DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM

Transcription

1 TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH Katedra inžinierskej pedagogiky DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM KURIKULUM Košice 2015

2 OBSAH ÚVOD TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH KATEDRA INŽINIERSKEJ PEDAGOGIKY DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM Základná charakteristika DPŠ na TUKE Učebné texty pre DPŠ Študijný plán DPŠ Externá forma Denná forma ORGANIZÁCIA ŠTÚDIA Kreditový systém Kontrola štúdia Ukončenie štúdia Záverečná práca Záverečná skúška Prerušenie štúdia PROGRAM DOPLŇUJÚCEHO PEDAGOGICKÉHO ŠTÚDIA

3 ÚVOD Tradičnou súčasťou nášho školského systému je stredné odborné školstvo. Na prípravu učiteľov profesijných - odborných predmetov pre tieto školy už v minulosti vznikali na vysokých školách technického zamerania rôzne útvary (zväčša katedry). Ich cieľom bolo umožniť získať absolventom inžinierskeho štúdia pedagogickú spôsobilosť vyučovať profesijné - odborné (technické, resp. ekonomické) predmety. Po roku 1989 sa počet takýchto katedier zvýšil a rozsah ich pôsobnosti rozšíril. Súviselo to jednak s požiadavkami praxe, keď sociálno-ekonomické zmeny a reštrukturalizácia priemyslu priviedli mnohých inžinierov do školstva, jednak s postupnou premenou skoro všetkých vysokých škôl na Slovensku na univerzity, kde tieto katedry reálne prispievajú k univerzálnosti štúdia. Katedra inžinierskej pedagogiky na Technickej univerzite v Košiciach bola zriadená v roku Jej predchodcom bol Kabinet vysokoškolskej pedagogiky a didaktickej techniky založený na Vysokej škole technickej v Košiciach v roku Doplňujúce pedagogické štúdium začal kabinet organizovať v roku

4 1 TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH Technická univerzita v Košiciach bola založená v roku 1952, no jej korene treba hľadať hlbšie v minulosti. Už v roku 1657 bola v Košiciach založená Universitas Cassoviensis, avšak technické vzdelanie bolo na úroveň vysokoškolského povýšené až v roku Vtedy rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia založila Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici, ktorá poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú činnosť v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov. Začiatky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola Zákonom č. 170 Československej republiky zriadená Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. S vyučovaním sa malo začať v školskom roku 1938/39. Viedenská arbitráž a následné udalosti viedli k presťahovaniu sídla školy najskôr do Prešova, potom do Martina. Nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dnešnej Slovenskej technickej univerzite. Vládnym nariadením č. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952 bola zriadená Vysoká škola technická v Košiciach s tromi fakultami: fakultou ťažkého strojárenstva, baníckou a hutníckou fakultou. Neskôr pribudli elektrotechnická a stavebná fakulta. Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu v Košiciach na základe zákona SNR z 13. februára Dnes má TU v Košiciach deväť fakúlt, v posledných rokoch na nej študuje vyše 10 tisíc študentov a pracuje tu okolo 700 profesorov, docentov a asistentov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Košiciach pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku ba aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska. 5

5 Fakulty Technickej univerzity v Košiciach: Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Hutnícka fakulta Strojnícka fakulta Fakulta elektrotechniky a informatiky Stavebná fakulta Ekonomická fakulta Fakulta výrobných technológií (so sídlom v Prešove) Fakulta umení Letecká fakulta Vedenie Technickej univerzity v Košiciach Rektor:tor prof. Ing. Stanislav KMEŤ, CSc. Prorektori: Dr.h.c. prof. Ing. Gabriel WEISS, CSc. - prorektor pre vedu a výskum prof. Ing. Vladimír MODRÁK, CSc. - prorektor pre vonkajšie vzťahy Dr. h. c. prof. Ing. Anton ČIŽMÁR, CSc. - prorektor pre inovácie a transfer technológií prof. Ing. Ervin LUMNITZER, PhD. - prorektor pre vzdelávanie Kvestor: Ing. Marcel BEHÚN, PhD.vv Predseda akademického senátu: doc. RNDr. Dušan OLČÁK, CSc. 6

6 2 KATEDRA INŽINIERSKEJ PEDAGOGIKY Podľa Štatútu TUKE patrí Katedra inžinierskej pedagogiky (ďalej len KIP ) ku katedrám s celoškolskou pôsobnosťou, ktoré sú začlenené do organizačnej štruktúry Rektorátu TUKE. Tieto katedry riadi prorektor TUKE splnomocnený na túto činnosť rektorom, obvykle je ním prorektor pre vzdelávanie. Adresa: Boženy Němcovej 32 (1. poschodie), Košice Telefón: alebo Poverená vedením katedry: PhDr. Alena ZEĽOVÁ, CSc. Tel: , , alena.zelova@tuke.sk Sekretariát: Slávka KRUPAŠOVÁ Tel: , , slavka.krupasova@tuke.sk Pedagogickí zamestnanci: doc. RNDr. Michal BLAŠKO, PhD. Tel: , michal.blasko@tuke.sk Mgr. Mária BENKOVÁ, PhD. Tel: , maria.benkova@tuke.sk Technický zamestnanec: František KASTÉLY Tel: , frantisek.kastely@tuke.sk Na výučbe v rámci doplňujúceho pedagogického štúdia a kurzu vysokoškolskej pedagogiky sa podieľajú títo externí spolupracovníci: prof. Ing. Sándor Albert, PhD., albert.sandor43@gmail.com prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD., bajtos@dti.sk doc. Ing. Tomáš Bakaľár, PhD., tomas.bakalar@tuke.sk 7

7 doc. Ing. Roman Hrmo, PhD., Ing. Renáta Ižolová, Ing. Soňa Krempaská, Ing. Štefan Krištín, Ing. Eva Kovaříková, Mgr. Edita Lengyelová, Ing. Eva Liptáková, Ing. Peter Országh, Ing. Henrieta Pavolova, PhD., Ing. Eva Polačková, PhDr. Igor Rác, Mgr. Ferdinand Salonna, PhD., KIP plní úlohy najmä v dvoch oblastiach: doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ) pre študentov TUKE a inžinierov - absolventov zodpovedajúcich študijných programov a ďalšie vzdelávanie pre vysokoškolských učiteľov TUKE. DPŠ sa na TUKE začalo organizovať v roku 1987 odvtedy ho úspešne ukončilo vyše 3100 absolventov. Za toto obdobie prešla legislatíva týkajúca sa podmienok poskytovania, organizácie a absolvovania DPŠ viacerými zmenami. Podľa zákonnej úpravy platnej od 1. novembra 2013 môžu vysoké školy uskutočňovať DPŠ k tým študijným odborom, v ktorých majú akreditované študijné programy a zároveň majú akreditovaný program na doplnenie pedagogickej spôsobilosti. V rámci požiadaviek na akreditáciu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len MŠVVaŠ ) určilo jednotnú štruktúru a definovalo obsah programov na úrovni modulov a tém. Rozhodnutia o akreditácii programov DPŠ začalo MŠVVaŠ vydávať v júni Okrem DPŠ Katedra inžinierskej pedagogiky uskutočňuje kurzy v oblasti pedagogického vzdelávania vysokoškolských učiteľov, spolupracuje s Inštitútom celoživotného vzdelávania TUKE na kurzoch pedagogického minima pre lektorov, 8

8 pripravuje kurzy ako súčasť riešenia celouniverzitných projektov. V roku 2012 v rámci projektu Balík inovatívnych prvkov pre reformu vzdelávania na TUKE absolvovalo 66 vysokoškolských učiteľov TUKE 30 hodinový Kurz didaktiky z manažérstva kvality vysokoškolskej výučby. V roku 2015 ukončilo podobne zameraný 22-hodinový Kurz manažérstva kvality vysokoškolskej výučby 14 vysokoškolských učiteľov. Potreba pedagogicko-psychologickej prípravy inžinierov, ktorí vyučujú profesijné - technické predmety, sa pociťovala aj v iných krajinách Európy. V roku 1972 bola založená medzinárodná organizácia venujúca sa vzdelávaniu technických inžinierov učiteľov: Internationale Gesellschaft fűr Ingenieurpädagogik - International Society for Engineering Education (Medzinárodná spoločnosť pre inžiniersku pedagogiku), v skratke IGIP ( V záujme zvyšovania kvality prípravy učiteľov technických predmetov bolo v rámci IGIP vytvorené štandardné kurikulum pre inžiniersku pedagogiku. Vzdelávacie organizácie, ktoré pripravujú učiteľov technických predmetov v súlade s týmto kurikulom, môžu požiadať IGIP o akreditáciu. Inžinieri technici, ktorí absolvujú pedagogické štúdium v akreditovanej organizácii, sú oprávnení požiadať o zápis do medzinárodného registra kvalifikovaných učiteľov technických predmetov a používať titul Ing.paed.IGIP. Katedra inžinierskej pedagogiky TU v Košiciach bola zaradená do Indexu IGIP v roku V roku 2008 doplňujúce pedagogické štúdium aj kurz vysokoškolskej pedagogiky pre učiteľov TUKE úspešne prešli akreditáciou IGIP a na odporúčanie medzinárodného monitorovacieho výboru prezident IGIP udelili KIP TUKE titul Engineering Education Training Centre for International Engineering Educators. Z toho vyplýva, že absolventi kurzu vysokoškolskej pedagogiky a absolventi DPŠ (podľa kurikula platného do akademického roku 2013/2014) sú oprávnení požiadať o medzinárodný certifikát Ing.paed.IGIP. 9

9 Od akademického roku 2014/15 sa DPŠ na TUKE uskutočňuje podľa programov akreditovaných MŠVVaŠ SR. Vzhľadom na značné odlišnosti štruktúry a obsahu akreditovaných programov DPŠ a štandardného kurikula pre inžiniersku pedagogiku IGIP, absolventi DPŠ po roku 2014 nemôžu žiadať certifikát Ing.paed.IGIP. Oprávnenie žiadať o titul Ing.paed.IGIP naďalej majú absolventi kurzu vysokoškolskej pedagogiky, ktorý v r úspešne prešiel reakreditáciou IGIP. Na získanie certifikátu Ing.paed.IGIP sa okrem inžinierskotechnického vzdelania a absolvovania kurzu vysokoškolskej pedagogiky alebo doplňujúceho pedagogického štúdia podľa kurikula platného do roku 2013/2014 vyžaduje aspoň rok inžiniersko-pedagogickej praxe. Za zapísanie do Registra Ing.paed.IGIP sa platí administratívny poplatok. Certifikát Ing.paed.IGIP znamená kvalifikáciu vyučovať odborné technické predmety v štátoch, kde má IGIP svoje národné skupiny, čo je väčšina krajín EÚ. 10

10 Prehľad absolventov doplňujúceho pedagogického štúdia a kurzu vysokoškolskej pedagogiky Rok DPŠ denné štúdium DPŠ externé štúdium Vysokoškolská pedagogikaučitelia TU SPOLU

11 3 DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM 3. 1 Základná charakteristika Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 317/2009 Z. z. ) v 7 odsek 1 písm. a) stanovuje, že kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti je získanie profesijných kompetencií absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania. Na absolventov (študentov) inžinierskeho štúdia, ktorí chcú vyučovať odborné profesijné predmety, sa vzťahuje 8 odsek 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z. z., podľa ktorého pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti, doplní si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti a) pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku (ďalej len "pedagogická spôsobilosť"). Ako sa ďalej uvádza v 8 odsek 2 zákona č. 317/2009 Z. z., vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 písm. a) poskytujú pedagogickým zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním vysoké školy v doplňujúcom pedagogickom štúdiu (ďalej DPŠ ) podľa 8b. V 8b zákona č. 317/2009 Z. z. sú špecifikované podmienky poskytovania DPŠ. Ďalej uvádzame jeho úplné znenie (v odsekoch 1 a 5 sú časti, ktoré sa týkajú DPŠ študentov alebo absolventov inžinierskych študijných programov, podčiarknuté). 12

12 8b Doplňujúce pedagogické štúdium (1) Doplňujúce pedagogické štúdium je štúdium na vysokých školách, ktorým pedagogický zamestnanec získa pedagogickú spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti a) učiteľa akademických predmetov, učiteľa umeleckých predmetov a učiteľa profesijných predmetov pre absolventov študijného programu druhého stupňa v neučiteľských študijných odboroch na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah študijných programov alebo študijných odborov a vykonané štátne skúšky, b) učiteľa základnej umeleckej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa a pedagogického asistenta pre absolventov študijného programu prvého stupňa v neučiteľských študijných odboroch, c) učiteľa akademických predmetov, učiteľa umeleckých predmetov, učiteľa profesijných predmetov, učiteľa základnej umeleckej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa a pedagogického asistenta pre študentov neučiteľských študijných programov súbežne so štúdiom študijného programu. (2) Doplňujúce pedagogické štúdium uskutočňuje vysoká škola v rozsahu najmenej 200 vyučovacích hodín k tým študijným odborom, v ktorých má akreditované študijné programy v prvom stupni alebo v druhom stupni a zároveň má akreditovaný program na doplnenie pedagogickej spôsobilosti. (3) Obsahom doplňujúceho pedagogického štúdia je najmenej 80% pedagogicko-psychologického a sociálno-vedného základu študijného odboru učiteľstva a absolvovanie najmenej 40 vyučovacích hodín pedagogickej praxe pod vedením pedagogického zamestnanca cvičnej školy. (4) Doplňujúce pedagogické štúdium sa ukončuje obhajobou záverečnej práce a úspešným vykonaním záverečnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Skúšobnú komisiu tvorí predseda a 13

13 najmenej ďalší dvaja členovia, ktorí sú zamestnancami príslušnej vysokej školy. Predsedu skúšobnej komisie a jej ďalších členov vymenúva rektor vysokej školy. (5) Záverečná skúška sa koná spravidla v jeden deň z predmetov a) všeobecná pedagogika, psychológia a didaktika vyučovacích predmetov na výkon pedagogickej činnosti učiteľa podľa odseku 1 písm. a), b) všeobecná pedagogika, psychológia a didaktika vyučovacích predmetov na výkon pedagogickej činnosti učiteľa základnej umeleckej školy, c) všeobecná pedagogika, psychológia a didaktika odborného výcviku na výkon pedagogickej činnosti majstra odbornej výchovy, d) všeobecná pedagogika, psychológia a didaktika voľného času alebo didaktika mimoškolskej pedagogiky na výkon pedagogickej činnosti vychovávateľa, e) všeobecná pedagogika, psychológia a didaktika vyučovacích predmetov, didaktika odborného výcviku, didaktika voľného času alebo didaktika mimoškolskej pedagogiky na výkon pedagogickej činnosti pedagogického asistenta alebo f) podľa písmena a), b), c) alebo d) na výkon pedagogickej činnosti podľa odseku 1 písm. c) v závislosti od kategórie a podkategórie, na výkon ktorej sa získava pedagogická spôsobilosť. (6) O ukončení doplňujúceho pedagogického štúdia sa vyhotovuje protokol podpísaný predsedom skúšobnej komisie a ostatnými členmi skúšobnej komisie. Dokladom o ukončení doplňujúceho pedagogického štúdia je vysvedčenie. (7) Ak sa doplňujúce pedagogické štúdium skončilo neúspešne, môže pedagogický zamestnanec alebo študent vykonať opravnú záverečnú skúšku najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do deviatich mesiacov od termínu konania záverečnej skúšky. 14

14 (8) Rektor vysokej školy môže zo závažných dôvodov, najmä zdravotných, povoliť iný termín ukončenia doplňujúceho pedagogického štúdia. (9) Program doplňujúceho pedagogického štúdia schvaľuje akreditačná rada podľa podmienok ustanovených v 42 až 44. (10) Vysoká škola, ktorá má akreditované študijné programy v prvom stupni alebo druhom stupni v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie, postupuje pri uskutočňovaní doplňujúceho pedagogického štúdia podľa týchto programov DPŠ na TUKE V súlade so zákonom č. 317/2009 Z. z. Technická univerzita v Košiciach na základe rozhodnutí Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z augusta 2014 môže poskytovať programy doplňujúceho pedagogického štúdia na výkon pedagogickej činnosti učiteľa týchto profesijných predmetov: Ekonomické predmety. K akreditovaným študijným programom: financie, bankovníctvo a investovanie; verejná správa a regionálny rozvoj, hospodárska informatika. Banícke predmety. K akreditovaným študijným programom: geologické inžinierstvo, geoturizmus, informatizácia procesov získavania a spracovania surovín, inžinierska geodézia a kataster nehnuteľností, manažérstvo zemských zdrojov, mineralurgia a environmentálne technológie, priemyselná logistika, riadenie dopravy surovín, riadenie kvality procesov získavania a spracovania surovín, riadenie procesov získavania a spracovania surovín, technológie baníctva a tunelárstva, technológie v naftárenskom a plynárenskom priemysle, využívanie alternatívnych zdrojov energie. 1 Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupný na 15

15 Hutnícke predmety. K akreditovaným študijným programom: tepelná energetika a plynárenstvo, environmentálna analýza, integrované systémy riadenia, priemyselná keramika, spracovanie a recyklácia odpadov, tvárnenie kovov, zlievarenstvo. Strojnícke predmety. K akreditovaným študijným programom: aplikovaná mechanika, automatizácia a riadenie strojov a procesov, automobilová výroba, bezpečnosť technických systémov, biomedicínske inžinierstvo, energetické stroje a zariadenia, environmentálne manažérstvo, mechatronika, počítačová podpora strojárskej výroby, priemyselné inžinierstvo, robotická technika, strojárske technológie, stroje a zariadenia pre stavebníctvo, poľnohospodárstvo a úpravníctvo, strojné inžinierstvo, technika ochrany životného prostredia, výrobné stroje a zariadenia. Elektrotechnické predmety. K akreditovaným študijným programom: automatizácia, automatizácia mechatronických systémov, elektroenergetika, elektrotechnické inžinierstvo, fyzikálne inžinierstvo moderných materiálov, infoelektronika, multimediálne komunikácie, priemyselná elektrotechnika, technológie výroby v elektronike. Informatické predmety. K akreditovaným študijným programom: aplikovaná informatika, hospodárska informatika, informatika, umelá inteligencia. Stavebné predmety. K akreditovaným študijným programom: nosné konštrukcie a dopravné stavby, stavby s environmentálnym určením, technológia a manažment v stavebníctve, tvorba budov a prostredia. Výrobno-technologické predmety. K akreditovaným študijným programom: monitoring a diagnostika technických zariadení, navrhovanie technologických zariadení, počítačová podpora výrobných technológií, riadenie výroby, výrobné technológie. Dopravno-logistické predmety. K akreditovaným študijným programom: senzorika a avionické systémy, prevádzka lietadiel, riadenie leteckej dopravy, priemyselná logistika v odbore logistika, dopravná technika a logistika. 16

16 Environmentálne predmety. K akreditovaným študijným programom: využívanie alternatívnych zdrojov energie, environmentálna analýza, spracovanie a recyklácia odpadov, environmentálne manažérstvo, technika ochrany životného prostredia, stavby s environmentálnym určením. Všetky tieto programy sa môžu uskutočňovať v dennej forme - pre študentov TUKE, aj v externej forme - pre absolventov inžinierskeho štúdia na TUKE, prípadne na iných vysokých školách, pokiaľ nimi absolvovaný program/odbor je totožný, resp. príbuzný s niektorým z tých študijných programov, ktoré sú akreditované v 2. stupni štúdia na TUKE, a ku ktorým má TUKE schválený program DPŠ. Katedra inžinierskej pedagogiky (ďalej len KIP ) poskytuje DPŠ pre študentov a absolventov všetkých fakúlt TUKE okrem Fakulty umení (ďalej len FU ) a Fakulty výrobných technológií so sídlom v Prešove (ďalej len FVT ). FU má akreditované programy DPŠ na výkon pedagogickej činnosti učiteľa umeleckých predmetov zodpovedajúce špecifikám učiteľstva predmetov z oblasti výtvarného umenia. FVT za odbornej garancie KIP zabezpečuje program DPŠ na výkon pedagogickej činnosti učiteľa výrobno-technologických predmetov. 1. Denná forma DPŠ na KIP je určená pre študentov dennej formy štúdia na jednotlivých fakultách TUKE (s výnimkou FU a FVT), ktorí popri študijnom programe na svojej fakulte študujú aj DPŠ. Na DPŠ sa môžu prihlásiť študenti v prvom, prípadne druhom ročníku inžinierskeho stupňa štúdia alebo v treťom ročníku bakalárskeho stupňa štúdia (len pokiaľ budú pokračovať na druhom stupni štúdia). Uchádzači sú zaraďovaní na programy DPŠ podľa fakúlt, na ktorých študujú. Pri programoch zameraných na informatické, environmentálne a dopravno-logistické predmety je to podľa ich inžinierskych študijných programov. Absolventi dennej formy DPŠ získajú pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah ich študijných programov alebo 17

17 študijných odborov a vykonané štátne skúšky až po úspešnom ukončení druhého stupňa štúdia (Ing.). 2. Externá forma DPŠ na KIP je určená pre absolventov inžinierskeho štúdia na TUKE (s výnimkou FU a FVT) prípadne na iných vysokých školách. Absolventi TUKE sú zaraďovaní do jednotlivých programov DPŠ podľa toho, aký inžiniersky študijný program absolvovali. Absolventi TUKE (VŠT) takých programov/odborov, ktoré už nie sú v súčasnosti na TUKE akreditované, sú zaraďovaní na program DPŠ podľa fakulty, na ktorej študovali. Inžinieri - absolventi iných vysokých škôl môžu byť prijatí, ak vyštudovali program/odbor, ktorý je totožný, resp. príbuzný s niektorým z tých študijných programov, ktoré sú akreditované v 2. stupni štúdia na TUKE, a ku ktorým má TUKE schválený program DPŠ. Takíto uchádzači budú zaradení do programu DPŠ, v ktorom je tento (príbuzný) študijný program/odbor uvedený. Absolventi externej formy DPŠ (inžinieri) získajú pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah ich študijných programov alebo študijných odborov a vykonané štátne skúšky. Uchádzači o DPŠ by mali mať dobré komunikačné spôsobilosti a ovládať prácu na PC - najmä program PowerPoint. Podrobné informácie o možnostiach štúdia a prihlasovaní sa na DPŠ sú zverejňované na web stránke KIP. DPŠ je štvorsemestrálne štúdium, v štvrtom semestri sa odovzdáva záverečná práca a konajú sa záverečné skúšky. Rozsah DPŠ na KIP (254 hodín) je rovnaký pre všetky programy v oboch formách štúdia. Predmety v prvom module sú vo všetkých programoch rovnaké, v druhom module sú špecifikované zameraním profesijných predmetov. Tretí modul v rámci dennej formy je zameraný na inovácie vo vzdelávaní a legislatíve týkajúcej sa vzdelávania. V externej forme je venovaný inováciám v oblasti vedného odboru, ktorý zodpovedá zameraniu profesijných predmetov. Denná forma DPŠ prebieha prezenčne (priamy kontakt vyučujúcich so študentmi) na prednáškach, cvičeniach, konzultáciách. Externá forma DPŠ prebieha prezenčne (priamy 18

18 kontakt vyučujúcich so študentmi) na prednáškach, cvičeniach, konzultáciách. Vo väčšine predmetov externej formy nie sú prednášky, výučba má charakter cvičení a predpokladá samo štúdium poslucháčov. Základnú študijnú literatúru študenti dostanú pri zápise, ďalšiu literatúru si majú možnosť zakúpiť. Doplňujúce študijné materiály sú zverejňované aj na web stránke KIP Učebné texty pre DPŠ ALBERT, A.: Didaktika pre doplňujúce pedagogické štúdium inžinierov pedagógov. Košice: TU KIP 2004 ALBERT, A.: Komplexné manažérstvo kvality. Košice: TU KIP 2003 ALBERT, A.: Nový prístup k vyučovaniu časti strojov. Košice: TU KIP 2001 ALBERT,A.: Tvorba školského vzdelávacieho programu a kvalita školy. Košice: TU KIP 2010 ALBERT, A., BLAŠKO, M. Materiálne prostriedky výučby. Košice: TU KIP 2010 BENKOVÁ, M.: Učebné texty z pedagogiky (vybrané kapitoly) pre doplňujúce pedagogické štúdium. 1. časť. Košice: TU KIP 2014 BENKOVÁ, M.: Učebné texty z pedagogiky (vybrané kapitoly) pre doplňujúce pedagogické štúdium. 2. časť. Košice: TU KIP 2015 BLAŠKO, M.: Úvod do modernej didaktiky I. Košice: TU KIP 2012 BLAŠKO, M.: Úvod do modernej didaktiky II. Košice: TU KIP 2012 BLAŠKO, M. Materiálne prostriedky výučby. Košice: TU KIP 2012 BLAŠKO, M. Kvalita v systéme modernej výučby. Košice: TU KIP 2012 ZEĽOVÁ, A.: Vybrané kapitoly z psychológie I. Košice: TU KIP 2007 ZEĽOVÁ, A.: Vybrané kapitoly z psychológie II. Košice: TU KIP

19 3. 4 Študijný plán DPŠ Externá forma Modul PRVÝ 120hodín DRUHÝ 74 hodín TRETÍ 20 hodín Študijné predmety Základy pedagogiky Všeobecná didaktika Všeobecná, vývinová psychológia Sociálna psychológia Pedagogická psychológia Komunikácia a rétorika Didaktika profesijných predmetov Riadenie kvality v škole Materiálne prostriedky výučby Inovácie v oblasti ved. odboru Pedagogická prax Forma výučby Počet hodín P, Cv Z, Sk 1 P, Cv 19 8 Z Cv Z Semester/ Kredity počet hodín spôsob ukončenia spolu/ 21 Z, Sk 2 11 Z 15 Z, Sk 4 za semestre 3 1,2 2 1,1 2 1,1 Cv Z 1 Cv Z,Sk 3 Cv Z 5 P, Cv Z, Z, 2,2 Sk Sk P, Cv Z, Sk P, Cv Z P Z 10 Z ,1 Cv 40 8 Z 10 Z 22 KZ 5 1,1,3 SPOLU Vysvetlivky: P prednáška KZ klasifikovaný zápočet Cv cvičenie Z- zápočet, S skúška 1 Súhrnná skúška z predmetov Základy pedagogiky a Všeobecná didaktika 2 Súhrnná skúška z predmetov Základy pedagogiky a Všeobecná didaktika 3 Súhrnná skúška z predmetov Pedagogická psychológia a Všeobecná a vývinová psychológia 4 Súhrnná skúška z predmetov Všeobecná a vývinová psychológia, Sociálna psychológia, Komunikácia a rétorika 5 Zápočet sa udeľuje za absolvovanie vystúpenia s nahrávaním a následnou analýzou 20

20 Denná forma Modul PRVÝ 120hodín DRUHÝ 74 hodín TRETÍ 20 hodín Študijné predmety Základy pedagogiky Všeobecná didaktika Všeobecná, vývinová psychológia Sociálna psychológia Pedagogická psychológia Komunikácia a rétorika Didaktika profesijných predmetov Riadenie kvality v škole Materiálne prostriedky výučby Inovácie vo vzdelávaní, legislatíve vzdelávania Pedagogická prax Forma výučby Počet hodín P, Cv Z, Sk 1 P, Cv 19 8 Z P, Cv Z Semester/ Kredity počet hodín spôsob ukončenia spolu/ 12 Z, Sk 2 11 Z 15 Z, Sk 4 za semestre 3 2,1 2 1,1 2 1,1 P, Cv Z 1 P, Cv Z,Sk 3 Cv Z 5 P, Cv Z, Z, 2,2 Sk Sk P, Cv Z, Sk P, Cv Z P Z 10 Z ,1 Cv 40 8 Z 10 Z 22 KZ 5 1,1,3 SPOLU Vysvetlivky: P prednáška KZ klasifikovaný zápočet Cv cvičenie Z- zápočet, S skúška 1 Súhrnná skúška z predmetov Základy pedagogiky a Všeobecná didaktika 2 Súhrnná skúška z predmetov Základy pedagogiky a Všeobecná didaktika 3 Súhrnná skúška z predmetov Pedagogická psychológia,všeobecná a vývinová psychológia, Komunikácia a rétorika 4 Súhrnná skúška z predmetov Všeobecná a vývinová psychológia, Sociálna psychológia 5 Zápočet sa udeľuje za absolvovanie vystúpenia s nahrávaním a následnou analýzou 21

21 4 ORGANIZÁCIA ŠTÚDIA Štúdium začína v prvom semestri príslušného akademického roka. Študentom DPŠ sa stáva uchádzač po zápise. Podmienkou je uhradenie príslušného poplatku v oboch formách štúdia. V poplatku sú okrem administratívnych zahrnuté náklady na učebné texty, ktoré študenti dostanú pri zápise a náklady na zabezpečenie výučby vrátane pedagogickej praxe na cvičných školách. Organizácia výučby je daná harmonogramom akademického roka na TUKE. V oboch formách štúdia je tento konkretizovaný harmonogramom DPŠ a rozvrhmi na príslušné semestre. Harmonogram a rozvrhy sú v dostatočnom časovom predstihu zverejnené na web stránke katedry (najneskôr týždeň pred začiatkom výučby v príslušnom semestri) Kreditový systém V súlade so Študijným poriadkom TUKE je organizácia DPŠ založená na kreditovom systéme. Kredity sú číselné hodnoty priradené jednotlivým študijným predmetom tak, aby vyjadrovali mieru náročnosti a významu daného predmetu. Vychádza sa pritom z toho, koľko hodín potrebuje študent pracovať na zvládnutie daného predmetu, vrátane hodín pripadajúcich na účasť na výučbe. Priradenie počtu kreditových bodov jednotlivým študijným predmetom v rámci DPŠ vychádza z Európskeho systému prenosu kreditov ECTS (European Credit Transfer System), kde jeden kreditový bod zodpovedá 30 hodinám práce študenta, z čoho je 12 hodín účasti na výučbe. Študent získava kredity po úspešnom absolvovaní študijného predmetu. Kredity získané za absolvovanie jednotlivých študijných predmetov sa spočítavajú. Jednou z podmienok pokračovania v štúdiu je získanie potrebného súčtu kreditov za semester, resp. akademický rok. 22

22 4. 2 Kontrola štúdia Vo všetkých študijných predmetoch DPŠ je podmienkou získania kreditových bodov získanie zápočtu. U študijných predmetov, ktoré končia skúškou, je získanie zápočtu podmienkou účasti na skúške. Základnou podmienkou získania zápočtu v oboch formách štúdia vo všetkých predmetoch je účasť na cvičeniach. Platí, že študent nemôže získať zápočet, pokiaľ za semester z akýchkoľvek dôvodov vymeškal 50% (a viac ako 50%) cvičení z daného predmetu. Ďalšie podmienky udelenia zápočtov v jednotlivých predmetoch stanovujú garanti predmetov a sú uvedené v sylabách (informačných listoch) predmetov, ktoré sú zverejnené na web stránke KIP najneskôr týždeň pred začiatkom príslušného semestra. Ak študent nezískal zápočet, môže požiadať o opakované absolvovanie predmetu v nasledujúcom akademickom roku. Predmet môže študent opakovať najviac jeden krát. Za každý predmet možno získať celkovo 100%. U predmetov, ktoré sa končia zápočtom a skúškou, sa stanovuje pomer, v ktorom sa rozdelí nominálnych 100% medzi zápočet (za priebežné kontroly počas semestra, zadania, projekty, prezentácie, účasť...) a skúšku. Toto rozdelenie je v právomoci garanta príslušného predmetu, pričom stanovený maximálny zisk za zápočet musí byť v intervale od 20% do 40%. Podmienkou udelenia zápočtu je získať nadpolovičný počet z celkového počtu percent pridelených na zápočet. Skúšku z predmetu, ktorý sa končí zápočtom a skúškou, môže vykonať len študent, ktorému bol za príslušný predmet udelený zápočet. Celkový výsledok hodnotenia predmetu, ktorý sa končí zápočtom a skúškou, pozostáva zo súčtu percent získaných za zápočet a percent získaných za skúšku a hodnotí sa známkou. Ak študent získa nadpolovičný počet z percent vyčlenených pre zápočet ako aj nadpolovičný počet z percent vyčlenených pre skúšku z daného študijného predmetu, uzavrie tento predmet a získa príslušný počet kreditov. 23

23 Hodnotenie výsledkov študenta sa v súlade so Študijným poriadkom TUKE uskutočňuje šiestimi klasifikačnými stupňami: A - výborne (vynikajúce výsledky: %) B - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky: 81-90%) C - dobre (priemerné výsledky: 71-80%) D - uspokojivo (prijateľné výsledky: 61-70%) E - dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá: 51-60%) FX - nedostatočne (50% a menej). Táto stupnica sa používa pri hodnotení v rámci skúšok, klasifikovaných zápočtov a záverečných skúšok. Zápočet a hodnotenie skúšky/klasifikovaného zápočtu sa zapisuje do výkazu o štúdiu - indexu (okrem stupňa FX) a do skúšobnej správy. Za zápis do výkazu o štúdiu (indexu) je zodpovedný študent, za zápis do skúšobnej správy je zodpovedný skúšajúci (vyučujúci). V predmetoch končiacich skúškou alebo klasifikovaným zápočtom sa okrem klasifikačného stupňa (písmenom a slovom) zapisuje aj počet získaných percent. V predmetoch, ktoré sa končia len zápočtom, sa percentá neuvádzajú. Za prvý semester je v oboch formách DPŠ potrebné mať zápočty a skúšky zo všetkých predmetov a získať 5 kreditov do termínu začatia výučby v druhom semestri. Za druhý semester je v oboch formách DPŠ potrebné mať zápočty a skúšky zo všetkých predmetov a získať 7 kreditov, t. j. spolu za prvý a druhý semester 12 kreditov do termínu zápisu do druhého ročníka. Ak študent nemohol z preukázateľných dôvodov absolvovať skúšku/y za druhý semester do termínu zápisu do 2. ročníka a má z daného predmetu zápočet, môže požiadať o výnimku náhradný termín skúšky a dodatočné zapísanie do druhého ročníka. O dodatočnom zápise rozhoduje vedúci katedry, kladná odpoveď je podmienená súhlasom vyučujúceho, u ktorého študent nemá skúšku. Pritom platí, že študent denného aj externého štúdia musí mať uzavretý prvý ročník a 24

24 byť zapísaný do druhého ročníka najneskôr do termínu začatia výučby v treťom semestri. Za tretí semester je v oboch formách DPŠ potrebné mať zápočty a skúšky zo všetkých predmetov a získať 5 kreditov do termínu začatia výučby v štvrtom semestri. Za štvrtý semester je v oboch formách DPŠ potrebné mať zápočty a skúšky zo všetkých predmetov a získať 8 kreditov, t. j. spolu za celé štúdium 25 kreditov do termínu odovzdania záverečnej práce Ukončenie štúdia DPŠ končí absolvovaním záverečných skúšok, ktoré pozostávajú z obhajoby záverečnej práce a ústnej odpovede z určených predmetov. Konajú sa v štvrtom semestri, obvykle do polovice júna (konkrétne termíny sú uvedené v harmonograme DPŠ na príslušný akademický rok). Podmienkou účasti na záverečných skúškach je odovzdanie záverečnej práce najneskôr mesiac pred prvým dňom konania záverečných skúšok (konkrétny termín je uvedený v harmonograme DPŠ na príslušný akademický rok). Spolu so záverečnou prácou študent odovzdá na sekretariáte KIP výkaz o štúdiu (index) ako potvrdenie splnenia podmienok ukončenia druhého ročníka (celého štúdia). Odovzdanie záverečnej práce a výkazu o štúdiu sa považuje za prihlásenie sa na záverečné skúšky. Študent nemôže ísť na záverečné skúšky, ak nastane niektorá z týchto možností: nemá uzavretý druhý ročník (nemá absolvované všetky skúšky a zápočty), neodovzdá do určeného termínu výkaz o štúdiu (index), neodovzdá záverečnú prácu, obaja recenzenti záverečnú prácu neodporúčajú na obhajobu. Pokiaľ sa študent na záverečnej skúške nezúčastnil, resp. na nej neuspel, môže vykonať opravnú záverečnú skúšku najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do deviatich mesiacov od termínu konania záverečnej skúšky. 25

25 Záverečná práca Obsahové zameranie písomnej záverečnej práce je orientované odborovo-didakticky, pričom témy pokrývajú didaktické, všeobecno-pedagogické a psychologické aspekty výučby profesijných predmetov. Rozsah písomnej záverečnej práce na ukončenie programu doplňujúceho pedagogického štúdia je 35 až 50 strán. Témy záverečných prác vypisujú vysokoškolskí učitelia zabezpečujúci výučbu predmetov v rámci I. a II. modulu programu DPŠ. Študent sa prihlasuje na tému u príslušného vyučujúceho, ktorý s tým musí súhlasiť a je potom vedúcim záverečnej práce. Aby nedochádzalo k nerovnomernému zaťaženiu vyučujúcich, vedúci prác si môžu stanoviť maximálny počet záverečných prác, ktoré budú v danom akademickom roku viesť. Tento limit nesmie byť menší ako číslo, ktoré je výsledkom podelenia počtu študentov zapísaných v druhom ročníku počtom vedúcich záverečných prác (zvlášť pre externú a pre dennú formu). Prihlasovanie sa na záverečné práce prebieha v 3. semestri a uzatvára sa k príslušného roku. Počas prípravy práce má študent možnosť konzultovať s vedúcim záverečnej práce osobne v dopredu určených, resp. individuálne dohodnutých termínoch a/alebo elektronickou formou (najmä ). Záverečná práca sa odovzdáva najneskôr 1 mesiac pred termínom ústnych záverečných skúšok. Presné termíny skúšok aj odovzdania práce sú uvedené v harmonograme na príslušný akademický rok. Záverečnú prácu posudzujú dvaja recenzenti - vedúci záverečnej práce a určený externý oponent. Posudky sú študentom k dispozícii najneskôr 5 dní pred termínom konania záverečnej skúšky. Obhajoba sa môže konať aj vtedy, ak jeden z recenzentov písomnú záverečnú prácu neodporučí. V prípade, že obaja recenzenti záverečnú prácu na obhajobu neodporučia, študent sa nemôže zúčastniť záverečných skúšok. V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu, resp. jej neobhájení, možno opätovne predložiť záverečnú prácu a ísť 26

26 na záverečné skúšky najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do deviatich mesiacov od termínu konania záverečnej skúšky. V prípade neprijatej, resp. neobhájenej záverečnej práce študent na základe rozhodnutia vedúceho práce záverečnú prácu upraví alebo odovzdá prácu na inú tému (môže to byť aj u iného vedúceho práce, pokiaľ ten s tým súhlasí). Viac informácií o požiadavkách na obsahovú a formálnu stránku záverečných prác, o ich odovzdávaní, hodnotení a obhajobe je v príručke Písanie záverečnej práce DPŠ (dostupná na web stránke katedry v Stiahnite si ) Záverečná skúška V rámci záverečnej skúšky študent obhajuje záverečnú prácu (viac o organizácii obhajob v príručke Písanie záverečnej práce DPŠ na web stránke KIP) a ústne odpovedá na otázky z troch predmetov: Všeobecná pedagogika, Psychológia, Didaktika vyučovacích predmetov. Otázky na záverečnú skúšku platné v danom akademickom roku sú zverejnené na web stránke KIP najneskôr k príslušného roka. Hodnotenie predmetov záverečnej skúšky sa uskutočňuje vyššie uvedenou klasifikačnou stupnicou. Výsledná klasifikácia záverečnej práce je založená na hodnotení uvedenom v posudku vedúceho práce a zohľadňuje hodnotenie práce externým oponentom a výkon študenta na obhajobe. Pre úspešné absolvovanie záverečnej skúšky študent musí obhájiť záverečnú prácu a prejsť zo všetkých troch predmetov (nesmie mať FX). Celkové hodnotenie záverečnej skúšky je: - prospel/a, - neprospel/a. Pre študentov, ktorí neuspeli, resp. nezúčastnili sa na záverečných skúškach, sa určí termín opravnej záverečnej skúšky v rozmedzí 3 až 9 mesiacov od pôvodného termínu (obvykle v rozmedzí po polovici septembra do polovice marca). Opravnú záverečnú skúšku študent vykoná z predmetu, resp. predmetov, v ktorých pôvodne neuspel. 27

27 Študenti, ktorí nemajú odovzdanú záverečnú prácu, ich práca nebola prijatá, resp. obhájená, musia odovzdať záverečnú prácu najneskôr mesiac pred prvým dňom konania opravných záverečných skúšok Prerušenie štúdia Študent môže požiadať o prerušenie štúdia, ak mu jeho aktuálna situácia nedovoľuje: - pokračovať v štúdiu, resp. splniť podmienky pre postup do ďalšieho semestra/ročníka, - odovzdať záverečnú prácu v stanovenom termíne, - dostaviť sa na záverečné skúšky v stanovenom termíne. Súhlas s prerušením štúdia dáva vedúci katedry. Študent môže prerušiť štúdium najdlhšie na dva roky. 28

28 5 PROGRAM DOPLŇUJÚCEHO PEDAGOGIC- KÉHO ŠTÚDIA V tejto kapitole je uvedená podstatná časť programu DPŠ na výkon pedagogickej činnosti učiteľa profesijných predmetov spoločná pre všetky akreditované programy dennej aj externej formy DPŠ. Jednotlivé programy sa tam, kde je v texte uvedené príslušné predmety, líšia špecifikáciou na zodpovedajúcu skupinu profesijných predmetov (banícke, dopravno-logistické, ekonomické, elektrotechnické, environmentálne, hutnícke, informatické, stavebné, strojnícke, výrobno-technologické predmety). Programy dennej a externej formy sa líšia len v obsahu Modulu III. HLAVNÝ CIEĽ Získať pedagogickú spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti učiteľa príslušných profesijných predmetov. ŠPECIFICKÉ CIELE Cieľom programu je, aby jeho účastníci získali nasledovné profesijné kompetencie: Vo vzťahu k žiakovi, žiakom: - používať role učiteľa zodpovedajúce formy interakcie a komunikácie so žiakmi, - identifikovať osobnostné a vývinovo-špecifické charakteristiky žiakov, - identifikovať špecifiká poznávacích procesov a učenia sa žiaka, - identifikovať podstatné charakteristiky a vplyvy prostredia, z ktorého žiak pochádza, - identifikovať sociálno-patologické prejavy, poruchy učenia sa, problémové správanie sa žiakov, - zohľadňovať osobnostné, vývinové, sociálno-kultúrne špecifiká pri pôsobení na žiakov, - podporovať osobnostný rozvoj žiakov, 29

29 - uplatniť základné princípy zvládania problémového správania sa žiakov a reagovania na objavenie sa sociálnopatologických javov v škole, - identifikovať štruktúru pozícií a vzťahov v triede a klímu triedy, - podporovať utváranie zdravých vzťahov medzi žiakmi a priaznivú klímu v triede, - pristupovať k žiakom ako k jedinečným ľudským bytostiam s potenciálom rastu a rozvoja. Vo vzťahu k edukačnému procesu: Plánovať, projektovať výučbu príslušných profesijných predmetov: - pracovať so základnými pedagogickými dokumentmi, - pri plánovaní a projektovaní výučby vychádzať zo štátneho a školského vzdelávacieho programu a orientovať sa na kľúčové kompetencie žiaka, - stanoviť ciele vyučovania, - aplikovať postupy didaktickej analýzy učiva pri výbere učiva, - v súlade s cieľmi navrhnúť činnosti, úlohy a ukazovatele ich dosiahnutia. Viesť, riadiť výučbu príslušných profesijných predmetov: - zvoliť a aplikovať zodpovedajúce formy a metódy vyučovania, - zvoliť a používať zodpovedajúce učebné pomôcky a didaktickú techniku, - motivovať a aktivizovať žiakov, - primerane reagovať na nespolupracujúce (nerušivé a rušivé) správanie sa žiakov, - zohľadňovať špecifické potreby žiakov. Kontrolovať a hodnotiť výučbu príslušných profesijných predmetov: - identifikovať prednosti a slabiny rôznych metód preverovania dosiahnutia cieľov výučby, - aplikovať spôsoby preverovania a hodnotenia žiakov zodpovedajúce cieľom vyučovania, situácii a žiakom, - zohľadňovať pri hodnotení individuálne špecifiká žiakov, 30

30 - uvedomiť si význam a dôsledky preverovania a hodnotenia na sebaponímanie žiakov, - reflektovať výučbu v kontexte princípov riadenia kvality výučby. Chápať vyučovací proces ako interakciu medzi učiteľom a učiacimi sa a učiteľa skôr ako facilitátora učenia sa žiakov, nie ako autoritatívneho sprostredkovateľa poznatkov. Vo vzťahu k profesii, k sebe samému: - orientovať sa v legislatíve týkajúcej sa výchovy a vzdelávania a postavenia učiteľa, - identifikovať špecifiká roly učiteľa a učiteľskej profesie, zdroje autority učiteľa, - rozlíšiť vlastné prednosti a slabiny vo vzťahu k profesijným a rolovým požiadavkám a byť ochotní na sebe pracovať, - reflektovať vlastnú pedagogickú činnosť, - identifikovať zdroje a prejavy profesionálneho stresu a uplatniť základné princípy zvládania záťažových situácií a predchádzania vyhoreniu, - akceptovať potrebu sebavzdelávania, rastu, - chápať učiteľskú profesiu ako poslanie. OBSAH PROGRAMU I. Modul: Pedagogicko-psychologický 120 hodín (Témy/hodiny: A /15, B/25, C/10, D/10, E/25, F/15, G/10, H/10) II. Modul: Odborovo-didaktický 74 hodín (Témy/hodiny: A /16, B/16, C/12, D/16, E/14) Pedagogická prax 40 hodín III. Modul: predmetovo-odborový 20 hodín I. MODUL Jednotlivé témy sú obsiahnuté v predmetoch: Základy pedagogiky, Všeobecná didaktika, Všeobecná a vývinová psychológia, Sociálna psychológia, Pedagogická psychológia, Komunikácia a rétorika. 31

31 ZÁKLADY PEDAGOGIKY A. Téma: školský systém, štátne vzdelávacie programy. 15 hodín 1. Škola ako vzdelávacia inštitúcia, jej historické podoby a premeny. 3h 2. Vybrané zmeny spôsobené školskou reformou. Školská legislatíva (Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, Zákon o výchove a vzdelávaní). 3h 3. Pedagogická dokumentácia - štátny a školský vzdelávací program. 3h 4. Aktuálne otázky tvorby obsahu vzdelávania a vyučovania (kurikulum, vzdelávacie štandardy), pedagogické dokumenty vymedzujúce obsah vzdelávania, nové prvky v ich tvorbe. 3h 5. Školské systémy vo vybraných krajinách. UNESCO, OECD, EÚ, dokumenty a iniciatívy (ISCED 97). 3h B. Téma: teoretické modely učenia sa a vzdelávania 8 hodín 1. Význam poznatkov pedagogiky pedagogickú prax. Rozlíšenie pojmov učenie sa, vzdelávanie, výchova, vyučovanie, výchovno-vzdelávací proces. 3h 2. Teórie učenia sa. Teórie vzdelávania. Vzdelávanie a výchova. 2h 3. Výchovno-vzdelávací proces, vyučovací proces, koncepcie vyučovania. Učiteľ a vyučovacie štýly. 3h C. Téma: vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami 8 hodín 1. Žiak so zdravotným postihnutím, zdravotne oslabený špecifiká prístupu. 2h 2. Žiak s vývinovými poruchami (ADHD a poruchy učenia sa) - špecifiká prístupu. 2h 3. Žiak so znevýhodneného sociálneho prostredia špecifiká prístupu. 2h 4. Mimoriadne nadaný a talentovaný žiak špecifiká prístupu. 1h 5. Učebný plán pre žiaka so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. 1h 32

