VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE FAKULTA PRÁVA J. JESENSKÉHO DIGITÁLNE VYSIELANIE NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA V PRÁVNOM PORIADKU SR Ing.

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE FAKULTA PRÁVA J. JESENSKÉHO DIGITÁLNE VYSIELANIE NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA V PRÁVNOM PORIADKU SR 2010 Ing. Patrik Kristian

2 VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE FAKULTA PRÁVA JANKA JESENSKÉHO DIGITÁLNE VYSIELANIE NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA V PRÁVNOM PORIADKU SR BAKALÁRSKA PRÁCA Študijný program: Pracovisko (katedra/ústav): Vedúci bakalárskej práce/školiteľ: Právo Katedra práva informačných a komunikačných technológií JUDr. Tatiana Máhrová Sládkovičovo 2010 Ing. Patrik Kristian

3 Poďakovanie: Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať JUDr. Tatiane Máhrovej za jej cenné rady a odbornú pomoc pri vypracovaní tejto práce. Prehlásenie: Čestne prehlasujem, že som predloženú bakalársku prácu spracoval samostatne, s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov. V Sládkovičove, 15. marca 2010 podpis autora práce

4 ABSTRAKT KRISTIAN, Patrik: Digitálne vysielanie nová právna úprava v právnom poriadku SR. [Bakalárska práca]. Vysoká škola v Sládkovičove. Fakulta práva Janka Jesenského; Katedra práva informačných a komunikačných technológií. Školiteľ: JUDr. Tatiana Máhrová. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár práv. Sládkovičovo: FPJJVŠS, s. Predmetom práce je nová právna úprava, ktorá reguluje spoločenské vzťahy vznikajúce pri zavedení digitálneho vysielania v podmienkach Slovenskej republiky. Úvodná časť práce sa zaoberá stručnou históriou televízneho a rozhlasového vysielania na Slovensku a jej právnou úpravou až po súčasnosť. V nej je načrtnutý právny základ legitimácie novej právnej úpravy digitálneho vysielania, ktorej technologická aplikácia prinesie ďalekosiahle zmeny. Prvá kapitola sa zaoberá materiálnymi a formálnymi prameňmi práva digitálneho vysielania. Druhá kapitola sa venuje legálnej úprave digitálneho vysielania. V rámci nej sa podrobnejšie rozoberá systém digitálneho vysielania z pohľadu vzájomných práv a povinností vysielateľov, poskytovateľov multiplexu a štátnych regulačných orgánov. V závere kapitoly sú analyzované regulačné a kontrolné mechanizmy, ktorými zákonodarca vyzbrojil orgány verejnej správy. Posledná kapitola sa venuje aktuálnemu stavu spúšťania digitálneho vysielania a problémom, ktoré prináša praktický život pre vysielateľov a domácnosti, ktoré sa musia prispôsobiť na technologické zmeny. V závere práce sú zhrnuté najdôležitejšie aspekty a pozitíva digitálneho vysielania. Kľúčové slová: Pramene práva, Európske právo, Zákon o digitálnom vysielaní, Digitálne terestriálne vysielanie, DVB-T, Digitálna dividenda, Frekvenčné vyhradenie, Prevádzkové povolenie na digitálne vysielanie, Licencia na digitálne vysielanie, Obsahová služba, Programová služba, Doplnková obsahová služba, Multiplex, Verejnoprávny a miestny multiplex, Rada vysielanie a retransmisiu, Telekomunikačný úrad

5 ABSTRACT KRISTIAN, Patrik: Digital broadcasting the new legal regulation in the Slovakian legal order. [Bachelor theses]. University in Sládkovičovo. Faculty of Law Janka Jesenského; Department of Law of the Communication and Information Technology. Supervisor: JUDr. Tatiana Máhrová. Degree of qualification: Bachelor of Law. Sládkovičovo: FPJJVŠS, p. The object of the Bachelor theses is the new Act of the Digital Broadcasting. In the opening part is briefly described the history of legal regulation of the television and radio broadcasting. Here is drafted out the legitimation of the new legal regulation of digital broadcasting. Material and formal roots of the digital broadcasting are discussed in the first part of theses. The second section discuss about the legal institutes of the Act of Digital Broadcasting. Inside are described the mutual relations between broadcasters, providers of multiplexes and public authorities. The last part of this section deals about the control instruments available for public authorities. The final section is dedicated to actual state of the digital broadcasting introduction. In the closure are summarized the positives and main aspects of the digital broadcasting. Keywords: Material and formal roots of law, European Law, Act of the Digital Broadcasting, Digital terrestrial broadcasting, DVB-T, Digital dividend, Frequency allotment, Operational licence for digital broadcasting, Content service, Program service, Supplementary content service, Multiplex, Public and local multiplex, Council of the Broadcasting and Retransmission, Telecommunication Office.

6 Obsah Zoznam ilustrácií:... 6 Zoznam tabuliek:... 6 Zoznam skratiek a značiek:... 6 Úvod Pramene práva digitálneho vysielania Materiálne pramene práva digitálneho vysielania Záujem štátu na rýchlom prechode na digitálne vysielanie Zabezpečenie dostupnosti vysielania pre obyvateľov Ochrana práv vysielateľov Zabezpečenie prevádzky a prístupu k multiplexom Medzinárodné otázky prechodu na digitálne vysielanie Formálne pramene práva digitálneho vysielania Legálna úprava digitálneho vysielania Predmet úpravy zákona o digitálnom vysielaní Definície pojmov Systém digitálneho vysielania Úlohy orgánov verejnej správy v oblasti digitálneho vysielania Práva a povinnosti poskytovateľa multiplexu a vysielateľov Digitálne terestriálne vysielanie Terestriálne prevádzkové povolenie Obsadzovanie terestriálneho multiplexu v televíznom pásme Obsadzovanie terestriálneho multiplexu v rozhlasovom pásme Osobitné prípady obsadzovania terestriálneho multiplexu Udelenie licencie na digitálne vysielanie Zmena, prevod a prechod licencie na digitálne vysielanie Odňatie a zánik licencie na digitálne vysielanie Pluralita informačných zdrojov a transparentnosť vlastníckych vzťahov Osobitné ustanovenia o verejnom prenose pomocou satelitu Orgány dohľadu a sankcie Prechod na digitálne vysielanie Záver Zoznam použitej literatúry Prílohy...51

7 Zoznam ilustrácií: Obr. 1 systém digitálneho vysielania Obr. 2 sieť frekvenčných vyhradení pre 1., 2. a verejnoprávny multiplex Obr. 3 logá označovania zariadení vhodných pre príjem digitálneho vysielania na Slovensku Zoznam tabuliek: Tab. 1 prehľad druhov licencií na digitálne vysielania a ich obsah Zoznam skratiek a značiek: 64-QAM CH97 DVB-T EPG GE064 MPEG 2 MUX Mbit/s RRC-06 SET-TOP-BOX 64 stavová kvadratúrna amplitúdová modulácia označenie druhu digitálnej modulácie používanej pri digitálnom vysielaní Chesterská dohoda Digital Video Broadcasting Terrestrial pozemské (terestriálne) digitálne televízne vysielanie Electronic Program Guide Elektronický programový sprievodca označenie medzinárodnej dohody, ktorej súčasťou je frekvenčný plán pre plne digitálne vysielanie tiež MPEG 4, označuje názov skupiny štandardov a algoritmov používaných na spracovávanie a následné stratové kompresné kódovanie audiovizuálnych informácií multiplexor telekomunikačné zariadenie slúžiace na zostavenie výsledného dátového toku jednotka prenosovej rýchlosti dát o veľkosti 10 6 bitov sa 1 sekundu označenie Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie prídavné zariadenie k analógovým prijímačom slúžiace na premenu digitálneho signálu na analógový 6

8 Úvod V druhej polovici 19. storočia sa úspešne uskutočnili prvé praktické pokusy prenosu informácií pomocou rádiových signálov, čím sa doterajšie teoretické poznatky o fyzikálnych podmienkach šírenia elektromagnetického poľa premietli do reálneho života. Vtedajší priekopníci 1 však ani netušili, že vytvoril solídny základ pre ďalší nezvratný rozvoj technológií, ktoré zásadne ovplyvňujú náš súčasný každodenný život. Bezdrôtové šírenie signálu umožňovalo okamžitý prenos informácií na ľubovoľné miesto v dosahu vysielača pre neobmedzený počet prijímateľov. Tieto doteraz nepoznané výhody podnietili rozvoj verejného rozhlasového vysielania, ktorého začiatky siahajú do obdobia nasledujúceho po 1. svetovej vojne. Základným motívom nadšencov rozhlasového vysielania sa stáva poskytovanie aktuálneho spravodajstva. Spočiatku však rozšírenie rádiofónie nebolo masové z dôvodu vysokej obstarávacej ceny rádioprijímačov. Ďalšie objavy z oblasti vákuovej elektrotechniky umožňovali skonštruovať prvé snímacie a prijímacie elektrónky, pomocou ktorých sa prenášal obraz popri zvuku. Rozmach televízneho vysielania nastáva po 2. svetovej vojne, vďaka objavu tranzistora a ďalších polovodičových súčiastok. Neskorší farebný prenos obrazu a možnosť stereofónneho príjmu zvuku zvýšil obľúbenosť televíznych a rozhlasových prijímačov. Vďaka elektrifikácii domácností a nižšej cene hromadne vyrábaných prijímačov sa príjem televízie a rozhlasu stáva dostupný širokému okruhu divákov a poslucháčov. Od počiatkov rozhlasového vysielania je prítomná ingerencia štátu. Orgány verejnej správy sú legitímnym vykonávateľom verejnej moci oprávnené určiť všeobecne záväzné podmienky nevyhnutné na zabezpečenie základných podmienok prevádzky. Na vnútroštátnej úrovni sa správa zameriavala najmä na evidenciu koncesionárov a z toho vyplývajúcu povinnosť platenia koncesionárskych poplatkov. 2 Tie slúžili na financovanie vysielania, ktoré v tom čase zabezpečovala súkromná rozhlasová spoločnosť. 3 Keďže fyzikálne vlastnosti šírenia rozhlasového a televízneho signálu nerešpektujú geografické hranice jednotlivých štátov, na medzinárodnej úrovni bola nevyhnutná súčinnosť štátov, ktorá smerovala k uzatvoreniu medzinárodných dohôd o koordinácií vysielacích 1 Prvými priekopníkmi boli Jozef Murgaš a Guglielmo M. Marconi. 2 Filozofia úhrady za služby verejnoprávnych médií podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, pretrváva dodnes. 3 V roku 1923 v Prahe začína vysielať Rádiojournal spoločnosti Československé zpravodajství rádiofonocké. s.r.o. a neskôr v roku 1926 začína rozhlasové vysielanie Radiojournalu aj na Slovensku. 7

