EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2007 JÁN HARGAŠ

Transcription

1 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2007 JÁN HARGAŠ

2 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA Katedra medzinárodného obchodu Podporné programy a konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v SR za roky Diplomant: Vedúci diplomovej práce: Ján Hargaš Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. Akademický rok 2006/2007

3 PREHLÁSENIE Prehlasujem na svoju česť, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru. Dátum:... (podpis študenta)

4 POĎAKOVANIE Rád by som sa touto cestou poďakoval vedúcemu mojej diplomovej práce Dr. Miloslavovi Rosenbergovi, PhD. za čas, ktorý mi venoval. Rovnako patrí moja vďaka Mgr. Pospíšilovi z NARMSP za odborné rady a ochotu spístupniť mi informácie potrebné na písanie práce, Ing. Tomovčíkovi zo Slovenskej energetickej agentúry a Ing. Antolíkovej zo SARIO za pomoc pri realizácií výskumu. V neposlednom rade patrí moja vďaka všetkým blízkym, ktorí ma počas písania práce podporovali a pomáhali mi.

5 OBSAH OBSAH...1 ZOZNAM GRAFOV, SCHÉM, TABULIEK A OBRÁZKOV...3 ÚVOD CHARAKTERISTIKA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV A ICH POSTAVENIE V HOSPODÁRSTVE SR A EÚ Teoretické vymedzenie MSP Postavenie MSP v hospodárstve SR Počet malých a stredných podnikov Podiel MSP na zamestnanosti Malé a stredné podniky a HDP Postavenie MSP v hospodárskom priestore EÚ MSP a konkurencieschopnosť EÚ a SR Konkurencieschopnosť - definícia a druhy Zdroje zvyšovania konkurencieschopnosti Politika podpory malých a stredných podnikov v EÚ Politika podpory malých a stredných podnikov v SR PODPORA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SR Inštitucionálne zabezpečenie podpory MSP v SR Ústredné orgány štátnej správy Špecializované agentúry Bankové inštitúcie, fondy a iné podporné organizácie Záujmové, profesijné a stavovské organizácie Všeobecná charakteristika podpory MSP Klasifikácia podpory poskytovanej MSP Legislatíva podpory MSP Zameranie pomoci malým a stredným podnikom Vybrané podporné programy pre MSP v rokoch Podporné programy NARMSP Prostriedky čerpané z EÚ Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy Finančné inštitúcie, fondy a ich programy Ostatné podporné inštitúcie KONKURENCIESCHOPNOSŤ SR A SEKTORA MSP Východiská hodnotenia konkurencieschopnosti Konkurencieschopnosť SR Konkurencieschopnosť slovenských MSP Hodnotenie prínosu schém štátnej pomoci Ex-ante hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Ex-post hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Výskum prínosu podporných programov

6 3.3.1 Účel, ciele výskumu Konceptuálny rámec Voľba metódy výskumu Stratégia výberu Validácia údajov Výskumná otázka Výber štatistickej vzorky Komplikácie výkonu výskumu Empirický výskum Postup získavania údajov Výsledky výskumu...88 ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV P R Í L O H Y

7 Zoznam grafov, schém, tabuliek a obrázkov Graf č. 1: Vývoj počtu živnostníkov Graf č. 2: Počet podnikov MSP v rokoch Graf č. 3: Odvetvové členenie MSP v čase Graf č. 4: Celková zamestnanosť a podiely u MSP Graf č. 5: Podiel jednotlivých zložiek MSP na zamest. vo vybraných odvetviach Graf č. 6: Podiel MSP na pridanej hodnote Graf č. 7: Podiel MSP na exporte Graf č. 8: Podiel MSP na importe Graf č. 10: Rozdelenie MSP podľa počtu zamestnancov...89 Graf č.11: Odvetvie podnikania podľa OKEČ...89 Graf č.12: Podniky podľa kraja sídla...90 Graf č.13: Počet rokov existencie podnikov...91 Graf č.14: Ročný obrat podniku...91 Graf č. 15: Priemerný ročný obrat realizovaný so zahraničím...92 Graf č.16: Zmena exportu...93 Graf č.17: Zmena pridanej hodnoty...94 Graf č. 18: Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a zahr. trhoch...96 Graf č.19 : Prínosy podporných programov...98 Graf č.20 : Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najvyšším prínosom...99 Graf č.21 : Inovačné aktivity MSP Tabuľka č. 1: Limity pre posudzovanie MSP...9 Tabuľka č. 2: Opatrenia a schémy v rámci SOP PS a ich implementačné agentúry...58 Tabuľka č. 3 : Otázky používané v dotazníku...85 Tabuľka č. 4: Porovnanie podniku s rastom PH a bez zmeny PH...95 Tabuľka č.5: Konkurencieschopnosť a jej zdroje...97 Schéma č. 1: Proces tvorby rastu kvalitatívnej náročnosti ekonomiky...20 Schéma č. 2 : Štruktúra predvstupovej pomoci EÚ...49 Schéma č. 3 : Riadenie projektového cyklu predvstupovej pomoci EÚ...50 Schéma č. 4: Prehľad orgánov štrukturálnych fondov v SR v období Obrázok č. 1: Sieť RPIC a BIC v SR...38 Obrázok č. 2: Piliere konkurencieschopnosti SR a ich plnenie v roku Obrázok č. 3: Vzťahy prvkov výskumu

8 ABSTRAKT HARGAŠ, Ján: Podporné programy a konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v SR za roky Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra medzinárodného obchodu. Vedúci diplomovej práce: Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. Bratislava: OF EU, 2007, 113 s. Cieľom záverečnej práce bolo analyzovať systém podporných programov pre malé a stredné podnikanie za roky 2002 až 2006 so zameraním na programy realizované formou nenávratného finančného príspevku a na základe prieskumu zistiť, či prispievajú ku konkurencieschopnosti prijímateľov pomoci. Práca je rozdelená do troch kapitol. Obsahuje 21 grafov, 5 tabuliek, 4 schémy, 3 obrázky a 13 príloh. Prvá kapitola je venovaná definovaniu malých a stredných podnikov, analýze ich pozície v hospodárstve EÚ a SR, získaniu prehľadu o hlavných politikách podpory, ako aj definovaniu chápania konkurencieschopnosti, jej faktorov a zdrojov jej rastu. V ďalšej časti je bližšie skúmaný inštitucionálny rámec podpory MSP a samotné podporné programy. V rozbore podporných programov sa autor osobitne zameriava na programy realizované formou nenávratného finančného príspevku, ktoré boli MSP k dispozícii počas rokov 2002 až Záverečná kapitola je zameraná na zhodnotenie konkurencieschopnosti SR ako prostredia, v ktorom MSP pôsobia a na zhodnotenie konkurencieschopnosti samotných MSP vo všeobecnosti i konkrétne formou prieskumu. Výsledky uskutočneného prieskumu poukázali na schopnosť programov zvyšovať konkurencieschopnosť v niektorých faktoroch, ale rovnako aj na medzery, ktoré stále existujú pri cielení podpory pre MSP v SR. ABSTRACT HARGAŠ, Ján: Support programmes and competitiveness of small and medium enterprise in SR for period of University of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce; Department of international trade - Thesis supervisor: Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. - Bratislava: OF EU, 2007, 113 p. The aim of final thesis was to analyse the system of support programmes for small and medium enterprises (SMEs) for period of with the focus on programmes implemented by means of non-repayable financial contributions(nfc) and to find out their contribution to the competitiveness of recipients based on the survey. Thesis consists of three chapters. It contains 21 graphs, 5 tables, 4 schemes, 3 pictures and 13 appendixes. The first chapter is dedicated to the definition of small and medium enterprises, analysis their position in economy of EU and SR, gaining overview of the main support policies as well as the definition of opinions about competitiveness, its factors and sources of its growth. In the next chapter, closer view over the institutional framework of SMEs support is being made as well as introduction of support programmes. In their analysis, author pays special attention to those implemented by the means of NFC, available during period. The final chapter is dedicated to the evaluation of competitiveness of SR as the enviroment in which SMEs operate, as well as evaluation of SMEs competitiveness in general and specifically based on the survey. The results of the survey pointed out the ability of support programmes to raise competitiveness in some aspects, but in the same time it pointed out gaps, that still remain in field of targeting the support to SMEs in SR. 4

9 Úvod Tému svojej diplomovej práce som si vybral z dôvodu, že ju považujem v dnešnom období za veľmi aktuálnu. Význam malých a stredných podnikov v posledných dekádach rastie spolu s rýchlosťou akou sa mení turbulentné konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobia. Ich predispozície ich určujú na flexibilné pôsobenie v týchto podmienkach a preto sa domnievam, že význam ich inovačného potenciálu bude do ďalších rokov iba narastať. Z toho dôvodu považujem prácu na danej téme za prínosnú nielen pre obdobie, v ktorom je písaná, ale aj pre nastávajúce roky. Podpora malých a stredných podnikov je záležitosťou, na ktorú existujú v laickej verejnosti, ale aj v odborných kruhoch rôzne názory. Jej efektivita, prínos a návratnosť sú často predmetom sporov a dohadov. Na druhej strane je nepopierateľné, že malé a stredné podniky majú určité špecifiká, ktoré ich znevýhodňujú v porovnaní s veľkými podnikmi vo viacerých aspektoch. Či už sa jedná o možnosti financovania svojich rozvojových aktivít alebo o výskumnú kapacitu a následne aj implementačné schopnosti v oblasti výsledkov výskumu a vývoja atď. Preto sa domnievam, že skúmanie prostredia, v ktorom malé a stredné podniky pôsobia je esenciálnym predpokladom toho, aby bolo možné vykonať kroky, ktoré budú viesť k vyššej konkurencieschopnosti. Iba ak budeme mať dostatok informácií o tom, ako táto skupina podnikov funguje, čo sú špecifiká, ktoré sú v ich prípade významné, aké sú efekty krokov v oblasti podpory MSP dnes, len vtedy budeme vedieť upriamiť kroky na podstatné skutočnosti a podporiť MSP v oblastiach, ktoré budú znamenať prínos. Cieľom mojej práce bolo analyzovať systém podporných programov pre malé a stredné podniky, ktorý prebiehal v rokoch so zameraním na programy, ktoré sa realizovali formou nenávratného finančného príspevku (NFP) a následne na základe výskumu a analýzy dostupných materiálov zistiť, ako tieto prostriedky prispeli ku konkurencieschopnosti ich prijímateľov. Cieľovým stavom, ktorý by sa mal prácou dosiahnuť, je poznanie stavu podpory MSP v SR a EÚ z teoretického hľadiska, podrobné zanalyzovanie podporných programov a systému, ktorým sú implementované a následne vedomosť a prínose týchto programov pre konkurencieschopnosť MSP. Na dosiahnutie cieľového stavu sú stanovené nasledovné hypotézy: 5

10 Zadefinovanie malých a stredných podnikov a ich pozície pri budovaní konkurencieschopného európskeho a národného hospodárskeho priestoru formou definovania prístupov ku konkurencieschopnosti a ich implementácie na MSP. Analýza základných politík, ktoré sú pri podpore MSP uplatňované v európskom a národnom hospodárstve. Podrobná analýza podporného systému MSP v SR založená na rozbore inštitucionálneho rámca, zamerania a spôsobov implementácie základných podporných programov, ktoré sú predmetom výskumu, ako aj ich bližšia analýza. Výskum realizovaný na základe dostupnej literatúry a prieskumu medzi prijímateľmi pomoci, ktorý identifikuje hlavné prínosy podporných programov a politík smerovaných na vyššiu konkurencieschopnosť MSP v európskom a národnom rámci. Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je venovaná teoretickému vymedzeniu malých a stredných podnikov a ich klasifikácií, ktorá je používaná v EÚ a v SR. Na základe teoretického vymedzenia bude preskúmaná pozícia MSP v ekonomickom priestore EÚ a národného hospodárstva SR. Druhá časť prvej kapitoly je venovaná definovaniu pohľadov na konkurencieschopnosť v národnom a podnikovom meradle a následne rozbor politík na európskej a slovenskej úrovni, ktorých cieľom je danú konkurencieschopnosť sektora MSP dosiahnuť. Druhá kapitola sa zaoberá definovaním základných prvkov a následnou analýzou systému podpory malých s stredných podnikov v SR. Bude predstavený vývoj tohto systému a jeho súčasný stav. Následne obsahuje druhá kapitola rozbor podporných programov, ktoré sú predmetom práce z časového a realizačného hľadiska, definovanie spôsobov akými sú tieto programy implementované a následne ich podrobný rozbor zahŕňajúci genézy vývoja, štruktúru a smerovanie jednotlivých implementačných nástrojov. Pozornosť v tretej kapitole je sústredená na preskúmanie konkurencieschopnosti tak národnej, ako aj podnikovej. Konkurencieschopnosť bude porovnávaná s okolitými krajinami a hospodárskym priestorom celej EÚ, s cieľom dosiahnuť benchmarking pozície, ktorú jednak SR a jednak podniky v nej pôsobiace dosiahli. Pozornosť bude sústredená aj na vývoj skúmaných kategórií počas predmetného obdobia. Druhou časťou tretej kapitoly bude konkrétny výskum zameraný na poberateľov pomoci charakterizovanej v druhej 6

11 kapitole a za pomoci monitorovacích správ poskytovateľov pomoci bude zhodnotený prínos týchto programov pre konkurencieschopnosť jej adresátov. Zameriam sa aj na zhodnotenie krokov, ktoré boli v danej snahe priblížiť efekt programov vykonaných zo strany ich poskytovateľov s ohľadom na ich možné vylepšenie pre lepšiu implementáciu budúcej pomoci z národných alebo európskych zdrojov. Diplomová práca je súčasťou výskumu Katedry medzinárodného obchodu OF: VEGA 1/26405/05 interné číslo EU Bratislava zlepšenie systémových predpokladov na efektívnejšiu realizáciu výhod členstva SR v EÚ na podnikovej a regionálnej úrovni. Vedúci projektu - doc.ing. Igor Kosír, CSc., zástupca vedúceho - Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. 7

12 1. Charakteristika malých a stredných podnikov a ich postavenie v hospodárstve SR a EÚ 1.1 Teoretické vymedzenie MSP Počiatky záujmu o skupinu malých a stredných podnikov možno datovať do druhej polovice 20. storočia, kedy sa sústredila pozornosť ekonómov na také ekonomické subjekty, ktorých prínos pre národnú ekonomiku má rastúce tendencie. 1 Prelomom pre uznanie malých a stredných podnikov (ďalej len MSP) bola Boltonská konferencia v roku 1971, ktorá položila základy teoretických postupov v oblasti skúmania MSP. 2 Základom pre vymedzenie malého a stredného podniku je zadefinovanie pojmu podnik. Európska únia vo svojom odporúčaní 3 definuje podnik ako každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právnu formu. 4 Do kategórie MSP tak podľa slovenského práva spadajú tak fyzické, ako aj právnické osoby. V podmienkach samostatnej Slovenskej republiky neexistovala do roku 1995 samostatná definícia malých a stredných podnikov, nakoľko tie boli zahrnuté v širšej definícii podnikania, tak ako ju uvádzal Obchodný zákonník 5. Rastúci význam MSP pre národné hospodárstvo však postupom času vytvoril tlak na zavedenie samostatnej definície malých a stredných podnikov. Od roku 1995 v znení Zákona o štátnej podpore malým a stredným podnikom 6 nájdeme definíciu na základe kvantitatívneho kritéria, t.j. podľa počtu zamestnancov. Toto vymedzenie však podliehalo časom silnejúcej kritike pre jeho nedostatočnú vypovedaciu schopnosť o skutočnej sile podniku. Preto bol v roku 1999 prijatý Zákon o štátnej pomoci 7, ktorý do pôvodnej definície vniesol viacero zmien. Od sa malým podnikom rozumel podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac alebo vykazuje v účtovnej závierke hospodársky výsledok najviac a je ekonomicky nezávislý. 1 STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, 2004, s STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, 2004, s EUROPEAN COMISSION : 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises [online] Dostupné na WWW: < > 4 tamtiež 5 Zákon 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov 6 Zákon č. 100/95 Zb. o štátnej podpore MSP v znení neskorších predpisov 7 Zákon č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov 8

13 Stredný podnikateľ bol definovaný ako podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako 250 zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac alebo vykazuje v účtovnej závierke hospodársky výsledok najviac , je ekonomicky nezávislý. Hodnotenie MSP sa tak stalo plne kompatibilným s odporúčaním Európskej komisie 8 a zabezpečovalo porovnateľnosť dát o vývoji MSP v Slovenskej republike a EÚ. V roku 2003 došlo v Európskej komisii k revízii platných kritérií na hodnotenie malých a stredných podnikov a bolo vydané odporúčanie 9 ktoré posunulo hranice hodnotenia MSP v kvantitatívnej rovine a zaviedlo nový pojem mikropodnik. Revízia sa uskutočnila najmä z dôvodu ekonomického pokroku od roku 1996, inflácie a rastu produktivity 10, ako aj z dôvodu snahy zjednotiť pravidlá čerpania finančnej a nefinančnej pomoci určenej pre MSP. Prehľad zavedených kritérií uvádza Tabuľka č. 1: Tabuľka č. 1: Limity pre posudzovanie MSP Kategória Počet zamestnancov Obrat alebo Celková ročná bilančná hodnota Stredný <250 = 50 mil. = 45 mil. Malý <50 = 10 mil. = 10 mil. Mikro <10 =2 mil. =2 mil. zdroj: Európska komisia Na základe zavedenia nového systému hodnotenia a porovnávania MSP bolo zrušené ustanovenie zákona 231/1999 Zb. 11, ktoré pojednávalo o kategorizácií podnikov na malé, stredné a veľké a uplatňuje sa už len členenie podľa uvedeného odporúčania Európskej komisie. 8 EUROPEAN COMISSION: 96/280/EC: Commission Recommendation of 3 April 1996 regarding the definition of small and medium sized enterprises [online] [citované ] Dostupné na WWW: < > 9 EUROPEAN COMISSION: 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises [online] [citované ] Dostupné na WWW: < > 10 EUROPEAN COMISSION: 170/2005/SEC: The activities of the European Union for small and mediumsized enterprises (SMEs), SME Envoy Report. Brussels. February 2005[online] Dostupné na WWW: < eu/enterprise/entrepreneurship/sme_envoy/pdf/sec_2005_170_en.pdf > 11 konkrétne 10 bol zrušený zákonom č. 203/2004 Zb. 9

14 Jedným z hlavných dôvodov, prečo bola nová definícia prijatá, bola aj snaha o zjednotenie pohľadu na MSP z hľadiska ich finančnej prepojenosti na iné podniky. Snahou je zabezpečiť poskytovanie podpory pre podniky, ktoré ju skutočne potrebujú. Boli stanovené jasné pravidlá o tom, ako posudzovať vzťah medzi dvoma podnikmi pri kalkulovaní úrovne zamestnanosti a finančnej sily. 12 Vo všeobecnosti tak nové pravidlá bližšie určujú potrebu podniku žiadať o vonkajšie zdroje rozvoja a rozdeľujú tak podniky do troch kategórií, ktoré sa dajú zjednodušene formulovať nasledovne: autonómny podnik - drží najviac 25% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný podnik drží najviac 25% hlasovacích práv v ňom partnerský podnik - drží 25-50% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný podnik drží 25-50% hlasovacích práv v ňom prepojený podnik - drží viac ako 50% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný podnik drží viac ako 50% hlasovacích práv v ňom V prípade partnerských a prepojených podnikov dochádza k pomernému, resp. úplnému započítaniu dát podnikov. Až potom je možné jednoznačne určiť príslušnosť ku konkrétnej skupine podnikov na základe stanovených kritérií zamestnanosti a obratu/bilančnej hodnoty. V uvedenej klasifikácií sa na základe výnimky vytvorenej v záujme podpory inovácii a investícii do rozvoja MSP považuje za autonómny podnik aj v tom prípade, že je 25%-ná hranica prekročená u subjektov ako: 13 verejné investičné spoločnosti, spoločnosti rizikového kapitálu, či business angels 14, univerzity a neziskové výskumné centrá, inštitucionálny investori vrátane regionálnych rozvojových fondov, orgány miestnej samosprávy s ročným rozpočtom menším ako 10 mil. a najviac 5000 obyvateľmi. I napriek snahe o zjednotenie kritérií na jednoznačné určenie MSP sa tie v podmienkach SR líšia v závislosti od daného podporného programu. Používa sa tak napr. členenie na základe Prílohy I Nariadenia komisie (EK) č. 70/2001 z 12. januára , 12 EUROPEAN COMMISION: The new SME definition - user guide and model declaration [online] Dostupné na WWW: < ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/sme_definition/ sme_user_guide.pdf > 13 tamtiež 14 fyzické osoby, resp. skupiny fyzických osôb s obvyklou investičnou činnosťou do rizikového kapitálu, ktoré investujú vlastný kapitál do podniku 15 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str. 96 [online] Dostupné na WWW: < > 10

15 resp. na základe členenia platného do roku a podobne. Nová kategorizácia MSP platná od tak má význam hlavne v štatistickom vykazovaní. 1.2 Postavenie MSP v hospodárstve SR Malé a stredné podniky tvoria v slovenskom národnom hospodárstve jeden z pilierov zamestnanosti a svojim počtom predstavujú skupinu podnikov, ktoré nie je možné ignorovať. Táto časť práce je zameraná na zhodnotenie postavenia MSP v ekonomike SR na základe vybraných kritérií. Ako hranice rozdelenia podnikov sú použité tie, ktoré vyplývajú z Odporúčania komisie 361/2003/EC účinného od Počet zamestnancov budem používať ako jediné kritérium zaradenia MSP. V prípadoch, kde sa nerozlišuje kategória mikropodnik, sú zaradené do skupiny malých podnikov do 49 zamestnancov. Grafy hodnotiace stav MSP v SR sú uvedené v Prílohe č. 1 tejto práce. V súvislosti s hodnotením postavenia MSP v hospodárstve SR je potrebné spomenúť, že jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich štruktúru a stav malých a stredných podnikov je podnikateľské prostredie, ktorého zmeny sa s určitým časovým odstupom premietajú aj do kvantitatívnych charakteristík podnikateľského sektora. 17 Tieto skutočnosti nastávajú hlavne pod vplyvom novej legislatívy. Jej zložitosť, časté zmeny 18 a vysoké administratívne zaťaženie vplývajú vo zvýšenej miere negatívne na malých podnikateľov a pôsobia domotivujúco aj vo vzťahu k potenciálnym záujemcom o podnikanie. 19 Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že sa podnikateľské prostredie na Slovensku zlepšilo v mnohých oblastiach ovplyvňujúcich podnikanie, napríklad pri zakladaní nových firiem, zlepšila sa legislatíva trhu práce, zefektívnil sa proces konkurzu a 16 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str. 100 [online] Dostupné na WWW: < > 17 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania Bratislava, 2006, str. 19. Dostupné na WWW: < > 18 v roku 2005 bolo v SR prijatých až 27 novelizácií a nových zákonov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredia MSP 19 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania Bratislava, 2006, str. 9. Dostupné na WWW: < > 11

16 vyrovnania a v závere roka 2005 vláda prijala transparentné pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci vo forme tzv. investičných stimulov Počet malých a stredných podnikov Malé a stredné podniky pozostávajú z fyzických a právnických osôb. A) Fyzické osoby Skupinu fyzických osôb tvoria živnostníci 21, slobodné povolania 22 a roľníci. Ich podiel bol v roku 2005 v poradí ako sú uvedené 94%, 3% a 3% pre roľníkov. Vývoj celej kategórie živnostníkov dokumentuje Graf č.1 v prílohe č. 1 tejto práce. Z uvedeného je zrejmý trend rastu počtu živnostníkov za posledné roky. V roku 2005 pôsobilo najviac živnostníkov v odvetví obchodu ( ), ktorý však od roku 2000 zaznamenáva pokles podielu na celkovom počte tejto skupiny, stavebníctva (62 436), ktoré zaznamenalo rast podielu na celkovom počte živnostníkov o cca. 4,3% (nárast počtu o 60%) a priemyslu (58 591). Najsilnejšie kraje sú Bratislavský, Žilinský a Prešovský. Naopak najmenej živnostníkov podniká v Košickom kraji. Slobodné povolania, ako druhá skupina fyzických osôb je charakterizovaná takmer neutrálnou zmenou počtu v porovnaní rokov 2002 a Po počiatočnom raste z prišiel pád z vrcholu (13 683) v roku 2004 na dnešných B) Právnické osoby Ku koncu roku 2005 evidoval Štatistický úrad spolu právnických osôb. Z tohto počtu sa jednalo v 66% o podniky a v 33% o neziskové organizácie. V skupine podnikov dominovali 83%-ami mikropodniky s počtom zamestnancov 0-9. Nasledovali malé podniky s počtom zamestnancov s podielom 12,8% na celkovom počte. Stredné 20 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania Bratislava, 2006, str. 9. Dostupné na WWW: < > 21 sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku za podmienok stanovených zákonom. Zdroj: [citované ] 22 príslušníci slobodných povolaní poskytujú na základe osobitnej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle, duševno-ideové služby v záujme svojich objednávateľov a verejnosti. Ich odborné vzdelanie podlieha spravidla špecifickým, odborne právnym normám podľa určenia štátneho zákonodarstva, alebo podľa autonómne stanovenej normy príslušného rpofesionálneho zväzu, ktoré garantujú a ďalej rozvíjajú profesionalitu, kvalitu a vzájomnú dôveru k dodávateľovi. Zdroj: FOLTÍNOVÁ, A.: Slobodné povolania. Bratislava : NARMSP, 2000, str. 9 [citované ] Dostupné na WWW: < nadsme.proxia.sk/mediafiles//publikacie/slobodne_povolania.pdf > 12

17 podniky ( zamestnancov) predstavovali 3,5% a veľké podniky (viac ako 250) len 0,7% podnikov. Absolútne je možné na základe Grafu č. 2 vidieť rast sektora MSP v počte podnikov. Je to spôsobené hlavne rastom počtu podnikov kategórie mikro, ktoré vzrástli o takmer polovicu. Porovnaním podielov jednotlivých skupín podnikov v rokoch 2002 a 2006 zisťujeme, že podiel mikropodnikov sa zvýšil z 81% na 83% v roku Podiel malých podnikov sa takmer nemenil: 14% na 13,9% v roku Stredné podniky poklesli podielom zo 4,5% na 3,5%. V prípade odvetvového členenia (Graf č. 3) nastala najväčšia zmena v podiele na podnikoch MSP v prípade obchodu z 39,7% na 38,7%. Rovnako o cca. jedno percento poklesol aj podiel priemyslu zo 14,6% na 13,4%. Pokles podielu zaznamenali verejné služby, keď sa z 3,5% podielu dostali na 3,1 % v roku Podiel MSP na zamestnanosti Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že malé a stredné podniky predstavujú až 99% všetkých podnikov v slovenskom hospodárstve. Zároveň stále predstavujú skupinu poskytujúcu najviac pracovných miest v slovenskom hospodárstve. Od roku 1999 je podiel zamestnanosti v tejto skupine podnikov vrátane živnostníkov svedkom rastúcej tendencie, keď sa posunul z hranice 56 % pracujúceho obyvateľstva na 70,8 % v roku Pokles, ktorý v absolútnom podiele na zamestnanosti zaznamenali veľké podniky, bol nahradený rastom počtu živnostníkov a malých podnikov (viď Graf č. 4). Jedným z dôvodov môže byť aj reštrukturalizácia ekonomiky od neefektívnej veľkej výroby k menším formám podnikania. Jedným z dôvodov podnecujúcich odvahu jedinca na podnikanie je aj možnosť čerpania prostriedkov z EÚ, ktorá určite motivovala viacero ľudí k akciám a založeniu podniku. Podiely jednotlivých zložiek MSP na zamestnanosti odvetviach dokumentuje Graf č. 5. V priemysle je evidentný rast podielu živnostníkov na úkor poklesu podielu veľkých podnikov. Stavebníctvo zaznamenalo podobný trend. Dôvodom pre tento jav môže byť už spomínaná reštrukturalizácia podnikov, keď viacero zamestnancov odišlo z veľkých firiem a začalo podnikať samostatne. Podiel veľkých podnikov sa zvýšil v prípade odvetvia obchodu, kde narástol aj počet stredných podnikov. Dôvodom pre to môže byť príchod 13

18 veľkých obchodných reťazcov, ktoré stiahli určitý počet zamestnancov, resp. živnostníkov do svojich radov Malé a stredné podniky a HDP Ekonomika Slovenskej republiky v minulom roku reálne vzrástla o 8,3 %...V období od januára do konca decembra minulého roka pritom slovenské hospodárstvo vyprodukovalo v bežných cenách HDP vo výške 1,636 bil. Sk. V bežných cenách to znamenalo medziročný nárast objemu HDP za celý rok 2006 o 11,2 %. 23 Podiel na pridanej hodnote narástol najmä u veľkých podnikov (viď Graf č. 6). Rastovú tendenciu má aj podiel malých podnikov. Po roku 2003, keď podiel MSP na pridanej hodnote zaznamenal prepad o 13,5 % sa vývoj opäť vracia k smerovaniu, kde podiel pridanej hodnoty MSP stúpa. Celkový rast pridanej hodnoty zaznamenáva pozitívny vývoj. Exportná výkonnosť slovenského hospodárstva je stále na pleciach veľkých podnikov (Graf č. 7). V roku 2004 však nastal zaujímavý posun. Podiel veľkých podnikov sa znížil o 1,6% a rast bol zaznamenaný u mikropodnikov, ktoré tak dokázali pravdepodobne flexibilne reagovať na otvorenie trhov EÚ. Tento trend sa ešte výraznejšie prejavil o rok neskôr, keď podiel veľkých podnikov poklesol o 5,7 % a rast sa prejavil u všetkých ostatných zložiek MSP. Treba vak pripomenúť, že tento jav nie je úplne obhájiteľný a pripísateľný MSP. Vstup do EÚ priniesol so sebou aj zmenu metodiky výkazníctva a podniky s nezisteným počtom zamestnancov sa podľa tohto nového systému zaraďujú k mikropodnikom. Práve vysoké objemy exportu a importu prislúchajúce v roku 2005 podnikom s nezisteným počtom pracovníkov znižujú dôveryhodnosť medziročných porovnaní. Uvedený fenomén sa prejavuje po zmene systému zberu údajov o zahraničnom obchode po vstupe SR do EÚ a jeho vysvetlenie si vyžaduje hlbšiu analýzu. 24 V prípade importných pomerov (Graf č. 8) sa prejavuje ten istý fenomén ako v prípade exportu, t.j. nárast podielu MSP a pokles podielu veľkých podnikov po roku Najdynamickejšou kategóriou sú aj v tomto prípade mikropodniky [citované ] 24 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania Bratislava : NARMSP, 2006, str. 27. [online] Dostupné na WWW: < _final.pdf > 14

19 1.3 Postavenie MSP v hospodárskom priestore EÚ Malé a stredné podniky predstavujú rovnako ako v slovenskej ekonomike, najväčšiu skupinu podnikov a sú najväčším zamestnávateľom. Údaje o stave MSP v EÚ boli predstavené pomocou iniciatívy Pozorovanie malých a stredných podnikov 25. Výsledky ôsmej edície boli publikované v rokoch 2003 a 2004 a obsahovali informácie o prístupe MSP ku kapitálu, internacionalizácii MSP a ich medzinárodnej spolupráci a podobne. Základné štatistické údaje o stave MSP v EÚ poskytuje Eurostat. Podľa nich je podiel mikropodnikov 91% na celkovom počte podnikov. Malé podniky sa podieľajú 7%- mi a stredné 1%. Celkovo tak skupina MSP tvorí 99% (23 mil. podnikov) všetkých podnikov v krajinách EÚ. Podiel na pridanej hodnote je napriek nízkemu počtu veľkých podnikov až 42,7%- ný. Skupina MSP tvorí 57,3% pridanej hodnoty v zložení 20,5% mikropodniky, 19,1% malé podniky a 17,8% stredné podniky. Malé a stredné podniky predstavujú najdôležitejšieho zamestnávateľa EÚ, keď prácu poskytujú až 66,1% pracujúcim. Najviac pracovných pozícií poskytujú mikropodniky (až 29,5%), malé podniky nasledujú s 20%-mi a stredné podniky 16,5%-mi všetkých pracujúcich. Pričom v jednotlivých krajinách je rôzny podiel tzv. samozamestnáveteľov, ktorí vo všeobecnosti tvoria asi 16% na celkovej zamestnanosti. Existujú krajiny, kde tento podiel dosahuje dokonca 31,9% (Grécko), či 28,7% (Taliansko). 1.4 MSP a konkurencieschopnosť EÚ a SR Ako je zrejmé z analýzy postavenia MSP v hospodárstve SR, každoročne rastie ich podiel na zamestnanosti a čo je ešte dôležitejšie, rastie aj ich podiel na vytvorenej pridanej hodnote. Európska komisia si stanovila cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou sveta. 26 Plnenie tohto cieľa sa zatiaľ javí ako neúspešné. O podstate konkurencieschopnosti, o tom, akú úlohu hrajú pri plnení lisabonskej agendy MSP a ako je upravená problematika malých a stredných 25 [citované ] 26 viď. Lisabonská stratégia 15

