RISK MANAGEMENT IN SME S IN SLOVAKIA RIADENIE RIZÍK MSP V PODMIENKACH SR

Transcription

1 RISK MANAGEMENT IN SME S IN SLOVAKIA RIADENIE RIZÍK MSP V PODMIENKACH SR ELENA ŠIRÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika elena.sira@unipo.sk Abstract This article deals with the risk management in conditions of SME s in Slovakia. According to published studies of risk management, the data was analysed. We try to determine, if the enterprises are confronted with the risk often than some years ago. Secondly, we try to analyse, what methods are usually used to reduce the risk in companies practice. Key words: risk, SME, risk management JEL codes: D81, M21 Abstrakt Príspevok sa zaoberá skúmaním možností riadenia rizík v malých a stredných podnikoch v podmienkach SR. S poukázaním na doteraz publikované štúdie zaoberajúce sa touto oblasťou boli analyzované stanovené oblasti. Najskôr sme zisťovali, či sú podniky v súčasnosti viac ohrozované rizikom ako pred pár rokmi. Neskôr sme sa zaoberali otázkou, ktoré metódy znižovania rizík sú najviac používané v praxi MSP. Kľúčové slová: riziko, MSP, riadenie rizika 1. ÚVOD V súčasnosti vo veľmi turbulentných a dynamických podmienkach podnikania sa dôležitosť slova riziko zvyšuje. Rastúce požiadavky a potreby zákazníkov, rýchle zmeny, výskum, veľké investičné projekty, moderné technológie, vývoj ekonomiky, globalizácia trhu sú dnes výstražné signály, ktoré podniky musia akceptovať a ak chcú prežiť na trhu, prispôsobiť im 68

2 stratégiu riadenia rizika. V čase silnejúcej konkurencie sa kvalitné riadenie rizika stáva čoraz väčšou konkurenčnou výhodou. Umenie riadiť riziko záleží práve od jeho včasného identifikovania, analyzovania, a tiež od návrhov a opatrení, či dôslednom monitorovaní. Kategória malých a stredných podnikov je v rozvinutých ekonomikách považovaná za najefektívnejšiu, najpružnejšiu, najprogresívnejšiu a aj najdôležitejšiu súčasť ekonomiky. Práve z tohto dôvodu sme sa venovali skúmaniu riadenia rizika v MSP. 2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Riziko Riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania. Za riziko sa považuje stav nedokonalej znalosti, pričom existuje viacero možných následkov rozhodnutia, a dá sa odhadnúť stupeň pravdepodobnosti vzniku niektorého z následkov. (Buganová a kol. 2012) Presná definícia pojmu riziko ako uvádza Markovič (2003) je relatívne obtiažna, pretože existuje naozaj veľké množstvo definícií podľa rôznych autorov. Sivák a kol. (2006) vymedzujú riziko ako stav poznania, keď si rozhodovateľ uvedomuje eventuality dosiahnutia výsledku, ale nie je si istý, či ho zaručene dosiahne. Potom je možné riziko koncipovať ako stav, keď pravdepodobnosť každého možného výsledku je známa a je možné ju odhadnúť.,,rozhodovanie za rizika znamená, že každému variantnému riešeniu rozhodovacej úlohy je priradená pravdepodobnosť výsledkov, resp. pravdepodobnosť (riziko) neúspechu pri voľbe variantu. Často sa teda nebude voliť optimálne riešenie, ak je výsledok málo pravdepodobný. (Buganová a kol. 2012, s.7),,riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia, je to kombinácia pravdepodobnosti výskytu špecifikovaného javu (nebezpečnej udalosti) a jeho následku. (Rybárová a kol. 2010, s. 17) Markovič (2003, s. 10) vysvetľuje, že,,riziko predstavuje pravdepodobnosť, že skutočné výsledky sa budú odchyľovať od plánovaných (očakávaných), a to tak v negatívnom, ako aj pozitívnom zmysle. Podnikateľské riziko je spojené s určitou vyhliadkou pozitívnych výsledkov podniku. Kategórie podnikateľského rizika sa ako uvádzajú Buganová a kol. (2012) diferencujú predovšetkým od zamerania určitej oblasti podnikania a ich vecnej funkcie a podľa tohto prístupu rozlišujú: 1) Technicko technologické riziká, 2) Výrobné riziká, 3) Obchodné riziká, 4) Finančné riziká, 5) Ekonomické riziká, 6) Informačné riziká, 7) Politické riziká, 8) Legislatívne riziká. 69

