VPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA INOVÁCIE FINANCIAL CRISISS AND INNOVATION

Transcription

1 VPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA INOVÁCIE FINANCIAL CRISISS AND INNOVATION Prof. Ing. Milan Kováč, DrSc. Ing. Ľubica Kováčová SjF TU v Košiciach Ústav technológií a manažmentu Masiarská, Košice milan.kovac@tuke.sk lubica.kovacova@tuke.sk Abstrakt This paper describes a set of financial crisis characterristics and goverment support packages for elimination effects.innovation drivers are presentation, Key words: Forecast financial crrisis, innovation Úvod Finančná kríza je v súčasnosti neustále v prehlbujúcom sa štádiu, kedy zaznamenávame mnohé sprievodné negatívne javy ako napr. krachujúce podniky, banky, prepúšťanie, zatváranie výrobných závodov, obmedzenie výroby, klesajúci dopyt po tovaroch a službách a ďalšie. Finančná kríza má globálne rozmery, prerástla do hospodárskej krízy. Svetoví lídri na svojich zasadnutiach pripravujú rôzne akčné plány, záchranné balíčky, podporné mechanizmy a kroky ako čeliť nepriaznivým účinkom krízy. Podľa mnohých analytikov a lídrov finančná kríza je zároveň výzvou pre nové zmeny, štruktúru celého finančného a ekonomického systému vo svete, vývoja hospodárstva a spolupráce na globálnej úrovni so zohľadnením energetických a klimatických faktorov. Súčasná globálna ekonomická kríza vznikla na základe niekoľkých dôležitých indikátorov ekonomického poklesu vo svete. Medzi hlavné indikátory môžeme zahrnúť: vznik hypotekárnej krízy, narastajúca nedôvera voči bankovému sektoru, pokles obchodovania s cennými papiermi, pokles akcií a fondov, vysoké ceny ropy, ktoré viedli k zvyšovaniu cien potravín (spôsobené závislosťou produkcie potravín od ropy), globálna inflácia. Reálna kreditná (úverová) kríza viedla k bankrotu veľkých investičných bánk ako aj komerčných bánk v rôznych krajinách sveta, rastie nezamestnanosť, vzniká globálna recesia. Dopady finančnej krízy na ekonomiku Slovenska Slovensko je a aj bude postihnuté krízou čiastočne, podstatne menej ako napr. štáty EU-15. Faktory aktivujúce dopady krízy otvorená proexportná ekonomika SR silne závislá na vonkajšom okolí, priemyselnej produkcii, dominantné postavenie zahraničných investorov, z ktorých mnohí čelia globálnej kríze (napr. VW, Embraco, a ďalšie), silná orientácia na trhy silnejšie postihnuté krízou (Nemecko, USA...), vysoký podiel podnikov vo fáze budovania bez vnútorných rezerv (dôsledok investícii v predchádzajúcich rokoch, prestavby štruktúry, citlivosť na zmeny), obavy z finančnej krízy sa prenášajú na podnikateľský sektor a domácnosti a tlmia dopyt. Tlmiace faktory zdravý finančný sektor (posilňovaný zdrojmi vkladania úspor s prechodom na euro), silná a aktívna politika vlády proti krízové zapojenie sa do globálnych opatrení, vlastné programy, vstup do eurozóny v roku 2009, dobrá úroveň konkurencieschopnosti (relácia produktivita/náklady), flexibilita, novovybudované kapacity s pozíciou rastu, možnosť využiť zdroje z hospodárskeho rastu a eurofondov, skúsenosti z reštrukturalizácie (podniky prešli v historicky krátkom období rozsiahlymi zmenami) a budú môcť flexibilne reagovať (ak sa rýchlo preorientovali na automobilový priemysel, budú môcť využiť skúsenosti aj pri jeho redukcii), riziko nedostatku pracovných síl, ktoré bolo uvažované ako bariéra rýchlejšieho rastu ekonomiky SR (pred krízou) sa zníži (za predpokladu mobility na trhu práce). Pretože slovenský finančný sektor neutrpel rozsiahlejšie priame škody, celosvetová ekonomická kríza sa prejaví u nás sprostredkovane. Nakoľko je slovenská ekonomika silne proexportne orientovaná, pokles dopytu na našich exportných 5

