká. AkomobilnájdeMiška,lebosomsanudil,bolototrápne. Votázkach19,20(Bc)a17,18(Ing)malirespondentiuviesťakosaknimsprávali učitelia. Páčil sa Ti prístup pedagógov? Ak áno, prečo? Áno,správalisaknámakokštudentom,nieakokdeťom. Mohli sme sa viac pýtať. Áno,leboboliknámmilíasnažilisanámvšetkopovedať. Páčilsamipreto,ženakaždejprednáškeprenásvymýšľalihryaaktivity. Áno, lebo sme nepoužívali často učebnicu. Zaujímavo prednášali a dovolili realizovať vlastné nápady. Keďsmeniečomunerozumeli,taknámtovysvetlili,nieakonaZŠ. Áno, lebo na nás nekričali. Áno, boli ochotní, zábavní, trpezliví, pomáhali nám. Boliknám(nanás)(veľmi)dobrí. Hovorili zaujímavé veci a mohli sme robiť pokusy. Keď sme mali nejaké otázky alebo sme niečo chceli povedať, dali nám možnosť, mohli sme im vždy klásť otázky, vždy nás vypočuli. 120

18 Učili nás hravou formou. Vždy som tomu chápal. Mohli sme hovoriť o svojich nápadoch. Nepísali sme žiadne písomky. Rozprávali zrozumiteľne, dobre aj srandovne a bolo lepšie ako na ZŠ. Dovolili nám používať prístroje. Mohol som sa na všetko opýtať. Lebo boli príjemnejší a nemuseli sme sa učiť na známky. Páčil, nehovorili zložité veci pre deti. Áno, pretože každého vyvolali. Páčil, učitelia sú milí, a keď niečomu nerozumiem, tak to vysvetlia. Áno, lebo sme si sami mohli vyskúšať niektoré pokusy. Keď sme sa prihlásili, vyvolali nás; keď sme sa niečo opýtali vždy nám odpovedali, pekne a zrozumiteľne to rozprávali; pretože vysvetľovali zrozumiteľne akeďsmeniečomunerozumeli,taksmesamohlispýtaťavysvetlilinámtoešte raz, lebo nám odpovedali na všetky otázky, ktoré vedeli a podávali nám učivo zábavnou formou. Čo sa Ti nepáčilo na prístupe učiteľov? Nerozumel som im niekedy. Že nám jeden učiteľ moc nevysvetľoval. Niektorí strašne rýchlo rozprávali. Že na nás niekedy kričali. Nedovolili všetkým vyskúšať si nejaké veci. Niektorí mali nudné prednášky. V závere oboch dotazníkov je možnosť na vyjadrenie vlastného názoru. Tu mohli písať o tom, na čo nedostali priestor v predchádzajúcich otázkach. Tu môžeš vyjadriť svoj vlastný názor:(čo sa Ti páčilo najviac alebo sa Ti vôbec nepáčilo ohľadom prednášok, cvičení a ďalších častí programu na ŽDU?). Zaujímavé boli pokusy v laboratóriach. Páčilisamipokusy, akosmemontovali displejaakosmeslaseromrobili všelijaké obrazce na stenu. Páčilo sa mi, ako sme mali pokus, vktorom sme rozbili gumenú hadicu. 121

