Konstruktivismus je když Časť 1. Konštruktivizmus ako filozofický smer prítomný v pedagogike

Transcription

1 Podzim 2014 PřF:XS050 Školní pedagogika Konstruktivismus je když Časť 1. Konštruktivizmus ako filozofický smer prítomný v pedagogike Vypracovala: Mária Kopecká, študentka PřF B-MA Matematika

2 1 Úvod prvej časti Cieľom tejto práce je načrtnúť teóriu konštruktivizmu ako filozofického smeru, ktorý sa prejavil takmer vo všetkých oblastiach života, oblasť pedagogiky nevynímajúc. Do edukácie začal konštruktivizmus prenikať ako reakcia na nespokojnosť akademickej obce s efektivitou vtedajšieho transmisívneho spôsobu vzdelávania. Základný rozdiel medzi konštruktivizmom a transmisivizmom je v spôsobe sprostredkovania poznania. Transmisívna škola chápe vzdelávajúci sa subjekt (dieťa-žiaka) ako pasívneho prijímateľa poznania, prázdnu nádobu, do ktorej učiteľ, ako autorita disponujúca poznaním, toto poznanie vkladá. Medzi základné prostriedky transmisívneho spôsobu výuky patrí napríklad prednáška alebo výklad. Edukácia na základe konštruktivizmu, naopak, vychádza z predpokladu, že vedomosti sú vytvárané/osvojované, na základe nejakej formy manipulácie s prijatými informáciami/objavenými vedomosťami poznávajúcim subjektom. Teda, poznanie nevzniká pasívnym prijímaním predkladaného poznatku, ale je to aktívny proces poznávajúceho subjektu; dieťažiak poznanie sám tvorí. Učiteľ tu vystupuje len ako facilitátor procesu poznávania. Teóriu transmisie ako najvhodnejšieho spôsobu vzdelávania má podporovať i predpoklad, že tento spôsob osvojovania si vedomostí je najrýchlejší. Konštruktivizmus však prichádza s tvrdením, že práve pasívne prijímanie poznatkov v recipientovi zabíja akúkoľvek motiváciu si tieto poznatky osvojiť. Formálne (pasívne) sprostredkovanie poznatkov daným subjektom môže jeho poznanie dokonca brzdiť [1]. Bližšie sa v práci transmisívnemu prístupu nebudem venovať. Pojem uvádzam kvôli zlepšeniu predstavy konceptu konštruktivizmu ako protikladu k transmisívnemu ponímaniu výuky. V práci sa zaoberám najmä vymedzením pojmu konštruktivizmus a vysvetlením niektorých jeho smerov s ohľadom na pedagogiku.

3 2 Vymedzenie pojmu konštruktivizmus Povedz mi, a ja zabudnem; ukáž mi, a ja si to zapamätám; nechaj ma to urobiť a ja to pochopím. Staré čínske príslovie Konštruktivizmus je jedným z filozofických smerov zaoberajúcich sa vysvetlením pojmu pravdy (pravého poznania). Tento smer sa prejavuje najmä v dvadsiatom storočí, hoci jeho korene siahajú asi dve storočia dozadu. Radikálny versus naivný konštruktivizmus Podľa Ernsta von Glasersfelda, každý človek je sám zodpovedný za to, čo si myslí, čo vie a čo robí. [2] Samotný konštruktivizmus potom vychádza z dvoch princípov: 1.) Poznanie nie je pasívne získané, ale aktívne tvorené poznávacím subjektom. 2.) Funkcia kognície je adaptívna, umožňuje vytvárať životaschopné vysvetlenia, na základe skúsenosti, praxe a cieľov subjektu. [1] Za radikálny je považovaný konštruktivizmus vystavaný na oboch princípoch, zatiaľ čo konštruktivizmus postavený len na prvom princípe (hoci vlastnú podstatu filozofie konštruktivizmu vystihuje až druhý princíp) sa označuje ako naivný (triviálny) konštruktivizmus. Zjednodušene možno povedať, že konštruktivizmus popiera existenciu všeobecnej pravdy (poznania) a tvrdí, že pravdu (svoje poznanie) si utvára (konštruuje) každý sám. Podľa tejto teórie dokonca môžeme tvrdiť, že človek môže poznať len to, čo sám vytvoril, a teda nikdy nemôže nadobudnúť úplné poznanie. [1] Za zakladateľa konštruktivizmu sa považuje Jean Piaget, postupom času sa však teória konštruktivizmu vyvíjala a piagetovský konštruktivizmus dnes už nezodpovedá súčasnému trendu v tejto oblasti. [3] Podľa definície uvedenej v Pedagogickéhom slovníku, je konštruktivizmus: [ ] široký proud teorií ve vědách o chování a sociálních vědách, zdůrazňující jak aktivní úlohu subjektu a význam jeho interakce s