20 podnikov v základných strategických dokumentoch EÚ a SR, bude informovať nasledujúca časť práce Konkurencieschopnosť - definícia a druhy Slovo konkurencieschopnosť je pravdepodobne jedno z najčastejšie používaných slov v dnešnej dobe pri tvorbe politík rozvoja a budúceho napredovania. Tento pojem sa spomína v súvislosti s hospodárskymi zoskupeniami štátov, štátmi samotnými, ich regiónmi, podnikmi, či produkciou. Čo je však podstatou konkurencieschopnosti? Samotný výraz konkurencieschopnosť 27 má základ v slove konkurenčný 28, ktoré je v literatúre 29 definované ako súťaživý. Význam slova konkurencieschopnosť tak voľným prekladom reprezentuje schopnosť daného subjektu súťažiť, či konkurovať na trhu. Podľa Freebaina je konkurencieschopnosť definovaná ako schopnosť ponúkať tovary a služby dopytované nakupujúcimi v čase, na mieste a v úprave, ktorá je aspoň na takej úrovni, ako ponúka konkurencia, pričom návratnosť výrobných faktorov je na úrovni ich príležitostných nákladov. 30 Definícia teda indikuje, že konkurenčné sú také produkty, ktoré dokážu súťažiť na zahraničných trhoch minimálne tak dobre ako tam pôsobiace produkty. Znamená to stanovenie určitej latky, ktorú musí každý podnikateľ so záujmom o predaj svojho produktu zvládnuť. V tomto prípade ide o definíciu konkurencieschopnosti podniku. M. Porter 31 sa prikláňa k manažérskemu definovaniu konkurencieschopnosti a chápal ju ako schopnosť podniku využiť príležitosť na trhu získať pozíciu, v ktorej sa môže brániť, resp. využívať zdroje na ďalší rast. Externé prostredie tak chápe ako hlavný determinant schopnosti podniku konkurovať. Pavlík vidí konkurencieschopnosť ako schopnosť podniku ponúknuť rovnaké alebo lepšie podmienky zákazníkovi, ako ponúkajú iné podniky. 32 Je však zrejmé, že pojem konkurencieschopnosť sa nedá zúžiť len na 27 eng.= competitiveness 28 eng.= competition 29 ELMAN J.: Anglicko - český skonomický výkladový slovník. Praha: Sobotáles, 2004, str Freebain(Freebain, 1986) 31 [citované ] 32 PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In: Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy. Bratislava: Ekonóm, 2006, str

21 podnikovú sféru. Konkurencieschopné musia byť aj národy, resp. odvetvia. Preto je skúmanie konkurencieschopnosti potrebné rozšíriť na viacero úrovní: 33 firemná konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť podniku poskytovať výrobky a služby rovnako, alebo viac efektívne a účinne ako relevantný konkurenti. odvetvová konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť firiem určitej krajiny dosiahnuť trvalý(udržateľný) úspech proti zahraničným konkurentom, bez použitia ochranných alebo substitučných nástrojov. národná konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť občanov danej krajiny dosahovať vysokú a rastúcu životnú úroveň. Národná konkurencieschopnosť je podľa World Economic Forum definovaná ako schopnosť národnej ekonomiky realizovať rýchle a trvalé zvyšovanie životnej úrovne. Táto definícia je orientovaná na zvyšovanie kvality života. Len zdravá a konkurencieschopná ekonomika môže zaručiť svojim občanom trvalý rast ich životnej úrovne. 34 Význam konkurencieschopnosti spočíva najmä v jej schopnosti prinášať nadpriemerný profit pre jej držiteľov. Národná konkurencieschopnosť a životná úroveň do značnej miery závisí od schopnosti jednotlivých firiem konkurenčne uspieť na zahraničných trhoch. V posledných dekádach je zjavný rast objemu medzinárodného obchodu a zahraničných investícií. Konkurencieschopnosť v tomto prostredí predstavuje dodatočnú výhodu v konečnom dôsledku platformu na ďalší ekonomický rast. Tento jav je obzvlášť zrejmý u malých krajín, kde je konkurencieschopnosť podnikov cestou na prekonanie obmedzenia vyplývajúceho z relatívne malého domáceho trhu. Využitím konkurencieschopných stratégií, politík, produktu, či aktivít môže podnikateľ naplno zužitkovať svoj potenciál. Iným prípadom využitia konkurencieschopnosti a jej opodstatnenosti je konfrontácia s obrannými politikami iných krajín, ktoré značne sťažujú vstup zahraničných predajcov na trhy. V tomto prípade je konkurencieschopnosť jedným z prvkov, ktoré dokážu bariéry prekonať. Snahou o vytvorenie produktu, ktorý svojou podstatou dokáže prežiť a úspešne pôsobiť na týchto trhoch sa dá dospieť do stavu, keď bariéry nie sú podstatným ohrozením. 33 BLUNCK F.: What is competitiveness?, 2006 [online]. Dostupné na WWW: < ness.org/article/articleview/774/1/32/ > 34 PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In: Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy. Bratislava: Ekonóm, 2006, str

22 Avšak nielen konkurencieschopnosť v komerčnom sektore je podstatná. Jej fungovanie je totiž do značnej miery ovplyvňované konkurencieschopnosťou štátneho aparátu a neziskového sektora, ktorý tvorí podpornú kostru všetkých komerčných subjektov. Preto je potrebné pozerať sa na konkurencieschopnosť aj z pohľadu efektívnosti, inovatívnosti, podpory a fungovania štátnej správy a nekomerčného sektora. Vtretej časti práce preto bude do analýzy zahrnuté aj hodnotenie konkurencieschopnosti Slovenska. Veľmi dôležité je spomenúť, že chápanie konkurencieschopnosti nie je vždy správne a dôsledné. Je mylné domnievať sa, že vývozy, ktoré sú subvencované nejakou formou štátnej pomoci sú skutočne konkurencieschopné. Je samozrejme nepopierateľné, že tak získavajú určitú výhodu a subvencie môžu byť nápomocné pri vstupe na zahraničné trhy, na druhej strane je však nepopierateľné, že subvencovanie produkcie deformuje ekonomické výmenné relácie, vzťahy a samotnú podstatu konkurencie a zvýšenie konkurencieschopnosti je... väčšinou dočasné a slúži len na oddialenie času, kedy chránené odvetvie podľahne konkurencii. 35 Je na zváženie, či subvencovanie napr. poľnohospodárskej produkcie smeruje k dlhodobejším pozitívnym efektom v jej pestovaní a obchodovaní. Preto je dôležité chápať konkurencieschopnosť ako kategóriu, ktorá môže vzniknúť a rozvíjať dokonale sa len v prostredí bez aditívnej podpory. Konkurencieschopnosť na úrovni jednotlivých odvetví je taktiež predmetom viacerých diskusií. Je lepšia špecializácia na jedno odvetvie, alebo generalizácia na všetky odvetvia? Prikláňam sa skôr k názoru, že konkurencieschopnosť by sa mala najviac rozvíjať v odvetviach, ktoré disponujú už vopred určitými komparatívnymi výhodami a dokážu tak pri správnej stimulácii ťahať národné hospodárstvo, tak ako to v jednoduchosti popisuje David Ricardo vo svojej teórii komparatívnych výhod. Treba podotknúť, že aj v SR rezonuje potreba orientácie v dlhodobom poňatí na také sektory, ktoré dokážu produkovať výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Takáto produkcia je predpokladom konkurenčnej schopnosti podnikov v dlhodobom meradle, nakoľko faktory, z ktorých pramení, teda inovácie a výskum a vývoj, dokážu odolávať tlakom trhu dlhšie a efektívnejšie ako sú faktory produkcie s nižšou pridanou hodnotou (nákladové vodcovstvo, mzdové faktory a pod.) To pre potreby tejto práce znamená toľko, že nebude hodnotené 35 SERENCES R.: Medzinárodná ekonomika, 2005 [online] Dostupné na WWW: < Roman.Serences/part1.doc> 18

23 ako negatívum sústredenie podpory do jednej oblasti a určitú špecifikáciu na danú oblasť a zároveň bude v poslednej časti práce zverejnená analýza podnikov, ktoré zaznamenali rast pridanej hodnoty po čerpaní podporných programov Zdroje zvyšovania konkurencieschopnosti Na každej z úrovní konkurencieschopnosti je možné identifikovať jej zdroje v príslušných subjektoch, teda hlavné pramene, ktoré prispievajú k zvýšeniu, resp. udržaniu konkurencieschopnosti. Ich úspešné napĺňanie vedie k rastu konkurencieschopnosti. V nasledujúcich riadkoch sa zameriam jednak na zdroje konkurencieschopnosti v makroekonomickom pohľade a jednak na jej zdroje v podnikateľskej sfére. A) Na národnej úrovni je ako zdroj konkurencieschopnosti z ekonomického hľadiska u Fifekovej považovaná úroveň kvalitatívnej náročnosti ekonomiky. Tá, založená na poznatkovo náročných aktivitách... umožňuje identifikovať potenciál pre rast konkurenčnej schopnosti ekonomiky a udržateľnosti jej ekonomického rozvoja. 36 Ekonomický rozvoj je možné následne vyjadriť prostredníctvom stability makroekonomického prostredia a kvality podnikateľského prostredia, resp. schopnosti ekonomiky využívať kvalitatívne rastové faktory. Všetky tieto ukazovatele vyjadrujú v dlhodobom meraní k flexibilitu ponuky a jej štruktúr a tým pádom i zvyšovanie spomínanej kvalitatívnej náročnosti ekonomiky. Čo je však hlavným motorom týchto rastových tendencií? Odpoveď je možné nájsť analýzou hlavných kvalitatívnych zmien, ktoré sa dajú považovať za merítko ďalšieho úspechu. Sú reprezentované 37 : rastom podielu aktivít náročných na výskum a vývoj, vyššou kvalifikáciou a zamestnanosťou, vyššou produkciou, rastúcim vývozom a pridanou hodnotou. 36 FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, September 2006, Číslo 3, ročník 5, str spracované podľa: FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník 5. 19

24 Aby sa tieto ukazovatele rozvíjali v pozitívnom smere, je potrebné uvedomiť si, že sú podmienené najmä rozsahom inovačnej aktivity a technologickej pripravenosti krajiny. 38 Z uvedeného je zrejmé, že platí nasledujúca implikácia: Schéma č. 1: Proces tvorby rastu kvalitatívnej náročnosti ekonomiky Rast inovačnej aktivity a technologickej pripravenosti Pozitívny smerovanie kvalitatívnych zmien Rast flexibility ponukových štruktúr a vyšší ekonomický rozvoj Rast kvalitatívnej náročnosti ekonomiky zdroj: vlastné spracovanie Inovačná aktivita tak hrá kľúčovú úlohu pri budovaní konkurencieschopného národného hospodárstva. Inovačné aktivity ako výsledky výskumu a vývoja vo všeobecnosti sú podobne ako v Európskej únii, tak aj na Slovensku, hybnou silou rozvoja ekonomiky, rozvíjajú možnosti budúcej konkurencieschopnosti vo forme nových poznatkov, zvyšujú efektívnosť ekonomiky a jej akcieschopnosť, najmä prostredníctvom MSP. Štáty, ktoré v minulosti do týchto aktivít investovali vyšší objem finančných prostriedkov, sú v súčasnosti na ekonomicky vyspelej úrovni a zmnohonásobujú efekt vložený do vedy a techniky. Slovenská republika nemôže ísť inou cestou. 39 Platí teda, že konkurenčne najúspešnejšie ekonomiky majú hospodársky rast založený na vlastnej inovačnej aktivite a úrovňou technologického rozvoja sa približujú k hranici technologických možností. 40 V zjednodušenom poňatí by sme tak mohli tvrdiť, že konkurencieschopnosť jednotlivých ekonomík sa dá odvodiť od ich snahy zachytiť najnovšie trendy v inováciách a súčasne podpory technologického rozvoja. Natíska sa však otázka: Ako vyjadriť spomínanú inovačnú aktivitu/výkonnosť a technologický rozvoj? V prvom rade je potrebné uvedomiť si vzťah medzi inovačnou výkonnosťou a technologickým rozvojom. Schopnosť ekonomiky zvyšovať svoju inovačnú výkonnosť je 38 tamtiež, str MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky , marec 2006 [online] Dostupné na WWW: < > 40 FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník 5, str

25 definovateľná ako technologická pripravenosť danej ekonomiky. Táto pripravenosť sa skladá z jednotlivých zložiek technologického rozvoja danej krajiny 41 : technologická kapacita (výdavky na vedu a výskum, technologická otvorenosť, technologická autonómia) ponuka kvalitatívnych faktorov (vedci a technici, vedecko-výskumné inštitúcie, vedecko-technická spolupráca, transfer technológií) politika vlády (podpora vedy a výskumu, nákup technológií) Predstavené zložky vychádzajú z metodiky Svetového ekonomického fóra a hodnotenie každej sa pohybuje v stanovených intervaloch. Výsledné hodnotenie je dosiahnuté neváženým priemerom jednotlivých ukazovateľov. V Európskej únii je zaužívaným nástrojom na hodnotenie inovačnej schopnosti a inovačnej činnosti inovačný index. Ten v sebe zahŕňa hodnotenie inovačných vstupov (ľudské zdroje, podmienky pre tvorbu poznatkov, inovácie a podnikanie) a inovačných výstupov (duševné vlastníctvo, využitie inovácií). Tento index sa používa na hodnotenie a porovnávanie jednotlivých členských štátov EÚ, slúži na hodnotenie plnenia Lisabonskej stratégie, ale aj na porovnanie nečlenských štátov EÚ. Príkladom uplatňovania konceptu analýzy a následného zlepšovania konkurencieschopnosti na národnej úrovni, a dá sa konštatovať, že úspešného, je iniciatíva Írskej republiky nazvaná The National Competitiveness Council (NCC), ktorý informuje o otázkach konkurencieschopnosti, ktorým Írska ekonomika čelí a navrhuje možné riešenia a postupy v politickej oblasti so záujmom zlepšenia írskej konkurenčnej pozície. 42 V tejto iniciatíve je zaujímavý nielen jej samotný účel, ale aj to, že špeciálny pozornosť sa venuje malým a stredným podnikom a napĺňa sa tak krédo, o ktorom ešte budem hovoriť: Mysli najprv v malom, ktoré si očividne Íri osvojili od Komisie EÚ a implementáciu politík, ale aj benchmarking 43 s ostanými krajinami vo výročných správach o konkurencieschopnosti realizujú aj s ohľadom na MSP. 41 spracované podľa: FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník [citované ] 43 NCC: Annual Competitiveness Report [online] [citované ] Dostupné na WWW: < > 21

26 B) Na úrovni podnikov je možné brať ako referenčné hodnotenie to, ktoré vzišlo z prieskumov 44, ktoré realizovala NARMSP v rokoch 2004 a 2005 v spolupráci s Infostatom a Ústavom pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Jeho cieľom bolo oboznámenie sa a priblíženie problematiky inovácií malých a stredných podnikov v SR. Údaje boli získané ako odpoveď na otázku: Ktorý z nasledujúcich zdrojov konkurencieschopnosti považujete za najdôležitejší pre vašu firmu? Graf č. 9: Zdroje konkurencieschopnosti podľa MSP v SR v rokoch 2004 a Pružná reakcia na požiadavky zákazníka Vysoká kvalita produktu Dodržanie zmluvných podmienok Nízka cena produktu Inovácia produktu % respondentov zdroj: NARMSP Ako je zrejmé z uvedeného grafu, zmenilo sa najmä chápanie dôležitosti dodržiavania zmluvných podmienok, ktoré v očiach MSP zaznamenali cca. 20%-ný nárast prikladaného významu. Ako hlavný atribút bola práve spoľahlivosť zaznamenaná u podnikov s obratom od 50 mil. Sk do 100 mil. Sk (až 73%) a taktiež u firiem, ktoré sa aktívnejšie zapájajú do medzinárodnej výmeny tovarov a služieb, čiže firiem, ktorých podiel exportu sa pohyboval v úrovni od 51 do 70% (69%). Spomínané faktory konkurencieschopnosti podniku v sebe integrujú dva prístupy. Jednak sa u slovenských podnikov prejavuje istá línia, ktorú definujú viacerí autori 46, a je 44 NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava : NARMSP, 2005, str. 30 [online] Dostupné na WWW: < > 45 kategória Pružná reakcia na požiadavky zákazníka bola v roku 2005 posudzovaná ako kategória s názvom Flexibilita 46 SALINGER, B.L.: Productivity, comparative advantage and competitiveness in Africa - Discussion paper No [online] Dostupné na WWW: < > 22

27 charakteristická posudzovaním konkurencieschopnosti na základe produktivity (nízka cena produktu). Slovenské podniky majú rovnako ako ich kolegovia z EÚ tri spôsoby dosahovania konkurencieschopnosti v globálnom konkurenčnom prostredí 47. Ide buď o zníženie platov a tým dosiahnutie vyššej produktivity, alebo o zmenu pomeru kapitálu a práce v tom istom záujme, alebo o outsourcing intenzívnych častí dodávateľského reťazca do low cost regiónov v snahe o zníženie celkových nákladov produkcie. Všetky tieto prístupy sú však len krátkozrakým pohľadom na problematiku. Viacerí analytici a vedci 48 na druhej strane zdôraznili možnosť posilňovania inovačných kapacít cez investície do tvorby poznatkov ako cestu k dlhodobému udržaniu konkurencieschopnosti. V tomto prístupe je dlhodobé udržanie konkurencieschopnosti založené na schopnosti podnikov inovovať a priebežne sa učiť (tieto skutočnosti identifikujú slovenskí podnikatelia v zdrojoch konkurencieschopnosti ako inovácia, flexibilita alebo kvalita produktu). Ako ukazuje výskum realizovaný v roku 2005 v Taliansku 49, konkurencieschopnosť podnikov je do značnej miery podmienená aj ich veľkosťou. Vedci dokázali, že v prípade mikro podnikov existuje tzv. innovation gap, čiže inovačná medzera, ktorá sa časom zväčšuje a nedovoľuje podniku zvyšovať svoju konkurencieschopnosť nad určitú hranicu. Na druhej strane sa v tomto výskume preukázalo, že konkurencieschopnosť MSP skutočne závisí od ich schopnosti inovovať, investovať do ľudského kapitálu a zapájať sa do medzinárodných projektov a kolaboratívnych skupín. Faktor spolupráce vyzdvihuje vo svojej správe aj Európska komisia, ktorá vo svojej správe na túto tému poznamenáva: Pomocou kooperácie môžu MSP získať kontrolu na externými zdrojmi, ktoré inak veľké podniky ovládajú cez svoje hierarchické štruktúry. Takto je možné pre MSP dosiahnuť podobné podmienky na tvorbu hodnôt aké majú veľké podniky. 50 Potvrdzuje sa tak to čo niektorí autori prízvukujú: v 47 THE OECD MINISTERIAL CONFERENCE: Enhancing SME s competitiveness. Bologna, 2000, p. 54 [online] Dostupné na WWW: < > 48 COOKE, P.: Knowledge economies: Clusters, Learning and CoOperative Advantage. London : Routledge, 2001, p MORONE, P.; TESTA, G.: What makes small and medium enterprise competitive. Universita degli studi di Foggia: Dipartimento di scienze economiche, matematiche e statistiche, 2005, str. 33 [online] Dostupné na WWW: < > 50 EUROPEAN COMISSION: Observatory of european SMEs 2003, No.5 - SME and Co-operation. Luxemburg : Office for Official Publications of the European Communities. 2004, str. 13 [online] Dostupné na WWW: < _en.pdf > 23

28 prípade malých a stredných podnikov je potrebné pozerať sa na faktory konkurencieschopnosti vo svetle charakteristík, ktorými je tento sektor význačný. Malé a stredné podniky sú charakterizované určitými špecifikami v porovnaní s veľkými podnikmi, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe podporných programov konkurencieschopnosti. Viac o tomto prístupe hovorí štúdia Roberta R. Rice-a 51, ktorý identifikuje externé a interné faktory konkurencieschopnosti, ktoré je nutné zohľadňovať špeciálne v prípade MSP. Z oboch pohľadov, makroekonomického i mikroekonomického, vychádza jeden spoločný menovateľ, ktorý môžme brať ako merito konkurencieschopnosti krajiny alebo podniku a tým je schopnosť vytvárať inovácie a implementovať ich do podnikateľskej praxe. Z tejto schopnosti následne pramenia všetky ostatné atribúty, teda na národnej úrovni platí uvedená implikácia a na úrovni podnikovej je pod vplyvom inovácií možné ďalej rozvíjať jednak kvalitatívne charakteristiky produktu, jednak znižovať nákladové položky a tým prispievať k nižšej cene produkcie. Je možné flebilnejšie reagovať na dianie na trhu i pripraviť podnik do takej štruktúry, aby jeho činnosti boli natoľko spoľahlivé, že je zabezpečená schopnosť dodržiavania zmluvných podmienok. Inovácie sú o zmene a o schopnosti zvládať zemny v čase. Inovácie môžu byť o úspešnom využívní nových nápadov formou vylepšovania produktov alebo služieb ale taktiež to môže byť charakterizovaná spôsobmi akými sú tieto produkty poskytované. Rovnako, inovácie môžy byť reprezentované kreatívnym marketingom alebo zmenou modelu podnikania Politika podpory malých a stredných podnikov v EÚ Politika podpory malých a stredných podnikov siaha až do samotného počiatku Európskych spoločenstiev. Už v článku 157 Zmluvy o Európskych spoločenstvách je vytýčený záväzok vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať podniky, priemysel a 51 RICE, R.R.: Factors affecting the competitiveness of small and medium enterprises. [online] Výsledok výskumnej štúdie Partnership for Economic Growth. [citované ] Dostupné na WWW: < ting.pdf > 52 EUROPEAN COMMUNITIES: European Innovation Progress Report Trendchart [online] Luxenbourg : Office for official publications of the European Communities. [citované ] Dostupné na WWW: < > 24

29 inovácie. Tento záväzok je následne prenesený do troch oblastí politiky 53 : malé a stredné podnikanie, inovácie a konkurencieschopnosť. Prvé Akčné programy zamerané na podporu MSP boli v EÚ prijaté v roku 1983, neskôr i v rokoch 1987, 1997 a v roku Na zasadnutí Európskej rady vo Feire v júni 2000 bola prijatá Európska charta pre malé podniky ako rozpracovanie záväzkov v oblasti politiky MSP vyplývajúcich z Lisabonskej stratégie prijatej v tom istom roku. A) Európska charta pre malé podniky Text Charty pripomína dôležitú skutočnosť: konkurencieschopnosť Európy závisí od našich malých podnikov. Na to, aby sme splnili lisabonské ciele, musíme sa im i naďalej prioritne venovať a myslieť v prvom rade v malom. 54 Celkovo sa Charty zúčastňuje 35 krajín, vrátane krajín Západného Balkánu. Slovenská republika pristúpila k Charte na konferencii CC BEST v Maribore dňa 23. apríla Nakoľko sú malé podniky oporou európskej ekonomiky,...kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí a živnou pôdou podnikateľských nápadov 55, signatárske štáty sa v Charte zaviazali zohľadňovať v maximálnej možnej miere potreby malých podnikov pri tvorbe svojich politík. Na to, aby sa tento výsledok podarilo dosiahnuť, rozhodli sa signatárske štáty 56 posilniť ducha inovatívnosti a podnikania, čo umožní európskym podnikom čeliť budúcim výzvam, dosiahnuť regulačný, fiškálny a administratívny rámec, ktorý by podporoval podnikateľskú činnosť a zlepšil postavenie podnikateľov, zabezpečiť prístup na trhy na základe najmenej zaťažujúcich požiadaviek, napomáhať prístupu k najlepšiemu výskumu a technológiám, zlepšiť prístup k financiám počas celého životného cyklu podniku, neustále zlepšovať našu výkonnosť tak, aby EÚ ponúkala najlepšie prostredie pre malé podniky na svete, počúvať hlas malých podnikov a presadzovať podporu špičkovým malým podnikom. 53 HOLEŠOVÁ, H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Grafis, 2003, str EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, 2004,str. 5 [online] Dostupné na WWW: < enterprise_policy/charter/docs/charter_sk.pdf > 55 EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, 2004,str. 5 [online] Dostupné na WWW: < enterprise_policy/charter/docs/charter_sk.pdf > 56 tamtiež, str. 9 25

30 Ďalej sa signatárske krajiny a medzi nimi aj Slovenská republika zaviazali uskutočniť konkrétne opatrenia v desiatich oblastiach, ktoré boli vytýčené ako rozhodujúce pre úspech politiky podpory MSP s cieľom dosiahnuť lisabonskú víziu 57 : Vzdelávanie a odborná príprava na podnikateľstvo - povzbudzovanie a podpora podnikateľského úsilia mládeže, vypracovanie primeraných vzdelávacích programov pre manažérov v malých podnikoch Lacnejší a rýchlejší začiatok podnikania - dobiehanie najúspešnejších štátov v tejto oblasti a podpora on-line registrácie podnikov Lepšia legislatíva a regulácia - jednoduchšia administratíva podnikania, prehodnotenie konkurznej legislatívy, zmeny v regulácii hospodárskej súťaže Dostupnosť zručností - podpora školiacich inštitúcií v oblasti podnikania, celoživotné vzdelávanie Zlepšenie on-line prístupu k informáciám - verejné portály elektronizácia podávania žiadostí a získavania informácií Viac výhod vyplývajúcich z jednotného trhu - dodržiavanie pravidiel slobodnej súťaže, pokračovanie v reformách s cieľom dobudovať spoločný trh Zdaňovanie a finančné otázky - uplatňovanie daňových nástrojov podporujúcich rast malých podnikov a vznik nových podnikov; implementácia Akčného plánu pre finančné služby a Akčného plánu pre rizikový kapitál; zlepšenie prístupu k rizikovému kapitálu pomocou užšej spolupráce bánk a MSP Posilnenie technologickej kapacity malých podnikov - podpora výmeny technológií, vytvorenie systémov kvality a certifikácie v súlade s potrebami MSP, podpora spolupráce MSP s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami, podpora iniciatív na vytváranie lokálnych a medzinárodných clustrov 58 Úspešné modely elektronického podnikania a podpora špičkových malých podnikov - vytváranie informačných systémov na podporu podnikania, využívanie databázy MSP, podpora technologického rozvoja MSP pomocou podnikateľských anjelov a mentorov. 57 tamtiež, str cluster = lokálny produktívny systém 26

31 Vytvorenie silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov malých podnikov na úrovni únie a na národnej úrovni Európska únia takto jasne deklarovaným zámerov dala zelenú rozvoju podnikateľského prostredia pre MSP. Na hodnotenie plnenia záväzkov z Charty Komisia používa jednak každoročné Správy o implementácií Európskej charty pre malé podniky a jednak na základe dohody zo zasadania Rady o konkurencieschopnosti z marca 2003 sa Komisia rozhodla venovať každoročne väčšiu pozornosť vybraným bodom Charty, aby tak dokázala bližšie identifikovať postup v danej problematike. Aplikácia Charty sa každoročne prerokúva na Výročných konferenciách o Európskej charte, ktoré úspešne prispievajú k stimulácii interaktívnejšej výmeny skúseností 59 a plnenie cieľov Charty je podporené každoročným zverejnením Výberu osvedčených postupov 60 na daný rok, ktoré umožňujú jednotlivým členským krajinám aplikovať úspešné modely podpory MSP vo svojich národných intenciách a predstavujú tak prenos úspešného know-how v oblasti politiky podpory MSP. B) Postavenie MSP v súčasnej politike rozvoja EÚ V Európskej únií prebieha revízia cieľov Lisabonskej stratégie. Európska komisia na čele s J.M. Barossom iniciovala viaceré zmeny týkajúce sa napĺňania cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie. Dva hlavné nástroje na implementáciu novej Lisabonskej stratégie sú lisabonský program Spoločenstva stanovujúci to, čo je najlepšie urobiť na úrovni Spoločenstva, a 25 národných reformných programov: odpoveď každého členského štátu na kľúčové výzvy, ktoré identifikovali. Všetky aktivity jednak na európskej úrovni a jednak na úrovni národnej sa nesú v znamení Partnerstva pre rast a zamestnanosť, ktoré na odporúčanie Komisie na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2005 zaradili predstavitelia členských štátov ako prioritu do najbližšej budúcnosti. Práve toto partnerstvo má priniesť prosperitu do budúcnosti. Implementácia spomínaného partnerstva je zabezpečená štyrmi krokmi, pričom jedným z nich je aj uvoľnenie podnikateľského 59 EURÓPSKA KOMISIA: KOM(2005) 30 v konečnom znení : Oznámenie komisie Rade a Európskemu parlamentu - Správa o implementácii európskej charty pre mapé podniky [online] Dostupné na WWW: < > 60 EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky - Výber osvedčených postupov na rok Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev,

32 potenciálu, hlavne potenciálu MSP. 61 MSP sa tak stávajú prioritou rozvoja EÚ a napĺňania Lisabonskej stratégie pri jej novom začiatku. Organizačne je politika podpory MSP jednou zo štyroch oblastí v politike Podnikania, ktorú zabezpečuje Európska komisia 62. Komisárom pre oblasť podnikania a priemyslu je v súčasnosti Günter Verheugen, ktorý je zároveň viceprezidentom Európskej komisie. Pod jeho vedením bola prijatá na úrovni Komisie prijatá politika podpory MSP v desiatich oblastiach, ktoré prispejú k zvýšeniu prosperity skupiny malých a stredných podnikov a sledujú tak ciele stanovené v Charte. Tieto oblasti tvoria chrbtovú kosť celej politiky podpory malých a stredných podnikov v súčasnom období: Vzdelávanie pre podnikanie 2. Zlepšenie prístupu k financiám 3. Thinking big on funding 4. Uľahčovanie života malých a stredných podnikov 5. Zabezpečenie férového konkurenčného prostredia 6. Oceňovanie zodpovedného podnikania 7. Podpora štandardizácie 8. Pomoc pri internacionalizácií aktivít MSP 9. Podpora výskumu a inovácií 10. Ochrana nápadov Na naplnenie uvedených predsavzatí existuje niekoľko aktivít v každej z oblastí. Príkladom naplnenia bodu číslo 4: Uľahčovanie života malých a stredných podnikov je napríklad iniciatíva Mysli najprv v malom (eng.: Think small first), ktorej cieľom je zabezpečiť takú tvorbu legislatívy, ktorá bude v najmenšej možnej miere negatívne zasahovať MSP. Snahou je pristupovať k iniciatívam z pohľadu menších podnikov a tak zabezpečiť, že potreby MSP budú uprednostňované. 64 Nemenej dôležitým krokom k 61 spracované podľa: EURÓPSKA KOMISIA: Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií európskych spoločenstiev, [citované ] 63 [citované ] 64 EUROPEAN COMISSION: Facts - information material about european SMEs [online] Dostupné na WWW: < čerpané dňa > 28

33 naplnenia spomínaného bodu číslo 4 je aj koordinácia jednotlivých aktivít vznikajúcich pri tvorbe legislatívy. Koordináciu spoločnej politiky pre MSP zabezpečuje "zástupca MSP" 65 a jeho spolupracovníci v rámci Európskej komisie. Má dvojitú funkciu. Na jednej strane zabezpečuje dohľad a horizontálnu koordináciu rôznych politík, programov a činností EÚ, ktoré majú vplyv na MSP. Na druhej strane udržiava stály dialóg s organizáciami, ktoré zastupujú MSP, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlas dostal k európskym zákonodarcom. 66 Napĺňanie bodu číslo 9: Podpora výskumu a inovácií je zabezpečené napríklad formou zapojenia MSP do Akčných plánov na podporu inovácií alebo zapojením do Rámcových programov výskumu a technického rozvoja, ktoré každoročne vyhlasuje Európska komisia. Spomínané kroky v rámci cieľov číslo 4 a 9 sú zamerané len na tieto body. Rámcovými aktivitami, ktoré smerujú svoje pôsobenie do viacerých bodov zoznamu sú programy prijímané na horizont plánovacieho obdobia EÚ. Takýmto, prvým konkrétnym na naplnenie Charty, je i Viacročný program pre podniky a podnikanie so zameraním na malé a stredné podniky na roky (ďalej len MAP), ktorý bol prijatý na základe rozhodnutia Rady č. 2000/819/EC z 20. decembra Tento program nezahŕňa v sebe priamu podporu MSP. Je orientovaný na nepriamu (sprostredkovanú) podporu v troch hlavných bodoch, ktoré sú jeho základnými cieľmi 68 : zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti podnikov v znalostnej medzinárodnej ekonomike podpora podnikavosti zjednodušovanie a vylepšovaní administratívneho a regulačného rámca v záujem podpory výskumu inovácií a rozvoja podnikania zlepšenie finančného prostredia pre podniky, zvlášť malé a stredné sprostredkovanie ľahšieho kontaktu MSP na európske inštitúcie, programy a podporné služby a zlepšenie koordinácie týchto iniciatív Tieto ciele sa snaží MAP napĺňať pomocou tvorby siete Euro Info centier, finančných inštrumentov a schém, politiky - Projekty najlepších postupov eng.= SME Envoy 66 [citované ] 67 eng.= Multiannual Programme for Enterprise & Eenterpreneurship, in particular for Small and Mediumsized Enterprises (MAP Programme), Dostupné na WWW:< enterprise_policy/mult_entr_programme/programme_2001_2005.htm > 68 [citované ] 29

