VÝSKUM VPLYVU FAKTOROV DETERMINUJÚCICH FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU SLOVENSKÝCH MSP

Transcription

1 VÝSKUM VPLYVU FAKTOROV DETERMINUJÚCICH FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU SLOVENSKÝCH MSP Lenka Kalusová, Elena Kubričanová ÚVOD Podnikanie v segmente malých a stredných podnikov (ďalej už len MSP) má svoje špecifiká. Tieto podniky majú v porovnaní s podnikmi veľkými niekoľko predností, ale aj niekoľko nedostatkov a problémov, ktorým veľké podniky nie sú vystavené. Jedným z týchto problémov je aj oblasť získavania zdrojov financovania, a to najmä čo sa týka zdrojov úverových. Počas obdobia hospodárskej krízy sa problém získavania bankových úverov v segmente MSP ešte znásobil - od roku 2007 sa výraznou mierou zvýšil počet zamietnutých žiadostí MSP o úver, a to v dôsledku sprísnenia úverových štandardov zo strany bánk. Pritom možnosti získavania a využívania konkrétnych foriem zdrojov financovania sa následne prejavujú v možnostiach formovania finančnej štruktúry v segmente MSP. Pri skúmaní jednotlivých teórií optimálnej finančnej a kapitálovej štruktúry podnikov narážame na zásadný problém - tradičné teórie finančnej a kapitálovej štruktúry sa spájajú predovšetkým s veľkými podnikmi, pretože neberú do úvahy špecifické faktory krajiny, ktoré ovplyvňujú prístup MSP k externým zdrojom financovania, a preto predkladajú iba neúplný obraz o finančnej a kapitálovej štruktúre týchto podnikov. Najmä stránka ponuky externých finančných zdrojov je opomenutá v tradičných teóriách kapitálovej štruktúry. Je však potrebné si uvedomiť, že problém obmedzenosti prístupu MSP k externým zdrojom financovania tu naozaj existuje. MSP sú finančne značne limitované, keďže musia čeliť viacerým obmedzeniam vyplývajúcim z externého prostredia. Predpokladáme preto, že finančná a kapitálová štruktúra týchto podnikov je determinovaná pôsobením nielen interných podnikových faktorov, ale aj pôsobením externých faktorov krajiny a odvetvia. Nakoľko riešenie otázky externých faktorov makroprostredia, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia o formovaní finančnej štruktúry MSP, doposiaľ absentovalo v tomto sektore podnikov, svoju pozornosť v rámci tohto príspevku zameriavame práve na túto oblasť. 1 FAKTORY DETERMINUJÚCE FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU PODNIKOV Doteraz známe teórie finančnej a kapitálovej štruktúry vychádzajú pri analýze možností formovania optimálnej finančnej a kapitálovej štruktúry podnikov z nereálnych predpokladov ako napr. existencie dokonalých kapitálových trhov. Okrem týchto nereálnych predpokladov je naviac možné aplikovať tieto teórie zväčša iba na podniky veľké, ktoré nemajú problémy pri získavaní jednotlivých foriem zdrojov financovania. V prípade MSP je použitie týchto teórií v podstate nereálne, nakoľko MSP musia pri formovaní finančnej štruktúry vychádzať z toho, ktoré zdroje sú im k dispozícii a až následne sa môžu zamýšľať nad vhodnou štruktúrou zdrojov financovania z hľadiska napr. minimalizácie nákladov spojených s viazaním jednotlivých foriem kapitálu v podniku. Viaceré zahraničné výskumy poukázali na skutočnosť, že v prípade segmentu MSP sú v podstatne vyššej miere dôležitejšie externé faktory (t.j. faktory makroprostredia) ovplyvňujúce prístup