Identifikácia postojov zamestnávateľov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v Slovenskej republike

Transcription

1 Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Identifikácia postojov zamestnávateľov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v Slovenskej republike Správa z riešenia výskumnej úlohy VÚ č Autorka - gestorka: RNDr. Miroslava Kordošová Spoluautori: Ing. Miroslav Novotný, PhD. Ing. Teodor Hatina PhDr. Beata Perichtová Zadávateľ: MPSVR SR Sekcia práce Odbor ochrany práce Bratislava, december 2010

2 Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2010

3 Výskumná úloha: Identifikácia postojov zamestnávateľov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v Slovenskej republike II. etapa Zadávateľ úlohy: MPSVR SR, Sekcia práce Odbor ochrany práce Autori: Gestorka : RNDr. Miroslava Kordošová Spoluautori: Ing. Miroslav Novotný, PhD. Ing. Teodor Hatina PhDr. Beata Perichtová Uloženia výstupu: Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 6, Bratislava Forma archivácie: printová a elektronická Počet výtlačkov:4 Abstrakt Predložená správa obsahuje výsledky prieskumu postojov zamestnaneckých štruktúr k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v podnikoch a organizáciách na Slovensku. Prináša postoje a názory respondentov v rozsahu : zamestnávatelia, zamestnanci, odborní pracovníci v oblasti BOZP a zástupcovia zamestnancov pre BOZP v rôznych odvetviach ekonomickej činnosti hospodárstva, v podnikoch s rôznou mierou rizika a veľkosti, čo do počtu zamestnancov. V závere je uvedené aj porovnanie výsledkov z obdobného prieskumu uskutočneného v roku 2004 Kľúčové slová Prieskum postojov, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, bezpečnostní technici, zamestnanci, zamestnávatelia Abstract This report includes results of survey concerning attitudes of employees structures to occupational safety and health in enterprises and organisations in Slovakia. It shows attitudes and opinions of respondents in the range of: employers, employees, professional staff in OSH and employees representatives in the field of OSH in different branches of economic activity, in enterprises with a different rate of risk and size based upon the number of employees. At the end of this report, comparison with results of a similar survey made in 2004 is provided. Key words Survey of attitudes, occupational safety and health safety technicians, employees, employers

4 Obsah Úvod Metodika a metodológia Vyhodnotenie prieskumu Postoje a názory jednotlivých skupín respondentov k BOZP Základné údaje o respondentoch Bezpečnostní technici Riadiaci zamestnanci Vedúci zamestnanci Zamestnanci Zástupcovia zamestnancov pre BOZP Výsledky prieskumu podľa skupín otázok I. Vzťah k BOZP, význam BOZP II. Informovanosť, výchova a vzdelávanie k BOZP, poradenstvo BOZP III. Riadenie BOZP, prevencia, účasť na riešení problematiky BOZP IV. Spokojnosť s podmienkami vytvorenými v podniku pre BOZP V. Správanie a konanie zamestnancov vo vzťahu k BOZP VI. Vonkajšie vplyvy Zhrnutie výsledkov Porovnanie s predchádzajúcim prieskumom Použitá literatúra a bibliografia Názory a hodnotenie riešiteľov Key findings Prílohy

5 Úvod Právo na ochranu života a zdravia je základným právom ľudského jedinca. Medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva patrí právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancom výslovne zaručuje Ústava Slovenskej republiky (úvodné slová Koncepcie BOZP na roky 2008 až 2012). Stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v subjektoch hospodárstva, tzn. malých, stredných a veľkých podnikoch pôsobiacich na území Slovenska odráža a odzrkadľuje nielen ekonomickú situáciu, ale aj postoj zamestnávateľov a zamestnancov k otázkam BOZP. V súčasnom období hospodárskej a finančnej krízy sa zamestnávatelia a majitelia firiem snažia šetriť finančné prostriedky, a tým dochádza aj nižšiemu vynakladaniu prostriedkov na oblasť BOZP. To ich však nezbavuje povinnosti za zodpovednosť za BOZP. Zamestnávatelia sú povinní vytvárať a udržiavať podmienky na zaistenie BOZP najmenej na úrovni štandardov ustanovených platnými právnymi predpismi, legislatívnymi normami a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Za BOZP samostatne podnikajúcich fyzických osôb zodpovedajú tieto osoby. Zamestnanci s prihliadnutím na súčasnú situáciu na trhu práce sú ochotní tolerovať vysoké riziko ohrozenia zdravia a práceschopnosti a pracovať v nevyhovujúcich pracovných podmienkach s cieľom, aby si zachovali základné existenčné životné podmienky. Z poznatkov získaných inšpekciou práce a pri jej dozornej činnosti vyplynulo, že starostlivosť o BOZP je zo strany zamestnávateľov minimálna a formálna. Pre súčasnú dobu je charakteristická nedostatočná úroveň starostlivosti o BOZP, ktorá je dokumentovaná nedostatkami zistenými orgánmi inšpekcie práce a spoločenskej kontroly najmä v malých a stredných podnikoch. Vytváranie vhodných a priaznivých pracovných podmienok, pracovného prostredia nie je pre viacerých zamestnávateľov prioritou ani prirodzenou potrebou. V mnohých prípadoch prevláda nezáujem zamestnávateľov o zabezpečovanie uspokojivých pracovných podmienok a uprednostňovanie hospodárskych a obchodných záujmov. Zlepšeniu celkovej situácie v oblasti BOZP v SR by napomohlo najmä to, ak by reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a zamestnancov dôsledne ovplyvňovali postoje zamestnávateľov, zamestnancov a samostatne podnikajúcich fyzických osôb k bezpečnému a zdravému spôsobu vykonávania práce, k zvyšovaniu kultúry práce, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné ekonomické aktivity vo väzbe na BOZP a k dôslednému 5

6 uplatňovaniu nástrojov na prevenciu. Potreba uskutočnenia prieskumu postojov k BOZP v organizáciách a podnikoch Slovenskej republiky vyplynula z dokumentu, ktorý prijala Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí dňa 20. februára 2008 uznesením č. 114 (ďalej len uznesenie vlády ) - Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012 (ďalej len koncepcia BOZP ). Koncepcia bola vypracovaná za účasti zástupcov vybraných ministerstiev, KOZ SR, AZZZ SR, RÚZ, Slovenskej živnostenskej komory, orgánov inšpekcie práce, dozorných orgánov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len BOZP ) vedeckej a výskumnej základne a univerzít. V bode - Úloha G.3 : Identifikovať postoje zamestnávateľov a zamestnancov k BOZP. Riešenie úlohy v súlade s kontraktom uzatvoreným medzi MPSVR SR a IVPR je určené na obdobie rokov 2009 až Prieskum postojov, jeho vyhodnotenie a návrh opatrení budú vykonané v roku Prijatím koncepcie BOZP Slovenská republika implementuje stratégiu Európskej komisie Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov Jej cieľom je vo vymedzenom období rokov 2007 až 2012 znížiť v členských štátoch Spoločenstva mieru počtu pracovných úrazov pripadajúcich na zamestnancov o 25%. Cieľom koncepcie BOZP je v období rokov 2008 až 2012 realizovať tento zámer Spoločenstva v Slovenskej republike, a to postupným znížením počtu pracovných úrazov pripadajúcich na 100 zamestnancov. V prvej polovici roka 2010 bol zrealizovaný prieskum v zamestnávateľských organizáciách, ktorých štruktúra reprezentuje všetky druhy podnikov ako z hľadiska veľkosti, tak aj z hľadiska miery rizika. Objektom prieskumu boli zamestnanci podnikov v štruktúre: riadiaci zamestnanci, vedúci zamestnanci na stredných a nižších článkoch riadenia, výkonní zamestnanci, zástupcovia zamestnancov pre BOZP a odborní pracovníci bezpečnostní technici. Zber údajov sa uskutočnil prostredníctvom dotazníkov terénnym prieskumom vybranou agentúrou. Predkladaná správa z výskumnej úlohy obsahuje hlavné výsledky prieskumu postojov k BOZP. 6

