2 RÁMEC SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY RODINY NA SLOVENSKU 5

Transcription

1 2 RÁMEC SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY RODINY NA SLOVENSKU 5 Jednou zo základných úloh demokratického štátu je ochrana jeho občanov pred patologickými, nežiaducimi javmi v spoločnosti. Deti, ako jedna z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, majú nárok na osobitnú starostlivosť, pomoc a ochranu. Ostatné obdobie je charakteristické dvojakým prístupom k právam detí, tzv. ochranárskym a liberálnym. Ochranársky (paternalistický) prístup považuje deti za nesvojprávne, poskytuje im ochranu a vo väčšej či menšej miere ju kontroluje. Liberálny prístup stavia deti na úroveň dospelých občanov, čo znamená, že im priznáva všetky práva aké majú dospelí bez ohľadu na to, či realizácia týchto práv deťmi je reálna. Avšak aj najzásadovejší zástancovia liberalizmu priznávajú, že deti skutočne potrebujú zvláštnu ochranu. Otázne je, aké dieťa a do akého veku potrebuje túto špeciálnu ochranu. A preto sa základný postoj štátu k deťom premieta do konkrétnych právnych noriem verejného a súkromného práva, vrátane medzinárodných dokumentov (Freeman 1983, in: Vaculíková 2004). Slovensko, ako jeden z členských štátov Európskej únie, rešpektuje legislatívne normy prijímané na jej pôde. Európska únia jednoznačne uznala práva detí v Európskej charte základných práv (2000). Dohovor o právach dieťaťa (1989) bol prijatý na pôde OSN dňa 20. novembra Pre Slovenskú republiku sa stal záväzným Predstavuje základný východiskový dokument pre všetky ostatné medzinárodné dokumenty, ktoré sa prijímajú či už na európskom alebo medzinárodnom fóre, a ktoré sa dotýkajú ochrany práv detí (Analýza zvýšenia účinnosti..., 2005). Základné právne postavenie dieťaťa sa odvodzuje od ústavného práva priznané právo okrem ochrany inštitútu manželstva, rodičovstva a rodiny, taktiež osobitá ochrana detí a mladistvých. Za najkomplexnejší dokument v oblasti ochrany práv detí pokladáme Dohovor OSN o právach dieťaťa a príslušné opčné protokoly 6. Základným nástrojom pre cielený a koordinovaný postup pri napĺňaní záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru je na národnej úrovni Národný akčný plán pre deti na roky Koordinátorom plnenia úloh obsiahnutých v akčnom pláne je sekretariát Výboru pre deti a mládež (súčasť Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť). Strategickým zámerom akčného plánu je, prostredníctvom úloh a opatrení v ňom obsiahnutých, prispieť ku budovaniu a rozvoju uceleného a účinného systému na ochranu práv a záujmov detí a zabezpečiť dosahovanie pokroku pri uplatňovaní a ochrane práv a záujmov detí. V súlade s týmto zámerom sú v spomínanom akčnom pláne čiastkové strategické zámery v oblasti podpory a ochrany práv detí zhrnuté nasledovne: 1. posilňovanie a upevňovanie postavenia dieťaťa ako nositeľa práv a ľudskej bytosti s vlastnou dôstojnosťou a rozvíjajúcimi sa schopnosťami a názormi; 2. podpora a rozvoj kompetencií rodiny ako prirodzeného prostredia pre rast a blaho dieťaťa a podpora pozitívneho rodičovstva; 3. prijímanie a realizovanie opatrení legislatívneho a nelegislatívneho charakteru založených na poznaní a reflektujúcich na nové požiadavky medzinárodných dokumentov a praxe; 5 Podrobnejšie Kvašňáková (2011). 6 Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení. 26

2 4. koordinácia politík týkajúcich sa detí na všetkých úrovniach - v horizontálnej a vertikálnej rovine; 5. inštitucionálne zabezpečenie implementácie Dohovoru a jeho opčných protokolov, vrátane adekvátneho personálneho a finančného krytia; 6. monitorovanie a priebežné hodnotenie efektívnosti vo všetkých oblastiach záujmu podľa Dohovoru; 7. cieľavedomé rozvíjanie praxe podporujúcej upevňovanie pozitívnych činiteľov podporujúcich nediskriminačné zaobchádzanie s deťmi a osobitných opatrení pre zvlášť ohrozené skupiny detí; 8. zabezpečenie deťom prístupu k účinným prostriedkom nápravy v prípade porušenia ich práv, berúcich do úvahy potrebu citlivého prístupu k dieťaťu; 9. podpora medziodborovej spolupráce a zvyšovanie odbornej prípravy a profesionality odborníkov pracujúcich s deťmi; 10. zvyšovanie povedomia a informovanosti o všetkých oblastiach dohovoru medzi deťmi a verejnosťou. V európskom regionálnom kontexte plní Rada Európy úlohu istého katalyzátora pre vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa, primárne prostredníctvom Programu Budovanie Európy pre deti a s deťmi. Program bol zahájený v Monaku v apríli 2006, realizuje sa v trojročnej periodicite a doterajšie výsledky programu podporujú opodstatnenosť jeho zavedenia. Najnovším prijatým strategickým dokumentom zameraným na ochranu detí pred násilím je Národná stratégia na ochranu detí pred násilím (prijatá 15. januára 2014), ktorá vychádza z identifikovania slabých stránok a rizík politiky ochrany detí pred násilím. V Slovenskej republike sa na ochrane práv detí podieľajú: Verejný ochranca práv ako nezávislý orgán SR (v súčasnosti JUDr. Jana Dubovcová), Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako národný inštitút pre ochranu a podporu ľudských práv, rôzne mimovládne organizácie. Vláda SR si uvedomuje, že viditeľné výsledky je možné dosiahnuť iba s pripravenými jednotlivcami a inštitúciami a vhodne vybudovaným systémom. Dňa 18. februára 2015 bol Vládou SR schválený návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorý predstavuje komplexný programový dokument strategického charakteru pre oblasť ochrany a podpory ľudských práv. Sociálnoprávnu ochranu môžeme chápať z viacerých hľadísk (Kvašňáková 2011). Koldinská (2002) upozorňuje na vnímanie sociálnoprávnej ochrany ako zvláštneho druhu sociálnej správy, ktorého úlohou je poskytovať občanom ochranu v mimoriadnych situáciách. Sociálnoprávna ochrana na Slovensku je súčasťou štátnej správy, ktorá na celospoločenskej úrovni poskytuje podporu potrebným občanom. Medzi základné formy sociálnoprávnej ochrany radí sociálnoprávnu ochranu detí, sociálnoprávnu ochranu zdravia, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred diskrimináciou v pracovnom práve. Křivohlavý (2003, s. 94) chápe 27