MSP k jednotlivým finančným zdrojom. Autorka Jõeveer, K. [5] skúmala v práci What Do We Know about the Capital Structure of Small Firms? vplyv súbežného pôsobenia interných podnikových i externých inštitucionálnych a makroekonomických faktorov na finančnú a kapitálovú štruktúru MSP. Výsledkom analýzy je, že hlavne malé a nekótované podniky sú ovplyvnené faktormi krajiny tieto faktory vysvetľujú viac ako 50 % zadlženosti nekótovaných podnikov. Z dostupných zistení vyplýva, že nekótované podniky majú väčšie finančné obmedzenia ako v prípade kótovaných firiem a pri voľbe finančnej štruktúry sú v podstatne vyššej miere ovplyvnené faktormi na úrovni krajiny než internými podnikovými faktormi. Výsledky tohto prieskumu potvrdila v práci Sources of Capital Structure: Evidence from Transition Countries, kde skúmala vplyv týchto faktorov v krajinách strednej a východnej Európy. Jedným zo záverov tejto štúdie je, že dominantnými faktormi, ktoré ovplyvňujú finančnú štruktúru malých, nekótovaných firiem, sú faktory krajiny. [6] Rozsiahlejší a ucelenejší výskum dokumentuje štúdia Capital Structure in European SMEs An analysis of firm- and country specific variables in determining leverage autorov Jensen, N. S. a Uhl, F. T. [4] Výskum sa zameriava na skúmanie vplyvu špecifických faktorov krajiny (tie, ktoré súvisia s vývojom makroekonomického prostredia, so správou a riadením spoločnosti a s finančným prostredím) a špecifických faktorov podniku (veľkosť podniku, ziskovosť, vek podniku, nedlhový daňový štít a i.) na kapitálovú štruktúru európskych MSP. Autori svoju pozornosť zamerali na podniky

2 24 krajín Európy (takmer malých a stredných podnikov), pričom podniky týchto krajín zlúčili a rozdelili do dvoch regiónov podniky krajín západnej Európy a podniky krajín východnej Európy. Pri skúmaní vplyvu vybraných faktorov na kapitálovú štruktúru a na zadlženosť MSP sa autori utvrdili už vo vopred zistených poznatkoch, že podniky vo vzorke východných krajín majú nižšiu úroveň zadlženosti ako v prípade vzorky západnej a existuje tzv. finančná medzera (deficit financovania). Ako autori uvádzajú, táto nižšia úroveň zadlženosti nie je spôsobená nižším záujmom o dlhové financovanie, ale skôr nižšou dostupnosťou úverov pre malé a stredné podniky v tomto regióne. Prínosom tejto štúdie je zistenie, že medzi špecifickými inštitucionálnymi faktormi a finančnou štruktúrou MSP je evidentný vzťah, z čoho vyplýva, že vládne politiky jednotlivých krajín by mali začať reformy namierené na výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia pre MSP. Účinky vybraných determinantov na finančnú a kapitálovú štruktúru podnikov skúmali aj autori Daskalakis, N. a Psillaki, M. [2] vo svojej práci Do country or firm factors explain capital structure? Evidence from SMEs in France and Greece. Autori analyzovali vplyv vybraných faktorov na finančnú a kapitálovú štruktúru podnikov vo Francúzku a Grécku a zisťovali, či existuje rozdiel medzi týmito štruktúrami, a teda či ovplyvňujú finančnú a kapitálovú štruktúru podnikov aj špecifické faktory tej ktorej krajiny. Výsledky ich práce poukazujú na to, že malé a stredné podniky v oboch krajinách vykazujú určité podobnosti vo voľbe kapitálovej štruktúry. Podľa autorov je to spôsobené najmä tým, že obe krajiny majú rovnaký systém práva (kontinentálny/európsky systém práva). Vysvetlenie podobnosti v determinantoch kapitálovej štruktúry ponúkajú aj trendy v oblasti regulácie bankového systému ako súčasť európskeho konvergenčného procesu. Na základe výsledkov svojej práce autori dedukujú, že malé rozdiely v kapitálových štruktúrach podnikov týchto dvoch krajín sú v prevažnej miere spôsobené skôr vplyvom špecifických faktorov podniku než faktorov krajiny. Vplyvom odvetvia na kapitálovú štruktúru malých a stredných podnikov sa zaoberali Hall, G., Hutchinson, P. a Michaelas, N. [3] vo svojej štúdii Industry Effects on the Determinants of Unquoted SMEs Capital Structure. Autori v práci testovali vplyv vybraných determinantov (ziskovosť, rast, štruktúra aktív, vek podniku a veľkosť podniku) na kapitálovú štruktúru nekótovaných malých a stredných podnikov a zisťovali, či existujú významné rozdiely medzi jednotlivými odvetviami. Jedným zo záverov výskumu je, že medzi finančnou a kapitálovou štruktúrou podnikov nachádzajúcich sa v rôznych odvetviach existujú významné rozdiely na základe čoho vyvodzujú záver, že odvetvie, resp. odbor pôsobenia podnikov je významným determinantom pri voľbe finančnej a kapitálovej štruktúry podniku. Nakoľko výsledky zahraničných štúdií poukazujú na významnosť externých faktorov ako dôležitého determinantu pri formovaní finančnej štruktúry MSP, cieľom nášho výskumu bolo analyzovať, identifikovať a posúdiť, či externé faktory ovplyvňujú možnosti formovania finančnej štruktúry aj MSP pôsobiacich na Slovensku. 2 METODOLÓGIA VÝSKUMU 2.1 ÚDAJOVÁ ZÁKLADŇA Výskumu boli podrobené MSP pôsobiace na území SR. Kategorizácia podnikov na podniky malé a stredné bola v súlade s Nariadením Európskej komisie č. 2003/361/EC. Údaje boli získavané z účtovných závierok podnikov z databázy CRIBIS. Zo skúmanej vzorky podnikov sme však zámerne s cieľom zlepšenia objektívnosti výsledkov skúmania vylúčili mikropodniky a malé podniky, ktorých počet zamestnancov nepresiahol 19, pretože predpokladáme, že v tomto segmente podnikov môže dochádzať k viacerým skresleniam v ich účtovných závierkach. Analýze sme podrobili roky (zvolené obdobie považujeme pre potreby a možnosti tejto štúdie za postačujúce, pretože vo vývoji makroprostredia sa prejavilo niekoľko tendencií v období rokov sa vystriedalo obdobie výrazného rastu hospodárstva s obdobím krízy, a teda sú tu podľa nášho názoru dostatočne zachytené vývojové tendencie prostredia, v ktorom podniky vykonávajú svoju činnosť a ktoré ich do značnej miery môžu ovplyvniť). Výberovú vzorku tvorilo 52 MSP pôsobiacich v oblasti priemyselnej výroby, t.j. pri analýze sme testovali údaje získané z 520 účtovných závierok. Ďalšie charakteristiky výberového súboru podnikov uvádzame v nasledujúcej tabuľke (tabuľka 1). 1 Skoršie obdobia sme z analýzy vylúčili z dvoch hlavných dôvodov. V roku 2002 bol schválený zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve s účinnosťou od , ktorý zásadným spôsobom zmenil spôsob účtovania a zostavovania účtovnej závierky podnikov. V prípade zvolenia dlhšieho časového obdobia by nebola zabezpečená konzistentnosť skúmaných údajov, čo by do značnej miery skreslilo výsledky výskumu. Okrem toho výber dlhšieho obdobia by z hľadiska náročnosti spracovávania údajov nebol možný a ani účelný.

