SPRÁVA O DODRŢIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2010

Transcription

1 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA SPRÁVA O DODRŢIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2010 BRATISLAVA 2011

2 Predhovor Slovenské národné stredisko pre ľudské práva po uplynutí ďalšieho kalendárneho roka verejnosti predkladá Správu o dodrţiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok Podľa odhadov OSN bude v roku 2011 aţ 7 miliárd obyvateľov planéty. Odhaduje sa, ţe v roku 2024 dosiahne počet ľudí hranicu 8 miliárd a v roku 2045 aţ 9 miliárd. V období pred 20. storočím ţiadny človek neţil tak dlho, aby sa v priebehu jeho ţivota počet obyvateľov planéty zdvojnásobil. Dnes však uţ ţijú ľudia, počas ţivota ktorých sa ľudská populácia strojnásobila. Kaţdoročne na planéte pribúda 80 miliónov ľudí. Ak v roku 2045 bude na 6 obývateľných kontinentoch ţiť 9 miliárd ľudí, bude celosvetová hustota obyvateľov nepatrne presahovať polovicu hodnoty, ktorá je dnes vo Francúzsku. V roku 1975 mali viac ako 10 miliónov obyvateľov iba tri veľkomestá na svete. Dnes je 21 takých veľkomiest. Podľa výpočtov prestíţneho časopisu National Geographic, ak by dnes 7 miliárd obyvateľov planéty urobilo spoločnú rodinnú fotografiu osôb stojacich tesne vedľa seba, nepotrebovalo by k tomu viac ako 1200 km 2 rozlohy kalifornského mesta Los Angeles. Spájať s týmito údajmi kvalitu a kvantitu je samozrejmosťou. Rozsah a obsah základných ľudských práv a slobôd pre takýto počet ľudských bytostí stanoviť a ešte aj v praxi naplniť určite nie je jednoduché, i keď je to často existenčnou podmienkou. Svedčí o tom súčasný stav prístupu svetovej populácie k pitnej vode, základným potravinám, liekom, základnému vzdelaniu vrátane gramotnosti a podobne. Tento stav prirodzene zamestnáva ochrancov ľudských práv v maximálnej miere. V porovnaní so svetovou populáciou Slovensko po 10 rokoch čaká na výsledky sčítania obyvateľov, aby sa dozvedelo, aký veľký populačný prírastok prevyšuje hranicu 5 miliónov ľudí. Podľa kvantitatívnych údajov by sa preto mohlo zdať, ţe dodrţiavanie ľudských práv na Slovensku musí byť bezproblémové. Naopak, v ľudskoprávnom prostredí na Slovensku je veľa práce. Veľa práce uţ v minulosti vykonanej, ale aj tej práce, na ktorú Slovensko ešte len čaká. Stredisko ako národná inštitúcia pre ľudské práva na pôde OSN (National Human Rights Institution) a zároveň národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie na pôde EÚ (National Equality Body) nastavilo zrkadlo účinkovaniu štátnej moci v ľudskoprávnom prostredí. Zrkadlo ukazuje, ako štát plnil medzinárodné a vnútroštátne záväzky na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Ukazuje, či štátna moc poctivo dodrţiava ľudské práva, či ich obetavo chráni pred porušovaním iných, alebo ich dokonca sama porušuje. Obraz v zrkadle hovorí jasnou rečou, ţe na Slovensku sú slabí, bezmocní a znevýhodnení na tom najhoršie. 2

3 Dokumentujú to aj výpovede matiek, ktorých prirodzeným poslaním je chrániť deti. Odraz reality dopĺňajú pozoruhodné výpovede vicepremiéra, ktorý v druhej najvyššej ústavnej funkcii exekutívnej moci zastupuje štát na poli ľudských práv. Zrkadlo okrem mnohých ďalších poznatkov prináša aj poučenie o potrebe prispôsobiť prípravné konanie a investigatívnu činnosť aktuálnemu vývoju v problematike porušovania ľudských práv. Rok 2010 na Slovensku bol v ľudskoprávnom prostredí rokom múrov. V priemere kaţdý tretí mesiac pribúda na Slovensku jeden protirómsky múr, o ktorom sa Stredisko dozvie. Priemerný štvrťročný prírastok múrov oddeľujúcich skupiny obyvateľstva za sledované obdobie nie je ojedinelou smutnou udalosťou, ale výrazným varovným trendom na Slovensku. Bariéry, múry, oplotenia a prekáţky proti Rómom sa v roku 2010 stavali namiesto odstraňovania bariér, schodov, prahov a búrania prekáţok zniţujúcich kvalitu ţivota osobám so zdravotným postihnutím. Najskôr Slovensko s radosťou prijalo dobrú správu o ochrane práv zdravotne postihnutých ľudí. Potom však Slovensko ukončilo rok 2010 s obrovským morálnym, legislatívnym, organizačným a finančným dlhom voči osobám so zdravotným postihnutím. Nesplatený dlh je bremenom štátnej moci s potenciálom narastať do čoraz obludnejších rozmerov. Preto je najvyšší čas, aby sa rok 2011 uţ stal bezbariérovým rokom. JUDr. Juraj Horváth výkonný riaditeľ Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 3

4 ÚVOD Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (Stredisko) bolo zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (zákon o Stredisku) s účinnosťou od 1. januára 1994, na základe medzinárodnej zmluvy, a to Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, publikovanej oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 29/1995 Z. z. Stredisko ako nezávislá právnická osoba plní nezastupiteľné úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa, dodrţiavania zásady rovnakého zaobchádzania a na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov pôsobí ako jediná slovenská inštitúcia pre rovnoprávnosť, t.j. pre posudzovanie dodrţiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Stredisko tak má v organizácii slovenskej spoločnosti mimoriadne, osobitné postavenie. Z medzinárodného hľadiska pôsobí Stredisko v rámci Organizácie Spojených národov (ďalej len OSN ) ako Národná inštitúcia pre ľudské práva a v rámci EÚ pôsobí ako špecializovaný Národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie (National Equality Body). Na základe tohto svojho postavenia Stredisko monitoruje a hodnotí dodrţiavanie ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa, ako aj dodrţiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike 1. 1 V zmysle 1 ods. 2 aţ 4 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Strediska v znení neskorších predpisov Stredisko na tento účel najmä: - monitoruje a hodnotí dodrţiavanie ľudských práv (vrátane práv dieťaťa) a dodrţiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, - zhromaţďuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike, - uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov v oblasti ľudských práv (vrátane práv dieťaťa), zhromaţďuje a šíri informácie v tejto oblasti, - pripravuje vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ľudských právach, o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, o zákaze diskriminácie, - zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie (vrátane mediácie), - zastupuje účastníkov v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, - vydáva odborné stanoviská vo veciach dodrţiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, - vykonáva nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie, - vypracúva a uverejňuje správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou, - poskytuje kniţničné sluţby, - vypracúva správy o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike, publikuje ich (v tlačenej podobe) a zverejňuje prostredníctvom internetu. 4

5 Medzi najvýznamnejšie výstupy Strediska kaţdoročne patrí Správa o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike, ktorú Stredisko vypracúva a uverejňuje podľa 1 ods. 4 zákona o Stredisku, kaţdoročne do 30. apríla. Kompetencia na kaţdoročné vypracovávanie správ o dodrţiavaní ľudských práv v Slovenskej republike vyplýva Stredisku ako National Human Rights Institution okrem ustanovení zákona o Stredisku aj z bodu 3 písm. a iii Paríţskych princípov. Antidiskriminačné smernice Európskej únie 2 zverili Stredisku ako National Equality Body právomoc uverejňovať nezávislé správy týkajúce sa diskriminácie. Vzhľadom na túto skutočnosť upravila novela zákona o Stredisku (zákon č. 85/2008 Z. z. účinný od ) rozšírenie obsahu správy aj o posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Na základe stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý vo svojich odporúčaniach k Druhej periodickej správe SR o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa poukazoval na absenciu pravidelného monitorovania a hodnotenia uplatňovania práv dieťaťa, Stredisko od roku 2008 vypracúva a predkladá verejnosti dve samostatné správy, a to Správu o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike a Správu o dodrţiavaní práv dieťaťa v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, ţe ani zákon o Stredisku, ani Paríţske princípy či Antidiskriminačné smernice nedefinujú štruktúru, formu a rozsah hodnotiacej Správy o dodrţiavaní základných ľudských práv a slobôd vrátane zásady rovnakého zaobchádzania, zvolilo Stredisko pri jej príprave vo všeobecnej časti štruktúru na základe delenia ľudských práv podľa predmetu, ktoré bolo kombinované aj s obsahovým ponímaním ľudských práv. Správa o dodrţiavaní ľudských práv sa v prvej, všeobecnej časti Základné ľudské práva a slobody zameriava tak ako v predchádzajúcich rokoch na: 1. Osobné práva a slobody 2. Občianske, politické práva a práva cudzincov 3. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva 4. Práva národnostných a iných menšín 5. Práva spojené s uplatňovaním ľudských práv 6. Extrémizmus 2 Napríklad článok 12 ods. 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES a článok 20 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES. 5

6 V osobitnej časti Dodrţiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie štruktúra zodpovedá vybraným dôvodom a oblastiam chráneným antidiskriminačným zákonom. Správa sa v obidvoch častiach orientuje na vybrané práva a slobody, ktoré v danom časovom období boli preberané vo verejných diskusiách, zaznamenávajú nedostatky či nedostatočnú ochranu, alebo sa ich ochrana javí ako problematická, boli predmetom legislatívnych zmien, prípadne s ich presadzovaním boli spojené kampane organizované neziskovými organizáciami. Vzhľadom na rozsah sledovanej problematiky a priestorové limity sa v úvode kaţdej kapitoly uvádzajú len stručné všeobecné informácie o garantovaní práv, ktorými sa predmetná kapitola zaoberá, najvýznamnejšia medzinárodná úprava a vnútroštátna ústavná úprava. V niektorých prípadoch sú uvádzané aj nálezy Ústavného súdu SR a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k Slovenskej republike z roku Hoci ku konaniam, o ktorých Ústavný súd SR a Európsky súd v roku 2010 rozhodovali, došlo podstatne skôr neţ v roku 2010, uvádzajú sa tieto rozsudky ako významné precedensy, upozorňujúce na konanie/nekonanie, činnosť/nečinnosť, ktoré je potrebné z hľadiska ochrany ľudských práv eliminovať. Hlavnou ambíciou Strediska pri tvorbe Správy v tomto roku bolo poskytnúť objektívny, pravdivý a aktuálny obraz o dodrţiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2010, ale súčasne uviesť aj stanoviská a odporúčania na zabezpečenie efektívnej realizácie základných práv a slobôd v SR, prípadne návrhy preventívnych opatrení. Preto sa Stredisko obrátilo so ţiadosťou o súčinnosť na široký okruh mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv i akademickú obec. Súčasne Stredisko na základe 1 ods. 5 zákona o Stredisku poţiadalo o poskytnutie podkladov a údajov aj orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a verejnoprávne inštitúcie. 3 Na otázky Strediska podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny odpovedal formou listu riaditeľky jeho kancelárie zo , č. 7083/2011/SĽPM príliš často poukazom na Programové vyhlásenie vlády SR. Dodrţiavanie ľudských práv, prijatie opatrení vládou SR a angaţovanosť na podporu a ochranu ľudských práv v praxi dokumentoval obsahom textu tohto programového vyhlásenia s politickými sľubmi. Programové vyhlásenie vlády SR je politickým dokumentom, ktorý z časového ani 3 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií pozri v prílohe č. 1 6

7 obsahového hľadiska neposkytuje fakty potvrdzujúce alebo popierajúce dodrţiavanie ľudských práv na Slovensku. Na hodnotenie odpočtu plnenia programového vyhlásenia sú určené iné subjekty. Stredisko je apolitické a nezávislé. Preto odmieta uskutočňovať odpočet plnenia vládneho programu a nenechá sa vtiahnuť do takejto úlohy. Rola Strediska spočíva v skúmaní a posudzovaní dodrţiavania medzinárodných záväzkov a vnútroštátnych právnych predpisov na Slovensku. Aktuálne a objektívne údaje získalo Stredisko aj z monitorovacej, aktívnej vyhľadávacej, výskumnej a inej odbornej činnosti v rámci plnenia svojich úloh, pri preverovaní podnetov a informácií klientov, ktorí sa na Stredisko obrátili so ţiadosťami o poradenstvo a pomoc, či z vlastných poznatkov a skúseností zamestnancov Strediska a jeho regionálnych kancelárií. Správu o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania za rok 2010 prerokovala Správna rada Strediska v zmysle 3a ods. 7 písm. h) na svojom zasadnutí 26. apríla Veríme, ţe predkladaná správa bude prínosom nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre ďalší rozvoj systému ochrany ľudských práv v Slovenskej republike. 4 4 V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa 2 ods. 1 zákona č. 365/2006 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa všetky názvy pozícií a profesií v tejto správe rovnocenne vykladajú v ţenskom aj v muţskom rode. 7

8 VŠEOBECNÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY 1. OSOBNÉ PRÁVA A SLOBODY Osobné práva a slobody (tradičné osobnostné práva) predstavujú z historického hľadiska práva prvej generácie a sú východiskom k iným právam, pretoţe spolu s občianskymi a politickými právami tvoria základný pilier ľudských práv. Ako základné ľudské práva sa kreovali uţ v období osvietenstva (v americkej Deklarácii nezávislosti 1776 a vo francúzskej Deklarácii práv človeka a občana 1789) a boli deklarované a zakotvené uţ v prvých medzinárodných dokumentoch o ľudských právach (Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré predstavujú základné normatívy celej medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv, od ktorej sa odvíja aj ochrana vnútroštátna. Hoci Slovenská republika ako štandardný demokratický štát garantuje dodrţiavanie medzinárodného štandardu základných ľudských práv a premieta ho do svojho právneho poriadku a celého vnútroštátneho systému ochrany, neznamená to, ţe by sa pri uplatňovaní, výkone a vytvárania podmienok ich realizácie nevyskytli ţiadne nedostatky, problémy či porušenia, na ktoré Stredisko povaţuje za potrebné upozorniť. 1.1 Zákaz mučenia, neľudského či poniţujúceho zaobchádzania alebo trestania Zákaz mučenia vychádza z nevyhnutnosti zachovania fyzickej a psychickej integrity človeka, ktorá je predpokladom jeho humánneho zakotvenia v spoločnosti. 5 Preto je zákaz mučenia, neľudského či poniţujúceho zaobchádzania alebo trestania v medzinárodných dohovoroch i na vnútroštátnej úrovni postavený absolútne. To znamená, ţe ho nemoţno obmedziť ani porušiť za nijakých okolností a zo ţiadnych dôvodov. Na medzinárodnej úrovni zákaz mučenia zakotvujú článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a článok 3 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv 5 Svák, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). 2. rozš. vyd. Ţilina : Poradca podnikateľa, s. ISBN

9 a slobôd a jeho dodrţiavanie je osobitne zabezpečené Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či poniţujúceho zaobchádzania alebo trestania a obdobným dohovorom Organizácie Spojených národov. Na národnej úrovni je tento zákaz vyjadrený v článku 16 ods. 2 Ústavy SR. Na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa uţ tradične obracajú osoby, ktoré sú vo väzbe, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, a namietajú porušenia svojich práv. Stredisko rieši tieto podnety poskytnutím právneho poradenstva, alebo v súčinnosti so Zborom väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a inými kompetentnými orgánmi. Hoci Stredisko nemá výslovné zákonné kompetencie na prešetrovanie sťaţností vo väzniciach, v októbri a novembri 2010 sa na základe dohody s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zúčastnila zástupkyňa Strediska na prešetrovaní sťaţnosti, v ktorej odsúdený namietal poniţujúce zaobchádzanie pri osobných prehliadkach v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom a Banskej Bystrici Kráľová. V tomto prípade nebolo preukázané porušenie ľudských práv sťaţovateľa. V roku 2010 sa najmä média, ale aj odborná a laická verejnosť zaoberali prípadmi troch údajných teroristov, ktorí hľadali útočisko na Slovensku, odkiaľ ale mali byť vydaní do krajiny, kde im nielen podľa ich slov, ale aj podľa informácií z nadnárodných ľudskoprávnych organizácií hrozí reálne riziko mučenia. Vzhľadom na aktuálnosť a závaţnosť problematiky je tejto téme venovaná osobitná podkapitola Správa Výboru proti mučeniu (CPT) a opatrenia prijaté na základe jeho odporúčaní Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) 6 organizuje návštevy v miestach zadrţiavania s cieľom posúdiť, ako sa zaobchádza s osobami zbavenými slobody. K týmto miestam patria väznice, nápravnovýchovné zariadenia pre mladistvých, policajné stanice, útvary policajného zaistenia pre cudzincov, psychiatrické nemocnice, domovy sociálnych sluţieb atď. Delegácie CPT majú neobmedzený prístup na miesta zadrţiavania a právo voľne sa v nich pohybovať. Rozhovory s osobami zbavenými slobody vedú bez prítomnosti tretej osoby a slobodne komunikujú s kaţdým, kto im môţe poskytnúť informácie. Po kaţdej návšteve zašle CPT dotknutému štátu podrobnú správu. Správa obsahuje zistenia CPT a jeho odporúčania, pripomienky a ţiadosti o informácie. Výbor CPT poţaduje aj podrobné odpovede na otázky, ktoré poloţil vo svojej správe. Tieto správy a odpovede sú súčasťou permanentného dialógu s 6 European Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment 9

10 jednotlivými štátmi. Zvýrazňujú sa tak dve dôleţité charakteristiky výboru: po prvé, jeho celoeurópska pôsobnosť, a po druhé, skutočnosť, ţe výbor sa nezameriava len na mučenie, ale na celé spektrum situácií, ktoré by mohli predstavovať neľudské či poniţujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Návšteva zástupcov Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu bola v Slovenskej republike vykonaná v dňoch 24. marca - 2. apríla 2009 a na základe odporúčaní CPT boli vykonané zmeny v predpisoch, ktoré by mali predchádzať vytýkanému zlému zaobchádzaniu vo väzniciach. 7 Do rozkazu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2010 o stráţnej a eskortnej činnosti a o justičnej stráţi v Zbore väzenskej a justičnej stráţe boli zapracované pripomienky Európskeho výboru CPT. Osobné prehliadky väznených osôb sú vţdy vykonávané v odôvodnených prípadoch a v súlade s 53 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráţe v znení neskorších predpisov. V roku 2010 sa na základe rozkazu generálneho riaditeľa zboru vykonali generálne prehliadky v šiestich ústavoch. Na základe rozkazu riaditeľa ústavu a podľa 34 rozkazu ministra spravodlivosti vykonávajú ústavy najmenej raz za šesť mesiacov generálne prehliadky. Metodické usmerňovanie výkonu prehliadok a ich kontrolu zabezpečuje odbor ochrany a obrany Generálneho riaditeľstva zboru. Kontrolnú činnosť vykonávajú v ústavoch nadriadení podľa interného predpisu zboru Rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráţe č.15/2002 o kontrolnej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráţe v znení neskorších predpisov. V hodnotiacom období nebolo kontrolnou činnosťou zistené porušenie vyššie uvedených ustanovení o vykonávaní osobných prehliadok. V roku 2010 bol vydaný rozkaz ministra spravodlivosti, ktorý v 38 upravuje vykonávanie osobných prehliadok väznených osôb. Osobná prehliadka väznených osôb je preventívno-bezpečnostným opatrením; podrobnosti osobnej prehliadky upravuje osobitný predpis a to 53 zákona č. 4/2001 Z. z. Účelom preventívno-bezpečnostného opatrenia je: a) zabrániť, aby väznené osoby vyrábali a prechovávali predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku alebo ktorými by sa mohol narušovať ustanovený poriadok, alebo ktoré by mohli slúţiť na vykonanie úteku väznených osôb, 7 Napr. podľa správy vo väznici v Ilave dochádzalo k hromadným prehliadkam úplne nahých väzňov. 10

11 b) zabrániť, aby väznené osoby vyrábali, prechovávali a pouţívali alkoholické nápoje, omamné látky, psychotropné látky a jedy, c) zistiť stopy po fyzickom násilí na tele väznených osôb. Podľa informácie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR bolo v pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR (ZVJS) v roku 2010 prešetrovaných celkovo 580 sťaţností, z toho 485 od osôb vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Ani jedna sťaţnosť namietajúca porušovanie ľudských práv (podaných 6 sťaţností), postup príslušníkov ZVJS (podaných 165 sťaţností) a fyzické násilie (podané 2 sťaţnosti), nebola v rámci prešetrovania ZVJS vyhodnotená ako opodstatnená. Z celkového počtu prešetrovaných 580 sťaţností bolo 14 vyhodnotených ako opodstatnených. Sťaţnosti od obvinených a odsúdených sa týkali najmä postupu príslušníkov ZVJS (165 sťaţností), podmienok a spôsobu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody (92 sťaţností), zdravotnej starostlivosti (127 sťaţností), stravovania (29 sťaţností), nakladania s finančnými prostriedkami (28 sťaţností), hygieny (4 sťaţnosti), návštev (13 sťaţností), korešpondencie (19 sťaţností), premiestnenia (12 sťaţností), nákupov (9 sťaţností), spoluţitia (3 sťaţnosti), osobných vecí (9 sťaţností), porušovania ľudských práv (6 sťaţností), fyzického násilia (2 sťaţnosti). V súvislosti s prevenciou zlého zaobchádzania s osobami vo výkone väzby a osobami vo výkone trestu odňatia slobody Stredisko odporúča vytvoriť účinnejšie mechanizmy na to, aby nemohlo dochádzať k svojvôli, resp. k zneuţívaniu postavenia jednotlivcov zo strany väzenského personálu. Taktieţ je potrebné, aby boli všetky predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti odsúdených, a tieţ samotný reţim výkonu trestu odňatia slobody (ktoré nie sú v reţime utajenia), kedykoľvek prístupné k nahliadnutiu odsúdeným (vrátane príslušných rozkazov ministra spravodlivosti) Vydávanie osôb do krajín, v ktorých im hrozí mučenie V zákaze mučenia je okrem negatívneho záväzku štátu (záväzok zdrţať sa konania, ktorého výsledkom je mučenie, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie) obsiahnutý aj pozitívny záväzok chrániť osobu pred mučením, ku ktorému by mohlo dôjsť na území iného štátu. Explicitne je tento záväzok vyjadrený v článku 3 ods. 1 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý hovorí: Ţiadny štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru, nevypovie, nevráti alebo nevydá osobu inému štátu, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by jej v ňom hrozilo 11