9 frekvencií, tak aby sa nedochádzalo k vzájomnému rušeniu vysielačov jednotlivých štátov. Z nich vyplývajúce závery sa stali podkladom pre vnútroštátnu reguláciu, ktorého predmetom je určenie základných technických parametrov prevádzky vysielačov a technické vymedzenie používania frekvencií. 4 Dostupnosť televízneho a rozhlasového vysielania v každej domácnosti povyšuje vysielanie na účinné a moderné masovokomunikačné médium, ktoré prostredníctvom relácií sprostredkúva najmä aktuálne informácie o dianí v spoločnosti, zábavu, vzdelávanie, reklamu, kultúrne, umelecké a športové aktivity. Povojnové obdobie neprialo pluralite vysielania, keďže médiá dokázali výrazne ovplyvňovať verejnú mienku. Už v roku 1948 došlo k poštátneniu Československého rozhlasu, 5 čím vznikol štátny monopol na rozhlasové vysielanie. Proces zoštátnenia rozhlasu a televízie bol zvŕšený prijatím Ústavy Československej socialistickej republiky 6 z roku 1960, ktorá zahrnula rozhlas a televíziu do národného majetku a súčasne vylučovala prevádzkovanie rozhlasového a televízneho vysielania, inou než štátnou formou. Až demokratizácia celospoločenských pomerov po roku 1989 priniesla legislatívne zmeny, ktoré definovali verejnoprávnych vysielateľov zo zákona poskytujúcich službu verejnosti a umožnili vznik súkromných vysielateľov na základe licencie. Nárast počtu vysielateľov televízneho a rozhlasového vysielania zasahuje do širokého okruhu spoločenských vzťahov, ktorých efektívna a transparentná regulácia prináša potrebu vzniku nezávislého orgánu 7, presadzujúceho záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám, vzdelaniu, ktorý v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy 8 vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie. Tieto právomoci patria Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorej najdôležitejšie úlohy sú najmä rozhodovať o pridelení frekvencií vysielateľovi na základe zákona, o udeľovanie licencií na terestriálne vysielanie, dohliadanie na dodržiavanie zákonných povinností vysielateľov, rozhodovať o registráciách retransmisie a spracúvať plány využitia frekvenčného spektra na vysielanie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy telekomunikácií. Technická koordinácia a dohľad nad využívaním frekvenčného spektra je vzhľadom na technologickú náročnosť správy vyhradená špecializovanému Telekomunikačnému 4 Sú nimi napr. frekvencia, šírka kanála, efektívny vyžiarený výkon, vyžarovací diagram vysielača. 5 Zákon č. 137/1948 Sb. o poštátnení Československého rozhlasu. 6 Ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky. 7 Rada pre vysielanie a retransmisiu ustanovená podľa zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii. 8 Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, Ministerstvo kultúry a Telekomunikačný úrad. 8

10 úradu. Ďalšie povinnosti pre vnútroštátne správne orgány vyplývajú z povinnosti implementovať právo Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie stalo súčasťou slovenského právneho poriadku. Z tohto zdroja pramení aj právny základ povinnosti nahradiť, inak spoľahlivo fungujúce analógové vysielanie, moderným systémom digitálneho vysielania, ktorého výhody sa v plnej miere prejavia v blízkej budúcnosti. 1 Pramene práva digitálneho vysielania Odpovede na praktické otázky súvisiace s úpravou spoločenských vzťahov, ktorých sa dotýka zavedenie digitálneho vysielania do života je potrebné hľadať v prameňoch práva digitálneho vysielania. Právna teória rozoznáva dva druhy prameňov práva: materiálne pramene práva formálne pramene práva Skúmanie právnych prameňov prináša množstvo poznatkov nielen o samotných právnych normách, ktoré sú obsiahnuté publikovaných predpisoch, ale aj o dôvodoch a okolnostiach vzniku týchto predpisov. Stávajú sa tak významným zdrojom informácií potrebných k pochopeniu, výkladu a správnej aplikácií a realizácii práva digitálneho vysielania v reálnom živote. 1.1 Materiálne pramene práva digitálneho vysielania Odborná literatúra označuje materiálnym prameňom prírodné, ekologické, geografické, sociálne, kultúrne, ekonomické, technické, technologické, mravné, politické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva 9, teda je to súhrn faktorov a okolností materiálnych podmienok spoločnosti, z ktorých tvorba práva vychádza a ovplyvňuje podobu formálnych prameňov. Podmienky života spoločnosti, vplývajú nielen na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, ale zásadne vplývajú aj na efektivitu pôsobenia právnych predpisov v praxi. 10 Materiálnymi prameňmi práva digitálneho vysielania sú len tie okolnosti a podmienky života spoločnosti, ktoré sa dotýkajú digitálneho vysielania. Spoločné znaky 9 PRUSÁK, J., Teória práva, s POSLUCH, M. CIBULKA, Ľ., Štátne právo Slovenskej republiky, s. 13 9

11 jednotlivých faktorov ich umožňujú rozčleniť do rôznych oblastí, z ktorých vyplývajú zásadné úlohy štátu pri zabezpečení prechodu: záujem štátu na rýchlom prechode na digitálne vysielanie, zabezpečenie dostupnosti vysielania pre obyvateľov, ochrana práv vysielateľov, zabezpečenie prevádzky a prístupu k multiplexom, medzinárodné otázky prechodu na digitálne vysielanie, Záujem štátu na rýchlom prechode na digitálne vysielanie Motívom rýchleho prechodu na digitálne vysielanie nie sú len potenciálne finančné úspory, vyplývajúce z kratšieho prechodného obdobia paralelného analógového a digitálneho vysielania, ale aj záväzok naplniť výzvu Rady EÚ, ktorá počíta s ukončením analógového vysielania do konca roku Štát by mal zabezpečiť kvalitnú právnu úpravu prechodu na digitálne vysielanie, ktorej aplikácia by mala vylúčiť nezákonný zásah do nadobudnutých práv vysielateľov. Prípadné súdne spory by mohli znamenať zdržanie postupu zavádzania digitálneho vysielania Zabezpečenie dostupnosti vysielania pre obyvateľov Prechod na digitálne vysielanie by nemal negatívne ovplyvniť možnosti príjmu vysielania pre obyvateľov. Na strane príjemcu digitálneho signálu sa vyžaduje nevyhnutná technologická zmena, ktorá je technicky aj finančne náročná. Z tohto dôvodu bez všestrannej podpory štátu nie je možné zabezpečiť aspoň rovnakú úroveň dostupnosti vysielania, ako pri terajšom analógovom vysielaní. Štát by mal zabezpečiť: informovanosť obyvateľov o potrebných krokoch k prechodu, o nevyhnutnej súčinnosti obyvateľov o technologických parametroch vysielania, propagáciu výhod nových služieb, možnosť finančnej pomoci pre sociálne slabších koncových užívateľov, Vyhodnotenie plnenia úloh Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v SR. Dostupné na internete: < /index/open_file.php?file=telekom/ Strategia/DigitalVysielanie/Vyh_DVB_T_str.pdf>. [cit ]. 12 Financovanie vybraných nákladových položiek v rámci zavádzania digitálneho vysielania v Slovenskej republike, Dostupné na internete: < Strategia/DigitalVysielanie/Financovanie/Financ_DVBT.pdf>. [cit ]. 10

12 spoluprácu s profesijnými a spotrebiteľskými organizáciami s cieľom zabezpečiť technickú špecifikáciu prijímačov a zariadení pre digitálny príjem tzv. set-topboxov pre slovenský trh, pomoc spotrebiteľom spočívajúcu v označovaní schválených zariadení rozlišujúcim logom, zabezpečiť technické overovanie zariadení vhodných na distribúciu na slovenský trh. Zariadenia, ktoré sa dostanú k spotrebiteľom musia zohľadniť odlišnosti kódovanie znakov slovenskej abecedy, tak aby doplnková obsahová služba mohla byť korektne zobrazená v slovenskom jazyku Ochrana práv vysielateľov Zavedenie digitálneho vysielania predstavuje technologickú zmenu a nemal by sa vôbec dotýkať obsahu vysielania. Vysielanie obsahových a programových služieb vysielateľov na základe licencie prostredníctvom terestriálneho multiplexu, rovnako ako verejnoprávnych vysielateľov na základe zákona prostredníctvom verejnoprávneho multiplexu, musí zaručiť slobodu prejavu a právo na informácie, rovnako ako v prípade analógového vysielania. Prechod na digitálne vysielanie si však nevyhnutne vyžaduje odňatie niektorých pridelených frekvencií súčasným analógovým vysielateľom, ktoré sú potrebné na spustenie digitálneho vysielania. Riešenie takejto situácie si vyžaduje koordinovaný prístup príslušného regulačného orgánu a vysielateľov, aby nedošlo k neodôvodnenému zásahu do práv vysielateľov, ani k neprimeranému obmedzeniu práva na informácie obyvateľov Zabezpečenie prevádzky a prístupu k multiplexom Nosným systémom digitálneho vysielania je digitálny prenos dátového toku multiplexu, prostredníctvom ktorého sa prenáša niekoľko obsahových služieb rôznych vysielateľov. Štát musí zabezpečiť: transparentný výber spoľahlivého prevádzkovateľa siete vysielačov multiplexov, technickú koordináciu prideľovania frekvencií pre vysielače. nediskriminačné obsadzovanie a prístup vysielateľov k multiplexom, 13 Elektronický programový sprievodca v skratke označovaný EPG. 11

13 dočasnú paralelnú prevádzku analógového a digitálneho vysielania, určenie technických parametrov vysielania, fungovanie verejnoprávneho multiplexu, finančnú pomoc pre verejnoprávnych vysielateľov, na účel prechodu na digitálne vysielanie, keďže samofinancovanie z podielu na reklamnom trhu je pre nich obmedzené, riešenie likvidácie analógových vysielačov Medzinárodné otázky prechodu na digitálne vysielanie Prechod na digitálne vysielanie nemožno riešiť izolovanie bez spoločnej spolupráce susedných štátov. Vzhľadom na presah signálu vysielačov v pohraničných oblastiach je nevyhnutná medzinárodná koordinácia jednotlivých frekvenčných vyhradení a výkonu vysielačov. Základným dokumentom, prijatým na úrovni krajín Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administrácií, bola tzv. Chesterská dohoda, 14 označovaná ako CH97. Jej obsahom je dohoda o základných princípoch, ktoré treba pri prechode z analógového na digitálne televízne vysielanie rešpektovať z hľadiska využívania frekvencií. Následne v roku 2006 sa konala Regionálna rádiokomunikačná konferencia, známa pod označením RRC-06, ktorej predmetom bola najmä problematika frekvenčného plánovania pre digitálne vysielanie DVB T 15 v krajinách celej Európy a Afriky a veľkej časti Ázie. Výsledkom konferencie je prijatie dohody GE064, ktorej súčasťou je frekvenčný plán pre plne digitálne vysielanie, ktoré je nutné premietnuť do vnútroštátneho práva. 1.2 Formálne pramene práva digitálneho vysielania Formálne pramene práva sprostredkúvajú výsledok legislatívneho procesu zákonodarného orgánu, alebo výsledok podzákonnej normotvorby iného zákonom splnomocneného orgánu. Formálne pramene práva sú tvorené súborom publikovaných právnych predpisov, ktoré sú vnútorne zložené z usporiadaných štruktúr právnych inštitútov. Právne inštitúty sú tvorené jedným alebo niekoľkými právnymi normami, ktoré predpokladajú určité situácie (hypotézy) a popisujú záväzné pravidlá správania sa 14 Dohoda krajín CEPT (Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív) v Chesteri v roku 1997, tzv. Chesterská dohoda označovaná ako CH DVB T v preklade znamená pozemské (terestriálne) digitálne televízne vysielanie. 12