3 Risk management Riadenie rizika, jeho zvládanie, minimalizácia či ovplyvňovanie a ďalšie podobné pojmy sú dnes podľa Grasseovej a kol. (2012) používané a skloňované v najrôznejších podobách a kontextoch.,,manažment rizika je racionálny systematický prístup k práci s rizikom a neistotou (integrácia rizika do kľúčových manažérskych rozhodnutí) pri využití nástrojov a metód riadenia rizika. Je súčasťou manažmentu daného subjektu a zameriava sa na zaistenie bezpečnosti alebo stability riadeného systému, analýzu rizík, možných ohrození a hľadanie vhodných korekčných opatrní na minimalizáciu negatívnych vplyvov a ich prerastania do krízy. (Buganová a kol. 2012, s.12),,manažment rizika (alebo aj risk manažment), možno chápať ako činnosť, ktorá spája kvantitatívne postupy merania rizika objektívne metódy skúsenosťou a subjektívnym posudzovaním, resp. odhadom rizika na základe postoja jednotlivca k riziku. (Sivák a kol., 2004, s. 151) Jeho cieľom je vytvorenie a uplatnenie systému ochrany proti rizikám a súčasne dáva odpoveď na otázku ako by mali podnikateľské subjekty hodnotiť svoju činnosť a akými spoľahlivými smermi s minimálnym rizikom sa uberať. Pomáha realizovať tvorivú a systematickú činnosť v smere hodnotenia rizika a vytvára adekvátne podmienky pre dosiahnutie a naplnenie cieľov a stratégií podnikov. (Varcholová 1997) Súčasťou manažmentu rizika v podniku je: identifikácia rizika, rizikových procesov a faktorov, zaisťovanie personálnych zdrojov, využívanie komunikácie o potrebách a výsledkoch realizovaných opatrení, neustále hľadanie príležitostí a zlepšovanie procesov, zameranie na skutočné príčiny procesných zlyhaní, poskytovanie informácií zainteresovaným stranám o riziku, plánovanie preventívnych a nápravných opatrení, zameranie prevencie na spoľahlivosť ľudského faktora, zameranie prevencie na systémové zmeny, znižovanie výskytu a následkov zlyhaní, nepodarkov, znižovania kvality, porúch atď., sústavné a komplexné hodnotenie účinnosti prevencie rizika z hľadiska efektivity nápravných a preventívnych opatrení - celkových dopadov vo vzájomných súvislostiach, aplikovanie zásad projektového manažmentu a manažmentu zmeny, využívanie znalostí a skúsenosti z minulosti. (Kruliš 2011) Systém manažmentu rizika je tvorený viacerými procesmi, z ktorých najdôležitejšie sú: 1. identifikovať riziká, 2. nastaviť metódy uplatňované v rámci rizikového manažmentu, 3. prijať opatrenia, 4. monitorovať riziká. (Kafka 2009) 70

4 Rybárová a kol. (2010) uvádzajú, že zavádzanie manažmentu rizika a riadenie rizík na Slovensku od roku 2003 usmerňuje norma STN Manažérstvo rizika, ktorá obsahuje austrálsko-novozélandskú normu AS/NZS 4360:1999 a je uverejnená so súhlasom Standards Australia. Je všeobecná a platná pre rôzne podnikateľské odvetvia. Zámerom manažmentu rizika je podľa Filipa a kol. (2011) znižovanie pravdepodobnosti vzniku krízových javov v podnikoch a minimalizácia ich dôsledkov.,,norma chápe manažérstvo rizika ako logické a systematické metódy určovania súvislostí, identifikovania, analýzy, vyhodnotenia, zaobchádzania, monitorovania a oznamovania rizík súvisiacich s akoukoľvek činnosťou, funkciou alebo procesom a ako spôsob, ktorý organizáciám umožní minimalizovať straty a maximalizovať príležitosti (možnosti). (Rybárová a kol. 2010, s. 29) 3. DÁTA A METODOLÓGIA Cieľom príspevku je zistiť, čo je najväčším rizikom pre MSP a aké metódy k jeho znižovaniu tieto podniky používajú. Pre naplnenie cieľa sme použili metódy analýzy a komparácie. Vybrané výsledky prieskumu sú znázornené v grafoch. Problematiku rizika, jeho definovania a riadenia sme popísali na základe sekundárnych zdrojov, teda poznatkov viacerých autorov, najmä slovenských a českých publikovaných knižne aj dostupných on-line. Zdrojmi informácií o oblasti riadenia rizík bol najmä prieskum spoločnosti Ernst & Young. Najčastejšie riziká ohrozujúce MSP na Slovensku sme identifikovali na základe ďalšieho prieskumu autorky Haborákovej (2015). 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA Spoločnosť Ernst & Young vykonala sériu prieskumov v oblasti riadenia rizík. Na základe výsledkov prieskumov medzi vedúcimi pracovníkmi nadnárodných organizácií sa dá konštatovať, že celková úroveň rizík v podnikaní rastie. Až 67 % opýtaných vyhlásilo, že úroveň rizika v posledných rokoch stúpla, čo poukazuje na nižšiu toleranciu rizika než v minulosti podnikania a je späté s globalizáciou a vyššími regulačnými nárokmi zavedenými po známych zlyhaniach vo významných svetových spoločnostiach. Je teda logické, že spoločnosti vo svete investujú do sofistikovaných systémov riadenia rizík. Pri posúdení súčasných a budúcich výdavkov do inovácií v oblasti riadenia rizika sa vyvinula zaujímavá súvislosť. Dve tretiny opýtaných považujú doterajšie výdavky na riadenie rizík za adekvátne a postačujúce, zároveň 66 % v budúcnosti plánuje tieto výdavky v nasledujúcich rokoch zvýšiť, viac než štvrtina ich chce dokonca zvýšiť o viac než 20 %. Hoci sa teda snaha podnikov v posledných rokoch zvýšila, súčasný stav riadenia rizík nie je relatívne pripravený čeliť novým otázkam vyplývajúcim z nových požiadaviek v dôsledku rastúcej úrovne rizika. Riaditelia podnikov často úplne nechápu riziká hroziace v oblastiach, ako sú regulácia, technológie či dane a predpokladajú, že daným rizikom sa zaoberajú a zamestnávajú nižšie úrovne riadenia. Preto je mimoriadne dôležité aby medzi vedúcimi týchto prevádzkových oblastí podniku a najvyšším manažmentom prebiehala kvalitnejšia komunikácia. Zladenie riadenia rizík so 71