12 nebezpečenstvo mučenia. Zákaz mučenia je absolútny, výnimkou nie sú ani situácie, ak sa rozhoduje o vydaní či vyhostení nebezpečnej osoby podozrivej zo spáchania činov terorizmu. Prípadu Mustafu Labsiho bol v súvislosti so zákazom mučenia venovaný osobitný priestor aj v správach za roky 2008 a 2009, kde sú chronologicky popísané jeho jednotlivé etapy. Za obzvlášť dôleţité v prípade moţno povaţovať rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý 26. júna 2008 rozhodol, ţe uznesením Najvyššieho súdu o prípustnosti vydania Mustafu Labsiho na trestné stíhanie do Alţírska bolo základné právo nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či poniţujúcemu zaobchádzaniu porušené. V medzičase sa Mustafa Labsi obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý predbeţným opatrením zakázal vydať, resp. vyhostiť sťaţovateľa do Alţírska. O to prekvapivejšie zapôsobila v apríli 2010 správa, ţe Mustafa Labsi bol vyhostený do Alţírska. Najvyšší súd SR totiţ 30. marca 2010 potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí azylu, pričom zdôraznil hroziace nebezpečenstvo organizovania trestnej činnosti z územia Slovenskej republiky. K tvrdenému ohrozeniu porušenia čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd argumentoval diplomatickými zárukami, ktoré Slovensko dostalo od alţírskej strany. Písomné rozhodnutie bolo Labsiho právnemu zástupcovi doručené 16. apríla 2010, 19. apríla bolo nariadené jeho okamţité vydanie do Alţírska. 8 Takýto postup prirodzene vyvolal kritiku nielen zo strany mimovládnych organizácií, ale aj zo strany samotnej Rady Európy. Predseda komisie Parlamentného zhromaţdenia Rady Európy pre ľudské práva Christos Purgurides označil slovenský postup za prejav pohŕdania súdom. Rozhodnutie Slovenska odsúdil aj generálny tajomník Rady Európy Thornbjörn Jagland. Purgurides podľa agentúry AFP povedal, ţe slovenské ignorovanie výroku súdu znamená priamy útok na jeho autoritu a je prejavom neprijateľného opovrhnutia voči Dohovoru o ľudských právach. 9 Argumentácia ministerstva vnútra spočívala o. i. vo fakte, ţe Slovensko dostalo diplomatické záruky, ţe Labsimu mučenie nehrozí. Podľa informácií ministerstva vnútra poskytnutých Stredisku spočívajú tieto záruky v uistení zo strany alžírskej vlády, že s pánom M. L. bude zaobchádzané v súlade s dodržiavaním jeho ľudských práv. 10 Tieto záruky majú byť tieţ podporené právnymi zárukami vyplývajúcimi z alţírskeho právneho poriadku, ktorý podľa názoru ministerstva poskytuje dostatočné záruky dodrţiavania základných práv Šipulová, K. Mareková, M.: Slovensko vs. Štrasburg : Vyhostenie Mustafu Labsiho ako zásah do ľudských práv v záujme národnej bezpečnosti? In.: Studie Centra pro lidská práva a demokratizaci, [online ], 2010, červen, studie II, s Dostupné na: pdf Zdroj: List Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14. marca 2011, evidovaný pod č. 2011/00334-SVR. 12

13 sťaţovateľa (moţnosť obnovy konania, právo na obhajcu, ústavou a zákonmi zaručená nedotknuteľnosť osoby a zákaz fyzického a duševného násilia. Medzinárodné mimovládne organizácie spolu s odbornou verejnosťou sa viackrát vyslovili proti pouţívaniu diplomatických záruk v situáciách, v ktorých osobe hrozí mučenie alebo kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie. 11 Otáznou totiţ zostáva efektívna kontrola dodrţiavania podmienok diplomatických záruk. Mučenie alebo iné zakázané zaobchádzanie často nemusí zanechať na obeti ţiadne viditeľné fyzické následky, obeť takéhoto zaobchádzania môţe mať oprávnený strach z pomsty, čo je ďalšou prekáţkou pri zistení skutočného stavu, príp. kontroly sú jednorazové a aj v prípade porušenia záruk nemá vysielajúci štát k dispozícii sankčný mechanizmus voči štátu porušujúcemu záruky. Podľa expertov medzinárodného práva by diplomatické záruky mali zahŕňať viaceré garancie tak pre osobu ohrozenú, ako aj pre vysielajúci štát, aby mal moţnosť kontrolovať dodrţiavanie záruk. Medzi takéto záruky patrí o. i. aj právo na stretnutie s vydanou osobou (bez prítomnosti zástupcov väznice, bez predchádzajúceho upozornenia, na mieste, kde je osoba zadrţiavaná), prístup k materiálom z vypočúvania, k informáciám o súkromných a oficiálnych návštevách osoby. 12 Slovenská strana si však dopredu nedohodla podrobnosti kontroly dodrţiavania diplomatických záruk, čo viedlo k tomu, ţe aj rok po vydaní Mustafu Labsiho je ministerstvo vnútra v štádiu upresňovania konkrétneho termínu návštevy. Podľa správ z médií sa Mustafa Labsi nachádza v hlavnom väzení alţírskej metropoly al-harráš, pričom táto väznica má byť podľa niektorých mimovládnych organizácií smutne známa mučením a zneuţívaním väzňov. 13 Okrem prípadu Mustafu Labsiho sa slovenské (a európske) orgány zaoberali aj prípadom A. N. Ibragimova a A. Š. Čentieva. Obaja Čečeni boli na území Slovenskej republiky zadrţaní ešte v roku 2006, následne Rusko poţiadalo o ich vydanie v súvislosti s obvinením zo zabitia dvoch zástupcov ministerstva vnútra v meste Groznyj a z iných závaţných trestných činov, pričom poskytlo diplomatické záruky, ţe na obvinených nebude Pozri napr. výzvu Amnesty International, Human Rights Watch a Medzinárodného výboru juristov: Reject rather than regulate: Call on Council of Europe Member States not to establish minimum standards for the use of diplomatic assurances in transfers to risk of torture and other ill-treatment. Dostupné na: Positions of the Jacob Blaustein Institute for the Advancement of Human Rights (JBI) and Columbia University Law School s Human Rights Clinic on Minimum Standards and Guidelines on the Use of Diplomatic Assurances. [Citované ]. Dostupné na: Labsi je v alţírskom väzení al-harráš, údajne tam mučia väzňov. In: SME [online] [Citované ]. Dostupné na: 13

14 vykonaný trest smrti, ţe im bude garantovaný spravodlivý súdny proces a ţe nebudú podrobení zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Dohovoru. Zástupcovia slovenského veľvyslanectva v Rusku budú informovaní o mieste, kde budú obvinení zadrţiavaní, rovnako budú mať právo navštíviť oboch obvinených a hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby. Obaja obvinení vyuţili všetky dostupné právne prostriedky, aby zabránili vydaniu do Ruskej federácie vrátane sťaţnosti na Ústavnom súde (uzneseniami I. ÚS 20/09-30 a III. ÚS 437/08-35 boli ich sťaţnosti zamietnuté ako zjavne neopodstatnené). Následne sa obaja obvinení obrátili aj na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v septembri 2010 rozhodol o neprijateľnosti sťaţnosti. Osudom oboch Čečenov sa vzápätí začali zaoberať mimovládne organizácie, za ich nevydanie sa prihovorili aj viacerí zahraniční politici, okrem iného aj český exminister pre ľudské práva pán Kocáb, ktorý priamo oslovil aj premiérku SR Ivetu Radičovú, a taktieţ sa stretol s viacerými členmi vlády. 14 Čečeni sa na Európsky súd pre ľudské práva obrátili s novou sťaţnosťou a ten 16. novembra 2010 vydal predbeţné opatrenie, ktorým zakazuje vydať sťaţovateľov do Ruska. Toto opatrenie bolo 23. novembra 2010 predĺţené aţ do rozhodnutia súdu o jeho zrušení. Pán Ibragimov a pán Čentiev poţiadali na území Slovenskej republiky o azylové konanie, ktoré podľa informácií z Ministerstva spravodlivosti SR ešte nie je ukončené. Proti pánovi Ibragimovi sa zároveň vedie vnútroštátne trestné konanie na Okresnom súde Košice I. vo veci ublíţenia na zdraví, ku ktorému došlo v máji 2010 v čakárni väzenskej ambulancie. 1.2 Osobná sloboda Nevyhnutnosť zachovania a rešpektovania fyzickej a psychickej integrity je aj základným atribútom práva na osobnú slobodu. Na medzinárodnej úrovni je právo na osobnú slobodu garantované článkom 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na vnútroštátnej úrovni je garantovaná článkom 17 Ústavy SR. Tieto ustanovenia takmer zhodne zaručujú osobnú slobodu; a vzhľadom na to, ţe nejde o absolútne právo, vymedzujú aj dôvody a spôsoby jeho prípadného pozbavenia. K obmedzeniu osobnej slobody nemôţe dôjsť inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví príslušný právny predpis. 14 Zdroj: 14

15 V roku 2010 venovalo Stredisko v oblasti osobnej slobody pozornosť najmä témam zriaďovania, ale nezriadenia detenčného ústavu v Hronovciach, udeľovaniu mimoriadneho voľna z ústavov na výkon väzby a podobne ako po minulé roky aj problematike násilia páchaného na ţenách a deťoch Nezriadenie detenčného ústavu Problému zriaďovania zatiaľ jediného detenčného ústavu na Slovensku venuje Stredisko sústavnú pozornosť uţ tretí rok. 15 Podobne ako v predchádzajúcich rokoch musí Stredisko konštatovať, ţe Slovenská republika doposiaľ nedisponuje zariadením pre umiestnenie páchateľov trestných činov s nevyliečiteľným duševným ochorením, pri ktorých je dôvodná obava, ţe predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť aj po výkone trestu. Je to tak aj napriek viacnásobným deklaráciám vládnych činiteľov o potrebe jeho zriadenia (zmluvu o zriadení detenčného ústavu podpísali ministri zdravotníctva a spravodlivosti ešte v roku 2006), ktoré boli prezentované najmä v súvislosti s medializáciou tragických prípadov sexuálneho násilia. Vláda ešte na svojom zasadaní v roku 2008 rozhodla o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach (okres Levice) s kapacitou 36 izieb. Pôvodná lehota uvedenia do prevádzky do 31. decembra 2009 nebola splnená s odôvodnením finančného nedostatku spôsobeného svetovou hospodárskou krízou a nový termín bol stanovený na 31. decembra Pre zmeny v procese verejného obstarávania na dodávateľa stavby 17 sa však psychiatrickej nemocnici nepodarilo dodrţať ani tento termín. Predsedníčka vlády SR tak koncom roka 2010 rozhodla o predĺţení termínu zriadenia detenčného ústavu do 30. novembra Podľa vyjadrení Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach je predpoklad, ţe sa nová verejná súťaţ na stavebné práce ukončí v marci a samotné práce potrvajú pribliţne 18 mesiacov. 19 Stredisko opätovne zdôrazňuje, ţe povaţuje celú situáciu za veľmi neúnosnú, a preto dôrazne vyzýva kompetentné orgány na urýchlené riešenie tohto skutočne uţ chronického problému Pozri Správa o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ISBN ; Správa o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ISBN Správa o dodrţiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ISBN Odpoveď Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach zo dňa Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa Odpoveď Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach zo dňa

16 1.2.2 Zákaz vychádzok z ústavov na výkon väzby alebo udeľovanie mimoriadneho voľna z ústavov na výkon väzby Na základe medializácie prípadu znásilnenia maloletej a sexuálneho násilia, ktorého sa dopustil väzeň z Ústavu na výkon väzby v Prešove, začala v spoločnosti rezonovať otázka udeľovania mimoriadneho voľna z ústavov na výkon väzby. Tento prípad zároveň poukázal na absenciu presne stanovených pravidiel pre vyuţívanie tohto inštitútu. Vzhľadom na vydanie pokynu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráţe o zastavení povoľovania mimoriadnych opustení ústavu, voľna a vychádzok mimo ústav Stredisko adresovalo Zboru väzenskej a justičnej stráţe otázky súvisiace so špecifikáciou pravidiel upravujúcich vyuţívanie inštitútov mimoriadneho voľna na opustenie ústavu na výkon väzby, opustenie ústavu a vychádzky mimo ústav. Podľa odpovede Zboru väzenskej a justičnej stráţe 20 z dôvodu predchádzania vzniku mimoriadnych udalostí v Zbore a v záujme prehlbovania zásad vnútornej diferenciácie vo výkone trestu pri udeľovaní mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu a vychádzky mimo ústavu bol v októbri a decembri 2010 vydaný interný predpis Pokyn generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráţe. Jeho účelom bolo upraviť jednotný postup ústavov na výkon väzby, ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnice pre obvinených a odsúdených (ďalej len ústav ) pri vyuţívaní spomínaných inštitútov. Podľa interného predpisu pri udeľovaní mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, povoľovaní opustiť ústav a vychádzky mimo ústavu riaditelia ústavov venujú osobitnú pozornosť: a) zmierneniam obmedzení výkonu trestu u vybraných kategórií odsúdených tak, aby sa tieto nevykonávali spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo sa ich uplatnením nezníţil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na iných členov spoločnosti, b) splneniu zásad uvedených v bode 1 pri odsúdenom, ktorý ba) spáchal trestný čin uvedený v 43 ods. 1 (účinnosť od ) a 62 zákona č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a v 47 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.300/2005 Z. z. ) a trestný čin podľa 186 a 201 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z, 20 Odpoveď Zboru väzenskej a justičnej stráţe zo

17 bb) vykonáva trest odňatia slobody za jeden z nasledujúcich trestných činov: vzbura väzňov; nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi; šírenie toxikománie; sexuálne zneuţívanie; rozširovanie detského pornografického diela, rozširovanie detskej pornografie; kupliarstvo; dezercia. V uvedenom internom predpise sa s cieľom opakovaného udeľovania mimoriadneho voľna na opustenie ústavu odporúča minimálna doba medzi zrealizovaním dvoch takto udelených disciplinárnych odmien najmenej tri mesiace v minimálnom stupni stráţenia a šesť mesiacov v strednom stupni stráţenia. Pri udeľovaní disciplinárnej odmeny mimoriadneho voľna na opustenie ústavu po vykonaní príkladného činu odsúdeným (napr. vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského ţivota alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav odvahy a úsilia) alebo v prípade osobitného zreteľa sa nemusí prihliadať na odporúčanie stanovenej minimálnej doby. Týmto pokynom nie sú dotknuté zmiernenia obmedzení výkonu trestu v zmysle 76 ods. 2 zákona o výkone trestu u odsúdených umiestnených v otvorených oddeleniach. Podľa Zboru väzenskej a justičnej stráţe sú postup a zásady pri udeľovaní mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu a vychádzky mimo ústavu aktuálne definované v internom predpise Zbierka inštrukcií, pokynov a usmernení generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráţe č. 14/2010 Udeľovanie mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu a vychádzky mimo ústavu podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokyn, ktorý je účinný od V prípade, ţe riaditeľ ústavu udelí odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu, alebo mu povolí opustenie ústavu, Zbor väzenskej a justičnej stráţe si plní oznamovaciu povinnosť voči príslušným zloţkám Policajného zboru SR. Zbor väzenskej a justičnej stráţe o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo povolení opustiť ústav odsúdenému vţdy vopred písomne vyrozumie útvar Policajného zboru SR, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdrţiavať Násilie na ženách a deťoch, domáce násilie V roku 2010 sa stalo obeťou násilných trestných činov celkovo osôb, z ktorých bolo ţien, čo v relatívnych číslach predstavuje pribliţne 42 % zo všetkých obetí. Napriek tomu, ţe je podiel ţien na celkovom počte obetí násilných trestných činov menej ako 17

18 polovičný, pre násilie páchané na ţenách je charakteristický vysoký podiel ţien ako obetí nebezpečného vyhráţania, a predovšetkým týrania blízkej a zverenej osoby. Hoci aj v roku 2010 (podobne ako v roku 2009) moţno zaznamenať pokles zistených prípadov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa 208 Trestného zákona 21, Stredisko sa domnieva, ţe tieto zistené prípady predstavujú len špičku ľadovca a ţe latentnosť násilia na ţenách je stále veľmi vysoká (podľa názorov odborníkov dokonca stále rastie pozri ďalej) a napriek rôznym opatreniam, kampaniam a akčným plánom nedostatočne riešená. S problematikou násilia páchaného na ţenách súvisí aj inštitút vykázania osoby zo spoločného obydlia. Podľa ustanovenia 27a zákona o Policajnom zbore je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej moţno na základe zistených skutočností očakávať útok na ţivot, zdravie, slobodu alebo zvlášť závaţný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania, pričom policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Zmyslom spomínaného inštitútu je ochrana ohrozenej osoby/osôb vykázaním násilníka zo spoločného obydlia na 48 hodín policajtom, čím tento inštitút vytvára pre ohrozenú osobu/osoby časový priestor na podanie návrhu na vydanie predbeţného opatrenia podľa 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Doručením takéhoto návrhu na súd sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlţuje aţ do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Podľa údajov prezídia Policajného zboru bolo v roku 2010 v rámci Slovenskej republiky príslušníkmi Policajného zboru realizovaných celkom 228 prípadov vykázania osoby zo spoločného obydlia podľa 27a zákona o Policajnom zbore, z čoho bolo vykázaných 223 muţov a 5 ţien. Z celkového počtu prípadov vykázania zo spoločného obydlia podľa 27a zákona o Policajnom zbore za rok 2010 v rámci Slovenskej republiky bolo podaných na príslušný súd spolu 33 návrhov ohrozenej osoby na vydanie predbeţného opatrenia podľa 76 ods.1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, čo predstavuje 14,5 % z celkového počtu prípadov. Tento 21 Kým v roku 2009 bolo podľa štatistík Ministerstva vnútra zistených 369 prípadov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, v roku 2010 to bolo 279 prípadov. V 207 prípadoch týrania blízkej a zverenej osoby šlo o ţeny, čo predstavovalo pribliţne 75 % podiel na všetkých obetiach tohto trestného činu. Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR je podiel ţien na všetkých obetiach tohto trestného činu dlhodobo vysoký (viac neţ tri štvrtiny) a vo vyše 90 percentách prípadov sú páchateľmi muţi. 18

19 podiel je pomerne nízky a môţe poukazovať na príliš krátke časové obdobie, ktoré má ohrozená osoba na podanie návrhu na vydanie predbeţného opatrenia. 22 Súdy návrhom na vydanie predbeţného opatrenia vyhoveli v 27 prípadoch, čo predstavuje 82 % z celkového počtu podaných návrhov. Zatiaľ čo údaje o registrovanej kriminalite násilných a mravnostných/sexuálnych trestných činoch páchaných na ţenách vypovedajú, ako uţ bolo uvedené, o jej miernom zniţovaní, výskumy reálnej prevalencie týchto trestných činov vykazujú naopak rastúci trend. Z toho vyplýva, ţe rastie latencia násilia na ţenách (pomer registrovanej a reálnej násilnej trestnej činnosti sa odhaduje na 15 násobok), čo indikuje na nedostatočne nastavený systém ochrany, prevencie a sluţieb pre ţeny a ich deti zaţívajúcich násilie. 23 Pokiaľ ide o násilie páchané na mládeţi a deťoch, zo štatistík Ministerstva vnútra SR vyplýva, ţe počet registrovaných násilných trestných činov a mravnostných trestných činov páchaných na tejto populácii síce za posledné roky klesá, no podiel mladistvých na celkovom počte obetí je v rámci spomínaných dvoch kategórií stabilný. Z celkového počtu zistených násilných trestných činov spáchaných v roku 2010 sa stali mladiství obeťou v 777 prípadoch, čo predstavuje, podobne ako v roku 2009, pribliţne 10 % podiel. Alarmujúci je však stále rastúci podiel mladistvých, ktorí sa stali obeťami trestných činov spadajúcich do kategórie mravnostnej kriminality. Od roku 2008 predstavuje podiel mladistvých na všetkých obetiach týchto trestných činov takmer dve tretiny. V roku 2010 to bolo pribliţne 66 %. V roku 2010 Stredisko vydalo osobitnú správu o dodrţiavaní práv dieťaťa, 24 ktorá sa komplexne venuje téme ochrany práv detí a násiliu páchanom na deťoch v Slovenskej republike. Správa o dodrţiavaní práv dieťaťa mapuje najdôleţitejšie témy z hľadiska dodrţiavania práv dieťaťa a v tomto smere predstavuje jedinečný zdroj informácií. 1.3 Porušenie práva na súkromie Na medzinárodnej úrovni zakotvuje právo na súkromie článok 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ustanovuje, ţe nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť, ako aj článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a Za informácie ďakujeme Mgr. B. Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Za informácie ďakujeme Mgr. B. Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Pozri Guráň, P.- Rusňáková, E.: Správa o dodrţiavaní práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2009.[online]. Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Dostupné na: 19

20 základných slobôd: Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Na rozdiel od medzinárodnoprávnej úpravy, vnútroštátna úprava v Ústave SR garantuje právo na súkromie vo viacerých článkoch, keď hovorí o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia v čl. 16 ods. 1, alebo o ochrane pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota v čl. 19 ods. 2. Neoddeliteľnou súčasťou práva na súkromie je aj ochrana pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním alebo iným zneuţívaním údajov o osobe, a to v článku 19 ods. 3, nedotknuteľnosť jej obydlia (čl. 21 ods. 1 aţ 3) a ochrana osobných údajov a listové tajomstvo v článku 22. V súvislosti s namietaným porušením niektorého z uvedených článkov Ústavy SR Ústavný súd SR rozhodoval v roku 2010 v celkovo 77 konaniach, pričom však o porušení niektorého z uvedených práv rozhodol len v troch konaniach. V roku 2010 Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti nevyslovil porušenie základných práv sťaţovateľov zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava ) ani v jednej veci. Taktieţ nebolo vyslovené ani porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy. Porušenie základného práva čl. 19 ods. 3 Ústavy (právo na ochranu pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním alebo iným zneuţívaním údajov o svojej osobe) Ústavný súd vyslovil dvakrát: III. ÚS 68/2010 vec sa týkala namietaného porušenia základných práv sťaţovateľa v súvislosti s trestným konaním prehliadka priestorov advokátskej kancelárie sťaţovateľa, zaistenie počítačového vybavenia advokátskej kancelárie a dokumentov tretích osôb nesúvisiacich s vecou, v ktorej sa viedlo trestné stíhanie; II. ÚS 53/2010 vec sa týkala namietaného porušenia základných práv sťaţovateľa v súvislosti s trestným konaním prehliadka priestorov advokátskej kancelárie, zaistenie počítačového vybavenia advokátskej kancelárie a dokumentov tretích osôb nesúvisiacich s vecou, v ktorej sa viedlo trestné stíhanie. Porušenie základného práva podľa čl. 21 ods. 1, 2 a ods. 3 Ústavy (nedotknuteľnosť obydlia) a čl. 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota) vyslovil Ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 172/2010 (vec sa týkala namietaného porušenia základných práv sťaţovateľov v súvislosti s trestným konaním prehliadkou iných priestorov a zaistením dokumentov, osobných vecí a korešpondencie sťaţovateľa a vecí sťaţovateľky, uloţených v trezore sťaţovateľky nachádzajúcom sa v priestore, na ktorý sa príkaz na prehliadku iných priestorov nevzťahoval). 20

21 Porušenie základného práva podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy (právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov) bolo vyslovené v dvoch prípadoch (v nálezoch Ústavného súdu v uţ uvedených veciach sp. zn. III. ÚS 68/2010 a sp. zn. II. ÚS 53/2010). Nálezom Ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 68/2010) sa rozhodlo vo veci, ktorá sa týkala porušenia základných práv sťaţovateľa v súvislosti s trestným konaním - prehliadka priestorov advokátskej kancelárie sťaţovateľa, zaistenie počítačového vybavenia advokátskej kancelárie a dokumentov tretích osôb nesúvisiacich s vecou, v ktorej sa viedlo trestné stíhanie. V konkrétnom prípade sa Ústavný súd SR vyslovil nasledovne: znalec bol poverený vytvorením kompletnej kópie obsahu počítačového vybavenia sťažovateľa, čo znamená, že do dispozície orgánov činných v trestnom konaní sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostali, a sú takto uchovávané, aj údaje spadajúce do sféry súkromia sťažovateľa, ktoré však s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisia. Samotné vyhotovenie kompletnej kópie má síce oporu v zákonnej norme, minimalizácia zásahu do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, teda selekciu údajov, ktoré sú pre vedené vyšetrovanie relevantné. Ďalšie neobmedzené uchovávanie kompletnej kópie bez následnej selekcie absolútne postráda legitimitu a proporcionalitu zásahu do súkromnej sféry sťažovateľa a treba ho kvalifikovať ako stav porušovanie práva na súkromie. Porušenie práva na súkromie vo vzťahu k Slovenskej republike konštatoval aj Európsky súd vo svojom rozhodnutí z 30. novembra 2010 v prípade Hajduová vs. SR. Prípad vznikol na základe sťaţnosti č. 2660/03 podanej proti Slovenskej republike 10. januára 2003 slovenskou štátnou občiankou pani Martou Hajduovou. Sťaţovateľka namietala, ţe vnútroštátne orgány porušili jej práva podľa článku 5 a 8 Dohovoru. K zásahu do jej práv malo dôjsť v dôsledku toho, ţe krátko po tom, ako bol bývalý manţel pani Hajduovej odsúdený v trestnom konaní pre svoje násilné správanie voči nej a bolo mu nariadené ochranné liečenie, sa po prepustení z nemocnice opätovne vyhráţal pani Hajduovej a jej právnej zástupkyni. V tomto ohľade pani Hajduová tvrdila, ţe okresný súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nezariadil, aby bol jej manţel umiestnený v liečebnom ústave schopnom poskytnúť mu potrebné liečenie ihneď po odsúdení 7. januára V tomto ohľade poukazovala na to, ţe počas trestného konania bolo v konaní pred okresným súdom preukázané, ţe trpí váţnou poruchou osobnosti a súdni znalci odporučili jeho umiestnenie v psychiatrickom zariadení. Keďţe sa však v dôsledku opomenutia okresného súdu tak nestalo, bývalý manţel sa opätovne vyhráţal sťaţovateľke a jej právnej zástupkyni, v dôsledku čoho boli nútené podať nové trestné oznámenie. Na základe neho bolo začaté ďalšie trestné 21

22 stíhanie, v dôsledku čoho bol bývalý manţel pani Hajduovej opätovne políciou obvinený a následne vzatý do väzby. Súd rozsudkom z 30. novembra 2010 vyhlásil sťaţnosť podľa článku 8 Dohovoru za prijateľnú a zvyšok sťaţnosti za neprijateľný. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťaţnosti, Súd sa nestotoţnil s argumentáciou vlády, ţe sťaţovateľka nevyčerpala všetky vnútroštátne prostriedky nápravy v podobe ţaloby na ochranu osobnosti podľa 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto ohľade Súd konštatoval, ţe vláda s odkazom na judikatúru v prípadoch podobných ako je sťaţovateľkin uviedla, ţe táto je dostatočne určitá nielen v teórii, ale taktieţ aj v praxi, a ţe táto ustálená judikatúra poskytovala aspoň minimálne vyhliadky na úspech. Pri prijímaní tohto záveru Súd taktieţ vzal do úvahy osobnú situáciu sťaţovateľky, najmä zraniteľnosť obetí domáceho násilia s potrebu aktívnej účasti štátu na ich ochrane. So zreteľom na uvedené Súd konštatoval, ţe sťaţnosť nie je zjavne nepodloţená v zmysle článku 35 ods. 3 Dohovoru, ani neprijateľná z iných dôvodov. Z toho dôvodu ju vyhlásil za prijateľnú. Pokiaľ ide o podstatu sťaţnosti Súd konštatoval, ţe vnútroštátne orgány neprijali dostatočné opatrenia, hoci vedeli o násilnom správaní bývalého manţela voči sťaţovateľke. V tomto ohľade poznamenal, ţe napriek tomu, ţe hrozby bývalého manţela nevyústili do aktov fyzického násilia, jeho predchádzajúce správanie vo vzťahu k sťaţovateľke odôvodňovalo obavu, ţe budú uskutočnené. Hoci Súd ocenil následný zásah polície v podobe začatia nového trestného stíhania a vzatia bývalého manţela sťaţovateľky do väzby, poznamenal, ţe bol vyvolaný nečinnosťou vnútroštátnych orgánov zabezpečiť jeho umiestnenie v psychiatrickom zariadení. V tomto ohľade Súd poukázal na pozitívny záväzok štátu prijať preventívne praktické opatrenia v prípade, ţe vnútroštátne orgány majú vedomosť o existencii reálneho nebezpečenstva. Odsúdenie sťaţovateľkinho bývalého manţela, jeho predchádzajúca trestná minulosť a potreba psychiatrickej liečby mali u vnútroštátnych orgánov evokovať nebezpečenstvo budúceho násilia a hrozieb voči sťaţovateľke, a z toho dôvodu mali vnútroštátne orgány konať s väčším stupňom ostraţitosti. Vzhľadom na to, ţe tak nekonali, konkrétne nenariadili vykonanie ochranného liečenia manţelovi sťaţovateľky, po tom, ako bol odsúdený okresným súdom, Súd konštatoval, ţe došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Stredisko nezaznamenalo v oblasti práva na súkromie rastúci trend podávania sťaţností na porušovanie niektorého z uvedených práv a nepovaţuje ochranu práva na súkromie za problematickú oblasť ochrany ľudských práv. V záujme jej zdokonalenia odporúča orgánom činným v trestnom konaní dôslednejší postup pri uplatňovaní preventívnych, ale aj represívnych opatrení pri zaisťovaní páchateľov trestných činov, ale aj dôkazov. Rovnako odporúča všeobecným súdom zefektívnenie a urýchlenie konaní pred nimi 22

23 spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní, inými štátnymi orgánmi, ale aj mimovládnymi organizáciami, a so Strediskom Ochrana osobných údajov V súlade s článkom 19 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky má kaţdý právo na ochranu pred neoprávneným zhromaţďovaním, zverejňovaním alebo iným zneuţívaním údajov o svojej osobe. Ochrana osobných údajov v uţšom zmysle slova je navyše zaručená v článku 22 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky. 25 Štátnym orgánom, ktorý nezávisle vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, je Úrad na ochranu osobných údajov SR 26 (ďalej len Úrad ). Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov vyuţíva aj oznámenia a podnety právnických osôb a fyzických osôb týkajúce sa podozrenia z porušovania povinností alebo podmienok určených zákonom. 27 V roku 2010 Úrad zaevidoval 121 oznámení podaných dotknutými osobami, resp. inými fyzickými osobami, ktoré tvrdili, ţe došlo k porušeniu ich práv a právom chránených záujmov. Ďalších 35 oznámení podali na Úrad iné subjekty, ktoré mu oznamovali podozrenie z porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Celkovo bolo teda podaných 156 oznámení. Z nich bolo vybavených 143, a z tohto počtu bolo ako neopodstatnených vyhodnotených 66 oznámení. Na odstránenie zistených nedostatkov a nápravu bolo v súlade s 46 ods. 1 písm. b) zákona č.428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 ) vydaných 144 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. K vydaniu rozhodnutia o uloţení sankcie sa uskutočnilo 21 správnych konaní. V roku 2010 Úrad uloţil dvadsaťjeden pokút v úhrnnej výške eur. Útvar inšpekcie ochrany osobných údajov Úradu v roku 2010 inicioval tri oznámenia orgánom činným v trestnom konaní Čl. 22 ods. 1 Ústavy SR: Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. 33 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 45 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 38 ods. 1 písm. j) zákona č. 428/2002: Ak Úrad zistí, ţe je tu podozrenie zo spáchania trestného činu, podáva návrh orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania. Oznámenia podané Úradom sa v roku 2010 týkali najmä monitorovania priestorov kamerami, podozrenia z úniku osobných údajov z informačných systémov, neoprávneného zverejnenia osobných údajov zo strany prevádzkovateľov, kopírovania dokladov v rozpore zo zákonom č.428/2002 Z. z., prepoistenia bez vedomia poistenca, neoprávneného nakladania s dokumentáciou (vyhodením dokumentácie na skládky), vyţadovania osobných údajov nad rámec účelu, atď. 23

24 Na konsolidáciu slovenského právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov a na základe pripomienok Európskej komisie 29 predloţil Úrad 10. decembra 2010 na medzirezortné pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Ide o rozsiahlu novelu uvedeného zákona, ktorá podľa všeobecnej časti Dôvodovej správy predstavuje základné a nevyhnutné kroky v záujme zdokonalenia ochrany osobných údajov. V súvislosti s dodrţiavaním ľudských práv v Slovenskej republike v roku 2010 so zreteľom na svoju vecnú pôsobnosť Úrad upozorňuje na to, ţe prevádzkovatelia 30 nemajú dostatočné znalosti zákona č. 428/2002 a pri získavaní osobných údajov neinformujú občanov (klientov...) o ich právach, hoci je to ich povinnosť. Túto povinnosť (v oblasti obchodu) často zakotvujú do Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vyhotovené v tlačenej podobe s veľmi malým písmom, čo bráni klientom sa s nimi oboznámiť. Okrem toho Úrad poukazuje na to, ţe občania (cestujúci) sú často citliví na kamery v dopravných prostriedkoch a neuvedomujú si, že kamery sú nainštalované pre ich vlastnú bezpečnosť, avšak za podmienky, že prevádzkovatelia musia cestujúcich na monitorovanie písomným oznámením upozorniť Právo na vlastníctvo Právo vlastniť majetok priznáva čl. 20 Ústavy SR kaţdému. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. S vlastníckym právom je spojená triáda oprávnení vlastníka, a to predmet vlastníctva uţívať, poţívať jeho plody a úţitky, nakladať s ním a drţať ho. Právo na vlastníctvo je chránené nielen vnútroštátnym právom, ale aj viacerými medzinárodnými dohovormi. V európskom kontexte je to najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a jeho Dodatkový protokol č. 1, ktorý má v súlade s článkom 154c Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Vlastnícke právo však nie je absolútnym právom. Ústava SR upravuje priamo niektoré mantinely výkonu vlastníckeho práva. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské Medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené 3. januára 2011, pričom bolo predloţených 512 pripomienok (z toho 128 zásadných). 25. marca 2011 sa začalo rokovanie poradných orgánov vlády SR. 4 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z.: Prevádzkovateľom je orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sama alebo spoločne s inými určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. Ak účel, prípadne aj prostriedky spracúvania osobných údajov ustanovuje osobitný zákon, prevádzkovateľom je ten, koho na plnenie účelu spracúvania ustanoví zákon, alebo kto splní zákonom ustanovené podmienky. To platí aj vtedy, ak tak ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov SR z 8. apríla

25 zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vlastníctvo nemoţno zneuţiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Za zákonom stanovených podmienok moţno dokonca vlastnícke právo vylúčiť alebo obmedziť, ale len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. V súvislosti s vlastníckym právom rezonovali v roku 2010 na verejnosti najmä problémy záhradkárov s majiteľmi pozemkov v záhradkárskych osadách ohľadne výšky nájomného a predajných cien týchto pozemkov a spor mesta Košice s obcou Sokoľany o pozemky pod U.S. Steel Košice Obmedzenie vlastníckeho práva k pôde v záhradkárskych osadách Konflikt medzi majiteľmi pozemkov v záhradkárskych osadách a záhradkármi má svoje korene ešte v časoch prideľovania záhradiek do uţívania. Záhradkárom boli prideľované pozemky, o ktoré nemalo záujem druţstvo či iná organizácia, a to bez ohľadu na to, kto bol pôvodným vlastníkom. Avšak po zmene spoločenského systému bolo potrebné nanovo upraviť vzťah k pôde znárodnenej pred rokmi, a to sa dotklo aj záhradkárskych osád. Túto problematiku upravuje zákon č.64/1997 Z. z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o uţívaní pozemkov ). Riešenie tejto otázky sa dotýka tisícov záhradkárov a vlastníkov tejto pôdy a predstavuje dlhodobý problém, pretoţe. ani trinásť rokov po prijatí zákona nie je vysporiadaná polovica záhradkárskych osád. Zákon o uţívaní pozemkov upravuje ich uţívanie v zriadených záhradkárskych osadách na základe nájomného vzťahu ustanoveného zákonom a postup pri vysporiadaní vlastníctva k nim, avšak len v prípade záhradkárskych osád zriadených do 24. júna 1991 a spĺňajúcich kritériá zákona. Tento zákon dáva záhradkárom moţnosť získať pozemok do nájmu alebo do vlastníctva za zvýhodnených podmienok. Podľa 4 ods. 1 zákona o uţívaní pozemkov výška ročného nájomného za uţívanie pozemkov v záhradkárskych osadách bola v roku % z ceny pozemkov zistenej podľa zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie sa netýka výšky nájomného, na ktorom sa vlastníci a nájomcovia dohodli uţ skôr podľa osobitného zákona. Zákon dáva vlastníkom právo ţiadať o náhradný pozemok alebo vyplatenie peňaţnej náhrady, ktorá sa počítala podľa bonity pôdy v čase, keď bola pridelená záhradkárom. V 11 sú upravené pravidlá pre zvýšenie alebo zníţenie peňaţnej náhrady podľa lokality pozemku; ani takto určená náhrada však nekorešpondovala 25

26 s trhovými cenami. To je, podľa názoru majiteľov pozemkov v záhradkárskych osadách, ktorý potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva, v rozpore s ich záujmami. Urbárska obec Trenčianske Biskupice sa v boji za svoje práva v septembri 2001 obrátila na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý ešte v roku 2007 rozhodol v jej prospech. Urbárska obec namietala rozpor s článkom 1 Dodatkového protokolu č Prevod pozemkov podľa zákona o uţívaní pozemkov povaţovali predstavitelia urbárskej obce za pozbavenie majetku, ktoré nebolo uskutočnené nevyhnutne vo verejnom záujme. V danom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, ţe Slovenská republika porušila Dohovor o základných ľudských právach a slobodách z dôvodu, ţe náhrada za prevod pozemkov v záhradkárskej osade nebola v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu a tieţ z toho dôvodu, ţe v prípade nájmu pôdy v záhradkárskych osadách sa nebrala do úvahy skutočná cena pôdy a súčasné trhové podmienky v danej lokalite. Porušenie Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách má svoj pôvod v probléme vyplývajúcom zo znenia slovenskej legislatívy, ktorá sa týka mnoţstva vlastníkov pozemkov. Preto Európsky súd povaţoval za ţiaduce všeobecné opatrenia na národnej úrovni. Zo záverov Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe štát by mal odstrániť všetky prekáţky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkárskych osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite, a všetky prekáţky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Slovenskej republike z tohto rozsudku vyplynula povinnosť zmeniť zákon a zabezpečiť, ţe ustanovenia zákona o neprimerane nízkej náhrade nebudú uplatňované. V dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva bol do Národnej rady SR 3. novembra 2010 doručený Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Účelom návrhu je uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré zabezpečia výkon vlastníckeho práva v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1. Navrhovaná zmena mení spôsob určovania výšky ročného nájomného za uţívanie pozemkov a spôsob určovania výšky peňaţnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkárskej osade. Namiesto regulovaných cien sa zavádzajú trhové ceny. Pri 32 Čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ľudských právach a slobodách: Kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok. Nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 26

27 určovaní ceny pozemku, respektíve nájomného sa má podľa vládneho návrhu zákona vychádzať z bonity pôdy v čase, keď bola odňatá vlastníkom. Po prijatí novely by mal byť presnejšie definovaný aj charakter náhradného pozemku za pozemok v zriadenej záhradkárskej osade. Náhradné pozemky by mali svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom byť primerané pôvodným pozemkom a zároveň, ak to bude moţné, prednostne sa poskytnú pozemky v tom istom okrese, v ktorom sa nachádza prevaţná časť pôvodných pozemkov. V prípade, ak bývalí majitelia odpredali pozemky záhradkárom za regulované ceny, návrh zákona im dáva moţnosť poţiadať obvodný pozemkový úrad o doplatok do súčasných trhových cien od štátu. Návrh zákona nebol do konca roka 2010 prijatý. V súvislosti s problémom pozemkov v záhradkárskych osadách treba pripomenúť, ţe väčšina záhradkárov je v dôchodkovom veku a do zveľadenia zanedbaných pozemkov investovali nemalé prostriedky. Novelou zákona, podľa ktorej majú platiť trhové ceny, sa cítia byť dotknutí. V prípade trhových cien moţno predpokladať pokles záujmu o záhradky zo strany záhradkárov. Reálny dopad prijatej novely zákona však bude moţné zhodnotiť aţ v Správe za rok 2011, pretoţe novela zákona o uţívaní pozemkov bola prijatá aţ 8. februára 2011 s účinnosťou od 1. apríla Nekonečný spor o pozemky pod U. S. Steel Košice V roku 2010 na verejnosti opäť zarezonoval spor mesta Košice s obcou Sokoľany, ktorý svojim nálezom č. II. ÚS 65/ zo dňa oţivil Ústavný súd Slovenskej republiky. Trinásťročný spor bol týmto rozhodnutím vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Predmetom sporu je začlenenie pozemkov pod U. S. Steel Košice do katastrálneho územia Košíc, keďţe z týchto pozemkov je kaţdoročne platená daň z nehnuteľností v nezanedbateľnej výške. Sporné pozemky boli v roku 1981 odčlenené od obce Hutníky (Sokoľany patrili v tom čase pod Hutníky) a bolo vytvorené katastrálne územie Ţeleziarne pričlenené ku Košiciam. Na základe reštitučného zákona obec Sokoľany poţiadala v roku 1996 o vrátenie pozemkov do správy obce. V danej veci rozhodla Správa katastra v Košiciach v roku 2007 v prospech Sokolian; toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach. Mesto Košice argumentujúc tým, ţe obec Hutníky súhlasila so zmenou hraníc, vyuţilo všetky opravné prostriedky. V máji 2010 krajský súd v Košiciach opäť rozhodol v neprospech Košíc, keď odmietol odvolanie mesta pre nedodrţanie zákonných lehôt. Právnej ochrany sa mesto domáhalo aţ na Ústavnom súde, ktorý rozhodol o porušení práva mesta na súdnu ochranu a vrátil vec na 27

28 ďalšie konanie. V merite veci nebolo do konca roku 2010 rozhodnuté, spor sa môţe ťahať ešte niekoľko rokov. V súčasnosti je hranica katastrálnych území určená podľa právoplatného rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. H-2-97/d-BJ zo dňa Územie, na ktorom vyrástli Východoslovenské ţeleziarne, patrilo do roku 1981 štrnástim obciam (spolu hektárov pozemkov), ktoré v rámci reštitúcií podali spoločný návrh na vrátenie pozemkov a zmenu hraníc katastrálneho územia. Tento návrh bol zamietnutý, a ďalej sa navrátenia pozemkov domáhala len obec Sokoľany. Vyjadrenie mesta Košice k celému sporu Stredisko nedostalo. Vzhľadom na skutočnosť, ţe celý prípad nie ešte právoplatne ukončený, Stredisko povaţuje za predčasné ho hodnotiť; povaţuje ho však za príklad toho, aké ťaţké je v niektorých prípadoch domôcť sa na Slovensku súdnej ochrany. 2. OBČIANSKE, POLITICKÉ PRÁVA A PRÁVA CUDZINCOV 2.1 Volebné právo Základným predpokladom slobody a demokracie v spoločnosti sú slobodné voľby, t.j. zavedenie a uplatňovanie všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním. Na medzinárodnej úrovni upravuje tieto práva napr. článok 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a články 39 a 40 Charty základných práv Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky je volebné právo, resp. právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí 33 zakotvené v čl. 30 Ústavy SR. Čl. 30 ods. 1 Ústavy SR priznáva volebné právo občanom Slovenskej republiky bez obmedzení. Cudzincom pod podmienkou, ţe majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa predmetným ustanovením tieţ priznáva volebné právo, avšak iba do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Volebné právo zahŕňa najmä právo voliť a byť volený, ďalej právo účasti na navrhovaní kandidátov prostredníctvom politických strán a hnutí, alebo pri navrhovaní nezávislých kandidátov prostredníctvom skupín občanov. S tým súvisí aj právo účasti na 33 Obsahom práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných je popri volebnom práve aj právo zúčastniť sa na referende. 28

29 predvolebnom boji a právo na informácie o politických programoch predstavovaných jednotlivými kandidátmi. Volebné právo napokon zahrnuje právo domáhať sa preskúmania zákonnosti priebehu volieb. 34 Aktívne volebné právo (právo voliť) predstavuje jednu z foriem účasti obyvateľstva na správe vecí verejných, pasívne volebné právo (právo byť volený) je súčasťou práva na prístup k verejným funkciám Nejednotnosť súčasnej legislatívnej úpravy volebného práva Právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou v súčasnosti upravuje v Slovenskej republike 5 samostatných zákonov, 35 ktoré upravujú niektoré podmienky výkonu a prekáţky vo výkone volebného práva odlišne. Medzi jednotlivými zákonmi existujú podstatné rozdiely týkajúce sa napríklad prekáţok výkonu volebného práva, času konania volieb, volebného moratória alebo určenia veku, kedy osoba nadobúda pasívne volebné právo. Právo byť volený do Národnej rady SR a do Európskeho parlamentu je viazané na dosiahnutie 21 rokov veku, avšak právo byť volený do obecného, resp. mestského zastupiteľstva a do zastupiteľstva samosprávneho kraja predpokladá dosiahnutie 18 rokov veku. Pokiaľ ide o prekážky vo výkone aktívneho volebného práva, v prípade volieb do Národnej rady SR a do Európskeho parlamentu je to zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí, výkon trestu odňatia slobody uloţený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. 36 Prekáţkou vo výkone aktívneho volebného práva v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, výkon trestu odňatia slobody, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a výkon základnej vojenskej sluţby alebo náhradnej vojenskej sluţby, alebo Nesvadba, A.- Zachová, A.: Teória štátu a práva. 2. dopl.. vyd. Bratislava : Akadémia PZ, s. ISBN Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 2 ods. 2 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, 2 ods. 3 zákona č. Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. 29