4 prostředím a společností. V tomto smyslu je interakční teorií překonávající jednostrannost empirismu a nativismu. [4] 3 Na konštruktivizmus sa teda možno pozerať z viacerých hľadísk. Pupala a Osuská uvádzajú celkom pätnásť rôznych konštruktivistických smerov, rozšírených najmä v Amerike, ktoré sú však, viac či menej, obmenami základnej konštruktivistickej teórie. Jedná sa o smery dialektický, empirický, humanistický, kontextuálny, informačno-procesový, metodologický, moderovaný, piagetovský, postepistemologický, pragmatický, radikálny, racionálny, realistický, sociálny a socio-historický, personálny a pedagogický. [1] Pre účely tejto práce je najdôležitejší pohľad didaktický. Didaktika rozdeľuje konštruktivizmus do troch základných subkategórií, a to na kognitívny konštruktivizmus (piagetovský; zaoberajúci sa epistemoógiou), sociálny (zaoberajúci sa vplyvom prostredia) a pedagogický (zaoberajúci sa výukou). [4] Epistemologický konštruktivizmus Epistemológia je filozofický smer, ktorý sa zaoberá náukou o poznaní. Skúma čo je to poznanie, a ako poznanie dosahujeme. Popisuje poznanie ako také [5]. Epistemologický pohľad na konštruktivizmus patrí k jedným z najstarších a vychádza najmä z pozorovaní a výsledkov skúmania švajčiarskeho filozofa a psychológa Jeana Piageta, ktorý je predstaviteľom európskej školy, a tiež z teórie kognitívnej psychológie ( americká škola ), ktorá skúma myslenie človeka. Predstaviteľom kognitívnej psychológie je napríklad J. S. Brunner. Piaget sa zaoberal výskumom vývoja kognitívnych schopností detí v rôznom veku. Na základe svojho pozorovania rozdelil kognitívny vývoj dieťaťa na niekoľko období: -senzori-motorické štádium (do 2rokov) vedomie svojho okolia (uvedomenie si vecí, ktoré sa dajú skúmaťzmyslami čo možno chytiť, vidieť) -predoperačné štádium (2-7) egocentrické poznanie (vedomie svojho ja) -štádium konkrétnych operácií (7-12) konkrétne myslenie -štádium formálnych operácií (nad 12 rokov) abstraktné myslenie (predstavivosť)[1zmeň na 3] Piaget tvrdí, že výsledkom každého z týchto štádií je nepresný obraz reality, a v jednotlivých štádiách je poznávajúci subjekt (dieťa ale môže to byť i dospelý) obmedzený v maxime možného dosiahnuteľného poznania, pričom v procese každého poznávania subjekt postupne prechádza

5 všetkými štádiami. Na základe týchto pozorovaní formuloval Piaget tzv.genetickú epistemológiu. Tento prístup sa snaží prepojiť psychologický modelu vývinu myslenia a pedagogické postupy. Oproti epistemológií tvrdí, že pozananie ako také neexistuje, vzniká až na základe konštrukcie (tvorením). Toto tvorenie prebieha cestou asimilácie a akomodácie poznatku [3] Asimilácia znamená pripodobnenie novej skutočnosti ku v minulosti vytvorenému obrazu (konštruktu) a akomodácia znamená pretvorenie tohto starého obrazu, ktorý nezodpovedá realite, na nový. Tým vzniká nové poznanie; je to akási aktualizácia poznatkov. 4 Epistemologický prístup sa teda pozerá na proces získavania poznatkov (učenie) ako na konštrukciu. Tvrdí, že poznávanie sa deje procesom spájania fragmentov informácií z vonkajšieho prostredia do zmysluplných štruktúr, pričom subjekt poznávania vykonáva s týmito informáciami mentálne operácie podmienené príslušnou úrovňou jeho kognitívneho vývoja. [1] Týmto má dochádzať u poznávajúceho subjektu k rozvoju intelektu. Z tohto hľadiska konštruktivizmus môžeme považovať za jeden (v radikálnom ponímaní dokonca za jediný viď vyššie) zo spôsobov poznávania (získavania poznatkov). Z filozofického hľadiska však podstatnou otázkou zostáva, čo je tu vlastne konštruované čo je to poznatok a ako je to konštruované? Personálny konštruktivizmus Vyvinul sa na podklade piagetovského konštruktivizmu, odmieta však jeho stupne mentálneho vývoja poznania. Kladie dôraz na preexistujúce koncepty (prekoncepty) a predchádzajúce poznatky poznávajúceho subjektu. Je výrazne zameraný na jedinca a na aktuálny obsah jeho poznania, ktorý je kľúčový pre tvorbu nových poznatkov. Učenie chápe ako zmenu konceptu, proces dekonštruovania miskoncepcií [starých,často mylných poznatkov prekoncepcií] a konštrukcie [nových a správnych] vedeckých koncepcií na ich miesto. [1] Sociálny konštruktivizmus Ďalším z didaktických prístupov je sociálny konšruktivizmus. Tento zdôrazňuje nezastúpiteľnú úlohu sociálnej interakcie a kultúry v procese konštrukcie poznania [4]. V didaktike sa jeho zásady uplatňujú najmä v procese kooperatívneho učenia, čo je práca v skupinkách. Pedagogický konštruktivizmus V praktickom pedagogickom využití sa oba prístupy (epistemologický a sociálny konštruktivizmus) dopĺňajú. Učitelia zastávajúci tento smer sa snažia zaradiť do výuky riešenie problémov zo života,

