ZAPÁJANIE ZÚČASTNENÝCH STRÁN DO VYPRACOVANIA A IMPLEMENTÁCIE EFEKTÍVNEJ POLITIKY RODINNEJ GRAMOTNOSTI

Transcription

1 ZAPÁJANIE ZÚČASTNENÝCH STRÁN DO VYPRACOVANIA A IMPLEMENTÁCIE EFEKTÍVNEJ POLITIKY RODINNEJ GRAMOTNOSTI 1

2 Koordinátor projektu Consortiul International Lectura si Scrierea pentru Dezvoltarea Gandirii Critice Partneri UCL Institute of Education Asociatia Learn & Vision Pedagoski centar Crne Gore Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní Authori: Maria Kovacs (koordinátorka), Mariana Dragomir, Marcela Maslová, Alica Petrasová, Danilo Lekovic, Manažér projektu: Ariana-Stanca Văcărețu Táto publikácia bola pripravená v rámci Programu celoživotného vzdelávania, Gramotnosť na tretiuzamerané na rómske rodiny, LIT3, číslo projektu LLP RO-KA1-KA1MPR Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie. Táto publikácia reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejto publikácii. 2

3 Zapájanie zúčastnených strán do vypracovania a implementácie Autori: Maria Kovacs (koordinátor) Mariana Dragomir Marcela Maslová Alica Petrasová Danilo Lekovic Preklad z angličtiny do slovenčiny: Miriam Hubová a Marcela Maslová Tlač Tlačiareň Vrábeľ Vydavateľ Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní Na Kopanici 1456/8 Dolný Kubín Literacy Cubed Focus on Roma Families Partnership ISBN:

4 Obsah SKRATKY 6 ÚVOD 7 POĎAKOVANIE 9 KAPITOLA 1. SÚVISLOSTI 10 Projekt LIT3 10 Partnerstvo LIT3 12 KAPITOLA 2. MODEL DIALOGICKEJ ZMENY 15 Fáza 1. Spoznávanie a zapojenie 16 Fáza 2: Budovanie a formalizácia 17 Fáza 3: Implementácia a hodnotenie 18 Fáza 4: Ďalší rozvoj, opakovanie a inštitucionalizácia 19 KAPITOLA 3. NAŠE SKÚSENOSTI Rozbiehanie skúsenosti so spoznávaním a zapájaním zúčastnených strán Naberanie na obrátkach skúsenosti s budovaním a formalizáciou vzťahov Dosahovanie míľnikov skúsenosti s implementáciou a hodnotením výsledkov Vytyčovanie nových cieľov skúsenosti s ďalším rozvojom, opakovaním a inštitucionalizáciou 37 KAPITOLA 4. NAŠE ÚVAHY O KĽÚČOVÝCH FAKTOROCH ÚSPECHU Vedenie a vplyvný sponzoring Súdržnosť a manažment vzťahov Cieľ a ujasnenie procesu Vedomosť a kompetencia Dôveryhodnosť 48 4

5 4.6. Inkluzívnosť Vytvorenie vzťahu Dodanie a výsledná orientácia 55 POUŽITÁ LITERATÚRA 57 PRÍLOHY 60 PRÍLOHA 1. POKYNY NA VYTVORENIE A RIADENIE PRACOVNÝCH SKUPÍN ZÚČASTNENÝCH STRÁN 60 PRÍLOHA 2. RÁMEC A POKYNY NA ROZVOJ MIESTNYCH STRATÉGIÍ 66 PRÍLOHA 3. ČLENOVIA PRACOVNEJ SKUPINY ZÚČASTNENÝCH STRÁN 71 PRÍLOHA 4.A. ZOZNAM ÚLOH ZÚČASTNENÝCH STRÁN, KTORÉ USKUTOČNILI ALEBO UVAŽUJÚ USKUTOČNIŤ, AKO SÚČASŤ STRATÉGIE RODINNEJ GRAMOTNOSTI V CLUJI- NAPOCA, RUMUNSKO ( ) 1 PRÍLOHA 4.B. ZOZNAM ÚLOH ZÚČASTNENÝCH STRÁN, KTORÉ USKUTOČNILI ALEBO UVAŽUJÚ USKUTOČNIŤ, AKO SÚČASŤ STRATÉGIE RODINNEJ GRAMOTNOSTI V PODGORICI, ČIERNA HORA ( ) 5 PRÍLOHA 4.C. ZOZNAM ÚLOH ZÚČASTNENÝCH STRÁN, KTORÉ USKUTOČNILI ALEBO UVAŽUJÚ USKUTOČNIŤ, AKO SÚČASŤ STRATÉGIE RODINNEJ GRAMOTNOSTI V DOLNOM KUBÍNE, SLOVENSKO ( ) 8 5

6 Skratky ALV Asociatia Learn & Vision ALSDGC Asociatia Lectura si Scrierea pentru Dezvoltarea Gandirii Critice Romania CILSDGC Consortiul International Lectura si Scrierea pentru Dezvoltarea Gandirii Critice EACEA Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sector a kultúru) EU Európska únia IOE UCL Inštitút vzdelávania KA Kľúčová aktivita LIT3 Gramotnosť na tretiu Zameranie na rómske rodiny LLP Program celoživotného vzdelávania M&E Monitoring a hodnotenie MDZ Model dialogickej zmeny MVO (NGO) Mimovládna organizácia NRDC Centrum národného výskumu a rozvoja pre čitateľskú a matematickú gramotnosť dospelých Orava ADE Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní PCMNE Pedagogické centrum Čiernej Hory PRG Program rodinnej gramotnosti REF Rómsky vzdelávací fond RG Rodinná gramotnosť RWCT Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu RWCT IC Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu, medzinárodné konzorcium SWG (PSZS) Pracovná skupina zúčastnených strán WP (PB) Pracovný balík ZS Zúčastnené strany 6

7 Úvod Gramotnosť na tretiu - zameranie na rómske rodiny (LIT3) je dvojročný projekt, ktorý sa začal a končí dňa Jeho cieľom je rozvíjať a podporovať účinné politiky, ktoré podporujú rodinnú gramotnosť (čítateľskú a zdravotnú gramotnosť) v rómskych komunitách s cieľom zlepšiť úroveň akademických výsledkov rómskych detí vo všeobecnom vzdelávaní a zvyšovať gramotnosť dospelých Rómov. Keď iniciátori projektu Gramotnosť na tretiu - zameranie na rómske rodiny začali premýšľať Ako zabezpečiť, aby bol tento projekt udržateľný? Ako sa usistiť, aby tento projekt bol oveľa viac než len program rodinnej gramotnosti v rómskej komunite?, vynorila sa myšlienka zapojenia rôznych kľúčových hráčov alebo zúčastnených strán. Keď sme dávali dokopy zoznam strán, ktorých sa môže týkať rodinná gramotnosť, uvedomili sme si, že bude ťažké udržať zoznam zvládnuteľný a mať v ňom tie zúčastnené strany, ktoré sú kľúčové a ktoré by sme mohli skutočne získať na palubu počas nášho dvojročného projektu. Pojem "zúčastnená strana" - spolu s pojmami "rodinná gramotnosť", "Rómovia" a "stratégia" - sa stal jedným z najčastejšie používaných slov v opise nášho projektu. Kto sú to zúčastnené strany? V prvých dňoch projektu LIT3 bol pojem "zúčastnená strana" (po anglicky stakeholder ) jedným z termínov, ktoré náš európsky projektový tím - pracujúci v štyroch krajinách a hovoriaci viacerými materinskými jazykmi - cítil potrebu definovať pre seba, aby sa uistil, že všetci chápeme to isté pod týmto termínom, ktorý bol síce často používaný v projektovom jazyku, ale nie veľmi objasnený. Navyše sme sa tento výraz chystali používať vo viacerých výrazoch, ako napr. "potenciálne zúčastnené strany" a "pracovná skupina zúčastnených strán " a potrebovali sme vedieť identifikovať zapojené zúčastnené strany, takže toto sme museli mať úplne jasné. Kto sú našimi zúčastnenými stranami? V projekte LIT3 to boli predstavitelia inštitúcií, organizácií a jednotlivcov s oprávneným záujmom, alebo "účastinou" (po anglicky stake ) v našom programe rodinnej gramotnosti na miestnej, národnej a európskej úrovni. Na miestnej úrovni patrili medzi kategórie zúčastnených strán projektu LIT3 - okrem samotných rómskych rodín - zástupcovia miestnych úradov, ako napr. radnica, miestne a regionálne orgány školskej správy, sociálne služby, zdravotnícke orgány; školy a univerzity pripravujúce školiteľov, sociálni pracovníci a zdravotnícky personál; rodiny, rodičia a rodičovské združenia; pedagogickí asistenti; ordinácie lekárov, nemocnice, zdravotnícky personál; knižnice a knihovníci; sociálni pracovníci; mimovládne organizácie (MVO) pôsobiace v a pre rómske komunity, vzdelávacie a zdravotnícke mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, darcovia, dobrovoľnícke organizácie a dobrovoľníci, vydavateľstvá atď. Táto publikácia je napísaná z pohľadu štyroch úplne odlišných mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, so sídlom v troch európskych krajinách: dve v Rumunsku, jedna na Slovensku a jedna v Čiernej Hore. V nej sa snažíme vystihnúť naše skúsenosti zo zapojenia zúčastnených strán 7

8 pri vypracovaní stratégie pre miestnu rodinnú gramotnosť v meste Cluj (Rumunsko), Dolný Kubín (Slovensko) a Podgorica (Čierna Hora), čiže sme sa rozhodli podeliť o naše úvahy, aby sa naše poznatky a skúsenosti z procesov zahájených v našich miestnych komunitách šírili ďalej. Dúfame, že sa budete aj vy inšpirovať a začnete podobné procesy a zároveň že budete mať možnosť učiť sa z niektorých chýb, ktoré sme urobili my. V podstate sme sa snažili dať dohromady publikáciu, ktorá by sa nám bola hodila predtým, ako sme začali našu náročnú, ale zároveň prospešnú cestu propagácie rodinnej gramotnosti na miestach, kde ani samotný pojem "gramotnosť" nie je jednoduché preložiť. Táto publikácia je štruktúrovaná nasledovne: po krátkom predstavení kontextu, v ktorom sme pracovali (kapitola 1), predstavíme Model dialogickej zmeny -MDZ (kapitola 2), na ktorý spoliehame pri zdieľaní našich skúseností (kapitola 3 ), a taktiež našich úvahách o kľúčových faktoroch úspechu (kapitola 4). Publikáciu zakončujeme zoznamom literatúry v ktorom môžete nájsť užitočné zdroje - glosárom a prílohami. Európska sieť gramotnostnej politiky (ELINET) si pripomenula Európsky týždeň gramotnosti v druhom týždni septembra 2015, teda v čase, keď sme finalizovali túto publikáciu. Našu prácu chceme venovať tejto iniciatíve na podporu dosiahnutia našej spoločnej vízie, teda Európe s úplnou gramotnosťou, v ktorej každý dospelý - vrátane rómskych etník bude mať schopnosť porozumieť, zhodnotiť a písaným textom rozvinúť svoje vedomosti a potenciál na dosiahnutie svojich cieľov, a zároveň prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju svojej komunity a širšej spoločnosti. 8

9 Poďakovanie Pretože táto publikácia má väčšinou reflexný character, nebolo by možné dať ju dokopy bez predmetu našich úvah, teda bez zástupcov zúčastnených strán projektu LIT3. Autori by preto radi využili túto príležitosť, aby sa poďakovali všetkým členom pracovných skupín zúčastnených strán v mestách Cluj-Napoca (Rumunsko), Podgorica (Čierna Hora) a Dolný Kubín (Slovensko) za ich ochotu dozvedieť sa niečo nové, za ich čas a energiu, ktorú investovali do programu rodinnej gramotnosti, do série stretnutí a rozhovorov, ale v prvom rade za ich oddanosť podpore a implementácii rodinnej gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách a vôbec za ich odhodlanie priniesť pozitívne zmeny do týchto spoločenstiev. V našom projekte by sme nedosiahli nič ani bez rómskych rodín, teda detí, rodičov a starých rodičov, škôl, teda učiteľov, asistentov a riadiacich pracovníkov, bez priateľov na čítanie a dobrovoľníkov, bez miestnych, regionálnych a centrálnych inštitúcií, ako sú školské úrady, úrady sociálnej pomoci, knižnice, vysoké školy, zdravotnícke zariadenia, teda bez všetkých, ktorí sú zapojení do spoločného úsilia, ani bez mimovládnych organizácií a odborníkov v oblasti vzdelávania Rómov z krajín projektu LIT3 a z ďalších európskych krajín, ktorí sa veľkoryso podelili o svoje skúsenosti a pomohli nám priblížiť sa k nášmu cieľu. Ďakujeme Jennifer Litster za jej pripomienky k rukopisu, ktoré nám pomohli vylepšiť túto publikáciu. Autori 9

10 Kapitola 1. Súvislosti Projekt LIT3 Zastrešujúcim cieľom projektu Gramotnosť na tretiu - zameranie na rómske rodiny (LIT3) bolo pozitívne ovplyvňovať návyky a postoje detí a rodičov v rámci dlhodobejšieho cieľa povzbudzovať rodičov k neustálej podpore a zapojeniu do vzdelávania rómskych detí. Pracovali sme na troch miestach 1 : v meste Cluj-Napoca, Rumunsko, kde sme do projektu zapojili rómske rodiny žijúce v dvoch rôznych štvrtiach, avšak obe sú obývané drvivou väčšinou Rómov s nízkym sociálnoekonomickým postavením (v skutočnosti jednou zo "štvrtí" je mestská skládka odpadu, z ktorej ľudia žijú zbieraním recyklovateľných materiálov); v meste Dolný Kubín, Slovensko, sme pracovali väčšinou s integrovanými rómskymi rodinami a v Podgorici, Čierna Hora, sme sa zamerali na rómske rodiny žijúce v utečeneckom tábore Konik na okraji mesta. Na základe toho, čo sme sa dozvedeli o potrebách, silných stránkach a záujmoch týchto rómskych rodín, sme vypracovali program rodinnej gramotnosti (RG) a pilotovali ho v štyroch skupinách trojgeneračných rodín (ďalej ako Gramotnosť na tretiu ). Zhromaždili sme rôzne údaje - od detí, dospelých, pomocníkov a učiteľov - aby bolo možné starostlivo vypracovať závery z realizácie programu RG. Naše výstupy z výskumu sú zahrnuté v záveroch a odporúčaniach pod názvom Rodinná gramotnosť je účinná!, ktoré zasa poslúžili pri vypracovaní miestnych stratégií RG v troch mestách: Cluj-Napoca, Dolný Kubín a Podgorica. Do programu rodinnej gramotnosti sa v lete roku 2014 zapojilo vo všetkých troch krajinách celkovo 89 rómskych detí vo veku od 5 do 12 rokov a 54 dospelých, väčšinou matiek. Program pozostával zo 16 trojhodinových workshopov zameraných na také pojmy učenia, ako je čítanie, práca s textom, rozširovanie slovnej zásoby, ako aj kooperatívne učenie sa. Autorov programu, vrátane skupín miestnych zúčastnených strán, podporili dobrovoľníci, vrátane univerzitných študentov, ktorí pomohli získať rodičov a asistovali v triedach, ako aj staršie rómske deti, ktoré sa stali kamarátmi na čítanie pre mladšie deti. 2 1 Viac viď v správe z analýzy potrieb Literacy Cubed Needs Analysis Report na project.eu/wp-content/uploads/2014/05/literacy-cubed-needs-analysis_final_june_2015.pdf (sprístupnená ) 2 Viď kurikulum rodinnej gramotnosti Curriculum for Family Literacy (Reading and Health Literacy) Programme na (sprístupnené ) 10