34 V súčasnosti je už pripravený na realizáciu Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (ďalej len CIP), ktorý bol vytvorený na základe rozhodnutia Rady č. 1639/2006/EC z 24. októbra Základom tohto programu budú tri podriadené programy: Program pre podnikanie a inovácie Program podpory politiky Informačno-telekomunikačných technológií Program inteligentnej energie Európy V rámci programu sa zdôrazňuje potreba podporovať produktivitu a schopnosť inovácie MSP..., podporuje najmä opatrenia, vďaka ktorým sa na trh uvádzajú inovačné technológie v oblasti informácií a komunikácie, životného prostredia a obnoviteľných a účinných zdrojov energie. 71 CIP tak v sebe bude kombinovať doterajší prístup k podpore malých a stredných podnikov pomocou podobných elementov aké boli zavedené v MAP a environmentálny rozmer rozvoja podnikania na platforme informačného veku a znalostnej ekonomiky Politika podpory malých a stredných podnikov v SR Hlavným garantom a koordinátorom pri tvorbe programov a politiky podpory MSP je Ministerstvo hospodárstva SR. V minulosti, no ani v súčasnosti neexistuje na Slovensku jednotný dokument, definujúci politiky, stratégie a konkrétne opatrenia na podporu sektora malých a stredných podnikov. Náznakom tvorby politiky podpory MSP bol materiál 72, ktorý vláda prerokovala na svojom rokovaní , a ktorého hlavným cieľom bolo vytvorenie nového systému podpory MSP. Tento dokument s prihliadaním na dovtedajší vývoj sektora MSP na Slovensku (najmä jeho silný rast po roku 1990) a taktiež na základe analýzy efektívnosti, udržateľnosti a transparentnosti vytvoril systém podpory MSP, ktorý na Slovensku platí 69 [citované ] 70 eng.= Competitivness and Innovation Framework Programme (CIP Programme), Dostupné na WWW: < > 71 [citované ] 72 MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania [online] Dostupné na WWW: < 0/CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html > 30

35 dodnes. Súčasťou predkladaného dokumentu bola i analýza stavu politiky podpory MSP a návrh na jej zlepšenie. Ako už bolo konštatované, v slovenskej ekonomike počas transformácie prišlo k rýchlemu rozmachu malého a stredného podnikania, ktoré bolo v priebehu transformácie 90-tych rokov sprievodným javom reštrukturalizácie veľkých priemyselných podnikov, ktoré dominovali v slovenskej ekonomike pred desiatimi rokmi. Vtedajšia politika podpory bola orientovaná predovšetkým na rozvoj MSP ako sektora, na rozvoj jednotlivých existujúcich malých a stredných podnikov. S dokončením reštrukturalizácie väčších podnikov sa tento hlavný zdroj tvorby MSP skončil s prišla požiadavka na zmenu politiky MSP. Prišiel dôraz na rozvoj podnikateľského potenciálu obyvateľstva a tým pádom na najrannejšie štádiá rozvoja podnikateľských aktivít. 73 Nová politika podpory MSP sa orientovala oveľa viac zdôrazňovanie potreby vytvárania takého prostredia a podmienok, ktoré budú motivovať a stimulovať jednotlivcov k tomu, aby sa stali podnikateľmi. Nevyhnutnou súčasťou tejto politiky bolo vytvorenie podmienok pre získanie potrebných zručností a znalostí, ako aj poskytnutie vhodnej príležitosti, t.j. prístup k finančným zdrojom, ktoré im umožnia rozvoj ich podnikania. Nakoľko bolo zrejmé, že znižovanie priemernej veľkosti podnikov je globálnym trendom, ktorý je reakciou na pokles významu úspor z rozsahu v mnohých činnostiach v dôsledku nástupu nových technológií a globalizácie, dalo sa očakávať zintenzívnenie problémov, ktoré sa dovtedy týkali len MSP. Politika podpory podnikania si preto stanovila vzájomne koordinované a previazané opatrenia v oblastiach: 74 posilňovania motivácie jednotlivcov na začatie podnikania prostredníctvom zlepšovania podmienok pre podnikanie, zvyšovania potrebných schopností (zručností a znalostí) prostredníctvom zvýšeného dôrazu na podnikanie v celej vzdelávacej sústave a rozširovania možností podnikania prostredníctvom znižovania finančného zaťaženia a zlepšenia prístupu k finančným zdrojom. Táto formulácia politiky podpory MSP je zrejme jedinou, ktorá sa v rokoch navrhla. Strategickým a rámcovým dokumentom teda ostáva Európska charta pre malé podniky, ktorá je však koncipovaná veľmi všeobecne. O jej uplatňovaní v 73 MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania [online] Dostupné na WWW: < /CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html > 74 tamtiež 31

36 jednotlivých rezortoch a pri tvorbe jednotlivých politík v SR každoročne informuje Správa o implementácii Európskej charty pre malé podniky ako súčasť Správy o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie. Hodnotenie implementácie Charty pozostáva z odpovedí spolupracujúcich subjektov štátnej správy a tiež neštátnych inštitúcií participujúcich na politike malého a stredného podnikania. 75 Týmto spôsobom sa zabezpečuje objektívnosť hodnotenia a jeho komplexnosť. Sledovanie jednotlivých cieľov Charty je teda zabezpečené zavádzaním politík a nástrojov na podporu MSP do strategických dokumentov SR tak, aby boli v súlade so základnými princípmi Charty. Po vstupe SR do Európskej únie sa stali ustanovenia strategických dokumentov EÚ kritickými pre rozvoj nášho hospodárstva vo vzťahu k tomuto zväzku štátov. Tak ako hospodárska politika EÚ sleduje dosiahnutie cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, tak aj hospodárska politika SR v súčasnosti sleduje dosiahnutie cieľov Národnej lisabonskej stratégie 76, ktorá bola prijatá vo februári 2005, a to pomocou viacerých Akčných plánov zameraných na jednotlivé priority Národnej lisabonskej stratégie a s podporou Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky , ktorý v septembri roku 2005 pripravilo Ministerstvo financií SR, resp. Koncepcie územného rozvoja Slovenska z roku 2001, Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001/Akčný plán TUR na roky , Inovačná stratégia SR na roky atď. To sú zároveň hlavné strategické dokumenty riadiace hospodársku politiku SR. Podpora malých a stredných podnikov nadväzuje na politiku, ktorá je uplatňovaná v EÚ a jej hlavné riadiace dokumenty sú koncipované v súlade s cieľmi riadiacich dokumentov politiky podpory v EÚ. Jedným zo záväzkov, ktorý prijala SR v rámci prístupových rokovaní do EÚ bolo aj vytvorenie dokumentu riadiaceho čerpanie pomoci z EÚ po vstupe, t.j. čerpanie Štrukturálnych fondov 77. Tento záväzok SR bol splnený vytvorením jednotného dokumentu pod názvom Národný rozvojový plán, ktorý vznikol pod hlavičkou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a bol schválený uznesením vlády č. 166/2003. Na Národný rozvojový plán (NDP) nadväzuje Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI) 75 MH SR: Správa o implementacii Európskej charty pre malé podniky, 2006 [online] Dostupné na WWW: < > 76 MIKLOŠ I.: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, 2005 [online] Dostupné na WWW: < Zdroj.html > prijatá vo februári Európsky fond regionálneho rozvoja(erdf), Európsky sociálny fond(esf), Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond(eaggf), Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu(fifg) 32

37 spoločný pre tri jednotky NUTS II 78 a tri sektorové operačné programy (SOP): SOP Priemysel a služby; SOP Ľudské zdroje; SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Príprava všetkých operačných programov bola prepojená na proces prípravy NDP. 79 Politika podpory malých a stredných podnikov je najviac rozpracovaná v Sektorovom operačnom programe Priemysel a služby, nakoľko garantom tohto programu je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré, ako už bolo spomenuté, riadi aj celú politiku podpory a rozvoja sektora MSP. 78 NUTS Nomenclature des Uniteés Territoriales Statistiques ide o klasifikacný systém štatistických územných jednotiek zavedených Štatistickým úradom Európskych Spolocenstiev (EUROSTAT) v spolupráci národnými štatistickými úradmi. Úroveň NUTS II predstavuje Západné, Stredné a Východné Slovensko. 79 MVaRR SR: Národný rozvojový plán. Bratislava, marec [online] Dostupné na WWW: < > 33

38 2. Podpora malých a stredných podnikov v SR 2.1 Inštitucionálne zabezpečenie podpory MSP v SR Cieľom tejto podkapitoly je oboznámenie čitateľa so systémom, ktorý inštitucionálne zabezpečuje podporu MSP, tvorbu hlavných programov, ich plnenie, či kontrolu. Je možné konštatovať, že súčasný systém podpory je pomerne neprehľadný, zahŕňa množstvo aktérov, ktorí sa problematikou podpory MSP zaoberajú a je tiež charakterizovaný zložitými väzbami 80. Z rozdelenia podporných inštitúcií často vznikajú najmä komunikačné šumy a nejasnosti, ktoré síce odborníci dokážu identifikovať, no pre laickú verejnosť je systém značne neprehľadný. Identifikácia príležitostí podpory sa v posledných rokoch zlepšila najmä vďaka sieti podporných stredísk prvého kontaktu, no samotný systém podpory je stále rozdrobený medzi viacero poskytovateľov, sprostredkovateľov, či gestorov. 81 Pozornosť je venovaná ústredným orgánom štátnej správy, ktorých úlohy sa koncentrujú prevažne okolo tvorby politiky a získavania zdrojov (aj keď uvedené nemožno zovšeobecňovať) a zvlášť špecializovaným agentúram, bankovým inštitúciám a fondom, ktoré slúžia najmä na realizáciu uvedených politík, aj keď ich iniciátorom a zakladateľom môžu byť orgány štátnej správy a ďalej záujmovým, profesijným a stavovským organizáciám. V systéme sa tak stretáva rezortný prístup s prístupom prierezovým, ktorý si vyžadovalo čerpanie európskych fondov. Výsledkom toho je fakt, že často dochádza k duplicite v činnosti sietí určených na realizáciu cieľov politiky štátu. Ako konkrétny príklad možno uviesť činnosť regionálnych rozvojových agentúr paralelne popri činnosti regionálnych poradenských a informačných centier na podporu malého a stredného podnikania, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú. Predstavený systém len sťažka spĺňa tri základné atribúty, ktoré sú na podobné schémy kladené a to jednak efektívnosť, reprezentovaná takým systémom, kde je implementácia politiky podpory MSP zabezpečená bez zbytočných byrokratických zdržaní, transparentnosť, ktorá by mala zabezpečiť to, že prostriedky určené na podporu nebudú zneužívané a vylúčia sa do maximálnej miery možnosti korupčného správania a udržateľnosť, ktorá predstavuje schopnosť systému 80 [citované ] 81 tamtiež 34

39 fungovať bez zbytočného rozširovania kapacít, ktoré by v konečnom dôsledku ovplyvnili aj efektívnosť, aj transparentnosť procesov. 82 Návrhy na zefektívnenie procesov v podpore, ktoré boli predložené na rokovanie vlády v roku a uznesením vlády č. 494 boli návrhy Ministerstva hospodárstva prijaté mali byť premietnuté do Štátnej strednodobej politiky podpory MSP do roku Tento dokument však nepostúpil do ďalšieho schvaľovania a preto systém pomoci pre MSP môžme charakterizovať súborom nasledovných inštitúcií: ústredné orgány štátnej správy špecializované agentúry bankové inštitúcie a fondy a iné podporné organizácie záujmové, profesijné a stavovské organizácie Ústredné orgány štátnej správy Ústredné orgány štátnej správy plnia najmä koordinačnú funkciu v systéme podpory MSP. Sú vyhlasovateľmi schém štátnej pomoci, gestormi podporných programov a zabezpečujú aj monitoring viacerých aktivít, ktorá zväčša decentralizujú na implementačné agentúry spadajúce pod daný orgán. A) Ministerstvo hospodárstva SR Predstavuje najdôležitejší orgán riadenia politiky podpory MSP a pôsobí ako garant a koordinátor mnohých aktivít. Do kompetencii rezortu MH SR spadá priemysel, obchod a cestovný ruch. Štátna podpora je prostredníctvom ministerstva realizovaná v oblastiach 84 stratégie a rozvoja malého a stredného podnikania, tvorby inštitucionálneho prostredia na podporu MSP, oblasť spolupráce s medzinárodnými inštitúciami, zabezpečuje spoluprácu s organizáciami v oblasti MSP, predovšetkým OECD, SEI, UNIDO a EHK OSN, oblasť legislatívy a regulatórnych opatrení na podporu podnikateľského prostredia ako takého, oblasť zabezpečovania finančných zdrojov pre MSP. 82 spracované podľa: MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania [online] Dostupné na WWW: < appl/ material.nsf/0/cc8a94edd33eebd9c1256bb200405c67/$file/z droj.html > 83 viď. Príloha č [citované ] 35

40 V predvstupovom období bolo MH SR na základe podpísaných Finančných memoránd medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou, v rámci Finančného memoranda Národného programu PHARE 2002 gestorom Grantovej schémy rozvoja priemyslu a Grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu a v rámci Finančného memoranda Národného programu PHARE 2003 gestorom grantovej schémy Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov a Grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu. 85 V období po vstupe SR do EÚ bolo uznesením vlády SR č. 133/2002 Ministerstvo hospodárstva SR určené ako Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program Priemysel a služby 86, ktorý som definoval a bližšie predstavil v predchádzajúcej kapitole(viď Politika podpory MSP v SR) B) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Agenda rozvoja MSP patrí do gescie MVaRR SR najmä z dôvodu, že podpora rozvoja regiónov je zameraná aj na vlastné zdroje, ktorými regióny disponujú, teda na rozvoj pomocou MSP. Do pôsobnosti MVaRR SR patrí aj podpora regionálnych rozvojových agentúr (RRA), ktorých činnosť je v niektorých výkonoch podobná činnosti regionálnych poradenských a informačných centier (RPIC). MVaRR SR ako hlavný orgán v SR, ktorý je zodpovedný za efektívne a účinné riadenie a čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, spracovalo dokument Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky , ktorý predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov a stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období , rovnako ako aj predchodcu tohto dokumentu, t.j. Národný rozvojový plán, ktorý tvoril základ pre tvorbu jednotlivých sektorových operačných programov pre čerpanie prostriedkov Štrukturálnych fondov v skrátenom programovacom období MH SR: Informácia o stave implementácie grantových schém Národného programu PHARE FM 2002 a Bratislava, 2005 [online] Dostupné na WWW: < implementacia2.doc > 86 [citované ] 36

41 C) Ministerstvo financií SR Podporná funkcia MF SR spočíva najmä v oslobodení a uskutočňovaní ďalších finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania. Táto podpora je teda realizovaná nepriamou formou. D) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Podpora MSP z rezortu je uskutočňovaná nepriamo, prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Z hľadiska MSP ide najmä o nenávratné, v prevažnej miere účelovo viazané príspevky zamestnávateľom na úhradu miezd a poistných odvodov, ako aj príspevky na samozamestnanie. 87 E) Ministerstvo pôdohospodárstva SR Podpora podnikateľských subjektov v rezorte pôdohospodárstva de facto predstavuje podporu malých a stredných podnikov, pretože až 97 % podnikateľských subjektov v uvedenom rezorte spadá do kategórie MSP. 88 Podpora je jednak nefinančná, formou konzultácií a workshopov, ale aj finančná cez podporné programy orientované najmä na poľnohospodársku prvovýrobu. Nakoľko sú však tieto podporné programy riadené úplne inou systematikou ako podpora zvyšných MSP, a to najmä cez priame dotácie a platby, nebudeme sa podporou podnikateľov v odvetví poľnohospodárstva bližšie zaoberať, ani analyzovať jej štruktúru a dopad Špecializované agentúry A) Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania NARMSP spolu so sieťou Regionálnych poradenských centier (RPIC) a Podnikateľských inovačných centier (BIC), tvorí základný inštitucionálny nástroj podpory a rozvoja malého a stredného podnikania, ktorý koordinuje aktivity na jeho podporu na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni. 89 Spomínanú štruktúru dopĺňajú od roku 2002 Centrá prvého kontaktu. Podporu MSP zabezpečuje realizáciou podporných programov pre malých a stredných podnikateľov v regiónoch Slovenska a finančných návratných a nenávratných výpomocí, ktoré v rámci týchto programov prideľuje podnikateľom ] 88 tamtiež 89 HOLEŠOVÁ H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava: Grafis, 2003, str

42 - Regionálne poradenské a informačné centrá boli založené ako záujmové združenia právnických osôb s cieľom podporovať hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni prostredníctvom rozvoja MSP. - Podnikateľské inovačné centrá boli založené s poslaním aktívne podporovať vybrané podnikateľské zámery v danom regióne a poskytovať im dlhodobú starostlivosť. Orientujú sa najmä na firmy s inovatívnym charakterom. Prostredníctvom Európskej siete inovatívnych centier (EBN), ktorej sú členmi, sprostredkúvajú kontakty s firmami pracujúcimi v rámci tejto siete. Obrázok č. 1: Sieť RPIC a BIC v SR zdroj: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania Centrá prvého kontaktu (CPK) boli založené ako združenia právnických osôb, v ktorých má zastúpenie miestna samospráva, ako aj vybrané inštitúcie (napr. RPIC/BIC, SOPK, organizácie podnikateľov a pod.). Iniciatíva na založenie vznikla ako potreba priblíženia sa MSP aj v menších mestách. Obrázok č. 1 reprezentuje stav s nedostatočnou regionálnou podporou. Odpoveďou boli práve CPK. Napriek odlišnostiam medzi jednotlivými centrami poskytujú RPIC a BIC spoločné spektrum služieb ako napríklad poskytovanie informácií, poradenské služby, vypracovanie správ, posúdenie podnikateľských plánov a rozvojových projektov, vzdelávanie, sprostredkovanie kontaktov a poskytovanie ďalších služieb. 38

43 C) Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, š.p.o. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), š.p.o. je od 1. októbra 2001 príspevkovou organizáciou MH SR, ktorá si za svoju misiu stanovila podporu rozvoja slovenskej ekonomiky a zlepšenie kvality života na Slovensku. Tento cieľ napĺňa prostredníctvom prezentácie hospodárskeho prostredia Slovenska, zviditeľňovania krajiny pre zahraničných investorov a pomocou rozvoja investičných projektov. Jednou z aktivít je najmä podpora exportného úsilia slovenských podnikov, a teda aj MSP, pomocou novovzniknutého portálu zameraného na podporu operatívnej komunikácie medzi zahraničím a podnikateľskými subjektmi v ekonomickom prostredí Slovenska. 90 Takýmto spôsobom sa podpora dostáva aj MSP, nepriamou formou. Priama podpora MSP zo strany SARIO bola realizovaná zo Štrukturálnych fondov, cez opatrenia Sektorového operačného programu Priemysel a služby, Schémami pomoci de minimis, kde bola podpora zameraná najmä na rozvoj medzinárodnej spolupráce, zvýšenie zapojenia slovenských podnikov do medzinárodnej deľby práce, ich stimulovanie k internacionalizácii svojej činnosti, zvýšenie efektívnosti pri realizácii obchodných činností, výsledkov výroby a služieb. 91 SARIO bolo taktiež implementačnou agentúrou pre podporný program podpory konkurencieschopnosti, ktorý vyhlásilo MH SR Bankové inštitúcie, fondy a iné podporné organizácie V tejto skupine prevláda podpora MSP cez rôzne úverové programy, záručné programy, či technickou pomocou, teda väčšinou nepriame formy podpory MSP. A) Slovenská záručná a rozvojová banka, š.p.ú. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) je špecializovanou bankovou inštitúciou, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií SR. SZRB je prvou bankou vo východnej Európe, zameranou na podporu malého a stredného podnikania. Svoju činnosť začala Podporu malého a stredného podnikania SZRB zabezpečuje prostredníctvom záručných programov, príspevkových programov a úverových programov a produktov 90 [citované ] 91 [citované ] 39

44 finančného sprostredkovania. SZRB pôsobila ako implementačná agentúra pre program podpory konkurencieschopnosti a viaceré schémy pomoci v predvstupovom období. B) Eximbanka SR Jediným vlastníkom Eximbanky SR je štát, ktorý ručí za jej záväzky vzniknuté pri získavaní finančných prostriedkov na zahraničných finančných trhoch a za ostatné záväzky vzniknuté pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov. Hlavným cieľom inštitúcie je podpora maximálneho objemu vývozu sofistikovanej produkcie najmä do krajín EÚ a OECD pri zabezpečení návratnosti prostriedkov minimalizáciou rizík vznikajúcich z poistných, úverových, záručných a finančných operácií. 92 C) Slovensko-americký podnikateľský fond Slovensko - americký podnikateľský fond (SAEF) ponúka financovanie projektov spojené s technickou a poradenskou pomocou perspektívnym slovenským súkromným malým a stredným podnikom. Pracuje na komerčnom základe, avšak s cieľom podporiť hospodársky rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť podnikov v prostredí voľného trhu. Zdroj fondu tvoria finančné prostriedky vyčlenené Kongresom Spojených štátov amerických. D) Frankofónne stredisko obchodu Pomoc podnikateľovi spočíva vo vytipovaní niekoľko (najmä malých a stredných) podnikateľov vo frankofónnej krajine, ktorí zodpovedajú jeho požiadavkám, a priamo od lietadla ho privezie do vybraných podnikov. FSO tiež ponúka komplex služieb na uľahčenie vývozu, poskytuje zoznam podnikov, výskum obchodných partnerov, obchodné informácie, technickú asistenciu, právne, finančné a administratívne poradenstvo pri vytváraní podniku na Slovensku a pod. E) Slovenská asociácia rizikového kapitálu Slovenská asociácia rizikového kapitálu SLOVCA (Slovak Venture Capital Association), je združenie právnických osôb, ktorého cieľom je podpora priemyslu rizikového kapitálu na Slovensku [citované ] 40

45 2.1.4 Záujmové, profesijné a stavovské organizácie Tieto združenia zabezpečujú hlavne nepriamu podporu MSP formou konzultácií, vyjednávania, poradenstva, vzdelávania a iných foriem nepriameho vplyvu na hospodárske výsledky podnikov. A) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Je jedným z členov v trojstranných rokovaniach v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva (tripartita). Presadzovanie záujmov AZZZ sa uskutočňuje aj prostredníctvom bilaterálnych vzťahov s NR SR a s vládou SR. B) Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) Spolu s AZZZ zastupuje zamestnávateľov v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva a tvorí ju 21 zväzov a 8 individuálnych členov, zamestnávajúcich vyše 300 tisíc zamestnancov, združuje cca 1300 podnikateľských subjektov, pokrývajúcich všetky segmenty hospodárstva. C) Hospodárska rada vlády Má 21 členov, medzi ktorými figurujú okrem predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy aj zástupcovia inštitúcií, ktoré plnia významné úlohy v oblasti hospodárskej politiky a renomovaní odborníci z oblasti ekonomickej teórie a praxe. V rokoch zastúpenie malého a stredného podnikania bolo priamo inštitucionalizované vo forme Rady vlády pre malé a stredné podnikanie, avšak uvedený poradný orgán bol zrušený. D) Najdôležitejšie záujmové a profesijné združenia (stavovské organizácie) v oblasti malého a stredného podnikania, ktoré pôsobia na území SR predstavujú: 93 Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenská živnostenská komora, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, Slovenský zväz výrobných družstiev, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. 2.2 Všeobecná charakteristika podpory MSP Klasifikácia podpory poskytovanej MSP Podpora malých a stredných podnikov, rovnako ako iné druhy podpory, sa dá teoreticky rozdeliť poľa viacerých kritérií. Klasifikácia lepšie pomáha k pochopeniu účelu podpory, jej cieľov a spôsobov, akými ovplyvňuje sektor MSP čerpané dňa

46 Z hľadiska smerovania podpory, môžme podporu rozdeliť na priamu, teda nasmerovanú priamo na podnikateľské subjekty a nepriamu, teda takú, ktorá je primárne určená na podporné inštitúcie a ich činnosť a týmto spôsobom je nápomocná v konečnom dôsledku aj pre podnikateľov z radov MSP. Z hľadiska odvetvového zamerania podpory je možné identifikovať podporu zameranú na jednotlivé sektory hospodárstva podľa členenia OKEČ, t.j. Priemyselná výroba, Poľnohospodárstvo a potravinárska výroba, Obchod, Hotely, reštaurácie, pohostinstvo, Stavebníctvo, Doprava, pošta, telekomunikácie, Peňažníctvo, Obchodné služby, Ostatné verejné služby, Ostatné odvetvia. Z hľadiska sektora, je možné podporu rozdeliť na súkromnú, ktorá plynie do oblasti privátneho sektora hospodárstva a štátnu, ktorá je orientovaná na podporu štátom zriadených, resp. ovládaných subjektov. Podľa predmetu podpory, je možné túto rozčleniť na finančnú (nenávratné finančné prostriedky, úverové programy či granty) a nefinančnú (poradenstvo, konzultácie, vzdelávania, záruky a pod.). V rámci finančnej podpory následne rozlišujeme podporu nenávratnú a podporu návratnú. Podľa zdrojov podpory poznáme súkromnú podporu, ktorú realizujú najmä privátne fondy, združenia, či asociácie a verejnú(štátnu), ktorá je reprezentovaná štátnymi zdrojmi, či už vo forme národnom, alebo medzinárodnom (európske fondy). Takáto pomoc je pod prísnym dohľadom európskej únie. Klasifikácia na základe pôvodu podpory na domácu a zahraničnú nadväzuje na predošlé rozdelenie. V prípade štátnej pomoci ďalej identifikujeme jej delenie na klasickú pomoc a pomoc na úrovni de minimis. Z hľadiska časového je možné identifikovať krátkodobú pomoc(max. trvanie 1 rok) a pomoc dlhodobú, ktorej časový rámec môže presiahnuť i niekoľko rokov Legislatíva podpory MSP Podpora, ktorá je poskytovaná malým a stredným podnikom zo zdrojov súkromných inštitúcií nie je nijak obzvlášť právne regulovaná. Pokiaľ sa však jedná o podporu, ktorá smeruje z verejných zdrojov, ergo zo štátneho rozpočtu, v tomto prípade existujú v Európskej únií jednotné a pomerne prísne pravidlá. Jedná sa totiž o štátnu pomoc, ktorá je v legislatíve EÚ upravená v Maastrichtskej, resp. Amsterdamskej zmluve v časti 2, konkrétne 42

47 v článkoch 87 (92) až 89 (94) Zmluvy. Podľa článku 87 Zmluvy o založení ES je zakázaná každá pomoc poskytnutá členským štátom alebo štátnymi zdrojmi v akejkoľvek forme, ktorá akýmkoľvek spôsobom narušuje alebo ohrozuje hospodársku súťaž zvýhodňovaním určitých podnikateľov alebo výroby určitého druhu tovaru, ak nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými krajinami, je nezlučiteľná so spoločným trhom 94. Zo zákazu sú však vyňaté určité formy pomoci, medzi ktoré patrí aj pomoc malým a stredným podnikom, pod podmienkou ich presného monitorovania a súladu s platnou legislatívou daného štátu a EÚ. Legislatívne normy upravujúce štátnu pomoc v období rokov 2002 až 2006 sektora MSP sú: Nariadenie Komisie (ES) č.70/2001 o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom z 12. januára 2001, Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis Zákon NR SR č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov Najčastejšie používané formy štátnej pomoci v EÚ za roky sú granty s 51% a daňové úľavy (41%). Ostatné formy ako napríklad garancie, majetkové podiely a podobne dosahujú podiely v rozmedzí 1-3%. 95 Štátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc. 96 Schémy štátnej pomoci presne stanovujú pravidlá a podmienky, na základe ktorých môže poskytovateľ štátnej pomoci poskytnúť príjemcovi pomoc. V súlade so všetkými podmienkami schémy pomoci môže poskytovateľ štátnej pomoci poskytnúť štátnu pomoc v rámci schémy pomoci bez jej predchádzajúcej notifikácie. Schému štátnej pomoci je poskytovateľ povinný notifikovať. Európska komisia musí schému schváliť. 97 Existujú však aj výnimky z notifikácie a to buď v prípade skupinových výnimiek (napr. sektor MSP) alebo pomoci de minimis. Pomoc na úrovni de minimis 98 nepodlieha takému prísnemu schvaľovaniu, jej výška je však obmedzená na [citované ] 95 DG COMPETITION: State Aid Scoreboard - autumn 2006 update. COM(2006)761 final, , str. 27 [online] Dostupné na WWW: < _en.pdf > 96 5 odsek 3 zákona č. 203/2004 Zb [citované ] 98 Podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis, ktoré vstúpilo do platnosti

48 000 EUR 99 (v prípade sektora dopravy EUR) počas troch po sebe nasledujúcich rokoch. Pri pomoci de minimis taktiež platí oznamovacia povinnosť na Ministerstve financií SR u subjektov, ktoré takúto formu podpory čerpajú i subjektov, ktoré túto pomoc poskytujú. Zhrnutie je nasledovné: štátna pomoc poskytovaná malým a stredným podnikom nepodlieha notifikácií v EÚ, musí sa však riadiť uvedenou legislatívou EÚ a SR. Pomoc de minimis musí byť oznamovaná na Ministerstve financií SR a musí sa riadiť legislatívou EÚ a SR platnou pre pomoc de minimis Zameranie pomoci malým a stredným podnikom Podporné programy pre MSP sa zameriavajú na viacero oblastí. Nakoľko je podpora MSP v SR značne rozdrobená medzi jednotlivé rezorty, je ťažké bližšie identifikovať a obsiahnuť detailne všetky formy pomoci poskytované MSP. Ako však vyplýva z rozdelenia a inštitucionálneho mechanizmu podpory MSP v SR, centrálne miesto jednak koordinačného charakteru, ale aj miestom zhromažďovania informácií. Každoročne tak NARMSP vydáva súhrnný dokument informujúci o podpore smerovanej na malé a stredné podniky s názvom Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Jeho štruktúra zodpovedá snahe o zachytenie a zhrnutie podpory jednak zo štátneho rozpočtu SR, jednak z fondov EÚ. Rovnako sa materiál zaoberá informačnými službami poskytovanými malým a stredným podnikom, možnosťami vzdelávania, či iných iniciatívach, ktoré sú pre MSP pre daný rok pripravené. Štruktúra Sprievodcu iniciatívami je rozdelená na viacero okruhov: 1. Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie - táto časť Sprievodcu informuje o programoch, ktoré NARMSP vykonáva z poverenia ústredného orgánu, ktorý je zároveň poskytovateľom pomoci. Pomoc v rámci tejto sekcie zahŕňa finančné programy zamerané na ponuku zvýhodnených finančných nástrojov(pôžičky, podpora rizikového kapitálu), špecifické podporné programy, ktoré predstavujú pomoc priamu i nepriamu pomoc či už cez schémy podpory, alebo formou zabezpečenia organizačných kapacít (euroinfo centrum, www. stránka pre MSP a pod.). Euroinfo centrum a databáza pre 99 do bola horná hranica stanovená všeobecne na EUR, tak ako to uvádza Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis 44

49 spoluprácu podnikateľov sú dva nástroje v rámci informačného zabezpečenia MSP, ktoré agentúra realizuje. Poslednou skupinou podporných aktivít realizovaných NARMSP sú vzdelávacie a poradenské služby, ktoré sú k dispozícií v celej sieti regionálnych zastúpení pridružených centier. 2. Druhá časť predstavuje obsažnú kapitolu pomoci Európskej únie. Informácie o predvstupovej pomoci, štrukturálnych fondoch, či pomoci z kohézneho fondu tvoria jej náplň. 3. Tretia časť je venovaná počtom najširšej ponuke podpory, ktorú realizujú centrálne orgány štátnej správy. Jednotlivé ministerstvá v tejto časti Sprievodcu predstavujú schémy štátnej pomoci, či iné formy podpory, ktoré sú implementované cez ich implementačné agentúry, podobné NARMSP (napr. Slovenská energetická agentúra, Slovenská agentúra cestovného ruchu a pod.) alebo priamo z týchto orgánov. 4. Finančné inštitúcie a fondy ako napríklad EXIMBANKA alebo Slovenská záručná a rozvojová banka poskytujú pomoc jednak formou finančných nástrojov (najmä úverových a záručných), ale aj cez školenia, či poistné programy. 5. Poslednú časť tvoria podporné programy, ktoré reprezentujú ostatné inštitúcie zaoberajúce sa problematikou MSP. Ide najmä o konzultačné a vzdelávacie činnosti rôznych komôr, združení, zväzov a vzdelávacích inštitúcií. 2.4 Vybrané podporné programy pre MSP v rokoch V nasledujúcej podkapitole nasleduje analýza jednotlivých foriem pomoci MSP, ktoré sa realizovali, resp. vyhlásili v rokoch Pre výber podporných programov boli zvolené nasledovné kritériá, aplikované podľa klasifikácie podpory MSP uvedenej v podkapitole tejto práce: - predmetom analýzy bude priama podpora MSP, teda podporou, ktorá je priamo nasmerovaná na konečných prijímateľov z radov MSP, - analyzovaná bude pomoc nasmerovanú tak na súkromnú ako aj na štátnu sféru. To znamená, že sa nebude rozlišovať medzi štátnymi MSP a súkromnými MSP, - z hľadiska odvetvového bude zameranie na všetky odvetvia hospodárstva okrem poľnohospodárstva a potravinovej výroby. Dôvodom pre tento výber je na jednej strane vysoká fragmentácia tohto odvetvia, t.j. vysoká náročnosť na realizáciu výskumu a taktiež 45

50 prevaha podpory MSP v tomto odvetví formou priamych platieb, ktoré sú založené na iných pravidlách poskytovania. Dá sa konštatovať, že rozsahom je tematika podpory poľnohospodárstva taká rozsiahla, že by si vyžadovala samostatnú prácu. - predmetom hodnotenia budú finančné formy podpory MSP a v rámci tejto kategórie podporu, ktorá bola realizovaná na nenávratnom základe, - zdroje podpory budú tak privátne ako aj štátne. Avšak v hodnotení sa preukáže, že privátne formy podpory len zriedkakedy pôsobia formou priamej a nenávratnej podpory. - pomoc bude aj domáceho pôvodu aj medzinárodná, najmä zo štruktúr a fondov EÚ, - zahrnutá bude aj pomoc v plnej výške, aj pomoc de minimis, - časový horizont bude ohraničený na programy, ktoré nadobudli platnosť po 1.januári 2002 a ich platnosť sa skončila pred 31. decembrom Na základe takto zvoleného systému kategorizácie následne vznikne výber programov, ktoré spĺňajú zadané kritériá. Použitá bude systematiku zamerania pomoci, tak ako bola načrtnutá v podkapitole Základné delenie podporných programov MSP je nasledovné: 1. Podporné programy NARMSP 2. Prostriedky čerpané z EÚ a) Predvstupová pomoc b) Štrukturálne fondy - Sektorové operačné programy, Operačné programy 3. Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy 4. Finančné inštitúcie, fondy a ich programy 5. Ostatné podporné inštitúcie Podporné programy NARMSP Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania uvádzala v období do praxe viaceré podporné inštitúty. Jednak to bolo organizovanie finančnej podpory úverovej povahy cez Fond štartovacieho kapitálu alebo Mikropôžičkový program. Druhou skupinou boli špecifické programy a v ich rámci vzdelávacie a konzultačné programy pre MSP ako Program monitoringu a výskumu MSP alebo Program vzdelávania, školení a poradenstva pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie. Do skupiny špecifických programov patrili aj schémy podpory MSP, ktoré sú predmetom analýzy. Ich 46

51 spoločným menovateľom je ich vyhlasovateľ, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR a vykonávateľ, ktorým je NARMSP: A) Program podpory transferu technológií a implementácie systémov riadenia kvality (de minimis) Tento program vznikol v roku 2002 a prvotne bol vyhlásený len pre ten rok. Orientovaný bol prioritne na zvýšenie konkurencieschopnosti a priamou finančnou formou podporoval zavádzanie systémov manažérstva kvality v podnikoch (formou vzdelávania alebo certifikačného procesu) a taktiež dovoz špičkovej technológie. Program sa stretol s úspechom a hneď v roku 2002 bolo prostredníctvom neho podporených 29 projektov a v roku 2003 ďalších 26. Jeho pokračovanie preto bolo zabezpečené aj po roku 2003 ale v pozmenenej forme ako: A.1) Schéma podpory nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov manažérstva kvality Predmetom schémy bolo poskytovanie nenávratných finančných prostriedkov malým a stredným podnikom v záujme zvyšovania ich konkurencieschopnosti pomocou cielenej podpory projektov, ktoré budú orientované na: 100 nákup inovatívnych technológií, podporu špecializovaného poradenstva a vzdelávania v etape prípravy a budovania systémov manažérstva kvality, podporu externého predcertifikačného, certifikačného, resp. recertifikačného procesu súvisiaceho so zavedením systému manažérstva kvality. Z podpory boli vylúčené sektory ako poľnohospodárstvo, doprava a oceliarsky priemysel. Schéma bola účinná od do B) Program podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných podnikateľov(schéma pomoci de minimis) Program podporoval MSP formou dotovaných poradenských služieb a školení a taktiež cez pomoc pri vypracovávaní podnikateľských plánov pre začínajúcich podnikateľov. Tento program sa následne v roku 2003 pretransformoval na nasledujúcu schému: 100 KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania - sprievodca iniciatívami. Bratislava : NARMSP, 2004, str. 22 [online] Dostupné na WWW: < spriev04.pdf > 47

52 B.1) Schéma podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných podnikateľov(schéma pomoci de minimis 101 ) Schéma sa zameriava na podporu vzdelanosti malých a stredných podnikov, podnikateľov a ich zamestnancov. Cieľom schémy je popri zvýšení vedomostného potenciálu zabezpečiť i zvýšenie miery prežitia MSP, zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, udržanie zamestnanosti a podpora rastu tvorby nových pracovných miest v jednotlivých regiónoch. Poradenské a vzdelávacie služby sa uskutočňujú v zazmluvnených inštitúciách pod patronátom NARMSP(napr. RPIC). Informačné služby sú realizované najmä konzultáciami o podporných programoch pre MSP, poradenské služby obsahujú kurzy s tematikou marketingu v MSP, verejného obstarávania, ochrany duševného vlastníctva a podobne. Vzdelávanie sa realizuje na úrovni kurzov účtovníctva, manažmentu, ochrany duševného vlastníctva a pod. Pomoc sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku na hradenie poplatkov za vzdelávanie, či konzultácie. Účinnosť schémy bola od až do C) Podpora MSP prostredníctvom siete inkubátorov a metódy Research-based spin-off 102 Cieľom podpornej schémy je podnietenie podnikateľskej aktivity a dosahovanie produkcie s vyššou pridanou hodnotou, ktorá vznikne za použitia metódy research-based spin-off v podnikateľských inkubátoroch, či mimo nich. Určená je podnikateľom, ktorý vykonávajú svoju činnosť maximálne po dobu 1 roka a zamestnávajú menej ako 10 zamestnancov. Projekt inovačného zamerania je podporený formou kapitálového vstupu (rizikového kapitálu) do začínajúceho podniku, resp. projektu, v maximálnej výše 4 mil. Sk. Program bol časovo obmedzený do konca roku Podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES o pomoci de minimis, minimálna pomoc (pomoc de minimis) predstavuje pomoc, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich rokov neprekročí súhrnne v prepočte EUR pre jedného podnikateľa 102 research-based spin-off spoločnosti sú tie spoločnosti, ktoré vznikajú ako výstupný produkt v oblasti komercionalizácie výsledkov vedy a výskumu (MH SR: Manuál na aplikáciu zákona č.565/2001 Z.z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v Slovenskej republiky. Bratislava, 2002, str. 38 [online] Dostupné na WWW: < SJ.pdf >) 48

53 2.4.2 Prostriedky čerpané z EÚ V rokoch zaznamenali podporné programy pre MSP v oblasti čerpania zdrojov z európskych štruktúr prechod od predvstupovej pomoci realizovanej najmä z fondov ako PHARE, SAPARD a ISPA k pomoci, ktorá priamo plynula z možnosti SR čerpať Štrukturálne fondy EÚ. Podporné programy preto môžme rozdeliť na predvstupovú pomoc a na pomoc zo štrukturálnych fondov po vstupe SR do EÚ. A) Predvstupová pomoc z fondov EÚ Predvstupová pomoc Európskeho spoločenstva bola Slovenskej republike poskytovaná od roku 1993 a jej objem medziročne neustále rástol. Pomoc sa realizovala z troch základných fondov: Phare, SAPARD a ISPA. Schéma č. 2 : Štruktúra predvstupovej pomoci EÚ zdroj: Z programov predvstupovej pomoci bolo možné pri realizácii projektov spolufinancovať iba tzv. oprávnené aktivity, ktoré sú definované pre jednotlivé programy v nariadeniach a usmerneniach prijatých Európskym spoločenstvom a v prípade národných programov bližšie špecifikované vládou Slovenskej republiky v jednotlivých programových dokumentoch pre využitie pomoci z predvstupovej pomoci ES, teda pre predvstupové fondy Phare, SAPARD a ISPA. Nakoľko na pomoc MSP bol najviac orientovaný program Phare, bude predmetom ďalšej analýzy len tento predvstupový nástroj. 49

54 Základom pre prijatie prostriedkov zo spomínaného fondu bolo každoročné predkladanie Národného programu Phare. Hlavný nástroj využívaný pri príprave národného programu a jednotlivých projektov je riadenie projektového cyklu. Tento nástroj zaviedla Európska komisia s cieľom zlepšiť kvalitu návrhov projektov a ich riadenia, a takto zvýšiť efektívnosť pomoci poskytovanej zo strany Európskej komisie. Riadenie projektového cyklu má 6 základných fáz, ktoré bližšie predstavuje nasledovná schéma 103 : Schéma č. 3 : Riadenie projektového cyklu predvstupovej pomoci EÚ Programovanie Vyhodnotenie Identifikácia Implementácia Hodnotenie Financovanie zdroj: MH SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Po splnení stanovených podmienok, boli na základe národného programu prijaté Finančné memorandá, ktoré predstavujú zmluvu o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci Slovenskej republike uzatvorená medzi Úniou a Slovenskou republikou v prospech Slovenskej republiky pre vybranú skupinu projektov schválených Komisiou a vládou Slovenskej republiky v rámci programu Phare. 104 Implementácia jednotlivých Finančných memoránd v SR bolo zabezpečené vytvorením grantových schém. V období boli prijaté finančné memorandá v rokoch 2002 a 2003 a v ich rámci boli podporené projekty pomocou 3 grantových schém. 103 ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, [online] Dostupné na WWW: < > 104 ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, [online] Dostupné na WWW: < > 50

55 Grantová schéma rozvoja priemyslu - IDGS Grantová schéma sa skladala z dvoch komponentov, pričom na podporu MSP bol zameraný Komponent 1, ktorý bol nasmerovaný na podporu vytvárania nových výrobkov, zlepšenie technológie výroby, zakúpenie nových výrobkov, priemyselných práv a podobne, spracovanie technických expertíz potrebných na zavedenie novej technológie atď. Grantová schéma IDGS bola realizovaná na základe finančného memoranda Phare Trvanie výzvy bolo od do Grantová schéma rozvoja cestovného ruchu TDGS Čerpanie prostriedkov v rámci tejto schémy bolo zabezpečené jednak na základe finančného memoranda 2002, ako aj o rok neskôr, prostredníctvom finančného memoranda Podporované boli jednak aktivity MSP, ako aj aktivity neziskového sektora a samospráv. V časti venovanej MSP boli prostriedky zamerané na výstavbu ubytovacích kapacít, výstavbu alebo rekonštrukciu stravovacích zariadení, rozvoj zariadení voľného času a výstavbu turistických atrakcií s ohľadom na kultúrne dedičstvo daného regiónu. Grantová schéma podpory inovatívnych malých a stredných podnikov - SISME Schéma SISME nadviazala na úspešný začiatok v podaní grantovej schémy IDGS implementovanej na základe FM Program pozostával z dvoch častí. Prvá časť podporovala projekty, ktoré sa zameriavali na rozvoj konkrétnych výrobkov, výrobných kapacít a kvality, rozvojových aktivít pre podporu výskumu a vývoja a na zvýšenie povedomia o pozitívnych dopadoch inovácií. Druhá časť sa zameriavala na zvýšenie dostupnosti prostriedkov rizikového kapitálu (tzv. Inovačný fond) pre špecifické potreby rýchle sa rozvíjajúcich priemyselných podnikov. Grantová schéma SISME má pomôcť úspešným uchádzačom pri zvyšovaní podielu vysokokvalifikovanej výroby na celkovom objeme slovenskej výroby, zvýšiť efektívnosť riadenia; zvýšiť produktivitu priemyslu a zlepšiť poznatky o pozitívnych prínosoch investovania do školenia a inovácie v priemyselnom prostredí. 105 Výzva bola platná od do MH SR: Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) - smernice pre žiadateľov o grant k verejnej výzve na rok Bratislava, 2005, str. 3 [online] Dostupné na WWW: < mediafiles//phare/sisme/smernice%20pre%20žiadateľov%20o%20grant.rtf > 51

56 B) Štrukturálne fondy EÚ Štrukturálne fondy predstavujú jeden z nástrojov štrukturálnej politiky EÚ slúžiaci na podporu štrukturálnych zmien v oblastiach, ktoré považuje európske spoločenstvo za kľúčové. Týmito oblasťami sú najmä zamestnanosť, kvalifikovanosť a vzdelanosť obyvateľstva a poľnohospodárstvo. 106 Keďže malé a stredné podniky spadajú do každej z týchto oblastí, je potrebné zamerať sa na široké pole fondov, ktoré mali MSP k dispozícií cez Štrukturálne fondy v SR. Ich čerpanie bolo v skrátenom programovacom období zabezpečené na základe Národného rozvojového plánu. Na Národný rozvojový plán nadväzuje 1 operačný program, 3 sektorové operačné programy a 2 jednotné programové dokumenty 107, ktoré sú následne rozdelené na jednotlivé priority a opatrenia. Čerpanie prostriedkov cez jednotlivé programy zabezpečuje organizačne Riadiaci orgán pre daný program. Ten následne prenecháva implementáciu jednotlivých opatrení na Implementačný orgán, ktorý má na starosti zavedenie programu do praxe pomocou konkrétnych nástrojov a dohliada aj na čerpanie fondov. Sústavu riadiacich a implementačných orgánov predstavuje Schéma č. 4, ktorá je súčasťou Prílohy č. 1 tejto práce. Do schémy je ešte potrebné zahrnúť Riadiace orgány pre Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2 a Cieľ 3. V prvom prípade ide o Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v druhom o Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR. Informačné toky a vzťahy medzi orgánmi zapojenými do štrukturálnych fondov približuje Príloha č. 3 uvedená na konci tejto práce. Keďže väčšina čerpaných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov sa realizuje formou spadajúcou pod poskytnutie štátnej pomoci, musí každý uchádzač prejsť tzv. testom štátnej pomoci, ktorého výsledkom je rozhodnutie, či ide o subjekt, na ktorý sa vzťahuje štátna pomoc, teda, či ide o subjekty súkromného charakteru s účelom dosahovania zisku. Následne sa na vypočítanie stropu štátneho príspevku používa regionálna mapa štátnej pomoci Slovenskej republiky. Podrobné pravidlá poskytovania takejto štátnej pomoci definujú jednotlivé schémy štátnej pomoci. Na naplnenie cieľov, resp. opatrení jednotlivých programov následne príslušné orgány zverejňujú výzvy na predkladanie projektov, ktoré 106 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : NARMSP, 2004, str

57 predstavujú posledný krok, ktorým sa dostane cieľ príslušného programu ku konečnému adresátovi. Prehľad opatrení a výziev v rámci nich orientovaných na MSP je nasledovný: B.1) Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PS) Sektorový operačný program Priemysel a služby je kvantitatívne počtom opatrení zameraných na podporu podnikateľskej sféry, resp. priamo sféry MSP, najviac orientovaný na podporu malých a stredných podnikov. Jeho riadiacim orgánom je na základe uznesenia vlády č. 133 z Ministerstvo hospodárstva SR. Pomoc poskytovaná na základe SOP PS sa vzťahuje na regióny, ktoré zodpovedajú úrovni NUTS II, t.j. ktorých HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily za posledné roky je menší ako 75 % priemeru spoločenstva. Z geografického hľadiska pokrýva celé územie Slovenskej republiky, okrem Bratislavského kraja. SOP PS je podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). 108 Priorita 1: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu. Úloha MSP je chápaná ako cesta k naplneniu stanovenej vízie: Naplneniu bude napomáhať zlepšenie mobilizácie inovačných, vývojových a výskumných kapacít, zapájanie MSP do inovatívneho podnikania a rozvoj fungujúcej flexibilnej infraštruktúry odborného vzdelávania zamestnancov. 109 Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu. MSP tvoria jeden zo základných pilierov sektora cestovného ruchu. Keďže produkty CR sa skladajú a budú skladať z ponuky mnohých subjektov a aktérov na poli CR, najmä z radov MSP, je nevyhnutná cielená podpora subjektom MSP, a to najmä pri základných investíciách či rekonštrukcii infraštruktúry a služieb CR v pripravovaných produktoch CR národného významu. 110 Na naplnenie spomínaných priorít bolo prijatých 8 opatrení (5 opatrení pre Prioritu 1 a 4 opatrenia pre Prioritu 2), ktorých cieľom je v konkrétnych krokoch napĺňať stanovené ciele. Jednotlivé opatrenia SOP PS sa realizujú prostredníctvom schém štátnej pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou [citované ] 109 MH SR: Sektorový operačný program Priemysel a služby. Bratislava, október 2004, str. 27 [online] Dostupné na WWW: < > 110 tamtiež, str

58 projektov verejného sektora 111, teda podporou nepriamou. Realizáciu opatrení zabezpečujú taktiež schémy podpory de minimis 112. V nasledujúcom súhrne uvádzam len opatrenia priamej podpory, t.j. podpory, ktorá je realizovaná formou schém štátnej pomoci a schém podpory de minimis: Opatrenie 1.1: Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory malých a stredných podnikateľov Snahou schémy je pomocou podpory existujúcich alebo vznikajúcich MSP zabezpečiť rozvoj zaostalých regiónov SR. Schéma je určená pre dva druhy oprávnených projektov: 113 projekty zamerané na investície (vytvorenie nového podniku; rozšírenie existujúceho podniku alebo zavedenie nových technológií a činností) a druhým sú projekty zamerané na poradenské a konzultačné služby (implementácia moderných systémov riadenia podniku a progresívnych metód v marketingu, budovanie značky a dobrého mena, technologické poradenstvo, organizácia a riadenie podniku). Schéma podpory de minimis: Schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľov Pomoc je zameraná na podporu konkurencieschopnosti nových začínajúcich, ale aj existujúcich malých, stredných a veľkých podnikateľov (do 1000 zamestnancov) vrátane živnostníkov. Určené na prenájom priestorov v podnikateľských a technologických inkubátoroch pre začínajúcich podnikateľov do 3 rokov od založenia spoločností (živností), prenájom prevádzkových priestorov a pod. Opatrenie 1.3: Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja Cieľom schémy je zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov pomocou priemyselného vývoja, ktorého výsledky budú implementované vo výrobe. Cieľom je taktiež podpora budovania a udržiavania vzťahov medzi realizátormi a užívateľmi priemyselného a predsúťažného vývoja. Podporované sú projekty v oblastiach [citované ] 112 schémy podpory de minimis sa nevzťahujú na odvetvia poľnohospodárstva, rybárstva, kultúry, vodohospodárstva, oceliarskeho priemyslu, lodiarskeho priemyslu a automobilového priemyslu. 113 MH SR: Schéma podpory malých a stredných podnikateľov. Bratislava, [online] Dostupné na WWW: < > 54

59 priemyselného výskumu ( systematická činnosť zameraná na získanie nových poznatkov a ich praktické využitie pri vývoji nových výrobkov, procesov, technologických postupov a zariadení alebo služieb alebo pri podstatnom zdokonalení existujúcich výrobkov, procesov, technologických postupov a zariadení alebo služieb 114 ), predsúťažného vývoja ( usmernenie výsledkov výrobného výskumu do plánu, projektu, úpravy alebo návrhu nového, zmeneného alebo vylepšeného výrobku, postupu alebo služby určených na predaj alebo používanie a ich systematické využívanie pri výrobe materiálov, zariadení, systémov, metód a procesov. Výstupom tohto procesu môže byť aj zhotovenie prvého nekomerčného prototypu a jeho overenie 115 ), technických štúdií realizovateľnosti ( slúžia ako príprava priemyselného výskumu alebo predsúťažného vývoja 116 ) Schéma podpory de minimis: Schéma na podporu výskumu a vývoja, zavádzania systémov manažérstva kvality, ochrany priemyselných práv a zavádzania technických noriem do výrobnej praxe a služieb Cieľom schémy je podpora výrobného a predkonkurenčného výskumu, zavádzania systémov manažérstva kvality (napr. podľa ISO, EMAS a pod.), ochrany priemyselných práv (ochranné známky, označenie krajiny pôvodu a pod.), akreditácie a certifikácie a implementácie technických noriem do výrobnej praxe a služieb. Opatrenie 1.4: Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov Cieľom schémy je realizácia projektov zameraných na úspory energie a využitie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia energetickej náročnosti výrobných a technologických procesov v jednotlivých odvetviach hospodárstva (s výnimkou poľnohospodárstva, rybárstva, uhoľného priemyslu, oceliarskeho priemyslu, lodiarskeho priemyslu, priemyslu syntetických vlákien, automobilového priemyslu a dopravy) a zvýšenia využitia regionálne dostupných energetických zdrojov. 117 Schéma pomoci de minimis: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja 114 MH SR: Schéma na podporu prieyselného výskumu a predsúťažného vývoja. Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: < > 115 MH SR: Schéma na podporu prieyselného výskumu a predsúťažného vývoja. Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: < > 116 tamtiež, str [citované ] 55

60 Cieľom schémy je podporou oprávnených projektov prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti MSP a veľkých podnikov prostredníctvom úspor energie a využívaním obnoviteľných zdrojov energie v záujem trvalo udržateľného rozvoja. Oprávnené projekty sú investičné projekty zamerané na úsporu energie (rekonštrukcia zdrojov a rozvodov energie, zavádzanie meracích systémov za účelom znižovania spotreby energie, rekonštrukcia, resp. náhrada energeticky náročných technologických zariadení), investičné projekty zamerané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na báze fosílnych palív, investičné projekty zamerané na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, poradenská činnosť, technické štúdie realizovateľnosti, energetické audity pre prípravu investičných projektov podľa predchádzajúcich bodov. 118 Opatrenie 1.5: Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory medzinárodnej spolupráce Cieľom schémy pomoci je podpora internacionalizácie slovenských podnikov, ich zapojenia do medzinárodnej deľby práce, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov na medzinárodných trhoch (trhoch EÚ a trhoch tretích krajín), podpora prezentačných a predajných zručností podnikateľov a ich informovanosti o zahraničných trhoch, rovnako ako aj o trendoch na týchto trhoch. Pomoc v rámci tejto schémy a rovnako i v rámci schémy de minimis (viď. nižšie) je podmienená pôsobením podniku vo výrobnej sfére, resp. môže ísť aj o podnik obchodného zamerania, ktorých predmetom činnosti je zastupovanie iných spoločností pri speňažovaní ich výsledkov výroby alebo služieb a oprávnené sú aj podniky zaoberajúce sa tvorbou a vývojom softvérových riešení, informačných a internetových technológií, projektovania, designu, biotechnológiami a komunikačnými technológiami 119 Za oprávnené projekty sa považuje prvá účasť podniku na výstavách a veľtrhoch v Slovenskej republike a v zahraničí, prvá účasť podniku na obchodných misiách v zahraničí, poradenské a konzultačné služby poskytované jednorazovo v oblasti podpory marketingových a investičných informácií ako aj podpory internacionalizácie obchodu (spracovanie rešerší o zahraničných trhoch, zavádzanie progresívnych informačných 118 MH SR: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja (schéma pomoci de minimis). Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: < 119 MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online] Dostupné na WWW: < > 56

61 technológií s cieľom analýzy zahr. trhov, certifikáciu výrobkov a prieskum stavu duševného vlastníctva na trhoch EÚ ako aj na trhoch tretích krajín, a pod.) 120 Schéma pomoci de minimis: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce Ciele pomoci v rámci predstavenej schémy sú veľmi podobné cieľom predchádzajúcej schémy, rovnako i selekcia oprávnených podnikov a oprávnených projektov je tá istá. Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu Opatrenie 2.2: Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory podnikateľských aktivít cestovného ruchu Cieľom pomoci je podpora malých a stredných podnikateľov, zvýšenie kvality a komplexnosti nimi ponúkaných služieb v oblasti cestovného ruchu, a v rámci neho podpora obnovy kultúrneho, historického a prírodného dedičstva súvisiaceho s aktivitami cestovného ruchu. Pomoc je zároveň zameraná na rozvoj regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou životnou úrovňou, čo sleduje cieľ rozvoja aj menej rozvinutých častí Slovenska. Podporované sú projekty zamerané na investície, t.j. investície do nových alebo existujúcich kapacít cestovného ruchu s cieľom zlepšenia poskytovaných služieb, zatraktívnenie historických budov a ich rekonštrukcia, obstaranie dlhodobého hmotného majetku slúžiaceho na poskytovanie služieb cestovného ruchu, výstavba nových alebo rekonštrukcia existujúcich prvkov priestorového znázorňovania alebo označenia strediska cestovného ruchu a pod. V prípade spomínaného opatrenia, nebola v gescii MH SR vyhlásená žiadna schéma pomoci de minimis. Spoločným znakom všetkých schém štátnej pomoci v prípade SOP PS je to, že pomoc je poskytovaná až formou refundácie, t.j. uhradením doložených daňových dokladov. Jednotlivé schémy boli následne vykonávané formou vyhlásenia výziev na stránkach MH SR a príslušných implementačných orgánov spolu s kritériami pre výber projektov, formulárom na podávanie žiadosti o nenávratné finančné príspevky, záväznou 120 MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online] Dostupné na WWW: < > 57

62 osnovou projektu, zoznamom povinných príloh, návrhom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a príručkou pre žiadateľa. Tabuľka č. 2: Opatrenia a schémy v rámci SOP PS a ich implementačné agentúry Schéma štátnej Schéma pomoci Implementačný Priorita Opatrenie pomoci de minimis orgán 1.1 Podpora Schéma štátnej Schéma podpory rozvoja nových pomoci podpory existujúcich a a existujúcich malých a NARMSP začínajúcich podnikov a stredných podnikateľov služieb podnikateľov Priorita 1: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu zdroj: vlastné zhrnutie 1.3 Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu 1.4 Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie 1.5 Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR 2.2 Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu Schéma štátnej pomoci na podporu priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja Schéma štátnej pomoci na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov Schéma štátnej pomoci podpory medzinárodnej spolupráce Schéma štátnej pomoci podpory podnikateľských aktivít cestovného ruchu Schéma na podporu výskumu a vývoja, zavádzania systémov manažérstva kvality, ochrany priemyselných práv a zavádzania technických noriem do výrobnej praxe a služieb Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja Schéma podpory medzinárodnej spolupráce n/a SEA SEA SARIO SACR 58

63 B.2) Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI) Operačný program Základná infraštruktúra je zameraný na odstránenie existujúcich regionálnych disparít, ktoré boli identifikované a popísané v NDP pre oblasti dopravnej, environmentálnej a lokálnej infraštruktúry. Príprave Operačného programu Základná infraštruktúra predchádzala príprava návrhov troch samostatných dokumentov: Sektorový operačný program Doprava, Sektorový operačný program Životné prostredie a Regionálny operačný program Slovenská republika. Zlúčením pôvodných návrhov do jedného operačného programu bolo dosiahnuté zníženie administratívnej náročnosti pri implementácii OP ZI. 121 Spracovanie OP ZI bolo pridelené Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré je jeho Riadiacim orgánom na základe uznesenia vlády SR č. 175 z 12. marca Operačný program Základná infraštruktúra je charakterizovaný troma strategickými cieľmi, ktoré korešpondujú s troma prioritami programu. Nakoľko je OP ZI zameraný prednostne na podporu subjektov štátnej správy, resp. verejného sektora, je podnikateľská sféra a teda aj MSP zahrnutá len do Priority 2: Environmentálna infraštruktúra a v rámci tejto priority v Opatrení 2.2: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia a v Opatrení 2.3: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Prioritu 2 a teda aj spomínané Opatrenia delegovalo MVRR SR na Ministerstvo životného prostredia SR na základe Splnomocnenia o delegovaní právomocí z 28. mája Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie ovzdušia Cieľom schémy, ktorá upravuje poskytovanie prostriedkov z Opatrenia 2.2 OP ZI je prispieť k zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie k splneniu záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, k využívaniu environmentálne priaznivých palív a energetických zdrojov a k podpore výraznejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie (napr. biomasa) a racionálneho využívania neobnoviteľných zdrojov energie (napr. zemný plyn). 122 Schéma je platná až do roku MVaRR SR: Operačný program Základná infraštruktúra. Bratislava, 2003 [online] Dostupné na WWW: < > 122 MZP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie ovzdušia. Bratislava, [online] Dostupné na WWW: < > 59

64 Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva Cieľom pomoci je podpora projektov zameraných na opätovné využitie rôznych druhov odpadov prostredníctvom ich triedenia a zhodnocovania, čím sa zníži množstvo odpadu zneškodňovaného na skládkach a spaľovaného v spaľovniach, a v konečnom dôsledku dosiahne zlepšenie kvality rôznych zložiek životného prostredia. 123 Schéma je namierená na projekty ako napríklad budovanie infraštruktúry zberu separovaného odpadu, budovanie zariadení pre zhodnocovanie odpadov a podobne. Platnosť schémy je do B.3) Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ) Sektorový operačný program Ľudské zdroje sa svojim obsahom zameriava na podporu subjektov pôsobiacich v oblasti formovania trhu práce. Jeho tvorba nadväzovala na Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, ktoré vypracovala Európska komisia v roku 2000 o komplexnej stratégii v oblasti dlhodobého vzdelávania jednotlivcov i inštitúcií. Orgánom povereným na vypracovanie a riadiacim orgánom SOP ĽZ sa stalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí rodiny na základe uznesenia vlády SR č. 476/2002. SOP ĽZ stanovuje globálny cieľ programu Rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile. 124 Na zabezpečenie cieľa boli určené tri priority: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce, Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce, Zvýšenie adaptability a kvalifikácie zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce. Dosiahnutie jednotlivých priorít je zabezpečené príslušným počtom opatrení v každej z nich. Podpora súkromných subjektov, na ktoré sa vzťahujú schémy štátnej pomoci, je upravená v Opatrení 3.2 Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov. V rámci tohto opatrenia bola vyhlásená výzva, na ktorú sa následne v oblasti financovania vzťahovala Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie a Schéma na podporu rozvoja samostatnej zárobkovej činnosti a vzdelávania samostatne zárobkovo činných osôb (schéma pomoci de minimis). Cieľmi predstavovanej výzvy boli hlavne 123 MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Bratislava, 2003 [online] Dostupné na WWW: < > 124 MPSVaR: Sektorový operačný program Ľudské zdroje. Bratislava, 2004, str. 5 [online] Dostupné na WWW: < > 60

65 aktivity smerujúce na podporu zamestnávateľov v implementácií systémov vzdelávania zamestnancov, resp. vytváranie stratégie vzdelávania zamestnancov a jej uvádzanie do praxe formou školení a pod. B.4) Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2 Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2 (ďalej len JPD 2) predstavuje základný dokument riadiaci čerpanie Štrukturálnych fondov v období v regióne Bratislava, teda v regióne, kde HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily za posledné roky je väčší ako 75% priemeru EÚ. Z toho dôvodu bol Bratislavský región vyčlenený z podpory formou Operačných, resp. Sektorových operačných programov v rámci Cieľa a bol zaradený do JPD 2, resp. JPD 3. Ciele JPD 2 možno definovať ako zlepšenie podmienok na rozvoj malého a stredného podnikania, prílev kapitálu a transfer technológií, využívanie miestneho potenciálu (najmä v oblasti cestovného ruchu), dobudovanie infraštruktúry a zvýšenie kvality života na vidieku. 126 Riadiacim orgánom JPD 2 je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Prioritou JPD 2 je Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja cieľového územia. Na danú prioritu nadväzujú následne jednotlivé opatrenia, pričom podpora podnikateľského sektora a aj MSP je zabezpečená v Opatrení 1.1: Rozvoj malého a stredného podnikania a Opatrení 1.3: Rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v oblasti cestovného ruchu a rekreácie. Na naplnenie spomínaných opatrení bola pre každé vytvorená schéma štátnej pomoci a navyše vznikla schéma štátnej pomoci de minimis, ktorá je spoločná pre obe opatrenia. Opatrenie 1.1: Rozvoj malého a stredného podnikania Schéma štátnej pomoci: Schéma podpory malého a stredného podnikania JPD 2 Cieľom schémy je oživenie hospodárskej činnosti a tvorba nových pracovných príležitostí v cieľovom regióne pomocou na začatie podnikania, resp. na zlepšenie existujúcich podnikateľských aktivít. Cieľovými projektmi sú investičné akcie, prvá účasť 125 Cieľ 1 = cieľ štrukturálnej politiky EÚ na obdobie , ktorý si dáva za úlohu poskytovať pomoc regiónom, v ktorých je HDP na obyvateľa nižšie ako 75% priemeru EÚ 126 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str

66 na veľtrhoch a výstavách, prvá účasť na obchodných misiách v zahraničí, konzultácie a poradenské služby. Schéma pomoci de minimis: Schéma podpory malých a stredných podnikov JPD 2(schéma pomoci de minimis) Cieľom schémy je podpora MSP formou nenávratného finančného príspevku na prenájom priestorov v priemyselnej zóne, vedecko-technologickom parku alebo inovačnom centre, resp. na uhradenie nákladov na štúdie projektovej dokumentácie a pod. Táto schéma je spoločná tak pre opatrenie 1.1 ako aj 1.3 JPD 2. Opatrenie 1.3: Rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v oblasti cestovného ruchu a rekreácie. Schéma štátnej pomoci: Schéma podpory rozvoja cestovného ruchu JPD 2 Schéma, ktorá je koncipovaná ako schéma na podporu MSP, je zameraná na podnecovanie aktivity, resp. pomoc v oblasti cestovného ruchu cieľového regiónu. B.5) Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 3 Rovnako ako JPD 2, tak aj Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 3 (ďalej len JPD 3) je zameraný na podporu subjektov verejného i súkromného sektora v Bratislavskom regióne, v ktorom už HDP na obyvateľa presahuje referenčnú hranicu pre zaradenie regiónu do Cieľa 1, t.j. 75% priemeru EÚ. Riadiacim orgánom pre JPD 3 je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a programový dokument bol schválený Európskou komisiou Rozhodnutím komisie K(2004) 2508 dňa 8. júla JPD 3 je zameraný na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie, zlepšenie výkonnosti služieb zamestnanosti, zlepšenie znevýhodnených sociálnych skupín na trhu práce, rozvoj celoživotného vzdelávania a pod. 127 Globálnym Cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov, ktorý sa bude postupne dosahovať realizáciou špecifických Cieľov, priorít a opatrení JPD Cieľ Malé a stredné podnikanie je podporované v rámci Priority 2: Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania ľudských zdrojov. Táto priorita je zložená z dvoch opatrení, pričom ich zabezpečenie je realizované pomocou BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str [citované ] 62

67 jednej schémy štátnej pomoci platnej pre obe opatrenia a jednej schémy pomoci de minimis. Opatrenie 2.1: Stimulovanie a skvalitnenie poskytovania kvalifikácií pre potreby zamestnávateľov a podnikateľskej sféry Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie Cieľom tejto schémy, ktorá je platná aj pre Opatrenie 2.2, je podpora všeobecného a špecifického vzdelávania zamestnancov zamestnávateľa za účelom zvýšenia ich vzdelanostnej úrovne, pracovného potenciálu a adaptability. Do schémy nie sú zahrnuté projekty, ktorých výsledkom je zvýšenie stupňa vzdelania zamestnanca. Podpora je realizovaná formou nenávratného finančného príspevku na vzdelávanie do výšky a v spoluúčasti tak, ako to stanoví aktuálna výzva na predkladanie projektov. Schéma pomoci de minimis: Schéma na podporu rozvoja samostatne zárobkovej činnosti a vzdelávania samostatne zárobkovo činných osôb Príjemcami pomoci sú fyzické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré po predchádzajúcej príprave a vzdelávaní začínajú vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a/alebo v priebehu jej vykonávania sa budú v tejto činnosti vzdelávať. Účasť na vzdelávaní predchádzajúcom začatiu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti sa netýka SZČO, ktoré sú zdravotne postihnutými občanmi. 129 Opatrenie 2.2: Zlepšenie kvality zamestnania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja V rámci tohto opatrenia je platná Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie, ktorá je aplikovateľná rovnako na Opatrenie 2.1 ako aj na Opatrenie 2.2 JPD 3. Rozdiely sa prejavujú jedine v aktuálnych výzvach ku konkrétnemu opatreniu Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy Programy štátnej pomoci zo strany centrálnych orgánov štátnej správy sa realizujú na základe Zákona č. 231/1999 Z.z. formou schém štátnej pomoci a schém štátnej pomoci 129 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str

68 de minimis. Podpora, spĺňajúca kritéria stanovené pre výber schém do hodnotenia je realizovaná z Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR A) Ministerstvo hospodárstva SR Schéma na podporu začínajúcich malých podnikateľov - ŠTART (schéma pomoci de minimis) Oprávnenými projektmi sú individuálne projekty zamerané na priemyselnú výrobu a remeselnú výrobu alebo na činnosti, ktoré napomáhajú rozvoju služieb priemyselnej povahy a sú financované z úveru. Podpora sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku určeného na úhradu časti istiny z investičného úveru. 130 Platnosť schémy bola do Schéma začínala ako pokračovanie Príspevkového programu ŠTART 2000, ktorý podobne ako ŠTART podporoval začínajúce podnikateľské subjekty v regiónoch, kde HDP na hlavu nedosahovalo 75% priemeru EÚ. Schéma podpory zavádzania elektronického podpisu (schéma podpory de minimis) Cieľom pomoci je podpora MSP, ktoré majú záujem zapojiť sa do systému elektronizácie a informatizácie podnikania formou využívania elektronického podpisu. Pomoc je realizovaná cestou poskytovania nenávratného finančného príspevku na konzultácie a poradenstvo. Platnosť schémy končila Schéma podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č. 6 Cieľom schémy je prispieť k zvýšeniu kvality, rozsahu a k zlepšeniu štruktúry ponuky služieb CR v Slovenskej republike. 131 Podpora je smerovaná do výstavby, resp. rekonštrukcie kapacít cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie zariadenia) alebo podporných kapacít cestovného ruchu (kúpaliská, bazény, športovo rekreačné zariadenia, lyžiarske vleky a pod.), ktoré môžu v konečnom dôsledku napomôcť zlepšeniu kvality služieb. Platnosť schémy bola od jej začiatku až do ukončenia platnosti Predchodcom tejto schémy bol Program podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č. 5. Jeho ciele boli korešpondujúce s cieľmi Schémy č KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str

69 Schéma podpory medzinárodnej spolupráce - SUBKONTRAKTÁCIA (schéma podpory de minimis) Cieľom podpory je zabezpečenie nadviazania výrobnej kooperácie so zahraničnými subjektmi formou účasti slovenských podnikov na subkontraktačných veľtrhoch a výstavách v zahraničí v rámci aktivít Subkontraktačnej burzy Slovenska ako aj samostatnou účasťou na podobných podujatiach v zahraničí i na Slovensku za účasti zahraničných mainkontraktorov a slovenských subkontraktorov. Pomoc sa poskytuje buď formou úľavy (náklady na výstavnú plochu, cestovné náklady, prevádzkové náklady stánku, účastnícky poplatok) alebo formou dotácie. Schéma nadobudla účinnosť a jej platnosť skončila Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti - Schéma A - SZRB (schéma pomoci de minimis) Schéma vznikla ako transformácia štátneho príspevkového programu podpory exportu výrobkov a predkladaná schéma je účinná od Cieľom schémy je zvýšenie konkurencieschopnosti a zefektívnenie výroby vo výrobnej sfére v zmysle konfrontácie produkcie na zahraničných trhoch. Dosiahnutie cieľa má byť zabezpečené úhradou časti úveru formou nenávratného finančného príspevku. Úver musí byť čerpaný na nákup inovatívnej a špičkovej techniky, ktorá dokáže zvýšiť hodnotu pridanú spracovaním tovarov minimálne na úroveň 25%. Schéma nadobudla účinnosť a jej účinnosť končí Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti - Schéma B - SARIO (schéma pomoci de minimis) Schéma je rovnako ako predchádzajúca účinná od , prevzala úlohy programu podpory rozvoja elektronického obchodu, programu podpory účasti na medzinárodných výstavách a programu podpory marketingových informácií. 132 Cieľom schémy je zefektívnenie výrobných a obchodných aktivít slovenských podnikov a zvýšenie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch aj formou zlepšenia prezentačných aktivít pri dosahovaní strategických cieľov. Podpora je nasmerovaná na podporu projektov ako prvá účasť podnikateľa na medzinárodných výstavách a veľtrhoch v SR a v zahraničí, účasť 132 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str

70 na medzinárodných obchodných misiách, príprava tlačených a elektronických materiálov súvisiacich s účasťou na medzinárodnej výstave a veľtrhu, účasť na všeobecných vzdelávacích programoch zameraných na exportný marketing, medz. platobný styk, legislatívne podmienky v zahraničí, poradenské a konzultačné služby v rôznych oblastiach medzinárodného obchodu. Schéma nadobudla účinnosť dňa a koniec platnosti schémy bol B) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v súčinnosti so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., vyhlásilo aktualizáciu Programu podpory rozvoja kombinovanej dopravy v Slovenskej republike. Pri poskytovaní štátnej pomoci v rámci programu bolo uznesením vlády SR č. 215/2004 schválené použitie Schémy rozvoja kombinovanej dopravy v Slovenskej republike. Schéma je však zameraná len na uhrádzanie úrokov z úveru, resp. časti úrokov z úveru, preto nebude bližšie analyzovaná, nakoľko nejde o tradičnú formu NFP Finančné inštitúcie, fondy a ich programy Podpora MSP zo strany fondov je vo väčšine prípadov riešená len podporou úverového alebo nepriameho charakteru. Podporné programy napr. Eximbanky, alebo Slovensko-amerického podnikateľského fondu sú zamerané predovšetkým na nepriame formy financovania formou úverov, či iné formy podpory, napr. záručné produkty. A) Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) Podpora MSP zo strany SZRB v formou NFP sa realizovala formou spolupráce s vládnymi rozvojovými programami, ktoré mali pod patronátom jednotlivé ministerstvá. SZRB spolupracovala na príspevkových programoch ako napr.: Program podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č.6, Schéma na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov, Schéma na podporu začínajúcich malých podnikateľov ŠTART a mnohé iné. Prínosom financovania týchto programov je hlavne zníženie úrokového, a všeobecne i finančného zaťaženia podniku v súvislosti s realizáciou projektu. 66

71 2.4.5 Ostatné podporné inštitúcie Podpora malých a stredných podnikov v tejto skupine subjektov je zameraná na podporu nefinančného charakteru, t.j. formou konzultácií, vypracovávania expertíz, poradenstva, školení a podobne. V tejto skupine neevidujeme žiadne podporné programy formou NFP orientované na podnikateľské subjekty. 67

72 3. Konkurencieschopnosť SR a sektora MSP 3.1 Východiská hodnotenia konkurencieschopnosti Konkurencieschopnosť ako kategória je veľmi náročná na definovanie. V prvej kapitole tejto práce bolo vykonané jej čo najpresnejšie vymedzenie, aby tak bolo možné následne podľa vybraných kritérií zhodnotiť stav konkurencieschopnosti ekonomiky SR a v jej rámci aj sektora MSP. Hodnotenie je zamerané na Slovenskú republiku a sektor MSP všeobecne Konkurencieschopnosť SR Existuje viacero iniciatív, ktoré si dávajú za cieľ zhodnotiť konkurencieschopnosť krajín. Jednou z týchto iniciatív je aj Global Competitiveness Index (GCI), ktorý každoročne vydáva a publikuje World Economic Forum (WEF) vo svojej správe o svetovej konkurencieschopnosti. Index pozostáva z hodnotenia viacerých faktorov, ktoré ako piliere podporujú konkurencieschopnosť krajiny. Jedná sa o inštitúcie, infraštruktúru, makroekonómiu, zdravotníctvo a primárne vzdelávanie, vyššie vzdelávanie, trhovú efektívnosť, technologickú pripravenosť, obchodnú sofistikovanosť a inovácie. Tieto sú následne zoskupené do troch skupín faktorov: Základné požiadavky, Stimulátory efektivity a Inovačné faktory. Rebríčky konkurencieschopnosti vznikli kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa už štvrtý rok kontinuálne zlepšuje. Hodnota Indexu globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vzrástla medziročne zo 4,48 na 4,55 bodu na škále od 1 do 7 a v rebríčku 125 hodnotených krajín sa SR umiestnila na 37. mieste 133 za rok 2006, čo síce oproti predošlému roku predstavuje pokles o 1 miesto. Bolo zapríčinené aj zaradením nových krajín do hodnotenia, z ktorých Barbados sa zaradil na miesto č. 31. Z ostatných krajín v regióne sa na Česká republika umiestnila na 32. mieste, ktoré jej patrilo aj pred rokom, Maďarsko na 44. mieste, po tom čo zaznamenalo pád o šesť priečok a Poľsko na 51. mieste s prepadom o päť miest [citované ] 68

73 Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta v roku 2006 sa stalo Švajčiarsko, ktoré sa na vrchol posunulo zo 4. miesta. V hodnotení GCI za obdobie rokov 2002 až 2006 vyznieva posun SR vpred jasnejšie. Je potrebné upozorniť, že v priebehu týchto rokov došlo k zmene metodiky hodnotenia konkurencieschopnosti aj k zmene názvu indexu. V roku 2002 sa SR umiestnila v hodnotení podľa indexu Growth Competitiveness Index na 49. mieste. Za obdobie štyroch rokov sme tak zaznamenali posun o 12 miest. Česko si polepšilo o 7 miest, Maďarsko zaznamenalo prepad o 12 miest a Poľsko poskočilo o dve miesta. Z krajín V4 tak Slovensko dosiahlo najvýraznejší posun vpred. Správa o globálnej konkurencieschopnosti 134 za rok 2006 zaradila SR medzi krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. Znamená to, že v prípade Slovenska majú najvyšší význam faktory v skupine Stimulátorov efektivity (v hodnotení tejto skupiny sme obsadili 34. miesto). SR ťaží predovšetkým z realizovaných reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredie v uplynulých rokoch. 135 Na druhej strane v Inovačných faktoroch SR zaostáva, umiestnilo sa na 43. mieste, pričom z V4 je za nami len Poľsko na 51. mieste. Inovácie pritom znamenajú perspektívu do budúcnosti. Mapu plnenia ukazovateľov GCI predstavuje Obrázok č. 2 : 134 WORLD ECONOMIC FORUM: The Global Competitiveness Report 2006/ Country/Economy profiles(slovakia). September 2006 [online] Dostupné na WWW: < lne_ globalna_konkurencieschopnost_2006_profil_sr.pdf > citované [ ] 69

74 Obrázok č. 2: Piliere konkurencieschopnosti SR a ich plnenie v roku 2006 zdroj: Správa taktiež identifikuje hlavné výhody SR v konkurencieschopnosti podľa jednotlivých oblastí, rovnako ako miesta, v ktorých pretrvávajú najväčšie nedostatky. Ako bolo v prvej kapitole identifikované, oblasť inovácií zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní konkurencieschopného hospodárstva s potenciálom do budúcnosti. Na základe analýz je možné tvrdiť že, v oblasti inovácií existuje celý rad nedostatkov negatívne pôsobiacich na napĺňanie priority vlády v oblasti inovácií, ktoré boli charakterizované v analýze nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy prostredia spojeného s podporou inovácií, ktorú realizovalo Ministerstvo hospodárstva SR v roku Jedným z rozhodujúcich negatívnych prvkov vyplývajúcich z analýzy je absencia ucelenej podoby inovačnej stratégie. Zároveň neexistuje ani žiadny centrálny orgán, ktorý by problematiku inovácií zastrešoval. O konkrétnych opatreniach rozhodujú a implementujú ich rôzne orgány štátnej správy, najmä Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo hospodárstva SR a nimi riadené agentúry. Takáto fragmentácia kompetencií spôsobuje nízku efektívnosť inovačného systému, ktorého charakteristickým znakom sú nedostatočne rozvinuté koordinačné a konzultačné mechanizmy zodpovedných inštitúcií... Proinovatívne opatrenia, okrem priamej realizácie výsledkov aplikovaného výskumu, sa začali implementovať až po roku 2000, pričom išlo skôr o implicitné ako o explicitné nástroje. Počet explicitných inovačných opatrení je veľmi nízky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Jednou z doterajších priorít bolo prilákať čo najväčšie množstvo zahraničných investorov v snahe 70

75 riešiť problém vysokej nezamestnanosti a rastúcej nerovnováhy ekonomickej sily regiónov. Podpora vzniku nových technológií nebola považovaná za naliehavý problém a predpokladalo sa, že tento problém vyrieši prílev priamych zahraničných investícií. Ako ukazuje prax, zahraniční investori prispeli skôr k transferu technológií ako k tvorbe nových inovácií investovaním do výskumu a vývoja. 136 V súčasnosti čaká Inovačná stratégia SR na roky na svoje schválenie. Predloženie na rokovanie vlády vo februári 2007 bolo stiahnuté z dôvodov prepracovania stratégie Konkurencieschopnosť slovenských MSP Konkurencieschopnosť slovenských MSP je predmetom viacerých štúdií, ktoré realizovala NARMSP pod názvom Konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov resp. Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Výstupom týchto štúdií bolo zhodnotenie zdrojov konkurencieschopnosti u MSP, zdrojov inovačnej kapacity, realizácia inovačných politík a podobne. Ako už bolo spomenuté v teoretickej časti práce, kľúčovú úlohu pri vytváraní konkurencieschopného podniku hrá jeho schopnosť inovovať a zapájať sa do medzinárodných projektov, resp. všeobecných sietí podnikov. Nízka inovačná schopnosť sa môže stať veľkou prekážkou konkurenčnej schopnosti v spoločnom trhu EU, kde schopnosť flexibilne sa prispôsobovať meniacim sa potrebám zákazníkov je jedným z najdôležitejších faktorov v konkurenčnom boji. Firmy však pôsobia v prostredí, ktoré nie je naklonené a motivujúce pre ich inovačné aktivity. Nedostatok finančných prostriedkov tak vo verejnom ako aj súkromnom sektore výskumu a technologického rozvoja a slabé medzifiremné väzby, celkove roztrieštený inovačný systém neposkytuje dostatok stimulov v oblasti inovácií MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky Materiál na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR z [online] Dostupné na WWW: < 0/62FDFD7B2A4B29AAC ED1B7/$FILE/vlastnymat.doc > 137 PÁSTOR, R.; REHÁK, Š.: Politika podpory MSP v procese globalizácie. In: Národná a regionálna ekonomika VI. Bratislava : Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja NHF EU, [online] Dostupné na WWW: < > 71

76 Hodnotenie týchto atribútov je možné nájsť v publikácií Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report 138, ktorú každoročne vydáva Európska komisia pre každý členský štát. Na základe analýz získaných z celoeurópskeho hodnotenia inovačnej politiky European Innovation Scoreboard 139 identifikuje hlavné výzvy, ktoré je potrebné splniť v záujme dosiahnutia trvalého rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Jednou z týchto výziev je aj nízka konkurencieschopnosť slovenských podnikov, ktorá pramení z nízkej miery inovácií. Slovenské MSP majú jednu z najnižších úrovní inovácií v 25-ke EÚ čo sa týka frekvencie. 140 V roku 2006 len 13,1% MSP inovovalo na základe vlastných zdrojov (čo predstavuje 60% priemeru EÚ-25). Oproti roku 2002 je to pokles o takmer 4% (pomer k EÚ-15 bol v tom čase 37%, čiže rast pomeru k EÚ je pozitívnym faktom). Zlepšenie sa podarilo v parametri spolupráce inovatívnych MSP s ostatnými podnikmi. V roku 2006 spolupracovalo 6,8% inovatívnych malých a stredných podnikov, kým v roku 2002 to bolo len 3%. Aj napriek pozitívnemu vývoju však treba povedať, že tento ukazovateľ stále dosahuje len úroveň 33% EÚ. Na druhej strane sú silnou stránkou slovenských MSP výdavky na inovácie, ktoré v roku 2006 dosahovali svojou úrovňou 160% priemeru EÚ(čo je však pokles oproti roku 2002, keď bol tento pomer ešte 255%). Druhým aspektom, v ktorom dosahujeme pozitívne výsledky sú výdavky na informačno-komunikačné technológie. Výdavky v roku 2006 predstavovali 95% priemeru EÚ, v roku 2002 to však bolo 108%. Akokoľvek sú niektoré čísla stále v pozitívnom poli, je potrebné si uvedomiť, že počet inovatívnych a spolupracujúcich MSP je stále hlboko pod priemerom EÚ. Vláda v rokoch preferovala podporné rámce politiky MSP oproti intervencionistickým. Podporné rámce prispeli k makroekonomickej stabilite a generovali aj viaceré zlepšenia v podnikateľskom prostredí. Na druhej strane nemali žiaden 138 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia [online] Dostupné na WWW: < Republic_2006.pdf > 139 systém hodnotenia funguje na základe sledovania inovačných indikátorov, ktoré sú zaradené do dvoch hlavných skupín, podľa ich charakteru: input(vstupné) a output(výstupné). Vstupným indikátorom je napríklad % podiel výdavkov na V&V na HDP, príkladom outputu je podiel exporu high-tech produkcie na celkovom exporte. Tento systém je veľmi dobre nvrhnutý, nakoľko umožňuje sledovanie vplyvu vstupov na výstupy v inováciách a ich vzťah. Spolu s hodnotením Innobarometer predstavuje nástroj na popis stavu inovácií a identifikáciu výziev v inovačnej politike. 140 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia [online] Dostupné na WWW: < Republic_2006.pdf > 72

77 signifikantný pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť slovenských MSP. Podiel inovatívnych podnikov, exportu high-tech výroby a zamestnanosť v high-tech odvetviach boli na nízkej úrovni a stagnovali v období Hodnotenie prínosu schém štátnej pomoci Schémy štátnej pomoci, ktoré boli predstavené v predchádzajúcej kapitole boli hodnotené veľmi rôzne. Štátna pomoc sa realizuje jednak schémami štátnej pomoci alebo ako individuálna pomoc. V druhej kapitole boli zhrnuté všetky formy podpory MSP cez NFP, pričom všetky tieto formy boli realizované schémami štátnej pomoci. Ich uplatnenie je možné dvoma spôsobmi: výzva na predkladanie projektov schéma pomoci s možnosťou predkladať projekty od dňa jej účinnosti 142 Schém, ktorých plnenie bolo zabezpečené zo zdrojov štátneho rozpočtu boli realizované spôsobom priameho predkladania projektov bez predchádzajúcej výzvy. Schémy, ktoré boli realizované so spolufinancovaním fondov EÚ boli uplatnené formou vyhlásenia výzvy (jednej alebo viacerých), ktorých účelom bolo zozbieranie projektov na danú schému. Zhodnotiť skutočnosť, či prostriedky, ktoré sú určené na alokáciu do programov štátnej pomoci prinesú rast konkurencieschopnosti, sa dá dvoma spôsobmi. Jednak je možné zhodnotiť tento vplyv na základe predpokladu, ktorý sa dá identifikovať pri rozhodovaní o udelení prostriedkov, t.j. ex-ante hodnotenie. Druhým spôsobom je hodnotenie implementácie už pridelených NFP pomocou monitoringu v období čerpania, resp. v následnom časovom horizonte niekoľkých rokov po zrealizovaní projektu, t.j. ex-post hodnotenie Ex-ante hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Zhodnotenie prínosu spôsobom ex-ante je možné zrealizovať už pri samotnom výbere projektov. Každá schéma má stanovené presné kritériá výberu projektov, 141 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia [online] Dostupné na WWW: < Republic_2006.pdf > 142 schémy štátnej pomoci nadobúdajú účinnosť dňom ich uverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku 73

78 ktorými sa riadi výberová komisia. Už v tejto fáze je možné na základe týchto kritérií identifikovať projekty s najväčším potenciálom rastu konkurencieschopnosti. Predpokladom je identifikácia tých správnych podmienok, od ktorých konkurencieschopnosť v danom podniku závisí. Podmienkou ex-ante hodnotenia je tak dostatočná znalosť podmienok podniku. V prípade schém aplikovaných centrálnymi orgánmi štátnej správy sa vo väčšine prípadov o ťažko dostupné kritériá, podľa ktorých boli projekty vyberané. V prípade, že boli uvedené, boli formulované vo väčšine prípadov vo všeobecnej rovine. Na ilustráciu sú uvedené kritériá výberu projektu, ktoré sa uplatňovali pri Schéme nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov manažérstva kvality ako Príloha č. 4 tejto práce. V prípadoch schém, ktoré boli spolufinancované cez fondy EÚ, boli kritériá stanovené rozdielne v prípade predvstupovej pomoci a rozdielne v prípade štrukturálnych fondov. Predvstupová pomoc bola charakterizovaná najmä podporou na základe vopred stanovených cieľov FM a konkrétnych cieľov pre Komponenty v jednotlivých schémach grantovej pomoci. V prípade programov Phare sa uplatňovala hodnotiaca tabuľka uvedená ako Príloha č. 5 tejto práce Štrukturálne fondy boli spracované iným spôsobom. Opatrenia v jednotlivých programoch boli realizované formou schém a tie sa napĺňali cez verejné výzvy. Výber projektov z každej výzvy je úlohou hodnotiacej komisie. Tá projekty hodnotí jednak z formálneho hľadiska (správnosť vyplnenia žiadosti, úplnosť dokumentácie a pod.), následne z hľadiska technického a na záver prichádza finančné hodnotenie. Hodnotenie v rámci hodnotiacej komisie by sa malo riadiť kritériami na výber projektov, ktoré sú definované vo výzve na podávanie projektov. Tieto kritériá sa po vydaní výzvy a počas procesu hodnotenia nesmú meniť. 143 Príklad hodnotiacich kritérií v prípade výzvy na predkladanie projektov v rámci Opatrenia 1.1 SOP PS je uvedený ako Príloha č. 6 tejto práce Ex-post hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Monitoring (ex-post hodnotenie) pri jednotlivých schémach bol vykonávaný podľa toho, o akú schému išlo, resp. odkiaľ plynuli prostriedky na jej naplnenie. 143 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str

79 Povinnosťou štátu je pri schémach štátnej pomoci prostredníctvom Ministerstva financií ako orgánu zodpovedného za evidenciu štátnej pomoci informovať o prijímateľoch štátnej pomoci a uverejňovať ich zoznam rovnako ako aj účel a výšku pomoci v Obchodnom vestníku najneskôr do 30 po uplynutí kalendárneho polroka. 144 Ostatné skutočnosti sú pri schémach hradených zo štátneho rozpočtu len ťažko dostupné, vrátane hodnotenia vplyvu jednotlivých programov vyhlásených orgánmi štátnej správy. Tieto skutočnosti nespadajú do roviny obchodného tajomstva, takže ich zverejnenie je možné na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Zb. v znení neskorších predpisov. Monitoring jednotlivých schém však nie je povinnosťou a preto nebolo možné dostať sa k žiadnemu dokumentu informujúcom o výsledku tej-ktorej schémy. Jediné informácie boli tie, ktoré vo svojej výročnej správe zverejnila NARMSP a ktoré sa týkali programov, ktoré implementovala. Tieto informácie sú však minimálneho charakteru a nehovoria nič o efektívnosti prostriedkov, resp. ich prínosu ku konkurencieschopnosti poberateľov. Národná agentúra bola následne oslovená aj mailom, ktorý bol formulovaný všeobecne na všetky programy pomoci, ktoré NARMSP implementovala, odpoveď však bola smerovaná najmä s ohľadom na štrukturálne fondy. Vyjadrenie k implementácii ostatných schém mimo ŠF tak nebolo možné získať. Hodnotenie a monitoring programov, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov EÚ je oveľa detailnejší. Predvstupová pomoc realizovaná v SR v rámci programu Phare bola monitorovaná formou monitorovacích správ, ktoré museli prijímatelia zasielať v predpísaných intervaloch. Pomocou nich je zabezpečené získavanie základných informácií o priebehu realizácie projektov a ich prínosu. Informácie poskytované v rámci týchto monitorovacích správ sú však neverejné, nakoľko sa jedná o vnútropodnikové ukazovatele výkonov. FM IDGS monitorovacia správa je zameraná na zhodnotenie rastu objemu výroby, zavedenie nových výrobkov alebo služieb, vytvorenie nových pracovných miest, a podobne. Jednou z otázok je aj ohodnotenie rastu konkurencieschopnosti výrobkov na trhoch aj s bližším popisom tejto skutočnosti. Túto otázku môžme považovať za obzvlášť 144 podľa zákona č. 231/1999 Zb. v znení neskorších predpisov 75

80 dobre položenú a prínosnú. Vzor monitorovacej správy pre grantovú schému IDGS predstavuje Príloha č. 7 tejto práce. FM TDGS 2002, grantové schémy podpory cestovného ruchu sa zameriavajú na zhodnotenie počtu návštevníkov daného zariadenia, priemernú dĺžku ich pobytu, podiel zahraničných návštevníkov na celkovej návštevnosti zariadenia, úroveň spolupráce s cestovnými kanceláriami, všeobecnú spokojnosť s realizáciou projektu a možnosti jeho rozvoja a podobne. Záverečná správa TDGS 2003 je koncipovaná viac v rovine všeobecného hodnotenia. Dôraz je najmä na posúdenie vzťahu prostriedkov Phare k výkonom, ktoré podnik dosahuje, nie na samotné výkony a ich charakter. FM 2003 SISME - hodnotenie je vykonávané formou realizácie záverečnej správy. Tá je orientovaná na zhodnotenie prínosu projektu pri napĺňaní podnikových cieľov, na zhodnotenie dodávateľských vzťahov pri implementácii projektu, zhodnotenie toho, ktoré skupiny konkrétne mali prospech z projektu a podobne. Program SISME je svetlou výnimkou zo všetkých predvstupových, nakoľko jeho Záverečná správa 145 je dostupná na internete a v pomerne širokom spektre hodnotenia vypovedá o realizácii programu. Hodnotiaca tabuľka je uvedená ako Príloha č. 8 tejto práce. Napriek jej pomerne širokému záberu sú niektoré ukazovatele zhodnotené veľmi všeobecne. Pridaná hodnota sa napríklad podľa tejto správy zvýšila, avšak nie je uvedené v akej miere, v akom odvetví a s akým dôsledkom napríklad na rast produkčnej/exportnej výkonnosti a pod. Hodnoteniu chýba aspekt konkrétnosti. V rámci Štrukturálnych fondov je poskytovanie informácií o celom procese čerpania programov zabezpečené na základe akčných plánov, ktoré nadväzujú na Komunikačný akčný plán pre CFS. 146 Schému jednotlivých informácií, ktoré by mali byť prístupné v konkrétnych fázach projektov uvádza Príloha č. 3. Každý program a v jeho rámci aj každé opatrenie má stanovený určitý cieľ. Na naplnenie tohto cieľa sú určené kritéria na výber projektov, ktoré sú prístupné spolu so zverejnením schémy. Pre celkové hodnotenie vplyvu programov na jednotlivé podniky je najdôležitejšia fáza monitoringu. Vo fáze monitorovania by sa mala sledovať aktuálna implementácia verzus plánovaná 145 DUBROVAYOVÁ, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) [online] Dostupné na WWW: < S_SISME_ZSPicha_verej.doc > 146 Komunikačný akčný plán pre CSF je dostupný na: eu/kap 76

81 implementácia, a tak kontrolovať, či stanovené priority a ciele sú napĺňané prostredníctvom definovaných opatrení a aktivít. Ak alokované prostriedky nie sú efektívne využité, respektíve plánovaná implementácia zaostáva za očakávanými výsledkami, výsledky monitorovania by mali byť podkladom na uskutočnenie zmeny. 147 Na sprístupnenie informácií o priebehu plnenia programov slúžia priebežné a výročné správy o implementácii, ktoré sú povinné riadiace orgány zverejňovať na svojich internetových stránkach. V ich rámci informujú aj o stave napĺňania indikátorov, t.j. míľnikov, resp. kritických bodov úspechu opatrenia. V prípade hodnotenia vplyvu programov čerpaných zo zdrojov EÚ na konkurencieschopnosť príjemcov pomoci budeme vychádzať aj z jednotlivých priebežných, resp. záverečných správ a z úrovne napĺňania indikátorov, resp. ich štruktúry, ktorá môže byť veľmi nápovedná v zhodnotení systému smerovania pomoci. Sektorový operačný program Priemysel a služby Stav implementácie programu najlepšie hodnotí Priebežná monitorovacia správa 148 z 13.októbra, ktorá informuje o období do júna Jej relevancia je preto dostatočná. Opatrenie 1.1, ktoré bolo špeciálne orientované na podporu MSP bolo v období hodnotenia hlboko pod cieľovými hodnotami. Len 24,6%-né plnenie cieľa v podobe percenta všetkých MSP, ktoré úspešne implementovali projekt po 24 mesiacoch je varovaním. Počet podnikov, ktoré navyše dostali podporu (49) je oproti plánu (560) ďaleko za očakávaním. Napriek tomu je to opatrenie, ktoré v absolútnej ako aj v relatívnej hodnote čerpalo suverénne najviac prostriedkov. Absolútne je to viac ako 0,6 mld. Sk, relatívne sa v prípade verejných zdrojov jedná o naplnenie alokácie v pomere 57,9%. Takú vysokú absolútnu ani relatívnu hodnotu čerpania nedosahuje žiadne opatrenie. Za neúspechom daného opatrenia sa teda nedá vidieť nedočerpanie prostriedkov, skôr naopak. Ako vyplýva ďalej z hodnotenia, spokojnosť s implementáciou môže byť jedine v prípade Opatrenia 1.3, kde jednak plánovaným objemom investovaným do inovácií (83,7% úspešnosť), ale hlavne počtom podporených projektov (183,3% plnenie plánu) spĺňa implementácia plán. Je však diskutabilné, či prekročenie počtu schválených projektov je pozitívom, nakoľko to v konečnom dôsledku znamenalo roztrieštenie podpory do menších 147 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str MH SR: Priebežná monitorovacia správa o implementácii sektorového operačného programu priemysel a služby za január až jún Bratislava, október [online] Dostupné na WWW: < /files/europskaunia/monitorovanie/sprava.doc > 77

82 celkov. Inovovať tak mohli síce viaceré firmy, ale inovovať mohli hlavne v malom. Pri pohľade na počet inovujúcich podnikov a na objem poskytnutých prostriedkov nám vychádza záver, že priemerná výška jednej inovácie v rámci Opatrenia 1.3 bola ,- EUR avšak ak by bol dodržaný plán, priemerná výška inovácie by bola ,- EUR. Opatrenie 1.4 je možné kritizovať, nakoľko síce počtom podporených projektov presahuje plán o 56,6%, ale na výstupe v podobe zníženia nákladov na energiu sa to zatiaľ neprejavilo. Dôležité je v prípade hodnotenia konkurencieschopnosti, a to najmä tej na zahraničných trhoch, všímať si bližšie Opatrenie 1.5 zamerané na podporu exportu. Počet podporených podnikov, ktoré sa stali novými exportérmi, resp. expandovali na nové trhy je len 5, čo predstavuje iba 7,14%-né plnenie stanoveného cieľa pre rok 2006, ktorým bolo 70 podnikov. Tento fakt však treba pripísať na vrub aj nedostatočnej naplnenosti kapacity Opatrenia, nakoľko podporených bolo len 19 projektov namiesto plánovaných 90. Hľadanie príčin tohto stavu je ponechané na zodpovedné inštitúcie, ale faktom ostáva, že práve toto Opatrenie, ktoré by malo najviac vypovedať o konkurencieschopnosti podnikov v zahraničí je v zlom stave napĺňania. Perspektíva zlepšenia už v rámci SOP PS nie je, nakoľko prijímanie žiadostí bolo zastavené. Posledným skúmaným opatrením je Opatrenie 2.2, nasmerované na podporu v sektore cestovného ruchu. Aj v tomto prípade možno konštatovať nedostatočné plnenie cieľov. Aj napriek tomu, že počtom podporených projektov (41) je plán splnený na 82%, je výsledok Opatrenia v podobe % vytvorených alebo skvalitnených vďaka získanej pomoci veľmi slabý. Len 3,42%-né plnenie plánu nie je dôvodom na radosť. Jedinou útechou v tomto smere ostáva možnosť nedočerpania prostriedkov a ich dlhšieho času potrebného na prejavenie sa v podnikovej praxi. Operačný program základná infraštruktúra Hodnotenie Operačného programu Základná infraštruktúra nie je možné realizovať, nakoľko na webovej stránke riadiaceho orgánu pre tento program: Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja nie je možné nahliadnuť do výročných alebo aspoň priebežných správ o implementácií programu. Rovnako aj na stránkach implementačného orgánu pre Prioritu 2, v rámci ktorej sú podporované aj MSP, nie je možné túto správu stiahnuť a analyzovať. Príslušné orgány Ministerstiev už boli o tejto skutočnosti upovedomené. 78