19 Prednášky boli vedené hravou formou, robili sme veľa pokusov, našiel som si veľa kamarátov, najviac sa mi páčil pokus o naťahovaní na stoličke. Všetkosamipáčilo,alepridalabysomviacpokusov. Veľmi sa mi páčil takýto štýl štúdia. Najviac sa mi páčili praktické ukážky, pokusy. Lebo boli dobrí učitelia, dovoľovali sa nám pýtať, aktívne pracovať. Na prednáškach by malo byť viacej zábavy a pokusov, laboratórne cvičenia boli fajn. Páčilosami,žesmemalizaujímavéprednáškyažesmesahrali. Páčilo sa mi všetko okrem matematiky. Bolo málo laboratórnych cvičení. Najlepšie boli chemické prvky!! Mne sa tu všetko páčilo. Laboratórne cvičenia boli supééééérne!!! Vôbec sa mi nepáčili diplomové práce. Bola to najlepšia škola sveta. Tosamipáčilo,akosakumnesprávaliučitelia. Celáuniverzitasamipáčilaachcemsajejzúčastniťajnabudúcirok. Najviac sa mi páčili cvičenia, lebo sme robili veľa vecí sami. Závery: Vo všeobecnosti v hodnotení otázok sa len ojedinele vyskytovali negatívne postoje detí. Tie sa pohybovali percentuálne do 4% opýtaných. Negatívne postoje týkajúce sanázorunavyučovaniematematikynazšanaždu(negatívnypostoj3%-4% detí), prírodovedy na ZŠ(3%), sa vyskytovali hlavne vo vyjadrení mladších účastníkovabsolvujúcichprogram bakalárik.väčšiemnožstvokladnýchpoznámokdetísa týkalo experimentu na hodinách. Ako už bolo spomenuté, podľa nich by malo byť vo vyučovaní väčšie množstvo experimentov či už demonštračných, realizovaných učiteľom, alebo žiackych. Domnievame sa, že hlavným dôvodom týchto potrieb študentov po experimentovaní je neustály nedostatok experimentálnej činnosti na základných, ale i na stredných školách. Z vyhodnotenia dotazníkov detí, ich bakalárskych a diplomových prác vyplynulo, žedeťomsatakátoaktivitapáči.každédruhédieťabysizmožnostirozšíriťletné aktivity o prednášky alebo experimenty, videá a simulácie alebo hry vybralo práve 122

20 experimenty(78% respondentov). Pri porovnaní výučby na ZŠ a ŽDU sa deťom viac páči realizácia na ŽDU. Ako vyplynulo z dotazníkov detí, na DU majú deti vytvorené podmienky, kde môžu pracovať tvorivo a realizovať svoje vlastné nápady(78%), kdežto na ZŠ vo väčšine prípadov počúvajú príkazy učiteľov(55%). Pri porovnaní výučby prírodovedných predmetov sa 85% detí na ŽDU vždy takáto výuka páči, pričom na ZŠ je to 57% detí. Predpokladáme, že zmenou spôsobu výučby možno docieliť,abysavýučba,ktorásadeťompáčilenniekedy(36%nazš),páčilavždy (85% na ŽDU). Z výsledkov dotazníka vyplýva, že je potrebné zvýšiť počet prezentovaných pokusov na hodinách, používať multimédiá vo väčšom rozsahu, rozvíjať názornosť a predstavivosť, prácu v tíme, ale aj samostatnosť a umožniť deťom aktívne pracovať a tvoriť. Ukázalo sa, že počítač môžeme využívať na simulovanie dejov prebiehajúcich v prírode, vytváranie modelov týchto dejov, zmenou parametrov ovplyvňovať ich priebeh. Moderné informačné a komunikačné technológie nám môžu pomôcť pri premene tradičnej školy na tvorivú školu. Krédom nás všetkých, pokúšajúcich sa o transformáciu klasickej výučby širším zavádzaním multimédií, by malo byť vzbudiť v žiakovi túžbu získavať nové poznatky. Keď vychádzame z celkového hodnotenia, dospeli sme k záveru, že sa deťom najviac páčila práca v laboratóriách, kde robili pokusy, teda aktívne sa zapájali do vyučovacieho procesu a neboli iba konzumentami nových poznatkov. Aj keď boli prednášky pre deti zväčša zrozumiteľné, sú až na treťom mieste z hľadiska typu vyučovacej hodiny. Na prednáškach(možno aj na vyučovacích hodinách na ZŠ) chýba experiment a názornosť. Deti očakávajú využívanie IKT na hodinách. Radi by pracovali aktívne a chceli by realizovať vlastné nápady. Je v nich skrytý záujem o prírodné a technické vedy, možno by sa chceli stať aj vedcami v budúcnosti. Po niekoľkých rokochjevšakužsituáciaúplneiná.jepotešujúce,žedeťomsaždunaozajpáčila, takmer všetci by ju ešte raz chceli absolvovať. To, že sa zúčastnili ŽDU, bolo väčšinou z vlastnej iniciatívy detí, ako túžba spoznať niečo nové, čo ešte nezažili. Ako vidieť z prieskumu, deťom sa matematika a prírodoveda viac páči ako nepáči vo vyučovacom procesenazš,avšaknaduichzáujemomatematikuaprírodnévedybolomnoho väčší. Z analýzy odpovedí detí nám vyplynulo aj niekoľko základných bodov na určenie 123