11 Aby sme sa uistili, že výsledky projektu budú trvalo udržateľné, vypracovali sme tri miestne stratégie pre tri lokality, kde bol projekt realizovaný, s cieľom podporovať a realizovať programy rodinnej gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách so zapojením miestnych zúčastnených strán. V skutočnosti však boli zúčastnené strany zapojené do každej dôležitej aktivity projektu LIT3 - od fázy analýzy potrieb až po vypracovanie miestnej stratégie (viď obr.1 nižšie). V prvom štvrťroku tohto projektu boli vytvorené pracovné skupiny zúčastnených strán (PSZS)v každom z troch miest, ktoré sa počas trvania projektu zišli minimálne päťkrát. Navyše boli zorganizované aj stretnutia s "potenciálnymi zúčastnenými subjektami, teda so skupinami ľudí, ktorí síce neboli priamo zapojení do projektu, ale ktorí boli prizvaní do tzv. homogénnych skupín pozostávajúcich z učiteľov, študentov vysokých škôl, charitatívnych organizácií, atď aby sa stretli s členmi projektových tímov v ich lokalitách a oboznámili sa s výsledkami projektu, poskytli spätnú väzbu a prispeli svojimi nápadmi pre trvalú udržateľnosť. Rómske rodiny Lídri rómskeho spoločenstva Riaditelia škôl Rómski pedagogickí asistenti 1. Realizácia analýzy potrieb 2. Vypracovanie a pilotovanie programu rodinnej gramotnosti Rómske rodiny Dobrovoľníci a kamaráti na čítanie Knihovníci Rómski ped. asistenti Univerzity Miestne úrady Miestne MVO MVO miestne a medzinárodné Miestne úrady Univerzity Rómski experti 4. Vypracovanie miestnej stratégie rodinnej gramotnosti 3. Výskum a vypracovanie záverov a odporúčaní MVO miestne a medzinárodné Univerzity Rómski experti Učitelia Miestne úrady Obr. 1. Zapojenie zúčastnených strán do aktivít projektu 11

12 Partnerstvo LIT3 Pre lepšie pochopenie pohľadov organizácií, ktorých úvahy a učenie tu zdieľame, je potrebnú krátky úvod. Partnerstvo zahŕňalo päť organizácií zo štyroch krajín, a taktiež šesť pridružených partnerov, z ktorých päť je rómskych mimovládnych organizácií a jedna je verejná inštitúcia. Jednotliví implementujúci partneri poskytli projektu rôznorodé silné stránky a ich vedúce úlohy boli v súlade s ich expertízou (viď obr. 2 nižšie). Medzinárodné konzorcium Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu (CILSDGC) - so sídlom v Rumunsku - je sieť viac ako 20 európskych aj mimoeurópskych členských organizácií, vrátane PCMNE a Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. Jej poslaním je podporovať kritické myslenie v celom vzdelávacom spektre po celom svete. CILSDGC vidí svoju úlohu ako sprostredkovateľa medzinárodnej spolupráce medzi pedagógmi s cieľom prispieť k ich trvalému profesijnému rozvoju a podpore inovácií vo vzdelávaní. Jeho vlajkovou loďou je projekt Číítaním a písaním ku kritickému mysleniu (RWCT) a taktiež je veľmi úspešné v programme ďalšieho vzdelávaníia učiteľov, ktorý dosiahol viac ako pedagógov v 42 krajinách. UCL Inštitút vzdelávania (IOE) je je poprednou inštitúciou pre vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov, ako aj na vykonávanie pedagogického výskumu v Spojenom Kráľovstve. Táto povesť bola získaná a udržaná po dobu 100 rokov. Medzinárodný dosah IOE je rozšírený v približne 100 krajinách. V projekte LIT3 je IOE zastúpený Národným centrom pre výskum a rozvoj čitateľskej a matematickej gramotnosti dospelých (NRDC), ktoré pracuje s partnermi vo Veľkej Británii, v EÚ i mimo nej pri generovaní poznatkov o vzdelávaní dospelých a ich využití pri informovaní politiky a zlepšení praxe. Rodinná gramotnosť je oblasť, v ktorej NRDC vykonalo v uplynulých rokoch významnú prácu, vybudovalo značnú expertízu a vytvorilo si v tejto oblasti silnú povesť. NRDC viedol kvalitatívny aj kvantitatívny výskum vplyvu podmienok rodinnej gramotnosti pre národných aj nadnárodných podporovateľov. To predpokladalo úzko spolupracovať so študentmi, odborníkmi, poskytovateľmi služieb, investormi a ďalšími výskumníkmi s cieľom opísať a konceptualizovat programy rodinnej gramotnosti. Learn&Vision Association (ALV) so sídlom v Rumunsku je propagátorom celoživotného vzdelávania, autorizovaným poskytovateľom vzdelávania dospelých, so skúsenosťami v poskytovaním seminárov neformálneho vzdelávania pre učiteľov, rodičov, trénerov, riaditeľov škôl, pracovníkov knižníc. Aj keď ide o mladú organizáciu, ALV zapája renomovaných odborníkov z oblasti vzdelávania: univerzitných profesorov, psychológov, učiteľov a ostatných pedagógov so spoločným záujmom o vzdelávací výskum a inovácie. Poskytovaním odbornej prípravy sa ALV zameriava nielen na profesionálny rozvoj, ale aj na osobný rozvoj dospelých, zlepšenie kvality času tráveného v rámci rodiny a procesu učenia rôznych generácií. V spolupráci s verejnou knižnicou realizovala táto organizácia projekt 12

13 rodinnej gramotnosti zameraný na tri generácie pod názvom Čítaj mi, prosím!, ktorý bol veľmi úspešný a ktorý sa zmenil na trvalý program Okresnej knižnice O. Goga v meste Cluj-Napoca. Medzinárodné konzorcium Reading and Writing for Critical Thinking Koordinácia, diseminácia UCL Institute of Education Hodnotenie, závery a odporúčania Learn & Vision Association Vypracovanie kurikula rodinnej gramotnosti Pedagogical Center of Montenegro Zapojenie zúčastnených strán Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní Využitie výstupov Obr. 2. Implementujúci partneri projektu LIT3 a ich vedúce úlohy Pedagogické centrum Čiernej Hory (PCMNE) so sídlom v Podgorici pracuje na zlepšení vzdelávacieho systému v Čiernej Hore zvyšovaní povedomia o potrebách pre zlepšovanie vzdelávania, podpore prístupov orientovaných na dieťa a sieťovaní medzi vzdelávacími inštitúciami v Čiernej Hore, na Balkáne, v Európe i mimo nej. Pracuje s rôznymi skupinami, vrátane rodičov a učiteľov, na miestnej a národnej úrovni, a taktiež združuje popredných odborníkov na vzdelávanie z Čiernej Hory. Poskytuje profesijný rozvoj pre učiteľov, uvádzaním progresívnych myšlienok do vzdelávania prostredníctvom publikácií a odborných konferencií. Okrem toho má PCMNE rozsiahle skúsenosti s prácou s vysídlenými osobami (internally displaced people IDP), ktorí majú bydlisko v tábore Konik na okraji mesta Podgorica, ktorým pomáhajú pri ich začleňovaní a dobrovoľnom návrate, pri začlenení detí do vzdelávania atď. 13

14 Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní (Orava ADE) je mimovládna organizácia, ktorá sa usiluje o zlepšovanie slovenského vzdelávacieho systému podporou spolupráce a komunikácie medzi spoločenstvami pedagógov, škôl, univerzít, knižníc, mimovládnych a vládnych vzdelávacích inštitúcií. Združenie Orava vypracúva školiace programy a materiály pre pedagógov a rodičov, usporadúva konferencie, semináre, rokovania za okrúhlym stolom a pravidelné akcie na podporu čítania (nar. Týždeň hlasného čítania). Združenie Orava je členom viacerých domácich i medzinárodných sietí a teší sa dlhodobému partnerstvu s ministerstvom školstva, Národnou radou Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy a mimovládnych organizácií. Z piatich implementujúcich partnerských organizácií pilotovali program RG tri (ALV, PCMNE a Združenie Orava) a štyri úzko spolupracovali so zúčastnenými stranami na rozvoji miestnej stratégie: CILSDGC a ALV v Cluj-Napoca, Rumunsko (ďalej v kapitole 3 ako "tím Cluj- Napoca "); PCMNE v Podgorici, Čierna Hora, a Združenie Orava v Dolnom Kubíne, Slovensko. Ako hodnotiteľ projektu LIT3, IOE zvolal a hostil politický seminár v Londýne, kde bol prediskutovaný projekt LIT3, pojem rodinnej gramotnosti, výstupy a odporúčania so zúčastnenými stranami na úrovni EÚ, rovnako ako s vybranými zástupcami zúčastnených strán z troch miestnych pracovných skupín. Závery politického seminára boli zapracované do finálnej verzie záverov a odporúčaní (analytickej informácie) pod názvom "Rodinná gramotnosť je účinná!" Našimi pridruženými partnermi v projekte LIT3, ktorých podpora bola vysoko ocenená v rámci pracovných skupín miestnych zúčastnených strán, boli tieto organizácie a inštitúcie: Názov Typ organizácie Sídlo (mesto, krajina) Centrum zdrojov pre rómske komunity MVO Cluj-Napoca, Rumunsko Pocetak MVO Niksic, Čierna Hora Enfants/ Djeca MVO Berane, Čierna Hora Romski krug MVO Podgorica, Ulcinj, Čierna Hora Výbor pre vzdelanie Verejná inštitúcia Podgorica, Montenegro eduroma - Roma Education Project MVO Bratislava, Slovensko 14

15 Kapitola 2. Model dialogickej zmeny Aby sme mohli štruktúrovať úvahy o našich skúsenostiach so zapojením zúčastnených strán pri vypracovaní miestnych stratégií, potrebovali sme rámec. Ako najužitočnejší model na tento účel bol pre nás Model dialogickej zmeny (viď obr. 3 nižšie), ktorý vypracoval Peter Künkel z Collective Leadership Institute. Aj keď je tento model určený predovšetkým ako nástroj plánovania, my sme ho na tento účel nevyužili, pretože sme sa k nemu nedostali v pravý čas. Napriek tomu sme zistili, že môže byť užitočný aj vo fáze reflexie. Sme presvedčení, že jednotlivé fázy opísané v modeli odzrkadľujú presne to, čo sme sami zažili ako fázy vývoja našej práce v rámci skupín miestnych zúčastnených strán v Cluj-Napoca, Podgorici a Dolnom Kubíne. Obr. 3 Model dialogickej zmeny 15

16 Ako ukazuje obrázok vyššie, Model dialogickej zmeny (MDZ) zahrňuje štyri fázy: 1) spoznávanie a zapojenie; 2) budovanie a formalizáciu; 3) implementáciu a hodnotenie a 4) ďalší rozvoj, opakovanie a inštitucionalizáciu. Pre každú fázu definuje MDZ tri oblasti, ktoré si vyžadujú pozornosť. On-line nástroj, ktorý poskytol Collective Leadership Institute, 3 obsahuje kontrolu pripravenosti (vo fáze 1), ako aj sériu otázok pre každú z troch oblastí. Na základe odpovedí sa vynorí akčný plán. Tento nástroj môžu využiť jednotlivé zúčastnené strany alebo menšie, prípadne aj väčšie skupiny kľúčových hráčov za predpokladu, že je medzi nimi dostatok dôvery, aby boli otázky zodpovedané pravdivo. Keďže naše úvahy štruktúrujeme použitím štyroch fáz a kľúčových faktorov určených dialógmi zúčastnených strán 4, v stručnosti načrtneme naše chápanie MDZ nižšie, zdôrazňujúc pritom, kedy ideálne v našom projekte by sa mali tieto fázy objaviť so zaručeným úspechom. Fáza 1. Spoznávanie a zapojenie Ako už napovedá názov, táto fáza zahŕňa poznávanie a porozumenie kontextu, do ktorého bude zasadená naša iniciatíva, rovnako ako stretnutia so zainteresovanými stranami, dobre informovanými ľuďmi, mienkotvorcami a príslušnými zúčastnenými stranami. Stručne povedané, robenie inventúry. Podľa MDZ by mali očakávané výsledky tejto fázy zahŕňať nasledovné: participujúce zúčastnené strany sú určené, kontext a vonkajšie ovplyvňujúce faktory sú preskúmané, dôvera, vierohodnosť a súlad pre proces zmeny je zavedený medzi hlavné zúčastnené strany. Tri kľúčové aspekty, ktorým treba venovať zvláštnu pozornosť, sú: a) Zosúladenie: autori MDZ odporúčajú, aby v neformálnych rozhovoroch iniciátori projektu overili svoje predpoklady o záujmoch a pracovnej náplni iných zúčastnených strán, ako aj ochotu a dostupnosť strán zapojiť sa do dialógu. Spoločné ciele je potrebné preskúmať a odhaliť, aby sa kľúčové zúčastnené strany otvorili ďalšej spolupráci. Osobitnú pozornosť si vyžaduje budovanie dôvery a vierohodnosti medzi zúčastnenými stranami. b) Pochopenie súvislostí (kontextu): odporúča sa analýza zúčastnených strán, rovnako ako mapovanie konfliktov a situačné analýzy s cieľom pochopiť, čo bolo (alebo nebolo) vykonané a čo sa plánuje. Tam, kde sa nachádzajú rôzne zúčastnené strany, by sa mala preskúmať aj ich lojálnosť. Zástancovia MDZ odporúčajú zorganizovať verejné podujatia na zdieľanie informácií pre túto fázu, v prípade potreby aj pracovné dielne na rozvoj schopností, kvôli lepšej spolupráci a účinnejšiemu 3 viď (sprístupnené ) 4 viď (sprístupnené ) 16

17 zapojeniu do dialógu. Sponzorstvo na vysokej úrovni je tiež potrebné hľadať tak, aby podpora alebo pomoc prichádzala od ľudí vysoko postavených (aj ak nie sú priamymi účastníkmi dialógu), ktorí sú rozhodujúcimi pre úspech tejto iniciatívy. c) Budovanie nádoby zmeny: "nádoba" je neformálnou štruktúrou - malou skupinou 2-6 veľmi oddaných ľudí, ktorej úlohou je organizovať spoluprácu a udržať proces dialógu na dobrej ceste. Je dobré, ak môže nádoba pracovať spoločne neformálne, aby si priebežne upevňovala dôveru a objasňovala potreby a požiadavky agentúr, ktoré zastupujú. Základným rysom "nádoby" je to, že jej členovia sú osobne oddaní, aby dôsledne konali v záujme celej iniciatívy. V projekte LIT3 začala fáza skúmania a zapojenia ešte pred vypracovaním návrhu projektu a bola alebo mala byť dokončená v prvom roku projektu - do novembra Naše úsilie na zosúladenie a pochopenie kontextu pre vypracovanie stratégie rodinnej gramotnosti sa nevmestilo len do tejto fázy, čo znamená, že v niektorých prípadoch sme rozšírili túto etapu až do druhého roku nášho projektu. Fáza 2: Budovanie a formalizácia Táto fáza zahŕňa upevnenie štruktúr a formálnych dohôd medzi iniciátormi a propagátormi zmeny, teda sformalizovanie a zviditeľnenie pred okolitým svetom. Kto preberie akú úlohu, kto sa chopí akej zodpovednosti, čím prispeje a za akých podmienok to všetko vyžaduje spísať a opečiatkovať. Tým, že sa tento záväzok sformalizuje, sa uisťujeme, že naša iniciatíva sa dostane do náplne práce zúčastnených strán. Očakávanými výsledkami tejto fázy sú dohody o spolupráci, implementačné postupy, akčné plány, alebo dokonca aj formálne výbory, expertné skupiny a pod. Tri aspekty, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, sú podľa autorov MDZ nasledovné: a) Objasnenie spoločných cieľov a prostriedkov: tento aspekt je zásadný, pretože prenáša predchádzajúce dialógy o spoločných cieľoch z úrovne "nádoby" na úroveň formálnu a vyžaduje si prísľub a oddanosť v zmysle konkrétnych príspevkov (napr. alokáciu zdrojov zúčastnenými stranami). Z jednotlivých stretnutí sa odporúča viesť transparentnú dokumentáciu, ako aj seriózne zvažovať akékoľvek obavy vyjadrené zúčastnenými stranami. b) Plánovanie spoločnej budúcnosti: mali by vzniknúť akčné plány a projekty zosúladené s pracovnými agendami zúčastnených inštitúcií. V rámci tejto fázy sa môžu organizovať širšie stretnutia, konferencie a podujatia na rozvoj schopností. Jadro skupiny (nádoba) sa musí uistiť, že myšlienky sú preložené do reálnych návrhov opatrení. c) Posilnenie dohody a vytvorenie štruktúr: podpísanie memoranda o porozumení alebo iných formálnych dohôd, ktoré spriehľadnia, k čomu sa jednotlivé strany zaviazali. Aj s váhavými stranami, ktoré síce zdieľajú ciele iniciatívy, ale sú opatrné, aby na seba nevprevzali príliš veľa, odporúčame uzavrieť písomné zmluvy, v ktorých môžeme vyjadriť jednoduchšie 17