5 stratégiou podniku je osobitne nevyhnutné aj pre dosiahnutie konkurenčnej výhody. Niektoré spoločnosti si vybudovali základné stavebné bloky riadenia rizík a plánujú sa zamerať na ich lepšie využitie v praxi a získanie vyššej pridanej hodnoty. Docieliť to môžu vyššou štandardizáciou, obmedzením duplikácie činností, koncepčným prístupom a použitím dedikovaných oddelení riadenia rizika na podporu a koordináciu týchto procesov v podnikoch (Fanta a kol. 2006). Ďalší prieskum medzi malými a strednými podnikmi na Slovensku zisťoval, ktoré sú najčastejšie príčiny vzniku rizikových situácii v podnikaní. Po zistení najčastejších príčin rizikových situácií u malých podnikov sme zistili, že 25 % našich respondentov považuje za najčastejšie príčiny rizika v ich podnikoch sťažený prístup k finančným zdrojom a tiež nedostatok zručností a podnikateľského vzdelania. Častými príčinami sú aj byrokracia 20 % a administratívne prekážky 12,5 %. Rizikové situácie spôsobujú podnikateľom v 10 % prípadov strach z bankrotu a strach zo straty majetku a v 7,5 % prípadov daňové zaťaženie. U stredných podnikov môžeme vidieť niekoľko odlišnosti v najčastejších príčinách rizikových situácií. Zatiaľ čo malé podniky mali problém najmä s nedostatkom zručností, podnikateľským vzdelaním a tiež so sťaženým prístupom k finančným zdrojom, stredné podniky sú v tomto takpovediac za vodou. Keďže väčšina z nich podniká s dlhodobou tradíciou, disponuje vo svojom odbore s bohatými skúsenosťami a vlastným know-how. Takisto väčšina dobre zabehnutých stredných podnikov nie je pre veriteľov tak riziková ako malé podniky, preto sa k finančným zdrojom dostanú rýchlejšie. Podľa prieskumu môžeme vyhodnotiť, že najčastejšími príčinami rizikových situácií v stredných podnikoch sú v 30 % prípadov administratívne prekážky, v 27,5 % prípadov byrokracia, 22,5 % uviedlo sťažený prístup k finančným zdrojom a 10 % daňové zaťaženie. Strach z bankrotu a strach zo straty majetku má 10 % opýtaných. Zvyšných 5 % podnikateľov sa vyjadrilo, že najčastejšími príčinami je podceňovanie rizík, rýchlo meniaci sa trh a modernizácia, ťažšia prispôsobivosť a tiež nespoľahlivosť na zamestnancov. U niektorých podnikov je to zasa slabá flexibilita a konkurencieschopnosť, a tiež nedostatočná informovanosť. (Haboráková 2015) Ďalej tento prieskum zisťoval, ktorú metódu najčastejšie používajú MSP na znižovanie rizika. Spomedzi ponúkaných možností, najviac malých podnikov označilo, že na znižovanie rizika využívajú flexibilitu a vyhýbanie sa rizikám. Oproti tomu, najviac stredných podnikov využíva najmä poistenie, flexibilitu a delenie rizika. Tieto nezrovnalosti sú zdá sa spôsobené najmä obmedzenosťou personálnych, príp. aj finančných zdrojov. Stredné podniky majú viac zamestnancov, teda je tam možnosť zaoberať sa aj inými možnosťami ako znižovať riziko, analyzovať rôzne poistné produkty a zvažovať ich prínos pre podnik. Taktiež, stredné podniky obecne disponujú väčším množstvom financií. Oproti tomu malé podniky pri obmedzenom počte zamestnancov zvyčajne nemajú toľko časových možností popri výkone iných činností, aby sa zaoberali ďalšími stratégiami riadenia rizika a zvažovali ich dopady na podnik. 72

6 Graf 1 Najčastejšie používané metódy znižovania rizika Ktorú metódu znižovania rizika využívate najviac? stredné podniky malé podniky (Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov (Haboráková 2015) Pri skúmaní najmenej používaných metód znižovania rizika sme zistili, že malé podniky najmenej používajú delenie a zadržanie rizika a tiež aj redukciu rizika. Pri stredných podnikoch boli zistenia obdobné, teda najmenej stredných podnikov používa vyhýbanie sa rizikám, redukciu a zadržanie rizika. Nepoužívanie uvedených metód predpokladáme, že pramení z ich neznalosti Graf 2 Najmenej používané metódy znižovania rizika Ktorú metódu znižovania rizika využívate najmenej? 4 2 stredné podniky malé podniky 0 (Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov (Haboráková 2015) 73