7 1. Metodika a metodológia Postoj väčšinou sa vymedzuje ako relatívne ustálená tendencia (pohotovosť) charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety. Postoj je v priebehu života relatívne ustálený systém pozitívnych alebo negatívnych hodnotení istých podnetov, javov, situácií, osôb a pod. Ide teda o pre dispozíciu myslieť, konať, cítiť vo vzťahu k predmetu postoja, ktorým môžu byť predmety, javy, situácie, ako aj samotný jedinec. Zložky postoja: 1. kognitívna (poznávacia) = informácie a z nich vyplývajúce súdy týkajúce sa predmetu postoja, 2. konatívna = tendencia konať určitým spôsobom voči predmetu postoja, 3. emotívna (citová) = ide o city, ktoré jedinec prechováva voči predmetu postoja. Znaky postoja: 1. polarita postoja = postoj môže byť k predmetu kladný záporný indiferentný, 2. intenzita postoja (sila postoja) = teda či je objekt ne/sympatický a pod., 3. konzistencia postoja = predstavuje súdržnosť jednotlivých zložiek, 4. konsonancia postoja = súdržnosť jednotlivých postojov, 5. extrémnosť postoja = ide o mimoriadnosť postoja, Vznik a utváranie postojov: Postoje ako také nie sú vrodené, ale utvárajú sa počas jeho života. Postoje predstavujú skúsenosťou získanú tendenciu k určitej myšlienkovej, emocionálnej odozve na jav, deje a problémy. Sú základom pre hodnotiace stanovisko a prezentujú orientáciu človeka a jeho vzťah k objektom súvisiacim s jeho činnosťou alebo životným pôsobením (Kollárik, 1993). [ 1 ] Postoj voči niečomu vyjadruje hodnotenie objektu subjektom, ktoré sa pohybuje v kontinuu, ktorého krajné póly tvoria úplne pozitívny a úplne negatívny vzťah. Každý jedinec má svoj vlastný systém postojov, a teda jeho jednotlivé postoje sú určitým spôsobom usporiadané a sú medzi nimi určité väzby (Nakonečný,1997). [ 2 ] Skúmať vzťah k BOZP možno na základe štruktúry objektívnych i subjektívnych ukazovateľov, ktorými sa postoje navonok prejavujú. Objektívnymi ukazovateľmi sú fakty súvisiace s reálnou činnosťou, napr. dodržiavanie predpisov BOZP pri práci, iniciatíva smerovaná do oblasti BOZP a pod. Subjektívnymi ukazovateľmi sú hodnotová orientácia, štruktúra a hierarchia motívov, stav uspokojenia s podmienkami BOZP (resp. vyjadrenie kladného - záporného hodnotenia, súhlasu - nesúhlasu, spokojnosti - nespokojnosti). 7

8 Predmetom prieskumu postojov zamestnaneckých štruktúr k vytváraniu podmienok pre BOZP bolo sledovanie uvedených ukazovateľov. Predmet prieskumu bol bližšie špecifikovaný vo forme získavania informácií o tom : - ako je vnímaná BOZP celkove ako hodnota z hľadiska jej obsahu, potreby a významu v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach, - ako je vnímaný reálny stav BOZP v konkrétnych podmienkach organizácií, ktoré faktory sú vnímané najintenzívnejšie, - ako sa zamestnanci, resp. vedúci zamestnanci správajú a konajú vzhľadom na požiadavky predpisov, svoje úlohy a zodpovednosť na úseku BOZP, aký postoj zaujímajú k problematike aktívneho prístupu k vytváraniu podmienok pre BOZP, a ako vnímajú ich prístup k BOZP ostatní účastníci pracovného procesu, - aké sú pohnútky a faktory, ktoré vedú zamestnancov k dodržiavaniu, resp. nedodržiavaniu predpisov o BOZP a ovplyvňujú ich prístup k starostlivosti o BOZP, - aké sú potreby, návyky a očakávania zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k vytváraniu podmienok pre BOZP, resp. prístupu jednotlivých účastníkov pracovného procesu k riešeniu otázok BOZP a akú naliehavosť (hodnotu) pripisujú ich naplneniu. Popri postojoch vyjadrujúcich vzťah k BOZP ako celku bolo cieľom prieskumu podrobnejšie sledovať názory respondentov najmä vo vzťahu k tým aspektom vytvárania podmienok k BOZP, ktoré sú z dlhodobého hľadiska problematické (komunikácia, informovanosť, vzdelávanie, poradenstvo, systém riadenia a preventívny prístup BOZP). Objektom prieskumu v zamestnávateľských organizáciách budú cieľové skupiny: zamestnanci organizácií v štruktúre: riadiaci zamestnanci (vrcholové vedenie organizácií), vedúci zamestnanci (stredné a nižšie články riadenia), ostatní zamestnanci a ich zástupcovia pre BOZP, odborní pracovníci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (bezpečnostní technici), ktorí boli buď zamestnancami organizácií, alebo vykonávali pre ne túto činnosť dodávateľským spôsobom. Meranie postojov, ale už aj ich identifikácia, prináša rad problémov. Odpovede v dotazníkoch bývajú často skreslené, pretože ľudia neradi vyjadrujú svoje skutočné postoje, pokiaľ sa nazdávajú, že s nimi niekto nebude súhlasiť. Preto sa snažia zistiť, čo by experimentátor chcel, aby odpovedali, namiesto toho, aby vyjadrili svoje vlastné postoje. Jednou z najspoľahlivejších techník na meranie postojov je Likertova škála, ktorá sa skladá z výrokov, u ktorých je vždy päťbodová škála, ktorá siaha od úplne súhlasím cez 8

9 neviem, čo je stredný bod škály, až po absolútne nesúhlasím na opačnom konci. Postup, ktorý Likert vytvoril pre získavanie výrokov a pre dosiahnutie vyrovnanosti škály, zahrňuje niekoľko štádií. Účelom týchto štádií je zabezpečiť, aby škála skutočne zahrňovala celé rozpätie možných názorov a myšlienok. Táto škála je veľmi užitočná, pretože zisťuje nielen obsah postoja, ale aj jeho približnú silu. [3] Na hodnotenie postojov z hľadiska ich kvality a intenzity, resp. na hodnotenie spokojnosti s podmienkami vytvorenými na prácu, bola pri uzatvorených a polootvorených otázkach použitá stupnica s piatimi stupňami: 5 áno, 4 väčšinou áno, 3 aj áno -aj nie, 2 väčšinou nie, 1 nie. Uvedená päťstupňová stupnica umožní interpretovať výstupy prieskumu v zmysle tendencií hodnotiť určitú skutočnosť kladným alebo záporným smerom, pričom hodnoty vyššie ako 3 predstavujú kladný smer hodnotenia (súhlas s položkou uvedenou v dotazníku, t.j. spokojnosť) a hodnoty nižšie ako 3 záporný smer hodnotenia (nesúhlas s položkou, nespokojnosť. Respondenti Prieskum postojov k vytváraniu podmienok pre BOZP bol vykonaný na respondentoch v štruktúre: 1. riadiaci zamestnanci, 2. vedúci zamestnanci, 3. zamestnanci, (zástupcovia zamestnancov pre BOZP), 4. bezpečnostní technici. Slovný výraz riadiaci zamestnanci používajú riešitelia v záujme odlíšenia vedúcich zamestnancov na najvyššom stupni riadenia a vedúcich zamestnancov na strednom, resp. nižšom stupni riadenia. Pod pojmom riadiaci zamestnanci sú uvažovaní v prieskume : (manažment podniku, riaditeľ, štatutárny zástupca, zamestnávateľ...). Pod pojmom strední a nižší riadiaci zamestnanci sú uvažovaní v prieskume: (vedúci 9

10 odborov, vedúci dielní, majstri...). Pod pojmom zástupca zamestnancov pre BOZP sa rozumie: člen pracovného kolektívu, ktorého spolupracovníci poverili presadzovaním ich záujmov v oblasti BOZP a práva na zaistenie BOZP voči zamestnávateľovi. Prostredníctvom tohto zástupcu sa môžu zamestnanci aktívne podieľať na ochrane svojho zdravia pri práci a ovplyvňovať úroveň starostlivosti o BOZP, pracovné prostredie a pracovné podmienky zamestnancov podniku. Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom. U zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť s vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov môže jeden zástupca zamestnancov zastupovať najviac 50 zamestnancov, u ostatných zamestnávateľov maximálne 100 zamestnancov. Pod pojmom bezpečnostný technik sa rozumie : odborný pracovník BOZP oprávnený vykonávať bezpečnostnotechnickú službu. Jeho úlohou je vytvárať pre zamestnávateľa odborné predpoklady pri plnení povinností v oblasti BOZP a odbornými radami usmerňovať jeho aktivity pri vytváraní podmienok pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. V prípade bezpečnostného technika sa môže jednať o vlastného kmeňového zamestnanca alebo takého, ktorý túto činnosť vykonáva na základe obchodnej zmluvy s podnikom. Typy a druhy podnikov Výberový súbor tvorili zamestnávateľské subjekty na celom území Slovenska s rôznou mierou rizika a z toho vyplývajúcej BOZP. Štruktúra podnikov v priereze reprezentovala všetky druhy podnikov ako z hľadiska veľkosti, tak aj z hľadiska miery rizika. Výskumná vzorka sa konštruovala ako cielený výber firiem - organizácií a zahŕňa firmy, ktoré majú: 1-9 zamestnancov(mikropodniky), zamestnancov (malé podniky), zamestnancov (stredné podniky), 250 a viac zamestnancov (veľké podniky). Podľa miery rizika: - podniky s väčšou mierou rizika (so zameraním ekonomickej činnosti na stavebníctvo, priemyselnú výrobu (napr. strojárstvo, chémia apod.) - podniky s menšou mierou rizika (zdravotníctvo, obchod, služby, hotely a reštaurácie apod.) 10