3 sociálnu oporu v širšom slova zmysle ako pomoc, ktorá je poskytovaná druhými ľuďmi človeku, ktorý sa nachádza v záťažovej situácii. Následne vymedzuje poňatie sociálnej opory na troch úrovniach: makroúroveň ide o celospoločenskú formu pomoci potrebným, napr. existencia sociálnej podpory, t. j. sociálna a ekonomická celoštátna pomoc, mezoúroveň určitá sociálna skupina ľudí sa snaží pomôcť jednému zo svojich členov, prípadne ľuďom vo svojom okolí, ktorí nie sú súčasťou skupiny, avšak nachádzajú sa v určitej núdzi. Napríklad pomoc rôznych náboženských združení (napr. Slovenská katolícka charita), mikroúroveň pomoc a opora, ktorú danému človeku poskytuje osoba, ktorá je mu najbližšia (sociálna opora v rámci dyády, napr. pomoc matky dieťaťu). Termín sociálnoprávna ochrana má 2 významové roviny (Kvašňáková 2011): právna ochrana sa dotýka ochrany práv a záujmov každého človeka, musí byť záujmom celej spoločnosti a jej právneho systému. Základnou kompetenciou štátu je vytvárať svojim občanom prostredie právnej istoty, ktoré je základom verejného poriadku a priestorom pre aktivitu a uplatnenie vlastnej zodpovednosti občanov (Lenczová 1998, s. 49). Podstatnou sa javí právna ochrana osôb, ktoré nemajú plnú alebo čiastočnú spôsobilosť účinne presadzovať a ochraňovať svoje potreby a záujmy, napr. deti, ľudia vo vyššom veku ohrození duševnými chorobami; sociálna ochrana sa týka sociálnych práv ľudí. V zmysle Európskej sociálnej charty hovoríme o oblastiach práv týkajúcich sa práce, pracovných podmienok a odmeňovania, ochrany rodiny, detí, mladistvých, zamestnaných žien, podpory bývania, práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci. V európskej legislatíve sa používa pojem sociálna ochrana (social protection), tak Radou Európy (v rámci systému MISSCEO), ako aj Európskou komisiou v rámci systému MISSOC spoločný informačný systém sociálnej ochrany. Predmetom spoločného zisťovania v rámci systému sociálnej ochrany sú sledované oblasti zdravotnej starostlivosti, starostlivosti v chorobe (nemocenské dávky), starostlivosti v materstve, starostlivosti v invalidite, starostlivosti v starobe, starostlivosti o pozostalých, pracovné úrazy a choroby z povolania, dávky pre rodinu, starostlivosť o nezamestnaných, garantovanie postačujúceho príjmu a dlhodobá starostlivosť 7 (Repková 2005). Z uvedeného je zrejmé, že systém sociálnej ochrany je primárne zameraný na sanáciu životných udalostí a situácií. Predpokladom potreby sociálnoprávnej ochrany je nedostatočné uspokojovanie potrieb a zlyhávajúce sociálne fungovanie jednotlivcov a sociálnych skupín, zároveň je identifikovaná potreba určitej formy prevencie. Sociálnoprávna ochrana má v podmienkach Slovenskej republiky tradíciu v súvislosti s deťmi ako cieľovou skupinou (angl. child protection). Hovoríme o tzv. systéme sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý je zameraný na ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých, 7 Napr. výskumné správy: Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1. Júlu 2016) (Bednárik 2016), Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015, vypracovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (2016, [cit ]). 28

4 ktorí si z dôvodu zlyhania prirodzeného rodinného prostredia vyžadujú intervencie s cieľom zachovania ich práv a potrieb. Sociálna ochrana rodiny vychádza zo systému sociálnej ochrany občanov Slovenskej republiky, ktorá je postavená na troch základných pilieroch. Lenczová (1998, s. 117) efektívne spája prvky sociálnej opory a štátnej podpory (obrázok č. 1). Podporou rodiny teda myslíme všetky aktivity vyvíjané vonkajším okolím rodiny v interakcii s rodinou, smerom k dosiahnutiu jej stability, harmónie a vytvorenie optimálneho prostredia pre život a zdravý vývin dieťaťa. Obrázok 1 Verejná podpora rodiny Zdroj: LENCZOVÁ, Terézia, Štát v službách rodiny. Bratislava: VÚPSV, s. 17. ISBN

5 Stručný prehľad možností pomoci a podpory rodine: systém sociálneho poistenia, ktorý je upravený v Zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; štátna sociálna podpora štátom garantovaná podpora občana v určitých životných situáciách, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho alebo rodinného životného cyklu. Ide o životné udalosti, na ktorých riešení sa chce štát podieľať s cieľom predchádzať nežiaducemu poklesu životnej úrovne rodín, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti. Peňažné dávky 8 spadajú pod pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a sú vyplácané prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávky štátnej sociálnej podpory sú legislatívne upravené viacerými zákonnými normami 9 ; systém sociálnej pomoci reprezentovaný predovšetkým systémom sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách), ktoré riešia nepriaznivú sociálnu situáciu 10. Sociálna prevencia ako forma riešenia sociálnej pomoci sa premietla do Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. V spomínanom zákone sa po prvýkrát samostatne upravujú sociálne služby na podporu rodiny s deťmi v nepriaznivej sociálnej situácii, teda ohrozenej rodiny. Tieto služby majú prevažne preventívny charakter. Ak zlyhajú všetky spomínané opatrenia sociálnoprávnej ochrany rodiny a dochádza k porušovaniu práv detí, sociálne pracovníčky a pracovníci by mali využiť opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí. Deti majú mnoho potrieb, ktoré sa počas ich vývinu menia. Každý, kto pracuje alebo je v kontakte s deťmi, by mal byť schopný rozpoznať situácie, kedy zdravie a vývin detí sú, prípadne by mohli byť narušené. Podľa dokumentu Gateshead Inter-agency child protection procedures (Procedúry na ochranu detí v meste Gateshead) (Gateshead Local Safeguarding..., 2008, s ) činnosť sociálnych pracovníčok a pracovníkov zameraná na ochranu a podporu sociálneho blahobytu detí by sa mala riadiť princípmi: zameranosť na deti, ekologický a holistický prístup, zabezpečenie rovnosti príležitostí, priama práca s deťmi a rodinami, stavanie na silných stránkach a identifikácii ťažkých situácií, 8 V súčasnosti sú v systéme štátnych dávok zaradené prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, príspevok pestúnskej starostlivosti jednorazový príspevok, opakovaný príspevok, odmena pestúna, príspevok na pohreb (MPSVaR SR, 2015). 9 Napr. Zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, Zákon č. 627/2005 Z.z. opríspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, Zákon č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, Zákon č. 201/2008 Z.z. onáhradnom výživnom, Zákon č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb. 10 Nepriaznivá sociálna situácia je ohrozenie fyzickej osoby vylúčením alebo obmedzením jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z rôznych dôvodov ( 2 ods. 2). 30

6 interdisciplinárny a medzi organizáciami zdieľaný prístup k posúdeniu a poskytovaniu služieb, kontinuálnosť procesu a nie jednorázovosť, uskutočnenie posúdenia paralelne s ostatnými akciami a poskytnutými službami. Dodržiavanie všetkých týchto princípov v slovenskej praxi nie je možné plne realizovať. Avšak významné legislatívne zmeny, ktoré nastali v roku 2005, umožňujú skvalitňovanie sociálnej práce v oblasti ochrany práv detí Slovenskej republiky. Taktiež vypracovanie a implementovanie významných dokumentov: Internej normy č. IN 067/2012 Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vypracovanie Inovatívneho modelu manažmentu sanácie rodiny má vplyv na zvyšovanie ochrany detí na Slovensku (bližšie v podkapitolách 2.2 a 2.3). Už Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 deklaruje osobitú ochranu detí a mladistvých, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, rovnaké práva a pomoc štátu, ktorú upravujú osobitné zákony. Vtedajšia právna úprava vzhľadom na svoj vývoj a zmeny v spoločnosti neumožňovala zabezpečiť deťom takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre ich blaho, a ktorá by rešpektovala ich najlepší záujem (Brennerová 2004, in: Bernhauserová 2007). Zároveň nevytvárala dostatočný priestor na prijímanie a realizovanie účinných opatrení na zamedzenie sústavného nárastu sociálno-patologických javov, najmä u detí, kriminality mladistvých, delikvencie maloletých, týrania, zneužívania a ohrozenia detí, domácemu násiliu, rozvodovosti, oslabovaniu funkcie rodiny, drogovým závislostiam, prejavom intolerancie apod. Preto bolo potrebné dovtedajšiu právnu úpravu prehodnotiť a vypracovať novú. Štát prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí zabezpečuje predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochranu práv a právom chránených záujmov detí, predchádza prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. Sociálnoprávna ochrana detí, podľa Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je súborom opatrení na zabezpečenie: ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa, výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom a rodinnom prostredí, náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Ako vyplýva z najnovšie prijatej Internej normy č. IN 067/2012 pod názvom Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako Interná norma) opatrenia musia zabezpečovať ochranu dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem. Rešpektovať najlepší záujem dieťaťa pri vykonávaní opatrení znamená navrhovať, zabezpečovať a domáhať sa uspokojovania potrieb dieťaťa vždy s ohľadom na to, v akých podmienkach dieťa žije, v akej konkrétnej situácii sa nachádza, čo dieťa potrebuje v momentálnej životnej situácii, čo dieťa potrebuje v aktuálnom vývinovom štádiu s cieľavedomým plánovaním napĺňania jednotlivých potrieb do dobrej životnej perspektívy dieťaťa s rešpektom jeho individuality a jedinečnosti. Najlepším záujmom dieťaťa je sústavné napĺňanie jeho potrieb a ochrana práv dieťaťa garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. Prax ukazuje, že bezpečné vzťahy a aspoň jedna spoľahlivá oporná osoba v detstve sú hlavným protektívnym faktorom pred ďalším zlyhaním a sociálno-patologickými prejavmi (Interná norma.., 31