6 5 podporovať kreatívne myslenie, prácu v skupinkách, a naopak obmedzovať množstvo teórie a bezduchého memorovania. Vo výuke sa často využíva manipulácia s predmetmi a rôzne druhy učebných pomôcoky Do tohto spôsobu výuky sa, hlavne v USA, vkladajú obrovské nádeje na zlepšenie znalostí žiakov, hoci odporcovia vytýkajú takémuto spôsobu výuky príliš veľký dôraz na zábavu a zabúdanie na precvičovanie a opakovanie učiva, ako aj na učenie sa spamäti; prílišný dôraz na naivné teórie dieťaťa. [4] Kontextuálny a sociálny konštruktivizmus Kontextuálny konštruktivizmus úzko súvisí so sociálnym konštruktivizmom a to tak, že tvrdí, že do tvorby konceptuálnych štruktúr detí vstupuje prostredie. [1] Predpokladá existenciu určitého naivného poznania ( zdravého rozumu ), s ktorým poznávajúci subjekt pristupuje k novému vedeckému poznaniu. Prekoncepty zdravého rozumu odrážajú určité kultúrne a jazykové prostredie, z ktorého poznávajúci subjekt prichádza do nového vedeckého kultúrneho prostredia, ktoré taktiež oplýva vlastným vyjadrovacím jazykom. Poznanie je v procese poznávania sociálne sprostredkované a personálne elaborované, je to enkulturačný proces do prostredia vedeckej kultúry. [1] Avšak sociokonštruktvistické úvahy nemajú za cieľ viesť edukačné postupy k pokusom o nahradenie dovtedajšieho spôsobu myslenia ( zdravého rozumu ) poznávajúceho subjektu (predovšetkým dieťaťa) myslením vedeckým, teda k búraniu a nahrádzaniu miskoncepcií novými konceptami. Aj vzhľadom na doterajšie výsledky výskumu detského myslenia je tento prístup zbytočný, dokonca neopodstatnený. Skôr sú tieto úvahy orientované na individuálnu výstavbu poznatkov na podklade už existujúcich prekoncepcií. [1] Záver Konštruktivizmus je smer hlásajúci, že poznanie ako také neexistuje a teda ho nemožno získať. Možno ho jedine vytvoriť, pričom do tohto procesu vstupuje i sociálny rozmer a taktiež prekoncepcie subjektu poznávania, čiže jeho predchádzajúce poznanie. Konkrétne pedagogický konštruktivizmus môže byť veľmi nápomocný v tvorbe kurikulárnych projektov, modelov učenia a vyučovania. [1] Konštruktivizmus kladie dôraz na tvorbu poznávania bez toho, aby nejako zohľadňoval rolu učiteľa, dokonca ju v niektorých svojich subkategóriách spochybňuje, a vyzdvihuje individualitu subjektu vzdelávania ako najdôležitejšieho faktoru v procese poznávania.

7 Zoznam použitej literatúry 6 [1] Pupala B., Osuská, Ľ, (2000). Vývoj, podoby a odkazy teórie konštruktivizmu.pedagogická revue, 52(2), s [2] VON GLASERSFELD, Ernst. An Introduction to Constructivism. In: WATZLAWICK, Paul. The Invented reality: how do we know what we believe we know? : contributions to constructivism. New York: Norton, 1984, s English translation of: Von Glasersfeld, Ernst. Einführung in den Radikalen Konstruktivismus. In: Watzlawick, P. (ed.) Die Erfundene Wirklichkeit, Munich: Piper, s Dostupné z: [3] Jean Piaget. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001-, [cit ]. Dostupné z: [4] PRŮCHA, Jan, Eliška WALTEROVÁ a Jiří MAREŠ. Pedagogický slovník. 2., rozš. a preprac. vyd. Praha: Portál, 1998, 328 s. ISBN s.113 [5] Epistemology. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001-, [cit ]. Dostupné z: