Roč. XXII. č. 86 EMPATIA BULLETIN

Transcription

1 Roč. XXII. č. 86 EMPATIA BULLETIN Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor poradensko-psychologických služieb. Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov SR v Bratislave. Slúži na komunikáciu a informovanie o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných situáciách. NIELEN PRE ODBORNÍKOV Číslo 4 december 2015 Bratislava

2 2

3 OBSAH EDITORIÁL PhDr. Katarína Hatráková 4 MEDZI NAMI PhDr. Eva Kuzbelová - Ďakujeme a závidíme... 7 Mgr. Mária Ďuríková - Majka Frkáňová 8 TÉMA Victor Yalom: Rozhovor s Jill Savege Scharffovou 10 KAZUISTIKA Mgr. Anna Makanová - Príprava na náhradnú rodičovskú starostlivosť 20 PREČÍTALI SME Shirzad Chamine - Pozitivní inteligence 32 REFLEXIE 37 Mgr. Andrea Sajenková - Štrba 39 PhDr. Katarína Hatráková, Mgr. Zuzana Hradileková, PhD. - - Vzdelávanie v psychodiagnostike dospelých 41 Mgr. Martina Bottová - Komplexná trauma a jej vplyv na vývin dieťaťa 42 3

4 EDITORIÁL Zvolebnieva sa...počuť z každého kúta. Chodíme ulicami a viac či menej vnímame tváre fotky, úsmevy z plagátov, ľudí, ktorí nám dávajú návod na to, ako nám bude lepšie. Že oni sa o to postarajú, len ich musíme voliť. Teda zakrúžkovať ich a hodiť do (volebnej) urny. A o ostatné sa už potom vlastne ani nemusíme starať, lebo oni to už vybavia. Voliť ale znamená aj veriť, dôverovať, mať nádej, že veci tak budú... Dôvera sa však už tak často nespomína, lebo stráca hodnotu. Jednoducho povedané, pre mnohých z tých plagátov, ktorí tak často sklamali, by bolo ťažké ju spomínať, opierať sa o ňu. Aj keď na jednom plagáte ju spomínajú, no ale to je komédia nehodná čo i len riadku... Premýšľam, prečo mi Zvolebnieva sa neevokuje nádej... Skôr počujem - Kraskove Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... smútok, beznádej... Odkedy je tá možnosť voliť slobodne tak som ju vždy využila. Vo veľkej miere ovplyvnená prostredím, v ktorom som vyrastala. Politika ma ako téma obklopovala od detstva a tak som volila ľudí, ktorých som poznala, vnímala, videla ich rast, pokroky i pády, bola často pri ich príbehoch. A verila som im. Prirodzene ako ľuďom. Lebo aj keď sklamali, aspoň trochu bolo pochopiteľné, prečo. V týchto dňoch sa však potýkam s vnútornou dilemou, ktorú nepoznám. Tak hlboké rozčarovanie, toľko klamstva, Zla, chrbtice v malíčku... viem, že treba ísť... ale tak slobodne, naozaj, s dôverou dnes sa dnes neviem postaviť za nikoho... Prvýkrát rátam len s menším Zlom... Ťažké, ale ruku na srdce až tak veľa to v mojom živote nezmení. Je to ďaleko... (i keď zdanlivo) Mení nás to, čo je blízko. Vzťahy, intímno, tí bezprostredne okolo mňa. Manžel (frajer), deti (moje a tie partnerove), rodičia (biologickí, alebo tí druhí) možno i v tomto poradí - kamaráti, kolegovia. Vzťahy, z ktorých čerpám silu, i tie, ktoré ma o ňu oberajú. Vzťahy, ktoré mám v rukách, i tie, kde som štatistom. A tie, ktoré chcem mať v rukách a niekto mi bráni. 4

5 A tu je uzol: Kto? Môže to? Má na to právo? Nedokončené veci z rodiny, tabu, nedopovedané, nevysvetlené momenty z minulosti to, čo môžem iba už odpustiť. Áno, i to je našou prirodzenou súčasťou a viac či menej máme výbavu na to, ako s tým ísť ďalej.. Ale ešte sú vzťahy, ktoré nám vstupujú do života a my to nechceme. Ale v nejakom životnom období musíme. Nemôžem mať deti, hľadám pomoc, otvárajú sa možnosti, ako si dieťa osvojiť. Založili sme si rodinu, lebo sme sa ľúbili, láska sa stratila, hľadám pomoc, ako žiť ďalej. Manželstvo sa rozpadá, rodičmi ostávame. Hľadám pomoc... Chceme byť s našimi deťmi. Partner mi ubližuje, deti trpia. Hľadám pomoc, ako ich objať, keď sú v inom priestore. A čo nájdem? Vypočutie, podporu, porozumenie, smerovanie, nádej, pomoc? Až príliš často, žiaľ nie. Stretnem hranicu usmernenia, pokynu, zákona. Počujem o právach a o tom, čo robiť nesmiem, nemôžem, nedá sa. Osvojitelia získajú informácie, ako veľmi problémové dieťa ich čaká. Partner sa dozvie, že ten druhý má právo prestať ma ľúbiť. A tiež má právo byť s našimi deťmi. A že deti môžem objať, keď príde čas, ktorý je na papieri. Možno. A keď vtedy nie, tak potom, keď zase príde ten čas. Obeť odchádza s otáznikom, prečo bola v zlej chvíli na zlom mieste. Zažili ste? Počuli ste? Čítali ste? Veríte, že sa to deje? Áno. Áno. Áno. Žiaľ áno. Znepokojujúco často... A hľadám otázku prečo? Lebo systém. Ktorý tvoria ľudia. My. Iste, že sa to nedeje vždy, 5

6 ale v našej práci je aj jedno veľa. Jeden osud ovplyvní niekoľko osudov. Jedna zlá skúsenosť sa šíri... Ale aj bezmocnosť strieda nádej. Taký je chvalabohu zákon života. A mne ju prinášajú stretnutia s vami tých niekoľko na Vzdelávaní v psychodiagnostike s Dr. Kešickým, o ktorých viac píšeme v rubrike Reflexie, i pekná práca, dobrá skúsenosť a zážitok blízkosti zo stretnutí skupiny žiadateľov o NRS, o ktorých píše Anka Makanová vo svojej kazuistike. A možnosti, ako sa dostať ku klientovi bližšie, napojiť sa, vnímať, ktoré vo svojom preklade sprostredkováva Ivan Valkovič. A v neposlednom rade, hoci hneď o stránku ďalej poďakovanie tým, ktorí s nami po ceste našej odbornosti kráčali, ale dnes tu nechávajú svoju energiu a skúsenosti a idú dúfam oddychovať. Tak naozaj. So sebou a s blízkymi... Majka a Juraj, ďakujeme. To všetko mi dáva nádej, že táto práca a angažovanosť v nej má zmysel. Preto stretnutia, supervízie, vzdelávanie, Štrba (kuk Andrejkin pohľad v Reflexiách). A možno aj preto treba ísť voliť, aby ryba až tak veľmi nesmrdela od hlavy. PhDr. Katarína Hatráková psychológ, metodik OPPS 6