3 Tab. 1: Charakteristika skúmanej vzorky podnikov Kritérium Ohraničenia Veľkosť podniku počet zamestnancov SK NACE Vlastníctvo C priemyselná výroba súkromné tuzemské Dátum zápisu Stav subjektu aktívne pôsobiaci Zdroj: Vlastné spracovanie 2.2 CHARAKTERISTIKA MODELU SKÚMANIA Smer a intenzitu vplyvu nami zvolených faktorov na finančnú štruktúru skúmaných MSP sme zisťovali prostredníctvom modelu viacnásobnej regresnej analýzy. MZ it = β 0 + β 1.HDP t + β 2.HICP t + β 3.i t + β 4.ROA it + β 5.logTrž it + β 6.vek it + β 7.ŠtrA it + β 8. MZ o ε it, kde MZ zvolená miera zadlženosti skúmanej vzorky MSP, i = 1-52 (počet podnikov v skúmanej vzorke), t= konkrétne analyzované obdobie, β 0 lokujúca konštanta, β 1 β 8 regresné koeficienty, HDP zmena hrubého domáceho produktu, HICP miera inflácie, i úroková sadzba, ROA rentabilita aktív hrubá, logtrž- log tržieb vyjadrujúci veľkosť podniku, vek podniku, ŠtrA štruktúra aktív, MZ o priemerná miera zadlženosti odvetvia, ε it náhodné chyby. Štatistickú významnosť zvoleného modelu a jednotlivých parametrov sme posudzovali v súlade s všeobecne platnou metodikou, ktorú uvádzajú viaceré publikácie (napr. Pacáková, V. a kol. [7]). Ako závislá premenná teda vystupuje v modeli regresnej analýzy miera zadlženosti skúmaných MSP. Je zrejmé, že zadlženosť podniku môžeme vyčísliť viacerými spôsobmi, pričom zvolený spôsob vyčíslenia by mal odrážať účel analýzy [8]. Pri prvotnom rozhodovaní sme stáli pred otázkou, či budeme pri výpočte miery zadlženosti MSP z účtovných hodnôt jednotlivých zložiek kapitálu podniku alebo z hodnôt trhových. V našom prípade sme sa z praktických dôvodov rozhodli pre výpočet ukazovateľov zadlženosti vychádzať z účtovných hodnôt jednotlivých zložiek kapitálu tento výber bol ovplyvnený tým, že nemáme k dispozícii trhové hodnoty vlastného kapitálu MSP a ich výpočet pre všetky podniky zahrnuté do skúmanej vzorky podnikov za obdobie rokov by z hľadiska náročnosti nebol možný a ani účelný. Naviac využitím účtovných hodnôt jednotlivých zložiek kapitálu pri výpočte ukazovateľov zadlženosti sa nedopustíme veľkej chyby, keďže výskum autora Bowmana, R.G. [1] ukázal, že ukazovatele zadlženosti vypočítané na základe trhových hodnôt vysoko korelujú s ukazovateľmi zadlženosti vypočítanými na základe hodnôt účtovných. Pri našom výskume sme sa rozhodli pre testovanie vplyvu vybraných premenných na ukazovatele zadlženosti podniku konštruované nasledovne: (1) (2) (3) Ako nezávislé premenné vystupujú externé a interné faktory, o ktorých predpokladáme, že ovplyvňujú mieru zadlženosti skúmaných MSP. Na základe doposiaľ preštudovanej literatúry sme sa rozhodli zaradiť do regresnej analýzy medzi externé faktory štyri dôležité faktory, o ktorých predpokladáme, že by mohli ovplyvniť mieru zadlženosti skúmanej vzorky podnikov, a to vplyv ekonomického cyklu, mieru inflácie, výšku úrokových sadzieb, za ktoré poskytujú banky úvery svojim klientom a priemernú hodnotu zadlženosti podnikov v danom odvetví. Medzi interné faktory sme zaradili výnosnosť podniku, veľkosť podniku, štruktúru aktív a vek podniku. Spôsoby vyjadrenia jednotlivých nezávislých premenných zobrazujeme v tabuľke 2.