18 záväzky, ako napr. pokračujúcu účasť na dialógu. Tí, ktorí sa nachádzajú v nádobe, môžu byť nominovaný do "riadiaceho výboru" alebo podobnej štruktúry. V LIT3 sa táto fáza začala v druhom roku, teda v januári 2015 v čase písania tohto sprievodcu ešte stále prebieha. Pracovným skupinám zúčastnených strán v troch lokalitách sa väčšinou podarilo formalizovať svoj záväzok a uzavreli dvoj alebo viac stranné dohody a zaviazali sa ku konkrétnym činom a opatreniam. No a niektorí aspoň podpísali dohody o ďalšej účasti v dialógu pri rozvoji a podpore stratégie rodinnej gramotnosti. Zoznam prijatých alebo zvažovaných opatrení viď v prílohe 4. Fáza 3: Implementácia a hodnotenie Táto fáza zahŕňa implementáciu dohodnutých opatrení a súbežné používanie dohodnutého systému monitorovania a hodnotenia. Podľa autorov MDZ je orientácia vo výsledkoch kľúčovým faktorom úspechu a musí byť zaistená viditeľnou zmenou tak, aby sa zabezpečil záujem a odhodlanie zúčastnených strán. Pre viditeľnú zmenu sa odporúča, aby sa zúčastnené strany zamerali na ľahko dosiahnuteľné činnosti, ktoré sú schopné realizovať s očakávanými výsledkami, ktoré sa potom spoločne preskúmajú. Zainteresované strany si musia byť vedomé toho, že vzhľadom na zložitosť celého procesu môžu nastať krízové situácie spôsobené kritikou, zmienkami o predchádzajúcich neodhalených záujmoch, konkurenčnými prioritami, hrozbami cúvnutia späť a pod. Je zrejmé, že úsilie investované v predchádzajúcich fázach budovania a upevňovanie dôvery a starostlivého odhodlávania realizovať opatrenia môžu zabrániť alebo zmierniť dopady takejto krízy. Očakávanými výsledkami tejto fázy sú hlavne dohodnutý monitorovací systém, ukazovanie úspechov, správy o realizácii projektu, verejná komunikácia a mediálne pokrytie iniciatívy. Tri aspekty, ktorým treba venovať pozornosť, sú: a) Zabezpečenie transparentnosti a komunikácie: zriadiť kanceláriu vo vzájomne dôveryhodnej organizácii; priebežne informovať o napredovaní (napríklad vo forme spravodaja alebo pravidelných správ zo zasadnutí a pod. ) b) Vytváranie výsledkov a oslava úspechov: ľahkodosiahnuteľné úlohy môžu priniesť rýchle výsledky, ktoré sú v tejto fáze nevyhnutné. Avšak nesmieme strácať zo zreteľa širšie ciele. Čím viac zúčastnené strany podporujú iniciatívu, jej filozofiu a pod., tým väčšia je pravdepodobnosť, že bude zaistené ich odhodlanie a pokračujúca podpora. Uistite sa, že svoje výsledky budete šíriť ďalej a že úspechy budete oslavovať. Dohodnite sa so zúčastnenými stranami, ako verejne prezentovať iniciatívu, napríklad v tlači, aby neboli prezentované žiadne zmätočné alebo zavádzajúce informácie. Keď budete oslavovať úspech, uznajte príspevky všetkých strán, individuálnych aj skupinových. 18

19 c) Zavedenie mechanizmov učenia: toto by malo byť napojené na postupy monitorovania a hodnotenia. Rôzne zúčastnené strany môžu mať rôzne chápania toho, čo je monitoring a hodnotenie, preto je vhodné, aby sa dohodlo na postupoch, ukazovateľoch a pod. V projekte LIT3 dosiahli pracovné skupiny zúčastnených strán túto úroveň len do istej miery. Avšak doposiaľ nebula venovaná dostatočná pozornosť všetkým aspektom tejto fázy. Očakáva sa, že v priebehu finalizácie stratégie bude táto fáza vyžadovať oveľa väčšiu pozornosť. Fáza 4: Ďalší rozvoj, opakovanie a inštitucionalizácia Podľa autorov MDZ môže byť dialóg zúčastnených strán ukončený, akonáhle budú dosiahnuté dohodnuté výsledky, alebo sa môže preniesť na ďalšiu úroveň. Možno nastaviť nové ciele, alebo sa môžu opakovať rovnaké iniciatívy na inom mieste, prípadne sa môže dialóg inštitucionalizovať, teda viac sformalizovať. Pozor, hlavnou výzvou v tejto fáze je zachovať ducha zmeny nažive. Očakávané výsledky tejto fázy závisia od toho, čo bolo rozhodnuté, že bude v ďalšej úrovni, a tak kľúčovými aspektami, ktoré by sme mali mať na pamäti v tejto fáze, sú: a) Vybudovanie nádoby ďalšej úrovne: môžu byť potrební noví ľudia na prevzatie ďalšej iniciatívy. Môžu byť pribraté nové zúčastnené strany. Pôvodná nádoba by mohla odovzdať tento process novej, ktorá však musí byť starostlivo zostavená tak, aby zahŕňala podobne zapálených a nadšených ľudí. Môžu sa opakovať fázy 1, 2 a 3. b) Vytvorenie riadiacich štruktúr: toto je nutné, ak sa rozhodneme preniesť dialóg do ďalšej úrovne formou inštitucionalizácie a chceme mať výsledky udržateľné v dlhodobom horizonte. c) Zavedenie systému správy a učenia: so zvýšenou viditeľnosťou výsledkov sa žiada opakovanie a / alebo inštitucionalizácia. Dajte si pozor na kritiku, ktorá často sprevádza zvýšenú viditeľnosť. Ak chcete reagovať na požiadavky po dôkazoch účinnosti, možno budete potrebovať vykonať hodnotenie, aby ste poskytli solídne údaje, po ktorých pátrajú politici. V projekte LIT3 sme túto fázu nedosiahli v žiadnom z troch miest, kde sme vytvorili dialóg so zúčastnenými subjektmi. Aj keď by bolo bývalo skvelé, keby sme sa s MDZ zoznámili ešte pred začatím nášho projektu, sme presvedčení, že tento nástroj bude pre nás užitočný v budúcnosti, keď budeme pokračovať v zapájaní zúčastnených strán do oblasti podpory rodinnej gramotnosti, a zároveň dúfame, že môžeme byť nápomocní ďalším iniciátorom udržateľných projektov zmeny, aby sa dozvedeli o modeli a využili ho lepšie načasovaným a účinnejším spôsobom ako my. Netreba dodávať, že obmedzenia, ktorým sme my čelili, zahŕňali klasický nedostatok zdrojov: ľudských zdrojov sa správnym know-how, časových zdrojov, vrátane času na učenie a finančných zdrojov, ktoré by mali byť použité múdro, ak chceme priniesť udržateľnú zmenu. 19

20 Kapitola 3. Naše skúsenosti 3.1. Rozbiehanie skúsenosti so spoznávaním a zapájaním zúčastnených strán Spoznávanie a zapájanie zúčastnených strán v projekte LIT3 začalo v čase, keď sa ešte len pripravoval návrh nášho projektu, teda asi rok pred začatím projektu. Iniciátorka myšlienky - zakladajúca prezidentka organizácie ALV vtedy predstavila svoju víziuzástupcom organizácie CILSDGC (RWCT IC), teda organizácie, ktorú vnímala ako významného kľúčového hráča v oblasti gramotnosti, so širokým dosahom na podobne zmýšľajúce organizácie po celej Európe aj mimo nej, s dôveryhodnosť a povesťou veľmi účinného riadenia tohto konzorcia. ALV úspešne pracovala v oblasti rodinnej gramotnosti s Okresnou knižnicou Octaviana Gogu v Cluj, ale vtedy to nemali špecificky zamerané na znevýhodnené rodiny. Prezidentka ALV predtým taktiež úspešne spolupracovala so skupinou výskumníkov Inštitútu vzdelávania (IoE), ktorá pod vedením JD Carpentiera vypracovala Správu z rodinnej gramotnosti v Európe: využitie iniciatív rodičovskej podpory na posilnenie rozvoja ranej gramotnosti. (Carpentieri, J. et al., 2011). Tieto dve organizácie - ALV a CILSDGC - potom začali zvažovať členské organizácie CILSDGC a ďalšie mimovládne organizácie zo strednej a juhovýchodnej Európy, u ktorých bol predpoklad, že by mohli mať záujem, mohli by čeliť podobnej situácii, ktorú budeme chcieť riešiť, mali by záujem o spoluprácu s nami a boli by schopní zapojiť sa do projektu v určitých úlohách. Niektorí z tých, ktorých sme oslovili, odmietli pozvanie, iní ho prijali. V tejto ranej fáze vývoja projektu, sme sa potrebovali uistiť, že v každom mieste, kde sme plánovali založiť pracovnú skupinu zúčastnených strán, bude aspoň jedna silná rómska organizácia. Silnou stránkou iniciátorov projektu bolo vzdelanie, konkrétne gramotnosť a učenie sa, chceli sme osloviť najviac znevýhodnené skupiny v našich krajinách, navrhnúť politiku zvyšovania akademického úspechu rómskych detí. Zaistili sme si súhlas organizácií, ktoré mali byť partnermi, ktorý sa zakladal na dôvere, ktorú sme si vybudovali dávno predtým. Prvý súbor aktivít projektu bola analýza potrieb. V tejto fáze sme potrebovali zapojiť školy riaditeľov, pedagogických asistentov, učiteľov detí, ktoré sa mali zapojiť do programu rodinnej gramotnosti v pilotnej fáze, učiteľov, ktorí by doporučili kamarátov na čítanie a v neposlednom rade marginalizované rómske rodiny: deti, ich rodičov a starých rodičov alebo iných dospelých príbuzných. Toto bolo pomerne jednoduché, pretože na účely analýzy potrieb nemuseli zúčastnené strany investovať veľa času: zúčastnili sa rozhovorov vo fokusových skupinách a individuálnych rozhovorov a taktiež prispeli svojimi skúsenosťami, ochotne zdieľali svoje potreby, záujmy a výzvy. V tom istom čase sme zvolali prvé formálne zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán základnej skupiny, ktorá nám mala pomôcť pochopiť zložitosť kontextu a z ktorej by mohla vzísť nádoba. S cieľom pomôcť partnerstvu projektu pripraviť sa na prvé zasadnutie stálej pracovnej skupiny, sme vypracovali súbor pokynov (viď prílohu 1). 20

21 Využitie Pokynov na založenie a riadenie pracovnej skupiny zúčastnených strán Zdá sa, že Pokyny, vypracované ako nástroj, ktorý mal zabezpečiť, aby prípravy na začatie práce so skupinou zúčastnených strán boli zosúladené a aby sa skúsenosti, ktoré sme každý mali, zdieľali v rámci partnerstva, poslúžili svojmu cieľu. Mali sme nejaké predchádzajúce skúsenosti z práce so zúčastnenými stranami, a to z oboch strán, ako iniciátori a tiež ako respondenti iniciatívy druhých - ktoré sme si pripomenuli a na ktorých sme sa pokúsili stavať. Skúsenosti z roly účastníkov nám pomohli, aby sme boli citlivejší na potreby, očakávania a pocity našich potenciálnych zúčastnených strán a udržať tieto myšlienky v mysli, keď sme oslovili cielené zúčastnené strany a požiadali ich, aby sa zapojili do projektu. Skúsenosti z predchádzajúcej práce s národnou skupinou zúčastnených strán v rámci vzdelávacieho mimovládneho priestoru nám dal zasa cenný pohľad na to, ako takáto práca začína, rozvíja sa a taktiež končí. *...+ Pokyny boli veľmi užitočné pri príprave prvého stretnutia zúčastnených strán a pripomenuli nám množstvo detailov, ktoré bolo treba zvážiť vopred, ako napríklad starostlivú prípravu pozvánky a programu rokovania, ktoré treba včas rozoslať, poverenie ľudí určitými zodpovednosťami počas zasadnutia, prípravu menoviek a materiálov na zviditeľnenie projektu, fotenie počas rokovania a pod. Z vlastnej skúsenosti sme si boli vedomí, že že začiatok je zvyčajne rozhodujúci pre ďalší vývoj každého projektu, preto sme mu venovali osobitnú pozornosť a snažili sa nezabudnúť na žiaden detail. (Orava ADE) Dať dohromady Pokyny bolo dobrou skúsenosťou bol to prvý produkt, ktorý sme zostavili. Ešte na prvom stretnutí projektu sme prediskutovali niektoré z kľúčových otázok a potom sme sa pustili do vypracovania Pokynov s tým, že sme postupne pridávali k jednotlivým položkám to, na čo sme si spomenuli, že by bolo potrebné mať na mysli. Boli tam veci, ktoré tam museli byť, pretože sme ich mali v projektovom návrhu a niesli sme za ne zodpovednosť. Okrem toho sme pridali niekoľko užitočných tipov, ktoré si zvykneme dávať navzájom. Jednoducho sme sa spoliehali na to, čo sme vedeli, alebo tušili, že by mohlo fungovať. Stále však veríme, že Pokyny možno ďalej zlepšovať a ak by sme mali začať znovu, tak by som ich ukázala ľuďom, ktorým verím a ktorí majú oveľa viac skúseností, než sme mali my v čase, keď sme začínali, aby pridali ponaučenia zo svojich skúseností. Napriek tomu však Pokyny v tej dobe poslúžili celkom dobre. (CILSDGC tím) 21

22 ( ) veľa nápadov sme prevzali z Pokynov na vytvorenie a riadenie pracovnej skupiny zúčastnených strán, teda materiálu, ktorý vzišiel zo spoločnej snahy tímov CILSDGC, ALV, ORAVA ADE a PCMNE v ranej fáze projektu LIT3. Jedna z kľúčových častí pokynov - výberové kritériá nás zorientovala v tom, kde hľadať a na čo prihliadať, pri zvažovaní potenciálnych členov stálej pracovnej skupiny. (PCMNE) Príprava na prvé zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán: Kto by tam mal byť? Projektové tímy čelili práci, ktorá sa mohla na prvý pohľad zdať ľahkou však všetci vieme, kto sú kľúčoví hráči v súvislosti s gramotnosťou, vzdelávaním dospelých, či vzdelávaním vo všeobecnosti, a taktiež pri začleňovaní Rómov. Avšak zároveň sme si boli vedomí toho, že mnohým pojem rodinnej gramotnosti nič nehovorí. Takže ako by sme to mohli predať? A kto by mohol byť naozaj zvedavý, aká bola naša predstava? Okrem toho, kto by mohol byť k dispozícii a ochotný s nami spolupracovať? Netreba dodávať, že v projekte sme mali vymedzený časový plán a obmedzené ľudské zdroje, takže sme si nemohli dovoliť investovať toľko času a energie, ako by sme občas potrebovali. V minulosti sme boli zapojení do projektov s viacerými kľúčovými hráčmi, takže sme nadobudli určité skúsenosti v práci s nimi. V tomto prípade sme však stáli pred výzvami, ako úspešne osloviť takých kľúčových hráčov, ktorí by pochopili dôležitosť a naliehavosť našej iniciatívy? Ako získať úrady a skúsené mimovládne organizácie dobrého mena, aby sa zapojili a spolupracovali s nami? Uvedomovali sme si, že ideálne by bolo osloviť všetkých potenciálnych záujemcov ešte pred napísaním návrhu nášho projektu (približne rok pred prvým plánovaným zasadnutím pracovnej skupiny), tak ako sme oslovili našich pridružených projektových partnerov. Avšak počas vypracovania projektového návrhu sa vynorili iné naliehavé problémy (tí, ktorí pracujú v malých mimovládnych organizáciách, ako je tá naša, poznajú podmienky, v akých pôsobíme). Okrem toho, niektorí potenciálni partneri projektu, ktorých sme oslovili - prestížne mimovládne organizácie, ktoré mali podobné iniciatívy, hoci ich nenazývajú rodinnou gramotnosťou - a ktorí sú kľúčovými hráčmi v tejto oblasti, nás vtedy zdvorilo odmietli s tým, že sami pracujú na návrhu, ktorého sú iniciátormi a žiadajú o prostriedky z rovnakého fondu ako my. V tej dobe to bolo pre nás dosť skľučujúce, ale nie až tak, aby nás to odradilo od našej snahy. Takže so školami a niektorými priamymi príjemcami našej 22

23 iniciatívy na palube sme teraz potrebovali tvorcov politík s dôležitými rozhodovacími právomocami, pravdepodobne jedných z najzaneprázdnenejších ľudí v okolí. Hlavnou úlohou bolo zhromaždiť skúsenú a vplyvnú skupinu jedincov, ktorí by zastupovali svoje príslušné inštitúcie a pridali by rodinnú gramotnosť do svojej pracovnej náplne. Keďže ich účasť mala byť dobrovoľná, bezplatná a bude požadovať značnú angažovanosť, bol to pre náš projektový tím krok do neznáma. Vedeli sme, že ak chceme mať kvalitnú pracovnú skupinu, musíme sa zacieliť na nábor takých ľudí, ktorí zvyčajne majú početné podobné povinnosti popri svojej pravidelnej každodennej práci. (PCMNE) Uvedomili sme si, že tento projekt by mal byť založený a aktívny hlavne na lokálnej úrovni, preto sme potrebovali využiť všetky naše miestne kontakty a poznatky miestnych podmienok a situácie. Projektový tím si preto hneď na začiatku urobil zoznam potenciálnych miestnych zúčastnených strán, a to buď jedincov alebo inštitúcií, ktoré by sme neskôr oslovili. Ako sme vedeli na koho sa obrátiť? Ako mimovládna organizácia sme boli aktívni už viac ako dvadsať rokov a počas tej doby sme realizovali desiatky projektov, počas ktorých sme stretli stovky ľudí. (Orava ADE) Náš tím sa rozdelil do troch skupín a každá mala za úlohu kontaktovať inú kategóriu potenciálnych zúčastnených strán, poskytnúť im krátky opis projektových úloh, povedať im, prečo v nich vidia dôležitých kľúčových hráčov, odpovedať im na otázky, ktoré mali na začiatku a poskytnúť im svoju predstavu o ich očakávanom zapojení. V tejto fáze sme si mysleli, že by malo zmysel sústrediť sa na kontakty, ktoré členovia PCMNE mali v tej dobe, aby sme ušetrili čas a aby počiatočná komunikácia bola osobnejšia. Takže jeden z nás, kto učí na Univerzite Čiernej Hory, kontaktoval ľudí z akademickej obce, druhý hovoril so zástupcami organizácií Rómskeho vzdelávacieho fondu a organizácie HELP a ďalší sa sústredil na vládne úrady a vzdelávacie inštitúcie. (PCMNE) Zástupcovia organizácií CILSDGC a ALV sme mali spoločné stretnutie základných tímov, na ktorom sme sa podelili o myšlienky, ktoré vyplynuli z našich individuálnych brainstormingov, a pustili sme sa do plánovania: koho by sme mali osloviť a prečo, na koho sme už mali kontakty a od koho by sme mohli získať kontakty na organizácie alebo jednotlivcov, ktorých sme chceli mať na palube, ale nepoznali sme sa s nimi dosť dobre. 23

24 Mali sme zoznam takmer 20 mien, ktoré sme si potom spoločne zoradili podľa priorít. Podelili sme si úlohy, kto koho osloví. Museli sme telefonovať, rozposlať pozvánky a potom znova telefonovať. A trpezlivo čakať, ako budú pozvaní reagovať... pri každom jednom potvrdení sme mali dostatočný dôvod na oslavu. (Cluj-Napoca tím) Úspechy pri oslovovaní potenciálnych kľúčových hráčov Oslovovanie potenciálnych kľúčových hráčov sme realizovali väčšinou prostredníctvom osobných stretnutí s vedúcimi jednotlivých orgánov alebo inštitúcií. V tomto sme sa snažili byť precízni, a hoci sa nám vždy nepodarilo kontaktovať najskôr vedúceho pracovníka, trvali sme na tom, aby sa aspoň zúčastnil prípravného osobného stretnutia. Mali sme napríklad prvé stretnutie s vedúcim pracovníkom významného miestneho úradu. Poznali sme ho už z iného projektu, v ktorom s ním naša organizácia spolupracovala ako s odborníkom. Keďže aj on nás poznal a cítili sme, že nám dôveruje a cení si našu prácu, bolo pre nás ľahšie s ním hovoriť a vysvetliť naše potreby. Na to on okamžite menoval dvoch vedúcich zamestnancov zo svojej inštitúcie, oboch z toho istého oddelenia, aby participovali v našej pracovnej skupine. (Orava ADE) Prvými inštitúciami, ktoré sme kontaktovali, boli Úrad pre vzdelávanie a Národná agentúra pre učebnice a učebné pomôcky. Jednou z hlavných výhod bolo, že PCMNE podpísal Memorandum o spolupráci s Úradom pre vzdelávanie asi pred piatimi rokmi, čo sa ukázalo byť- ako vždy - užitočným východiskovým bodom pre ich začlenenie do pracovnej skupiny zúčastnených strán. Úrad pre vzdelávanie nám mohol pomôcť získať prístup ku školám a konečným príjemcom. Jeden z členov nášho tímu pracoval s ich oddelením na monitorovaní integrácie rómskych detí v školách hlavného vzdelávacieho prúdu a od vedúceho oddelenia sa dozvedel o databáze, ktorú o týchto deťoch dávali dokopy. Delegát z agentúry pre učebnice tiež reagoval kladne na naše pozvanie a ponúkol informácie o prebiehajúcej práci na publikáciách v rómčine. Čo sa týka mimovládnych organizácií, naša voľba bola jasná - Rómsky vzdelávací fond, a nemecká organizácia pomoci HELP. U nich sme získali veľmi skúsených ľudí - bývalého vedúceho pracovníka Ministerstva pre ľudské práva (v súčasnosti pracuje pre Rómsky vzdelávací fond) a vysoko špecializovaného promótora rodinnej gramotnosti s bohatými skúsenosťami z prípravy právnych predpisov a stratégií v oblasti ľudských práv (v súčasnosti pracuje pre HELP). Ministerstvo pre menšiny a ľudské práva menovalo námestníka ministra, jedného z prvých 24

25 rómskych vysokoškolských študentov a absolventov v Čiernej Hore, teda osobu, ktorá je zároveň príkladom akademického a profesijného úspechu pre mnoho mladých Rómov v Čiernej Hore tým, že prekonal mnohé nepriaznivé podmienky. Z akademickej obce sme získali prísľub účasti od vedúceho katedry predškolského vzdelávania, psychológa a pedagóga, ktorý bol prínosom nielen vďaka svojmu akademickému zázemiu, ale aj pre jeho skúsenosti v písaní strategických dokumentov, keďže bol jedným z kľúčových autorov Národnej stratégie pre inkluzívne vzdelávanie, a zároveň zakladateľom magisterského študijného programu pre inkluzívne vzdelávanie, ktorého úlohou je vychovávať kvalifikovaných učiteľov v oblasti sociálneho začleňovania a práce v znevýhodnených komunitách. Majúc na pamäti budúce kroky a to, že po pilotnej fáze rodinnej gramotnosti by sme chceli zopakovať tento program v niekoľkých komunitách, pozvali sme aj riaditeľa Koalície rómskych neziskových organizácií "Rómsky kruh". No a v neposlednom rade sme do našej pracovnej skupiny potrebovali aj príspevky ľudí, ktorí prichádzajú priamo z cieľovej komunity, takže sme pozvali aj dvoch rómskych mediátorov z osady Konik, ktorých odporúčali aj z Rómskeho vzdelávacieho fondu, aj z miestnych škôl, ktoré navštevujú deti z osady. (PCMNE) Zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán, Podgorica, Čierna Hora Problémy pri oslovovaní potenciálnych zúčastnených strán 25

26 Neboli sme si istí, ako budú oslovení ľudia reagovať, pretože každý projekt je niečím špecifický. Verili sme však myšlienkam projektu a práci, ktorú sme vykonávali, preto nebolo pre nás ťažké argumentovať, komunikovať naše myšlienky, a tak získať ľudí na našu stranu. Preto sme dúfali, že ľudia, ktorých sme oslovili, poznajú iných kľúčových hráčov a dajú nám ďalšie kontakty, alebo poveria ľudí zo svojich organizácií, čo sa ukázalo byť pravda. Taktiež sme pozvali osoby a inštitúcie, ktoré boli zapojené v prvých fázach projektu - pri mapovaní miestnych potrieb. Okrem toho tento projekt nebol prvý svojho druhu v Dolnom Kubíne, preto sme sa mohli do určitej miery spoľahnúť aj na predchádzajúce dobré skúsenosti miestnych zúčastnených strán. *...+ Majúc na zreteli, že je dôležité vytvoriť vysoko kompetentnú a angažovaný skupinu miestnych zúčastnených strán, dohodli sme si s nimi najskôr osobné stretnutia, najmä s tými, ktorých sme mali označených ako "musia byť" v našom zozname. Nechceli sme stratiť zástupcov z najdôležitejších inštitúcií kvôli nejakým nepredvídateľným dôvodom alebo kvôli nejasnej komunikácii. Navyše sme si uvedomili, že priestor, v ktorom sme pracovali, nebol veľký (približne obyvateľov), preto sme si nemohli dovoliť stratiť žiadne dôležité osoby. Takže skôr, ako sme pozvali ľudí na prvé zasadnutie pracovnej skupiny, stretli sme sa s nimi osobne. Verili sme, že osobné stretnutie nemožno nahradiť žiadnym iným spôsobom kontaktu, čo sa ukázalo byť pravdou. Osobné stretnutia zočivoči nám umožnili predstaviť samých seba a zreteľne hovoriť o súčasných projektoch a snahách, vysvetliť ciele nášho projektu, naše očakávania, ich prípadné roly, a zároveň preskúmať, ako by mohlo byť naše úsilie zosilnené budúcou vzájomnou spoluprácou. Navyše sme ústne mohli lepšie vysvetliť, aký druh odborníkov a osôb by sme potrebovali mať v skupine, pretože bolo pre nás trochu problématické presne preložiť termín "zúčastnené strany" ( stakeholders ) do slovenčiny. Z tohto dôvodu sme spočiatku používali termín "skupina expertov", ktorý bol prijatý kladne a do našej pracovnej skupiny boli poverení zväčša vedúci pracovníci úradov a inštitúcií. Neskôr sme zaviedli výraz "zúčastnené strany", ktorý presnejšie vyjadroval túto kategóriu osôb. (Orava ADE) Zostavovanie miestnej pracovnej skupiny zúčastnených strán sa žiaľ časovo prelínalo s dvoma politickými zmenami, ktoré nám prinajmenšom zabránili získať možných kandidátov pre našu pracovnú skupinu. Miesto ministra školstva zostalo prázdne po tom, ako sa vládnúca strana rozhodla nominovať vtedajšieho ministra školstva na pozíciu primátora v komunálnych voľbách. Voľby sa konali v roku 2014 a skončili v politickej slepej uličke po mesiacoch vyjednávania, keď na ministerstve aj na radnici zostali len riadiace orgány odmietajúce angažovať sa v akejkoľvek novej iniciatíve bez konzultácie s 26

27 vrcholovým manažmentom. (PCMNE) S touto dôležitou mimovládnou organizáciou sme pracovali aj predtým, mali sme s nimi spoločné partnerstvo a kus dobrej práce za sebou. Napríklad sme spolu realizovali projekt štipendia pre rómskych študentov stredných škôl, ktorý zahrňoval aj mentoringový komponent. Našou úlohou bolo vzdelávať ich mentorov a skupiny rómskych učiteľov, spolu sme vypracovali inovatívny projekt, navzájom sme poznali svoje záujmy a možnosti a nadovšetko sme vedeli, že si môžeme navzájom dôverovať. Bola to dobrá východisková pozícia - a v tom čase sme boli presvedčení, že to bola výhoda - ale ukázalo sa, že to bola zároveň aj prekážka, pretože sme si nemysleli, že by sme im mali poslať aj pripomenutia prvého zasadnutia, tak ako sme to urobili pri ostatných zúčastnených stranách. My sme im len jednoducho poslali , ktorý zostal bez ďalšieho povšimnutia... a tak nestihli prvé stretnutie, hoci sme s nimi zaručene počítali. Našou veľkou chybou bolo brať ich ako samozrejmosť. (Cluj-Napoca tím) Z našich predchádzajúcich skúseností sme si boli vedomí, že prvé stretnutie je vždy kriticky dôležité pre ďalšiu spoluprácu, preto sme venovali mimoriadnu pozornosť všetkým organizačných aspektom: miestu, času, forme pozvania, programu, pripomenutiam stretnutia niekoľko dní vopred, poskytnutiu ľahkého obeda a občerstvenia, vhodnej ani príliš dlhej ani príliš krátkej prezentácii projektu, atď. Snažili sme sa vybrať miesto, ktoré by bolo ľahko dostupné pre každého zo zúčastnených strán a zabezpečilo by dostatočnú vážnosť a dôstojnosť pracovnej skupiny. Preto sme požiadali zástupcu miestnej radnice, aby nám poskytli zasadaciu miestnosť v ich priestoroch. Zabezpečenie zasadačky radnice bolo pre nás dosť dôležité, pretože aj takto sme mohli demonštrovať podporu nášho projektu miestnou samosprávou. Väčšina stretnutí pracovnej skupiny sa konala v bežnej zasadacej miestnosti samosprávy, jedno stretnutie bolo dokonca v prestížnejšej zasadačke primátora. Okrem toho v tej istej budove je aj sídlo miestnej televízie, preto bolo pre nás ľahšie získať ich na publicitu našich aktivít. (Orava ADE) Nie je veľa vecí, ktoré môžu byť skľučujúcejšie pri práci so zúčastnenými stranami ako zasadnutie, do organizácie ktorého investujete veľa úsilia a napokon len niektoré z potvrdených pozvaných osôb aj naozaj prídu. Mali sme pripravenú veľkú miestnosť, o ktorú sme požiadali krajský školský inšpektorát, ktorý nám umožnil použiť jednu zo svojich zasadacích miestností, aby sme umiestnili všetkých pozvaných... a napokon nám bolo 27

28 jasné, že by nám bola stačila oveľa menšia kancelária pre tú hŕstku ľudí, ktorí napokon prišli. Prvé, čo nám prebehlo mysľou bolo, že sme neurobili dosť! No na obhajobu si môžeme myslieť, že "možno tento neúspech" aby sme to nazvali pravým menom - "je len dôsledkom nášho kultúrneho kontextu ; úrady na poslednú chvíľu dostávajú naliehavé úlohy, ktoré musia riešiť okamžite, ľudia si pravidelne nesledujú y a zabudnú... a samozrejme sme vedeli, že nemôžeme spoliehať ani na odpovede možno. My sme však neustúpili a držali sme sa naplánovaného programu zasadnutia s vedomím, že tí, ktorí tu prišli, sú určite zvedaví, či táto iniciatíva bude vôbec fungovať. Bolo nám jasné, že budeme musieť začať odznova a naliehať ešte viac. Museli sme sami seba posilniť v presvedčení, že naša iniciatíva si určite zaslúži väčšiu pozornosť a tých najlepších ľudí z mesta. (Cluj-Napoca tím) Prvé zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán, Cluj-Napoca, Rumunsko 28