11 - podniky s minimálnou mierou rizika (administratíva, školstvo, organizácie štátnej správy a štátnej služby) Zber údajov Terénny zber dát pre prieskum postojov sa uskutočnil v mesiacoch apríl až jún 2010 a zber empirických dát uskutočnila vybraná agentúra na základe zmluvy o dielo. Dáta boli zberané dotazníkovou metódou prostredníctvom anketárov uvedenej agentúry. Dodávateľ prieskumu postupoval podľa všeobecne platných metodologických zásad, objektívne a nestranne, podľa Etického kódu ESOMAR a podľa Štandardov SAVA. Dotazníky Na prieskum boli použité 4 typy dotazníkov: 1. dotazník pre riadiacich zamestnancov, (cca 50 otázok), 2. dotazník pre vedúcich zamestnancov, (cca 50 otázok), 3. dotazník pre zamestnancov, (cca 50 otázok), (dotazník pre zástupcov zamestnancov pre BOZP (cca 20 otázok), 4. dotazník pre bezpečnostného technika (cca 50 otázok). Dotazníky sú súčasťou prílohy správy. Dotazníky boli spracované osobitne pre každú cieľovú skupinu prieskumu. Každý dotazník (s výnimkou dotazníka pre zástupcov zamestnancov pre BOZP) obsahoval úvodnú časť (časť A), v ktorej boli zisťované v prípade : riadiacich zamestnancov údaje charakterizujúce organizáciu z hľadiska jej sídla, zamerania hlavnej ekonomickej činnosti, druhu vlastníctva, účasti zahraničného subjektu, zloženia zamestnancov podľa pohlavia a veku, zavedeného režimu práce a odpočinku a systému odmeňovania a hodnotenia zamestnancov vo vzťahu k BOZP, a tiež údaje charakterizujúce stav a spôsob zabezpečovania BOZP v organizácii vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov údaje charakterizujúce zamestnanca z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, dĺžky zamestnania u súčasného zamestnávateľa, počtu rokov praxe v terajšej profesii (resp. vo funkcii), druhu vykonávanej práce a pod., bezpečnostných technikov údaje o vzdelaní, vzťahu k zamestnávateľovi, počte rokov pôsobenia vo funkcii bezpečnostný technik, kumulácii funkcie, resp. pôsobení v tejto funkcii vo viacerých organizáciách súčasne. Na uzatvorené otázky a polootvorené otázky obsahujúce položku "iné" respondenti mohli 11

12 odpovedať zakrúžkovaním čísla stupnice, ktoré najlepšie vystihuje ich hodnotenie danej položky. Okrem uzatvorených a polootvorených otázok dotazníky obsahujú aj otvorené otázky vyžadujúce voľné slovné odpovede. Časť B dotazníkov bola konštruovaná tak, aby bolo možné porovnať odpovede jednotlivých skupín respondentov vzťahujúce sa ku konkrétnej problematike. Podľa problematiky bola rozdelená do viacerých častí (skupín otázok), a to: I. Vzťah k BOZP, význam BOZP II. Informovanosť, výchova a vzdelávanie k BOZP, poradenstvo III. Riadenie BOZP, prevencia, účasť na riešení problematiky BOZP IV. Spokojnosť s podmienkami vytvorenými v podniku pre BOZP V. Správanie a konanie zamestnancov vo vzťahu k BOZP VI. Vonkajšie vplyvy (s výnimkou dotazníka pre zamestnancov, ktorý túto časť neobsahoval). Za účelom získania čo najväčšieho množstva informácií mohli respondenti vpisovať do dotazníka komentár k ľubovoľnej položke obsiahnutej v dotazníku, resp. im bol poskytnutý priestor na zadnej strane dotazníka, ak by považovali za potrebné doplniť poskytnuté informácie, niektorý problém bližšie špecifikovať alebo konkretizovať návrhy na zlepšenie v oblasti BOZP. Vyhodnotenie dotazníkov a prieskumu Dotazníky boli spracované a nahraté do dátového súboru SPSS (verzia 15.0) vybranou agentúrou. Spracovanie a vyhodnotenie dát a celkových výsledkov prieskumu sa uskutočnilo v období druhej polovice roka Pri štatistickom spracovaní boli použité frekvenčné tabuľky, kontingenčné tabuľky, priemery a mediány a grafy (koláčový a iné). Aritmetický priemer (Mean) Najznámejšou strednou hodnotou je aritmetický priemer, ktorý sa vypočíta ako súčet všetkých hodnôt vydelený ich počtom Medián (Median) Medián predstavuje strednú hodnotu súboru, ktorý je zoradený od najmenšej po najväčšiu hodnotu. V prípade párneho počtu hodnôt je medián aritmetický priemer hodnôt na miestach n/2 a n/2+1. Medián, na rozdiel od priemeru, nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami. Medián predstavuje najpoužívanejší kvantil. Kvantil súboru je hodnota k-tej časti, ak je súbor 12

13 rozdelený na n rovnakých častí (hodnoty sú zoradené od najmenšej po najväčšiu). Okrem mediánu sa často používajú kvartily (delia súbor na 4 časti) a percentily (delia súbor na 100 častí). Medián je druhý kvartil, resp. 50. percentil. Modus - (Mode) Modus predstavuje najčastejšie sa vyskytujúcu hodnotou premennej. Rozdelenie, ktoré má iba jeden vrchol, teda jedno lokálne maximum, ktoré je zároveň globálne, sa nazýva unimodálne. Štatistické programy registrujú jeden alebo žiadny modus. Kontingenčná - krížová tabuľka (Crosstabulation), je kombináciou dvoch (alebo viacerých) frekvenčných tabuliek tak, že každá vnútorná bunka predstavuje jednoznačnú kombináciu špecifických hodnôt (tu nazývaných aj kategórií) krížovo tabelovaných premenných. Teda umožňuje zistiť frekvenciu, počet respondentov, padnúcich do špecifickej kategórie pre viac ako jednu premennú. Frekvenčná tabuľka (Frequencies) Jednoduchá (frekvenčná) tabuľka zodpovedá jednostupňovému triedeniu. Obsahuje triedne početnosti podľa kategórií (tried) jednej premennej. Zostrojenie frekvenčných tabuliek z údajov sa nazýva tabelácia. Koláčový graf - predstavuje najvhodnejšie grafické znázornenie percent (relatívnych početností) frekvenčnej tabuľky. 13

14 2. Vyhodnotenie prieskumu Prieskum sa realizoval v 50 zamestnávateľských subjektoch na celom území Slovenska. Prieskum bol uskutočnený aj v organizáciách a úradoch štátnej správy a štátnej služby. Výskumná vzorka sa konštruovala ako cielený výber firiem - organizácií, ktoré majú 1-9 zamestnancov (mikropodniky), zamestnancov (malé podniky), zamestnancov (stredné podniky), 250 a viac zamestnancov (veľké podniky). Podniky boli začlenené do štyroch skupín podľa počtu zamestnancov, do troch skupín podľa regiónov, druhu vlastníctva, organizácie a podľa zamerania ekonomickej činnosti do deviatich skupín. Respondenti vyjadrovali svoj názor dotazníkovou formou. Cieľové skupiny respondentov boli zvolené na základe činnosti respondenta v podniku. Pre každú skupinu respondentov bol zvolený špecifický dotazník. V prieskume boli použité celkovo 4 druhy dotazníkov a to pre: zamestnancov ( aj zástupcov zamestnancov pre BOZP), bezpečnostných technikov, vedúcich a riadiacich zamestnancov. Celkový počet oslovených respondentov bol 410. Najpočetnejšie zastúpenie mali zamestnanci- počet respondentov bol 254, riadiaci zamestnanci boli zastúpení počtom 65 respondentov, vedúci 55 a bezpečnostní technici 36 respondentov. Percentuálne vyjadrenie respondentov v ankete je uvedené v tab. 1, 2, 3 a v grafe 1. Tab.1 Percentuálne zastúpenie respondentov Počet Percentá bezpečnostní technici 36 8,78 riadiaci 65 15,85 vedúci 55 13,41 zamestnanci ,95 Celkovo ,0 14