14 (dispozície) a pre prípad nesplnenia uloženej povinnosti, môžu ustanovovať sankciu. Právna teória medzi formálne pramene práva zahŕňa aj normatívne zmluvy a precedensy, ktoré z pohľadu slovenskej právnej úpravy digitálneho vysielania nie sú relevantné. 16 Publikácia právnych predpisov, štátom ustanoveným spôsobom, je predpokladom vzniku ich všeobecnej záväznosti. V praktickom živote sa formálnym prameňom stávajú jednotlivé tlačené čiastky Zbierky zákonov, ktoré sa však v praxi používajú v elektronickej podobe. V čiastkach Zbierky zákonov sa vyhlasujú uverejnením aktuálne predpisy: Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi, návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy. 17 Členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a Európskych spoločenstvách, Slovenská republika preniesla časť svojej suverenity v prospech týchto spoločenstiev. S tým je spojená povinnosť rešpektovať všeobecne záväzné právne akty, 18 orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré zasahujú do vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. V tomto zmysle pôjde o nariadenia a smernice Európskych spoločenstiev. Nariadenia majú všeobecne záväzný charakter, vyvolávajú priamy účinok, ich transpozícia do národného práva nie je potrebná (dokonca je zakázaná), keďže majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a sú im naradené. Členské štáty sú povinné rešpektovať filozofiu smerníc a v určenej lehote prevziať v nej obsiahnuté ciele do vnútroštátneho práva. Ich implementácia do národného práva sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky. 19 Nariadenia ako aj transponované smernice do národného právneho systému musia zachovávať vertikálny súlad vzájomne nadriadených a podriadených právnych predpisov. To znamená, že zákony, aproximačné nariadenia vlády, nariadenia vlády na vykonanie zákonov, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky nesmú odporovať hierarchicky vyššie postaveným právnym 16 PRUSÁK, J., Teória práva, s zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 18 Okrem nariadení a smerníc sa medzi akty orgánov Európskeho spoločenstva a Európskej únie zaraďujú aj iné akty, ktoré však nenadobúdajú všeobecnú záväznosť, napr. rozhodnutia, stanoviská a odporúčania. 19 DRGONEC,J., Ústava Slovenskej republiky Komentár, čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s

15 predpisom a v konečnom dôsledku ani Ústave a ústavným zákonom. Pre uľahčenie uvedenia zákonov do života sa často splnomocňujú vecne príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, aby prostredníctvom vydávania podzákonných noriem upravili podrobnosti potrebné na vykonanie zákona. Tieto inštitúty umožňujú orgánom výkonnej moci prejaviť vlastnú iniciatívu a operatívne upraviť podrobné podmienky vykonávania zákona s cieľom dosiahnutia efektívnej verejnej správy. 20 Nariadenia vlády na vykonanie zákonov, vyhlášky, opatrenia a výnosy môžu byť vydané iba na základe splnomocňujúceho ustanovenia príslušného zákona a nesmú prekračovať rámec povinností, ktoré ustanovuje zákon. Ak by tieto predpoklady neboli splnené, podzákonné predpisy by stratili svoju legitimitu. Z vyššie uvedených dôvodov treba brať ohľad na dualizmus formálnych prameňov práva. Za formálny prameň práva treba považovať nielen Zbierku zákonov Slovenskej republiky, ale aj Úradný vestník Európskej únie. 21 Formálnymi prameňmi digitálneho vysielania sú však len tie predpisy, ktoré sa priamo dotýkajú digitálneho vysielania, alebo upravujú sekundárne vzťahy vznikajúce v súvislosti s digitálnym vysielaním. Snahy o plošné zavedenie digitálneho vysielania v európskom meradle je agendou Európskeho spoločenstva. Tieto snahy sú premietnuté v dvoch smerniciach: Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, a Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii, Obsahy smerníc boli transponované do narodeného práva vo forme zákona č. 220/2007 Z.z. z 5. mája 2007 o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( stručne ďalej zákon o digitálnom vysielaní ). Zákon o digitálnom vysielaní priamo novelizuje ďalšie predpisy, ktorých sa zavedenie digitálneho vysielania priamo dotýka týchto predpisov: zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, 20 ŠKULTÉTY, P. a kol., Správne právo hmotné Všeobecná časť, s Úradný vestník Európskej únie je prístupný v elektronickej podobe na adrese 14

16 zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. V siedmej časti zákona o digitálnom vysielaní sa nachádzajú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré v prechodnom období rámcovo upravujú vzťahy medzi vysielateľmi, Radou pre vysielanie a retransmisiu (stručne ďalej len Rada pre vysielanie ) a Telekomunikačným úradom. Zákonom nie je možné vyriešiť a upraviť všetky podrobnosti, ktoré súvisia s prechodom na digitálne vysielanie. Určenie podrobností, akým spôsobom sa má realizovať prechod na digitálne vysielanie, prenecháva zákonodarca Telekomunikačnému úradu, ktorého splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 22 pričom zákon o digitálnom vysielaní len rámcovo vymedzuje jej obsah. Telekomunikačný úrad vydal 18. apríla 2008 opatrenie, ktoré umožnilo reálny začiatok prác na zavedení digitálneho vysielania: Opatrenie č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu). 23 Na základe 25 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách vydal Úrad opatrenie, ktorým ochraňuje nediskriminačný prístup vysielateľov k službám digitálneho vysielania: Opatrenie č. O-6/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 23 Oznámenie o vydaní PP 138/2008 Z.z., opatrenie z 18. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu). 24 Oznámenie o vydaní PP 406/2004 Z.z., opatrenie zo 14. júla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu. 15

17 Pragmatickým riešením je aproximačné nariadenie vlády umožňujúce uvádzať na trh iba také televízne prijímače, ktoré sú vybavené príslušným technickým rozhraním umožňujúcim príjem digitálnej televízie a interaktívnych služieb. Podrobnosti upravuje: Aproximačné nariadenie vlády č. 26/2005 Z. z. o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov. Riešenie otázok presahu signálu cez hranice štátu nesie v sebe potrebu medzinárodnej koordinácie frekvencií, vyhradených pre digitálne vysielanie. Závery z nich sú zhrnuté v: Záverečných dokumentoch Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie RRC-06 a Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie RRC-06-Rev.ST Považoval by som za potrebné, zaradiť medzi formálne pramene práva, okrem legislatívnych dokumentov, aj materiály nelegislatívnej povahy, ktoré pripravila alebo schválila vláda SR, resp. ďalšie zodpovedné subjekty: 26 Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho televízneho vysielania na Slovensku (uznesenie vlády č. 589/2001). Národná politika pre elektronické komunikácie (uznesenie vlády SR č. 196/2003), Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v SR (uznesenie vlády SR č. 646/2006). Priebežné vyhodnotenie plnenia Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v SR (uznesenie vlády SR č. 70/2008). Koncepcia informačnej kampane vo vzťahu k digitalizácii televízneho vysielania (uznesenie vlády SR č. 1024/2007). Spôsoby riešenia zavádzania digitálneho vysielania v SR a kvantifikácia rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v tomto procese vo vzťahu k obyvateľstvu a vo vzťahu k verejnoprávnym médiám (uznesenie vlády SR č. 221/2008). 25 Oznámenie MZV SR č. 185/2007 Z. z. o schválení záverečných dokumentov Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie RRC-06 a Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie RRC-06-Rev.ST Financovanie vybraných nákladových položiek v rámci zavádzania digitálneho vysielania v Slovenskej republike, Dostupné na internete: < Strategia/DigitalVysielanie/Financovanie/Financ_DVBT.pdf>. [cit ]. 16

18 Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR (uznesenie vlády SR č. 21/2009). 2 Legálna úprava digitálneho vysielania Nosným právnym predpisom upravujúcim digitálne vysielanie je zákon č. 220/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných Zákon nadobudol platnosť 27 dňa 5. mája 2007, účinnosť zákonodarca ustanovil na 31. mája Do roku 2010 bol zákon dvakrát novelizovaný. Prvú novelu zákona o digitálnom vysielaní priniesol zákon č. 657/2007 Z.z. z 29. decembra 2007, ktorý predĺžil platnosť individuálnych povolení skúšobnej prevádzky terestriálneho vysielania do dňa, v ktorom poskytovateľ multiplexu začne poskytovať terestriálny multiplex na území dotknutom skúšobnou prevádzkou, najneskôr však do dňa, v ktorom je poskytovateľ multiplexu povinný začať poskytovať terestriálny multiplex na danom území. Ďalšie zmeny priniesol zákon č. 498/2009 Z.z., ktorá zahrnula do pôsobnosti zákona aj vysielateľov prostredníctvom internetu, avšak súčasne negatívne vymedzila, že za vysielanie rozhlasovej programovej služby sa nepovažuje šírenie informácií alebo iných komunikátov prostredníctvom internetu. Novela upresnila obsah pojmu programovej služby a technicky uskutočnila prepočet uvedených peňažných súm v slovenských korunách na menu euro. Aktuálne znenie zákona o digitálnom vysielaní, v čase písania tejto práce, obsahuje osem článkov, pričom prvý článok obsahuje hlavnú podstatu zákona, ďalších šesť článkov novelizuje priamo súvisiace zákony a posledný článok pojednáva o účinnosti zákona. Pozornosť si zasluhuje siedma časť I. článku zákona, v ktorom a nachádzajú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. V rámci nich zákonodarca splnomocnil Telekomunikačný úrad aby vydal všeobecne záväzný právny predpis 28 o podmienkach prechodu na digitálne vysielanie. Stanovenie záväzných podmienok jednotlivých krokov prechodu na digitálne vysielanie má prevažne technologický charakter, je však kľúčovým opatrením, bez ktorého by sa nemohli naplniť ciele zákona. Podrobnejšie sa týmto aspektom venujem v kapitole o zavedení digitálneho vysielania v praxi. 27 Predpis bol publikovaný 5. mája 2007 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v čiastke č. 99/ Je ním opatrenie Telekomunikačného úradu O-17 z 18. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu na digitálne vysielanie. 17