7 2012, s. 4). Ako je zdôraznené v spomínanej norme, vykonávanie týchto opatrení predstavuje pre dieťa vždy zásah do jeho rodinného prostredia a má vplyv na jeho/jej doterajší i budúci život. Z tohto hľadiska je významným zapojenie dieťaťa, rodiny, širšej rodiny a sociálneho prostredia do riešenia situácie a predovšetkým porozumenie tejto situácii. Zo zákona vyplýva, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú, a zároveň voľba a uplatňovanie opatrení na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu detí v ich prirodzenom rodinnom prostredí má prednosť pred uplatňovaním opatrení v náhradnom rodinnom prostredí. Ako vyplýva zo zákona o sociálnoprávnej ochrane vykonávanie týchto opatrení môže byť situované do: prirodzeného rodinného prostredia; náhradného rodinného prostredia; otvoreného prostredia, ktorým je každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím; prostredia utvoreného a usporiadaného na výkon opatrení - zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva sociálne posúdenie, v rámci ktorého zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery detí na účely rozhodnutia súdu. Na základe týchto zistení podáva súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä navrhuje komu má súd zveriť dieťa do starostlivosti, príp. ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí sa vykonávajú podľa Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú: detský domov ( 49), detský domov pre maloletých bez sprievodu ( 50), krízové stredisko ( 62), resocializačné stredisko ( 49). Ďalšími zariadenia a inštitúciami sú liečebno-výchovné sanatórium, diagnostické centrum, zariadenie dočasnej starostlivosti, zariadenia núdzového bývania, zariadenie podporného bývania, útulky, charity, referáty pedagogicko-psychologických služieb, zdravotnícke zariadenia. 2.1 SUBJEKTY POSKYTUJÚCE POMOC OHROZENÝM RODINÁM S DEŤMI Základné delenie pôsobnosti v oblasti ochrany práv detí a ich zabezpečovania vychádza z ústavného trojdelenia štátnej moci: Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky, starostlivosť súdu o maloletých, prokuratúra, úrady práce sociálnych vecí a rodiny a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 32

8 obce a vyššie územné celky - zo Správy o implementácii zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, vyplýva pozitívne hodnotenie právnej úpravy zapojenia obcí do tejto problematiky prostredníctvom práce s deťmi a jeho rodinou, ktoré výrazne napomohlo celkovému zníženiu detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že nie vo všetkých prípadoch sa podarilo vytvoriť efektívnu spoluprácu s obcami. Vzhľadom na finančnú zainteresovanosť obcí upravenú v zákone je možné predpokladať aktívne zapojenie obcí v budúcnosti 11, neštátne subjekty môžu spolupôsobiť, spolupracovať, príp. samostatne vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany. Potreba zapojenia akreditovaných subjektov vyplynula aj z priorít, ktoré vypracovali jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti vykonávania opatrení a návrhy ich zabezpečenia za svoj územný obvod. Zo Správy o implementácii zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele (2006) je zrejmé, že zapojenie akreditovaných subjektov je takmer vo všetkých oblastiach pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak najväčšiu pomoc očakávajú v oblasti riešenia situácie detí s poruchami správania, sanácie rodinného prostredia, realizácie výchovných opatrení, či realizovaní výchovno-rekreačných programov. Orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je i Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej ako Centrum). Centrum vykonáva na medzinárodnej úrovni úlohy v oblasti ochrany detí pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia (tzv. rodičovské únosy), plní úlohy pri zabezpečovaní práva detí na kontakt s obidvoma rodičmi, práva detí vyrastať v rodinnom prostredí i v prípade, ak sa pre ne nenašlo vhodné rodinné prostredie na Slovensku, pri vymáhaní výživného pre maloleté deti, ako aj pre plnoletých oprávnených, voči ktorým trvá vyživovacia povinnosť od povinných osôb žijúcich v zahraničí. Centrum plní i úlohy Medzinárodnej sociálnej služby je jej korešpondentom 12 (Centrum pre medzinárodnoprávnu..., 2010). Prínosom Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je aj začlenenie bývalého Centra poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca pár a rodinu do organizačnej štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako samostatného Odboru poradensko-psychologických služieb a do organizačnej štruktúry úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako referátov poradensko-psychologických služieb na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, odborov sociálnych vecí. Ide o prípady, kedy sa rodičia dieťaťa rozvádzajú a je im možné odporučiť psychologickú pomoc, napríklad v záujme obnovy manželského spolužitia, či v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa. Dieťaťu možno poskytnúť alebo zabezpečiť potrebnú psychologickú pomoc aj po rozvode manželstva jeho rodičov. Rovnako je však veľká perspektíva využitia referátov poradensko-psychologických služieb aj pri realizácií výchovných opatrení najmä pri práci s deťmi s problémovým správaním (napr. záškoláctvo, trestná činnosť, šikanovanie, drogová závislosť). 11 Úspešným projektom je projekt Zvyšujeme šance znevýhodnených skupín obyvateľstva spoluprácou obcí a neziskových organizácií, ktorého základným cieľom bolo zlepšiť úroveň sociálnej práce a sociálnych služieb pre znevýhodnené skupiny obyvateľov, osobitne vo vidieckych komunitách Slovenska (Národná správa o stratégiách ). 12 Primárnym cieľom Medzinárodnej sociálnej služby je zabezpečovanie medzištátnych adopcií a poskytovanie maximálnej starostlivosti a ochrany opusteným deťom a deťom, ktoré boli odobraté rodičom a ak je to možné, zabezpečiť spájanie odlúčených rodín (Východisková správa SR k Opčnému protokolu ). 33