32 VŠEOBECNÁ DIDAKTIKA B. Téma: teoretické modely učenia sa a vzdelávania 8 hodín 1. Vyučovanie. Sústava didaktických zásad. Prioritné postavenie cieľa vo vyučovacom procese. 3h 2. Vyučovacie metódy. Klasifikácia, didaktická účinnosť vyučovacích metód, inovačné prístupy. 3h 3. Organizačné formy výučby. Klasifikácia, typy hodín, sociálne formy. 2h D. Téma: diagnostikovanie a hodnotenie žiakov 7 hodín 1. Pedagogická diagnostika a školské hodnotenie. Preverovanie a hodnotenie dosiahnutia cieľov vyučovania. Funkcie skúšania. Vhodnosť, prednosti a slabiny jednotlivých druhov skúšania. 3h 2. Motivačná funkcia preverovania a hodnotenia, problematika vonkajšej a vnútornej motivácie žiakov, úloha učiteľa pri motivácii žiakov. 2h 3. Individuálny prístup pri preverovaní a hodnotení, možnosti identifikovania osobnostných a vývinových špecifík žiaka učiteľom. 2h G. Téma: prevencia problémového správania žiakov 4 hodiny 1. Užitočný a hluchý čas v rámci vyučovacej jednotky. Postupy učiteľa pri maximalizácii užitočného času. Spolupracujúce a nespolupracujúce správanie sa žiakov. 2h 2. Zvládanie triedy a nespolupracujúceho, rušivého správania sa žiakov, vnútorný poriadok. 2h VŠEOBECNÁ A VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA E. Téma: psychologické aspekty vývinu žiakov 25 hodín 1. Vývin, priebeh a determinanty vývinu, štádia ontogenézy. 2h 2. Vývin kognitívnych procesov, špecifiká vnímania, predstavivosti, myslenia, pamäti a pozornosti v procese výučby. 3h 3. Emocionálny vývin. Škola ako zdroj emócií pre žiaka. Učiteľ a emócie žiaka, empatia, emocionálna inteligencia. 2h 33

33 4. Vývin temperamentu, špecifiká prístupu k žiakom podľa temperamentu, prednosti a slabiny jednotlivých typov temperamentu u učiteľa. 3h 5. Vývin schopností, školský výkon a schopnosti, inteligencia a tvorivosť (ich podstata a vzťah k školskej úspešnosti). 3h 6. Charakter a mravný vývin, implicitné a explicitné pôsobenie školy na utváranie charakteru. 3h 7. Vývin sebauvedomenia a sebahodnotenia, zložky sebaponímania, význam školy pri utváraní sebaponímania. 3h 8. Rodina ako činiteľ vývinu. Negatíve javy v rodinnej socializácii, ich dôsledky na dieťa. Spolupráca učiteľa/školy s rodičmi žiakov. 3h 9. Pubescencia a adolescencia ako obdobia, kedy dominantnou činnosťou je inštitucionalizované učenie sa, vzdelávanie. Špecifiká prístupu učiteľa k pubescentom a adolescentom. 3h SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA F. Téma: psychologické aspekty vytvárania sociálnych vzťahov v škole 15 hodín 1. Socializácia, sociálne učenie sa, škola ako inštitúcia socializácie. Rola učiteľa a rola žiaka, písomná podoba roly učiteľa a žiaka (úroveň zákonov, etických kódexov, školských/pracovných poriadkov). Charta učiteľa. 3h 2. Sociálna interakcia a medziosobná percepcia, chyby, ktorých sa môže dopúšťať učiteľ pri poznávaní, posudzovaní žiakov, možnosti redukcie systematických chýb pri poznávaní žiaka. 3h 3. Školská trieda ako špecifická skupina, činitele a vývin stredoškolskej triedy, vzťahy v školskej triede, diagnostika štruktúry vzťahov sociometria. 3h 4. Učiteľ v triede, autorita učiteľa. Uplatňovanie autority. Štýly vedenia triedy učiteľom. 3h 5. Skupinová diskusia, riešenie problému v skupine možnosti využitia v rámci vyučovacieho procesu. 3h 34

34 PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA B. Téma: teoretické modely učenia sa a vzdelávania 9 hodín 1. Význam poznatkov psychológie pre pedagogickú prax, učenie sa, vyučovanie. 1h 2. Vyučovací proces ako jednota učenia sa a vyučovania. Činitele efektívnosti vyučovacieho procesu (vplyvy zo strany žiaka, učiteľa, podmienok/prostredia, učiva). 2h 3. Podstata učenia sa ako univerzálneho procesu nadobúdania individuálnej skúsenosti. Druhy učenia sa ako existujú v každodennom živote (často na nevedomej úrovni) a ako sa uplatňujú v inštitucionalizovanom vzdelávaní. 2h 4. Motivácia, špecifiká motivácie žiaka, problém dekontextualizovaného učenia sa. 2h 5. Učiteľský stres, burnout, predchádzanie stresu/vyhoreniu a zvládanie negatívnych dôsledkov stresu. 2h C. Téma: vzdelávanie žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami 2 hodiny 1. Narušený psychický vývin, duševné poruchy a choroby základné rozlíšenie. 2h D. Téma: diagnostikovanie a hodnotenie žiakov 3 hodiny 1. Preverovanie a hodnotenie ako zdroj stresu, tréma pri skúšaní vplyv učiteľa. 1h 2. Neprospievanie, činitele, psychologické zásady prístupu k neprospievaniu, jeho odstraňovanie. 2h G. Téma: prevencia problémového správania žiakov 6 hodín 1. Šikanovanie v triede/škole, podstata, rozpoznanie a princípy riešenia, možnosti prevencie. 3h 2. Užívanie drog a drogová závislosť, rozpoznanie príznakov, žiak pod vplyvom, žiak drogovo závislý reakcie učiteľa - základné princípy. Protidrogová prevencia úloha školy. 3h KOMUNIKÁCIA A RÉTORIKA H. Téma: pedagogická komunikácia 10 hodín 35

35 1. Sociálna komunikácia, verbálna komunikácia (slovo, jazyk, reč, význam), neverbálna komunikácia (parajazyk, telesné pohyby, telesný výzor, priestor a vzdialenosť, dotyk). 3h 2. Univerzálna (psychologická) štruktúra vyučovacej jednotky. Pedagogický komunikačný cyklus, význam otázok, riziká verbálnej presilovky učiteľa v tradičnom vyučovaní. 3h 3. Počúvanie ako komunikačná spôsobilosť, aktívne počúvanie, empatické počúvanie. Počúvanie v interakcii učiteľ žiak/trieda. 2h 4. Komunikačné spôsobilosti učiteľa, princípy poskytovania pozitívnej a korektívnej spätnej väzby. 2h II. MODUL Jednotlivé témy sú obsiahnuté v predmetoch: Didaktika profesijných predmetov, Materiálne prostriedky výučby, Riadenie kvality v škole. DIDAKTIKA PROFESIJNÝCH PREDMETOV A. Téma: Projektovanie a realizácia vyučovania príslušných profesijných predmetov 16 hodín 1. Moderná výučba, kvalita výučby, systém výučby a jeho zložky (všeobecné ciele, kľúčové kompetencie, špecifické ciele, princípy výučby, podmienky výučby, prostriedky výučby). Tvorivo-humanistické vzdelávanie, princípy tvorivohumanistickej výučby a tradičnej výučby, princípy manažérstva kvality výučby, charakteristiky plne rozvinutej osobnosti. 3h 2. Plánovanie programu výučby profesijného predmetu. Špecifické ciele výučby: kognitívne, psychomotorické a sociálno-afektívne ciele, triedenie cieľov podľa úrovne. 3h 3. Motivovanie a aktivizovanie žiakov vo výučbe profesijných predmetov. Koncepcia systému výučby s uzavretým cyklom PDCA, štruktúra vyučovacej hodiny základného typu v systéme výučby s uzavretým cyklom PDCA, prínos pre kvalitu učenia sa žiaka. 2h 36