19 2.1 Predmet úpravy zákona o digitálnom vysielaní Všeobecná časť takmer každého zákona začína definíciou používaných pojmov, vymedzením predmetu a účelu zákona, na ktorý sa vzťahujú jeho ďalšie ustanovenia. Predmetom úpravy zákona o digitálnom vysielaní sú podmienky na digitálne vysielanie prostredníctvom digitálneho prenosu na území Slovenskej republiky, ako aj práva a povinnosti vysielateľov, distributérov signálu, poskytovateľov obsahovej služby, poskytovateľov multiplexu a regulačná pôsobnosť orgánov verejnej správy. Predmetom úpravy je aj regulácia vzťahov v prechodnom období ukončovania analógového a spúšťania digitálneho vysielania. Pre účely tohto zákona sa: vysielateľ zriadený zákonom označuje ako verejnoprávny vysielateľ vysielateľ oprávnený vysielať na základe licencie označuje ako analógový vysielateľ vysielateľ oprávnený vysielať na základe tohto zákona, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom označuje ako oprávnený vysielateľ Definície pojmov Vymedzenie niektorých pojmov zohľadňuje technologický charakter právnej úpravy, čo prináša zjednotenie používanej terminológie. Vzájomné vzťahy definovaných pojmov a ich miesta v systéme digitálneho vysielania sú graficky znázornené na obr. č. 1. Obsahová služba je služba určená na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, 29 tvorí ju programová služba a doplnková obsahová služba. Negatívne vymedzenie obsahovej služby vylučuje služby smerujúce k zabezpečeniu výlučne pripojenia najmä k hlasovým službám a pripojenia k internetu. Obsahovou službou nie sú ani služby elektronickej verejnej správy, poskytované prostredníctvom komunikačnej siete, ani služba zabezpečujúca prístup k obsahovej službe, najmä distribúcia signálu obsahovej služby a služba podmieneného prístupu k obsahovej službe ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 30 4 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 18

20 Programová služba je služba primárne hospodárskej povahy, ktorá je zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorá je poskytovaná vysielateľom na účel informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. 31 Tvorí ju rozhlasová, televízna a monotypová programová služba. Rozhlasová programová služba je programová služba, ktorej vysielanie je chránené podľa autorského zákona a tvorí ho rad po sebe nasledujúcich zvukov vnímateľných sluchom. 32 Televízna programová služba je programová služba, ktorej vysielanie je chránené podľa autorského zákona a tvorí ho rad po sebe nasledujúcich obrazov vnímateľných zrakom sprevádzaných súvisiacim zvukom vnímateľným sluchom. 33 Monotypová programová služba je televízna programová služba alebo rozhlasová programová služba, ktorej najmenej 80 % relácií vysielania patrí do skupiny relácií vysielania tvoriacich jeden programový typ alebo je jej vysielanie úplne vyhradené iným zložkám programovej služby než reláciám vysielania. 34 Doplnková obsahová služba je obsahová služba, ktorá priamo súvisí s televíznou programovou službou alebo rozhlasovou programovou službou. Doplnkovou obsahovou službou je najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazyková mutácia programovej služby, multimodálny prístup k programovej službe, elektronický programový sprievodca a interaktívny prístup k programovej službe. 35 Rozhlasová dátová služba je doplnková obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou rozhlasovou programovou službou, zameraná predovšetkým na dvojrozmerné 31 3 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 32 3 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 33 3 ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 34 3 ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 35 4 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 19

21 zobrazenie informácií rekonštruovaných z vysielaných dát na obrazovke osobitne vybaveného rozhlasového prijímača do formy textových informácií alebo obrazu. 36 Teletext je doplnková obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou, zameraná predovšetkým na dvojrozmerné zobrazenie informácií rekonštruovaných z vysielaných dát na obrazovke osobitne vybaveného televízneho prijímača do formy štruktúrovaných textových informácií alebo obrazu. 37 Jazyková mutácia programovej služby je doplnková obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou umožňujúca prístup koncového užívateľa k inému jazyku ako jazyku vysielania; jazykovou mutáciou programovej služby nie je vysielanie pôvodnej zvukovej stopy jednotlivých relácií vysielania popri vysielaní v jazyku vysielania. 38 Multimodálny prístup k programovej službe je doplnková obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou umožňujúca prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k zložkám programovej služby, najmä prostredníctvom otvorených alebo skrytých titulkov, tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich a hlasového komentovania pre nevidiacich. 39 Elektronický programový sprievodca je doplnková obsahová služba, ktorá ak sa vysiela súbežne s príslušnou programovou službou v rovnakej komunikačnej sieti alebo v rámci štruktúry digitálneho signálu toho istého multiplexu a je synchrónne prepojená s touto programovou službou. 40 Doplnkovou obsahovou službou len v tej časti, ktorej obsah pochádza od vysielateľa, v ostatných častiach tvorí samostatnú obsahovú službu iného poskytovateľa. Interaktívny prístup k programovej službe je doplnková obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou programovou službou, ktorá rozširuje možnosti využitia 36 4 ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 37 4 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 38 4 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 39 4 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 40 4 ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 20

22 programovej služby vo vzťahu ku koncovému zariadeniu a umožňuje koncovému užívateľovi prostredníctvom príslušného rozhrania interakciu. 41 Vysielanie predstavuje šírenie obsahovej služby prostredníctvom komunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia určenej na príjem verejnosťou. Za vysielanie rozhlasovej programovej služby sa nepovažuje šírenie informácií alebo iných komunikátov prostredníctvom internetu. 42 Vysielateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby, ktorú vysiela alebo ktorú necháva šíriť v úplnej a nezmenenej forme treťou osobou. 43 Poskytovateľ obsahovej služby zodpovedá za obsah vlastnej obsahovej služby. Multiplexor je telekomunikačné zariadenie slúžiace na zostavenie výsledného multiplexu. 44 Multiplex predstavuje výsledný dátový tok zložený z čiastkových dátových tokov televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových služieb upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete. 45 Poskytovateľ multiplexu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete; ak je v komunikačnej sieti viac multiplexorov, je poskytovateľom multiplexu tá osoba, ktorá 41 4 ods. 8 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 42 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 43 3 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 44 2 ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 45 2 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 21

23 ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete. 46 Terestriálne vysielanie je bezdrôtové analógové alebo digitálne vysielanie programovej služby alebo iné šírenie signálu pomocou rádiových zariadení umiestnených na zemskom povrchu. 47 Verejná kapacita multiplexu je celková kapacita terestriálneho multiplexu znížená o kapacitu vyhradenú pre poskytovateľa multiplexu na prenos dát spojených s prevádzkou multiplexu, ktorý nie je obsahovou službou, najviac však o 10 % celkovej kapacity terestriálneho multiplexu. 48 Terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je šírený terestriálnym vysielaním prostredníctvom vyhradenej frekvencie na území Slovenskej republiky. 49 Verejnoprávny terestriálny multiplex je multiplexom obsahujúci obsahové služby verejnoprávnych vysielateľov upravené na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku komunikačnej siete. 50 Miestny multiplex je terestriálny multiplex pre lokálne vysielanie, ktorého signál je šírený individuálne koordinovanou digitálnou frekvenciou tak, aby signál mohlo prijímať najviac 15 % obyvateľov Slovenskej republiky, územie dosahu individuálne koordinovanej digitálnej frekvencie je menšie ako 30 % frekvenčného vyhradenia, v ktorého rámci sa toto územie dosahu z väčšej časti nachádza. 51 Je zakázané vysielať v miestnom multiplexe programovú službu, ktorá sa vysiela aj v inom ako miestnom multiplexe ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 47 2 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 48 2 ods. 12 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 49 2 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 50 2 ods. 13 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 22

24 Zariadenie pre digitálnu televíziu resp. pre digitálny rozhlas sú prídavné zariadenia určené na pripojenie k analógovému prijímaču alebo integrovaný digitálny prijímač, ktoré umožňujú príjem obsahových služieb vysielaných digitálne. 52 Štandard digitálneho televízneho, rozhlasového, mobilného, príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre príslušný druh príjmu. 53 Frekvenčné vyhradenie je vyhradenie digitálnej frekvencie koordinovanej pre príslušné územie na základe medzinárodnej koordinácie. Frekvenčné vyhradenie je základnou jednotkou frekvenčnej vrstvy, 54 v ktorom sa poskytuje terestriálny multiplex v súlade s Národnou frekvenčnou tabuľkou. Pojem digitálna frekvencia určuje frekvenčné pásmo určitej šírky, ktoré je potrebné pre digitálny prenos. Pre názornosť je možné určiť frekvenčný rozsah pásma K66, ktoré je vyhradené pre prvý terestriálny multiplex v okolí Bratislavy. Vo IV. a V. televíznom pásme ( MHz) sa pre 66. kanál označovaný ako K66, použije časť frekvenčného spektra televízneho pásma vymedzená hraničnými frekvenciami f d a f h, kde f d = ( n 21)* 8 a f h = ( n 20)* 8 Pre n = 66 dostávame 8 MHz široké pásmo od MHz. Frekvenčný rozsah ostatných pásiem v IV. a V. televíznom pásme označovaných K21 až K69 sa určí podobne pre n = Frekvenčná vrstva predstavuje súbor frekvenčných vyhradení, ktorých koordinované územia sa vzájomne neprekrývajú a ktorých spoločné územie dosahu tvorí súvislý celok pokrývajúci spravidla celé územie Slovenskej republiky. 55 Paralelné frekvenčné vyhradenia sú frekvenčné vyhradenia s porovnateľným dosahom digitálnej frekvencie koordinované pre rovnaké územie Slovenskej republiky a rovnaký štandard digitálneho príjmu v rôznych frekvenčných vrstvách rovnakého frekvenčného pásma ods. 14 a 15 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 53 2 ods. 7,8 a 9 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 23