7 5. ZÁVER Z uvedených prieskumov sme zistili, že až 67 % opýtaných vyhlásilo, že úroveň rizika v posledných rokoch stúpla. Dve tretiny opýtaných považujú doterajšie výdavky na riadenie rizík za adekvátne a postačujúce, zároveň 66 % v budúcnosti plánuje tieto výdavky v nasledujúcich rokoch zvýšiť. Hoci sa teda snaha podnikov v posledných rokoch zvýšila, súčasný stav riadenia rizík nie je relatívne pripravený čeliť novým otázkam vyplývajúcim z nových požiadaviek v dôsledku rastúcej úrovne rizika. V druhom prieskume sme zisťovali príčiny vzniku rizikových situácií a najviac, resp. najmenej používané metódy znižovania rizík v MSP na Slovensku. Zistili sme, že 25 % MSP považuje za najčastejšie príčiny rizika v ich podnikoch sťažený prístup k finančným zdrojom a tiež nedostatok zručností a podnikateľského vzdelania. Častými príčinami sú aj byrokracia 20 % a administratívne prekážky 12,5 %. Ďalej tento prieskum zisťoval, ktorú metódu najčastejšie používajú MSP na znižovanie rizika. Spomedzi ponúkaných možností, najviac malých podnikov označilo, že na znižovanie rizika využívajú flexibilitu a vyhýbanie sa rizikám. Oproti tomu, najviac stredných podnikov využíva najmä poistenie, flexibilitu a delenie rizika. Podniky sa pravidelne stretávajú s rizikom, ktoré pre nich predstavuje nebezpečenstvo ohrozujúce ich existenciu. Pre efektívny rozvoj a pôsobenie na trhu je nevyhnutné zaoberať sa rôznymi vplyvmi pôsobiacimi na podnik, ktoré môžu predstavovať riziko. Poznanie rizík nám umožňuje lepšie poznať a odhadnúť budúci stav podniku a na základe toho prijímať správne rozhodnutia. S cieľom úspešne dosahovať ciele podniku nám manažment rizika ponúka širší pohľad na riziko a možnosti jeho riadenia a znižovania. Tento príspevok je výstupom z projektu KEGA 057PU-4/2016. ZDROJE BUGANOVÁ, K. a kol. (2012). Manažment rizika v podniku. [online]. [cit ]. Dostupné z: FANTA, J. (2006). Trendy v riadení rizík. In: Trend [online].[cit. 04. decembra 2013]. Dostupné z: FILIP S. a kol. (2011). Manažment rizika. Bratislava: Sprint dva. ISBN GRASSEOVÁ, M. a kol. (2012). Analýza podniku v rukou manažera. 2.vyd. Brno: BizBooks. ISBN HABORÁKOVÁ, M. (2015). Analýza možností riadenia rizika používaných v MSP. (Diplomová ráca) KAFKA T. (2009). Průvodce pro interní audit a risk management. 1.vydanie. Praha: C.H.Beck. ISBN KRULIŠ, J. (2011). Jak vítezit nad riziky. Aktivní management rizik- nástroj řízení úspěšných firem. Praha: Linde. ISBN

8 MARKOVIČ, P. (2003). Finančné riziko vo finančnom rozhodovaní podniku. 1.vyd. Bratislava: Ekonóm. ISBN RYBÁROVÁ, D. (2010). Podnikateľské riziko. Bratislava: Iura Edition. ISBN SIVÁK, R. a kol. (2004). Riziko a neistota vo financiách. 1.vyd. Bratislava: Ekonóm. ISBN SIVÁK R. a kol. (2006). Teória a prax vybraných druhov finančných rizík. Bratislava: Sprint. ISBN VARCHOLOVÁ, T. (1997). Hodnotenie rizika. 1.vyd. Prešov: ManaCon. ISBN KONTAKTNÁ ADRESA: Elena Širá, Ing. PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra ekonómie a ekonomiky, Konštantínova 16, Prešov, Slovakia elena.sira@unipo.sk 75