30 zdokonaľovacej sluţby, a to v prípade, ak to vyţaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov. 37 Právo voliť prezidenta je zase viazané na fakt, ţe osoba sa v deň voľby zdrţiava na území Slovenskej republiky. 38 Rôzne je upravený aj čas konania volieb. Voľby do Národnej rady SR, do orgánov samosprávnych krajov a do Európskeho parlamentu sa na celom území Slovenskej republiky konajú v jeden deň v sobotu. 39 Voľba prezidenta a voľby do orgánov samosprávy obcí sa môţu konať jeden alebo aj dva dni. 40 V prípade jednodenných volieb do NR SR, do orgánov samosprávnych krajov, do Európskeho parlamentu a jednodennej voľby prezidenta sa voľby konajú vo všeobecnosti od 7.00 do 22.00, 41 avšak pri jednodenných voľbách do orgánov samosprávy obcí sa tieto tieţ začínajú v zásade o 7.00, ale končia sa uţ o Čo sa týka volebného moratória, toto sa neuplatňuje iba pri voľbách do Národnej rady SR. Vo všetkých ostatných druhoch volieb sa uplatňuje 48 hodinové volebné moratórium. Takáto roztrieštená právna úprava volebného práva vyvoláva obavy o jej súlad s Ústavou SR, najmä s poţiadavkou všeobecnosti a rovnosti volieb, prípadne s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Akútnu potrebu zmeny volebnej legislatívy a jednotného volebného kódexu zdôrazňuje uţ tretí rok vo svojich správach o dodrţiavaní ľudských práv aj Stredisko, 43 pretoţe pretrvávajúci súčasný stav prináša v praxi rôzne ťaţkosti a komplikácie, na ktoré poukazujú aj občania vo svojich podnetoch a sťaţnostiach, adresovaných Ústrednej volebnej komisii a Ústavnému súdu SR Priebeh volieb v roku 2010 a sťažnosti podané na ÚVK a podania na ÚS SR Základným pilierom demokratického zriadenia štátu je (ako uţ bolo uvedené) aj participácia občanov na správe vecí verejných. Nástrojom realizácie tohto princípu sú práve voľby. V roku 2010 sa na Slovensku konali parlamentné a komunálne voľby. V súvislosti s ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, 2 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. 1 ods. 2 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 25 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, 23 ods. 3 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, 4 ods. 2 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. 2 ods. 2 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 26 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. Začiatok volieb môţe byť určený na skoršiu hodinu. 26 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. Pozri správy o dodrţiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za roky 2008 a 2009, ktoré kaţdoročne zverejňuje Stredisko na svojej webovej stránke a v tlačenej podobe. 30

31 nimi sa vyskytli viaceré sťaţnosti, ktoré zaevidovala Ústredná volebná komisia (ÚVK) a Ústavný súd SR (ÚS SR). Išlo najmä o kupovanie hlasov, nesprávne zloţenie volebnej komisie, nefunkčnosť volebnej komisie, nesprávne sčítavanie hlasov, nesprávne označovanie kandidátov na hlasovacom lístku, porušenie volebného moratória. Podľa informácií poskytnutých z Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru volieb a referenda, sa Ústredná volebná komisia vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 zaoberala s viac ako 100 podaniami so zameraním na postup zapisovateľov volebných komisií, starostov obcí v súvislosti s prípravou volieb, s utváraním volebných komisií, s delegovaním členov komisií, s nepovolením prítomnosti pozorovateľov v priebehu hlasovania a pri sčítaní hlasov, s porušovaním volebnej kampane a volebného moratória. V súvislosti s telefonickými upozorneniami alebo informáciami médií na podozrenie z kupovania hlasov prijala Ústredná volebná komisia uznesenie, ktorého obsahom bola výzva Policajnému zboru a Generálnej prokuratúre SR s odporúčaním prijať opatrenia na zamedzenie takému konaniu. Ústredná volebná komisia, ktorá dohliada na priebeh komunálnych volieb, vyzvala príslušné orgány verejnej moci na takú úpravu legislatívy, ktorá by zamedzila zneuţívaniu práva v súvislosti s porušovaním volebného moratória. ÚVK poukázala na skutočnosť, ţe platná právna úprava neobsahuje sankcie za porušenie volebného moratória a v tejto súvislosti konštatovala, ţe tento právny stav vytvára priestor na zneuţitie práva v neprospech tých, ktorí volebné moratórium dodrţiavajú. ÚVK nemá nástroj, aby tých, ktorí moratórium porušia, potrestala. S prípadnou sankciou nepočíta ani legislatíva. Na konanie vo veci podozrenia z porušenia práva na ústavný a zákonný priebeh volieb je príslušný len Ústavný súd Slovenskej republiky. Počet volebných sťaţností má dlhodobo stúpajúcu tendenciu. V súvislosti s komunálnymi voľbami, konanými v roku 2010, bolo na Ústavný súd podaných celkovo 138 sťaţností. ÚS SR rozhodoval v 131 prípadoch. Z nich 40 podaní bolo vybavených odloţením, 60 sťaţností bolo zamietnutých, 3 sťaţnosti boli zastavené a 1 podanie bolo vybavené inak. Na ďalšie konanie bolo prijatých 27 sťaţností, z ktorých bolo 15 vecí zamietnutých. V 9 prípadoch boli voľby vyhlásené za neplatné a v 2 veciach bol výsledok volieb zrušený. Medzi dôvody, ktoré sťaţovatelia namietali a pre ktoré ÚS rozhodol o namietanej neústavnosti a nezákonnosti uskutočnených komunálnych volieb, patrili najmä tieto: kupovanie hlasov voličov, porušenie volebného moratória, prihlasovanie osôb na trvalý pobyt v obci v období krátko pred konaním volieb s cieľom účelom získania moţnosti hlasovať vo voľbách a tým ovplyvniť výsledky volieb, porušenie zákona pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky, nesprávne posudzovanie platnosti hlasovacích 31

32 lístkov, prítomnosť tretích osôb pri sčítavaní hlasov, nepresnosť pri sčítaní hlasov volebnými okrskovými komisiami. V súvislosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v júni roku 2010, nezaevidoval Ústavný súd ţiadne podnety a sťaţnosti. V roku 2010 nedošlo k rozhodnutiu ÚS SR o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do národnej rady a ani volieb do Európskeho parlamentu. Štatistický úrad SR v súvislosti s parlamentnými voľbami, konanými v roku 2010, zaznamenal nadštandardný počet chybných zápisníc z okrskových komisií. 44 V roku 2010 sa na pôde Ústavného súdu SR konala odborná porada na tému Zhodnotenie rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa sťaţností pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy v rokoch 1994, 1998, 2002, Impulzom boli voľby do orgánov územnej samosprávy konajúce sa 27. novembra Jej cieľom bolo predísť chybám z predchádzajúcich volebných rokov. Najmä z volieb, ktoré sa konali v roku 2006, a po ktorých Ústavný súd SR dostal 137 volebných sťaţností na neústavnosť a nezákonnosť volieb. Touto poradou chceli organizátori vyjsť s iniciatívou a vyvinúť tlak na prijatie jednotného volebného kódexu, ktorý by riešil všetky typy volieb, k čomu sa na porade pridalo aj Stredisko. 2.2 Účasť ţien na správe vecí verejných Rovnosť muţov a ţien je jedným zo základných práv a spoločných hodnôt EÚ. Zároveň je podmienkou nevyhnutnou na to, aby EÚ dosiahla svoje ciele v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdrţnosti. Napriek dosiahnutému pokroku na európskej úrovni a viac-menej deklarovaným snahám na národnej úrovni je potrebné konštatovať, ţe rodová nerovnosť v podmienkach Slovenskej republiky stále pretrváva a dotýka sa širokého spektra oblastí spoločenského ţivota. Nič na tom nemení ani skutočnosť (resp. výhovorka), ţe je len málo krajín, ktoré sa môţu pochváliť rovnomerným zastúpením muţov a ţien v rozhodovacích a riadiacich pozíciách v spoločnosti. V podmienkach Slovenskej republiky je participácia ţien na správe vecí verejných dlhodobo veľmi nízka, na čo Stredisko vo svojich správach pravidelne a opätovne upozorňuje. Zastúpenie ţien v Národnej rade SR sa po voľbách v roku 2010 dokonca ešte zníţilo. Na základe dlhodobých štatistických zisťovaní moţno konštatovať, ţe vo všetkých typoch 44 Zdroj: 32

33 volieb sú úspešnejší muţi; ţeny sa do verejného ţivota zapájajú v podstatne niţšej miere. Vo voľbách do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili v júni 2010 kandidovalo do 150 členného parlamentu celkom osôb, z toho podiel kandidujúcich ţien bol 22,8 %. Pred voľbami tvorili ţeny v parlamente 18 %. V súčasnosti je v parlamente 24 ţien z celkového počtu 150 poslancov, čo predstavuje len 16 % zastúpenie. Tento údaj nás spolu so Slovinskom stavia na pozíciu v rebríčku krajín EÚ. Niţšie zastúpenie majú uţ len Írsko, Cyprus, Rumunsko, Maďarsko a Malta. 45 Mierne sa zlepšilo zastúpenie ţien vo vláde SR (2 ţeny z celkového počtu 15 členov vlády, čo predstavuje 13,33 %), Ako pozitívum moţno uviesť, ţe prvýkrát v histórii Slovenska zastáva post predsedu vlády ţena. Navyše, v EÚ zastáva túto pozíciu ţena len v Nemecku a Fínsku. 46 Pokiaľ ide o pozície štátnych tajomníkov ministerstiev, ţeny na uvedených postoch majú po minuloročných júnových voľbách 20 % zastúpenie (3 ţeny z celkového počtu 15 štátnych tajomníkov). Najviac vyváţená sa javí situácia na postoch vedúcich sluţobných úradov jednotlivých ministerstiev ţeny tvoria 30,77 % vedúcich sluţobných úradov (4 ţeny z celkového počtu 13 vedúcich sluţobného úradu). Zastúpenie slovenských ţien v Európskom parlamente (kde z celkového počtu 13 poslancov za Slovensko je 5 ţien, čo predstavuje 38,46 %) zaraďuje Slovensko do prvej desiatky v rebríčku rovnomerného zastúpenia pohlaví v tomto orgáne EÚ. V roku 2010 bol v nadväznosti na Národnú stratégiu rodovej rovnosti na roky prijatý Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky V tomto pláne sú jednotlivé operačné ciele stratégie rozpísané do konkrétnych úloh spolu so stanovením zodpovednosti za ich realizovanie. Vytýčené operačné ciele sa sústreďujú na viaceré výzvy, o. i. aj na dosiahnutie vyváţeného postavenia a zastúpenia ţien a muţov v rozhodovacích a mocenských pozíciách, identifikovanie rodovej stereotypnosti a jej oslabovanie, vytváranie podporných mechanizmov pre plnohodnotnú účasť ţien a muţov v hospodárskom, ekonomickom a sociálnom rozvoji či vytvorenie celospoločenských kontrolných mechanizmov uplatňovania rovnosti ţien a muţov. Pri odporúčaniach 1. operačného cieľa, ktorým je práve vyváţené postavenie a zastúpenie ţien a muţov v rozhodovacích a mocenských pozíciách, sa plán opiera aj o návrh Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie ţien, aby Slovenská republika pouţila dočasné vyrovnávacie opatrenia v súlade s čl. 4 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie ţien (ďalej len CEDAW ) a v súlade s odporúčaniami Výboru. Výbor tieţ odporúčal, aby vláda zvýšila povedomie politických Zdroj: Tamtieţ. 33

34 strán a širokej verejnosti o dôleţitosti ustanovení CEDAW a nabádal SR, aby prijal udrţateľné opatrenia vrátane stanovenia konkrétnych cieľov a lehôt pre urýchlené zvýšenie zastúpenia ţien vo volených a menovaných orgánoch vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach politického a verejného ţivota Sú to práve politické strany, v ktorých sa rozhoduje o tom, kto bude kandidovať na akú pozíciu (v regionálnych voľbách), resp. kto sa dostane na zvoliteľné miesto na kandidátnej listine. Šesť politických strán zastúpených v parlamente vedú muţi, rovnaká situácia je aj čo sa týka predsedníctva poslaneckých klubov. Strany síce deklarujú podporu rovností príleţitosti pre obe pohlavia v politike, kandidátne listiny jednotlivých strán však svedčia často o opaku. Čo sa týka zastúpenia ţien v jednotlivých poslaneckých kluboch, najvyššie percentuálne zastúpenie majú ţeny v poslaneckom klube strany KDH (21,43 %), nasleduje strana SaS (19,05 %), SDKÚ DS (17,86 %) a strana SMER-SD (16,13 %). Najmenšie zastúpenie ţien (len jedna ţena poslankyňa) je v strane Most Híd (7,14 %) a v strane SNS (11,12 %). V porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím tak napríklad stúpol počet ţien v poslaneckom klube SMER SD (z 50 poslancov bolo len 6 ţien, čo predstavovalo 12 % zastúpenie) ako aj v klube KDH (z 14 poslancov boli v predchádzajúcom volebnom období len 2 ţeny, teda 14,29 %). Naopak v porovnaní so situáciou pred voľbami v roku 2010 sa zastúpenie ţien zníţilo v klube SNS (v predchádzajúcom volebnom období boli z 20 poslancov 3 ţeny, teda 15 % zastúpenie a v súčasnosti pokles na 11,12 %) a v klube SDKÚ-DS (v minulosti 6 ţien z 31 poslancov, čo predstavuje pokles z 19,35 % na 17,86 %). 47 Nízke zastúpenie ţien v politike sa následne prejavuje na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania, keďţe aj v regionálnych voľbách sú to predovšetkým politické strany, ktoré rozhodujú o svojich kandidátov na funkcie predsedov samosprávnych krajov, primátorov a starostov či o kandidátoch na funkcie poslancov regionálnych zastupiteľstiev. Z 8 samosprávnych krajov nezastáva ani v jednom funkciu predsedu samosprávneho kraja ţena, pričom priemerné zastúpenie ţien vo funkcii poslancov samosprávneho kraja je 15 %. Najvyššie zastúpenie majú ţeny v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (24 %) a Trenčianskeho samosprávneho kraja (24 %), naopak, najniţšie zastúpenie je v zastupiteľstve Ţilinského, Prešovského a Trnavského kraja (zhodne po 10 %). 47 Údaje o počte ţien zvolených do parlamentu za jednotlivé strany vychádzajú z informácií Štatistického úradu SR a neobsahujú neskoršie zmeny v poslaneckých kluboch, spôsobené vytvorením vlády a inými okolnosťami. 34

35 Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 z celkového počtu 2913 zvolených starostov a primátorov miest bolo zvolených 648 ţien (22,25 %). 48 Aj uvedené údaje poukazujú na nízku účasť ţien v rozhodovacích procesoch a na naliehavú potrebu jej zvýšenia. Stredisko preto vyjadruje nádej, ţe úlohy a ciele definované v Národnom akčnom pláne rodovej rovnosti na roky budú jedným z postupných krokov zlepšovania situácie. Stredisko však súčasne zdôrazňuje, ţe prorodová iniciatíva a zvýšenie počtu ţien tak v regionálnej, ako aj národnej politike by malo byť tieţ snahou jednotlivých politických strán. Strany síce deklarujú takýto záujem, pri podrobnejšom pohľade však môţeme zistiť, ţe akékoľvek ďalšie kroky, nevyhnutné pre dosiahnutie tohto cieľa, absentujú. Neodmysliteľnou súčasťou celého procesu je aj prorodová transformácia výchovnovzdelávacieho procesu, médií a kultúry, a najmä odstránenie zauţívaných vzorcov správania formujúcich rozhodovacie a mocenské pozície. 2.3 Petičné právo Kaţdý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so ţiadosťami, návrhmi a sťaţnosťami. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboţenské vyznanie a sociálne postavenie, alebo k roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo k násiliu alebo hrubej neslušnosti. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov pod ňu a doručenie petície orgánu verejnej správy môţu osoby podávajúce petíciu vytvoriť petičný výbor. Ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy. Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na styk s orgánom verejnej správy. Ak nie je moţné vybaviť petíciu v tejto lehote, príslušný 48 Údaj získaný z výsledkov volieb zverejnených na a ]. 35

36 orgán verejnej správy písomne oznámi osobe, ktorá ju podala, ţe petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote. Podľa čl. 95 ods. 1 a čl. 102 ods.1 písm. n) Ústavy a podľa 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona č.192/2007 Z. z. vyhlásil prezident Slovenskej republiky v roku 2010 referendum na základe petície občanov, v ktorom oprávnení občania rozhodovali o šiestich otázkach. 49 Referendum sa uskutočnilo 18. septembra 2010 a zúčastnilo sa ho 22,84 % oprávnených voličov. K urnám prišlo voličov zo zapísaných v zoznamoch. Referendum tak nesplnilo podmienku účasti na to, aby bolo platné teda viac neţ 50 % oprávnených voličov Petícia proti výstavbe bytoviek pre Rómov vo Svidníku Dňa bola Mestskému úradu Svidník doručená Petícia proti výstavbe bytov niţšieho štandardu v lokalite tréningového ihriska podpísaná občanmi mesta a 392 podpismi občanov okolia mesta. Podaná petícia bola predmetom rokovania riadneho 24. zasadnutia mestského zastupiteľstva (MsZ) dňa v rámci prerokovania nového Územného plánu mesta Svidník. Prítomní poslanci MsZ boli o nej informovaní a oboznámení s jej obsahom. Na tomto zasadnutí bol daný návrh na zrušenie uznesenia číslo 251 z mimoriadneho rokovania MsZ konaného dňa , ktorým bolo schválené rozšírenie lokality pre byty niţšieho štandardu o petíciou napadnutú lokalitu. O výbere lokality pre výstavbu bytov niţšieho štandardu pre Rómov rozhodlo Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku v júli Pre tento účel bol vybratý pozemok vo vlastníctve mesta, v areáli cvičného futbalového ihriska na Festivalovej ulici. Lokalita je v súlade s platným územným plánom mesta. Bola na nej odsúhlasená výstavba 54 bytových jednotiek v rámci troch bytových domov (bloky A, B,C), v kaţdom po 18 bytov. Podľa spracovanej Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za sluţby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom? 2. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila moţnosť prerokovať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch? 3. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom zníţila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia? 4. Súhlasíte stým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, ţe orgány verejnej moci môţu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur? 5. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila moţnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? 6. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z moţnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona? 36

37 projektovej dokumentácie sa jednalo o výstavbu bytov kontajnerového typu so zodpovedajúcim technickým vybavením. Výstavbu prvého bloku podporila vláda SR na svojom výjazdovom zasadnutí v auguste 2009 dotáciou Eur. Výstavba prvého bytového bloku A sa začala v máji Byty boli ukončené a skolaudované v novembri 2010 s celkovým nákladom ,- Eur vrátane technickej vybavenosti. Ich uţívanie bolo podmienené aj kolaudáciou verejného vodovodu a kanalizácie, ktoré realizovala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice ako svoju investíciu. V súčasnosti sú kolaudačné rozhodnutia právoplatné a byty pripravené na uţívanie. 2.4 Právo na azyl Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd podľa článku 53 Ústavy SR. Právo na azyl znamená pre cudzinca právo domáhať sa jeho poskytnutia spôsobom, v konaní a na orgánoch upravených zákonom, existenciu ktorého predpokladá aj článok 53 Ústavy. 50 Uvedené právo nie je absolútne. Podľa Ústavy SR azyl moţno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Na úrovni Európskej únie garantuje právo na azyl článok 18 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa právo na azyl zaručuje dodrţiavaním pravidiel Ţenevského dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 týkajúcich sa postavenia utečencov a v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Podrobnú úpravu azylového konania, podmienky udelenia azylu, formy poskytovanej medzinárodnej ochrany a iné práva a povinnosti účastníkov azylového konania upravuje zákon o azyle. Od svojho prijatia bol zákon viackrát novelizovaný, ostatná novela vykonaná zákonom č. 451/2008 Z. z. nadobudla účinnosť 1. decembra Hlavným cieľom uvedenej novely bolo zabezpečenie transpozície čl. 15 Smernice Rady 2005/85/ES (Právo na právnu pomoc a zastúpenie), ktorý ukladá členským štátom Európskej únie zabezpečiť poskytnutie právnej pomoci pri odvolaní voči zamietavému rozhodnutiu v azylovom konaní. Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom útvare PZ, ktorým je policajný útvar v mieste hraničného priechodu, policajný útvar zriadený v azylovom zariadení, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, policajný útvar v zariadení útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, policajný útvar podľa miesta, v 50 Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/02-25 z 27. marca

38 ktorom je cudzinec v ústavnej zdravotnej starostlivosti, policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, atď. podľa ustanovenia 3 zákona o azyle. Vyhlásenia cudzincov o vstupe do azylového konania sa doručujú migračnému úradu, konkrétne jeho procedurálnemu odboru, ktorý je následne zodpovedný za realizáciu prvostupňových správnych konaní o azyle. Pri rozhodovaní o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt policajný útvar skúma predovšetkým splnenie predpokladov a podmienok na udelenie povolenia, dodrţanie náleţitostí ţiadosti a ich príloh a tieţ prihliada na ďalšie skutočnosti, a to na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre národné hospodárstvo, na verejné zdravie, na záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺţku doterajšieho pobytu, pri prechodnom pobyte aj dĺţku predpokladaného pobytu a pri trvalom pobyte navyše ešte prihliada na mieru integrácie cudzinca do spoločnosti. Proti rozhodnutiu policajného útvaru - príslušnej sluţby cudzineckej polície, resp. oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru o zamietnutí ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný alebo trvalý pobyt má cudzinec právo podať odvolanie, pokiaľ sa odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Odvolanie sa podáva na policajnom útvare oddelení cudzineckej polície PZ, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, ţe nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, ţe ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Policajný útvar, ktorý napadnuté rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie povolenia na pobyt vydal, môţe o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak nerozhodne o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa aktivistov za ľudské práva cudzinecká polícia na Slovensku nedodrţiava zákonom stanovené lehoty v odvolacom konaní. V praxi to znamená, ţe skôr, ako sa cudzinec stihne proti rozhodnutiu o vyhostení odvolať, je uţ z našej krajiny dávno vyhostený. 38

39 Odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a to Riaditeľstvo cudzineckej polície, prípadne Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície. V rámci konania o azyle je migračný úrad povinný posudzovať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany automaticky. Rozhodnutie migračného úradu je preskúmateľné súdom. V roku 2010 bolo podaných 541 ţiadostí o udelenie azylu. V 15 prípadoch bol azyl udelený, v 57 prípadoch bola poskytnutá doplnková ochrana. Na margo uvedeného je ţiaduce poznamenať, ţe pretrvávajú stále vysoké počty zastavených konaní, napr. v roku 2010 to bolo aţ v 361 prípadoch. Súvisí to najmä s odchodom ţiadateľov o azyl z územia Slovenskej republiky, a to ešte predtým, neţ sa v konaní o azyle rozhodlo vo veci samej. Uvedené dokumentuje to, ţe zo strany cudzincov, v drvivej väčšine nelegálnych migrantov, najmä účelovo a z ekonomických dôvodov ţiadajúcich o azyl zo štátov ako India, Pakistan, Bangladéš, Čína, Vietnam a iné, je Slovenská republika stále povaţovaná za tranzitnú, a nie cieľovú krajinu. Z pohľadu migračného úradu to však nie sú len slabšie ekonomické moţnosti ich zabezpečenia v SR v porovnaní s niektorými členskými štátmi EÚ (najmä Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Veľká Británia či Francúzsko, kam smerujú najväčšie migračné trasy), ale tieţ nedostatok moţností realizovať sa vo svojej vlastnej komunite podľa národnosti, etnika, krajiny pôvodu, a pod. V roku 2010 migračný úrad v rámci prvostupňového správneho konania udelil azyl 15 ţiadateľom a 57 ţiadateľom bola poskytnutá doplnková ochrana. Z toho, v prípade azylu, migračný úrad na podanie opravného prostriedku na súd reagoval dvakrát udelením azylu po opakovanom azylovom konaní. Platné pobyty ku koncu referenčného roka 2008, 2009 a 2010 Druh pobytu k k k Prechodný pobyt Trvalý pobyt Tolerovaný pobyt Spolu Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície,

40 Povolené pobyty v roku 2008, 2009 a 2010 Druh pobytu Prechodný pobyt Trvalý pobyt Tolerovaný pobyt Spolu Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prijatie zajatcov z Guantanáma Prijatie troch cudzincov z americkej väznice v Guantanáme schválila vláda Verejnosti neboli poskytnuté ţiadne bliţšie informácie o nich. Americkí vyšetrovatelia proti nim nemali dôkazy na to, aby mohli začať trestné stíhanie. Ide však o jednotlivcov, ktorí sa z dôvodu vlastnej bezpečnosti nemôţu vrátiť do krajiny svojho pôvodu. SR mala moţnosť vybrať si zo skupiny väzňov. Vybratí väzni mali moţnosť odmietnuť prevoz na Slovensko. Osobitný poverenec amerického prezidenta pre uzavretie Guantanáma Daniel Fried pre denník SME povedal, ţe sa po príchode na Slovensko nebudú môcť voľne pohybovať v schengenskom priestore Zajatci nedostanú schengenské vízum, ale len národné vízum do krajiny, kde sú umiestnení. Trojica sa bude musieť naučiť po slovensky, dostane ubytovanie a Slovensko sa im postará o prácu. Neskôr boli k dispozícií informácie, ţe ide o bývalých väzňov: Rafiq Bin Bashir Bin Jalud al Hami (Rafík bin Bašír bin Dţalúd al-hamí), 41-ročný občan Tuniska, ktorého zadrţali v januári 2002 v Iráne; Poolad T Tsiradzho (Púlad T Ciradţo), 35-ročný občan Azerbajdţanu, zadrţali ho v Afganistane v novembri 2001; Adel Fattouh al-gazzar, občan Egypta, ktorého zadrţali v Pakistane v decembri Pre údajne zlé podmienky pri zadrţiavaní a nevyjasnený právny status začala trojica drţať hladovku. Za päť mesiacov na Slovensku sa nedozvedeli, aký je ich právny status, ani čo sa s nimi bude diať do budúcna, povedal novinárom riaditeľ AI na Slovensku Branislav Tichý. Počas hladovky muţov navštívil vedúci slovenského Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Peter Kresák. Podľa jeho vyjadrenia SR neporušila pri ich integračnom procese ţiadne zákony ani práva. Aj keď obsah dohody nie je známy, podľa Kresáka pravdepodobne pôjde o garancie do budúcna. O konkrétnych krokoch však podľa slov riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernarda Priecela bude rozhodovať minister vnútra. 40

41 Podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týmto osobám udelil príslušný útvar Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR povolenie na trvalý pobyt v Slovenskej republike. Aktuálne sú títo cudzinci ubytovaní vo Zvolene, Jesenského ulica č. 13. Inými informáciami migračný úrad nedisponuje Prijatie nelegálnych imigrantov z Afriky zadržaných na Malte Slovensko počas rokov 2009 a 2010 prejavilo záujem zapojiť sa do pilotného projektu Európskej únie, v rámci ktorého majú členské štáty vnútorným presídľovaním solidárne pomôcť krajinám najviac vystaveným náporu nelegálnych prisťahovalcov. Tu je dôleţitá európska solidarita, a chceme takto vyslať signál aj ostatným európskym krajinám, ktoré sú zatiaľ zdrţanlivejšie, zdôvodnil slovenskú iniciatívu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na stretnutí s maltskými partnermi v hlavnom meste tohto ostrovného štátu Vallette. Slovensko sa podľa dostupných informácií rozhodlo prijať 10 osôb, ktoré na Malte poţiadali o azyl. Podľa informácií poskytnutých Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je príprava relokácie ţiadateľov o azyl či cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, z Malty, a to v rámci vzájomnej pomoci a rozdeľovania bremena migrácie medzi členskými štátmi, v štádiu prípravy na úrovni EÚ. 3. HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA 3.1 Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu garantuje na vnútroštátnej úrovni Ústava SR a vykonávacie zákony, ktoré zakladajú právny nárok na domáhanie sa samotného základného práva. Článok 36 Ústavy SR deklaruje právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, najmä právo na primeranú odmenu za vykonanú prácu. Tento článok obsahuje aj ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺţku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺţku platenej dovolenky a právo na kolektívne vyjednávanie. 41

42 Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je viazané na existenciu pracovnoprávneho vzťahu a prislúcha všetkým jeho účastníkom v pozícii zamestnanca (bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť). Medzinárodný rámec predmetnej právnej úpravy predstavujú najmä ustanovenia článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, články 2-8 II. časti Revidovanej Európskej sociálnej charty a článok 31 Charty základných práv EÚ a ďalšie medzinárodné zmluvy v rámci systému ILO a WHO. Ako konštatoval Národný inšpektorát práce, problematika rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnej oblasti nie je v rámci uvedených predpisov, predovšetkým Zákonníka práce a antidiskriminačného zákona, a na základe zisťovaných skutočností v organizáciách v tejto oblasti v súčasnom období prvoradým cieľom zamestnávateľov. Stredisko v tejto súvislosti odporúča zintenzívniť spoluprácu Národného inšpektorátu práce a jeho jednotlivých pobočiek so Strediskom pri šetrení podnetov namietajúcich porušenie pracovnoprávnych predpisov a zásady rovnakého zaobchádzania. Koordinácia spoločných postupov by systém riešenia uvedenej problematiky mohla zefektívniť a optimalizovať. V roku 2010 predstavoval jeden z najvypuklejších sporov o primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu prípad zamestnankýň a zamestnancov firiem Kali Agro a SLO.VI z Hencoviec na východnom Slovensku. Vyše 390 zamestnankýň a zamestnancov spomínaných firiem, ktoré sa zaoberajú najmä šitím a balením pančúch, malo na manaţment oboch spoločností viacero poţiadaviek. Išlo predovšetkým o zvýšenie platov zamestnankýň a zamestnancov, ktorých výška sa pohybovala na úrovni minimálnej mzdy, ďalej o zníţenie denných pracovných noriem a o zlepšenie pracovných podmienok. Zamestnankyne a zamestnanci ţiadali zvýšenie svojej mzdy, ktorá v priemere dosahovala 320 EUR (podľa Štatistického úradu SR minimálna mzda v roku 2010 bola 307 EUR, priemerná mzda v priemyselnej výrobe bola v mesiaci august 745 EUR), o 50 EUR. 51 Problémom boli podľa zamestnancov a zamestnankýň taktieţ ťaţko splniteľné denné normy a teplota za strojmi, ktorá dosahovala aţ 40 stupňov Celzia, pričom výrobné haly neboli dostatočne vetrané. Keďţe sa odborovým organizáciám zastupujúcim zamestnancov a zamestnankyne v oboch firmách nepodarilo s majiteľmi a manaţmentom firiem dohodnúť na podmienkach novej kolektívnej zmluvy, 98 % zamestnancov vstúpilo do časovo neobmedzeného štrajku. Na strane štrajkujúcich vstúpil do procesu vyjednávania aj Odborový zväz KOVO 52 a v úlohe Zdroj: Odborový zväz KOVO taktieţ podal dva podnety na inšpektorát práce. Podnety boli podané v súvislosti s prijímaním nových pracovníkov počas štrajku a v súvislosti s objektivizáciou pracovných noriem. 42

43 mediátora rokovaní vystupovala štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Štrajk, ktorý trval 7 dní, bol na východnom Slovensku prvým svojho druhu od roku 1989, a postupne upútal značnú mediálnu pozornosť. Štrajkujúci sa so zamestnávateľmi napokon dohodli na zvýšení mzdy pre všetky zamestnankyne a zamestnancov o 50 EUR, pričom automatické zvýšenie predstavovalo 20 EUR, 15 EUR bolo viazaných na výkon a 15 EUR na dochádzku. Platnosť kolektívnej zmluvy bola dohodnutá na dobu 12 mesiacov. Po uplynutí tejto doby sa uskutočnia nové rokovania o kolektívnej zmluve, ktoré budú zohľadňovať aj vývoj miezd a výšku inflácie a Stredisko bude celú situáciu aj naďalej monitorovať Sťažnosti na nedodržiavanie ľudských práv zamestnancov zahraničnými zamestnávateľmi Zamestnanci Strediska a jeho regionálnych kancelárií aj v roku 2010 evidovali podnety klientov, ktorí sa sťaţovali na praktiky zahraničných zamestnávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku. Niektoré prípady sťaţností zamestnancov boli aj medializované. Výrazný záujem médií spôsobila napríklad situácia v kórejskej spoločnosti Yura Eltec Corporation Slovakia v súvislosti so vznikom odborov v jej výrobnom závode v Rimavskej Sobote. Juhokórejská Yura je najväčším zamestnávateľom v okrese Rimavská Sobota. Vzťahy vedenia firmy so zamestnancami sa po zaloţení odborov v roku 2010 výrazne skomplikovali. V Yure sa pokúsili pracovníci zaloţiť odbory uţ po druhý raz. Vo výrobnom závode v Hnúšti sa podľa Odborového zväzu KOVO podobná iniciatíva skončila nepredĺţením pracovných zmlúv odborárom zamestnaným na dobu určitú. Firma mala dávať pracovníkom podpisovať vyhlásenie, v ktorom odbory odmietli. V podniku sa podľa odborov opakovane porušil Zákonník práce a zamestnanci boli pod psychickým nátlakom. Odborársky štrajk bol reakciou na zverejnené informácie o diskriminácii zamestnancov vo fabrike, kde vedenie firmy údajne nerešpektuje pracovnoprávne vzťahy. Chceli tak dať najavo nespokojnosť s vedením spoločnosti, ktoré podľa nich nechce akceptovať odborovú organizáciu. Na údajné porušovanie zákonov vo firme chcú poukázať aj súdnou cestou. 53 V sťaţnostiach, s ktorými sa klienti obrátili v roku 2010 na Stredisko a jeho regionálne kancelárie, prevládali sťaţnosti najmä v súvislosti s nútením robiť nadčasy, so slovným poniţovaním v práci, s neadekvátne nízkymi výplatami atď. Podľa zistení Strediska zahraniční zamestnávatelia okrem niekoľkých výnimiek neumoţňujú zamestnancom riešiť spory medzi zamestnávateľom a zamestnancami mimosúdne formou mediácie. Takúto 53 Zdroj: 43

44 moţnosť nemajú zamestnanci ani písomne zachytenú v interných predpisoch, ani v ďalších vnútropodnikových dokumentoch. Spory tak väčšinou končia na súdoch. Národný inšpektorát práce konštatoval, ţe oproti roku 2009 vzrástol počet podnetov na zamestnávateľov so zahraničným vlastníctvom. Za rok 2009 sústava inšpekcie práce zaznamenala podnetov. V roku 2010 zaznamenala podnetov v 485 organizáciách so zahraničným vlastníctvom podľa právnej formy. V prípade zistenia nedostatkov pri výkone inšpekcie práce je nariadené ich okamţité odstránenie a pri závaţných porušeniach uloţená aj sankcia v zmysle 19 zákona č.125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti, keď sa situácia v zamestnanosti zhoršuje, moţno očakávať ďalší pokles pracovných miest. Podľa Národného inšpektorátu práce budú zamestnanci opäť menej upozorňovať na porušovanie právnych predpisov počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu, a tým menej na nerovnaké zaobchádzanie. Ich prvoradou snahou bude udrţanie si pracovného miesta. Národný inšpektorát práce v návrhu k novele zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce navrhuje, aby povinnosť štátu vykonávať dozor nad dodrţiavaním zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch bola explicitná a nespochybniteľná, ďalej vytvorenie a vedenie centrálneho, verejne prístupného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zásadu rovnakého zaobchádzania. Stredisko tak ako v roku 2009 konštatuje, ţe zo strany niektorých zahraničných zamestnávateľov naďalej pretrváva sklon k nedodrţiavaniu právneho systému na Slovensku, nezáujem o vypracovanie etických kódexov a o vytvorenie etických komisií na pracoviskách. Aj medializované prípady v roku 2010 poukázali na to, ţe napriek legislatívnej úprave pracovnoprávnych predpisov sa ich niektorí zahraniční zamestnávatelia snaţia neustále obchádzať, aj napriek vedomiu sankčných postihov, ktoré pri ich porušeniach nasledujú. Preto Stredisko opätovne zdôrazňuje, ţe na tieto nedostatky je potrebné neustále poukazovať, a to nielen na odbornej pôde, ale aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a verejných občianskych diskusií. Stredisko v tejto súvislosti odporúča prijať na vnútroštátnej úrovni také legislatívne opatrenia, na základe ktorých by kaţdý zahraničný zamestnávateľ, ktorý príde na Slovensko podnikať, povinne absolvoval sériu školení, zameraných na príslušnú vnútroštátnu legislatívu a Zákonník práce a antidiskriminačný zákon. Zároveň odporúča prijať aj opatrenie, na základe ktorého by zamestnávatelia boli povinní vypracovať na svojich pracoviskách, prevádzkach a vo výrobných závodoch etické kódexy, a v prípade väčších prevádzok (nad 20 zamestnancov) povinne zriadiť etické komisie. 44

45 3.1.2 Mobbing a bossing, šikanózne správanie na pracoviskách Šikanovanie, psychický teror sa stáva na pracoviskách závaţným problémom s narastajúcou tendenciou. Vyskytuje sa v rôznych formách a podobách a na obete môţe mať, a v mnohých prípadoch aj má, negatívne následky vo forme zdravotných problémov, somatických aj psychických. U obetí môţe dôjsť k narušeniu sebaistoty, sebaúcty, k pocitu krivdy a nespravodlivosti, ktoré v sebe môţu nosiť dlhé roky, alebo aj počas celého ţivota. Zamestnanci sa väčšinou nesťaţujú na mobbing a bossing hneď, neţiadajú zamestnávateľa či zriaďovateľa o nápravu. Boja sa, ţe prídu o miesto, preto sa radšej so situáciou zmieria a nechajú problém dospieť aţ do fázy, keď je neriešiteľný, a radšej sami opustia pracovisko. Naďalej pretrváva negatívna tendencia, ţe obete šikanovania zo zamestnania odchádzajú a tí, čo šikanujú, na pracovisku ostávajú. Nezriedka svoje šikanózne praktiky uplatňujú ďalej na nových kolegoch a kolegyniach, ktorí/é na pracovisko nastúpia. Veľmi závaţným javom, na ktorý je v tejto súvislosti potrebné upozorniť, je aj častý výskyt situácií, keď sa šikanovatelia snaţia svoje obete, ktoré uţ pracovisko opustili, naďalej poškodzovať aj na ich novom pracovisku, napríklad formou telefonátov a ov novému nadriadenému obete, formou ohovárania, informovania vedenia danej firmy o tom, čo je to za človeka, ktorého prijali do zamestnania a pod. V prípade týchto šikanovateľov sa uţ nezriedka jedná o tzv. psychopatov, resp. sociopatov aj s moţnými klinickými diagnózami, avšak s dobrou aţ nadpriemernou inteligenčnou úrovňou, deficitom morálnych a etických zábran, nezriedka s vybudovanými kontaktmi na ľudí v rôznych pracovných a spoločenských pozíciách, politické nevynímajúc. Obete sú nútené riešiť takéto situácie podaním trestného oznámenia na polícii alebo podaním ţaloby na súd. V roku 2010 zaznamenalo Stredisko 120 podnetov týkajúcich sa šikanovania, z toho v regionálnych kanceláriách riešili 75 prípadov. Väčšinou išlo o bossing šikanovanie zo strany nadriadeného. Stredisko zaznamenalo aj 7 prípadov šikanovania ţiakov /študentov v školách. V rokoch 2009 a 2010 Stredisko zaznamenalo veľký nárast oznámení týkajúcich sa porušenia 13 ods. 3 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s prijímaním do štátnej sluţby a s výkonom štátnej sluţby. Pritom išlo spravidla o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania oproti iným zamestnancom (napríklad prepúšťaní boli práve zamestnanci, ktorí poukazovali na nedostatky v činnosti zamestnávateľa, na porušenie predpisov a pod.). V zákone o štátnej sluţbe sú etické kódexy zahrnuté v princípoch štátnej sluţby a v povinnostiach štátneho zamestnanca. Aj keď 45

46 v niektorých prípadoch bolo znevýhodňovanie a šikanovanie zo strany zamestnávateľa markantné, ani tieto prípady sa nepodarilo inšpekčným a kontrolným orgánom preukázať. Odbor kontroly, vládneho auditu a štátneho dozoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaevidoval v uplynulom roku 4 takéto sťaţnosti. V jednom z prípadov odbor konštatoval porušenie zákona, ostatné 3 sťaţnosti boli postúpené na Národný inšpektorát práce. V roku 2010 Národný inšpektorát práce zaevidoval spolu 109 podnetov na diskrimináciu v rámci celej sústavy inšpekcie práce, z toho opodstatnených bolo 17. Do týchto počtov spadajú aj podnety na mobbing a bossing. Podľa vyjadrenia Slovenskej komory psychológov zamestnanci nie sú dostatočne chránení pred mobbingom a bossingom a táto problematika nie je dostatočne právne vymedzená. Zamestnanci a zamestnávatelia nie sú dostatočne oboznamovaní s problematikou šikanovania na pracoviskách. Účinnejšie predchádzať vzniku šikanózneho správania by podľa Komory bolo moţné zaradením preventívnych prednášok do vzdelávania o škodlivosti mobbingu a bossingu na medziľudské vzťahy a celkový pracovný výkon, v rámci bezpečnosti práce cez pracovné zdravotné sluţby. Takéto školenia by však museli byť zákonom ustanovené, napríklad v rámci bezpečnosti práce cez zdravotné pracovné sluţby, kde jednou z ich povinností je aj ochrana duševného zdravia pracovníkov. Slovenská komora psychológov by bola nápomocná pri vytypovaní odborníkov pre danú oblasť. Oficiálne štatistiky týkajúce sa šikanovania v Slovenskej republike sa zatiaľ nevedú a výskumov v uvedenej oblasti je na Slovensku málo. Je zaráţajúce, ţe napriek tomu, ţe mobbing a bossing je vzhľadom na svoje negatívne dôsledky závaţným problémom, posun v metodike jeho riešenia nebol badateľný ani v priebehu minulého roka. Aj keď teória vzniku, priebehu a dopadu šikanovania na obete, ako aj na chod pracoviska sú pomerne dostatočne teoreticky prepracované a verejne dostupné aj na internete, zamestnanci sú pri strete so šikanovateľom často zaskočení a nepripravení, a to nielen psychologicky, ale ani právne. Preto Stredisko zdôrazňuje potrebu venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť, za súčinnosti psychológov a právnikov, formou vzdelávacích seminárov a školení, osvetou v masovokomunikačných prostriedkoch aj prostredníctvom verejných diskusií. Stredisko zároveň odporúča aby existencia etických kódexov a etických komisií na pracoviskách patrila medzi povinnú výbavu kaţdého pracoviska. 46

47 3.2 Právo na bývanie Právo na bývanie v sebe zahŕňa ďalšie vzájomne súvisiace ľudské práva ako napr. právo na adekvátne bývanie, na bezpečné a zdravé prostredie, právo dieťaťa na prostredie vhodné na fyzický a duševný vývoj, na prístup k sluţbám, na ochranu pred núteným vysťahovaním, zničením alebo zbúraním príbytku, právo na prístup k bývaniu bez diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Podľa medzinárodnej úpravy ľudských práv je moţné adekvátnosť bývania posudzovať napr. z hľadiska istoty právnej formy bývania (často absentuje práve v segregovaných podmienkach), dostupnosti sluţieb, materiálov, zariadení a infraštruktúry, obývateľnosti bývania (obydlia by sa nemali stavať v nebezpečných oblastiach, kde môţe dôjsť k ohrozeniu zdravia a hygieny), prístupnosti, polohy (ochrana pred ohrozeniami zdravia a štrukturálnymi rizikami) a pod. V tejto súvislosti je mimoriadne dôleţité akceptovanie princípu ľudskej dôstojnosti a nediskriminácie. Významnou úlohou miest a obcí je aj zabezpečenie regulácie sociálneho bývania. Bez uvedeného sa vytvára priestor pre diskrimináciu, korupciu či klientelizmus, na úkor marginalizovaných skupín. Mestá a obce sú povinné rešpektovať právo na rovnaké zaobchádzanie aj v kontexte rozdeľovania financií určených na bývanie. 54 Preto Stredisko v oblasti bývania odporúča: Uskutočňovať politiky a projekty zamerané na predchádzanie segregácii rómskych komunít v oblasti bývania. Zapájať rómske komunity do partnerstva v projektoch výstavby sociálnych bytov, aj pri obnove a údrţbe vhodných bytov s dôrazom na osobnú zodpovednosť za svoje činy. Zamedziť vysťahovávaniu zástupcov marginalizovaných skupín len pre intoleranciu a predsudky voči nim. Pri spracúvaní strategických plánov konzultovať s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v oblasti boja proti rasovej diskriminácii, s cieľom smerujúcim ku zmene postojov. 54 Obhajoba práv Rómov na bývanie na Slovensku: tréningový manuál o vzťahu medzinárodného práva a práva na adekvátne bývanie. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, s. ISBN