7 MEDZI NAMI ĎAKUJEME A ZÁVIDÍME... Empatia 4/2015 Dlho som rozmýšľala, ako začať môj príspevok do Empatie a čo do príspevku vložiť, keď to má byť na tému Juraj Žilinčík. Juraj asociácie metodik, psychológ, kolega, dôchodca, vášnivý športovec, záujmy hlavne cyklistika, lyžovanie, zdravý životný štýl, ochrana svojho ja, bojovník za psychologické poradenstvo... Podaktorí aj závidíme. V pracovnom procese si svoje už dokrútil a teraz sa môže venovať sebe, tomu, po čom túžil a čo zameškal môže doháňať. A ďakujeme. Za odvedenú prácu v psychologickom poradenstve. Iste si ho pamätáte, milí kolegovia. Juraj do našich radov vstúpil v roku 1991 ako metodik Centra poradensko-psychologických služieb (pre mladších kolegov, takto sa nazývali súčasné Referáty poradensko-psychologických služieb) pre Stredoslovenský kraj Banskobystrický a Žilinský. Pôsobil, ako sa hovorilo, v teréne, bližšie k ľuďom, a to v Banskej Bystrici v Centre poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Pôsobil tam spoločne s celým tímom poradne. Po vytvorení referátov poradensko-psychologických služieb v roku 2005 ostal pracovať ako psychológ na poradni v Banskej Bystrici. Prešedivelý, bradatý muž, budiaci rešpekt. Charakteristický prirodzenou autoritou. Ako metodik pôsobil dôstojne, s vážnosťou, s odbornosťou, ale na druhej strane nikdy nezabúdal na ľudskosť a na hranice medzi odborným a osobným. Vždy sa snažil udržať si status psychológa a špecificky psychologického poradenstva. Nezabudnuteľné spomienky sa viažu ku stretnutiam, ktoré Juraj s obľubou organizoval pod rúškom zachovania psychohygieny pre celý svoj tím. Počúvadlo, kúpele Turčianske Teplice, Predná Hora, Lučivná... vždy premyslené a dodnes spojené nielen s relaxom a utužovaním kolektívu, ale i odbornosťou, výmenou skúseností i prácou na sebe. 7

8 Ťažké obdobie, keď sme prešli v roku 2005 v rámci transformácie pod ÚPSVAR a stali sme sa súčasťou OSPODaSK, bolo pre Juraja až zraňujúce. Hnevalo ho, jeho, barda psychologického poradenstva na Slovensku, že dochádza k spájaniu psychologického a sociálneho poradenstva, že sa stráca manželské poradenstvo, ktoré sa rokmi budovalo a stráca sa identita psychologických poradní. Ale vydržal to až do dôchodku. Možno sa už nestretneme s jeho príspevkami do Empatie, jeho múdrosťou a skúsenosťami ako lektora na propedeutike, a možno ani pri odborných seminároch s Oľgou Kostelníkovou na tému párové poradenstvo. Ale majme nádej, že sa Juraj s nami ešte podelí, keď zaslúžený pokoj vystrieda jemu vlastná chuť tvoriť, meniť, posúvať sa... Tak si Juraj užívaj toho dôchodku, my, ktorých to o krátku chvíľu tiež čaká, ti tak trochu v dobrom - závidíme, že si to dotiahol dokonca, ale predovšetkým ďakujeme za všetko, čo si odovzdal svojim kolegom. ĎAKUJEME, MAJKA S úctou kolegyňa Eva Kuzbelová Dnes nadišiel deň, kedy mi prichodí so smútkom v hlase priznať, že sa blíži lúčenie. Presne si pamätám na tú chvíľu, kedy ma Majka Frkáňová po prvýkrát v roku 2005 privítala na RPPS. S úsmevom, ľudskosťou a otvorenou náručou. Ale nepredbiehajme a zaspomínajme si spoločne... Majka Frkáňová svoje prvé pracovné pôsobenie zahájila ako sociálna pracovníčka v roku 1979 v bývalých Manželských a predmanželských poradniach, neskôr v Centrách poradensko-psychologických služieb. Svojim ľudským prístupom pomáhala jednotlivcom, manželským párom i celým rodinám. Kto ju pozná, vie, že ku každému ľudskému osudu sa snaží pristupovať vždy veľmi zodpovedne, citlivo, zvažujúc všetky príčiny životnej krízy. Nesúdi, neobviňuje, nezatracuje, ba naopak hľadá potenciál rastu a efektívnej zmeny. Ľudia oceňujú jej úprimnosť, ochotu pomáhať, pohotovosť k nachádzaniu riešení a pozitívny prístup k životu. Odbornými skúsenosťami 8

9 a osobnostným čarom dokáže vliať nádej a optimizmus aj tam, kde už ľudia strácajú nádej. Je liečiteľkou emocionálnych zranení detských a dospeláckych duší. Nevzdáva sa, so závideniahodnou energiou, odhodlaním a vytrvalosťou spája všetky dostupné možnosti, kontakty a kreuje výsledok. Vždy odborne, s prijatím a citlivosťou, zmyslom pre spravodlivosť a zdôraznením a zachovávanie tradičných morálnych hodnôt. Je príkladom odhodlanej pracovníčky, dobrej kolegyne, vernej manželky, vzornej matky, láskavej babiny, trpezlivej nevesty. Jej štedrosť a ochota rozdávať sa prejavuje v pomoci ľuďom, ktorí sa ocitli na pokraji sociálnej chudoby. Neváha im opakovane prispievať nielen materiálne, ale aj finančne, bez nároku na odmenu alebo uznanie. Sociálnou pracovníčkou neprestáva byť telom aj dušou ani za bránami poradne či úradu. S odvahou, razantnosťou a tlčúcim srdcom zároveň, sa v uliciach mesta púšťa do záchrany slabšieho v bitke, v hádke, v ostrom konflikte. Neskloní hlavu a neodvráti zrak ani vtedy, keď v mysliach unikajúcich okoloidúcich ľudí znejú poplašné myšlienky nemiešaj sa, nechaj to tak, nie je to predsa tvoj problém!. Svoje srdce a skúsenosti uplatňuje aj s problémovou mládežou, maloletými matkami či ľuďmi staršieho veku. Neraz sú to práve oni, ktorí s kyticou kvetov a vďakou za pomoc prichádzajú späť, klopkajúc na dvere pani Márie Frkáňovej, ktorá v každom zanecháva svoju jedinečnú a originálnu pečať. Na svojej 36-ročnej pracovnej púti, na každej zastávke a križovatke, ceste rovnej, rozbitej či hrboľatej, Majka odovzdávala s nesmiernou energiou a šľachetnosťou tisíckam ľudí zo seba všetko čo má, všetko, čo vie. Dnes, v čase jej odchodu na dôchodok bez nadsázky možno povedať, že práca sociálnej pracovníčky bola a je pre ňu aj napriek slzám, nešťastiu a bolesti klientov radosťou, jej poslaním, jej životom. Naším šťastím a cťou bolo stretnúť ju, spoznať a pracovať - MAJKA ĎAKUJEME ZA VŠETKO Mária Ďuríková psychologička, Martin 9

10 TÉMA Empatia 4/2015 TERAPIA OBJEKTOVÝCH VZŤAHOV Rozhovor s Jill Savege Scharffovou Jill Savege Scharffová, MD je spoluriaditeľkou Medzinárodného psychoterapeutického inštitútu a predsedníčkou Medzinárodného inštitútu pre psychoanalytický výcvik. Je klinickou profesorkou psychiatrie na Lekárskej fakulte Georgetown University a vyučujúcou analytičkou na Washingtonskom psychoanalytickom inštitúte. Jej súkromná prax v meste Chevy Chase, Maryland sa zameriava na psychoanalýzu detí a dospelých, ako aj na párovú a rodinnú terapiu. Dr. Scharffová redigovala nasledujúce knihy: Foundations of Object Relations Family Therapy, (1989) a The Autonomous Self: The Work of John D. Sutherland (1994). Sama napísala Projective and Introjective Identification: The Therapists Use of Self (1992). Spolu s Davidom E. Scharffom, M.D. publikovali Object Relations Family Therapy (1987), Object Relations CoupleTherapy (1991), Scharff Notes: A Primer of Object Relations Therapy (1992 and 2nd edition 2005), Object Relations Therapy of Physical and Sexual Trauma (1994), Object Relations Individual Therapy (1998), Tuning the Therapeutic Instrument: The Affective Learning of Psychotherapy (2000), a Self Hatred in Psychoanalysis: Detoxifying the Persecutory Object (2003) a The Legacy of Fairbairn and Sutherland (2005). Podieľa sa aj na redakcii série Library of Object Relations vo vydavateľstve Jason Aronson, Inc. Čo je terapia objektových vzťahov? Rafal Mietkiewicz: Jill, si známa psychiatrička, psychoanalytička a odborníčka na terapiu objektových vzťahov. Napísala si mnoho kníh o terapii objektových vzťahov, tak som zvedavý, či by sme mohli začať základným prehľadom, čo to terapia objektových vzťahov vlastne je. Pre začínajúcich terapeutov to môže vyzerať ako jadrová fyzika. 10