15 Tab. 2 Rozdelenie podnikov podľa počtu zamestnancov (respondentov) Podnik Riadiaci Vedúci Ostatní Technici zamestnanci zamestnanci zamestnanci BOZP Celkovo Mikropodnik Malý podnik Stredný podnik Veľký podnik Celkovo Graf 1 Percentuálne zastúpenie respondentov Tab.3 Rozdelenie podnikov podľa percentuálneho zastúpenia respondentov Podnik Riadiaci Vedúci Ostatní Technici zamestnanci zamestnanci zamestnanci BOZP Celkovo % Mikropodnik 56,9 45,4 22,8 38,9 32,7 Malý podnik 27,7 18,2 32,3 30,6 29,5 Stredný 9, ,4 23,2 podnik Veľký podnik 6,2 16,4 16,9 11,1 14,6 Celkovo Skupina respondentov pod označením "Zamestnanci" mali v dotazníku otázku, v ktorej sa vyjadrovali, či vykonávajú aj činnosť "zástupcu zamestnancov pre BOZP". Vyjadrené v tab.4 a grafe 2. 15

16 Tab.4 Zástupcovia zamestnancov pre BOZP Počet Percentá vykonávam 15 5,9 nevykonávam ,7 nevie, neodpovedal 1 0,4 Celkovo ,0 Graf 2 Zastúpenie zástupcov zamestnancov pre BOZP Celkový počet zamestnancov zúčastnených v ankete bol 254, z toho 15 respondentov zaznačilo v dotazníku, že vykonáva aj činnosť zástupcu zamestnancov pre BOZP.V prípade, že odpovedali kladne, bola týmto respondentom zadaná nadstavbová časť dotazníkov. Rozdelenie respondentov vzhľadom na región zamestnávateľa Respondenti boli zaradení podľa regiónov zamestnávateľa do troch oblastí (bývalé regióny): Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko. Najviac respondentov sa zapojilo zo Západného Slovenska v počte 172, nasledovalo Východné Slovensko 128 respondentov a Stredné Slovensko 110 respondentov z celkového množstva 410. Percentuálne zastúpenie regiónov je uvedené v tab. 5 a v grafe 3. 16

17 Tab. 5 Regionálne zastúpenie respondentov Región Počet Percentá Západné Slovensko ,0 Stredné Slovensko ,8 Východné Slovensko ,2 Graf 3 Regionálne zastúpenie respondentov Rozdelenie dotazníkov podľa zaradenia respondentov do skupín podľa výkonu ich činnosti v podniku Dotazníky boli rozdelené podľa cieľovej skupiny respondentov do štyroch základných skupín: - Bezpečnostní technici - Riadiaci zamestnanci - Vedúci zamestnanci - Zamestnanci (zástupcovia zamestnancov pre BOZP). Podrobnejšej analýze respondentov sa budeme venovať pri vyhodnocovaní konkrétnych skupín dotazníkov. 17

18 Oslovené podniky boli rozdelené do týchto štyroch skupín podľa počtu zamestnancov: - 1 až 9 (mikropodnik) - 10 až 49 (malý podnik) - 50 až 249 (stredný podnik) a viac (veľký podnik) Najviac respondentov v celkovom počte 134 bolo zamestnaných v mikropodnikoch, nasledovali zamestnanci malých podnikov v počte 121 respondentov, stredné podniky 95 respondentov a veľké podniky 60 respondentov. Výsledky ankety sú zobrazené v tab.6 a v grafe 4. Tab. 6 Zastúpenie respondentov v podnikoch Počet zamestnancov zamestnávateľa Počet Percentá 1 až ,68 10 až ,51 50 až , a viac 60 14,63 Celkovo ,0 Graf 4 Zastúpenie respondentov v podnikoch 18

19 Zastúpenie respondentov podľa regiónu zamestnávateľa a počtu zamestnancov zamestnávateľa Na základe výsledkov jednotlivých respondentov boli vytvorené variácie premenných za účelom sprehľadnenia informácií o respondentoch. V tabuľke 7 sú uvedené informácie o respondentoch podľa počtu zamestnancov zamestnávateľa a regiónu zamestnávateľa. Podľa výsledkov prieskumu na Západnom a Strednom Slovensku počet respondentov N postupne klesal od mikropodnikov až po veľké podniky, výnimkou bol región Východného Slovenska, v ktorom boli zastúpení respondenti malých podnikov v najväčšom počte a respondenti s mikropodnikov boli zastúpení v najmenšom počte. Tab. 7 N = počet respondentov Región zamestnávateľa počet zamestnancov zamestnávateľa N % z celkového počtu respondentov N Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko 1 až ,3% 10 až ,2% 50 až ,5% 250 a viac 16 3,9% Celkovo ,0% 1 až ,3% 10 až ,6% 50 až ,6% 250 a viac 18 4,4% Celkovo ,8% 1 až ,1% 10 až ,7% 50 až ,0% 250 a viac 26 6,3% Celkovo ,2% Pozn. Počty podnikov a zastúpenie respondentov bolo navrhnuté výskumnými pracovníkmi Inštitútu. Agentúra, ktorá spracovávala dotazníkový prieskum postupovala podľa inštrukcií. Vyskytli sa však prípady nespolupráce podnikov (objektívne príčiny), takže bolo nutné niekedy meniť aj štruktúru podnikov a ich zastúpenie v prieskume. 19

20 Rozdelenie respondentov podľa ich zaradenia v podniku, regiónu zamestnávateľa a počtu zamestnancov zamestnávateľa. V nasledujúcej tabuľke 8 sme rozšírili premenné o výkon ich činnosti v podniku. N vyjadruje počet respondentov. Najviac bezpečnostných technikov bolo zo Západného Slovenska a z mikropodnikov. Riadiaci zamestnanci boli najviac zastúpení taktiež zo Západného Slovenska a v mikropodnikoch. Vedúci zamestnanci boli zastúpení taktiež v najväčšom počte zo Západného Slovenska a v mikropodnikoch. Skupina respondentov pod označením zamestnanci bola najviac zastúpená na Západnom Slovensku, ale pri rozložení počtu respondentov vzhľadom na počet zamestnancov zamestnávateľa má najviac zástupcov skupina pre malé podniky. Výsledky boli ovplyvnené základným rozložením respondentov a počtom zamestnancov. Tab.8 Rozdelenie respondentov podľa ich zaradenia v podniku, regiónu zamestnávateľa a počtu zamestnancov zamestnávateľa. celkovo Región zamestnávateľa bezp_tech. Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko Celkovo riadiaci Západné Slovensko počet zamestnancov zamestnávateľa 1 až 9 6 1,5% 10 až ,2% 50 až 249 3,7% 250 a viac 1,2% Celkovo 15 3,7% 1 až 9 8 2,0% 10 až 49 2,5% 50 až 249 2,5% 250 a viac 1,2% Celkovo 13 3,2% 10 až ,0% 50 až 249 2,5% 250 a viac 2,5% Celkovo 8 2,0% 1 až ,4% 10 až ,7% 50 až ,7% 250 a viac 4 1,0% Celkovo 36 8,8% 1 až ,4% 10 až ,7% 50 až 249 3,7% Celkovo 32 7,8% N % z celkového počtu N 20

21 vedúci zamestnanci Stredné Slovensko Východné Slovensko Celkovo Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko Celkovo Západné Slovensko Stredné Slovensko 1 až ,4% 10 až ,5% 50 až 249 1,2% 250 a viac 1,2% Celkovo 18 4,4% 1 až 9 5 1,2% 10 až ,2% 50 až 249 2,5% 250 a viac 3,7% Celkovo 15 3,7% 1 až ,0% 10 až ,4% 50 až ,5% 250 a viac 4 1,0% Celkovo 65 15,9% 1 až ,4% 10 až 49 3,7% 50 až ,0% 250 a viac 1,2% Celkovo 26 6,3% 1 až 9 4 1,0% 10 až 49 3,7% 50 až ,2% 250 a viac 5 1,2% Celkovo 17 4,1% 1 až 9 3,7% 10 až ,0% 50 až 249 2,5% 250 a viac 3,7% Celkovo 12 2,9% 1 až ,1% 10 až ,4% 50 až ,7% 250 a viac 9 2,2% Celkovo 55 13,4% 1 až ,1% 10 až ,6% 50 až ,1% 250 a viac 14 3,4% Celkovo 99 24,1% 1 až ,9% 10 až ,9% 50 až ,7% 21