25 Frekvenčné vyhradenia môžu byť územne zviazané s iným frekvenčným vyhradením takým spôsobom, aby bolo možné dosiahnuť paralelné frekvenčné vyhradenia. Technicky viazané frekvenčné vyhradenie je frekvenčné vyhradenie zviazané s iným frekvenčným vyhradením rovnakou digitálnou frekvenciou takým spôsobom, ktorý neumožňuje využitie každého z nich samostatne. 57 Ekonomicky viazané frekvenčné vyhradenie je frekvenčné vyhradenie zviazané s iným frekvenčným vyhradením s cieľom zabezpečiť primeraný rozvoj digitálneho prenosu v každom frekvenčnom vyhradení príslušnej frekvenčnej vrstvy. 58 Technicky, ekonomicky a územne vzájomne viazané frekvenčné vyhradenia sa považujú za jediné frekvenčné vyhradenie. 59 Individuálne koordinovaná digitálna frekvencia je digitálna frekvencia medzinárodne koordinovaná úradom na žiadosť poskytovateľa multiplexu alebo inej osoby; individuálne koordinovanou digitálnou frekvenciou nie je digitálna frekvencia tvoriaca na danom území frekvenčné vyhradenie Systém digitálneho vysielania Postupnosť technologických krokov pri digitálnom vysielaní je podobná, ako pri súčasnom analógovom televíznom alebo rozhlasovom vysielaní. Zásadne sa však líši v digitálnej technológii spracovania vysielaného signálu. Kým pri analógovom vysielaní musel mať každý jeden vysielateľ zabezpečenú vlastnú sieť analógových vysielačov, pri digitálnom vysielaní si vysielateľ zabezpečuje časť verejnej kapacity 61 multiplexora (v skratke MUX ). Zvyšnú kapacitu multiplexora zdieľajú aj ďalší vysielatelia a poskytovatelia doplnkových obsahových služieb. Výsledný dátový tok multiplexora ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 6 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 7 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 8 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 61 Šírka pásma dátového toku určená v Mbit/s, podľa ktorého sa odvíja cena za služby poskytovateľa multiplexu. 24

26 označovaný ako multiplex, v sebe nesie vo forme digitálneho dátového toku niekoľko programových služieb rôznych rozhlasových a televíznych vysielateľov spolu s ďalšími doplnkovými obsahovými službami. Prostredníctvom vysielania siete digitálnych vysielačov prevádzkovateľa multiplexu sa obsahová služba dostáva k obyvateľom. Prevádzkovanie multiplexora a zabezpečenie nediskriminačného prístupu k nemu je novinkou oproti analógovému vysielaniu. Na strane prijímateľa sa prijíma digitálny signál nesúci celý dátový tok multiplexu. Analógové televízne ani analógové rozhlasové prijímače však nie sú schopné spracovať digitálny signál a poskytnúť z nich vnímateľný obsah. Pre prispôsobenie analógového prijímača na príjem digitálneho signálu je potrebné k nemu pripojiť zariadenie pre digitálnu televíziu resp. zariadenie pre digitálny rozhlas tzv. set-top-box. V prípade používania modernejších televíznych prijímačov schopných spracovať digitálny signál podľa štandardov digitálneho príjmu, nie sú potrebné žiadne prídavné zriadenia. 62 Zásadným, navonok badateľným rozdielom, medzi príjmom analógového a digitálneho vysielania je rozmanitosť programových a doplnkových obsahových služieb, ktoré dostáva prijímateľ k dispozícii. Pomocou elektronického programového sprievodcu môže získať informácie o súčasne vysielaných jazykových mutáciách vysielaného programu. Vďaka multimodálnemu prístupu je možné sprístupniť skryté a otvorené titulky, tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a prenášať hlasové komentovanie pre nevidiacich. V prípade zabezpečenia dostupnosti spätnej väzby cez rozhranie pre interaktívny prístup sa otvárajú ďalšie možnosti pre poskytovania služieb na požiadanie alebo služieb elektronickej verejnej správy. 62 Aproximačné nariadenie vlády č. 26/2005 o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov od 1.marca 2005 umožňuje uvádzať na trh iba také televízne prijímače, ktoré sú vybavené príslušným technickým rozhraním umožňujúcim príjem digitálnej televízie a interaktívnych služieb. 25

27 Obr. 1 systém digitálneho vysielania 26

28 2.2 Úlohy orgánov verejnej správy v oblasti digitálneho vysielania Zákon o digitálnom vysielaní v druhej časti vymedzuje hranice vecnej príslušnosti jednotlivých ministerstiev v oblasti štátnej správy digitálneho vysielania. Koordinačným orgánom v oblasti digitálneho vysielania je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý zriaďuje medzirezortnú pracovnú skupinu. Ministerstvu kultúry zákon určuje viesť verejne prístupný register poskytovateľov obsahovej služby. Vzhľadom na existujúce aktivity Ministerstva financií v oblasti informatizácie spoločnosti a budovania elektronickej verejnej správy, pripadá ministerstvu koordinácia poskytovania služieb elektronickej verejnej správy v terestriálnom multiplexe. Súčasne sa ukladá povinnosť orgánom verejnej správy oznamovať ministerstvu financií začiatok a ukončenie poskytovania služieb elektronickej verejnej správy v terestriálnom multiplexe. Telekomunikačnému úradu a Rade pre vysielanie zákon ukladá poskytovať súčinnosť vecne príslušným ministerstvám. Telekomunikačnému úradu prináleží regulačná úloha v technickej oblasti správy a využívania frekvenčného spektra pre digitálne vysielanie a dohľad nad poskytovateľmi multiplexov. Do kompetencie Rady pre vysielanie patrí najmä správa poskytovateľov obsahovej služby vysielateľov a dohľad nad poskytovaným obsahom vysielania. 2.3 Práva a povinnosti poskytovateľa multiplexu a vysielateľov Prevádzka multiplexu je nosným prvkom digitálneho vysielania. Predstavuje službu, ktorú ponúka poskytovateľ multiplexu vysielateľom obsahovej služby. Rozhodovať o prevádzke multiplexu, výstavbe a rozvoji technologickej infraštruktúry, ako aj o obsadzovaní multiplexu, zákon zveruje poskytovateľovi multiplexu. Zákon vyžaduje, aby sa multiplex poskytoval slobodne a nezávisle, obmedzenie poskytovania multiplexu alebo jeho prevádzky je možné len na základe zákona a v jeho medziach. Poskytovateľ multiplexu je povinný dbať na nediskriminačné podmienky distribúcie signálu obsahovej služby a nediskriminačný prístup k poskytovateľom obsahových služieb, najmä cenové, platobné a technické podmienky distribúcie signálu. Poskytovateľ terestriálneho multiplexu 63 je povinný zabezpečiť prístup k signálu terestriálneho multiplexu každému koncovému užívateľovi terestriálneho ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 27

29 multiplexu, ktorý o to požiada a nachádza sa vo frekvenčnom vyhradení, v ktorom sa služba poskytovateľom obsahovej služby poskytuje a umožniť ústrednému orgánu štátnej správy poskytovať v terestriálnom multiplexe služby elektronickej verejnej správy a na tento účel vyhradiť kapacitu terestriálneho multiplexu, najviac však 10 % verejnej kapacity multiplexu pre všetky orgány spolu. Poskytovateľ miestneho multiplexu 64 je povinný zabezpečiť, aby sa v miestnom multiplexe vysielali iba programové služby, ktorých vysielanie je v miestnom multiplexe povolené a umožniť obci, ktorá je v území dosahu signálu miestneho multiplexu, poskytovať v tomto miestnom multiplexe služby elektronickej verejnej správy a na tento účel vyhradiť kapacitu miestneho multiplexu, najviac však 10 % verejnej kapacity multiplexu pre všetky obce spolu. Medzi dôležité práva poskytovateľov obsahovej služby patrí právo poskytovať obsahovú službu slobodne a nezávisle spôsobom, ktorý neodporuje právam na informácie a slobode prejavu. Zakázať príjem verejne poskytovanej obsahovej služby je možné len na základe zákona a v jeho medziach. Zákon ukladá vysielateľom oznamovaciu povinnosť. Rade pre vysielanie sú povinný oznámiť začiatok a ukončenie vysielania programovej služby terestriálnym vysielaním, začiatok a ukončenie vysielania programovej služby pomocou satelitu, začiatok a ukončenie vysielania do zahraničia, začiatok, zmenu a ukončenie vysielania doplnkovej obsahovej služby. Oznámenie musí obsahovať predpísané formálne náležitosti. Pre poskytovateľa obsahovej služby, ktorá nie je multiplexom, audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie, programovou službou ani retransmisiou programovej služby, ukladá zákon ohlasovaciu povinnosť. Poskytovateľ je povinný ohlásiť ministerstvu kultúry začiatok, zmenu a ukončenie poskytovania obsahovej služby v terestriálnom multiplexe a súčasne uviesť predpísané náležitosti, najmä identifikačné údaje poskytovateľa služby, charakteristiku obsahovej služby, deň začatia poskytovania obsahovej služby, identifikáciu poskytovateľa multiplexu, geografickú špecifikáciu frekvenčného vyhradenia, a adresu, na ktorú môžu koncoví užívatelia zasielať poskytovateľovi obsahovej služby sťažnosti týkajúce sa obsahu služby alebo reklamácie, ako aj meno a priezvisko osoby zodpovednej za vybavovanie sťažností týkajúcich sa obsahu služby a reklamácií ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 28

30 2.4 Digitálne terestriálne vysielanie Zákonná úprava digitálneho terestriálneho vysielania predstavuje najrozsiahlejšiu časť zákona. Dôvodom je najmä precíznosť zákonodarcu, spočívajúca v nevyhnutnosti taxatívne vymedziť a opísať všetky formálne náležitosti žiadostí, povolení, rozhodnutí, ktoré sa vyskytnú v zákonom predvídaných situáciách. Nasledujúce kapitoly sa venujú podmienkam prideľovania terestriálneho prevádzkového povolenia, podmienkam získania licencie na digitálne vysielanie a podmienkam obsadzovania terestriálneho multiplexu Terestriálne prevádzkové povolenie Vydávanie terestriálneho prevádzkové povolenia je regulačným nástrojom Telekomunikačného úradu. Terestriálne prevádzkové povolenie oprávňuje vybraného prevádzkovateľa multiplexu používať frekvenčné vyhradenie na digitálne vysielanie za účelom poskytovania terestriálneho multiplexu príslušným štandardom digitálneho príjmu. Držiteľ terestriálneho prevádzkového povolenia sa stáva poskytovateľom multiplexu. Zákon zakazuje poskytovať terestriálny multiplex bez prevádzkového povolenia. Terestriálne prevádzkové povolenie na poskytovanie verejnoprávneho terestriálneho multiplexu zákon dovoľuje udeliť len jednému poskytovateľovi multiplexu. O pridelení terestriálneho prevádzkového povolenia rozhoduje Telekomunikačný úrad, na základe vyhodnotenia vyhláseného výberového konania. Hodnotiace kritériá uverejňuje Telekomunikačný úrad vo výzve na predloženie ponúk, ktorou sa začína výberové konanie. Medzi najdôležitejšie hodnotiace kritériá patrí: 66 schopnosť žiadateľa vybudovať komunikačnú sieť v stanovenom čase alebo zabezpečiť jej vybudovanie prostredníctvom distributéra signálu, priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na budovanie alebo prenájom komunikačnej siete, záväzky vo vzťahu ku koncovým užívateľom, ktoré na seba žiadateľ chce prevziať, najmä projekt podpory prístupu koncových užívateľov k zariadeniam pre digitálnu televíziu alebo k zariadeniam pre digitálny rozhlas, zabezpečenia prístupu k ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 29

31 elektronickému programovému sprievodcovi, multimodálnemu prístupu k programovej službe a iným doplnkovým obsahovým službám, schopnosť žiadateľa uviesť do prevádzky terestriálny multiplex v stanovenom čase. Telekomunikačný úrad v rámci výberového konania skúma aj prípadné okolnosti vylučujúce udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia. Víťazovi výberového konania sa udeľuje terestriálne prevádzkové povolenie prednostne v pásme určené na digitálne vysielanie. Udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia v analógovom pásme je možné len vtedy, ak sa do výberového konania na obsadenie analógovej frekvencie opakovane neprihlásil ani jeden žiadateľ. Na konanie o udelení terestriálneho prevádzkového povolenia sa vzťahuje zákon č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Obsadzovanie terestriálneho multiplexu v televíznom pásme Vysielanie terestriálneho multiplexu v televíznom pásme je prednostne určené na vysielanie televíznej programovej služby, ktorá môže obsadzovať najviac 70 % verejnej kapacity multiplexu. Zvyšná časť kapacity by mala zostať vyhradená pre doplnkové obsahové služby a pre vysielateľov s regionálnou televíznou licenciou. V prípade, ak by sa uplatňovaním tejto podmienky nedala využiť celá verejná kapacita multiplexu, je možné obsadiť multiplex aj v inom zložení pomocou ďalších televíznych a rozhlasových programových služieb, prípadne iných doplnkových obsahových služieb. Oprávnený vysielateľ s regionálnou televíznou licenciou sa môže uchádzať o zaradenie jednej televíznej programovej služby do zvyšnej časti terestriálneho multiplexu, ktorý sa vysiela v najviac dvoch susediacich frekvenčných vyhradeniach. Výberové konanie je v kompetencii Telekomunikačného úradu, ktorému poskytovateľ multiplexu, predkladá ponuku voľnej kapacity multiplexu. Úrad zverejní predloženú ponuku na svojej internetovej stránke do troch pracovných dní odo dňa jej predloženia. Verejnoprávny terestriálny multiplex v televíznom pásme má slúžiť potrebám verejnoprávneho vysielateľa. Pre zabezpečenie prevádzky verejnoprávneho multiplexu Telekomunikačný úrad určí ekonomicky zviazané frekvenčné vyhradenia. Poskytovateľ verejnoprávneho terestriálneho multiplexu obsadzuje verejnoprávny terestriálny multiplex na základe žiadosti verejnoprávneho vysielateľa televíznej programovej služby. Verejnoprávny multiplex je prednostne určený pre vysielanie televíznej programovej 30

32 služby a doplnkových obsahových služieb. Rozhodovanie o rozsahu potrebnej verejnej kapacity multiplexu, o určení kompresie dátového toku a kódovania signálu je patrí verejnoprávnemu vysielateľovi. Obsahová služba verejnoprávneho vysielateľa spravidla nezaberie celú kapacitu verejnoprávneho multiplexu. Voľná kapacita verejnoprávneho multiplexu sa poskytne verejnoprávnemu vysielateľovi rozhlasovej programovej služby, ktorý ju obsadí vysielaním rozhlasových programových služieb a inými obsahovými službami. Ak stále zostala voľná verejná kapacita multiplexu, poskytovateľ multiplexu predloží Telekomunikačnému úradu ponuku, na základe ktorej sa o voľnú verejnú kapacitu multiplexu môže uchádzať poskytovateľ obsahovej služby, služieb elektronickej verejnej správy alebo inej služby, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou zriadenou orgánom verejnej moci Obsadzovanie terestriálneho multiplexu v rozhlasovom pásme Vysielanie terestriálneho multiplexu v rozhlasovom pásme je prednostne určené na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ktorá môže obsadzovať najviac 70 % verejnej kapacity multiplexu. Podmienka sa nemusí dodržať, ak by bránila využitiu celej kapacity multiplexu. Dátový rok rozhlasovej programovej služby v porovnaní s dátovým tokom televíznej obsahovej služby je oveľa menší, čím sa stáva terestriálny multiplex prístupný pre väčší počet vysielateľov. Otvára sa tým priestor pre verejnoprávneho vysielateľa rozhlasovej programovej služby, ktorý má právo prednostne sa uchádzať o miesto najviac pre tri rozhlasové programové služby. Oprávnenie verejnoprávneho vysielateľa rozhlasovej programovej služby sa realizuje v súčinnosti s poskytovateľom terestriálneho multiplexu. Po zániku práva verejnoprávneho vysielateľa na obsadenie terestriálneho multiplexu zákon uprednostňuje oprávneného vysielateľa s regionálnou rozhlasovou licenciou, ktorému sa ponúkne uvoľnená časť verejnej kapacity multiplexu. Regionálny vysielateľ je oprávnený vysielať rozhlasovú programovú službu najviac v dvoch susediacich frekvenčných vyhradeniach najviac pre jednu vlastnú rozhlasovú programovú službu Osobitné prípady obsadzovania terestriálneho multiplexu Zákon vyhradzuje Telekomunikačnému úradu kompetenciu určiť, že terestriálny multiplex sa môže poskytovať aj v inom ako televíznom, rozhlasovom alebo analógovom 31

33 pásme. V takomto prípade Telekomunikačný úrad určí v prevádzkovom terestriálnom povolení, ktoré zákonom vymedzené postupy obsadzovania terestriálneho multiplexu má prevádzkovateľ dodržať. Osobitným prípadom prevádzkovania multiplexu je prevádzka miestneho multiplexu, ktorý je určený prednostne na vysielanie televíznej programovej služby, ak Telekomunikačný úrad neurčil inak. Pre oprávneného vysielateľa s lokálnou licenciou na televíznu službu vyhradí prevádzkovateľ najviac 20 % verejnej kapacity multiplexu. Pre zabezpečenie prevádzky aspoň jednej nekomerčnej miestnej televíznej programovej služby zákon ukladá povinnosť prevádzkovateľovi bezplatne poskytnúť kapacitu v miestnom multiplexe. Poskytovaná programová služba však nesmie obsahovať reklamu, telenákup a musí byť prístupná verejnosti bez podmieneného prístupu. Obdobné podmienky sa uplatňujú aj v prípade oprávneného vysielateľa s lokálnou rozhlasovou licenciou pri obsadzovaní miestneho multiplexu určeného prednostne na vysielanie rozhlasovej programovej služby Udelenie licencie na digitálne vysielanie Vysielanie programovej služby prostredníctvom digitálneho terestriálneho vysielania podlieha regulácii Rady pre vysielanie. Bez jej privolenia zákon zakazuje vysielanie programovej služby. Konanie o udelenie licencie sa začína podaním žiadosti budúceho vysielateľa v štátnom jazyku, ktorým môže byť verejnoprávny vysielateľ, fyzická osoba alebo iná právnická osoba. Obsah žiadosti taxatívne vymedzuje zákon. Rada pri rozhodovaní skúma nevyhnutné zákonné podmienky, najmä transparentnosť vlastníckych vzťahov bez majetkových prepojení medzi vysielateľmi, ktoré musí žiadateľ preukázateľne spĺňať. V prípade fyzickej osoby sa vyžaduje plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, v prípade udelenia licencie je povinná požiadať o zápis do obchodného registra. Ak je žiadateľom právnická osoba, musí byť zapísaná v obchodnom registri, navyše v prípade akciovej spoločnosti musia byť jej akcie na meno evidované v zozname akcionárov v centrálnom depozitári. Žiadateľovi, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom, možno udeliť najviac jednu licenciu na digitálne vysielanie, netýka sa to licencie na digitálne vysielanie monotypovej programovej služby. 67 Na udelenie licencie na digitálne vysielanie má žiadateľ právny nárok, o ktorom rozhoduje Rada pre vysielanie ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 32

34 do 90 dní od podania žiadosti (začatia konania). Proti rozhodnutiu o udelení licencie na digitálne vysielanie a proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti môže žiadateľ podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodnutia Rady pre vysielanie. Ak Rada pre vysielanie nezamietne žiadosť z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v 27 ods. 5 a konanie nezastaví, Rada vydá písomné rozhodnutie o udelení licencie na digitálne vysielanie, obsahujúce predpísané náležitosti, 68 do 60 dní odo dňa, v ktorom o udelení licencie na digitálne vysielanie rozhodla. Povolenie na digitálne vysielanie má formu licencie, ktorá oprávňuje jeho držiteľa vysielať jednu programovú službu terestriálnym vysielaním na území Slovenskej republiky príslušným štandardom digitálneho príjmu v územnom rozsahu podľa druhu udelenej licencie. Držiteľ licencie na digitálne vysielanie sa stáva vysielateľom, 69 ktorý práva a povinnosti vyplývajúce z licencie vykonáva vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Licencia na digitálne vysielanie, ktorá umožňuje vysielať programovú službu, neoprávňuje jej držiteľa na digitálne terestriálne vysielanie rovnakej programovej služby v rôznych pásmach vyhradených podľa na tom istom území. Retransmisia tejto programovej služby nie je zakázaná. Rada pre vysielanie udeľuje tri druhy licencií pre digitálne rozhlasové a televízne vysielanie, ktoré sú diferencované podľa územného rozsahu. Oprávnenia vyplývajúce z licencií na celoplošné, regionálne a lokálne vysielanie sú zhrnuté v tabuľke č. 1. Udelená licencia na digitálne vysielanie môže byť rozšírená o ďalšie doložky, ktoré oprávňujú vysielateľa na vysielanie doplnkovej obsahovej služby, vysielať programovú službu do zahraničia alebo vysielať pomocou satelitu alebo inými technickými prostriedkami, ktoré zahŕňajú aj terestriálne vysielanie iným štandardom digitálneho príjmu. Vysielanie obsahovej služby, programovej služby do zahraničia alebo vysielanie cez satelit bez udelenia príslušnej doložky je zakázané. Výšku a druh administratívnych poplatkov za udelenie licencií a príslušných doložiek stanovuje osobitný právny predpis č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ods. 7 a 8 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 6 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 33