9 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele rozhoduje o výchovných opatreniach podľa 12 až 15, o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a o resocializačnom príspevku. Zároveň vykonáva: pre dieťa opatrenia sociálnej kurately podľa 16 a 17, funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, funkciu opatrovníka podľa osobitného predpisu, funkciu poručníka maloletému bez sprievodu, funkciu opatrovníka v trestnom konaní podľa osobitného predpisu, potrebné opatrenia na návrat a premiestnenie dieťaťa z cudziny, prípravu fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, na náhradnú rodinnú starostlivosť a prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poradensko-psychologické služby pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Sociálne pracovníčky a pracovníci zabezpečujú sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu detí, čo je v praxi realizované prostredníctvom 24-hodinovej pohotovostnej služby niektorého z pracovníkov daného oddelenia. Ďalšou podstatnou činnosťou je spolupráca so súdmi Slovenskej republiky. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí podáva návrhy na súd na vydanie predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu, na určenie alebo zapretie otcovstva podľa osobitného predpisu, na začatie konania o splnení podmienok osvojiteľnosti, na nariadenie ústavnej starostlivosti alebo zrušenie ústavnej starostlivosti, na uloženie výchovného opatrenia alebo zrušenie výchovného opatrenia uloženého súdom, na vykonanie zásahu do rodičovských práv a povinností. Pre efektívne zabezpečovanie ochrany práv detí a ich rodín je významnou moderná metóda práce s ohrozenými rodinami, tzv. sieťovanie zdrojov pomoci (viac v podkapitole 4.5). Jednotlivé subjekty sociálnoprávnej ochrany detí by mali byť súčasťou takejto siete. ZHRNUTIE Za najkomplexnejší dokument v oblasti ochrany práv detí pokladáme Dohovor OSN o právach dieťaťa a príslušné opčné protokoly. Na národnej úrovni je takým dokumentom Národný akčný plán pre deti na roky Koordinátorom plnenia úloh obsiahnutých v akčnom pláne je sekretariát Výboru pre deti a mládež (súčasť Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť). Najnovším prijatým strategickým dokumentom zameraným na ochranu detí pred násilím je Národná stratégia na ochranu detí pred násilím (prijatá 15. januára 2014), ktorá vychádza z identifikovania slabých stránok a rizík politiky ochrany detí pred násilím. V Slovenskej republike sa na ochrane práv detí podieľajú: verejný ochranca práv ako nezávislý orgán SR, Slovenské národné 34

10 stredisko pre ľudské práva ako národný inštitút pre ochranu a podporu ľudských práv a rôzne mimovládne organizácie. Sociálna ochrana rodiny vychádza zo systému sociálnej ochrany občanov Slovenskej republiky, ktorá je postavená na troch základných pilieroch: systém sociálneho poistenia, štátna sociálna podpora a systém sociálnej pomoci. Deti majú mnoho potrieb, ktoré sa počas ich vývinu menia. Každý, kto pracuje s deťmi alebo je s nimi v kontakte, by mal byť schopný rozpoznať situácie, kedy zdravie a vývin detí sú, prípadne by mohli byť ohrozené. V prípadoch narušenia optimálneho vývinu dieťaťa alebo v prípadoch porušenia práv jedného alebo viacerých členov rodiny sa poskytujú opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, a to v prirodzenom rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, otvorenom prostredí a prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení - zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva sociálne posúdenie, v rámci ktorého zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery detí na účely rozhodnutia súdu. Na základe týchto zistení vypracováva pre súd návrh opatrení, taktiež plán sociálnej práce. OTÁZKY A NÁMETY NA DISKUSIU 1. Uveďte príklady mimovládnych organizácií, programov a projektov zameraných na ochranu práv detí v národnom, medzinárodnom a celosvetovom kontexte. 2. Vysvetlite termín sociálnoprávna ochrana v kontexte rôznych cieľových skupín a následne určte špecifiká sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny. 3. Vymenujte jednotlivé subjekty sociálnoprávnej ochrany detí a špecifikujte ich úlohu vo vzťahu k posúdeniu životnej situácie rodiny s deťmi. 4. Uvažujte. Aký bol význam štrukturálnej zmeny týkajúcej sa začlenenia referátov poradensko-psychologických služieb do štruktúry úradov práce, sociálnych vecí a rodiny? POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA PRE ĎALŠIE ŠTÚDIUM Analýza zvýšenia účinnosti ochrany práv detí Pripomienkové konanie. Číslo materiálu 2890/05-II/1. Bratislava: MPSVaR [online]. [cit ]. Dostupné z: < =75&pk_doc_id=444> BEDNÁRIK, Rastislav, Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1. Júlu 2016). [online]. [cit ]. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Dostupné z: BERNHAUSEROVÁ, Eva, Efektivita zabezpečovania náhradného rodinného prostredia pre deti. Bratislava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny. [online]. [cit ]. Dostupné z: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže MPSVaR [online]. [cit ]. Dostupné z: < SMC=1&id=12974>. Dohovor OSN o právach dieťaťa [online]. [cit ]. Dostupné z: Európska charta základných práv (2000). 35

11 GATESHEAD LOCAL SAFEGUARDING CHILDREN BOARD Gateshead Inter-agency child protection procedures. [online]. [cit ]. Dostupné z: < Interná norma č. IN - 067/ [online]. [cit ]. Dostupné z: KOLDINSKÁ, Kristína, Sociálně-právní ochrana. In: Igor TOMEŠ, et al. Sociální správa. Praha: Portál, s ISBN KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Psychologie zdraví. Praha: Portál. ISBN KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, Beáta BALOGOVÁ, Sociálnoprávna ochrana detí a posudzovanie situácie ohrozenej rodiny. In: Jozef SIPKO, Marek,CHOVANEC, Gabriela HARČARIKOVÁ eds. 5. študentská vedecká konferencia. Zborník príspevkov. [online]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, s ISBN Dostupné z: KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, Posudzovanie životnej situácie ohrozenej rodiny s deťmi v rámci sociálnoprávnej ochrany detí. Dizertačná práca. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 104 s. KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka a Denisa Šoltésová, Rodičovské práva a práva detí v kontexte socioterapie s rodinou v rozvodovom konaní. In: Zuzana TRUHLÁŘOVÁ, Jana LEVICKÁ, Martin SMUTEK eds. Sociální práce v kontextu lidských práv: sborník z konference XI. Hradecké dny sociální práce. Hradec Králové: Gaudeamus, s ISBN LENCZOVÁ, Terézia, Štát v službách rodiny. Bratislava: VÚPSV. ISBN Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie Bratislava: MPSVaR, 50 s. Národná stratégia na ochranu detí pred násilím (prijatá 15. januára 2014). Národný akčný plán pre deti na roky Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike (2015). REPKOVÁ, Kvetoslava, Systém sociálno právnej ochrany dospelých a opatrovníctvo. Bratislava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny. [online]. [cit ]. Dostupné z: < rodina/soc_prav_ochrana_2.pdf> Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok [online]. [cit ]. Dostupné z: VACULÍKOVÁ, Nadežda, Nezávislé inštitúcie na ochranu práv detí. In: VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV. Práva dieťaťa a ich ochrana (XIII. ročník z cyklu konferencií Dieťa v ohrození ). Zborník z medzinárodnej konferencie konanej dňa 10. novembra 2004 v Bratislave. Bratislava: Kancelária verejného ochrancu práv, s [online]. [cit ]. Dostupné z: < Východisková správa Slovenskej republiky k Opčnému protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii [online]. [cit ]. Dostupné z: < Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon o prídavku na dieťa č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí č. 383/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa č. 627/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa č. 561/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o náhradnom výživnom č. 201/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o príspevku na pohreb č. 238/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. 36