83 Jednotný programový dokument - Bratislava Cieľ 2 V prípade JPD Bratislava Cieľ 2 je problémom v prvom rade to, že do obdobia, kedy bola vydaná zatiaľ posledná výročná správa 149, nebola doručená žiadna monitorovacia správa, podľa ktorej by sa mohli robiť závery hodnotenia plnenia indikátorov. Nasvedčoval tomu už prvotný malý záujem o podporu z prvej výzvy, ktorá skončili len s jedným schváleným projektom. V rámci druhej a tretej výzvy už síce bolo podporených 13 projektov, avšak od žiadneho z nich v období tvorby výročnej správy neuplynula 3 mesačná lehota na doručenie monitorovacej správy. Zazmluvnenie prostriedkov však vypovedá o tom, že v prípade Opatrenia 1.1 bolo k zazmluvnených len cca. 5% celkových alokovaných prostriedkov na obdobie a v prípade Opatrenia 1.3 to bolo niečo viac ako 17%. To nasvedčovalo pomalému tempu plnenia plánu. Jednotný programový dokument - Bratislava Cieľ 3 Hodnotenie JPD Bratislava Cieľ 3 bolo realizované na základe Výročnej správy analyzujúcej obdobie do Na základe tejto správy bola podobne ako u iných, vydaná správa o realizácii indikátorov, ktorá je Prílohou č. 9 tejto práce. Opatrenie 2.1 JPD 3 bolo realizované zmiešane s úspechom i neúspechom. Úspechom je fakt, že na 84% sa podarilo naplniť cieľ počtu organizácii majúcich priamy prospech z realizácie pomoci. Menej úspešné už boli ukazovatele počtu programov vzdelávania zamestnancov (46%-né plnenie), či počtu vytvorených študijných miest v rámci týchto programov (24%-né plnenie). Programy kariérneho poradenstva sa do roku 2005 nerealizovali a ich plán (5) bude musieť byť naplnený v ďalšom období. Nakoľko nie je možné oddelené hodnotenie súkromného sektora a verejného sektora, ktoré oba z daného opatrenia profitovali, je možnosť identifikácie vplyvu na konkurencieschopnosť značne obmedzená. Zazmluvnenosť projektov je na úrovni takmer 28%, no čerpanie je len na úrovni cca. 2%. Znamená to potenciál budúceho čerpania zazmluvnených prostriedkov. Negatívom však je, že zazmluvnených je cca. toľko projektov, ktoré boli schválené. Znamená to, že v roku 2005 bolo stále voľných 72 % alokovaných prostriedkov, resp. na tieto prostriedky neboli ani schválené projekty. 149 MVaRR SR: Výročná správa o implementácii jednotného programového dokumentu NUTS II - Bratislava Cieľ 2 za rok Bratislava, apríl 2006 [online] Dostupné na WWW: < source/document/ zip > 79

84 Opatrenie 2.2 je charakterizované jedným podstatným faktom. A tým je naviazanosť výskumu na prax. Aj napriek tomu, že vo faktore tvorby miest pre postgraduálnych pracovníkov, mladých študentov či kvalifikovaných vedeckých pracovníkov bol plán naplnený na 99% a plán tvorby programov vzdelávania pre týchto študentov bol naplnený na 88%, stále sa nepodarilo tieto pozitívne faktory preniesť do praxe. Programy, ktoré by mali za cieľ podporu výskumu a prenos nových špičkových technológií do podnikateľskej praxe, resp. programy na zvýšenie záujmu a zaangažovanosti podnikateľskej sféry na výsledkoch výskumu a vývoja takmer nevznikali a ich celkový počet 1 je len 10%-ným naplnením predpokladu. Počet organizácii profitujúcich z aktivít v rámci Opatrenia dosiahol počet 3, čo je len 30%-né splnenie odhadov. Zazmluvnenosť zdrojov dosiahla 42%, čerpanie prostriedkov však bolo len na úrovni 0,51%. To značí potenciál rozbehnutia JPD 3 do ďalších rokov, keď začnú prijímatelia čerpať prostriedky a realizovať svoje projekty, ktoré ešte nie sú zazmluvnené, ale boli schválené. 3.3 Výskum prínosu podporných programov V tejto podkapitole sa budeme venovať postupom, ktoré boli zvolené pre vykonanie výskumu, použitého na získanie údajov potrebných pre dosiahnutie cieľov práce. Podľa Jana Hendla je plánovanie výskumu faktorom, ktorý je podmieňujúci pre dosiahnutie preukazného výsledku výskumu. Opierajúc sa o ďalšie práce z oboru výskumu vytvoril model vzťahov medzi prvkami plánu výskumu, ktorý je uvedený nižšie ako obrázok č. 5. Uvádzam ho na vyjasnenie jednotlivých krokov plánovania prieskumu, ktoré boli vykonané a sú popísané v ďalšom texte. 80

85 Obrázok č. 3: Vzťahy prvkov výskumu Zdroj: HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál (vydanie 1.), s Účel, ciele výskumu Účelom výskumu je získanie empirických údajov, ktoré bližšie predstavia prínos podporných programov vyčlenených v kapitole 2 ku konkurencieschopnosti príjemcov tejto pomoci, k ich pridanej hodnote a výške exportu realizovaného zo zahraničím. Výskum má najprv zabezpečiť, že anonymných respondentov bude možné kategorizovať podľa viacerých faktorov, aby bola možná prípadná analýza prínosov u jednotlivých skupín (veľkosť podniku, predmet činnosti, objem obratu, druh podporného programu, inovačná aktivita, atď.). Ďalej by mal zistiť čo sú faktory, ktoré dopytované podniky chápu ako faktory zvyšovania konkurencieschopnosti v národnom meradle a v medzinárodnom poňatí. Toto hodnotenie bude vykonané tak, aby bolo kompatibilné s podobným výskumom, ktorý realizuje NARMSP a výsledky ktorého vydáva v dokumente s názvom Konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov resp. Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Po identifikácií základných faktorov konkurencieschopnosti v národnom a medzinárodnom meradle by mal výskum identifikovať hlavné zdroje, ktoré pozitívne pôsobia na tieto faktory a ktorých pozitívny vývoj by mohol zvýšiť úroveň konkurencieschopnosti v danej oblasti. Po identifikovaní daných zdrojov konkurencieschopnosti je výskum zameraný na zhodnotenie prínosy podporných programov pre rozvoj týchto prameňov konkurencieschopnosti. Takýmto spôsobom bude 81

86 možné identifikovať prínos prostriedkov z podporných programov pre konkurencieschopnosť MSP. Doplňujúce otázky v dotazníku budú analyzovať taktiež zmenu tvorby pridanej hodnoty a exportnej výkonnosti v súvislosti s čerpaním NFP. Všetky tieto informácie, vrátane odpovedí na otázky týkajúce sa podnikovej nákladovej štruktúry, budú pravdepodobne poznačené subjektívnym názorom respondenta, keďže nie sú detailne špecifikované. Toto však je výhodné na jednej strane pre zjednodušenie možností výkladu údajov a na druhej strane je takto získaný prehľad o tom, do akej miery vnímajú zástupcovia MSP procesy vnútri svojho podniku, či jeho okolie Konceptuálny rámec Účelom konceptuálneho rámca je určiť aký rozsah informácií je nutné, aby boli známe zadávateľovi výskumu ako aj jeho účastníkom. V prípade zadávateľa je hlavným rámcom teoretická časť tejto práce uvedená v kapitolách 1 a 2. Referenčnými pri tvorbe otázok dotazníka boli otázky, položené v rámci prieskumu, ktorý vykonáva NARMSP. Respondenti výskumu boli informovaní o cieľoch výskumu a jeho zameraní v rozsahu, aký je uvedený v oslovovacom e, ktorý je Prílohou č. 11 tejto práce a v úvode dotazníka, ktorého vzor je Prílohou č. 12 tejto práce. Cieľom je, aby dotazník pôsobil jednoducho a aj za cenu určitej účelovej subjektivizácie odpovedí zistil aké sú momentálne poznatky a preferencie zástupcov MSP. Zjednodušenú schému dotazníka a spôsobu hodnotenia konkurencieschopnosti predstavuje Príloha č Voľba metódy výskumu Pri rozhodovaní o metóde výskumu sa určuje médium, ktoré bude využité na zber údajov a metóda analýzy získaných údajov. Výskum bude mať formu dotazníka a ako médium na jeho doručenie aj vyplnenie bude použitý internet. Vybrané podniky budú oslovené formou u, ktorý okrem textu zhrňujúceho ciele výskumu bude obsahovať odkaz na dotazník umiestnený na webovom serveri umožňujúcom on-line vypĺňanie. Tento spôsob bol zvolený najmä pre jeho nenáročnosť pre respondenta výskumu. Vyplnenie dotazníka zo sebou neprináša žiadne dodatočné úkony(posielanie poštou) a je administratívne nenáročný na realizáciu zo strany dopytovateľa, nakoľko 82

87 nevyžaduje osobný kontakt. Ten samozrejme môže byť deficitný, ale v dôsledku vyššej úrovne štandardizácie otázok nie je do takej miery potrebná kvalitatívna štatistika a hodnotenie za prítomnosti dopytovateľa Stratégia výberu V prípadoch ako je tento je možné použiť buď kvalitatívne a kvantitatívne metódy výskumu. Pod kvalitatívnou sa myslí štúdia, keď sa volí čo najbližší kontakt s respondentom. Vyberajú sa malé skupiny respondentov a pracuje sa väčšinou formou osobných rozhovorov. Výhodou je možnosť získať podrobnejšie údaje, nevýhodou je ale veľká odlišnosť odpovedí a tým aj možná nekonzistentnosť zistených údajov (kladené sú otvorené otázky). Na druhej strane kvantitatívne metódy využívajú nepriamy kontakt s omnoho väčším počtom respondentov. Kvantitatívne metódy zberu údajov znižujú vplyv subjektivity na závery, keďže ponúkajú len malý priestor na odpovede (uzavreté alebo krátke otvorené otázky), pravdaže ak už samotné otázky v dotazníku nie sú poznačené subjektivitou zo strany vykonávateľa výskumu 150. Vo veľa prípadoch sa volí kombinovaná metóda, keď sa vyplňuje dotazník, ale za asistencie anketára, ktorá je ale náročná na zdroje. V tomto prípade bola ako najvhodnejšia zvolená kvantitatívna metóda výskumu, no niektoré otázky budú formulované kvalitatívne, aby tak bolo možné získať názory respondentov na oblasti, ktoré nie sú primárnym cieľom výskumu (návrhy na zlepšenia, pozitíva a negatíva podporných programov). Pre výber kvantitatívnej metódy je dôvodom zámer získať väčší počet štandardizovaných odpovedí, aby bolo uľahčená interpretovateľnosť výsledkov Validácia údajov Podľa Lincolna a Guba 151 je možné overiť validitu údajov ich kontrolou zo štyroch uhlov pohľadu: Pravdivostná hodnota (truth value, dôveryhodnosť) či bol zabezpečený dostatok času na odpovedanie, či dotazník prešiel kontrolou osoby nezávislej ale 150 HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál (vydanie 1.), s LINCOLN, Y. S. GUBA, E. G.: Naturalistic inquiry. London: Sage, 1985, s

88 oboznámenej s problematikou, či bol vykonaný prvotný test formy výskumu (bližšie ďalej), kontrola neutrality posudzovania, krížová konfrontácia s inými zdrojmi, atď. Využiteľnosť (applicability) či sú údaje použiteľné aj ako súčasť iných výskumov, či by boli rovnaké výsledky dosiahnuté aj pri opakovaní výskumu, vhodnosť vybranej štatistickej vzorky (respondentov), atď. Konzistencia (consitency) využitie triangulácie konfrontácie s inými zdrojmi (ešte podstatnejšie ako pri teste pravdivostnej hodnoty), audit výsledkov a spracovania údajov, štatistické overenie výsledkov, atď. Neutralita (potvrditeľnosť) overovanie objektivity nielen zisťovateľa ale aj výskumu, či dotazník obsahuje dostatok informácií na odpoveď a pritom nie je poznačený subjektivitou postoja jeho tvorcu Výskumná otázka V rozpracovávaní výskumnej otázky sa hľadá presná formulácia otázok a média na ich doručenie k respondentom, tak aby boli naplnené ciele výskumu. V prípade opisovaného výskumu boli v prvej časti dotazníka zvolené otázky kategorizačné, ktorých cieľom je predstaviť v základných charakteristikách respondentov prieskumu. Následne boli položené štandardizované otázky týkajúce sa konkurencieschopnosti podnikov s viacerými možnosťami odpovede, ktorých účelom bolo zistiť, čo chápu respondenti ako faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a na trhu zahraničnom. Nasledovali otázky, ktoré pri každom faktore konkurencieschopnosti identifikovali jeho zdroje, t.j. respondenti uvádzali skutočnosti, ktoré podľa ich názoru najviac prispievajú k pozitívnemu vývoju daného faktora konkurencieschopnosti. V poslednej časti dotazníka boli otázky škálovacie, t.j. respondenti uvádzali mieru svojho súhlasu, resp. nesúhlasu s daným tvrdením. V tejto časti dotazníka boli respondenti dopytovaný na mieru ich súhlasu s tvrdením, že čerpanie podporných programov pozitívne vplýva na rozvoj vybraných zdrojov rozvoja faktorov konkurencieschopnosti. Jednotlivé otázky charakterizujúce oblasť konkurencieschopnosti (faktory, zdroje, plnenie zdrojov) a ich znenie používané v tejto práci predstavuje Tabuľka č. 3. Na záver dotazníka boli zvolené dve otvorené otázky na vyjadrenie názorov respondentov k pozitívam a negatívam podporných programov, aby tak mohli slobodne prezentovať ich dodatočné postrehy, ktoré 84

89 v dotazníku neboli skúmané. Systematiku dotazníka lepšie predstavuje schéma v Prílohe č. 13 tejto práce. Tabuľka č. 3 : Otázky používané v dotazníku Číslo Znenie otázky Označenie v práci Popis otázky Aká bola približná % zmena Vášho Zmena exportu Výber - 9. exportu po čerpaní prostriedkov z podporných programov? jedna možnosť 10. Aká bola % zmena v tvorbe pridanej Zmena pridanej hodnoty po čerpaní prostriedkov z hodnoty podporných programov? Výber - jedna možnosť Ktoré z nasledujúcich faktorov konkurencieschopnosti považujete za kľúčové na domácom trhu? Ktoré z nasledujúcich faktorov konkurencieschopnosti považujete za kľúčové na zahraničných trhoch? Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "schopnosť podniku dodržať podmienky" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "flexibilitu podniku" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "kvalitu produktu" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "cenu produktu" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "Inovácie produktu a procesov podniku" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne Čerpanie podporných prostriedkov pomáha nášmu podniku v oblasti: Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu Faktory konkurencieschopnosti na zahraničnom trhu Zdroje schopnosti podniku dodržať podmienky Zdroje flexibility podniku Zdroje kvality produktu Výber - viac možností Výber - viac možností Škála - jedna možnosť Škála - jedna možnosť Škála - jedna možnosť Zdroje ceny produktu Škála - jedna možnosť Zdroje inovácií produktu a procesov podniku Prínos NFP pre podniky Škála - jedna možnosť Škála - jedna 85

90 Uskutočnila Vaša firma inováciu za posledných 5 rokov? Zapojil sa Váš podnik do medzinárodného projektu za posledných 5 rokov? Čo hodnotíte ako najviac pozitívnu skutočnosť v súvislosti s čerpaním podporných prostriedkov?(organizáciu, komunikáciu, prehľad, jasné kritériá a podobne) Čo hodnotíte ako najviac negatívnu skutočnosť v súvislosti s čerpaním podporných prostriedkov?(čo by sa malo zmeniť?) zdroj: vlastný výskum možnosť Inovácie podnikov Výber - jedna možnosť Medzinárodná Výber - spolupráca jedna Pozitíva čerpania prostriedkov Negatíva čerpania prostriedkov možnosť Otvorená otázka Otvorená otázka Výber štatistickej vzorky Cieľom výskumu bola analýza vplyvu podporných programov na MSP, ktoré sú do daných schém zapojené, štatistickú vzorku tvorili práve tieto subjekty. Na základe verejných zoznamov prijímateľov vybraných schém boli pomocou internetovej služby Google zistené ich webové stránky a ové adresy. V prípade schém štátnej pomoci, ktoré realizovala Slovenská energetická agentúra boli prijímatelia pomoci vo vybraných opatreniach oslovení priamo agentúrou, ktorej zástupca Ing. Tomovčík ochotne spolupracoval pri preposielaní oslovovacieho mailu. Celkovo bolo takýmto spôsobom oslovených cca. 700 spoločností Komplikácie výkonu výskumu Výskum je založený na zbere empirických údajov získavaných prostredníctvom dotazníkov zasielaných vybraným respondentom. V tomto prípade je nevyhnutné poukázať na niekoľko základných nedostatkov spomínanej formy získavania údajov, keďže tieto môžu byť kľúčové pre validitu zistených údajov. Uvediem rovnako aj spôsob akým sa prejavili a ako bol pri výkone výskumu ich vplyv znižovaný. 86

91 A) Nízka návratnosť dotazníkov Vo všeobecnosti je pri oslovovaní potenciálnych respondentov, iným ako osobným spôsobom, nízke percento návratnosti dotazníkov. Respondenti, ktorí sú oslovovaní, nie sú zväčša vôbec priamo zainteresovaní vo výskume a preto nie sú motivovaní sa doň zapojiť. Ďalším dôvodom môže byť neochota investovať čas, strach z prezradenia citlivých informácií, náklady spojené s odpoveďou (ak majú napríklad dotazníky posielať späť), či technické prekážky (ak sa jedná o výskum s využitím IT). Proti niektorým z týchto ohrození existujú protiopatrenia, ktoré môžu prispieť k úspešnosti výskumu. Najschodnejšou z ciest je maximalizácia ústretovosti (user-friendliness) formy odpovede. V tomto prípade sa jedná o vytvorenie a vypĺňanie dotazníka online vo webovom rozhraní. Ďalšími opatreniami môže byť určenie a zdôvodnenie obmedzeného času na odpoveď, využitie referencií potvrdzujúcich ciele výskumu a ďalšie. Napriek využitiu týchto postupov však v prípade tohto výskumu dosahovala návratnosť 8,7 % z oslovených. Oslovených bolo cca. 700 podnikov, pričom do výskumu sa zapojilo 61 z nich. Návratnosť dotazníkov som sa snažil zvýšiť motivovaním podnikateľov aj druhým om, ktorý ich upozorňoval na stále trvajúcu možnosť vyjadriť svoj názor a ovplyvniť tak budúcnosť smerovania podporných programov. Osloveným podnikom bola demonštrovaná aj možnosť poskytnutia výskumu NARMSP, aby tak jeho výsledky mohli byť vzaté v úvahu na miestach, kde je reálna možnosť ovplyvnenia skúmanej politiky podpory a jej nasmerovania. B) Ťažko zabezpečiteľná adresnosť Ak sú dotazníky vypĺňané bez prítomnosti anketára, je ťažké zabezpečiť, aby na ne odpovedala osoba kompetentná, ktorá má na tento účel dostatok informácií. Z tohto dôvodu bola pri oslovovaní cez preferencia posielať ho na osobné kontá riaditeľov podniku, konateľov, či obchodných manažérov. Vo väčšine prípadov síce nie je možné získať priamo na manažment, ale text u obsahoval žiadosť o preposlanie osobe, ktorá by mohla mať najviac informácií o predmete skúmania. Takto aspoň do určitej miery bolo znížené riziko skreslenia výsledkov z dôvodu zahrnutia odpovedí nekompetentných osôb. C) Nezrozumiteľnosť dotazníka Je častým javom, že dôjde k zverejneniu dotazníka, ktorí je pre adresátov nezrozumiteľný, alebo príliš zložitý na odpovedanie. Aby som tomu predišiel, bol dotazník 87

92 konzultovaný s mojim vedúcim diplomovej práce a s odborníkom z oblasti psychológie, ktorý mi poskytol cenné rady k jednotlivým otázkam a štruktúre dotazníka. Na základe týchto prvých reakcií som upravil jeho celkovú štruktúru do formy, ktorá už je súčasťou tejto práce (dotazník je Prílohou č. 12) a ktorý bol poskytnutý všetkým respondentom. 3.4 Empirický výskum Postup získavania údajov Údaje pre výskum boli získavané, ako už bolo spomenuté, formou dotazníka uverejneného na internete. Odkaz na tento dotazník bol zasielaný cieľovej skupine výskumu, teda poberateľom podporných programov opísaných v kapitole 2. Oslovených bolo cca. 700 spoločností. Poruchovosť ovej adresy dosiahla 2,5%. Návratnosť dotazníkov bola 8,7%, čo je pomerne málo aj vzhľadom na viacnásobné oslovenie poberateľov pomoci. Vypĺňanie dotazníkov prebiehalo od piatku do štvrtku Vzhľadom na zaužívaný princíp odpovedania na mail do troch dní, je moôné považovať tento časový horizont za dostatočný. Pred uskutočnením výskumu bolo ešte potrebné vyselektovať z databázy odpovedí veľké podniky(1) a odpovede, ktoré boli nekompletné(5), t.j. konečný počet hodnotených dotazníkov bol Výsledky výskumu Výsledky výskumu boli spracované do jednotlivých grafov aj s percentuálnymi hodnotami podielu položiek na celkovom počte skúmaných podnikov. Výsledky sú rozdelené na dve časti: kategorizácia a faktory a zdroje konkurencieschopnosti Kategorizácia V tejto časti kapitoly budú odprezentované výsledky výskumu v oblasti kategorizačných otázok, ktoré lepšie pomôžu analyzovať stav prostredia MSP, ktoré čerpali podporné programy. 88

93 Graf č. 10: Rozdelenie MSP podľa počtu zamestnancov Počet zamestnancov Mikro (0-9) 34 % Malý (10-50) 26 % Stredný (51-250) 40 % % zdroj: Vlastný výskum Na výskume sa podieľalo najviac podnikov s počtom zamestnancov nad 250, t.j. stredných podnikov, na druhom mieste sú malé podniky z počtom zamestnancov do 50. Spoločne tieto dve skupiny tvoria až 66% respondentov. Je to pomerne vysoké číslo, nakoľko súhrnný podiel týchto skupín podnikov na celkovom počte MSP v SR bol v roku 2005 len 7,4%. Môže to naznačovať fakt, že podporné programy sú vo väčšine prípadov atraktívne len pre túto skupinu. Na druhej strane to môže byť spôsobené skutočnosťou, že táto skupina podnikov je o krok vpred v používaní IKT ako je celoslovenský priemer a tým pádom je vyššia pravdepodobnosť zodpovedania dotazníka. Podiel jednotlivých skupín podnikov nie je možné chápať ako reprezentatívnu vzorku zloženia poberateľov pomoci. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad v schéme podpory cestovného ruchu je väčšina žiadateľov spomedzi radov mikropodnikov, ktoré sú však len sťažka zastihnuteľné om a elektronickou formou dotazníka. Graf č.11: Odvetvie podnikania podľa OKEČ Odvetvie činnosti Priemysel Poľnohospodárstvo Hotely a reštaurácie Stavebníctvo Doprava a telekomunikácie Obchodné služby Iné zdroj: vlastný výskum 2% 11% 10% 7% 8% 8% 54 % % 89

94 Jednoznačným dominantom výskumu boli podľa grafu č. 11 podniky priemyselnej povahy. Tento fakt vypovedá o smerovaní podpory hlavne do tohto odvetvia. Nakoľko odvetvie poľnohospodárstva sa podieľa na výsledkoch len 2%-mi bude v ďalšom výskume zaradená do kategórie iné. Graf č.12: Podniky podľa kraja sídla Kraje sídla Banskobystrický Bratislavský Košický Nitriansky Prešovský Trenčinsky Trnavský Žilinský 5% 7% 13% 10% 13% 7% 8% 38% % zdroj: vlastný výskum Ako je vidno z predchádzajúceho grafu, najväčší podiel na respondentoch mali podniky sídliace v Banskobystrickom kraji. Objektívnym dôvodom môže byť vyššie percento(82%) podnikov používajúcich IKT ako je slovenský priemer. Tento fakt môže byť dôvodom vyššej odozvy dotazníka v tomto regióne. Bratislavský kraj je na hodnotené zastúpený takým malým podielom najmú z dôvodu, že pre región Bratislava NUTS II boli určené len dva programy ŠF 152, pričom podporených bolo v rámci týchto programov len 62 podnikov. Ostatné kraje boli zastúpené viac-menej rovnomerne. 152 JPD Bratislava Cieľ 2, JPD Bratislava Cieľ 3 90

95 Graf č.13: Počet rokov existencie podnikov Počet rokov existencie podniku a viac 2% 11% 15% 13% 18% 11% 30 % %-ny počet podnikov zdroj: vlastný výskum Najviac, až 30% podnikov, existuje pomerne krátko. Ostatné skupiny sú vyrovnané. Pri bližšom pohľade na skupinu podnikov s existenciou do 2 rokov zistíme, že až v 61% sa jedná o priemyselné mikropodniky zamestnávajúce najviac 9 ľudí. Až v 83% prípadov sa jedná o podniky z banskobystrického kraja. V prípade druhej hraničnej skupiny, podnikov s činnosťou 30 rokov a viac sa jedná vo všetkých prípadoch o stredné podniky zamestnávajúce viac ako 50 a menej ako 250 ľudí. Graf č.14: Ročný obrat podniku Obrat podniku obrat v mil. Sk viac ako % 2% 11% 10% 7% 33% %-ny počet podnikov zdroj: vlastný výskum Je zrejmé, že pri výskume sa vytvorili v respondentskej vzorke dve skupiny podnikov podľa obratu. Jedná sa o dominantnú skupinu podnikov (38%), ktorých obrat dosahuje maximálne 5 mil. Sk a o skupinu podnikov, ktorých obrat dosahuje viac ako 100 mil. Sk. Pri bližšom pohľade na prvú skupinu sa dozvieme, že je zo 73% tvorená podnikmi 91

96 s trvaním do dvoch rokov. Podniky do dvoch rokov a súčasne s počtom zamestnancov do 9 tvoria až 47% tejto skupiny. Na druhej strane skupina podnikov, ktorých ročný obrat dosahuje viac ako 100 mil. Sk je z 85% tvorená podnikmi, ktoré zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov a 60% z nich je starších ako 12 rokov. Graf č. 15: Priemerný ročný obrat realizovaný so zahraničím Obrat podniku v zahraničí (%) % podiel obratu v zahraničí menej ako 5% 47% % % % % viac ako 71% 15% náš podnik neexportuje 10% %-ny počet podnikov zdroj: vlastný výskum Podľa predošlého grafu 47% podnikov je činných v zahraničí len veľmi málo. Podiel exportu na ich obrate dosahuje menej ako 5%. Pritom tieto podniky sú tvorené 60% podnikmi, ktorých obrat dosahuje menej ako 5 mil. Sk, t.j. skupinou prevažne mikropodnikov. Ďalších 20% tvoria podniky s obratom nad 100 mil. Sk, čo je tretina ich celkového počtu. Záverom teda je, že tretina podnikov, ktoré dosahujú obrat nad 100 mil. Sk exportuje menej ako 5% svojej produkcie. Na druhej strane 60% podnikov, ktoré exportujú viac ako 71% svojho obratu sú taktiež podniky s obratom nad 100 mil. Sk, ich druhá tretina. Spoločným znakom podnikov, ktoré nerealizujú žiaden export je skutočnosť, že ani jeden nepatrí do odvetvia priemyslu. Ide o podniky obchodných služieb, iných odvetví, či hotelových a reštauračných služieb. 92

97 Graf č.16: Zmena exportu Zmena exportu (%) % zmena exportu viac ako viac ako +30 nerealizovali % 2% 2% 7% 10% 20% %-ny počet podnikov 41% zdroj: vlastný výskum Až 41% podnikov nezaznamenalo žiadnu zmenu exportu po začiatku čerpania prostriedkov z podporných programov. Táto skupina je z 59% tvorená podnikmi, ktorých podiel exportu na tržbách dosahuje menej ako 5%. Nasleduje skupina podnikov, ktoré realizujú svoj export v rozsahu väčšom ako 71% obratu. Tieto podniky nezaznamenali žiadnu zmenu exportu a tvoria 13% tejto skupiny. 20% podnikov zaznamenalo rast exportnej výkonnosti o 10%. Táto skupina je tvorená z tretiny podnikmi, ktorých podiel exportu na obrate bol vyšší ako 71%. Druhú tretinu tvoria podniky s podielom exportu na obrate pod 30%. 7% podnikov zaznamenalo rast ich exportu o viac ako 20%. Sú to všetko podniky, kde má export podiel na obrate viac ako 30%. Čo je však spojitom týchto podnikov je fakt, že 75% z nich má obrat vyšší ako 100 mil. Sk. Ak sa pozrieme na obrat podnikov predchádzajúcej skupiny(podniky s rastom exportu o cca. 10%), kde 60% má obrat vyšší ako 100 mil. SK, môžme súhrnné potvrdiť, že rast exportnej výkonnosti zaznamenali najmä podniky, ktorých obrat bol viac ako 100 mil. Sk, t.j. finančne silné podniky. Pri snahe o charakterizovanie podnikov, ktoré zvýšili svoj export nie je možné opomenúť ďalší dôležitý spojovací bod a tým je podiel exportu na obrate. Na základe analýzy je možné zhodnotiť, že skupina podnikov, ktorých export rastie o viac ako 10% sa z nadpolovičnej väčšiny skladá z podnikov, kde export presahuje 50% podielu obratu. 93

98 Graf č.17: Zmena pridanej hodnoty Zmena pridanej hodnoty (%) % zmena PH viac ako viac ako +30 žiadna zmena PH nesledujeme 0 0 2% 5% 7% 7% 4% 18% 27% 29% %-ny počet podnikov zdroj: vlastný výskum Z grafu vyplýva, že len 7% podnikov zaznamenalo pokles pridanej hodnoty po čerpaní podporných prostriedkov. Jedná sa o stredné podniky, ktoré v troch štvrtinách dosahujú obrat nad 100 mil. Sk a exportujú v troch štvrtinách viac ako 71% obratu, pričom u nich platí, že čím menší podiel exportu na obrate, tým väčší pokles v tvorbe pridanej hodnoty. Podniky, ktoré zaznamenali pozitívnu zmenu pridanej hodnoty (je ich 45%) sa skladajú z mikro podnikov (20%), malých podnikov (30%) a stredných podnikov (42%). Platí teda, že čím viac zamestnancov podnik zamestnáva, tým má väčšiu šancu na rast pridanej hodnoty. Ďalej sa jedná o podniky stredného veku, nakoľko sa v tejto skupine nenachádza ani jeden podnik s históriou do dvoch rokov, naopak, skupina pozostáva z 50%nej časti z podnikov, ktoré sú staršie ako 9 rokov a len pätina podnikov je mladšia ako 5 rokov. 61% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou sú podniky, kde je obrat väčší ako 20 mil. Sk. Len 11% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou tvoria podniky s malým obratom do 5 mil. Sk. Podiel obratu so zahraničím na celkovo obrate je v prípade podnikov, kde rastie pridaná hodnota rôzny, nedá sa preto nájsť závažná korelácia medzi podielom exportu na obrate a rastom pridanej hodnoty. Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že 77% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou sú podniky, ktoré zaznamenali aj rast exportu. Pričom ani jeden z podnikov, kde rástla pridaná hodnota nezaznamenal pokles exportnej výkonnosti. Charakteristika typického podniku, ktorého pridaná hodnota vzrástla je možná 94