11 Jill Savege Scharff: Je to nešťastný termín objektové vzťahy, ale bol zvolený z úcty k Freudom používanému pojmu objekt, čo znamená objekt, ku ktorému sa viaže pud, ktorý chce byť vo vzťahu. Freud hovoril o sexuálnom a agresívnom pude, v neskoršom období svojho života ako o pude života a smrti. Fairbairn, ktorý zaviedol termín teória objektových vzťahov, hovoril o hlavnej motivácií ľudí v tom zmysle, že chcú byť vo vzťahu, nielen kvôli láske a bezpečiu, ale aj kvôli pocitu významu. Aby svojej existencii dali význam. Nie je to len matka, čo dodáva význam dieťaťu, ale aj dieťa dodáva význam matke, ktorá sa stáva matkou, pretože má dieťa, ku ktorému si môže vytvoriť vzťah a starať sa oň. Objektové vzťahy označujú vnútornú psychickú štruktúru, ktorá sa vyvíja z týchto raných zážitkov. Rafal Mietkiewicz: A našou úlohou, ako terapeutov, je hľadať tieto vnútorné štruktúry u našich klientov? Jill Savege Scharff: Nemusíš hľadať veľmi ďaleko, pretože tá vnútorná štruktúra je zapísaná veľkými písmenami vo vonkajších, súčasných vzťahoch. Vnútorné vzťahy fungujú, akoby to bol vzorec, ktorý vedie ľudí k opakovaniu v súčasných vzťahoch - sčasti preto, že sú známe a chcú znovu vytvoriť to, čo už poznajú, a sčasti preto, aby zažili nové zážitky, ktoré, ak sú zdravé, zaujímavé a náročné, môžu povzbudiť nové poznanie, takže pôvodné objektové vzťahy sa môžu modifikovať. Intímne vzťahy poskytujú príležitosť v novej dimenzii - takej, ktorá im môže pomôcť rásť a meniť sa. To isté platí o terapii. Ešte stále to znie ako jadrová fyzika, Rafal? Rafal Mietkiewicz: Áno, trochu áno. A zdá sa, že to trvá dlho, kým sa tieto dlhodobé vzorce rozpletú a že terapia pôjde dosť hlboko. Jill Savege Scharff: Vytvorenie hlbokej zmeny charakteru chvíľu trvá. U párov to môže trvať niekoľko rokov. Rafal Mietkiewicz: Som pracujúci terapeut a mám svoje skúsenosti s individuálnou i manželskou terapiou, ale myšlienka práce s párom na niekoľko rokov znie náročne, aby som bol úprimný. 11

12 Jill Savege Scharff: No, to platí viac na páry, ktoré hľadajú radikálnu zmenu. Niektoré páry prídu a chcú iba malú úpravu. Chcú sa menej hádať, alebo sa chcú rozhodnúť, či budú mať dieťa alebo nie a to je len vývinová intervencia. Vývinová výzva ich doviedla k tomu, že sa zasekli a po niekoľkých sedeniach vedia sami pokračovať. Ale iní, čo majú obrovské ťažkosti vo vzťahu, komunikácii, vytvorení intímneho sexuálneho vzťahu - tieto terapie trvajú dlhšie. Rafal Mietkiewicz: Teda rozlišuješ vývinovú intervenciu a hlbinnú terapiu. Jill Savege Scharff: No, nikdy nechceš urobiť toho priveľa. Chceš urobiť len to, čo ľudia hľadajú a čo potrebujú. V prístupe objektových vzťahov, ktorý operuje v hĺbke, môžeš aj na niekoľkých sedeniach ľuďom ukázať, čo tento prístup dokáže ponúknuť, keby sa rozhodli preň, keby sa rozhodli investovať do niečoho podstatnejšieho. Rafal Mietkiewicz: Keď príde pár, aké sú úvodné štádiá? Jill Savege Scharff: Najprv robíme konzultáciu - nie terapiu - pretože chcem dať páru možnosť rozhodnúť sa, či si myslia, že si ako ľudia sadneme a chcem im ukázať svoj štýl práce. Nie každý pár si zvolí prácu na objektových vzťahoch, čo je v zásade psychoanalytický rámec. Niektorí hľadajú krátkodobý prístup alebo štruktúrovanejší prístup, alebo priamejší prístup, kedy ich odošlem kolegom. Rafal Mietkiewicz: Takže prvé štádium je konzultácia. Jill Savege Scharff: Áno, stretnem sa s nimi povedzme na dvoch či troch sedeniach. Niektorí kolegovia sa raz stretnú s jedným partnerom, raz s druhým partnerom, a raz s párom. Ale pokiaľ na to nie je konkrétna indikácia, obvykle dávam prednosť práci s párom. Rafal Mietkiewicz: Čo by bola konkrétna indikácia? Jill Savege Scharff: Keby tu bol autonómny individuálny psychiatrický problém, ako napríklad dlhodobý problém s užívaním drog, možno by som sa chcela stretnúť s tým jednotlivcom, aby som odhadla jeho rozsah a rozhodla sa, či by nebola vhodnejšia individuálna liečba, dokon- 12

13 ca možno pobyt v liečebni. Ďalšou indikáciou je manželka alebo manžel terapeutky. Niekedy zistíš, že neterapeut je ďaleko za človekom, ktorý má terapeutický výcvik, čo sa týka komunikácie emocionálnych zážitkov, takže niekedy potrebuje individuálne sedenie bez partnera, aby našiel spoločnú reč s partnerom terapeuta. Rafal Mietkiewicz: Môže párový terapeut spojiť tieto dve funkcie a robiť individuálnu terapiu s jednou osobou z páru a zároveň párovú terapiu s obomi? Jill Savege Scharff: To sa môže stať, pokiaľ si uvedomujete, že váš záväzok je voči páru a že všetko, čo robíte s jednotlivcom, sa vráti späť na párové sedenie. Že napríklad mlčanlivosť prináleží páru, nie jednotlivcovi v páre. Teda, povedzme, že jednotlivec ti povie o mimomanželskom vzťahu, o ktorom nepovedal svojmu partnerovi, neodhalíš to ty osobne, ale navrhneš, aby to otvoril na párovej terapii. Ak to nedokáže, pravdepodobne zistíš, že nedokážeš pracovať s párom, pretože, ak máš informáciu, ktorú nemôžeš použiť, blokuje ťa to a nemôžeš reagovať na všetky kľúčové znaky, ktoré vedú k záveru, ktorý potom nemôžeš urobiť. Rafal Mietkiewicz: Nemôžeš ani voľne asociovať, pretože si blokovaná a nemôžeš ísť do určitých oblastí. Jill Savege Scharff: Máš absolútne pravdu. Minulý týždeň som bola v Poľsku a počula som, že Asociácia rodinnej terapie pracuje na pravidlách mlčanlivosti a ako sa vzťahujú na párovú a rodinnú terapiu. Rafal Mietkiewicz: Ako zisťuješ, či je pár vhodný na terapiu objektových vzťahov? Jill Savege Scharff: Pozerám, ako reagujú na interpretácie, ktoré robím, na moje celkové vystupovanie, na súvislosti, ktoré vidím medzi ich súčasným zápasom a minulosťou. Ak mám niekoho, kto sa nechce zaoberať minulosťou, kto hovorí: Minulosť je minulosť a ja na ňu nechcem myslieť, pravdepodobne to nie je dobrý kandidát na terapiu so mnou. Tak by som mohla povedať: No dobre, mohla by som skúsiť pracovať s vami len na prítomnosti, ale viem, že všetko, čo sa deje te- 13

14 raz, je ovplyvnené tým, čo sa stalo predtým, nemyslím si teda, že tento druh terapie vám bude vyhovovať. Chcete to vyskúšať a pozrieť sa na to, čo by som mohla pre vás urobiť alebo by ste radšej dali prednosť niečomu inému? Vždy rada pracujem s pármi, ktorí vedia pracovať so svojimi snami, ale nie všetky páry sú na to ochotné. Niektoré si myslia, že ich sny sú veľmi súkromné. Podľa mňa, keď jednotlivec povie svoj sen v párovej terapii, stane sa snom oboch a keď mi to pár porozpráva, pomôže mi dostať sa k nevedomému životu páru. Celá terapia objektových vzťahov sa zameriava na prístup k vplyvu nevedomia na vzťah. Rafal Mietkiewicz: Akou technikou pracuješ so snom v páre? Jill Savege Scharff: No, predovšetkým počúvam sen od jednotlivca. Potom sa ho opýtam, čo mu ku snu napadá. Potom sa opýtam partnera, či partnerky, čo ho alebo ju napadá v súvislosti so snom. Potom sa pár rozpráva o tomto sne a ja si všímam ich asociácie, moje asociácie, pocity, ktoré to vyvoláva v nich a vo mne, a konštruujem interpretáciu sna a čo hovorí o ich súčasnom vzťahu a nádejách, čo si želajú pre seba vo vzťahu. Rafal Mietkiewicz: Ukazuje sa mi, zistil som, že práca so snami je v individuálnej terapii úžasná, ale toto otvára nový oceán možností pri práci s párom. Keď už máš konzultačné sedenia za sebou a dohodnutú terapiu s párom, čo ďalej? Jill Savege Scharff: Dohodneme si frekvenciu sedení, čo býva raz alebo dva razy za týždeň. Mám rada 45-minútové sedenia, ale s párom, ktorý prichádza zďaleka, pracujeme hodinu alebo hodinu a pol, ako im to vyhovuje. Ale usporiadame si to tak, aby sme nepretiahli čas; dohodneme sa dopredu, ako to bude najlepšie. Nedávam dotazníky. Len ich požiadam, aby prišli ku mne. Sedia... Vidíš moju miestnosť? (Rozhovor sa deje via Skype) Rafal Mietkiewicz: Samozrejme, vidím dve kreslá. Jill Savege Scharff: Sú tu dve červené kreslá. Sedia v tých kreslách. Ja sedím vzadu pri stole. Pri stene je gauč, pri tlačiarni. Niektoré páry si sadnú k sebe na gauč. Niekedy jeden sedí na gauči trochu narcistickým 14

15 spôsobom a druhý tróni v kresle. Ale sedia (terapeutka je psychoanalytička, preto zôrazňuje, že sedia a neležia, pozn.), zaujíma ma, aký majú vzťah aj z hľadiska priestoru. A potom ich požiadam, aby povedali všetko, čo chcú povedať. Nech prídu a začnú. Nekladiem otázky. Len počúvam a reagujem. Myslím, že môj spôsob je akosi spoločensky primeraný, nevtieravý, nedirektívny. Nie je chladne analytický, ako si niekedy predstavujeme analytikov. A nehovorím stále: A čo si o tom myslíte? Rafal Mietkiewicz: Nehovoríš A aký máte z toho pocit? Jill Savege Scharff: Nie, je to skôr o tom, že máme otvorený priestor na rozhovor, naozaj. A potom, príležitostne, dospejem ku konštrukcii toho, čo si myslím, že sa deje a ukážem im opakujúce sa vzorce interakcie a ako súvisia s ich ranými zážitkami. Ako sa k sebe správajú ako k ľuďom z minulosti, alebo ako sa ľudia z minulosti správali k nim. Mám záujem pomôcť im ako páru, aby si vypracovali to, čo Mary Morganová nazýva párový stav mysle. Sú páry, ktoré rozmýšľajú ako pár, plánujú ako pár a páry, ktoré kvôli starostiam a stresom vo svojom živote a objavení sa negatívnych aspektov ich charakteru stratili túto schopnosť. A potom prídu iné páry, ktoré tak nerozmýšľali nikdy. Prídu ako dvaja jednotlivci. Obaja myslia na manželstvo ako na niečo, k čomu obaja môžu prispieť a tvoriť ho, pestovať ho, udržiavať. Ak sa to dokážu naučiť, tak im manželstvo veľa dá. Nejde len o to, že partneri sa starajú o seba navzájom a milujú, ale aj o partnerstvo alebo manželstvo, ktoré konštruujú. Nehovorím, že majú byť zosobášení v kostole alebo tak, ale ak sa zaviazali, že budú spolu, a pestujú si vzťah, vzťah ich bude vyživovať a podporovať počas životného cyklu a počas rôznych náročných období, ako keď majú prvé dieťa, keď prvé dieťa odchádza z domu, keď idú do dôchodku - všetkého, čo život prináša. Rafal Mietkiewicz: Je jedna terapia dostatočná pre pár, alebo majú tendenciu vracať sa po čase? Jill Savege Scharff: Myslím, že väčšina párov, ak roky párovo pracuje a dostane sa na primeranú vývinovú úroveň, tak má nástroje, ktoré potrebuje, keď nastane ťažké obdobie. Ale nikdy nedokážete pred- 15

16 povedať, čo vám život hodí do cesty a niektoré veci môžu zahltiť ich kapacitu adaptovať sa. Ak sa to stane, môžu sa vrátiť na ďalšie sedenie alebo sedenia. Rafal Mietkiewicz: Aké techniky používaš? Dávaš interpretácie? Jill Savege Scharff: Som trochu alergická ne termín techniques. Znie to, ako keby to boli vecičky, ktoré aplikuješ za rozličných okolností. Mám sklon brať techniku všeobecnejšie, ako spôsob počúvania, pozorovania, čakania, podržania anxiety, nie hneď skočiť do akcie, nie byť direktívna a vždy nasledovať impulz, cit. Veľmi dôležité je vždy počúvať, aký pocit je za slovami. Robíme to pomocou počúvania tónu, rytmu reči, prestávok v reči, váhania, pošmyknutia jazyka, samozrejme. Vždy sa zaujímam o snový materiál, ktorý prichádza a ktorý mi umožní lepší vstup do nevedomia. Potom sa pozeráme po opakujúcich sa vzorcoch interakcie. Pomenujeme ich a požiadam pár, aby porozmýšľal, prečo potrebuje práve tento konkrétny vzorec. Inými slovami, akú obrannú funkciu tento vzorec plní a aká úzkosť sa za ním skrýva? A vždy je iná ďalšia úzkosť, ktorá sa nachádza za vedomou anxietou - v podstate, hlavná úzkosť je smrť páru. To je hlavná úzkosť. Rafal Mietkiewicz: Smrť páru? Jill Savege Scharff: Áno. Rafal Mietkiewicz: Môžeš o tom povedať niečo viac? Jill Savege Scharff: Páry na to obvykle vedome nemyslia, ale v podstate sa toho obáva každý pár. Individuálne obavy, že jeho alebo jej patológia zničí pár. Vedome sa obávajú, že budú opustení, odmietnutí, ponechaní sami na seba, ale v podstate sa obávajú, že sa zničí pár. Každý pár sa snaží nemyslieť na to, že jeden z nich zomrie skôr a žiadny pár nevie, kto z nich ostane sám, keď sa to stane. Rafal Mietkiewicz: To je ohrozujúce, samozrejme. Jill Savege Scharff: Je to veľmi, veľmi ohrozujúce, keď sa to začne dostávať do vedomia. Možno štyridsiatnici možno stratia jedného priateľa 16