48 3.2.1 Neriešenie situácie obyvateľov bytoviek v Bánovciach nad Bebravou V Správe o dodrţiavaní ľudských práv za rok 2009 sme poukázali na postup radnice mesta Bánovce nad Bebravou v súvislosti s rekonštrukciou troch bytoviek na ulici K nemocnici, v ktorej býva prevaţná časť sociálne neprispôsobivého obyvateľstva. Súčasťou podmienok verejnej súťaţe boli kontroverzné ustanovenia, podľa ktorých by investor rekonštrukcie ku dňu začatia stavebných prác zabezpečil pre obyvateľov bytovky náhradné bývanie, ale s trvalým pobytom mimo územia mesta Bánovce nad Bebravou, a pri opätovnom obsadzovaní bytov rešpektoval vyjadrenie Mesta Bánovce nad Bebravou k nájomníkom. Podľa informácií z médií boli z podmienok verejnej súťaţe kontroverzné ustanovenia odstránené, avšak Koncepcia riešenia problémov rómskej komunity v najbližších rokoch schválená mestským zastupiteľstvom uznesením MsZ č. 22/2010 zo dňa podmienky verejnej súťaţe vrátane kontroverzných ustanovení na rekonštrukciu týchto bytoviek stále obsahuje. Tým istým uznesením zároveň mestské zastupiteľstvo zrušilo uznesenie MsZ č. 13/2008, bod E/1 zo dňa , ktorým bol primátor mesta poverený riešiť problematiku výstavby bytov pre marginalizované skupiny obyvateľstva vrátane výberu vhodnej lokality mimo ulice K nemocnici, a podať ţiadosť pre získanie financií z prostriedkov Európskej únie alebo zo štátnych fondov, čo spôsobilo, ţe v súčasnej dobe neprebieha ţiadna verejná súťaţ týkajúca sa rekonštrukcie daných bytoviek a situácia ich obyvateľov sa ani nijakým spôsobom nerieši. Stredisko preto dôrazne apeluje na zastupiteľstvo mesta Bánovce nad Bebravou aby pristúpilo ku konkrétnym riešeniam situácie obyvateľov uvedených bytoviek, ktoré by bolo v súlade s dodrţiavaním ľudských práv, a zároveň ich zapracovalo do koncepcie, z ktorej názvu nie je tieţ jasné, na aké dlhé obdobie je plánovaná Presídľovanie Rómov v Plaveckom Štvrtku Rómska osada v Plaveckom Štvrtku vznikla pred niekoľkými desaťročiami. Výstavba domov a chatrčí je neregulovaná, bez stavebných povolení na neusporiadaných stavebných pozemkoch. V obci ţije obyvateľov, z toho 534 obyvateľov rómskej osady prihlásených na trvalý pobyt, a nachádza sa tam asi 100 domov. Legalizácia stavieb nie je moţná z dôvodu neusporiadaných vzťahov k pozemkom a tieţ preto, ţe stavby stoja v bezpečnostných zónach plynových zariadení. Podľa starostu obce ide predovšetkým o porušenie zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon); sporné nehnuteľnosti boli v minulosti nelegálne postavené v tzv. kritickej nebezpečnej zóne plynovodu, hoci ide iba o niekoľko nehnuteľností. 48

49 Stredisko situáciu v Plaveckom Štvrtku podrobne monitorovalo. Zároveň poţiadalo starostu obce o poskytnutie informácií k riešeniu vzniknutej situácie. Starosta ubezpečil Stredisko, ţe vzniknutú situáciu bude riešiť plne v súlade s platnými právnymi predpismi, či uţ v správnom konaní, prípadne v súdnom alebo trestnom konaní pri dodrţiavaní medzinárodných právnych noriem a plnom rešpektovaní práva na ochranu ţivota, zdravia občanov, ako aj právnych predpisov súvisiacich s ochranou prírody. Zabezpečovanie bývania osobám, ktoré majú na poskytnutie náhrad právo, bude podľa slov starostu plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Stredisko však upozorňuje, ţe v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Plavecký Štvrtok na roky , v kapitole Občianska infraštruktúra nie je ani zmienka o výstavbe bytov v súvislosti s presídľovaním obyvateľov rómskej osady z nebezpečnej zóny všeobecného ohrozenia. V tomto pláne je zámer presídliť obyvateľov rómskej osady uţ v roku 2009 s predpokladaným objemom finančných prostriedkov 2 mil. Eur. Zo zámeru ale nie je zrejmé, na čo sa finančné prostriedky majú pouţiť. Je však dokázateľné, ţe presídľovanie má byť vykonané mimo obce Plavecký Štvrtok, nakoľko v rámci obce nie je voľna lokalita. 55 Stredisko však pripomína a povaţuje za zaráţajúce, ţe v tomto pláne obec zamýšľa postaviť nájomné byty a domy pre začínajúce rodiny, čo vzbudzuje oprávnené obavy miestnych rómskych obyvateľov o nekomplexné a diskriminačné riešenie zo strany obce. Obec na jednej strane tvrdí, ţe nemá voľnú lokalitu na presídlenie obyvateľov rómskej osady, t.j. na výstavbu bytov pre presídľovaných Rómov, a na strane druhej hodlá postaviť byty, dokonca domy pre začínajúce rodiny (pravdepodobne nerómske) z prostriedkov ŠFRB. Preto sa Stredisko domnieva, ţe by mohlo dochádzať k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa 2 ods. 1 a 2 zákona č.365/2004 Z. z. zo strany obce, ktorá neprihliadla na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou, a taktieţ pri prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Stredisko sa preto prikláňa k návrhu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k riešeniu problémov v rómskej osade Plavecký Štvrtok: - obec Plavecký Štvrtok sa musí usilovať získať odkúpiť stavebné pozemky a pripraviť projektovú dokumentáciu pre výstavbu obecných nájomných bytov 55 Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Plavecký Štvrtok na roky In: Portál obce Plavecký Štvrtok. [online ] Kapitola Občianska infraštruktúra, s.29. Dostupné na: plaveckystvrtok.sk/a/app/index.php/dokumenty/cat_view/72-plan-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja 49

50 niţšieho štandardu určených pre bývanie občanov v hmotnej núdzi (Program Ministerstva výstavby a RR SR), - následne zlikvidovať súčasnú rómsku osadu, - urýchlene sa musí riešiť 18 domov, ktorých stav je kritický a nachádzajú sa v ochrannom pásme plynovodov, - obec musí začať s uplatňovaním projektu terénnej sociálnej práce, - realizovať výstavbu komunitného centra, ktoré je i v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, - uplatniť program komunitných pracovníkov zdravotnej výchovy, - uplatniť program asistenta učiteľa v ZŠ, - spolupracovať s OR PZ Malacky pri realizácii programu policajných špecialistov pre - prácu s rómskou komunitou, - podľa moţností uplatniť inštitút osobitného príjemcu dávky v hmotnej núdzi. 3.3 Právo na vzdelanie Na medzinárodnej úrovni je právo na vzdelanie ako jedno z najvýznamnejších práv druhej generácie ľudských práv upravené v článku 13 a 14 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v článku 28 Dohovoru o právach dieťaťa, v článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v článku 14 Charty základných ľudských práv Európskej únie. Na vnútroštátnej úrovni je právo na vzdelanie upravené v článku 42 Ústavy. Jeho účelom je poskytnúť vzdelanie, pričom nezáleţí na štátnej príslušnosti fyzickej osoby, ktorá je nositeľom tohto práva, ale právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách majú ústavou garantované len občania SR Podľa článku 42 ods. 1 Ústavy SR má právo na vzdelávanie kaţdý, z čoho vyplýva, ţe právo na vzdelávanie predstavuje predovšetkým právo na prístup k vzdelávaniu, ktorý štát musí zabezpečiť pre kaţdého a za rovnakých podmienok Nesúlad niektorých ustanovení zákona o vysokých školách s Ústavou SR Dňa 5. novembra 2007 bol Ústavnému súdu SR doručený návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady SR na začatie konania o súlade 55 ods. 7 tretia a štvrtá veta a 89 ods. 5 vysokoškolského zákona s Ústavou SR. Ústavný súd SR rozhodol 26. mája 2010 (nález 50

51 PL. ÚS 3/08-68) 56, ţe namietané ustanovenia zákona o vysokých školách nie sú v súlade s Ústavou SR. Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval: 1. Nesúlad 55 ods. 7 zákona o vysokých školách s Ústavou SR 2. Nesúlad 89 ods. 5 zákona o vysokých školách s Ústavou SR Ad 1 Nesúlad 55 ods. 7 zákona o vysokých školách s Ústavou SR Ústavný súd posudzoval, či úprava obsiahnutá v 55 ods. 7 zákona o vysokých školách zasahuje do autonómie súkromnej vysokej školy (a či súčasne obmedzuje aj zdroj jej financovania - príspevky od študentov) nad ústavou prijateľný rámec, a to konkrétne do jej základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR 57, či limitovanie počtu študentov nejde nad rámec povolených obmedzení ustanovených v čl. 35 ods. 2 Ústavy SR 58, resp. v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR 59 a či vzhľadom na obmedzenie príjmov súkromnej vysokej školy z dôvodu limitovania počtu študentov v externej forme štúdia zákonodarca nezvolil úpravu, ktorá je v rozpore aj s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. 60 Ústavný súd SR konštatoval, ţe rovnaký spôsob prijímania na štúdium na štátnych aj súkromných vysokých školách práve vzhľadom na rozdielny systém ich financovania znevýhodňuje súkromnú vysokú školu oproti štátnym vysokým školám. Podľa názoru Ústavného súdu SR limitácia počtu uchádzačov na štúdium v externej forme výrazne zasahuje do existencie súkromnej vysokej školy, pretoţe obmedzuje zdroj ich financovania (príspevky od študentov), čo má vplyv na chod súkromných vysokých škôl, pričom takéto obmedzenie nie je postavené na ţiadnom objektívnom kritériu. Ústavný súd SR preto rozhodol, ţe 55 ods. 7 zákona o vysokých školách nad ústavne akceptovateľný rámec zasahuje do základného práva na slobodu podnikania, čo je v nesúlade s čl. 35 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR V Zbierke zákonov bol vyhlásený pod číslom 333/2010 Z. z., dňa 14. augusta Čl. 35 ods. 1 Ústavy SR: Kaţdý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Čl. 35 ods. 2 Ústavy SR: Zákon môţe ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Čl. 13 ods. 4 Ústavy SR: Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR: Zákon môţe ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR: Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 51

52 Ad 2 Nesúlad 89 ods. 5 zákona o vysokých školách s Ústavou SR Podľa názoru Ústavného súdu SR zákonodarca nevyuţil ústavne deklarované a moţné rozlišovacie kritérium (vzdelanie za úhradu) vzťahujúce sa na prístup k právu na vzdelanie (čl. 42 ods. 1 Ústavy SR) na vytvorenie jednej odôvodnene druhovo určenej skupiny študentov verejnej vysokej školy v externej forme štúdia (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), ale bez primeraných dôvodov túto druhovo jednoznačne určenú skupinu fakticky rozdelil a jednu skupinu znerovnoprávnil vytvorením priestoru pre bezplatný študijný program v externej forme, čím netransparentným spôsobom zdeformoval osobitný princíp rovnosti. Vytvorenie dvoch kategórií (skupín) študentov v rámci študijných programov v externej forme je podľa Ústavného súdu SR neopodstatnené, nie je dostatočne odôvodnené vecnými argumentmi, nevychádza zo zákonnej úpravy práva na vzdelanie, ale realizuje sa na podzákonnej úrovni, keď študijné programy v externej forme určuje vláda nariadením, ministerstvo určí limity súm finančných prostriedkov pre jednotlivé verejné vysoké školy, a aţ verejná vysoká škola v rámci určeného limitu, a síce v jeho plnej výške určí, ktoré študijné programy bude zabezpečovať bezplatne (bezplatný študijný program v externej forme). Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR, ktorým rozhodol, ţe namietané ustanovenia zákona o vysokých školách nie sú v súlade s Ústavou SR, tieto ustanovenia stratili dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov, t.j. dňom 14. augusta 2010 účinnosť. Podľa Ústavy SR sú orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR uviesť ich do súladu s ústavou. V prípade, ţe tieto orgány tak neurobia, takéto predpisy stratia platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. 61 Uţ na jeseň 2010 sa prekvapivo začal formovať postoj, smerujúci k takej legislatívnej úprave, podľa ktorej by sa spoplatnenie malo týkať všetkých budúcich externých študentov Čl. 125 ods. 3 Ústavy SR. Poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reagujúci na nález PL. ÚS 3/08-68, bol do Národnej rady SR doručený 11. novembra 2010 (ČPT 181). Uvedený návrh bol dňa 24. marca 2011 schválený v treťom čítaní. Bolo navrhnuté prečíslovanie odsekov 89, keďţe 89 ods. 5 stratil k 14. februáru 2011 platnosť. Ďalej v súvislosti s externou formou štúdia sa v rámci druhého čítania výslovne upravila povinnosť hradiť školné pre študentov v externej forme štúdia a tieţ sa spresnil postup pri určovaní maximálneho ročného školného pre dennú aj externú formu štúdia. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol do Národnej rady SR doručený 14. januára 2011 (ČPT 218), sa niesol v obdobnom duchu ako schválený poslanecký návrh. 52

53 3.3.2 Nedostatok učebníc na základných školách Od školského roku 2008/09 sa na Slovensku začala realizovať reforma školstva na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nanovo sa definovala sústava škôl na Slovensku, systém vzdelávania bol prispôsobený medzinárodných štandardom ISCED a zaviedol sa dvojúrovňový model vzdelávania, ktorý prináša školám väčšie moţnosti profilovať sa na základe potrieb regiónu a svojich moţností. Školská reforma prebiehala v niekoľkých etapách. Od 1. septembra 2010 školy vzdelávajú podľa vlastných školských vzdelávacích programov, pre ktoré bola MŠ SR pripravená metodika tvorby. V súvislosti s reformou školstva vzniklo niekoľko problémov, ktoré kulminovali v školskom roku 2010/2011. Jedným z problémov, ktoré priniesla reforma školstva, bol nedostatok učebníc na základných a stredných školách; tento problém sa týkal tretích a siedmych ročníkov základných škôl s výnimkou Slovenského jazyka pre siedmy ročník a Chémie pre siedmy ročník, ďalej chýbali učebnice Literárna výchova pre šiesty ročník a Dejepis pre šiesty ročník. Učebnice chýbali aj na stredných školách a gymnáziách, konkrétne Biológia pre druhý ročník gymnázia a tretí ročník stredných škôl. Pedagógovia boli nútení pouţívať staré učebnice, prípadne materiály kopírovať, čo bolo spojené s vyšším finančným zaťaţením škôl. Stredisko znepokojujú snahy bagatelizovať celý problém s odvolávaním sa na to, ţe právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách nebolo porušené, pretoţe bezplatný vzdelávací proces na týchto školách prebiehal aj napriek chýbajúcim učebniciam. Stredisko upozorňuje, ţe je nanajvýš pravdepodobné, ţe pretrvávajúcim nedostatkom učebníc aj napriek enormnej snahe pedagógov utrpela kvalita vzdelávacieho procesu, pretoţe nedostatok učebníc spôsobil zvýšené finančné nároky pre školy, ktoré by tieto financie mohli vyuţiť aj zmysluplnejšie, a podstatne sťaţil podmienky prípravy pedagógov na vyučovací proces. Štát neprijal systémové opatrenia na včasné zabezpečenie potrebných školských učebníc s aktuálnym textom v poţadovanom mnoţstve. Štát nezabezpečil na území Slovenska materiálny prameň poznania napriek tomu, ţe o to ţiadali ţiaci, ich rodičia, ako aj samotní pedagógovia. Neurobil tak dokonca ani napriek tomu, ţe to je samozrejmosťou. Plnenie medzinárodných zmluvných záväzkov Slovenskej republiky na ochranu práva na vzdelanie je nedostatočné. 53

54 Stredisko preto odporúča zlepšiť koordináciu tvorby, výberu učebníc a zabezpečiť ich včasnú distribúciu na všetky školy. Toto povaţuje Stredisko za bazálnu funkciu štátu, kde sú zlyhania štátu neprípustné. V opačnom prípade je ohrozená samotná podstata vzdelávania. 3.4 Právo na sociálne sluţby V súlade s Európskou sociálnou chartou a v záujme zabezpečiť dostupnosť sociálnych sluţieb je všeobecne deklarované právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej sluţby. Právo na poskytnutie sociálnej sluţby implicitne vyplýva aj z dôleţitých medzinárodných dohovorov ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a je explicitne definované vo viacerých dokumentoch a nariadeniach EÚ. V ich rámci bola napr. v roku 2010 prijatá Európska charta práv a zodpovednosti starších ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť a pomoc. Na vnútroštátnej úrovni sú tieto medzinárodné záväzky premietnuté do viacerých častí sociálnej legislatívy, najmä však do zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov 63 (ďalej len zákon o sociálnych sluţbách), ktorý novým spôsobom upravuje podmienky poskytovania sociálnych sluţieb. Išlo o komplexnú a náročnú právnu úpravu, ktorá v porovnaní s bývalým zákonom o sociálnej pomoci zaviedla do systému sociálnych sluţieb celý rad nových prvkov a pravidiel pri ich poskytovaní. Tieto zmeny sa týkajú priamo fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálne sluţby, ale rovnako aj verejných a neverejných poskytovateľov týchto sluţieb. Zákon o sociálnych sluţbách upravuje právne vzťahy a podmienky poskytovania a financovania sociálnych sluţieb, ktorých cieľom je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne sluţby sa zameriavajú najmä na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie takejto situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity. Sociálne sluţby majú podporovať rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný ţivot, podporiť jej začlenenie do spoločnosti, ako aj riešiť krízové sociálne situácie. Zaviedli sa mnohé zásadné zmeny v poskytovaní sociálnych sluţieb. Zaručuje sa právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej sluţby alebo zabezpečenie jej poskytnutia a právo výberu poskytovateľa za splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ako aj ďalšie práva pri poskytovaní sociálnych sluţieb, napr. právo na poskytovanie sociálnej 63 Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách nadobudol účinnosť

55 sluţby, ktorá umoţňuje realizovať základné ľudské práva a slobody, zachováva ľudskú dôstojnosť a zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a právo na zabezpečenie dostupnosti informácií o sociálnej sluţbe. Viaceré z týchto práv, najmä právo výberu poskytovateľa, však neboli v tomto zákone dostatočne garantované a definované, čo viedlo k následnej nespokojnosti laickej a odbornej verejnosti s niektorými ustanoveniami tohto zákona. Nová právna úprava zaviedla celý rad nových druhov sociálnych sluţieb, ktoré sa do jej prijatia neposkytovali vôbec, alebo síce boli poskytované, ale nemali oporu v právnom predpise. Ide o tieto sociálne sluţby: odľahčovacia sluţba (respite care), sprostredkovanie tlmočníckej sluţby a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, sprievodcovská a predčítacia sluţba, tlmočnícka sluţba, poţičiavanie pomôcok, monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií, nové typy zariadení (nocľaháreň, domov na pol ceste, nízkoprahové centrá, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, špecializované zariadenie, integračné centrum). V záujme poskytovať sociálne sluţby v poţadovanej kvalite sa v zákone ustanovili po prvýkrát na Slovensku tzv. štandardy kvality sociálnej sluţby a spôsob ich hodnotenia, ktoré určili tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne kritériá, resp. procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky, ktoré je povinný dodrţiavať kaţdý poskytovateľ sociálnej sluţby. Problematický sa však ukázal nový spôsob financovania neverejných poskytovateľov, keď sa garantovalo financovanie z verejných zdrojov len pre tých neverejných poskytovateľov, u ktorých si obec alebo VÚC sluţbu objednala. Na tieto účely sa zaviedli dva druhy finančných príspevkov, a to finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku. To potvrdil aj nález Ústavného súdu SR (332/2010 Z. z.), ktorý rozhodol o nesúlade časti ustanovenia 8 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. d) zákona o sociálnych sluţbách s Ústavou Slovenskej republiky. Preto bol Národnou radou SR schválený zákon č. 551/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych sluţbách, ktorý nadobudol účinnosť Novelou zákona o sociálnych sluţbách sa zabezpečuje uplatňovanie práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej sluţby v plnom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a následkov s tým spojených (napr. nemoţnosť financovať neverejného alebo verejného poskytovateľa, ak si ho klient priamo vybral). Cieľom zmeny v tomto ustanovení je zabezpečiť vykonateľnosť práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej sluţby. Zároveň sa zosúlaďuje 55

56 ustanovenie 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych sluţbách s Ústavou SR v nadväznosti na citovaný nález Ústavného súdu SR. Upravujú sa aj niektoré ustanovia, ktoré v praxi spôsobovali problémy, alebo ktoré napríklad uľahčujú vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, upravujú uhrádzanie ekonomicky oprávnených nákladov medzi neverejnými poskytovateľmi, niektoré podmienky poskytovania finančných príspevkov neverejným poskytovateľom a tieţ sa upravujú niektoré prechodné ustanovenia, ktoré odsunuli termín splnenia niektorých povinností obcí a vyšších územných celkov a povinnosti splnenia vybraných kvalifikačných predpokladov pracovníkov v sociálnych sluţbách. Implementácia zákona v praxi prináša obciam, mestám a vyšším územným celkom viaceré problémy aj vo financovaní a to aj v nadväznosti na dopad hospodárskej a finančnej krízy na rozpočty samosprávnych orgánov. Z uvedených dôvodov vláda SR prijala na ich riešenie viacero opatrení. Jedným z nich bolo podpísanie Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a Zdruţením miest a obcí Slovenska pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. Jedným zo záväzkov vlády bolo monitorovať implementáciu zákona o sociálnych sluţbách a jeho dopad refundovať obciam, mestám a vyšším územným celkom. V priebehu roka 2009 aţ 2011 bolo realizovaných celkom 6 monitoringov implementácie zákona o sociálnych sluţbách. Náklady na nové úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnych sluţbách boli obciam a vyšším územným celkom refundované v marci 2010 v celkovej sume eur a v decembri 2010 v celkovej sume eur. V súčasnosti rokuje MPSVaR SR s MF SR o ďalšej refundácii za obdobie II. polroka V záujme podporiť kontinuálne a bezproblémové poskytovanie sociálnych sluţieb verejnými poskytovateľmi (obce, mestá), ktoré si zariadenia sociálnych sluţieb zriadili po (t.j. po decentralizácií sociálnych sluţieb na samosprávu), ako aj podporiť financovanie neverejných poskytovateľov zo strany vyšších územných celkov, ktorí opakovane prezentovali nespokojnosť a poukazovali na nerovnaké postavenie s verejnými poskytovateľmi, vláda SR dňa 24. marca 2010 schválila návrh na poukázanie prostriedkov vo výške eur a vyšším územným celkom na financovanie sociálnych sluţieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi v celkovej sume eur. Vyššie uvedené opatrenia nie je moţné povaţovať za systémové riešenia pre oblasť sociálnych sluţieb, hlavne pre zabezpečenie ich dostupnosti a ich trvalú udrţateľnosť z hľadiska financovania. Aj napriek prijatiu ad hoc opatrení zo strany vlády a základných princípov zakotvených v novej legislatíve sociálnych sluţieb moţno v oblasti sociálnych sluţieb identifikovať nasledovné kľúčové problémy: 56