99 na základe spriemerovania všetkých ukazovateľov váženým aritmetickým priemerom. Priemerný podnik, ktorého PH vzrástla v tomto prípade zamestnáva 82 ľudí, existuje približne 12 rokov, jeho priemerný obrat dosahuje 65 mil. Sk, 32% svojho obratu realizuje v zahraničí formou exportu a rast jeho exportu bol 7,2%. Žiadnu zmenu v pridanej hodnote nezaznamenalo 29% podnikov. Až 43% tejto skupiny sú mikro podniky, ktoré pôsobia na trhu do dvoch rokov, ich ročný obrat dosahuje menej ako 5 mil. Sk a podiel exportu na obrate je menej ako 5%. Ak by sme mali charakterizovať podnik, ktorého pridaná hodnota nevzrástla ani nepoklesla, tak je to možné spriemerovaním jednotlivých ukazovateľov, rovnako ako v prípade podnikov, kde pridaná hodnota rástla. Potom platí, že typickým podnikom bez zmeny PH je podnik, ktorý zamestnáva 55 zamestnancov, existuje 11 rokov, má ročný obrat 55 mil. Sk, približne 15% svojho obratu realizuje v zahraničí a jeho export nezaznamenal žiadnu zmenu. Tabuľka č. 4: Porovnanie podniku s rastom PH a bez zmeny PH Podnik Počet Počet rokov Ročný obrat Export/obrat(%) Zmena zamestnancov existencie (mil. Sk) exportu(%) S rastom PH % 7,2% Bez zmeny PH % 0% zdroj: vlastný výskum a prepočty Z uvedeného hodnotenia vyplýva záver, že pridaná hodnota rastie skôr v podnikoch, ktoré zamestnávajú viac ľudí, majú vyšší obrat, výrazne viac exportujú a ich export aj rastie po čerpaní podporných prostriedkov. Faktory a zdroje konkurencieschopnosti V tejto časti práce sa budeme zaoberať analýzou faktorov a zdrojov konkurencieschopnosti podľa toho, ako ich vidia samotní podnikatelia čerpajúci pomoc. Týmto spôsobom sa pokúsim o čo najbližšie zhodnotenie konkurencieschopnosti z ich pohľadu, nakoľko budú odpovedať na otázky, ktoré použila vo svojom prieskume 153 aj NARMSP. 153 NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava, 2005 [online] Dostupné na WWW: < > 95

100 Graf č. 18: Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a zahr. trhoch Faktory konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch Schopnosť dodržať podmienky Flexibilita podniku Kvalita produktu Cena produktu Inovácie Zahraničie Domáci trh % podiel podnikov zdroj: vlastný výskum Z predchádzajúceho grafu je veľmi jasne porovnateľné, ako chápu samotné podniky faktory konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch. Najväčším rozdielom v chápaní konkurencieschopnosti doma a v zahraničí je dôraz na schopnosť podnikov dodržať podmienky. V prípade ostatných podmienok je v chápaní podnikov približne rovnaký dôraz na ich spĺňanie aj doma aj v zahraničí. V ďalšom výskume budeme brať ako merito faktory, ktoré vplývajú na konkurencieschopnosť v zahraničnom prostredí. Hodnotenie vplyvu jednotlivých zdrojov na faktory konkurencieschopnosti bolo vykonávané formou škálovacích otázok, t.j. podniky mali vyjadriť úroveň svojho súhlasu, resp. nesúhlasu s daným tvrdením (pozitívnym vplyvom zdroja na konkurencieschopnosť) na určenej škále bodov 1 až 5, tieto priradené body zároveň hovorili o váhe jednotlivého hlasu. Zhodnotenie vplyvu bolo vykonané priemerným hodnotením, ktorý daný faktor v hlasovaní podnikov dosiahol spomedzi tých, ktorí svoj hlas udelili (40), t.j. priemerné hodnotenie určí poradie dôležitosti daného zdroja na vybraný faktor. Následne vynásobením váhy faktory u podnikov a váhy zdroja pre daný faktor bude možné zistiť tie najpodstatnejšie faktory konkurencieschopnosti, ktoré by mali byť rozvíjané. 96

101 Tabuľka č.5: Konkurencieschopnosť a jej zdroje FAKTOR Schopnosť dodržať podmienky Váha faktora 154 (1) 30 Flexibilita podniku 31 Kvalita produktu 44 Cena produkcie 34 Inovácie 13 zdroj: vlastný výskum a prepočty ZDROJ Váha zdroja (2) Príspevok ku konkurencieschopnosti (1)x(2) Technológia 4,0 120 Dodávatelia 3, ,8 Úver/financovanie 3,275 98,3 IKT 3,3 99 Kvalitné právne služby 3,0 90 Ľudský kapitál 4,35 134,9 Technológia 4, ,8 IKT 3, ,5 Kvalitná market. štúdia 3, ,9 Dodávatelia 3, Ľudský kapitál 4, ,9 Technológia 3, ,5 Vstupné elementy 3, ,1 Možnosť inovácie 3,6 158,4 Certifikáty 3, ,3 Technológia 4,15 141,1 Vstupné elementy 3, ,5 Ľudský kapitál 3, ,8 Možnosť prezentácie 3, ,5 Možnosť vstupu na zahr. trh 3, ,8 Ľudský kapitál 4,225 57,5 Zahraničné know-how 3,55 46,2 Vlastné kapacity V&V 3,0 39 Napojenie akademický výskum na 2,675 34,7 Z uvedenej tabuľky je možné identifikovať hlavné zdroje konkurencieschopnosti, ktoré podniky preferujú. Sčítaním jednotlivých hodnôt posledného poľa tabuľky pre zdroje, ktoré sa objavujú u viacerých faktorov zisťujeme, že z pohľadu celkovej konkurencieschopnosti podnikov sa javí ako najdôležitejšia podpora technológie podniku (556,4 b.), ľudského kapitálu (493,1 b.), vstupných elementov (299,6 b.). Nasledujú dodávatelia (221 b.) informačno-komunikačné technológie (214,5 b.), možnosť inovácie 154 váhu faktora reprezentuje jeho dôležitosť pre podniky podľa grafu č.18 97

102 (158 b.), certifikáty (143 b.), marketingová štúdia (113,9 b.), možnosť prezentácie (104,5 b.), možnosť vstupu na zahr. trh (102,8 b.), úver/možnosti financovania (98,3 b.), kvalitné právne služby (90 b.) prístup k zahraničnému know-how (46,2 b.), vlastné kapacity V&V (39 b.) a napojenie na akademický výskum (34,7 b.). V nasledujúcej časti výskumu boli hodnotené prínosy podporných programov pre jednotlivé zdroje konkurencieschopnosti. Hodnotenie bolo vykonávané formou škálovacej otázky, v ktorej vyjadrovali mieru svojho súhlasu s tvrdením, že podporný program pozitívne ovplyvnil úroveň skúmaného zdroja. Následným porovnaním príspevku podporných programov k pozitívnemu rastu vybraných zdrojov, a zdrojov ktoré sú u podnikov považované za kľúčové, zistíme ich reálny prínos ku konkurencieschopnosti MSP. Graf č.19 : Prínosy podporných programov Prínos podporných programov Certifikácia a štandardizácia Technológia Dodávatelia Ľudské zdroje Prezentačné aktivity Možnosti vstupu na zahr. trhy Financie a čerpanie úveru Vlastné kapacity V&V Prístup k zahr. know-how Marketingová štúdia IKT Vstupné elementy Napojenie na akademický výskum Právne služby 1,5 2,3 2,3 2,0 3,2 3,2 3,2 3,1 3,2 3,0 3,0 2,8 2,8 2,7 0,0 0,5 1,0 1,5 2,0 2,5 3,0 3,5 4,0 4,5 5,0 priemerné hodnotenie zdroj: vlastný výskum Z uvedeného vyplýva fakt, že podniky vidia najväčší prínos podporných programov v certifikácii a štandardizácii, zlepšení technológie, dodávateľských vzťahov a ľudských zdrojov. Nad priemernou známkou 3 sa ešte umiestnila podpora prezentačných aktivít a podpora možnosti vstupu na zahraničné trhy. 98

103 Graf č.20 : Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najvyšším prínosom Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najväčším prínosom Technológia Ľudský kapitál Vstupné elementy Dodávatelia úplne nesúhlasím skôr nesúhlasím neviem posúdiť skôr súhlasím úplne súhlasím IKT 0% 20% 40% 60% 80% 100% zdroj: vlastný výskum Z uvedeného grafu vyplýva niekoľko skutočností. Jednak fakt, že viac ako 50% podnikov súhlasí s tým, že podporné programy im pomohli vylepšiť stav technológie. Nakoľko je technológia hlavným zdrojom konkurencieschopnosti, je tento fakt pozitívom. V prípade rozvoja ľudského kapitálu je súhlas podnikov ešte markantnejší. Na druhej strane podpora kvality vstupných surovín, ktoré sú tretím najvýznamnejším zdrojom konkurencieschopnosti, je nedostatočná, keď len 25% respondentov uviedlo, že podporné programy mali pre nich v tomto smere prínos. Fakt, že podporné programy pomohli zlepšiť dodávateľské vzťahy a možnosti potvrdilo 54% respondentov. Informačno-komunikačné technológie sú na tom horšie. Aj keď je tu miera nesúhlasu jemnejšia, nakoľko je početnejšia skupina respondentov, ktorí sa vyjadrili neutrálne. Celkovo na základe predloženej analýzy môžme usúdiť, že podpora MSP je zacielená správne v prípade podpory technologického rozvoja, ľudského kapitálu a tvorby pozitívnych dodávateľských vzťahov. V ostatných prípadoch sa jedná buď o nedostatočnú podporu, tam kde je potrebná (napr. IKT) alebo sa jedná o podporu v miestach, kde nemá podľa podnikov zásadný vplyv na ich konkurencieschopnosť, t.j. podpora prezentačných aktivít, certifikácie výrobkov a pod. 99

104 Na záver dotazníka boli skúmané ešte dve skutočnosti. Jednak šlo o inovačnú aktivitu podnikov poberajúcich podporu a na druhej strane o zapojenie do medzinárodných projektov. Tieto dva faktory chápu viacerí autori ako kľúčové faktory konkurencieschopnosti, preto sa nimi budeme v tejto časti práce zaoberať. Graf č.21 : Inovačné aktivity MSP Inovačné aktivity Zaviedli sme úplne novú technológiu 18,75% Podstatne sme vylepšili existujúcu technológiu 34,38% V našom podniku sme nerealizovali žiadnu inováciu 1,56% Povaha našej produkcie neumožňuje akúkoľvek inováciu 6,25% % podnikov zdroj: vlastný výskum Potešujúcou správou je, že až 34% podnikov za posledných 5 rokov podstatne vylepšilo svoju technológiu. Svedčí to o ich inovačnej schopnosti a aktivite, ktorá je potrebná pre ďalší rast podnikov. 63% podnikov, ktorí podstatne vylepšili svoju technológiu tvorili veľké podniky. 54% inovujúcich podnikov dosahovalo obrat vyšší než 100 mil. Sk, čo nasvedčuje tomu, že inovujú prevažne silné a stabilné podniky. V 32% prípadov sa jednalo o podniky s exportom pod 5% obratu. Na druhej strane však treba spomenúť, že takmer 60% podnikov dosahuje podiel exportu na obrate vyšší ako je 30%. Neinovuje len niečo viac ako 1,5% podnikov. Kvôli objektivite však treba podotknúť, že počet podnikov, ktoré danú otázku zodpovedali bol len 34. Druhou otázkou bolo sledované zistenie stavu medzinárodnej spolupráce našich podnikov. Výsledkom je, že 30% podnikov v posledných piatich rokoch spolupracovalo na medzinárodnom projekte. Až 70% podnikov sa na žiadnom medzinárodnom projekte nezúčastnilo. Spomedzi tých, ktorí na projektoch spolupracovali, je až 89% stredných podnikov. Rovnako platí, že 63% podnikov spolupracujúcich so zahraničím zároveň 100

105 zaznamenalo rast exportu. Ani jeden podnik nezaznamenal pokles exportnej výkonnosti. Podiel exportu na obrate je v prípade podnikov zapojených do medzinárodných projektov až v 81% prípadov vyšší ako je 30%. Znamená to v súhrne, že do medzinárodnej spolupráce sa zapájajú najmä stredné podniky, ktorých podiel exportu na tržbách je pomerne vysoký s rastovou tendenciou. Poslednou analýzou bude zhodnotenie toho, aké podniky zaznamenali rast pridanej hodnoty, resp. rast exportu. Už bolo uvedené, že charakteristickým podnikom, ktorý zaznamenal rast pridanej hodnoty je hlavne podnik, ktorého exportná výkonnosť presahovala priemerné hodnoty a jeho export aj rástol. V tejto časti analýzy sa zameriame na to, čo považujú tieto podniky za kľúčové pre ich konkurencieschopnosť a ktoré zo zdrojov konkurencieschopnosti im pomohli podporné programy rozvinúť. V prípade podnikov, ktoré zaznamenali rast pridanej hodnoty (39%) je za kľúčový faktor v 80% považovaná kvalita produkcie. Na druhom mieste v poradí dôležitosti je flexibilita podniku, ktorú označilo za dôležitú 68% podnikov s rastom pridanej hodnoty. Podniky s rastom pridanej hodnoty označili ako zdroje konkurencieschopnosti, ktoré sa najviac rozvinuli pod vplyvom podporných programov najmä technológiu (priem. známka 3,3), certifikáciu a štandardizáciu (3,3) a možnosť vstúpiť tak na zahraničný trh (3,2). Nie je však známa korelácia medzi týmito skutočnosťami a ich vplyvom na tvorbu pridanej hodnoty. Súhrnom je, že v podnikoch kde rástla pridaná hodnota je do popredia stavaná kvalita produkcie, ktorá sa rozvíja s pomocou podporných programov v oblasti certifikácie, technologického procesu a vstupu na zahraničné trhy. Podniky, ktoré zaznamenali rast exportnej výkonnosti (29% počtu podnikov) je za kľúčový faktor konkurencieschopnosti považovaná rovnako ako v predchádzajúcej skupine kvalita produkcie, ktorú uviedlo až 93% podnikov. 73% podnikov uvádza, že je pre nich kľúčovou cena produktu. Súvisí to pravdepodobne so snahou presadiť sa na zahraničných trhoch v prípade týchto podnikov, nakoľko ich export rastie. Dá sa predpokladať, že export týchto podnikov rastie aj vďaka cenovej konkurencii, ktorú so sebou prinášajú na zahraničné trhy a preto je pre nich cena produkcie kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti. Podporné programy najviac rozvinuli v prípade exportérov ich dodávateľské vzťahy a štruktúry, oblasť vzdelávania zamestnancov a možnosti participácie na zahraničných trhoch. 101

106 Záver Malé a stredné podniky predstavujú pilier hospodárstva. Toto tvrdenie je podporené ich počtom, podielom na zamestnanosti alebo tvorbou pridanej hodnoty. Všetky tieto ukazovatele v rámci SR aj v rámci EÚ zaznamenávajú hodnoty, ktoré predurčujú MSP do úlohy zamestnávateľa, tvorcu hodnôt, reprezentanta flexibility. Prečo je však dôležité podporovať MSP? Je ich podstata tak odlišná od ostatných skupín? Podľa viacerých štúdií uvedených v práci je tomu tak. Malé a stredné podniky sa vyznačujú charakteristikami, ktoré sú špecifické, nenapodobiteľné. Ich rozvoj, resp. útlm tých negatívnych je predpokladom ich schopnosti konkurovať veľkým podnikom. Konkurovať sa však dá len tam, kde je dostatočný počet zdrojov konkurencieschopnosti. Tá predstavuje výhodu, ktorú akýkoľvek podnik získava oproti ostatným a tým spôsobom mu dáva priestor na realizáciu svojich cieľov. Pojednanie o konkurencieschopnosti v prvej kapitole práce nás priviedlo k záverom, že tak národná ako aj podniková konkurencieschopnosť sú často chápané ako krátkodobé kategórie. Akoby ich vznik bol samozrejmý. Nie je tomu tak. Konkurencieschopnosť, ak má byť udržateľná, musí prameniť zo zdrojov, ktoré nie sú ľahko napodobiteľné, nie sú krátkodobé a obsahujú v sebe element tvorby pridanej hodnoty, ktorá nebude ľahko dosiahnuteľná. To sú atribúty, ktoré musí vo svojej snahe o dlhodobú prosperitu spĺňať tak národné hospodárstvo, ako aj najmenší podnik bez výnimky. Konkurencieschopnosť musí byť postavená na zdrojoch, ktoré sú špecifické a ktoré znamenajú potenciál pre rozvoj aj do budúcnosti. Nie je však ľahké takéto zdroje identifikovať. Ako bolo prezentované, viacerí autori majú rozdielne názory na zdroje konkurencieschopnosti, či už národnej alebo podnikovej. Niektorí sa prikláňajú k chápaniu zdrojov z nákladového hľadiska, z hľadiska efektívnosti výroby. Druhí vidia zdroje konkurencieschopnosti skôr v rovine poznatkovej, inovačnej. V práci sme sa priklonili k druhej skupine. Ako hlavné faktory konkurencieschopnosti boli vzaté do úvahy najmä inovácie, technologická pripravenosť a obdobne. V prípade podnikov sa tieto faktory dajú aplikovať podobne. Schopnosť podniku inovovať, predstavovať technologicky a intelektuálne náročnejšiu produkciu (aj cez kvalifikovanejšiu pracovnú silu) mu poskytuje zdroje na tvorbu pridanej hodnoty a v konečnom dôsledku zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť konkurencieschopnosti. V prípade MSP je dôležitým ešte jeden faktor a tým je zapájanie sa do medzinárodných štruktúr. 102

107 Týmto spôsobom môžu aj malé podniky prekonať nevýhody plynúce z ich nízkej kapitálovej vybavenosti, inovačnej medzery a mnohé iné. EÚ si tieto skutočnosti začala uvedomovať a na najbližšie programovacie obdobie pripravila Competitiveness and Innovation Programme, ktorý je zameraný na MSP. Predstavila viacero iniciatív, ktoré riešia problémy malých a stredných podnikov plynúce práve z ich špecifík. Pracuje na odstraňovaní prekážok podnikavosti, inovatívnosti a výskumu a vývoja. V prípade Slovenskej republiky nie je možné hovoriť o podobných aktivitách. Politika podpory MSP je v našich podmienkach stále ideovo zakrpatená, čo sa najviac prejavuje v absolútnej absencii jednotného dokumentu záväzného pre kroky vlády SR, ktorý by ideovo a strategicky načrtol smerovanie, ktorým sa má politika podpory MSP uberať. Politika je tak rozdrobená do viacerých strategických iniciatív. Ak chceme dosiahnuť výsledky, musíme vedieť aké výsledky to majú byť a vedieť, kde sme a ktorými prostriedkami sa k nim dosiahneme. V oblasti podpory MSP tento element chýba. Je možné to hodnotiť ako vážny deficit. Podpora malých a stredných podnikov v podmienkach SR je zabezpečovaná inštitucionálnym aparátom, ktorého neefektívnosť je potrebné brať v úvahu. Viacero inštitúcií plní duplicitné funkcie a fakt, že doteraz neexistuje žiadna stratégia pre MSP len potvrdzuje to, že táto problematika je príliš rozdrobená v schémach a komplikovaných vzťahoch panujúcich v tomto systéme. Samozrejme je na druhej strane potrebné kvitovať zvýšenie dôrazu na regionálny aspekt, ktorý sa prejavil najmä založením viacerých regionálnych stredísk NARMSP. Aj tu však panuje všadeprítomná duplicita funkcií, ktorá nepôsobí pozitívne na efektivitu vykonávaných úloh. Domnievam sa, že jedným z prínosov tejto práce je aj fakt, že poukazuje na tento problém, ktorý môže byť predmetom ďalšieho skúmania. Podporné programy, ktoré boli predmetom skúmania sa rozlišovali do značnej miery svojim zameraním. Pokrývali pomerne široké spektrum odvetví, široké spektrum činností. Ich iniciátormi boli viaceré inštitúcie štátnej správy, implementácia bola realizovaná cez viaceré implementačné agentúry. V druhej kapitole práce som sa venoval ich zameraniu a spôsobom implementácie. 103

108 Tretia kapitola bola venovaná zhodnoteniu konkurencieschopnosti. A to jednak v širšom poňatí hodnotenia konkurencieschopnosti SR aj v užšom poňatí hodnotenia konkurencieschopnosti celého sektora MSP v SR za skúmané obdobie. V prvom prípade je záverom analýzy konštatovanie, že slovenská ekonomika sa v hodnotené konkurencieschopnosti posúva nahor počas celého skúmaného obdobia. Z hľadiska zdrojov konkurencieschopnosti patríme medzi krajiny, ktoré čerpajú najmä z možností efektívneho využívania výrobných faktorov. Táto skutočnosť je prítomná najmä vďaka realizovaným reformám, ktoré zlepšili podnikateľské prostredie v smere efektívnosti, nákladovosti a ekonomickej udržateľnosti rastu. Na druhej strane je zrejmé, že v oblasti, ktorá by nám dokázala zabezpečiť dlhodobý rast konkurencieschopnosti, t.j. v inováciách stále zaostávame. Plynie to najmä zo zamerania hospodárskej politiky vlády, ale aj z absencie koordinačných a smerodajných inštitútov v oblasti inovácie. Podpora inovatívnych riešení je tak do značnej miery roztrieštená. Konkurencieschopnosť slovenských MSP je úzko naviazaná najmä na inštitucionálny poddimenzovanosť oblasti inovácií. V ukazovateľoch ako frekvencia inovácií a spolupráca inovatívnych podnikov zaostávame za priemerom EÚ. Silnou stránkou sú výdavky na inovácie, ktoré sa však nepremietajú do reálnych výsledkov, ktoré by boli pozitívne hodnotiteľné. U slovenských MSP tak prevláda najmä chápanie konkurencieschopnosti z hľadiska efektívnej výroby, kvality produkcie, dodržiavania zmluvných záväzkov, nie však z hľadiska inovatívnosti a technologického napredovania k produkcii s vyššou pridanou hodnotou. Schémy, ktoré boli predstavené v kapitole 2 mali za cieľ podporiť MSP v záujme zvyšovania ich konkurencieschopnosti. Hodnotenie toho, akým spôsobom bude čerpanie prostriedkov prínosné pre prijímateľa sa vykonávalo tak ex-ante, ako aj ex-post. Treba však pripomenúť jednu závažnú skutočnosť. V prípade schém, ktoré boli vyhlasované centrálnymi orgánmi štátnej správy a neboli spolufinancované zo zdrojov EÚ je značný deficit ich monitoringu a analýzy vplyvu. To je najväčší rozdiel oproti schémam so spoluúčasťou EÚ. Monitoring by mal slúžiť na zhodnotenie vplyvu prostriedkov, avšak v prípade spomínaných schém nebolo možné dopátrať sa monitorovacích správ alebo akéhokoľvek hodnotiaceho dokumentu, ktorý by bližšie predstavoval prínos prostriedkov k výkonom poberateľov. Hodnotenie z externého prostredia je tak veľmi obtiažne, ak vôbec 104

109 možné. V prípade schém, ktoré boli spolufinancované zo zdrojov EÚ je badať smerovanie k transparentnejšiemu poskytovaniu prostriedkov aj k ich hodnoteniu formou monitoringu. Je však nepopierateľné, že monitorovacie správy boli zväčša taktiež veľmi všeobecné a neskúmali problematiku konkurencieschopnosti detailne. Vplyv na zamestnanosť je síce dôležitý, ale nemôže byť stotožňovaný s meritom úspechu alebo neúspechu schémy. Záverom hodnotenia zo strany poskytovateľov je teda skutočnosť, že stále existuje priestor na jeho spresnenie a detailnejší prístup k faktorom konkurencieschopnosti, ktoré má rozvíjať. Hodnotenie jednotlivých schém je však možné vykonať aj prieskumnou metódou. Tento spôsob bol predmetom druhej časti tretej kapitoly. Napriek nízkej návratnosti dotazníkov v odvetviach mimo priemyslu považujem výskum za prínosný. Dokázal identifikovať zmeny v kľúčových ukazovateľoch výkonov podniku, ktoré by mali byť cieľové (zmena exportnej výkonnosti a zmena pridanej hodnoty) ako aj spokojnosť podnikov s čerpaním jednotlivých schém. Výskum identifikoval vzťahy medzi obratom podniku a jeho exportnou výkonnosťou. Taktiež sa podarilo zistiť aké je zloženie podnikov, ktoré zvýšili svoju exportnú výkonnosť, čo je ich spoločným znakom. Na základe výskumu bolo možné identifikovať charakteristiky, ktoré má priemerný podnik s rastom pridanej hodnoty oproti podniku bez rastu. Najdôležitejším záverom tohto porovnania je fakt, že rast pridanej hodnoty je sprevádzaný aj rastom exportu. V ďalšej časti sa pomocou výskumu podarilo zistiť, aké rozdiely panujú u podnikov v chápaní konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch. Po zhodnotené zdrojov jednotlivých faktorov konkurencieschopnosti bolo možné identifikovať najdôležitejšie z nich, teda tie, ktorých podpora by znamenala rast konkurencieschopnosti v očiach podnikov. Prvých 5 z nich (technológia, ľudský kapitál, vstupné elementy výroby, dodávatelia a IKT) boli následne podrobené analýze ich splnenia. Predchádzalo jej identifikovanie hlavných prínosov podporných programov. Tie vidia podniky najmä v oblasti certifikácie, technológie, dodávateľských vzťahov, ľudských zdrojov a prezentačných aktivít na podporu predaja. Z porovnania cieľových zdrojov konkurencieschopnosti s úrovňou ich naplnenia vznikol záver, že podpora MSP formou schém uvedených v kapitole 2 bola zacielené správne v prípade rozvoja ľudského kapitálu, technológie výroby a dodávateľských 105

110 vzťahov. Potvrdením tohto faktu je skutočnosť, že všetky podniky, ktoré videli prínos v technológiách zaznamenali rast pridanej hodnoty, aj pozitívny pohyb podielu exportu na obrate. Rovnaký záver je možné vyjadriť aj v prípade rozvoja kvality ľudských zdrojov, kde rástla pridaná hodnota u 69% podnikov. V prípade dodávateľských vzťahov je tento fakt potvrdený v menšej miere, keď nárast pridanej hodnoty zaznamenalo len 55% podnikov, ktoré uviedli tento faktor ako prínosný v súvislosti s čerpaním podporných programov. Záver práce bol venovaný inovačným aktivitám MSP čerpajúcich podporné programy a zapojenie MSP do medzinárodných projektov. Identifikoval, že inovujú najmä silné a stabilnejšie podniky, pričom až 60% z nich dosahuje podiel exportu nad 30% obratu. V prípade zapájania sa do medzinárodných projektov je záverom skutočnosť, že do týchto štruktúr sa zapájajú najmä veľké podniky, ktorých podiel exportu na tržbách je pomerne vysoký s rastovou tendenciou. Posledným záverom bola analýza podnikov, ktoré dosahujú rast pridanej hodnoty a rast exportu. Skúmané bolo ich vnímanie faktorov konkurencieschopnosti a tým aj identifikácia tých oblastí, ktoré by mali byť rozvíjané v ich prospech. Výsledkom je zistenie, že podniky, ktoré zaznamenávajú rast pridanej hodnoty vidia ako najdóležitejší faktor konkurencieschopnosti kvalitu produktu a flexibilitu podniku. Tí respondenti, ktorí zaznamenali rast exportu vidia ako najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti rovnako kvalitu produktu a jeho cenu, čo súvisí zrejme so snahou presadiť sa na zahraničných trhoch cenovou konkurenciou. Verím, že predkladaná práca dokázala zanalyzovať systém podpory MSP v SR, jeho silné aj slabé stránky a zhodnotiť vplyv podporných programov na konkurencieschopnosť. Cieľ, za ktorým bola vytvorená bol naplnený. 106

111 Zoznam bibliografických odkazov Knižné publikácie 1. BABITZ, M. - HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava : Adin, s. ISBN COOKE, P.: Knowledge economies: Clusters, Learning and CoOperative Advantage. London : Routledge, s. ISBN ELMAN, J.:Anglicko - český ekonomický výkladový slovník. Praha: Sobotáles, s. ISBN EURÓPSKA KOMISIA: Čas zaradiť vyššiu rýchlosť. Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií európskych spoločenstiev, s. ISBN EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky - Výber osvedčených postupov na rok Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, s. ISBN HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál (vydanie 1.), 408 s. ISBN HOLEŠOVÁ H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Grafis, s. ISBN LINCOLN, Y. S. GUBA, E. G.: Naturalistic inquiry. London: Sage, 1985, 416 s. ISBN STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, s. ISBN Články v zborníkoch 10. FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Roč. 5, č. 3 (September 2006) s ISSN PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In: Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy - Zborník k výskumnému projektu č OF EU. Bratislava: Ekonóm, ISBN

112 Elektronické publikácie 12. BLUNCK F.: What is competitiveness?, 2006 [online] [citované ]. Dostupné na WWW: < > 13. DG COMPETITION: State Aid Scoreboard - autumn 2006 update., [online] COM(2006)761 final [citované ] Dostupné na WWW: < state_aid/studies_reports/2006_autumn _en.pdf > 14. DUBROVAYOVÁ, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) [online] [citované ] Dostupné na WWW: < cha_verej.doc > 15. EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia [online] [citované ] Dostupné na WWW: < 6.pdf > 16. EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia [online] [citované ] Dostupné na WWW: < documents/slovakia_cr_october_2002.pdf > 17. EUROPEAN COMISSION : 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises [online] [citované ] Dostupné na WWW: < l_124/l_ en pdf > 18. EUROPEAN COMISSION: 96/280/EC: Commission Recommendation of 3 April 1996 regarding the definition of small and medium sized enterprises [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /LexUriServ.do?uri =CELEX:31996H0280:EN:HTML > 19. EUROPEAN COMMUNITIES: European Innovation Progress Report Trendchart [online] Luxenbourg : Office for official publications of the European Communities. [citované ] Dostupné na WWW: < nts/eipr2006-final.pdf > 20. EUROPEAN COMISSION: Facts - information material about european SMEs [citované ] [online] Dostupné na WWW: < smes/index_en.htm > 21. EUROPEAN COMISSION: Observatory of european SMEs 2003, No.5 - SME and Cooperation. Luxemburg : Office for Official Publications of the European Communities [online] [citované ] Dostupné na WWW: < enterprise/enterprise_policy/analysis/doc/smes_observatory_2003_rep ort5_en.pdf > 108

113 22. EUROPEAN COMISSION: 170/2005/SEC: The activities of the European Union for small and medium-sized enterprises (SMEs), SME Envoy Report. Brussels. February 2005[online] [citované ] Dostupné na WWW: < entrepreneurship/sme_ envoy/pdf/sec_2005_170_en.pdf > 23. EUROPEAN COMMISION: The new SME definition - user guide and model declaration [online] [citované ] Dostupné na WWW: < ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/sme_ definition/sme_user_guide.pdf > 24. EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < enterprise_policy/charter/docs/ charter_sk.pdf > 25. EURÓPSKA KOMISIA: KOM(2005) 30 v konečnom znení : Oznámenie komisie Rade a Európskemu parlamentu - Správa o implementácii európskej charty pre malé podniky [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /LexUriServ/site/sk/com/20 05/com2005_0030sk01.pdf > 26. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis [online] [citované ] Dostupné na WWW: < sk pdf > 27. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie komisie (ES) č. 69/2001 z 12.januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis [online] [citované ] Dostupné na WWW: < > 28. FOLTÍNOVÁ, A.: Slobodné povolania. Bratislava : NARMSP, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < slobodne_ povolania.pdf> 29. KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < nadsme.proxia.sk/ mediafiles//spriev06.pdf > 30. KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania - sprievodca iniciatívami. Bratislava : NARMSP, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < > 31. MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania [online] [citované ] Dostupné na WWW: < 6BB C67/$FILE/Z droj.html > 109

114 32. MH SR: Informácia o stave implementácie grantových schém Národného programu PHARE FM 2002 a Bratislava, 2005 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < economy.gov.sk/files/europskaunia/ implementacia2.doc > 33. MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky , marec 2006 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /ma.htm > 34. MH SR: Manuál na aplikáciu zákona č.565/2001 Z.z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v Slovenskej republiky. Bratislava, 2002, str. 38 [online] [citované ]Dostupné na WWW: < dokumenty/manual_k_565 _2001_SJ.pdf > 35. MH SR: Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) - smernice pre žiadateľov o grant k verejnej výzve na rok Bratislava, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < SISME/Smernice%20pre%20 žiadateľov%20o%20grant.rtf > 36. MH SR: Priebežná monitorovacia správa o implementácii sektorového operačného programu priemysel a služby za január až jún Bratislava, október [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /files/europskaunia/ Monitorovanie/sprava.doc> 37. MH SR: Sektorový operačný program Priemysel a služby. Bratislava, október [online] [citované ] Dostupné na WWW: < Documents/SOP_ Priemysel_Sluzby_ doc > 38. MH SR: Schéma podpory malých a stredných podnikateľov. Bratislava, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < schema_1_1.doc > 39. MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < de_minimis_1_5.doc > 40. MH SR: Schéma na podporu priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja. Bratislava, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < europskaunia/schema_ 1_3.doc > 41. MH SR: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja (schéma pomoci de minimis). Bratislava, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < files/europskaunia/deminimis/de_minimis_1_4.doc> 42. MH SR: Správa o implementácii Európskej charty pre malé podniky, 2006 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < material.nsf/0/5a85413af20514dcc F /$FILE/sprava.doc > 110