22 Východné Slovensko Celkovo 250 a viac 11 2,7% Celkovo 62 15,1% 1 až ,2% 10 až ,6% 50 až ,6% 250 a viac 18 4,4% Celkovo 93 22,7% 1 až ,1% 10 až ,0% 50 až ,3% 250 a viac 43 10,5% Celkovo ,0% 22

23 3. Postoje a názory jednotlivých skupín respondentov k BOZP 3.1 Základné údaje o respondentoch Bezpečnostní technici Riadiaci zamestnanci Vedúci zamestnanci Zamestnanci Zástupcovia zamestnancov pre BOZP 3.2 Výsledky prieskumu podľa skupín otázok I. Vzťah k BOZP, význam BOZP II. Informovanosť, výchova a vzdelávanie k BOZP, poradenstvo III. Riadenie BOZP, prevencia, účasť na riešení problematiky BOZP IV. Spokojnosť s podmienkami vytvorenými v podniku pre BOZP V. Správanie a konanie zamestnancov vo vzťahu k BOZP VI. Vonkajšie vplyvy Bezpečnostní technici Bezpečnostný technik je odborný pracovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci oprávnený vykonávať bezpečnostnotechnickú službu. Jeho úlohou je vytvárať pre zamestnávateľa odborné predpoklady pri plnení povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odbornými radami usmerňovať jeho aktivity pri vytváraní podmienok pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. [4] Prvou z cieľových skupín boli vybraní bezpečnostní technici. Pri vyhodnocovaní výsledkov prieskumu bola zvolená štruktúra, ktorá zodpovedá štruktúre dotazníka. V prvej časti boli uvedené informácie o základných údajoch a organizácii. V ďalších častiach boli spracované informácie o stave BOZP v organizácii, postojoch zamestnancov k BOZP a otvorené otázky, ktoré zvyšujú hodnotnosť dotazníka a predstavujú významný zdroj informácií. 23

24 Dotazník pre bezpečnostných technikov Dotazník bol zameraný na zisťovanie poznatkov o vytváraní podmienok pre BOZP v organizácii, kde respondenti vykonávajú funkciu bezpečnostného technika, o vzťahu zamestnancov, resp. vedúcich zamestnancov k BOZP a ich prístupe k plneniu požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Dotazník mal tri časti: - časť A sa týkala osoby respondenta (tieto údaje boli potrebné pre sumárne vyhodnotenie dotazníka), - časť B zisťovala ako respondenti vnímajú stav BOZP v príslušnej organizácii a prístup jej zamestnancov, vedúcich zamestnancov a vrcholového vedenia podniku k problematike BOZP, a aké sú návrhy na zlepšenie situácie v oblasti BOZP, - časť C zisťovala mieru spokojnosti s podmienkami, ktoré majú respondenti v organizácii pre prácu vytvorené. Základné údaje o bezpečnostnom technikovi a organizácii Zameranie ekonomickej činnosti organizácie do výraznej miery ovplyvňuje obraz výsledkov prieskumu. Úroveň BOZP sa odlišuje od druhu pracoviska a ekonomickej činnosti organizácii. Zamestnávatelia, bezpečnostní technici a zamestnanci sa stretávajú s rôznou úrovňou zabezpečovania BOZP. Iná úroveň BOZP je na pracoviskách, ktoré sa vyznačujú malým rizikom a iná na pracoviskách s vysokým stupňom rizika. Najviac respondentov pracovalo v obchode a službách, následne v školstve, zdravotníctve, stavebníctve, štátnej správe, priemyselnej výrobe, dvaja respondenti označili možnosť iné. Najmenej respondentov pracovalo v strojárstve. Prehľad v tabuľke 9. 24

25 Tab.9 Prehľad ekonomických činností organizácií, kde sú zamestnaní bezpečnostní technici z prieskumu Zameranie ekonomickej činnosti organizácie, ktorej sa týkajú odpovede v dotazníku OKEČ Počet Percentá stavebníctvo 4 11,11 priemyselná výroba 2 5,56 strojárstvo 1 2,78 zdravotníctvo 6 16,67 obchod a služby 9 25,00 školstvo 8 22,22 organizácia štátnej správy 4 11,11 iné 2 5,56 Celkovo ,00 Na grafe 5 sú zobrazené zamerania ekonomickej činnosti organizácií Rozloženie respondentov ako vyplynulo z tabuliek a grafov bolo hlavne na ekonomické činnosti s nižším rizikom úrazov v počte respondentov 29 (obchod a služby, zdravotníctvo, školstvo, organizácia štátnej správy a iné) zatiaľ čo rizikové činnosti (stavebníctvo, strojárstvo, priemyselná výroba) boli zastúpene počtom respondentov 7. 25

26 Pozn. Dôvodom, prečo práve organizácie s nižšou mierou rizika sa zúčastnili prieskumu môže byť rôzny od zaneprázdnenosti bezpečnostných technikov v podnikoch s vyšším rizikom až po cielené vyhýbanie sa účasti na ankete. Vzťah k zamestnávateľovi Respondenti sa vyjadrovali aj k otázkam pracovného pomeru. Odpovede boli porovnávane a dávané do súvisu so vzdelaním respondentov a zameraním ekonomickej činnosti organizácie. V zamestnaneckom pomere bolo 13 respondentov a v zmluvnom (externom) pomere SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) v počte respondentov 23. Z výsledkov bolo zistené, že respondenti zabezpečovali služby hlavne dodávateľsky. Zaujímavým výsledkom z pohľadu vzťahu k zamestnávateľovi bol počet respondentov v pracovnom pomere a ekonomická činnosť organizácie. Organizácie s nižšou mierou rizika ako sú školstvo obchod a služby uprednostňujú bezpečnostného technika ako vlastného zamestnanca a organizácie s vyššou mierou rizika ako je napr. organizácia so zameraním na stavebníctvo- uprednostňovala dodávateľský zabezpečené služby, čo môže byť ovplyvnené charakterom výkonu práce, keďže sa jedná hlavne o sezónnu pracovnú činnosť. Organizácie zo zameraním na priemyselnú výrobu a strojárstvo nebolo možné dostatočne vyhodnotiť vzhľadom na množstvo respondentov zúčastnených v ankete. Vzdelanie Výkon pracovnej činnosti bezpečnostného technika a získanie odbornej spôsobilosti na výkon tejto činnosti je vzdelanostne limitovaný. Vzhľadom na túto skutočnosť bola do dotazníka zaradená otázka o vzdelaní bezpečnostných technikov. 61 percent respondentov odpovedalo na otázku, že majú stredoškolské vzdelanie a takmer 39 percent respondentov odpovedalo, že má vysokoškolské vzdelanie. Pri porovnaní s odpoveďami o zamestnaneckom pomere vyplýva, že zamestnávateľ dáva prednosť vstúpiť do pracovného pomeru zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním. Pre porovnanie, v stavebníctve z oslovených respondentov pracovali všetci so stredoškolským vzdelaním. Najväčší počet respondentov so vzdelaním vysokoškolským pracovalo v školstve. 26

27 Tab.10 Výsledky uvádza tabuľka 10. Vzťah k zamestnávateľovi zamestnanecký pomer Zmluvný (externe) - SZČO Vzdelanie stredné vysokoškolské Celkovo stredné vysokoškolské Celkovo Zameranie ekonomickej činnosti organizácie, ktorej sa týkajú odpovede v dotazníku stavebníctvo 1 2,8% priemyselná výroba 1 2,8% zdravotníctvo 1 2,8% obchod a služby 1 2,8% iné 1 2,8% Celkovo 5 13,9% obchod a služby 2 5,6% školstvo 4 11,1% organizácia štátnej správy 2 5,6% Celkovo 8 22,2% stavebníctvo 1 2,8% priemyselná výroba 1 2,8% zdravotníctvo 1 2,8% obchod a služby 3 8,3% školstvo 4 11,1% organizácia štátnej správy 2 5,6% iné 1 2,8% Celkovo 13 36,1% stavebníctvo 3 8,3% zdravotníctvo 5 13,9% obchod a služby 5 13,9% školstvo 1 2,8% organizácia štátnej správy 2 5,6% iné 1 2,8% Celkovo 17 47,2% priemyselná výroba 1 2,8% strojárstvo 1 2,8% obchod a služby 1 2,8% školstvo 3 8,3% Celkovo 6 16,7% stavebníctvo 3 8,3% priemyselná výroba 1 2,8% strojárstvo 1 2,8% zdravotníctvo 5 13,9% obchod a služby 6 16,7% školstvo 4 11,1% organizácia štátnej správy 2 5,6% iné 1 2,8% N % z celkového počtu N 27