29 Na čo nezabudnúť Hľadajte naklonených partnerov, ale neberte nikoho ako samozrejmosť akokoľvek dobrým a spoľahlivým sa ukázal partner v minulosti, potrebuje rovnakú pozornosť ako potenciálny nový subjekt; Ľudí, ktorých veľmi chcete mať v pracovnej skupine, kontaktujte s dostatočným predstihom písomne aj telefonicky, ale v ideálnom prípade osobne; Požiadajte inštitúcie, aby do pracovnej skupiny menovali dvoch ľudí pre prípad, že by sa na zasadnutiach potrebovali striedať; Nenechajte sa odradiť ľuďmi, ktorí sa sľúbili a napokon neprišli - môžu mať na to veľmi dobrý dôvod - a nemusí to znamenať, že im na vás prestalo záležať; Jediným naozajstným zlyhaním by bolo prestať veriť v to, čo robíte. Úvodné stretnutie projektu LIT3, Podgorica, Čierna Hora 29

30 3.2. Naberanie na obrátkach skúsenosti s budovaním a formalizáciou vzťahov Dva až tri mesiace po prvom zasadnutí, kedy sa členovia pracovnej skupiny navzájom spoznali, zladili a keď sa začala vytvárať spomínaná nádoba, boli sme pripravení zvolať druhé zasadnutie. Samozrejme, aby sme predišli zlyhaniam prvého zasadnutia (ak sa to tak dá nazvať), vynaložili sme tentokrát väčšie úsilie organizačnej príprave, naplánovaniu času, trvaniu a pod. Pri organizovaní zasadnutí pracovnej skupiny sme venovali osobitnú pozornosť týmto aspektom: Dátum zasadnutia. Čo najviac vyhovovalo väčšine zúčastnených strán? Predovšetkým piatky a dni pred štátnymi sviatkami. Ich energia bola pravdepodobne posilnená blížiacim sa pracovným voľnom, a tak boli schopní ukončiť pracovný týždeň niečím kreatívnym a pútavým. Najskôr sme museli dohodnúť dátumy s verejnými inštitúciami, až potom prišli na rad ďalšie zúčastnené strany, ktorých program a časová dostupnosť boli flexibilnejšie a cestovné poriadky boli pružnejšie. Hodina zasadnutia. Naše skúsenosti ukazujú, že pre každého je najlepší čas v skorých popoludňajších hodinách. Všetky naše zúčastnené strany mali povolenie opustiť svoje pracovisko niekoľko hodín pred koncom pracovného dňa (cca 3 hod). Miesto zasadnutia. Vytvorenie vhodných pracovných podmienok sme chceli mať plne pod kontrolou, preto sme zvolili našu kanceláriu PCMNE. Všetky zúčastnené strany boli predtým u nás aspoň raz a vo všeobecnosti mali priaznivé názory na atmosféru miesta. Atmosféra. Naša kultúra je známa pitím kávy, takže sme sa snažili vytvoriť atmosféru typickej čiernohorskej pohostinnosti, ktorá prispieva k väčšej dôvere, pomáha ľuďom viac sa otvoriť k úprimnému dialógu, ochote pomáhať a nádejne sa zapojiť. Na základe zistení analýzy potrieb vypracoval projektový tím program rodinnej gramotnosti (PRG) s ktorým sa obrátil na zúčastnené strany s očakávaním spätnej väzby a podpory ďalšieho kroku, ktorým bolo pilotovanie programu PRG. Cennú spätnú väzbu poskytli akademici (aj keď nie vždy z oblasti vzdelávania), regionálne školské správy, pedagogickí asistenti a zástupcovia mimovládnych organizácií. Okrem toho sme dostali pomoc pri hľadaní dobrovoľníkov a tipy na získanie materiálov na čítanie. Na niektorých miestach sme začali so zberom kníh pre účastníkov PRG. 30

31 Na tomto druhom stretnutí sa v niektorých lokalitách vyskytli take ideologické strety a spory medzi ľuďmi zapojenými do procesu, že mali vplyv aj na prácu skupiny zúčastnených strán. V rámci nášho úsilia o ich zaradenie do života metropoly, sme naozaj chceli, aby sa rodiny z chudobnej štvrte, všeobecne nazývanej Pata Rat, mohli zúčastniť PRG, a to napriek vzdialenosti, ktorú by mali zakaždým prekonať. Vedeli sme o štvrti, z ktorej pochádzali naši klienti, a hoci sme predtým priamo s týmito komunitami nepracovali, mali sme informácie o ich extrémne zlých životných podmienkach, a taktiež o iniciatívach, ktoré sa snažili pomôcť rodinám vyrovnať sa so situáciou v rámci hraníc svojej štvrte ( napríklad materská škola a škola s neistými právnymi statusmi sú prevádzkované v najstaršej časti tejto oblasti holandskou rodinou, s nejakou podporou krajskej školskej inšpekcie, ale v skutočnosti sa jedná o štátne vzdelávacie zariadenia; alebo rozsiahla a dlhodobá iniciatíva podporovaná Nórskom, ktorá mala komplexný prístup k sociálnej a vzdelávacej integrácii populácie v Pata Rat, atď.) Boli sme si vedomí, že tam boli obrovské nezhody medzi tými, ktorí sa snažili pomôcť im priamo na mieste a tak priamo alebo nepriamo uľahčiť a trochu zlepšiť život v marginalizovaných, väčšinou etnicky oddelených častiach - a tými, ktorí chceli vidieť rodiny integrované v živote mesta, a za týmto účelom sa zapájali do boja s miestnymi úradmi, pričom trvali na tom, že by mali prijať zodpovednosť za situáciu rodín, ktoré boli vysťahované z mesta a tak sa dostali do veľmi nevýhodnej pozície. My sme chceli len zvýšiť šance detí na ich školskú úspešnosť, a tým im pomôcť dostať sa z ich súčasnej situácie, s podporou ich dospelých rodinných príslušníkov. Jeden z našich vysoko postavených zástupcov zúčastnených strán nám poznamenal, "Len aby ste mali jasné, čie problémy sa snažíte riešiť." My si myslíme, že sa snažíme vyriešiť problém súčasných a budúcich generácií nášho mesta - chceme, aby všetci naši občania viedli šťastný a zmysluplný život, v spravodlivo zmýšľajúcej spoločnosti. Avšak, či sa nám to páčilo alebo nie, ocitli sme sa uprostred komplikovanej situácie, ktorej sme sa museli venovať. Aj keď obe strany sa napokon zapojili do pracovnej skupiny zúčastnených strán, len jedna z nich súhlasila podporovať rodinnú gramotnosť (napodiv práve tá, s ktorou sme zvyčajne nesúhlasili, pretože oni sa veľmi nesnažili dostať rodiny preč z toho prostredia), zatiaľ čo druhá strana, sme si istí, že zostala blízkym pozorovateľom, ktorého by sme nemali prehliadať. (Cluj-Napoca tím) V čase do druhého zasadnutia stálej pracovnej skupiny sme boli pripravení podpísať dohody s inštitúciami a organizáciami, ktoré boli zastúpené v skupine. Naša spolupráca so zúčastnenými stranami bola sformalizovaná memorandom 31

32 podpísaným s oficiálnymi predstaviteľmi zúčastnených inštitúcií. Podpísali sme bilaterálne memorandum s každou inštitúciou až po prvom zasadnutí, aby zúčastnené strany mali viac času na zváženie svojich ďalších záväzkov (jedna inštitúcia po prvom zasadnutí odstúpila). Všetky ostatné inštitúcie zostali s nami až do konca. Venovať osobitnú pozornosť detailom memoranda sa ukázalo byť múdrym počinom, pretože sme na ne mohli odkazovať v priebehu projektu. Pri príprave memoranda sme sa snažili dohodnúť konkrétne roly pre jednotlivé zúčastnené strany, pokiaľ ich bolo možné predvídať v danej dobe, ako napríklad poskytnutie zasadacej miestnosti, umožnenie aspoň jednému zástupcovi z inštitúcie zúčastňovať sa na pracovných stretnutiach skupiny, umožniť zástupcovi organizácie cestovať na medzinárodné rokovanie projektu, atď. Tieto roly boli zahrnuté do textu memoranda, s poznámkou, že prípadné iné formy spolupráce budú včas dohodnuté dodatočne oboma stranami. Memorandá je možné aktualizovať neskôr, keď budú zreteľnejšie ďalšie konkrétne opatrenia. Napriek tomu sa však prikláňame k názou, že ak spolupráca funguje dobre, nie je táto formalizácia vždy nutná. (Orava ADE) Stretnutie pracovnej skupiny pred pilotovaním programu rodinnej gramotnosti bolo veľmi nápomocné pri príprave terénnych prác, keďže rómski mediátori a zástupcovia rómskych mimovládnych organizácií mali množstvo námietok. Zástupcovia fakulty filozofie poskytli profil potenciálnych dobrovoľníkov a informácie o schopnostiach a poznatkoch kandidátov v užšom výbere. (PCMNE) Pri podpise väčšiny dohôd o partnerstve sme nenarazili na problémy, aj keď s niektorými inštitúciami sme museli usporiadať opakované bilaterálne schôdzky, a dokonca aj vtedy váhali. Toto sa vyskytovalo prevažne v prípade vysokých škôl a miestnych úradov. Nie všetky zmluvy sú k dnešnému dňu podpísané hoci akcie boli vykonané spoločne a ďalšie akcie sú naplánované - napríklad s radnicou spolupracujeme na organizovaní posledného zasadnutia stálej pracovnej skupin. Prvýkrát je radnica hostiteľom vo svojich priestoroch (v tej známej zasadačke mestskej rady) a na základe dohody s iniciátormi projektu pozvali svojich hostí, medzi ktorých by chceli túto iniciatívu šíriť ďalej. Takže - ako sme to pochopili - podpísanie nemešká z dôvodu, že by inštitúcie nechceli mať dohody a spoločné akcie, ale preto, že majú svoje byrokratické spôsoby práce. A žiaľ, my nemáme toľko ľudských zdrojov, ktorých by sme mohli na tieto úlohy poverovať. Na druhej strane, podpísanie jednoduchej rámcovej dohody až tak veľa neznamená, pokiaľ ide o to, aby sme sa dostali bližšie k nášmu cieľu teda k reálnej stratégii pre mesto, aby podporovalo a realizovalo programy rodinnej gramotnosti v prospech najviac 32

33 znevýhodnených rodín - čo je mimochodom vo veľkej miere v súlade s duchom a literou nedávno schválenej dlhodobej stratégie samosprávy. (Cluj-Napoca tím) Hlavným cieľom našej spolupráce v rámci stálej pracovnej skupiny bolo vypracovať lokálnu stratégiu na podporu rodinnej gramotnosti miestnej rómskej komunity. Stratégiu sme začali tvoriť na štvrtom stretnutí, na ktoré sme pripravili všetky dostupné zdroje, ako napríklad výstupy a odporúčania z projektu, rámec na tvorbu stratégie a pod. Aby sme boli efektívnejší a zabezpečili lepšiu zapojenosť, pracovali sme v menších skupinách a potom sme výsledky zdieľali v rámci celej pracovnej skupiny. (Orava ADE) Na čo nezabudnúť Diskutujte znovu a znovu, čo je vaším spoločným cieľom, aby to bolo jasné. Udržujte neustály dialóg a nevyhýbajte sa ani ťažším situáciám. Avšak zvážte múdro, do akej miery sa zapojíte do konfliktných situácií. Uistite sa, že každý, aj ten najmenší príspevok, sa využije efektívne. Podpíšte dohody, keď je stranám jasné, čím môžu a sú ochotní prispieť. Rámcové dohody nemusia byť nutné, ak je zabezpečená dostatočná úroveň dôvery medzi zúčastnenými stranami. Nezabudnite zvlášť privítať aj tých, ktorí sa do pracovnej skupiny pridali neskôr,najmä ak je ich príspevok sľubný. Nenechajte sa znechutiť tým, že s niektorými stranami budete musieť znovu a znovu začínať od začiatku. Ak je zúčastnená strana naozaj potrebná, ale sa nemôže zúčastniť zasadnutia, dohovorte si s nimi osobitné stretnutie a informujte ich o najnovších správach. 33

34 Zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán, Cluj-Napoca, Rumunsko 3.3. Dosahovanie míľnikov skúsenosti s implementáciou a hodnotením výsledkov Keď už sme mali spoločne jasno v cieľoch a zdrojoch, zjednotené dohody a začali sme plánovať spoločnú budúcnosť, bolo zaujímavé sledovať, ako sa začínajú objavovať výsledky našej práce. Jedným zo spoločných momentov na reflexiu a hodnotenie našej práce bola záverečná konferencia projektu LIT3 v meste Cluj-Napoca, Rumunsko. Na konferencii boli zastúpené všetky tri pracovné skupiny zúčastnených strán od jedného až po niekoľkých členov. Mali sme možnosť učiť sa navzájom od seba, dozvedieť sa o svojich stratégiách, teda výstupoch práce stálych skupín zúčastnených strán. Okrem projektových tímov sme mali aj hostí z Maďarska, Srbska, Bulharska, Lotyšska, a viacero rumunských mimovládnych organizácií z iných miest. Toto bola naozajstná príležitosť učiť sa, zdieľať výsledky a sláviť úspech! Debaty počas záverečnej konferencie projektu LIT3, Cluj-Napoca, Rumunsko Súčinnosť s ďalšími súvisiacimi projektmi posilnila naše výsledky. "Štvrť storočia po - regionálna konferencia o Rómoch a diskriminácii sa konala v Cluj- Napoca septembra 2015, udalosť organizovaná Centrom zdrojov pre rómske spoločenstvo (RCRC) dala dohromady rôzne zúčastnené strany - organizácie občianskej spoločnosti realizujúce projekty v rómskej oblasti, programových operátorov 34

35 Mimovládneho fondu, zástupcov rôznych európskych inštitúcií (Európska komisia, Európsky parlament, Rada Európy), odborníkov a výskumných pracovníkov z oblasti antidiskriminácie, verejnej politiky, rozvoja neziskových organizácií, spolu organizáciami financovania v strednej a východnej Európe aby sa spolu pozreli na úspechy a nedostatky posledných 25 rokov a tiež dopredu na potenciálne nové riešenia pre najbližších 25 rokov v oblasti integrácie Rómov. Na tejto konferencii bol prezentovaný aj program rodinnej gramotnosti vypracovaný v rámci projektu LIT3 ako vzdelávací prístup, ktorý sľubuje zvýšiť šance na akademickú úspešnosť rómskych detí a zlepšenie postoja rodičov ku školskému vzdelávaniu. Bolo to skvelé zviditeľnenie nášho projektu, a to len na jednej konferencii! Toto by však nebolo možné dosiahnuť, keby sme nemali výkonného riaditeľa RCRC v našej pracovnej skupine a na seminári v Londýne! (Cluj-Napoca tím) Jeden z miestnych projektov veľkého rozsahu, ktorý vedie Združenie pre medzikomunitný rozvoj v metropolitnej oblasti Cluj-Napoca, plánuje nový prístup v rámci vzdelávacej oblasti. Rodinná gramotnosť - podľa vedúceho tohto projektu - je presne to, čo potrebujú! Aj keď tento projektový manažér nebol na žiadnom zasadnutí našej pracovnej skupiny, zdá sa, že vytrvalé pozývanie ich zástupcov na zasadnutia prinieslo ovocie! V súčasnosti plánujeme spolupracovať s ich pedagógmi a prípadovými manažérmi, aby sme im pomohli vytvoriť program rodinnej gramotnosti. (Cluj-Napoca tím) Počas posledných stretnutí našej pracovnej skupiny sme sa zamerali na vypracovanie miestnej stratégie rodinnej gramotnosti. Štvrté stretnutie bolo veľmi praktické a zapojilo úplne všetkých členov skupiny do vypracovania komplexnej SWOT analýzy, definovania strategických cieľov a vypracovania akčných plánov. *...+ skupina vybrala kľúčové stratégie a dohodla sa na tom, ako budú zdieľať zodpovednosti pri vypracovaní akčných plánov, a to podľa ich oblasti odbornosti. Dohodli sme sa, že táto stratégia musí byť realistická, dosiahnuteľná a že by sa mala zaoberať kľúčovými potrebami a problémami týkajúcimi sa rodinnej gramotnosti v miestnom kontexte: na potrebu vzdelávania odborníkov, advokácie za rodinnú gramotnosť a pod. (PCMNE) V našej kultúre sú stratégie väčšinou dokumenty, na ktoré padá prach na policiach verejných inštitúcií. Takúto stratégiu sme určite nechceli, ale určite sme chceli nájsť spoločný menovateľ medzi našou iniciatívou a tým, čo si tieto stratégie kladú za cieľ. 35

36 Uistili sme sa, že to, čo navrhujeme, je prijateľné pre naše zúčastnené strany, a že nebudú musieť príliš vybočiť z cesty, aby robili, čo navrhujeme. Vlastne jediné, o čo sme ich požiadali, bolo aby robili veci trochu inak. Takže aj keď sme ich hneď na začiatku upozornili, že by sme chceli mať spoločnú stratégiu, samotné písanie dokumentu nebolo hlavnou náplňou schôdzok. Snažili sme sa však zabezpečiť, aby naše zúčastnené strany jasne videli, že s podporou pracovnej skupiny zúčastnených strán by mohli robiť veci efektívnejšie. Naše skúsenosti ukázali, že ľudia a inštitúcie nemajú problém zhodnúť sa na mnohých veciach, skôr nedokážu pracovať spoločne a ťažiť zo súčinnosti vzájomnej spolupráce. Takže napokon sme boli veľmi šťastní, keď si miestne autority začali všímať miesta našej iniciatívy, z ktorých by mohli ťažiť, medzi nimi hlavne Úrad ochrany dieťaťa, rodiny a rozvoja spoločenstva". (Cluj-Napoca tím) Ak máme byť úprimní, na začiatku projektu sme nevedeli, čo očakávať od tohto druhu práce, a aby sme predišli sklamaniu, uspokojili sme sa aj s menej ambicióznymi očakávaniami. Boli sme si vedomí, že my, ako mimovládna organizácia, ktorá iniciuje tento projekt, nemá žiadnu právomoc požadovať akékoľvek záväzky od zúčastnených strán. Cítili sme, že musíme rešpektovať skúsenosti našich kľúčových hráčov, byť čestnými a otvorenými pri vyjadrovaní našich očakávaní a odhodlaní usilovať sa o dosiahnutie nášho cieľa. Uznanie a oslava každého, aj toho najmenšieho úspechu, nám dali impulz posúvať sa vpred a robiť dobrú prácu na stretnutiach alebo prostredníctvom ovej komunikácie. Navzájom sme sa podelili a uznali každý krôčik, ktorý na podporu projektu urobila ktorákoľvek zúčastnená strana. (Orava ADE) Na čo nezabudnúť Zdieľajte skutočné, nie očakávané výsledky, a to aj v prípade, že nie sú až také dobré, ako ste si žiadali; znamená to, ako ďaleko sa vám podarilo doposiaľ zájsť, v akej fáze sa nachádzate, čo neznamená, že ste zlyhali, ale že sa budete musieť viac snažiť. Nebojte sa poučiť z toho, z čoho sa môžete poučiť! Sebahodnotenie nie je ľahké, ale malo by sa robiť; uvažovanie o tom, čo vyšlo a čo by mohlo dopadnúť lepšie, je v skutočnosti zdrojom učenia sa. Podeľte sa so svojimi problémami, rovnako ako s úspechmi - keď to urobíte a poslucháči to pochopia, môžu vám dať cenné rady, ako ich prekonať. Pri väčšom publiku je pravdepodobnejšie, že sa nájde niekto, kto bude mať podobnú skúsenosť. 36

37 Keď zvoláte ľudí, dajte im niečo robiť. Ľudia radi pracujú spolu a keď môžu prispieť k práci, cítia spoluvlastníctvo procesu a produktu, čo zvýši pravdepodobnosť dosahovanie výsledkov. Keď spolutvoríte taký dokument, ako je stratégia, uistite sa, že každý chápe, k akému účelu slúži. Dajte si pozor zvlášť v kultúrach, v ktorých sú písomné dokumenty vytvárané pre kohokoľvek, len nie pre nás. 3.4 Vytyčovanie nových cieľov skúsenosti s ďalším rozvojom, opakovaním a inštitucionalizáciou Ako sa blížime ku konečnej fáze nášho projektu, hoci nie ku koncu nášho dialógu a akčného plánovania so skupinou našich zúčastnených subjektov, pozývame organizácie a verejné inštitúcie z iných miest, aby sa dozvedeli o našej iniciatíve, rodinnej gramotnosti, a dúfame, že sa budú inšpirovať. Momentálne túžime po tom, aby záverečné zasadnutie našej pracovnej skupiny (záverečné v rámci projektu) dopadlo čo najlepšie, pretože množstvo nových organizácií a inštitúcií naznačilo svoj záujem o účasť na stretnutí - tentokrát usporiadané v budove radnice mesta Cluj-Napoca. Okrem toho máme aj konkrétne plány ľudia, dátumy a miesta sú dohodnuté, takže môžeme spustiť inštitucionalizáciu programu rodinnej gramotnosti. Taktiež sme pozvaní na konferencie, kde získame prístup k novému publiku skutočných alebo potenciálnych zúčastnených strán. (Cluj-Napoca tím) Pri našej práci sme sa naučili, že rozmer spoločného dobra môže byť pre zástupcov zúčastnených strán obzvlášť zaujímavý, hlavne ak pracujú v sociálnej oblasti. Ako sa sami vyjadrili, k pracovnej skupine sa pripojili kvôli cieľom a problémom, ktorým čelí tento projekt. Riešenia prostredníctvom rodinnej gramotnosti je pomerne nový koncept, aj keď už videli nejaké lastovičky aj v tejto oblasti. Zúčastnené strany tiež oceňujú, že mali príležitosť stretnúť sa so zástupcami ďalších inštitúcií s podobnými cieľmi, s ktorými mohli zdieľať svoje skúsenosti. Ku koncu projektu vyjadrili svoju túžbu neplytvať spoločným úsilím, ktoré trvalo takmer dva roky, ale priali si mať dobrú a uskutočniteľnú spoločnú stratégiu, ktorou by pokračovali v začatej práci a ktorá by mala potenciál zaujať a byť prospešná pre celý miestnu komunita, rómsku aj nerómsku. (Orava ADE) Na čo nezabudnúť 37

38 Keď sa snažíte o inštitucionalizáciu vašej iniciatívy prostredníctvom rôznych verejných a súkromných subjektov, nezabudnite vytvoriť novú "nádobu" a buďte pripravení v prípade potreby podporiť toto jadro. Tútoring a poradenstvo môže byť efektívnym spôsobom, ako podporovať čerstvo vytvorenú "nádobu". 38

39 Kapitola 4. Naše úvahy o kľúčových faktoroch úspechu 4.1. Vedenie a vplyvný sponzoring Naučili sme sa Posledné slovo, čo sa má ďalej udiať, nemá mať samostatný delegát inštitúcie alebo organizácie v pracovnej skupine ZS. Zúčastnené strany potrebujú spoločne rozvíjať vodcovské schopnosti. Vedenie a vplyvný sponzoring Úspešné pracovné skupiny ZS vyžadujú kombináciu horlivých ťahúňov a ducha kolektívnej zodpovednosti za zmenu. Pracovné skupiny ZS musia brať do úvahy vplyvných aktérov : získať ich podporu môže byť kľúčovým faktorom úspechu. Doteraz sa v našej pracovnej skupine ZS neobjavilo jasné vedenie. Môže to byť spôsobené aj tým, že v Cluji-Napoca boli dve organizácie a nie vždy sme dokázali spolupracovať, tým najlepším možným spôsobom. Aj keď sme si podelili niektoré úlohy súvisiace so zostavením pracovnej skupiny ZS a jej riadením, cítili sme, bez toho, aby sme o tom otvorene diskutovali, že každá dodaná časť mohla byť obsažnejšia a kvalitnejšia. Niektorí vplyvní účastníci boli oslovení oboma organizáciami, a keď zareagovali na ponuku od druhej organizácie a nie na ponuku od prvej organizácie, objavila sa nevôľa a možno aj žiarlivosť, ktorú sme rozumne nezvládli. Podarilo sa nám získať niečo, čo sme vnímali ako vplyvný sponzoring: keď sa jedna z vplyvných zúčastnených strán zúčastnila politického seminára, ktorý sa konal v Londýne a bola pripravená zapojiť sa a podporiť nás, napríklad, v získavaní ďalších vplyvných ľudí, aby sa zúčastnili na konferencii, ktorú sme usporiadali v rámci projektu. Jedno z hlavných sklamaní sa týkalo VIP v meste. Bola nám odporučená jednou z našich zúčastnených strán zástupkyňou MVO s veľkými skúsenosťami s prácou so vzdelávaním Rómov - ako nezaujatý človek, ktorý sa rád zapojí do dialógu a pravdepodobne by súhlasila so zapojením sa do procesu. Najprv sme ju oslovili prostredníctvom oficiálneho u, ale neodpovedala nám. Povedali sme to predstaviteľke zúčastnenej strany, ktorá nám ju odporučila a ona nám opäť pomohla. 39

40 Poznala tajomníčku VIP a dala nám jej ovú adresu s tým, nech ju dáme do kópie, keď jej budeme posielať mail. Bohužial, tento spôsob opäť zlyhal, hoci tajomníčka, pravdepodobne, upozornila na VIP. Pochopili sme, že toto asi nebola dostatočne významná téma pre VIP a že ani ona ani jej kancelária sa nechce do projektu zapojiť. Avšak boli sme sklamaní, že nepreukázala základnú slušnosť a neodpovedala na naše pozvanie. Bohužiaľ, naša kultúra sa jasne odráža na spôsobe práce na verejných úradoch - nie je povestná zdvorilosťou ani otvorenosťou voči spolupráci! Okrem toho, sa tam dá získať malá, ak vôbec nejaká politická výhoda k uskutočneniu nášho cieľa. (tím Cluj-Napoca) Pokiaľ ide o vedenie pracovnej skupiny ZS, svojím spôsobom PCMNE bola ústredným bodom a vodcom celého procesu. Jednou z dobrých inštitucionálnych praktík bola koncepcia rozdelenia si povinností pri oslovovaní ľudí. Takže sme boli schopní využiť osobné kontakty rozvinuté v posledných rokoch, primäť ľudí, aby si vypočuli naše myšlienky, posúdili ich relevantnosť a zaviazali sa k cieľom. V priebehu stretnutí sme sa snažili, aby sa naši členovia pracovnej skupiny ZS skôr zapájali a niečo vytvárali, než len nasledovali vedenie facilitátora, či iba súhlasili/nesúhlasili. Niektorí členovia pracovnej skupiny ZS boli horlivé typy, bez potreby ďalšieho povzbudenia zapojiť sa, zatiaľ čo iní boli viac pasívni a čakali, kým ich oslovia. Nechceli sme, aby sa cítili menej dôležití, takže sme sa s nimi dodatočne rozprávali po prvom stretnutí pracovnej skupiny ZS a uistili sme sa, že odznelo všetko, čo chceli počuť a povedať. Hovorili sme o ich obaváh a očakávaniam a možno nevyslovených myšlienkach a použili sme to ako zahrievačky-konverzácie pri niektorých bodoch v programe od nasledujúceho druhého stretnutia. Táto stratégia im umožnila byť aktívnejšími a zaangažovanejšími. Dvaja dôležití "hráči" v oblasti nášho záujmu, ktorých sa nám nepodarila dostať do nášho tímu bol mestský úrad v Podgorici a vplyvní ľudia z Ministerstva školstva. Obe pozície najvyššieho manažmentu boli v čase, keď sme vytvárali našu skupinu, prázdne a nikto koho sme oslovili sa nechcel zaviazať k spolupráci, pretože nikto nevedel naisto, ako zmena vlády v meste a starostu, na jednej strane a ministra, na strane druhej ovplyvní ich rozsah práce a pozíciu. Zamestnanci odboru vzdelávania na mestskom úrade, ktorých sme oslovili, sa zdráhali prijať akékoľvek rozhodnutie v politicky citlivom povolebnom období a bolo ťažké spojiť ich so vzdelávaním, pretože, oficiálne, ide o profesionálne oddelenia pre kultúru, šport a sociálnu starostlivosť. Absencia zástupcov Ministerstva školstva bolo vykompenzovaná získaními dvoch agentúr, ktoré pracujú pod záštitou ministerstva. V našom chápaní, mať 40

41 vplyvný spozoring v našom kontexte zvyčajne znamená, mať stálu politickú podporu, niečo, s čím my, ako organizácia, nemáme veľa skúseností. (PCMNE) Získať zúčastnené strany nebolo ľahké, ale čo nám fungovalo najlepšie boli osobné stretnutia s potenciálnymi zúčastnenými stranami ešte predtým, než sme ich pozvali do pracovnej skupiny ZS. Všetky ostatné spôsoby získavania zúčastnených strán do pracovnej skupiny sa nám ukázali byť menej účinné, až na niekoľko výnimiek. Niektoré z našich zúčastnených strán boli ochotné od samého začiatku, keď sme ich oslovili a ony súhlasili. Zvyčajne išli ešte ďalej a poradili nám niekoľko ďalších ľudí, ktorí by sa mohli zúčastniť. Avšak, nie vždy to fungovalo. Napríklad, jeden predstaviteľ našej zúčastnenej strany z miestneho úradu nám odporučil človeka z miestnej rómskej mimovládnej organizácie, ktorého sme aj my oslovili. Snažili sme sa ho kontaktovať niekoľkokrát, ale nikdy nereagoval na naše y. Taktiež sme neuspeli, keď sme chceli získať osobu, ktorú nám odporúčili z miestneho zdravotníckeho strediska, do pracovnej skupiny ZS: kontaktovali sme ju a vysvetlili jej, čo naša skupina iniciuje, ale neúspešne odpovedala nám, že je veľmi zaneprázdnená inou prácou. Našťastie mali sme aj jednu pozitívnu odpoveď, keď nám jeden pán riaditeľ školy odporučil inú pani riaditeľku školy a ona prijala našu ponuku na spoluprácu. (Združenie Orava) Projektový tím Združenia Orava pri práci 41

42 4.2. Súdržnosť a manažment vzťahov Naučili sme sa Zúčastnené strany si zaznačia, keď budú mať pocit, že ich práca je viac než len spolupráca medzi jednotlivými aktérmi. Ak zúčastnené strany nie sú silne stotožnené s procesom dialógu a spolupráce, jeho účinok zostane slabý. Súdržnosť a manažment vzťahov Základným kameňom pre príslušnú úroveň súdržnosti je dôvera. Pracovné skupiny ZS musia zabezpečiť dôveru v proces, napriek rozdielom v názore a vlnám príležitostnej nedôvery. Na prvom a druhom stretnutí pracovnej skupiny ZS bolo viac prezentácií a prejavov, než dialógu. Bolo to spôsobené tým, že zúčastnené strany sa navzájom veľmi dobre nepoznali a potrebovali sa dozvedieť o práci a odborných znalostiach druhých. Predstavitelia zúčastnených strán, ktorí sa zúčastnili len od druhého stretnutia pracovnej skupiny ZS, nemali toľko priestoru na predstavenie svojej práce. Bolo to preto, že v programe druhého stretnutia pracovnej skupiny ZS nezostal na dlhšie predstavovanie vyčlenení čas. Ak by sme chceli tomu prispôsobiť program znamenalo by to, že buď vynecháme niektoré dôležité otázky, ktoré mali byť prediskutované (týkajúce sa osnov RG a zdrojov pre vedenie pilotovania programu RG), alebo predĺžiť dobu trvania stretnutia. Bohužiaľ, vtedy bolo rozhodnuté, že predstavovanie nových členov pracovnej skupiny ZS (účastníkov druhého stretnutia pracovnej skupiny ZS) bude krátke. Ak by sme to mohli vrátiť späť, urobili by sme to inak uistili by sme sa, že každý má dostatočnú šancu predstaviť nielen seba, ale aj svoju prácu (v organizácií). Na záverečnej konferencii LIT3, bola dobrá príležitosť pre tím z Cluju stretnúť sa s členmi 42

43 pracovnej skupiny ZS počas konferenčných prestávok, okrem konštruktívnych diskusií počas pracovných dielní na konferencii (workshopy). Ak sa spätne pozrieme, bolo by asi dobré, usporiadať takúto konferenciu zúčastnených strán už skôr v rámci projektu, pred rokom, hneď po pilotnej fáze programu RG. (tím, Cluj-Napoca) Aj napriek tomu, že viac ako polovica členov pracovnej skupiny ZS sa navzájom poznala z rôznych iných iniciatív, venovali sme značný čas na predstavenie a prezentáciu každej členskej inštitúcie a jej odborného pozadia. Zdalo sa, že všetci sa navzájom poznali, aj keď neboli vzájomne oficiálne predstavení. Nevenovali sme už viac času na predstavovanie členov na ďalších stretnutiach pracovnej skupiny ZS, pretože prvé stretnutie obsiahlo takmer všetkých z nich. V priebehu prác v skupine bola atmosféra uvoľnená a pohostinná. Nevnímali sme žiadne prekážky v komunikácii, najmä tam, kde sa obyčajne majú v našej oblasti práce tendenciu objaviť. Zvyčajne býva vždy trochu nedorozumenie medzi mimovládnymi organizáciami a štátnymi vzdelávacími inštitúciami. Mimovládne organizácie obviňujú verejné inštitúcie pre ich váhavé a pomalé zmeny a reformy, ale boli sme svedkami len konštruktívnej kritiky a ponúk na podporu. Niekedy bola pre niektorých členov pracovnej skupiny ZS doba trvania stretnutia a čas ukončenia veľmi dôležitá, najmä pre ľudí zo štátnych inštitúcií, tak sme sa snažili držať sa programu stretnutia a prediskutovať všetky relevantné otázky naplánované na toto stretnutie v dohodnutom čase. Dobré bolo, že väčšina stretnutí pracovnej skupiny ZS končila aj neskôr neformálnymi stretnutiami, keď zvyčajne 4-5 členovia zostali dlhšie a hovorilo sa o priamo i nepriamo súvisiacich témach. Napadlo nás pozvať všetkých členov pracovnej skupiny ZS na náš výročný silvestrovský večierok a aj na ďalšie akcie organizované PCMNE. (PCMNE) Som veľmi rád, že ste ma pozvali podeliť sa o svoje skúsenosti a znalosti a najmä som rád, že som sa mohol stretnúť s ľuďmi, ktorých mená som poznal, ale nikdy som sa s nimi osobne nestretol. (koordinátor programu, Rómsky vzdelávací fond, Čierna Hora) Naša pracovná skupina ZS sa skladala z ľudí, polovicu z ktorých sme už poznali pred projektom. To je ľahko možné v mestečku s obyvateľmi. Avšak, uistili sme sa, že všetci budú skupine dobre predstavení. Zúčastnené strany na prvom stretnutí predstavili seba a svoje inštitúcie vzhľadom na ich prácu s rómskymi komunitami. Boli radi, že sa zúčastnili rôzne inštitúcie s viacerými prístupmi k rómskym komunitám. (Združenie Orava) 43

44 4.3. Cieľ a ujasnenie procesu Naučili sme sa Je potrebné, ujasniť si sledované ciele, rovnako aj proces, ku ktorému sme sa zaviazali pri sledovaní týchto cieľov. Aj keď sa zdá byť cieľ všetkým jasný, zúčastnené strany musia mať možnosť, počas priebehu procesu ďalej ho rozvíjať, upravovať alebo pretvárať. Cieľ a ujasnenie si procesu Je ťažké predpovedať cestu vedúcu k cieľu, takže zúčastnené strany budú chcieť vedieť, čo môžu očakávať a kedy. Čím je cieľ menej rozvinutý, premenlivý a vzdialený, tým väčšiu spoľahlivosť a istotu musí ponúknuť proces. Nie sme si istí, či boli našim predstaviteľom ZS dostatočne jasné ciele, široký obraz, či proces pracovnej skupiny ZS. Vieme, že sme museli každý druhý týždeň popisovať projekt novým ľuďom, ak nie každý týždeň a určite sme to museli urobiť na každom stretnutí pracovnej skupine ZS. Tí, ktorí si pravdepodobne ľahšie vedeli ujasniť ciele aj proces, boli tí, ktorí sa zúčastnili aspoň dvoch stretnutí pracovnej skupiny ZS plus aj iných aktivít projektu (pilotovania program RG, záverečnej konferencie LIT3, seminárov, individuálnych stretnutí, atď.) Musíme viacej porozmýšlať, kým skončíme, či sú na vine iba časové obmedzenia - možno sme neurobili dosť pre stretnutia pracovných skupín ZS, aby pracovali správne: čím su ľudia zaneprázdnenejší, tým je pravdepodobnejšie, že by boli cennými členmi pracovnej skupiny ZS, a tým je väčšia pravdepodobnosť, že ich čas bude veľmi obmedzený... Úspešný model spätne - sa zdá byť, keď inštitúcia zastúpená v pracovnej skupine ZS 44

45 pošle na stretnutie pracovnej skupiny ZS nadšenú, vnímavú, veci oddanú hlboko premýšľajúcu osobu a tejto osobe sa potom podarí dostať sa dostatočne blízko k hlavnému predstaviteľovi inštitúcie (alebo kancelárie), získa jeho pozornosť a podelí sa o myšlienky a názory diskutované na stretnutí. Inak, len zriedka, ak vôbec je pozvaný vplyvný človek inštitúcie, aby sa zúčastnil pracovnej skupiny ZS a dozvedel sa o našom projekte alebo o rodinnej gramotnosti. Niet divu, že keď sa vplyvní ľudia dozvedia o rodinnej gramotnosti a našej iniciatíve, vnímajú ju ako dokonale zapadajúcu do toho, čo robia a sú veľmi otvorení tomu, aby zvážili prijatie programu RG. Lepšie neskôr, ako nikdy... (tím Cluj-Napoca) Cieľ bol jasnejší, než samotný proces. A tu aj skupina zažila najviac nezrovnalostí. Tým, že sme niektorých členov poznali už niekoľko rokov, bolo zrejmé, že dobre zvládnu štruktúru procesu nasmerovaného k cieľu, ale zároveň sme museli mať na mysli pretvorenie a nastavenie procesu tak, aby zahŕňal aj neoceniteľný prínos od tých, ktorí mali menej jasné očakávania. Hlavné sebareflexívne otázky v tomto procese boli: Čo považujem ja alebo moja organizácia za najnutnejšie pre rodinnú gramotnosť? Ako môžem ja alebo moja organizácia prispieť niečim relevantým pre túto oblasť? Bez čoho sa ja alebo moja organizácia nezaobíde bez vašej pomoci? Týmto spôsobom sme odovzdali zodpovednosť do rúk našich členov pracovnej skupiny ZS. Bolo nám trochu ľúto, že sme nemohli získať ministra, dekana alebo riaditeľa - osoby, ktorých podpis veci uľahčuje, ale zároveň sme boli hrdí a šťastní, že sme získali veľa vedúcich predstaviteľov pozícií, ktorých aktívny, emocionálny a podporný postoj je niekedy mocnejší, než úradný list s dôležitým podpisom. (PCMNE) Rómska problematika, rodinná gramotnosť, deti z marginalizovaných rodín sú koncepty a súčasť niečoho väčšieho, než s čím sa naše zúčastnené strany zaoberali v práci na každodennej báze. Niektoré zúčastnené strany navrhovali na prvom stretnuti pracovnej skupin ZS, aby bolo osobitné úsilie venované praktickým výsledkom projektu, ako napríklad, pomôcť pri úsilí miestnej samosprávy pri vytváraní komunitných a poradenských centier, a tak zabezpečiť udržateľnosť projektu. To dokazuje dôveru v projekt, ktorú mali niektoré zo zúčastnených strán od samého začiatku - že projekt je súčasťou ich úsilia a môže prispieť k niečomu väčšiemu. Snažili sme sa od začiatku jasne stanoviť cieľ a proces. Napríklad, snažili sme sa určiť si role zúčastnených strán už v Memorande o porozumení (aj keď nebolo na začiatku ľahké predvídať podrobnosti o skutočných príspevkoch zúčastnených strán). 45

46 Agenda druhého stretnutia pracovnej skupiny ZS sa sústredila na skúsenosti zúčastnených strán s Rómami a s rodinnou gramotnosťou, ktoré im, myslím si, pomohli objasniť a predstaviť si všeobecné ciele nášho projektu. Boli im predstavené ciele a koncepcia projektu, zatiaľ čo oni mali možnosť zamyslieť sa a spozorovať nejaké spojenia s ich vlastnou prácou. (Združenie Orava) 4.4. Vedomosť a kompetencia Naučili sme sa Odborné poradenstvo a informácie je potrebné poskytnúť takým spôsobom, ktorý pomôže pracovnej skupine ZS vidieť širšie súvislosti. Budovanie kapacít v rámci pracovnej skupiny ZS, pomáha posilňovať hlasy zúčastnených strán a zlepšuje kvalitu ich prínosu. Vedomosť a kompetencia Pracovné skupiny ZS stavajú na viere v kolektívnu inteligenciu a na viere, že integrácia rôznych záujmov a kompetencii vedie k spoločnému pokroku. Nevyhnutné sú odborné znalosti, skúsenosti a vedomosti o obsah, ako aj schopnosť konštruktívne spolupracovať. Keď jeden z členov nášho projektového tímu išiel na konferenciu sociálnych pracovníkov, pochopili sme, že pedagógovia a sociálni pracovníci hovoria iným jazykom a zriedka hovoria spolu navzájom, hoci by mali, pretože pracujú s rovnakými jedincami - deti a ich rodičia, ktorí čelia problémom v oblasti vzdelávania budú mať asi taktiež rôzné sociálne problémy nízke sociálno-ekonomické postavenie so všetkými jeho aspektami, nestále zamestnanie, zlé bývanie, obmedzený prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, v niektorých prípadoch diskriminácia, nie zriedka domáce násilie atď. To čiastočne vysvetľuje, prečo sme boli tak radi, že sa nám podarilo získať na palubu úrady sociálnej starostlivosti a ich vedúcich pracovníkov - a hoci sme ich oficiálne pozvali na úplne prvé stretnutie pracovnej skupiny ZS a stretli sme sa s nimi, v skutočnosti prišli iba na tretie stretnutie a to len preto, že sme na tom veľmi trvali a veľakrát sme im telefonovali, a pretože sme sa podelili o naše názory ohľadne budúcnosti, čo v nich ešte viac zarezonovalo. (tím Cluj-Napoca) 46

47 Počiatočný strach, než sme začali organizovať stretnutia pracovnej skupiny ZS bol spôsobený tým, aby sme boli schopní dať dokopy okolo nášho stola relevantných členov pracovnej skupiny ZS. Ako obyčajne, odborníci s množstvom skúseností a znalostí skončili najviac zamestnaní prácou, ktorú dobre poznali. S výnimkou jedného, sa nám podarilo získať všetkých členov, v ktorých sme dúfali. Najmenej sme sa obávali o zabezpečenie konštruktívneho dialógu, pretože z toho, čo sme vedeli, na našom vytvorenom zozname, neboli žiadni príliš problémoví ľudia. Výreční a priamočiari to áno, ale aj od tých sa očakávalo, že budú konštruktívni, čo sa aj ukázalo, ako pravdivé. (PCMNE) To je jeden z programov, ktorý prispieva k našemu rastúcemu zameraniu na rozvojové aspekty, vzhľadom na to, že fáza humanitárnej pomoci a priamej materiálnej podpory sa blíži ku koncu. Veľmi sa zaujímame o vplyv takýchto programov na dospelých - našu primárnu cieľovú skupinu. Prostredníctvom programov tohto druhu, vidíme možnosť pre našich príjemcov, získať nejaké konkrétne znalosti v oblasti zdravia, čo im pomôže viesť kvalitnejší život, a ktorý nám výrazne pomôže dokončiť to, čo sme už urobili. Konkrétne, sme v procese vývoja a akreditácie novej a veľmi potrebnej profesie: spolupracovník sociálnej inklúzie v oblasti zdravia a na tento účel sme už zamestnali a začali vzdelávať dvoch mediátorov vzdelávania Rómov. (koordinátor rozvojových programov, HELP) Naša druhá schôdzka pracovnej skupiny ZS sa konala asi mesiac predtým, než sme plánovali testovanie programu RG. Naším cieľom bolo získať nejaké vedomosti a skúsenosti od zúčastnených strán s cieľom pripraviť sa čo najlepšie na testovaciu fázu. Pre diskusiu sme pripravili nasledujúce tri otázky: Aké majú zúčastnené strany skúsenosti s rómskymi rodinami? Aké majú zúčastnené strany skúsenosti s PRG? Ako môžu inštitúcie a jednotlivci prispieť k PRG? Diskusia sa dotkla niekoľkých dôležitých detailov pre našu pilotnú prácu (testovanie programu rodinnej gramotnosti), ako je vytváranie motivácie pre rodiny, aby sa zúčastňovali na PRG a nájsť správny spôsob, ako osloviť rodiny, ktoré boli rovnako problémové, ale aj nápomocné priniesť priaznivejší postoj rómskych rodín k vzdelávaniu v škole, aby prostriedky použité na PRG boli vybrané a pripravené presne, aby čítanie bolo "uchopiteľné", aby deti mali možnosť podchytiť" čítanie, (napr. používať interaktívne hry, puzzle, atď.), aby doba realizácie PRG bola posudzovaná starostlivo (leto sme nepovažovali za dobre vybratý čas), aby sa kládol veľký dôraz na prvú pracovnú dielňu s rodinami, aby sa rodiny vrátili a zostali v programe, atď. (Združenie Orava) Nemal som skúsenosti pracovať s takouto skupinou rôznych odvetví, takže som bol skôr zvedavý, 47

48 ako sa to bude vyvíjať. Zistil som, že obec robí mnoho pre cieľovú skupinu a môžem vidieť, ako miestny úrad pracuje v tejto oblasti. Je dobré, že sa niekoľko inštitúcií dostalo k spolupráci. Má to potenciál posunúť vývoj programu vpred, takže to nebol len experimentálny projekt. (predstaviteľ zúčastnenej strany, miestna MVO, Dolný Kubín) 4.5. Dôveryhodnosť Naučili sme sa Členovia pracovnej skupiny ZS, aby boli efektívni, musia byť oddaní práci. Reputácia, neutralita a dôveryhodnosť iniciátora a /alebo facilitátora pracovnej skupiny ZS sú dôležité pre dôveryhodnosť a legitimitu tejto iniciatívy. Dôveryhodnosť Pre proces je dôležité, aby všetky skupiny zúčastnených strán boli spravodlivo zastúpené v pracovnej skupine ZS, a aby bol proces dôveryhodný nielen pre zúčastnené strany v rámci pracovnej skupiny, ale aj pre tie, ktoré ju pozorujú. Čím väčšiu dôveryhodnosť pracovná skupina ZS má, tým je pravdepodobnejšie, že sa zapojení členovia stotožnia s cieľom a procesom a budú schopní odôvodniť svoju účasť v pracovnej skupine ZS svojim organizáciám, nadriadeným, atď. Keď sme zúžili výber ľudí a organizácií, ktoré sme chceli pozvať do pracovenj skupiny ZS, určite sme sa rozhodovali pre tých, ktorí mali veľmi dobrú povesť, ktorí sa vyznačovali pracovitosťou, úspešnosťou, boli to horliví jedinci/organizácie. S verejnými inštitúciami to bolo iné: u niektorých jedincov sme mali šťastie (ľudí, ktorých sme pozvali nam boli odporučení ako horliví jedinci) a veľa sme sa od nich naučili. Tiež sme zaistili ich otvorenosť k dialógu a ochote konať. U iných sme vedeli, že by sa mali zúčastňovať našich stretnutí, ale tiež sme vedeli, že od nich nemáme veľa očakávať, pretože by pravdepodobne neprispeli k nejakej významnej zmene, hoci sa mohli podeliť o niektoré dôležité informácie; nebezpečenstvom bolo, ak by neboli pozvaní, že by mohli spochybniť reprezentatívnosť skupiny. (Cluj-Napoca tím) Keď sme začali túto cestu, náš prístup bol podobný všeobecnému pravidlu, že ľudia - skôr 48