21 toho, aký by mohol byť učiteľ podľa predstáv žiakov: zábavný, ochotný, trpezlivý viac pomáhať žiakom, vymýšľa veľa hier a aktivít na vyučovaní, učiteľ ktorého sa môžu žiaci veľa pýtať, ktorý nekričí. Z analýzy odpovedí detí taktiež vyplynulo niekoľko základných bodov na určenie toho,akébymohlibyťvyučovacie hodinyačobymalobyťichsúčasťoupodľa predstáv žiakov: hodiny vedené hravou formou(zábava, hra a iné aktivity), viac prezentovaných experimentov a praktických ukážok, viac pokusov v laboratóriách, videosekvencie, počítačové simulácie, modely, viac priestoru na realizovanie vlastných nápadov žiakov, priestor na kladenie otázok, menej používať učebnicu a hodiny bez skúšania Výsledky dotazníka Particle Physics Masterclasses a ich interpretácia Dotazník je k nahliadnutiu v prílohe A. Súbory s celkovými spracovanými výsledkami z dotazníkov na úrovni Slovenska a na medzinárodnej úrovni(zúčastnených krajín zeurópyausa)aichporovnaniesúsúčasťouprílohyc.nazákladespracovania vyplnených dotazníkov sa získali základné informácie a postoje študentov k tomu, čoprostredníctvommcštudentizískali,čosaimpáčiloapod.tonámumožňuje vyhodnotiť úspešnosť/neúspešnosť danej akcie. Pri vyhodnocovaní dotazníkov z MC jednoznačne hovoríme o jednotnej skupine, sú to žiaci stredných škôl(u nás hlavnú skupinu tvoria gymnazisti). Hodnotenia dotazníkom sa zúčastnilo 1482 študentov absolvujúcich International Particle Physics Masterclassesvroku2007.Spracovanédátasúzo16krajína42miest,kdesaMC 2007uskutočnili(zoznamjeknahliadnutiuvpríloheC1).Ztohtopočtuje181študentov zo Slovenska. Z prehľadu veku respondentov v roku 2007 vidieť, že najväčšie zastúpenie majú 17-ročníštudenti(40%),potom18-roční(30%),16-roční(16%),19-roční(8%) a ostatné vekové skupiny sú zastúpené okolo 7%. Z uvedeného vyplýva, že účastníci sú prevažne zo stredných škôl. Na Slovensku taktiež najpočetnejšiu skupinu tvorili 17-ročníštudenti(37%),potom16-roční(32%),18-roční(18%),15-roční(7%) a ostaní(6%). Celkové rozdelenie respondentov v skúmanom období podľa pohlavia 124

22 jetaké,žechlapcitvoria67,9%(unás71,3%)adievčatá30,8%(unás27,6%) skúmanej vzorky. 1,3%(u nás 1,1%) respondentov neuviedlo svoje pohlavie. Otázky 1.3, 1.4 a 1.5 sú zamerané na zistenie toho, ako často študenti používajú počítač. Ak si vezmeme celú vzorku respondentov, tak z odpovedí na otázku 1.3 Koľko času stráviš pri používaní počítača? vyplýva, že chlapci strávia pri počítači viac času ako dievčatá. Z porovnania medzi Slovenskom a ostatnými krajinami nevidieť žiadne výrazné odchýlky. Viac ako polovica respondentov(57% ostatné krajiny, Slovensko 53%)uvádza,žetrávipripočítačiviacako jednu hodinudenneamenejako 1hodinuzatýždeňtrávipripočítači7%respondentovzostatnýchkrajína4% respondentov zo Slovenska. Z odpovedí na otázku 1.4 Ako často môžeš aktívne realizovať v škole experimenty nahodináchfyziky?jevidieť(grafnaobr.38),žetakakovostatnýchkrajinách,ani u nás študenti nerobia v škole experimenty veľmi často. 10% slovenských študentov a 13% študentov z porovnávacej vzorky uviedlo, že nikdy nerobia experimenty na hodinách fyziky, takmer polovica(47% študentov zo Slovenska) uviedla, že skoro nikdy nerobia experimenty. Len veľmi malá časť respondentov(8% v ostatných krajinách a 5% študentov zo Slovenska) uviedla, že môžu realizovať experimenty v škole veľmi často. 50% 47 40% fraction of students 30% 20% % 0% 5 8 very often never SVK WORLD Obr. 38: Ako často môžeš aktívne realizovať v škole experimenty na hodinách fyziky? Otázka1.5AkočastovškolepoužívašPCprimeraníaanalýzedát?Zporovnania odpovedí na danú otázku vidieť(graf na obr. 39) veľký rozdiel medzi počtom respondentov u nás(70%) a v ostatných krajinách(36%), ktorí uviedli, že počítač pri 125

23 meraní a anylyzovaní dát nikdy nepoužívajú. Iba 3% študentov zo Slovenska(4% z ostatných krajín) uviedlo, že robia experimenty často, 4% študentov zo Slovenska (17% z ostatných krajín) uviedlo, že ich robia niekedy. 80% 70 60% fraction of students 40% % % 6 very often never SVK WORLD Obr.39:AkočastovškolepoužívašPCprimeraníaanalýzedát? Otázka 1.6(a) Viem veľa o fyzike. 10% našich študentov(9% študentov z ostatných krajín)simyslí,ževieveľmiveľaofyzike,40%našichštudentov(36%zostatných krajín) vie veľa o fyzike, 43% našich študentov(42% z ostaných krajín) vie niečo, 6% našich študentov(9% z ostaných krajín) vie málo, menej ako 2% respondentov savyjadrilo,ženevieničzfyziky. Zodpovedínaotázku1.6(b)Chcemsaofyzikedozvedieťviacvyplýva,ževiac ako polovica respondentov(54% na Slovensku a 53% v ostatných krajinách) sa chce dozvedieťviacofyzike,hocisaskoropolovicavyjadrila,ževieveľaofyzike,tusa ukazuje aká je túžba študentov po nových vedomostiach. 1.6(c)Hodinyfyzikyvškolebolidobrouprípravoupretento masterclass.27% študentov zo Slovenska(16% v ostatných krajinách) si myslí, že hodiny fyziky ich nepripravili, 30%(24% ostatných krajinách) si myslí, že veľmi málo pripravili a iba 4%študentovunás(13%vostatnýchkrajinách)simyslí,žehodinyfyzikyboli dobrou prípravou. Na otázku 1.6(d) V škole sa mi páčia hodiny fyziky/iných prírodných vied takmer polovica študentov z ostatných krajín(43%) odpovedala, že sa im veľmi páčia. Z našich študentov uviedlo túto odpoveď 35%. 33% sa páči(34% v ostatných krajinách),19%saibaniečopáči(15%vostatnýchkrajinách),veľmimálosapáči9% (6% v ostaných krajinách) a menej ako 4% respondentov sa hodiny fyziky nepáčia. 126

24 25% slovenských študentov(17% študentov z ostatných krajín) úplne súhlasí s tým, že Fyzika v škole súvisí s každodenným životom(otázka 1.6e). 4% študentov na Slovensku(6% v ostatných krajinách) si myslí, že nesúvisí. 1.6(f) Fyzika v škole mi dáva informácie o úlohe fyziky pre rozvoj moderných technológií. 32% študentov z ostatných krajín(23% študentov na Slovensku) súhlasí s týmto tvrdením. Vo všeobecnosti študenti na Slovensku to skôr nevedeli posúdiť. 1.6(g) Z hodín fyziky v škole viem ako sú organizované a vykonávané vedecké výskumné úlohy. Pri vyhodnotení odpovedí na túto otázku sa ukázalo, že až 30% slovenskýchštudentovsimyslí,žefyzikavškoleimnepodávainformácieotom,akosú organizované a vykonávané vedecké výskumné úlohy. Z ostatných krajín túto odpoveď uviedlo iba 12% respondentov. Na druhej strane iba 8% študentov na Slovensku (až 25% študentov z ostatných krajín) súhlasilo s týmto výrokom. V otázkach 2.1.1(a), 2.1.(b), 2.1.1(c) mali respondenti uviesť názor na obsah, kvalitu prednášok a komunikáciu s prednášajúcimi. V otázke 2.1.1(a) Prednášky boli ľahko pochopiteľné takmer polovica(47% SK, 42% ostatné krajiny) respondentov uviedla, že prednášky boli pre nich ľahko pochopiteľné(graf na obr. 40). Prednášky boli rovnako pochopiteľné pre chlapcov ako aj pre dievčatá. Z vyjadrení študentov možnopreilustráciuspomenúť: prednáškybolizaujímavéaľahkopochopiteľné, výkladbolzrozumiteľnýprevšetkyvekovékategórieaprednáškybolinaúrovni. 50% 47 40% 42 fraction of students 30% 20% % 6 6 SVK 0% agree totally agree undecided disagree totally disagree somewhat WORLD Obr. 40: Prednášky boli ľahko pochopiteľné. Z odpovedí na otázku 2.1.1(b) Obsah prednášok považujem za zaujímavý vyplýva (graf na obr. 41), že 60% respondentov zo Slovenska(47% z ostatných krajín) po- 127