28 Celkovo stredné vysokoškolské Celkovo Celkovo 23 63,9% stavebníctvo 4 11,1% priemyselná výroba 1 2,8% zdravotníctvo 6 16,7% obchod a služby 6 16,7% školstvo 1 2,8% organizácia štátnej správy 2 5,6% iné 2 5,6% Celkovo 22 61,1% priemyselná výroba 1 2,8% strojárstvo 1 2,8% obchod a služby 3 8,3% školstvo 7 19,4% organizácia štátnej správy 2 5,6% Celkovo 14 38,9% stavebníctvo 4 11,1% priemyselná výroba 2 5,6% strojárstvo 1 2,8% zdravotníctvo 6 16,7% obchod a služby 9 25,0% školstvo 8 22,2% organizácia štátnej správy 4 11,1% iné 2 5,6% Celkovo ,0% Graf 6 Vzdelanie bezpečnostných technikov zúčastnených v prieskume 28

29 Kumulácia funkcií Nasledujúca tabuľka a graf sa zaoberá problematikou kumulácie funkcií. Respondenti na otázku či je ich funkcia kumulovaná (napr. s funkciou požiarneho technika)? odpovedali nasledovne: 33 % odpovedalo na otázku kladne, takmer 64 % respondentov odpovedalo záporne a takmer 3 % respondentov neuviedlo odpoveď. Pri porovnaní s odpoveďami na otázky vzťahu k zamestnávateľovi a a ekonomickej činnosti organizácie sme zistili nasledovné výsledky uvedené v tabuľke 11 a grafe 7. Pri pracovnom pomere u zamestnávateľa odpovede respondentov boli takmer totožné. 7 respondentov odpovedalo kladne a 6 respondentov odpovedalo záporne. Pri zmluvnom pomere (SZČO) počet kladne odpovedajúcich respondentov klesol na hodnotu 5 a záporne na 17. Výsledky poukazujú na tendenciu, v ktorej osoby vykonávajúce dodávateľsky činnosť bezpečnostného technika, sa venujú a profilujú hlavne na oblasť BOZP a aj zamestnávatelia uprednostňujú v prípade dodávateľského výkonu činnosti práce, aby na tejto pozícií bola osoba so špecializáciou pre danú oblasť. Pri porovnaní s ekonomickým zameraním organizácie najviac respondentov a to 5 odpovedalo kladne v organizáciách so zameraním na obchod a služby, ale v porovnaní s celkovým počtom 9 môžeme tvrdiť, že kumulácia funkcií zo vzorky oslovených respondentov nie je dominujúcim trendom súčasnosti. Tab. 11 Kumulácia funkcie bezpečnostného technika Je Vaša funkcia kumulovaná (napr. s funkciou požiarneho technika)? áno Vzťah zamestnávateľovi Pracovný pomer Zmluvný (externe) - samostatne zárobkovo činná osoba Celkovo Zameranie ekonomickej k činnosti organizácie, ktorej sa N týkajú odpovede v dotazníku priemyselná výroba 1 2,8% zdravotníctvo 1 2,8% obchod a služby 2 5,6% školstvo 2 5,6% organizácia štátnej správy 1 2,8% Celkovo 7 19,4% zdravotníctvo 1 2,8% obchod a služby 3 8,3% organizácia štátnej správy 1 2,8% Celkovo 5 13,9% priemyselná výroba 1 2,8% zdravotníctvo 2 5,6% obchod a služby 5 13,9% % z celkového počtu N 29

30 nie neuvedená odpoveď školstvo 2 5,6% organizácia štátnej správy 2 5,6% Celkovo 12 33,3% Pracovný pomer stavebníctvo 1 2,8% obchod a služby 1 2,8% školstvo 2 5,6% organizácia štátnej správy 1 2,8% iné 1 2,8% Celkovo 6 16,7% Zmluvný (externe) - stavebníctvo 3 8,3% samostatne zárobkovo priemyselná výroba 1 2,8% činná osoba strojárstvo 1 2,8% zdravotníctvo 4 11,1% obchod a služby 3 8,3% školstvo 3 8,3% organizácia štátnej správy 1 2,8% iné 1 2,8% Celkovo 17 47,2% Celkovo stavebníctvo 4 11,1% priemyselná výroba 1 2,8% strojárstvo 1 2,8% zdravotníctvo 4 11,1% obchod a služby 4 11,1% školstvo 5 13,9% organizácia štátnej správy 2 5,6% iné 2 5,6% Celkovo 23 63,9% Zmluvný (externe) - školstvo 1 2,8% samostatne zárobkovo Celkovo činná osoba 1 2,8% Celkovo školstvo 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 30

31 Graf 7 Kumulácia funkcie bezpečnostného technika Nasledujúca tabuľka 12 pojednáva o odpovediach respondentov, ktoré boli z oblasti pracovného pomeru u zamestnávateľa, počtu rokov výkonu funkcie bezpečnostného technika a počtu rokov odpracovaných v podniku, ktorého sa týkajú odpovede. Výsledky poukázali na tendenciu, v ktorej bezpečnostní technici v pracovnom pomere u zamestnávateľa nemenia zamestnávateľa, zostávajú dlhší čas na zvolenom mieste zatiaľ čo bezpečnostní technici vykonávajúci dodávateľsky pracovnú činnosť bezpečnostného technika len sporadicky zostávajú pri tom istom zamestnávateľovi. Dôvody zisteného správania sa zamestnávateľov a bezpečnostných technikov môžu byť rôzne. Zamestnávateľ pri prijatí zamestnanca do pracovného pomeru vytvára stabilnejšie podmienky. Napr. finančnú stránku, tak aj odborného zázemia, zatiaľ čo pri dodávateľských službách je väčší priestor na porovnávanie a rozvoj konkurencie nielen samotných bezpečnostných technikov, ale aj bezpečnostní technici môžu porovnávať vzťah zamestnávateľa a zamestnanca a na základe týchto vzťahov predlžiť alebo nepredĺžiť zmluvu so zamestnávateľom. 31

32 Tab. 12 Vzťah bezpečnostných technikov k zamestnávateľovi Vzťah zamestnávateľovi Pracovný pomer Koľko rokov k vykonávate činnosť bezpečnostného technika? zmluvný(externe) - 4 samostatne zárobkovo činná osoba 5 Celkovo Koľko rokov pôsobíte v tejto funkcii v organizácii, ktorej sa týkajú Vaše odpovede v dotazníku? 2 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 4 2 5,6% Celkovo 2 5,6% 5 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 6 2 5,6% 8 1 2,8% Celkovo 3 8,3% ,8% Celkovo 1 2,8% ,8% Celkovo 1 2,8% ,8% Celkovo 1 2,8% 7 1 2,8% Celkovo 1 2,8% ,8% Celkovo 1 2,8% ,8% Celkovo 1 2,8% 2 1 2,8% 4 2 5,6% 5 1 2,8% 6 2 5,6% 7 1 2,8% 8 1 2,8% ,8% ,8% ,8% ,8% ,8% Celkovo 13 36,1% 1 1 2,8% 2 3 8,3% Celkovo 4 11,1% 2 1 2,8% 4 1 2,8% 5 1 2,8% N % z celkového počtu N 32

33 Celkovo neuvedená odpoveď Celkovo Celkovo 3 8,3% 5 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 3 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 2 2 5,6% 5 2 5,6% 7 1 2,8% ,8% Celkovo 6 16,7% 4 1 2,8% 5 2 5,6% 9 1 2,8% ,8% Celkovo 5 13,9% ,8% Celkovo 1 2,8% 4 1 2,8% Celkovo 1 2,8% neuvedená odpoveď 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 1 1 2,8% ,7% 3 1 2,8% 4 3 8,3% ,7% 7 1 2,8% 9 1 2,8% ,8% ,8% ,8% neuvedená odpoveď 1 2,8% Celkovo 23 63,9% 2 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 1 1 2,8% 2 3 8,3% 4 2 5,6% Celkovo 6 16,7% 2 1 2,8% 4 1 2,8% 5 1 2,8% Celkovo 3 8,3% 33