35 televíznej programovej služby rozhlasovej programovej služby na celoplošné digitálne vysielanie celoplošná televízna licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať televíznu programovú službu na celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach celoplošná rozhlasová licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať rozhlasovú programovú službu na celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach Licencie na regionálne digitálne vysielanie regionálna televízna licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať televíznu programovú službu najviac v dvoch susediacich frekvenčných vyhradeniach jedného pásma, okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach alebo v dvoch miestnych multiplexoch regionálna rozhlasová licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať rozhlasovú programovú službu najviac v dvoch susediacich frekvenčných vyhradeniach jedného pásma, okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach alebo v dvoch miestnych multiplexoch na lokálne digitálne vysielanie lokálna televízna licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať televíznu programovú službu v jednom miestnom multiplexe lokálna rozhlasová licencia - na ktorej základe má jej držiteľ právo vysielať rozhlasovú programovú službu v jednom miestnom multiplexe Tab. 1 prehľad druhov licencií na digitálne vysielanie a ich obsah Zmena, prevod a prechod licencie na digitálne vysielanie Zákon o digitálnom vysielaní nevylučuje vykonanie zmeny licencie. V prípade požiadavky o zmenu územného rozsahu licencie, zmien vyžadujúce udelenie doložiek, resp. zmeny v údajoch doložiek sa vyžaduje vydanie rozhodnutia o zmene licencie. Vysielateľ je povinný požiadať Radu pre vysielanie o zmenu najneskôr 90 dní pred jej plánovaným uskutočnením. Zmenu môže vysielateľ realizovať až po vydaní rozhodnutia o zmene licencie, ktorú úrad vydáva v 60 dňovej lehote. O zmenu, ktorú vysielateľ môže vykonať len so súhlasom Rady pre vysielanie, môže vysielateľ požiadať až po získaní predchádzajúceho súhlasu Rady pre vysielanie. Za zmenu, ktorú môže vysielateľ vykonať len so súhlasom Rady pre vysielanie, sa považuje zmena, ktorej vykonanie bez získania predchádzajúceho súhlasu rady má za následok odňatie licencie na digitálne vysielanie. 70 Ostatné menej závažné zmeny najmä zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti, vysielateľ oznamuje rade do 15 dní od vzniku týchto zmien. Ak Rada pre vysielanie do 60 dní od začatia tohto konania nerozhodne o zamietnutí žiadosti alebo konanie o zmene licencie nezastaví, vydá písomné rozhodnutie o zmene licencie na digitálne vysielanie vysielateľovi do 30 dní odo dňa, v ktorom o zmene licencie na digitálne vysielanie rozhodla. Proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd ods. 3 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 34

36 Z dôvodu zamedzenia obchádzania licenčného konania, zákon zakazuje prevod licencie na inú fyzickú alebo právnickú osobu, a to aj v prípade predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako licencia neprechádza na právneho nástupcu vysielateľa z titulu konkurzu a reštrukturalizácie a neprechádza ani v rámci exekúcie. Zákon umožňuje prechod licencie iba prípade smrti fyzickej osoby, ktorá je vysielateľom. Zákonodarca určil okruh dedičov, ktorým umožňuje pokračovať v činnosti vysielateľa až do skončenia konania o dedičstve. Do tohto okruhu patria: 71 dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na činnosť vysielateľa, dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na činnosť vysielateľa a v činnosti vysielateľa nepokračujú dedičia, správca dedičstva ustanovený súdom. Vymenovaní dedičia môžu pokračovať v činnosti vysielateľa, ktorý zomrel, ak spĺňajú nevyhnutné zákonné podmienky, najmä transparentnosť vlastníckych vzťahov bez majetkových prepojení medzi vysielateľmi a zároveň oznámili rade do 1 mesiaca od úmrtia resp. ustanovenia správcu dedičstva, že pokračujú v činnosti vysielateľa. Po skončení dedičstva sa môže pokračovať v činnosti vysielateľa, ak oprávnená osoba požiada o zmenu licencie na digitálne vysielanie. Uvedená možnosť sa však vzťahuje len na dediča, ktorý nadobudol v konaní o dedičstve aj majetkový podiel používaný na činnosť vysielateľa Odňatie a zánik licencie na digitálne vysielanie Rada pre vysielanie obligatórne odníme vysielateľovi licenciu na digitálne vysielanie, ak dôjde k naplneniu niektorého zákonom predpokladaného dôvodu: 72 ak vysielateľ písomne požiada o jej odňatie, ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 35

37 ak sa získala uvedením nepravdivých údajov v žiadosti alebo priložených dokladoch, ak bez predchádzajúceho súhlasu Rady pre vysielanie vysielateľ uskutoční prevod podielu na základnom imaní v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie, ak bez predchádzajúceho súhlasu Rady pre vysielanie vysielateľ uskutoční prevod podielu na základnom imaní o v období do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie o udelení licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby, o v období do 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie o udelení licencie na vysielanie televíznej programovej služby, z iného zákonom predpokladaného dôvodu. Proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie o odňatí licencie je možné podať opravný prostriedok na Najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. 73 Zákon poskytuje Rade pre vysielanie možnosť odňať vysielateľovi licenciu na digitálne vysielanie, ak: vysielateľ porušil podmienky licencie na digitálne vysielanie, alebo prestal spĺňať aspoň jednu z podmienok na udelenie licencie. bol vyhlásený konkurz na jeho majetok došlo k predaji podniku vysielateľa alebo jej časti Ak došlo k odňatiu licencie na digitálne vysielanie, okrem prípadu odňatia na vlastnú žiadosť vysielateľa, môže vysielateľ opätovne požiadať o udelenie licencie na digitálne vysielanie najskôr po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie o odňatí licencie na digitálne vysielanie. 73 SOBIHARD, J., Správny poriadok Komentár, s

38 Dôvody zániku licencie sú taxatívne vymedzené. Zánik licencie je priamym následkom zániku právnej subjektivity vysielateľa, v prípade smrti fyzickej osoby len vtedy, ak neboli naplnené zákonné podmienky prechodu licencie. Licencia na digitálne vysielanie zaniká uplynutím času, na ktorý bola vydaná. Ďalšie možnosti zániku licencie majú sankčný charakter a sú následkom nesplnenia zákonom vyžadovaných povinností. 2.5 Pluralita informačných zdrojov a transparentnosť vlastníckych vzťahov Zásada plurality informačných zdrojov napomáha zachovávať princípy demokratickej spoločnosti, v ktorom je zaručená činnosť slobodných a autonómnych médií. Bez existencie nezávislých médií nie je možné zaručiť základné práva, akými sú sloboda šírenia informácií a sloboda prejavu. Pre zabezpečenie existencie plurality informačných zdrojov zákonodarca ustanovil pravidlá, ktoré kladú zákonné prekážky obmedzujúce pretavenie ekonomickej prevahy záujmových subjektov do mediálnej oblasti. O tom, čo sa dostane do médií, nesmú rozhodovať peniaze. 74 V záujme zachovávania plurality informačných zdrojov, zákon o digitálnom vysielaní určil tieto obmedzenia: vysielateľ nesmie byť súčasne poskytovateľom terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky. Pripúšťa sa výnimka pre poskytovateľa multiplexu poskytujúceho terestriálny multiplex, ktorý je zároveň vysielateľom monotypovej programovej služby určenej výhradne na vlastnú propagáciu. zakazuje sa majetkové a personálne prepojenie medzi poskytovateľom terestriálneho multiplexu a vysielateľom, okrem prípadov poskytovania výlučne miestneho multiplexu, zakazuje sa vzájomné majetkové a personálne prepojenie medzi oprávnenými vysielateľmi, vydavateľ periodickej tlače vydávanej najmenej päťkrát do týždňa a verejne rozširovanej najmenej na polovici územia Slovenskej republiky nesmie byť súčasne vysielateľom s licenciou na celoplošné vysielanie FILA, L., Čierne zoznamy sú v každej redakcii, denník SME, zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách. 37

39 Obmedzenia majetkových prepojení sa analogicky vzťahujú aj na právnické a fyzické osoby, ktoré sú majetkovo alebo personálne prepojené s oprávnenými vysielateľmi s celoplošnou licenciou, ako aj na osoby, ktoré sú majetkovo alebo personálne prepojené s poskytovateľmi terestriálneho multiplexu. Osoba poskytujúca multiplex nesmie poskytovať viac miestnych multiplexov, ak by signál všetkých miestnych multiplexov, ktoré poskytuje, mohlo prijímať viac ako 30 % obyvateľov Slovenskej republiky. Kontrolným orgánom posudzujúcim majetkové a personálne prepojenie vysielateľov je Rada pre vysielanie. Vysielatelia a iné dotknuté osoby sú povinné na požiadanie Rady pre vysielanie predložiť na posúdenie doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok a obmedzení ochraňujúce pluralitu informačných zdrojov. V prípade zistenia porušenia obmedzujúcich podmienok Rada pre vysielanie určí vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu. Ak nenastane náprava, Rada pre vysielanie odníme vysielateľovi licenciu na digitálne vysielanie. Pre posudzovanie majetkového a personálneho prepojenia poskytovateľov multiplexu je ustanovený Telekomunikačný úrad. Poskytovatelia multiplexu a iné dotknuté osoby sú povinné na požiadanie predložiť Telekomunikačnému úradu na posúdenie doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok a obmedzení ochraňujúce pluralitu informačných zdrojov. V prípade odhalenia porušení podmienok Telekomunikačný úrad určí poskytovateľovi multiplexu primeranú lehotu na nápravu. Ak nenastane náprava, Telekomunikačný úrad odníme prevádzkovateľovi multiplexu terestriálne prevádzkové povolenie. 2.6 Osobitné ustanovenia o verejnom prenose pomocou satelitu Keďže geografická členitosť územia Slovenska neumožňuje úplne pokryť celé územie signálom terestriálneho vysielania, alternatívu k terestriálnemu vysielaniu programovej služby predstavuje vysielanie uskutočnené verejným prenosom prostredníctvom satelitu, čím by sa v kombinácii s terestriálnym vysielaním mohla dosiahnuť 100 % pokrytie územia. Legálna definícia uskutočnenia verejného prenosu pomocou satelitu predpokladá prenos signálu, ktorý prenáša obsah programovej služby prostredníctvom neprerušeného reťazca zo zeme na satelit a zo satelitu na zem, pod kontrolou vysielateľa a na jeho zodpovednosť. 38