25 važuje obsah prednášok za zaujímavý. Z hodnotenia vyplýva, že prednášky sa rovnako páčia dievčatám aj chlapcom. Pre ilustráciu vyberáme niekoľko komentárov, z ktorých vyplýva aj niekoľko dôležitých záverov: páčila sa mi hierarchia na prednáškachaprehľadnéusporiadanie, páčilsamispôsobprednášaniaaobsahprednášok, mohlobyťviacfyzikyamenejpopulárne,bolotomiestamiprílišjednoduché. 70% 60% 60 50% fraction of students 40% 30% % 10% 0% agree totally agree undecided disagree totally disagree somewhat SVK WORLD Obr. 41: Obsah prednášok považujem za zaujímavý. Otázka 2.1.1(c) Mali sme možnosť klásť otázky. Ako vidieť z grafu(príloha C), vo všeobecnosti väčšina uviedla, že mali príležitosť klásť otázky. Zaujímavé je, že v porovnaní s ostatnými krajinami až o 20% viac respondentov zo Slovenska odpovedalo takto. V otázkach 2.2.1(a), 2.2.1(b), 2.2.1(c) mali respondenti uviesť svoj názor na cvičenia. Otázka 2.2.1a Tímová práca s ostatnými žiakmi bola dôležitá na riešenie problémov. Ako vidieť z grafu(príloha C) je zrejmé, že študenti v ostatných krajinách pokladajúprácuvtímezadôležitejšiuakoštudentiunás(25%unás,37%vostatných krajinách). Z vyhodnotenia celkovej skúmanej vzorky vyplýva, že dievčatá (46%) považujú tímovú prácu za dôležitejšiu ako chlapci(31%). Z odpovedí na otázku 2.2.1(b) Cítil(a) som sa spôsobilý(á) riešiť problémy vyplýva, že študenti na Slovensku sa cítili byť viac schopní riešiť problémy ako študenti z ostatných krajín. Otázka 2.2.1(c) Mali sme možnosť klásť otázky. Ako vidieť z grafu(príloha C) väčšina uvádza, že mali možnosť klásť otázky(85% v SK, 73% v ostatných krajinách). To, že sa MC študentom páčili, súvisí aj s kladným hodnotením cvičení študen- 128

26 tami. Z vyjaderní k otázke cvičení vyplýva, že študentom sa cvičenia veľmi páčili pretože boli jednoduché a interaktívne, mohli pracovať s reálnymi dátami, mohli sa pýtať počas cvičenia na všetko čo nevedeli, a pod. Nasledujúcimi otázkami sme zisťovali postoje študentov k priebehu videokonferencie, k technickej úrovni a priestoru na kladenie otázok počas videokonferencie. Z odpovedí respondentov na otázku Aká bola kvalita záverečného Video Linkup vyplýva, že bola veľmi dobrá pre 14%(ostatné krajiny 7%), dobrá 37% (ostatné krajiny 16%), iba 2% študentov na Slovensku(resp. 10% z ostatných krajín) uviedlo,žebolaveľmizláa5%(24%vostatnýchkrajinách)uviedlo,žebolazlá. Teda vo všeobecnosti možno konštatovať, že kvalitu záverečnej videokonferencie na Slovensku sme zvládli oproti ostatným krajínám oveľa lepšie. Otázka 2.3.2(a) Veľmi dobre som rozumel(a) počas videokonferencie, otázka 2.3.2(b) Video spojenie so študentami z ďalších krajín mi pomohlo vytvoriť si obraz o tom, ako vyzerá medzinárodná výskumná spolupráca. Z odpovedí na otázky týkajúce sa vyhodnotenia videokonferencie vyplýva, že študenti u nás mali menší problém so sledovaním celej videokonferencie(34%) oproti študentom z ostatných krajín(26%). A taktiež naši študenti vo väčšej miere porozumeli spôsobu fungovania medzinárodnej výskumnej spolupráce(40% u nás, 26% v ostatných krajinách). Naotázku2.4.2AkosaTipáčil masterclass zčasticovejfyziky,ktorýsidnes absolvoval(a)? odpovedalo(viď graf na obr. 42) 54% slovenských študentov(37% 60% 50% 54 fraction of students 40% 30% 20% % 9 13 SVK 0% very much much somewhat 3 not so much not at all WORLD Obr.42:AkosaTipáčil masterclass zčasticovejfyziky,ktorýsiabsolvoval(a)? 129