57 Nedostatočné finančné krytie všetkých sociálnych služieb z rozpočtu obcí a VÚC, ktoré nebolo zosúladené s legislatívnymi zmenami. V rámci fiškálnej decentralizácie neboli zohľadnené reálne náklady obcí, miest a VÚC na všetky sociálne služby. Do výšky 5 % podielových daní pre obce bola premietnutá suma 960 mil. Sk, ktorá bola prerozdelená na obcí, t.j. len tým, ktoré fakticky poskytovali opatrovateľskú sluţbu. Do výšky 32 % podielových daní pre VÚC boli premietnuté len reálne výdavky na existujúce zariadenia sociálnych sluţieb, nie však iné sociálne sluţby. Problém sa týka najmä malých obcí, ktoré nie sú schopné si plniť povinnosť poskytovať sociálnu sluţbu vyplývajúcu zo zákona. S nedostatočným financovaním je spojená aj úroveň sociálnych sluţieb, ktorá často nemôţe byť vykonávaná na poţadovanej kvalitatívnej úrovni. Prevládajúci a postupne sa zvyšujúci dopyt nad ponukou (nedostupnosť sociálnej sluţby pre klienta) vyplývajúci zo starnutia obyvateľstva a demografických trendov a z absencie dostatočných zdrojov na poskytovanie sociálnych sluţieb. K bolo do poradovníkov čakateľov na poskytovanie sociálnej sluţby v zariadeniach zriadených obcou alebo vyšším územným celkom zapísaných osôb (z toho osôb do zariadenia pre seniorov a do domova sociálnych sluţieb), čo činí 42% percent z počtu klientov, ktorým sa sociálna sluţba v zariadeniach uţ poskytuje. Niektoré druhy sociálnych sluţieb klientom nie sú poskytované vôbec alebo len v zníţenom rozsahu. 3.5 Profesionálne rodičovstvo Profesionálne rodičovstvo ako forma inštitucionálnej starostlivosti o deti veľmi úzko súvisí so samotnými právami detí, ktorých ochrana je garantovaná viacerými medzinárodnými dokumentmi. Jedným z najvýznamnejších medzinárodných dokumentov v oblasti ochrany práv dieťaťa je Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor ), prijatý OSN v roku Preambula Dohovoru uvádza, ţe rodina ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zvyšku plniť svoju úlohu v spoločnosti a v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Čl. 3 ods. 1 Dohovoru zakotvuje, ţe záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uţ uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 57

58 Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. V zmysle čl. 20 ods. 1 Dohovoru dieťa dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia alebo dieťa, ktoré vo vlastnom záujme nemôţe byť ponechané v tomto prostredí, má právo na osobitnú ochranu a pomoc poskytovanú štátom. Jednou z takýchto foriem ochrany a pomoci v Slovenskej republike je aj inštitút profesionálneho rodičovstva. Ústavná starostlivosť, predbeţné opatrenia a výchovné opatrenie sa vykonávajú v profesionálnej rodine najmä pre dieťa, ktoré : bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas potrebný na úpravu pomerov dieťaťa alebo bolo prijaté do detského domova v naliehavých prípadoch (najmä ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je ţivot alebo zdravie dieťaťa ohrozené), vyţaduje na základe výsledkov odbornej diagnostiky liečebno-výchovnú starostlivosť, alebo je občan s ťaţkým zdravotným postihnutím, vyţaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu porúch správania, vyţaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, ţe je drogovo závislé, alebo inak závislé, vyţaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, ţe bolo týrané, pohlavne zneuţívané, alebo bol na ňom spáchaný trestný čin ohrozujúci jeho priaznivý psychicky vývin, fyzický vývin, alebo je dôvodné podozrenie, ţe bol na ňom spáchaný takýto trestný čin. Detský domov poskytuje na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého, ktorý je nezaopatreným dieťaťom v profesionálnej rodine, sumu podľa veku dieťaťa, najviac však vo výške trojnásobku sumy ţivotného minima pre nezaopatrené dieťa, základné vybavenie a uhrádza zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom, špeciálnymi potrebami, športovou činnosťou. Podrobnosti upravuje vyhláška MPSVaR SR č. 643/2008 Z. z., ktorou 58

59 sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2009 bolo v detských domovoch umiestnených celkovo detí. K bolo v štátnych a neštátnych detských domovoch zamestnaných 516 profesionálnych rodičov, ktorí sa starali o 878 detí a 28 mladých dospelých. V profesionálnych rodinách bolo v roku 2010 vychovávaných 20,2% detí z celkového počtu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti, čo je nárast o cca 3% oproti roku Zvyšovanie počtu profesionálnych rodín je nevyhnutné najmä v súvislosti s aplikáciou 100 ods. 9 zákona č. 305/2005 Z. z., podľa ktorého zriaďovatelia detských domovov zabezpečia a vytvoria podmienky v detských domovoch tak, aby bolo kaţdé dieťa do jedného roka veku zaradené do profesionálnej rodiny, s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav si vyţaduje osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine. Od 1. januára 2009 toto platí pre kaţdé dieťa do troch rokov veku. V súčasnosti sa realizuje legislatívny proces na zvýšenie vekovej hranice detí, ktoré musia byť umiestnené v rodinnom prostredí. Táto veková hranica je stanovená na 6 rokov veku dieťaťa. Problémové okruhy inštitútu profesionálneho rodičovstva Zamestnanie bez zamestnaneckých práv Profesionálny rodič je síce zamestnanec podľa Zákonníka práce, ale nie sú mu priznané, resp. nemôţe si uplatniť všetky práva zamestnanca podľa tohto zákona. Existujúca pracovnoprávna legislatíva nepokrýva výkon zamestnania profesionálnych rodičov. Predovšetkým chýba predpis upravujúci odmeňovanie profesionálnych rodičov. Stanovenie výšky mzdy je plne v kompetencii riaditeľov detských domovov. Mzda by mala byť priznávaná profesionálnym rodičom na základe rovnakých kritérií a mala by zohľadňovať znevýhodnenie dieťaťa, počet a vek detí. Profesionálni rodičia majú v súčasnosti nízke mzdy, problémy s čerpaním dovoleniek, chýba riešenie starostlivosti o deti počas ich práceneschopnosti. Pracovná doba profesionálnych rodičov je nepretrţitá, neexistuje právna úprava prípadných pracovných úrazov v domácnosti, preplácanie cestovného, nie je upravená moţnosť dopĺňania vzdelávania profesionálnych rodičov, atď. Pracovný čas profesionálneho rodiča trvá 24 hodín, prakticky nemá nárok na odpočinok. Má nárok na dovolenku, ale v skutočnosti ju často nemôţe čerpať. Problémom je tieţ prípadná práceneschopnosť profesionálneho rodiča. Je otázne, či sa tieto skutočnosti 59

60 v budúcnosti neodrazia aj na kvalite vykonávanej práce. Zavedenie pohotovostných profesionálnych rodín bude pomocou, nakoľko nie vţdy je detský domov ochotný postarať sa o dieťa. Rovnako profesionálny rodič nechce dieťaťu spôsobovať traumu a na prechodné obdobie ho dať späť do detského domova. Jednotlivé detské domovy sa veľmi líšia v poskytovaní sluţieb profesionálnym rodičom niektoré domovy im poskytujú kompletný servis, iné iba vybrané sluţby či aktivity. Psychohygiena profesionálneho rodiča Chýbajú supervízie a tieţ je veľmi dôleţité venovať sa otázkam psychohygieny profesionálneho rodiča ako človeka pracujúceho v profesii poskytujúcej sluţby dieťaťu. Kontrolné mechanizmy pre umiestňovanie detí Riaditelia detských domovov sú kompetentní rozhodovať o umiestnení detí do profesionálnych rodín, avšak nie vţdy sú ich kroky realizované v najlepšom záujme dieťaťa. Je preto potrebné podmienky pre profesionálnych rodičov zjednotiť a zabezpečiť dôslednejšie kontrolné mechanizmy. Pri umiestňovaní detí do profesionálnych rodín bude potrebné prihliadať na uţ existujúci počet a vek detí, ktoré sa v rodine nachádzajú, či uţ sú to biologické deti, alebo deti v inej forme náhradnej starostlivosti. Celoživotné vzdelávanie Príprava profesionálnych rodičov v rozsahu 60 a 40 hodín nie je postačujúca. Je potrebné riešiť aj ich celoţivotné vzdelávanie. Toto vzdelávanie by malo byť zamerané hlavne na poradenstvo a pomoc odborníkov pri riešení krízových situácií, v ktorých sa môţu ocitnúť. Neželaná citová väzba Zlyhanie profesionálneho rodiča v prípade, ţe sa tak citovo na dieťa naviaţe, ţe nezvládne odchod dieťaťa do inej náhradnej rodiny (aj napriek uvedomeniu si dočasnosti tejto formy starostlivosti), si vyţaduje asistenciu kompetentných zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a detských domovov. Mnoho profesionálnych rodičov rieši váţne vzťahové problémy (na jednej strane pripútanie, na strane druhej bolesť z pretrhnutia tohto vzťahu). Ţiaľ, tieto problémy riešia často aj samotné deti, preto by všetci zainteresovaní mali byť čo najviac nápomocní pri riešení týchto náročných procesov. Profesionálni rodičia potrebujú ocenenie, podporu a sprevádzanie, iba tak svoju prácu môţu vykonávať kvalitne a zmysluplne. 60

61 Stredisko uvádzané fakty dopĺňa aj o jednu z výpovedí profesionálneho rodiča, získanú v priebehu spracovania problematiky. Uvedené nedostatky sú citované vo výpovedi profesionálnej matky, ktorá toto povolanie vykonáva uţ niekoľko rokov: Profesionálne rodičovstvo je veľmi špecifické zamestnanie. Ak ho rodič nevníma hlavne ako poslanie s cieľom nezištne pomôcť konkrétnemu dieťaťu, ťaţko môţe uspokojujúco fungovať. Dôvodom je nepretrţité 24 hodinové pracovné nasadenie, neustála zodpovednosť za dieťa bez moţnosti oddychu. Od tohto sú iní zamestnanci ušetrení. To, čo je však pre profesionálnych rodičov a ich biologické deti tak náročné, je veľkým darom pre dieťa z detského domova, ktoré má moţnosť v rodine vyrastať. Skutočnú rodinu so všetkými zloţitými interakciami nemôţe nahradiť ani najlepší detský domov, ani perfektne zriadená rodinná bunka. Vţdy pôjde len o umelú imitáciu rodiny. Matka a otec, i keď náhradní, sú vo veľkej miere schopní liečiť zranenia uţ raz odmietnutých, nechcených detí. Vytvorenie citových väzieb, najmä v dlhodobých profesionálnych rodinách, priaznivo vplýva na celkový vývin dieťaťa. I v škole sa dieťa cíti istejšie, ak za ním stojí "jeho rodina". K dieťaťu, ktoré denne dochádza z detského domova, majú učiteľky a zamestnanci školy ľahostajnejší prístup ako k nášmu dieťaťu, umiestnenému v rodine. Na našom dieťati sa hneď tak nevidí, ţe je štátne. Podobne i v odborných ambulanciách u lekárov, či počas pobytu v nemocnici dieťa viditeľne niekam patrí, a badáme ústretovejší prístup. Keďţe rodič je zvyknutý bojovať za svoje biologické deti, je mu prirodzené správať sa tak i pri deťoch prijatých. A ako vnímajú deti ľudia v okolí a v príbuzenstve? Skôr majú tendenciu vnímať rodinu ako celok. Deti sú posudzované spoločne, čo býva náročné pre biologické deti. Najmä ak sa prijaté deti vymykajú beţnému priemeru, či uţ správaním alebo zdravotným postihnutím. Vtedy je celá rodina okolím značne skúmaná a preverovaná. Pre nás ako rodinu najväčší problém predstavuje absencia moţnosti oddýchnuť si; nie je doriešený 24 hodinový pracovný čas, dĺţka dovolenky (myslím, ţe nie je zatiaľ presne stanovená zákonom - moţno sa mýlim...) A hlavne, kam zatiaľ umiestniť deti? Do detského domova priamo k deťom prijatým z terénu, s narušeným správaním? Deti s ťaţším zdravotným postihnutím nemoţno poslať ani do letného tábora. Niekedy rodine, kde je prijatých viac detí, pomáhajú starí rodičia. Tam, kde chýbajú, by bolo veľmi vhodné pomôcť rodine nájsť ústretovú rodinu či osobu, ktorá by bola schopná sa o deti občas postarať (napr. i v prípade choroby rodiča, jeho pobytu v nemocnici a pod.). Pôvodne sme uvaţovali o recipročnej výpomoci profesionálnych rodín navzájom medzi sebou, no zistili sme, ţe pri ťaţších zdravotných postihnutiach je to pre rodiny príliš náročné, starať sa o väčšie mnoţstvo detí naraz. 61

62 Vzhľadom na uvedené skutočnosti Stredisko povaţuje plnenie medzinárodných zmluvných záväzkov na ochranu práv dieťaťa podľa ustanovení preambuly, článku 3 ods. 1 a 2 a článku 20 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (1989), ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, za nedostatočné. Stredisko zastáva názor, ţe výkon profesionálneho rodičovstva by mal byť vzhľadom na svoj špecifický charakter upravený osobitným zákonom. V súvislosti s uvedeným, Stredisko zároveň naliehavo odporúča v čase do prijatia osobitného zákona upravujúceho výkon profesionálneho rodičovstva vyuţiť v súčasnosti prípravu a prerokúvanie novely Zákonníka práce vládou Slovenskej republiky, ako aj Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na pracovnoprávne postavenie profesionálnych rodičov stredisko odporúča v Zákonníku práce neodkladne zakotviť základné garancie výkonu povolania profesionálneho rodiča: Pracovný čas - 85, 87, 90, ZP osobitne upraviť začiatok a koniec pracovného času profesionálneho rodiča, moţnosť čerpania pracovného voľna (s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy) osobitne upraviť podmienky výkonu nočnej práce Nárok na dovolenku ZP stanoviť jednotnú dĺţku dovolenky a umoţniť jej efektívne čerpanie, prípadne upraviť v spolupráci so zamestnávateľmi (detskými domovmi) podmienky čerpania dovolenky upraviť moţnosť čerpania mimoriadnej dovolenky na zotavenie zohľadniť moţnosť uzavretia dohody o vykovaní práce s druhým členom rodiny v osobitných prípadoch (čerpanie dovolenky profesionálnym rodičom, práceneschopnosť, návšteva lekára a ošetrenie profesionálneho rodiča) Výška mzdy - 121, 122 ZP určiť výšku mzdy pre profesionálneho rodiča podľa rovnakých kritérií (súčasne by mali byť zohľadnené osobitosti konkrétneho prípadu, napr. počet zverených detí, zdravotné postihnutie zvereného dieťaťa a iné) 62

63 diferencovať výšku mzdy profesionálneho rodiča a pohotovostného profesionálneho rodiča upraviť podmienky nároku na preplácanie pracovnej pohotovosti Pracovné podmienky ZP zabezpečiť informácie zo strany zamestnávateľa o dieťati definovať pracovný úraz profesionálneho rodiča zabezpečiť starostlivosť o zverené dieťa v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti profesionálneho rodiča zabezpečiť stravovanie zamestnancov profesionálnych rodičov zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie profesionálnych rodičov refundovať,,pracovné cesty (stretnutie zvereného dieťaťa s biologickými rodičmi, návšteva lekára, iné) presne definovať podmienky a rozsah práce profesionálneho rodiča Okrem uvedeného, na zlepšenie podmienok a zabezpečenie kvality činnosti profesionálnych rodičov Stredisko ďalej považuje za potrebné: 1. Predstavovať profesionálne rodičovstvo ako špecifické zamestnanie. 2. Propagovať a podporovať profesionálne rodičovstvo ako špecifické zamestnanie v kruhoch odbornej a laickej verejnosti. 3. Zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie profesionálnych rodičov. 4. Zlepšiť spoluprácu a komunikáciu zamestnávateľov a profesionálnych rodičov. 5. Zlepšiť finančné a personálne zabezpečenie detských domov. 6. Zabezpečiť vzdelávanie a motivovanie riaditeľov detských domovov s cieľom umiestňovania čo najväčšieho počtu detí do profesionálnych rodín. 7. Venovať systematickú pozornosť vedeniu detských domovov; najmä formou vysvetľovania koncepčných zámerov a cieľov, kontinuálneho vzdelávania v oblasti práv dieťaťa, tieţ pracovnoprávnych vzťahov a ochrany práv profesionálnych rodičov (pretoţe v profesionálnom rodičovstve majú riaditelia a riaditeľky detských domovov 63

64 kľúčovú úlohu, keď rozhodujú o tom, kto bude profesionálnym rodičom a ktoré dieťa pôjde do ktorej rodiny). 8. Zaviesť inštitút špecializovanej pestúnskej starostlivosti, ktorý by mal reţim ústretovejší k potrebám detí vyţadujúcich zvýšenú starostlivosť. 9. Rozlíšiť krátkodobú a dlhodobú starostlivosť v profesionálnej rodine. 10. Zabezpečiť priebeţný servis profesionálneho rodiča (odborné poradenstvo a sluţby). 11. Spruţniť vzťahy medzi profesionálnym rodičovstvom a pestúnskou starostlivosťou alebo osvojením vodidlom by mal byť najlepší záujem dieťaťa. 4. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A INÝCH MENŠÍN Pri posudzovaní dodrţiavania ľudských práv za rok 2010 sa v tejto kapitole budeme venovať hodnoteniu skutočností v oblasti práv príslušníkov menšín. Za mimoriadne citlivé otázky, medializované v roku 2010, Stredisko povaţuje segregačné tendencie obcí pri výstavbe oplotení a múrov oddeľujúcich marginalizované skupiny prevaţne rómskych obyvateľov od majoritných obyvateľov. Podľa článku 3 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorý obsahuje striktný zákaz rasovej segregácie a apartheidu Zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na územiach spadajúcich do ich právomoci predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu. Ústavný zákaz diskriminácie je vyjadrený v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR.:,,Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Antidiskriminačným zákonom boli v Slovenskej republike prevzaté do vnútroštátneho právneho poriadku SR Smernica Rady EÚ 2000/43/ES o rovnakom zaobchádzaní bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady EÚ 2000/78/ES, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, Smernica Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s muţmi a ţenami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s muţmi a ţenami, pokiaľ 64

65 ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s muţmi a ţenami v prístupe k tovaru a sluţbám a k ich poskytovaniu. Podľa 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodrţiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboţenského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manţelského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Dodrţiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou ( 2 ods. 3 citovaného zákona). Vzhľadom na to, ţe Stredisko sa domnieva, ţe práve prevencia pred diskrimináciou nebola v konaní uvedených obcí uplatnená dostatočne, venuje sa tejto otázke podrobnejšie v nasledujúcej podkapitole. Osobitná pozornosť je, tak ako v predchádzajúcich rokoch, venovaná plneniu programu Dekáda začleňovania rómskej populácie do roku 2015, ako aj ochrane a postaveniu ľudí so zdravotným postihnutím. 4.1 Výstavba múrov v blízkosti obydlí príslušníkov rómskej národnosti V roku 2010 sa opätovne objavovali mediálne správy, zachytávajúce výstavby, (prípadne ich plánovanie) oplotení či múrov v blízkosti obydlí občanov rómskej národnosti. Z uvedeného dôvodu sa Stredisko tomuto problému venovalo aj v roku Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva v SR zakazuje priestorovú segregáciu. Lokalizácia výstavby nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity. Ide tu predovšetkým o vzdialenosť od obce a o prístup k verejným sluţbám vyuţívaným spoločne rómskou i nerómskou komunitou v obci. Za takúto výstavbu moţno povaţovať aj drobnú stavbu (v zmysle stavebného zákona), predstavujúcu napr. fyzickú bariéru - múr. Vládna koncepcia bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva uvádza pojem segregácia v zmysle priestorového oddelenia rómskeho a nerómskeho osídlenia fyzickou vzdialenosťou alebo fyzickou bariérou. Segregáciu chápanú vo vzťahu k bývaniu, nazývanú taktieţ segregácia rezidenčná alebo sídelná, moţno všeobecne definovať ako nerovnomerné rozmiestnenie určitých skupín 65

66 populácie v obytných zónach miest a obcí. Inak povedané, ide o priestorové vyjadrenie sociálnych nerovností, pretoţe miera segregácie odráţa mieru sociálnej nerovnosti v spoločnosti. Základným argumentom pre výstavbu múrov je, ţe múry majú chrániť majetok nerómskych obyvateľov, ţijúcich v susedstve rómskej osady, zabezpečovať ochranu verejného poriadku a pod. a nie oddeliť (segregovať) Rómov od nerómskeho, v tomto prípade menšinového obyvateľstva. Múry, popri takto deklarovanej funkcii zamedziť nedovolenému vnikaniu osôb na cudzie pozemky, sa však môţu stať aj trvalou fyzickou prekáţkou v kaţdodennej verbálnej a neverbálnej komunikácii medzi ľuďmi. Všeobecne, ak situácia v ţivote obce dospeje do stavu, ţe ochrana majetku a ţivota občanov či ochrana verejného poriadku si vyţaduje výnimočné a rázne opatrenie, potom je potrebné zvaţovať, aké opatrenia budú najefektívnejšie. Príslušné koncepčné materiály vlády SR, orientované na skupiny obyvateľstva v SR so znevýhodneným postavením (Národný akčný plán SR k Dekáde začleňovania rómskej populácie ; Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva) uvádzajú, ţe umiestňovanie stavieb nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity. Merateľnou hodnotou je vzdialenosť umiestňovania stavieb od obcí, ale aj prístup obidvoch zloţiek obyvateľstva k verejne poskytovaným sluţbám. V prípade preukázanej potreby má obec oprávnenie pouţiť i rázne, efektívne a dočasné opatrenia v úzkej súčinnosti so zodpovednými štátnymi inštitúciami. Nedobrovoľná segregácia je spájaná s rizikom vytvárania koncentrácie sociálne slabých, na trhu práce nezaradených, rasových a etnických menšín. Je vyjadrením sociálnych rozdielov a sociálnej nerovnosti spoločnosti. Vo väčšinovej spoločnosti môţe voči segregovanej skupine obyvateľov narastať nevraţivosť a dôjsť aţ k ich stigmatizácii. Ţiaľ, v súvislosti s inklúziou rómskej komunity do majoritnej spoločnosti nie je v praxi viditeľné ţiadne systémové riešenie. V roku 2010 v meste Michalovce pribudol v poradí druhý múr, ktorý nadväzuje na stavbu postavenú samosprávou v roku Novovybudovaný múr znemoţňoval skracovanie si cesty do mesta (cez trávnik medzi bytovými domami) obyvateľom osady Angi mlyn. Múr mal byť, podľa medializovaných informácií, postavený na vlastné náklady spoločenstva vlastníkov z Leningradskej ulice Zdroj: 66