4 Tab. 2: Zhrnutie skúmaných determinantov finančnej štruktúry podnikov a spôsob ich vyjadrenia Nezávisle premenná Ukazovateľ Stav a vývoj konjunktúry HDP (v stálych cenách) Inflácia HICP Úrokové sadzby priemerné úrokové sadzby z úverov Výnosnosť podniku ROA hrubá Veľkosť podniku log Tržieb Vek podniku od dátumu zápisu do OR Štruktúra aktív podniku DHM / aktíva Medián zadlženosti odvetvia z databázy CRIBIS Zdroj: Vlastný výskum 3 VÝSLEDKY VÝSKUMU Výsledky smeru a intenzity vplyvu nami zvolených interných a externých faktorov uvádzame v tabuľkovej forme. Dosiahnuté výsledky poskytujú zaujímavý pohľad na faktory ovplyvňujúce možnosti formovania finančnej štruktúry v segmente MSP. Tab. 3: Zhrnutie intenzity a vplyvu skúmaných faktorov na finančnú štruktúru MSP Nezávisle premenná Skutočný vplyv faktora Celková zadlženosť Krátkodobá zadlženosť Úverová zadlženosť Stav a vývoj konjunktúry + *** + *** + * Inflácia * Úrokové sadzby + + ** + Výnosnosť podniku - *** - *** - *** Veľkosť podniku + *** + *** + *** Vek podniku - *** - *** - ** Štruktúra aktív podniku - *** - *** + *** Medián zadlženosti odvetvia + *** + ** Vysvetlená miera variability 22,21% 34,59% 12,46% *** = p - hodnota < 0,01 ** = p - hodnota < 0,05 * = p - hodnota < 0,10 Zdroj: Vlastný výskum V uvedenej tabuľke sa nachádza v prvom stĺpci konkrétny faktor a v nasledujúcich troch stĺpcoch sú uvedené vplyvy podľa výsledkov uskutočnenej regresnej analýzy. Ak majú koeficienty pri sebe kladné znamienko, teda +, ide o pozitívnu závislosť medzi zadlženosťou a uvedeným faktorom, t.j. s rastom faktora rastie aj zadlženosť skúmaných podnikov, ak majú pri sebe negatívne znamienko, tak ide o negatívnu závislosť, a teda s rastom faktora hodnota zadlženosti klesá. Znaky pri znamienkach vyjadrujú štatistickú významnosť skúmaného faktora. Pod faktormi je uvedená vysvetlená miera variability, ktorá hovorí o tom, koľko % variability zadlženosti sa mi podarilo vysvetliť kvantifikovaným regresným modelom, zvyšné % do 100 % predstavujú vplyv iných činiteľov, ktoré do modelu neboli zahrnuté a iné nešpecifikované vplyvy.

5 Zhrnutie výsledkov v oblasti vplyvu externých faktorov na finančnú štruktúru MSP Ako naznačujú výsledky výskumu, potvrdilo sa, že okrem interných podnikových faktorov je pri analýze možností formovania finančnej štruktúry MSP potrebné brať do úvahy aj faktory externé. Veľký význam môžeme podľa dosiahnutých výsledkov pripisovať najmä vplyvu ekonomického cyklu a mediánu zadlženosti odvetvia, ktoré sa ukázali ako štatisticky vysoko významnými faktormi. V prípade ekonomického cyklu v čase expanzie majú skúmané podniky tendenciu viac využívať cudzie zdroje financovania a zvyšovať ich podiel vo finančnej štruktúre. Silná pozitívna korelácia sa prejavila najmä vo vzťahu medzi krátkodobou zadlženosťou a vývojom HDP. Uvedenú skutočnosť si vysvetľujeme tým, že v čase ekonomického rozmachu rastie aktivita podnikov, dochádza k nárastu investícií, a keďže MSP nemajú dostatok vlastných zdrojov, tak tieto investície kryjú cudzími zdrojmi financovania. Naopak, v čase depresie sa ekonomická aktivita podnikov utlmuje a snažia sa využívať hlavne vlastné zdroje financovania. Uvedený výsledok si spájame aj so správaním sa bánk v čase depresie, kedy dochádza zo strany bánk v sprísňovaniu úverových štandardov, čo znamená sťažený prístup podnikov k financovaniu prostredníctvom bankových úverov a naopak, v čase expanzie, sa tieto štandardy uvoľňujú a banky sú viac naklonené k poskytovaniu finančných zdrojov podnikom. Druhým externým faktorom významným spôsobom ovplyvňujúcim mieru zadlženosti skúmaných MSP sa ukázal faktor mediána zadlženosti v odvetví. Pri formovaní finančnej štruktúry skúmaných MSP sa uvedené podniky teda snažia o priblíženie sa k určitým štandardom zadlženosti odvetvia, v ktorom pôsobia. Smer pôsobenia týchto faktorov je pozitívny, to znamená nárast mediánu zadlženosti odvetvia spôsobuje aj nárast miery zadlženosti skúmaných MSP. Podľa nášho názoru je prirodzené, že podniky pôsobiace v rovnakom odvetví činnosti majú podobnú štruktúru zdrojov financovania. Je to z toho dôvodu, že tieto podniky vykazujú viaceré podobné znaky ponúkajú na trhu podobné produkty, majú podobnú štruktúru výrobných nákladov, používajú veľmi podobné technológie, dosahujú podobnú výnosnosť a tieto tendencie sa prejavujú aj v oblasti ich finančnej štruktúry, teda pomer dlhu a vlastného kapitálu je podobný (pričom pre každé odvetvie je typický iný pomer dlhu a vlastného kapitálu). Preto spoločnosti pri rozhodovaní o kapitálovej štruktúre podniku berú na vedomie aj stupeň zadlženosti, ktorý prevláda v danom odvetví. Okrem uvedených dvoch faktorov však môžeme konštatovať, že vplyv ostatných dvoch, t.j. inflácie a výšky úrokových sadzieb, nebol štatisticky nijako významný /okrem slabého vplyvu úrokových sadzieb na krátkodobú zadlženosť). Zhrnutie výsledkov v oblasti vplyvu interných faktorov na finančnú štruktúru MSP V rámci interných podnikových faktorov sa ako štatisticky vysoko významné ukázali všetky štyri skúmané faktory. Medzi veľkosťou podniku a jej zadlženosťou existuje pozitívna korelácia, t.j. s nárastom veľkostnej kategórie podnikov dochádza aj k nárastu miery zadlženosti. Sme toho názoru, že väčší podiel cudzích zdrojov vo väčších podnikoch je spôsobený tým, že väčšie podniky majú viac diverzifikovanú svoju činnosť ako menšie podniky, riziko podnikania je nižšie, pretože je rozložené medzi viacero činností, a teda banky sú viac ochotné poskytovať úvery týmto podnikom. Zároveň väčšie podniky vykonávajú svoje aktivity vo väčšom rozsahu, majú väčšiu vyjednávaciu silu pri dohadovaní obchodných podmienok so svojimi dodávateľmi, a preto aj podiel obchodných úverov týchto podnikov môže byť väčší v porovnaní s podnikmi menšími. Medzi výnosnosťou podniku a jeho vekom a úrovňou zadlženosti zisťujeme negatívny vzťah, t.j. s rastom dosahovanej úrovne ziskov (resp. s predlžujúcou sa životnosťou podniku) dochádza k poklesu úrovne zadlženosti. Zaujímavé pôsobenie na finančnú štruktúru skúmaných MSP môžeme badať pri štruktúre aktív. Smer pôsobenia tohto faktora je totižto dvojaký, v závislosti od typu zadlženosti: - medzi úverovou zadlženosťou a štruktúrou aktív je pozitívny vzťah. Predpokladáme, že tento výsledok je ovplyvnený nedostatkom vlastných zdrojov financovania skúmaných MSP na financovanie investičných aktivít podnikov, preto v rámci možností využívajú MSP na financovanie rozvoja bankové úvery. Predpokladáme pritom, že časť investícií je financovaná aj krátkodobými bankovými úvermi, nakoľko získavanie dlhodobých úverov je v segmente MSP obtiažne, - medzi celkovou a krátkodobou zadlženosťou a štruktúrou aktív je negatívny vzťah, t.j. čím nižší je podiel dlhodobého hmotného majetku na celkovom majetku podniku, tým väčšia je celková a aj krátkodobá zadlženosť podniku. Pre takéto správanie podnikov máme jednoduché vysvetlenie ak majú skúmané MSP nižší podiel dlhodobého hmotného majetku na celkovom majetku podniku, znamená to, že majú tieto podniky vyšší podiel obežného majetku, pričom obežný majetok je zvyčajne tvorený zásobami, ktoré nakupujú od svojich dodávateľov na obchodný úver, čím sa zvyšuje podiel cudzích zdrojov vo finančnej štruktúre podnikov. Okrem toho nárast objemu DHM znamená financovanie tohto majetku dlhodobými zdrojmi, a teda buď úvermi alebo potom vlastným kapitálom.