34 neuvedená odpoveď Celkovo 5 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 5 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 3 1 2,8% 6 2 5,6% 8 1 2,8% Celkovo 4 11,1% 2 2 5,6% 5 2 5,6% 7 1 2,8% ,6% Celkovo 7 19,4% ,8% Celkovo 1 2,8% 4 1 2,8% 5 2 5,6% 9 1 2,8% ,8% ,8% Celkovo 6 16,7% ,8% Celkovo 1 2,8% 7 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 4 1 2,8% ,8% Celkovo 2 5,6% ,8% Celkovo 1 2,8% neuvedená odpoveď 1 2,8% Celkovo 1 2,8% 1 1 2,8% ,4% 3 1 2,8% ,9% ,4% 6 2 5,6% 7 2 5,6% 8 1 2,8% 9 1 2,8% ,6% ,6% 34

35 15 1 2,8% ,6% ,8% neuvedená odpoveď 1 2,8% Celkovo ,0% Bezpečnostní technici vykonávajú funkciu technika aj v iných organizáciách, a to hlavne respondenti, ktorí vykonávajú služby dodávateľsky (21 respondentov). Pri vyhodnotení bolo zistené, že dvaja bezpečnostní technici v pracovnom pomere, ktorí pracovali vo väčších podnikoch taktiež vykonávali túto činnosť vo viacerých podnikoch. Respondenti, ktorí odpovedali záporne, boli hlavne z radov zamestnancov v pracovnom pomere (11 respondentov) a jeden respondent v zmluvnom pomere (SZČO). Jeden respondent neuviedol odpoveď Riadiaci zamestnanci Riadiaci zamestnanci predstavujú najdôležitejšiu skupinu respondentov, ktorí sa podieľajú na systéme riadenia v podniku a sú zodpovední aj za oblasť BOZP. Ich rozhodnutia často ovplyvňujú úroveň BOZP v podniku. Najviac respondentov sa zúčastnilo zo západoslovenského regiónu 32, 18 zo stredoslovenského a 15 východoslovenského regiónu. Ekonomické zameranie podnikov bolo hlavne vo sfére obchodu a služieb (20), zdravotníctva (13), školstva (9), stavebníctva (8), organizácia štátnej správy (5), strojárstva (5), ostatné podniky boli v zastúpení pod 3 respondentov. Väčšina respondentov bola z prostredia súkromných firiem 48, 17 respondentov z verejnej a štátnej služby. Zastúpenie respondentov pôsobiacich vo firme so zahraničnou účasťou bolo 6, prevládali národné firmy, 55 respondentov. Podniky so zahraničnou účasťou poskytujú zamestnanie prevažne mladým ľuďom, čo je dôsledok obmedzených znalostí cudzích jazykov u starších zamestnancov. Naopak, v organizáciách ako sú školy, zdravotníctvo, verejná a štátna služba sú kolektívy so staršími ľuďmi, ale jedná sa hlavne o mikropodniky, kde sa očakávajú najmä skúsenosti a orientácia podniku je hlavne na slovenský trh. Podniky, v ktorých sú zamestnaní riadiaci zamestnanci, pracujú prevažne na jednozmennú prevádzku (jednozmenná 57, práca na zmeny 6, delenie zmien 1, častá nadčasová práca 1), jednozmenná prevádzka sa využíva hlavne v malých podnikoch (1 až 49 zamestnancov), práca na zmeny sa využíva vo veľkých podnikoch. Podniky so zahraničnou 35

36 účasťou taktiež využívajú zmenovú prevádzku aj pri podnikoch malých (10 až 49 zamestnancov, 1 prevádzka jednozmenná a 2 prevádzky pracujúce na zmeny ). Dotazník pre riadiacich zamestnancov Dotazník sa skladal z dvoch častí A, B. Časť A sa týkala osoby alebo spoločnosti, ktorá vypĺňa dotazník (tieto údaje sa využili na sumárne vyhodnotenie dotazníka). Časť B bola zameraná na vnímanie BOZP z hľadiska jej potreby a významu, stav BOZP v organizácii a prístup vrcholového vedenia a ostatných zamestnancov k problematike BOZP. Časť B Na hodnotenie otázok boli použité čísla od 1 do 5, respondent zakrúžkoval číslo, ktoré najlepšie vystihovalo jeho hodnotenie. Pri celkovom vyhodnotení boli všetky odpovede pre jednotlivé otázky spriemerované a výsledkom bolo číslo, ktoré vystihovalo názor väčšiny respondentov. Význam čísla je rovnaký ako v prípade jednotlivých odpovedí respondentov. Slovné odpovede v dotazníku mali respondenti formulovať stručne a ak považovali za potrebné niektoré problémy, názory, resp. návrhy podrobnejšie rozviesť, mohli na to využiť poslednú stranu dotazníka. Otázky dôležité z hľadiska systému a úrovne BOZP v podniku V časti dotazníka, týkajúcej sa organizácie, mali riadiaci zamestnanci aj možnosť slovných odpovedí ako hodnotia a odmeňujú svojich zamestnancov vo vzťahu k BOZP. Prehľad najčastejších slovných odpovedí je v tabuľke

37 Tab. 13 D11 systém hodnotenia zamestnancov a odmeňovania vo vzťahu k BOZP Otázka D11 - môže byť postihnutý finančne za opakované porušenie BOZP - odmena vo forme náhradného voľna - finančné postihy za nedodržanie BOZP - príplatky za rizikové práce - vyššia hodinová mzda - vyššie hodinové príplatky - nie je - žiadne - osobný príplatok, odmena - nie je nejako tento systém vybudovaný - svojim spôsobom považujem za samozrejmosť dodržiavať bezpečnosť pri práci - na týždenných poradách sú prízvukované bezpečnostné predpisy a tiež kontrola dodržiavania - nemáme systém odmeňovania - pri udeľovaní prémie sa zohľadňuje aj postoj k BOZP Ďalšie slovné odpovede sa týkali rizikových prác v organizácii. Prehľad najčastejších odpovedí riadiacich zamestnancov je v tabuľke 14. Tab. 14 D12 Vykonávajú zamestnanci v organizácii rizikové práce? Ak áno aké? Otázka D12 - práca v lese s motorovou pílou, práce v stavebníctve - picháme injekcie, sliny, krv - pracujeme s krvou pri zákrokoch - odber krvi - odber krvi, moču - hlučné prostredie - práce s chemikáliami - nevykonávajú - nie - hodiny telesnej výchovy - časť je účastná zásahovej činnosti HAZZ - stavebníctvo a stavebné práce sú rizikové - práce so strojmi - chodia po strechách panelákov, elektrické rozvody - nebezpečenstvo nákazy mikrobiologického pôvodu - žiadne rizikové práce - práca v lisovni, 5 vysokozdvižných vozíkov, práca s chemikáliami 37

38 Ďalšou informáciou bolo to, či sa vyskytli v organizácii úrazy, choroba z povolania, či havária a či majú ustanovených zástupcov pre BOZP. Respondenti uviedli nasledovné odpovede: Tab. 15 Výskyt úrazov, chorôb z povolania, havárií. Otázka N Počet áno % nie % D13A. pracovný úraz , ,1 D13B. choroba z povolania D13C. havária , ,5 D14. Sú v organizácii ustanovení zástupcovia zamestnancov pre BOZP? , ,7 Zúčastnené podniky a organizácie sú z hľadiska BOZP sú pomerne bezpečné. Z celkového počtu 65 respondentov len v 11 sa vyskytol pracovný úraz a v jednom havária. Chorobu z povolania vo svojom podniku neuvádza ani jeden riadiaci zamestnanec. Zdrojom informácie o školeniach BOZP v podnikoch bola aj otázka: Ako majú zabezpečené pravidelné školenie BOZP? Prehľad najčastejších slovných odpovedí je v tabuľke 16. Tab. 16 D15 Akým spôsobom sú zabezpečované pravidelné školenia BOZP? Otázka D15 - vstupné školenie, pravidelné preškoľovanie a evidencia školení - školením - presné určenie termínov, pravidelné pracovné porady - určené termíny skúšok a školení - v intervaloch 2 rokov pravidelné školenie BOZP a skúška v podobe testu - pravidelne 2xročne - pracovné porady - vstupné školenia a ročné školenie - externe - školenie bezpečnostným technikom - sme pozývaní - prednášky - školiacou akciou - školiacim centrom v nemocnici - prednášky - chodíme na školenia - školení sa zúčastňujeme - prostredníctvom spoločnosti, ktorá poskytuje komplexný servis v oblasti BOZP - pravidelné školenia zamestnancov, manažmentu, 38