12 2.2 PLÁNOVANIE SOCIÁLNEJ PRÁCE PRI VÝKONE OPATRENÍ SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY DETÍ A SOCIÁLNEJ KURATELY V roku 2012 bola prijatá Interná norma č. IN 067/2012 Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (s účinnosťou od 2. januára 2013). Proces posúdenia je súčasťou procesu sociálnej práce s rodinou, implementovaný do jednotlivých etáp práce. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany, a to najmä (Interná norma.., 2012): na základe upozornenia na porušovanie práv dieťaťa, na požiadanie dieťaťa o pomoc pri ochrane svojich práv, pri požiadaní rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, o pomoc pri výkone svojich práv a povinností, na základe podnetu inej inštitúcie (napr. škola, zdravotnícke zariadenie, súd), resp. fyzickej osoby, na základe vlastných zistení. Ako vyplýva z vyššej uvedenej normy, orgán sociálnoprávnej ochrany rieši prípad podľa nasledovného postupu: 1. posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny, určenie miery ohrozenia; 2. výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany na zabezpečenie nevyhnutnej ochrany dieťaťa; 3. vytvorenie plánu sociálnej práce: určenie cieľa plánu sociálnej práce, určenie úloh a zodpovednosti za ich plnenie, písomné vypracovanie plánu sociálnej práce, 4. vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany podľa plánu sociálnej práce, 5. vyhodnotenie plánu sociálnej práce. Jednotlivé fázy sa prelínajú a dopĺňajú, ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne a posúdenie životnej situácie rodiny vzťahovať k potrebám dieťaťa. Z Normy ďalej vyplýva, že po prijatí podnetu (napr. upozornenie, požiadanie, vlastné zistenia), na základe ktorého úrad začína vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany, je následne určený zamestnanec oddelenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately úradu, ktorý bude zodpovedný za vedenie prípadu. Po posúdení aktuálnej situácie dieťaťa, zodpovedá určený zamestnanec za rozsah, obsah, charakter a včasnosť sociálnej intervencie a voľbu opatrení podľa Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vykonávaných alebo zabezpečovaných úradom pri vedení prípadu. Zodpovedný zamestnanec oddelenia zabezpečí informovanie rodiny, že je pri riešení prípadu pre rodinu kľúčovým pracovníkom. 37

13 2.3 INOVATÍVNY MODEL MANAŽMENTU SANÁCIE RODINY Práca s rodinou v ohrození je špecifickou činnosťou, ktorá je realizovaná ponukou špecializovaných programov a opatrení, ktoré sú zamerané na: predchádzanie vyňatia dieťaťa z prirodzeného rodinného prostredia, podporu obnovy rodinného prostredia, z ktorého bolo dieťa vyňaté. Pod pojmom sanácia rodiny rozumieme obnovu, úpravu, dosiahnutie zmeny výchovného prostredia rodiny. Z metodologického hľadiska sanáciu rodiny chápeme viac ako cieľ práce, ktorý si sociálna pracovníčka a pracovník v práci s rodinou vytyčuje, než ako metódu (Levická, Gottliebová 2004, s. 146). Matoušek (2003, s. 196) stotožňuje podporu rodiny so sanáciou rodiny, teda vymedzuje ju ako postupy podporujúce fungovanie rodiny, ktoré sú opakom postupov vyčleňujúcim niektorého člena rodiny kvôli tomu, že niekoho ohrozuje, prípadne kvôli tomu, že je sám niekým z rodiny ohrozený. V súčasnosti v západných krajinách prevažuje názor, premietajúci sa i do praxe sociálnej práce, že sanácia rodiny by mala byť metódou prvej voľby u väčšiny prípadov, kedy je sociálna služba sociálne kontaktovaná kvôli výskytu domáceho násilia. Ďalej citovaný autor pokračuje: práca s rodinou môže mať formu podpory od zaškolenia dobrovoľníka, terapie poskytovanej profesionálom celej rodine, alebo niekomu z rodiny v domácom, či v inom prostredí, služby poskytovanej rodinám (napr. dochádzka detí do špecializovaných denných centier, prípravné vzdelávanie detí pred vstupom do školy, dochádzka do materských a rodinných centier). Cieľom podpory rodín je podpora pri získaní vedomostí a zručností, ktoré robia rodinu kompetentnejšou a tým posilňujú fungovanie rodiny. Vychádzajúc z niekoľkoročnej praxe výkonu sanácie rodiny a z reflektovania realizovaných postupov bol v rámci národného projektu Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vytvorený Inovatívny model manažmentu sanácie rodiny 13 (ďalej ako Model). Model kladie dôraz na multidisciplinaritu, spoluprácu, koordináciu, a podporu aktívnej participácie rodiny, s využitím a rozvojom jej zdrojov. Model vymedzuje rámec predovšetkým pre: proces sanácie v širšom zmysle vnímaný ako proces práce s rodinou (od podporných a preventívnych aktivít a opatrení, až po intenzívnu intervenciu v prípade ohrozenia dieťaťa), novú personálnu pozíciu: rodinného asistenta na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sanácia rodiny je pre potreby Modelu (2013, s. 8) definovaná ako dlhodobý proces, kde sa spájajú rôzne činnosti sociálnoprávnej ochrany dieťaťa a sociálnej kurately a je založený na multidisciplinárnej spolupráci zainteresovaných subjektov, ktoré realizujú opatrenia podľa zákona 305/2005 Z. z. (štátna správa, samospráva, zariadenia a akreditované subjekty), s kombináciou so službami podľa zákona 448/2008 Z. z., činnosťou školy, školských zariadení, lekára, cirkvi a pod.. Ďalej sú prezentované predpoklady sanácie rodiny: 13 Model bol vytvorený v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a národného projektu Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, odborným garantom bol Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Je prístupný na stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 38

14 zostavenie multidisciplinárneho tímu na pomoc dieťaťu a jeho rodine, rodičia sú partnermi odborníkov multidisciplinárneho tímu, koordinátorom multidisciplinárneho tímu je optimálne zodpovedný pracovník sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, kontinuálne prebieha komplexné vyhodnocovanie situácie dieťaťa a jeho rodiny (podkapitola 4.1), miera ohrozenia dieťaťa indikuje voľbu ďalších postupov multidisciplinárneho tímu a možnú identifikáciu oblastí sanácie rodiny, realizácia pravidelných prípadových konferencií, ako nástroj podpory dieťaťa a jeho rodiny (bližšie v Norme prezentovanej v podkapitole 2.2), pomenovanie cieľa sanácie rodín a určené časové obdobie, v ktorom je potrebné pracovať na kvalitatívnych zmenách, podľa stanoveného cieľa plán sociálnej práce s dieťaťom, jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa (bližšie v Norme). Základ pomoci je postavený na intenzívnej, akútnej terénnej sociálnej práci v prirodzenom prostredí rodiny v obmedzenom čase podľa potreby a dohody. Sanáciu rodiny môžeme vykonávať tromi rôznymi spôsobmi, z hľadiska obdobia poskytovaných intervencií (Bechyňová, Konvičková 2008): 1. sanáciu rodiny ako prevenciu pred nariadením ústavnej starostlivosti; 2. sanáciu rodiny v priebehu predbežného opatrenia; 3. sanáciu rodiny po umiestnení dieťaťa do ústavnej starostlivosti, resp. akejkoľvek formy náhradnej rodinnej starostlivosti. Dané rozlíšenie je rešpektované aj v rámci Modelu a vymedzuje jednotlivé kompetencie pre zúčastnené strany. V priebehu realizácie aktivít a spolupráce sa rodičia stávajú aktívnymi príjemcami komplexu služieb včasnej intervencie, obsahujú motivačné, aktivačné a podporné zložky, ktoré zvyšujú ich rodičovské kompetencie, úroveň starostlivosti o deti, aktivujú riešenia náročných sociálnych situácií, ktoré sú spravidla nakumulované a znižujú pravdepodobnosť zanedbávania starostlivosti o deti v budúcnosti. Ak vychádzame zo Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak úpravu rodinného prostredia, resp. predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine dosiahneme najmä týmito opatreniami: organizovaním alebo sprostredkovaním účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie, organizovaním alebo sprostredkovaním účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patologickým javom, sprostredkovaním kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí. 39

15 Sanácia rodiny je náročná z hľadiska množstva používaných metód. Sociálna pracovníčka a pracovník, ktorí sa rozhodnú pracovať v tejto oblasti, musia ovládať potrebné metódy a techniky. Pri svojej práci využívajú, tak bežné metodické postupy ako rozhovor, pozorovanie, analýza prostredia, posúdenie životnej situácie, ako i špecifické spôsoby, metódy a techniky profesionálneho výkonu sociálnej práce (Levická 2004; Mydlíková, Gabura, Schavel 2005): mediácia, facilitácia, negociácia, klarifikácia, interpretácia, konfrontácia, ventilácia, reflexia, abreakcia, persuázia, metódy orientované na podporu a povzbudzovanie, komunikačný tréning, nácvik sociálnych zručností, relaxačné techniky, video-home training, rodinný monitoring, techniku paradoxov, techniku ilúzií, modelovanie a hranie rolí, Satirovej metódu rodinnej rekonštrukcie, rodinná konferencia, rodinná mapa, genogram, technika externalizácie problému, rodičovské diskusné a svojpomocné skupiny, detské terapeutické skupiny, rovesnícke skupiny pre deti a mládež, peer programy a pod. Oblasti pomoci ohrozeným rodinám: získavanie zručností potrebných k vedeniu domácnosti a zvládaniu každodenných povinností, mobilizácia alebo sprostredkovanie potrebných finančných a iných zdrojov, rozvoj nových spôsobov komunikácie v rámci rodiny, voči širšiemu sociálnemu prostrediu, vrátane administratívneho prostredia úradov, konštruktívne zvládanie konfliktov v rodine, sociálno-pedagogické vedenie rodiny (vytváranie plánov zameraných, napr. na prípravu na vyučovanie vedenú rodičmi, voľnočasové aktivity detí a pod.), rozvoj rodičovských zručností a rodičovskej zodpovednosti, sprostredkovanie komunikácie rodiny s inštitúciami, (so školou, pediatrom, detským domovom, majiteľom bytu a pod.) jej sprevádzanie, príp. zastupovanie, pomoc pri sprostredkovaní špecializovaných služieb podľa potrieb rodiny. 40