17 alebo rodiča a vidia, čo sa deje s tým, kto ostane sám, potom sa im to začne pripomínať a začnú si uvedomovať tú fundamentálnu obavu. Rafal Mietkiewicz: Ako pracuješ s podporou rozvoja párového stavu mysle? Jill Savege Scharff: Terapeut musí mať kapacitu byť nestranný voči každému jednotlivcovi - alebo byť rovnako na strane oboch - ale s preklenujúcim záväzkom voči párovému vzťahu. Pokročilejší terapeut to má vždy na mysli. Musí byť niekým, kto nemá potrebu stáť na strane niekoho, ale ostáva neutrálny, prípadne, ak ho to ťahá na stranu niekoho, uvedomí si to a vie interpretovať, čo sa práve deje. Pomenuje to ako skreslenie pôvodného úmyslu, ktorý reflektuje charakteristiku jednotlivca, čo to inicioval a partnera, ktorý dovolil, aby sa to stalo - lebo to pravdepodobne bude vzorec, ktorý sa deje vo vzťahu. A tu to máš, v laboratóriu párovej terapie, kde to vidíš, preskúmaš to vo vzťahu k sebe, párovému terapeutovi, ktorý sa nechce stať životným partnerom. Rafal Mietkiewicz: Máš všetky tieto koncepcie v hlave, keď sa rozprávaš s párom? Jill Savege Scharff: Nie. Myslím, že celá tá teória tvorí pozadie a keď sa zasekneme v našej práci s párom, tak vytiahneme teóriu a pozrieme sa, či nám pomôže. Ale, ešte je niečo veľmi dôležité, na čo si sa ma nespýtal, čo sa týka sexuality. Zistila som, že veľa párov - alebo skôr párových terapeutov - sa nepýta na intímny život páru. Ak pár prichádza so sexuálnym problémom, tak naň samozrejme reagujú, ale nie vždy sa na to pýtajú v rámci diagnostikovania, a ja si myslím, že to je dôležité a nemať zábrany v tomto smere. Je to súčasť párového života a malo by sa to vziať do úvahy spolu s inými aspektmi. A ak existuje konkrétny sexuálny problém, tak prístup objektových vzťahov, ktorý je primárne analytický, ho musí zahrnúť do zložky správania. Rafal Mietkiewicz: Viem, že sa to ťažko kvantifikuje, ale môžeš porozprávať o niektorom z tvojich najväčších úspechov a jednom najväčšom neúspechu v terapii? 17

18 Jill Savege Scharff: To sa naozaj ťažko oddeľuje. Mám na mysli to, že niektoré páry sa rozídu - a to je z jednej strany neúspech párovej terapie. Z druhej strany je to uznanie ich odlišnosti a že im terapia pomohla dosiahnuť toto veľmi bolestivé rozhodnutie. Či už to nazývaš úspech alebo neúspech, je skutočne na debatu. Pár, ktorý skončí so zlosťou na teba alebo sklamaním z teba - to je pocit neúspechu. Je to tiež obrovská strata, lebo si nedostal možnosť pracovať s nimi na týchto intenzívnych pocitoch, čo mohlo byť užitočné pre ich vzťah, keby sa vrátili a pracovali na tom. Ako to už býva, jednoducho odídu s myšlienkou, že si do teba vložia zlý objekt, ako keby tam ostal a oni sa ho zbavili. Samozrejme, zlý objekt sa vždy vráti a oni nebudú mať šancu skutočne na ňom pracovať. To ja cítim ako neúspech. Rafal Mietkiewicz: To je bolestivé, áno. Jill Savege Scharff: Úspech je, keď pár odíde a už o nich nikdy viac nepočuješ, pretože to zvládajú. Dúfaš, že to je úspech, ale nikdy sa to nedá vedieť, lebo my nerobíme kontroly, nezasahujeme do života ľudí, keď ukončia kontrakt s nami. To je jedna zo smutných vecí na párovej terapii, že nevieš, čo sa s nimi stane - pokiaľ sa o nich niečo nedozvieš náhodou, alebo pokiaľ sa nevrátia ako rodičia dieťaťa a potom chcú, aby si vzal do terapie ich dieťa. Ako páru sa im darí, ale kvôli obdobiu, kedy sa im ako páru nedarilo, si ich dieťa zabudovalo určité osobnostné charakteristiky, ktoré poškodzujú to dieťa. A tak vidíš zvyšky párového problému na dieťati. Môžeš pracovať s dieťaťom, aby si ich dostal späť na vývojovú dráhu, ale súčasne vidíš pár ako rodičov a ako sa im darí v párovom živote a to je veľmi uspokojivé. To by si mohol nazvať úspech. Rafal Mietkiewicz: Čo radíš novým terapeutom? Jill Savege Scharff: Choďte do liečby. A do supervízie. A potom môžete študovať a chodiť na kurzy. Je to neustála práca. A ak zistíte, že to pár vystraší, nie ste sami. Párová terapia je najťažšia práca, ktorú robíme, pretože pár má také tesné puto. Sú spolu, pretože si sedia na vedomej i nevedomej úrovni. Ako párový terapeut sa často cítiš, že prelamuješ hranice, lebo im ako keby vstupuješ do spálne, ako keby si bol dieťaťom v oidipálnej situácii, alebo sa cítiš strašne vylúčený, lebo 18

19 sa nemôžeš dostať dnu. Máš pocity viny za to, že sa snažíš dostať dnu. Cítiš sa zmätený, nevedomý, odmietnutý. Práca s párom môže byť veľmi nepríjemná, a preto ju mnoho ľudí nerobí, myslím si. Preto hovoríme, choďte do terapie a supervízie. Chce to veľa osobnej terapie, aby terapeut porozumel, ako je skonštruovaná jeho vlastná osobnosť a ako sa zvykne prejavovať nielen vo svojich osobných vzťahoch, ale aj vo vzťahu k párom a rodinám, s ktorými pracuje. Jill, ďakujem ti veľmi pekne. Preložil: PhDr. Ivan Valkovič psychológ, Bratislava 19

20 KAZUISTIKA Klienti: manželský pár, muž 38 rokov, žena 39 rokov, v manželstve žijú 4 roky Klienti boli prizvaní na konzultáciu na dožiadanie určeného úradu kvôli príprave na náhradnú rodinnú starostlivosť osvojenie. Poradensko-psychologický proces prebiehal 26 hodín, z toho u každého klienta 3 hodiny formou individuálnych konzultácií, 8 hodín formou párových konzultácií a 15 hodín skupinovou formou. Príprava trvala štyri mesiace a bola rozdelená do 9 blokov. Cieľ poradenskej intervencie: príprava a posúdenie spôsobilosti žiadateľov na NRS. Ciele a spôsob práce s klientmi počas jednotlivých konzultácií: 1.blok: úvodná párová konzultácia v trvaní 2 hodiny, cieľ: poskytnutie úvodných informácií o obsahu, organizácii a trvaní prípravy, vyhotovení záverečnej správy, podpísanie dohody o príprave, rozhovor o očakávaní klientov a začiatok snímania anamnézy Po úvodnom zoznámení a nadviazaní kontaktu boli klienti oboznámení s dôvodom, pre ktorý sme ich pozvali. Boli poučení o dôvode vyhotovenia, obsahu a platnosti záverečnej správy, trvaní prípravy (min. 26 hod.) a jej formami (individuálna, párová, skupinová), približnou frekvenciou stretnutí. Hovorili sme i dôvernosti poradenstva a následne o obsahu prípravy. Tú realizuje tím v zložení psychológ a sociálny pracovník, z ktorých každý má svoju rolu i kompetencie, s ktorými sme klientov tiež oboznámili. Následne podpísali Dohodu o príprave a bol im založený záznamový hárok, ktorého bázu tvorila anamnéza žiadateľov. Tá bola následne doplnená a rozšírená o informácie z vyplneného dotazníka pre osvojiteľov. 20

21 Očakávania žiadateľov od prípravy, ktoré sme spolu rozobrali, svojim spôsobom určili smer, témy, ktorým sa budeme v procese prípravy venovať. Manželia sa aktívne zapájali, boli ochotní spolupracovať, klientka bola spontánnejšia, komunikatívnejšia, dominantnejšia, optimistická, veselá, viac emotívna. Muž bol tichší, pasívnejší, menej sa zapájal, musel byť viac vyzývaný ku komunikácii otázkami. 2.blok: skupinová príprava v trvaní 5 hodín cieľ: poskytnúť informácie o legislatíve NRS, výchovných štýloch, je príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnou výchovou, predstavou žiadateľov o vlastnostiach dobrého rodiča, pravidlách vo výchove, postojoch k disciplíne u detí a dať možnosť porovnať si vlastné predstavy s ostatnými účastníkmi. Po predstavení lektorov a programu nasledovalo zoznámenie účastníkov, pričom k zapamätaniu si mien a zníženiu emocionálneho napätia sme využili aktivity Vizitka a Pamäť na mená, po ktorých nasledovala vizualizácia Prečo je príprava NR dôležitá? Ďalšiu časť stretnutia viedla sociálna pracovníčka, a témou boli rôzne formy NRS a rozdiely medzi nimi, ako i právne dôsledky NRS, (vzťah k biologickej rodine), i kroky nasledujúce po ukončení prípravy. Edukácia k rozdielom medzi DeD a profesionálnou rodinou, predosvojiteľská starostlivosť, zmena mena, zápis rodičov do rodného listu, štátne dávky vyvolali mnoho otázok klientov. Záver stretnutí sa niesol v znamení brainstormingu k téme vlastnosti dobrého rodiča rezonovali predovšetkým výchovné štýly a ich prejavy u detí, spomienky vedúce k výchovným štýlom vlastných rodičov a s nimi súvisiace pozitívne či negatívne skúsenosti. V menších skupinách klienti hovoria o preferencii štýlu výchovy, čo chcú prevziať od rodičov a čomu sa chcú vyhnúť. Nápomocný je i dotazník Disciplína u detí (ich predstavy o disciplíne, resp. skúsenosti), ktorý klienti vyplnia a následne v skupine diskutujú, prinášajú rôzne názory na výchovu, tresty, odmeny. Sú vyzvaní, aby uviedli asociácie na slovo pravidlá zapisujú sa na 21

22 flipchart. Modelovanie - najprv spoločne vytvárame pravidlá pre deti vo veku do troch rokov, potom klienti v 3-4-členných skupinkách vytvárajú pravidlá pre deti rôzneho veku (3-6, 7-12, od 12 rokov), následne to prezentujú pred skupinou, dopĺňajú a reagujú na to aj členovia iných skupiniek. Stanovovanie hraníc - Ako učiť deti pravidlám? uzatvára skupinovú prípravu žiadateľov o NRS. Klienti boli v skupine spočiatku nesmelí, no klientka sa rýchlo osmelila a bola veľmi aktívna v zapájaní sa do diskusií, brainstormingu, uvádzala množstvo príkladov z rodiny, nakoľko jej sestra má osvojené dve deti, ostatní klienti ocenili tento jej prínos. Klienti si nahliadli na zhodné postoje k výchove aj vzájomné rozdiely, o čom hneď aj diskutovali a tieto témy si dopracovávali aj doma, o čom referovali na ďalšom stretnutí (manžel uprednostňuje skôr liberálnu výchovu, manželka režim, vedenie detí k zodpovednosti a samostatnosti). 3.blok: párová konzultácia v trvaní 2 hodiny cieľ: administrovanie diagnostických metód, posúdenie motivácie žiadateľov, ako sú schopní sa odchýliť od svojich predstáv, poskytnúť žiadateľom príležitosť dostať sa k premyslenému, uvedomelému odôvodneniu rozhodnutia osvojiť si dieťa do rodiny, preskúmaniu predstáv o dieťati a očakávania od neho, koordinácia svojich predstáv s predstavami partnera a konfrontácia s tým, že tu nie je záruka splnenia očakávaní, poskytnutie informácií o špecifikách detí z DeD Po oboznámení sa s témou stretnutia nasledovala administrácia Testu sémantického výberu a Nedokončených viet. Hovoríme tiež o motivácii a jej úlohe v ľudskom živote, o tom, čo ovplyvňuje naše konanie. Po tom, čo klienti vyplnili 10 x prečo, sme o jednotlivých odpovediach a z nich vyplývajúcich postojoch hovorili spoločne: Čo ovplyvnilo ich rozhodnutie? Čo sa príchodom dieťaťa v ich živote zmení? Čo im to prinesie/zoberie? Čo očakávajú od príchodu dieťaťa? Aké dieťa by si priali vlastnosti, pohlavie, vek, vzhľad, nadanie, zdravotný stav, etnikum? Prečo práve také dieťa? Čo ak nie? Nesympatické vlastnosti, subnormné IQ, poruchy pozornosti, učenia, správania, fetálny alkoholový syndróm, 22

23 biologická rodina závislosti, prostitúcia, kriminalita, choroby, defekt intelektu, rodičia neznámi (hniezdo záchrany, utajený pôrod). Skúmanie pružnosti očakávaní a predstáv o riešení prípadných problémov. Mýty o adopcii a čo s nimi? Je to náročná časť prípravy, obaja spočiatku negovali snahu o poukázanie na to, že dieťa nemusí byť podľa ich predstáv, čo klientka dokladala príkladom svojej sestry, ktorá má zdravé bezproblémové deti. Klienti túžia po dieťati zdravom, nie rómskeho pôvodu, veselom, nadanom športovo aj intelektovo. Napokon však klienti začínajú pripúšťať možné odchýlky voči ich predstavám a zamýšľať sa nad tým, čo by robili v danej situácii, keby dieťa nespĺňalo ich očakávania, uvedomujú si, že by to bolo náročné, rozmýšľajú nad vyhľadaním odbornej pomoci, obklopení sa oporou zo strany blízkych a najmä seba navzájom s poukázaním na to, že spolu už zvládli prekonať viacero náročných životných situácií. Klientka je neistá, pričom neistotu zakrýva smiechom. 4.blok: individuálne konzultácie s každým klientom v trvaní 2 hodiny cieľ: skúmanie osobnostných predpokladov Baum test, snímanie osobnej, rodinnej a sociálnej anamnézy, poskytnúť žiadateľom príležitosť preskúmať a zreflektovať svoju životnú cestu, vlastné detstvo, opakujúce sa vzorce správania v rodine, kvantitu a kvalitu vzťahov s okolím, podpornú sieť, zdroje a vysávače energie, uvedomiť si dopad minulosti na súčasný život. Pomocou otvorených otázok a zakresľovaním významných udalostí(osôb) svojho života do Životnej cesty opisujú klienti svoju životnú históriu. Nahliadajú si tak na životné úspechy, straty, spôsob vyrovnania sa s nimi, zvládanie záťažových situácií, profesionálny vývin a pod. Ďalej zakresľujú a opisujú svoj rodokmeň (Amalthea). Zamýšľajú sa nad opakujúcimi sa vzorcami dominancia/submisia v partnerských vzťahoch, počet súrodencov v rodine, alkoholizmus, typy partnerských vzťahov, metafory pre členov rodiny, hodnoty, presvedčenia, pravidlá, výchovné modely, tabu v primárnej rodine. Napokon klienti zakreslia ekomapu, kde znázornia vzťahové osoby a dôležité aktivity v súčasnosti a poskytovanú a prijímanú energiu medzi sebou a nimi, a tak identifi- 23

24 kujú, čo im energiu dodáva a čo uberá, či majú v súčasnosti dostatočnú kapacitu poskytovať starostlivosť dieťaťu. V individuálnych konzultáciách boli aktívni obaja klienti a podrobne opisovali svoju životnú cestu, detstvo i sociálne vzťahy. Prekonali viacero záťažových situácií a pomerne rýchlo sa s nimi vyrovnali vďaka vzájomnej podpore. Klientka si nahliadla na opakujúce sa vzorce v jej rodine dominantné manželky vo väčšine manželstiev, výhodou je, že tento vzorec vyhovuje aj klientovi, lebo aj v jeho primárnej rodine bola dominantná matka. Ďalej v rodine prevláda veľký počet súrodencov, čo pravdepodobne motivuje aj klientov, že túžia po väčšej rodine. Narušenie partnerských vzťahov v oboch rodinách je ojedinelé, najbližších príbuzných opisujú ako starostlivých, chápajúcich a láskavých. Svoje detstvo opisujú ako rozhodne šťastné s vedúcou postavou matkou. 5.blok: párová konzultácia v trvaní 2 hodiny cieľ: preskúmať a zreflektovať kvalitu a prežívanie manželského vzťahu, oblastí spokojnosti/nespokojnosti, hodnôt, vzájomné poznanie silných a slabých stránok, riešenie konfliktov, kooperáciu vo vzťahu, genézu vzťahu, plány do budúcnosti. Tu sme s klientami viedli rozhovor o genéze ich vzťahu, čo ich na partnerovi upútalo, podobnosť/protikladnosť vlastností, hodnôt, záujmov. Čo spolu prežili najkrajšie/najhoršie, na čom sa naposledy schuti zasmiali. Vzájomne opisovali jeden druhého ako rodiča čo chcú, aby si dieťa od nich osvojilo, zažilo s nimi, očakávania/obavy od seba a partnera s ohľadom na starostlivosť o dieťa a hovorili o svojich plánoch do budúcnosti (opisujú predstavy o svojom živote za 5 rokov - priatelia, zamestnanie, bývanie, partnerský vzťah, rodina deti, vzťah s rodičmi, súrodencami, voľný čas a koníčky, zodpovednosť, najdôležitejšie úspechy). Manželia neskôr vyplnia dotazníky Bilancia spokojnosti a Partnerská bilancia a vzájomne si prečítajú odpovede z dotazníka Partnerská bilancia, pričom zisťujú, do akej miery sa poznajú, vyjadrujú, ktoré vlastnosti na sebe oceňujú a ktoré im vadia. Rozhovor o prežívaní vzťahu v súčasnosti príčiny a spôsob riešenia konfliktov, komunikácia, otvorenosť, dôvera, klíma, intimita. Klienti ma- 24

25 jú spoločne nakresliť Erb rodiny čo ich charakterizuje, spája - sledovaná je interakcia medzi partnermi, komunikácia, kooperácia, nahliadnutie na hodnotový systém, záľuby a svetonázor žiadateľov. Poklady nášho vzťahu zisťovanie, čo si najviac na vzťahu vážia, stabilita vzťahu, aké potreby si napĺňajú. Spôsob kreslenia erbu odhalil spôsob interakcie v páre, po upozornení na to klienti priznali, že aj doma takto fungujú (manžel nechce kresliť, hovorí, čo má manželka kresliť a potom ju kritizuje aj doma necháva rozhodnutia na manželku a potom ju kritizuje, manželka ochotne preberá rozhodovanie na seba, ale vadí jej kritika manžela). Manželia poznajú svoje silné aj slabé stránky, dokážu sa oceniť. 6.blok: párová konzultácia v trvaní 2 hodín cieľ: poskytnúť žiadateľom príležitosť pochopiť význam pripútania dieťaťa k vzťahovej osobe pre jeho ďalší život, dostať sa do kontaktu s typom vlastnej vzťahovej väzby, zoznámiť sa s typmi pripútania v závislosti od správania vzťahovej osoby a ich prejavmi a spôsobmi posilňovania pripútania v rôznom veku dieťaťa Edukácia o pripútaní cyklus pripútania, vytváranie vzťahovej väzby v rôznom veku, typy pripútania, známky bezpečnej väzby a možné prejavy jej narušenia. Ako sa rušeň a vagónik mali radi rozprávka spojená s premýšľaním nad vlastným typom pripútania. Prostredníctvom rozprávky sú klientom vysvetlené rôzne typy vzťahovej väzby, správanie vzťahovej osoby, ktoré ich spôsobilo a prejavy u dieťaťa v dospelosti. Spoločné uvažovanie nad reakciami rôznych typov dospelých na rôzne typy detí podľa typu vzťahovej väzby uvedomenie si rizík spolužitia a uvažovanie o optimálnych reakciách dospelého. Čítanie modelových situácií k rôznym typom vzťahovej väzby, pričom klienti uvažujú nad nevhodným správaním rodiča a tým ako by sa mal v danej situácii zachovať, aby podporil vytváranie bezpečnej vzťahovej väzby. Spolu s klientmi ďalej premýšľame nad predpokladmi pre vznik bezpečnej vzťahovej väzby najmä v rannom veku, ako môžu posilňovať pripútanie. 25

26 Obaja klienti počuli prvýkrát o pripútaní, ocenili nové informácie, ktoré získali, nahliadli si na vlastný typ vzťahovej väzby bezpečný/úzkostný a zamerali sa na spôsoby, ako podporiť pripútanie u dieťaťa. V rámci prezentovaných kazuistík pochopili význam pripútania. 7.blok: skupinová príprava v trvaní 5 hodín cieľ: administrovať psychodiagnostiku, poskytnúť základné informácie o vývinových štádiách, potrebách detí a špecifikách detí z detského domova, priblížiť potreby detí cez modelovanie starostlivosti o konkrétne dieťa Privítanie klientov, oboznámenie s programom, časový harmonogram, zopakovanie pravidiel skupiny, menovky, aktivita: Čo máme spoločné? sebapoznanie a poznanie iných. Administrovanie VAPO. Prezentácia vývinové úlohy u detí vzhľadom na vek, čo môže urobiť rodič, aby vývin podporil, prejavy narušeného vývinu v danom období. Základné bio-psycho-sociálne potreby dieťaťa a ich deprivácia u detí v ústavnej starostlivosti, premietnutie videoukážky z DVD 7 magických rokov o potrebách detí. Aktivita: Potreby detí v ústavnej starostlivosti - modelovanie starostlivosti o konkrétne dieťa, uvedomovanie si jeho potrieb. Premietnutie videoukážok z DVD (Ne)chcené deti O citovom strádaní (nenaplnené potreby detí), Sen (neistota dieťaťa v novej rodine po príchode z DeD), Chrobákovci a Slížikovci (začiatky v novej rodine, vytváranie pocitu bezpečia), diskusia o videnom odreagovanie napätia z videného, uvoľnenie emócií. Klientka je opäť v skupine veľmi aktívna a prináša k témam mnoho príkladov zo života od sestriných detí z detského domova. Emotívne prežíva sledovanie videoukážok deprivovaných detí, nemá problém o svojom prežívaní hovoriť, čím motivuje k otvorenosti aj ostatných klientov v skupine. Pri modelovaní starostlivosti o deti klientka prejavuje výraznú schopnosť empatie a porozumenia potrebám detí. Klient je opäť 26