6 Na tomto mieste považujeme ešte za potrebné uviesť, že napriek tomu, že sa nám podarilo v rámci variability zvolenými faktormi vysvetliť iba nízke percento zadlženosti podnikov, takáto nízka miera variability zadlženosti podnikov v závislosti od zvolených faktorov nie je neobyčajná a môžeme sa s ňou stretnúť aj vo výskume viacerých zahraničných autorov (napr. Bokpin, G. A. vo svojej štúdii dokázal vysvetliť 12% variability zadlženosti v závislosti od zvolených faktorov, Sogorb Mira, F. dokázal vysvetliť 8,33 % zadlženosti). Sme toho názoru, že nízke percento vysvetlenej variability zadlženosti podnikov je spôsobené do značnej miery aj tým, že sa domnievame, že relatívne veľká časť MSP sa otázkami finančnej a kapitálovej štruktúry vôbec nezaujíma, a teda štruktúra zdrojov financovania týchto podnikov je skôr výsledkom náhodných javov ako jej cieleným formovaním. ZÁVER Napriek tomu, že sa doterajšie výskumy v oblasti vplyvu faktorov pôsobiacich na finančnú a kapitálovú štruktúru podnikov zameriavali predovšetkým naskúmanie interných podnikových faktorov, výsledky nášho výskumu poukazujú aj na potrebu skúmania externých faktorov prostredia. Dôležitosť skúmania týchto faktorov navyše zvyšuje skutočnosť, že sú to faktory, ktoré nemôžu podniky svojimi silami a svojim cieleným pôsobením ovplyvniť. Tieto výsledky zároveň poukazujú na potrebu neustáleho zlepšovania podnikateľského prostredia najmä pre podniky pôsobiace v segmente MSP, nakoľko práve táto skupina podnikov je obzvlášť citlivá na zmeny v prostredí, v ktorom tieto podniky vykonávajú svoju činnosť. Príspevok je výstupom riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0004/13 Aktuálne trendy a metódy vo finančnom riadení podnikov a ich vplyv na finančnú stabilitu podniku LITERATÚRA [1] BOWMAN, R. G. The Importance of a Market-Value Measurement of Debt in Assessing Leverage. Journal of Accounting Research, 1980, roč. 18, č. 1, s ISSN X. [2] DASKALAKIS, N. PSILLAKI, M. Do country or firm factors explain capital structure? Evidence from SMEs in France and Greece.. Applied Financial Economics, 2008, roč. 18, č. 2, s ISSN [3] HALL, G. - HUTCHINSON, P. MICHAELAS, N. Industry Effects on the Determinants of Unquoted SMEs Capital Structure. International Journal of the Economics of Business, 2000, roč. 7, č. 3, s ISSN [4] JENSEN, N. S. UHL, F. T. Capital Structure in European SMEs An analysis of firm- and country specific variables in determining leverage [online]. [cit ]. Dostupné z: Structure_in_ European_SMEs.pdf [5] JÕEVEER, K. What Do We Know about the Capital Structure of Small Firms? WORKING PAPER SERIES. Praha : CERGE-EI, s ISBN [6] JÕEVEER, K. Sources of Capital Structure: Evidence from Transition Countries. WORKING PAPER SERIES. Prague : CERGE-EI, s ISBN [7] PACÁKOVÁ, V. a kol. Štatistika pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : edícia EKONÓMIA, ISBN [8] SIVÁK, R. MIKÓCZIOVÁ, J. Teória a politika kapitálovej štruktúry podnikateľských subjektov. 2. vyd. Bratislava : Sprint dva, ISBN [9] Výsledky vlastného výskumu Adresa autora: Ing. Lenka Kalusová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií lenka.kalusova@euba.sk Ing. Elena Kubričanová Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií, elena.kubricanova@gmail.com

7 RESEARCH ON THE IMPACT OF FACTORS DETERMINING FINANCIAL STRUCTURE SLOVAK SMEs Abstract Traditional theories of financial and capital structure is often used in large enterprises. Even with them, however, we can observe unrealistic conditions of validity of these theories (for example perfect capital markets). The numbers of small and medium-sized enterprises, however, point out the need research on the possibility of the formation of the financial structure of enterprises in this segment. This issue hasn t been researched yet. The research in this area focused mostly on the impact of internal factors on financial and capital structure. Lately the orientation of research has gradually begun to change. Excluding the effects of internal factors, the research into influence of external factors on financial structure of enterprises has already had a start. The aim of this paper is to analyse the possibilities of shaping the financial structure of SMEs in Slovakia, mainly focusing on the factors determining the structure of the financial resources of these enterprises. We divide this factors into two groups: internal and external factors. Key words determinants of financial structure, internal factors, external factors, SMEs JEL Classification G30, G32