39 novoprijatých pracovníkov - zmluvne externou organizáciou - 2x do roka vykonáva školenie a inštruktáž - pravidelne sú pozývaní na porady - príde zástupca z inštitúcie BOZP - sú zabezpečené rôzne školenia aj semináre - objednaná dodávateľská organizácia - externou firmou - dodávateľsky - externý pracovník BOZP - bezpečnostným technikom - ext. pracovník - Ing. Holenár 2x ročne - revízny technik p. Janík - 2x ročne - pozvaním externého zamestnanca, ktorý robí školenie BOZP - externým zamestnancom 2x ročne - prostredníctvom vlastných letákov - nemám zamestnancov - 1xročne - štvrťročne vedúcim - vedúcim spoločnosti cez BOZP - úradom práce - 2x ročne - 2x ročne - V Nitre 120 hodín v školskom roku - podľa zákona - podľa dohody - prednášky - podľa potreby - včasným oznámením termínu - na pracovných poradách a samozrejme pri nástupe zamestnanca - na pracovných poradách - raz za rok prebieha školenie - dodávateľskou špecializovanou organizáciou - ročné interné školenia Ďalšou dôležitou otázkou bolo aj to, ako je v organizácii zabezpečená bezpečnostnotechnická služba. Najčastejšie odpovede uvádza tabuľka

40 Tab. 17 D16 Je zabezpečená bezpečnostnotechnická služba? Ako? Otázka D16 - určený, vyškolený zástupca - dodržiavanie technickej osnovy - vykonáva štátny zamestnanec - bezpečnostný technik - denný dozor - podľa harmonogramu - na základe dohody s odborníkom na prevenciu a ochranu v oblasti BOZP - externe - zavádzanie bezpečnostných technológií a opatrení - áno, vlastná - externou organizáciou - áno, máme pokyny týkajúce sa (vyprac. technická dokum.) ako dodržiavať bezpečné predpisy - máme vypracované bezpečnostné predpisy - máme k dispozícii letáky, brožúrky, literatúru - požiarny technik vypracoval bezpečn. techn. požiarny plán, sú vyškolení ľudia, ktorí to zabezpečujú - služobný lekár - kolektívne - nie - stále - servisným pracovníkom. - technik - bezpečnostným technikom - áno - áno, bezpečnostný technik Vo väčšine organizácií poznajú tento pojem, majú ju zabezpečenú ale vyskytli sa aj prípady, keď nevedeli o čo sa jedná, alebo ju nemali zriadenú. S predchádzajúcou otázkou úzko súvisela aj nasledujúca: Je zabezpečená pracovná zdravotná služba? Akým spôsobom? Najčastejšie odpovede riadiacich zamestnancov uvádza tabuľka

41 Tab. 18 D 17 Je zabezpečená pracovná zdravotná služba? Akým spôsobom? Otázka D17 - prostredníctvom zdravotnej služby PROFMED - zmluvne formou právnickej osoby - ROMEMED - subjekt - zmluva - uzavretá zmluva so zdravotnou službou - denná služba majstra - lekárom zdravotnej služby na základe zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva - externe - lekárnička, školenie - pracovníci vyškolení na prvú pomoc, závodný lekár - externý pracovník RENSADA s.r.o. - externá organizácia - V prípade úrazu "menšieho" lekárnička alebo rýchla zdravotná pomoc - kontrola - lekárska prehliadka všetkých zamestnancov - áno - pravidelnými lekárskymi prehliadkami - preventívne lekárske prehliadky - kolektívne - lekárničky v každom aute, aj vo firme - stále - nie - preventívnou prehliadkou - lekárnička, zdravotné prehliadky - nie - kurz prvej pomoci v Trnave - nie je - áno - sme orgánom verejného zdravotníctva, máme vlastné PZS - zabezpečuje externá firma 41

42 3.1.3 Vedúci zamestnanci Ďalšou cieľovou skupinou, ktorá do výraznej miery ovplyvňuje úroveň BOZP a prostredie v podniku sú vedúci zamestnanci. Z celkového počtu 55 vedúcich zamestnancov zúčastnených na prieskume bolo 27 ženského a 28 mužského pohlavia. Uvádza to graf 8. Graf 8 Rozdelenie vedúcich zamestnancov podľa pohlavia Najviac žien v riadiacej funkcii pracovalo v Západoslovenskom kraji (13 žien/12 mužov), vo Východoslovenskom bola situácia vyrovnaná (8/8) a v Stredoslovenskom mierne prevažovali muži (6 žien/8 mužov). Vzdelanostne boli zastúpení hlavne respondenti z vysokoškolským vzdelaním, avšak rozdiel nebol výrazný. Z celkového počtu 55 respondentov 30 malo vysokoškolské vzdelanie a 25 stredoškolské s maturitou. Uvádza to graf 9. Graf 9 Vzdelanie respondentov 42

43 U mužov prevláda vzdelanie stredoškolské (16 stredoškolské/12 vysokoškolské), zatiaľ čo u žien prevláda vysokoškolské vzdelanie (9 stredoškolské/18 vysokoškolské).- tabuľka 19. Tab.19 Pohlavie - vzdelanie u vedúcich zamestnancov D1. Pohlavie * D3. Vzdelanie (Crosstabulation) D1. Pohlavie D3. Vzdelanie stredné s maturitou vysokoškolské muž žena Celkovo Celkovo Muži nachádzajú uplatnenie hlavne v stavebníctve (5 muži/3 ženy), priemyselnej výrobe (3 muži/0 ženy), obchod služby (9 muži/6 ženy), zatiaľ čo ženy dominujú na postoch vedúcich zamestnancov v organizáciách štátnej správy (4muži/3ženy), školstve (2muži/5ženy) a mierne v strojárstve (1muži/2ženy). Najviac respondentov bolo z podnikov so zameraním ekonomickej činnosti na obchod a služby, následne stavebníctvo, školstvo, organizácia štátnej správy, strojárstvo - tabuľka 20. Tab.20 Pohlavie - OKEČ D1. Pohlavie * D10. Zameranie ekonomickej činnosti (Crosstabulation) D1. Pohlavie muž žena Celkovo D10. Zameranie stavebníctvo ekonomickej činnosti priemyselná výroba strojárstvo zdravotníctvo obchod a služby školstvo organizácia štátnej správy iné Celkovo Respondentov z prostredia mikropodnikov bolo (1 až 9 zamestnancov) 25 respondentov, 10 respondentov bolo z malých podnikov (10 až 49), 11 respondentov bolo zo stredných podnikov (50 až 249) a 9 respondentov bolo z veľkých podnikov (250 a viac)- v grafe

44 Graf 10 zastúpenie vedúcich zamestnancov podľa veľkosti podniku V mikropodnikoch prevažuje vzdelanie vedúcich zamestnancov stredoškolské, čo je do výraznej miery ovplyvnené hlavne príjmom, ktorý je v porovnaní s veľkými podnikmi značný. Uvádza tabuľka 21. Tab.21 Vzdelanie vedúcich zamestnancov verzus veľkosť podniku D3. Vzdelanie * D11. počet zamestnancov Crosstabulation D3. Vzdelanie D11. počet zamestnancov 1 až 9 10 až až a viac Celkovo stredné s maturitou vysokoškolské Celkovo Respondenti v dotazníku uviedli, že ich práca je prevažne duševného charakteru (42 respondentov)-uvádza graf

45 Graf 11 Druh vykonávanej práce vedúcich zamestnancov Muži vykonávali najmä manuálnu prácu alebo striedavo manuálnu aj duševnú, čiastočne aj prevažne duševnú. Naopak ženy vykonávali hlavne duševnú. Môžeme tvrdiť, že pohlavie je významný činiteľ práve pri výbere zamestnancov na pracovné pozície. Muži sú uprednostňovaní pri druhu výkonu prace manuálnej a ženy pri prevahe duševnej- tab.22. Tab. 22 D1. Pohlavie * D4. Druh vykonávanej práce Crosstabulation D4. Druh vykonávanej práce D1. Pohlavie muž žena Celkovo prevažne manuálna striedavo manuálna aj duševná prevažne duševná Dotazník pre vedúcich zamestnancov Dotazník sa skladal z dvoch častí A a B. Časť A sa týkala osoby alebo spoločnosti, ktorá vypĺňa dotazník (tieto údaje sa využili na sumárne vyhodnotenie dotazníka). Časť B bola zameraná na vnímanie BOZP z hľadiska jej potreby a významu, stav BOZP v organizácii a prístup vrcholového vedenia a ostatných zamestnancov k problematike BOZP. 45