115 43. MIKLOŠ I.: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, 2005 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < material.nsf/0/94ecdfef0e 61564AC1256FA50033DFB9/$FILE/Zdroj.html > 44. MORONE, P.; TESTA, G.: What makes small and medium enterprise competitive. Universita degli studi di Foggia: Dipartimento di scienze economiche, matematiche e statistiche, [online] [citované ]Dostupné na WWW: < unifg.it/ q1805.pdf > 45. MPSVaR: Sektorový operačný program Ľudské zdroje. Bratislava, 2004[online] [citované ]Dostupné na WWW:< SOP_LZ_ pdf > 46. MVaRR SR: Národný rozvojový plán. Bratislava, marec [online] [citované ] Dostupné na WWW: < vyplan.pdf > 47. MVaRR SR: Operačný program Základná infraštruktúra. Bratislava, 2003 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < Documents/ OP_ZI_ _ pdf > 48. MVaRR SR: Výročná správa o implementácii jednotného programového dokumentu NUTS II - Bratislava Cieľ 2 za rok Bratislava, apríl 2006 [online] [citované ]Dostupné na WWW: < > 49. MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie ovzdušia. Bratislava, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < servlets/files/10139 > 50. MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Bratislava, 2003 [online] [citované ]Dostupné na WWW: < servlets/files/10142 > 51. NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava : NARMSP, 2005, str. 30 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /mediafiles// Publikacie/inovacna_kapacita_msp_2004.pdf > 52. NARMSP: Stav malého a stredného podnikania Bratislava, Dostupné na WWW: < _final.pdf > 53. NCC: Annual Competitiveness Report [online] [citované ]Dostupné na WWW: < l#p311 > 111

116 54. NR SR: Zákon 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. [citované ] Dostupné na WWW: < 13%2F1991 > 55. NR SR: Zákon č. 100/95 Zb. o štátnej podpore MSP v znení neskorších predpisov. [citované ] Dostupné na WWW: < slovo=100%2f1995 > 56. NR SR: Zákon č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. [citované ] Dostupné na WWW: < slovo=231%2f1999 > 57. PÁSTOR, R.; REHÁK, Š.: Politika podpory MSP v procese globalizácie. In: Národná a regionálna ekonomika VI. Bratislava : Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja NHF EU, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < df > 58. RICE, R.R.: Factors affecting the competitiveness of small and medium enterprises. [online] [citované ]Výsledok výskumnej štúdie Partnership for Economic Growth. [citované ] Dostupné na WWW: < Reports/19)FactorsAffecting.pdf > 59. SALINGER, B.L.: Productivity, comparative advantage and competitiveness in Africa - Discussion paper No [online] [citované ]Dostupné na WWW: < com/discussion35.shtml > 60. SERENCES R.: Medzinárodná ekonomika, 2005 [online] [citované ]Dostupné na WWW: < Roman.Serences/part1.doc> 61. THE OECD MINISTERIAL CONFERENCE: Enhancing SME s competitiveness. Bologna, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /p2760/cipi_1focde_bologna.pdf > 62. ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, [online] [citované ] Dostupné na WWW: < manual_predvstupovej_pomoci.doc > 63. WORLD ECONOMIC FORUM: The Global Competitiveness Report 2006/ Country/Economy profiles(slovakia). September [online] [citované ] Dostupné na WWW: < schopnost_2006_profil_sr.pdf > 112

117 Internetové stránky [citované ] - Podnikateľská aliancia Slovenska [citované ] - Portál o konkurencieschopnosti a clustroch [citované ] - denník SME [citované ] - Informačný portál o štrukturálnych fondoch EÚ v SR ] - Európska únia [citované [citované ] - Európska únia [citované ] - Európska únia htm [citované ] - Európska únia [citované ] - Európska únia [citované ] - Európska únia [citované ] [citované ] - MF SR [citované ] - MF SR [citované ] - MH SR [citované ] - MH SR [citované ] - MH SR [citované ] - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania [citované ] - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania 113

118 P R Í L O H Y ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA č. 1: Grafy, schémy, tabuľky PRÍLOHA č. 2 : Návrh inštitucionálneho usporiadania podpory MSP PRÍLOHA č. 3 : Informácie v rámci programov Štrukturálnych fondov EÚ pre SR PRÍLOHA č. 4 : Kritériá hodnotenia Projektu a spôsob určenia výšky pomoci PRÍLOHA č. 5: Hodnotiaca tabuľka Phare pre TDGS 2002, 2003 a IDGS 2002, PRÍLOHA č. 6: Hodnotiaca tabuľka na projekty Opatrenia 1.1 SOP PS PRÍLOHA č. 7: Monitorovacia správa IDGS 2002 a SISME PRÍLOHA č. 8: Indikátory a ich plnenie v grantovej schéme SISME PRÍLOHA č. 9: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 2 - napĺňanie indikátorov PRÍLOHA č. 10: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 3 - napĺňanie indikátorov PRÍLOHA č. 11: Oslovovací PRÍLOHA č. 12: Dotazník PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka

119 PRÍLOHA č. 1: Grafy, schémy, tabuľky Graf č. 1: Vývoj počtu živnostníkov Vývoj počtu živnostníkov počet rok zdroj: NARMSP Graf č. 2: Počet podnikov MSP v rokoch Počet podnikov MSP Rok mikro maly stredny zdroj: NARMSP Graf č. 3: Odvetvové členenie MSP v čase Odvetvové členenie MSP v čase rok priemysel obchod doprava, pošta, telekom. verejné služby stavebníctvo hotely a reštaurácie obchodné služby ostatné odvetvia zdroj: NARMSP 115

120 Graf č. 4: Celková zamestnanosť a podiely u MSP 100% 80% 60% 40% 20% 0% Celková zamestnanosť a podiely na MSP rok zivnostnici malé (0-49) stredné (50-249) veľké (>250) zdroj: NARMSP Graf č. 5: Podiel jednotlivých zložiek MSP na zamest. vo vybraných odvetviach Podiel MSP na zamestnanosti vo vybraných odvetviach 100% 80% veľké (>250) 60% stredné (50-250) 40% 20% 0% malé (0-49) živnostníci Trhové služby Cestná a nákladná Obchod Stavebníctvo Priemysel zdroj: NARMSP, vlastné prepočty Graf č. 6: Podiel MSP na pridanej hodnote Podiel zložiek MSP na pridanej hodnote (mil. Sk) % 51% 50,7% 54,6% 55% 19% 19,1% 19,4% 21,5% 20,3% 29,2% 26,1% 25,4% 27,3% 28,5% veľké (>250) stredné(50-249) malé (0-49) zdroj: NARMSP 116

121 Graf č. 7: Podiel MSP na exporte 100% 80% 60% 40% 20% 0% Podiel MSP na exporte 71, ,2 70,3 65,3 13,9 13,3 12,4 12,5 13,3 7,2 5,9 6 6,7 10,3 7,7 6,7 7,3 9,7 10, mikro (0-9) malé (10-4) stredné (50-250) veľké (>250) zdroj: NARMSP Graf č. 8: Podiel MSP na importe 100% 80% 60% 40% 20% 0% Podiel MSP na importe 53,4 55,5 54,6 51,9 53,8 17,1 16,8 16,6 16,2 17,2 13,3 12,5 13,1 13,5 11,7 16,2 15,2 15,7 18,4 17, mikro (0-9) malé (10-4) stredné (50-250) veľké (>250) zdroj: NARMSP Schéma č. 4: Prehľad orgánov štrukturálnych fondov v SR v období zdroj: BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str

122 PRÍLOHA č. 2 : Návrh inštitucionálneho usporiadania podpory MSP MVRR SR MH SR ostatné rezortné ministerstvá, medzinárodné inštitúcie, Národná agentúra pre rozvoj MSP Slovenská záručná a rozvojová banka daňové úľavy a pod. Komerčný sektor: komerčné banky Slovenská ostatné inštitúcie na asociácia podporu MSP regionálny aspekt SARIO EXIMBANKA zdroj: MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy CEPAC,... aspekt decentralizácie na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania [online] Dostupné na WWW: < appl/ material.nsf/0/cc8a94edd33eebd9c1256bb200405c67/$file/z droj.html > Nový systém inštitucionálneho zabezpečenia vychádza z potreby zníženia fragmentácie, zvýšenia transparentnosti a koordinácie v systéme podpory MSP. Jeho rámcový návrh udáva Schéma 7. Navrhovaný model vychádza z nasledujúcich predpokladov: 1. Hlavným garantom a koordinátorom pri tvorbe programov a politiky podpory MSP je Ministerstvo hospodárstva SR. MH SR formálne vystupuje pri jednaniach s ostatnými subjektmi vrátane medzinárodných inštitúcií pri zabezpečení zdrojov a pod. 2. MH SR zabezpečuje podporu MSP prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá predstavuje hlavnú inštitúciu na realizáciu podpory MSP. NARMSP ostáva Implementačnou agentúrou Phare pre programy podpory MSP. Okrem prostriedkov Phare a štátneho rozpočtu nie je vylúčené, aby agentúra svoje ciele realizovala aj z iných zdrojov. Kontrolu hospodárenia NARMSP vykonáva MH SR. 3. Výnimočné postavenie v systéme podpory MSP má aj Slovenská záručná a rozvojová banka. Ako žiaduca sa ukazuje transformácia SZRB z doterajšej formy š.p.ú. na akciovú spoločnosť vo vlastníctve MF SR (plánovaná od ), čoho výhoda by okrem vyššej flexibility v oblasti managementu spočívala (pri realizácii súčasných aktivít) aj v možnosti založenia dcérskej spoločnosti typu capital venture fund, t.j. fondu, ktorý pôsobí v oblasti investícií do rizikového kapitálu. 118

123 4. Politiku MSP realizuje NARMSP aj prostredníctvom siete RPIC a BIC. Úlohou každého RPIC je okrem poskytovania podporných programov tak ako doteraz aj zhromažďovanie a poskytovanie informácií o všetkých ostatných podporných programoch určených pre MSP, ktoré ponúkajú iné inštitúcie. RPIC tak isto môže zhromažďovať žiadosti o týchto programoch, čím budú slúžiť ako miesta prvého kontaktu aj ako sprostredkovatelia. 5. Decentralizácia politiky MSP je zabezpečená prostredníctvom siete RPIC, ktoré musia byť minimálne prístupné v každom vyššom územno-správnom celku (kraji), a ktoré sú samostatné v oblasti rozhodovania. Uvedené však nie je možné uskutočniť bez súčasnej delegovanej zodpovednosti RPIC, najmä pri rozhodovaní rizikových foriem podpory ako sú priame úvery. Toto je nutné riešiť vhodným kontrolným mechanizmom. Forma RPIC ako združenie právnických osôb umožňuje participáciu a tým aj kontrolu širokého spektra zúčastnených subjektov: NARMSP, SZRB, obce, VÚC atď. 6. Súčasné rozmiestnenie siete RPIC/BIC, resp. detašovaných pracovísk NARMSP nie je z hľadiska regionálneho rozvoja vyhovujúce. V súčasnosti regióny, kde nezamestnanosť prevyšuje 25% zaberajú cca 1/3 územia SR: avšak z 12 RPIC (+ centrála NARMSP+detašované pracovisko NARMSP) len 3-4 RPIC spadajú do uvedených zaostalých regiónov; zo 4 BIC na najzaostalejšie regióny pripadá len 1-2. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné na základe zvláštnej analýzy, ktorú vyhodnotí MH SR v spolupráci s MVRR SR prehodnotiť existujúce rozmiestnenie siete RPIC/BIC. 7. V prípade SZRB a jej pobočiek aspekt decentralizácie nie je nevyhnutný vzhľadom na prevládajúce zameranie tejto inštitúcie poskytovanie pôžičiek a záruk. Pôsobenie SZRB bude výlučne prierezového charakteru. Z regionálneho hľadiska bude SZRB, podobne ako aj ostatné inštitúcie využívať sieť RPIC na propagáciu svojich produktov, resp. na prvý kontakt s potenciálnymi zákazníkmi z regiónov (pozri bod 4) Ostatné inštitúcie, ktoré uskutočňujú štátnu pomoc (SARIO, EXIMBANKA, NÚP, CEPAC, fondy MP SR a pod.) ostávajú podporné organizácie rezortného charakteru. V prípade, ak ich programy sú určené na podporu MSP je nutná koordinácia realizátorov uvedených programov s NARMSP, tak aby RPIC mohli minimálne poskytovať aktuálne informácie o týchto programoch, ako aj slúžiť ako miesto prvého kontaktu. Všade tam, kde niektoré ministerstvo realizuje programy na podporu MSP je nevyhnutné, aby na ich realizáciu využilo inštitúciu NARMSP (resp. v prípade nevyhnutnosti SZRB). 119

124 PRÍLOHA č. 3 : Informácie v rámci programov Štrukturálnych fondov EÚ pre SR zdroj: Babitz M., Havran R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str

125 PRÍLOHA č. 4 : Kritériá hodnotenia Projektu a spôsob určenia výšky pomoci Schéma podpory nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov manažérstva kvality časť Inovatívne technológie A. Kritériami na hodnotenie Projektu sú: 1. Inovatívnosť technického riešenia (Ide o hodnotenie technických a kvalitatívnych parametrov hmotného a nehmotného investičného majetku.). 2. Ekonomický efekt (Hodnotí sa najmä zvýšenie produktivity práce, prírastok tržieb, nárast objemu výroby, podiel pridanej hodnoty spracovaním.). 3. Zabezpečenie odbytu produkcie. 4. Očakávaná návratnosť investičných nákladov (v rokoch). 5. Ekologický efekt (Hodnotí sa dopad na životné prostredie. V prípade, že podnikateľ v súčasnosti využíva technológiu, ktorú plánuje nahradiť inou technológiou realizácia Projektu, hodnotenie zahŕňa aj porovnanie oboch technológií z pohľadu ich dopadu na životné prostredie.)pri hodnotení sa vychádza z odborného posudku Projektu, t. z. hmotného a nehmotného investičného majetku, pričom sa porovnávajú technické parametre nakupovaného hmotného a nehmotného investičného majetku (inovatívnej technológie) s technickými parametrami štandardnej technológie využívanej v príslušnej oblasti; vplyv technických parametrov inovatívnej technológie na zvýšenie produkcie a ďalších ekonomických ukazovateľov. zdroj: Obchodný vestník SR č. 7/2004 z

126 PRÍLOHA č. 5: Hodnotiaca tabuľka Phare pre TDGS 2002, 2003 a IDGS 2002, 2003 Maxim álny Časť počet bodov 1. Finančné a prevádzkové schopnosti Má žiadateľ a partneri dostatočnú skúsenosť s manažmentom projektov? Má žiadateľ a partneri dostatočnú odbornú zdatnosť (hlavne pokiaľ ide o oblasti, kde sa vyžadujú 5 znalosti k problematike.)? 1.3 Má žiadateľ a partneri dostatočné manažérske schopnosti (vrátane pracovníkov, zariadenia 5 a schopnosti pracovať s rozpočtom pre daný projekt)? 1.4 Má žiadateľ stabilné a dostatočné zdroje financovania? 5 2. Relevantnosť Ako relevantná je žiadosť vo vzťahu k cieľom a k jednej alebo viacerým prioritným oblastiam 5 grantovej schémy? Poznámka: Počet bodov 5 (veľmi dobré) dostane len tá žiadosť, ktorá špecificky rieši aspoň jednu prioritu. 2.2 Do akej miery vystihuje žiadosť konkrétne potreby a obmedzenia cestovného ruchu v lokalite 5 projektu? (a to aj z hľadiska vyhýbania sa duplicite, prípadne z hľadiska synergie s inými iniciatívami EÚ.) 2.3 Sú ciele projektu jasne stanovené? Oslovuje projekt vhodným spôsobom medzinárodný resp. 5 národný trh? Sú stanovené vhodné postupy pre uplatnenie projektu na trhu (cestovné kancelárie a pod.)? Je predpokladaný štruktúrovaný objem turistov uvedený? 2.4 Oslovuje projekt cieľové trhy a skupiny vhodným spôsobom? Je marketingový plán a rozpočet 5 dostatočný? 2.5 Obsahuje návrh špecifické prvky pridanej hodnoty, ako napríklad inovatívne prístupy, špecifický 5 resp. regionálny charakter vrátane architektúry a vybavenia, vzory dobrých skúseností, podpora rovnosti pohlaví a rovnosť príležitostí, ochrana životného prostredia, prístupnosť pre telesne postihnuté osoby? Prispeje projekt k dosiahnutiu medzinárodne akceptovanej úrovne služieb? 3. Spôsob priebežného hodnotenia projektu žiadateľom Sú navrhované aktivity vhodné, praktické a zosúladené s cieľmi a očakávanými výsledkami? Do akej miery je vnútorná štruktúra projektu skĺbená? Do akej miery zohľadňuje komplexnosť 5 výsledku, následnú prevádzku, externé faktory? 3.3 Je úroveň účasti a zaangažovanosti partnerov na realizácii projektu uspokojivá? Zodpovedá 5 potrebám rozvoja cestovného ruchu lokalite (regióne)? Ak žiadateľ neuvedie žiadnych partnerov obdrží 1 bod. 3.4 Je plán aktivít jasný a uskutočniteľný? Počíta s vyhodnocovaním? Obsahuje návrh jasné indikátory výstupov projektu? 5 4. Udržateľnosť Do akej miery bude mať projekt hmatateľný dopad na cieľové trhy? Do akej miery obsahuje návrh projektu možné multiplikačné účinky, vrátane možností ďalšieho 5 zopakovania a rozširovania prístupov projektu? 4.3 Do akej miery sú výsledky navrhovaného projektu finančne trvalo udržateľné (bude projekt 5 komerčne životaschopný aj po skončení projektu)? 4.4. Do akej miery sú výsledky navrhovaného projektu trvalo udržateľné: 5 - inštitucionálne (bude po skončení projektu existovať štruktúra, ktorá zabezpečí prevádzku projektu a umožní pokračovanie v aktivitách)? - úroveň prínosu pre cestovný ruch (aký štrukturálny dopad budú mať aktivity, napr. povedú k zlepšenej kvalite produktu, k efektívnejšiemu riadeniu, k zlepšeniu prístupov pri poskytovaní služieb návštevníkom, marketingu cestovného ruchu a pod., na miestnej resp. regionálnej úrovni) 5. Rozpočet a efektívnosť nákladov Je pomer medzi odhadovanými nákladmi a očakávanými výsledkami uspokojivý? 5 Formulár žiadosti 5.2 Sú navrhované výdavky potrebné na realizáciu projektu? 5 Maximálny počet bodov 100 zdroj: 122

127 PRÍLOHA č. 6: Hodnotiaca tabuľka na projekty Opatrenia 1.1 SOP PS P. č. Kritérium Skóre 1. Rozhodujúce kritérium pre hodnotenie projektu a jeho ďalšiu prípustnosť 1.1 Dodržanie Zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z.z., resp. Obchodného zákonníka č /1991 Zb (žiadateľ dostane 0 bodov v prípade, ak: - verejné obstarávanie nevykoná v súlade s vyššie menovanými zákonmi. V tom prípade bude z ďalšieho hodnotenia vylúčený - verejné obstarávanie nevykoná pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP). V tomto prípade mu bude pri schválení projektu pridelený prísľub o poskytnutí NFP s tým, že po ukončení verejného obstarávania sa prísľub o poskytnutí NFP mení na riadne rozhodnutie o pridelení NFP) 2. Príspevok projektu Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka rozvoja zamestnanosti? max Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka ochrany životného prostredia? max Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka rovnosti príležitostí mužov a žien? max Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka využívania informačných a moderných výrobných technológií? max 7 3. Prevádzkové schopnosti Má žiadateľ, resp. partner, dostatočné skúsenosti s implementovaním projektov a technické max 4 skúsenosti v oblasti, na ktorú sa projekt vzťahuje? 4. Vhodnosť projektu Nakoľko relevantné sú ciele Projektu vo vzťahu k Priorite a Opatreniu, na ktoré sa viaže? max Prispeje Projekt k rozvoju regiónu (socio-ekonomický dopad projektu), v ktorom sa realizuje? max 10 Formulár žiadosti 4.3 Nakoľko spĺňa predložený Projekt výberové kritériá uvedené v schéme štátnej pomoci max 8 a Programovom doplnku pre SOP PS? 4.4 Vhodnosť projektu pre daný región z hľadiska disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sily max 6 (tvorba nových pracovných miest). 4.5 Aký je vplyv realizácie Projektu na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP a zníženie importnej max 5 závislosti? 4.6 Ako bude vplývať realizácia projektu na zvýšenie rozvoja spolupráce so zahraničnými max 8 subjektmi (napr. zvýšenie odbytu)? 5. Metodológia Do akej miery sú logicky prepojené jednotlivé časti Projektu a aká je jeho celistvosť? max Sú navrhované aktivity vhodné, praktické a dostatočne previazané s činnosťami, cieľmi max 5 a očakávanými výsledkami? 5.3 Sú plánované aktivity uskutočniteľné? max Obsahuje návrh jasné indikátory výstupov projektu? max Vhodnosť umiestnenia navrhovanej výroby / služby na realizáciu Projektu? max Sú v projekte definované riziká projektu a ich riešenia? max 7 6. Udržateľnosť 6.1 Aký bude mať Projekt dopad na cieľové skupiny v regióne a zabezpečenie odbytu výrobkov max 4 a služieb po jeho skončení? 6.2 Do akej miery obsahuje Projekt možné multiplikačné efekty? max Sú očakávané výsledky projektu dlhodobo udržateľné: max 5 - finančne (ako bude projekt pokračovať po ukončení financovania zo zdrojov EÚ) - technologicky (budú sa používať progresívne technológie) - inštitucionálne (bude po skončení Projektu vybudovaná štruktúra, ktorá umožní pokračovanie aktivít) 7. Rozpočet a efektívnosť nákladov Je pomer medzi odhadovanými nákladmi a očakávanými výsledkami uspokojivý? max Sú navrhované výdavky potrebné na realizáciu Projektu? max 5 Maximálne celkové skóre 123 Bod z kritéria 1 sa do celkového hodnotenia nezarátava. Bodovanie: 0 najnižší počet bodov Pre získanie finančnej podpory je nutné, aby projekt získal minimálne 65 bodov z celkového možného počtu 123 bodov. zdroj: MH SR: Záväzná osnova projektu pre žiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia 1.1 SOP Priemysel a služby 123

128 PRÍLOHA č. 7: Monitorovacia správa IDGS 2002 a SISME Dopad projektu: - na objem výroby áno nie zvýšenie objemu výroby v %: (ak áno, uveďte zvýšenie výroby v % a počtu výrobkov v ks) zvýšenie počtu výrobkov v ks: celkový objem výroby teraz: - na zavedenie výroby nových výrobkov/poskytovanie nových služieb áno nie ( ak áno, uveďte konkrétne ktorých) nové výrobky/služby: - na rozšírenie sortimentu výrobkov/služieb áno nie (ak áno, uveďte konkrétne ktorých) rozšírenie sortimentu o: - na vytvorenie nových pracovných miest v súvislosti s realizáciou projektu áno nie (ak áno, uveďte počet vytvorených prac. miest) počet vytvorených pracovných miest: - na zvýšenie konkurencieschopnosti výrobku na cieľovom trhu áno nie (ak áno, uveďte ako) - - na zvýšenie počtu odberateľov áno nie (ak áno, uveďte počet nových odberateľov a zvýšenie počtu odberateľov v %) počet nových odberateľov: zvýšenie počtu odberateľov v %: - na umiestnenie výrobkov/služieb na nové trhy/ do nových regiónov áno nie (ak áno, uveďte na ktoré) - - na vývoz výrobkov do zahraničia áno nie (ak áno, uveďte do ktorých krajín) - krajiny vývozu na nové trhy (v dôsledku projektu): 9. - iný (ak mal projekt iný dopad, uveďte aký) - - mal projekt v sledovanom období očakávaný dopad (splnil vaše očakávania) áno nie Dĺžka prevádzkovania technológie (v mesiacoch): 12. Priemerná vyťaženosť technológie: Poruchovosť technológie: áno nie ak áno, uplatnili ste reklamáciu? - aká bola rýchlosť odstránenia poruchy? Dosiahnutý obrat za sledované obdobie (príp. za posledné obdobie sledované 14. v účtovníctve): Spolupracujete so zahraničnými spoločnosťami? áno nie (ak áno, z ktorých krajín) Vyvážate výrobky do zahraničia? áno nie 16. krajiny vývozu: (ak áno, do ktorých krajín a v akom % pomere k celkovému objemu výrobu) % vývozu: Máte vypracovanú marketingovú stratégiu? áno nie 17. Akým spôsobom propagujete výrobky/služby? zdroj: NARMSP 124

129 PRÍLOHA č. 8: Indikátory a ich plnenie v grantovej schéme SISME Indikátor Objektívne overiteľné ukazovatele 1. Pridaná hodnota v odvetviach podporovaných EFRR Celkový cieľ 2.Zvýšený obrat a výkonnosť slovenských firiem v r Poznámky 1.Príjemcovia posilnili svoju pozíciu na domácom a zahraničnom trhu, zvýšila sa kvalita vyrábaných výrobkov a efektívnosť výroby. U viacerých spoločností bol zavedený systém manažérstva kvality, čo znamená nové možnosti ich uplatnenia. Zlepšili sa sociálne a pracovné podmienky zamestnancov, vytvorili sa nové pracovné miesta, zvýšila sa pridaná hodnota. Uvedené faktory majú vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti. 2. Príjemcovia vykazujú zvýšený obrat. U niektorých sa to prejaví až po uplynutí určitého času, tak ako to uvádzali vo svojich žiadostiach o grant. 1. Plné využitie 1. Z celkovej alokovanej sumy rozpočtu EUR bolo čerpanie investícií do ,89 EUR, čo predstavuje plnenie Účel projektu inovatívnych 89,46,%. spoločností 2. Bolo ukončených a vyplatených Zvýšenie povedomia projektov o aktivitách 3. Príjemcovia sú prostredníctvom realizovaných MH grantových schém informovaní SR/EÚ o možnostiach čerpania finančných prostriedkov zo strany európskych spoločenstiev ako príprave pre čerpanie prostriedkov z štrukturálnych fondov. Výsledky Ku koncu grantovej schémy evidujeme Vytvorenie fondu inovatívnych podnikov schopných prevádzky prostredníctvom rizikového kapitálu 90 nových výrobkov, * Investičná podpora individuálnym inovačným projektom * Zlepšené schopnosti priemyselných podnikov pri získavaní financií z EÚ * Zlepšené plánovanie a schopnosti riadenia v úspešných priemyselných podnikoch Pozitívne dopady projektu sa šíria do iných, príslušných organizácií technológií a služieb vyvinutých, alebo modernizácia existujúcej rady Doručených 300 oprávnených žiadostí o udelenie grantu ukončených a vyplatených projektov v celkovej výške: ,24 EUR Phare zdroje, ,65 EUR národné spolufinancovanie, ,64 vlastné zdroje. Väčšina projektov bola zameraná na nákup nových technológií, malá časť využila finančné prostriedky na vývoj nového výrobku, resp. zavedenie ISO. Pomocou nových technológií majú výkonnejšie výrobné linky, môžu zlepšovať kvalitu svojich výrobkov, sú viac konkurencieschopné na domácom ale aj zahraničných trhoch. Ku dňu bolo doručených 369 žiadostí o grant. Dopady GS bude NARMSP monitorovať 2x ročne. Po roku bude možné zosumarizovať GS v konkrétnych číslach. zdroj: Dubrovayová, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) [online] Dostupné na WWW: < verej.doc > 125

130 PRÍLOHA č. 9: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 2 - napĺňanie indikátorov Názov priority, opatre- typ nia, indikátora podopatrenia Priorita 1 Opatrenie 1.1 Opatrenie 1.2 Opatrenie 1.3 Opatrenie 1.4 Opatrenie 1.5 Horizontálna priorita: Trvaloudržateľný rozvoj Horizontálna priorita: Vplyv na rozvoj informačnej spoločnosti Názov indikátora Merná jednotka Východi skový stav indikátora Cieľový stav indikátora 2006 (2008) Priebežný stav ku koncu 2005, (2006,2007,2 008) Priebežný stav v % v porovnaní cieľovým stavom výstup Počet podporených podnikateľských subjektov / ženy majiteľky počet / 45 14/4 10,77 / 8,89 Počet podporených subjektov verejného sektora počet ,42 výsledok Nové / zvýšené tržby MSP mil. SK výstup Počet podporených projektov MSP počet výsledok výstup výsledok výstup výsledok výstup výsledok výstup výsledok výsledok Počet MSP vrátane živnostníkov využívajúcich spoločné služby pre podnikateľov Veľkosť investične pripravených plôch (ha) / vybudovaná (renovovaná) podlahová plocha (m 2 ) Zvýšenie kapacity ubytovacích zariadení Počet podporených projektov v oblasti rozvoja cestovného ruchu a rekreácie Počet MSP vrátane živnostníkov využívajúcich spoločné služby pre podnikateľov v CR Počet podporených projektov v súvislosti s infraštruktúrou CR a zariadeniami pre rekreáciu Počet ľudí žijúcich v renovovaných vidieckych oblastiach Počet obnovených / rekonštruovaných objektov Počet podnikov uplatňujúcich environmentálny program Počet podporených projektov zdroj: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR počet ha / m / % počet počet počet počet počet počet 0 0 počet 0 0 K v rámci programu JPD 2 nebol ukončený žiadny projekt a nebola predložená žiadna monitorovacia správa, na základe ktorej by bolo možné stanoviť hodnoty indikátorov (K bolo v realizácii 13 projektov, avšak ani u jedného z nich neuplynula 3 mesačná doba na doručenie monitorovacej správy) 126

131 PRÍLOHA č. 10: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 3 - napĺňanie indikátorov stav k Názov priority, opatrenia, podopatrenia Typ indikátora Názov indikátora Merná jednotka Východiskov ý stav indikátora Plánovaný stav indikátora 2008 Meraný stav ku koncu 2005 % plnenie plánu Priorita 2. Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov Opatrenie 2.1 Stimulovanie a skvalitňovanie vzdelávania pre potreby zamestnávateľov a podnikateľského sektora - MŠ SR Priorita 2. Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov Opatrenie 2.2 Zlepšenie kvality vzdelávania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu ukazovateľ výstupu 1. Počet vytvorených študijných miest v programoch vzdelávania zamestnancov, odborných tréningových programoch za účasti zamestnávateľov a sociálnych partnerov, programov ďalšieho vzdelávania 2. Počet programov vzdelávania zamestnancov, odborných tréningových programov za účasti zamestnávateľov a sociálnych partnerov, programov ďalšieho vzdelávania 3. Počet realizovaných programov kariérneho poradenstva. 4. Počet žiakov/študentov študujúcich podľa modernizovaných učebných osnov a metód alebo v modernizovaných programoch vzdelávania a odbornej prípravy 5. Počet vzdelávacích inštitúcií majúcich priamy prospech z realizácie pomoci 1. Počet vytvorených miest v programoch vzdelávania a podpory postgraduálnych študentov, mladých vedeckých pracovníkov a kvalifikovaných odborníkov výskumu a vývoja. 2. Počet programov vzdelávania a podpory postgraduálnych študentov, mladých vedeckých pracovníkov a kvalifikovaných odborníkov výskumu a vývoja. 3. Počet programov na podporu výskumu a prenosu nových technológií a špičkovej odbornosti medzi inštitúciami výskumu a podnikateľskej sféry a programov na zvýšenie záujmu podnikateľskej sféry o výsledky výskumu a vývoja 4. Počet organizácií výskumu a vývoja v Bratislavskom samosprávnom kraji, priamo požívajúcich prospech z aktivít v rámci opatrenia. zdroj: Ministerstvo práce, socialnych vecí a rodiny SR; autor Počet % Počet % Počet % Počet ,7% Počet ,66% Počet ,6% Počet % Počet % Počet % 127

132 PRÍLOHA č. 11: Oslovovací Vážený pán/pani, moje meno je Jan Hargas a som studentom 5. rocnika Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dovolte aby som Vam predostrel moznost, akou mozete ovplyvnit buducnost svojho podniku a vyjadrit svoj nazor. Oslovujem Vas, so ziadostou o pomoc poskytnutim informacii o Vasej spolocnosti a tym pri tvorbe mojej diplomovej prace zameranej na hodnotenie konkurencieschopnosti slovenskych podnikov a cerpania podpornych programov vlady SR a EU. Vasa spolocnost bola vybrana hlavne z dovodu relevantnosti Vasho nazoru na danu tematiku. Cielom prieskum, ktory bude tvorit prakticku cast mojej prace, je najma identifikovanie hlavnych smerov, ktorymi by sa mala podpora v buducnosti uberat, aby dokazala podniky lepsie pripravit na konkurencny boj. Budem sa snazit zhodnotit sucasny stav podpory podnikatelov v SR a navrhnut take riesenia, ktore budu prinosne pre sukromny sektor v SR - pre Vas. Vysledky prieskumu budu prezentovane Narodnej agenture pre rozvoj maleho a stredneho podnikania, aby tak mohli byt zavedene do praxe! Preto by som rad poprosil Vas, alebo inu kompetetntnu osobu vo Vasej firme, o vyplnenie cca minutoveho dotaznika. Pre kratkost casu, ktory mam na prieskum vycleneny, budem moct do zaverov zahrnut len odpovede, ktore dostanem do stvrtku do 17:00 hod. Chcem Vam dopredu uprimne podakovat za precitanie tychto riadkov a za ochotu ak prejavite svoj nazor ohladom Vasho podniku. Vase postrehy su pre uspech prieskumu nepostradatelne. Anonymny dotaznik sa nachadza na adrese: S pozdravom Jan Hargas Jan Hargas Fakulta: OF EUBA Odbor: Medzinarodne podnikanie Rocník: 5. Tel.: Tymto cestne prehlasujem, ze vysledky nebudu pouzite na komercne ucely. 128

133 PRÍLOHA č. 12: Dotazník 129

134 130

135 131

136 132

137 133

138 134

139 PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka 135

140 PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka 135