27 študentov z ostatných krajín), že sa im veľmi páčil, 30% študentom zo Slovenska (44% študentom z ostaných krajín) sa páčil, 9% študentov zo Slovenska(13% z ostatnýchkrajín)saniečopáčilona masterclass. Otázka2.4.3ČosaTipáčilonajviac? (grafnaobr.43).viacakopolovicislovenskýchúčastníkov masterclass (52%)sanajviacpáčiliprednášky,potomsa im páčili cvičenia(36%) a na treťom mieste je videokonferencia(20%). Ale takmer polovici účatníkov(43%) z ostatných krajín sa páčili najviac cvičenia, potom sa im páčili prednášky(38%) a tiež na treťom mieste je videokonferencia(20%). 60% 50% 52 fraction of students 40% 30% % lectures excercise 10% SVK WORLD video linkup Obr.43:ČosaTipáčilonajviac? To, že sa študentom páčia aktivity spojené s International Physics Masterclasses môžesúvisieťistým,žemajúmožnosťapriestornasamostatnútvorivúprácupočas laboratórnych cvičení, čo ukazuje aj graf. Tieto kvalitatívne závery možno umocniť aj kvantitatívnym výsledkom. Túžba po takejto činnosti ja vyjadrená i postojmi študentov k obsahu a forme prednášok, cvičení i videokonferencii. 8% slovenských študentov(15% z ostatných krajín) na otázku Dnešný masterclass bolpremňa...opovedaloľahký,pre70%slovenskýchštudentov(62%) študentov z ostatných krajín) bol akurát, ani ťažký ani ľahký bol na úrovni odpovedajúcej pochopeniu stredoškolského študenta. Pre 15% slovenských študentov(18% študentov z ostatných krajín) bol ťažký. Pre veľmi nízke percento respondentov bol buď príliš ľahký alebo príliš ťažký. 130

28 Otázka2.4.5Poabsolvovanídnešného masterclass savovšeobecnostizaujímam ofyziku...poabsolvovaní masterclass satakmerpolovicaštudentovzoslovenska (48%) a 36% študentov z ostatných krajín zaujíma o fyziku tak ako predtým (grafnaobr.44).35%študentovzoslovenska(39%zostatnýchkrajín)sazaujímaofyzikuotrochaviaca14%zoslovenska(19%zostatnýchkrajín)sapo absolvovaní masterclass zaujímaviacofyziku. 60% 50% 48 fraction of students 40% 30% 20% % 0% 14 4 smaller just as before larger somewhat smaller somewhat larger SVK WORLD Obr.44:Poabsolvovanídnešného masterclass savovšeobecnostizaujímamofyziku (a)Na masterclass bysomradšejchcel(a)maťviacejcvičenínamiesto prednášok. S trvdením úplne súhlasí 7% študentov zo Slovenska(13% z ostatných krajín), 19% súhlasí(26% z ostatných krajín), trocha nesúhlasí 27% študentov zo Slovenska(17% študentov z ostatných krajín), úplne nesúhlasí 4% študentov zo Slovenska(8% študentov z ostatných krajín). V priemere možno teda konštatovať, že študenti z iných krajím uprednostnili cvičenia pred prednáškami, naši študenti skôr prednášky, čo súví aj s výsledkom hodnotenia otázky 2.4.3, kde sa študenti na Slovensku vyjadrili viac kladne k prednáškam ako k cvičeniam oproti študentom z ostatných krajín. Z porovnania odpovedí respondentov na otázku 2.4.6(b) Dávam prednosť programu, ktorý ponecháva viac priestoru pre moje vlastné nápady a myšlienky, ako dnešok vyplýva, že študenti nepreferujú až v takej miere samostatnú činnosť, hoci našou snahou je ponúkať študentom možnosť realizovať sa, samostatne pracovať na cvičení, rozvíjať schopnosti a nadobudnúť nové vedomosti. Akomožnovidieťzgrafunaobr.45,viacakopolovicarespondentov(61%zo Slovenska, 50% z ostatných krajín) vyjadrila, že úplne súhlasí s tvrdením v otázke 131