49 než organizácia - vytvoria vzťah. Vedeli sme, že naše zúčastnené strany by prepožičali svoju dôveryhodnosť pracovnej skupine ZS iba v prípade, že budú vedieť, že budú pracovať so známymi a zodpovednými ľuďmi, takže zámerom organizátrora bolo, osloviť skúsených profesionálov, aby sa predišlo situáciám (niekedy veľmi častým), že dôjde k personálnym zmenám, aby sa zabezpečila nepretržitá komunikácia. Musíme povedať, že keďže iniciatíva prišla od PCMNE, ich dôveryhodnosť, ktorú v oblasti pôsobenia zohrávajú, hrala dôležitú úlohu vo vzbudzovaní záujmu u zúčastnených strán. Ďalším krokom pre usporiadateľov bolo udržať dôveru, od začiatku až do konca naplánovanej práce a (znovu) predstaviť kredibilitu všetkých ostatných členov pracovnej skupiny ZS ostatným členom. Samé zúčastnené strany, očakávane, prezentovali svoje skúsenosti v odbore a trochu prekvapivo, otvorene hovorili o slabinách v ich profesijnom živote, ako aj v živote v ich organizácii. Úprimne hovorili o nedostatku zdrojov a systémovej podpore pre niektoré podobné iniciatívy, ako RG, hoci by mohli byť veľmi potrebné a naliehavé. V tej chvíli sme mohli urobiť našu prvú analýzu SWOT a výsledky ukázali, že, keď ich dali dohromady, dostupné zdroje a odborné znalosti sa zdajú byť viac než sľubné pre splnenie cieľa našej pracovnej skupiny ZS. Miesto premýšľania o nás ako o súčte jednotlivcov/organizácií s potenciálom, sme sa dohodli, že budeme premýšľať o nás, ako o doplnkovej skupine, ktorá môže veci uskutočniť, napriek slabým stránkam a nástrahám. (PCMNE) Vplyvní jednotlivci môžu byť veľmi užitoční. Podarilo sa nám získať najaktívnejšie zúčastnené strany, keď sme sa priblížili k vedúcim predstaviteľom inštitúcií, ktorí zvyčajne poveria iné kompetentné osoby, aby reprezentovali svoju inštitúciu. Tiež sme sa snažili pre stretnutia používať správne miesto - konferenčná miestnosť na miestnom úrade slúžila pre tento účel veľmi dobre. Súhlasím s tým, že všetky skupiny zúčastnených strán by mali byť rovnomerne zastúpené v procese dialógu, aby zostali dôveryhodné pre ostatné zúčastnené strany a širšiu verejnosťou. Trvali sme na tom, že každá zúčastnená strana má priestor a príležitosť vyjadriť na stretnutiach svoje myšlienky a aby ich názory a odporúčania boli uvedené v zápisnici. Po stretnutí bola zápisnica rozoslaná om, aby mal každý možnosť, buď odsúhlasiť to, čo bolo zaznamenané, alebo aby požiadal zúčastnenú stranu o doplnenie vysvetlenia, kde to bolo potrebné. (Združenie Orava) 49

50 Tím projektu LIT3 pri práci, Cluj-Napoca, Rumunsko 50

51 4.6. Inkluzívnosť Naučili sme sa Pracovné skupiny ZS, ktoré opomenú dôležité zúčastnené strany, spôsobia nedôveru medzi neparticipujúcimi zúčastnenými stranami. Pri integrácii zúčastnených strán so slabšími hráčmi (menšie MVO, učitelia, školskí mediátori, atď.), je dôležité zabezpečiť, aby pracovné skupiny ZS dospeli k rozhodnutiu na základe plnohodnotného obrazu. Inkluzívnosť Pracovné skupiny ZS musia zapojiť tie inštitúcie a jednotlivcov, ktorí budú jasne prispievať k dosiahnutiu cieľa. Pracovné skupiny ZS nemôžu zapojiť každého, pretože riskujú, že to môže byť neefektívne, takže musia opatrne rozhodovať, koho prijmú. Nezapojili sme hneď každého, kto by sa mohol zúčastniť od úplne prvého stretnutia pracovnej skupiny ZS, ale akonáhle sme na nich boli upozornení, pozvali sme ich a oni súhlasili. Bolo to uspokojujúce. Určite sme sa snažili o začlenenie všetkých. Občas sme sa asi snažili zapojiť príliš mnohých, než sme mohli zvládnuť. (Cluj-Napoca tím) Urobili sme celý proces efektívnejší, realistický a praktický najmä prostredníctvom zapojenia dvoch veľmi dôležitých zúčastnených strán Koalície rómskych neziskových organizácií a rómskych mediátorov. Dôveryhodnosť oboch bola preukázané v predchádzajúcej spolupráci s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ale toto bola pre nich príležitosť, aby bolo ich hlasy počuť prostredníctvom ústredných štátnych organizácií a univerzity. Rómski mediátori sú v úzkom kontakte s univerzitnými študentmi, ale len zriedka s univerzitnými profesormi, vedúcimi katedier, ktorí posielajú študentov praxovať na školy. Ich práca v teréne je teraz vnímaná ako ešte dôležitejšia. Nedávno štát reagoval na iniciatívy mimovládnych organizácií tak, že súhlasil, aby bola táto profesia akreditovaná. Veríme, že stretnutia a projekty, ako tieto, urobia veľa dobrého pre uznanie mediátorov vzdelávania Rómov, ako dôležitých ľudských článkov medzi programom a príjemcami, na jednej strane a uznaním práce a odbornosti mediátorov vzdelávania Rómov, čo môže byť pre nich iba stimulujúce, na strane druhej. Čo sa týka rómskej mimovládnej organizácie Koalícia Kruh, rozhodnutie o ich výbere bolo založené na ich 51

52 ohlasoch a ich potenciálu pri disseminácii. Táto koalícia mohla zobrať získané znalosti zo stretnutí pracovnej skupiny ZS a zasadiť semienka poznania do organizácií svojich koaličných členov. (PCMNE) Aj keď ma často považujú a uznávajú za dôležitú súčasť systému pre zlepšenie života detí z mojej komunity, toto bolo prvýkrát, keď som bol pozvaný zúčastniť sa práce v skupiny odborníkov - je to táto pracovná skupina. Je vždy ľahšie, keď si niekto vypočuje to, čo mu chcete povedať, ešte pred tým, než sa niečo urobí, ako veci riešiť za pochodu, akonáhle sú projekty len nato, aby boli implementované. Je toho oveľa viac, čo môže rómsky mediátor ponúknuť, pokiaľ ide o praktické znalosti a poradenstvo. (rómsky mediátor, Kemp Konik) Myslím si, že inklúzia tiež znamená, že nikto, kto sa o túto problematiku zaujíma z dôvodu ich postavenie v spoločenstve, by nemal byť vynechaný. Stalo sa nám, že, aj keď sme sa veľmi snažili zapojiť niektoré odborné a dôležité zúčastnené strany, neuspeli sme. (Združenie Orava) Starala som sa o to, aby skupina prispela svojimi vedomosťami k diskutovaným témam a prípadne aktívne pomáhala pri implementácii. Skutočné zameranie projektu bolo veľmi zaujímavé a rozšírilo moje vedomosti o nových formách spolupráce pri realizácii projektu. Pri práci v skupine som bola celkom prekvapená aktívnym prístupom zapojených zástupcov inštitúcií. (zástupca zúčastnenej strany, miestna samospráva, Dolný Kubín) Program rodinnej gramotnosti, Kemp Konik, Podgorica 52

53 4.7. Vytvorenie vzťahu Naučili sme sa Je ľudskou prirodzenosťou používať to, čo človek vytvoril alebo pomohol vytvoriť. Autentická účasť na spôsobe, akým sú stretnutia vedené, príspevky riešené a komunikácia riadená, zabezpečuje vytvorenie si vzťahu k projektu. Vytvorenie si vzťahu Vzťah k projektu sa vyvíja, keď je cieľ relevantný pre všetky zúčastnené strany, a keď majú pocit, že ich príspevok sa počíta. Udržať všetkých účastníkov zainteresovaných, je kľúčovým aspektom úspešnej pracovnej skupiny ZS. Zodpovednosť za projekt bol spočiatku viac-menej na ALV a CILSDGC; ak by sme my nezvolali stretnutia pracovnej skupiny ZS, nikto iný by to neurobil. Avšak, teraz vidíme prvé známky zdieľania vzťahu k projektu aj s kanceláriou miestnych úradov zodpovednou za ochranu dieťaťa a rodiny a rozvoj komunity a je veľmi uspokojivé vidieť, že sa taktiež spolupodieľajú na procese. Jeden predstaviteľ ZS pracoval veľa rokov v oblasti inklúzie Rómov a ďalší pridružený partnera v projekte nás pozývali na konferencie a krátkodobejšie dialógy, ktoré iniciovali, a na ktorých viedli a hlásili sa k procesu. Vítame príležitosti, kde môžeme predstaviť to, čomu veríme a môžeme sa zapojiť do dialógu s ďalšími veľmi dôležitými predstaviteľmi zúčastnených strán, ktorí nie sú súčasťou pracovnej skupiny ZS. Sme presvedčení, že je dôležité, aby sme ostali zapojení a aby sme sa navzájom podporovali rôznymi spôsobmi keďže sledujeme rovnaký konečný cieľ, aj keď naše zabehnuté chodníčky môžu byť rôzne, sme otvorení k učeniu a cítime zodpovednosť za úspechy každého z nás - my sa nielen vzájomne povzbudzujeme, ale sa aj vzájomne podporujeme. Je ešte treba urobiť veľa práce, pokým môžeme nadobudnúť rovnaký vzťah k ostatným organizáciam alebo inštitúciam. (Cluj-Napoca tím) Snažili sme sa vybudovať pocit spoluzodpovednosti za projekt pravidelnou informovanosťou našich zúčastnených strán o aktivitách projektu, dodržiavaním 53

54 dohodnutých spôsobov a pravidiel komunikácie, oceňovaním všetkých za účasť a príspevky v rôznych ďalších kontextoch. O ich dobrej účasti boli informovaní aj ich nadriadení a manažéri; v prípade Fondu pre vzdelávanie Rómov. Mediátori rómskeho vzdelávania boli spomenutí v niekoľkých prípadoch ako prispievatelia do dokumentu o miestnej stratégie. Väčšina obáv, ktoré riešili hlavne budúce poskytovanie programu RG v komunitách v Čiernej Hore, bola jasne objasnená a veríme, že prijatá zvyškom pracovnej skupiny. Vzhľadom k tomu, že toto bol jeden z hlavných diskusných bodov, ktoré sa na pracovných skupinách ZS prejednávali, bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako skupina vedela riešiť tento problém, ponúknuť riešenia a čo je najdôležitejšie, ponúknuť pomoc pri prekonávaní možných ďalších prekážok pri zásahoch do programu RG. (PCMNE) Viem, že som bol vždy skeptický a stale som poukazoval na slabiny v plánoch skupiny pre pilotovanie a komunikáciu s komunitou, ale som rád, že som členom tejto skupiny, a že výsledný dokument (miestna stratégie, pozn. redakcie) bude pamätať na usadenú rómsku populáciu. Naša koalícia zostáva otvorená pre vás, ako aj pre všetky iniciatívy Pedagogického centra. (zástupca Koalície mimovládnych organizácií Rómsky kruh, Čierna Hora) Nápady a ciele musiať prísť zo strany zúčastnených strán. Musia mať čas, aby sa mohli zamyslieť nad otázkami, čo znamená, že jedno stretnutie/workshop nestačí. Ľudia potrebujú byť oslovení niekoľkokrát a prostredníctvom rôznych kontextov prísť s vlastnými nápadmi a rozhodnutiami. (Združenie Orava) Moje očakávania z pracovnej skupiny expertov sa naplnili, nakoľko došlo k prehĺbeniu spolupráce štátnej správy, verejnej správy a mimovládnych predstaviteľov, ktorí sa podieľali na projekte LIT 3 a hľadali metódy a postupy práce s rómskou komunitou v Dolnom Kubíne. Každý subjekt v rámci pracovných stretnutí poukázal na nedostatky a potreby rómskej komunity v Dolnom Kubíne a taktiež hovorili o možných riešeniach ich problémov. (zástupca zúčastnenej strany z Dolného Kubína, miestny úrad) 54

55 4.8. Dodanie a výsledná orientácia Naučili sme sa Výsledná orientácia v pracovnej skupine ZS je pre členov záväzná. Keď členovia pracovnej skupiny ZS získajú výsledky, musia byť vidieť a musí sa o nich vedieť. Dodanie a výsledná orientácia Niekedy sa môžu zdať výsledky pracovnej skupiny ZS malé, pre ľudí mimo tohto procesu, ale to by nemalo zabrániť pracovnej skupine ZS osláviť svoj úspech. Každý príspevok k výsledku akokoľvek malý musí byť uznaný, dokonca aj keď niektorí zapojení účastníci preňho urobili viac, než tí ostatní. Od začiatku nám bolo jasné, že chceme, aby pracovná skupina ZS bola súčasťou rozvoja stratégie rodinnej gramotnosti pre mesto Cluj-Napoca, ktorá sa bude orientovať na znevýhodnené komunity, najchudobnejšie rodiny v meste, ktoré ako bolo označené jednou zo zúčastených strán potrebujú najviac pomôcť a ktorých deti najčastejšie prepadávajú v škole. Blížime sa k stratégii, kde bude kažý vedieť, čo má robiť. Potrebujeme ešte viac koordinácie a potrebujeme väčšie zviditeľnenie. (Cluj-Napoca tím) Keď sme sa streti po prvý raz, dospeli sme k záveru, že toto bude proces vytvárania a oslavovania malých krokov, ktoré vedú k veľkému spoločnému úspechu. Počas posledného stretnutia jedna z účastníčok pracovnej skupiny ZS povedala, že sa cítila, akoby sme sa poznali už mnoho rokov, pretože bolo urobené veľké množstvo práce, a to ako v praxi (vytvorenie programu, dodanie, štatistika...), tak aj v menej praktickej rovine (verím, že mala na mysli tú stratégiu). Tiež sme neľutovali slová chvály za úspechy každého jedného medzi jednotlivými stretnutiami pracovnej skupiny ZS akokoľvek dôležité boli pre náš spoločný cieľ. Niektorí z účastníkov absolvovali tréning v zručnostiach, ktorý im/nám priamo pomohol k splneniu stanovených cieľov, iní publikovali dôležité dokumenty, vytvorili databázy dobrovoľníkov a tvorili dobrovoľnícke kluby. 55

56 Všetky tieto osobné/profesijné úspechy boli považované za pridanú hodnotu k cieľu - vytvoriť priaznivé podmienky pre RG, aby prosperovala v našej spoločnosti. Keď sme diskutovali o rámci stratégie, jedným z kľúčových vstupov bolo, aby bola "viditeľná zo všetkých uhlov pohľadu", ako povedala naša členka z Univerzity v Čiernej Hore. Jej predstava bola, že všetky štátne inštitúcie by sa mali niečo z tejto stratégie naučiť, ale tiež "osvojiť si ju" a začať realizáciu niektorého z jej cieľov. Myslím, že sa nám to podarilo, a že konečný dokument bude výsledkom prístupu, ktorý bol prijatý na začiatku. (PCMNE) Výsledky treba zdieľať, treba o nich hovoriť a musia byť transparentné. Pravidelne sme sa podelili o každý malý úspech, ktorý sme v skupine dosiahli. Robilo sa to buď osobne na stretnutí pracovnej skupiny ZS alebo prostredníctvom mailovej komunikácie. Čokoľvek niekto zo zúčastnených strán urobil pre projekt, hneď sa to rozšírilo aj medzi ostatných, napr. nábor dobrovoľníkov, distribúcia letákov v rómskej komunite, poskytnutie priestorov pre program RG, atď.). Boli však aj situácie, keď bolo ťažšie, aby sa zabránilo žiarlivosti (napr. keď sme potrebovali vybrať iba jednu zúčastnenú stranu, ktorú sme si mohli dovoliť pozvať na medzinárodné stretnutie projektu, a tak sa mohlo zdať, že sme mali preferencie). Avšak, takéto situácie sa dajú zvládnuť a dokázali sme to tak, že sme sa sústredili na kažú zúčastnenú stranu individálne a uistili sme sa, že sa cíti byť potrebná a ocenená a spokojná, že tiež môže prispieť k spoločnému cieľu v našej skupinovej práci. (Združenie Orava) 56