40 Vymedzenie pojmu verejného prenosu pomocou satelitu z územia Slovenskej republiky si vyžaduje regulácia osobitných nárokov z verejného prenosu pomocou satelitu vyplývajúce z autorského zákona. Tieto nároky sa uplatňujú voči vysielateľom, ktorí majú svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na skutočnosť, že majú časť telekomunikačného zariadenia umiestnené mimo územia Slovenskej republiky. V ostatných prípadoch, ak vysielatelia nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, tak uvedené nároky sa uplatňujú u distributéra signálu, ktorý prevádzkuje telekomunikačné zariadenie umiestnené na území Slovenskej republiky. 2.7 Orgány dohľadu a sankcie Verejnoprávny charakter zákona zvýrazňujú ustanovenia, ktoré zverujú orgánom verejnej správy dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona. Ak nedôjde k dobrovoľnému naplneniu kognitívnych ustanovení zákona, orgány majú k dispozícii možnosť ukladania sankcií. Orgánmi dohľadu sú: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky Telekomunikačný úrad Rada pre vysielanie a retransmisiu V prípade porušenia ohlasovanej povinnosti 76 poskytovateľa obsahovej služby, ktorá nie je multiplexom, programovou službou ani retransmisiou, ak nedôjde k odstráneniu nezákonného stavu ani lehote určenej vo výzve, ministerstvo kultúry uloží pokutu do 165 eur. Podľa rovnakého princípu ukladá pokutu ministerstvo financií orgánu verejnej správy za porušenie oznamovacej povinnosti 77 začiatku a ukončenia poskytovania služieb elektronickej verejnej správy v terestriálnom multiplexe. Uvedené pokuty je možné uložiť do 1 roku odo dňa, keď sa o porušení povinnosti príslušný orgán dohľadu dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 77 7 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 39

41 došlo. Na konanie o uložení pokuty ministerstvom kultúry a ministerstvom financií sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok. 78 Telekomunikačný úrad sankcionuje poskytovateľa multiplexu za: používanie diskriminačných podmienok distribúcie signálu 79 pokutou do 6.638, šírenie obsahovej služby bez súhlasu poskytovateľa alebo šírenie programovej služby bez súhlasu vysielateľa 80 pokutou od 331 eur do 3 319, diskriminačný prístup k poskytovateľom obsahových služieb a nedodržanie podmienok obsadzovania terestriálneho multiplexu 81 pokutou od 331 do , nezabezpečenie prístupu k signálu terestriálneho multiplexu každému koncovému užívateľovi terestriálneho multiplexu, ktorý o to požiada a nachádza sa vo frekvenčnom vyhradení, v ktorom sa služba poskytovateľom obsahovej služby poskytuje, alebo v dosahu vysielača miestneho multiplexu, a to v územnom rozsahu dohodnutom v zmluve s poskytovateľom obsahovej služby a za nediskriminačných a primeraných podmienok pre koncového užívateľa 82 pokutou od 33 do 6 638, neumožnenie ústrednému orgánu štátnej správy poskytovať v terestriálnom multiplexe, služby elektronickej verejnej správy 83 pokutou od 663 do 6 638, neodôvodnené obmedzovanie vysielateľa pri poskytovaní doplnkových obsahových služieb, najmä neposkytnutia multimodálneho prístupu k programovej službe 84 pokutou od 663 do , 78 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 písm. c) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 40

42 vysielanie programovej služby, ktorých vysielanie je v miestnom multiplexe zakázané podľa tohto zákona 85 pokutou od 33 do 3 319, neumožnenie obci, ktorá je v území dosahu signálu miestneho multiplexu, poskytovať v tomto miestnom multiplexe, na jej náklady, služby elektronickej verejnej správy a na tento účel vyhradiť kapacitu miestneho multiplexu 86 pokutou od 331 do 3 319, Telekomunikačný úrad uloží pokutu od 331 do tomu, kto poruší povinnosti narúšajúce pluralitu informačných zdrojov a transparentnosť vlastníckych vzťahov, ako aj nesplnenie povinnosti predložiť úradu na posúdenie doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok vyžadovaných zákonom. Rada pre vysielanie sankcionuje oprávneného vysielateľa alebo verejnoprávneho vysielateľa za: nesplnenie oznamovacej povinnosti 87 obsahovej služby pokutou od 165 do 1 659, najmä začiatku a ukončenia vysielania neoprávnené vykonanie zmien, ktoré vysielateľ môže vykonať až po vydaní rozhodnutia o zmene licencie 88 pokutou od 331 do 6 638, neoznámenie zmien údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie 89 pokutou od 165 do Rada pre vysielanie uloží pokutu od 331 do tomu, kto poruší povinnosť predložiť na posúdenie dokladov na preukázanie splnenia podmienok a obmedzení týkajúce sa plurality informačných zdrojov a obmedzení vzájomného majetkového prepojenia a personálneho prepojenia ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 2 písm. b) zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 1 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných ods. 4 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných 41

43 Pri ukladaní pokút orgány rešpektujú všeobecné zásady ukladania pokút. Výšku uloženej pokuty ovplyvní miera zavinenia, závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, následky takého porušenia a ich trvanie. Samotným uložením pokuty však nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa uložila. Orgány dohľadu ju môžu ukladať opakovane až do odstránenia nezákonného stavu. 3 Prechod na digitálne vysielanie Realizácia prechodu na digitálne vysielanie je nesmierne zložitý proces, ktorý nie je možné úspešne zavŕšiť bez konsenzu všetkých dotknutých subjektov. Úlohou štátnej autority je zabezpečiť detailné všeobecne záväzné pravidlá, ktoré sa zhmotnia vo forme vykonávacieho predpisu. Zákonné splnomocnenie na vydanie takéhoto predpisu poskytuje splnomocňujúce ustanovenie v 67 zákona o digitálnom vysielaní, ktoré túto úlohu zveruje Telekomunikačnému úradu. Očakávaným vykonávacím predpisom sa stalo Opatrenie Telekomunikačného úradu č. O-17 z 18. apríla 2008, o podmienkach prechodu na digitálne vysielanie. 90 Definuje najmä technologické parametre spúšťaného digitálneho vysielania, ale určuje aj podrobnosti administratívnoprávneho postupu Telekomunikačného úradu a Rady pre vysielanie pri pridelení digitálnych a alternatívnych frekvencií alebo iných dočasných spôsobov vysielania. Postupné spúšťanie prevádzky multiplexov v prechodnom období, kedy sa ešte súčasne prevádzkujú analógové vysielače, môže spôsobovať vzájomné rušenie jednotlivých vysielačov vysielajúcich na blízkych frekvenciách. Pre tento účel opatrenie ustanovuje hraničné hodnoty intenzity rušenia, ktoré už analógový vysielateľ nemusí strpieť a vzniká mu právo odôvodnene požadovať určenie alternatívnej frekvencie. Hlavná časť opatrenia ustanovuje harmonogram opúšťania analógového televízneho terestriálneho vysielania, a to tak, aby k úplnému opusteniu analógového televízneho terestriálneho vysielania došlo najneskôr do konca roku Postup prechodu počíta s využitím frekvenčných vyhradení nevyužívaných analógovými vysielateľmi, na ktorých sa vytvorí prvý terestriálny multiplex. Spustenie prvého multiplexu poskytuje dostatočnú kapacitu pre všetky celoplošne šírené programy 90 Oznámenie o vydaní PP 138/2008 Z.z., opatrenie z 18. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu). 42

44 vysielateľov. (SVT1, STV2, Markíza, JOJ). Po spustení prvého multiplexu v zmysle opatrenia vzniká prednostné právo verejnoprávnemu vysielateľovi televíznej programovej služby uchádzať sa o miesto pre dve televízne programové služby (STV1, STV2) a pre analógových vysielateľov multiregionálneho terestriálneho vysielania televíznej programovej služby právo prednostne sa uchádzať o miesto pre jednu televíznu programovú službu, ku ktorým majú udelenú licenciu na digitálne vysielanie. (JOJ, Markíza). Prvý multiplex bol spustený 22. decembra 2009 a bol dostupný pre takmer 80 % obyvateľov Slovenska. Prevádzkovateľ prvého terestriálneho multiplexu plánuje do konca marca 2010 dosiahnuť pokrytie do 90% obyvateľov Slovenska. Druhý a verejnoprávny multiplex sa plánuje spustiť do komerčnej prevádzky k 30. júnu Na vytvorenie druhého a verejnoprávneho terestriálneho multiplexu sa majú prednostne použiť frekvenčné vyhradenia uvoľňované analógovými vysielateľmi, ktorých obsahové služby už sú šírené fungujúcimi terestriálnymi multiplexmi. Prehľad pokrytia územia Slovenska frekvenčnými vyhradeniami 1., 2. a verejnoprávneho multiplexu je zobrazený na obrázku č

45 Obr. 2 sieť frekvenčných vyhradení pre 1., 2. a verejnoprávny multiplex Opatrenie Telekomunikačného úradu č. O-17 z 18. apríla 2008, o podmienkach prechodu, s. 8 44

46 Po spustení prevádzky verejnoprávneho multiplexu musí verejnoprávny vysielateľ uvoľniť 1. a 2. terestriálny multiplex, ktorý je určený pre komerčných vysielateľov a presunúť vysielanie do verejnoprávneho multiplexu najneskôr do 31. decembra Prechodné obdobie paralelného vysielania zaniká ukončením prevádzky všetkých analógových vysielačov najneskôr 31. decembra Po tomto termíne už nebude možné prijímať signál analógového vysielania a obsahové služby jednotlivých vysielateľov budú šírené výlučne prostredníctvom digitálneho vysielania. V záujme zachovania širokej dostupnosti príjmu digitálneho vysielania, Telekomunikačný úrad dostatočne včas vymedzil jeho podstatné technické parametre, čím umožnil výrobcom a dodávateľom zabezpečiť dostatočné množstvo technologických zariadení pre slovenský trh. Obyvatelia, ktorí disponujú modernými televíznymi prijímačmi, nemusia pre príjem digitálneho vysielania vykonať podstatnejšie technické zmeny. Ostatní obyvatelia používajúci analógové prijímače, si budú musieť zabezpečiť zariadenia pre príjem digitálneho vysielania (tzv. set-top-boxy). Pre slovenský trh sú vhodné také, ktoré poznajú znakové sady ISO 6937 a ISO , teda správne zobrazujú slovenskú diakritiku (mäkčene a dĺžne) v elektronickom programovom sprievodcovi. Overovanie súladu technických parametrov zariadení s uvedenými normami vykonáva Výskumný ústav spojov, n.o. v Banskej Bystrici. Pre lepšiu orientáciu a istotu spotrebiteľov povoľuje predajcom a distributérom označovať zariadenia vhodné pre príjem digitálneho vysielania na Slovensku logami na obr. č Obr. 3 logá označovania zariadení vhodných pre príjem digitálneho vysielania na Slovensku 92 Farebné zobrazenie loga na ľavej strane je prezentované médiami v prebiehajúcej informačnej kampani. Čiernobiele zobrazenie loga na pravej strane predstavuje reprodukciu kombinovanej ochrannej známky Výskumného ústavu spojov, n.o. so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva SR pod číslom OZ Dostupné na internete: < gov.sk/registre/searchform.do?register=oz&adv=true>. [cit ]. 45