67 Podľa vyjadrenia mesta múr bol postavený na náklady vlastníkov bytov. Vlastníkom pozemku je mesto. Výstavbou múru sa údajne zamedzilo znečisťovaniu bezprostredne v okolí bytového domu. Múr podľa vyjadrenia mesta nepredstavuje ţiadnu diskriminačnú prekáţku či znevýhodnenie. Mesto zároveň dopĺňa, ţe realizuje terénnu sociálnu prácu a zároveň informovalo o schválení Lokálnej stratégie komplexného prístupu k marginalizovaným skupinám obyvateľstva. V roku 2010 boli medializované aj informácie o plánovanej výstavbe oplotenia v Trebišove. Mesto Trebišov sa k výstavbe vyjadrilo v zmysle, ţe o výstavbu oplotenia poţiadali vlastníci a nájomníci predmetného bytového domu, na pozemku mesta. Výstavba mala pozostávať z oplotenia sčasti pletivom a sčasti murivom za bytovým domom, v priestoroch zelene a vybudovaných garáţi. Múr a pletivo malo byť financované na náklady ţiadateľov. Podľa vyjadrenia mesta dôvodom výstavby bolo devastovanie a znečisťovanie zelene. Priestory dovtedy vyuţívala neprispôsobivá mládeţ k činnosti v rozpore s verejným poriadkom mesta. Mesto má taktieţ vypracovanú a schválenú Lokálnu stratégiu komplexného prístupu mesta, ktorej cieľom je celkové riešenie rómskeho osídlenia formou kombinácie a koncentrácie rôznych oblastí jednotlivých čiastkových projektov. Realizuje aj viacero integračných programov. 65 Aj obyvatelia Čičarovskej ulice vo Veľkých Kapušanoch chcú, podľa mediálnych správ, riešiť spolunaţívanie s rómskou komunitou radikálne. Obyvatelia mali podpísať petíciu so ţiadosťou adresovanou mestu o oddelenie ich pozemkov od rómskej osady múrom. Mesto sa vo svojom vyjadrení (zo dňa ) absolútne dištancovalo od existencie či plánu výstavby múru. 66 Múr je faktickým symbolom rozdeľovania ľudí a má negatívny dopad na formovanie postojov verejnosti. Stredisko zaujímal postoj obce Ostrovany na predmetnú vec s odstupom času jeden rok, ako aj to, aké opatrenia boli na úrovni obce prijaté v priebehu roka 2010 na stabilizovanie, prípadne zlepšenie situácie, aj s ohľadom na ambície obce, deklarované v liste z Z odpovede obce Ostrovany, zo dňa , vyplýva, ţe obecné zastupiteľstvo trvá na svojom rozhodnutí, ţe výstavbou betónového oplotenia neporušilo právne normy SR. Závery a odporúčania uvedené v odbornom stanovisku Strediska vzalo obecné zastupiteľstvo na vedomie Zdroj: Zdroj: 67

68 Svoju pribliţne ročnú skúsenosť s výstavbou múru má aj mesto Prešov. Vo svojom vyjadrení (zo dňa ) mesto pripomenulo, ţe zábrana plní len funkciu dopravnej zábrany v slepej ulici. Nepredstavuje prekáţku pri prechode z ulice k Starej tehelni na ulicu Veselá a Muránska. Prechod pre chodcov je sprístupnený cez bránu a je denne vyuţívaný tými, ktorí si chcú skrátiť cestu z jednej časti mesta do inej časti. Súčasne poukázalo na realizáciu terénnej sociálnej práce, výkon inštitútu osobitného príjemcu, budovanie komunitného centra, kancelárie sociálneho poradenstva a pod. Z vyjadrenia obce Ostrovany a mesta Prešov, ţiaľ, nie je moţné vyhodnotiť (ani po roku ich existencie), či výstavba múru, zábrany splnili očakávania miest, obyvateľov, cieľ ich výstavby, a tak odstránili či eliminovali deklarovaný problém. Z uvedeného teda nie je moţné objektívne posúdiť účelnosť a cieľ výstavby. Analýza skutkového stavu a syntéza získaných informácií zo strany Strediska vychádza z početných predmetných otázok a odpovedí od jednotlivých miest a obci. Súčasná prax poukazuje na skutočnosť, ţe výstavby sa často priamo alebo nepriamo dotýkajú rómskeho obyvateľstva. Preto Stredisko trvá na svojom stanovisku, ţe ide o fenomén s cieľom zabezpečiť stavebnou bariérou oddelenie etnického osídlenia Rómov od obydlí Nerómov. Pri takomto postupe fakticky dochádza aj k ich spoločenskému oddeleniu. Celá situácia ani po roku neprispieva k zlepšovaniu vzťahov medzi nerómskym a rómskym obyvateľstvom, a ani nedáva základ na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. Naopak, zniţuje sociálnu súdrţnosť medzi ľuďmi. Stredisko vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím samospráv o výstavbe verejného oplotenia v slovenských mestách a obciach. Úlohou múrov je oddeľovať obyvateľov od údajne neprispôsobivých občanov. Kontroverznou je izolačná funkcia múrov, ktorá má byť úspešným receptom na riešenie mnohopočetných sťaţnosti na vandalizmus, priestupky a inú protispoločenskú činnosť. Stredisko, poukazujúc na príklady takejto doterajšej negatívnej praxe v Ostrovanoch, Michalovciach, Trebišove, Sečovciach, Lomničke a v Prešove, vyjadruje váţne obavy, ţe samosprávne orgány dlhodobo a systematicky zakladajú na Slovensku v oblasti ľudských práv neprijateľný spoločenský trend, pripomínajúci návrat do minulosti. Stredisko kriticky hodnotí, ţe práve v oblasti ľudských práv samospráva namiesto účinného vyuţitia všetkých novodobých legálnych prostriedkov volí zastarané spôsoby a siaha po lacných jednorazových opatreniach na primitívnejšom stupni spoločenského vývoja. Stavanie múrov je vyjadrením 68

69 autoritatívneho fyzického rozdeľovania ľudí ţijúcich v jednom spoločenskom priestore a faktickým potvrdením nerovnosti občanov v praktickom ţivote. Súčasne je prejavom nedostatočného predchádzania diskriminácii. Múry nahrádzajú bezradnosť miest a obcí, ktoré zlyhali a rezignovali na svoje poslanie, tam, kde mestá a obce neprijímajú systémové opatrenia, absentuje aktívna komunikácia o riešení akútnych problémov spoluţitia a nevyuţívajú sa zákonné preventívne prostriedky. Takéto segregačné konanie prehlbujúce spoločenskú intoleranciu zniţuje sociálnu súdrţnosť medzi ľuďmi a má negatívny dopad na formovanie postojov v spoločnosti. Stredisko preto varuje pred spoločenskou škodlivosťou konkrétnych prijatých opatrení na výstavbu izolujúcich múrov, ako aj pred trendom vývoja postojov samosprávy, a zároveň vyjadruje ţelanie volajúce po prehodnotení opatrení a zvrátení rodiaceho sa negatívneho spoločenského fenoménu. V našej spoločnosti stále pretrváva potreba verejnej diskusie o existujúcich sociálnych rozdieloch, o ich tolerovateľnej miere, o separácii a začínajúcej segregácii niektorých skupín obyvateľov, o úrovni tolerancie k nim a o podmienkach akceptácie takýchto obyvateľov. Na cieľavedomé a skutočné riešenie tohto závaţného problémy Stredisko odporúča: Orgánom územnej samosprávy: * Budovať dlhodobú stratégiu spoluţitia v obci na procese inklúzie Rómov, v súbehu so vzájomnou aktívnou nekonfrontačnou komunikáciou o riešení akútnych problémov súţitia. * Ak je problémom pretrvávajúca kriminalita a obecná polícia napr. pre nedostatok ľudských kapacít nie je spôsobilá problém odstrániť, obec by ho mala systémovo riešiť v súčinnosti s vecne kompetentnou inštitúciou, t.j. s miestne príslušnou zloţkou Policajného zboru SR. * Verejné stavby v obci umiestňovať tak, aby nedochádzalo k priestorovému a sociálnemu vylúčeniu obyvateľov rómskej komunity. Toto odporúčanie sa týka aj prípadnej dostavby múru v Ostrovanoch, ak by uzavretie prechodu, ktorý je vyuţívaný rómskym obyvateľstvom, zabránilo vstupu do obce zo strany rómskej osady. * V spolupráci s úradom práce vo vzťahu k rómskemu obyvateľstvu širšie vyuţívať osvedčené podporné nástroje, ako napr. inštitút osobitného príjemcu. Splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity: * Monitorovať pripravované územné plány obcí či spĺňajú kritériá reflektujúce reálny stav národnostného/etnického zloţenia obyvateľov a či vychádzajú z potrieb všetkých obyvateľov obce a môţu zabezpečiť vytváranie rovnocenných ţivotných podmienok. 69

70 * Prostredníctvom svojich regionálnych kancelárií monitorovať výstavbu budov, ktoré by mali slúţiť pre všetkých obyvateľov v mestách a obciach (napr. sluţby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, dopravné spojenie) s cieľom včas identifikovať prípadný segregačný charakter ich umiestňovania Orgánom štátnej moci: Zakotviť vo všetkých relevantných ustanoveniach stavebného práva Slovenskej republiky explicitný zákaz priestorovej a sociálnej segregácie s ohľadom na vzdialenosť a prístup k verejným sluţbám a rovnomernosť rozmiestnenia skupín populácie v obytných častiach obce alebo mesta prostredníctvom výstavby. Cieľom odporúčania je povýšiť ochranu pred akoukoľvek segregáciou z úrovne koncepčných materiálov na úroveň stavebného zákona a súvisiacich predpisov, ktoré právne regulujú stavebníctvo, stanovujú schvaľovanie a kontrolné mechanizmy spolu so zákonnými sankciami. 4.2 Hodnotenie plnenia programu Dekáda začleňovania rómskej populácie do roku 2015 Slovenská republika prešla v rámci programu Dekáda začleňovania rómskej populácie na začiatku roka 2010 do druhej polovice ročného rotujúceho predsedníctva v tejto iniciatíve, ktorá sa mení vţdy v júli daného roku. Úmyslom slovenského predsedníctva bolo nastoliť nové témy, ktoré z kontextu riešenia politiky vo vzťahu k ţivotu Rómov na národnej úrovni zapoja do dialógu ostatné členské krajiny, a tým vytvoria podmienky pre medzinárodný dialóg k nastolenej problematike. V rámci priorít vlády Slovenskej republiky, 67 schválených pracovnou skupinou pre prípravu prevzatia, priebehu a záveru predsedníctva Slovenskej republiky v Dekáde, sa realizovali medzinárodné konferencie, workshopy, zasadnutia medzinárodného riadiaceho výboru so zastúpením reprezentantov členských vlád Dekády, mimovládnych rómskych a nerómskych organizácií. Prvou aktivitou, v druhom polroku predsedníctva, bola Olympiáda ľudských práv, ktorá sa uskutočnila v dňoch marca 2010 v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v Liptovskom Jáne. XII. ročník Olympiády ľudských práv sa niesol v Integrované vzdelávanie a viackultúrna výchova. 2. Identita Rómov. 3. Piaty rok Dekády revízia národných akčných plánov. 70

71 znamení predsedníctva Slovenskej republiky v dekáde. Témou XII. ročníka bola multikultúrna výchova. Ostatné aktivity v rámci predsedníctva: Aktualizácia národných akčných plánov Slovensko ako predsednícka krajina si stanovilo ako jednu z priorít svojho predsedníctva revíziu národných akčných plánov Dekády. Predstavitelia členských krajín Dekády, mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti 16. marca 2010 v Bratislave na workshope Revízia slovenského národného akčného plánu Dekády informovali o úlohách, cieľoch a ukazovateľoch, na základe ktorých sa budú hodnotiť národné akčné plány. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pri revízii vyuţíva expertízu Rozvojového programu OSN UNDP. Aktualizácia národných akčných plánov v tomto období ešte nie je ukončená. Úrad splnomocnenca má v zámere pripravený návrh národných akčných plánov predloţiť na medzirezortné pripomienkové konanie a po ukončení procesu pripomienkovania zo strany rezortov kompletný materiál predloţiť na rokovanie vlády SR. Medzinárodný deň Rómov Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pri príleţitosti Medzinárodného dňa Rómov zorganizoval 12. apríla 2010 v Bratislave slávnostné podujatie spojené s kultúrnym programom výstavou fotografií z pozostalosti Jozefa Kolarčíka Fintického. Fotografie z rokov 1930 aţ 1960 svojským spôsobom dokumentujú ţivot Rómov v slovenskom regióne Šariš. Na slávnostnom podujatí vystúpili aj talentované rómske deti a mládeţ z programu Divé maky. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas podporili tému Identita Rómov odvysielaním dokumentárnych a publicistických relácií v rámci Medzinárodného dňa Rómov a prispeli k vysvetľovaniu rôznorodosti kultúr, hodnotovej orientácie a k akceptovaniu odlišností minoritnej skupiny obyvateľov. Konferencia o extrémizme Extrémizmus je negatívny spoločenský jav, ktorý narúša hodnotu ľudských práv a základných slobôd. Narastá závaţná trestná činnosť a radikálnejší postoj niektorých skupín obyvateľstva k niektorým minoritným skupinám, najmä voči Rómom, osobám s tmavšou farbou pleti a zaznamenáva sa snaha radikalistických skupín vstúpiť na politickú scénu. Na základe týchto východísk Úrad vlády SR zorganizoval 23. a 24. marca 2010 medzinárodnú 71

72 konferenciu o extrémizme. Agenda rokovania konferencie bola rozdelená do troch tematických panelov: a) prezentácia doterajších realizovaných programov, opatrení a činností v oblasti boja proti extrémizmu v Slovenskej republike a v zahraničí, b) vymedzenie pojmu extrémizmus v podmienkach Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými normami a tendenciami s príkladmi dobrej praxe a riešeniami zo zahraničia, c) výklad extrémistických ustanovení v Trestnom zákonníku SR a existujúce protiextrémistické legislatívne a inštitucionálne opatrenia v Českej republike. Medzinárodný odborný seminár pod názvom Programy podpory sociálnej inklúzie znevýhodnených skupín obyvateľov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Úrad vlády SR v rámci slovenského predsedníctva v Dekáde začleňovania rómskej populácie usporiadali 17. mája 2010 medzinárodný odborný seminár pod názvom Programy podpory sociálnej inklúzie znevýhodnených skupín obyvateľov. Cieľom seminára bola prezentácia výsledkov, poznatkov a skúseností z implementácie programov: Podpora zamestnateľnosti znevýhodnených skupín; Lokálne partnerstvá sociálnej inklúzie a Terénna sociálna práca v marginalizovaných rómskych komunitách. 18. zasadnutie Medzinárodného riadiaceho výboru Dekády začleňovania rómskej populácie zasadnutie Medzinárodného riadiaceho výboru Dekády začleňovania rómskej populácie sa uskutočnilo v dňoch júna 2010 v Bratislave. Účastníkmi zasadnutia boli zástupcovia vlád členských štátov dekády a zástupcovia medzinárodných organizácií Open Society Institute, World Bank, Rozvojová pomoc OSN-UNDP, Roma Education Fund a ďalších. Súčasťou programu medzinárodného riadiaceho výboru dekády bolo oficiálne odovzdanie predsedníctva Slovenskej republiky v tomto medzinárodnom programe vláde Českej republiky. Pri hodnotení aktivít Slovenskej republiky v rámci predsedníctva v Dekáde Stredisko konštatuje, ţe bolo síce realizovaných viacero vzdelávacích a osvetových aktivít a prezentovaných niekoľko plánov do budúcnosti, ale skutočné, praktické plnenie cieľov stanovených dekádou stále absentuje. 72

73 Preto Stredisko konštatuje, ţe napriek zvýšenému úsiliu krajín zapojených do dekády sa problémy Rómov na Slovensku zatiaľ nedarí úspešne riešiť. Slovenská republika a ďalšie stredo- a východoeurópske krajiny sú dlhodobo oprávnene kritizované ľudskoprávnymi výbormi OSN za oblasť vzdelávania detí (špeciálne školy, nedokončené základné vzdelanie, záškoláctvo), za rasovo motivované násilie a diskrimináciu Rómov v rôznych oblastiach ţivota, predovšetkým v oblasti zamestnávania, čo spôsobuje alarmujúcu mieru nezamestnanosti a chudoby. Základnou výzvou dekády, podľa konštatovania členov DecadeWatchTeam-u, preto aj naďalej zostáva sociálno-ekonomická integrácia Rómov. 4.3 Práva osôb so zdravotným postihnutím Zdravotné postihnutie nesmie byť dôvodom pre nerovnaké zaobchádzanie. Naopak, ľuďom so zdravotným postihnutím je potrebné zabezpečiť prístup k tým istým právam a slobodám, ktorými disponujeme my všetci. Náš právny poriadok tzv. rovné postavenie zdravotne postihnutých zakotvuje jednak prostredníctvom článku 12 Ústavy SR (hoci nie výslovne), ďalej prostredníctvom zákazu diskriminácie ustanovenom antidiskriminačným zákonom a od 25. júna 2010 aj ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu. Celý svet si dnes uţ uvedomuje, ţe zdravotne postihnutí majú rovnaké práva ako plnoprávni občania a majú právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý ţivot a plné zapojenie do spoločnosti. 68 Leitmotívmi snáh Európskej únie či OSN v oblasti zdravotného postihnutia sú z obsahového hľadiska rovnosť príleţitostí a zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti, kým z hľadiska formálneho je to iniciatíva zahrnúť zdravotne postihnuté osoby do rozhodovacieho procesu na základe princípu: Nič o ľuďoch so zdravotným postihnutím bez ich účasti. 69 Hlavným prvkom Európskej stratégie v oblasti zdravotného postihnutia ( ) je akčný plán pre zdravotne postihnutých. Európska komisia usiluje o dosiahnutie zlepšenia vyhliadok zdravotne postihnutých v uplatňovaní sa na trhu práce (nájdenie a udrţanie si zamestnania), v dostupnosti zamestnania, vzdelávania a nezávislého ţivota Porovnaj napr. People with disabilities. In: The European Commision, Employment, Social Affairs and Inclusion.[online ]. [ Citované ]. Dostupné na: sp?catid=429 &langid Porovnaj napr. Monitoring the Convention on the Rights of Persons with Disabilities : Guidance for human rights monitors. [online ]. New York and Geneva : UN, OHCHR [ Citované ]. Professional training series No. 17. Dostupné na Disabilities_traini ng_17en.pdf People with disabilities, ref

74 V snahe o aktívne začlenenie a plnú účasť zdravotne postihnutých osôb na ţivote spoločnosti, v súlade s medzinárodnými princípmi ochrany ľudských práv, prijala OSN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou sa jeho ratifikáciou k 25. júnu 2010 stala aj Slovenská republika Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a nepripravenosť Slovenskej republiky na jeho uplatňovanie Valné zhromaţdenie OSN prijalo Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčný protokol (ďalej len Dohovor ) 1. decembra Dohovor bol otvorený na podpis 30. marca 2007, ale na to, aby mohol vstúpiť do platnosti, bolo potrebné, aby ho ratifikovalo najmenej 20 štátov. Dohovor nadobudol platnosť 3. mája 2008, t.j. 30 dní od jeho ratifikácie dvadsiatym štátom. Dohovor je významný v chápaní práv osôb so zdravotným postihnutím a nadväzuje na mnoţstvo starších medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov, ktoré chránia práva osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom princípov rovnosti a nediskriminácie. OSN si uvedomovala, ţe tak ako tomu bolo v prípade ţien, detí, či utečencov, aj v prospech zdravotne postihnutých je potrebné vytvoriť špeciálnu konvenciu, obsahujúcu jeden súbor záväzných noriem a špecifický orgán pre monitorovanie dodrţiavania ich ľudských práv. Dohovor je významným úspechom pre 650 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím na celom svete. Súčasne s Dohovorom bol podpísaný jeho Opčný protokol. Ak protokol vstúpi do platnosti, kaţdá osoba so zdravotným postihnutím ţijúca v krajine, ktorá ratifikovala protokol, môţe predloţiť oznámenie o porušení svojich práv prostredníctvom sťaţností (tzv. individuálna sťaţnosť) 71 Výboru OSN. Dohovor neobsahuje nové práva pre osoby so zdravotným postihnutím. Je zaloţený na existujúcich ľudskoprávnych dohovoroch, ktoré však sústreďuje a vykladá vo vzťahu k zdravotne postihnutým. Dohovor predstavuje filozofické i právne zavŕšenie prechodu od medicínskeho modelu k sociálnemu modelu zdravotného postihnutia na základe uplatňovania ľudských práv. V jeho preambule je to vyjadrené takto: Zdravotné postihnutie je výsledkom vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a medzi bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na ţivote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. 71 Spracované podľa: Mišová, I.- Stavrovská, Z.- Záhorcová, V.: Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (s komentárom vybraných článkov). Bratislava : ZPMP v SR, s. ISBN

75 Dohovor potvrdzuje, ţe osoby so zdravotným postihnutím majú právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva, a uznáva, ţe osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach ţivota na rovnakom základe s ostatnými. Presadzuje prechod od zastupovania k podpore pri rozhodovaní v prípade potreby. 72 Počet štátov, ktoré Dohovor a jeho Opčný protokol podpísali, sa stále zvyšuje. V súčasnosti (apríl 2011) Dohovor podpísalo 147 krajín a ratifikovalo ho 99 krajín. Opčný protokol k Dohovoru podpísalo 90 krajín a ratifikovalo ho 61 krajín. 73 Obrázok 1 Mapa podpísania a ratifikácií Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu stav k Stredisko kaţdoročne, od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, vo svojich správach zdôrazňovalo potrebu jeho ratifikácie a implementácie. Vláda SR na svojom zasadnutí 5. septembra 2007 prijala uznesenie, v ktorom súhlasila s podpisom Dohovoru a odporučila ho prezidentovi SR podpísať s výhradou ratifikácie. Prezident SR podpísal Dohovor 26. septembra 2007, čím Slovenská republika vyjadrila vôľu stať sa zmluvnou stranou Dohovoru a ratifikovať ho. Gestorstvom ratifikácie a implementácie Dohovoru bolo poverené MPSVaR SR. Do procesu ratifikácie sa aktívne zapojilo i Stredisko Významný krok na ceste k plnému uplatňovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím In: Mosty inklúzie [online], 2011, č.1. [Citované ]. &id=944:v%c3%bdznamn%c3%bd-krok-na-ceste-k-pln%c3%a9mu-uplat%c5%88ovaniupr%c3%a1v-os%c3%b4b-so-zdravotn%c3%bdm-postihnut%c3%adm&itemid=321 Porovnaj: Convention and Optional Protocol Signatures and Ratifications. In: United Nations Enable. [online]. [Citované ]. Dostupné na: navid=12&pid =166 Mapa prevzatá z: 75