16 Primárnou povinnosťou sociálnych pracovníčok a pracovníkov pracujúcich s ohrozenou rodinou je sanácia rodinného prostredia. Mala by sa vykonávať aj v prípadoch, kedy došlo v rodine k závažnému, či už fyzickému alebo psychickému ublíženiu dieťaťu. Je potrebné určiť mieru rizika, ktoré predstavuje ponechanie dieťaťa v jeho biologickej rodine (viac v podkapitole 4.1). Tento prístup (zameraný na prevenciu) predpokladá intenzívnu starostlivosť sociálnej pracovníčky a pracovníka, ktorá zahŕňa využitie a kombináciu viacerých metód a techník sociálnej práce so zameraním práce na identifikáciu a podporu silných stránok rodiny, neformálnej opory, zdrojov a združovania sa s inými rodinami pri mobilizácii sociálnych a komunitných zdrojov, namiesto fokusovania eliminácie a zmierňovania už vzniknutých a neadekvátne zvládnutých problémov. Príklad dobrej praxe Občianske združenie Návrat je akreditovaným subjektom pre výkon preventívnych opatrení v oblasti sanácie biologických rodín, o čom svedčí aj otvorenie Bazalky Centra rozvoja rodičovských zručností v Banskej Bystrici. Činnosť vykonávajú prostredníctvom niekoľkých programov, ktoré sa orientujú na posilňovanie rodičovských zručností. Cieľovými skupinami sú rodičia s malými deťmi, rodiny odchovancov zariadení, rodiny s nariadeným výchovným opatrením, rodiny ohrozené vyňatím dieťaťa a rodiny s reálnym záujmom o návrat dieťaťa z ústavnej starostlivosti. ZHRNUTIE Vychádzajúc z niekoľkoročnej praxe výkonu sanácie rodiny a zreflektovania realizovaných postupov bol v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia vytvorený Inovatívny model manažmentu sanácie rodiny. Model kladie dôraz na multidisciplinaritu, spoluprácu, koordináciu, a podporu aktívnej participácie rodiny, s využitím a rozvojom jej zdrojov. V rámci dokumentu je rozpracovaná nová personálna pozícia: rodinný asistent na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Primárnou povinnosťou sociálnych pracovníčok a pracovníkov pracujúcich s ohrozenou rodinou je sanácia rodinného prostredia. Široké možnosti výberu metód a techník umožňujú úspešnú sanáciu rodinného prostredia, ktorá môže byť vnímaná aj ako samostatná metóda práce s mnohoproblémovými rodinami s deťmi, ale zároveň aj ako prístup, ktorý volíme pri práci s touto cieľovou skupinou. Sanácia rodiny je náročná z hľadiska množstva používaných metód, a to tak bežných ako aj špecifických spôsobov, metód a techník profesionálneho výkonu sociálnej práce. Základ pomoci je postavený na intenzívnej, akútnej terénnej sociálnej práci v prirodzenom prostredí rodiny v obmedzenom čase podľa potreby a dohody. OTÁZKY A PODNETY NA DISKUSIU 1. V akých prípadoch sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí? 2. Aký význam má efektívne posúdenie životnej situácie v procese sanácie rodiny? 3. Preštudujte si náplň práce rodinného asistenta z Modelu a identifikujte riziká a bariéry výkonu tejto pozície. 41

17 POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA PRE ĎALŠIE ŠTÚDIUM BALOGOVÁ Beáta, Mária GOJDIČOVÁ, Kontinuálna supervízia v DeD Sečovce ako priestor pre zvyšovanie profesionalizácie a efektívnu intervenciu u detského klienta. In: Beáta BALOGOVÁ, Denisa ŠOLTÉSOVÁ eds. Vplyv širšieho sociálneho prostredia v procese integrácie detí z detského domova : zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej k 35. výročiu založenia Detského domova Sečovce dňa 18. septembra 2013 v Trebišove. Sečovce: Detský domov Sečovce, s. 23. ISBN BECHYŇOVÁ, Věra, Marta KONVIČKOVÁ, Sanace rodiny. Sociální práce s dysfunkčními rodinami. Praha: Portál. ISBN Inovatívny model manažmentu sanácie rodiny [online]. [cit ]. Bratislava: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostupné z: f Interná norma č. IN - 067/ [online]. [cit ]. Dostupné z: LEVICKÁ, Jana, Lenka GOTTLIEBOVÁ, Sanácia rodiny. In Jana LEVICKÁ et al. Sociálna práca s rodinou I. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU, s ISBN MATOUŠEK, Oldřich et al., Slovník sociální práce. Praha: Portál. ISBN MYDLÍKOVÁ, Eva, Ján GABURA, Milan SCHAVEL, Sociálne poradenstvo. Bratislava: ASSP. ISBN POKLEMBOVÁ, Zuzana, Nevyhnutnosť medziodborovej spolupráce v procese posudzovania životnej situácie rodiny s členom s poruchou autistického spektra. In: Radka JANEBOVÁ, ed. Spolupráce v sociální práci: sborník z konference IX. Hradecké dny sociální práce Hradec Králové září Hradec Králové: Gaudeamus, s ISBN SKYBA, Michaela, Školská sociálna práca. Prešov: FF PU v PO. ISBN ŠIP, Maroš a Martina ŠIPOVÁ, Detský klient v sociálnej práci v kontexte arteterapie. In: Sociálna a duchovná revue, 2015, roč. VI, č. 1, s. 37. ISSN X. ŠOLTÉSOVÁ, Denisa, Rizikový pojem canisterapia. Prešov: FF PU v PO. ISBN Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42