2 trhoch povedie k čiastočnému zníženiu aktivity výrobných spoločností a ich subdodávateľov. Zároveň sa dá očakávať zhoršenie dostupnosti úverov pre podnikateľský sektor a pre domácnosti, čo sa odrazí v spomalení investícií a rastu spotreby domácností. Vplyvy a určujúce faktory vývoja inovácií Na vývoj ekonomiky a inovácií v stredne dobom výhľade budú mať určujúci vplyv tieto hlavné faktory : pokračujúca globalizácia, ktorá sa na Slovensku prejaví vo formách zahraničných investícií, zvýšenia podielu exportu a importu, využitia potenciálu rastúcich trhov najmú v Ázii, rozvinutím dodávateľských sietí, pokračujúcou integráciou EÚ, nástup znalostnej ekonomiky charakterizovanej najmä rastom výskumu a vývoja, znalostne intenzívnych služieb, vysokých technológií a inovácií. Rast podielu znalostnej ekonomiky na rast Slovenska je silne podporovaný faktorom inovačnej politiky SR, podporou zo štrukturálnych fondov a zmenami v prístupe podnikateľských subjektov, rozvoj priemyselnej výroby a jej štrukturálne zmeny. Priemyselná výroba v strednodobom výhľade bude predstavovať nosnú časť rastu ekonomiky, dôjde však k zmenám jej vnútornej štruktúry prechodom od nízkonákladovej výroby k výrobe podporovanej znalosťami a inováciami, rastúci význam environmentálnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja. V tejto oblasti sa očakáva diferencovaný vývoj. Na jednej strane budú utlmované výroby ohrozujúce životné prostredie na druhej strane vzniknú príležitosti pre rozvoj nových druhov výrobkov a technológií. Slovo globalizácia patrí v posledných rokoch k najviac skloňovaným pojmom najmä v oblastiach ako je ekonomika, priemysel, obchodné aktivity a iné. Globalizácia sa stala jednou z vlastností a kľúčových charakteristík svetového priemyslu, najmä pri zavádzaní inovácií vo výrobkovej, výrobnej a servisnej sfére. Celosvetový konkurenčný tlak diktuje, že priemyselné firmy musia prinášať na trh nové výrobky v čo najkratšom čase, s čo najlepším uspokojením lokálnych rozdielnych požiadaviek zákazníkov v spojení so zavádzaním najlepších praktík konštruovania, navrhovania a výroby výrobkov. Tieto hnacie sily smerujú ku globalizácii a majú tieto nové tendencie: bližšie spojenie a spoluprácu so zákazníkmi, globalizáciu trhov, rozmiestnenie výrobkov a procesov v celosvetovej šírke, globálne prístupy k technológiám. Globalizácia je marginalizácia národnostných a hospodárskych individualít jednotlivých štátov prostredníctvom ich vzájomného zbližovania sa a spoločného smerovania. Charakteristickým pri tom je po hospodársko-ekonomickej stránke snaha o rast ekonomiky u hospodársky slabších krajín a ich prispôsobenie svetovému štandardu, udávanému hospodársky silnými a rozvinutými štátmi. Po spoločenskej stránke je zasa charakteristické obmedzovanie protekcionárskych snáh jednotlivých štátov, ich zbližovanie a snaha o čo najintenzívnejšie vzájomné priateľstvo a spoluprácu. Negatívne dopady globalizácie výrazne charakterizuje vznik súčasnej celosvetovej krízy. Nástrojom globalizácie ekonomiky sú najmä nové investície. Hlavnou formou medzinárodného obchodu a investovania sú (popri pôžičkách rôznych obchodných bánk alebo z medzinárodných fondov) priame zahraničné investície (foreing direct investments - FDI). FDI sa stali jedným z hlavných prostriedkov medzinárodného obchodu a v značnej miere ovplyvňujú ekonomické vzťahy medzi štátmi. Z politického hľadiska sa od týchto investícií očakáva predovšetkým zvyšovanie národnej výroby, nárast zamestnanosti a zlepšenie životnej úrovne. Nezanedbateľný význam má aj prínos nových technológií a výrobkov do ekonomiky prijímajúcej krajiny a okamžitý priaznivý účinok na platobnú bilanciu štátu. Mieru globalizácie krajín hodnotí index globalizácie. Slovensko patrí medzi vysoko globalizované krajiny zaujalo 27 miesto v hodnotení z roku V KOF indexe sa hodnotia tri hlavné rozmery globalizácie: ekonomický, sociálny a politický. 1. Belgicko 91,96 2. Rakúsko 91,60 3. Švédsko 89,89 4. Veľká Británia 89,19 6. Francúzsko 87, Česká republika 84, USA 80, Taliansko 80, Poľsko 78, Slovensko 72,58 6

3 Znalostná ekonomika V novej ekonomike založenej na znalostiach (knowledge economy) sa do nových dimenzií dostáva otázka intelektuálneho kapitálu firmy ako schopnosti uviesť do nových súvislostí vedomosti ako hybnú silu tvorby inovácií. V podstate to znamená: 1. Schopnosť správne usmerňovať znalosti, vedomosti a využiť ich k permanentným inováciám vo všetkých smeroch výrobných a servisných. 2. Konkurencieschopnosť a integrácia zákazníckych hodnôt do hodnototvorných systémov. 3. Správna alokácia aktív, budovanie vzťahov k zákazníkom, získavanie špičkových znalostí pre podnik, inovačného výkonu, atď. Znižuje sa vplyv hmotných zložiek kapitálu a jednoduchej práce a rozhodujúcimi sa stávajú znalosti a sofistikovaná tvorivá práca. V dôsledku toho prechod k znalostnej ekonomike prebieha v symbióze s procesom globalizácie. Formovanie kvalitatívne nového technologického spôsobu výroby, výmeny a informačnej komunikácie, sprevádzané prechodom k flexibilným, sieťovým a virtuálnym podnikateľským štruktúram, od začiatku prebieha v globálnych dimenziách. Podľa Vízie Slovensko 21, treba úspešne zvládnuť aj druhú fázu ekonomickej transformácie, t.j. prejsť na novú trajektóriu rozvoja smerujúcu k ekonomike založenej na znalostiach, umožňujúcej udržateľný rast, vyššie zhodnocovanie národnej práce a vyššiu konkurenčnú schopnosť. Hybnou silou takéhoto vývoja je rastúca úroveň vzdelania obyvateľstva, rozvinutá výskumno-vývojová základňa a inovačná činnosť ľudí, stimulovaná priaznivým proinovačným podnikateľským prostredím. Pod vplyvom inovácií, najmä radikálnych, budú vznikať nové odvetvia náročné na vedu, výskum a odbornú kvalifikovanú prácu. Príkladom sú rýchlo sa rozvíjajúce oblasti informačných a komunikačných technológií, biotechnológie, nanotechnológie, nových materiálov, zdrojov energie atď. Inovačné aktivity ovplyvnia aj tradičné odvetvia priemyslu a služieb. Predovšetkým zvýšia ich výkonnosť a kvalitu. Zmení sa aj povaha konkurenčnej schopnosti podnikov. Už nielen cena, ale hlavne technologická úroveň spracovania, t. j. kvalita a nové úžitkové parametre budú určovať úspech produktov na trhu. Pri vytváraní znalostnej ekonomiky bude koordinácia trhmi a hierarchiami dopĺňaná najmä koordináciou založenou na sieťach. Hlavný dôvod vzniku a rozvíjania sieťovej koordinácie spočíva v tom, že náklady spojené s inováciami budú stále narastať, vyžadovať širšiu paletu znalostí, ktoré žiaden jednotlivý podnik nemá k dispozícii, a preto bude odkázaný na spoluprácu s inými podnikmi a ďalšími aktérmi aktivít spojených s inováciami (vysokými školami, výskumnými ústavmi, článkami inovačnej infraštruktúry). Inovácie Na zvyšovanie produktivity a výkonnosti ekonomiky sú potrebné kvalitatívne štruktúrne zmeny spojené s inováciami. Inovácie predstavujú globálny megatrend, ktorý vytvára bezprecedentné príležitosti a šance na prekonávanie bariér ozdravenia a ekonomický rozvoj. Návrh slovenského zákona o inováciách rozumie pod inováciou nový, alebo zdokonalený výrobok, alebo službu uvedenú na trh, založenú na výsledkoch výskumu a vývoja, alebo podnikateľskej činnosti, zavedenie nového, výrazne lepšieho výrobného postupu, alebo distribučnej metódy, vrátane podstatných zmien techniky, zariadenia, alebo softvéru, zavedenie nového spôsobu organizácie do podnikateľskej praxe podniku, organizácie pracoviska, alebo vonkajších vzťahov, transfer poznatkov vedy a techniky zahrňujúci riešenie a realizáciu výskumu a vývoja, nákup a predaj know-how, získavanie a prenájom licenčných práv, zavedenie moderných metód v predvýrobných etapách a v organizácii práce, zlepšovanie kontrolných a skúšobných metód v procese výroby a službách, zvyšovanie kvality a bezpečnosti práce, zníženie vplyvu na životné prostredie, alebo účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie. Preferenčné zameranie inovácií na nové výrobky a technológie. Inovácia výrobkov je orientovaná navonok. Jej cieľom je zvýšiť záujem zákazníkov a predaj. Inovácia technológie je orientovaná do vnútra firmy a jej cieľom je zabezpečiť kvalitu a produktivitu. Platí časová priorita inovácie výrobkov. Inovácia technológie v ďalšej časovej fáze stabilizuje inovačný potenciál výrobku. Z hľadiska nákladov je inovácia technológie náročnejšia ako inovácia výrobkov. Trendové charakteristiky inovácií: 1. Radikálne skracovanie fázy prípravy inovácií. 2. Strmá krivka životného cyklu inovácií. Fáza adaptácie a implementácie sa integruje s prípravou inovácie. Inovácia už od začiatku prináša efekty. 3. Stimulovanie rastovej fázy životného cyklu intenzívnymi kontinuálnymi zlepšeniami nižších inovačných radov vo vopred stanovených intervaloch. 7

4 4. Riadené ukončenie životnosti inovácie výrobcom v predstihu pred prirodzeným poklesom odbytov včasnou prípravou novej inovácie. 5. Harmonizované postupy nábehu nových inovácií. 7 klúčových faktorov úspechu pre napredovanie inovácií zdroje nových technologických poznatkov kapacity pre absorbovanie a využívanie nových poznatkov prístup k finančným zdrojom konkurencia a podnikanie zákazníci a dodávatelia pro inovačné prostredie siete a spolupráca Rozvoj priemyslu a služieb pre priemysel Silný priemysel spätý s výkonnými službami bude aj v budúcnosti základom konkurencieschopnej štruktúry ekonomiky. Hlavnou výzvou pre budúci vývoj spracovateľského priemyslu je zvyšujúce sa tempo technologických zmien vedúce ku kratším životným cyklom produktov. Tempo technologických zmien a úsilie zostať konkurencieschopnými bude od firiem vyžadovať sústavne inovovať a zavádzať nové organizačné formy a procesy. Manažovanie poznatkov bude rovnako, ak nie viac, významné ako manažovanie ostatných výrobných faktorov. V posledných desaťročiach bol spracovateľský priemysel ovplyvnený najmä rozvojom IKT, ktoré zostanú aj v budúcnosti rozhodujúcou technológiou, ďalej to bude rozvoj elektromechanických mikrosystémov, zdokonalených a inteligentných materiálov a z dlhodobého hľadiska bio- a nanotechnológie. Dôležitý bude vývoj komplementárnych spracovateľských technológií, ktoré umožnia integráciu nových technológií do produktov a procesov. Pri rastúcej komplexnosti a prevahe technológií interdisciplinárneho charakteru nebudú môcť firmy vykonávať všetky kompetencie v rámci firmy. Potrebná bude vysoká miera spolupráce a sieťového prepojenia medzi dodávateľmi, zákazníkmi, konkurentmi, výskumnými ústavmi, univerzitami a inými zdrojmi externého poznania prostredníctvom vyspelých služieb. Predpokladá sa oslabenie orientácie na konkurenciu na báze nákladov a prechod ku konkurencii na báze kvality, poznatkov a inovácií s vyšším obsahom pridanej hodnoty. To si však vyžaduje vysokú výkonnosť, výrobu na mieru, nové podnikateľské modely, nový ľudský kapitál a širšie využívanie služieb v spracovateľskom priemysle. Veľmi dôležité bude osvojenie si nových postojov ku kontinuálnemu získavaniu, využitiu, ochrane a financovaniu nových poznatkov ako zdroja konkurenčných výhod. Osobitný význam budú mať najmä poznatkovo náročné služby pre podniky, ktoré sa na Slovensku budú musieť rozvíjať podstatne rýchlejšie a komplexnejšie ako doteraz. Ich rozvoj musí účinne podporiť aj štát. Je zrejmé, že bez týchto služieb nebudú môcť firmy, najmä domáce bez zahraničného kapitálu zvládnuť inovačný proces. Environmentalistika a trvalo udržateľný rast Diskutuje sa o tom, či environmentálne prístupy majú negatívny vplyv na rast ekonomiky. Na jednej strane prinášajú obmedzenia napr. zákaz niektorých materiálov a technológií, na druhej strane vytvárajú príležitosti pre nové výrobné skupiny, napr. pre alternatívne zdroje energie. Bez rešpektovania princípov trvalo udržateľného rozvoja sa však ekonomika nesmie ďalej rozvíjať. Výhľad OECD v oblasti životného prostredia do roku 2030 priniesol analýzy hospodárskych a environmentálnych trendov a simulácie politických opatrení a riešenia hlavných problémov. Bez nových politík riskujeme nezvrátiteľné poškodenie životného prostredia a prírodných zdrojov potrebných na podporu hospodárskeho rastu a prosperity. Náklady v prípade nečinnosti budú vysoké. Avšak výhľad preukazuje, že riešenie kľúčových environmentálnych problémov, vrátane zmeny klímy, straty biodiverzity, nedostatku vody a zdravotných dôsledkov znečistenia je dosiahnuteľný aj nákladovo dostupný. Existuje možnosť riešiť tieto problémy nákladovo efektívnym spôsobom. Politiky a technológie potrebné na riešenie problémov sú dostupné a nákladovo prijateľné. Náklady sú odhadované na cca 1 % svetového HDP v roku 2030, alebo len približne o 0,03 percentuálneho bodu nižšieho ročného rastu HDP do roku Podpora na prekonanie krízy a udržanie inovácií Záchranný balíček Európskej komisie EK predstavila záchranný balíček v sume 200 mld.eur. Finančná pomoc by mala byť obmedzená na nasledujúce 2 roky. Z rozpočtu členských krajín pôjde na záchranný plán 170mld. Eur, zvyšných 30mld. Eur pôjde z úniového rozpočtu. V rámci záchranného plánu poskytne Európska investičná banka malým a stredným podnikateľom pôžičky v hodnote 8

5 30mld.Eur. Pre záchranu automobilového priemyslu by malo byť vyčlenených 5mld.Eur do vývoja ekologických automobilov. Závery zo summitu G20 Všetky krajiny zdôraznili spoločný nový štart svetovej ekonomiky. To je naša správa pre trhy, povedal Sarkomy. Dohoda ekonomických veľmocí a rýchlo rozvíjajúcich sa štátov na širokých témach, ktoré treba riešiť, aby finančná kríza nepotopila ekonomiky Dohodli sme sa na tom, že reformy nemôžu ničiť stimuly na inovácie, povedal Georg Bush Niektoré priority nového prezidenta Baracka Obamu: Automobilový priemysel je chrbticou americkej výroby, plán na prestavbu celého odvetvia, aby vyrábalo autá s nízkou spotrebou, záchranný plán pre strednú vrstvu a investície do nových pracovných miest, urgentné rozšírenie poistenia v nezamestnanosti pre robotníkov, ktorí strácajú zamestnanie pre slabú ekonomiku,stimulačný balíček Nástroje na zníženie dopadov FK Vlády SR. Vláda SR sa pripojila k vyhláseniu EU 27 o posilnení stability, prijala zákon o ochrane vkladov, podporuje posilnenie domácej produkcie veľkými investičnými projektmi (atómová elektráreň Mochovce, diaľnice a ďalšie), udržanie pracovných miest ako priorita vlády, zvýhodňovanie domácich dodávateľov na štátne zákazky, špeciálny bankový produkt pre malé a stredné podniky, podpora exportu, čerpanie zdrojov Európskej investičnej banky, efektívne využitie zdrojov zo štrukturálnych fondov. Z hľadiska inovácií budú významné opatrenia na podnikovej úrovni: 1. Opatrenia pre diverzifikáciu výrobných programov a služieb osobitne pre skupiny produktov s vysokou pridanou hodnotou a pre znalostne intenzívne služby. 2. Opatrenia pre optimalizáciu výrobných procesov, zvyšovanie kvality a inovačnej úrovne ako podmienok konkurencie schopnosti podnikov. 3. Opatrenia na rýchlu implementáciu manažérskych nástrojov typu: krízový manažment, manažment rizík, štíhle štruktúry, kontinuálne zlepšovanie Kaizen, prostredníctvom vzdelávacích akcií a poskytovania informácií. 4. Zvýšenie podpory vytvárania kooperatívnych sietí pre MSP (klastre, inovačné centrá a pod.). 5. Monitoring a preberanie dobrej praxe Východisková pozícia hospodárstva SR s rastom HDP, zdravým finančným sektorom a razantnými opatreniami Vlády SR na znižovanie dopadov finančnej krízy dáva predpoklady, že oslabenie rastu a ďalších makroekonomických ukazovateľov bude krátkodobé a priemysel a hospodárstvo po roku 2010 bude napĺňať dlhodobú víziu inovačného rozvoja. Literatúra 1. Návrh inovačnej stratégie SR na roky MH SR Bratislava Návrh rozvoja priemyslu a podpory výskumu a inovácií do roku 2013 s prognózou dopadov do roku 2020 regionálne aspekty MH SR, december Kováč M, a kol: Možné dopady finančnej krízy na hospodárstvo a ekonomiku SR a návrh možných nástrojov na riešenie problémov MSP. CITR Košice, december Jesenná hospodárska prognóza Európskej komisie na roky , Brusel, 3. novembra Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantovej úlohy KEGA 3/6342/08: Inovatívne vzdelávacie materiály pre bakalársky študijný program Automobilová výroba. 9