27 v skupine výrazne uzavretý, pasívny, odoláva snahám o jeho zapojenie, prenecháva ochotne iniciatívu iným. 8.blok: skupinová príprava v trvaní 5 hodín cieľ: administrovať psychodiagnostiku, pomôcť žiadateľom spoznať základné práva dieťaťa cez modelové situácie z bežného života, uvedomiť si zdroje vlastnej sebaúcty a cez ich vnímanie si uvedomiť zdroje sebaúcty u dieťaťa a to, ako posilňovať jeho identitu, pochopiť kontinuitu vo svojom živote a vplyv významných osôb z minulosti na terajší život a pochopiť dôležitosť tejto kontinuity aj u dieťaťa, odporúčanie ako oboznámiť dieťa s tým, že je osvojené, poskytnúť informácie o knihe života Privítanie, oboznámenie s programom, časový harmonogram, zopakovanie pravidiel skupiny, menovky. Administrácia ICL a IPDE. Edukácia o deklarácii práv dieťaťa, rozdelenie na 3 menšie skupinky, ktoré dostanú pracovný list Práva detí, do ktorého majú vpisovať konkrétne príklady uplatňovania každého práva dieťaťa v konkrétnych výchovných situáciách v rodine a následne to prezentovať pred skupinou. Aktivita: Kompas účastníci zaujmú stanovisko k danej téme, zamýšľajú sa nad právami dieťaťa, seba, možnosťou zneužitia práv dieťaťa na manipuláciu rodičov a mierou rešpektovania práv dieťaťa v konkrétnych situáciách. Rešpektuje názor klientov práva dieťaťa? Do akej miery sú klienti schopní rešpektovať názory a práva dieťaťa? Úvod - pozitívna identita a zdroje sebaúcty, cez aktivitu: Zdroje mojej sebaúcty si uvedomiť tieto zdroje u seba aj dieťaťa, do postavy človeka klienti postupne vpisujú, na čo sú hrdí, svoje dobré vlastnosti, schopnosti, zručnosti, záľuby, čo majú radi, o koho/čo sa môžu oprieť, odkiaľ berú energiu, čo dobré dostali, kam smerujú ciele, následne klienti prezentujú seba cez postavu a diskutujú, ako spoznať zdroje sebaúcty u dieťaťa, cez aké aktivity sa dajú spoznávať a rozvíjať, pričom je diskusia usmerňovaná tak, že sa zameriavajú na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. 27

28 Cez aktivitu: Strom života si klienti nahliadli na dôležitosť kontinuity vo svojom živote a živote dieťaťa. Podľa inštrukcií vpísali do obrázku stromu dôležité osoby z minulosti - korene, ktoré v nich zanechali stopu a čo priniesli pre ich život a do konárov významné osoby zo súčasnosti a ich prínos pre život, následne hľadajú súvislosti, neustály vplyv koreňov (spomienky). Spoločné zamýšľanie sa nad tým, čo dieťa potrebuje z minulosti poznať, ako je možné udržiavať spojenie dieťaťa s koreňmi, čo môže pomôcť pri prijatí ľudí a udalostí z minulosti dieťaťa, následne sa klienti snažia prerámcovať negatívne vplyvy a fakty z minulosti bez prikrášľovania na modelových situáciách. Žiadatelia sú oboznámení s knihou života, jej využitím, ukážkami z nej. Informácie k téme: Ako povedať dieťaťu, že je osvojené, cez rozprávku ukážka, domáca úloha - napísať rozprávku podľa reálnych udalostí zo života rodiny, ktorou by povedali dieťaťu, že je osvojené. Na skupine cítiť, že členovia sa už poznajú, vytvára sa dôvera, uvoľnili sa, necítiť už napätie, reagujú spontánne, smejú sa. Aj muž z nášho páru sa už občas spontánne zapojí, i keď zväčša je ticho. Pre klientov je náročná najmä téma o udržaní kontinuity v živote, sú rozhodnutí povedať dieťaťu o osvojení, ale obávajú sa jeho otázok a toho, že bude pre nich ťažké prerámcovať negatívne fakty, oceňujú praktické ukážky. 9.blok: individuálne konzultácie s každým klientom v trvaní 90 minút cieľ: interpretácia výsledkov psychodiagnostických testov klientom, vedenie klientov k sebapoznaniu zamysleniu nad sebou, svojimi vlastnosťami, postojmi, silnými, slabými stránkami, ich prejavmi v konkrétnych situáciách, pri výchove detí, ich porozumeniu a sebavýchove. Klienti si nahliadli na svoje vlastnosti, ktorých sú si zväčša vedomí pri vystupňovaných charakteristikách - závislých a anxióznych rysoch si neuvedomujú možné riziká, považujú ich skôr za žiaduce a cnostné vlastnosti sebaobetovanie, pasívne podriaďovanie sa iným, nepriebojnosť a nesmelosť. Hovoríme tiež o riziku stretnutia sa dieťaťa so silne dominantnou osobnosťou, kde bez dôsledných pravidiel hrozí, že dieťa 28

29 nebude rešpektovať hranice a najmä počas dospievania sa bude presadzovať na úkor rodičov. Uplatnené profesionálne zručnosti: okrem klasických nástrojov ako sú vytváranie poradenského vzťahu, manažment poradenského procesu a jednotlivých stretnutí, zaisťovanie vzájomného porozumenia (doplňujúce a prehlbujúce otázky, žiadosť o konkretizáciu, sumarizácia, parafrázovanie, empatická reflexia najmä pri životnej ceste), validizácia, podporovanie nových vhľadov (životná cesta, rodokmeň, ekomapa, konfrontácia očakávaní motivácia k NRS, pomenovanie problému - partnerský vzťah) sme uplatňovali najmä špecifické techniky určené pre prácu so skupinou (vizitka, pamäť na mená, čo máme spoločné), či iné techniky, ktoré sú uvedené vyššie (edukácia, vizualizácia, modelové situácie, brainstorming, kompas, erb rodiny, poklady nášho vzťahu, 10xprečo, strom života...). Zhodnotenie poradensko-psychologického procesu: Žiadatelia získali množstvo informácií a nahliadli si na súvislosti medzi rodinnou históriou a súčasným prežívaním. Konfrontovali si vzájomne svoje očakávania od výchovy i od partnera. Boli vedení k preskúmaniu a reflexii vlastného detstva, životnej cesty, manželského vzťahu, očakávaní od dieťaťa, motivácie pre NRS. Niektoré oblasti zreflektovali dobre (partnerský vzťah), iné boli pre nich ťažšie (motivácia, možnosť prijatia dieťaťa odlišného od svojich predstáv). Príprava bola ukončená a bolo odporučené ich zapísanie do zoznamu žiadateľov o NRS. Osobná skúsenosť z vedenia prípadu S oboma partnermi sa pracovalo dobre, boli ochotní k spolupráci, pozitívne naladení, klientka bola komunikatívna. Neustálou výzvou v procese bolo zapájať do rozhovoru klienta, a to najmä na skupinových stretnutiach, kde bol výrazne utiahnutý a pasívny. Ich tendencia ukázať sa v dobrom svetle priam podnecovala snahu dostať sa im pod kožu. 29

30 Pri zisťovaní interakcie v páre sa osvedčil rodinný erb, kde sa ukázal spôsob ich vzájomného fungovania. Predovšetkým pri klientke som si nanovo uvedomila, že veľa rozprávať nemusí znamenať veľa povedať, keď svojim nadmerným rozprávaním vyjadrovala svoju neistotu, ale ťažko dovolila preniknúť pod povrch. Od klientky som získala množstvo informácií z rozprávania o skúsenostiach jej sestry s adopciou, ktoré môžem využiť u ďalších klientov. Mgr. Anna Makanová psychológ, Veľký Krtíš Zoznam odbornej literatúry: KOLEKTÍV AUTOROV: Náhradná rodinná starostlivosť: Metodický materiál k posúdeniu a príprave žiadateľov na NRS na RPPS. Bratislava: OPPS, KOLEKTÍV AUTOROV: Šesť krídel nádeje: Program prípravy žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Bratislava: CPPS, LUTTER, E. STUBENVOLL, E.: Program prípravy na pestúnstvo. Bratislava: CPPS, LABÁTH, V. SMIK, J.: Expoprogram: Intervenčný program pre skupinovú prácu s deťmi a mládežou. Bratislava: Psychodiagnostika, s. KOLEKTÍV AUTOROV: Náhradná starostlivosť: Inovatívne a efektívne metódy prípravy fyzických osôb na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Vyd. 1. Bratislava: Ústredie PSVaR, s. ISBN ČERNÁ R., SVOBODA D.: Metodika přípravy k pěstounství. Chrudim: Amalthea, s. ISBN Dostupné na internete: ostatni/nrp_syste- 30